Postup : 2015/2138(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0021/2016

Predkladané texty :

A8-0021/2016

Rozpravy :

PV 11/04/2016 - 20
CRE 11/04/2016 - 20

Hlasovanie :

PV 12/04/2016 - 5.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0106

SPRÁVA     
PDF 499kWORD 158k
3.2.2016
PE 567.672v02-00 A8-0021/2016

o získavaní vedomostí o EÚ v škole

(2015/2138(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajca: Damian Drăghici

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o získavaní vedomostí o EÚ v škole

(2015/2138(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1093/2012/EÚ z 21. novembra 2012 o Európskom roku občanov (2013)(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(4),

–  so zreteľom na deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania (Parížska deklarácia) z neformálneho zasadnutia ministrov školstva Európskej únie zo 17. marca 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2015 s názvom Návrh spoločnej správy Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (COM(2015)0408),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 14. septembra 2015 o prijatí ročného pracovného programu na rok 2016 na vykonávanie programu „Erasmus +“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (C(2015)6151),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. a 29. novembra 2011 o referenčnej hodnote pre vzdelávaciu mobilitu(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2015 s názvom Návrh spoločnej správy Rady a Komisie za rok 2015 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (COM(2015)0429),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. apríla 2009 s názvom Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže: Obnovená otvorená metóda koordinácie s cieľom riešiť výzvy a príležitosti týkajúce sa mládeže (COM(2009)0200),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018)(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o politike v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy pred rokom 1993(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2006 o iniciatívach na doplnenie učebných plánov prostredníctvom vhodných podporných opatrení na zahrnutie európskeho rozmeru(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov(11);

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0021/2016),

A.  keďže vzdelanie je základné ľudské právo a verejný statok, ktorý by mal byť rovnako prístupný pre všetkých;

B.  keďže hlavná úloha vzdelávania je formovanie uvedomelých občanov, a preto presahuje plnenie hospodárskych cieľov EÚ a vnútroštátnych stratégií;

C.  keďže ciele vzdelávania zahŕňajú prípravu jednotlivcov na život a aktívne občianstvo v čoraz komplexnejších, náročnejších, multikultúrnejších a integrovanejších spoločnostiach;

D.  keďže podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z roku 2014 má 44 % občanov Európskej únie pocit, že len čiastočne rozumejú tomu, ako funguje EÚ, a 52 % Európanov sa domnieva, že na ich hlase v EÚ nezáleží(12);

E.  keďže na posledných voľbách do Európskeho parlamentu sa zúčastnilo len 42,61 % občanov EÚ a iba 27,8 % osôb vo veku 18 až 24 rokov, čo predstavuje najnižšiu volebnú účasť od roku 1979(13);

F.   keďže nedostatočné vedomosti o EÚ a slabé porozumenie jej konkrétnej pridanej hodnote môžu prispievať k vnímaniu demokratického deficitu a viesť k všeobecne rozšírenému euroskepticizmu v členských štátoch a kandidátskych krajinách; keďže demokratické deficity je nutné riešiť v záujme boja proti čoraz väčšej priepasti medzi hlasom európskych občanov a inštitúciami EÚ;

G.   keďže podľa Osobitného Eurobarometra 437 z roku 2015 veľká väčšina Európanov súhlasí s tým, že školské vyučovanie a školské materiály by mali obsahovať informácie o rozmanitosti v oblasti náboženstva a viery, etnického pôvodu, sexuálnej orientácie a rodovej identity(14);

H.   keďže zvýšená informovanosť o prínosoch európskych politík, napríklad o voľnom pohybe osôb a služieb v Únii a programoch mobility EÚ, môže pomôcť pri vytváraní pocitu príslušnosti k EÚ, ducha spoločenstva a akceptácie multikultúrnej a mnohonárodnostnej spoločnosti;

I.  keďže úspešné systémy vzdelávania a učebné plány spolu s vyšším vplyvom Európanov na procesoch rozhodovania o politikách EÚ a spolu s ich vyšším podielom na tomto rozhodovaní by mohli spôsobiť väčší záujem o záležitosti EÚ a pocit porozumenia a príslušnosti, a súčasne prispieť k boju proti sociálnym rozdielom, kultúrnej segregácii a pocitom deprivácie;

J.  keďže väčšina členských štátov zahrnula vzdelávanie o EÚ do svojich učebných plánov a programov odbornej prípravy učiteľov; keďže aj naďalej existujú rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich;

K.  keďže v niektorých členských štátoch sa síce témy EÚ všeobecne vyučujú na rôznych úrovniach vzdelávania a v rámci rôznych predmetov povinného vzdelávania, primárne však tvoria malú časť učebných osnov, ktoré má odučiť daný učiteľ;

L.  keďže znalosti a zručnosti učiteľov a ďalšieho vzdelávacieho personálu je nutné ďalej rozvíjať a aktualizovať počiatočnou a priebežnou odbornou prípravou a keďže v tomto smere si vzdelávacie ustanovizne a učitelia vyžadujú účinnú, na mieru prispôsobenú pomoc, relevantnú pre ich konkrétne potreby;

M.  keďže podľa štúdie Learning Europe at school, ktorú pre GR pre vzdelávanie a kultúru vypracovala súkromná poradenská firma ICF GHK(15), sú do vzdelávania učiteľov v oblasti problematiky EÚ zapojené hlavne inštitúcie a združenia mimo rámec vysokoškolského vzdelávania;

N.  keďže štúdia vplyvu programu Erasmus, ktorú predložila Komisia v roku 2014, dokazuje pozitívny vplyv mobility vo vzdelávaní a internacionalizácii štúdia nielen na učebné plány a zamestnateľnosť, ale aj z hľadiska znalostí o Európe, rozvoja pocitu európskeho občianstva a pozitívneho postoja k Európe a hlasovania v európskych voľbách;

Európsky rozmer vo vzdelávaní

1.   zdôrazňuje rastúci význam európskeho rozmeru vo vzdelávaní naprieč disciplínami, stupňami a formami vzdelávania a potrebu širokého a dôkladného chápania tejto koncepcie, ktorá zohľadňuje komplexný, dynamický a viacúrovňový charakter tohto rozmeru, pričom kľúčovým prvkom je získavanie vedomostí o EÚ v škole;

2.   zdôrazňuje, že rozmer EÚ vo vzdelávaní zásadne prispieva k tomu, aby občania lepšie porozumeli EÚ a opätovne si k nej vytvorili vzťah, a môže upevniť úlohu hodnôt stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ a posilniť hlas Únie vo svete vyznačujúcom sa vzájomnou previazanosťou;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné chápať a podporovať príklon k základným hodnotám Európskej únie; pripomína, že znalosť a chápanie spoločnej histórie a hodnôt EÚ a jej členských štátov je kľúčom ku vzájomnému porozumeniu, pokojnému spolunažívaniu, tolerancii a solidarite, ako aj k chápaniu základných zásad Európskej únie;

4.   upozorňuje, že EÚ by mala byť vzhľadom na svoj vplyv na každodenný život občanov viditeľne prítomnejšia a lepšie integrovaná v učebných materiáloch a mimoškolských aktivitách; domnieva sa, že obsah výslovne súvisiaci s EÚ môže byť pre školské učebné plány a osobný rast študentov výraznou pridanou hodnotou;

5.  zdôrazňuje potrebu používania aktívnych a participačných vyučovacích metód prispôsobených veku, úrovni, potrebám a záujmom žiakov a študentov a plnohodnotného využívania možností, ktoré ponúkajú informačné a komunikačné technológie a médiá vrátane sociálnych médií;

6.  upozorňuje, že európsky rozmer vo vzdelávaní by mal žiakom a študentom umožniť nielen získavať vedomosti a rozvíjať pocit spolupatričnosti a európske občianske zručnosti, ale takisto rozvíjať kritické myslenie v súvislosti s EÚ, a to aj prostredníctvom vzdelávania o základných hodnotách EÚ založených na zásadách právneho štátu a ľudských právach, o správe vecí verejných a rozhodovacích procesoch EÚ a o ich dôsledkoch pre ich členský štát a ich demokratickú účasť; nabáda preto, aby sa dramatizačné hry Európskeho parlamentu mládeže využívali na to, aby deťom a študentom pomáhali porozumieť európskym procesom a zlepšiť ich informovanosť o európskych záležitostiach;

7.   poukazuje na to, že Európsku úniu tvoria jej členské štáty prostredníctvom svojej jedinečnej histórie a kultúry a že rozvoj Únie je naďalej neoddeliteľne spätý s jej členskými štátmi; zdôrazňuje zároveň príspevok rôznych kultúr k európskym spoločnostiam a európskemu dedičstvu;

8.  poznamenáva, že vplyv EÚ na členské štáty je značný a že vzdelávanie o EÚ na školách by malo zohľadňovať tak úlohu členských štátov pri rozvoji EÚ, ako aj vplyv EÚ na vývoj v jednotlivých členských štátoch;

9.   poukazuje na to, že členské štáty a EÚ musia ísť príkladom všetkým aktérom zapojeným do výučby a vzdelávania o EÚ v škole a praktikovať základné európske hodnoty sociálneho začleňovania a európskej a medzinárodnej solidarity;

10.  pripomína potrebu zabezpečiť, zlepšiť a rozšíriť počiatočné aj priebežné profesijné príležitosti v oblasti celoživotného vzdelávania učiteľov a pedagógov a poskytnúť im primeranú podporu a zdroje, aby tak mohli začleniť rozmer EÚ do vyučovania, najmä pokiaľ ide o históriu a výchovu k občianstvu, ako aj zaviesť stratégie zamerané na žiakov a študentov a prispôsobiť svoje vyučovacie metódy potrebám žiakov a študentov;

11.  pripomína, že je potrebné propagovať a podporovať mnohojazyčné a medzikultúrne schopnosti pedagógov, ako aj možnosti mobility pedagógov, partnerského učenia a výmeny najlepších postupov medzi pedagógmi, napríklad prostredníctvom organizovania seminárov na európskej úrovni;

12.  zdôrazňuje úlohu univerzít pri príprave a školení vysoko kvalifikovaných a motivovaných učiteľov a pedagógov; vyzýva na podnecovanie a podporu krokov členských štátov zameraných na zabezpečenie možností špecializovaných kvalifikačných kurzov v rámci univerzít, otvorených a prístupných zapísaným študentom aj učiteľom a pedagógom z praxe;

13.  zdôrazňuje význam a potenciál európskeho prístupu k vyučovaniu histórie (zohľadňujúc pritom právomoci členských štátov v tejto veci), keďže niektoré historické udalosti boli určujúce pre vznik európskeho ideálu a hodnôt; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali historické spoločnosti a centrá historického výskumu s cieľom zdôrazniť hodnotu ich vedeckého príspevku k európskej histórii a ich úlohy pri udržiavaní aktuálnej informovanosti učiteľov;

14.  vyzýva Dom európskej histórie, aby najmä pre študentov a učiteľov na všetkých úrovniach vzdelávania vytvoril osobitné programy, nástroje a aktivity tvoriace presvedčivý príbeh európskej integrácie a jej základných hodnôt;

15.  vyzýva na okamžité obnovenie a posilnenie občianstva EÚ a výchovy k občianstvu v súčasných aj budúcich členských štátoch s cieľom vybaviť študentov spôsobom primeraným ich veku potrebnými vedomosťami, hodnotami, zručnosťami a kompetenciami a umožniť im, aby používali kritické myslenie a utvárali si informované a vyvážené názory, uplatňovali svoje demokratické práva a zodpovednosť vrátane volebného práva, vážili si rozmanitosť, podporovali medzikultúrny a medzináboženský dialóg a boli aktívnymi a zodpovednými občanmi;

16.  upozorňuje, že väčšie zapojenie študentov a rodičov do riadenia škôl môže prispieť k boju proti diskriminácii, posilneniu udržateľnej participatívnej demokracie a občianstva a podpore dôvery a spolupráce medzi rôznymi aktérmi; vyzýva vzdelávacie inštitúcie, aby zaviedli demokratické riadenie a rozšírili jeho pôsobnosť, okrem iného výraznejším zohľadňovaním názorov študentských zastúpení, keďže demokracii sa treba učiť a treba ju zažiť;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť motiváciu a možnosti učiteľov a študentov dozvedieť sa viac o EÚ z vlastnej skúsenosti, napríklad prostredníctvom školských exkurzií do iných krajín, návštev európskych inštitúcií, kontaktov s predstaviteľmi EÚ, študentských stáží v inštitúciách EÚ a mediálneho vzdelávania (napríklad prostredníctvom Európskeho portálu pre mládež), s plnohodnotným využívaním nových informačných a komunikačných technológií a otvorených vzdelávacích zdrojov;

18.  vyzýva na plnohodnotné využívanie možností, ktoré ponúkajú digitálne technológie, na ďalší rozvoj cezhraničného vzdelávania prostredníctvom digitálnych kurzov a videokonferencií, a to s cieľom uľahčiť študentom objavovanie iných stanovísk a prístupov k ich vedným disciplínam;

19.  zdôrazňuje, že osvojenie si cudzích jazykov môže byť kľúčové pre zvyšovanie medzikultúrnej informovanosti a pre vybavenie občanov zručnosťami potrebnými na život a prácu v čoraz zložitejšom a globalizovanejšom svete;

20.  vyzdvihuje kľúčovú úlohu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia vrátane práce s mládežou, dobrovoľníctva, medzigeneračného a rodinného vzdelávania a vzdelávania dospelých, ako aj športu ako pedagogického nástroja, pri rozvíjaní sociálnych a občianskych zručností, kompetencií a vzorcov správania a formovaní zodpovedných a aktívnych občanov Európy; zdôrazňuje potrebu uznať a potvrdzovať takéto kompetencie v rámci formálneho vzdelávania a vytvoriť užšie prepojenie medzi formálnym vzdelávaním, neformálnym vzdelávaním a informálnym učením;

21.  vyzýva na zaujatie medzikultúrneho prístupu ku vzdelávacej politike, ktorý môže umožniť skutočnú integráciu študentov-prisťahovalcov do škôl na základe obojstranných znalostí odlišných kultúr a budovania spoločných hodnôt;

Úloha Únie

22.  nabáda Komisiu, aby aj naďalej podporovala úsilie rozvíjať a propagovať rozmer EÚ vo vzdelávaní a mobilitu vzdelávacích aktérov, a aby kľúčovým zúčastneným stranám a občanom aktívne poskytovala informácie vrátane informácií o relevantných možnostiach financovania a dostupných štúdiách a správach; v tomto smere podporuje lepšie používanie nových komunikačných technológií a médií vrátane sociálnych médií;

23.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spoločný rámec a vypracovala pokyny s konkrétnymi príkladmi na získavanie vedomostí o EÚ s cieľom podporovať objektívne a kritické myslenie o prínosoch Európskej únie pre jej občanov a zároveň rešpektovať právomoci členských štátov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

24.  žiada Komisiu, aby podporovala ďalší výskum, ktorý má zistiť, ako sa o EÚ v súčasnosti vyučuje v školách v celej Európe, ako sa táto téma objavuje v učebných plánoch a počas skúšok a či a) učitelia a pedagógovia majú dostatočný prístup k relevantným programom a opatreniam EÚ v oblasti odborného rozvoja, celoživotného vzdelávania a platforiem na výmenu najlepších postupov a či b) financované opatrenia zamerané na efektívne začleňovanie získavania vedomostí o EÚ v školách majú na školy vôbec nejaký vplyv;

25.  vyzýva Komisiu, aby podnecovala, podporovala a uľahčovala existenciu sietí, ktoré propagujú tak vzdelávanie o EÚ na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj výmeny najlepších postupov medzi týmito sieťami na úrovni Únie a ktoré sú súčasťou takéhoto vzdelávania a výmen, a aby identifikovala oblasti zlepšenia;

26.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi aj kandidátskymi krajinami, so zreteľom na rozmer EÚ vo vzdelávaní a boj proti diskriminácii a predsudkom vo vzdelávacích prostrediach, a to aj posudzovaním učebných materiálov a politík v oblasti boja proti šikanovaniu a politík boja proti diskriminácii;

27.  zdôrazňuje významnú úlohu programov Erasmus+, Európa pre občanov a Kreatívna Európa pri podpore vzdelávania a odbornej prípravy, jazykových zručností, aktívneho občianstva, kultúrnej informovanosti, medzikultúrneho porozumenia a ďalších hodnotných kľúčových a prierezových kompetencií; zdôrazňuje význam týchto programov pre posilňovanie európskeho občianstva a potrebu zvýšenej a primeranej finančnej podpory pre tieto programy, väčšieho zamerania na ich kvalitatívne výsledky a širšieho prístupu k mobilite, s osobitným zreteľom na učiteľov a iných pedagógov, mladých ľudí s rôznym sociálno-ekonomickým zázemím, ako aj zraniteľné a znevýhodnené skupiny a ľudí s osobitnými potrebami;

28.  pripomína široké spektrum opatrení, ktoré ponúka program Erasmus+, ako aj jeho popularitu a uznanie medzi verejnosťou, predovšetkým pokiaľ ide o mobilitu študentov v rámci ich štúdia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili informovanosť o tých častiach programu Erasmus+, ktoré sú menej známe, napríklad o Európskej dobrovoľníckej službe;

29.  víta pracovný program Komisie na rok 2016 na vykonávanie programu Erasmus+ a jej odhodlanie uskutočňovať konkrétne kroky v nadväznosti na Parížsku deklaráciu, najmä kroky zamerané na zvyšovanie vplyvu programu Erasmus+ na podporu aktívneho a demokratického občianstva, medzikultúrneho dialógu, sociálneho začleňovania a solidarity, vrátane výraznejšej podpory organizácií občianskej spoločnosti v ich kľúčovej úlohe v oblasti výchovy k občianstvu;

30.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila pedagogické aspekty a schopnosť reagovať na potreby škôl v prípade projektov financovaných prostredníctvom mechanizmu programu Jean Monnet, a to tým, že školám zaistí možnosť podávať žiadosti priamo a zaistí finančné prostriedky na dlhšie obdobie, napríklad na tri roky, v súlade so spôsobom financovania modulov programu Jean Monnet; vyzýva Komisiu, aby opatrenia modulov Jean Monnet sprístupnila inštitúciám zameraným na odbornú prípravu učiteľov a aby uvedené inštitúcie povzbudzovala v tom, aby ich zaraďovali do svojich programov;

31.  konštatuje, že v Únii v súčasnosti prebieha kríza jej demokratickej legitimity nielen kvôli nedostatočným vedomostiam Európanov o mechanizmoch EÚ, ale aj kvôli nezohľadňovaniu ich hlasu v rozhodovacích procesoch; zdôrazňuje, že na opätovné získanie legitimity musí Únia zastaviť kolaps svojich demokratických štruktúr a obnoviť väzbu na svojich občanov;

32.  vyzýva Komisiu, aby účinne vykonávala program Európa pre občanov s cieľom plniť ciele demokratickej a inkluzívnejšej spoločnosti, a tak posilňovala zapájanie občanov do rozhodovacích procesov;

33.  vyzýva Komisiu, aby intenzívne sledovala dosah všetkých programov EÚ na rozvoj zmyslu ich účastníkov pre občianstvo a občiansku účasť;

34.   žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala a v čo najširšej miere propagovala virtuálne platformy eTwinning, EPALE a School Education Gateway a pokračovala v podpore a rozvoji ďalších digitálnych platforiem, ako je Teachers’ Corner, s cieľom uľahčiť prístup k vysoko kvalitným, relevantným, ľahko použiteľným a aktualizovaným učebným materiálom relevantným pre získavanie vedomostí o EÚ a dostupným vo všetkých jazykoch EÚ;

35.  žiada Komisiu, aby uľahčila kritickú revíziu materiálov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii na platforme Teachers' Corner, a to pedagógmi, ktorí v súčasnosti o EÚ vyučujú, a akademikmi, ktorí sa na štúdium EÚ špecializujú, s cieľom zaistiť ich kvalitu a vhodnosť;

36.  zdôrazňuje úlohu informačných kancelárií európskych inštitúcií a víta ich odhodlanie podporovať vzťahy s členskými štátmi, s celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi vzdelávacími inštitúciami, mládežníckymi organizáciami a médiami s cieľom zblížiť ich navzájom a zaistiť, aby mladí ľudia chápali, akú úlohu tieto inštitúcie zohrávajú v ich každodennom živote;

37  vyzýva na otvorenú a spoločnú diskusiu medzi Komisiou a mestami, ako aj s miestnymi a regionálnymi orgánmi, v oblasti prepojenia školských systémov a mestských modelov, čo je spôsob, ako pochopiť dôsledky rôznych prístupov ku dnešným medzikultúrnym vzťahom v Európe;

38.  nabáda Komisiu, aby čo najskôr začala presadzovať získavanie vedomostí o EÚ v škole ako odporúčanie v rámci procesu rokovania s kandidátskymi krajinami, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ;

Úloha členských štátov

39.   nabáda členské štáty, aby podporovali, preskúmali a aktualizovali svoje vzdelávacie systémy a všetky formy obsahu učebných plánov týkajúcich sa EÚ na všetkých úrovniach vzdelávania vrátane odborného vzdelávania a prípravy, s cieľom posilniť rozmer EÚ v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými aktérmi na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni, pričom dôrazne nabáda regióny a miestne orgány, aby postupovali rovnako, najmä ak majú priame právomoci v oblasti vzdelávacích systémov;

40.  nabáda členské štáty, aby podporovali všetky možnosti, ako žiakom, študentom, učiteľom a iným pedagógom sprostredkovať viac informácií o EÚ prostredníctvom formálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, a aby plne využívali a dopĺňali finančné nástroje, programy a iniciatívy EÚ v tomto smere;

41.  žiada členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia na podporu hodnôt medzikultúrneho, nediskriminačného a inkluzívneho vzdelávania a občianstva v školských a univerzitných učebných plánoch;

42.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do kvalitného vzdelávania, a to aj prostredníctvom výraznejšieho partnerstva so súkromným sektorom, aby presadzovali rovnaké príležitosti pre všetkých a poskytli všetkým vzdelávacím inštitúciám a inštitúciám zameraným na poskytovanie odbornej prípravy, ako aj učiteľom a iným pedagógom potrebnú podporu, ktorá im umožní zaviesť a neustále rozvíjať rozmer EÚ vo vzdelávaní už od raného veku a nad rámec výučby v škole;

43.  vyzýva členské štáty, aby pre všetkých žiakov a študentov zabezpečili rovnaký a inkluzívny prístup k inovatívnemu a kvalitnému formálnemu a neformálnemu vzdelávaniu, ako aj k možnostiam celoživotného vzdelávania; vyzýva v tomto smere členské štáty, aby urgentne prijali v roku 2008 predložený návrh smernice o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo či vieru, zdravotné postihnutie, vek či sexuálnu orientáciu, ktorá by chránila pred diskrimináciou vo vzdelávaní z týchto dôvodov;

44.  vyzýva členské štáty, aby migrantov, utečencov a náboženské komunity zapojili do procesu budovania občianstva na základe rešpektu a posilňovania postavenia, čím sa zaistí ich zapojenie do občianskeho a kultúrneho života;

45.  vyzýva členské štáty, aby podporovali a uľahčovali vysoko kvalitnú odbornú prípravu učiteľov, iných pedagogických pracovníkov, mladých lídrov a školiteľov v oblasti EÚ, okrem iného tým, že im umožnia stráviť časť ich prípravy v inom členskom štáte a že zabezpečia uznávanie ich kompetencií učiť o EÚ, napríklad zavedením a propagáciou označenia Euroučiteľ;

46.  domnieva sa, že členské štáty by na báze dialógu a spolupráce so vzdelávacími subjektmi mali pri začleňovaní rozmeru EÚ do svojich vzdelávacích programov hľadať možnosti na výmenu nápadov a príkladov osvedčených postupov, aby tak okrem iného upevňovali poznatky mladých ľudí o procese budovania občianstva a inštitúcií EÚ a prehlbovali u nich pochopenie tohto procesu, čím mladým ľudom umožnia vnímať Úniu ako neoddeliteľnú súčasť svojho životného priestoru, ktorú môžu utvárať, čo sa od nich aj očakáva;

47.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby uznali a podporili sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti, najmä mládežnícke organizácie, pri prekonávaní priepasti medzi EÚ a jej občanmi štruktúrovaným a udržateľným spôsobom, pričom by mali propagovať a podporovať nástroje participatívnej a priamej demokracie;

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európska únia (EÚ) čelí v súčasnosti nebývalým výzvam. V posledných rokoch EÚ prechádza výraznou hospodárskou a finančnou krízou. Sociálne a politické dôsledky tejto krízy vrhajú tieň pochybností na inštitúcie i spoločné hodnoty Únie vrátane pojmu európskej identity.

V tejto situácii sa zdá, že posilnenie dialógu o EÚ v našich školách, združeniach a vo verejnom priestore je dôležitejšie než kedykoľvek predtým, ak chceme obnoviť dôveru občanov v prínos a nevyhnutnosť európskeho integračného procesu.

Poznatky občanov o EÚ a spôsobe fungovania jej inštitúcií sú v súčasnosti obmedzené, pričom z prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil na jar 2014(16), vyplýva, že 44 % z nich nesúhlasí s tvrdením: „Chápem, ako funguje EÚ“. Za týchto okolností niet divu, že občania sa cítia byť vzdialení alebo čoraz viac odlúčení od európskeho politického projektu, narastá u nich euroskepticizmus a vnímajú demokratické deficity rozhodovacích procesov Únie.

Túto situáciu by bolo možné napraviť, ak by boli občania lepšie informovaní a povzbudzovaní k tomu, aby sa angažovali a prejavovali aktívny záujem o projekt európskeho zjednotenia. Hlavným spôsobom, ako tak urobiť, je posilnenie rozmeru EÚ v rámci školského vzdelávania, ktoré môže prispieť k prekonaniu euroskepticizmu a príprave občanov na život a prácu v čoraz zložitejšom a globalizovanejšom svete. Situácia v členských štátoch, pokiaľ ide o obsah školského vzdelávania súvisiaci s EÚ, nie je v žiadnom prípade jednotná a vyžaduje si prijatie ďalších iniciatív na všetkých úrovniach – európskej, vnútroštátnej a miestnej.

Koncepcia „európskeho rozmeru“ vo vzdelávaní

V začiatkoch európskej integrácie zohrávalo vzdelávanie iba okrajovú úlohu. Zásadné opatrenia na úrovni Únie v oblasti vzdelávania siahajú do roku 1976, keď bol prijatý prvý program v oblasti vzdelávania(17). Jeho cieľom bolo zmierniť negatívny vplyv migrácie na vzdelávacie príležitosti a výsledky pracovníkov z iných členských štátov a ich detí a riešiť otázku vzájomného uznávania kvalifikácií.

Právny základ pre opatrenia v oblasti politiky vzdelávania bol ustanovený až Maastrichtskou zmluvou v roku 1992. V jej článku 149 – dnešnom článku 165 ZFEÚ – sa stanovuje, že Únia môže podnecovať spoluprácu medzi členskými štátmi a podporovať a dopĺňať ich činnosti, zatiaľ čo členské štáty majú výhradnú zodpovednosť za obsah výučby a organizáciu svojich vzdelávacích systémov a za kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. Harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov je výslovne vylúčená.

Činnosti Únie môžu okrem iného zahŕňať rozvoj európskeho rozmeru vo vzdelávaní v širokom zmysle slova vrátane výučby a šírenia jazykov členských štátov a činnosti na podporu mobility študentov a učiteľov, ako aj spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami. Únia môže takisto podporovať výmenu informácií o vzdelávacích systémoch a najlepších postupoch členských štátov, podnecovať mládežnícke výmeny, občiansku angažovanosť a účasť mladých ľudí na demokratickom živote v Európe.

Od akčného programu z roku 1976 boli v záujme podpory cieľov politiky vzdelávania EÚ stanovenej v európskom primárnom práve prijaté mnohé uznesenia a programy. Zavedením programu Erasmus+ platného od 1. januára 2014 boli všetky iniciatívy EÚ v oblasti vzdelávania zastrešené v rámci tohto jednotného programu.

Hoci sa ukazuje, že koncepcia európskeho rozmeru v oblasti vzdelávania je veľmi zložitá, táto správa sa zameriava na jeden, i keď rozhodujúci aspekt – „získavanie vedomostí o EÚ v škole“, ktoré možno označiť za „rozmer EÚ v oblasti vzdelávania“. Táto voľba vychádza z presvedčenia, že školské vzdelávanie by malo žiakov a študentov vybaviť solídnymi vedomosťami o tom, ako funguje EÚ, a umožniť im kriticky uvažovať o európskych otázkach – vrátane hodnôt, na ktorých je európska integrácia založená – a o ich vplyve na ich krajinu a ich vlastné aktivity, pričom zároveň ich pripraví na prácu a život aktívnych občanov v čoraz integrovanejšej Európe a čoraz globalizovanejšom svete.

Rozmer EÚ vo vzdelávaní

Myšlienka rozmeru EÚ vo vzdelávaní má dva základné, ale prepojené aspekty. Prvý a najzreteľnejší sa týka získavania vedomostí o geografii, histórii a kultúre EÚ a samotnej EÚ vrátane spôsobu fungovania jej inštitúcií. Druhý aspekt – vychádzajúci z predpokladu, že legitímnosť a stabilita každého demokratického politického systému je vo veľkej miere založená na občianskej angažovanosti – možno vo všeobecnosti chápať ako „výchovu k občianstvu“.

So zreteľom na túto skutočnosť a vzhľadom na obmedzené vedomosti mnohých občanov o EÚ by sa EÚ mala stať viditeľne prítomnejšou na stránkach učebníc a vyučovanie o EÚ by malo zohľadňovať zložitý vzťah medzi Úniou a jej členskými štátmi: Európsku úniu tvoria jej členské štáty prostredníctvom svojej jedinečnej histórie a kultúry a jej rozvoj je naďalej neoddeliteľne spätý s členskými štátmi. Rovnako tak je značný i vplyv EÚ na členské štáty. Vzdelávanie o EÚ na školách by preto malo odzrkadľovať úlohu členských štátov pri rozvoji EÚ a vplyv EÚ na vývoj v jednotlivých štátoch. História ako školský predmet zohráva v tejto súvislosti dôležitú úlohu pri rozvoji reflexívneho povedomia minulosti a kritickej „kultúry pamäte“; založenej na európskych hodnotách a charakteristickej úsilím o pravdivé zobrazenie rozmanitosti existujúcej historickej pamäte – a rozdielneho historického vývoja – v Európe.

Pokiaľ ide o rozmanitosť, výchova k občianstvu ako druhý aspekt rozmeru EÚ by v zásade mala umožniť mladým ľuďom nadobudnúť zručnosti potrebné pre život a aktívnu angažovanosť v pluralitných demokratických spoločnostiach a vyjadrovať svoje postoje. Ku kľúčovým prvkom, ktoré by sa teda mali vyučovať, patria tolerancia, informovanosť a porozumenie pre iné kultúry, ako aj demokratické hodnoty a ľudské práva. Tento súbor nástrojov občianskej angažovanosti a aktívneho demokratického občianstva sa uplatňuje nad rámec hraníc Európy a má kľúčový význam aj v medzinárodnom kontexte.

Zatiaľ čo takto chápanú „výchovu k občianstvu“ potom možno realizovať v rámci samostatných predmetov, je potrebné nezabúdať, že interdisciplinárny prístup môže byť ešte užitočnejší, ak sa má zabezpečiť, aby žiaci prijali postoje a hodnoty potrebné na to, aby vedeli žiť a pracovať spolu s ďalšími ľuďmi, ktorí pochádzajú z rôznych kultúrnych a náboženských prostredí. Okrem toho by vzdelávacie inštitúcie mali prijať demokratické štruktúry riadenia, ktoré by sprevádzali obsah učebných plánov, aby bolo možné učiť sa demokracii a žiť ju už v škole.

Súčasný stav a ďalší postup

Väčšina členských štátov postupne zahrnula rozmer EÚ do svojich učebných plánov a odbornej prípravy učiteľov, naďalej však existujú rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich. Dalo by sa urobiť viac, napríklad pokiaľ ide o učebné plány, odbornú prípravu učiteľov, učebnice a vyučovacie metódy.

Čo sa týka rozmeru EÚ, národné učebné plány sú často nejednotné, nie sú progresívne, sú príliš všeobecné a chýba im ucelenosť a komplementárnosť s ostatnými vyučovanými predmetmi, čo žiakom a študentom sťažuje získanie komplexného obrazu o EÚ. Vzhľadom na svoj vplyv na každodenný život občanov by EÚ mala byť viditeľnejšie prítomná v učebných materiáloch na všetkých úrovniach a vo všetkých formách vzdelávania. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať odvetviu odborného vzdelávania a prípravy. Odborná príprava učiteľov – počiatočná odborná príprava a odborná príprava na pracovisku – musí pedagógov systematicky pripravovať na výučbu o EÚ a hodnotách, na ktorých sa zakladá, a to teoreticky i prakticky. Učebnice by mali zaručiť širší záber tém súvisiacich s EÚ a zároveň by mali byť lepšie prispôsobené konkrétnym vekovým skupinám, s prihliadnutím na záujmy študentov. Vyučovacie metódy používané v triedach by mali študentov viesť k zodpovednosti za ich vlastné vzdelávanie, mali by využívať interaktívne metódy, vonkajšie stimuly a príklady toho, ako dôležitá je EÚ pre každodenný život študentov.

Na európskej úrovni by sa existujúce možnosti ponúkané v rámci programov EÚ v oblasti vzdelávania a kultúry mali v plnej miere využívať na podporu jazykových zručností, aktívneho občianstva, kultúrneho povedomia a medzikultúrneho porozumenia. Pokračujúca finančná podpora a širší prístup k možnostiam mobility, ktoré tieto programy poskytujú, sú kľúčové pri zabezpečení pozitívneho vplyvu na rozvíjanie zmyslu účastníkov pre občianstvo a občiansku účasť.

Komisia by mala zabezpečiť, aby kľúčové zúčastnené strany boli oboznámené s príslušnými možnosťami financovania, ktoré ponúkajú tieto programy, a aby boli nabádané na využívanie týchto možností. Navyše platformy, ako sú eTwinning, School Education Gateway (SEG) a EPALE v oblasti vzdelávania dospelých, možno využívať na rozvoj a výmenu učebných materiálov a projektov súvisiacich s EÚ a jej inštitúciami, ako aj na výchovu k občianstvu.

V čo najväčšej miere by sa mali podporovať jednak existujúce národné a európske siete zapojené do vzdelávania o EÚ a jej propagácie na rôznych úrovniach, jednak výmeny medzi týmito sieťami.

Na vnútroštátnej úrovni musia členské štáty zabezpečiť trvalú relevantnosť svojich učebných plánov a celkovo vzdelávacích systémov vrátane odborného vzdelávania a prípravy. Tieto systémy sa musia vzhľadom na nové spoločenské a technologické výzvy pravidelne aktualizovať s cieľom pomôcť žiakom a študentom získať zručnosti a kompetencie, ktoré budú potrebovať v dnešných rýchlo sa meniacich a vzájomne prepojených spoločnostiach.

Vzdelávacie inštitúcie sú zrkadlom našich komplexných spoločností a predstavujú spoločenstvá ľudí z rôznych prostredí, ktorí spolu žijú a vzdelávajú sa. Členské štáty by preto mali v súvislosti s učebnými plánmi na školách a univerzitách prijať ďalšie opatrenia na podporu hodnôt multikultúrneho, nediskriminačného a inkluzívneho vzdelávania a občianstva. Tieto hodnoty musia preniknúť do učebných plánov horizontálne. Na dosiahnutie ambiciózneho cieľa výučby hodnôt musia školy dostať príslušnú finančnú i inú podporu.

Napokon by členské štáty mali takisto uznať a podporiť úlohu, ktorú pri prekonávaní priepasti medzi EÚ a jej občanmi zohrávajú sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

25.1.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Andrea Bocskor, Louise Bours, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Damian Drăghici, Jill Evans, María Teresa Giménez Barbat, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Rikke Karlsson, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Stefano Maullu, Luigi Morgano, Michaela Šojdrová, Yana Toom, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Eider Gardiazabal Rubial, Dietmar Köster, Zdzisław Krasnodębski, Ernest Maragall, Algirdas Saudargas

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriel Mato, Jaromír Štětina

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

23

+

ALDE

Mircea Diaconu, María Teresa Giménez Barbat, Yana Toom

EFDD

Isabella Adinolfi  

PPE

Andrea Bocskor, Svetoslav Hristov Malinov, Gabriel Mato, Stefano Maullu, Jaromír Štětina, Sabine Verheyen, Bogdan Brunon Wenta, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver

S&D

Silvia Costa, Damian Drăghici, Eider Gardiazabal Rubial, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Dietmar Köster, Luigi Morgano, Julie Ward

Verts/ALE

Ernest Maragall, Helga Trüpel

4

-

ECR

Rikke Karlsson, Zdzisław Krasnodębski, Andrew Lewer

EFDD

Louise Bours

1

0

GUE/NGL

Nikolaos Chountis

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.

(2)

Ú. v. EÚ L 325, 23.11.2012, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 115, 17.4.2014, s. 3.

(4)

Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.

(5)

Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.

(6)

Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 31.

(7)

Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1.

(8)

Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1

(9)

Ú. v. EÚ C 150, 15.6.1992, s. 366.

(10)

Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 100.

(11)

Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 12.

(12)

Štandardný Eurobarometer 81, jar 2014: Public opinion in the European Union (Verejná mienka v Európskej únii)(http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb81/eb81_publ_en.pdf), s. 117 a 131.

(13)

http://www.eprs.sso.ep.parl.union.eu/lis/lisrep/13-EPRS-publications/2015/COMM_STUD_558351_UpdateReview-EN.pdf, s. 43-45.

(14)

Osobitný Eurobarometer 437, 2015: Discrimination in the EU in 2015 (Diskriminácia v EÚ v roku 2015) (http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/PublicOpinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/68004), s. 100.

(15)

http://www.eupika.mfdps.si/Files/Learning%20Europe%20at%20School%20final%20report.pdf.

(16)

Štandardný Eurobarometer 81, jar 2014: Public opinion in the European Union (Verejná mienka v Európskej únii)(http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb81/eb81_publ_en.pdf), s. 117.

(17)

Ú. v. ES C 38, 19.2.1976, s. 1.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia