Postup : 2015/2285(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0030/2016

Predkladané texty :

A8-0030/2016

Rozpravy :

PV 24/02/2016 - 14
CRE 24/02/2016 - 14

Hlasovanie :

PV 25/02/2016 - 7.7
CRE 25/02/2016 - 7.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0058

SPRÁVA     
PDF 745kWORD 242k
22.2.2016
PE 572.914v02-00 A8-0030/2016

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2016

(2015/2285(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajkyňa: Maria João Rodrigues

Spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko (*):

Jean Arthuis, Výbor pre rozpočet

(*) Pridružené výbory – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2016

(2015/2285(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 121 ods. 2, články 136 a 148,

–  so zreteľom na článok 9 ZFEÚ (horizontálna sociálna doložka),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(8),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 25. – 26. marca 2010 a zo 17. júna 2010, ako aj na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie(9),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1848 z 5. októbra 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov na rok 2015(10),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 o optimálnom využívaní flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(12),

–  so zreteľom na správu o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie (tzv. správa piatich predsedov),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 s názvom Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na komuniké lídrov skupiny G20 zo samitu 15. a 16. novembra 2015 v Antalyi,

–  so zreteľom na aktualizované informácie Medzinárodného menového fondu k posúdeniu udržateľnosti zamestnancov pre postup vzájomného hodnotenia skupiny G20 v oblasti nerovnováh a rastu (október 2015),

–  so zreteľom na dohodu 21. konferencie zmluvných strán, ktorá sa prijala na konferencii o zmene klímy v Paríži konanej 12. decembra 2015,

–  so zreteľom na Európsku hospodársku prognózu Komisie z jesene 2015,

–  so zreteľom na štúdie a hĺbkové analýzy koordinácie hospodárskych politík v eurozóne v rámci európskeho semestra vypracované pre Výbor pre hospodárske a menové veci (november 2015),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2015 o ročnom prieskume rastu na rok 2016 (COM(2015)0690), na správu o mechanizme varovania na rok 2016 (COM(2015)0691) a na návrh spoločnej správy o zamestnanosti (COM(2015)0700),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013 (COM(2015)0701),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie(14),

–  so zreteľom na odporúčania Rady o hospodárskej politike v eurozóne,

–  so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2016,

–  so zreteľom na správu Komisie zo 14. decembra 2015 o verejných financiách v HMÚ za rok 2015 (inštitucionálny dokument 014),

–  so zreteľom na rozpravu s Komisiou na pôde Európskeho parlamentu na tému Balík opatrení týkajúci sa európskeho semestra – ročný prieskum rastu na rok 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0030/2016),

A.  keďže hospodárske oživenie v Európskej únii už prebieha, ale oživenie medzi členskými štátmi a v rámci nich je stále slabé a nerovnomerné a čiastočne je spôsobené prechodnými a vonkajšími faktormi vrátane nízkych cien ropy;

B.  keďže niektoré členské štáty čelia pretrvávajúcemu problému veľmi nízkych mier rastu;

C.  keďže globálny hospodársky rast sa spomaľuje kvôli hospodárskym a finančným otrasom vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach, čoho výsledkom sú nové strategické výzvy, ktorým sa Európska únia musí náležite prispôsobiť;

D.  keďže Európa stále čelí významnému nedostatku investícií, čo výrazným spôsobom oslabuje dlhodobý potenciál rastu EÚ, zatiaľ čo prebytok bežného účtu v eurozóne sa zvyšuje; keďže verejný a súkromný dlh zostáva v mnohých krajinách vysoký, aj keď sa deficity bežného účtu znížili; keďže viaceré členské štáty by mali zintenzívniť úsilie o uskutočnenie zmysluplných štrukturálnych reforiem;

E.  keďže napriek tomu, že viaceré členské štáty zaznamenali výrazný pokles deficitu bežného účtu a zníženie jednotkových nákladov práce, čistý zahraničný dlh ako percentuálny podiel HDP sa neznížil vo väčšine členských štátov;

F.  keďže miera zamestnanosti stúpa, ale stále nepostačuje na to, aby sa podstatne znížila nezamestnanosť, najmä nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť, ako aj chudoba;

G.  keďže Európa je hospodársky priestor, ktorý je v porovnaní so svojimi konkurentmi najviac závislý od dovážaných zdrojov; keďže vybudovanie skutočného obehového hospodárstva v Európe je teda nevyhnutným predpokladom budúceho hospodárskeho rastu;

H.  keďže kríza v roku 2008 nebola len cyklickej, ale tiež štrukturálnej povahy, čo vysvetľuje jej trvalé účinky;

I.  keďže voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu je základom udržateľného hospodárskeho rastu v rámci jednotného trhu Európskej únie;

J.  keďže vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie spôsobili miliardové straty potenciálnych príjmov do verejných financií vo viacerých členských štátoch, a to v prospech veľkých korporácií, čo podkopáva základy solidarity medzi krajinami a spravodlivej hospodárskej súťaže medzi podnikmi;

Súbor politík

1.  víta balík týkajúci sa ročného prieskumu rastu na rok 2016 a navrhovaný súbor politík investovania, štrukturálnych reforiem a fiškálnej zodpovednosti s cieľom ďalej podporovať vyššie úrovne rastu a posilniť oživenie európskeho hospodárstva a stúpajúcu konvergenciu; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o účinné vykonávanie štrukturálnych reforiem a tiež silnejšiu koordináciu na európskej úrovni, je potrebné veľké úsilie členských štátov zamerané na dosiahnutie pevnejšej hospodárskej obnovy a všeobecnej prosperity;

2.  víta zlepšenia vo verejných financiách, najmä postupne klesajúci pomer dlhu k HDP v prípade EÚ a eurozóny a pokles celkových rozpočtových deficitov; konštatuje však, že podiel verejného dlhu naďalej rastie v niekoľkých členských štátoch s nízkym rastom nominálneho HDP a nízkou infláciou a že postup pri nadmernom deficite stále prebieha v súvislosti s deviatimi členskými štátmi; poukazuje na to, že mnohé členské štáty majú obmedzený fiškálny priestor na riešenie možných nových hospodárskych otrasov, a preto by sa malo uvažovať o posilnení európskej koordinácie v záujme podpory fiškálnej konsolidácie bez toho, aby sa narušil rast;

3.  poznamenáva, že globálna konkurencieschopnosť Európskej únie zostáva dôležitým cieľom, a upozorňuje na význam štrukturálnych reforiem, investícií do výskumu a vývoja, efektívneho využívania zdrojov, inovácií zvyšujúcich produktivitu a znižovania makroekonomických nerovnováh; zároveň sa domnieva, že zhoršujúce sa globálne vyhliadky si tiež vyžadujú posilnenie domáceho dopytu, aby sa európske hospodárstvo stalo odolnejším; je znepokojený najmä možným znížením celosvetového dopytu;

4.  domnieva sa, že makroekonomická nerovnováha by sa mala riešiť koordinovaným úsilím za účasti všetkých členských štátov, a to na základe príslušných reforiem a investícií; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že každý členský štát si musí plniť svoje individuálne povinnosti; konštatuje, že z vysokých prebytkov bežného účtu vyplýva možnosť väčšieho domáceho dopytu; zdôrazňuje, že vysoké úrovne verejného a súkromného zadlženia predstavujú výraznú zraniteľnosť a že na ich rýchlejšie zníženie sú potrebné príslušné fiškálne politiky a vyšší rast;

5.  vyzýva, aby sa vyvinulo ďalšie úsilie s cieľom podporiť oživenie a posilniť približovanie sa vo vzťahu k subjektom dosahujúcim najlepšie výsledky a napraviť makroekonomickú nerovnováhu, a to aj zvýšením produktivity a podporou investícií;

6.  je povzbudený miernym zlepšením ukazovateľov trhu práce, pričom uznáva, že rozdiely medzi členskými štátmi sú naďalej veľké a nezamestnanosť je stále neprijateľne vysoká; poukazuje na potrebu vychádzať z nedávnych zlepšení, a to aj zvýšením kvality vytvorených pracovných miest a ich produktivity; žiada, aby sa vyvinula väčšia snaha s cieľom zintenzívniť investície do zručností, zabezpečiť, aby trhy práce boli inkluzívnejšie, vytvárať kvalitné pracovné miesta a znižovať chudobu, sociálne vylúčenie a rastúce nerovnosti v príjmoch a bohatstve pri súčasnom zachovávaní rozpočtovej disciplíny; zdôrazňuje, že ukazovateľom zamestnanosti by sa mala prikladať rovnaká dôležitosť ako existujúcim ukazovateľom, čo by umožnilo vykonanie podrobnej analýzy, s cieľom zabrániť dvojúrovňovému prístupu, a že tieto ukazovatele by sa mali riadne zohľadniť v politike EÚ a usmerneniach pre členské štáty;

7.  víta obnovenie integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 a požaduje posilniť úlohu stratégie Európa 2020 pri usmerňovaní európskeho semestra v súlade s cieľmi zmluvy a uplatniteľnými právnymi predpismi a pri zabránení tomu, aby sa zopakovala kríza štátneho dlhu; zdôrazňuje význam ambicióznych politík a nástrojov s cieľom zabezpečiť, aby Európa vyťažila čo najviac z energetickej a digitálnej transformácie, a to aj vďaka primeraným investíciám do výskumu, vývoja a inovácií a do zručností, aby sa znížili rozdiely medzi Európou a jej hlavnými svetovými konkurentmi z hľadiska celkovej produktivity faktorov; považuje za kľúčové, aby sa riešili ekonomické nerovnosti, ktoré sú prekážkou pre dlhodobý hospodársky rast; vyzýva Komisiu, aby sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zaoberala environmentálnymi fiškálnymi reformami, a to aj v kontexte fiškálnej zodpovednosti; požaduje, aby sa dôsledne a komplexne monitorovalo približovanie sa k subjektom, ktoré zaznamenali najlepšie výsledky pri plnení cieľov stratégie Európa 2020;

Investície

8.  vyzýva na vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý sa použije na dosiahnutie maximálneho účinku s cieľom podporovať strategické projekty, ktoré nie sú inak financované, a to v súlade s jeho mandátom; vyzýva členské štáty a nástroj EFSI, aby úzko zapájali miestne a regionálne orgány do vytvárania databáz projektov a investičných platforiem za pomoci Európskeho centra investičného poradenstva a Európskeho portálu investičných projektov; zdôrazňuje tiež, že je dôležité dosiahnuť súčinnosť medzi EFSI a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) v plnej miere a v súlade so stratégiou Európa 2020 s cieľom posilniť súdržnosť a zmierniť rozdiely v rámci jednotného trhu tým, že sa všetkým regiónom umožní rozvíjať svoje konkurenčné výhody a uľahčia sa ďalšie súkromné investície; domnieva sa, že tieto investície by mali slúžiť konzistentnej priemyselnej politike a zahŕňať osobitný dôraz na tvorbu kvalitných pracovných miest, najmä pre mladých ľudí; zdôrazňuje potrebu primeraných administratívnych kapacít, aktívnej úlohy regiónov a lepšej koordinácie na všetkých úrovniach verejnej správy a medzi nimi; žiada, aby sa zvážili ďalšie možné politické opatrenia na zníženie investičnej medzery v EÚ;

10.  uvedomuje si prebiehajúci proces znižovania pákového efektu v súkromnom sektore; zdôrazňuje, že miera investícií v Európe je výrazne pod úrovňou spred krízy; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť urýchleného zavedenia bankovej únie a štrukturálnej reformy bánk, ako aj na význam podpory kapitálových investícií do MSP vďaka vytvoreniu únie kapitálových trhov; žiada, aby sa EFSI a COSME maximálne využívali s cieľom zlepšiť prístup MSP k finančným prostriedkom; domnieva sa, že lepšia predvídateľnosť regulačného rámca jednotného trhu by zlepšila dôveru investorov;

11  zdôrazňuje, že sú potrebné väčšie investície do ľudského kapitálu, najmä do vzdelávania a inovácií, a to aj v kontexte reforiem trhu práce; zdôrazňuje potrebu zlepšovať národné systémy vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, ktoré sa musia prispôsobiť novým požiadavkám na zručnosti a znalosti na trhu práce v EÚ; zdôrazňuje, že všetky tieto opatrenia umožnia inovácie ako kľúčový faktor rastu, produktivity a konkurencieschopnosti; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zvýšili produktivitu verejných investícií;

12.   víta investičné profily jednotlivých krajín, v ktorých sú určené hlavné problémy spojené s investovaním v jednotlivých členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili všetky úrovne verejnej správy a relevantné zainteresované strany do určovania prekážok pre investície, najmä so zameraním na vnútorný trh, utlmený domáci dopyt a štrukturálne reformy, ako aj na sprístupnenie primeraných nástrojov spájajúcich verejné a súkromné financovanie; poukazuje na dôležitosť vysokej miery produktívnych investícií z hľadiska udržateľného hospodárskeho procesu dobiehania medzi členskými štátmi; poznamenáva, že v každej krajine treba nájsť vhodnú rovnováhu medzi bežnými výdavkami, dlhodobou udržateľnosťou verejných financií a investíciami do potenciálu hospodárskeho rastu a že jednotný trh a európske nástroje, napríklad EFSI a EŠIF, zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore zdravej úrovne investícií; zdôrazňuje, že nízke verejné investície do výskumu a inovácií vo viacerých krajinách by ich mohli ešte viac chytiť do pasce nízkych príjmov;

Štrukturálne reformy

13.  domnieva sa, že po dlhom období makroekonomických úprav by sa mal klásť dôraz na uskutočnenie štrukturálnych reforiem a investícií s cieľom posilniť potenciál rastu založený na kvalitných pracovných miestach a produktivite, podporovať spravodlivé, spoľahlivé, účinné a finančne udržateľné systémy sociálnej starostlivosti a podpory udržateľného prechodu hospodárstiev členských štátov pri dosahovaní efektívnejšieho využívania zdrojov;

14.  požaduje udržateľné reformy na trhoch s tovarom a službami a na trhoch práce, ako aj v súvislosti s dôchodkovými systémami a žiada lepšiu právnu reguláciu, ktorá podporuje inovácie, tvorbu pracovných miest a spravodlivú hospodársku súťaž podporujúcu blahobyt bez toho, aby sa oslabila ochrana spotrebiteľa;

15.  zdôrazňuje dôležitosť väčšej efektívnosti využívania zdrojov a energie, a to aj prostredníctvom rozvoja obehového hospodárstva; zdôrazňuje význam ďalšieho rozvoja skutočnej energetickej únie založenej na solidarite, účinnosti a rozmanitosti bez ignorovania domácich zdrojov energie vrátane obnoviteľnej energie; vyzýva Komisiu, aby tieto otázky zahrnula do odporúčaní pre jednotlivé krajiny, v ktorých sú najdôležitejšie pre konkurencieschopnosť a udržateľný rast;

16.  naliehavo žiada, aby sa prijali ďalšie kroky smerujúce k stimulovaniu tvorby kvalitných pracovných miest a k vytvoreniu odolných pracovných trhov, ktoré budú menej segmentované; zdôrazňuje význam udržateľných a efektívnych systémov sociálneho zabezpečenia; pripomína, že dôležitým faktorom z hľadiska zachovania udržateľnosti dôchodkových systémov je zabezpečenie vysokej miery zamestnanosti;

17.  zdôrazňuje potrebu modernej, účinnej, demokratickej a na občanov orientovanej verejnej správy na všetkých úrovniach verejnej správy, ako aj potrebu efektívnych a transparentných pravidiel verejného obstarávania; zdôrazňuje, že je dôležité prijímať ďalšie kroky smerom k skutočnej elektronickej správe v členských štátoch a medzi nimi; žiada Komisiu a členské štáty, aby identifikovali a opravili nedostatky vo svojich správach, ktoré sa v krízových situáciách môžu prejaviť ako škodlivé;

18.  požaduje zníženie daňového zaťaženia práce, o čom sa má rozhodovať na vnútroštátnej úrovni, pri súčasnom zabezpečení udržateľnosti systémov sociálnej ochrany;

19.  berie na vedomie návrh programu na podporu štrukturálnych reforiem, ktorého cieľom je posilnenie vykonávania reforiem zameraných na podporu rastu v členských štátoch a o ktorom sa má rozhodovať na základe riadneho legislatívneho postupu; pripomína, že sú to členské štáty, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie štrukturálnych reforiem;

Fiškálna zodpovednosť

20.  pripomína potrebu zodpovedných fiškálnych politík zameraných na rast, zabezpečujúcich udržateľnosť dlhu a zohľadňujúcich hospodársky cyklus a nedostatok investícií a ktoré zároveň rešpektujú sociálne práva občanov; pripomína, že veľmi vysoká zadlženosť niektorých členských štátov predstavuje značné riziko v prípade možných budúcich otrasov v eurozóne; zdôrazňuje, že snahy o zvýšenie odolnosti verejných financií a posilnenie rastu bude potrebné zintenzívniť v krajinách s vysokým pomerom dlhu k HDP s cieľom uviesť ich na udržateľnú klesajúcu tendenciu;

21.  trvá na vykonávaní Paktu stability a rastu pri plnom využití existujúcich doložiek flexibility v súlade s oznámením Komisie z 13. januára 2015 (COM(2015)0012), aby sa okrem iného podporili väčšie investície a štrukturálne reformy a riešili sa bezpečnostné hrozby a prílev utečencov;

22.  zdôrazňuje potrebu zlepšenia výberu daní, boja proti daňovým podvodom a únikom, presadzovania opatrení v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu a daňovým rajom, ako aj potrebu lepšej koordinácie daňovej politiky v rámci EÚ; žiada vytvorenie daňových systémov, ktoré sú účinné a transparentné, v záujme zvýšenia výberu daní, predchádzania daňovým únikom a v záujme boja proti organizovanému zločinu; zastáva preto názor, že daňovým a colným orgánom by mali byť poskytnuté dostatočné ľudské, materiálne a finančné zdroje;

23.  podporuje praktické úsilie zohľadňujúce osobitné potreby krajín, ktoré je zamerané na zlepšenie kvality a efektívnosti a je rastovo orientované vo vzťahu k verejným výdavkom, a to najmä prostredníctvom posunu od neproduktívnych výdavkov k investíciám podporujúcim rast, ale bez toho, aby sa ohrozilo poskytovanie základných verejných a sociálnych služieb;

Osobitné zameranie na eurozónu

24.  víta odporúčanie k hospodárskej politike eurozóny, ktoré navrhla Komisia šesť mesiacov pred odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ako krok k prehĺbeniu koordinácie politiky v nadväznosti na „správu piatich predsedov“ a príslušné uznesenia Európskeho parlamentu;

25.  zdôrazňuje, že vzhľadom na vysokú úroveň vzájomnej závislosti a jednotnosť svojej menovej politiky je eurozóna hospodársky subjekt, v ktorom musí byť priblíženie k subjektom, ktoré zaznamenali najlepšie výsledky, presadzované a podporované lepšou koordináciou vnútroštátnych politík; zdôrazňuje dôležitosť zlepšených opatrení zo strany všetkých národných vlád smerom k zavedeniu hospodárskych reforiem a investícií v členských štátoch, ktoré sú potrebné na zníženie makroekonomických nerovnováh a zabránenie negatívnym účinkom presahovania vnútroštátnych politík do iných členských štátov; žiada preto dôkladné posúdenie týchto makroekonomických nerovnováh a účinkov presahovania, ktoré by doplnilo posúdenie slabých stránok každej krajiny a makroekonomický dialóg; trvá na plnej koherentnosti medzi odporúčaniami pre eurozónu a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny;

26.  víta zvýšenú pozornosť zameranú na celkové fiškálne zámery eurozóny, ktorá sa neodkláňa od individuálnej zodpovednosti členských štátov; pripomína, že fiškálny deficit v jednom členskom štáte nemožno kompenzovať fiškálnym prebytkom v inom členskom štáte, pokiaľ ide o postup pri nadmernom deficite; žiada pravidelné monitorovanie primeranosti celkových fiškálnych zámerov vzhľadom na súčasný nedostatok investícií;

27.  podporuje odporúčanie rozlišovať medzi fiškálnym úsilím jednotlivých členských štátov, pričom musia byť zohľadnené ich príslušné pozície k požiadavkám Paktu stability a rastu, na ich potreby v oblasti stabilizácie a na účinky presahovania; konštatuje, že pre mnohé členské štáty to znamená fiškálnu konsolidáciu zameranú na rast; poznamenáva na druhej strane, že niektoré krajiny majú väčší fiškálny priestor vo vzťahu k požiadavkám Paktu stability a rastu, ktorý by v súčasnej situácii mohli využiť na podporu domáceho hospodárstva;

28.  konštatuje, že hoci je vysoký prebytok bežného účtu eurozóny vítaným znakom jej zahraničnej konkurencieschopnosti, jeho súčasná úroveň tiež odráža nedostatok vnútorných investícií, čo má negatívny vplyv na rast a zamestnanosť; zastáva názor, že silnejší domáci dopyt by bol výhodnejší z hľadiska udržateľného rastu eurozóny, ako aj v globálnom kontexte; je si vedomý toho, že prebytok bežného účtu niektorých členských štátov súvisí s pozitívnym účinkom presahovania naprieč hodnotovým reťazcom, z čoho môžu rôznym spôsobom ťažiť iné členské štáty; uznáva zároveň úlohu jednotnej meny pri podpore konkurencieschopnejších krajín udržať si v porovnaní so zvyškom sveta vysoké prebytky; víta zistenie uvedené v prognóze Komisie zo zimy 2016, v ktorom sa uvádza, že hospodársky rast v niektorých členských štátoch v roku 2015 bol vyvolaný najmä domácim dopytom; považuje za dôležité, aby členské štáty s vyšším prebytkom bežného účtu naďalej zvyšovali svoj domáci dopyt vo vlastnom aj všeobecnom záujme; zároveň vyzýva menej konkurencieschopné členské štáty, aby účinne vykonávali štrukturálne reformy a vysokokvalitné investície s cieľom modernizovať svoje hospodárstva a vytvoriť udržateľné podnikateľské prostredie pre dlhodobé investície v súlade so stratégiou Európa 2020; považuje to najlepší spôsob zníženia makroekonomických nerovnováh v členských štátoch, a to v porovnaní s vnútornou devalváciou, ktorá znižuje dopyt a spomaľuje hospodársky rast v celej eurozóne;

29.  zdôrazňuje potrebu podporovať skutočnú hospodársku a sociálnu konvergenciu poháňanú zlepšeniami produktivity a nenákladových faktorov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky členské štáty efektívne vykonávali štrukturálne reformy, zlepšovali kvalitu verejných výdavkov a disponovali dostatočnými kapacitami na investovanie s cieľom umožniť vyrovnaný a udržateľný rast, ktorý má zásadný význam aj pre znižovanie pomeru dlhu k HDP; uznáva, že vysoká úroveň verejného a súkromného dlhu výrazne znižuje schopnosť investovať, čo spomaľuje rast;

30.  pripomína, že výška miezd je vecou autonómneho kolektívneho vyjednávania, a vyzýva príslušné zúčastnené strany, aby zabezpečili zodpovedný a zároveň rast podporujúci vývoj miezd, ktorý by mal odrážať zvýšenia produktivity; vyzýva predovšetkým príslušné subjekty v krajinách s deficitom bežného účtu alebo takmer vyrovnaným stavom bežného účtu, aby naďalej vyvíjali úsilie o posilnenie produktivity a udržanie konkurencieschopnosti; zároveň vyzýva príslušných aktérov v krajinách s vysokým prebytkom bežného účtu, aby nadmerné úspory použili na podporu domáceho dopytu a investícií;

31.  žiada opatrenia na zabránenie tzv. preteku ku dnu v oblasti daní a sociálnych noriem, ktorý vedie k zvýšeniu nerovností; pripomína potrebu zachovania medzinárodnej konkurencieschopnosti založenej na produktivite a stúpajúcej konvergencii; víta skutočnosť, že sa v hodnotiacej tabuľke makroekonomických nerovnováh venuje zvýšená pozornosť trom ukazovateľom zamestnanosti, a žiada Komisiu, aby ich zrovnoprávnila s ostatnými; domnieva sa tiež, že analýza súčasnej hodnotiacej tabuľky kľúčových ukazovateľov v oblasti zamestnanosti a sociálnych ukazovateľov a príslušných ukazovateľov efektívneho využívania zdrojov by sa mala náležite zohľadniť v rámci politického usmernenia;

32.   berie na vedomie závery Európskej rady z decembra 2015 o hospodárskej a menovej únii a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr začala pripravovať dlhodobejšie opatrenia;

Účinnejší Európsky semester prostredníctvom väčšej demokratickej zodpovednosti

33.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny a je presvedčený, že s cieľom zlepšiť ich vykonávanie je potrebné lepšie identifikovať jasne formulované priority na európskej úrovni, ako aj zvýšiť skutočnú verejnú diskusiu, politickú vôľu a angažovanosť na vnútroštátnej úrovni, čo povedie k vyššej relevantnosti a vnútroštátnej zodpovednosti; v tejto súvislosti víta návštevy členov Komisie v členských štátoch, ktorých cieľom je prediskutovať proces európskeho semestra a jeho dokumenty;

34.  žiada dosiahnutie náležitej rovnováhy medzi zameraním odporúčaní pre jednotlivé krajiny na hlavné priority a zabezpečením toho, aby riešili všetky kľúčové výzvy vrátane potreby zabrániť zopakovaniu krízy štátneho dlhu, ako aj potreby zvýšiť konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť, pričom sa zohľadnia ciele stratégie Európa 2020;

35.  víta rozpravu v pléne v spolupráci s predsedami Komisie a Euroskupiny o návrhoch odporúčaní pre eurozónu z 15. decembra 2015, a žiada, aby sa takéto plenárne rozpravy sa stali bežnou črtou európskeho semestra; domnieva sa, že takéto rozpravy posilňujú a dopĺňajú existujúci demokratický dialóg, najmä hospodársky dialóg, a pomáhajú zvyšovať zodpovednosť exekutívy;

36.  zdôrazňuje, že jarné zasadnutie Európskej rady by malo zostať ústredným momentom, v rámci ktorého sa zadefinujú politické priority; víta diskusie s Komisiou v pléne o prioritách ročného prieskumu rastu pred jeho prijatím a po ňom; pripomína, že stanovenie hospodárskej politiky v nadväznosti na odporúčanie Rady členským štátom je výkonným aktom, ktorý musí podliehať demokratickej kontrole a rozpravy v Európskom parlamente; vyzýva preto Radu, aby prijala odporúčania pre eurozónu a závery týkajúce sa balíka ročného prieskumu rastu po tom, ako mal Parlament možnosť vyjadriť sa k nim; potvrdzuje svoju pripravenosť urýchlene preskúmať tieto dokumenty a prijať pozíciu ešte pred jarným zasadnutím Európskej rady; víta výzvu adresovanú Európskemu parlamentu, aby jeho predseda oznámil pozíciu EP na jarnom zasadnutí Európskej rady; pripomína ďalej, že zmluva vyžaduje, aby bol Európsky parlament informovaný po tom, čo Rada prijala odporúčania, ako aj o výsledkoch mnohostranného dohľadu;

37.  zdôrazňuje význam diskusií v národných parlamentoch o správach o jednotlivých krajinách a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a o hlasovaní o národných programoch reforiem; vyzýva členské štáty, aby štruktúrovaným spôsobom zaangažovali sociálnych partnerov, miestne a regionálne orgány a ďalšie zainteresované strany, pričom využijú skoré zverejnenie správ o jednotlivých krajinách; zdôrazňuje nenahraditeľná úlohu sociálnych partnerov pri tvorbe miezd a kľúčovú úlohu, ktorú by mali zohrávať v rámci širšieho hospodárskeho dialógu, najmä pokiaľ ide o podporu produktivity; vyzýva ďalej na užšiu spoluprácu národných parlamentov a Európskeho parlamentu;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala rokovania o medziinštitucionálnej dohode o správe hospodárskych záležitostí; trvá na tom, aby táto medziinštitucionálna dohoda zaručila v rámci zmlúv, že štruktúra európskeho semestra umožní zmysluplnú a pravidelnú parlamentnú kontrolu tohto procesu, najmä pokiaľ ide o priority ročného prieskumu rastu a odporúčania týkajúce sa eurozóny;

Rozpočtové politiky

39.  vyjadruje poľutovanie nad absenciou uspokojivého pákového efektu z dôvodu obmedzenej veľkosti rozpočtu EÚ, pričom je nemožné zmeniť režim vlastných zdrojov a neexistuje žiadna súdržnosť medzi hospodárskymi prognózami, prioritami hospodárskej politiky a prípravou ročných a viacročných rozpočtov;

40.  konštatuje, že rozpočet EÚ priamo prispieva k dosiahnutiu dvoch z troch cieľov ročného prieskumu rastu na rok 2016 (opätovné naštartovanie investícií, uskutočňovanie štrukturálnych reforiem a uplatňovanie náležitých zodpovedných fiškálnych politík na úrovni uvedených politických záväzkov); víta v tejto súvislosti návrh Komisie nasmerovať finančné prostriedky EÚ do technickej pomoci na podporu štrukturálnych reforiem;

41.  domnieva sa, že rozpočet EÚ by mohol pomôcť odľahčiť rozpočty členských štátov a podporiť úsilie o konsolidáciu rozpočtov zavedením vlastných zdrojov, ako aj racionalizáciou výdavkov; je pevne presvedčený, že ak by sa verejné financie vo väčšej miere riadili na úrovni EÚ, umožnilo by to dosiahnuť úspory z rozsahu, a tým znížiť výdavky, napríklad v diplomatickej a vojenskej oblasti, bez toho, aby sa ohrozila zásada zdieľaného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o štrukturálne fondy;

42.  pripomína nelegálnosť, ktorú predstavuje deficit rozpočtu EÚ; konštatuje, že členské štáty sa k rozpočtu EÚ stavajú ako k premennej v závislosti od možností ich vnútroštátnych rozpočtov;

43.  zdôrazňuje, že rozsiahlejšia integrácia na úrovni eurozóny je nevyhnutná na dokončenie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a že rozpočtová únia je základným kameňom správneho fungovania eura;

44.  žiada, pokiaľ ide o pozíciu Parlamentu k eurozóne a jej rozpočtovej kapacite, aby sa zohľadnili závery iniciatívnej správy o rozpočtovej kapacite eurozóny, ktorá bude vypracovaná v priebehu roka 2016;

45.  žiada Európsku komisiu, aby pristúpila k revízii viacročného finančného rámca, ako bolo dohodnuté v júni 2013 v rámci politickej dohody medzi Parlamentom, Komisiou a Radou; poukazuje na neadekvátnosť súčasného VFR, ktorá sa stala zrejmou v súvislosti s finančnou a humanitárnou krízou, ktoré zasiahli Európsku úniu medzi rokmi 2009 až 2014; zdôrazňuje tiež, že je potrebné vykonať zásadnú reformu finančného plánovania Únie, v rámci ktorej by sa komplexne preskúmali ciele, financovanie a trvanie dostupných nástrojov.

Politiky v oblasti životného prostredia, verejného zdravia a bezpečnosti potravín

46.  zdôrazňuje, že ak má reforma právnych predpisov v oblasti odpadu a akčný plán obehového hospodárstva urýchliť prechod európskeho hospodárstva na obehový model, je nevyhnutné začleniť odporúčania týkajúce sa tejto problematiky do procesu európskeho semestra s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a vytvárať pracovné miesta a udržateľný rast; odporúča, aby sa zásady obehového hospodárstva začlenili do odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

47.  znova zdôrazňuje, že je potrebný fiškálny rámec, ktorý odmeňuje rozvoj udržateľných politík a je v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, čím poskytuje správne signály pre investície v oblasti efektívneho využívania zdrojov, modernizácie výrobných procesov a výroby ľahšie opraviteľného tovaru s dlhšou životnosťou; opätovne zdôrazňuje potrebu postupne zrušiť dotácie škodlivé pre životné prostredie, a to aj na fosílne palivá, a presunúť dane z práce na znečisťovanie životného prostredia;

48.  považuje za dôležité zhodnotiť v rámci európskeho semestra výkonnosť a udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti a podporuje prechod na prístup založený na výsledkoch, ako aj zameranie na prevenciu chorôb a podporu zdravia; vyzýva Komisiu, aby spolu so všetkými zainteresovanými stranami vyvinula nástroje na monitorovanie výsledkov v oblasti zdravia, meranie prístupu k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti a na podporu transparentnosti nákladov v oblasti medicínskeho výskumu s cieľom znížiť sociálne rozdiely a nerovnosti v oblasti zdravia v rámci členských štátov a medzi nimi; vyzýva Komisiu, aby v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zohľadňovala dlhodobé zdravotné a fiškálne vplyvy opatrení zameraných na programy prevencie;

49.  zdôrazňuje význam udržateľnosti sektora zdravotníctva, ktorý zohráva významnú úlohu v hospodárstve ako celku, keďže zamestnáva 8 % celkovej európskej pracovnej sily a tvorí 10 % HDP v EÚ, a zdôrazňuje schopnosť tohto sektora zabezpečiť rovnaký prístup k službám zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov, keďže zdravie je zásadný faktor stability, udržateľnosti a ďalšieho rozvoja členských štátov a ich hospodárstiev;

Regionálne politiky

50.  je si vedomý významu investícií EÚ do menej rozvinutých regiónov a tiež dôležitosti zabezpečiť ich schopnosť prilákať ďalšie investície, a tým podporiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;

51.  poukazuje na prepojenie cieľov procesu európskeho semestra a programovania európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie 2014 – 2020, ktoré sa odráža v partnerských dohodách; domnieva sa preto, že v nadväznosti na reformu počas obdobia 2014 – 2020 by nástroje politiky súdržnosti mohli zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a tým podporiť štrukturálne reformy a prispieť k plneniu strategických cieľov EÚ, ako aj účinnému vykonávaniu partnerských dohôd; zdôrazňuje však viacročný a dlhodobý charakter programov a cieľov v rámci EŠIF, na rozdiel od ročného cyklu európskeho semestra, a potrebu koordinovať priority Európskej únie s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi potrebami;

o

o  o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, národným parlamentom a Európskej centrálnej banke.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Táto správa predstavuje príspevok Európskeho parlamentu k vymedzeniu priorít hospodárskych politík týkajúcich sa procesu koordinácie politík v rámci európskeho semestra 2016 reagujúc na ročný prieskum rastu, ktorý vypracovala Komisia a súvisiace dokumenty vrátane návrhu odporúčania pre hospodársku politiku eurozóny. Zároveň sa súbežne pripravujú správy o aspektoch európskeho semestra v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a jednotného trhu. O všetkých troch správach sa bude diskutovať s Komisiou a Radou v rámci príprav na jarné zasadnutie Európskej rady.

Táto diskusia by mala byť zo strany inštitúcií koncipovaná a vedená takým spôsobom, aby sa posilnil demokratický charakter európskej správy hospodárskych záležitostí, kým sa nedosiahne medziinštitucionálna dohoda vyžadovaná v správe piatich predsedov(15).

Táto správa sa zameriava na rozprúdenie diskusie na európskej úrovni aj so zapojením národných parlamentov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti o troch hlavných otázkach:

•  Akú kombináciu fiškálnej, monetárnej a štrukturálnej politiky by mala Európska únia implementovať v priebehu 12 až 18 mesiacov?

•  Ako by sa mala prehĺbiť koordinácia politík na úrovni eurozóny?

•  Ako možno rozhodovací proces týkajúci sa priorít európskeho semestra a odporúčaní urobiť demokratickejším a ako možno zabezpečiť lepšie vykonávanie odporúčaní?

Nastavenie súboru politík v záujme výraznejšieho oživenia

Európska únia sa zotavuje z dlhej hospodárskej krízy, ktorá spôsobila vážne sociálne problémy a naštrbila potenciál hospodárskeho rastu. Zároveň čelí novým výzvam, predovšetkým hrozbe teroristických útokov, geopolitickej nestabilite v susedných oblastiach a neobvykle veľkému prílevu žiadateľov o azyl. Na zabezpečenie svojej politickej legitimity musí Európska únia vytvoriť spôsoby riešenia týchto problémov.

Občania túžia po výraznejšej hospodárskej obnove, kvalitných pracovných miestach a návrate rovnosti príležitostí. Takisto chceme všetci žiť v čistom životnom prostredí a využívať príležitosti, ktoré ponúka digitálna revolúcia a iné technologické inovácie. Čelíme však vážnym dlhodobým výzvam, ako sú zmena klímy, robotizácia, fragmentáciu pracovných úloh, demografické zmeny a priebežný posun k multipolárnemu svetu.

Súbor hospodárskych politík, ktoré majú EÚ, eurozóna a jednotlivé členské štáty vykonať v roku 2016, musí posilniť nedávne hospodárske oživenie, zaoberať sa štrukturálnymi výzvami a prispieť k dlhodobej stratégii udržateľného rastu. V rámci jej preskúmania v polovici trvania bola stratégia Európa 2020(16) opätovne potvrdená Európskym parlamentom(17) a Komisiou(18) ako celkový rámec na posilnenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v Európe. Zároveň boli začiatkom tohto roka obnovené jej integrované usmernenia.

Na to, aby bola táto stratégia zmysluplná a uskutočniteľná je dôležité, aby s ňou boli v úplnom súlade dohodnuté priority a odporúčania vydané v rámci európskeho semestra, a aby boli zamerané na jej vykonávanie.

Prvá časť tejto správy je zameraná na vymedzenie presného obsahu súboru hospodárskych politík. Spravodajkyňa zastáva názor, že v súčasnej hospodárskej situácii by sa mal „čestný trojuholník“ investícií, fiškálnej zodpovednosti a štrukturálnej reformy, ktorý presadzuje Európska komisia, rozšíriť na „pevný štvorec“, v ktorom by štvrtý prvok tvoril domáci dopyt.

Posilnenie domáceho dopytu si vyžaduje väčšie investície zo strany súkromného aj verejného sektora, nad rámec investičného plánu pre Európu, ktorý Komisia predstavila v roku 2014. Pomalý proces znižovania pákového efektu komplikuje prílev nových investícií, pretože mnohé vlády, finančné inštitúcie, spoločnosti a domácnosti vo veľkej miere zamestnáva znižovanie ich starých dlhov, ktoré je prirodzene ťažšie v prostredí nízkeho rastu a nízkej inflácie. Pozornosť sa preto musí zamerať na spôsoby, ktorými možno znižovanie pákového efektu urýchliť a na nové rozumné investície na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu. Z tohto hľadiska sú rovnako dôležité účinné regulačné prostredie a fungujúca verejná správa.

Zásadne platí, že krátkodobý domáci dopyt a dlhodobý potenciál rastu by sa mohli posilniť, ak by sa súčasná úroveň prosperity vo väčšej miere prerozdelila, pričom by sa znížili nerovnosti v oblasti príjmov a bohatstva. OECD, MMF a iné inštitúcie v posledných rokoch opakovane vyhlásili, že politiky prerozdeľovania majú pre udržateľný rast veľký význam, a to aj z čisto ekonomického hľadiska.

Podpora potenciálu rastu prostredníctvom odstraňovania nerovností je v súlade so zásadou fiškálnej zodpovednosti a na strane príjmov zahŕňa účinnejší výber daní a predchádzanie daňovým únikom, ako aj progresívne zdaňovanie príjmov a ráznejší posun od zdaňovania práce smerom k zdaňovaniu majetku, kapitálových ziskov, finančných transakcií a znečisťovania. Toto musí byť sprevádzané efektívnosťou verejných výdavkov, najmä do kvalitných sociálnych investícií, ako sú vzdelávanie, starostlivosť o deti, zdravotná starostlivosť a primerané sociálne zabezpečenie, ktoré ľuďom počas celého ich života poskytujú potrebnú nezávislosť. Rozvoj infraštruktúry, investície do energetickej účinnosti a začínajúce podniky potrebujú aj verejnú podporu.

Okrem toho sa naše chápanie štrukturálnych reforiem musí rozvíjať, zohľadňujúc skúsenosti z minulosti a výzvy, ktoré stoja pred nami. Pojem „štrukturálne reformy“ bol dlho spájaný najmä so znižovaním úlohy štátu v hospodárstve a vytváraním pružnejších trhov. Žiaľ, nielen že to nie vždy viedlo k zlepšeniu produktivity, ale prispievalo to zároveň aj k deflačným tlakom a rastu nerovností.

Nastal čas posunúť sa smerom k „druhej generácii“ štrukturálnych reforiem, ktorých hlavnými cieľmi by mali byť posilnenie potenciálu rastu prostredníctvom vyššej zamestnanosti a produktivity, podpora spravodlivých a udržateľných systémov sociálneho zabezpečenia a znižovanie sociálnych nerovností v záujme obnovy rovnosti príležitostí. Navrhovaný program podpory štrukturálnych reforiem by mal odrážať túto skutočnosť.

Prehĺbenie riadenia HMÚ v záujme stability a konvergencie

Od vypuknutia krízy eura v roku 2010 podnikli vlády a inštitúcie EÚ dôležité kroky na zachovanie integrity eurozóny, ale je potrebné urobiť oveľa viac na posilnenie odolnosti našej hospodárskej a menovej únie, ako je to vysvetlené v správe piatich predsedov. Dôležitým aspektom je prehĺbenie koordinácie hospodárskych a sociálnych politík v eurozóne. To si vyžaduje predovšetkým dôkladné pochopenie celkovej fiškálnej pozície eurozóny a súhrnný prehľad makroekonomických a makrosociálnych nerovnováh. V tejto súvislosti je včasné predloženie návrhu odporúčania o hospodárskej politike eurozóny vítané.

V rámci svojho celkového posúdenia návrhov rozpočtových plánov eurozóny na rok 2016 dospela Komisia k záveru, že pri porovnávaní cieľov udržateľnosti dlhovej služby a proticyklickej hospodárskej stabilizácie „sa vo všeobecnosti neutrálna súhrnná fiškálna pozícia eurozóny očakávaná na budúci rok zdá byť vo všeobecnosti vhodná, keď sa pritom zohľadnia aj historicky nízke úrokové sadzby a vysoký prebytok zahraničného obchodu, čo by naznačovalo potrebu určitej miery podpory dopytu.“ Zároveň poukázala na „stále nedostatočné zameranie [iných] členských štátov na využitie dostupného fiškálneho priestoru“(19).

Pokiaľ ide o makroekonomické nerovnováhy, v správe o mechanizme varovania z roku 2016 sa konštatuje, že prebytok bežného účtu v eurozóne dosiahne výšku približne 390 miliárd EUR, resp. 3,7 % HDP v roku 2015. To sa považuje za viac, než sa predpokladá v rámci základných hospodárskych charakteristík a je odrazom hospodárskej neefektívnosti a utlmeného domáceho dopytu. Zatiaľ čo rovnováha medzi úsporami a investíciami v eurozóne by mala byť vo všeobecnosti vyvážená, Komisia tvrdí, že prebytok bežného účtu naznačuje nadmerné úspory, ktoré nie sú nasmerované do domáceho hospodárstva. Pomer investícií k HDP v eurozóne dosiahol 19,8 % v 2. štvrťroku 2015, čo je výrazne pod priemerom obdobia 1998 – 2007, keď to bolo 22,1 %(20).

Spravodajkyňa zastáva názor, že z tejto analýzy jasne vyplýva potreba vyšších investícií, najmä vzhľadom na nízke úrokové sadzby. Udržateľný charakter týchto investícií je mimoriadne dôležitý, vzhľadom na existujúce vysoké úrovne verejného a súkromného dlhu. Zjavný nedostatok investícií treba odstrániť, aby sa predišlo strate užitočného existujúceho kapitálu (fixného, ako aj ľudského), zatiaľ čo nové investície musia byť starostlivo plánované so zameraním na podporu inovácií, efektívnosť využívania zdrojov, kvalitné vzdelávanie a vytváranie kvalitných pracovných miest.

Zároveň eurozóna čelí paradoxnej situácii: krajiny s najväčším dostupným fiškálnym priestorom dosahujú najlepšie výsledky z hľadiska výstupov a zamestnanosti, teda ich fiškálne multiplikátory sú relatívne nižšie, čo čiastočne vysvetľuje nechuť zvyšovať verejné investície. Na druhej strane krajiny s vyššími fiškálnymi multiplikátormi (čo súvisí s nízkym rastom, vysokou nezamestnanosťou a veľkým nedostatkom investícií) majú obmedzený fiškálny priestor vzhľadom na pravidlá Paktu stability a rastu a už existujúci štátny dlh. Toto výrazne obmedzuje vyhliadky na skutočnú hospodársku konvergenciu a dosiahnutie cieľov zmluvy v oblasti vyváženého a udržateľného rastu.

Jedným z riešení tohto paradoxu by pravdepodobne bolo väčšie odhodlanie krajín s dostupným fiškálnym priestorom využívať ho v plnej miere, berúc do úvahy pozitívny vplyv na eurozónu ako celok. Ďalším riešením je zlepšiť finančné podmienky pre ostatné krajiny na investovanie, reformy a konvergenciu tým, že sa dobuduje banková únia a vytvoria sa nástroje na doplnkovú fiškálnu kapacitu.

Posilnenie demokracie v záujme väčšej zodpovednosti, relevantnosti a účinnosti

Európsky semester 2016 je rozdelený na európsku časť, ktorá vyvrcholí jarným zasadnutím Európskej rady, a národnú časť, ktorá začína zverejnením správ o jednotlivých krajinách. Na to, aby sa priority a odporúčania stali relevantnými, uznanými a aby sa podľa nich konalo, je na oboch úrovniach potrebná dôkladná demokratická diskusia a intenzívne zapojenie sociálnych partnerov.

V praxi to znamená najmä rozpravu s Komisiou a predsedom Euroskupiny na pôde Európskeho parlamentu o návrhu odporúčania pre eurozónu, ako aj užší dialóg medzi Parlamentom a Radou pred tým, ako Rada prijme toto odporúčanie a závery týkajúce sa balíka RPR. Spoločná rozprava poslancov Európskeho parlamentu a národných parlamentov s Komisiou 16. – 17. februára 2016 je tiež dôležitým momentom. Európsky parlament sa bude do semestra zapájať aj prostredníctvom rozpráv pred a po predstavení RPR pred a po jarnom zasadnutí Európskej rady a prostredníctvom konečného posúdenia vykonávania európskeho semestra.

Na vnútroštátnej úrovni budú kľúčové dôkladné parlamentné diskusie s členmi Komisie a národnými vládami na základe odporúčania pre eurozónu (kde to bude relevantné), záverov Európskej rady, správ Európskej komisie o jednotlivých krajinách a odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Osvedčené postupy národných parlamentov pri diskusiách a hlasovaniach o národných programoch reforiem a programoch stability alebo konvergenčných programoch by sa mali tiež rozšíriť.

V roku 2016 sa očakáva zriadenie nových orgánov navrhnutých Komisiou v nadväznosti na správu piatich predsedov, konkrétne národných rád pre konkurencieschopnosť a poradnej Európskej fiškálnej rady a ich prípadné zapojenie už do tohto cyklu európskeho semestra.

Spravodajkyňa vyjadruje nádej, že všetci aktéri sa aktívne zapoja do európskeho semestra 2016 s cieľom dosiahnuť silnejšie hospodárske oživenie a vyššiu odolnosť európskeho sociálneho trhového hospodárstva voči otrasom a štrukturálnym výzvam za predpokladu, že európska demokracia funguje a dokáže zabezpečiť udržateľnú a rozšírenú prosperitu.

15.2.2016

STANOVISKO Výboru pre rozpočet

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2016

(2015/2285(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Jean Arthuis

(*)  Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným parlamentným rozmerom európskeho semestra a chýbajúcou ambicióznosťou návrhov predložených v tejto súvislosti v správe piatich predsedov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prvý ročný prieskum rastu po uvedenej správe ešte stále nemá formu textu, ktorý by mohol prejsť riadnym legislatívnym postupom, ako si to želá Parlament;

2.  zastáva názor, že Európska únia nemá inú hospodársku politiku ako súčet vnútroštátnych politík; odsudzuje absenciu spoločnej strategickej vízie a neschopnosť vytvoriť a vykonávať sektorovo špecifické priemyselné politiky; vyzýva na vytvorenie spoločnej hospodárskej politiky s ohľadom na obrovské ekonomické, sociálne a politické rozdiely, ktoré existujú medzi členskými štátmi; vyjadruje poľutovanie nad absenciou dostatočného pákového efektu z dôvodu obmedzenej veľkosti rozpočtu EÚ a nemožnosti zmeniť svoj režim vlastných zdrojov a nedostatočného súladu hospodárskych prognóz, priorít hospodárskej politiky a prípravy ročných a viacročných rozpočtov;

3.  pripomína dôležitú úlohu európskych štrukturálnych a investičných fondov a Európskeho fondu pre strategické investície, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov stratégie EÚ 2020, a zdôrazňuje, že by sa mala vytvoriť pevnejšia väzba medzi vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi s cieľom zvýšiť efektivitu výdavkov EÚ v členských štátoch a podporovať úsilie o štrukturálne reformy, čím sa členské štáty stanú menej zraniteľnými v prípade krízy;

4.  konštatuje, že rozpočet EÚ priamo prispieva k dosiahnutiu dvoch z troch cieľov ročného prieskumu rastu na rok 2016 (opätovné naštartovanie investícií, uskutočňovanie štrukturálnych reforiem, uplatňovanie náležitých zodpovedných fiškálnych politík na úrovni uvedených politických záväzkov); víta v tejto súvislosti návrh Komisie na využívanie fondov EÚ na účely technickej pomoci, ktorá by podporila štrukturálne reformy;

5.  domnieva sa, že rozpočet EÚ by mohol odľahčiť rozpočty členských štátov a podporiť úsilie o konsolidáciu rozpočtov zavedením vlastných zdrojov, ako aj racionalizáciou výdavkov; je presvedčený, že ak by sa verejné financie vo väčšej miere riadili na úrovni EÚ, umožnilo by to dosiahnuť úspory z rozsahu, a tým znížiť výdavky, najmä v diplomatickej a vojenskej oblasti, bez toho, aby bola ohrozená zásada zdieľaného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o štrukturálne fondy;

6.  pripomína, že deficit v rozpočte EÚ je nezákonný; konštatuje, že členské štáty robia z rozpočtu Únie prispôsobiteľnú premennú rozpočtov členských štátov;

7.  pripomína, že rozsiahlejšia integrácia na úrovni eurozóny je nevyhnutná na ukončenie budovania hospodárskej a menovej únie a že fiškálna únia je jedným zo základných kameňov potrebných na správne fungovanie eura;

8.  vyzýva, aby eurozóna pokročila s vypracovaním opatrení na prehĺbenie rozpočtovej integrácie HMÚ s cieľom pôsobiť proti asymetrickým šokom podporou vnútroštátneho reformného úsilia; zdôrazňuje, že akýkoľvek nástroj alebo riadiaca štruktúra zriadené na tento účel musia byť plne integrované do zmlúv a podrobené demokratickej kontrole a nemali by sa nijako prekrývať so všeobecným rozpočtom EÚ ani preberať jeho výsadné oblasti pôsobnosti a funkcie, ako sú stanovené v zmluvách;

9.  vyzýva, pokiaľ ide o pozíciu Parlamentu k eurozóne a jej rozpočtovej kapacite, aby sa zohľadnili závery správy z vlastnej iniciatívy o rozpočtovej kapacite pre eurozónu, ktorá bude pripravená v priebehu roka 2016;

10.  žiada, aby bola fiškálna a menová politika pripojená k súboru politík s cieľom stimulovať udržateľný rast a vytváranie dôstojných pracovných miest.

11.  pripomína, že investičný plán pre Európu, ktorý je financovaný z EFSI, je určený na financovanie vysokorizikových investícií, čo by nebolo možné bez krytia rizík prostredníctvom EFSI; vyzýva Komisiu, aby overila, či sa financovanie v rámci EFSI poskytuje iba vysokorizikovým projektom, ktoré spĺňajú zásadu doplnkovosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Parlament bude hodnotiť projekty, ako aj ich pákový efekt s cieľom zabezpečiť, aby sa záručný fond EFSI používal v rámci rozpočtu EÚ vhodným spôsobom;

12.  žiada Komisiu, aby pristúpila k revízii viacročného finančného rámca, ako bolo dohodnuté v júni 2013 v rámci politickej dohody medzi Parlamentom, Komisiou a Radou; poukazuje na neadekvátnosť súčasného VFR, ktorá sa stala zrejmou v súvislosti s finančnou a humanitárnou krízou, ktoré zasiahli Európsku úniu v rokoch 2009 a 2014; pripomína tiež, že je potrebné vykonať zásadnú reformu finančného plánovania Únie, v rámci ktorej by sa komplexne preskúmali ciele, financovanie a trvanie dostupných nástrojov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

15.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

17

8

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Arthuis, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Gérard Deprez, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Monika Hohlmeier, Bernd Kölmel, Vladimír Maňka, Clare Moody, Siegfried Mureşan, Liadh Ní Riada, Younous Omarjee, Paul Rübig, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Monika Vana, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Stanisław Ożóg, Andrej Plenković, Pavel Poc, Marco Valli, Tomáš Zdechovský

22.1.2016

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2016

(2015/2285(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Andrey Kovatchev

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  opakovane zdôrazňuje, že proces európskeho semestra bol zavedený s cieľom pomôcť pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby revidovanú stratégiu Európa 2020 pevnejšie integrovala do európskeho semestra a aby začlenila ciele Únie v oblasti životného prostredia a verejného zdravia do tohto procesu, pričom uzná významné vyhliadky na rast, investície a tvorbu pracovných miest v týchto oblastiach, ako aj ich prínos k širším cieľom stratégie, a najmä zabezpečí, aby sa členské štáty vrátili k vyšším úrovniam rastu a pokračovali na ceste k rozvoju udržateľných spoločností;

2.  zdôrazňuje, že ekologizácia hospodárstva a investovanie do efektívnejších systémov zdravotnej starostlivosti prispejú k obnove konkurencieschopnosti Európy, zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie, zlepšeniu zdravia a blahobytu európskych občanov a vytváraniu kvalitných pracovných miest; v tejto súvislosti poznamenáva, že krátkodobé fiškálne vplyvy štrukturálnych reforiem by sa mali zohľadniť spolu s ich dlhodobými environmentálnymi, hospodárskymi a sociálnymi účinkami, a to aj s cieľom dosiahnuť efektívnejšiu koordináciu naprieč politikami, a na tento účel vyzýva na väčšie zapojenie občianskej spoločnosti; pripomína, že výdavky na zdravie sú investíciou do zdravších, bezpečnejších, produktívnejších a konkurencieschopných spoločností;

3.  poznamenáva, že viaceré projekty schválené na financovanie z Európskeho fondu pre strategické investície sú zamerané na infraštruktúru a inováciu v odvetví životného prostredia a zdravotníctva; zdôrazňuje význam mobilizácie celého potenciálu investičného plánu s cieľom pomôcť realizovať štrukturálne reformy potrebné na transformovanie nášho hospodárstva na ekologické a udržateľné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, ktoré je zamerané na opätovné naštartovanie rastu a zamestnanosti; žiada Komisiu, aby pozorne monitorovala pokrok vo využívaní Európskeho fondu pre strategické investície v záujme dosiahnutia politických cieľov obnovenia investícií, modernizácie hospodárstva a posilnenia hospodárskej a sociálnej konvergencie v rámci celej EÚ;

4.  zdôrazňuje, že európsky semester je jedným z prostriedkov, ako zahrnúť a integrovať environmentálne aspekty do ostatných relevantných politík v súlade s prístupom vymedzeným v článku 11 ZFEÚ; preto znova zdôrazňuje, že environmentálny rozmer by mal v procese európskeho semestra zohrávať spolu s hospodárskym a sociálnym rozmerom plnohodnotnú úlohu, aby sa zabezpečilo, že členské štáty sa vrátia k vyšším úrovniam rastu a súčasne budú napredovať na ceste rozvoja udržateľných spoločností;

5.  zdôrazňuje potrebu výraznejšie zapojiť ministrov životného prostredia a zdravotníctva štátov EÚ do procesu európskeho semestra na úrovni Rady;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné podniknúť kroky s cieľom podporiť zamestnanosť využitím potenciálu ekologického hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby využila európsky semester na podporu investícií do vzdelávania a odbornej prípravy na ekologické pracovné miesta, ako aj snáh o podporu ekologických pracovných miest a obmedzenie ekologických stôp, čím sa uľahčí prechod k skutočne udržateľnému hospodárstvu;

7.  zdôrazňuje, že ak má reforma právnych predpisov v oblasti odpadu a akčný plán obehového hospodárstva urýchliť prechod európskeho hospodárstva na obehový model, je nevyhnutné začleniť odporúčania týkajúce sa tejto problematiky do procesu európskeho semestra s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a vytvárať pracovné miesta a udržateľný rast; odporúča, aby sa zásady obehového hospodárstva začlenili do odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

8.  domnieva sa, že je dôležité, aby sa prechod na nový hospodársky model založený na obehovom hospodárstve a inšpirovaný všeobecne uplatniteľnými cieľmi udržateľného rozvoja náležite odrazil v prioritách ročného prieskumu rastu a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

9.  znova zdôrazňuje, že je potrebný fiškálny rámec, ktorý odmeňuje rozvoj udržateľných politík a je v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, čím poskytuje správne signály pre investície v oblasti efektívneho využívania zdrojov, modernizácie výrobných procesov a výroby ľahšie opraviteľného tovaru s dlhšou životnosťou; opätovne zdôrazňuje potrebu postupne zrušiť dotácie škodlivé pre životné prostredie, a to aj na fosílne palivá, a presunúť dane z práce na znečisťovanie životného prostredia;

10.  zdôrazňuje, že zníženie závislosti od vonkajších zdrojov a energie a prechod z fosílnych palív na energiu z obnoviteľných zdrojov sú kľúčom k dosiahnutiu dlhodobého rastu a posilnia konkurencieschopnosť EÚ; zdôrazňuje hospodárske výhody väčšej angažovanosti v tomto smere; zdôrazňuje potrebu odstrániť prekážky vytvorenia jednotného trhu s energiou prostredníctvom diverzifikácie externých dodávok energie, modernizácie energetickej infraštruktúry EÚ, investovania do väčších energetických prepojení a obnoviteľných zdrojov energie a dokončenia vnútorného trhu EÚ s energiou, čo sú kľúčové priority stratégie energetickej únie EÚ; domnieva sa, že európsky semester by mal zahŕňať aj podávanie správ o energii z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a prepojenosti na základe cieľov stanovených na úrovni EÚ;

11.  vyzýva Komisiu, aby európsky semester využila ako nástroj na splnenie záväzkov EÚ, ktoré plynú z programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a aby do tohto procesu zahrnula predovšetkým politiky a účinné opatrenia v oblasti zmeny klímy, udržateľnej výroby a spotreby, potravinovej bezpečnosti a biodiverzity;

12.  zdôrazňuje, že preskúmanie stratégie Európa 2020 a európskeho semestra v polovici trvania musí byť úzko prepojené s novým programom udržateľného rozvoja; opätovne zdôrazňuje potrebu rozšíriť horizont plánovania EÚ na obdobie po roku 2020 s cieľom realizovať ciele udržateľného rozvoja zavedením integrovanej stratégie pre udržateľnú Európu v globalizovanom svete s časovým horizontom minimálne do roku 2030;

13.  víta obnovené zameranie Komisie na podporu vzostupnej hospodárskej a sociálnej konvergencie prostredníctvom postupného zavádzania referenčných hodnôt a vykonávania krížového skúmania v rámci politických alebo tematických oblastí a domnieva sa, že by sa tým mohla posilniť odolnosť európskeho hospodárstva voči budúcim krízam; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v procese európskeho semestra lepšie využila sociálne, environmentálne a zdravotné ukazovatele s cieľom posúdiť konvergenciu v rámci EÚ; vyzýva na významné investície do výskumu, vývoja a inovácií v oblasti environmentálneho zdravia;

14.  považuje za dôležité zhodnotiť v rámci európskeho semestra výkonnosť a udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti a podporuje prechod na prístup založený na výsledkoch, ako aj zameranie na prevenciu chorôb a podporu zdravia; vyzýva Komisiu, aby spolu so všetkými zainteresovanými stranami vyvinula nástroje na monitorovanie výsledkov v oblasti zdravia, meranie prístupu k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti a podporu transparentnosti nákladov v oblasti medicínskeho výskumu s cieľom znížiť sociálne rozdiely a nerovnosti v oblasti zdravia v rámci členských štátov a medzi nimi; vyzýva Komisiu, aby v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zohľadňovala dlhodobé zdravotné a fiškálne vplyvy opatrení zameraných na programy prevencie;

15.  zdôrazňuje, že komplexnejšie posúdenie systémov zdravotnej starostlivosti v rámci európskeho semestra, ktoré nie je obmedzené výlučne na fiškálny rozmer, ale zaoberá sa aj prístupom k systémom zdravotnej starostlivosti, ich účinnosťou a kvalitou, by poskytlo presnejší obraz o výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti a posilnilo užitočnosť európskeho semestra v oblasti zdravia; zdôrazňuje, že politiky prevencie prenosných aj neprenosných ochorení sú kľúčové pre zníženie nákladov na zdravotnú starostlivosť v jednotlivých štátoch; vyzýva Komisiu, aby využila európsky semester na podporu úlohy prevencie v oblasti zvyšovania efektívnosti zdravotnej starostlivosti v jednotlivých štátoch;

16.  zdôrazňuje skutočnosť, že zabezpečenie rovnosti prístupu k zdravotnej starostlivosti prispieva k sociálnej súdržnosti, sociálnej spravodlivosti a boju proti sociálnemu vylúčeniu, ako aj k trvalo udržateľnému rozvoju, keďže zvyšuje medzigeneračnú solidaritu a môže korigovať nepriaznivé vonkajšie faktory ovplyvňujúce zdravie obyvateľstva;

17.  zdôrazňuje význam udržateľnosti sektoru zdravotníctva, ktorý zohráva významnú úlohu v hospodárstve ako celku, keďže zabezpečuje 8 % všetkých európskych pracovných miest a 10 % HDP v EÚ, ako aj schopnosti zabezpečiť rovnaký prístup k službám zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov, keďže zdravie je zásadný faktor stability, udržateľnosti a ďalšieho rozvoja členských štátov a ich hospodárstiev;

18.  vyzýva členské štáty aj Komisiu, aby sa v tomto období hospodárskej krízy vyhýbali najškodlivejším opatreniam, napríklad krátkodobým úsporám, ktoré vedú k vysokým nákladom v stredno- až dlhodobom horizonte, a aby sa namiesto toho sústredili na ďalší rozvoj vysokokvalitných a vysokoefektívnych systémov zdravotnej starostlivosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

21.1.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

53

11

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Marcus Pretzell, Frédérique Ries, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Tibor Szanyi, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Estefanía Torres Martínez, Nils Torvalds, Glenis Willmott, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Paul Brannen, Herbert Dorfmann, Christofer Fjellner, Luke Ming Flanagan, Elena Gentile, Martin Häusling, Karol Karski, Andrey Kovatchev, Merja Kyllönen, Marijana Petir, Christel Schaldemose, Bart Staes, Mihai Ţurcanu, Tom Vandenkendelaere, Carlos Zorrinho

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Dalton

17.2.2016

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2016

(2015/2285(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Iskra Mihaylova

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva nový prístup smerom k efektívnejšiemu európskemu semestru, ktorý tvoria dve po sebe nasledujúce fázy, vrátane včasného uverejňovania odporúčaní pre celú eurozónu spolu s týmto ročným prieskumom rastu, ktoré predchádza uverejneniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny, vďaka čomu majú členské štáty príležitosť zohľadniť odporúčania pre eurozónu pri tvorbe vnútroštátnych politík a zapojiť svoje miestne a regionálne orgány a ďalšie príslušné zainteresované strany do procesu definovania vnútroštátnych hospodárskych politík a zvýšenia pocitu zodpovednosti za vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje, že členské štáty by mali vypracovať rozpočtové politiky, ktoré vezmú do úvahy aj priority stanovené na regionálnej úrovni;

2.  vyjadruje znepokojenie, že ekonomiky mnohých členských štátov EÚ napriek miernym náznakom oživenia stále prechádzajú obdobím pomalého rastu, vysokej dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí, väčšej chudoby a prehlbovania regionálnych rozdielov z hľadiska HDP na obyvateľa; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili čerpanie EŠIF na obdobie 2014 až 2020 a všetky činnosti, ktoré toto čerpanie podporujú, ako je napr. zjednodušovanie, činnosť pracovnej skupiny pre lepšie vykonávanie a budovanie inštitucionálnej kapacity; zdôrazňuje, že bezprecedentný prílev utečencov a žiadateľov o azyl v priebehu posledného roka predstavoval pre niektoré členské štáty veľkú výzvu, čo si vyžaduje reakciu na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že odporúčania pre jednotlivé členské krajiny by mali sledovať dosiahnuteľné ciele so zreteľom na nové výzvy;

3.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie zohľadňovala stratégiu Európa 2020, ktorá je kľúčom k vytvoreniu rastu a pracovných miest, a riešila jej kľúčové ciele tým, že bude zlepšovať jej realizáciu, vykoná dodatočné preskúmanie a analýzu stratégie v kontexte európskeho semestra, a navrhne opatrenia a metódy na lepšie monitorovanie výdavkov vynaložených z fondov EÚ na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; verí, že blížiace sa preskúmanie viacročného finančného rámca bude príležitosťou na analýzu, vyhodnotenie a v prípade potreby aj zvýšenie pridanej hodnoty financovania EÚ a najmä EŠIF k splneniu cieľov stratégie Európa 2020; víta koncepciu rozpočtovania založeného na výsledkoch a očakáva v budúcnosti objasnenie; zdôrazňuje potrebu konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi a inými zainteresovanými stranami v kontexte preskúmania VFR v polovici trvania; zdôrazňuje, že preskúmanie VFR by sa malo vykonať spolu s preskúmaním stratégie EÚ 2020 v polovici obdobia;

4.  konštatuje, že zdroje z EŠIF v rokoch 2014 – 2016 predstavujú približne 14 % celkových verejných investícií priemeru EÚ, pričom najvyšší podiel v niektorých členských štátoch presahuje hranicu 70 %; zdôrazňuje veľký význam podpory EŠIF pre verejné investičné programy;

5.  je si vedomý významu investícií EÚ pre menej rozvinuté regióny a tiež dôležitosti zabezpečiť ich schopnosť získavať ďalšie investície, a tým podporiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;

6.  zdôrazňuje, že nový Európsky fond pre strategické investície (EFSI) by nemal ako súčasť Investičného plánu pre Európy narúšať základy miestnych a regionálnych investičných stratégií a európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ale mal by s nimi byť v súlade, a že členské štáty by mali podnecovať miestne a regionálne orgány a všetky zúčastnené strany vrátane MSP a MVO k podpore rozbehnutých projektov a investičných platforiem; žiada, aby sa podnikli potrebné kroky na zabezpečenie vzájomného dopĺňania a synergií medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) a inými programami a iniciatívami financovanými zo zdrojov Európskej únie, ako aj vnútroštátnymi verejnými investíciami a súkromnými finančnými nástrojmi s cieľom získať využitím celého potenciálu týchto investícií maximálnu pridanú hodnotu a synergiu; víta úmysel Komisie vypracovať usmernenia o komplementaritách fondov;

7.  berie na vedomie prepojenie medzi cieľmi procesu európskeho semestra a programovaním európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020, ktoré sa odráža v dohodách o partnerstve; domnieva sa preto, že po reforme 2014 – 2020 by nástroje politiky súdržnosti by mohli zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri plnení príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a tým podporiť štrukturálne reformy a prispieť k plneniu strategických cieľov EÚ, ako aj účinnému vykonávaniu dohôd o partnerstve; zdôrazňuje však, že viacročná a dlhodobá povaha programov a cieľov, ktoré patria pod európske štrukturálne a investičné fondy, je v rozpore s jednoročným cyklom európskeho semestra, a potrebu koordinácie medzi prioritami Európskej únie, národnými potrebami, regionálnymi potrebami a miestnymi potrebami;;

8.  naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby na zlepšenie kvality služieb poskytovaných užívateľom zabezpečili primeranú administratívnu kapacitu a zaručili väčšiu transparentnosť, efektivitu a zodpovednosť pri verejnom obstarávaní využívaním inovačných riešení, napr. elektronického obstarávania a bojom proti korupcii; pripomína v tejto súvislosti význam riadneho finančného riadenia a dobrej správy hospodárskych záležitostí; vyzýva preto na efektívne využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov s cieľom prispieť aj k reforme štruktúr a postupov, riadenia ľudských zdrojov a poskytovania služieb; zdôrazňuje potrebu stanoviť kritériá výkonnosti v oblasti plnenia rozpočtu;

9.  zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy môžu hrať dôležitú úlohu pri vykonávaní štrukturálnych reforiem kľúčovými investíciami do reálneho hospodárstva, a keď budú rozumne cielené a účinne vykonávané, môžu dosiahnuť ciele stanovené v reforme kohéznej politiky 2014–2020; uznáva, že je potrebné naliehavo sa zamerať na zlepšovanie investičného prostredia a upozorňuje, že odporúčania jednotlivým členským štátom, ako aj ex ante podmienenosti, majú v kontexte politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020 zohrávať kľúčovú úlohu, keďže majú dôležité pozitívne účinky presahovania na širšie investičné prostredie; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili využitie celého potenciálu finančných prostriedkov EÚ a aby boli použité čo najefektívnejšie a najúčinnejšie pri dodržaní zásady subsidiarity;

10.  berie na vedomie návrh Komisie na vytvorenie programu na podporu štrukturálnych reforiem; naliehavo vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa zaviedlo financovanie programov, ktorého cieľom je poskytovať podporu na požiadanie členských štátov a prostredníctvom zamýšľaných spôsobov riadenia v súlade s cieľom posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v zmysle článku 174 ZFEÚ, a aby sa toto financovanie vykonávalo tak, že sa i) sa nezvýši administratívna zložitosť; a ii) zaistí sa súlad s existujúcimi prostriedkami a opatreniami na štrukturálne reformy; zdôrazňuje, že je potrebné, aby spoluzákonodarcovia upravili návrh Komisie podrobnejšou metodikou a ukazovateľmi, ktoré sa budú využívať pri monitorovaní implementácie a účinnosti programu, a súčasne zamedzí zbytočným sekundárnym právnym predpisom (delegované akty); vyzýva všetky relevantné útvary, aby spoločne pracovali na koordinácii činností a predchádzaní prekrývaniu pomoci v záujme účinného a efektívneho využívania fondov Únie.

11.  vyzýva Komisiu, aby s cieľom zvýšiť demokratickú kontrolu riadenia hospodárstva do celého procesu vo väčšej miere zapojila Parlament prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody, ako bolo navrhnuté v správe piatich predsedov z 22. júna 2015; domnieva sa, že táto dohoda by okrem iného mala zabezpečiť aj pravidelnú výmenu názorov medzi Parlamentom, Radou a Komisiou ešte pred uverejnením ročného prieskumu rastu a pred zverejnením odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

16.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

31

5

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Tamás Deutsch, Bill Etheridge, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Andrew Lewer, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Konstantinos Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Viorica Dăncilă, Ivana Maletić, Bronis Ropė, Davor Škrlec, Hannu Takkula, Damiano Zoffoli, Marco Zullo

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

18.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

18

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Fabio De Masi, Markus Ferber, Jonás Fernández, Elisa Ferreira, Sylvie Goulard, Gunnar Hökmark, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Philippe Lamberts, Sander Loones, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Notis Marias, Costas Mavrides, Bernard Monot, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Pirkko Ruohonen-Lerner, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Peter Simon, Renato Soru, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Jakob von Weizsäcker, Pablo Zalba Bidegain, Marco Zanni, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Enrique Calvet Chambon, Bas Eickhout, Ildikó Gáll-Pelcz, Ramón Jáuregui Atondo, Danuta Jazłowiecka, Eva Kaili, Jeppe Kofod, Morten Messerschmidt, Eva Paunova, Michel Reimon, Maria João Rodrigues, Antonio Tajani, Romana Tomc, Nils Torvalds, Beatrix von Storch

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jens Gieseke, Sven Schulze, Mihai Ţurcanu

(1)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.

(2)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.

(3)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.

(4)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.

(5)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

(6)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.

(7)

Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.

(8)

Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.

(9)

Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27.

(10)

Ú. v. EÚ L 268, 15.10.2015, s. 28.

(11)

Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.

(12)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0238.

(13)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.

(14)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0469.

(15)

Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe, správa Jeana-Clauda Junckera vypracovaná v úzkej spolupráci s Donaldom Tuskom, Jeroenom Dijsselbloemom, Mariom Draghim a Martinom Schulzom, 22. jún 2015.

(16)

Závery Európskej rady, 25. – 26. marca 2010 a 17. júna 2010.

(17)

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. septembra 2015 o pracovnom programe Komisie na rok 2016 (2015/2729(RSP)).

(18)

COM(2015) 690

(19)

COM(2015) 800, s. 13 – 14.

(20)

Európska komisia, Jesenná európska hospodárska prognóza 2015, s. 27.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia