SPRÁVA o plnení cieľa v oblasti boja proti chudobe s ohľadom na rastúce náklady domácností

25.2.2016 - (2015/2223(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajca: Tamás Meszerics

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o plnení cieľa v oblasti boja proti chudobe s ohľadom na rastúce náklady domácností

(2015/2223(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 9,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1 a 34 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013[1],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby[2],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006[3],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006[4],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006[5],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES[6], a na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o revízii akčného plánu pre energetickú efektívnosť[7],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie)[8],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2015 s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2016 – Bežný prístup už nestačí“ (COM(2015)0610),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 s názvom Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2014)0130),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov, ako aj na svoje uznesenie z 15. novembra 2011[9] týkajúce sa tej istej témy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020), ako aj na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 k stratégii Európa 2020[10],

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/292 z 28. júla 2010 s názvom „Právo ľudí na vodu a hygienu“ (The human right to water and sanitation)[11],

–  so zreteľom na pilotný projekt Komisie týkajúci sa vytvorenia spoločnej metodiky v súvislosti s referenčnými rozpočtami v Európe,

–  so zreteľom na správu výskumného centra UNICEF Innocenti z roku 2012 s názvom „Meranie chudoby detí: nové tabuľky s hodnotením chudoby detí v bohatých krajinách sveta“[12],

–  so zreteľom na správu výskumného centra UNICEF Innocenti z roku 2014 s názvom „Deti recesie: vplyv hospodárskej krízy na kvalitu života detí v bohatých krajinách“[13],

–  so zreteľom na štvrťročnú správu Komisie o stave zamestnanosti a sociálnej situácii v EÚ zo septembra 2015[14],

–  so zreteľom na balík opatrení Komisie v oblasti sociálnych investícií z 20. februára 2013,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. júna 2011 k európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť[15],

–  so zreteľom na správu OECD s názvom Sme v tom spolu: prečo je menej nerovnosti prínosom pre všetkých z 21. mája 2015,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2013 na tému „Koordinovaná európska činnosť s cieľom zabrániť energetickej chudobe a bojovať proti nej“[16],

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2013 na tému „Európsky minimálny príjem a ukazovatele chudoby“[17],

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 31. marca 2011 k európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu[18],

–  so zreteľom na spoločné stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu (SPC) a Výboru pre zamestnanosť (EMCO) z 3. októbra 2014 s názvom Preskúmanie stratégie Európa 2020 v polovici obdobia[19],

–  so zreteľom na výročnú správu Výboru pre sociálnu ochranu z 15. februára 2010 s názvom Sociálna situácia v Európskej únii (2014)[20],

–  so zreteľom na štúdie s názvom Stav pôžičiek: Kumulatívne náklady predátorských praktík“[21], jún 2015, a „Le panier de la ménagère ... pauvre“[22], august 2008,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. februára 2011 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020[23],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júla 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water[24],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o iniciatíve na podporu zelených pracovných miest: Využitie potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta[25],

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov[26] a na svoje stanovisko z 8. júla 2015 k návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov[27],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa[28],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii[29],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2012 s odporúčaniami Komisii o prístupe k základným bankovým službám[30],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe[31],

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0040/2016),

A.  keďže od roku 2008 do roku 2013 sa počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v EÚ zvýšil zo 117 miliónov na 122,6 miliónov; keďže v roku 2013 bolo 16,7 % obyvateľov EÚ ohrozených chudobou po sociálnych transferoch, 9,6 % bolo v situácii vážnej hmotnej núdze a 10,7 % domácností sa považovalo za domácnosti s veľmi nízkou pracovnou intenzitou; keďže tento vývoj je v rozpore so strategickým cieľom EÚ, ktorý si stanovila vo svojej stratégii Európa 2020 a podľa ktorého sa má do roku 2020 znížiť počet ľudí postihnutých alebo ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením najmenej o 20 miliónov;

B.  keďže podľa metodiky Eurostatu prah rizika chudoby predstavuje 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu;

C.  keďže zlepšenie energetických úspor a energetickej efektívnosti, najmä pokiaľ ide o obydlia, by mnohým domácnostiam umožnilo uniknúť energetickej chudobe; keďže 10 % občanov EÚ malo v roku 2015 nedoplatky za služby spojené s bývaním (37 % v najviac postihnutých členských štátoch); 12 % občanov EÚ si nemohlo dovoliť v roku 2014 mať dostatočné teplo vo svojich domovoch (60 % v najviac postihnutých členských štátoch); 16 % obyvateľov EÚ žilo v roku 2014 v obydliach so zatekajúcou strechou a vlhkými stenami (33 % v najviac postihnutých členských štátoch) podľa štatistík SILC;

D.  keďže počet dlhodobo nezamestnaných presahuje 12 miliónov, pričom 62 % z nich bolo bez práce dlhšie ako dva po sebe idúce roky; keďže u dlhodobo nezamestnaných je vyššia pravdepodobnosť, že budú postihnutí chudobou a sociálnym vylúčením;

E.  so zreteľom na význam fondu pre európsku pomoc najchudobnejším (FEAD) a jeho ďalšej existencie v čase, keď sociálna kríza postihuje stále viac Európanov;

F.  keďže článok 34 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie stanovuje, že s cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov;

G.  keďže v niektorých krajinách sa v určitom čase relatívne rýchlo zvýšili ceny základných tovarov a služieb, a tým vzrástli aj rodinné výdavky;

H.  keďže ako najzraniteľnejšie skupiny sa stále označujú „chronický chudobní“, ktorí sú často dlhodobo nezamestnaní, ale občas zamestnaní s nízkymi mzdami, ako aj osamelí ľudia žijúci s deťmi, ktorí nie sú v zamestnaní alebo pracujú v priemere menej hodín, než osoby primárne zárobkovo činné;

I.  keďže ukazovatele absolútnej chudoby nie sú doposiaľ stanovené;

J.  keďže zlé alebo nedostatočné bývanie výrazne znižuje šance viesť normálny život; keďže kvalita bývania (vrátane zodpovedajúcej izolácie atď.) poskytovaného osobám v situáciách ohrozenia sa počas krízy znížila v dôsledku neschopnosti financovať údržbu; keďže život v nekvalitnom bývaní po dlhšiu dobu môže ovplyvniť fyzické zdravie;

K.  keďže zvýšenie rodinných výdavkov spojených s nákladmi na bývanie, stravovanie, služby (elektrina, plyn, voda), dopravu, zdravotnú starostlivosť, alebo nákladmi spojenými so vzdelávaním sťažuje dosiahnutie cieľa znížiť chudobu stanoveného v stratégii Európa 2020;

L.  keďže v mnohých krajinách EÚ sa náklady na základný a nevyhnutný tovar a služby v posledných rokoch výrazne zvýšili, čo vedie k zvýšeniu celkových nákladov domácností;

M.  keďže kombinácia finančnej a hospodárskej krízy, úsporných opatrení, rastúcich cien bývania a poklesu príjmu domácností viedlo k zvýšeniu nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu v rámci EÚ, a to najmä medzi najviac ohrozenými skupinami obyvateľstva, čím sa zvýšila záťaž pre sociálne služby;

N.  keďže nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi, ktorá je už i tak vyššia než u iných vekových skupín, od krízy v Európskej únii prudko vzrástla a v súčasnosti prekročila 20 %, a keďže teraz dosiahla kritickú úroveň vo všetkých členských štátoch, z čoho vyplýva pre mladých ľudí riziko postihnutia chudobou už vo veľmi mladom veku; so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru Organizácie spojených národov pre práva dieťaťa, pokiaľ ide o najnovšie pravidelné správy niektorých európskych krajín vo vzťahu k nárastu chudoby a/alebo úrovne rizika chudoby u detí v dôsledku hospodárskej krízy; keďže tento nárast ovplyvňuje práva na zdravie, vzdelanie a sociálnu ochranu;

O.  keďže chudoba, ktorá bola v členských štátoch po veľmi mnoho rokov na vysokej úrovni, má stále zásadný vplyv na hospodárstvo, poškodzuje hospodársky rast, zvyšuje deficity verejných rozpočtov a znižuje európsku konkurencieschopnosť;

P.  keďže nevhodné bývanie a nedostatočné vykurovanie majú nepriaznivý účinok na ľudské zdravie, vzdelanie a sociálne začlenenie a začlenenie do zamestnania, a to najmä u najzraniteľnejších skupín; keďže ľudia trpia tým, že nie sú schopní vykurovať svoje domy, a to v severných aj južných členských štátoch; keďže podľa údajov zo štatistiky EU-SILC nadmerná záťaž, pokiaľ ide o náklady na bývanie (podľa formy vlastníctva), je vyššia pre nájomníkov v súkromnom sektore nájomného bývania v niektorých členských štátoch, čo možno vysvetliť nízkou kvalitou bývania a vysokými cenami; keďže mnohé krajiny majú problém s úhradou nákladov na základný tovar a služby, a to aj v dôsledku rastúcich cien za energie;

Q.  keďže energetická chudoba je spojená so všeobecnou chudobou a je výsledkom viacerých východiskových podmienok vrátane vysokých cien energií, agresívnych obchodných a marketingových techník, otázok týkajúcich sa zdravia a zdravotného postihnutia, nedostatočného prístupu k ponukám prispôsobeným na mieru alebo online službám, nízkych príjmov, typu vykurovacieho systému používaného v domácnosti a kvality a energetickej efektívnosti bytového fondu;

R.  keďže nezamestnaní, rodiny s osamelým rodičom, rodiny s nízkymi príjmami, vdovy a vdovci, dlhodobo choré osoby, starší ľudia, mladí ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím a menšiny patria často medzi najviac zraniteľné skupiny, ktorým hrozí riziko chudoby a ktoré trpia najmä v dôsledku vysokých nákladov na bývanie;

S.  keďže veľký rozdiel medzi členskými štátmi v oblasti zabezpečovania dobrých životných podmienok a minimálny príjem vedie k tomu, že v niektorých členských štátoch dobré životné podmienky znižujú riziko chudoby o 60 %, zatiaľ čo v iných len o 15 %; keďže priemerný vplyv zabezpečovania dobrých životných podmienok na zníženie rizika chudoby v EÚ je 35 %;

T.  keďže energetickú chudobu možno vymedziť ako neschopnosť domácnosti zachovať dostatočnú úroveň dodávok energie na zabezpečenie základnej úrovne komfortu a zdravia, a to z dôvodu kombinácie nízkeho príjmu, vysokých cien energie a nízkej kvality bytového fondu;

U.  keďže pripravovaná správa nadácie Eurofound s názvom Bývanie v Európe bude zahŕňať model odhadujúci, že vzhľadom na súčasné úrovne nedostatočného bývania (obydlí) (podľa údajov roku 2011) sú celkové náklady hospodárstiev krajín EÚ28 na liečebné výdavky vo výške viac ako 170 miliárd EUR ročne; keďže, ak by sa vykonali všetky opravy, úspory v oblasti liečebných nákladov by dosiahli okolo 8 miliárd EUR v prvom roku, čo by prinášalo aj naďalej prospech v budúcnosti;

V.  keďže OSN tvrdí, že ľudské právo na vodu a sanitáciu oprávňuje každého na kvalitnú, bezpečnú, fyzicky prístupnú, cenovo dostupnú a prijateľnú vodu v dostatočnom množstve na osobné a domáce použitie; keďže v ďalšom odporúčaní OSN sa uvádza, že 3 % príjmu domácností by sa mali považovať za strop pre platby za vodu v prípadoch, kde sa platby uplatňujú; keďže privatizácia služieb dodávok vody má negatívny vplyv na domácnosti, ktoré žijú v chudobe alebo sú ohrozené chudobou;

W.  keďže energetická chudoba sa stáva čoraz rozšírenejším problémom v Európe a keďže situácia sa v najbližších niekoľkých rokoch pravdepodobne zhorší v dôsledku predpokladaného nárastu cien energií, zodpovedajúceho zvýšenia príjmovej nerovnosti a chudoby všeobecne, nedostatku vhodných vykurovacích systémov a všeobecnej zlej kvality izolácie budov, najmä v stredomorských krajinách;

X.  keďže v EÚ žije v chudobe o 12 miliónov viac žien ako mužov; keďže medzi faktory, ktoré prispievajú k tejto nerovnosti, patria mzdové a dôchodkové rozdiely medzi ženami a mužmi, veľký podiel žien vykonávajúcich neistú prácu a skutočnosť, že ženy sú často nútené byť ekonomicky neaktívne v dôsledku starostlivosti o deti, ktorá im neumožňuje pracovať;

Y.  keďže rodové rozdiely v odmeňovaní, dĺžke pracovného času a trvaní pracovného života, ktorým ženy čelia počas pracovného života, majú priamy vplyv na ich život na dôchodku; keďže ženy staršie ako 65 rokov sú podstatne viac ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením v porovnaní s mužmi, keďže priemerný dôchodok žien je v súčasnosti často výrazne nižší než u mužov;

Z.  keďže energetická únia musí zabezpečiť účinnú reakciu na energetickú chudobu, ktorá postihuje viac ako 100 miliónov Európanov, a to prostredníctvom posilnenia postavenia najzraniteľnejších spotrebiteľov, zlepšenia energetickej efektívnosti pre najzraniteľnejších a zavedenia nápravných opatrení s cieľom zabezpečiť prístup k cenovo dostupnej energii pre ľudí v núdzi;

AA.  keďže v smernici 2012/27/EÚ sa členské štáty vyzývajú, aby vypracovali programy na zvyšovanie informovanosti a poskytovali jednotlivcom a domácnostiam informácie a poradenstvo v oblasti energetickej efektívnosti;

AB.  keďže z viacerých štúdií vyplýva, že trhové ceny sú v konečnom dôsledku vyššie pre domácnosti ohrozené chudobou, pokiaľ ide o 9 položiek uvedených ako ukazovatele vážnej hmotnej núdze (ak si nemôžu dovoliť zaplatiť nájomné alebo účty za služby spojené s bývaním, mať v dome primerane teplo, čeliť nečakaným výdavkom, jesť každý druhý deň rybu, mäso alebo rovnocennú proteínovú stravu, mať raz do roka týždeň dovolenky mimo domova, auto, práčku, farebný televízor alebo telefón);

AC.  keďže situácia chudoby jednotlivých rodín je nedeliteľná, je potrebné zdôrazniť účinok energetického aspektu na chudobu;

AD.  keďže obnova vnútroštátneho fondu budov s cieľom zlepšenia efektívnosti využívania energie bude mať priamy vplyv na náklady na energiu, najmä pre menej majetné rodiny a podporí tvorbu pracovných miest;

AE.  keďže 834 domácností (približne 11 % obyvateľov EÚ) vynakladá viac ako 40 % disponibilného príjmu na bývanie; keďže v rámci európskeho semestra sa nadmerná záťaž vyplývajúca z nákladov na bývanie určila ako „sociálny trend, ktorý treba sledovať“; keďže 21 942 491 (približne 10,8 % obyvateľov EÚ) domácností má ťažkosti udržať primeranú teplotu v domácnosti; keďže EÚ a členské štáty by mali urýchlene identifikovať, vykonávať a zachovať politické opatrenia, ktoré domácnostiam umožnia uhradiť náklady na bývanie, vrátane prídavkov na bývanie;

AF.  keďže ceny na energetickom trhu sa v Európe navzájom približujú, pričom kúpna sila sa nepribližuje rovnakou mierou;

AG.  keďže prístup k bývaniu je základným právom, ktoré možno považovať za predpoklad výkonu ďalších základných práv a prístupu k nim, ako aj za predpoklad prístupu k životu v podmienkach ľudskej dôstojnosti; keďže zabezpečenie prístupu k pomoci pri zabezpečení slušného a vhodného bývania je medzinárodným záväzkom členských štátov, ktorý musí Únia zohľadňovať vzhľadom na to, že právo na prístup k bývaniu a pomoc v oblasti bývania je uznané v článku 34 Charty základných práv Európskej únie, v článkoch 30 a 31 revidovanej Európskej sociálnej charty, ktorú prijala Rada Európy, a v článku 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako aj v mnohých ústavách členských štátov;

AH.  keďže bývanie predstavuje najvýznamnejšiu položku výdavkov európskych domácností; keďže nárast cien spojených s bývaním (pozemky, nehnuteľnosti, nájomné, spotreba energie) predstavuje zdroj nestability a úzkosti a je potrebné ho vnímať ako dôležitú tému;

AI.  keďže zlé podmienky bývania a energetická chudoba sú vyššie v krajinách s nižším podielom sociálneho nájomného bývania, tzn. v krajinách východnej Európy a Stredozemia;

AJ.  keďže fond sociálneho nájomného bývania ako percento z celkového bytového fondu poukazuje na to, že západné a severné krajiny majú vyšší podiel verejného sociálneho bývania v porovnaní s priemerom EÚ, zatiaľ čo krajiny Stredozemia a východnej Európy udržujú minimálny (okolo 5 %) fond sociálneho bývania alebo nemajú sektor sociálneho bývania; keďže zlé podmienky bývania a energetická chudoba sú vyššie v krajinách s nižším podielom sociálneho nájomného bývania, tzn. v krajinách východnej Európy a Stredozemia;

AK.  keďže podľa výskumu nadácie Eurofound sú „nedoplatky za služby“ pre mnoho ľudí s nízkymi príjmami hlavným typom dlhov, čo sa niekedy prehliada;

AL.  keďže sociálne bývanie zohráva zásadnú úlohu pri dosiahnutí cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti znižovania chudoby, pretože prispieva k zabezpečeniu vysokej úrovne zamestnanosti a sociálneho začlenenia a súdržnosti, podporuje profesijnú mobilitu a pomáha v boji proti chudobe;

AM.  keďže správa nadácie Eurofound s názvom „Prístup k sociálnym dávkam: zníženie miery nepoberania“ jasne upozorňuje na problém, že systémy sociálnych dávok a minimálneho príjmu nie vždy pomáhajú tým, ktorí majú na ich využívanie nárok; keďže nestačí len zriadiť takéto systémy a keďže by sa malo zabezpečiť ich využívanie pre tých, ktorí na to majú nárok; keďže sa musia zohľadniť tiež úspory dosiahnuté v dlhodobom horizonte v dôsledku toho, že dávky boli poskytnuté cieľovým skupinám obyvateľstva rýchlo, účinne a efektívne;

AN.  keďže kríza má dôsledky pre podmienky prístupu k bývaniu pre domácnosti, ako aj pre investície do sociálneho bývania v rámci Únie, keďže verejné výdavky na investície v oblasti sociálneho bývania sú týmto značne ovplyvnené a keďže z toho pre členské štáty a Úniu vyplýva povinnosť naliehavo konať tak, aby sa zaručilo právo na prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu;

AO.  keďže chudoba a sociálne vylúčenie zostávajú kľúčovým sociálnym determinantom zdravia a životných podmienok vrátane strednej dĺžky života, najmä vzhľadom na vplyv chudoby detí na zdravie a kvalitu života detí, a keďže, pokiaľ ide o zdravie, pretrvávajú významné rozdiely medzi bohatými a chudobnými, pokiaľ ide o cenovo dostupný prístup k zdravotníckym službám, príjmy a bohatstvo, a v niektorých oblastiach sa stále zvyšujú, a keďže, pokiaľ ide o zdravie, pretrvávajú významné rozdiely medzi bohatými a chudobnými, pokiaľ ide o cenovo dostupný prístup k zdravotníckym službám, príjmy a bohatstvo, a v niektorých oblastiach sa stále zvyšujú;

AP.  keďže Výbor Rady Európskej únie pre sociálnu ochranu vyjadril vo svojom stanovisku z 20. mája 2010 znepokojenie nad skutočnosťou, že súčasná hospodárska a finančná kríza by mohla mať negatívny dopad na prístup občanov k zdravotnej starostlivosti a na rozpočty členských štátov pre zdravotníctvo;

AQ.  keďže súčasná hospodárska a finančná kríza môže mať vo viacerých členských štátoch vážny vplyv na sektor zdravotníctva, a to na strane ponuky, ako aj na strane dopytu;

AR.  keďže obmedzenia spôsobené súčasnou hospodárskou a finančnou krízou by mohli vážne poškodiť dlhodobú finančnú a organizačnú životaschopnosť systémov zdravotnej starostlivosti členských štátov a brániť rovnosti v prístupe k starostlivosti na ich území;

AS.  keďže kombinácia chudoby a iných foriem zraniteľnosti, ako sú detstvo či staroba, zdravotné postihnutie alebo príslušnosť k menšine, zvyšuje riziká nerovností v oblasti zdravia a keďže, naopak, zlý zdravotný stav môže viesť k chudobe a/alebo k sociálnemu vylúčeniu,

AT.  keďže podľa posledných údajov z Eurostatu 21 % domácností v EÚ28 nemá prístup k internetu a keďže 20 % ľudí vo veku 16 až 74 rokov hovorí, že nikdy nepoužili internet; keďže Holandsko má najvyšší podiel domácností, ktoré majú prístup k internetu (95 %), zatiaľ čo Bulharsko je na konci zoznamu s 54 % domácností, ktoré majú prístup k internetu;

AU.  keďže jednotný digitálny trh je jednou z 10 priorít novej Komisie a keďže v budúcnosti si bude 90 % pracovných miest vyžadovať určitý stupeň IT zručností; keďže, zatiaľ čo 59 % európskych občanov má prístup k sieti 4G, vo vidieckych oblastiach tento podiel nepresahuje hranicu 15 %;

AV.  keďže dôstojné pracovné miesto je stále najlepší spôsob, ako zostať mimo rizika chudoby a sociálneho vylúčenia, a keďže odborné znalosti v oblasti informačných a komunikačných technológií a prístup k nim sú nesporné aktíva pri hľadaní zamestnania;

AW.  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov č. 64/292 z 28. júla 2010 o ľudskom práve na vodu a sanitáciu“[32], v ktorej sa uznáva právo na bezpečnú a čistú pitnú vodu ako základné právo nevyhnutné na plný výkon práva na život a všetkých ľudských práv;

AX.  keďže prierezový charakter rodových aspektov chudoby si vyžaduje celostný prístup k riešeniu viacnásobnej diskriminácie a otázok, akými sú bývanie, náklady na energiu, verejné služby, istota zamestnania a daňové politiky;

AY.  keďže ciele boja proti chudobe nemožno splniť bez toho, aby sa riešila chudoba žien, pretože rodová rovnosť a posilnenie hospodárskeho postavenia a emancipácie žien sú potrebné na čoraz vyššiu konvergenciu cieľov odstraňovania chudoby;

AZ.  keďže pri zbere údajov a tvorbe politiky v oblasti chudoby, životných nákladov a príjmov na základe domácností ako základných jednotiek sa predpokladá rovnomerné a rovnaké rozdelenie zdrojov medzi členmi domácnosti; keďže v skutočnosti sa domácnosti líšia a rozdelenie nemusí byť rovnaké a môže byť rodovo podmienené, je potrebné pristupovať k tvorbe politiky na základe individuálnych nákladov a príjmov;

BA.  keďže 17 % domácností s osamelým rodičom, ktoré s veľkou prevahou vedú matky, nedokáže mať v dome primerané teplo v porovnaní len s 10 % celkového obyvateľstva; keďže veľkoobchodné ceny energie sa znižujú, pričom maloobchodné ceny sa zvyšujú, a tým sa zvyšujú aj náklady; keďže, žiaľ, chýba vymedzenie pojmu energetickej chudoby zo strany EÚ, pričom tento jav neprimerane postihuje ženy;

BB.  keďže miera nezamestnanosti u mladých žien je vyššia než u iných vekových skupín, a tým sú ženy vystavené riziku chudoby už od nižšieho veku;

BC.  keďže rastúce náklady domácností a nadmerná záťaž v dôsledku nákladov na bývanie sú jedným z hybných faktorov bezdomovectva u žien, treba vykonať viac výskumov o miere a príčinách straty domova u žien alebo ich odchodu z domova; keďže zadlženosť domácností a jednotlivca priamo súvisí s nákladmi domácností a je kľúčovým hybným faktorom chudoby a sociálneho vylúčenia;

Hlavné odporúčania

Na základe odporúčaní vypracovaných v tejto iniciatívnej správe:

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere investovali do boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a aby prijali integrovanú stratégiu boja proti ich rôznym podobám prostredníctvom celostného prístupu, v ktorom sa spojí hospodárska politika, politika v oblasti zamestnanosti, energetiky, dopravy a sociálna politika na základe osvedčených postupov;

2.  vyzýva členské štáty, aby podpísali moratórium na odpájanie od vykurovania v zimnom období s cieľom zabezpečiť, aby počas vymedzeného zimného obdobia nemohla byť žiadna domácnosť odpojená od dodávok energie alebo aby sa odpojeným domácnostiam museli obnoviť dodávky energie, pričom zdôrazňuje, že súvisiace náklady už svojou povahou patria do zodpovednosti verejnej moci, keďže za sociálne politiky nesú primárnu zodpovednosť vlády; vyzýva členské štáty, aby zhodnotili opatrenia potrebné na splnenie noriem Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týkajúce sa primeranej teploty v domácnosti;

3.  vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu systému minimálneho príjmu v EÚ a aby zvážila ďalšie kroky, pričom zohľadní hospodárske a sociálne podmienky každého členského štátu a tiež posúdi, či systémy umožňujú domácnostiam uspokojiť základné osobné potreby; vyzýva Komisiu, aby na tomto základe zhodnotila, akým spôsobom a prostriedkami sa na úrovni členských štátov poskytuje primeraný minimálny príjem nad hranicou chudoby, ktorú predstavuje 60 % vnútroštátneho priemerného príjmu vo všetkých členských štátoch, v súlade s vnútroštátnymi postupmi a tradíciami, ktoré rešpektujú charakteristické vlastnosti každého z nich, s cieľom podporiť sociálnu konvergenciu v celej Únii;

4.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účelnejšie, cielenejšie a dôkladnejšie monitorované využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom bojovať proti energetickej chudobe, rastúcim životným nákladom, sociálnemu vylúčeniu, zlým podmienkam bývania a nedostatočnej kvality bytového fondu; vyjadruje presvedčenie, že Komisia by mala umožniť väčšiu flexibilitu v tejto oblasti;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali samit téme znižovania chudoby a extrémnej chudoby a sociálneho vylúčenia a prístupu k dôstojnej životnej úrovni;

Politiky EÚ na splnenie cieľa v oblasti boja proti chudobe

6.  považuje za poľutovaniahodné, že počet ľudí ohrozených alebo trpiacich chudobou alebo sociálnym vylúčením sa zvýšil napriek tomu, že stratégia Európa 2020 má za cieľ znížiť počet ľudí v tejto kategórii aspoň o 20 miliónov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že index v oblasti chudoby vykazuje zlepšenie iba v niektorých členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby obnovili svoj záväzok týkajúci sa cieľa znížiť chudobu, ktorý sa čoraz viac vzďaľuje z dosahu;

7.  vyzýva členské štáty, aby každému poskytli primeranú dostupnú podporu vrátane minimálneho príjmu nad hranicu chudoby pozdĺž celého životného cyklu na potrebné obdobie a aby poskytli rozličné druhy kompenzácie nevyhnutnej na riešenie situácie chudoby v prípade, ak náklady nemožno v krátkodobom výhľade znížiť; zdôrazňuje dôležitosť vymedzenia kritérií oprávnenosti s cieľom využívať primeraný systém minimálneho príjmu;

8.  vyzýva členské štáty, aby prehodnotili a upravili akékoľvek politiky, ktoré môžu viesť k nárastu chudoby;

9.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť rozšírenia Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby na obdobie po skončení programového obdobia 2014 – 2020 spolu s lepšou koordináciou s ostatnými európskymi fondmi, a to najmä s Európskym sociálnym fondom (ESF), a aktívnou politikou zamestnanosti s cieľom uľahčiť vstup najodkázanejších osôb na trh práce a posúdiť, do akej miery priniesol tento program úžitok najodkázanejším a najzraniteľnejším skupinám, ako sú mladé ženy, rodiny s osamelým rodičom, zdravotne postihnuté osoby a staršie ženy;

10.  vyzýva členské štáty, aby uľahčili združeniam pôsobiacim v oblasti boja proti chudobe prístup k európskemu financovaniu z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) bez ďalšieho administratívneho zaťaženia týchto združení, ktoré často nemajú dostatok zamestnancov;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli mechanizmy uznávania zručností získaných skôr neformálne, než na formálnom základe;

12.  zdôrazňuje, že nástroje, ako je záruka pre mladých ľudí, sa musia vykonávať s komplexným pochopením štruktúry zamestnanosti regiónov, v ktorých majú byť vykonané; to znamená, že je potrebné novo vymedziť úlohu agentúr v oblasti zamestnanosti, tzn. pomáhať používateľom, zohľadňovať všetky konkrétne špecifiká týchto používateľov, aktualizovať zručnosti a zamerať pozornosť na rozvoj sektorov prostredníctvom priameho kontaktu s podnikmi s cieľom zistiť, aké zručnosti vyžadujú od potenciálnych zamestnancov;

13.  víta zámer Komisie navrhnúť vytvorenie európskeho piliera sociálnych práv; pripomína, že tento pilier by mal splniť podmienky článku 9 ZFEÚ;

14.  podporuje zámer Komisie zabezpečiť v sociálnej oblasti pre Úniu hodnotenie AAA tým, že predloží nové opatrenia s cieľom zlepšiť účinnosť politík v sociálnej oblasti a oblasti zamestnanosti, medzi ktoré patrí jasná stratégia v záujme boja proti rodovo motivovaným aspektom sociálneho vylúčenia;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali, prijali a vykonávali rámec EÚ na znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia v súlade so stratégiou Európa 2020 pozostávajúci z konkrétnych opatrení a postupov, a to aj v oblasti energetickej chudoby;

16.  pripomína stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Koordinovaná európska činnosť s cieľom zabrániť energetickej chudobe a bojovať proti nej a poznamenáva jeho odporúčanie „zriadiť európske observatórium pre oblasť chudoby, v ktorom by sa združili všetky zainteresované strany s cieľom pomôcť definovať európske ukazovatele v oblasti energetickej chudoby (spoločne s Eurostatom), vypracovať prehľad situácie, identifikovať osvedčené postupy a vypracovať odporúčania na efektívnejšie prevenciu a riešenie problému a na ustanovenie európskej solidarity v tejto sfére“; zdôrazňuje dôležitosť rozvoja ukazovateľov a zhromažďovania údajov týkajúcich sa spotreby a nákladov domácností vo vzťahu k energetickej chudobe s cieľom poskytnúť spoľahlivé informácie a umožniť tvorbu politiky založenú na dôkazoch a účinné monitorovanie;

17.  domnieva sa, že chudoba a sociálne vylúčenie majú medzigeneračnú zložku, a preto zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť deťom z domácností pod hranicou chudoby prístup k vzdelaniu, a podporuje politiky zamerané na prevenciu predčasného ukončenia školskej dochádzky;

18.  vyzýva Radu a členské štáty, aby v kontexte rastúcej chudoby zintenzívnili svoje úsilie a prišli na pomoc ľuďom ohrozeným chudobou či sociálnym vylúčením, k čomu patrí pevné rodové hľadisko, napríklad v podobe odporúčania Rady, s cieľom dosiahnuť cieľ zníženia chudoby ustanovený v stratégii Európa 2020;

19.  pripomína, že je potrebné posilniť postavenie žien a dievčat prostredníctvom vzdelávania, či už formálneho a neformálneho, a poukazuje na úlohu vzdelávania pri boji proti rodovým stereotypom a boji proti stigmatizácii chudoby a pri zvyšovaní príjmov žien prostredníctvom ich začleňovania do odvetví, v ktorých sú nedostatočne zastúpené, ako je veda, technológia, inžinierstvo a podnikanie, a vyzýva Komisiu, aby do odporúčaní pre jednotlivé krajiny začlenila ciele odbornej prípravy žien;

20.  požaduje, aby každý členský štát poskytol podrobný postup plánu na znižovanie chudoby a spôsob, akým jeho stratégia bude riešiť rodové aspekty chudoby a sociálneho vylúčenia;

Zdroje a príjem chudobných domácností

21.  zdôrazňuje, že slušný príjem je zásadný, aby sa ľuďom umožnilo žiť dôstojný život; zdôrazňuje, že hoci môže mať zamestnanosť rozhodujúcu úlohu ako únik pred chudobou, je dôležité mať dostatočný minimálny príjem, aby sa ľuďom pomohlo uspokojiť základné potreby; pripomína, že v roku 2013 bolo chudobou po sociálnych transferoch ohrozených 16,7 % obyvateľov EÚ28, čo znamená, že ich disponibilný príjem bol nižší ako vnútroštátna prahová hodnota ohrozenia chudobou a že chudoba zamestnaných zostáva naďalej neprijateľne vysoká;

22.  vyzýva Komisiu, aby v rámci európskeho semestra vypracovala odporúčania pre členské štáty týkajúce sa politík, ktoré sa majú zaviesť, a reforiem, ktoré sa majú vykonať za účelom účinného boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu s cieľom presadzovať sociálnu konvergenciu so zreteľom na osobitné vlastnosti každého členského štátu;

23.  pripomína stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Európsky minimálny príjem a ukazovatele chudoby“; poznamenáva, že toto stanovisko podporuje európsky rámec pre primeraný minimálny príjem, v ktorom by sa mali ustanoviť spoločné štandardy a ukazovatele, poskytnúť metódy na monitorovanie ich vykonávania a zlepšiť dialóg medzi zainteresovanými stranami, členskými štátmi a inštitúciami EÚ; nazdáva sa, že tento rámec by sa mal zakladať na dôkazoch a právach a mal by zohľadňovať sociálny a hospodársky kontext každého členského štátu a musí rešpektovať zásadu subsidiarity;

24.  zdôrazňuje, že systémy minimálneho príjmu by mali predchádzať vážnej hmotnej núdze domácností, mali by z nej domácnosti vymaňovať a mali by umožňovať príjem nad hranicou chudoby; pripomína, že minimálny príjem je kľúčovým nástrojom na splnenie podmienok článku 9 ZFEÚ, ktorým sa zaručuje primeraná sociálna ochrana, boj proti sociálnemu vylúčeniu, začlenenie do spoločnosti a ochrana ľudského zdravia a väčšia rovnosť príležitostí; podporuje stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru, že systémy minimálneho príjmu by malo sprevádzať celoživotné vzdelávanie, zapojenie zainteresovaných strán a aktívne politiky pracovného trhu zamerané na pomoc nezamestnaným osobám pri návrate na trh práce a hľadaní dôstojných pracovných miest;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytovali informácie, poradenstvo a podporu ľuďom, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, pri prijímaní informovaných rozhodnutí týkajúcich sa ich spotreby energie a aby podporovali mimovládne subjekty, miestne orgány poskytujúce cielené poradenstvo v oblasti energetiky a vyškolili poradcov v oblasti energetiky a zároveň uložili poskytovateľom energie povinnosť uvádzať domácnostiam na faktúrach za energie informácie o opatreniach na zníženie spotreby energie a zvýšenie energetickej efektívnosti;

26.  povzbudzuje členské štáty a Komisiu, aby v náležitých prípadoch pristúpili k proaktívnej tvorbe politiky vo vzťahu k primeranému bývaniu, aby sa zabezpečil prístup ku kvalitnému bývaniu; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali primeranú nájomnú politiku v prípade, že sa žiadajú naliehavé sociálne opatrenia, a zdôrazňuje, že túto politiku by mali sprevádzať programy v oblasti bývania a komunitné programy na zvýšenie bytového fondu pre rôzne sociálne znevýhodnené cieľové skupiny; zdôrazňuje, že v celej EÚ sú stále potrebné účinné opatrenia s cieľom zabrániť tvorbe bublín na trhu s nehnuteľnosťami, ako je účinná regulácia v oblasti ochrany spotrebiteľa na hypotekárnom trhu; povzbudzuje v tomto smere k politikám zameraným na pomoc domácnostiam s finančnými ťažkosťami, aby mohli zotrvať vo svojom primárnom obydlí;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili základné právo európskych občanov na pomoc v oblasti bývania ako základného predpokladu ľudskej dôstojnosti; vyzýva na uznanie významu dostupného nájomného bývania ako prostriedku na uľahčenie prístupu k bývaniu pre osoby s nízkymi príjmami, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočný počet cenovo dostupných obydlí;

28.  zdôrazňuje, že chudoba starších ľudí je veľkým problémom v mnohých členských štátoch; vyzýva preto členské štáty, aby reformovali dôchodkové systémy v záujme zabezpečenia primeranej úrovne dôchodkových príjmov, ako aj udržateľnosti a bezpečnosti dôchodkových systémov;

29.  vyzýva Komisiu, aby riešila problém bezdomovectva ako extrémnej formy chudoby, najmä problém úmrtí bezdomovcov a ľudí žijúcich v domovoch bez kúrenia počas zimného obdobia; žiada členské štáty, aby prehodnotili svoj pokrok smerujúci k odstráneniu týchto extrémnych foriem chudoby;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene identifikovali, zaviedli a zachovávali politické opatrenia, ktoré umožnia domácnostiam pokrytie nákladov na bývanie vrátane príspevku na bývanie, vzhľadom na to, že 22 348 834 domácností (približne 11 % obyvateľov EÚ) vynakladá viac ako 40 % disponibilného príjmu na bývanie a 21 942 491 domácností (približne 10,8 % obyvateľov EÚ) má ťažkosti s udržiavaním primeranej teploty v domácnosti;

31.  pripomína, že domácnosti s nízkymi príjmami a osoby postihnuté alebo ohrozené chudobou sú závislejšie na poskytovaní cenovo dostupných, kvalitných verejných služieb; žiada členské štáty, aby uhradili potrebné verejné výdavky, ktorými zabezpečia vysokokvalitné a cenovo dostupné verejné služby pre domácnosti s nízkymi príjmami;

Výdavky chudobných domácností na domácnosť

32.  víta činnosť Komisie v oblasti referenčného rozpočtu, ktorý je krokom správnym smerom, vzhľadom na to, že vyváženejšie hľadanie riešenia otázky príjmov a výdavkov chudobných domácností na základe prístupu vychádzajúceho z údajov je stále výzvou, ktorá leží pred nami; poukazuje na to, že referenčné rozpočty odrážajúce náklady domácností by sa mohli použiť na konštrukciu podpory a testovanie jej primeranosti; domnieva sa, že tento nástroj má kľúčový význam pre oživenie sociálnej súdržnosti Únie, zníženie nerovností a dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; zdôrazňuje, že znižovanie výdavkov chudobných domácností na domácnosť bude mať pozitívny vplyv na príslušné domácnosti, ako aj na hospodárstvo, predovšetkým miestne hospodárstvo, a na sociálnu súdržnosť;

33.  pripomína, že chudobné domácnosti utrácajú najväčšiu časť svojich príjmov na potraviny, bývanie a verejné služby, preto žiada Komisiu, aby lepšie prepojila svoje politiky s rámcom boja proti chudobe, zlepšila výmenu osvedčených postupov a umožnila pravidelný dialóg s tými, ktorí sú obeťou chudoby, zabezpečila, že budú schopní podieľať sa na vývoji politík, ktoré sa ich týkajú;

34.  zdôrazňuje, že na úrovni Únie zatiaľ neexistuje definícia energetickej chudoby, a preto je veľmi ťažké riadne posúdiť závažnosť, príčiny a dôsledky tohto aspektu chudoby v Únii; vyzýva Komisiu, aby so zainteresovanými stranami vypracovala spoločnú definíciu energetickej chudoby a aby vymedzila faktory, ktoré prispievajú k zraniteľnosti domácností:

35.  poukazuje na to, že takáto definícia by sa mala vypracovať spoločne s tými, ktorí sa nachádzajú v situácii chudoby, a so združeniami bojujúcimi proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, pričom sa zohľadní okrem iných otázok aj neschopnosť domácnosti zabezpečiť primeranú úroveň dodávok energie pre všetky energetické potreby domácnosti;

36.  vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o energetickej chudobe v Európe spolu s akčným plánom na podporu členských štátov v tomto smere; vyzýva Komisiu, aby poskytla posúdenia vplyvu a informácie o osvedčených postupoch v oblasti boja proti chudobe v členských štátoch v tomto kontexte; zdôrazňuje, že energia musí byť cenovo dostupná pre všetkých občanov Únie;

37.  zdôrazňuje, že už teraz existuje stratená generácia; preto zdôrazňuje, že je extrémne dôležité zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti stalo obeťou energetickej chudoby ešte viac mladých ľudí;

38.  konštatuje, že vzdelávanie v ekonomickej a vo finančnej oblasti už od raného veku môže zlepšiť rozhodovanie v ekonomickej oblasti v neskoršom veku, čo zahŕňa aj riadenie nákladov a príjmov; odporúča výmenu najlepších postupov a podporu vzdelávacích programov, ktoré sú zamerané na dievčatá a ženy zo zraniteľných skupín a marginalizovaných spoločenstiev ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením;

39.  zdôrazňuje, že výrazný podiel ľudí, ktorých sa týka energetická chudoba, je ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením a v dôsledku toho si nemôžu dovoliť počiatočné investície na energeticky účinné spotrebiče, ako je izolácia alebo obnoviteľné zdroje energie; poukazuje na to, že to vytvára začarovaný kruh neustáleho utrácania väčšej časti príjmu domácnosti, ako je potrebné, na účty za služby spojené s bývaním, zatiaľ čo energetická efektívnosť alebo nedostatok energie, ako aj iné problémy, sa neriešia;

40.  vyzýva Komisiu, Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) a členské štáty, aby vykonali prieskum bezdomovectva žien z hľadiska jeho príčin a hybných faktorov, pretože tento jav nie je v súčasných údajoch dostatočne zachytený; konštatuje, že medzi rodovo špecifické prvky, ktoré treba zohľadniť, patrí rodovo podmienená ekonomická závislosť, dočasné riešenie bývania a nedostupnosť sociálnych služieb;

41.  podporuje iniciatívu na vytvorenie referenčného rozpočtu s usmerneniami a vyzýva Komisiu, aby pri jeho tvorbe začlenila rodové aspekty vrátane rodových nerovností v rámci domácností;

42.  domnieva sa, že je nevyhnutné zohľadniť aj vyššiu dĺžku života žien ako potenciálny faktor zraniteľnosti a vylúčenia;

Zameranie financovania a politík na odstraňovanie chudoby a energetickej chudoby

43.  vyzýva členské štáty a EÚ, aby zabezpečili mikroúvery alebo pôžičky bez úroku alebo za nízke úrokové sadzby, napríklad prostredníctvom EIB, aby podporili domácnosti s nízkym príjmom pri počiatočnej investícii do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, ako je izolácia, solárna energia a energeticky účinné spotrebiče;

44.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby každá investícia, ktorá sa vykoná na nových domoch alebo pri obnove existujúcich domov, bola založená na energetickej efektívnosti;

45.  pripomína, že zameranie istých politík a financovania Únie na znižovanie energetických nákladov chudobných domácností investovaním do obnoviteľných zdrojov energie alebo energetickej efektívnosti môže mať v strednodobom horizonte viacero pozitívnych účinkov: zlepšenie podmienok bývania a zdravia dotknutých ľudí, zníženie nákladov na bývanie poskytnutím rozpočtových úľav pre chudobné rodiny, zvýšenie miestnych investícií, tvorba miestnej zamestnanosti a príspevok k cieľom stratégie EÚ 2020;

46.  zdôrazňuje, že je tiež potrebné kontrolovať využívanie finančných prostriedkov a zjednodušiť informácie a prístup k týmto zdrojom;

47.  trvá na tom, že je dôležité riešiť chudobu a to nielen zo sociálneho či politického hľadiska, ale aj z hospodárskeho hľadiska, s účinkami v strednodobom horizonte; trvá na tom, že Komisia musí do svojich priorít zahrnúť aj potrebu riešiť dynamiku nerovnosti, ktorá v súčasnosti existuje a vážne obmedzuje rast a ktorá má veľmi negatívny dopad na súdržnosť a mieru chudoby;

48.  zdôrazňuje úlohu EÚ a členských štátov v znižovaní nákladov domácností na energie, pričom EÚ má zabezpečovať bezpečnosť dodávok s cieľom zabrániť výraznejším výkyvom cien a špekulácii na trhu s energiou, vytvárať pevnejšie prepojenia a väčšiu trhovú integráciu a udržateľné investície do energie zvýšiť investície do výskumu obnoviteľných zdrojov energie a členské štáty zase posilňovať svoje politiky na podporu energetickej efektívnosti domácností s osobitným zameraním na domácnosti trpiace na chudobu a sociálne vylúčenie, ktoré nie sú zapojené do energetickej siete; nazdáva sa, že ochrana spotrebiteľa by mala byť jednou z priorít Únie;

49.  považuje za poľutovaniahodné finančné špekulácie týkajúce sa prírodných zdrojov a zdrojov energie, najmä tých, ktoré sú nepremiestniteľné, ako sú napríklad vodné elektrárne, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zníženie energetických nákladov chudobných rodín, napríklad pomocou príjmov získaných z uloženia príslušných daní;

50.  víta skutočnosť, že investície do energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie sú oprávnené v rámci programu európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020 vzhľadom na ich význam pri znižovaní energetických nákladov domácností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili plný potenciál európskych fondov, pokiaľ ide o boj proti energetickej chudobe; zdôrazňuje, že by sa mali riešiť prekážky brániace účinnému čerpaniu fondov, ako je dostupnosť prostriedkov Kohézneho fondu pre menšie organizácie alebo nedostatok informácií najmä o náležitostiach žiadostí o prostriedky;

51.  pripomína, že zameranie sa na príjemcov, ktorí pracujú s chudobnými domácnosťami alebo sú ich súčasťou, si vyžaduje určité predpoklady, ktoré sú lepšie splnené v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov a v menšej miere v rámci väčších fondov, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR);

52.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uľahčili využívanie mechanizmov krížového financovania, a to najmä medzi Európskym sociálnym fondom (ESF) a EFRR, pokiaľ ide o projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie alebo energetickej efektívnosti zamerané na energeticky chudobné domácnosti; zdôrazňuje viacnásobné výhody programov zahŕňajúcich viacero fondov pri riešení prierezových otázok, ako sú otázky týkajúce sa energetickej chudoby;

53.  zdôrazňuje, že kvalita bývania domácností s nízkymi príjmami vo vidieckych oblastiach je často veľmi zlá, či už ide o nájomníkov alebo vlastníkov; pripomína, že táto skutočnosť prispieva k tzv. efektu slepej uličky, keď vysoké náklady na služby spojené s bývaním neumožňujú investície do znižovania energetických nákladov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili zacielenie programu LEADER a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) na riešenie energetickej chudoby vo vidieckych oblastiach, a to nasmerovaním operačných programov a financovania smerom k vytváraniu diverzifikovanej energie z obnoviteľných zdrojov najmä v lokálnych sieťach, čo zahŕňa opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti budov vyhradené pre energeticky chudobné domácnosti;

54.  pripomína, že nájomcovia majú obmedzený prístup k financovaniu energetickej efektívnosti, pretože nie sú vlastníkmi; pripomína, že nájomcovia môžu mať nižšiu motiváciu investovať, keďže sa ľahšie a častejšie premiestňujú ako majitelia domov; víta pilotný projekt Komisie s názvom „Palivová/energetická chudoba – posúdenie vplyvu krízy a hodnotenie existujúcich a možných nových opatrení v členských štátoch“, ktorý je zameraný na riešenie tohto problému; vyzýva Komisiu, aby na základe výsledkov tohto pilotného projektu vypracovala opatrenia na uvoľnenie finančných prostriedkov EÚ na opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti prijatých nájomcami;

55.  pripomína členským štátom, že najmenej 20 % celkových zdrojov ESF v každom členskom štáte by sa mali vyčleniť na tematický cieľ „podpory sociálneho začlenenia, boja proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii“ a že Európsky fond pre európsku pomoc pre najodkázanejšie osoby sa môže tiež využívať na opatrenia v oblasti sociálneho začlenenia;

56.  zdôrazňuje, že najchudobnejšie domácnosti pocítia okamžitú úľavu a zlepšenie životných podmienok, pokiaľ sú vybavené drobnými nízkonákladovými obnoviteľnými zdrojmi energie, ako sú solárne panely na domoch, ktoré nie sú pripojené do energetickej siete;

Prepojenie sociálnych cieľov a energetickej politiky

57.  víta skutočnosť, že v právnych predpisoch týkajúcich sa európskej energetickej politiky sa uznávajú sociálne ciele v politikách energetickej efektívnosti, a to najmä v smernici 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti a v smernici 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov; považuje za poľutovaniahodné, že členské štáty plne nevyužívajú potenciál príslušných ustanovení smernice 2012/27/EÚ, aby sa zamerali na domácnosti postihnuté energetickou chudobou a na sociálne bývanie (článok 7 ods. 7); vyzýva Komisiu, aby v rámci preskúmania a posúdenia vplyvu balíka opatrení v oblasti energetickej efektívnosti vyhodnotila vykonávanie a využívanie článku 7 ods. 7 a článku 5 ods. 7; vyzýva Komisiu aj, aby na základe tohto hodnotenia zvážila posilnenie článku 7, najmä jeho odseku 7, aby boli členské štáty povzbudzované k tomu, aby do svojich systémov záväzkov v oblasti energetickej efektívnosti zahrnuli požiadavky obsahujúce sociálne ciele;

58.  pripomína, že miestne orgány tiež zohrávajú úlohu pri podpore alternatívnych nástrojov financovania vrátane družstevných modelov a pri presadzovaní kolektívnych nákupných zmlúv, aby umožnili spotrebiteľom spojiť svoje energetické nároky a dosiahnuť tak nižšie ceny energie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali úlohu miestnych orgánov pri zmierňovaní energetickej chudoby;

59.  vyzýva členské štáty, aby dodržiavali normy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týkajúcich sa primeranej teploty v domácnosti; cieľom je podporiť najohrozenejšie skupiny, najmä malé deti, starších a trvalo chorých ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím s cieľom chrániť ich zdravie a dobré životné podmienky;

60.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali okamžité opatrenia na riešenie neistej práce, ktorá bráni jednotlivcom, aby mali pravidelný a istý príjem a preto vytvára prekážku úspešnému vedeniu rozpočtu a plateniu účtov domácností;

61.  žiada Komisiu a členské štáty, aby poskytli prístup k cenovo dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

Bývanie a chudoba

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili rozhodné opatrenia týkajúce sa sociálneho bývania a posilnili investície do energetickej efektívnosti nájomných sociálnych bytov prostredníctvom európskych fondov; odporúča členským štátom, aby vytvorili ponuku kvalitného sociálneho bývania s cieľom zabezpečiť prístup všetkých, najmä tých, ktorí sú najviac odkázaní, k vhodnému bývaniu; povzbudzuje členské štáty, aby ďalej využívali príležitosti na poskytovanie sociálneho bývania s alternatívnymi právnymi úpravami; odporúča členským štátom, aby podporovali združenia spotrebiteľov;

63.  zdôrazňuje význam kvalitnej a dostupnej starostlivosti o deti, ktorá umožní rodičom vrátiť sa do práce a zvýšiť ich príjmy; zdôrazňuje, že je to dôležité najmä pre osamelých rodičov, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia na bezodkladné zlepšenie starostlivosti o deti;

64.  konštatuje, že zvýšenie energetickej efektívnosti, renovácie a energia z obnoviteľných zdrojov sú kľúčovými predpokladmi pre boj proti energetickej chudobe; vyjadruje znepokojenie, že politiky v oblasti renovácie budov často nie sú zamerané na tých, ktorí sú najzraniteľnejší; trvá na tom, aby sa politiky v oblasti renovácie budov zameriavali predovšetkým na chudobné, hospodársky vylúčené a zraniteľné domácnosti s dôrazom na tie, ktoré čelia rodovým nerovnostiam a viacnásobnej diskriminácii;

65.  poukazuje na dôležitú úlohu sociálnych podnikov a alternatívnych obchodných modelov, ako sú družstevné podniky a vzájomné spoločnosti, ktorú zohrávajú pri uľahčovaní sociálneho začleňovania a posilnenia ekonomického postavenia žien, a to najmä žien z marginalizovaných spoločenstiev, a zvyšovania ich ekonomickej nezávislosti;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili zainteresované strany a zaviedli poradné procesy, ktoré podporia a uľahčia priame zapojenie osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, a to najmä žien a dievčat, do tvorby politík v oblasti sociálneho začleňovania na všetkých úrovniach.

67.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia na skoncovanie s poburujúcim rozdielom v odmeňovaní žien a mužov v EÚ, ktorý v súčasnosti predstavuje 16 % a dosahuje 39 % v prípade dôchodkov, a zdôrazňuje kľúčový význam tohto opatrenia pre slobodné ženy rodičky, ktorých náklady na domácnosť môžu byť naozaj zaťažujúce;

68.  konštatuje, že osamelí rodičia, z ktorých väčšina sú ženy, sú vystavení vyššiemu než priemernému riziku chudoby (34 %); konštatuje, že hlavným faktorom prispievajúcim k tomuto zvýšenému riziku je skutočnosť, že osamelí rodičia v dôsledku nákladov na starostlivosť o deti buď čelia vylúčeniu zo zamestnania alebo majú neisté, málo platené zamestnanie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby konali s cieľom prijať právne predpisy o mzde, ktorá pracovníkov zaručí splnenie základných potrieb;

69.  konštatuje, že rodové rozdiely v odmeňovaní práce a rozdiely v dôchodkoch zásadne prispievajú k chudobe žien; poukazuje na dlhodobé vplyvy na chudobu žien spôsobené vylúčením žien z odvetví hospodárstva, v ktorých tradične prevládajú muži, ako je technológia, veda, vrcholové riadenie a rozhodovanie, a nadmerným zastúpením žien v odvetviach s pomerne nízkymi mzdami, ako je starostlivosť, verejné služby, práca na čiastočný úväzok a neistá málo platená práca; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že feminizácia chudoby je čiastočne podmienená dlhodobými rodovo nevyváženými normami, ktoré vedú k uprednostňovaniu sektorov, v ktorých dominujú muži, ako je napríklad finančníctvo, pri priemyselných politikách a dohodách o určovaní miezd;

70.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby riešili chudobu žien a ich sociálne vylúčenie prostredníctvom iniciatív na zabezpečenie kvalitných pracovných miest s dôstojnou mzdou v odvetviach, v ktorých prevládajú ženy; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať odborové zväzy pri zastupovaní a posilňovaní postavenia žien na pracovisku a v boji proti ich vylúčeniu; vyzýva členské štáty, aby navrhli a vykonali prieskumy platov podľa zamestnávateľa a odvetvia s cieľom zviditeľniť nerovnaké platové systémy u žien a mužov na tom istom pracovnom mieste ako prostriedok urýchlenia prechodu na rovnaké odmeňovanie;

71.  zdôrazňuje, že v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je nevyhnutné rozvíjať politiky s cieľom riešiť konkrétne okolnosti zraniteľných skupín a marginalizovaných spoločenstiev, ktoré čelia osobitným formám rodovej nerovnosti a viacnásobnej diskriminácii; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v rozvoji politík, ktoré riešia chudobu a sociálne vylúčenie, ktorým čelia ženy so zdravotným postihnutím, staršie ženy, utečenkyne, migrantky, Rómky a ženy z etnických menšín, ženy vo vidieckych oblastiach a v znevýhodnených oblastiach, slobodné matky, ako aj študentky na vysokých školách a univerzitách;

Chudoba a prístup k zdravotnej starostlivosti

72.  pripomína, že rovnaký prístup ku kvalitnej všeobecnej zdravotnej starostlivosti je medzinárodne uznávaný – najmä v rámci EÚ – ako základné právo;

73.  pripomína, že prístup k zdravotnej starostlivosti je veľmi často obmedzený v dôsledku finančných alebo regionálnych obmedzení (napríklad v riedko osídlených oblastiach), najmä pokiaľ ide o štandardnú starostlivosť (napríklad zubná alebo očná starostlivosť) a súvisiace preventívne opatrenia;

74.  zdôrazňuje, že kombinácia chudoby a iných foriem zraniteľnosti, ako sú detstvo či staroba, zdravotné postihnutie alebo príslušnosť k menšine, zvyšuje riziká nerovností v oblasti zdravia, a že zlý zdravotný stav môže viesť k chudobe;

75.  zdôrazňuje význam zdravotníckych a opatrovateľských služieb pri prekonávaní rozdielov týkajúcich sa schopností, a to prostredníctvom podpory sociálnej integrácie ľudí a boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

76.  víta oznámenie Komisie s názvom Akčný plán elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020: inovačná zdravotná starostlivosť pre 21. storočie, ktorým sa zavádza dodatočné iniciatívy, najmä s cieľom zlepšiť prístup k zdravotníckym službám, znížiť zdravotné náklady a zabezpečiť väčšiu rovnosť medzi európskymi občanmi;

77.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v úsilí o vyriešenie problému sociálno-ekonomickej nerovnosti, čo by v konečnom dôsledku umožnilo zmierniť niektoré nerovnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, na základe všeobecných hodnôt ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity, aby zamerali svoju pozornosť na potreby zraniteľných skupín, ako sú ľudia žijúci v chudobe;

78.  vyzýva členské štáty, aby vyriešili problémy nerovného prístupu k zdravotnej starostlivosti, ktoré majú vplyv na každodenné životy ľudí, napríklad v oblasti zubného a očného lekárstva;

79.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie na podnietenie členských štátov, aby ponúkali pacientom úhrady finančných prostriedkov a urobili všetko potrebné na zníženie nerovnosti v prístupe k liekom na liečbu stavov alebo ochorení, ako je napríklad postmenopauzálna osteoporóza a Alzheimerova choroba, ktoré nie sú v niektorých členských štátoch hradené, a aby tak urobili čo najskôr;

Informačné a komunikačné technológie a chudoba

80.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že stratégia jednotného digitálneho trhu pre Európu, ktorú Komisia zverejnila, nezohľadňuje potrebu zabezpečiť všeobecný, rovný a neobmedzený prístup k novým digitálnym technológiám, trhom a telekomunikáciám, najmä s ohľadom na osoby ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením;

81.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby zaviedli stratégie zamerané na zníženie digitálnej priepasti a podporu rovnakého prístupu k novým informačným a komunikačným technológiám, najmä pre ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením;

Voda a chudoba

82.  pripomína, že Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov uznáva právo na čistú a kvalitnú pitnú vodu a sanitárne zariadenia ako ľudské právo; konštatuje však, že v istých regiónoch, najmä vo vidieckych a odľahlých regiónoch, nie je zaručený prístup k pitnej vode a čoraz väčší počet ľudí má ťažkosti so zaplatením účtov za vodu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie o bezodkladné zabezpečenie toho, aby mal každý prístup k pitnej vode; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby zabezpečili minimálnu dodávku vody a aby chránili ľudské práva zraniteľných domácností;

83.  nabáda preto členské štáty, aby urobili všetko pre to, aby čo najskôr zabezpečili prístup k pitnej vode pre všetkých svojich obyvateľov;

84.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Cieľom iniciatívnej správy je prepojiť v európskej diskusii sociálnu politiku a energetickú politiku zdôraznením skutočnosti, že EÚ sa vzďaľuje od splnenia cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti boja proti chudobe, pričom má významný nevyužitý potenciál na znižovanie hlavných nákladov chudobných domácností na domácnosť tým, že sa existujúce projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti zamerajú na energeticky chudobné domácnosti. Zámer splniť cieľ stratégie Európa 2020 v oblasti boja proti chudobe, ako aj ciele v oblasti energetickej efektívnosti, emisií a obnoviteľných zdrojov energie si vyžaduje, aby viacerí aktéri podnikli ďalšie kroky s pomocou rôznych nástrojov, ale s rovnakým cieľom.

Oznámenie Komisie[33] predstavuje prvý krok smerom k európskemu pilieru sociálnych práv „na posilnenie sociálneho rozmeru Európy prostredníctvom integrovaného prístupu modernizáciou súčasných právnych predpisov a zvážením nových opatrení na podporu postupného väčšieho zbližovania“. Väčší sociálny záväzok EÚ je dlhodobo nesplneným politickým cieľom, EÚ preto môže rámcom pre minimálny príjem a ďalším zlepšovaním sociálnych a pracovných práv a antidiskriminačných právnych predpisov dosiahnuť ďalšiu úroveň integrácie. Zvyšovanie príjmu chudobných domácností je jedným z kľúčových prvkov úspešnosti stratégie Európa 2020 a boja proti chudobe, a to z dvoch dôvodov: od začiatku krízy sa prehlbuje nerovnosť v EÚ a jeden zo šiestich Európanov stále žije v chudobe alebo je ohrozený chudobou. Minimálny príjem je kľúčovým nástrojom, ktorý sa má v EÚ zaviesť na základe článku 9 ZFEÚ[34], aby sa zabezpečili základné práva na dôstojné životné podmienky.

Druhým pilierom boja proti chudobe, najmä extrémnej chudobe, je účinné znižovanie nákladov domácností lepším zameraním rôznych fondov na najviac ohrozené domácnosti a odstránením prekážok účinného využívania zdrojov. V stratégii Európa 2020[35] sa stanovuje cieľ dosiahnuť, aby 20 % spotreby energie pochádzalo z obnoviteľných zdrojov a zvýšiť energetickú efektívnosť o 20 % do roku 2020, ako aj znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov (GHG) o 20 % (v porovnaní s rokom 1990). K týmto cieľom nás približuje aj lepšie zameranie fondov EÚ na energeticky chudobné domácnosti. Touto iniciatívou sa zavádza koncepcia európskeho moratória na odpájanie od vykurovania v zimnom období na ochranu domácností, ktoré už sú bez energie alebo im hrozí odpojenie od služieb z dôvodu nedoplatkov za energie.

29.1.2016

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k plneniu cieľa v oblasti boja proti chudobe s ohľadom na rastúce náklady domácností

(2015/2223(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Julie Ward

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže v EÚ žije v podmienkach chudoby o 12 miliónov viac žien ako mužov; keďže ženy a od nich závislé deti sú v celej EÚ neprimerane vystavené riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a keďže hospodárska kríza a úsporné politiky tieto rozdiely ešte vyostrili, čo vedie k „feminizácii chudoby“; keďže rozdelenie príjmov v domácnostiach nie je rovnomerné a je rodovo podmienené z viacerých dôvodov vrátane veľkého podielu žien vykonávajúcich neistú alebo nelegálnu prácu, rodovo motivovaného násilia a ekonomickej závislosti, čo si vyžaduje individualizované meranie príjmov a nákladov; keďže veľké rodiny znášajú väčšie náklady a záťaž a závislé deti, starší ľudia alebo iné zraniteľné osoby, ktoré sú závislé od neformálnej starostlivosti žien, sú tiež neprimerane vystavené riziku chudoby a sociálneho vylúčenia;

B.  keďže je potrebný nový silný politický impulz na splnenie cieľov v oblasti boja proti chudobe na rok 2020; keďže súhrn súčasných vnútroštátnych cieľov v oblasti zníženia chudoby nedosahuje cieľ ôsmich miliónov ľudí na rok 2020; keďže preskúmanie stratégie 2020 je vhodnou príležitosťou na obnovený pevný záväzok odstrániť chudobu a sociálne vylúčenie a na reformu a zosúladenie vnútroštátnych stratégií;

C.  keďže rodové rozdiely v odmeňovaní, dĺžke pracovného času a trvaní pracovného života, ktorým ženy čelia počas pracovného života, majú priamy vplyv na ich život na dôchodku; keďže ženy staršie ako 65 rokov sú podstatne viac ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením v porovnaní s mužmi, keďže priemerný dôchodok žien je v súčasnosti často výrazne nižší než u mužov;

D.  keďže prierezový charakter rodových aspektov chudoby si vyžaduje celostný prístup k riešeniu viacnásobnej diskriminácie a otázok, akými sú bývanie, náklady na energiu, verejné služby, istota zamestnania a daňové politiky;

E.  keďže ciele boja proti chudobe nemožno splniť bez toho, aby sa riešila chudoba žien, pretože rodová rovnosť a posilnenie hospodárskeho postavenia a emancipácie žien sú potrebné na čoraz vyššiu konvergenciu cieľov odstraňovania chudoby;

F.  keďže zvýšenie nákladov domácností postihuje najmä určité skupiny, ako sú rodiny s jedným rodičom, staršie ženy, migrantky a ľudia so zdravotným postihnutím pričom úroveň sociálnej podpory sa v členských štátoch líši a podpora vždy nezaručuje primeranú úroveň pomoci;

G.  keďže pri zbere údajov a tvorbe politiky v oblasti chudoby, životných nákladov a príjmov na základe domácností ako základných jednotiek sa predpokladá rovnomerné a rovnaké rozdelenie zdrojov medzi členmi domácnosti; keďže v skutočnosti sa domácnosti líšia a rozdelenie nemusí byť rovnaké a môže byť rodovo podmienené, je potrebné pristupovať k tvorbe politiky na základe individuálnych nákladov a príjmov;

H.  keďže v mnohých krajinách EÚ sa náklady na základný a nevyhnutný tovar a služby v posledných rokoch výrazne zvýšili, čo vedie k zvýšeniu celkových nákladov domácností;

I.  keďže 17 % domácností s osamelým rodičom, ktoré s veľkou prevahou vedú matky, nedokáže mať v dome primerané teplo v porovnaní len s 10 % celkového obyvateľstva; keďže veľkoobchodné ceny energie sa znižujú, pričom maloobchodné ceny sa zvyšujú, a tým sa zvyšujú aj náklady; keďže, žiaľ, chýba vymedzenie pojmu energetickej chudoby zo strany EÚ, pričom tento jav neprimerane postihuje ženy;

J.  keďže miera nezamestnanosti u mladých žien je vyššia než u iných vekových skupín, a tým sú ženy vystavené riziku chudoby už od nižšieho veku;

K.  keďže rastúce náklady domácností a nadmerná záťaž v dôsledku nákladov na bývanie sú jedným z hybných faktorov bezdomovectva u žien, treba vykonať viac výskumov o miere a príčinách straty domova u žien alebo ich odchodu z domova; keďže zadlženosť domácností a jednotlivca priamo súvisí s nákladmi domácností a je kľúčovým hybným faktorom chudoby a sociálneho vylúčenia;

L.  keďže podľa záverečných pripomienok Výboru OSN pre práva detí sa v správach o niektorých európskych krajinách uvádza, že existuje korelácia medzi zvyšovaním miery chudoby a/alebo rizikom chudoby detí ako dôsledku hospodárskej krízy a škrtov v sociálnych dávkach, čo postihuje práva detí na vzdelávanie, zdravie a sociálnu ochranu;

M.  keďže chudoba a sociálne vylúčenie vrátane rodovo podmieneného vylúčenia by sa nemali vymedzovať len z hľadiska príjmu, materiálneho nedostatku a intenzity práce, ale aj z hľadiska toho, čo jednotlivec požaduje, aby žil dôstojným životom a aktívne sa zúčastňoval na kultúrnom, sociálnom a politickom dianí v spoločnosti;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad hodnotením Komisie, podľa ktorého sa cieľ v oblasti boja proti chudobe na rok 2020 „zdá byť v nedohľadne“, a trvá na tom, aby sa dodal nový politický podnet na praktické, rozhodné a záväzné opatrenia v úzkej spolupráci s Radou pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) a Radou pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) zamerané na riešenie otázky chudoby v EÚ, pričom požaduje ucelenú stratégiu v oblasti chudoby v rámci celej EÚ, v ktorej sa zdôraznia rodové aspekty chudoby a stratégie budú osobitne zohľadňovať potreby rodín čeliacich chudobe a situáciu osamelých rodičov; berie na vedomie mierny nárast účasti žien na trhu práce v ostatných rokoch, ktorý si vyžaduje dodatočné opatrenia; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne stratégie v oblasti chudoby budú rodovo orientované a budú riešiť rodové rozdiely;

2.  upozorňuje na rastúce rozdiely v chudobe medzi členskými štátmi Únie a na nárast extrémnej chudoby, predovšetkým chudoby žien, a to najmä v krajinách a regiónoch postihnutých krízou;

3.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonali nápravu vnútroštátnych stratégií v oblasti chudoby koordinovaným spôsobom v záujme splnenia európskeho cieľa; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne stratégie v oblasti chudoby budú rodovo orientované a budú riešiť rodové rozdiely; požaduje, aby každý členský štát poskytol podrobný postup plánu na znižovanie chudoby a spôsob, akým jeho stratégia bude riešiť rodové aspekty chudoby a sociálneho vylúčenia;

4.  požaduje odporúčanie Rady na boj proti chudobe, ktoré bude zahŕňať silné rodové hľadisko;

5.  zdôrazňuje, že chudoba je generačná a samoreprodukčná a vyžaduje si prierezový celostný dlhodobý prístup k tvorbe politiky pri zohľadnení nákladov a príjmov, ako aj poskytovania verejných služieb; trvá na tom, že chudoba a sociálne vylúčenie musia byť posudzované a potláčané počas celého života, teda od detstva po starobu;

6.  domnieva sa, že je nevyhnutné zohľadniť aj vyššiu dĺžku života žien ako potenciálny faktor zraniteľnosti a vylúčenia;

7.  konštatuje, že rodové rozdiely v odmeňovaní práce a rozdiely v dôchodkoch zásadne prispievajú k chudobe žien; poukazuje na dlhodobé vplyvy na chudobu žien spôsobené vylúčením žien z odvetví hospodárstva, v ktorých tradične prevládajú muži, ako je technológia, veda, vrcholové riadenie a rozhodovanie, a nadmerným zastúpením žien v odvetviach s pomerne nízkymi mzdami, ako je starostlivosť, verejné služby, práca na čiastočný úväzok a neistá málo platená práca; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že feminizácia chudoby je čiastočne podmienená dlhodobými rodovo nevyváženými normami, ktoré vedú k uprednostňovaniu sektorov, v ktorých dominujú muži, ako je napríklad finančníctvo, pri priemyselných politikách a dohodách o určovaní miezd;

8.  pripomína, že deti sú viac ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením v dôsledku chudoby žien, a to najmä v domácnostiach s jedným rodičom, čo vedie k výrazným dlhodobým sociálno-ekonomickým nerovnostiam;

9.  naliehavo žiada Komisiu, aby do európskeho semestra začlenila pevnejší sociálny rozmer a rodový pilier a zahrnula tiež odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré sa zaoberajú rodovými aspektami chudoby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť politík takým spôsobom, aby sa sociálne a hospodárske politiky dopĺňali a nepôsobili proti sebe, a aby určila rodovo špecifické ukazovatele v oblasti odstraňovania chudoby;

10.  vyzýva Komisiu, aby Európe poskytla jasné a ambiciózne vymedzenie hodnotenia AAA v sociálnej oblasti, ktoré bude zahŕňať jasnú stratégiu na boj proti rodovým aspektom sociálneho vylúčenia;

11.  pripomína, že je potrebné posilniť postavenie žien a dievčat prostredníctvom vzdelávania, či už formálneho a neformálneho, a poukazuje na úlohu vzdelávania pri boji proti rodovým stereotypom a boji proti stigmatizácii chudoby a pri zvyšovaní príjmov žien prostredníctvom ich začleňovania do odvetví, v ktorých sú nedostatočne zastúpené, ako je veda, technológia, inžinierstvo a podnikanie, a vyzýva Komisiu, aby do odporúčaní pre jednotlivé krajiny začlenila ciele odbornej prípravy žien;

12.  konštatuje, že vzdelávanie v ekonomickej a vo finančnej oblasti už od raného veku môže zlepšiť rozhodovanie v ekonomickej oblasti v neskoršom veku, čo zahŕňa aj riadenie nákladov a príjmov; odporúča výmenu najlepších postupov a podporu vzdelávacích programov, ktoré sú zamerané na dievčatá a ženy zo zraniteľných skupín a marginalizovaných spoločenstiev ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením;

13.  zdôrazňuje, že v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je nevyhnutné rozvíjať politiky s cieľom riešiť konkrétne okolnosti zraniteľných skupín a marginalizovaných spoločenstiev, ktoré čelia osobitným formám rodovej nerovnosti a viacnásobnej diskriminácii; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v rozvoji politík, ktoré riešia chudobu a sociálne vylúčenie, ktorým čelia ženy so zdravotným postihnutím, staršie ženy, utečenkyne, migrantky, Rómky a ženy z etnických menšín, ženy vo vidieckych oblastiach a v znevýhodnených oblastiach, slobodné matky, ako aj študentky na vysokých školách a univerzitách;

14.  vyzýva členské štáty, aby uskutočnili posúdenia vplyvu recesie z rodového hľadiska, a sledovali tak zmeny vzniknuté postupom času vzhľadom na skutočnosť, že ženy budú pravdepodobne neprimerane postihnuté budúcimi škrtmi vo verejných výdavkoch a službách;

15.  žiada ambicióznejšie opatrenia na odstraňovanie energetickej chudoby, ktorá v neprimeranej miere postihuje domácnosti s jedným rodičom a domácnosti riadené ženami;

16.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vymedzili pojem energetickej chudoby, ktorý zohľadní rodové aspekty tohto javu, a aby ho začlenili do budúceho prepracovania smernice o energetickej hospodárnosti budov;

17.  konštatuje, že zvýšenie energetickej efektívnosti, renovácie a energia z obnoviteľných zdrojov sú kľúčovými predpokladmi pre boj proti energetickej chudobe; vyjadruje znepokojenie, že politiky v oblasti renovácie budov často nie sú zamerané na tých, ktorí sú najzraniteľnejší; trvá na tom, aby sa politiky v oblasti renovácie budov zameriavali predovšetkým na chudobné, hospodársky vylúčené a zraniteľné domácnosti s dôrazom na tie, ktoré čelia rodovým nerovnostiam a viacnásobnej diskriminácii;

18.  zdôrazňuje úlohu miestnych orgánov v boji proti energetickej chudobe a potenciál alternatívnych mechanizmov financovania, ako sú družstevné podniky a vzájomné spoločnosti, pri zmierňovaní núdzovej situácie zraniteľných spotrebiteľov;

19.  domnieva sa, že politika v oblasti energetickej chudoby na úrovni EÚ a na vnútroštátnej a miestnej úrovni sa musí usilovať o posilnenie postavenia najzraniteľnejších spotrebiteľov, a to najmä tých, ktorí čelia rodovej nerovnosti a viacnásobnej diskriminácii, a musí zaručiť spravodlivé ceny; vyzýva Komisiu, aby sprístupnila kohézne a štrukturálne fondy vrátane Európskeho sociálneho fondu s cieľom bojovať proti energetickej chudobe; vyzýva Komisiu, aby rozšírila Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby na obdobie po roku 2020 a vyhodnotila, v akej miere mali z tohto programu prospech najodkázanejšie a najzraniteľnejšie skupiny, ako sú mladé ženy, rodiny s jedným rodičom, ženy s postihnutím a staršie ženy;

20.  zdôrazňuje, že škrty vo verejných službách zvyšujú rodové nerovnosti a že investície do kvalitných služieb majú potenciál znížiť tieto nerovnosti; prízvukuje, že makroekonomická politika musí byť v súlade s politikou sociálnej rovnosti a že musí zahŕňať pevné rodové hľadisko;

21.  zdôrazňuje význam prístupu k finančným službám a informáciám v záujme posilnenia ekonomického postavenia žien a ich sociálneho začlenenia; zdôrazňuje potrebu uľahčenia prístupu žien k finančným službám vo forme prijateľných úrokových sadzieb a jednoduchších postupov a informácií ženám zo zraniteľných skupín a marginalizovaných spoločenstiev;

22.  vyzýva finančné inštitúcie, ako je ECB a národné centrálne banky, aby pri tvorbe makroekonomických menových politík a rozhodovaní o nich zohľadnili sociálne vplyvy vrátane vplyvov na rodové nerovnosti;

23.  naliehavo žiada, aby sa prikročilo k prechodu k individualizácii práv v politike sociálnej rovnosti, pričom by sa náklady a príjmy počítali individuálne;

24.  pripomína, že je potrebné investovať do udržateľného a inkluzívneho rastu na vnútroštátnej aj európskej úrovni a že je potrebné zostavovať rozpočty zohľadňujúce rodovú stránku vo všetkých oblastiach verejnej politiky a sociálnych investícií;

25.  vyzýva Komisiu, Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) a členské štáty, aby vykonali prieskum bezdomovectva žien z hľadiska jeho príčin a hybných faktorov, pretože tento jav nie je v súčasných údajoch dostatočne zachytený; konštatuje, že medzi rodovo špecifické prvky, ktoré treba zohľadniť, patrí rodovo podmienená ekonomická závislosť, dočasné riešenie bývania a nedostupnosť sociálnych služieb;

26.  vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na boj proti nadmernej zadlženosti žien v chudobných a vo vylúčených domácnostiach, a to bojom proti úžerníckym metódam a mikropôžičkám, koristníckym a nadmerne vysokým úrokovým sadzbám a iným nekalým praktikám, uľahčením riadneho finančného poradenstva a reštrukturalizáciou sociálneho dlhu;

27.  poukazuje na dôležitú úlohu sociálnych podnikov a alternatívnych obchodných modelov, ako sú družstevné podniky a vzájomné spoločnosti, ktorú zohrávajú pri uľahčovaní sociálneho začleňovania a posilnenia ekonomického postavenia žien, a to najmä žien z marginalizovaných spoločenstiev, a zvyšovania ich ekonomickej nezávislosti;

28.  podporuje iniciatívu na vytvorenie referenčného rozpočtu s usmerneniami a vyzýva Komisiu, aby pri jeho tvorbe začlenila rodové aspekty vrátane rodových nerovností v rámci domácností;

29.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby riešili chudobu žien a ich sociálne vylúčenie prostredníctvom iniciatív na zabezpečenie kvalitných pracovných miest s dôstojnou mzdou v odvetviach, v ktorých prevládajú ženy; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať odborové zväzy pri zastupovaní a posilňovaní postavenia žien na pracovisku a v boji proti ich vylúčeniu; vyzýva členské štáty, aby navrhli a vykonali prieskumy platov podľa zamestnávateľa a odvetvia s cieľom zviditeľniť nerovnaké platové systémy u žien a mužov na tom istom pracovnom mieste ako prostriedok urýchlenia prechodu na rovnaké odmeňovanie;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili zainteresované strany a zaviedli poradné procesy, ktoré podporia a uľahčia priame zapojenie osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, a to najmä žien a dievčat, do tvorby politík v oblasti sociálneho začleňovania na všetkých úrovniach.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	28.1.2016
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	18 11 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniela Aiuto, Maria Arena, Catherine Bearder, Malin Björk, Anna Maria Corazza Bildt, Iratxe García Pérez, Mary Honeyball, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Vicky Maeijer, Angelika Mlinar, Angelika Niebler, Maria Noichl, Marijana Petir, Terry Reintke, Jordi Sebastià, Ernest Urtasun, Beatrix von Storch, Jadwiga Wiśniewska, Jana Žitňanská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Izaskun Bilbao Barandica, Stefan Eck, Eleonora Forenza, Ildikó Gáll-Pelcz, Kostadinka Kuneva, Constance Le Grip, Clare Moody, Julie Ward
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Pedro Silva Pereira, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Kristina Winberg

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	17.2.2016
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	44 9 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laura Agea, Guillaume Balas, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Jane Collins, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Thomas Händel, Marian Harkin, Czesław Hoc, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Kostadinka Kuneva, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Marek Plura, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Jana Žitňanská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Amjad Bashir, Miapetra Kumpula-Natri, António Marinho e Pinto, Tamás Meszerics, Neoklis Sylikiotis, Ivo Vajgl

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

44	+
ALDE   EFDD GUE/NGL PPE     S&D     VERTS/ALE	Enrique Calvet Chambon, Martina Dlabajová, Marian Harkin, António Marinho e Pinto, Ivo Vajgl, Renate Weber Laura Agea Thomas Händel, Kostadinka Kuneva, Patrick Le Hyaric, João Pimenta Lopes, Neoklis Sylikiotis David Casa, Danuta Jazłowiecka, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Ádám Kósa, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Romana Tomc Guillaume Balas, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Ole Christensen, Elena Gentile, Agnes Jongerius, Jan Keller, Miapetra Kumpula-Natri, Javi López, Emilian Pavel, Maria João Rodrigues, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Marita Ulvskog Jean Lambert, Tamás Meszerics, Terry Reintke

9	-
ECR EFDD ENF NI	Amjad Bashir, Arne Gericke, Ulrike Trebesius, Jana Žitňanská Jane Collins Mara Bizzotto, Dominique Martin, Joëlle Mélin Lampros Fountoulis

1	0
ECR	Czesław Hoc

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

• [1]  Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
• [2]  Ú. v. EÚ L 72, 6.3.2014, s. 1.
• [3]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
• [4]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
• [5]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
• [6]  Ú. v. ES L 315, 14. 11. 2012, s. 1.
• [7]  Ú. v. EÚ C 169 E, 2.10.2012, s. 66.
• [8]  Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13.
• [9]  Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57.
• [10]  Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57.
• [11]  http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/64/292&Lang=F
• [12]  http://www.unicef-irc.org/publications/pdf/rc10_fre.pdf
• [13]  https://www.unicef.fr/sites/default/files/userfiles/2014_Bilan12_Innocenti.pdf
• [14]  http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=sk&catId=89&newsId=2345&furtherNews=yes.
• [15]  Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 130.
• [16]  EHSV 2013, TEN/516
• [17]  Ú. v. EÚ C 170, 7.6.2011, s. 23.
• [18]  CdR 402/2010_ECOS_V_012
• [19]  Spoločné stanovisko Výboru pre zamestnanosť a Výboru pre sociálnu ochranu pre Radu, Rada EÚ, 13809/14 SOC 662 EMPL 120 EDUC 297 ECOFIN 876, 3. október 2014.
• [20] http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=sk&pubId=7744&visible=0.
• [21]  Center for responsible lending (Centrum pre zodpovedné pôžičky), Durham, http://www.responsiblelending.org/state-of-lending/cumulative/ , http://www.uvcw.be/no_index/cpas/panier-etude-qualitative.pdf
• [22]  Ricardo Cherenti, Belgická federácia verejných lokálnych sociálnych akčných centier, http://www.uvcw.be/no_index/cpas/panier-etude-quantitative.pdf
• [23]  Stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu adresované Rade, Rada Európskej únie, 649/11, SOC 124, 15. februára 2011.
• [24]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0294.
• [25]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0264.
• [26]  Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/... z ... o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov na rok 2015, 11360/15 SOC 479 EMPL 316 ECOFIN 642 EDUC 236 JEUN 62, 21. september 2015.
• [27]  Prijaté texty, P8_TA-PROV(2015)0261.
• [28]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0070.
• [29]  Prijaté texty, P7_TA(2013)0246.
• [30]  Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 74.
• [31]  Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 8.
• [32]  http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/64/292&Lang=F
• [33]  Tlačová správa Európskej komisie zo 6. októbra 2015, IP-15-5763.
• [34]  Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie 2012/C 326/01.
• [35]  Stratégia Európa 2020: http://ec.europa.eu/europe2020/index_sk.htm.