Postup : 2015/2127(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0050/2016

Predkladané texty :

A8-0050/2016

Rozpravy :

PV 27/04/2016 - 16
CRE 27/04/2016 - 16

Hlasovanie :

PV 28/04/2016 - 4.64
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0200

SPRÁVA     
PDF 694kWORD 276k
8.3.2016
PE 565.145v02-00 A8-0050/2016

o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2014

(2015/2127(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu

Spravodajca: Georgi Pirinski

ERRÁTA/DOPLNKY
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2014

(2015/2127(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky za rok 2014,

–  so zreteľom na finančnú správu Európskej investičnej banky za rok 2014 a na jej štatistickú správu za rok 2014,

–  so zreteľom na správu Európskej investičnej banky o udržateľnosti za rok 2014 a na jej správu o posúdení operácií EIB v EÚ na základe troch pilierov za rok 2014 a na jej správu o výsledkoch mimo EÚ za rok 2014,

–  so zreteľom na výročné správy Výboru audítorov EIB za rok 2014,

–  so zreteľom na výročnú správu skupiny Európskej investičnej banky o činnostiach v rámci boja proti podvodom za rok 2014,

–  so zreteľom na operačný plán skupiny EIB na roky 2014 – 2016 (zo 17. decembra 2013), operačný plán EIF na roky 2014 – 2016 (z decembra 2013) a operačný plán skupiny EIB na roky 2015 – 2017 (z 21. apríla 2015),

–  so zreteľom na správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2014,

–  so zreteľom na správu orgánu EIB zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi (Office of the Chief Compliance Officer) o činnosti za rok 2014,

–  so zreteľom na články 3 a 9 Zmluvy o európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na protokol č. 5 k tejto zmluve o štatúte EIB,

–  so zreteľom na rokovací poriadok Európskej investičnej banky,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2012(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. apríla 2015 o Výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2013(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva(3) a na oznámenie Komisie z 27. marca 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (COM(2014)0168),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o mandáte EIB pre vonkajšie činnosti na roky 2007 – 2013 a na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 670/2012 z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013), a nariadenie (ES) č. 680/2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí (pokiaľ ide o pilotnú fázu iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z októbra 2014, v ktorých sa Rada otvorene odvolávala na účasť EIB na nových investíciách cielených na fondy, ktoré sú zamerané na zlepšenie energetickej účinnosti a modernizáciu energetických systémov v členských štátoch s nižšími príjmami,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/20133(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2015 s názvom Spolupráca v oblasti zamestnanosti a rastu: Úloha národných podporných bánk (NPB) pri podpore Investičného plánu pre Európu (COM(2015)0361/2),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0050/2016),

A.  keďže hlavnou úlohou EIB ako banky EÚ je finančná podpora projektov v záujme Únie, ktorá prispieva k vyváženému rozvoju vnútorného trhu a k sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, a tým k posilneniu európskej integrácie, ako aj zamestnanosti, a preto je nesmierne dôležitá pre posilnenie konkurencieschopnosti Únie;

B.  keďže všetky činnosti financované Európskou investičnou bankou musia byť v súlade so zmluvami EÚ a so všeobecnými cieľmi a s prioritnými oblasťami EÚ vymedzenými v stratégii Európa 2020 a v rámci programu pre rast a zamestnanosť;

C.  keďže EIB a účely plnenia svojich úloh poskytuje pôžičky a záruky na neziskovom základe, ktoré uľahčujú financovanie projektov vo všetkých hospodárskych oblastiach;

D.  keďže finančná, hospodárska a sociálna kríza z roku 2008 viedla k vzniku závažných investičných nedostatkov a mimoriadnych úrovní nezamestnanosti, a to najmä medzi mladými ľuďmi, ako aj k perspektíve zdĺhavej stagnácie európskeho hospodárstva;

E.  keďže po roku 2008 sa fungovanie EÚ ako tzv. konvergenčného stroja pozastavilo, a dokonca zvrátilo, čo viedlo k vážnemu zvýšeniu existujúcich rozdielov medzi regiónmi a členskými štátmi, ako aj k vzniku prehlbujúcich sa sociálnych a hospodárskych nerovností v celej Únii, ktoré bránia oživeniu hospodárstva a prispievajú k zhoršovaniu sociálnej súdržnosti;

F.  keďže jednotlivé členské štáty a EÚ ako celok v súčasnosti stoja pred obrovským problémom, ktorý v celej histórii EÚ nemá obdobu a ktorý súvisí s potrebou zvládnuť hromadný príliv migrantov z rozličných častí sveta;

G.  keďže za súčasných okolností hlavnú úlohu EIB pri účinnom vykonávaní investičného plánu pre Európu a pri účinnom riadení Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) ako hlavného nástroja na oživenie rastu, vytvorenie dôstojných pracovných miest a na prekonanie sociálnych a územných rozdielov v Únii teraz charakterizuje kvalitatívne nová úroveň naliehavosti;

H.  keďže Európsky investičný fond (EIF) má zohrávať zásadnú úlohu pri reakcii skupiny EIB, pokiaľ ide o riešenie dlhodobých následkov krízy, ako aj prispievať k oživeniu európskeho hospodárstva prostredníctvom podpory malých a stredných podnikov;

I.  keďže EIB by nemala byť len finančná inštitúcia, ale aj banka poznatkov a osvedčených postupov, ktorá radí členským štátom a hospodárskym zainteresovaných stranám a prispieva k zvyšovaniu pridanej hodnoty fondov EÚ;

J.  keďže financovanie činností mimo EÚ z prostriedkov EIB je určené na podporu cieľov vonkajšej politiky EÚ v súlade s hodnotami Európskej únie a na základe dodržiavania udržateľných sociálnych a environmentálnych noriem;

K.  keďže rozsah a zložitosť úloh, pred ktorými v súčasnosti stojí EIB, si vyžaduje obnovenie záväzku prísne sa vyhýbať financovaniu projektov, ktoré porušujú základné štandardy riadneho finančného hospodárenia, čím poškodzujú dôveryhodnosť EIB ako bezúhonnej verejnej finančnej inštitúcie s ratingom AAA;

Investičný program EIB podporujúci ciele politík EÚ

Uprednostňovanie investícií na zrýchlenie oživenia a zvýšenie produktivity

1.  víta výročné správy EIB za rok 2014 a jej úspechy predstavené v týchto správach a dôrazne nabáda EIB, aby pokračovala vo svojom úsilí o posilnenie investícií v EÚ, ktoré sú na nízkej úrovni;

2.  víta predovšetkým skutočnosť, že EIB v roku 2014 financovala 285 000 malých a stredných podnikov, čím zachránila 3,6 milióna pracovných miest, a podpísala zmluvy celkovo na 413 projektov v rámci EÚ v hodnote 69 miliárd EUR a 92 nových projektov mimo EÚ v celkovej hodnote 7,98 miliardy EUR; víta aj skutočnosť, že EIF v tom istom roku prostredníctvom svojich kapitálových a záručných aktivít poskytol 3,3 miliardy EUR v prospech menších podnikov, čím bol úspešné vykonaný jeden z najambicióznejších obchodných plánov EIB s celkovým objemom finančných prostriedkov skupiny EIB vo výške 80,3 miliardy EUR; víta skutočnosť, že objem podpísaných finančných operácií EIB v roku 2014 je na najvyššej úrovni od roku 2009, zdôrazňuje však, že objem podpísaných finančných operácií má ďalší potenciál; schvaľuje zvýšenie kapitálu EIB o 10 miliárd EUR, na ktorom sa dohodli všetky členské štáty v roku 2012;

3.  vyzýva EIB, aby poskytla členským štátom, ktoré majú nižšiu úspešnosť schvaľovaní projektov, zvýšenú technickú podporu vo fáze pred schválením, a nabáda EIB, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o úspešný vývoj projektov;

4.  vyzýva EIB, aby sa zamerala na investície do reálnej ekonomiky na účely podpory tvorby pracovných miest a rastu v EÚ;

5.  upozorňuje na dramaticky vysokú mieru nezamestnanosti v mnohých členských štátoch, najmä v prípade mladých ľudí, a nalieha na EIB, aby pri vykonávaní svojich politík túto situáciu zohľadňovala;

6.  poukazuje na to, že hoci sa pri operáciách berie ohľad na dostupnosť finančných prostriedkov, operácie musia byť zamerané na vytvorenie investícií, ktoré zlepšujú oživenie hospodárstva a produktívnu zamestnanosť a musí ich dopĺňať dôsledná podpora členským štátom zameraná na prípadné zvýšenie kapacít čerpania zdrojov, ako aj stále odhodlanie vyhýbať sa riziku územnej rozdrobenosti;

7.  konštatuje, že nedostatočná kapacita v oblasti tvorby projektov vo verejnom a súkromnom sektore a nízka úroveň kapacity niektorých členských štátov na prijímanie úverov v spojení so súčasnými trhovými podmienkami predstavujú významné problémy pre program požičiavania EIB; naliehavo preto žiada EIB, aby výrazne posilnila svoju technickú pomoc a finančné poradenstvo vo všetkých kľúčových oblastiach činnosti a aby boli ľahko dostupné vo vzťahu k všetkým členským štátom, s cieľom dosiahnuť oveľa vyššiu úroveň schopnosti vytvárať rast;

8.  víta použitie rámca pre posúdenie na základe troch pilierov (3PA) a rámca merania výsledkov (ReM) Európskou investičnou bankou na účely ex ante posúdenia očakávaných výsledkov investičných projektov v rámci EÚ aj mimo nej;

9.  žiada EIB, aby pri posudzovaní a hodnotení projektov dôrazne uprednostňovala dlhodobý účinok investícií a aby pri tom zohľadňovala nielen finančné ukazovatele, ale predovšetkým aj ich príspevok k udržateľnému rozvoju a k vyššej kvalite života tým, že budú viesť k ďalšiemu zlepšeniu v oblasti zamestnanosti, sociálnych noriem a životného prostredia;

10.  zdôrazňuje, že schválenie financovania projektu by malo byť založené na primeranej finančnej analýze a analýze rizík, finančnej životaschopnosti a riadnom rozpočtovom hospodárení; domnieva sa, že projekty schválené na financovanie EIB by mali ponúkať jasnú pridanú hodnotu pre európske hospodárstvo;

11.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v správe o posúdení na základe troch pilierov neboli uvedené žiadne informácie, či už založené na posúdení na základe troch pilierov alebo vychádzajúce z iných príslušných nástrojov, o skutočných výsledkoch dosiahnutých operáciami uskutočnenými v roku 2014 v rámci EÚ (na rozdiel od výsledkov dosiahnutých mimo EÚ), a to aj napriek tomu, že posúdenie na základe troch pilierov bolo vytvorené s osobitným účelom zlepšiť schopnosť EIB monitorovať vykonávanie sledovaním účinkov počas celého projektového cyklu; očakáva, že z dôvodu prebiehajúcej harmonizácie medzi rámcom posúdenia na základe troch pilierov a rámcom merania výsledkov sa začiatkom roka 2016 zavedie nový harmonizovaný rámec, ktorý bude lepšie prispôsobený na ex post hodnotenie a vykazovanie výsledkov projektov v rámci EÚ aj mimo nej a ktorý bude plne v súlade s hodnotiacou tabuľkou operácií EFSI, a že sa tento rámec použije na podávanie správ EIB za rok 2015; žiada o systematické zverejňovanie jednotlivých hodnotení projektov;

12.  berie na vedomie operačný plán EIB na obdobie 2015 – 2017; víta skutočnosť, že v tomto pláne sa uznáva, že rýchlosť oživenia sa v jednotlivých členských štátoch líši, a že plán stanovil hospodársku a sociálnu súdržnosť ako prierezový cieľ politiky;

13.  berie do úvahy skutočnosť, že EIB reštrukturalizovalo klasifikáciu svojich hlavných cieľov verejnej politiky pre skupinu EIB na roky 2015 – 2017 (inovácie a ľudský kapitál, MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, efektívna infraštruktúra a životné prostredie) spôsobom, ktorý sa líši od formulácie jej cieľov verejnej politiky na roky 2014 – 2016 (zvýšenie potenciálu rastu a zamestnanosti, environmentálna udržateľnosť, hospodárska a sociálna súdržnosť a konvergencia, ako aj opatrenie v oblasti klímy); konštatuje, že ciele verejnej politiky boli zosúladené s vyvíjajúcimi sa hospodárskymi okolnosťami, a v tejto súvislosti žiada EIB, aby zabezpečila, že dva prierezové ciele – pre hospodársku a sociálnu súdržnosť v EÚ a pre opatrenie v oblasti klímy – sa spoločne s predpokladaným percentuálnym pomerom podpísaných finančných operácií prispievajúcich k ich splneniu ešte viac posilnia;

14.  domnieva sa však, že podoba činností EIB v správe o činnosti za rok 2014 nie je celkom v súlade s cieľmi verejnej politiky na rok 2014; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom informácií o výsledkoch dosiahnutých prostredníctvom rôznych finančných nástrojov a iniciatív EIB, ktoré sa uskutočnili v roku 2014; odporúča, aby sa EIB pri oznamovaní informácií o svojej činnosti nezameriavala predovšetkým na objem realizovaných investícií, ale skôr na ich účinok;

15.  očakáva, že EIB prispeje k preskúmaniu stratégie Európa 2020 v polovici trvania predložením informácií o svojich činnostiach a ich vplyve na dosahovanie cieľov tejto stratégie;

16.  vyzýva EIB, aby zvážila vypracovanie komplexnejšej a analytickej správy o svojich ročných činnostiach v roku 2015, ktorá by obsahovala primeraný súhrn informácií z jej tematických správ a ktorá by lepšie zodpovedala požiadavkám článku 9 štatútu EIB;

17.  víta nové informácie uvedené v pracovnom dokumente o finančných nástrojoch, ktorý je priložený k návrhu rozpočtu; vyjadruje však poľutovanie nad chýbajúcim globálnym prehľadom ročných záväzkov a platieb do EIB a očakáva ďalšie podrobné údaje;

18.  zdôrazňuje, že investície, štrukturálne reformy a vhodné rozpočtové politiky musia byť súčasťou celkovej stratégie;

Podpora zamestnanosti mladých ľudí, inovácií a malých a stredných podnikov

19.  víta vykonávanie iniciatívy EIB s názvom Kvalifikácia a zamestnanosť – investície do mladých ľudí v roku 2014 a nabáda EIB, aby neprestávala investovať do vzdelávania, rozvoja kvalifikácií a zamestnanosti mladých ľudí; vyzýva EIB, aby podala úplnú správu o výsledkoch dosiahnutých prostredníctvom jej iniciatívy Investície do mladých ľudí, okrem iného prostredníctvom použitia ukazovateľa, ako je udržateľná zamestnanosť vyplývajúca z osobitných operácií;

20.  víta, že v roku 2014 bol zavedený nový sortiment produktov v rámci nástroja InnovFin – Financie EÚ pre inovátorov, ktorý je k dispozícii novátorom všetkých veľkostí, ako aj skutočnosť, že bola zavedená poradenská služba InnovFin pre veľké projekty v oblasti výskumu a vývoja; berie tiež na vedomie vytvorenie nového rozšíreného rizikového mandátu skupiny EIB v roku 2014;

21.  konštatuje, že EIB v roku 2014 podpísala celkovo 225 operácií v rámci EÚ na podporu inovácií a kvalifikácií (62 operácií v oblasti inovácií a výskumu a vývoja za 9,6 miliardy EUR a 25 operácií v oblasti vzdelávania a kvalifikácie za 4,4 miliardy EUR) a v rámci malých a stredných podnikov a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou (138 operácií za 22,2 miliardy EUR);

22.  berie na vedomie zvýšenie kapitálu EIF o 1,5 miliardy EUR v roku 2014 a jeho rekordné investície pri poskytovaní rizikového financovania malým a stredným podnikom vo výške až 3,3 miliardy EUR, pomocou ktorých sa prostredníctvom pákového efektu získal kapitál vo výške 14 miliárd EUR; žiada o komplexný a transparentný prehľad operácií EIF, ktoré majú byť zahrnuté vo výročnej správe o EIB;

23.  konštatuje, že skupina EIB posiela finančné prostriedky pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou prostredníctvom rozličných finančných sprostredkovateľov s cieľom zlepšiť podmienky prístupu k finančným prostriedkom a samotný prístup k finančným prostriedkom; vyzýva EIB, aby preto oveľa užšie spolupracovala so svojimi finančnými sprostredkovateľmi v členských štátoch a aby na nich naliehala, aby šírili príslušné informácie potenciálnym príjemcom s cieľom vytvoriť prostredie ústretové pre podnikateľov, ktoré MSP poskytne jednoduchší prístup k finančným prostriedkom;

24.  konštatuje, že malé a stredné podniky v mnohých častiach Európy čelia veľkým ťažkostiam, pokiaľ ide o prístup k potrebnému financovaniu; v tejto súvislosti víta väčší dôraz EIB na podporu malých a stredných podnikov; zdôrazňuje význam EIB pri sprostredkovaní partnerstiev a posilňovaní podporných nástrojov na financovanie činností mikropodnikov a malých a stredných podnikov a pre inovačné začínajúce podniky; ďalej vyzýva EIB, aby viac spolupracovala s regionálnymi verejnými inštitúciami s cieľom optimalizovať možnosti financovania pre malé a stredné podniky;

25.  víta programy EIB na uľahčenie obchodu, najmä nástroj na financovanie obchodu pre MSP, ktorý poskytuje záruky zahraničným bankám, ktoré poskytujú MSP finančné prostriedky na obchod, čím prispieva k oživeniu obchodných tokov a zmierneniu obmedzení súvisiacich s dostupnosťou kolaterálu, a ďalšie nové projekty v oblasti financovania obchodu zamerané na krajiny vážne postihnuté hospodárskou krízou alebo na mieru prispôsobené finančné riešenia, ako je Európsky nástroj mikrofinancovania Progress, ktorého cieľom je finančné začleňovanie;

26.  vyzýva EIB, aby na vypracovala účinnú komunikačnú politiku zameranú na potenciálnych súkromných príjemcov ako neoddeliteľnú súčasť svojej poradenskej funkcie; nabáda EIB, aby posilnila a rozšírila svoju sieť úradov v rámci EÚ;

27.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom informácií v správe o činnosti za rok 2014 o plnení dohody z júla 2014 medzi Komisiou a EIF v rámci Programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME);

Zvýšenie environmentálnej udržateľnosti a boj proti zmene klímy

28.  konštatuje, že z 84 environmentálnych projektov podpísaných v rámci EÚ v roku 2014, ktoré dosiahli výšku 12,6 miliardy EUR, predstavovali projekty udržateľnej dopravy 5,1 miliardy EUR, projekty v oblasti energie z udržateľných zdrojov a energetickej účinnosti dosiahli 3,7 miliardy EUR a projekty ochrany životného prostredia 3,8 miliardy EUR; ďalej berie na vedomie, že podpísané operácie v rámci prierezového cieľa opatrenia v oblasti klímy dosiahli 16,8 miliardy EUR alebo 24 % zo všetkých finančných prostriedkov EIB v rámci EÚ;

29.  berie na vedomie, že podpora EIB určená na rozvoj kapacít energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2014 sa zväčša sústredila na päť najväčších ekonomík EÚ, pričom v 13 nových členských štátoch bolo vynaložených len 42 miliónov EUR zo 4,5 miliardy EUR na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v 28 krajinách EÚ; dodáva, že podobná koncentrácia bola zaznamenaná v oblasti energetickej účinnosti, v ktorej bolo pre 13 nových členských štátov vyčlenených len 148 miliónov EUR z 2 miliárd EUR; nabáda na postupné zvyšovanie podielu budúcich investícií do rozvoja kapacít obnoviteľných zdrojov energie a do oblasti energetickej účinnosti v nových členských štátoch, kým nedosiahne 30 % z celkových investícií do týchto oblastí do roku 2020; žiada, aby sa vynaložilo väčšie úsilie o ďalšie poskytovanie technickej pomoci vnútroštátnym a regionálnym orgánom s cieľom zlepšiť ich schopnosť pripraviť životaschopné projekty, ktoré umožnia viac investícií do odvetvia energetiky;

30.  víta zavedenie nových inovačných nástrojov v roku 2014 na podporu opatrenia v oblasti klímy, ako je nástroj na súkromné financovanie zlepšovania energetickej účinnosti a nástroj na financovanie prírodného kapitálu, a očakáva, že EIB bude vo svojich budúcich správach o činnosti informovať o ich vykonávaní;

31.  podporuje záväzok EIB podporovať iniciatívy, ktoré pomáhajú EÚ zachovať si vedúce postavenie a plniť si vlastné dlhodobé ambície na trhu s uhlíkom v kontexte rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, nízkouhlíkovej stratégie do roku 2050 a rokovaní OSN o ochrane klímy s cieľom vytýčiť novú celosvetovú dohodu; vyzýva na revíziu podielu investícií EIB na opatrenie v oblasti klímy, keďže podiel vo výške 25 % sa už dosiahol;

32.  berie na vedomie prechod k rozvoju trhu so zelenými dlhopismi a vedúcu úlohu EIB v súvislosti s jej zelenými dlhopismi a dlhopismi Climate Awareness Bond, čo svedčí o záujme investorov o finančné produkty určené na udržateľný rast s nízkymi emisiami oxidu uhlíka a odolnosťou voči zmene klímy; vyzýva EIB, aby v roku 2016 prehodnotila svoje emisné normy v súvislosti so stratégiou EÚ v oblasti prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050;

33.  víta skutočnosť, že v septembri 2015 bola uverejnená stratégia EIB v oblasti zmeny klímy s názvom Uvoľnenie finančných prostriedkov pre prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu odolnému voči zmene klímy a súhrnná správa o hodnotení operácií financovania EIB na opatrenie v oblasti klímy (zmierňovanie) v rámci EÚ v rokoch 2010 – 2014; žiada, aby sa v konkrétnych akčných plánoch v nadväznosti na stratégiu EIB v oblasti klímy do roku 2017 uplatňoval konkrétny, merateľný, dosiahnuteľný, realistický a časovo ohraničený (SMART) prístup;

Podpora hospodárskej a sociálnej súdržnosti a zbližovania

34.  konštatuje, že 19,9 miliardy EUR alebo 29 % celkového financovania EIB v rámci EÚ v roku 2014 bolo určených na operácie podporujúce súdržnosť; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neexistujú informácie o počte projektov, ktoré podporila skupina EIB v príslušných sektoroch, alebo finančných nástrojov, či uplatnených iniciatív súvisiacich s týmto prierezovým cieľom politiky;

35.  zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu politiky súdržnosti pri znižovaní nevyváženosti medzi európskymi regiónmi a pri podpore európskej integrácie a v tejto súvislosti vyzdvihuje zásadný význam prístupu zameraného na výkonnosť; naliehavo vyzýva EIB, aby do svojich budúcich výročných správ začleňovala podrobné informácie o príspevku a výsledkoch dosiahnutých pri vykonávaní cieľov politiky súdržnosti prostredníctvom činností EIB;

36.  víta posilnenú úlohu, ktorú bude skupina EIB zohrávať pri vykonávaní politiky súdržnosti na programové obdobie 2014 – 2020; verí, že to je krok správnym smerom k zlepšeniu súčinnosti medzi EIB a EŠIF; vyzýva na zlepšenie jej činnosti v súlade s protokolom ZFEÚ (č. 28) o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; domnieva sa, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi Komisiou, EIB a miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby sa finančné nástroje účinne využívali na podporu územného rozvoja a súdržnosti; víta partnerstvo medzi Komisiou a EIB pri vytváraní poradnej platformy fi-compass; je pevne presvedčený, že je potrebné zjednodušiť pravidlá, ktorými sa riadi podpora poskytovaná z EŠIF na finančné nástroje v rámci EIB;

37.  víta najmä financovanie zo strany EIB na podporu projektov v oblasti infraštruktúry a dopravy v európskych regiónoch; zdôrazňuje, že tieto formy finančnej podpory významne zvyšujú potenciál rozvoja obchodu, keďže podnecujú rast a stimulujú konkurencieschopnosť najmä v oblastiach, ktoré sú prirodzene geograficky znevýhodnené;

38.  berie na vedomie, že v roku 2014 EIB podpísala v rámci EÚ 104 projektov rozvoja sociálnej a hospodárskej infraštruktúry v celkovej výške 20,2 miliardy EUR, z čoho prostriedky na projekty strategickej prepravy (vrátane TEN-T) predstavovali 8,2 miliardy EUR, projekty pre konkurencieschopnú a bezpečnú energiu 7,5 miliardy EUR a projekty mestskej obnovy (vrátane zdravia) 4,5 miliardy EUR;

39.  zdôrazňuje, že investície do udržateľných projektov infraštruktúry majú zásadný význam pre zvýšenie konkurencieschopnosti a obnovu rastu a vytvárania pracovných miest v Európe; preto žiada, aby sa financovanie EIB použilo v prospech oblastí, ktoré sú najviac postihnuté vysokou nezamestnanosťou, a požaduje viac projektov sociálnej infraštruktúry; zdôrazňuje, že financovanie EIB by sa malo zamerať predovšetkým na krajiny, ktoré zaostávajú z hľadiska kvality a rozvoja infraštruktúr, pričom však treba zohľadňovať zásadu riadneho finančného hospodárenia a životaschopnosti projektov;

40.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že až doteraz sa v mnohých prípadoch financovanie EIB použilo na podporu viacerých finančne neudržateľných projektov v oblasti infraštruktúry, a to s ohľadom na verejný záujem aj na opatrenia súvisiace s klímou; so znepokojením sleduje tendenciu financovať infraštruktúru, ako sú napríklad diaľnice, ktoré podporujú spotrebu fosílnych palív, a teda sú v rozpore s dlhodobými cieľmi Únie, ako je prechod na bezuhlíkové hospodárstvo; vyzýva EIB, aby do procesu výberu projektov, ktoré sa majú financovať v rámci EÚ aj mimo nej, zahrnula povinné ex ante posudzovanie environmentálnej, hospodárskej a sociálnej pridanej hodnoty a aby sa všetky posudzovania ex anteex post vykonávali s aktívnym zapojením zainteresovaných subjektov, miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov a zástupcov občianskej spoločnosti; ďalej žiada o zverejnenie a úplné sprístupnenie výsledkov týchto hodnotení a použitých ukazovateľov;

41.  zdôrazňuje, že financovanie veľkých projektov často uľahčuje infiltráciu spoločností spojených s organizovaným zločinom; kritizuje skutočnosť, že EIB poskytla finančné prostriedky na diaľničný úsek „Passante di Mestre“, v súvislosti s ktorým prebieha vyšetrovanie daňových podvodov; so znepokojením konštatuje, že EIB nereagovala v tejto súvislosti na žiadosti uvedené v správe o výročnej správe za rok 2013 o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom; opätovne vyzýva EIB, aby pozastavila všetky formy financovania tohto projektu;

42.  zdôrazňuje význam regionálneho rozvoja a vyzýva EIB, aby posilnila dialóg a spoluprácu s regionálnymi a miestnymi orgánmi, bankami a agentúrami; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mala podporovať aj cezhraničná spolupráca;

43.  vyzýva EIB, aby zvýšila svoju podporu určenú projektom, na ktoré sa vzťahujú makroregionálne stratégie EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v podpore udržateľných inovačných aj tradičných hospodárskych odvetví v EÚ; zdôrazňuje potrebu prepojiť Európu prostredníctvom intermodálnej dopravy, ako aj investícií zacielených na konkrétnu lokalitu; okrem toho požaduje vytvorenie finančných a investičných platforiem s cieľom umožniť spájanie finančných prostriedkov z rôznych zdrojov a mobilizáciu investícií potrebných na takéto makroregionálne projekty;

Riadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI)

44.  víta nový Európsky fond pre strategické investície (EFSI); zdôrazňuje, že je potrebné, aby EFSI fungoval účinným, plne transparentným a spravodlivým spôsobom v súlade s kritériami svojho mandátu a nariadenia, a odporúča úzku spoluprácu a dohľad nad operáciami EFSI zo strany Parlamentu a Európskeho dvora audítorov; zdôrazňuje, že jeho prostriedky by mali preukázať skutočnú doplnkovosť v porovnaní s bežnými operáciami financovanými EIB; pripomína, že EFSI musí tiež prispievať k súdržnosti, a vyzýva EIB, aby zabezpečila súdržnosť a komplementárnosť s investíciami z európskych štrukturálnych a investičných fondov a iných verejných fondov; vyzýva EIB, aby implementovala a ďalej rozvíjala EFSI v úzkej spolupráci so spoluzákonodarcami, a to aj prostredníctvom včasného a povinného uzavretia očakávanej dohody medzi Parlamentom a EIB;

45.  očakáva, že ciele EFSI budú v zhode s cieľmi verejnej politiky EIB a že výška investícií EIB na rok 2016 sa prispôsobí tak, aby odrážala aj operácie EFSI;

46.  zdôrazňuje, že EFSI by mal byť prospešný pre všetky členské štáty bez predbežnej odvetvovej alebo regionálnej alokácie a mal by byť v súlade s prebiehajúcimi regionálnymi alebo miestnymi investičnými iniciatívami; zdôrazňuje, že financovanie z EFSI by malo priniesť úžitok aj malým projektom;

47.  uznáva problémy spojené s vytvorením série strategických projektov EFSI a ich rýchlym uvedením do prevádzky; víta skutočnosť, že EIB zriadila Európske centrum investičného poradenstva, ktorého cieľom je poskytovať technickú pomoc a odborné znalosti potenciálnym navrhovateľom; očakáva, že mechanizmus technickej pomoci bude efektívne fungovať na miestnej a regionálnej úrovni;

48.  odporúča, aby členské štáty určili národné podporné banky, a odporúča užšiu spoluprácu medzi EIB a národnými podpornými bankami, finančnými inštitúciami a investičnými platformami s cieľom zhromaždiť a vymieňať si odborné znalosti a know-how, ako aj lepšie zosúladiť činnosti EIB s prioritami politík členských štátov; pripomína, že pokiaľ ide o zapojenie národných podporných bánk a inštitúcií do projektov EFSI, je potrebné zabezpečiť plnú transparentnosť a uprednostňovať zameranie na výsledky;

49.  vyzýva EIB, aby zabezpečila, aby sa EFSI nepriamo nevyužíval ako prostriedok na zvýšenie kapitálu EIB; vyzýva preto EIB, aby vykonávala pravidelné preskúmanie svojej účasti v EFSI a preukázala, že podmienky o doplnkovosti ustanovené v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 2015/1017 boli splnené, a najmä že súkromné zdroje financovania nie sú vytláčané na okraj;

50.  je znepokojený, že mnohé projekty, ktoré boli vybraté v tzv. skladovacej fáze, by získali prístup k financovaniu aj za normálnych podmienok a nespĺňajú požiadavku doplnkovosti; pripomína, že záruka EFSI mala umožniť EIB viac riskovať a zároveň si udržať rating AAA; zdôrazňuje, že bude veľmi dôkladne monitorovať plnenie tohto kritéria;

51.  očakáva, že skupina EIB bude osobitne ostražitá, pokiaľ ide o súlad s článkom 140 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa ustanovuje, že finančné nástroje „nevytvárajú neoprávnené výhody, najmä v podobe neoprávnených dividend alebo zisku pre tretie strany“, so zreteľom na obavy, že EFSI by mohol nejakým spôsobom prispieť k „socializácii rizík a privatizácii ziskov“ vzhľadom na skúsenosti s financovaním v prípadoch, ako sú projekt Castor v Španielsku alebo projekt Passante di Mestre v Taliansku;

Preskúmanie iniciatívy dlhopisov na projekty

52.  domnieva sa, že iniciatíva dlhopisov na projekty by sa mala vážne posúdiť s ohľadom na jej finančný, sociálny a environmentálny vplyv; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila inkluzívny a otvorený konzultačný proces na úrovni EÚ s aktívnou účasťou zástupcov Európskeho parlamentu o budúcnosti dlhopisov na projekty v období 2016 – 2020, než sa plne rozvinie súčasná pilotná fáza iniciatívy dlhopisov na projekty;

Aktualizácia vonkajšieho rozmeru intervencií EIB

53.  víta obnovený mandát EIB na vonkajšie úvery na roky 2014 – 2020, ktorý EÚ poskytuje záruku pokrývajúcu vonkajšie operácie EIB až do výšky 30 miliárd EUR, ako aj jeho základné ciele, najmä rozvoj miestneho súkromného sektora, rozvoj sociálnej a hospodárskej infraštruktúry, ako aj adaptáciu na zmenu klímy a zmiernenie zmeny klímy;

54.  vyzýva EIB, aby venovala pozornosť tretím krajinám a regiónom mimo EÚ, ktoré sužujú konflikty a extrémna chudoba, pričom hlavným cieľom je znížiť rozdiely v rozvoji medzi EÚ a týmito regiónmi, ako aj prispievať na programy podpory MSP v krajinách obchodných partnerov, a to aj prostredníctvom dostatočného financovania nástroja prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) pre MSP, s osobitným zameraním na krajiny južného Stredozemia a krajiny vo východoeurópskom susedstve; vyzýva EIB, aby v súčinnosti s Africkou rozvojovou bankou financovala dlhodobé investície zamerané na hospodársky rozvoj; víta skutočnosť, že granty EÚ sa čoraz viac kombinujú s poskytovaním úverov EIB, aby sa dosiahli lepšie výsledky projektov v partnerských krajinách EÚ;

55.  naliehavo žiada EIB, aby aj naďalej aktívne presadzovala udržateľný rast v rozvinutých a rozvojových krajinách, a tým podporila trvalo udržateľný rozvoj na celom svete; zdôrazňuje, že EIB sa ako finančná zložka Únie musí podieľať na dosahovaní cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; žiada, aby v rámci prieskumu mandátu EIB k poskytovaniu úverov tretím krajinám v polovici obdobia v roku 2016 bola osobitná pozornosť venovaná rozvojovému programu na obdobie po roku 2016;

56.  nabáda EIB, aby v reakcii na závažné problémy vyvolané prílevom migrantov do Európy vypracovala a zaviedla nevyhnutný komplexný prístup vrátane posilnených operácií v krajinách pôvodu týchto migrantov, ako aj v krajinách, ktoré priamo susedia s krajinami pôvodu;

57.  vyzýva v tejto súvislosti EIB, aby zamerala svoje činnosti na podporu investičných potrieb v oblastiach mestskej, zdravotnej, vzdelávacej a sociálnej infraštruktúry, na podnecovanie hospodárskych činností, ktoré vytvárajú nové pracovné príležitosti, a na presadzovanie cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

58.  poukazuje na to, že EIB je dôležitým subjektom podpory priorít a cieľov zahraničnej politiky EÚ; odporúča lepšiu koordináciu a spoluprácu medzi EIB a útvarmi a nástrojmi vonkajšej politiky EÚ; vyzýva na pokračovanie a zlepšovanie systematického ex anteex post hodnotenia hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho dosahu projektov podporovaných EIB z hľadiska cieľov ESVČ a všeobecných zásad, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie, ako je uvedené v článku 21 ZEÚ a v strategickom rámci a akčnom pláne EÚ v oblasti ľudských práv; vzhľadom na investície mimo EÚ žiada vypracovať podrobnú správu o akýchkoľvek prípadných stratách a o tom, ako a v ktorých prípadoch bol využitý nástroj záruk; víta skutočnosť, že EIB usporiadala niekoľko seminárov o podnikaní a ľudských právach;

59.  vyzýva EIB, aby Parlamentu a verejnosti poskytla detailné informácie o financovaní EIB a výkone funkcie obchodného ombudsmana na Ukrajine;

60.  víta riešenie prijaté spoločne so Svetovou bankou, ktoré EIB umožňuje podieľať sa na uľahčení nákupu ukrajinského plynu;

61.  vyjadruje svoj zámer podrobne kontrolovať vykonávanie externého mandátu EIB pred strednodobým preskúmaním, pričom sa zohľadní možná aktivácia dodatočných 3 miliárd EUR; potvrdzuje svoj záväzok podrobne preskúmať prvé „správy o dokončení projektov“, ktoré majú byť uverejnené v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov na obdobie 2014 – 2020; žiada, aby Európsky dvor audítorov vypracoval osobitnú správu o výsledkoch vonkajších úverových činností EIB a ich zosúlaďovaní s politikami EÚ;

Zlepšenie rámca správy, transparentnosti a kontroly EIB

62.  víta vysokú kvalitu aktív EIB, keďže miera znehodnotených úverov je takmer na úrovni 0 % (0,2 %) celkového úverového portfólia, a jej obozretné riadenie likvidity; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby si EIB udržala úverový rating AAA, a tak si zachovala prístup k medzinárodným kapitálovým trhom za čo najlepších podmienok financovania;

63.  navrhuje, aby EIB posilnila svoje kapacity v oblasti sektorovej analýzy a zverejňovala súhrnné štatistické údaje, ako aj informácie týkajúce sa čiastkových projektov, a tým uľahčila cielený prístup k určitým sektorom alebo typom MSP; zdôrazňuje potrebu začleniť do výročnej správy EIB ucelenejšiu a podrobnejšiu analýzu investičných požiadaviek podľa jednotlivých odvetví v EÚ s cieľom určiť všetky odvetvia, v ktorých investície nepostačujú na plnenie priorít EÚ; domnieva sa, že EIB by mala posúdiť schopnosť svojich investičných nástrojov odstraňovať tieto nedostatky;

64.  zdôrazňuje význam, ktorý EIB prikladá svojej politike nulovej tolerancie voči podvodom, korupcii a tajným dohodám, a jej záväzok týkajúci sa dôslednej integrity a etických pravidiel; v tejto súvislosti víta schválenie aktualizovanej politiky v oblasti boja proti podvodom Správnou radou EIB a výročnú správu skupiny EIB o činnostiach v rámci boja proti podvodom za rok 2014; očakáva, že EIB zastaví poskytovanie ďalších úverov na projekty, v súvislosti s ktorými prebieha vyšetrovanie korupcie na vnútroštátnej alebo európskej úrovni;

65.  víta prijatie prepracovaného rámca skupiny EIB pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML-CFT) v júli 2014; nabáda EIB, aby sa usilovala o dialóg s občianskou spoločnosťou o zlepšení svojej politiky v oblasti nespolupracujúcich jurisdikcií; vyzýva EIB, aby stanovila novú zodpovednú daňovú politiku, počínajúc revíziou svojej politiky v oblasti nespolupracujúcich jurisdikcií v roku 2016; vyzýva EIB, aby priame financovanie, ako aj financovanie prostredníctvom sprostredkovateľov podmieňovala zverejňovaním daňovo relevantných údajov z jednotlivých krajín podľa ustanovenia smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV) pre úverové inštitúcie, ako aj informáciami o vlastníckych právach;

66.  vyzýva EIB, aby v kontexte ex ante posúdení podnikov, ktoré sú predmetom súdneho vyšetrovania, aktualizovala svoje politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a organizovaného zločinu;

67.  berie na vedomie správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2014; trvá na tom, že je potrebné dosiahnuť najvyššiu úroveň transparentnosti a inštitucionálnej zodpovednosti, a to zabezpečením iniciatívneho zverejňovania úplných a riadnych rozpočtových informácií a prístupu k finančným údajom súvisiacim s projektmi financovanými prostredníctvom EIB;

68.  požaduje maximálnu transparentnosť a publicitu, pokiaľ ide o systém verejného obstarávania a subdodávok, a to, aby bol Parlamentu v každom prípade poskytnutý prístup k príslušným informáciám a finančnej dokumentácii;

69.  nabáda EIB, aby prísne dodržovala požiadavky súvisiace s verejným registrom dokumentov o životnom prostredí podľa Aarhuského nariadenia (nariadenie (ES) č. 1367/2006) a aby naďalej podávala pravidelné správy o svojich úverových činnostiach mimo EÚ v súlade s normami Iniciatívy za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI);

70.  opätovne pripomína, že EIB by mala posilniť svoje činnosti náležitej starostlivosti, aby sa zvýšila kvalita informácií o konečných príjemcoch a aby sa účinnejšie zabránilo transakciám s finančnými sprostredkovateľmi, ktorí majú negatívne záznamy, pokiaľ ide o transparentnosť, podvod, korupciu, organizovaný zločin, pranie špinavých peňazí a škodlivé sociálne a environmentálne vplyvy, alebo ktorí sú zapísaní v daňových rajoch, ktorí sa uchyľujú k agresívnemu daňovému plánovaniu; vyzýva EIB, aby iniciatívu dlhopisov na projekty nevyužívala na financovanie činností, do ktorých prenikol organizovaný zločin; opakovane zdôrazňuje potrebu, aby EIB spoločne s Komisiou vytvorila prísny verejný zoznam kritérií výberu finančných sprostredkovateľov;

71.  žiada EIB, aby vypracovala prísnejšie pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov a jasné, prísne a transparentné kritériá verejno-súkromných partnerstiev, ktoré sú príjemcami financovania, s cieľom zaistiť, aby medzi verejných a súkromných partnerov bola spravodlivo rozdelená nielen investičná časť projektov, ale aj riziká spojené s investíciami, aby sa tak chránil verejný záujem; vyzýva EIB, aby posilnila základňu know-how pre účasť vlád, regiónov a obcí na štruktúrach verejno-súkromných partnerstiev, a to aj poskytovaním usmernení;

72.  žiada EIB, aby zabezpečila, že by sa od spoločností, ktoré sa zúčastňujú na projektoch spolufinancovaných EIB, malo vyžadovať dodržiavanie zásady rovnakej odmeny a transparentnosti miezd, ako aj zásady rodovej rovnosti, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania; ďalej poukazuje na skutočnosť, že EIB by pri rozhodovaní o projektoch určených na financovanie mala zohľadňovať opatrenia, ktoré prijali kandidátske podniky, pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť podnikov;

73.  domnieva sa, že by bolo užitočné vypracúvať pravidelné aktualizácie týkajúce sa administratívnych nákladov a poplatkov, ktoré uhrádza EIB, a vplyvu financovaných projektov z hľadiska zamestnanosti a pridanej ekonomickej hodnoty;

74.  odporúča, aby sa na webovej stránke EIB zverejnili dokumenty, ktoré nie sú dôverné, ako sú operačné plány banky za predchádzajúce roky, medziinštitucionálne dohody a memorandá a iné dôležité dohody, a aby sa od januára 2016 pravidelne zverejňovali zápisnice zo schôdzí riadiacich orgánov EIB; domnieva sa, že lepší prístup verejnosti k dokumentom je kľúčovým prvkom transparentnosti, zodpovednosti a integrity tejto inštitúcie;

75.  víta proces preskúmania mechanizmu vybavovania sťažností EIB, ktorý sa začal v septembri 2015, a verejné konzultácie otvorené príslušným zainteresovaným stranám; očakáva, že prebiehajúca revízia mechanizmu vybavovania sťažností zvýši a posilní jeho nezávislosť a účinnosť a prispeje aj k vyššej účinnosti a efektívnosti oddelenia pre mechanizmus vybavovania sťažností; žiada Predstavenstvo EIB, aby zohľadňovalo odporúčania tohto oddelenia a konalo podľa stanovísk európskeho ombudsmana; žiada o zabezpečenie stabilného toku informácií medzi oddelením EIB pre mechanizmus vybavovania sťažností a Správnou radou EIB; domnieva sa, že existuje potreba aktualizovať memorandum o porozumení medzi EIB a európskym ombudsmanom, aby ombudsman mohol vykonávať vonkajšiu kontrolu nad EIB aktívnejšie a aby sa zlepšili postupy monitorovania a ďalšia zodpovednosť EIB;

76.  víta výročné správy Výboru audítorov EIB za rozpočtový rok 2014 a naliehavo vyzýva zodpovedné orgány EIB, aby zabezpečili plný súlad s najlepšími postupmi obozretného bankovníctva v oblastiach, v ktorých v roku 2014 nebol dosiahnutý plný súlad; berie na vedomie zámer vedenia EIB reorganizovať kontrolné funkcie banky; podporuje požiadavku Výboru audítorov, pokiaľ ide o príslušný plán vykonávania, ako aj jeho úmysel pozorne monitorovať ďalší vývoj; schvaľuje skutočnosť, že Výbor audítorov napomenul vedenie a útvary EIB v tom zmysle, že EIB by mala zachovávať svoju kapacitu, ale zároveň neoslabovať súčasný rámec vnútornej kontroly;

77.  domnieva sa, že výročná správa EIB by mala venovať väčší dôraz na výsledky dokončených projektov; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby v spolupráci s projektovými partnermi zhrnula výsledky z každého dokončeného projektu, na základe čoho bude zhodnotená účinnosť financovania EIB;

78.  poznamenáva, že 27. októbra 2015 uplynie platnosť trojstrannej dohody uvedenej v článku 287 ods. 3 ZFEÚ, ktorá sa týka spolupráce medzi EIB, Komisiou a Dvorom audítorov, pokiaľ ide o metódy kontroly činností EIB pri hospodárení s finančnými prostriedkami Únie a členských štátov, ktorú vykonáva Dvor audítorov; žiada tieto tri inštitúcie, aby spolupracovali pri procese obnovenia a aktualizácie tejto dohody a aby zabezpečili, že nová dohoda sa bude vzťahovať na všetky existujúce, ako aj všetky nové nástroje alebo iniciatívy EIB, ktoré využívajú verejné finančné prostriedky EÚ alebo Európskeho rozvojového fondu; v tejto súvislosti žiada, aby sa Európskemu dvoru audítorov udelili väčšie právomoci, aby tak mohol dôkladnejšie vyhodnocovať a oznamovať úverové postupy, nástroje a iniciatívy EIB, ak priamo súvisia s využívaním rozpočtových prostriedkov EÚ;

Smerom ku komplexnej parlamentnej zodpovednosti

79.  domnieva sa, že zväčšujúca sa komplexnosť a čoraz väčší objem činností EIB spolu s trvajúcimi neistotami na finančných trhoch ešte viac zvyšujú potrebu nájsť riešenia na zavedenie účinného prudenciálneho bankového dohľadu nad EIB; vyjadruje preto poľutovanie, že Komisia ani EIB nezohľadnili návrhy na zavedenie regulačného vonkajšieho prudenciálneho dohľadu, ktoré v minulosti predložil Parlament;

80.  podporuje úsilie zainteresovaných strán o vypracovanie medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a EIB, čo umožní lepšiu spoluprácu medzi oboma inštitúciami; ďalej požaduje pravidelný štruktúrovaný dialóg medzi prezidentom EIB a Európskym parlamentom s cieľom zabezpečiť zvýšený parlamentný dohľad nad činnosťou EIB; okrem toho vyzýva EIB, aby v rámci tejto medziinštitucionálnej dohody súhlasila s uzatvorením dohody s Parlamentom, na základe ktorej by poslanci Európskeho parlamentu mohli klásť priame otázky jej prezidentovi s dohodnutou lehotou na odpoveď, čo sa už uskutočňuje vo vzťahu k prezidentovi ECB;

°

°  °

81.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.

20.11.2015

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k Európskej investičnej banke (EIB) – výročná správa za rok 2014

(2015/2127(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Yannick Jadot

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ESVČ stanovila rámec na podávanie výročných správ zo strany EIB o jej operáciách mimo EÚ, pokiaľ ide o súlad so všeobecnými zásadami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie, ako sa uvádza v článku 21 Zmluvy o EÚ a strategickom rámci a akčnom pláne EÚ pre ľudské práva; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby projekty podporované EIB boli v súlade s politikami EÚ a rešpektovali európske záujmy, a odporúča zlepšiť kontroly ex-post hodnotiace hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv projektov podporovaných EIB v porovnaní s cieľmi ESVČ; vzhľadom na investície mimo EÚ žiada podrobnú správu o prípadných stratách a o tom, ako a v ktorých prípadoch bol využitý nástroj záruk;

2.  vyzýva EIB, aby venovala väčšiu pozornosť tomu, ako jej operácie vplývajú na ľudské a pracovné práva a aby ďalej rozvinula svoju politiku sociálnych noriem na politiku ľudských práv v oblasti bankovníctva; na tento účel navrhuje, aby do svojich hodnotení projektov zahrnula ukazovatele týkajúce sa ľudských práv;

3.  víta všetky snahy EIB o zvýšenie transparentnosti a konzultácie so zainteresovanými stranami, a najmä verejnú konzultáciu EIB o opatreniach v oblasti klímy; oceňuje činnosť, ktorú EIB doteraz vykonala v oblasti aktívnej politiky v oblasti klímy, napr. poskytnutie 19,1 miliárd EUR na podporu projektov v oblasti klímy; domnieva sa, že EIB môže ďalej posilniť svoju pozíciu lídra v tejto oblasti; očakáva aktualizáciu stratégie EIB v oblasti klímy mimo Únie a očakáva akčný plán s podrobnými informáciami o zvýšení počtu projektov týkajúcich sa klímy v jej portfóliu; vyzýva EIB, aby každoročne podávala správu o vykonávaní svojej politiky v oblasti klímy;

4.  naliehavo žiada EIB, aby aj naďalej aktívne podporovala udržateľný rast v rozvinutých a rozvojových krajinách, a tým podporila trvalo udržateľný rozvoj na celom svete; zdôrazňuje, že EIB sa ako finančná zložka Únie musí podieľať na dosahovaní cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; žiada, aby v rámci prieskumu mandátu EIB k poskytovaniu úverov tretím krajinám v polovici obdobia v roku 2016 bola osobitná pozornosť venovaná rozvojovému programu na obdobie po roku 2016;

5.  žiada EIB, aby v roku 2016 prehodnotila svoju emisnú normu a znížila prahové hodnoty emisií na 350 g CO2/kWh, aby boli podporované iba najúčinnejšie elektrárne na fosílne palivá;

6.  odporúča, aby EIB svoje operácie poskytovania úverov zamerala na menšie projekty v oblasti poskytovania decentralizovanej mimosieťovej energie z obnoviteľných zdrojov, do ktorých sa zapoja občania a spoločenstvá, a aby bola do všetkých politík a operácií EIB zahrnutá zásada prvoradosti energetickej účinnosti;

7.  víta skutočnosť, že EIB usporiadala niekoľko seminárov o podnikaní a ľudských právach;

8.  naliehavo vyzýva EIB, aby viac využívala skutočnosť, že sa na ňu vzťahujú pravidlá EÚ v oblasti ľudských práv a v sociálnej a environmentálnej oblasti, ako aj súdne mechanizmy EÚ, čo jej umožňuje zvýšiť svoju hmotnú a procesnú zodpovednosť voči externým zainteresovaným stranám;

9.  vyzdvihuje vysokú úroveň transparentnosti dosiahnutú EIB; navrhuje ďalšie zlepšenia, pokiaľ ide o transparentnosť v súvislosti s hodnotením hospodárskeho a sociálneho vplyvu sprostredkovaných úverov banky;

10.  pripomína, že MSP sú oporou európskeho hospodárstva; zdôrazňuje, že na viac ako 600 000 MSP, ktoré zamestnávajú viac ako 6 miliónov ľudí, pripadá jedna tretina celkového vývozu EÚ; zdôrazňuje, že prístup k financiám je pre MSP v EÚ jednou z najnaliehavejších otázok, a preto vyzýva EIB, aby zabezpečila, aby MSP patrili k hlavným príjemcom financovania EIB;

11.  odporúča internému oddeleniu EIB pre mechanizmus sťažností začať vyšetrovanie týkajúce sa transparentnosti, účinnosti a rozvojových vplyvov sprostredkovaných úverov EIB a zároveň odporúča EIB, aby na základe výsledkov tohto vyšetrovania uskutočnila opatrenia, ktoré povedú k vytvoreniu zoznamu kritérií výberu finančných sprostredkovateľov;

12.  vyzýva EIB, aby Parlamentu a verejnosti poskytla detailné informácie o financovaní EIB a výkone funkcie obchodného ombudsmana na Ukrajine;

13.  žiada EIB, aby nespolupracovala s finančnými sprostredkovateľmi, ktorí majú negatívne výsledky, pokiaľ ide o transparentnosť, daňové úniky či agresívne praktiky daňového plánovania, alebo ktorí využívajú iné nekalé praktiky, ako sú daňové rozhodnutia, zneužívanie transferového oceňovania, podvody a korupcia, alebo ktorí negatívne vplývajú na environmentálnu a sociálnu oblasť, alebo nemajú významnejšiu miestnu zodpovednosť;

14.  chváli úsilie EIB v prospech MSP a proti diskriminácii menších hospodárskych subjektov a vyzýva EIB, aby zlepšila účinný prístup k finančným prostriedkom pre MSP pochádzajúcim z EIF a prostriedkov EIB na externé úvery; navrhuje vytvoriť politické požiadavky proaktívnych MSP a mikropodnikov pre sprostredkovateľské banky, ktoré rozdeľujú financie EIB prostredníctvom globálnych úverov, aby bol zabezpečený súlad s politikami EÚ v oblasti rozvoja, ktorých cieľom je formalizovať neformálne hospodárstvo; víta programy EIB na uľahčenie obchodu, najmä nástroj na financovanie obchodu pre MSP, ktorý poskytuje záruky zahraničným bankám, ktoré poskytujú MSP finančné prostriedky na obchod, čím prispieva k oživeniu obchodných tokov a zmierneniu obmedzení súvisiacich s dostupnosťou kolaterálu, a ďalšie nové projekty v oblasti financovania obchodu zamerané na krajiny vážne postihnuté hospodárskou krízou alebo na mieru prispôsobené finančné riešenia, ako je Európsky nástroj mikrofinancovania Progress, ktorého cieľom je finančné začleňovanie;

15.  víta najmä financovanie zo strany EIB na podporu projektov v oblasti infraštruktúry a dopravy v európskych regiónoch; zdôrazňuje, že tieto formy finančnej podpory významne zvyšujú potenciál rozvoja obchodných vzťahov, keďže podnecujú rast a stimulujú konkurencieschopnosť najmä v oblastiach, ktoré sú trvalo geograficky znevýhodnené;

16.  žiada EIB, aby zabezpečila, že by sa od spoločností, ktoré sa zúčastňujú na projektoch spolufinancovaných EIB, malo vyžadovať dodržiavanie zásady rovnakej odmeny a transparentnosti miezd, ako aj zásady rodovej rovnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania; ďalej poukazuje na skutočnosť, že v rozhodnutiach investičného výboru týkajúcich sa financovania projektov by EIB mala zohľadňovať opatrenia, ktoré prijali kandidátske podniky, pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť podnikov;

17.  domnieva sa, že nástroj prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) pre MSP nie je dostatočne financovaný vzhľadom na význam jeho cieľa, ktorým je podpora kvalitných pracovných miest a trvalo udržateľného rozvoja, pričom počas desaťročného obdobia majú Európska banka pre obnovu a rozvoj a EIB poskytnúť trom rôznym krajinám Východného partnerstva 200 miliónov EUR;

18.  vyzýva Európsku investičnú banku, aby dohliadla na to, aby finančné prostriedky určené pre rozvojové krajiny slúžili na zlepšenie infraštruktúr, a v súčinnosti s Africkou rozvojovou bankou financovala dlhodobé investície zamerané na hospodársky rozvoj;

19.  víta riešenie prijaté spolu so Svetovou bankou, ktoré EIB umožňuje podieľať sa na uľahčení nákupu ukrajinského plynu;

20.  vyzýva EIB, aby zvýšila objem dostupných finančných zdrojov tým, že sa spojí s ďalšími partnermi a skombinuje granty EÚ a úvery EIB;

21.  domnieva sa, že EIB by sa vo svojom príspevku k programom na podporu MSP v krajinách východného a južného susedstva, ktoré sú obchodnými partnermi, mala zamerať na uľahčovanie účasti týchto podnikov na európskych hodnotových reťazcoch; poukazuje na skutočnosť, že metóda spoliehania sa na partnerské banky na miestnych finančných trhoch môže byť problematická z hľadiska prístupu MSP k financovaniu v prípadoch, keď sú miestne úrokové sadzby veľmi vysoké, ako je to na Ukrajine;

22.  vyzýva EIB, aby v kontexte posúdení vplyvu ex-ante podnikov, ktoré sú predmetom súdneho vyšetrovania, aktualizovala svoje politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a organizovaného zločinu vrátane vytvorenia novej zodpovednej daňovej politiky, pričom by mala začať s revíziou svojej politiky týkajúcej sa nespolupracujúcich jurisdikcií (tzv. politiky NCJ) v roku 2016.

23.  vyzýva EIB, aby si v rámci svojho mandátu zachovala potrebnú flexibilitu, aby mohla reagovať na rušivý vývoj v zahraničí a prípadne zvýšiť vonkajšie financovanie v prospech susedstva EÚ na východe a v krajinách južného Stredozemia v období krízy;

24.  odporúča EIB, aby priame financovanie aj financovanie prostredníctvom sprostredkovateľov podmienila zverejňovaním daňových informácií podľa jednotlivých krajín v súlade s ustanoveniami smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV) pre úverové inštitúcie;

25.  vyzýva EIB, aby zhromažďovala údaje o platbách daní plynúcich z investícií a úverov, ktoré poskytuje, predovšetkým o zdaňovaní ziskov podnikov, a to najmä v rozvojových krajinách, a aby tieto údaje každoročne analyzovala a zverejňovala;

26.  domnieva sa, že ďalšiemu rozvoju úloh a zodpovedností EIB musí zodpovedať úmerné zvýšenie kapitálu banky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

19.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

32

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Tiziana Beghin, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Marielle de Sarnez, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Eleonora Forenza, Karoline Graswander-Hainz, Ska Keller, Gabrielius Landsbergis, David Martin, Emmanuel Maurel, Alessia Maria Mosca, Franck Proust, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Tokia Saïfi, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Adam Szejnfeld, Hannu Takkula

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Klaus Buchner, Nicola Danti, Edouard Ferrand, Agnes Jongerius, Seán Kelly, Fernando Ruas, Marita Ulvskog

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Edward Czesak, Rosa D’Amato, Dario Tamburrano, Janusz Wojciechowski

10.12.2015

STANOVISKO Výboru pre rozpočet

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2014

(2015/2127(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Eider Gardiazabal Rubial

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta začatie činnosti Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a naliehavo vyzýva EIB, aby zaistila doplnkovosť svojich finančných operácií v súvislosti so súčasnými programami EÚ a tradičnými aktivitami EIB; je znepokojený, že mnohé projekty, ktoré boli vybraté v tzv. skladovacej fáze, by získali prístup k financovaniu aj za normálnych podmienok a nespĺňajú požiadavku doplnkovosti; pripomína, že záruka EFSI mala umožniť EIB viac riskovať a zároveň udržať jej hodnotenie AAA; zdôrazňuje, že bude veľmi dôkladne monitorovať plnenie tohto kritéria; zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti, čo si vyžaduje zlepšené postupy podávania správ; okrem toho vyzýva EIB, aby transparentným a náležitým spôsobom využívala hodnotiacu tabuľku;

2.  víta spoluprácu medzi EIB a národnými podpornými bankami a inštitúciami (NPBI), konkrétne v rámci EFSI, vzhľadom na ich osobitné zručnosti a vedomosti v oblasti financovania mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ako aj začínajúcich inovatívnych podnikov; pripomína, že pokiaľ ide o zapojenie NPBI do projektov EFSI, je potrebné zabezpečiť plnú transparentnosť a uprednostňovať zameranie na výsledky;

3.  zdôrazňuje, že MSP sú základom európskeho hospodárstva a mali by ostať hlavným cieľom poskytovania úverov EIB prostredníctvom presadzovania nástrojov, ako sú nástroj financovania obchodu MSP alebo prispôsobené finančné riešenia, napríklad nástroj záruk pre MSP InnovFin;

4.  víta nové informácie uvedené v pracovnom dokumente o finančných nástrojoch, ktorý je priložený k návrhu rozpočtu; vyjadruje však poľutovanie nad chýbajúcim globálnym prehľadom ročných záväzkov a platieb do EIB a očakáva ďalšie podrobnosti;

5.  zdôrazňuje význam predchádzania zemepisným nerovnováham v rámci činností poskytovania úverov EIB, aby sa zabezpečilo širšie zemepisné a odvetvové prideľovanie;

6.  očakáva, že skupina EIB bude osobitne ostražitá, pokiaľ ide o súlad s článkom 140 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa ustanovuje, že finančné nástroje „nevytvárajú neoprávnené výhody, najmä v podobe neoprávnených dividend alebo zisku pre tretie strany“, so zreteľom na obavy, že EFSI mohol nejakým spôsobom prispieť k „socializácii rizík a privatizácii ziskov“ vzhľadom na skúsenosti s financovaním v prípadoch, ako sú projekt Castor v Španielsku alebo projekt Passante di Mestre v Taliansku;

7.  domnieva sa, že okrem EIB a NPBI je potrebné zapojenie všetkých príslušných aktérov v záujme riešenia rôznych potrieb a trhových podmienok v členských štátoch a dosiahnutia skutočnej doplnkovosti;

8.  dôrazne nabáda EIB, aby využila všetky prostriedky vrátane Európskeho centra investičného poradenstva s cieľom aktívne podporiť účasť národných podporných bánk a inštitúcií na finančných nástrojoch, ktorých realizáciou je poverená; konkrétne očakáva, že národné podporné banky a inštitúcie alebo ich združenia prispejú spravodlivým počtom projektov, a nie iba finančnými prostriedkami;

9.  vyjadruje svoj zámer podrobne kontrolovať vykonávanie externého mandátu EIB pred strednodobým preskúmaním, pričom sa zohľadní možná aktivácia dodatočných 3 miliárd EUR; potvrdzuje svoj záväzok podrobne preskúmať prvé „správy o dokončení projektov“, ktoré majú byť uverejnené v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov na obdobie 2014 – 2020;

10.  v tejto súvislosti požaduje posilnenie vonkajšieho mandátu EIB s cieľom reagovať na súčasné výzvy, ktorým EÚ čelí; zdôrazňuje význam finančných aktivít EIB v krajinách východného a južného susedstva; pripomína, že hlavné finančné aktivity by mali byť tiež zamerané na riešenie naliehavých potrieb, ako aj dlhodobejších výziev, ako sú obnova infraštruktúry, zabezpečenie primeraného bývania a infraštruktúry pre reakcie na núdzové situácie a boj proti nezamestnanosti mladých ľudí;

11.  nabáda EIB, aby posilnila svoje činnosti s cieľom pomôcť riešiť vonkajší rozmer a hlavné príčiny súčasnej utečeneckej a migračnej krízy; žiada v tejto súvislosti EIB, aby zamerala svoje činnosti na podporu investičných potrieb v oblastiach mestskej, zdravotnej, vzdelávacej a sociálnej infraštruktúry, na podnecovanie hospodárskych činností, ktoré vytvárajú nové pracovné príležitosti, a na presadzovanie cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

12.  v plnej miere podporuje účinnú kontrolu toho, či všetky projekty zodpovedajú cieľom a politikám EÚ už od najskorších fáz výberového procesu EIB, aby tak vo výbere zostali iba projekty, ktoré sú s nimi v plnom súlade; vyzýva EIB, aby ďalej zvyšovala transparentnosť a zlepšovala prístup k informáciám, a to na vnútornej úrovni, ako aj pre verejnosť, najmä s ohľadom na výber, monitorovanie a hodnotenie činností a programov; žiada tiež, aby sa v súvislosti so systémom verejného obstarávania a zadávania zákaziek subdodávateľom zverejňovalo čo najviac informácií a aby bol vo všetkých prípadoch umožnený prístup Parlamentu k finančným informáciám a dokumentáciám týkajúcim sa tohto systému;

13.  upozorňuje na dramaticky vysokú mieru nezamestnanosti v mnohých členských štátoch, najmä v prípade mladých ľudí, a nalieha na EIB, aby pri vykonávaní svojich politík túto situáciu zohľadňovala;

14.  zdôrazňuje potrebu začleniť do výročnej správy EIB ucelenejšiu a podrobnejšiu analýzu investičných požiadaviek podľa odvetvia v EÚ, aby bolo možné určiť všetky oblasti, v ktorých investície zaostávajú za požiadavkami so zreteľom na plnenie priorít EÚ; domnieva sa, že EIB by mala posúdiť schopnosť svojich investičných nástrojov odstraňovať tieto nedostatky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Arthuis, Richard Ashworth, Lefteris Christoforou, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Monika Hohlmeier, Bernd Kölmel, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Clare Moody, Siegfried Mureşan, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Eleftherios Synadinos, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Monika Vana, Marco Zanni, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Anneli Jäätteenmäki, Andrey Novakov, Marco Valli

8.12.2015

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2014

(2015/2127(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Dimitrios Papadimoulis

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie výročnú správu EIB za rok 2014 a víta nárast o 6,92 % na 80,3 miliardy EUR v poskytovaní úverov skupinou EIB v hospodárskom kontexte charakterizovanom obmedzeným a krehkým rastom a v niektorých prípadoch recesiou; je veľmi znepokojený stále vysokou a v niektorých členských štátoch rastúcou úrovňou nezamestnanosti, nerovnosti a chudoby, ako aj slabými investíciami v Európe; poukazuje na neistotu na finančných trhoch; zdôrazňuje, že mnohé členské štáty za týchto hospodárskych a sociálnych podmienok ďaleko zaostávajú v plnení svojich hospodárskych cieľov a cieľov stratégie Európa 2020;

2.  berie na vedomie nárast kapitálu EIB o 10 miliárd EUR v roku 2012 a žiada členské štáty, aby opätovne zvážili navýšenie kapitálu tejto európskej inštitúcie;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že celkové investície v EÚ sa v roku 2013 znížili o 13 % v porovnaní s obdobím pred krízou, pričom investície v niektorých členských štátoch klesli o 25 %, alebo dokonca až o 60 %, čo vytvára nebezpečnú nerovnováhu investícií v EÚ; zastáva názor, že investície na posilnenie rastu a tvorbu pracovných miest sú naďalej hlavnou výzvou pre EIB vrátane účinnejšieho prideľovania finančných prostriedkov z Únie a členských štátov v budúcich rokoch; domnieva sa, že EIB musí hrať dôležitú úlohu pri podpore investícií do oblasti udržateľného, konvergentného a inkluzívneho rastu v rámci celkového úsilia EÚ v tomto smere;

4.  vyzýva na zvýšenie investičnej činnosti EIB, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať strategickej infraštruktúre, výskumu, inováciám, MSP, VaV a inovatívnym začínajúcim podnikom, a to dôkladným a obozretným spôsobom, s cieľom vyhovieť potrebám reálnej ekonomiky a riešiť značné nedostatky v oblasti investícií, ktorým čelia európske hospodárstva; vyzýva na zlepšenie jej činnosti v súlade s protokolom (č. 28) o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť nové investičné nástroje, ktoré zvýšia schopnosť EIB znášať riziko a podporia efektívne a účinné investície, podľa možnosti bez vytlačenia súkromných investícií; víta nárast počtu podpisov, ktorý je najvyšší od roku 2009, zdôrazňuje však, že objem podpisov má ďalší potenciál; konštatuje naliehavú potrebu v súvislosti s prístupom k financiám, predovšetkým pokiaľ ide o MSP;

5.  vyzýva EIB, aby opätovne preskúmala svoj program strategického plánovania v súlade so svojím mandátom; naliehavo vyzýva EIB, aby financovala investičné projekty s najväčším hospodárskym a sociálnym vplyvom;

6.  zdôrazňuje, že kľúčom k tomu, aby mohla EIB podporovať stanovené hospodárske ciele, je dôvera v zdravie finančnej situácie samotnej inštitúcie, ako aj v projekty, ktoré podporuje; preto zdôrazňuje, že poskytovanie úverov banky musí byť vysoko kvalitné;

7.  zdôrazňuje, že rozširovanie finančných aktivít EIB nie je náhradou za konsolidované rozpočty a štrukturálne reformy v členských štátoch;

8.  zdôrazňuje, že investície, štrukturálne reformy a vhodné rozpočtové politiky musia byť súčasťou celkovej stratégie;

9.  domnieva sa, že EIB by mala byť nielen finančnou inštitúciou, ale aj bankou znalostí a osvedčených postupov;

10.  navrhuje, aby EIB posilnila svoje kapacity v oblasti sektorovej analýzy;

11.  vyzýva EIB a ďalšie investičné orgány EÚ, aby posilnili spoluprácu s cieľom predísť riziku zdvojených investícií;

12.  pripomína, že Parlament uvítal zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); zdôrazňuje potrebu, aby EFSI fungoval účinným, transparentným a spravodlivým spôsobom v súlade s kritériami svojho mandátu a príslušného nariadenia; vyzýva EIB, aby implementovala a ďalej rozvíjala EFSI v úzkej spolupráci so spoluzákonodarcami, a to aj prostredníctvom včasného a povinného uzavretia očakávanej dohody medzi Parlamentom a EIB;

13.  víta zlepšenia v oblasti poradenských služieb EIB, čo prispeje k efektívnejšiemu využívaniu fondov EÚ a účinnejšej príprave a realizácii projektov;

14.  zdôrazňuje, že EIB by mala považovať životaschopnosť projektov za hlavné kritérium pri poskytovaní úverov; vyzýva EIB, aby sa zamerala na investície do reálnej ekonomiky na účely podpory tvorby pracovných miest a rastu v Únii;

15.  vyzýva EIB, aby prijala účinnú a aktuálnu politiku zodpovedného zdaňovania, ktorú bude kontrolovať daňová jednotka a ktorá bude detailne popísaná vo výročnej správe EIB o daniach; žiada, aby táto politika aktívne zahrnula EIB použitím svojej doložky o premiestnení a systematickým zverejňovaním sídel fondov, ktoré využívajú podporu EIB; vyzýva EIB, aby sa vyhýbala financovaniu príjemcov či finančných sprostredkovateľov a spolupráci s finančnými partnermi, ktorí majú preukázateľné negatívne záznamy, a aby presadzovala preventívne opatrenia a pravidelné daňové výmery namierené proti nespolupracujúcim jurisdikciám, ktoré Komisia oficiálne vyhlásila za daňové raje, a proti daňovým podvodom a daňovým únikom, ako aj nezákonnému a agresívnemu vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; vyzýva EIB, aby účinnejšie odstraňovala riziká prenikania korupcie a organizovaného zločinu do projektov EIB; vyzýva EIB, aby vymohla úvery, ak neboli využité v súlade s pravidlami, a žiada o zoznam prebiehajúcich transakcií EIB, najmä tých, ktoré sú uvedené v zozname hlavných 30 daňových rajov na celosvetovej úrovni, ktorý vypracovala Komisia;

16.  vyzýva EIB, aby nákladovo efektívnym a účinným spôsobom posúdila verejno-súkromné partnerstvá z hľadiska ich prínosu k rastu, pracovným miestam a produktivite, ako aj pridanej hodnoty pre príslušné ekonomiky a spoločnosti a vplyvu na verejné rozpočty, a to najmä vzhľadom na súčasné vyhliadky na nízke dlhodobé úrokové sadzby; vyzýva EIB, aby posilnila základňu know-how pre účasť vlád, regiónov a obcí na štruktúrach verejno-súkromných partnerstiev;

17.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že členské štáty s menej rozvinutými verejno-súkromnými partnerstvami by mohli zvážiť usmernenia na podporu efektívnejšieho využívania tohto typu zmlúv;

18.  konštatuje, že dlhopisy EIB sú jediným príkladom emisií dlhopisov Únie;

19.  víta politiku EIB zameranú na zvýšenie financovania MSP a investície do mladých ľudí, ale vyjadruje znepokojenie, keďže v súčasnosti sú výsledky pre reálnu ekonomiku a zamestnanosť stále obmedzené; víta, že pre Európsky investičný fond (EIF) bol kapitál zvýšený z 3 miliárd EUR na 4,5 miliardy EUR, a vyzýva EIF, aby poskytol analytickú správu o svojich výsledkoch na základe tohto zásadného zvýšenia; žiada EIB, aby podobne informovala o výsledkoch rozšíreného rizikového mandátu skupiny EIB pre inovatívne a vysoko rizikové MSP;

20.  víta skutočnosť, že v roku 2014 bol EIB najväčším emitentom so 4,3 miliardami EUR na trhu so zelenými dlhopismi, ktorý sa výrazne zvýšil a dosiahol emisiu vo výške 28 miliárd EUR, a vyzýva EIB, aby ďalej presadzovala politiky v oblasti obnoviteľnej energie šetrnej k životnému prostrediu; zároveň víta skutočnosť, že EIB bude realizovať posúdenie klímy a vyžadovať jeho zverejnenie, a vyzýva EIB, aby dodržiavala odporúčania Komisie a rámcovej smernice o odpadoch a aby uprednostňovala investície do projektov stojacich na vrchole hierarchie odpadového hospodárstva a do akýchkoľvek iných foriem energetického zhodnocovania;

21.  zdôrazňuje význam regionálneho rozvoja a vyzýva EIB, aby posilnila dialóg a spoluprácu s regionálnymi a miestnymi orgánmi, bankami a agentúrami; domnieva sa, že v tejto súvislosti by mala byť podporovaná aj cezhraničná spolupráca;

22.  vyzýva EIB, aby venovala pozornosť tretím krajinám a regiónom mimo EÚ, ktoré sužujú konflikty a extrémna chudoba, pričom hlavným cieľom je znížiť rozdiely v rozvoji medzi EÚ a týmito regiónmi, s osobitným zameraním na krajiny južného Stredozemia a krajiny vo východoeurópskom susedstve; požaduje plné dodržiavanie právnych predpisov prijímajúcich krajín; žiada EIB, aby naďalej zvyšovala účinnosť rámca na hodnotenie výsledkov pre činnosti mimo EÚ; žiada, aby Európsky dvor audítorov vypracoval osobitnú správu o účinnosti vonkajších úverových činností EIB a ich zosúlaďovaní s politikami EÚ; víta skutočnosť, že granty EÚ sa čoraz viac kombinujú s poskytovaním úverov EIB, aby sa dosiahli lepšie výsledky projektov v partnerských krajinách EÚ;

23.  vyzýva EIB, aby ďalej zlepšovala transparentnosť a prístup k informáciám, a to interne pre Európsky parlament a ostatné inštitúcie, ako aj pre verejnosť, najmä pokiaľ ide o systém uzatvárania zmlúv a zadávania zákaziek subdodávateľom, výsledky interného vyšetrovania a výber, monitorovanie a hodnotenie činností a programov na základe jasných a merateľných ukazovateľov, ako aj metodiku a výsledky posúdenia vplyvu ex ante a podávanie správ ex post pre každý financovaný projekt, za predpokladu, že sa to netýka žiadnych citlivých obchodných informácií; naliehavo vyzýva EIB, aby presadzovala nezávislosť a efektívnosť kancelárie pre mechanizmus na predkladanie sťažností a prijala ďalšie kroky na zníženie byrokracie, zvýšenie svojej kapacity na makroekonomickú analýzu a posilnenie vyváženého rodového zastúpenia vo vedúcich pozíciách; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zloženie Predstavenstva, Rady guvernérov EIB a Správnej rady EIB, najmä z hľadiska rodovej rovnosti, nie je dostatočne rôznorodé;

24.  žiada EIB, aby zintenzívnila svoje podávanie správ Parlamentu a iným zainteresovaným stranám o svojich rozhodnutiach, dosiahnutom pokroku a vplyve svojej činnosti poskytovania úverov v rámci EÚ aj mimo nej, a to prostredníctvom pravidelných štruktúr pre dialóg posilňujúcich parlamentný dohľad, ako aj o vykonávaní svojej politiky vo vzťahu k jurisdikciám, ktoré nie sú v súlade s právom Únie, a aby v plnej miere dodržiavala nariadenie o EFSI, najmä pokiaľ ide o medziinštitucionálnu spoluprácu s Parlamentom; vyzýva EIB, aby pri svojich bežných činnostiach uplatňovala rovnaké ustanovenia o podávaní správ a zodpovednosti, ako sú stanovené v nariadení o EFSI; v tomto duchu žiada EIB, aby súhlasila s podpísaním dohody s Parlamentom, aby bolo možné klásť priame otázky jej prezidentovi, ako to je v prípade prezidenta ECB, a zlepšila výberové konanie na svoje pozície výkonného riaditeľa a zástupcu výkonného riaditeľa.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

1.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

48

5

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Esther de Lange, Fabio De Masi, Anneliese Dodds, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Petr Ježek, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Sander Loones, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Peter Simon, Renato Soru, Theodor Dumitru Stolojan, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Matt Carthy, Philippe De Backer, Ildikó Gáll-Pelcz, Marian Harkin, Sophia in ‘t Veld, Barbara Kappel, Verónica Lope Fontagné, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Alessia Maria Mosca, Michel Reimon, Maria João Rodrigues

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Agnes Jongerius, Anneleen Van Bossuyt, Igor Šoltes

13.11.2015

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2014

(2015/2127(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ivan Jakovčić

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta zvýšenie celkových činností skupiny EIB v oblasti financovania v roku 2014 vrátane vyše 50 miliárd EUR v podobe dodatočných úverov a viac než 150 miliárd EUR vo forme mobilizovaných investícií, ktoré sú nevyhnutné na doplnenie politiky súdržnosti a európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF);

2.  uznáva, že hospodárska a finančná kríza a jej vplyv na tradičné systémy kreditov, ako aj existujúce finančné a nefinančné prekážky majú za následok nedostatok investícií, ktorý oslabuje plné rozvinutie potenciálu rastu európskeho hospodárstva a ohrozuje potenciál rozvoja mikropodnikov a malých a stredných podnikov; v tejto súvislosti víta Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a jeho potenciál posilňovať súkromné investície;

3.  pripomína, že EFSI musí tiež prispievať k súdržnosti, a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť súlad a doplnkovosť medzi EFSI a inými politikami a nástrojmi EÚ, najmä EŠIF, čo môže viesť k vytvoreniu stabilného a priaznivého investičného a podnikateľského prostredia; odporúča členským štátom, aby určili národné podporné banky;

4.  domnieva sa, že je potrebné vytvoriť komunikačnú politiku týkajúcu sa činnosti EIB s cieľom zabezpečiť, aby všetky úrovne verejnej správy boli informované o týchto programoch; je pevne presvedčený, že je potrebné zjednodušiť pravidlá, ktorými sa riadi podpora poskytovaná z EŠIF na finančné nástroje v rámci EIB; vyzýva EIB, aby väčšmi podporovala ich poradenskú činnosť pri plánovaní, a to tým, že pomôže riadiacim orgánom EŠIF lepšie vynakladať prostriedky, ktoré majú k dispozícii, v prospech všetkých európskych občanov;

5.  víta zavedenie nových nástrojov a služieb v rámci programu InnovFin, ktoré podporujú výskum a inovácie;

6.  berie na vedomie operačný plán EIB na obdobie 2015 – 2017; víta skutočnosť, že v tomto pláne sa uznáva, že rýchlosť oživenia sa v jednotlivých členských štátoch líši, a že plán stanovil hospodársku a sociálnu súdržnosť ako prierezový cieľ politiky;

7.  je presvedčený, že vlastné pravidlá a postupy EIB vrátane horizontálnych a sektorových politík by sa mali vzťahovať na všetky opatrenia, ktoré sa týkajú rozpočtu EÚ, a to aj EFSI; domnieva sa, že výber finančných operácií EIB/EIF by mal byť transparentný, zodpovedný a založený na kritériách kvality, zdôrazňuje, že je potrebné pravidelne posudzovať fungovanie týchto nástrojov, ako aj účinnosť pri vykonávaní náležitej starostlivosti;

8.  víta posilnenú úlohu, ktorú bude skupina EIB zohrávať pri vykonávaní politiky súdržnosti na programové obdobie 2014 – 2020; verí, že to je krok správnym smerom k zlepšeniu súčinnosti medzi EIB a EŠIF; domnieva sa, že je potrebné využívať finančné nástroje, berúc do úvahy územné hľadisko a rozmanitosť v obciach, mestách a vidieckych oblastiach, a to aj v záujme zlepšenia súdržnosti v regiónoch; zdôrazňuje, že je dôležité udržiavať stály dialóg s riadiacimi orgánmi operačných programov s cieľom vytvoriť synergie, ktoré umožnia dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, okrem iného v oblasti podpory mikropodnikov a malých a stredných podnikov a zabezpečovania ich prístupu k finančným nástrojom; vyjadruje však znepokojenie nad nízkou mierou uhrádzania finančných prostriedkov politiky súdržnosti v rámci finančných nástrojov konečným príjemcom v programovom období 2007 – 2013;

9.  zdôrazňuje úlohu EIB pri financovaní činností na zabezpečenie základných potrieb obyvateľov tretích krajín;

10.  vyzýva EIB, aby od svojich finančných sprostredkovateľov požadovala väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o prideľovanie úverov pre kandidátske projekty;

11.  považuje administratívnu záťaž a nedostatok administratívnych kapacít za vážnu prekážku úspešného dosiahnutia cieľov politiky súdržnosti; považuje za dôležité, aby sa prehodnotili administratívne postupy a aby sa znížila táto záťaž; zdôrazňuje význam poradnej úlohy EIB a uznáva úsilie vykonané v tejto súvislosti; víta partnerstvo medzi Komisiou a EIB pri vytváraní poradnej platformy fi-compass; vyzýva EIB, aby Komisii a členským štátom poskytla súbor návrhov týkajúcich sa administratívneho zefektívnenia a budovania kapacít vzhľadom na svoje skúsenosti získané z oblasti verejného financovania;

12.  rovnako sa domnieva, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi Komisiou, EIB a miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby sa finančné nástroje účinne využívali na podporu územného rozvoja a politík súdržnosti;

13.  vyzýva EIB, aby zvýšila svoju podporu určenú projektom, na ktoré sa vzťahujú makroregionálne stratégie EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v podpore udržateľných inovačných aj tradičných hospodárskych odvetví v EÚ; zdôrazňuje potrebu prepojiť Európu prostredníctvom intermodálnej dopravy, ako aj investícií zacielených na konkrétnu lokalitu; okrem toho požaduje vytvorenie finančných a investičných platforiem s cieľom umožniť spájanie finančných prostriedkov z rôznych zdrojov a mobilizáciu investícií potrebných na takéto makroregionálne projekty;

14.  vyzdvihuje prístup orientovaný na výsledky v rámci politiky súdržnosti na programové obdobie 2014 – 2020; požaduje viac informácií v kontexte výročných správ EIB o výsledkoch a prínose činnosti EIB v rámci dosahovania cieľov politiky súdržnosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využívali možnosti, ktoré ponúka nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, na zintenzívnenie využívania finančných nástrojov, ak je to vhodné, na obdobie do roku 2020, a vyzýva EIB, aby ďalej podporovala svoje nástroje a osvedčené postupy príjemcov s cieľom zvýšiť ich príťažlivosť;

15.  pripomína význam viacstrannej spolupráce medzi EIB a národnými podpornými bankami s cieľom posilniť synergie, rozdeliť riziká a náklady a zabezpečiť zodpovedajúce úverovanie projektov EÚ s pozitívnym vplyvom na produktivitu, vytváranie pracovných miest, ochranu životného prostredia a kvalitu života;

16.  pripomína, že Parlament musí zohrávať zásadnú úlohu pri monitorovaní vplyvu týchto stratégií a projektov v oblasti zamestnanosti a hospodárskeho rastu; požaduje posilnený dialóg a neustálu výmenu informácií medzi EIB a Parlamentom prostredníctvom pravidelných stretnutí, pokiaľ ide o činnosti EIB, ktoré majú vplyv na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v EÚ; domnieva sa, že by bolo užitočné vypracúvať pravidelné aktualizácie týkajúce sa administratívnych nákladov a poplatkov, ktoré uhrádza EIB, a vplyvu financovaných projektov z hľadiska zamestnanosti a pridanej ekonomickej hodnoty.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

34

2

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Victor Boştinaru, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Michela Giuffrida, Anna Hedh, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Andrew Lewer, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Younous Omarjee, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Julia Reid, Terry Reintke, Fernando Ruas, Monika Smolková, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andor Deli, Josu Juaristi Abaunz, Ivana Maletić, Jan Olbrycht, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Claudia Schmidt, Hannu Takkula, Damiano Zoffoli, Milan Zver

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Stanisław Ożóg

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

23.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

22

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Louis Aliot, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Ryszard Czarnecki, Dennis de Jong, Tamás Deutsch, Martina Dlabajová, Ingeborg Gräßle, Bogusław Liberadzki, Verónica Lope Fontagné, Monica Macovei, Dan Nica, Georgi Pirinski, Petri Sarvamaa, Claudia Schmidt, Bart Staes, Michael Theurer, Marco Valli, Derek Vaughan, Tomáš Zdechovský, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Cătălin Sorin Ivan, Benedek Jávor, Markus Pieper, Julia Pitera, Marco Zanni

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0201.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0183.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0161.

(4)

Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia