Postup : 2015/2220(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0051/2016

Predkladané texty :

A8-0051/2016

Rozpravy :

PV 12/04/2016 - 18
CRE 12/04/2016 - 18

Hlasovanie :

PV 13/04/2016 - 11.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0121

SPRÁVA     
PDF 704kWORD 329k
8.3.2016
PE 567.841v02-00 A8-0051/2016

k vykonávaniu a preskúmaniu stratégie EÚ – Stredná Ázia

(2015/2220(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca Tamás Meszerics

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k vykonávaniu a preskúmaniu stratégie EÚ – Stredná Ázia

(2015/2220(INI))

–  so zreteľom na štvrtú správu o pokroku z 13. januára 2015 o vykonávaní stratégie EÚ pre Strednú Áziu, ktorá bola prijatá v roku 2007,

  so zreteľom na závery Rady o stratégii EÚ pre Strednú Áziu, ktoré prijala Rada pre zahraničné veci 22. júna 2015,

–  so zreteľom na záväzky oznámené na zasadnutí ministrov EÚ a Strednej Ázie, ktoré sa konalo 20. novembra 2013 v Bruseli;

–   so zreteľom na spoločné komuniké piatej konferencie EÚ a Strednej Ázie na vysokej úrovni o spolupráci v oblasti energie a vody, ktorá sa konala v Miláne 12. a 13. októbra 2015,

–  so zreteľom na výsledky zasadnutia OBSE o realizácii ľudského rozmeru, ktoré sa uskutočnilo od 21. septembra do 2. októbra 2015 vo Varšave,

–   so zreteľom na Istanbulský proces regionálnej bezpečnosti a spolupráce pre bezpečný a stabilný Afganistan, ktorý začal v Turecku v roku 2011, a ministerskú konferenciu „Srdce Ázie“, ktorá sa konala v Kábule 14. júna 2012 a bola zameraná na jeho vykonávanie,

–   so zreteľom na podporu Výboru pre zahraničné veci a pozitívne hodnotenie, pokiaľ ide o novovymenovaného osobitného zástupcu EÚ pre Strednú Áziu, pána Petra Buriana, na jeho vypočutí 1. júna 2015,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tomto regióne, najmä z 20. februára 2008 o stratégii EÚ pre Strednú Áziu(1) a z 15. decembra 2011 o stave vykonávania stratégie EÚ pre Strednú Áziu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s absolutóriom Komisii za rok 2013, a najmä časťou II osobitnej správy Dvora audítorov č. 13/2013 s názvom Rozvojová pomoc EÚ pre Strednú Áziu(3),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 29. apríla 2015 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2013, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry, a najmä na jeho odsek 240(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 s názvom Zapájanie sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami v oblasti energetickej politiky: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v prípade krízy súvisiacej s klímou a prírodných katastrof(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o prioritách EÚ na 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o prehodnotení stratégie EÚ v oblasti ľudských práv(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o ľudských právach a technológiách: vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o posilnení OBSE – úloha EÚ(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť o rokovaniach o dohode o rozšírenom partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kazachstanom(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o Kazachstane(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. apríla 2013 o situácii v oblasti ľudských práv v Kazachstane(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2015 o Kirgizsku a zákone o homosexuálnej propagande(17),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 22. októbra 2013 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí makrofinančnej pomoci Kirgizskej republike(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 8. júla 2010 o situácii v Kirgizsku(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 2010 o situácii v Kirgizsku(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2009 o uzavretí Dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Tadžickou republikou na strane druhej(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2014 o situácii v oblasti ľudských práv v Uzbekistane(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci, ktorým sa zakladá partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Uzbeckou republikou na strane druhej, ktorým sa mení a dopĺňa dohoda s cieľom rozšíriť ustanovenia dohody na bilaterálny obchod v oblasti textilu s ohľadom na uplynutie platnosti bilaterálnej dohody o textile(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o vzťahoch EÚ – Čína(24),

–   so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015,

–   so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa slobody prejavu online a offline, ktoré Rada (pre zahraničné veci) prijala 12. mája 2014,

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/53/144 s názvom „Deklarácia o práve a povinnosti jednotlivcov, skupín a orgánov spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznávané ľudské práva a základné slobody“, známejšiu pod názvom „Deklarácia o ochrancoch ľudských práv“,

–   so zreteľom na prebiehajúce preskúmanie globálnej stratégie EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a európsku susedskú politiku,

–   so zreteľom na článok 21 ZEÚ,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8–0051/2016),

A.   keďže stratégia EÚ – Stredná Ázia bola prijatá v kontexte rastúceho významu regiónu a zvýšenej angažovanosti EÚ v susednom Afganistane, rozšírenia Európskej susedskej politiky do oblasti Kaspického mora, pokračujúcej podpory reformy a modernizácie postsovietskych spoločenstiev zo strany EÚ a v kontexte záujmov energetickej bezpečnosti EÚ; keďže Parlament takisto pochopil bezpečnostné hrozby a problémy, ktoré si vyžadujú väčšiu spoluprácu medzi strednou Áziou a EÚ, ako aj jej členskými štátmi; keďže stratégia bola vykonávaná takmer 8 rokov;

B.   keďže Stredná Ázia je napriek spoločnej minulosti heterogénnym regiónom s mnohonárodnostným a mnohonáboženským charakterom; keďže nedostatok vzájomnej dôvery a pretrvávajúce napätie vyplývajúce z využívania a spoločného používania prírodných zdrojov dosiaľ podkopávali rozvoj skutočnej regionálnej spolupráce;

C.   keďže základným predpokladom užšej spolupráce medzi EÚ a týmito piatimi krajinami Strednej Ázie v oblastiach spoločného záujmu je dosiahnutie rovnakého chápania demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv, v samotnom význame výrazu „partnerstvo“ ukotveného v dohodách o partnerstve a spolupráci; keďže celková situácia v oblasti demokracie a dodržiavania ľudských práv v regióne na rôznych stupňoch je aj naďalej zlá a znepokojujúca;

D.   keďže závažné zlyhania v zásadách právneho štátu a v dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd obmedzujú šance stredoázijských krajín na udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných na úkor ich spoločností;

E.   keďže obchodné a energetické väzby posilňujú vzťahy EÚ – Stredná Ázia a pomáhajú presadzovať spoločné hodnoty, ako je zásada právneho štátu, dobrá správa vecí verejných a dodržiavanie ľudských práv; keďže všeobecný systém preferencií (VSP) je zameraný na diverzifikáciu stredoázijských hospodárstiev;

F.   keďže niektoré členské štáty rozvinuli a prehĺbili dvojstranné vzťahy s niektorými krajinami Strednej Ázie; keďže EÚ potrebuje súdržný a konzistentný prístup k regiónu, aby sa zabránilo prekrývaniu alebo vysielaniu zmiešaných a mätúcich signálov;

G.   keďže rozvojová pomoc EÚ pre Strednú Áziu, predovšetkým v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI), sa v rokoch 2014 – 2020 zvýšila na 1 mld. EUR, teda v porovnaní s programovým obdobím 2017 – 2013 o 56 %;

H.   keďže európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) predstavuje dôležitý nástroj financovania, ktorého cieľom je podporovať organizácie občianskej spoločnosti a demokratizáciu;

I.  keďže v regióne čoraz viac narastá vplyv náboženského fanatizmu, ktorý sa odráža v podpore IS/Dá’iš, Al-Kájdy v Afganistane a Hizb-ut-Tahrir, a veľa ľudí odišlo a pripojilo sa k IS/Dá’iš v Sýrii a Iraku;

J.   keďže región je dôležitou tranzitnou cestou na prepravu drog medzi Afganistanom a Ruskom a niektoré miestne klany sú zapojené do tohto lukratívneho obchodu, ktorý im umožňuje mať významný politický vplyv v dôsledku korupcie a prelínania záujmov;

K.   keďže vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní stabilného, bezpečného a udržateľného rozvoja regiónu;

L.  keďže v júni 2015 Rada pre zahraničné veci zopakovala svoj záväzok presadzovať práva žien a skonštatovala, že posilňovanie postavenia žien v regióne je nevyhnutnou zložkou dlhodobej stability a dobrej správy vecí verejných;

M.   keďže krajiny Strednej Ázie musia zlepšiť právne a administratívne opatrenia svojej azylovej politiky a keďže regionálne konzultačné postupy, ako je Almatský proces koordinovaný UNHCR a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, k tomu môžu prispievať;

N.   keďže účinky globálneho otepľovania v Strednej Ázii sú doteraz z veľkej časti neznáme, ale už teraz je jasné, že problémy so zásobovaním vodou v nízko položených krajinách sa ešte zhoršia;

O.   keďže Rusko a Čína majú silné väzby s regiónom a silný vplyv v ňom, ale existuje ešte veľký priestor, aby EÚ posilnila svoju činnosť a spoluprácu s krajinami Strednej Ázie;

P.  pripomína, že rôzne regionálne partnerstvá, ako je Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO), Šanghajská organizácia pre spoluprácu (SCO) a Euroázijská hospodárska únia (EEU) zahŕňajú niektoré krajiny Strednej Ázie medzi svojimi členov a sú ovládané Ruskom a/alebo Čínou;

Q.   keďže región bol zapojený do iniciatívy „Jedno pásmo, jedna cesta“, a najmä do nového hospodárskeho pásma hodvábnej cesty, čo zvyšuje jeho strategický význam;

R.   keďže región Strednej Ázie pozostávajúci z republík bývalého Sovietskeho zväzu je tiež významne ovplyvňovaný Ruskom, Čínou, Mongolskom, Iránom a Afganistanom;

Všeobecné ustanovenia o záväzkoch EÚ

1.   zdôrazňuje silný strategický, politický a hospodársky záujem EÚ na posilnení dvojstranných a mnohostranných vzťahov s krajinami Strednej Ázie na základe spoločných hodnôt, ako sú stanovené v existujúcich dohodách o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom a Uzbekistanom a v dohode s Turkménskom, ktorá však ešte nenadobudla platnosť;

2.   opakuje intenzívny záujem EÚ o prosperujúcu, mierovú, demokratickú, stabilnú a inkluzívnu Strednú Áziu, ktorá bude fungovať ako hospodársky a ekologicky udržateľný región, ako sa uvádza v stratégii z roku 2007;

3.   poukazuje na to, že strategický prístup k formovaniu vzťahov s krajinami Strednej Ázie, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje, preukázal len obmedzenú životaschopnosť a úspešnosť; uznáva, že hospodárske vzťahy medzi EÚ a cieľovými krajinami stratégie pre Strednú Áziu nezaznamenali žiadny významný rozvoj, že dosiahnutie cieľa podpory regionálnej spolupráce a integrácie medzi krajinami Strednej Ázie prostredníctvom výmeny skúseností a odovzdávania noriem zo strany EÚ sa oddialilo a že EÚ sa doteraz nepodarilo relevantným spôsobom a na základe jej vlastných hodnôt a spoločenských modelov a konceptov prispieť k riešeniu vážnych sociálno-ekonomických a environmentálnych otázok, ktorým čelia stredoázijské spoločnosti, ani k ich modernizácii;

4.   je presvedčený, že akýkoľvek značný pokrok v oblastiach opísaných v tejto správe je ešte len potrebné dosiahnuť, vyjadruje však nádej, že zúčastnené strany, a to Únia a jej členské štáty, ako aj päť krajín Strednej Ázie, sa skutočne budú snažiť dosiahnuť ciele stanovené v oficiálnych dokumentoch a zmluvách, ktoré tvoria právny základ pre bilaterálne a multilaterálne vzťahy Únie s Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom, Turkménskom a Uzbekistanom;

5.   víta preskúmanie stratégie EÚ – Stredná Ázia, ktoré vykonali ESVČ, Komisia a Rada v roku 2015; zastáva však názor, že priority a ciele by mali byť konkrétnejšie prispôsobené záujmom, požiadavkám a rámcovým podmienkam partnerských štátov Strednej Ázie, so zohľadnením rozdielov medzi jednotlivými krajinami v regióne a ich špecifík, a preto by mali byť presnejšie vymedzené v individuálnych akčných plánoch krajín prispôsobených jednotlivým krajinám a mali by obsahovať referenčné kritériá a ukazovatele s rozumným časovým rámcom na dokončenie s cieľom pružnejšie tieto akčné plány prispôsobiť rámcovým podmienkam v regióne, a to čo najskôr;

6.   súhlasí s tým, že stratégia prijatá v roku 2007 a dlhodobé prioritné oblasti v nej stanovené (dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu, dobrá správa vecí verejných a demokratizácia, mládež a vzdelávanie, hospodársky rozvoj, obchod a investície, energetika a doprava, environmentálna udržateľnosť a voda, spoločné bezpečnostné hrozby a problémy a medzikultúrny dialóg) sú aj naďalej dôležité a potrebné na konkrétne zapojenie EÚ v regióne, a to v súlade s cieľmi stanovenými v stratégii EÚ; víta však cielenejší prístup pri preskúmaní stratégie;

7.   s uspokojením berie na vedomie dosť ambiciózne preskúmanie stratégie a súhlasí s Radou, ktorá región označila ako strategicky významný, a preto súhlasí s posilnením účinnej spolupráce týkajúcej sa politických, diplomatických a obchodných vzťahov a podporou skutočne demokratického prechodu; v tejto súvislosti víta 56 % zvýšenie rozvojovej pomoci EÚ pre tento región na roky 2014 – 2020 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, ako aj jej konkrétnejšie zameranie;

8.   víta skutočnosť, že o preskúmaní sa rokovalo na ministerskom stretnutí EÚ – Stredná Ázia v Astane, 21. decembra 2015; podporuje usporiadanie samitu EÚ – Stredná Ázia na podporu cieľov EÚ v tomto regióne a riešenie otázok záujmu a spolupráce;

9.   súhlasí s názorom, že by sa mal uplatňovať diferencovaný a podmienený prístup založený na stimuloch s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky na bilaterálnej a regionálnej úrovni; je presvedčený, že regionálne programy, napr. v oblasti riadenia hraníc, boja proti drogám a obchodovaniu s nimi, dopravy a energetiky, by mali byť prispôsobené a zameriavať sa na zainteresované strany vrátane strán zo širšieho regiónu, ako sú Afganistan, Irán, Mongolsko alebo Azerbajdžan;

10.   vyzýva EÚ, aby intenzívnejšie spolupracovala spôsobom ad hoc s tými krajinami Strednej Ázie, ktoré sa chcú posunúť nad rámec stratégie EÚ pre Strednú Áziu;

11.   zdôrazňuje, že posilnením regionálnej spolupráce by sa zlepšila hospodárska a bezpečnostná situácia v regióne; vzhľadom na to, že Stredná Ázia má slabé medziregionálne väzby, vyzýva ESVČ a Komisiu, aby rozvíjali projekty, ktoré by posilnili takúto spoluprácu pre tie krajiny, ktoré majú záujem na posilňovaní týchto väzieb;

12.   zdôrazňuje, že poskytovanie finančných prostriedkov EÚ by malo jasne vychádzať zo stimulov a z výkonnosti, zohľadňovať úspechy vo viacerých kritériách stanovených pre každú krajinu, v závislosti od merateľného pokroku, najmä v oblasti demokratizácie, prevencie korupcie a boja proti nej, slobodných a spravodlivých volieb, dodržiavania ľudských práv, ukončenia obchodovania s drogami, dodržiavania pracovných predpisov, dobrej správy vecí verejných, zásad právneho štátu, rozvoja, bezpečnosti ľudí a dobrých susedských vzťahov;

13.   súhlasí s tým, že konkrétna a konštruktívna angažovanosť a prijatie demokratických reforiem a vládnych programov sa môžu považovať za ukazovatele, ktoré prispievajú k dosiahnutiu úspechov v mnohých oblastiach; vyzýva však Komisiu a ESVČ, aby svoje posúdenia zakladala na skutočnostiach zistených na mieste;

14.   opakuje, že je potrebné väčšie politické zviditeľnenie EÚ v stredoázijskom regióne; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby vystupovali jednotne, neviedli dvojstranné rokovania, ktoré často oslabujú požiadavky v oblasti dodržiavania ľudských práv, a aby podporovali súdržnosť a koordináciu zahraničnej politiky v tomto regióne a spolu zavádzali spoločné plánovanie pomoci a projektov s členskými štátmi s cieľom dosiahnuť plný účinok a synergiu; naliehavo vyzýva Radu/ESVČ/Komisiu, aby prijali konkrétny akčný plán s merateľnými referenčnými hodnotami umožňujúcimi riadne vyhodnotenie dosiahnutého pokroku v budúcnosti; víta užšie zapojenie a prevzatie zodpovednosti zo strany členských štátov z hľadiska vykonávania stratégie;

15.   víta opätovné vytvorenie funkcie osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ) pre Strednú Áziu po ročnej prestávke a očakáva, že novo vymenovaný OZEÚ významne prispeje k vykonávaniu stratégie pre krajiny Strednej Ázie a k vytváraniu vzťahov s nimi, a to tým, že zabezpečí súlad vonkajších činností Únie v regióne a bude tlmočiť stanoviská EÚ politickým vodcom a spoločnostiam v Strednej Ázii;

16.   žiada OZEÚ, aby sa zameral na posilnenie demokracie, zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, podporoval regionálnu spoluprácu a uľahčoval dialóg a mierové riešenie zostávajúcich sporných otázok, rozvíjal kontakty nielen s vládami a parlamentmi, ale tiež s občianskou spoločnosťou a médiami, prispieval k predchádzaniu konfliktom a podpore regionálnej bezpečnosti a podporoval správne riadenie v oblasti životného prostredia a zmien klímy, najmä v oblasti vodných zdrojov a zdrojov uhľovodíkov; žiada OZEÚ, aby podával Európskemu parlamentu ústne a písomne správy o hlavných výzvach, ako sa stanovuje v článku 36 Zmluvy a v mandáte zástupcu;

17.   žiada ESVČ, Komisiu a OZEÚ, aby viac zdôraznili prítomnosť EÚ v Strednej Ázii a zabezpečili lepšie zviditeľnenie EÚ v očiach obyvateľov, občianskej spoločnosti, miestnych médií, obchodných a univerzitných spoločenstiev; naliehavo vyzýva ESVČ, aby vyvážila tichú diplomaciu zvýšenou verejnou diplomaciou;

18.   žiada ESVČ, aby pravidelne vypracovávala analýzu Strednej Ázie s prihliadnutím na rôznorodé susedstvo regiónu vrátane otázok týkajúcich sa začlenenia Afganistanu a Iránu a ponúknutia komplexného prístupu k oblasti Kaspického mora;

19.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súčinnosť, zrozumiteľnosť a konzistentnosť opatrení prijatých medzinárodnými organizáciami, ako sú OBSE, Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), UNHCR a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), ako aj rôznych vonkajších finančných nástrojov EÚ v regióne, ako sú nástroj rozvojovej spolupráce (DCI), nástroj na podporu stability a mieru (ISP), európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a nástroj partnerstva (PI), ako aj na zintenzívnenie spolupráce s EBOR a EIB;

20.  žiada EÚ, aby spolupracovala v rámci projektov pomoci a rozvojových projektov Spojených štátov zameraných na politiky v oblasti životného prostredia, vzdelávania a zmeny klímy s cieľom zvýšiť ich účinnosť a spoločne osloviť širšiu verejnosť;

21.   vyzýva na užšiu spoluprácu medzi EÚ a OBSE zameranú na Strednú Áziu, najmä pokiaľ ide o oblasti ľudských práv, demokratizácie a bezpečnosti s cieľom pripojiť sa k ich úsiliu v regióne, prípadne ho doplniť;

22.   nabáda delegácie EÚ v Strednej Ázii, aby využili svoj potenciál na dosiahnutie maximálneho účinku pri prispievaní k vykonávaniu stratégie EÚ, najmä s ohľadom na podporu občianskej spoločnosti a spolupráce s ňou;

23.   podporuje pokračujúcu medziparlamentnú spoluprácu a zdôrazňuje úlohu svojej stálej delegácie pre región pri monitorovaní vykonávania dohôd o partnerstve a spolupráci s krajinami tohto regiónu;

Demokratizácia, dodržiavanie ľudských práv a zásady právneho štátu

24.   vyzýva Radu, ESVČ a Komisiu, aby prikladali veľký význam podpore demokracie a proaktívne sa do nej zapájali, ako aj presadzovaniu občianskych, politických a sociálnych ľudských práv vrátane sociálnych práv zakotvených v sociálnom pakte OSN, vytváraniu právneho štátu a správu vecí verejných a administratívnych opatrení v krajinách Strednej Ázie, čím sa položia základy pre bezpečnosť a stabilitu, vytvorenie otvorenej spoločnosti v dotknutých krajinách a následne poskytnutie najlepších postupov pre riešenie vonkajších aj vnútorných politických, bezpečnostných a hospodárskych problémov;

25.   zdôrazňuje, že jadrom stratégie EÚ, pokiaľ ide o rozsah spolupráce plánovanej v rámci dohôd o partnerstve a spolupráci (DPS), musí byť dodržiavanie ľudských práv a demokracie, čo zahŕňa uplatňovanie ustanovení o ľudských právach a demokracii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že právne záväzky vyplývajúce z dohôd o partnerstve a spolupráci presadzovania demokracie a zásad právneho štátu sa vo väčšine prípadov nedodržali, s výnimkou obmedzeného a krehkého pokroku v Kirgizsku;

26.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že celkové dodržiavanie demokratických zásad, ľudských práv a základných slobôd ešte nie je dostatočné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv je vo všeobecnosti naďalej znepokojujúca, ale napriek tomu zdôrazňuje, že v niektorých krajinách regiónu došlo k čiastočnému pozitívnemu vývoju vrátane legislatívnych reforiem, zvýšeného úsilia o zabránenie mučeniu a krokom na odstránenie detskej práce a nútenej práce;

27.   zdôrazňuje pridanú hodnotu a ďalší potenciál platformy právneho štátu, ktorú koordinuje Nemecko a Francúzsko s aktívnou podporou Fínska, pri organizácii niekoľkých podujatí týkajúcich sa ústavného a správneho práva a vzdelávania sudcov; nabáda ostatné členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali aktívnejšiu úlohu; trvá však na tom, že platforma musí byť posilnená, aby pokryla aktuálne otázky demokratizácie a ľudských práv; vyzýva na plné zapojenie občianskej spoločnosti a užšiu spoluprácu v súvislosti s touto platformou; vyzýva veľvyslanectvá EÚ a členských štátov, aby podporovali skutočne nezávislých mimovládnych partnerov;

28.   upozorňuje na nezrovnalosti medzi prijatím zákonov a ich realizáciou v praxi, čo vedie k nesprávnemu hodnoteniu pokroku; naliehavo vyzýva ESVČ/Komisiu, aby hodnotili pokrok skôr na základe reálnych praktických výsledkov, než na základe hodnotení vychádzajúcich z legislatívy alebo vyhlásení;

29.   odporúča, aby EÚ prispôsobila svoju politiku v oblasti ľudských práv a vonkajšie finančné nástroje tak, aby východiskovým kritériom boli konzistentné dlhodobé demokratické reformy;

30.   dôrazne odsudzuje pokračujúce prenasledovanie obhajcov ľudských práv, novinárov a opozičných politických osobností v Turkménsku, Uzbekistane, Tadžikistane, Kazachstane a v Kirgizsku, a vyzýva ESVČ, aby zasiahla všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícii, a aby rýchlo konala na ich obranu;

31.   odsudzuje prenasledovanie predstaviteľov opozície v exile niektorými zo stredoázijských režimov vrátane vrážd a zneužívania postupov vydávania prostredníctvom Interpolu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby im poskytli lepšiu ochranu a aby zabránili ich deportácii v súlade so zásadou nevyhostenia, ktorá zakazuje vydanie skutočných obetí prenasledovania ich prenasledovateľovi;

32.   v tejto súvislosti naliehavo vyzýva ESVČ, aby otvorene odsúdila represívne kroky režimov v Strednej Ázii v mene zachovania verejnej bezpečnosti, pričom je potrebné uznať legitímne bezpečnostné záujmy;

33.   vyzýva Radu, ESVČ a Komisiu, aby v priebehu ďalšieho rozvoja vzťahov naliehali na partnerov zo Strednej Ázie, aby čo najskôr ratifikovali Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, a prijali a začali vykonávať základné normy a iné pravidlá MOP, ktoré doteraz neuplatňujú;

34.   chápe riziko pre bezpečnosť, ktoré predstavuje návrat zahraničných bojovníkov, ktorí odišli, aby bojovali po boku Dá’iš, ale vyjadruje hlboké znepokojenie nad silnejúcim trendom tvrdých zásahov proti občianskej spoločnosti pod zámienkou bezpečnosti a stability, čo v žiadnom prípade nepovažuje za primeranú odpoveď na túto hrozbu, a to aj prostredníctvom pochybných obvinení z teroristickej činnosti či vágnych obvinení z podnecovania sociálnej nenávisti, prijatia takzvaných zákonov o zahraničných agentoch, ktoré stigmatizujú a obmedzujú činnosť legitímnych mimovládnych organizácií so zahraničným financovaním, a zvýšeného využívania sledovania, dozoru, cenzúry a filtračných technológií; pripomína partnerským krajinám, že v plne fungujúcej demokracii sa musí dodržiavať sloboda prejavu a pluralita médií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že potlačenie slobodného vyjadrenia názoru v žiadnom prípade neprispieva k trvalej vnútornej stabilite; zdôrazňuje, že príslušné nástroje EÚ, ako je usporadúvanie pravidelných seminárov s verejnosťou a zintenzívnenie výmen, by mali prispievať k posilneniu postavenia verejnosti, že mnohé z týchto komunít sa v súčasnosti viac spoliehajú na vzťahy medzi skupinami a klanmi alebo sieťami, ktoré sú riadené vládnucou elitou;

35.  vyzýva krajiny tohto regiónu, aby nevnímali prítomnosť medzinárodných mimovládnych organizácií ako hrozbu, ale ako prínos pre spoločnosť, a umožnili im úplný prístup do väzenských zariadení s cieľom zlepšiť transparentnosť vymáhania sankcií, najmä vo vzťahu k spolupráci so všetkými agentúrami OSN a Medzinárodným Červeným krížom;

36.   vyjadruje znepokojenie nad rastúcim počtom právnych predpisov v krajinách tohto regiónu, ktoré obmedzujú slobodu médií, slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania a združovania a sú zamerané na financovanie občianskej spoločnosti („zákony o zahraničných agentoch“) a komunitu LGBTI (tzv. „zákony o propagovaní LGBTI“); v tejto súvislosti sa domnieva, že okrem podpory slobody uvedenej vyššie musí EÚ ako prioritu stanoviť aj podporu slobody náboženského vyznania a presvedčenia a práv žien, maloletých a menšín;

37.   vyzýva orgány, aby vyvíjali ďalšie úsilie na ochranu etnických a náboženských menšín a osôb LGBTI v stredoázijských spoločnostiach, na zastavenie diskriminácie voči nim a na presadzovanie práv zraniteľných osôb, najmä osôb so zdravotným postihnutím;

38.   pripomína, že ochrana a podpora práv dieťaťa je jedným z hlavných cieľov EÚ, a vyzýva orgány, aby podporili jeho uplatňovanie v súlade s medzinárodným právom a normami, najmä v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa;

39.   víta nadviazanie dialógov o ľudských právach so všetkými piatimi krajinami Strednej Ázie; poukazuje však na nedostatok transparentnosti tohto procesu a vyzýva PK/VP, aby prehodnotila úlohu, mandát, ciele a pokračovanie dialógov o dodržiavaní ľudských práv s krajinami tohto regiónu, a najmä aby sa zapojili všetky zainteresované subjekty vrátane reformistických islamských politických hnutí, ktoré sú protikladom extrémizmu, a aby sa zaviedli mechanizmy na systematické monitorovanie dodržiavania ľudských práv, ako aj a alternatívne plány na zlepšenie účinnosti týchto mechanizmov, ak sa odhalia závažné nedostatky; konštatuje, že dialógy o ľudských právach sú dôležitými nástrojmi spolupráce zo strany EÚ s krajinami Strednej Ázie a umožňujú realizovať inteligentné stratégie, a preto by sa mali zodpovedajúcim spôsobom využívať; žiada, aby tieto dialógy boli súčasťou komplexnej spolupráce pri riešení otázok ľudských práv v tomto regióne; vyzýva v tejto súvislosti, aby sa otázkam ľudských práv venovala pozornosť na všetkých úrovniach vrátane úrovne hláv štátov alebo predsedov vlád; naliehavo vyzýva EÚ, aby jednotlivé konkrétne prípady prediskutovala súdržne a verejne;

40.  zdôrazňuje význam mechanizmu všeobecného pravidelného preskúmania Rady OSN pre ľudské práva s cieľom výrazne realizovať opatrenia v oblasti ochrany ľudských práv, demokratizácie a zásad právneho štátu v Turkménsku, Uzbekistane, Tadžikistane, Kazachstane a Kirgizsku;

41.   pripomína stredoázijským vládam ich záväzky v rámci ľudského rozmeru OBSE;

42.   víta vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-Muna, v ktorom počas svojej návštevy regiónu v júni 2015 varoval pred zmenšujúcim sa demokratickým priestorom;

43.   konštatuje, že medzi akciami EÚ a USA v Strednej Ázii nie je prakticky žiadna koordinácia; podporuje vybudovanie praktickejších väzieb spolupráce; je presvedčený, že jednotná akcia môže byť prospešná, najmä v takých oblastiach, ako je bezpečnosť ľudí a podpora ľudských práv;

Práva žien a rodová rovnosť

44.  je si vedomý toho, že zatiaľ čo Uzbekistan, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Turkménsko narážajú pri svojej snahe o dosiahnutie pokroku v oblasti ľudských práv na individuálne problémy, tento región má spoločné problémy, ktoré sa týkajú sa riešenia otázky práv žien a rodovej rovnosti a presadzovania týchto hodnôt;

45.  poznamenáva, že napriek tomu, že všetkých päť stredoázijských krajín ratifikovalo Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ich kultúra zostáva patriarchálna s dominanciou mužov, stále existujú výrazné nerovnosti medzi ženami a mužmi v mnohých oblastiach vrátane prístupu k vyššiemu vzdelávaniu, k častiam trhu práce a k právnej ochrane a právam a násilie páchané na ženách je aj naďalej bežne rozšírené v mnohých častiach Strednej Ázie a má mnoho podôb vrátane domáceho násilia, únosov neviest, obchodovania s ľuďmi, manželstiev maloletých a fyzického zneužívania; vyzýva týchto päť krajín, aby v plnej miere vykonávali Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; opakuje, že podpora, ktorú EÚ poskytuje, musí zahŕňať konkrétne opatrenia na odstránenie diskriminácie voči ženám;

46.  konštatuje, že ženy zohrávajú plnú a dôležitú úlohu v poľnohospodárskej výrobe a poľnohospodárskych činnostiach v celej Strednej Ázii, pričom priemerný podiel žien zamestnaných v poľnohospodárskom sektore je na úrovni 58 %(25); vyzýva všetky krajiny Strednej Ázie, aby nabádali na zamestnanosť žien a podnikanie žien, najmä vo vidieckych oblastiach; požaduje presadzovanie a monitorovanie hospodárskych a sociálnych práv a posilňovania postavenia dievčat a žien, a to ako kľúčový cieľ vzťahov EÚ s týmto regiónom;

47.  berie na vedomie kroky prijaté jednotlivými krajinami Strednej Ázie na zlepšenie rodovej rovnosti, ako sú zmeny v článkoch 154 a 155 kirgizského trestného zákonníka, ktoré nadobudli účinnosť vo februári 2014, a sprísnený trest za bežnú praktiku únosov neviest; konštatuje však, že ochrana práv žien a podpora rodovej rovnosti v celom regióne je ešte stále výzvou; žiada Komisiu, aby ja naďalej podporovala krajiny Strednej Ázie v rozvoji ich programov v oblasti práv žien s cieľom rozvíjať a dosiahnuť rodovú rovnosť a zabezpečiť, aby všetci vrátane najzraniteľnejších členov spoločnosti mali v plnej miere zaručené ľudské práva;

48.  víta stratégiu rodovej rovnosti Kazachstanu a 45 politických, sociálnych a hospodárskych opatrení, ktoré sú v nej obsiahnuté; žiada Komisiu, aby ja naďalej podporovala krajiny Strednej Ázie v rozvoji ich programov v oblasti práv žien, a požaduje účinnejšie vykonávanie tejto stratégie; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným zastúpením žien v kazašských verejných orgánoch napriek tomu, že zákon požaduje ich 30 % zastúpenie v politických inštitúciách;

49.  žiada ESVČ, aby v rámci preskúmania svojej stratégie pre Strednú Áziu a v súlade so svojimi prioritami na obdobie 2016 – 2020 a pokrokom, ktorý sa už v stredoázijských krajinách dosiahol, vypracovala komplexný akčný plán v oblasti rodovej rovnosti s konkrétnymi opatreniami na zlepšenie práv a životných podmienok žien; domnieva sa, že každá krajina Strednej Ázie by sa mala podporovať, aby prijala právne predpisy, ktoré výslovne zakazujú všetky formy násilia a diskriminácie voči ženám vrátane sexuálneho, fyzického, fyziologického a ekonomického zneužívania a zabraňovania toho, aby obete mohli pracovať alebo mali prístup k bankovým účtom, kreditným kartám alebo preprave, okrem iných izolačných taktík; poukazuje na to, že finančné zabezpečenie je základným predpokladom toho, aby sa obeť domáceho násilia vyslobodila a nebola ďalej zneužívaná; vyzýva stredoázijské krajiny, aby zaobchádzali s násilím voči ženám ako s trestným činom a aby riadne vyšetrovali všetky oznámené prípady a zaviedli opatrenia na zaručenie ochrany, podpory a prístupu k spravodlivosti pre obete spolu s mechanizmami na zabezpečenie presadzovania práva; poznamenáva, že odvetvie sprostredkovania sobášov je v Strednej Ázii pomerne významné, a žiada, aby krajiny v tomto regióne zvážili reguláciu týchto sprostredkovateľských agentúr v záujme najlepšej ochrany zraniteľných žien pred využívaním; vyzýva krajiny Strednej Ázie, aby organizovali vzdelávacie kampane o práve na život bez násilia a iniciatívy na zvyšovanie povedomia celej spoločnosti, a najmä náboženských lídrov, o absolútne nevyhnutnej potrebe získania súhlasu oboch strán svadobného obradu;

50.  poznamenáva, že existujú rozdiely medzi zákonom a skutočnosťou a že zatiaľ čo niektoré krajiny majú právne predpisy zaručujúce rovnaké práva so zreteľom na rozdelenie majetku, stále existuje diskriminácia v prospech mužských dedičov; je znepokojený skutočnosťou, že nedostatočná právna registrácia manželstiev v Tadžikistane ponecháva ženy v mimoriadne zraniteľnej pozícii po rozvode, keďže z prieskumu OBSE vyplýva, že z tohto dôvodu je 80 % žien v prípade rozvodu odopierané právo na majetok a finančnú podporu detí;

51.  naliehavo vyzýva EÚ, aby podporila organizácie občianskej spoločnosti, ktorých činnosť sa zameriava na obranu ľudských práv a podporu rodovej rovnosti v krajinách Strednej Ázie, a aby aktívne spolupracovala s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti rodovej rovnosti, napríklad s MOP, OECD a OSN, s cieľom vytvoriť synergie slúžiace na posilnenie postavenia žien;

52.  konštatuje, že pokiaľ ide o ministerské pozície, je zastúpenie žien veľmi nízke, pričom v Kirgizsku bolo zastúpenie žien v roku 2015 na týchto pozíciách 15 % a v Turkménsku 5,7 %(26); nabáda stredoázijské krajiny a Komisiu, aby sa zamerali aj na zapojenie žien do rozhodovania, a to najmä v oblasti politiky, a odporúča, aby sa zaviedol systém kvót na podporu účasti žien, predovšetkým ako kandidátok na úradnícke pozície;

53.  vyzýva stredoázijské krajiny, aby presadzovali rovnaký prístup k informačným a komunikačným technológiám s cieľom zaistiť potenciál žien stimulovať rast v miestnych hospodárstvach a v celosvetovom hospodárstve;

54.  odporúča, aby boli pracovníci v oblasti súdnictva oboznámení s rodovými otázkami a vzdelávali sa v tejto oblasti, a upozorňuje na nevyhnutnosť trestania osôb, ktoré páchajú rodovo motivované násilie;

55.  zdôrazňuje potrebu organizovať kurzy odbornej prípravy týkajúce sa násilia voči ženám a obchodovania s ľuďmi pre príslušníkov orgánov presadzovania práva, prokurátorov a pracovníkov súdov a zriadiť dostupné strediská a útulky, ktoré obetiam ponúknu psychologickú a právnu podporou;

56.  zdôrazňuje dôležitosť riadneho financovania tých inštitúcií a orgánov, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie politík v oblasti rodovej rovnosti, a zabezpečenia nezávislosti a financovania pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa zasadzujú za práva žien.

Vzdelávanie a mládež – medziľudské kontakty

57.   zdôrazňuje, že vzdelávanie je jednou z kľúčových oblastí dlhodobej činnosti EÚ v strednej Ázii; považuje vzdelávanie za kľúčový pilier integrácie a katalyzátor demokratického, hospodárskeho a sociálneho rozvoja pre všetky krajiny Strednej Ázie; podporuje prácu, ktorú vykonala Stredoázijská platforma pre vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích a inštitucionálnych programov, poskytovania technickej podpory a dialógu prostredníctvom seminárov (ako napríklad Biškek 2014); víta v tejto súvislosti iniciatívu Lotyšska usporiadať 1. stretnutie ministrov krajín EÚ a Strednej Ázie na ministerskej úrovni o vzdelávaní a záväzok Lotyšska a Poľska viesť regionálny program pre vzdelávanie, a to po dlhodobej neochote niektorých členských štátov v tejto oblasti, ktorá bola sklamaním; vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby aktívne prispievali k realizácii príslušných cieľov vytýčených počas lotyšského predsedníctva v prvej polovici roka 2015; investície do inkluzívneho a kvalitného vzdelávania považuje za najlepší spôsob, ako postupne zlepšiť sociálno-ekonomickú situáciu regiónu;

58.   nabáda Komisiu, aby riešila zistené nedostatky iniciatívy EÚ a strednej Ázie v oblasti vzdelávania, ako je spravodlivý prístup vzdelávaniu, problémy týkajúce sa „úniku mozgov“ a odborná príprava najzraniteľnejších skupín, ako sú dievčatá, deti so zdravotným postihnutím a deti patriace k menšinám;

59.   naliehavo vyzýva EÚ, aby venovala viac pozornosti podpore kvalitného vzdelávania mládeže v krajinách Strednej Ázie vzhľadom na pozitívny vplyv v oblasti sociálneho začleňovania, sociálnej súdržnosti a stability a budovania udržateľných demokratických spoločností a ako najlepšej prevenciou proti násilnému extrémizmu a radikalizácii mladých v regióne, považuje to za prioritu vzhľadom na demografickú výzvu, keďže 25 – 35 % obyvateľstva tvorí mládež vo veku do 14 rokov; žiada, aby sa venovala väčšiu pozornosť cezhraničným projektom medzikultúrneho zmierenia a rozvoja v údolí Fergana;

60.   víta nárast počtu detí zapísaných do škôl na primárnej aj sekundárnej úrovni, pričom zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať na tejto ceste; víta skutočnosť, že približne rovnaký počet žien a mužov dokončí základnú a strednú školu; zdôrazňuje význam žien, ktoré majú prístup k odbornému vzdelávaniu a vysokoškolskému vzdelaniu, najmä v Uzbekistane a Tadžikistane, kde ešte stále existuje značný rozdiel medzi počtom žien a mužov zapísaných do terciárneho vzdelávania;

61.  poukazuje na význam prístupu žien k odbornému a univerzitnému vzdelávaniu vrátane väčšej miery zastúpenia v oblastiach vedy a techniky a naliehavo vyzýva OZEÚ, aby podporoval stimuly v tejto oblasti; domnieva sa, že EÚ by mala zintenzívniť svoje opatrenia v tejto oblasti, napríklad organizovaním odbornej prípravy učiteľov a dodávaním učebných materiálov; požaduje, aby sa prijali opatrenia na modernizáciu sektora verejného vzdelávania, podporu medzinárodných akademických výmen a umožnenie ženám zúčastňovať sa na nich za rovnakých podmienok; domnieva sa, že pre odborníkov v oblasti vzdelávania by sa mali vytvoriť školenia v oblasti rodovej rovnosti;

62.   domnieva sa, že pozitívna úloha EÚ v regióne by sa mala podporiť prostredníctvom vzdelávania a kontaktov medzi ľuďmi; pripomína význam medzinárodných výmenných programov EÚ, ako je Erasmus +, Erasmus Mundus a Erasmus Tempus pri presadzovaní pozitívnej mobility a medzikultúrneho dialógu medzi EÚ a Strednou Áziou a pri poskytovaní príležitostí pre študentov využívajúcich tieto programy, a teda zbližovania týchto dvoch kultúr; oceňuje skutočnosť, že EÚ vyčlenila z rozpočtu 115 miliónov EUR na program Erasmus + zameraný na spoluprácu v oblasti vzdelávania v regióne; vyzýva všetky zainteresované strany na úrovni EÚ, ako aj v členských štátoch EÚ, aby zhodnotili a posilnili existujúce mechanizmy študijných/štipendijných programov a výmeny mladých odborníkov medzi EÚ a stredoázijským regiónom, a to najmä v oblasti technológií a aplikovaných vied;

63.   víta skutočnosť, že všetkých päť krajín Strednej Ázie pozorne sledovalo bolonský proces a zaviedlo v posledných rokoch mnoho vnútroštátnych reforiem;

64.   vyzýva Komisiu, aby podporovala účasť vedcov, ústavov a podnikov z regiónu Strednej Ázie na spoločných výskumných a inovačných projektoch financovaných v rámci programu Horizont 2020;

Hospodárska integrácia, obchod a trvalo udržateľný rozvoj

65.  pripomína spoločné črty vyplývajúce z dávnejšej histórie, ako boli napr. hodvábne cesty, kolonizácia turkickými kmeňmi a prijatie islamu; konštatuje tiež, že päť krajín tohto regiónu dosiahlo rôzny stupeň rozvoja, napr.; Kazachstan sa pomaly stáva kľúčovým hráčom v regióne, ktorého vzťahy s EÚ sa neustále rozvíjajú; Kirgizsko a Tadžikistan sú oveľa chudobnejšie, sú to však relatívne otvorené krajiny s určitou mierou zapojenia občianskej spoločnosti; EÚ tiež zintenzívňuje vzťahy s Uzbekistanom, ale Turkménsko ostáva najuzavretejšou krajinou v regióne, pričom v ňom vôbec nefunguje nezávislá občianska spoločnosť.

66.  upozorňuje na skutočnosť, že región je typický aj značnou rozmanitosťou, a to nielen z hľadiska prírodných zdrojov, ako sú fosílne palivá a orná pôda, ale vďaka tomu čiastočne aj súčasnou úrovňou ľudského a hospodárskeho rozvoja krajín; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť na jednej strane kultúrne rozdiely v rámci regiónu a na druhej strane vzájomné súvislosti medzi krajinami;

67.   uznáva možný pozitívny vplyv nového impulzu v hospodárskej spolupráci medzi EÚ a Strednou Áziou na modernizáciu a demokratizáciu v regióne;

68.  domnieva sa, že hospodárska diverzifikácia v regióne predstavuje pridanú hodnotu, pokiaľ ide o regionálny rozvoj, stabilitu a bezpečnosť, berúc do úvahy sociálnu, hospodársku a environmentálnu rovnováhu; považuje za nevyhnutné modernizovať a rozvíjať udržateľnú domácu dopravnú a energetickú infraštruktúru, najmä vo vidieckych oblastiach, zlepšovať prístup k vysokorýchlostnému internetu a uľahčovať rozvoj medziregionálnej prepojenosti; zastáva názor, že obnova životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj by mali mať rovnakú prioritu v kontexte rozvoja regiónu, a zdôrazňuje význam obchodu pri presadzovaní oboch týchto cieľov; vyslovuje sa za zvýšenie podpory EÚ pre riadenie zdrojov v stredoázijských krajinách a nabádanie na cezhraničnú spoluprácu medzi nimi;

69.   vyjadruje znepokojenie nad chýbajúcim sociálno-ekonomickým rozvojom, ktorý stagnuje a je nerovnomerný, nad chýbajúcou transparentnosťou v štáte a z toho vyplývajúcou korupciou, slabou správou vecí verejných a slabým inštitucionálnym rámcom, nerešpektovaním zásad právneho štátu a nízkou účasťou občianskej spoločnosti , podporou klientelizmu a prehlbujúcim sa problémom korupcie a nad nedostatočnou efektívnosťou štátu;

70.   zdôrazňuje rastúci význam obchodných vzťahov medzi EÚ a Strednou Áziou, keďže EÚ je v súčasnosti hlavným obchodným partnerom v regióne; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ prehĺbila obchodné a investičné vzťahy so stredoázijskými krajinami; poukazuje v tejto súvislosti na to, že je potrebné, aby krajiny Strednej Ázie posilnili svoje úsilie v boji proti korupcii a pri presadzovaní stabilného prostredia s cieľom prilákať zahraničné investície;

71.   zastáva názor, že hospodárske a obchodné vzťahy s krajinami Strednej Ázie by sa mali rozvíjať spolu so zásadami právneho štátu, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a nikdy nie na ich úkor; pripomína preto dôležitosť uplatňovania ustanovení uvedených v príslušných doložkách obchodných dohôd uzatvorených s EÚ, ak druhá zmluvná strana porušuje ľudské práva;

72.   poukazuje na to, že inkluzívny a udržateľný hospodársky rozvoj je jedným z kľúčových priorít stratégie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby krajiny Strednej Ázie podporovali aktívne politiky zamerané na znižovanie chudoby a boj proti sociálnemu vylúčeniu; konštatuje, že na región má hlboký negatívny vplyv spomalenie hospodárskeho rastu v Rusku a Číne, ako aj pretrvávajúce geopolitické napätie a konflikt na Ukrajine; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zhoršujúce sa hospodárske trendy vyplývajúce zo znižovania cien komodít, devalvácie rubľa a poklesu remitencií migrantov v Rusku, z ktorých sa mnohí teraz vracajú domov ako nezamestnaní, predstavujú v regióne vážne sociálno-ekonomické problémy; konštatuje, že vzhľadom na tieto skutočnosti sa očakáva, že miera rastu v regióne po roku -2014 bude približne na polovičnej úrovni priemernej hodnoty predošlých desiatich rokov;

73.   naliehavo vyzýva Komisiu na vytvorenie programov umožňujúcich sociálne začlenenie a zamestnanosť navrátilcov zo zahraničia a silnejší dialóg o migrácii a mobilite;

74.  zdôrazňuje, že je potrebná stratégia EÚ – Stredná Ázia, ktorá nebude založená na geostrategických záujmoch, ale ktorej účelom bude rozvíjať participatívnu a demokratickú spoločnosť charakterizovanú slobodou združovania pre odborové zväzy, ako aj aktívnu občiansku spoločnosť a podporovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, najmä vo vidieckych oblastiach;

75.  zdôrazňuje, že napriek rýchlemu hospodárskemu rastu v posledných rokoch je v regióne vysoká miera chudoby, veľká nevyrovnanosť v oblasti príjmov a klesajúca priemerná dĺžka života, najmä vo vidieckych oblastiach, v ktorých žije 80 – 90 % obyvateľstva; zdôrazňuje, že v dôsledku procesu privatizácie v období hospodárskej transformácie horské oblasti značne zaostávajú; zdôrazňuje, že v týchto oblastiach sú postihnuté najmä ženy, pretože mnohí muži odišli do miest hľadať prácu a ženám prenechali celú zodpovednosť za poľnohospodársku činnosť a rodinu;

76.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby stratégia bola súlade s globálnymi záväzkami, najmä s Agendou pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 prijatou 25. septembra 2015 na samite OSN o udržateľnom rozvoji;

77.   nabáda na zohľadnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rozvojovej agende EÚ v regióne; opakuje, že dôsledkom zohľadnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja bude komplexnejší udržateľný rozvoj regiónu Strednej Ázie;

78.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ využila príležitosť a spolupracovala na rozvoji v záujme podpory rešpektovania ľudských práv a plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a dosiahla tak vo všetkých krajinách regiónu zvýšenie obchodných výmen a investícií a posilnenie úlohy a činnosti sociálnych partnerov ako predstaviteľov občianskej spoločnosti;

79.   domnieva sa, že rozvojová pomoc by sa mala vyplácať len v krajinách, ktoré majú skutočný záujem o zmiernenie chudoby, rovnoprávny a udržateľný sociálno-ekonomický pokrok a dodržiavanie ľudských práv, a že tieto krajiny musia preukázať, že majú účinné protikorupčné politiky, a umožniť EÚ monitorovať zodpovedajúce úsilie; v tejto súvislosti spochybňuje odôvodnenie nákladovej efektívnosti pomoci udelenej Turkmenistanu a Uzbekistanu; žiada, aby sa táto politika preskúmala, ak by prišlo k zlepšeniu; vyzýva PK/VP, aby pomáhala pri podpore pokroku v tejto oblasti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že absorpčná kapacita pomoci je vzhľadom na vysokú úroveň korupcie a neefektívnu byrokraciu veľmi nízka a jej pozitívne dôsledky sú veľmi obmedzené;

80.   konštatuje, že súčasné preskúmanie bolo úmyselne vylúčené z programovania na roky 2014 – 2020, pokiaľ ide o nástroj rozvojovej spolupráce pre strednú Áziu, ktorý bol ukončený v roku 2014, s cieľom vylúčiť akúkoľvek zámenu alebo zdvojenie a zároveň zachovať súdržnosť opatrení EÚ v regióne;

81.   žiada, aby sa rozvojová pomoc zameriavala na rozvoj vidieka a trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, najmä s cieľom zaistiť, aby nebolo poľnohospodárstvo závislé od monokultúr, ako je pestovanie bavlny;

82.   vyzýva EÚ, aby monitorovala účinnosť svojej technickej a finančnej pomoci určenej na reformu verejného sektora v krajinách Strednej Ázie;

83.  vyzýva, aby sa v regióne zabezpečila koordinácia medzi rozvojovými politikami EÚ a činnosťami členských štátov; vyzýva na úzku spoluprácu s USA, pokiaľ ide o rozvojovú politiku, v rámci nášho partnerstva v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; žiada tiež spoluprácu s Čínou a Ruskom pri rozvíjaní regiónu Strednej Ázie;

84.  berie do úvahy asertivitu Číny v regióne a zmenu jej úlohy z vonkajšieho obchodného partnera na regionálneho prostredníka pre správu hospodárskych záležitostí vrátane regionálneho poskytovania kolektívnych výrobkov;

85.   verí, že synergie medzi Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) a čínskou iniciatívou „Jedno pásmo, jedna cesta“ budú dôležitým nástrojom na dosiahnutie hospodárskeho a sociálneho rozvoja v tomto regióne;

86.   konštatuje tiež, že dve krajiny, konkrétne Kazachstan a Kirgizsko, vstúpili do novej Euroázijskej hospodárskej únie iniciovanej Ruskom;

87.  žiada, aby EÚ úzko spolupracovala s fondmi a agentúrami OSN, ako aj so Svetovou bankou;

88.   berie na vedomie pokračujúcu sektorovú rozpočtovú podporu v Kirgizsku a Tadžikistane a vyzýva Komisiu a ESVČ, aby vymedzili a uplatňovali pevne stanovené a objektívne overiteľné podmienky, najmä pre akékoľvek pokračujúce programy rozpočtovej podpory zdôrazňuje však, že ju musia sprevádzať prísnejšie kritériá vrátane silnej reformnej agendy a účinných opatrení v oblasti boja proti korupcii; poukazuje na to, že rozpočtová podpora EÚ by sa nemala používať na priame financovanie základných verejných služieb (ako sú základné a stredné vzdelávanie, základná zdravotná starostlivosť, základná infraštruktúra), za ktoré sú primárne zodpovedné vnútroštátne orgány; domnieva sa, že pomoc EÚ mala by sa skôr viazať na výkon orgánov v tejto súvislosti a mala by podporovať rozvoj vyspelých verejných služieb, ako sú výskum, inovácie, vysokoškolské vzdelanie, inovačné infraštruktúry atď.;

89.  víta zvýšenie makrofinančnej pomoci a požaduje využitie príslušného nástroja na základe prísnych kritérií nákladov a prínosov a podrobných posúdení vplyvu, ktoré sa zamerajú na účinky presahovania; berúc do úvahy najdôležitejšie aspekty správ o pokroku stratégie zdôrazňuje význam zapojenia členských štátov do poskytovania pomoci EÚ s cieľom dosiahnuť väčší vplyv a zlepšiť výsledky;

90.  víta žiadosť Kirgizska o uplatňovanie ustanovení VSP+ a dúfa, že Tadžikistan a Uzbekistan budú tento príklad nasledovať;

91.   považuje za dôležité, aby všetky krajiny Strednej Ázie dodržiavali pravidlá Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a vstúpili do WTO;

92.  v súlade so zisteniami OECD uznáva osobitný význam programov obchodného prepojenia (business linkage programmes – BLP) priamych zahraničných investícií (PZI) s MSP ako nástroja na diverzifikáciu a maximalizovanie účinku presahovania investícií, čo stredoázijským krajinám umožní užšie previazať PZI so svojimi domácimi hospodárstvami a posilniť svoju konkurencieschopnosť a zároveň im umožní získať prístup k medzinárodným trhom, financiám, technológiám a riadiacim schopnostiam; v tejto súvislosti vyzýva vlády stredoázijských štátov, aby tieto programy iniciovali a zvýšili zapojenie zainteresovaných strán do už existujúcich programov obchodného prepojenia; poukazuje na to, že na zabezpečenie toho, aby miestna výroba spĺňala medzinárodné normy kvality, treba zaviesť doplnkové opatrenia, napríklad ponúkanie programov odbornej prípravy, ktoré malým a stredným podnikom pomáhajú zlepšovať zručnosti svojich zamestnancov alebo im pomáhajú pri prijímaní medzinárodne uznávaných noriem kvality;

93.  zdôrazňuje, že pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj v regióne je nesmierne dôležité prehlbovanie regionálnej integrácie, rozširovanie obchodu medzi regiónmi, zameranie sa na dopravné siete a logistické služby a zlepšovanie podnikateľského prostredia a legislatívneho a regulačného rámca, najmä v prípade MSP;

94.  pripomína, že v regióne Strednej Ázie je veľký výskyt prípadov infekčnej tuberkulózy; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v poskytovaní liečby tuberkulózy v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách, ktoré už nedostávajú bilaterálnu pomoc EÚ, vzhľadom na to, že v prípade určitých vírusov tuberkulózy sa voči liekom vyvinula odolnosť;

Energetika, životné prostredie, voda a doprava

95.   zdôrazňuje potreby intenzívnejšieho dialógu o rozvoji infraštruktúry vrátane energetických a dopravných sietí, ako aj veľkokapacitného internetového pripojenia;

96.   uznáva, že spolupráca v oblasti energetiky je prioritou vo vzťahoch medzi EÚ a Strednou Áziou; považuje región za ďalší potenciálny zdroj energetickej bezpečnosti pre EÚ, a to najmä pokiaľ ide o potenciál zvýšenej spolupráce s Kazachstanom a Turkménskom; pripomína, že je dôležité, aby mala EÚ bezpečné, stabilné a cenovo dostupné dodávky, v súlade s energetickou úniou a tiež s ohľadom na ich význam pre celkovú bezpečnosť Únie; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby boli dodávky energie a diverzifiácia kľúčovým prvkom stratégie EÚ – Ázia, a vyzýva EÚ, aby zvýšila svoje úsilie o integráciu trhu s energiou, ktorá je v záujme všetkých strán, pretože umožní diverzifikovať energetiku; v tejto súvislosti žiada o zdvojnásobenie úsilia o dosiahnutie cieľa rozšírenia Južného koridoru do Strednej Ázie a Transkaspického plynovodu; zdôrazňuje však, že dohody a dialógy v oblasti energetiky sa musia spájať s dôraznými prvkami v oblasti ľudských práv;

97.   berie na vedomie podporu EÚ pre energetické projekty, ktoré by mohli rozšíriť Južný koridor zemného plynu, a to aj prostredníctvom transkaspických a prípadne iránskych trás; vyzýva však EÚ, aby vypracovala kompletnú štúdiu uskutočniteľnosti takých projektov vrátane hodnotenia vplyvov na životné prostredie a sociálnych vplyvov;

98.   podporuje propagáciu zo strany EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a integrácie energetických trhov v Strednej Ázii so susednými krajinami, ako aj s EÚ;

99.   opakovane zdôrazňuje svoj názor, že opätovné investície výnosov z prírodných zdrojov sú zásadné pre udržateľný sociálno-ekonomický rozvoj;

100.  podporuje lepšiu koordináciu a posilnené úsilie v rámci kľúčovej regionálnej platformy v oblasti využívania vodných zdrojov a životného prostredia, ktorú vedú Taliansko a Rumunsko;

101.   zasadzuje sa o posilnenie proaktívnej úlohy EÚ, pokiaľ ide o ekologicky udržateľný rozvoj, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam dodržania zásady environmentálnej udržateľnosti pri ťažbe a spracovaní prírodných zdrojov v regióne, ktorú presadzuje iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI); konštatuje, že v tomto regióne spĺňajú podmienky EITI iba Kazachstan a Kirgizsko, zatiaľ čo Tadžikistanu bol v roku 2015 dočasne pozastavený status kandidátskej krajiny;

102.   so znepokojením konštatuje, že okrem zvyšovania vplyvov zmeny klímy stále pretrvávajú mnohé alarmujúce ekologické problémy zdedené z obdobia Sovietskeho zväzu, napríklad tie, ktoré sa týkajú nekontrolovanej a pokračujúcej jadrovej kontaminácie v posledných desaťročiach, ako aj naliehavých opatrení na vyčistenie lokalít jadrových skúšok, priemyselných a banských činností, neudržateľného využívania prírodných zdrojov, znehodnocovania pôdy a ekosystému, dezertifikácie, znečisťovania ovzdušia a predovšetkým pokračujúceho katastrofálneho hospodárenia s vodnými zdrojmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zintenzívnila technickú pomoc, pomohla pri mobilizácii zdrojov a poskytla európske know-how a najlepšie postupy v záujme riešenia týchto problémov;

103.   naliehavo vyzýva EÚ, aby aj naďalej poskytovala finančnú a technickú pomoc pri riešení zdravotných, humanitárnych, ekologických, hospodárskych a osvetových problémov súvisiacich s následkami jadrových skúšok ZSSR v minulosti v jadrovom testovacom mieste Semipalatinsk (SNTS) na severovýchode Kazachstanu neďaleko mesta Semej, predtým známeho ako Semipalatinsk;

104.   víta a podporuje ďalšie úsilie v oblasti prispôsobovania sa zmene klímy a odolnosti voči nej a vyzýva krajiny Strednej Ázie, aby konštruktívne prispeli k úspechu konferencie o klimatických zmenách v Paríži v roku 2015;

105.   vyzýva EÚ, aby ešte viac zintenzívnila svoje programy znižovania rizika katastrof a budovania odolnosti v Strednej Ázii ako oblasti obzvlášť náchylnej na prírodné katastrofy, vážne ohrozenej ekologickými katastrofami a zmenou klímy;

106.   vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad masovým vymieraním stád antilopy v tajge v Kazachstane v máji 2015; vyzýva EÚ, aby svojím výskumom a environmentálnymi opatreniami prispela k predchádzaniu možným budúcim prípadom;

107.   vyzýva EÚ, aby podporila úsilie o posilnenie spolupráce medzi štátmi Strednej Ázie v oblasti hospodárenia s vodnými zdrojmi;

108.   vyzýva EÚ, aby uprednostnila a nasadila svoju „diplomaciu v oblasti využívania vodných zdrojov“ s cieľom uľahčiť cezhraničné riadenie vodných zdrojov a sprostredkovať riešenie sporov vrátane podpory otvoreného a účinného rámca, najmä v prípade priehrady Rogun; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva EÚ, aby ďalej podporovala dodržiavanie medzinárodných dohovorov a právnych zásad týkajúcich sa spoločných vodných zdrojov a urýchľovala proces vedúci k ich dodržiavaniu;

109.  vyzýva krajiny v regióne, aby podpísali a ratifikovali dohovory OSN z Espoo a Aarhusu týkajúce sa konfliktov v súvislosti s vodou, ak tak ešte neurobili, a aby zapojili občiansku spoločnosť do vykonávania týchto dohovorov;

110.   vyzýva na obnovenie úsilia o vyrovnanie sa s dramatickými dôsledkami ekologickej katastrofy vysychania Aralského mora a o ich riešenie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoju podporu Medzinárodnému fondu na záchranu Aralského mora a vyzýva ESVČ, aby túto otázku zahrnula ako najvyššiu prioritu v rámci svojich pravidelných vzťahov s Uzbekistanom;

111.  pripomína, že na budovaní strategickej, modernej a interoperabilnej cestnej a železničnej infraštruktúry pozdĺž hodvábnej cesty má veľký záujem Čína, EÚ, ako aj Rusko. Úspešná integrácia tohto regiónu prostredníctvom modernej a spoľahlivej infraštruktúry by poskytla významné príležitosti nielen na väčšiu regionálnu ekonomickú integráciu, ale zároveň by podporila mobilitu občanov a multikultúrnu výmenu, pričom by sa vytvorilo lepšie prostredie pre fungovanie právneho štátu a demokraciu;

112.   opakovane zdôrazňuje, že EÚ je pripravená ponúknuť svoje skúsenosti a know-how na podporu prijatia a dodržiavania noriem v oblasti bezpečnosti, ochrany a životného prostredia týkajúcich sa všetkých druhov dopravy a uľahčiť väzby pozdĺž dopravného koridoru Európa – Kaukaz – Stredná Ázia; podporuje najmä pokračujúce úsilie EÚ o rozvoj bezpečnej a spoľahlivej leteckej a námornej dopravy v Strednej Ázii;

113.   nabáda na ďalšiu koordináciu EÚ s dopravnou politikou Číny v regióne;

Regionálna spolupráca, bezpečnostné problémy a riadenie hraníc

114.   nabáda EÚ, aby posilnila dialóg o Strednej Ázii s príslušnými regionálnymi a medzinárodnými organizáciami, ako aj so susedmi v krajinách Strednej Ázie a s ďalšími aktívnymi štátmi v regióne;

115.   nabáda EÚ, aby zlepšila prepojenie tým, že spoločne s krajinami Strednej Ázie identifikuje oblasti intenzívnejšej spolupráce, najmä pokiaľ ide o dopravu a energetiku; zdôrazňuje, že prioritou by mala byť vzájomná integrácia krajín Strednej Ázie, ako aj ich integrácia do medzinárodných trhov a koridorov;

116.  domnieva sa, že EÚ by v spolupráci s členskými štátmi mala naďalej podporovať politiky regionálnej integrácie a budovania dôvery, zároveň by však mala oceniť pozitívne opatrenia, ktoré prijali jednotlivé krajiny Strednej Ázie alebo skupiny krajín prostredníctvom posilnenej spolupráce; zastáva názor, že opatrenia EÚ by mali byť zamerané na potreby a osobitné charakteristiky každej krajiny; zdôrazňuje potrebu prehĺbiť politický dialóg a podporiť opatrenia na budovanie dôvery medzi krajinami tohto regiónu;

117.   považuje prehlbovanie regionálnej hospodárskej integrácie za dôležitý prvok regionálnej stability a budovania mieru;

118.   zdôrazňuje význam spolupráce s OBSE a OSN vo všetkých oblastiach politiky;

119.  vyzýva EÚ, aby zapojia spôsobom ad hoc aj Mongolsko do niektorých aspektov európskej stratégie pre Strednú Áziu;

120.   uznáva, že hlavné hrozby a problémy zahrnuté v stratégii pre Strednú Áziu sú stále relevantné;

121.   je presvedčený, že EÚ by mala podporovať regionálnu spoluprácu, a to najmä s ohľadom na spoločné problémy a výzvy, a že spoločný záujem by mal prevažovať nad rôznorodosťou dotknutých krajín;

122.   poznamenáva, že nevyriešené národnostné otázky, nejasné vyhliadky na riadny presun právomocí a neinkluzívnu správu vecí verejných v krajinách Strednej Ázie sú zdrojom možnej nestability a extrémizmu, a že je preto vážne spochybnená úspešná realizácia základných záujmov EÚ v nadväznosti na stratégiu pre Strednú Áziu;

123.   podporuje dlhodobý cieľ EÚ, ktorým je transformácia začínajúceho bezpečnostného dialógu na vysokej úrovni medzi EÚ a Strednou Áziou na skutočné fórum spolupráce zamerané na riešenie spoločných bezpečnostných problémov v regióne, ako je vplyv vojny v Afganistane na okolité krajiny vrátane hrozby Islamského štátu, obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi, násilný extrémizmus a terorizmus a chemické, biologické, rádiologické a jadrové riziká (CBRN); zdôrazňuje význam a pozitívny vplyv programov regionálnej spolupráce vrátane tých, ktorými sa posilňuje cezhraničná spolupráca a bezpečnosť hraníc, ako sú Program riadenia hraníc v Strednej Ázii (BOMCA) a Akčný program na boj proti drogám v Strednej Ázii (CADAP); domnieva sa, že do dialógu sa musí zahrnúť skôr dôraz na bezpečnosť ľudí než len na bezpečnosť štátu; opakovane zdôrazňuje odhodlanie EÚ ďalej pokračovať v regionálnych, ako aj dvojstranných dialógoch o bezpečnosti s krajinami Strednej Ázie, ktoré zaistia väčšie zapojenie Afganistanu do spolupráce s príslušnými regionálnymi partnermi, s osobitným zreteľom na Regionálne centrom OSN pre preventívnu diplomaciu v Strednej Ázii (UNRCCA);

124.  berie na vedomie prijatie CADAP na roky 2014 – 2020; je však znepokojený rekordným objemom vypestovaného ópia a obchodovaním s ním z Afganistanu cez Strednú Áziu; žiada ESVČ/Komisiu, aby riešila problematiku účasti organizovaného zločinu, ako aj elít na obchodovaní s ópiom, ako aj negatívne dopady na verejné zdravie v regióne;

125.  opakovane odporúča zaradiť programy BOMCA a CADAP do nástroja na podporu stability a mieru (ISP), a nie nástroja rozvojovej spolupráce (DCI);

126.   naliehavo vyzýva EÚ, aby pokračovala v realizácii regionálnych programov pomoci financovaných z ISP zameraných na predchádzanie konfliktom a budovanie mieru vrátane podpory zmierenia medzi komunitami a medzi etnikami, ako aj na vymedzenie hraníc v Strednej Ázii;

127.   víta projekt „Cezhraničnej spolupráce pre udržateľný mier a rozvoj“, sponzorovaný Švajčiarskom a rozvojovým programom OSN (UNDP), ktorého cieľom je vytvoriť prostredie, ktoré by viac podporovalo udržateľný mier a rozvoj v pohraničných oblastiach medzi Kirgizskom a Tadžikistanom;

128.   zdôrazňuje úlohu UNRCCA so sídlom v Ašchabade od roku 2007, ako aj úlohu OBSE pri predchádzaní konfliktom v regióne;

129.  žiada EÚ, aby poskytla svoju podporu iniciatívam UNRCCA a aby sa pod jeho dohľadom zamerala na problematiku vody a sprostredkovala dialóg medzi piatimi krajinami s cieľom vysporiadať sa s cezhraničným znečistením;

130.  žiada Komisiu, aby zvážila nepriaznivé dôsledky, ktoré by mohli mať problémy prístupu k vodným zdrojom na stabilitu a bezpečnosť v Strednej Ázii, a aby pozorne monitorovala celý vývoj;

131.  so znepokojením konštatuje, že podľa výročnej správy o obchodovaní s ľuďmi(27) za rok 2015 sú Turkmenistan a Uzbekistan na kontrolnom zozname, čo znamená, že počet obetí obchodovania s ľuďmi sa zvyšuje; vyzýva koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, aby podporil Turkmenistan a Uzbekistan v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré je urážkou ľudskej dôstojnosti, často zahŕňa psychologický teror a fyzické násilie, a preto musí byť odstránené; žiada členské štáty, aby túto dôležitú otázku zdôrazňovali vo svojich vzťahoch s týmito krajinami;

132.   poukazuje na význam spolupráce medzi EÚ a krajinami Strednej Ázie pri predchádzaní terorizmu a boji proti nemu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad činnosťou extrémistických organizácií Islamského štátu, ktoré verbujú stále vyšší počet obyvateľov Strednej Ázie na cestu na Blízky východ s cieľom bojovať alebo inak podporovať IS, front Al-Nusrá a ďalšie teroristické a extrémistické organizácie, a to čiastočne v dôsledku politickej marginalizácie a bezútešných hospodárskych vyhliadok; uznáva, že ak sa významná časť radikalizovaných občanov krajín Strednej Ázie vráti do svojich domovských krajín, bude predstavovať riziko pre bezpečnosť a stabilitu v celej Strednej Ázii, ako aj v Afganistane, Iráne, Rusku, Číne a Indii;

133.   nabáda EÚ, aby spolu s vládami krajín Strednej Ázie riešila spoločné problémy náboru bojovníkov a priaznivcov zo strany IS, a to zameraním sa na politické a administratívne zlyhania, napríklad podporou náboženskej slobody pri súčasnom zachovaní sekulárnych ústav a revíziou diskriminačných zákonov a politík, vykonávaním programov pomoci pre mužov aj ženy zameraných na zamestnanosť znevýhodnených mladých ľudí, uprednostňovaním reformy polície a zabezpečením lepšej koordinácie bezpečnostných služieb, ako aj poučením sa z európskych či ázijských skúseností pri rehabilitácii a reintegrácii islamských radikálov;

134.   domnieva sa, že medzinárodná spolupráca vrátane spolupráce s Ruskom a Čínou má zásadný význam pri riešení rastúcej hrozby islamistickej radikalizácie v Strednej Ázii; vyzýva všetky strany na medzinárodnej úrovni s vplyvom v regióne, aby podporili štáty Strednej Ázie, aby spoločne usilovali o lepšiu koordináciu spolupráce medzi svojimi bezpečnostnými službami, a to aj pokiaľ ide o vzájomné poskytovanie spravodajských informácií; zdôrazňuje, že takáto spolupráca by mala byť v súlade s ich medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv;

135.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v severnom Afganistane a nad rizikami vplyvov na vojenskú a politickú stabilitu v regióne; víta zlepšenie vzájomného súladu stratégií EÚ pre Afganistan a pre Strednú Áziu; zdôrazňuje však, že je potrebné bližšie prepojiť prístup EÚ k regiónu Strednej Ázie s Afganistanom a prispôsobiť existujúce politiky stratégii pre Afganistan na obdobie po roku 2014; podporuje zapojenie Afganistanu do programov zameraných na stabilitu a bezpečnosť v regióne; nabáda vlády štátov Strednej Ázie, aby zaujali aktívnejšiu úlohu a zapojili sa do širšej spolupráce v záujme stability v Afganistane; zdôrazňuje, že je potrebná regionálna koordinácia stratégii v oblasti bezpečnosti ľudí, boja proti terorizmu, prisťahovalectva a boja proti obchodovaniu s drogami;

136.   vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby vo svojich vzťahoch so štátmi Strednej Ázie kládli dôraz na reformy bezpečnostného sektora vrátane lepšieho financovania a odbornej prípravy, podpory náboženskej slobody v rámci sekulárnej ústavy, preventívnych prvkov boja proti terorizmu a úsilia o rehabilitáciu bývalých džihádistov ako súčastí celkovej stratégie riešenia problému radikálneho islamizmu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ nedokázala zapracovať do svojej stratégie naliehavo potrebnú reformu bezpečnostného sektora (SSR) v krajinách Strednej Ázie nebola; v tejto súvislosti víta pokrok, ktorý sa dosiahol v Kazachstane, ako východiskový bod pre reformu na regionálnej úrovni; vyzýva EÚ, aby rozvíjala osobitné programy reformy sektora bezpečnosti (SSR) pre Kirgizsko, prípadne aj pre Tadžikistan, so zameraním na zásady právneho štátu a ľudské práva, normy trestného súdnictva a na civilnú ochranu;

137.  oceňuje, že päť stredoázijských krajín je stále súčasťou zóny bez jadrových zbraní v Strednej Ázii;

138.   žiada členské štáty, aby dôsledne vykladali a uplatňovali osem kritérií zakotvených v spoločnej pozícii EÚ o kontrole vývozu zbraní z roku 2008 a prísne ich dodržiavali; vyjadruje v tejto súvislosti znepokojenie z obchádzania tejto spoločnej pozície niektorými európskymi spoločnosťami na základe dvojstranných dohôd zo strany niektorých členských štátov;

139.   žiada členské štáty, aby zastavili vývoz hotových intruzívnych sledovacích systémov do krajín v regióne, ak existujú dostatočné dôvody domnievať sa, že tieto systémy budú použité proti novinárom, politikom a obhajcom ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila európsky systém kontroly vývozu s cieľom predísť tomu, aby sa tieto rušivé systémy dostali do nesprávnych rúk;

Otázky špecifické pre jednotlivé krajiny

140.  zdôrazňuje, že nasledujúce odseky sa zaoberajú iba hlavnými problémami, a preto nie sú komplexné;

Kazachstan

141.   zdôrazňuje, že hlbšie politické a hospodárske vzťahy by sa mali zakladať na spoločných hodnotách; berie na vedomie, že Kazachstan je prvým stredoázijským partnerom, s ktorým EÚ prerokovala a podpísala rozšírenú dohodu o partnerstve a spolupráci (EPCA); v súvislosti s jej finalizáciou očakáva aktívnu a konkrétnu účasť Kazachstanu na politických a demokratických reformách, ktoré vyplývajú z jeho medzinárodných záväzkov a povinností; uznáva „program 100 krokov“ ako pokus o riešenie naliehavých reforiem v tejto krajine;

142.   zdôrazňuje v tejto súvislosti odporúčania Parlamentu týkajúce sa rokovaní o rozšírenej dohode o partnerstve a spolupráci (EPCA) medzi EÚ a Kazachstanom z 22. novembra 2012(28), ktoré sú zásadné pre vyslovenie súhlasu Parlamentu s uzatvorením novej EPCA a pre budúcu spoluprác medzi EÚ a Kazachstanom;

143.   je hlboko znepokojený stálym zhoršovaním situácie v oblasti slobody médií, slobody prejavu, slobody združovania a zhromažďovania; opakuje a zdôrazňuje, že konkrétny a hmatateľný pokrok pri realizácii politických reforiem bol spojený s pokrokom pri rokovaniach o novej rozšírenej dohode o partnerstve a spolupráci; vyzýva Kazachstan, aby vyvinul všetko úsilie s cieľom zabezpečiť, aby jeho právne predpisy boli v súlade s normami Rady Európy a aby zaručovali plné uplatňovanie základných slobôd bez vlastných obmedzení; vyzýva kazašské orgány, aby prijali konkrétne a účinné opatrenia na vykonanie odporúčaní osobitného spravodajcu OSN týkajúcich sa slobody pokojného zhromažďovania a združovania uvedených v správe o výsledkoch jeho misie v Kazachstane z januára 2015; v tejto súvislosti nabáda Kazachstan, aby preskúmal a zmenil svoje nové zákony v oblasti trestného práva týkajúce sa kriminalizácie ohovárania, keďže to narúša základné slobody; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zákonom o neziskových organizáciách, keďže ohrozuje nezávislosť a dokonca spochybňuje samotnú existenciu mimovládnych organizácií v Kazachstane, a vyzýva na jeho revíziu;

144.   pripomína Kazachstanu jeho záväzky uskutočniť demokratické reformy, ku ktorým sa zaviazal v rámci OBSE, a naliehavo vyzýva túto krajinu, aby ako člen Rady OSN pre ľudské práva na roky 2013 – -2015, hostiteľská krajina medzinárodnej výstavy EXPO 2017 a kandidát na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2017 – 2018 zosúladil svoje zahraničnopolitické ambície s dôležitými domácimi politickými reformami;

145.   nabáda na úplné vykonanie všetkých odporúčaní OBSE/Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami, ktoré sú naplánované na koniec roka 2016 alebo na január 2017;

146.   vyzýva na prepustenie všetkých politických väzňov vrátane vodcu opozičnej strany Alga!, Vladimira Kozlova;

147.   uznáva pozitívnu úlohu Kazachstanu pri usporiadaní a sprostredkovaní rokovaní E3 + 3 a Iránu v roku 2013 o iránskom jadrovom programe, ako aj príspevok krajiny k iniciatívam v oblasti globálnej jadrovej bezpečnosti a ochrany, a tiež ako hostiteľskej krajiny novej medzinárodnej banky pre jadrové palivo, ktorú zriadila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a ktorá začne svoju činnosť v roku 2017, ako aj pozitívnu úlohu pri pokuse o sprostredkovanie, pokiaľ ide o krízu medzi Ruskom a Ukrajinou, a služby poskytované v rámci konzultácií medzi sýrskou opozíciou;

148.  víta skutočnosť, že Kazachstan v roku 2015 dospel do záverečnej fázy procesu svojho pristúpenia k WTO;

Kirgizsko

149.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že Kirgizsko, krajina regiónu, do ktorej EÚ vkladala najväčšie očakávania v súvislosti s jeho úsilím o napĺňanie demokratických ambícií, upustilo od nastúpenej cesty;

150.   oceňuje pokrok Kirgizska, ktorý sa prejavil pri nedávnych parlamentných voľbách; uznáva ich pokojný priebeh a výrazné zlepšenie transparentnosti; víta závery volebnej pozorovateľskej misie OBSE o parlamentných voľbách v Kirgizsku zo 4. októbra 2015, ktoré zdôraznili široký výber pre voličov a pluralitu volebnej kampane; vyjadruje však znepokojenie nad povinnou registráciou biometrických údajov ako predpokladu pre hlasovanie, čo viedlo k značným problémom spojeným s kompletnosťou zoznamov voličov; zdôrazňuje, že treba vynaložiť ďalšie úsilie na rozvoj plne funkčnej parlamentnej demokracie, a to napriek počiatočným povzbudivým náznakom Kirgizska v súvislosti s uskutočňovaním demokratických reforiem a posunom smerom ku skutočnému pluralitnému systému, ako jednej z pilotných krajín, pokiaľ ide o podporu demokracie zo strany EÚ;

151.   víta skutočnosť, že Kirgizsko stiahlo reštriktívne návrhy zákona o zahraničných agentoch a osobách LGBTI a žiada ho, aby odmietlo všetky právne predpisy, ktoré by diskriminovali osoby LGBTI a boli zamerané na občiansku spoločnosť;

152.   víta úspešné zvolenie Kirgizska za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2016 – 2018 a vyzýva túto krajinu, aby konštruktívne využila svoje nadchádzajúce členstvo na riešenie otázok ľudských práv;

153.   naliehavo vyzýva Komisiu/ESVČ, aby pomáhali Kirgizsku pri výkone spravodlivosti v prospech obetí etnických stretov v roku 2010;

Tadžikistan

154.  naliehavo vyzýva Tadžikistan, aby dodržiaval svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a chránil slobodu zhromažďovania a nezávislosť právnického povolania; upozorňuje na problematickú situáciu médií po podpise nového nariadenia prezidentom, podľa ktorého všetky informácie o oficiálnych udalostiach sa budú poskytovať prostredníctvom štátnej informačnej agentúry, čím sa obmedzí prístup iných médií k týmto informáciám; vyzýva Tadžikistan, aby sa zdržal neprimeraného zasahovania do práce mimovládnych organizácií a nezavádzal nedávno prijaté právne predpisy týkajúce sa financovania mimovládnych organizácií;

155.   je hlboko znepokojený rozhodnutím o zákaze Strany islamskej obrody Tadžikistanu vyplývajúcim zo znepokojujúceho trendu zameraného na potlačenie legitímnych politických síl a umlčanie kritických hlasov z dôvodu obáv o bezpečnosť; vyzýva tadžické orgány, aby dodržiavali záväzky vyplývajúce z mierovej dohody z roku 1997 a aby prijali potrebné opatrenia na zaručenie slobody prejavu, pluralizmu a slobodného a otvoreného politického prostredia;

156.   berie na vedomie závery volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR k parlamentným voľbám v Tadžikistane, ktoré sa konali 1. marca 2015, podľa ktorých voľby „prebehli v obmedzenom politickom priestore a neboli zabezpečené rovnaké podmienky pre kandidátov“;

157.  naďalej vyjadruje znepokojenie nad neúčinnosťou rozvojovej pomoci EÚ v krajine; naliehavo vyzýva ESVČ/Komisiu, aby uprednostnili programy zamerané na predchádzanie mučeniu vo väzenských zariadeniach a na slobodu médií v Tadžikistane;

158.   víta pristúpenie Tadžikistanu k WTO v marci 2013;

Turkménsko

159.   kladie dôraz na to, že Turkménsko je zmluvnou stranou väčšiny hlavných medzinárodných dohôd, a preto je povinné za všetkých okolností rešpektovať a chrániť ľudské práva; vyjadruje svoju pripravenosť zvýšiť podporu EÚ v oblasti demokratických zásad a ľudských práv, najmä tým, že plne využije EIDHR a ďalšie prostriedky na podporu procesu reforiem v krajine;

160.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že v sledovanom období sa situácia v oblasti zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd prakticky nezmenila, aj napriek určitému legislatívnemu úsiliu v oblastiach politiky, súdnictva, hospodárstva, sociálnych vecí a vzdelávania; je presvedčený, že nová právna úprava by mala byť predmetom preskúmania medzinárodnými odborníkmi vzhľadom na medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv;

161.   žiada PK/VP a Komisiu, aby spolupracovali s turkménskymi orgánmi a žiadali konkrétne kroky zamerané na zlepšenie situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu, ako sa uvádza v článku 21 ZEÚ; ďalej vyzýva, aby sa okrem pokračujúceho dialógu o dodržiavaní ľudských práv na všetkých úrovniach naďalej nastoľovali otázky dodržiavania ľudských práv; opakovane vyzýva ESVČ, aby čo najskôr povýšila styčný úrad v Ašchabade na plnohodnotnú delegáciu EÚ v Turkménsku, aby okrem iného mohol zabezpečovať interakciu medzi občianskou spoločnosťou a monitorovala situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv;

162.   zdôrazňuje význam pokračovania dialógu o ľudských právach, najmä vzhľadom na pokračujúci tlak na prepustenie osôb zadržaných na základe politicky motivovaných dôvodov z väzby, ako aj na zverejnenie osudov uväznených osôb, ktoré zmizli;

163.   uznáva, že nadobudnutie platnosti DPS s Turkménskom by pomohlo rozvinúť plný potenciál vybudovaných vzťahov;

164.   vyzýva PK/VP, aby dodržiavala dohodu so svojou predchodkyňou o mechanizme sledovania, ktorý umožňuje Parlamentu, aby ho ESVČ riadne informovala o vykonávaní DPS, len čo nadobudnú platnosť;

165.   víta nedávne posilnenie spolupráce Turkménska s EÚ v oblastiach spoločného záujmu; berie na vedomie prítomnosť krajiny na zasadnutí OBSE o realizácii ľudského rozmeru v roku 2015 a jej účasť na vysokej úrovni na 15. výročnom zasadnutí spoločného výboru v rámci dočasnej dohody o obchode v októbri 2015;

166.   vyzýva Turkménsko, aby zastavilo prebiehajúcu kampaň na odstránenie satelitnej paraboly a blokovanie prístupu k niektorým webovým stránkam a aby ukončilo zastrašovanie a prenasledovanie nezávislých novinárov a aktivistov občianskej spoločnosti;

Uzbekistan

167.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ chýba účinné presadzovanie demokratizácie v Uzbekistane a opakuje svoje očakávanie, že EÚ bude aktívne v krajine sledovať tento cieľ; konštatuje, že vláda Uzbekistanu odmieta podniknúť významné reformy; nabáda PK/VP, aby vypracovala politiku kritickej, konštruktívnej, podmienečnej a jasnej európskej angažovanosti s neutrálnym Uzbekistanom;

168.   vyjadruje poľutovanie nad systematickým a rutinným porušovaním základných práv a slobôd napriek prijatiu zdokonalených právnych predpisov v tejto oblasti a ratifikácii medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv; naliehavo vyzýva uzbecké orgány, aby prijali zmysluplné kroky na úplné riešenie problémov a účinne vykonali všetky odporúčania osobitného spravodajcu OSN pre mučenie, Výboru proti mučeniu a Výboru pre ľudské práva;

169.   trvá na tom, aby uzbecké orgány prepustili všetkých, ktorí boli uväznení za odplatu za ich nenásilné uplatňovanie slobody prejavu, združovania a zhromažďovania, a zdôrazňuje potrebu prevencie a vyšetrovania prípadov mučenia vo väzení; vyjadruje svoje znepokojenie nad ľubovoľnými predĺženiami trestu odňatia slobody; vyzýva uzbecké orgány, aby umožnili nezávislým mimovládnym organizáciám pre ľudské práva pracovať bez prekážok;

170.   víta skutočnosť, že krajina urobila určitý pokrok pri odstraňovaní detskej práce, a najmä vládny zákaz v tomto zmysle; pripomína dôležitosť nezávislého a objektívneho monitorovania vykonávania tohto zákazu; opakuje, že je potrebné odstrániť využívanie nútenej práce počas každoročného zberu bavlny a súčasne podporuje ďalší záväzok vlády pokračovať v konkrétnych krokoch, ako je akčný plán na odstránenie nútenej práce na základe odporúčaní MOP a Svetovej banky;

171.  pripomína, že Parlament sa rozhodol neuvažovať o udelení svojho súhlasu s protokolom k DPS medzi EÚ a Uzbekistanom týkajúcim sa rozšírenia ustanovení dohody o bilaterálnom obchode v oblasti textilu, kým sa nepotvrdí, že sa vykonali konkrétne reformy a dosiahli zásadné výsledky, ktorými sa zabezpečí aj to, že v Uzbekistane popri odstraňovaní detskej práce skutočne dochádza aj k odstraňovaniu praktiky nútenej práce.

172.   v tejto súvislosti zastáva názor, že časť rozvojovej pomoci EÚ v Uzbekistane vrátane pomoci poskytnutej minulosti na budovanie kapacít jeho parlamentu bola nesprávne nasmerovaná a mala by byť presmerovaná do zmysluplnejších oblastí, ako sú rozvoj vidieka a riadenie v oblasti životného prostredia a vodného hospodárstva;

173.   vyjadruje svoje hlboké znepokojenie z činností Islamského hnutia Uzbekistanu, ktoré v auguste 2015 prisahalo vernosť Islamskému štátu a naverbovalo tisíce džihádistov v Strednej Ázii;

174.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ESVČ, osobitnému zástupcovi EÚ pre Strednú Áziu a vládam a parlamentom Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu.

3.12.2015

STANOVISKO Výboru pre rozvoj

pre Výbor pre zahraničné veci

k vykonávaniu a preskúmaniu stratégie EÚ – Stredná Ázia

(2015/2220(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: György Schöpflin

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že s cieľom zvládnuť nové skutočnosti a záväzky EÚ týkajúce sa základných hodnôt je potrebné prepracovať stratégiu pre Strednú Áziu z roku 2007; pripomína význam zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaručili, že žiadna z politík EÚ, predovšetkým v oblasti obchodu a investícií, neohrozí ľudské práva obyvateľov Strednej Ázie ani dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja; pripomína, že región Strednej Ázie je vo veľkej miere definovaný svojou klímou, geografiou, suchou pôdou a vnútrozemskou polohou, ale aj sovietskou nadvládou a bývalými administratívnymi štruktúrami, z ktorých vznikli oligarchické byrokracie naviazané na rôzne klany alebo rodiny; pripomína, že EÚ zohráva v regióne Strednej Ázie relatívne nepodstatnú úlohu a že napriek nízkemu objemu obchodnej výmeny je dôležitým obchodným partnerom všetkých krajín tohto regiónu;

2.  pripomína význam regiónu Strednej Ázie pre EÚ z hľadiska hospodárskeho potenciálu, diverzifikácie zdrojov energie, ako aj geostrategických a bezpečnostných záujmov;

3.  pripomína spoločné črty vyplývajúce z dávnejšej histórie, ako boli napr. hodvábne cesty, kolonizácia turkickými kmeňmi a prijatie islamu; konštatuje tiež, že päť krajín tohto regiónu dosiahlo rôzny stupeň rozvoja; Kazachstan sa pomaly stáva kľúčovým hráčom v regióne, ktorého vzťahy s EÚ sa neustále rozvíjajú; Kirgizsko a Tadžikistan sú oveľa chudobnejšie, sú to však relatívne otvorené krajiny s určitou mierou zapojenia občianskej spoločnosti; rozvíjajú sa aj vzťahy EÚ s Uzbekistanom, ale Turkménsko ostáva najuzavretejšou krajinou v regióne, pričom v ňom vôbec nefunguje nezávislá občianska spoločnosť;

4.  upozorňuje na skutočnosť, že región je typický aj značnou rozmanitosťou, a to nielen z hľadiska prírodných zdrojov, ako sú fosílne palivá a orná pôda, ale vďaka tomu čiastočne aj súčasnou úrovňou ľudského a hospodárskeho rozvoja krajín; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť na jednej strane kultúrne rozdiely v rámci regiónu a na druhej strane vzájomné súvislosti medzi krajinami;

5.  poukazuje na to, že stredoázijské štáty spájajú tradičné väzby založené na spolupráci, a žiada posilnenie týchto sietí regionálnej spolupráce;

6.  vyzýva, aby sa v regióne zabezpečila koordinácia medzi rozvojovými politikami EÚ a činnosťami členských štátov; vyzýva na úzku spoluprácu s USA, pokiaľ ide o rozvojovú politiku, v rámci nášho partnerstva v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; žiada tiež spoluprácu s Čínou a Ruskom pri rozvíjaní regiónu Strednej Ázie;

7.  žiada, aby EÚ úzko spolupracovala s fondmi a agentúrami OSN, ako aj so Svetovou bankou;

8.  poukazuje na nedostatky politických systémov krajín Strednej Ázie a nedostatočnú politickú účasť ich obyvateľov; upozorňuje na rastúce rozdiely medzi ich obyvateľmi napriek obrovským zásobám prírodných zdrojov; konštatuje, že občianska vojna v Tadžikistane v 90-tych rokoch, nedostatočné záväzky v oblasti ľudského rozvoja a slabá pripravenosť na účasť na regionálnej spolupráci spomalili a v niektorých prípadoch dokonca zvrátili hospodársku a sociálnu transformáciu; poukazuje na problematickú závislosť Tadžikistanu, Kirgizska a v menšom rozsahu Uzbekistanu od remitencií migrantov pracujúcich v Rusku, Kazachstane a Európe; upozorňuje tiež na rýchlo rastúcu hospodársku závislosť od Číny a iných rozvíjajúcich sa ekonomík;

9.  zdôrazňuje, že krajiny Strednej Ázie čelia vonkajším výkyvom, najmä spomaleniu hospodárskeho rastu v Rusku a Číne, pretrvávajúcim geopolitickým napätiam a konfliktu na Ukrajine; ďalej zdôrazňuje, že pokles cien komodít má vplyv na krajiny tohto regiónu vyvážajúce ropu; konštatuje, že vzhľadom na tieto skutočnosti sa predpokladá, že miera rastu v regióne bude od roku 2014 približne na polovičnej úrovni priemernej hodnoty predošlej dekády;

10.  zdôrazňuje, že napriek rýchlemu hospodárskemu rastu v posledných rokoch je v regióne vysoká miera chudoby, veľká nevyrovnanosť v oblasti príjmov a klesajúca priemerná dĺžka života, najmä vo vidieckych oblastiach, v ktorých žije 80 – 90 % obyvateľstva; zdôrazňuje, že v dôsledku procesu privatizácie v období hospodárskej transformácie horské oblasti značne zaostávajú; zdôrazňuje, že v týchto oblastiach sú postihnuté najmä ženy, pretože mnohí muži odišli do miest hľadať prácu a ženám prenechali celú zodpovednosť za poľnohospodársku činnosť a starostlivosť o rodiny;

11.  zdôrazňuje, že pre trvalo udržateľný hospodársky rozvoj v regióne je nesmierne dôležité prehlbovanie regionálnej integrácie, rozširovanie obchodu medzi regiónmi, zameranie sa na dopravné siete a logistické služby a zlepšovanie podnikateľského prostredia a legislatívneho a regulačného rámca, najmä v prípade malých a stredných podnikov;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ využila príležitosť a spolupracovala na rozvoji v záujme podpory rešpektovania ľudských práv a plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a dosiahla tak vo všetkých krajinách regiónu zvýšenie obchodných výmen a investícií a posilnenie úlohy a činnosti sociálnych partnerov ako predstaviteľov občianskej spoločnosti;

13.  zdôrazňuje skutočnosť, že Stredná Ázia je región, ktorý je vystavený rôznym prírodným rizikám a keďže ide o jednu zo seizmicky najaktívnejších oblastí na svete, sú zemetrasenia naďalej hlavnou hrozbou, zatiaľ čo zmena klímy je pre región ekologickou výzvou; zdôrazňuje, že je nevyhnutné školiť a pripravovať obyvateľstvo tohto regiónu na zvládanie mimoriadnych situácií spojených s katastrofami vyvolanými zmenou klímy, ktorá predstavuje veľkú hrozbu, a že je okrem toho veľmi pravdepodobné, že by na juhovýchode Strednej Ázie mohlo dôjsť k výraznej seizmickej aktivite; zdôrazňuje, že zmena klímy predstavuje veľkú hrozbu, ktorá môže prehĺbiť rozdiely a prinútiť ľudí migrovať;

14.  berie na vedomie mnohé ťažkosti v regióne, ktoré spôsobujú predovšetkým všadeprítomné väzby medzi podnikateľským sektorom a politikou, prevládajúca korupcia, odhodlanie uzbeckej a turkménskej vlády prísne kontrolovať politické činnosti, zlé rozdelenie blahobytu a zdrojov, nedostatočné dodržiavanie pracovných noriem a zlé vzťahy medzi niektorými krajinami, ktoré bránia pokroku v regionálnej spolupráci, a uvítal by vypracovanie mechanizmov riešenia miestnych konfliktov, najmä s cieľom zabezpečiť, aby malo obyvateľstvo prístup k vodným zdrojom v regióne, a zaručiť všeobecný a voľný prístup pre všetkých; zastáva názor, že EÚ musí v rámci svojich rozvojových programov presadzovať zavedenie obehového hospodárstva, udržateľné poľnohospodárstvo a verejnú správu vodných zdrojov; požaduje, aby podporné opatrenia EÚ a prideľovanie finančných prostriedkov boli lepšie prispôsobené týmto podmienkam;

15.  pripomína, že v regióne Strednej Ázie je veľký výskyt prípadov infekčnej tuberkulózy; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v poskytovaní liečby tuberkulózy v rýchlo sa rozvíjajúcich krajinách, ktoré už nedostávajú bilaterálnu pomoc EÚ, vzhľadom na to, že v prípade určitých vírusov tuberkulózy sa voči liekom vyvinula odolnosť;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci a v koordinácii s Čínou, Ruskom a Indiou začali boj proti obchodu s omamnými látkami s cieľom zistiť príčiny tohto obchodu a určiť vhodné opatrenia na jeho zastavenie;

17.  konštatuje, že existuje značný potenciál na zlepšenie energetickej účinnosti a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie; intenzívnejšia spolupráca v týchto oblastiach má silné opodstatnenie, pretože EÚ má rozsiahle odborné poznatky a silné odvetvie udržateľnej energetiky; zároveň má opodstatnenie aj rozširovanie spolupráce v tomto regióne, aby bola zabezpečená väčšia transparentnosť vládnych príjmov z energetických zdrojov a posilnená úloha občianskej spoločnosti;

18.  pripomína, že na budovaní modernej a interoperabilnej cestnej a strategickej železničnej infraštruktúry pozdĺž hodvábnej cesty má veľký záujem Čína, EÚ, ako aj Rusko. Úspešná integrácia tohto regiónu prostredníctvom modernej a spoľahlivej infraštruktúry by poskytla významné príležitosti nielen na väčšiu regionálnu ekonomickú integráciu, ale zároveň by podporila mobilitu občanov a multikultúrnu výmenu, pričom by sa vytvorilo lepšie prostredie pre fungovanie právneho štátu a demokraciu;

19.  zdôrazňuje význam súdržného a jednotného prístupu EÚ k regiónu s cieľom zabrániť akémukoľvek prekrývaniu alebo vysielaniu zmiešaných a zavádzajúcich signálov; vzhľadom na rozšírené autoritárstvo vyzýva, aby EÚ posilnila kontakty s organizáciami občianskej spoločnosti a podporovala ich s cieľom presadzovať demokraciu, ľudské práva a zásady právneho štátu ako základ rozvoja;

20.  zdôrazňuje význam kvalitného vzdelávania ako prostriedku budovania udržateľných demokratických spoločností a predchádzania násilnému extrémizmu; naliehavo vyzýva EÚ, aby sa prednostne venovala tejto otázke vzhľadom na veľký počet mladých ľudí v Strednej Ázii;

21.  považuje veľmi veľký výskyt monokultúr, napríklad pestovanie bavlny, za mimoriadne problematický a naliehavo vyzýva EÚ, aby sa v svojich rozvojových programoch zamerala na rozvoj vidieka a udržateľné poľnohospodárstvo;

22.  domnieva sa, že pokračujúca odvetvová rozpočtová podpora v Kirgizsku a Tadžikistane musí byť podmienená prísnejšími kritériami vrátane dôkladného programu reforiem a protikorupčných opatrení;

23.  vyzdvihuje potenciál väčšej spolupráce s Kazachstanom a Turkménskom, pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť EÚ; zdôrazňuje však, že výraznou zložkou dohôd a dialógov v oblasti energetiky musia byť ľudské práva; vyzýva EÚ, aby uskutočnila kompletné štúdie realizovateľnosti energetických projektov zameraných na rozšírenie južného koridoru zemného plynu vrátane posúdení vplyvu na životné prostredie a sociálneho vplyvu;

24.  vyzýva EÚ, aby rozšírila svoje programy na znižovanie rizika katastrof v Strednej Ázii, regióne, ktorý pravidelne postihujú prírodné katastrofy;

25.  vyzýva EÚ, aby v svojich programoch zameraných na rozvoj tohto regiónu kládla dôraz na environmentálne udržateľný rozvoj; zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú môže v regióne zohrávať iniciatíva pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) pri podpore ekologicky vhodnej ťažby a spracovania prírodných zdrojov, a vyzýva EÚ, aby v rámci regiónu presadzovala dodržiavanie požiadaviek; vyzdvihuje tiež problémy spojené s udržateľným vodným hospodárstvom, ktoré sa pravdepodobne v dôsledku zmeny klímy ešte vystupňujú;

26.  opakovane odporúča zaradiť program na riadenie hraníc v Strednej Ázii a program na boj proti drogám v Strednej Ázii do nástroja na podporu stability a mieru, a nie nástroja rozvojovej spolupráce;

27.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v regióne pravidelne dochádza k nútenej detskej práci; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala všetky stredoázijské štáty v plnení ich medzinárodných záväzkov, najmä záväzkov v rámci Dohovoru OSN o právach dieťaťa, Dohovoru MOP o určení minimálneho veku detí a Dohovoru MOP o najhorších formách detskej práce;

28.  naliehavo vyzýva na začatie iniciatívy EÚ na podporu plnenia cieľov udržateľného rozvoja a účinné zabezpečenie dodržiavania ľudských práv, medzinárodne dohodnutých sociálnych a environmentálnych noriem a ľudskej dôstojnosti v regióne;

29.  zdôrazňuje, že je potrebná stratégia EÚ – Stredná Ázia, ktorá nebude založená na geostrategických záujmoch, ale ktorej účelom bude rozvíjať participatívnu a demokratickú spoločnosť charakterizovanú slobodou združovania pre odborové zväzy, ako aj aktívnu občiansku spoločnosť a podporovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien, najmä vo vidieckych oblastiach; okrem toho vyzýva, aby sa stratégia EÚ – Stredná Ázia vykonávala a monitorovala v súlade s cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako aj želaniami obyvateľov príslušných krajín.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

1.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Doru-Claudian Frunzulică, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Stelios Kouloglou, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pál Csáky, José Inácio Faria, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández

10.12.2015

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod

pre Výbor pre zahraničné veci

k vykonávaniu a preskúmaniu stratégie EÚ – Stredná Ázia

(2015/2220(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: David Borrelli

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva význam užších strategických vzťahov medzi Strednou Áziou a EÚ a nástojí na posilnení obchodných vzťahov a výmen medzi týmito dvoma regiónmi na základe spoločných hodnôt, ako je zakotvené v dohodách o partnerstve a spolupráci (DPS); poukazuje na to, že EÚ je druhým najväčším obchodným partnerom krajín Strednej Ázie; žiada, aby úloha EÚ v tomto regióne spočívala v presadzovaní spravodlivého a voľného obchodu, otvorených a diverzifikovaných sociálnych trhových hospodárstiev, noriem WTO a zásad medzinárodného obchodu; vyzýva, aby EÚ konala proaktívnejšie v rámci reakcie na rastúci regionálny vplyv Ruska a Číny;

2.  upozorňuje na význam uzatvorenia posilnenej dohody o partnerstve a spolupráci s Kazachstanom a vyzýva Komisiu, aby posilnila dvojstranné vzťahy s ďalšími krajinami v regióne; zdôrazňuje význam komplexného prístupu spolu so silným politickým dialógom a dialógom o ľudských právach popri posilňovaní obchodných a hospodárskych vzťahov; opätovne zdôrazňuje svoju pozíciu, že pokrok v rokovaniach závisí od pokroku dosiahnutého v oblasti politických reforiem a dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu; domnieva sa, že v tejto súvislosti má takisto veľký význam členstvo vo WTO, ako aj členstvo v MOP a iných agentúrach OSN, a vyzýva Uzbekistan a Turkménsko, aby nasledovali príklad ďalších štátov Strednej Ázie;

3.  naliehavo žiada Komisiu o vytvorenie užších politických a diplomatických vzťahov s Turkménskom a dúfa, že bude môcť byť urýchlene uzavretá DPS a otvorený úrad delegácie EÚ v Ašchabade;

4.  vyzdvihuje úlohu strategického partnerstva s regiónom Strednej Ázie pre EÚ v rámci jej snáh diverzifikovať svoje zdroje dodávok energie a zaistiť energetickú bezpečnosť; domnieva sa, že budúca stratégia EÚ pre Strednú Áziu musí obsahovať širšiu víziu nad rámec oblasti energetiky, ktorá by sa mohla rozšíriť aj na krajiny ako Azerbajdžan a Irán, a dokonca Mongolsko, v súlade s európskymi záväzkami týkajúcimi sa trvalo udržateľného rozvoja a eliminácie emisií uhlíka a s cieľom znížiť závislosť dovozu od fosílnych palív a iných prírodných zdrojov a posilňovať diverzifikáciu hospodárstva; zdôrazňuje, že EÚ by mala prispieť k vyriešeniu sporov týkajúcich sa Kaspického mora s cieľom využiť jeho energetický potenciál a uľahčiť výstavbu novej energetickej infraštruktúry spájajúcej Strednú Áziu s inými regiónmi;

5.  domnieva sa, že hospodárska diverzifikácia v regióne predstavuje pridanú hodnotu, pokiaľ ide o regionálny rozvoj, stabilitu a bezpečnosť, berúc do úvahy sociálnu, hospodársku a environmentálnu rovnováhu; považuje za nevyhnutné modernizovať a rozvíjať udržateľnú domácu dopravnú a energetickú infraštruktúru, najmä vo vidieckych oblastiach, zlepšovať prístup k vysokorýchlostnému internetu a uľahčovať rozvoj medziregionálnej prepojenosti; zastáva názor, že obnova životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj by mali mať rovnakú prioritu v kontexte rozvoja regiónu, a zdôrazňuje význam obchodu pri presadzovaní oboch týchto cieľov; vyslovuje sa za zvýšenie podpory EÚ pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, energetickú účinnosť a riadenie zdrojov v stredoázijských krajinách a nabádanie na cezhraničnú spoluprácu medzi nimi;

6.  poukazuje na skutočnosť, že región nemá dostatočný počet vysoko kvalifikovaných odborných pracovníkov a že to ovplyvňuje jeho konkurencieschopnosť a hospodársky rozvoj a obmedzuje možnosti pre zahraničné investície; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby kládli väčší dôraz na podporu reforiem vysokoškolského vzdelávania, prispôsobovanie vzdelávania podľa trhu práce, odborné vzdelávanie, študentské výmeny, štipendiá, odbornú prípravu a výmenu poznatkov, so zameraním na mladšiu generáciu; zdôrazňuje, že vzdelávanie a odborné vzdelávanie majú rovnako ako investície a hospodársky rozvoj zásadný význam pre sociálny a demokratický pokrok krajín Strednej Ázie a ich občanov; zastáva názor, že spolupráca s Európou v tejto oblasti musí byť založená na cielenom, overenom nástroji, ako je napríklad Erasmus+;

7.  víta žiadosť Kirgizska o uplatňovanie ustanovení VSP+ a dúfa, že Tadžikistan a Uzbekistan budú tento príklad nasledovať;

8.  požaduje ďalšie úsilie s cieľom podporiť modernizáciu a diverzifikáciu hospodárstiev týchto krajín a pomôcť im vytvoriť priaznivé prostredie pre zahraničné investície prostredníctvom posilnenia právneho štátu, dodržiavania ľudských práv, základných slobôd a práv menšín, účinného využívania doložky o nevykonaní, zníženia byrokratickej záťaže a administratívnych zásahov pre podniky, zlepšenia podnikateľského prostredia, odstránenia prekážok cezhraničného obchodu, ako aj prostredníctvom reformy súdneho systému; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť komplexnú ochranu vlastníckych práv a zahraničných investícií a zároveň bojovať proti korupcii a poskytovať odbornú prípravu; poukazuje na to, že korupcia ostáva jednou z najväčších prekážok pre zahraničné investície v regióne;

9.  víta zvýšenie makrofinančnej pomoci a požaduje využitie príslušného nástroja na základe prísnych kritérií nákladov a prínosov a podrobných posúdení vplyvu, ktoré sa zamerajú na účinky presahovania; berúc do úvahy najdôležitejšie aspekty správ o pokroku stratégie zdôrazňuje význam zapojenia členských štátov do poskytovania pomoci EÚ s cieľom dosiahnuť väčší vplyv a zlepšiť výsledky;

10.  v súlade so zisteniami OECD uznáva osobitný význam programov obchodného prepojenia (business linkage programmes – BLP) priamych zahraničných investícií (PZI) s MSP ako nástroja na diverzifikáciu a maximalizovanie účinku presahovania investícií, čo stredoázijským krajinám umožní užšie previazať PZI so svojimi domácimi hospodárstvami a posilniť svoju konkurencieschopnosť a zároveň im umožní získať prístup k medzinárodným trhom, financiám, technológiám a riadiacim schopnostiam; v tejto súvislosti vyzýva vlády stredoázijských štátov, aby tieto programy iniciovali a zvýšili zapojenie zainteresovaných strán do už existujúcich programov obchodného prepojenia; poukazuje na to, že v záujme zabezpečenia toho, aby miestna výroba spĺňala medzinárodné normy kvality, treba zaviesť doplnkové opatrenia, napríklad ponúkanie programov odbornej prípravy, ktoré malým a stredným podnikom pomáhajú zlepšovať zručnosti svojich zamestnancov alebo im pomáhajú pri prijímaní medzinárodne uznávaných noriem kvality;

11.  domnieva sa, že EÚ by v spolupráci s členskými štátmi mala naďalej podporovať politiky regionálnej integrácie a budovania dôvery, zároveň by však mala oceniť pozitívne opatrenia, ktoré prijali jednotlivé krajiny Strednej Ázie alebo skupiny krajín prostredníctvom posilnenej spolupráce; zastáva názor, že opatrenia EÚ by mali byť zamerané na potreby a osobitné charakteristiky každej krajiny; zdôrazňuje potrebu prehĺbiť politický dialóg a podporiť opatrenia na budovanie dôvery medzi krajinami tohto regiónu;

12.  uznáva, že spolupráca Uzbekistanu s MOP v oblasti zberu bavlny pokračuje v povzbudzujúcom trende a že sa dosahuje pokrok v otázke systematickej detskej práce; konštatuje však, že existuje priestor na zlepšenie, ako ukázala situácia týkajúca sa nútenej práce a zastrašovania a donucovania mimovládnych skupín pôsobiacich v oblasti ľudských a pracovných práv počas monitorovania zberu bavlny v roku 2015;

13.  pripomína, že Parlament sa rozhodol neuvažovať o udelení svojho súhlasu s protokolom k DPS týkajúcim sa rozšírenia ustanovení dohody o bilaterálnom obchode v oblasti textilu, kým sa nepotvrdí, že sa vykonali konkrétne reformy a dosiahli zásadné výsledky, ktorými sa zabezpečí, že v Uzbekistane popri odstraňovaní detskej práce skutočne dochádza aj k odstraňovaniu praktiky nútenej práce.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

34

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, David Borrelli, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Santiago Fisas Ayxelà, Karoline Graswander-Hainz, Ska Keller, Jude Kirton-Darling, Gabrielius Landsbergis, Bernd Lange, Emmanuel Maurel, Emma McClarkin, Artis Pabriks, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Viviane Reding, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Adam Szejnfeld, Hannu Takkula, Iuliu Winkler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Klaus Buchner, Dita Charanzová, Nicola Danti, Sander Loones, Lola Sánchez Caldentey, Ramon Tremosa i Balcells, Marita Ulvskog, Wim van de Camp, Jarosław Wałęsa

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Edward Czesak, Eleonora Evi, Maurice Ponga, Dario Tamburrano, Derek Vaughan, Flavio Zanonato

3.12.2015

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť

pre Výbor pre zahraničné veci

k vykonávaniu a preskúmaniu stratégie EÚ – Stredná Ázia

(2015/2220(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Julie Girling

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien,

A.  keďže v júni 2015 Rada pre zahraničné veci zopakovala svoj záväzok presadzovať práva žien a skonštatovala, že posilňovanie postavenia žien v regióne je nevyhnutnou zložkou dlhodobej stability a dobrej správy vecí verejných;

B.  keďže užšia spolupráca medzi EÚ a piatimi krajinami Strednej Ázie je možná iba vtedy, keď sa dosiahne spoločná dohoda o pojmoch demokracie, zásad právneho štátu a práv žien, a keďže medzi priority EÚ patrí rešpektovanie slobody združovania, slobody prejavu a slobody náboženstva a presadzovanie práv žien, detí a osôb patriacich k menšinám; keďže nedostatky, pokiaľ ide o rešpektovanie ľudských práv, demokracie a základných slobôd, v stredoázijských krajinách naďalej existujú a keďže v oblasti diskriminácie, pokiaľ ide o prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a hospodárskym a kultúrnym príležitostiam, je celková situácia žien v regióne naďalej znepokojivá; keďže užšia spolupráca s EÚ otvorí cestu k zlepšeniam v týchto oblastiach;

C.  keďže osobitný zástupca EÚ pre Strednú Áziu Peter Burian je zodpovedný za presadzovanie práv žien a rodovú rovnosť;

D.  keďže situácia žien sa v Strednej Ázii postupne zlepšuje, pokiaľ ide o miery úmrtnosti matiek, miery tehotenstiev u dievčat vo veku od 15 do 19 rokov, pomerný počet dievčat a chlapcov s ukončeným základným a stredoškolským vzdelaním, ktorý je takmer vyrovnaný, a miery zamestnanosti u žien a mužov(29); keďže stále existujú veľké rozdiely medzi počtom žien a mužov zapísaných do terciárneho vzdelávania v Uzbekistane a Tadžikistane, čo je v kontraste so situáciou v Kazachstane, kde je počet zapísaných žien vyšší ako mužov(30);

E.  keďže zvýšenie celkovej úrovne vzdelávania prispeje k boju proti možnému radikalizmu mladých ľudí a k obmedzeniu rodovo motivovaného násilia;

F.  keďže existujú veľké rozdiely medzi skúsenosťami žien žijúcich na vidieku a žien žijúcich v meste a keďže je ťažké vyvodzovať z toho všeobecné závery, pretože ženy vo vidieckych oblastiach musia viac bojovať o prístup k svojim právam podľa vnútroštátnych zákonov;

G.  keďže EÚ musí čo najskôr prijať rodovo založenú zahraničnú politiku s cieľom podporiť v celosvetovom meradle program rodovej rovnosti na obdobie po roku 2015;

H.  keďže inštitúcie OSN zaznamenávajú v Kazachstane aj napriek schváleniu stratégie rodovej rovnosti na obdobie 2006 – 2016 iba nepatrné zmeny, pokiaľ ide o situáciu žien; keďže ženy čelia rôznym ekonomickým ťažkostiam a diskriminácii v zamestnaní a sú aj naďalej ohrozované obchodovaním s ľuďmi, najmä na účely sexuálneho vykorisťovania;

I.  keďže rôzne druhy násilia páchaného na ženách predstavujú aj naďalej veľmi rozšírený problém v Uzbekistane, ktorý nemá žiadne právne predpisy zakazujúce domáce násilie, v Tadžikistane, kde je rozšírený najmä problém obchodovania s ľuďmi vrátane obchodovania na účely sexuálneho vykorisťovania a nútenej práce, ako aj v Kirgizsku, kde sú stále ešte hlásené prípady únosu neviest, znásilňovania v manželstve a domáceho násilia;

J.  keďže v Turkménsku nie sú údaje týkajúce sa práv žien zhromažďované v dostatočnej miere a problémy, ako sú nútené sobáše, diskriminácia manželiek žijúcich oddelene a rozvedených žien, domáce násilie a obchodovanie so ženami a dievčatami, sú aj naďalej rozšírené;

1.  je si vedomý toho, že zatiaľ čo Uzbekistan, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Turkménsko narážajú pri svojej snahe o dosiahnutie pokroku v oblasti ľudských práv na individuálne problémy, tento región má spoločné problémy, ktoré sa týkajú sa riešenia otázky práv žien a rodovej rovnosti a presadzovania týchto hodnôt;

2.  poznamenáva, že napriek tomu, že všetkých päť stredoázijských krajín ratifikovalo Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ich kultúra zostáva patriarchálna s dominanciou mužov, stále existujú výrazné nerovnosti medzi ženami a mužmi v mnohých oblastiach vrátane prístupu k vyššiemu vzdelávaniu, k častiam trhu práce a k právnej ochrane a právam a násilie páchané na ženách je aj naďalej bežne rozšírené v mnohých častiach Strednej Ázie a má mnoho podôb vrátane domáceho násilia, únosov neviest, obchodovania s ľuďmi, manželstiev maloletých a fyzického zneužívania; vyzýva týchto päť krajín, aby v plnej miere vykonávali Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien; opakuje, že podpora, ktorú EÚ poskytuje, musí zahŕňať konkrétne opatrenia na odstránenie diskriminácie voči ženám;

3.  odporúča, aby boli pracovníci v oblasti súdnictva oboznámení s rodovými otázkami a vzdelávali sa v tejto oblasti, a upozorňuje na nevyhnutnosť trestania osôb páchajúcich rodovo motivované násilie;

4.  konštatuje, že ženy zohrávajú komplexnú a dôležitú úlohu v poľnohospodárskej výrobe a poľnohospodárskych činnostiach v celej Strednej Ázii, pričom priemerný podiel žien zamestnaných v poľnohospodárskom sektore je na úrovni 58 %(31), vyjadruje však poľutovanie nad pretrvávajúcim problémom nútenej práce v poľnohospodárstve, najmä v odvetví bavlny v Uzbekistane; vyzýva všetky krajiny Strednej Ázie, aby nabádali na zamestnanosť žien a podnikanie žien, najmä vo vidieckych oblastiach; požaduje presadzovanie a monitorovanie hospodárskych a sociálnych práv a posilňovania postavenia dievčat a žien, a to ako kľúčový cieľ vonkajších vzťahov EÚ s týmto regiónom;

5.  domnieva sa, že by sa mali uprednostňovať investičné programy, ktoré by mohli mať väčší dosah na rozvoj regiónu, a to v neposlednom rade v oblasti vzdelávania, mládeže a rodovej rovnosti;

6.  poukazuje na význam prístupu žien k odbornému a univerzitnému vzdelávaniu vrátane väčšej miery zastúpenia v oblastiach vedy a techniky a naliehavo vyzýva osobitného zástupcu EÚ, aby podporoval stimuly v tejto oblasti; domnieva sa, že EÚ by mala zintenzívniť svoje opatrenia v tejto oblasti, napríklad organizovaním odbornej prípravy učiteľov a dodávaním učebných materiálov; požaduje, aby sa prijali opatrenia na modernizáciu sektora verejného vzdelávania, podporu medzinárodných akademických výmen a umožnenie ženám zúčastňovať sa na nich za rovnakých podmienok; domnieva sa, že pre odborníkov v oblasti vzdelávania by sa mali vytvoriť školenia v oblasti rodovej rovnosti;

7.  berie na vedomie kroky prijaté jednotlivými krajinami Strednej Ázie na zlepšenie rodovej rovnosti, ako sú zmeny v článkoch 154 a 155 kirgizského trestného zákonníka, ktoré nadobudli účinnosť vo februári 2014, a sprísnený trest za bežnú praktiku únosov neviest; konštatuje však, že ochrana práv žien a podpora rodovej rovnosti v celom regióne je ešte stále výzvou; žiada Komisiu, aby ja naďalej podporovala krajiny Strednej Ázie v rozvoji ich programov v oblasti práv žien s cieľom rozvíjať a dosiahnuť rodovú rovnosť a zabezpečiť, aby všetci vrátane najzraniteľnejších členov spoločnosti mali v plnej miere zaručené ľudské práva;

8.  víta stratégiu rodovej rovnosti Kazachstanu a 45 politických, sociálnych a hospodárskych opatrení, ktoré sú v nej obsiahnuté; žiada Komisiu, aby ja naďalej podporovala krajiny Strednej Ázie v rozvoji ich programov v oblasti práv žien, a požaduje účinnejšie vykonávanie tejto stratégie; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným zastúpením žien v kazašských verejných orgánoch napriek tomu, že zákon požaduje ich 30 % zastúpenie v politických inštitúciách;

9.  žiada Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby v rámci preskúmania svojej stratégie pre Strednú Áziu a v súlade so svojimi prioritami na obdobie 2016 – 2020 a pri zohľadnení pokroku, ktorý sa už v stredoázijských krajinách dosiahol, vypracovala komplexný akčný plán v oblasti rodovej rovnosti s konkrétnymi opatreniami na zlepšenie práv a životných podmienok žien; domnieva sa, že každá krajina Strednej Ázie by mala byť nabádaná, aby prijala právne predpisy, ktoré výslovne zakazujú všetky formy násilia a diskriminácie voči ženám vrátane sexuálneho, fyzického, fyziologického a ekonomického zneužívania a zabraňovania toho, aby obete mohli pracovať a mali prístup k bankovým účtom, kreditným kartám alebo preprave, okrem iných izolačných taktík; poukazuje na to, že finančné zabezpečenie je základným predpokladom toho, aby sa obeť domáceho násilia osamostatnila a vyslobodila zo zneužívania; vyzýva stredoázijské krajiny, aby zaobchádzali s násilím voči ženám ako s trestným činom a aby riadne vyšetrovali všetky oznámené prípady a zaviedli opatrenia na zaručenie ochrany, podpory a prístupu k spravodlivosti pre obete spolu s mechanizmami na zabezpečenie presadzovania práva; poznamenáva, že odvetvie sprostredkovania sobášov je v Strednej Ázii pomerne významné, a žiada, aby krajiny v tomto regióne zvážili reguláciu týchto sprostredkovateľských agentúr v záujme najlepšej ochrany zraniteľných žien pred využívaním; vyzýva krajiny Strednej Ázie, aby organizovali vzdelávacie kampane o práve na život bez násilia a iniciatívy na zvyšovanie povedomia celej spoločnosti, a najmä náboženských lídrov, o absolútne nevyhnutnej potrebe získania súhlasu oboch strán počas svadobného obradu;

10.  poznamenáva, že existujú rozdiely medzi zákonom a skutočnosťou a že zatiaľ čo niektoré krajiny majú právne predpisy zaručujúce rovnaké práva so zreteľom na rozdelenie majetku, stále existuje diskriminácia v prospech mužských dedičov; je znepokojený skutočnosťou, že nedostatočná právna registrácia manželstiev v Tadžikistane ponecháva ženy v mimoriadne zraniteľnej pozícii po rozvode, keďže z prieskumu OBSE vyplýva, že z tohto dôvodu je 80 % žien v prípade rozvodu odopierané právo na majetok a finančnú podporu detí;

11.  naliehavo vyzýva EÚ, aby podporila organizácie občianskej spoločnosti, ktorých činnosť sa zameriava na obranu ľudských práv a podporu rodovej rovnosti v krajinách Strednej Ázie, a aby aktívne spolupracovala s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti rodovej rovnosti, napríklad s MOP, OECD a OSN, s cieľom vytvoriť synergie slúžiace na posilnenie postavenia žien;

12.  konštatuje, že pokiaľ ide o ministerské pozície, je zastúpenie žien veľmi nízke, pričom v Kirgizsku bolo zastúpenie žien v roku 2015 na týchto pozíciách 15 % a v Turkménsku 5,7 %(32); nabáda stredoázijské krajiny a Komisiu, aby sa zamerali aj na zapojenie žien do rozhodovania, a to najmä politického rozhodovania, a odporúča, aby sa zaviedol systém kvót na podporu účasti žien, predovšetkým ako kandidátok;

13.  odsudzuje všetky právne predpisy, nariadenia alebo tlaky vlád, ktoré neprimerane obmedzujú slobodu prejavu, najmä pokiaľ ide o ženy a iné rodové kategórie;

14.  tvrdí, že zapojenie EÚ a jej rozpočtová podpora by mali byť podmienené merateľným pokrokom v oblasti ľudských práv, demokracie a základných slobôd v stredoázijských krajinách;

15.  so znepokojením konštatuje, že podľa výročnej správy o obchodovaní s ľuďmi za rok 2015(33) sú Turkmenistan a Uzbekistan na kontrolnom zozname, čo znamená, že počet obetí obchodovania s ľuďmi sa zvyšuje; vyzýva koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, aby podporil Turkmenistan a Uzbekistan v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré je urážkou ľudskej dôstojnosti, často zahŕňa psychologický teror a fyzické násilie, a preto musí byť odstránené; žiada členské štáty, aby túto dôležitú otázku zdôrazňovali vo svojich vzťahoch s týmito krajinami;

16.  vyzýva stredoázijské krajiny, aby presadzovali rovnaký prístup k informačným a komunikačným technológiám s cieľom zaistiť rastový potenciál žien v miestnych hospodárstvach a v celosvetovom hospodárstve;

17.  zdôrazňuje potrebu organizovať kurzy odbornej prípravy týkajúce sa násilia voči ženám a obchodovania s ľuďmi pre príslušníkov orgánov presadzovania práva, prokurátorov a pracovníkov súdov a zriadiť dostupné strediská a útulky s psychologickou a právnou podporou pre obete;

18.  zdôrazňuje dôležitosť riadneho financovania tých inštitúcií a orgánov, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie politík v oblasti rodovej rovnosti, a zabezpečenia nezávislosti a financovania pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sa zasadzujú za práva žien.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

3.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Catherine Bearder, Malin Björk, Anna Maria Corazza Bildt, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Elisabeth Köstinger, Angelika Mlinar, Maria Noichl, Terry Reintke, Jordi Sebastià, Beatrix von Storch, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Eleonora Forenza, Mariya Gabriel, Julie Girling, Kostadinka Kuneva, Constance Le Grip, Dubravka Šuica, Julie Ward

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Claudiu Ciprian Tănăsescu, Kristina Winberg

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

23.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

48

4

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Goffredo Maria Bettini, Klaus Buchner, Fabio Massimo Castaldo, Javier Couso Permuy, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Tamás Meszerics, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Tonino Picula, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Alyn Smith, Jaromír Štětina, Charles Tannock, László Tőkés

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Luis de Grandes Pascual, Neena Gill, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Mike Hookem, Juan Fernando López Aguilar, Norica Nicolai, Marietje Schaake, Jean-Luc Schaffhauser, Dubravka Šuica, Janusz Zemke

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Werner Kuhn, Jeroen Lenaers

(1)

Ú. v. EÚ C 184 E, 4.8.2009, s. 49.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0588.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0119.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0118.

(5)

Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 28.

(6)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0458.

(7)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0252.

(8)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0504.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0503.

(10)

Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 69.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0288.

(12)

Prijaté texty; P7_TA(2012)0470.

(13)

Ú. v EÚ C 74, 13.3.2012, s. 12.

(14)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0459.

(15)

Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 93.

(16)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0190.

(17)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0008.

(18)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0426.

(19)

Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 92.

(20)

Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 80.

(21)

Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2013, s. 12.

(22)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0040.

(23)

Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 195.

(24)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0097.

(25)

Štatistiky Svetovej banky za rok 2012.

(26)

Štatistika Svetovej banky za obdobie piatich rokov 2011 – 2015.

(27)

Vypracované ministerstvom zahraničných vecí USA.

(28)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0459.

(29)

Údaje a štatistiky Svetovej banky o rodovej rovnosti za rok 2015.

(30)

Štatistický inštitút UNESCO.

(31)

Štatistiky Svetovej banky za rok 2012.

(32)

Štatistika Svetovej banky za obdobie piatich rokov (2011 – 2015).

(33)

Vypracované ministerstvom zahraničných vecí USA.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia