SPRÁVA o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet

29.3.2016 - (2015/2272(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajkyňa: Sandra Kalniete

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet

(2015/2272(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 1, 2 a 5, článok 21 a najmä jeho ods. 1, ods. 2 písm. h) a ods. 3 druhý pododsek a články 8, 22, 24, 25, 26, článok 42 ods. 7 a článok 46 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu (EBS) z roku 2003 a na správu o vykonávaní EBS z roku 2008,

–  so zreteľom na správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky o Európskej únii v meniacom sa globálnom prostredí – v prepojenejšom, konfliktnejšom a komplexnejšom svete;

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky o Komplexnom prístupe EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o Európskom programe v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky o Preskúmaní európskej susedskej politiky (JOIN(2015)0050),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2015 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike)[1],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o doložke o vzájomnej obrane (článok 42 ods. 7 ZEÚ)[2],

–  so zreteľom na závery Európskej rady v dňoch 19. a 20. decembra 2013 (EUCO 217/13) a 25. a 26. júna 2015 (EUCO 22/15), ako aj závery Rady o SBOP z 18. mája 2015 (8971/15),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1835 z 12. októbra 2015, ktorým sa vymedzuje postavenie, sídlo a prevádzkové pravidlá Európskej obrannej agentúry[3],

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky o Stratégii kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor (JOIN(2013)0001),

–  so zreteľom na stratégiu námornej bezpečnosti Európskej únie, ktorú prijala Rada Európskej únie 24. júna 2014,

–  so zreteľom na strategickú koncepciu NATO z roku 2010 a na vyhlásenie zo samitu NATO vo Walese,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o Výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti[4],

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP[5],

–  so zreteľom na program udržateľného rozvoja do roku 2030 prijatý Valným zhromaždením OSN v septembri 2015 a na Parížsku dohodu o zmene klímy,

–  so zreteľom na list Výboru pre medzinárodný obchod,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0069/2016),

A.  keďže mnohé súčasné a budúce výzvy a hrozby pre EÚ sú zložité a vzájomne prepojené, pochádzajú od štátnych a neštátnych subjektov, a to tak v rámci spoločných hraníc, ako aj mimo nich; keďže je potrebné prepojiť miestny, regionálny a globálny kontext; keďže zo strany EÚ a jej členských štátov je potrebná silná politická vôľa a vodcovstvo, ktoré by viedli k ráznym spoločným krokom, aby bolo možné proaktívne, spoločne a účinne reagovať na tieto výzvy, chrániť hodnoty a spoločenský model EÚ a aby sa EÚ premenila na účinného a strategickejšieho aktéra a prispievala ku globálnej bezpečnosti; keďže globálna stratégia EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky musí pripraviť podmienky pre tento vývoj, a to prostredníctvom vymedzenia politickej miery ambicióznosti EÚ ako medzinárodného aktéra;

B.  keďže EÚ musí uznať celý rozsah zhoršovania vo svojom bezprostrednom strategickom okolí, ako aj jeho dlhodobé následky; keďže skutočnosť, že viaceré krízy sa objavujú súčasne a majú čoraz priamejšie následky na EÚ, znamená, že žiaden členský štát nemôže reagovať sám a že Európania by mali spoločne plniť svoje povinnosti s cieľom zaručiť svoju bezpečnosť;

C.  keďže väčšina hrozieb, ktoré boli určené v Európskej bezpečnostnej stratégii z roku 2003 – terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, regionálne konflikty, zlyhanie štátu a organizovaný zločin – je naďalej aktuálna; keďže EÚ dnes čelí mnohým závažným a nepredvídaným ďalším výzvam, ako sú snahy revizionistických mocností prepísať hranice silou tým, že sa porušuje medzinárodné právo, a stavať sa proti svetovému poriadku založenému na pravidlách, zmena klímy, pomalý hospodársky rast, veľké toky migrantov a utečencov a najväčšia utečenecká kríza od 2. svetovej vojny, ako aj technologický rozvoj vo vesmíre a kybernetike, finančné trestné činy, šírenie jadrových zbraní a preteky v zbrojení, hybridná a asymetrická vojna a hrozby;

D.  keďže bezpečnostná štruktúra Európy je založená na Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE); keďže EÚ je kľúčovým aktérom v OBSE;

E.  keďže vzhľadom na zhoršovanie regionálnej bezpečnosti musí EÚ ako svoju prioritu stanoviť stabilizáciu svojho bezprostredného okolia, ale bez toho, aby sa zriekla svojich globálnych záväzkov; keďže bezpečnostné krízy na hraniciach EÚ vychádzajú z globálnych trendov a sú nimi formované a platí tiež naopak aj to, že efektívne riadenie regionálnej bezpečnosti je nevyhnutnou podmienkou toho, aby EÚ dokázala konať globálne;

F.  keďže Európska Rada poverila 26. júna 2015 vysokú predstaviteľku, aby pokračovala v procese strategickej reflexie zameranej na vypracovanie globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky v úzkej spolupráci s členskými štátmi, ktorá sa má predložiť Európskej rade v júni 2016;

G.  keďže rýchla a účinná reakcia EÚ na hrozby vyžaduje hlbokú solidaritu medzi členskými štátmi, tak aby v inštitúciách a v zahraničných zastúpeniach Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členských štátoch boli prekonané medziinštitucionálne prekážky a neochota spolupracovať a aby boli vyčlenené dostatočné a flexibilné rozpočtové zdroje, ktoré by podporili dosahovanie záujmov EÚ; keďže účinná európska stratégia si v prvom rade vyžaduje silnú politickú vôľu a zmysel pre spoločný cieľ členských štátov vytvoriť a používať skutočné európske nástroje;

H.  keďže rôzne hrozby, ktorým čelia jednotlivé členské štáty, musia byť vnímané ako hrozba pre Úniu ako celok, čo si vyžaduje pevnú jednotu a solidaritu medzi členskými štátmi a súdržnú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku;

I.  keďže komplexný prístup a konzistentné a koordinované využívanie nástrojov vonkajšej a vnútornej politiky EÚ by mali byť jadrom novej stratégie; keďže vývoz zbraní EÚ nemožno zvažovať v rámci priamych bezpečnostných záujmov EÚ a v kontexte vypracovania novej globálnej stratégie EÚ by sa mala brať do úvahy spoločná pozícia 2008/944/SZBP; keďže hlavným cieľom EÚ je podporovať jej hodnoty, a tým prispievať k mieru, bezpečnosti a udržateľnému rozvoju tejto planéty, ako aj solidarite a vzájomnému rešpektovaniu národov; keďže tieto základné ciele nemožno prehliadať, keď EÚ prijíma opatrenia na vykonávanie svojej vnútornej a vonkajšej politiky; keďže hoci EÚ koná s cieľom podporovať svoje obchodné záujmy, musí sa vždy usilovať zabezpečiť, aby boli jej kroky v súlade s cieľmi týkajúcimi sa udržania mieru a ochrany ľudských práv;

J.  keďže v tomto nestálom a neistom medzinárodnom prostredí musí byť EÚ strategicky nezávislá, aby mohla zaisťovať svoju bezpečnosť a podporovať svoje záujmy a hodnoty;

K.  keďže bezpečnosť ľudí sa musí stať jadrom globálnej stratégie EÚ a keďže treba v plnej miere zohľadňovať aj rodové hľadisko bezpečnosti a rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325;

L.  keďže od prijatia európskej bezpečnostnej stratégie v roku 2003 si EÚ za cieľ stanovila dosiahnutie medzinárodného poriadku na základe efektívneho multilateralizmu a pravidiel medzinárodného práva;

M.  keďže nová stratégia musí byť v súlade s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

N.  keďže budúca stratégia by mala byť doplnená ročnými správami o vykonávaní a mala by obsahovať tieto ciele, ktoré by sa mali ďalej rozpracovať do podstratégií so stanovením konkrétnych opatrení pre rôzne oblasti činnosti:

•    Chrániť obyvateľov Európskej únie a jej štáty, spoločnosti a hodnoty

1.  konštatuje, že cieľom Európskej únie je podpora mieru, jej hodnôt a blaha ľudí, a zároveň zabezpečenie bezpečnosti jej občanov a územia; zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť Únie sa riadi zásadami zakotvenými v článku 21 ZEÚ; zdôrazňuje, že EÚ musí preto zaistiť svoju vnútornú aj vonkajšiu odolnosť, schopnosť predvídať, vopred vylúčiť a riešiť predvídateľné problémy a hrozby a byť pripravená promptne reagovať na nepredvídateľné krízy a hrozby, ako aj schopnosť zotaviť sa z rôznych typov útokov a zaistiť bezpečnosť dodávok energie a surovín, pričom zohľadní účinky zmeny klímy, ktorými je potrebné bezodkladne sa zaoberať, a preberie vedúce postavenie v rámci globálnych opatrení v oblasti klímy a podpore trvalo udržateľného rozvoja;

2.  domnieva sa, že ak má byť EÚ schopná riešiť meniace sa globálne prostredie, jej stratégia musí vychádzať z:

a. identifikácie a prioritizácie hrozieb a výziev;

b. vymedzenia reakcií na tieto hrozby a výzvy;

c. určenia potrebných prostriedkov;

3.  zdôrazňuje, že hranice jednotlivých členských štátov sú hranicami Únie a primerane tomu by mali byť chránené;

4.  domnieva sa, že je rozhodujúce stanoviť skutočné spoločné záujmy bezpečnostnej politiky všetkých 28 členských štátov EÚ v každom regióne sveta a v každej príslušnej politickej oblasti; okrem toho zdôrazňuje, že už zviditeľnenie týchto spoločných cieľov by samo osebe výrazne posilnilo EÚ ako aktéra v oblasti zahraničných vecí; vyzýva PK/VP, aby poverila ESVČ zmapovaním týchto konkrétnych záujmov a pomohla vymedziť strategické a operačné ciele, ktoré môžu priamo viesť ku konkrétnym výstupom;

5.   domnieva sa, že Spojené štáty americké sú pre EÚ kľúčovým strategickým partnerom; konštatuje, že EÚ a jej členské štáty musia byť jednotnejšie a pripravenejšie prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju kolektívnu bezpečnosť a obranu územia a menej sa spoliehať na Spojené štáty americké, a to najmä v susedstve Európy; zdôrazňuje, že transatlantická aliancia musí ostať kľúčovým pilierom globálneho systému založeného na pravidlách; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby posilnili svoje obranné spôsobilosti, aby boli pripravené reagovať na širokú škálu civilných, vojenských a hybridných hrozieb a rizík v súčinnosti s NATO a v plnej miere využívali ustanovenia Lisabonskej zmluvy týkajúce sa spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

6.  naliehavo preto vyzýva EÚ, aby posilnila jednotnú a štruktúrovanú spoluprácu v oblasti obranného výskumu, priemyselnej základne a kybernetickej obrany prostredníctvom združovania a spoločného využívania zdrojov a iných projektov spolupráce s cieľom účinnejšie využívať vnútroštátne rozpočty na obranu, dosiahnuť kolektívny cieľ využiť 2 % výdavkov na obranu na výskum a spustiť program v oblasti obranného výskumu a technológií financovaný EÚ v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR); nazdáva sa, že treba posilniť úlohu Európskej obrannej agentúry (EDA) a zvýšiť jej zdroje, aby mohla konať účinnejšie; domnieva sa tiež, že členské štáty by mali prevziať viac zodpovednosť za budovanie naliehavo potrebných európskych spôsobilostí a prispievanie k strategickej autonómii EÚ, zvýšiť svoje výdavky na vojenský výskum prostredníctvom EDA a posilniť európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu (EDTIB) a európsky trh s obranným zariadením (EDEM); žiada o transparentnejšie a zodpovednejšie využívanie rozpočtov na bezpečnosť a obranu členskými štátmi; vyzýva tiež členské štáty, aby zabezpečili sprístupnenie vhodných spôsobilostí na plnenie úloh podľa článku 43 ZEÚ a na príslušné mierové misie OSN; okrem toho zastáva názor, že by sa mala zlepšiť výmena európskych schopností a skutočné európske schopnosti a schopnosti predvídať, pričom musia byť zavedené vhodné mechanizmy dohľadu;

7.  vyzýva PK/VP, aby sa zaoberala nedostatočnou jasnosťou doložky o vzájomnej obrane obsiahnutej v článku 42 ods. 7 ZEÚ a aby vymedzila usmernenia a postupy týkajúce jej vykonávania tak, aby mohli členské štáty efektívne reagovať vzhľadom na túto doložku;

8.  veľmi kriticky sa stavia k tomu, že Komisia nesplnila svoje úlohy, ktoré jej zverila Európska rada v roku 2013 v súvislosti s plánovaným komplexným celoeurópskym režimom bezpečnosti dodávok, plánovanou zelenou knihou o kontrole obranných a citlivých bezpečnostných priemyselných spôsobilostí, monitorovaním obstarávania v oblasti obrany a bezpečnosti, ako aj medzištátneho predaja v sektore obrany;

9.  berie na vedomie rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1835 z 12. októbra; vyzýva šéfa EDA a PK/VP, aby Parlament informovali o tom, ako toto rozhodnutie Rady odráža opakované stanovisko Parlamentu k posilneniu EDA prostredníctvom financovania nákladov agentúry na zamestnancov a prevádzku z rozpočtu Únie;

10.   domnieva sa, že hlavným cieľom by malo byť dosiahnutie stálych spoločných nadnárodných vojenských jednotiek, spoločných obranných síl a vymedzenie spoločnej obrannej politiky, čo by napokon malo viesť k európskej obrannej únii; v tejto súvislosti požaduje zriadenie stáleho vojenského veliteľstva EÚ s cieľom zlepšiť spôsobilosť vojenského krízového riadenia, zaistiť plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí a interoperabilitu síl a vybavenia; vyzýva členské štáty, aby posilnili obrannú spoluprácu kolektívne, bilaterálne a v regionálnych zoskupeniach; podporuje prijatie bielej knihy o obrane EÚ na základe globálnej stratégie EÚ;

11.  zastáva názor, že súčasná aktivácia článku 42 ods. 7 ZEÚ by mala slúžiť ako hybná sila rozvinutia potenciálu všetkých ustanovení zmluvy súvisiacich s bezpečnosťou a obranou;

12.   zdôrazňuje zásadný význam posilnenia spolupráce medzi EÚ a NATO, ktorá by mala zaručiť koordináciu operácií, a podporuje zriadenie európskych spôsobilostí, ktoré posilňujú NATO v teritoriálnej obrane a sú schopné vykonávať intervenčné operácie samostatne za hranicami EÚ; zdôrazňuje, že SBOP by mala posilniť európsky pilier NATO a zabezpečiť, aby si európski členovia NATO naozaj splnili záväzky v rámci tejto aliancie; navrhuje kombinovať koncepciu bojových skupín EÚ a silu rýchleho nasadenia NATO; pripomína, že vojenské príspevky by mali vychádzať zo zásady solidarity medzi členskými štátmi EÚ;

13.  zdôrazňuje, že kontroly vývozu zbraní sú neoddeliteľnou súčasťou zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a musia sa riadiť zásadami zakotvenými v článku 21 ZEÚ, najmä zásadou podpory demokracie a právneho štátu a zachovávania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti; pripomína, že je nevyhnutné zabezpečiť súlad medzi vývozom zbraní a dôveryhodnosťou EÚ ako globálneho obhajcu ľudských práv; je hlboko presvedčený o tom, že účinnejšie vykonávanie ôsmich kritérií spoločnej pozície by výrazne prispela k rozvoju globálnej stratégie EÚ;

14.  vyzýva členské štáty, aby rešpektovali spoločnú pozíciu k vývozu zbraní a aby zastavili obchod so zbraňami s tretími krajinami, ktoré neplnia uvedené kritériá;

15.  podporuje ďalšie prehlbovanie účinného riadenia spoločných globálnych oblastí ako námorná a letecká oblasť, vesmír a kybernetický priestor;

16.  konštatuje, že v našich spoločnostiach rastie úloha technológie a že politika EÚ musí reagovať na rapídne zmeny v rámci technologického vývoja; v tejto súvislosti poukazuje na základnú posilňujúcu úlohu internetu a technológií pri vývoji, demokratizácii a emancipácii občanov na celom svete, a preto zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ pracovala na podpore a ochrane slobodného a otvoreného internetu a na ochrane digitálnych práv;

17.  zdôrazňuje, že vplyv technológií by sa mal prejaviť v globálnej stratégií a tiež v iniciatívach v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorých neoddeliteľnou súčasťou by malo byť zlepšovanie ľudských práv, a mal by sa v náležitých prípadoch zohľadňovať vo všetkých politikách a programoch EÚ s cieľom presadzovať ochranu ľudských práv, podporu demokracie, právny štát, dobrú správu vecí verejných a mierové riešenie konfliktov;

•  Stabilizovať širšie susedstvo Európy

18.   domnieva sa, že v záujme účinnejšieho a dôveryhodnejšieho globálneho hráča by mala EÚ prevziať väčšiu zodpovednosť a zameriavať sa na vyplnenie bezpečnostného vákua v jej susedstve a širšom okolí a na vytvorenie podmienok pre stabilitu a prosperitu založenú na zásadách právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv, čo nevyhnutne zahŕňa riešenie prvotných príčin aktuálnych vojen a konfliktov, migračných tokov a utečeneckej krízy;

19.  je presvedčený, že EÚ by sa mala viac zapájať do obmedzenej diplomacie, najmä v južnom susedstve; domnieva sa, že nová stratégia by mala obsahovať spôsoby ukazujúce, ako by mohla EÚ stavať na najnovšej jadrovej dohode s Iránom a ako by mohla podporovať ďalšie budovanie dôvery a vytvárať iné regionálne dohody týkajúce sa bezpečnosti, pričom by sa mohlo vychádzať aj z vlastných skúseností Európy s regionálnymi bezpečnostnými opatreniami ako KBSE a s dohodami ako Helsinský záverečný akt;

20.   zastáva názor, že na dosiahnutie stability a mieru a podporu bezpečnosti ľudí, právneho štátu, rešpektovania ľudských práv a demokratizácie by mala EÚ dodržiavať svoje záväzky týkajúce sa rozširovania a integrácie na základe politík podporujúcich hospodársky rast a inkluzívne spoločnosti a pokračovať v spolupráci s veľmi úzko pridruženými krajinami v kontexte nedávno zrevidovanej európskej susedskej politiky (ESP); pripomína, že podľa článku 49 ZEÚ môže každý európsky štát požiadať o členstvo v Európskej únii pod podmienkou, že sa hlási ku kodanským kritériám, ktoré sú stanovené a nemenné, a zásadám demokracie, dodržiavaniu základných slobôd, ľudských práv a práv menšín a zaručuje dodržiavanie zásad právneho štátu; domnieva sa, že EÚ by si mala vždy zachovávať súdržnú a jednotnú angažovanosť s východným aj južným susedstvom;

21.   je presvedčený, že súčasná utečenecká kríza si vyžaduje holistický európsky prístup a urýchlené koordinované opatrenia uplatňujúce vonkajšie aj vnútorné nástroje; vyzýva na dlhodobú stratégiu a udržateľné riadenie azylovej, migračnej a readmisnej politiky na základe spoločných zásad a solidarity a vzhľadom na ľudské práva a bezpečnosť ľudí; žiada o posilnenie schengenského systému, európskej pohraničnej a pobrežnej stráže a agentúry FRONTEX; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby navrhla účinné a udržateľné riešenia; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by mala podporovať praktickejší a komplexnejší prístup k pomoci Afrike, Blízkemu východu a nestabilným krajinám a regiónom a krajinám a regiónom ohrozeným vojnou;

22.   domnieva sa, že inkluzívna mnohostranná diplomacia pod koordináciou a vedením PK/VP je kľúčová pri riešení konfliktov a riadení krízy v susedstve a vo svete; zdôrazňuje, že treba rozvíjať strategickejšie smerovanie, súdržnosť a pozitívne synergie medzi čoraz prepojenejšími politikami vonkajšej činnosti a vnútornými politikami na úrovni EÚ a medzi ESVČ a Komisiou;

•    Posilniť multilaterálne globálne riadenie

23.   domnieva sa, že EÚ by mala byť konštruktívnym a odolným svetovým aktérom s regionálnym zameraním a mala by byť vybavená dostatočnými civilnými a vojenskými zdrojmi a usilovať sa o to, aby bola tvorcom pravidiel, ktorý prispieva k účinnému multilaterálnemu globálnemu riadeniu a podporuje ho, s cieľom posilniť demokraciu, dobrú správu vecí verejných, právny štát a ľudské práva; zdôrazňuje, že SBOP je kľúčovým nástrojom na predchádzanie kríze a jej riešenie;

24.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v súvislosti so svojou vonkajšou činnosťou pokračovali v komplexnom/spoločnom/integrovanom prístupe a aby zohľadňovali neoddeliteľné prepojenie medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby rozvíjala synergie medzi bezpečnosťou, rozvojom, obchodom, ľudskými právami, činnosťami na podporu demokracie a vonkajšou činnosťou EÚ a začlenila tieto politiky do svojej globálnej stratégie; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa opatreniami EÚ v oblasti obchodu pomohli dosiahnuť tiež ciele týkajúce sa nešírenia zbraní, podporovania mieru a ochraňovania ľudských práv;

25.  pripomína významnú a rastúcu úlohu, ktorú bude zohrávať energetická bezpečnosť vo vnútornom rozvoji EÚ a v jej vzťahoch s miestnymi, regionálnymi a medzinárodnými partnermi; požaduje rýchle a úplné vykonávanie piatich pilierov energetickej únie; domnieva sa, že strategickým záujmom EÚ je udeliť Komisii prednostné právo na spoločné prerokovanie a podpisovanie všetkých zmlúv o dodávkach energie vyrábanej v tretích krajinách;

26.  zdôrazňuje, že v členských štátoch je potrebná politická vôľa prejaviť väčšiu flexibilitu v otázkach SBOP s cieľom vytvoriť skutočnú dynamiku v tejto oblasti; podporuje vytvorenie formátu Rady ministrov obrany, ako aj pravidelné zasadnutia Európskej rady týkajúce sa obrany; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili stálu štruktúrovanú spoluprácu v oblasti obrany (PESCO); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné prekonať štrukturálne obmedzenia týkajúce sa najmä posúdenia potrieb, spôsobilostí (civilných i vojenských) a spoločného financovania; domnieva sa, že využívanie stálej štruktúrovanej spolupráce v oblasti obrany (PESCO) a využívanie článku 44 ZEÚ predstavujú najlepšie prispôsobené inštitucionálne kanály na realistické rozvíjanie tejto spoločnej politiky;

27.   podporuje zásadu, že členské štáty EÚ by sa mali do roku 2024 zaviazať, že použijú aspoň 2 % svojho HDP na výdavky na obranu, aby dosiahli potrebné a primerané civilné a vojenské spôsobilosti v záujme splnenia cieľov SZBP/SBOP pri súčasnom posilnení hospodárnosti prostredníctvom spoločného rozvoja a spolupráce a znižovania rozdielov medzi členskými štátmi;

28.  zdôrazňuje, že posilnenie spolupráce s regionálnymi a globálnymi aktérmi v oblasti globálnych hrozieb a výziev je nevyhnutné na dosiahnutie globálneho poriadku založeného na pravidlách; domnieva sa, že spojiť sa v určitých sektorových otázkach so zainteresovanými regionálnymi aktérmi umožňuje hájiť spoločné európske hodnoty a prispieva k rastu a rozvoju; pripomína, že globálne hrozby majú často miestne príčiny a že z tohto dôvodu si ich riešenie vyžaduje zapojenie miestnych aktérov; poznamenáva, že je tiež nevyhnutné vytvorenie užších vzťahov s neštátnymi aktérmi a miestnymi a regionálnymi samosprávami a s občianskou spoločnosťou s cieľom zabezpečiť komplexný prístup ku globálnym problémom, ako je zmena klímy a terorizmus, a že treba prehodnotiť spôsob, akým EÚ rozvíja a definuje partnerstvá s cieľom zvýšiť u partnerov zmysel spoluzodpovednosti a ďalej začleniť prístup zapájajúci viaceré zainteresované strany;

29.   verí, že zapojenie kľúčových globálnych a regionálnych aktérov, ako sú štáty, organizácie a inštitúcie, musí vychádzať zo základných zásad a strategických záujmov Únie, z dodržiavania medzinárodného práva a zo stanovených spoločných cieľov a záujmov, s prihliadnutím na ich strategickú váhu a potenciálny prínos k riešeniu globálnych hrozieb a výziev; je presvedčený, že strategická prepojenosť projektov môže zohrávať významnú úlohu pri budovaní pevných a stabilných vzťahov s kľúčovými partnermi Európy;

30.  žiada o posilnenú spoluprácu s regionálnymi mocnosťami a vytvorenie rámcových podmienok na dosiahnutie udržateľných synergií v prospech mieru, bezpečnosti, predchádzania konfliktom a krízového riadenia; žiada tiež o väčšiu podporu krajinám, ktoré sú pod veľkým tlakom z dôvodu regionálnych kríz, ako aj účasť na budovaní odolných a stabilných inštitúcií a inkluzívnej spoločnosti na vyváženie obchodu a sektorových dohôd s cieľom podporiť bezpečnosť, stabilitu a prosperitu, a na vykonávanie komplexných regionálnych stratégií;

31.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že autokratické a represívne režimy sú čoraz úspešnejšie, pokiaľ ide o ich schopnosť oslabovať alebo porušovať ľudské práva, rozvoj, demokraciu a rozvoj aktívnej občianskej spoločnosti; naliehavo vyzýva PK/VP, aby riešila tento negatívny globálny trend v kontexte globálnej stratégie;

32.  poukazuje na to, že prosperita EÚ závisí od jej schopnosti zachovať si inovatívnosť, konkurencieschopnosť a profitovať z rýchlo sa vyvíjajúceho globálneho hospodárstva; zastáva názor, že EÚ musí využívať všetky svoje politické nástroje súdržným spôsobom, aby sa vytvorili priaznivé vonkajšie podmienky pre udržateľný rast európskeho hospodárstva; zastáva názor, že EÚ musí byť angažovaným a aktívnym aktérom, musí podporovať voľný a spravodlivý obchod a investície, bezpečné obchodné kanály a lepší prístup na trh na celom svete a zachovávať stabilitu celosvetového finančného systému presadzovaním prísnych noriem regulácie a riadenia;

33.  konštatuje, že na dosiahnutie uvedených cieľov musí EÚ posilniť svoju spoluprácu s reformovanou OSN a získať také postavenie, ktoré by jej umožnilo ovplyvňovať a usmerňovať činnosť svetového fóra týkajúceho sa riadenia tých oblastí, v ktorých má EÚ svoje strategické záujmy týkajúce sa bezpečnosti, a musí prehĺbiť partnerstvá s ostatnými globálnymi a regionálnymi aktérmi, obnoviť svoje strategické partnerstvá a transformovať ich do účinných politických nástrojov vrátane partnerstiev s neštátnymi aktérmi; domnieva sa, že EÚ musí posilniť aj európsku diplomaciu, zvýšiť svoje prevádzkové kapacity s cieľom predchádzať konfliktom, podporovať demokraciu a mier, zvládať krízy, budovať partnerstvá prostredníctvom mediácie a dialógu a podporovať a posilňovať občiansku spoločnosť; nabáda na užšiu spoluprácu medzi EÚ a OSN a medzi EÚ a Africkou úniou v rámci operácií na podporu mieru; zdôrazňuje, že prístupy k riešeniu konfliktov by sa mali čo najviac včleňovať do multilaterálne dohodnutých riešení, pričom treba náležite rešpektovať viaceré nevyhnutné dimenzie takýchto intervencií v oblastiach zachovávania a presadzovania mieru, udržateľného rozvoja, boja proti hlavným príčinám migrácie a dodržiavania ľudských práv;

34.  pripomína zásadnú úlohu, ktorú Únia zohráva v oblasti rozvojovej pomoci; žiada, aby členské štáty dodržali svoje záväzky venovať 0,7 % svojho HDP na oficiálnu rozvojovú pomoc; žiada Európsku úniu, aby presadzovala pragmatický prístup k pomoci nabádaním na využívanie rozpočtovej podpory; vyzýva členské štáty, aby vynaložili maximálne úsilie na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja;

35.  zdôrazňuje, že rozvoj nie je možný bez bezpečnosti a bezpečnosť nie je možná bez rozvoja; poukazuje na to, že rozvojová politika EÚ sa musí stať neodmysliteľnou súčasťou globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

36.  víta cieľ, aby nová globálna stratégia EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky bola komplexná, aby posilnila súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami a zlepšila koordináciu medzi inštitúciami a s členskými štátmi; pripomína povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy dodržiavať zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) a predchádzať akýmkoľvek rozporom medzi rozvojovými a nerozvojovými politikami, ktoré majú vplyv na rozvojové krajiny; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby zriadili a skonsolidovali koordinačné systémy medzi svojimi príslušnými ministerstvami a v rámci celého kolégia komisárov a aby do programu PCD užšie zapojili národné parlamenty, a vyzýva EÚ, aby posilnila koordinačný mechanizmus na identifikáciu možných dôsledkov politík na rozvojové ciele, od začiatku začlenila rozvojové aspekty do politických iniciatív a zaviedla systematickejšie meranie dosahov a pokroku, pokiaľ ide o PCD; v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie účinných nápravných opatrení pre obete v prípadoch, keď je domáca jurisdikcia zjavne neschopná riešiť politiky vykonávané akýmkoľvek zahraničným subjektom;

37.  víta skutočnosť, že vzťah medzi mierom a rozvojom bol v novom programe 2030 náležite zohľadnený a v dôsledku toho bol zavedený cieľ udržateľného rozvoja č. 16 o mieri a spravodlivosti; vyzýva EÚ a členské štáty, aby uprednostňovali okrem iného činnosti týkajúce sa plnenia cieľa udržateľného rozvoja č. 16 (ľudské práva, dobrá správa, budovanie mieru a demokracie) a aby zabezpečili, že v rámci plánovania rozvojovej spolupráce budú tieto činnosti ústrednými sektormi národných indikatívnych programov (NIP);

38.  požaduje revíziu Európskeho konsenzu o rozvoji ako dôležitého príspevku k aktualizovanej, súdržnej globálnej stratégii EÚ; zdôrazňuje, že takáto revízia by mala zohľadniť nové globálne výzvy, riešiť plnenie cieľov udržateľného rozvoja EÚ a opäť zdôrazniť základné hodnoty, ako sú dodržiavanie ľudských práv s osobitným dôrazom na práva zraniteľných skupín, ako sú ženy, dievčatá a osoby so zdravotným postihnutím, demokracia a zásady právneho štátu, ale aj kľúčové zásady účinnosti rozvoja, napr. prevzatie rozvojových stratégií partnerskými krajinami, väčšia zodpovednosť, pokiaľ ide o vnútroštátne systémy partnerských krajín, a diferenciácia na základe potrieb, ale aj kritériá výkonnosti na základe cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že Európska únia by mala urobiť všetko pre posilnenie komplementárnosti všetkých aktérov rozvoja, aby sa využil celý potenciál európskej rozvojovej politiky, a aby sa tým urýchlilo plnenie programu rozvoja do roku 2030;

39.  so znepokojením berie na vedomie zvýšenie neudržateľnosti dlhu v rozvinutých aj rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby posilnila zásadu spoločnej zodpovednosti prijímateľov a poskytovateľov úverov a účinne nasledovala a presadzovala zásady Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) o zodpovednom prijímaní a poskytovaní úverov vo všetkých svojich oblastiach politiky; vyzýva v tejto súvislosti EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapájali do činnosti OSN zameranej na vytvorenie medzinárodného mechanizmu riešenia štátnych dlhov;

40.  považuje za poľutovaniahodné, že stále neexistuje regulačný rámec týkajúci sa spôsobu dodržiavania ľudských práv a povinností zo strany podnikov s ohľadom na sociálne a environmentálne normy, čo niektorým štátom a podnikom umožňuje, aby ich beztrestne obchádzali; vyzýva EÚ a členské štáty, aby aktívne podporovali snahy Rady OSN pre ľudské práva a Programu OSN pre životné prostredie o medzinárodnú zmluvu s cieľom zabezpečiť, že nadnárodné spoločnosti budú brané na zodpovednosť za porušovanie ľudských práv a nedodržiavanie environmentálnych noriem;

41.  podporuje myšlienku nového vymedzenia vzťahu EÚ s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria posilnením politiky založenej na rovnocennosti partnerov, v ktorej sa bude rešpektovať demokratický politický priestor vlád zvrchovaných krajín na prijímanie politických rozhodnutí v prospech ich obyvateľov, a povýšením zásady dobrej správy vecí verejných a ľudských práv na základné prvky dohody po skončení platnosti Dohody z Cotonou, ako aj účinným posilnením prepojení rozvojových cieľov EÚ týkajúcich sa politík v oblasti obchodu, bezpečnosti, zmeny klímy a migrácie v záujme vzájomného posilnenia; žiada zavedenie formálnych kontrolných právomocí v súvislosti s Európskym rozvojovým fondom, pokiaľ možno prostredníctvom záväznej medziinštitucionálnej dohody podľa článku 295 Lisabonskej zmluvy; požaduje, aby sa po roku 2020 vytvorilo spravodlivé a ambiciózne partnerstvo EÚ – AKT založené na zásadách zodpovednosti a vzájomného rešpektovania rovnocenných partnerov s rovnakými právami a povinnosťami, ktoré sa väčšmi zameria na spoločné výzvy a záujmy a ktoré bude lepšie prispôsobené na to, aby viedlo k skutočnej zmene vôle oboch strán a výziev, pred ktorými stoja; vyzýva Európsku úniu, aby presadzovala nástroje obchodu s krajinami AKT, najmä dohody o hospodárskom partnerstve (DHP), s cieľom uskutočniť naozajstnú zmenu v oblasti bezpečnosti a prosperity oboch strán;

42.  zdôrazňuje, že EÚ musí pokračovať vo svojom úsilí o podporu hospodárskeho rozvoja a odolnosti vo svojom susedstve a v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre záujmy EÚ, a posilňovať toto úsilie; pripomína, že malé a stredné podniky sú hlavnými poskytovateľmi pracovných miest a že uľahčenie ich práce je kľúčové pre posilnenie hospodárskeho rozvoja;

43.  vyzýva PK/VP, Komisiu a členské štáty, aby vytvorili jasné prepojenie medzi globálnou stratégiou EÚ a štruktúrou a prioritami rozpočtu EÚ vrátane navýšenia vlastných zdrojov, vyčlenenia potrebných zdrojov pre jej vykonávanie a čo najlepšieho využívania existujúcich rozpočtov prostredníctvom lepšej spolupráce a koordinovaného postupu v oblasti diplomacie, rozvoja, obchodu, energetiky a obrany;

•  Zapojiť EÚ, národné parlamenty a európskych občanov

44.  zdôrazňuje, že globálna stratégia by sa mala každých päť rokov revidovať v spolupráci s novým Európskym parlamentom a novou Komisiou, čo umožní overiť, či jej ciele a priority stále zodpovedajú hrozbám a bezpečnostnému prostrediu, a že novému(-ej) PK/VP by sa malo umožniť zapojiť sa do tejto revízie;

45.  zdôrazňuje, že opatrenia EÚ podliehajú dohľadu Parlamentu; zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri pravidelnom a podrobnom sledovaní vonkajšej činnosti inštitúcií EÚ a domnieva sa, že do tohto sledovania by mohli byť viac zapojené parlamenty členských štátov; pripomína, že Parlament je kľúčový partner PK/VP pri formovaní vonkajších vzťahov EÚ a pri riešení súčasných problémov, a to aj monitorovaním opatrení v oblasti zahraničnej politiky EÚ; požaduje, aby sa Parlamentu predkladali výročné správy o vykonávaní stratégie;

46.  zastáva názor, že Parlament by sa mal plnohodnotne podieľať na úsilí EÚ o predchádzanie konfliktom;

47.  zdôrazňuje potrebu aktívnejšieho zapájania národných parlamentov do procesu prostredníctvom dôkladnejšej kontroly vykonávanej spolu s Európskym parlamentom počas zasadnutí medziparlamentnej konferencie o SZPB/SBOP;

48.  naliehavo vyzýva európskych tvorcov politík, aby sa v súvislosti s potrebou a výhodami pevnejšieho rámca pre bezpečnosť Európy spojili s občanmi, občianskou spoločnosťou, priemyslom a miestnymi a regionálnymi orgánmi;

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet 2015/2272(INI)

Výbor pre zahraničné veci, spravodajkyňa: Sandra Kalniete

Menšinové stanovisko, ktoré predložili poslanci zo skupiny GUE/NGL Sabine Lösing, Sofia Sakorafa, Takis Hadjigeorgiou, Javier Couso Permuy

Táto správa požaduje, aby EÚ tvorila pravidlá, aby sa využívali všetky politické nástroje na presadzovanie voľného obchodu a väčšieho prístupu na trh a boli prijaté opatrenia, ktoré by zabezpečili dodávky energie/surovín. Okrem toho sa vyjadruje v prospech ďalšej militarizácie, strategickej autonómie EÚ a hlbšej spolupráce medzi EÚ a NATO a podporuje cieľ európskej obrannej technickej a priemyselnej základne (EDTIB) a NATO, ktorým je vyčleniť aspoň 2 % HDP na výdavky na obranu. V správe sa poukazuje na prepojenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti a na podriadenosť obchodu, rozvoja a energetickej politiky v rámci SZBP/SBOP.

Namietame proti tejto správe, pretože:

•  neodráža negatívnu/vyhrocujúcu sa úlohu EÚ, čo sa týka súčasných konfliktov (južné a východné susedstvo EÚ);

•  podporuje stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO), prehlbujúcu sa spoluprácu v oblasti obrany a ďalšiu vojenskú integráciu prostredníctvom Európskej obrannej agentúry (EDA) a požaduje pre túto agentúru silnejší mandát a viac zdrojov;

•  žiada o zvýšenie výdavkov na vojenské/obranné účely v rámci EDTIB a obranného trhu EÚ, čo znamená masívnu podporu vojensko-priemyselného komplexu;

•  požaduje posilnenie európskeho piliera NATO a dodržiavanie záväzkov členských štátov EÚ voči NATO, podporuje bojové skupiny EÚ, sily rýchleho nasadenia NATO a ich kombinovanie a tiež vytvorenie trvalých spoločných mnohonárodnostných vojenských jednotiek;

•  podporuje centrálu európskej spravodajskej služby a vojenskú centrálu EÚ.

Požadujeme:

-  úplné (aj jadrové) odzbrojenie na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni;

-  žiadne vojenské financovanie (ani výskumné) z rozpočtu EÚ;

-  realizáciu všetkých činností výlučne v súlade s Chartou OSN a medzinárodným právom;

-  striktne civilný mierový prístup k riešeniu konfliktov;

-  vystúpenie EÚ z NATO a rozpustenie NATO.

22.2.2016

STANOVISKO Výboru pre rozvoj

pre Výbor pre zahraničné veci

k téme EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet

(2015/2272(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Brian Hayes

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že rozvoj nie je možný bez bezpečnosti a bezpečnosť nie je možná bez rozvoja; poukazuje na to, že rozvojová politika EÚ sa musí stať neodmysliteľnou súčasťou globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

2.  víta cieľ, aby nová globálna stratégia EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky bola komplexná, aby posilnila súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami a zlepšila koordináciu medzi inštitúciami a s členskými štátmi; pripomína povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy dodržiavať zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) a predchádzať akýmkoľvek rozporom medzi rozvojovými a nerozvojovými politikami, ktoré majú vplyv na rozvojové krajiny; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby zriadili a skonsolidovali koordinačné systémy medzi svojimi jednotlivými ministerstvami a v rámci celého kolégia komisárov a aby do programu PCD užšie zapojili národné parlamenty, a vyzýva EÚ, aby posilnila koordinačný mechanizmus na identifikáciu možných dôsledkov politík na rozvojové ciele, od začiatku začlenila rozvojové aspekty do politických iniciatív a zaviedla systematickejšie meranie dosahov a pokroku, pokiaľ ide o PCD; v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie účinných nápravných opatrení pre obete v prípadoch, keď je domáca jurisdikcia zjavne neschopná riešiť politiky vykonávané akýmkoľvek zahraničným subjektom;

3.  víta skutočnosť, že vzťah medzi mierom a rozvojom bol v novom programe 2030 náležite zohľadnený a v dôsledku toho bol zavedený cieľ udržateľného rozvoja č. 16 o mieri a spravodlivosti; vyzýva EÚ a členské štáty, aby uprednostňovali okrem iného činnosti týkajúce sa plnenia cieľa udržateľného rozvoja č. 16 (ľudské práva, dobrá správa, budovanie mieru a demokracie) a aby zabezpečili, že v rámci plánovania rozvojovej spolupráce budú tieto činnosti ústrednými sektormi národných indikatívnych programov (NIP);

4.  zdôrazňuje, že plnenie cieľov udržateľného rozvoja – najmä tých, ktoré podporujú dobrú správu vecí verejných, ľudské práva, demokraciu a spravodlivosť, boj proti chudobe, znižovanie nerovností a sociálneho vylúčenia, boj proti nezamestnanosti a odstraňovanie prekážok udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu v prospech celého obyvateľstva a zlepšovanie zdravia a vzdelávania, – prispieva k riešeniu základných príčin súčasných migračných výziev; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné posilniť nástroje rozvojovej spolupráce a nástroje na udržiavanie mieru a vytvoriť inovatívne a flexibilné mechanizmy financovania, napríklad nové osobitné mechanizmy financovania mimo existujúcich nástrojov rozvojovej spolupráce; vyzýva Európsku úniu, aby upevnila svoje vedúce postavenie pri obhajovaní záujmov rozvojových krajín;

5.  požaduje revíziu Európskeho konsenzu o rozvoji ako dôležitého príspevku k aktualizovanej, súdržnej globálnej stratégii EÚ; zdôrazňuje, že takáto revízia by mala zohľadniť nové globálne výzvy, riešiť plnenie cieľov udržateľného rozvoja EÚ a opäť zdôrazniť základné hodnoty, ako sú dodržiavanie ľudských práv s osobitným dôrazom na práva zraniteľných skupín, ako sú ženy, dievčatá a osoby so zdravotným postihnutím, demokracia a zásady právneho štátu, ale aj kľúčové zásady účinnosti rozvoja, napr. prevzatie rozvojových stratégií partnerskými krajinami, väčšia zodpovednosť, pokiaľ ide o vnútroštátne systémy partnerských krajín, a diferenciácia na základe potrieb, ale aj kritériá výkonnosti na základe cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že Európska únia by mala urobiť všetko pre posilnenie komplementárnosti všetkých aktérov rozvoja, aby sa využil celý potenciál európskej rozvojovej politiky, a aby sa tým urýchlilo plnenie programu rozvoja do roku 2030;

6.  so znepokojením berie na vedomie zvýšenie neudržateľnosti dlhu v rozvinutých aj rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby posilnila zásadu spoločnej zodpovednosti prijímateľov a poskytovateľov úverov a účinne nasledovala a presadzovala zásady Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) o zodpovednom prijímaní a poskytovaní úverov vo všetkých svojich oblastiach politiky; vyzýva v tejto súvislosti EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapájali do činnosti OSN zameranej na vytvorenie medzinárodného mechanizmu riešenia štátnych dlhov;

7.  považuje za poľutovaniahodné, že stále neexistuje regulačný rámec týkajúci sa spôsobu dodržiavania ľudských práv a povinností zo strany podnikov s ohľadom na sociálne a environmentálne normy, čo niektorým štátom a podnikom umožňuje, aby ich beztrestne obchádzali; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa aktívne podieľali na práci Rady OSN pre ľudské práva a Programu OSN pre životné prostredie na medzinárodnej zmluve s cieľom zabezpečiť, že nadnárodné spoločnosti budú brané na zodpovednosť za porušovanie ľudských práv a nedodržiavanie environmentálnych noriem;

8.  podporuje myšlienku nového vymedzenia vzťahu EÚ s krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria posilnením politiky založenej na rovnocennosti partnerov, v ktorej sa bude rešpektovať demokratický politický priestor vlád zvrchovaných krajín na prijímanie politických rozhodnutí v prospech ich obyvateľov, a povýšením zásady dobrej správy vecí verejných a ľudských práv na základné prvky dohody po skončení platnosti Dohody z Cotonou, ako aj účinným posilnením prepojení rozvojových cieľov EÚ týkajúcich sa politík v oblasti obchodu, bezpečnosti, zmeny klímy a migrácie v záujme vzájomného posilnenia; žiada zavedenie formálnych kontrolných právomocí v súvislosti s Európskym rozvojovým fondom, pokiaľ možno prostredníctvom záväznej medziinštitucionálnej dohody podľa článku 295 Lisabonskej zmluvy; požaduje, aby sa po roku 2020 vytvorilo spravodlivé a ambiciózne partnerstvo EÚ – AKT založené na zásadách zodpovednosti a vzájomného rešpektovania rovnocenných partnerov s rovnakými právami a povinnosťami, ktoré sa väčšmi zameria na spoločné výzvy a záujmy a ktoré bude lepšie prispôsobené na to, aby viedlo k skutočnej zmene vôle oboch strán a výziev, pred ktorými stoja; vyzýva Európsku úniu, aby presadzovala nástroje obchodu s krajinami AKT, najmä dohody o hospodárskom partnerstve (DHP), s cieľom uskutočniť naozajstnú zmenu v oblasti bezpečnosti a prosperity oboch strán;

9.  považuje za dôležité posilniť úlohu rozvojových krajín na medzinárodných fórach, ako je OSN, aby sa zabezpečilo spravodlivejšie zastúpenie záujmov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	17.2.2016
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	25 1 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Louis Aliot, Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Nathan Gill, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Stelios Kouloglou, Arne Lietz, Linda McAvan, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Juan Fernando López Aguilar, Jan Zahradil, Joachim Zeller

PRÍLOHA: LIST VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD

FL/UR

EXPO-COM-INTA D(2016)4465

pán Elmar BROK

predseda výboru AFET

poslanec Európskeho parlamentu

Vec: Iniciatívna správa výboru AFET na tému EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet: Zabezpečenie súladu medzi globálnou stratégiou EÚ v oblasti bezpečnosti a obchodnou politikou EÚ

Vážený pán predseda,

V júni 2015 Európska rada požiadala podpredsedníčku Európskej komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vypracovala globálnu stratégiu EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Globálna stratégia EÚ by mala poskytovať Únii strategické vedenie, aby tak mohla reagovať na dramatické zmeny v celosvetových záležitostiach, ku ktorým došlo od prijatia európskej bezpečnostnej stratégie v roku 2003. S týmto cieľom PK/VP Mogherini začala obdobie strategických úvah, ktoré by malo viesť k tomu, že do júna 2016 bude prijatá nová stratégia EÚ v oblasti globálnej bezpečnosti.

V septembri 2015 sa Výbor pre zahraničné veci (AFET), ktorému predsedáte, rozhodol, že k týmto úvahám prispeje tým, že vypracuje iniciatívnu správu k tejto záležitosti s názvom Európska únia v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet (spravodajkyňa: Sandra Kalniete (PPE, LV)), ktorej vypracovanie schválila Konferencia predsedov výborov 22. októbra 2015. Keďže táto správa sa týka najmä bezpečnostných problémov, ktoré patria do oblasti činnosti výboru AFET (a jeho príslušných podvýborov), rozhodol sa Výbor pre medzinárodný obchod (INTA), že sa k tejto správe nebude vyjadrovať.

V Lisabonskej zmluve sa v článku 21 zdôrazňuje, že EÚ by mala zabezpečiť zhodnosť svojich vonkajších činností ako celku v rámci svojich zahraničných vzťahov, bezpečnostnej, hospodárskej a rozvojovej politiky. Výbor INTA si plne uvedomuje, aké je dôležité zabezpečiť rázny koordinovaný prístup najrôznejších súčastí vonkajšej činnosti EÚ, pričom k tomu, aby mohol Európsky parlament prispievať k vytváraniu komplexného prístupu k vonkajšej politike EÚ, je potrebné zabezpečiť úzku spoluprácu medzi výbormi.

Je samozrejmé, že medzi budúcou bezpečnostnou stratégiou EÚ, ktorá je predovšetkým v pôsobnosti výboru AFET (vrátane jeho príslušných podvýborov) a obchodnou politikou EÚ, ktorá je najmä v pôsobnosti výboru INTA, existuje výrazné prepojenie. Nielen svet sa od roku 2003 dramaticky zmenil, od prijatia Lisabonskej zmluvy došlo aj k podstatnému vývoju vonkajších vzťahov EÚ. Lisabonská zmluva nielen posilnila právomoc Európskeho parlamentu v oblasti obchodnej politiky EÚ, ale aj rozšírila jeho pôsobnosť najmä tým, že do tejto oblasti zahrnula priame zahraničné investície, čím obchodná politika EÚ získala ďalšie možnosti, ako pôsobiť na vonkajšie vzťahy Únie. Osoby rozhodujúce v oblasti obchodnej politiky EÚ sú si stále viac vedomé toho, že táto politika má vplyv na oblasť celosvetovej bezpečnosti, ako sa uvádza napr. v najnovšom oznámení Komisie Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike[6], ktoré poukazuje najmä na úlohu, ktorú môže hrať obchodná politika EÚ pri presadzovaní udržateľného rozvoja, ľudských práv a riadnej štátnej správy. Nedávne obchodné iniciatívy, ako je zavedenie mimoriadnych autonómnych obchodných opatrení pre Tuniskú republiku[7], ukazujú, že obchodná politika môže byť za určitých okolností použitá na podporu cieľov bezpečnostnej politiky EÚ, zatiaľ čo nová bezpečnostná stratégia EÚ môže vytvoriť základ pre ďalšie rozvíjanie hospodárskych vzťahov a pre vytváranie nových možností prehĺbenia našich obchodných vzťahov.

Preto je nevyhnutné, aby sa zahraničná a bezpečnostná politika EÚ, ku ktorej výbor AFET prispieva prostredníctvom svojej parlamentnej činnosti, a obchodná politika EÚ, pre ktorú výbor INTA funguje ako spolutvorca právnych predpisov a ktorú vytvára na základe svojej parlamentnej činnosti, vykonávali tak, aby sa vzájomne posilňovali a boli si vedomí prípadnej synergie. Ako predseda výboru INTA upozorňujem na to, že výbor AFET by si toho mal byť v rámci svojej práce na správe výboru AFET, ktorá prispieva k úvahám o globálnej stratégii EÚ, vedomý.

Teším sa na ďalšiu spoluprácu, ktorá by mala zabezpečiť súlad vonkajšej politiky EÚ, aby sme tak dosiahli ďalšiu synergiu medzi uvedenými dvoma oblasťami politiky, za ktoré zodpovedajú naše príslušné výbory.

S pozdravom

Bernd LANGE

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	22.3.2016
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	33 14 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Michèle Alliot-Marie, Petras Auštrevičius, Klaus Buchner, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Richard Howitt, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ryszard Antoni Legutko, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Pier Antonio Panzeri, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Tonino Picula, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jaromír Štětina, Charles Tannock
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Reinhard Bütikofer, Neena Gill, Ana Gomes, András Gyürk, Takis Hadjigeorgiou, Liisa Jaakonsaari, Antonio López-Istúriz White, Urmas Paet, Jean-Luc Schaffhauser, Igor Šoltes, Paavo Väyrynen
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Emilian Pavel, Judith Sargentini

• [1]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0213.
• [2]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0019.
• [3]  Ú. v. EÚ L 266, 13.10.2015, s. 55.
• [4]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.
• [5]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0472.
• [6]  Oznámenie prijaté Komisiou dňa 14. októbra 2015.
• [7]  Tento návrh Európskej komisie podporil výbor INTA (s pozmeňovacími návrhmi) 25. januára 2016.