Postup : 2015/2276(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0151/2016

Predkladané texty :

A8-0151/2016

Rozpravy :

PV 07/06/2016 - 17
CRE 07/06/2016 - 17

Hlasovanie :

PV 08/06/2016 - 12.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0267

SPRÁVA     
PDF 553kWORD 205k
26.4.2016
PE 572.951v02-00 A8-0151/2016

o vesmírnych spôsobilostiach pre európsku bezpečnosť a obranu

(2015/2276(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Bogdan Andrzej Zdrojewski

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):

Marian-Jean Marinescu, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vesmírnych spôsobilostiach pre európsku bezpečnosť a obranu

(2015/2276(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na hlavy XVII a XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na žiadosť Francúzska zo 17. novembra 2015 o pomoc a podporu podľa článku 42 ods. 7 ZEÚ,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. novembra 2015 o posilnení trestnoprávnej reakcie na radikalizáciu vedúcu k terorizmu a násilnému extrémizmu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 18. decembra 2013 a 25. – 26. júna 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. novembra 2013 a 18. novembra 2014 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. – 21. februára 2014 o politike v oblasti kozmického priestoru,

–  so zreteľom na správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a riaditeľky Európskej obrannej agentúry zo 7. júla 2014 o pokroku pri vykonávaní záverov Európskej rady z decembra 2013,

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. mája 2015 o vykonávaní jej oznámenia o obrane,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie PK/VP a Komisie z 11. decembra 2013 s názvom Komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030) a na súvisiace závery Rady z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jensa Stoltenberga v Európskom parlamente z 30. marca 2015 o užšej spolupráci medzi EÚ a NATO,

–  so zreteľom na vyhlásenia námestníka ministra obrany USA Boba Worka z 28. januára 2015 a 10. septembra 2015 o tretej kompenzačnej stratégii USA (Offset Strategy) a jej dôsledkoch pre partnerov a spojencov,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie PK/VP a Komisie z 18. novembra 2015 s názvom Preskúmanie európskej susedskej politiky (JOIN(2015)0050),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru(2),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0151/2016),

A.  keďže bezpečnostné prostredie je čoraz nebezpečnejšie a problematickejšie v rámci Únie i mimo nej a je charakterizované teroristickými útokmi a masovým vraždením, čo sa týka všetkých členských štátov a na čo musia členské štáty reagovať prijatím spoločnej stratégie a koordinovanej reakcie; keďže tieto problémy si vyžadujú posilnenie bezpečnosti EÚ prostredníctvom neustáleho rozvoja a podpory spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ tak, aby sa stala účinnejším politickým nástrojom a skutočnou zárukou bezpečnosti občanov EÚ a ochrany európskych noriem, záujmov a hodnôt, ako je to zakotvené v článku 21 ZEÚ;

B.  keďže EÚ musí posilniť svoju úlohu ako poskytovateľa bezpečnosti na domácej úrovni aj v zahraničí, a tak zabezpečiť stabilitu v susedných krajinách a na celom svete; keďže Únia musí prispievať k boju proti bezpečnostným problémom, najmä tým, ktoré vyplývajú z terorizmu doma aj v zahraničí, a to aj prostredníctvom podporovania tretích krajín v boji proti terorizmu a jeho hlavným príčinám; keďže členské štáty a Únia musia spolupracovať na vytvorení účinného a jednotného systému riadenia hraníc s cieľom zabezpečiť vonkajšie hranice;

C.  keďže Únia musí posilniť svoju spoluprácu a koordináciu s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a so Spojenými štátmi americkými, ktoré sú aj naďalej zárukou európskej bezpečnosti a stability, ako aj s Organizáciou Spojených národov, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Africkou úniou a ostatnými susedmi a regionálnymi partnermi;

D.  keďže je nutné, aby Únia riešila základné príčiny problémov v súvislosti s našou bezpečnosťou, nepokojov a ozbrojených konfliktov v našom susedstve, migrácie, zhoršovania životných podmienok ľudí zo strany štátnych a neštátnych aktérov, ako aj narúšania štátneho a regionálneho poriadku, a to i následkom zmeny klímy a chudoby, prostredníctvom komplexného prístupu k riadeniu kríz v rámci Únie i mimo nej založeného na pravidlách a hodnotách;

E.  keďže satelitné spôsobilosti by sa mohli využiť na lepšie posúdenie a identifikovanie toku nelegálnych prisťahovalcov a ich trás a v prípade tých, ktorí prichádzajú zo severnej Afriky, na identifikovanie oblastí, v ktorých nastupujú na lode, s cieľom rýchlejšie zasiahnuť a zachrániť viac životov;

F.  keďže Európska rada, ktorá zasadala v júni 2015 a zameriavala sa na obranu, vyzvala na podporu väčšej a systematickejšej európskej obrannej spolupráce s cieľom zaistiť kľúčové spôsobilosti, a to aj prostredníctvom koherentného a efektívneho využívania finančných prostriedkov EÚ a existujúcich spôsobilostí EÚ;

G.  keďže politika v oblasti kozmického priestoru je nevyhnutná pre strategickú autonómiu, ktorú musí EÚ rozvíjať, aby sa zachovali citlivé technologické a priemyselné spôsobilosti, ako aj nezávislé spôsobilosti na vykonávanie posúdení;

H.  keďže vesmírne spôsobilosti pre európsku bezpečnosť a obranu sú dôležité, a v niektorých prípadoch dokonca nevyhnutné pre široké spektrum situácií od každodenného mierového využívania po krízové riadenie a naliehavejšie bezpečnostné výzvy vrátane priamej vojny; keďže rozvoj takýchto spôsobilostí si vyžaduje dlhodobé úsilie; keďže rozvoj budúcich spôsobilostí treba plánovať už počas využívania súčasných spôsobilostí;

I.  keďže šírenie vesmírnych technológií a rastúca závislosť spoločností od satelitov zvyšujú súperenie o vesmírne prostriedky (trasy, frekvencie), v dôsledku čoho sa satelity stávajú kritickou infraštruktúrou; keďže rozvoj protisatelitných technológií (ASAT) vrátane spôsobilostí v oblasti orbitálnych zbraní, ktorému sa venujú viaceré strany, signalizuje ozbrojovanie kozmického priestoru;

J.  keďže pokiaľ ide o oblasť obrany a bezpečnosti, Únia by mohla konať okrem iného prostredníctvom takých inštitúcií ako Európska obranná agentúra a Satelitné stredisko EÚ;

K.  keďže európske vesmírne prostriedky sa vyvíjali v priebehu posledných piatich desaťročí vďaka koordinovanému úsiliu národných vesmírnych agentúr a neskôr Európskej vesmírnej agentúry (ESA); keďže Zmluva o kozmickom priestore, základný právny rámec medzinárodných právnych predpisov v oblasti kozmického priestoru, nadobudla platnosť v októbri 1967;

L.  keďže rozvoj a zachovanie vesmírnych spôsobilostí na účely bezpečnosti a obrany v Európe si vyžaduje účinnú spoluprácu a súčinnosť medzi členskými štátmi, ako aj s európskymi a medzinárodnými inštitúciami;

M.  keďže vesmírne spôsobilosti EÚ by mali byť kompatibilné so spôsobilosťami NATO a USA, aby sa mohli v plnej miere využiť ako sieť v prípade krízy;

N.  keďže výskum a vývoj vesmírnych technológií je sektor s vysokou návratnosťou investícií, v rámci ktorého sa vytvárajú aj vysokokvalitné softvérové a hardvérové vedľajšie produkty s rozličným komerčným využitím;

1.  domnieva sa, že vesmírne spôsobilosti a služby zohrávajú okrem iného v súvislosti s európskou bezpečnosťou a obranou významnú úlohu; je presvedčený, že súčasné a budúce vesmírne spôsobilosti a služby zabezpečia členským štátom a Únii lepšiu operačnú kapacitu s dvojakým použitím na vykonávanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a iných politík EÚ v oblastiach, ako je vonkajšia činnosť, riadenie hraníc, námorná bezpečnosť, poľnohospodárstvo, životné prostredie, opatrenia v oblasti klímy, energetická bezpečnosť, zvládanie katastrof, humanitárna pomoc a doprava;

2.  domnieva sa, že je potrebné ďalšie vykonávanie SBOP; opätovne potvrdzuje, že je potrebné zvýšiť účinnosť, viditeľnosť a vplyv SBOP; opätovne potvrdzuje význam a pridanú hodnotu politiky v oblasti kozmického priestoru pre SBOP; domnieva sa, že vesmír by mal byť zahrnutý do budúcich politík Únie (napr. v oblasti vnútornej bezpečnosti, dopravy, kozmického priestoru, energetiky, výskumu) a že synergie s vesmírom by sa mali ďalej posilňovať a využívať; zdôrazňuje, že využitie vesmírnych spôsobilostí vo vojne proti terorizmu a teroristickým organizáciám prostredníctvom schopnosti lokalizovať a monitorovať ich výcvikové tábory je zásadne dôležité;

3.  domnieva sa, že vlády jednotlivých štátov a Únia by mali zlepšiť prístup k spôsobilostiam v oblasti satelitnej vesmírnej komunikácie, získavania informácií o situácii v kozmickom priestore, presnej navigácie a pozorovania Zeme a zabezpečiť nezávislosť Európy, pokiaľ ide o kľúčové vesmírne technológie a prístup do kozmického priestoru; domnieva sa, že najmä získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore bude aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu vo vojenských a civilných záležitostiach; zdôrazňuje záväzok zabrániť militarizácii kozmického priestoru; uznáva, že na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné dostatočné finančné investície; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili autonómiu EÚ, pokiaľ ide o vesmírne štruktúry, a zároveň na tento účel poskytli nevyhnutné zdroje; zastáva názor, že tento cieľ je nevyhnutný pre civilné aktivity (v západných krajinách sa odhaduje, že 6 % až 7 % HDP je závislých od satelitných zameriavacích a navigačných technológií) a pre bezpečnosť a obranu; je presvedčený, že spolupráca by sa mala iniciovať na medzivládnom základe a prostredníctvom ESA;

4.  zdôrazňuje bezpečnostný rozmer programu Copernicus, najmä jeho aplikácií zameraných na predchádzanie a reakciu na krízu, humanitárnu pomoc a spoluprácu, predchádzanie konfliktom, čo zahŕňa monitorovanie súladu s medzinárodnými zmluvami, a námorný dohľad; naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku, Komisiu a členské štáty, aby posilnili cieľ predchádzania konfliktom v oblasti vesmírnych spôsobilostí;

5.  zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti kozmického priestoru podporuje vedecký a technický pokrok, priemyselnú konkurencieschopnosť a vykonávanie politík EÚ v súlade s článkom 189 ZFEÚ, ktorý zahŕňa aj bezpečnostnú a obrannú politiku; pripomína, že dva hlavné programy EÚ – Galileo a Copernicus – sú civilné programy pod civilnou kontrolou a že európsky charakter programov Galileo a Copernicus tieto programy umožnil a zabezpečil ich úspech; naliehavo vyzýva Radu, PK/VP a Komisiu, aby zabezpečili, že európske vesmírne programy budú rozvíjať civilné vesmírne spôsobilosti a služby dôležité pre schopnosti európskej bezpečnosti a obrany, najmä prostredníctvom pridelenia primeraných finančných prostriedkov na výskum; je presvedčený, že kapacita vesmírnych spôsobilostí s dvojakým použitím je dôležitá pre čo najúčinnejšie využívanie zdrojov;

6.  zdôrazňuje, že kozmické programy majú bezpečnostné a obranné výhody, ktoré sú technologicky prepojené s civilnými výhodami, a zdôrazňuje v tejto súvislosti kapacitu dvojakého využitia programov Galileo a Copernicus; domnieva sa, že táto kapacita by sa mala plne rozvinúť v nasledujúcich generáciách, napríklad aj pokiaľ ide o vyššiu presnosť a lepšiu autentifikáciu, šifrovanie, kontinuitu a integritu (Galileo); zdôrazňuje, že údaje z pozorovania Zeme s vysokým rozlíšením a lokalizačné systémy sú užitočné pre použitia v civilných a bezpečnostných oblastiach, napríklad v oblasti zvládania katastrof, humanitárnych akcií, pomoci utečencom, námorného dozoru, globálneho otepľovania, energetickej bezpečnosti a globálnej bezpečnosti potravín, ako aj pri zisťovaní výskytu globálnych prírodných katastrof, ako sú najmä sucho, zemetrasenia, povodne a lesné požiare, a pri reakcii na ne; berie na vedomie potrebu lepšej interakcie medzi bezpilotnými lietadlami a satelitmi; žiada, aby sa v rámci preskúmania v polovici trvania poskytli dostatočné prostriedky na budúci rozvoj všetkých satelitných systémov;

7.  domnieva sa, že holistický, integrovaný a dlhodobý prístup ku kozmickému sektoru na úrovni EÚ je nevyhnutný; je presvedčený, že kozmický sektor by mal byť uvedený v novej globálnej stratégii EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a to so zreteľom na súčasný rozvoj vesmírnych programov EÚ s dvojakým použitím a potrebu ďalej rozvíjať civilné vesmírne programy EÚ, ktoré možno použiť na civilné i obranné účely;

8.  víta multilaterálnu iniciatívu zameranú na vytvorenie medzinárodného kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore, ktorú finančne podporuje EÚ, ako spôsob zavedenia noriem správania v kozmickom priestore, keďže jej cieľom je dosiahnuť väčšiu bezpečnosť, ochranu a udržateľnosť vo vesmírnom priestore poukazovaním na to, že vesmírne činnosti by mali zahŕňať vysoký stupeň obozretnosti, náležitej starostlivosti a primeranej transparentnosti s cieľom vybudovať dôveru v rámci kozmického sektora;

9.  žiada Komisiu, aby urýchlene vymedzila potreby EÚ, pokiaľ ide o potenciálny prínos politiky v oblasti kozmického priestoru k SBOP vo všetkých hlavných aspektoch: vypúšťanie, určovanie polohy, snímky, komunikácia, kozmické poveternostné javy, kozmický odpad, kybernetická bezpečnosť, rušenie preťažením (jamming), rušenie predstieraním identity (spoofing) a iné úmyselné ohrozenia, bezpečnosť pozemného segmentu; domnieva sa, že budúce vesmírne funkcie súčasných európskych systémov by sa mali nastaviť podľa požiadaviek SBOP a mali by zahŕňať všetky uvedené aspekty;

10.  požaduje, aby podmienky potrebné pre budúce systémy, súkromné alebo verejné, ktoré prispievajú k aplikáciám súvisiacim s bezpečnosťou ľudského života (napr. určovanie polohy, manažment letovej prevádzky (ATM)), boli vymedzené s ohľadom na ochranu pred možnými bezpečnostnými útokmi (rušenie preťažením (jamming), rušenie predstieraním identity (spoofing), kybernetické útoky, kozmické poveternostné javy a kozmický odpad); domnieva sa, že tieto bezpečnostné požiadavky by mali byť overiteľné a mali by podliehať dohľadu európskeho subjektu (ako je EASA);

11.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozvoj európskych vesmírnych spôsobilostí pre európsku bezpečnosť a obranu by sa mal riadiť dvoma kľúčovými strategickými cieľmi: bezpečnosť na planéte prostredníctvom kozmických systémov na obežnej dráhe zameraných na monitorovanie zemského povrchu alebo na poskytovanie informácií o polohe, navigácii a čase alebo satelitnej komunikácie a bezpečnosti v kozmickom priestore, ako aj vesmírnej bezpečnosti, t. j. bezpečnosti na obežnej dráhe a vo vesmíre prostredníctvom pozemných a družicových systémov na získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore;

12.  identifikuje nebezpečenstvo kybernetickej vojny a hybridných hrozieb pre európske vesmírne programy, pričom berie do úvahy, že spoofing a jamming by mohli narúšať vojenské misie alebo by mohli mať ďalekosiahle dôsledky na každodenný život na Zemi; je presvedčený, že kybernetická bezpečnosť si vyžaduje spoločný prístup zo strany EÚ, jej členských štátov a podnikov, ako aj odborníkov v oblasti internetu; vyzýva preto Komisiu, aby programy v oblasti kozmického priestoru zahrnula do svojich činností v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

13.  domnieva sa, že by sa mala posilniť koordinácia kozmických systémov neusporiadane rozmiestnených v rôznych členských štátoch na rôzne vnútroštátne potreby, aby bolo možné rýchlo predvídať narušenie rôznych aplikácií (napr. pre manažment letovej prevádzky);

14.  zdôrazňuje, že spolupráca medzi Komisiou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, Agentúrou pre európsky GNSS, Európskou obrannou agentúrou, Európskou vesmírnou agentúrou a členskými štátmi má rozhodujúci význam pre zlepšenie európskych vesmírnych spôsobilostí a služieb; zastáva názor, že Únia, a predovšetkým PK/VP, by mala koordinovať, uľahčovať a podporovať takúto spoluprácu v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany prostredníctvom osobitného operačného koordinačného centra; vyjadruje presvedčenie, že Európska vesmírna agentúra by mala zohrávať významnú úlohu pri vymedzení a vykonávaní jednotnej európskej politiky v oblasti kozmického priestoru, ktorá zahŕňa bezpečnostnú a obrannú politiku;

15.  vyzýva Európsku komisiu, aby predložila výsledky zavedenej európskej rámcovej spolupráce pre bezpečnostný a obranný výskum v oblasti kozmického priestoru, a žiada o predloženie odporúčaní o tom, ako ju ďalej rozvíjať; vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako civilný a vojenský výskum v rámci programu Horizont 2020 pomohol v oblasti vesmírnych spôsobilostí pri vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

16.  víta rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru; vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o vykonávaní tohto rámca a jeho vplyve na bezpečnosť a obranu; vyzýva Komisiu, aby stanovila plán vykonávania, v ktorom zahrnie vymedzenie plánovanej architektúry;

17.  zdôrazňuje strategický význam podpory vesmírnych inovácií a výskumu pre bezpečnosť a obranu; berie na vedomie výrazný potenciál kritických vesmírnych technológií, ako je európsky systém na prenos údajov, ktorý umožňuje sústavné pozorovanie Zeme v reálnom čase, využívanie megazoskupení nanosatelitov a napokon vybudovanie citlivej vesmírnej kapacity; zdôrazňuje, že je potrebné, aby inovatívne technológie v oblasti veľkých dát plne využívali potenciál údajov z kozmického priestoru pre bezpečnosť a obranu; vyzýva Komisiu, aby začlenila tieto technológie do svojej európskej stratégie v oblasti kozmického priestoru;

18.  vyzýva na vypracovanie rôznych diplomatických iniciatív EÚ v otázkach kozmického priestoru, a to v bilaterálnom aj multilaterálnom kontexte, s cieľom prispieť k rozvoju inštitucionalizácie kozmického priestoru a k posilneniu opatrení zameraných na transparentnosť a budovanie dôvery; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť prácu na presadzovaní medzinárodného kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore; nabáda ESVČ, aby zohľadňovala vesmírnu zložku pri rokovaniach v ostatných oblastiach;

19.  nabáda členské štáty, aby realizovali a dokončili spoločné programy a iniciatívy, ako sú nadnárodný kozmický snímkovací systém pre pozorovanie, sledovanie a prieskum, vládna satelitná komunikácia (GOVSATCOM) a programy dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST), a aby spájali svoje úsilie a vymieňali si skúsenosti v oblasti obrany a bezpečnosti, a vyjadruje podporu pre takéto spoločné programy a iniciatívy;

20.  víta prebiehajúci projekt agentúr EDA a ESA v oblasti vládnych satelitných komunikácií (GOVSATCOM), ktorý je jedným z hlavných programov agentúry EDA stanoveným Európskou radou v decembri 2013; v tejto súvislosti vyzýva zainteresované subjekty, aby zriadili trvalý program a aby využili európsku pridanú hodnotu agentúry EDA aj na vojenské satelitné komunikácie; víta úspešné dokončenie projektu DESIRE I a začatie demonštračného projektu DESIRE II pre budúcu prevádzku diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS) v neoddelenom vzdušnom priestore agentúrami EDA a ESA;

21.  domnieva sa, že spolupráca EÚ a USA, pokiaľ ide o budúce vesmírne spôsobilosti a služby na bezpečnostné a obranné účely, by priniesla osoh obom stranám; domnieva sa, že spolupráca EÚ a USA je efektívnejšia a kompatibilnejšia, keď sú obe strany na rovnakej technologickej a kapacitnej úrovni; žiada, aby Komisia identifikovala a riešila každú potenciálnu technologickú medzeru; berie na vedomie prácu vykonanú v súvislosti s treťou kompenzačnou stratégiou USA; naliehavo vyzýva Úniu, aby tento vývoj zohľadnila pri príprave svojej vlastnej globálnej stratégie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zahrnula vesmírne spôsobilosti na účely bezpečnosti a obrany do rozsahu pôsobnosti tejto stratégie; je presvedčený, že predchádzajúce existujúce bilaterálne vzťahy medzi členskými štátmi a USA by sa v prípade potreby mohli využiť; vyzýva PK/VP, aby s ministrami obrany prerokovala strategický prístup, ktorý sa zaujme, a aby informovala Parlament o vývoji týchto rokovaní;

22.  je presvedčený, že EÚ by mala aj naďalej umožňovať vytváranie medzinárodného kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore s cieľom chrániť vesmírnu infraštruktúru a zároveň predchádzať ozbrojovaniu kozmického priestoru; domnieva sa, že rozvoj programu na získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore (SSA) je v tejto súvislosti nevyhnutný; vyzýva Úniu, aby pracovala na dosiahnutí tohto cieľa v spolupráci s Výborom OSN pre mierové využívanie kozmického priestoru a ostatnými príslušnými partnermi;

23.  pripomína nevyhnutnosť úzkej spolupráce EÚ a NATO v oblasti bezpečnosti a obrany; vyjadruje presvedčenie, že spolupráca EÚ a NATO by mala zahŕňať budovanie odolnosti oboma zoskupeniami v súčinnosti so susedmi EÚ, ako aj investovanie do obrany; domnieva sa, že spolupráca v oblasti vesmírnych spôsobilostí a služieb by mohla ponúknuť vyhliadky na zlepšenie kompatibility medzi týmito dvoma rámcami; je presvedčený, že by sa tým zároveň posilnila úloha NATO, čo sa týka bezpečnostnej a obrannej politiky a kolektívnej obrany;

24.  upozorňuje však, že EÚ sa musí aj naďalej snažiť zabezpečovať čo najvyšší stupeň autonómie v oblasti kozmického priestoru a vo vojenskej oblasti; upozorňuje, že z dlhodobého hľadiska musí mať EÚ svoje vlastné nástroje na vytvorenie obrannej únie;

25.  domnieva sa, že ochrana vesmírnych spôsobilostí a služieb na účely bezpečnosti a obrany pred počítačovými útokmi, fyzickými hrozbami, odpadom alebo inými škodlivými zásahmi by mohla ponúknuť vyhliadky spolupráce medzi EÚ a NATO, ktorá by viedla k vytvoreniu potrebnej technologickej infraštruktúry na zabezpečenie prostriedkov, keďže v opačnom prípade by mnohomiliardové investície peňazí daňových poplatníkov do európskej vesmírnej infraštruktúry mohli vyjsť nazmar; uznáva, že komerčné satelitné telekomunikácie a ich rastúce využívanie na vojenské účely sú vystavené riziku útokov; vyzýva PK/VP, aby naďalej informovala Parlament o vývoji spolupráce EÚ a NATO v tejto oblasti;

26.  domnieva sa, že je nutné, aby civilné programy EÚ v oblasti kozmického priestoru zabezpečovali rôzne spôsobilosti a služby, ktoré sa dajú potenciálne využiť v mnohých sektoroch vrátane ďalších fáz vývoja systémov Copernicus a Galileo; berie na vedomie potrebu zvážiť už od počiatku akékoľvek obavy týkajúce sa bezpečnosti a obrany; domnieva sa, že získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore/kozmické poveternostné javy, satelitná komunikácia, elektronické spravodajstvo a včasné varovanie sú oblasti, ktoré by mohli profitovať z intenzívnejšej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, dodatočnej podpory na úrovni EÚ a nepretržitého investovania zo strany agentúr pôsobiacich v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a podpory pre ne;

27.  poukazuje na význam verejnej regulovanej služby (PRS) systému Galileo pre navigáciu a usmerňovanie vojenských systémov; vyzýva vysokú predstaviteľku a členské štáty EÚ, aby zintenzívnili úsilie v súvislosti s možnou revíziou Zmluvy o kozmickom priestore z roku 1967 alebo aby iniciovali nový regulačný rámec, v ktorom sa zohľadní technologický pokrok od 60. rokov minulého storočia a ktorého cieľom je predchádzanie pretekom v zbrojení vo vesmíre;

28.  konštatuje, že transparentnosť a účinné zvyšovanie informovanosti Európanov o uplatnení vesmírnych programov EÚ, ktoré majú priamy vplyv na používateľov, ako napr. služby Galileo a Copernicus, majú rozhodujúci význam pre úspech týchto programov; domnieva sa, že tieto programy by sa mohli použiť na zvýšenie účinnosti strategického plánovania a operácií v rámci SBOP; nabáda na identifikáciu a rozvoj kapacitných potrieb v súvislosti s bezpečnosťou a obranou pre ďalšie generácie systémov Galileo a Copernicus;

29.  upozorňuje na existenciu verejnej regulovanej služby (PRS) programu Galileo, ktorá je obmedzená na vládou schválených používateľov a je vhodná pre citlivé aplikácie, v prípade ktorých sa musí zabezpečiť vysoká odolnosť a úplná spoľahlivosť; domnieva sa, že kapacita PRS by sa mala ďalej rozvíjať v najbližších generáciách, aby bolo možné reagovať na meniace sa hrozby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prevádzkové postupy budú čo najefektívnejšie, a to najmä v prípade krízy; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať vo vývoji a v podpore aplikácií založených na spôsobilostiach programu Galileo vrátane spôsobilostí potrebných pre SBOP s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické výhody; ďalej pripomína, že je potrebné posilniť bezpečnosť infraštruktúry programu Galileo vrátane pozemného segmentu, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vykonala potrebné kroky v tomto smere;

30.  zdôrazňuje vysokú úroveň zabezpečenia systémov GNSS v rámci EÚ; zdôrazňuje úspešné vykonanie úloh zadaných Agentúre pre európsky GNSS, najmä prostredníctvom Rady pre bezpečnostnú akreditáciu a Stredísk na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo; v tejto súvislosti vyzýva na využívanie odborných znalostí a bezpečnostnej infraštruktúry Agentúry pre európsky GNSS aj v rámci programu Copernicus; žiada, aby sa táto otázka riešila v rámci preskúmania programov Galileo a Copernicus v polovici trvania;

31.  poukazuje najmä na prevádzkovú potrebu údajov z pozorovania Zeme s veľmi vysokým rozlíšením v rámci programu Copernicus a vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako by bolo možné splniť túto potrebu s ohľadom na požiadavky SBOP; zdôrazňuje tiež vývojové trendy, napríklad na pozorovanie v takmer reálnom čase a videoprenos z vesmíru, a odporúča Komisii, aby preskúmala, ako ich využiť, a to aj na bezpečnostné a obranné účely; ďalej pripomína, že je potrebné posilniť bezpečnosť infraštruktúry programu Copernicus vrátane pozemného segmentu, ako aj bezpečnosť údajov, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi podnikla potrebné kroky v tomto smere; okrem toho upozorňuje na význam úvah, ako by bolo možné zapojiť priemysel do riadenia operácií programu Copernicus;

32.  upozorňuje na to, že je potrebné zlepšiť proces šírenia informácií zo satelitov používateľom, a to aj prostredníctvom vybudovania nevyhnutnej technologickej infraštruktúry; poznamenáva skutočnosť uvedenú v oznámení Komisie, že 60 % elektroniky na palube európskych satelitov sa v súčasnosti dováža z USA; v tejto súvislosti žiada iniciatívu zameranú na to, ako ochrániť citlivé a osobné údaje;

33.  víta prebiehajúcu činnosť zameranú na poskytnutie autonómneho prístupu EÚ k vládnej satelitnej komunikácii (GOVSATCOM) a vyzýva Komisiu, aby aj naďalej dosahovala pokrok v súvislosti s týmto spisom; pripomína, že prvým krokom v procese bola identifikácia civilných a vojenských potrieb Komisiou a Európskou obrannou agentúrou, a domnieva sa, že iniciatíva by mala mať za následok vzájomné spájanie dopytu a mala by byť navrhnutá tak, aby najlepšie zodpovedala identifikovaným potrebám; vyzýva Komisiu, aby na základe potrieb a požiadaviek prijímateľov vypracovala posúdenie nákladov a prínosov rôznych riešení:

–  poskytovanie služieb zo strany komerčných prevádzkovateľov,

–  systém využívajúci súčasné spôsobilosti s možnosťou integrácie budúcich spôsobilostí alebo

–  vytvorenie nových kapacít na základe špecializovaného systému;

  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby riešila problematiku vlastníctva a zodpovednosti; konštatuje, že bez ohľadu na konečné rozhodnutie by každá nová iniciatíva mala byť vo verejnom záujme a slúžiť európskemu priemyslu (výrobcom, prevádzkovateľom, nosným raketám a ďalším segmentom priemyslu); nazdáva sa, že GOVSATCOM by sa mal tiež považovať za príležitosť na podporu konkurencieschopnosti a inovácií prostredníctvom využitia vývoja duálnych technológií v extrémne konkurenčnom a dynamickom kontexte trhu so satelitnými komunikačnými technológiami; zdôrazňuje, že je potrebné obmedziť závislosť od dodávateľov zariadení a služieb z krajín mimo EÚ;

34.  poukazuje na to, že rozvoj dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST) je dobrou iniciatívou v rámci spolupráce v oblasti kozmického priestoru a krokom smerom k bezpečnosti v kozmickom priestore; požaduje ďalší rozvoj svojich kapacít týkajúcich sa SST ako prioritu Únie pre ochranu hospodárstva, bezpečnosti spoločnosti a občanov a vesmírnych spôsobilostí pre európsku bezpečnosť a obranu; domnieva sa, že SST by sa mal stať programom EÚ s vlastným rozpočtom, pričom sa zabezpečí, aby sa tým neobmedzili finančné prostriedky v prípade prebiehajúcich projektov; domnieva sa tiež, že EÚ by mala vytvoriť kapacitu celistvejšieho získavania informácií o situácii v kozmickom priestore (SSA) s predvídateľnejšími spôsobilosťami, zahŕňajúcu dohľad nad kozmickým priestorom a analýzu a posúdenie možných hrozieb a rizík pre činnosti v oblasti kozmického priestoru; vyzýva preto Komisiu, aby vychádzala z SST pri rozvíjaní širšej koncepcie SSA, ktorá by riešila aj úmyselné ohrozenia kozmických systémov, a aby v spolupráci s ESA zohľadnila kozmické poveternostné javy a objekty v blízkosti Zeme, ako aj potrebu výskumu technologických systémov pre prevenciu vytvárania kozmického odpadu a jeho odstraňovanie; domnieva sa, že celistvá koordinácia kozmických činností by sa mala dosiahnuť bez toho, aby sa narušila sloboda využívania kozmického priestoru; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť umožniť súkromnému sektoru zohrávať významnú úlohu pri ďalšom rozvoji a udržiavaní verejnej časti systému SST, pre ktorý by mohla slúžiť ako príklad dvojstranná štruktúra riadenia programu Galileo;

35.  zdôrazňuje potrebu rozvíjať politiky a výskumné spôsobilosti s cieľom zabezpečiť budúce využitia a rozvíjať konkurencieschopný európsky priemysel, ktorý je schopný dosiahnuť komerčný úspech založený na zdravom hospodárskom prostredí; berie na vedomie rastúci význam súkromných subjektov na trhu v oblasti vesmíru; zdôrazňuje potrebu a výhody zapojenia MSP do procesov výskumu, vývoja a výroby v súvislosti s vesmírnymi technológiami, najmä s tými, ktoré sú potrebné na zaisťovanie bezpečnosti; zostáva aj naďalej opatrný, pokiaľ ide o riziká týkajúce sa neregulovaných súkromných iniciatív, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť a obranu; zdôrazňuje, že rovnováha medzi rizikami a prínosmi sa môže meniť v rámci rozdielnych segmentov vesmírnych aktivít, a preto je potrebné posudzovať ju podľa konkrétnych prípadov, najmä vzhľadom na jej osobitné charakteristiky v súvislosti so suverenitou a strategickou autonómiou; vyzýva Komisiu a PK/VP, aby poskytli potrebné prostriedky na zamedzenie týmto rizikám;

36.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o kozmický priestor a vzhľadom na jeho strategický význam, povinnosť v súvislosti s investíciami musí znášať verejný sektor; zastáva názor, že vysoké náklady na rozvoj vesmírnych programov a infraštruktúry znamenajú, že jediný spôsob na zabezpečenie životaschopnosti takýchto projektov je prostredníctvom rázneho úsilia verejného sektora na prepojenie súkromných iniciatív;

37.  poukazuje na to, že pokiaľ ide o budúce financovanie európskych vesmírnych programov, bolo by žiaduce určiť, kedy by bolo možné využiť formy verejno-súkromného partnerstva;

38.  poukazuje na to, že správne regulačné a politické rámce musia byť stanovené s cieľom poskytnúť odvetviu ďalší impulz a stimuly na pokračovanie technologického vývoja a výskumu v oblasti vesmírnych spôsobilostí; žiada, aby sa vo vyššie uvedených oblastiach zabezpečilo nevyhnutné financovanie výskumu vesmíru; berie na vedomie dôležitú úlohu, ktorú môže zohrávať program Horizont 2020 pri pomoci EÚ znížiť svoju závislosť v oblasti kritických vesmírnych technológií; v tejto súvislosti pripomína, že časť programu Horizont 2020 týkajúca sa vesmíru patrí do priority „Vedúce postavenie priemyslu“, a to najmä do rámca špecifického cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“; domnieva sa preto, že program Horizont 2020 by sa mal použiť na podporu európskej základne vesmírnych technológií a vesmírnych priemyselných spôsobilostí; vyzýva Komisiu, aby sa v priebehu preskúmania programu Horizont 2020 v polovici trvania dostatočne zaoberala kritickými vesmírnymi technológiami pre bezpečnosť a obranu;

39.  je presvedčený, že EÚ by mohla zohrávať úlohu pri zabezpečovaní, aby boli európske vesmírne spôsobilosti a služby spoľahlivejšie a odolnejšie a mohli pohotovejšie reagovať; je presvedčený, že schopnosť rýchlej reakcie s cieľom nahradiť alebo opraviť v kozmickom priestore poškodené prostriedky či prostriedky so zhoršenou funkčnosťou v prípade krízy by sa mala účinne rozvíjať prostredníctvom partnerstiev viacerých štátov, a to aj na európskej úrovni; oceňuje prácu ESA v súvislosti s rozvojom programu získavania informácií o situácii v kozmickom priestore (SSA) na odhaľovanie kolízií vesmírneho odpadu a satelitov a predchádzanie takýmto kolíziám; zdôrazňuje naliehavú potrebu znížiť riziko kolízií vyplývajúce z rastúceho počtu satelitov a vesmírneho odpadu; vyzýva Komisiu a Radu, aby naďalej financovali túto spôsobilosť aj po roku 2016; preto víta iniciatívu Komisie, ktorá sa týka európskej služby dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST), ktorý bude zabezpečovať nezávislosť EÚ v oblasti kozmického priestoru; kladie si otázku, či sú zavedené príslušné štruktúry riadenia s cieľom riadiť PRS a ostatné kľúčové vesmírne infraštruktúry v prípade ozbrojeného útoku alebo inej vážnej bezpečnostnej krízy;

40.  nabáda Komisiu a európske agentúry pôsobiace v oblasti vesmíru, bezpečnosti a obrany, aby spojili svoje sily s cieľom vypracovať bielu knihu o požiadavkách na odbornú prípravu, čo sa týka využívania vesmírnych spôsobilostí a služieb na účely bezpečnosti a obrany; zastáva názor, že by sa mali zmobilizovať zdroje EÚ na pilotné kurzy v tých oblastiach, ktoré si to podľa zistení členských štátov a príslušných európskych agentúr bezprostredne vyžadujú;

41.  je presvedčený, že ďalšia finančná a politická podpora rozvoja a využívania nosných rakiet EÚ a programu pre opakovane použiteľný demonštrátor na obežnej dráhe v Európe (tzv. PRIDE) je strategicky dôležitá, keďže demonštrátor je nákladovo efektívnejší a poskytuje nezávislosť v prístupe do kozmického priestoru a takisto predstavuje plán pre krízové riadenie kozmického priestoru;

42.  vyjadruje obavy z rastúcich nákladov na programy Copernicus a Galileo, ktoré výrazne presahujú pôvodne pridelené rozpočtové prostriedky; vyjadruje podporu ďalšiemu rozvoju vesmírnych spôsobilostí EÚ a zároveň požaduje vhodné riadenie finančných zdrojov;

43.  vyzýva tie členské štáty, ktoré neratifikovali Zmluvu o kozmickom priestore, aby tak urobili, vzhľadom na jej význam pri presadzovaní právnych predpisov v kozmickom priestore;

44.  víta proces a plány týkajúce sa vývoja nových európskych nosných rakiet Ariane 6 a VEGA a domnieva sa, že ich vývoj má zásadný význam pre dlhodobú životaschopnosť a nezávislosť európskych vesmírnych programov, ktoré slúžia na obranné a bezpečnostné účely; je pevne presvedčený, že zachovanie dominantnej pozície európskych nosných rakiet musí byť strategickým európskym cieľom v čase, keď sa objavujú noví konkurenti, ktorí sú výrazne podporovaní konkurencieschopnými modelmi financovania; zastáva názor, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné prijať objektívne, primerané štrukturálne, legislatívne zmeny a zmeny vo financovaní, aby sa podporil rozvoj inovatívnych, konkurencieschopných projektov na európskej úrovni; okrem iného presadzuje inovácie z hľadiska opätovného využívania komponentov, keďže to predstavuje významný krok vpred z hľadiska efektívnosti aj udržateľnosti; domnieva sa, že EÚ by mala venovať osobitnú pozornosť dosahu niektorých projektov týkajúcich sa nezávislosti EÚ, napríklad spolupráci s Ruskom v citlivých oblastiach, ako je vypúšťanie satelitov pomocou rakiet Sojuz;

45.  berie na vedomie strategický význam nezávislého prístupu do kozmického priestoru a potrebu cielených opatrení EÚ, a to aj pokiaľ ide o bezpečnosť a obranu, keďže táto kapacita by umožnila, aby Európa získala prístup do kozmického priestoru v prípade krízy; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ESA a členskými štátmi:

–  koordinovala, vymieňala si a rozvíjala plánované vesmírne projekty a európske trhy tak, aby európsky priemysel mohol predvídať dopyt (a tým posilniť zamestnanosť a priemysel v Európe) a zároveň si vytvárať vlastný dopyt z hľadiska používania podnikmi,

–  podporovala štartovaciu infraštruktúru a

–  podporovala výskum a vývoj, a to aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, predovšetkým v prelomových technológiách;

  domnieva sa, že tieto snahy sú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť Európy na globálnom trhu štartovacích technológií; okrem toho sa domnieva, že EÚ si musí zabezpečiť silnú základňu vesmírnych technológií a nevyhnutné priemyselné spôsobilosti, aby bola schopná navrhovať, vyvíjať, uvádzať do prevádzky, prevádzkovať a využívať kozmické systémy, a to od technologickej autonómie a kybernetickej bezpečnosti až po aspekty ponuky;

46.  domnieva sa, že Únia by mala podnecovať všetkých aktérov, ktorí sú súčasťou dodávateľských reťazcov zameraných na technológie a know-how, aby sa sústredili na vesmírne spôsobilosti a služby na účely bezpečnosti a obrany, a mala by presadzovať vývoj inovatívnych aplikácií a nových podnikateľských nápadov v tejto oblasti, najmä so zameraním na malé a stredné podniky a na rozvoj podnikania v tomto sektore; poznamenáva, že trvalé finančné investície sú potrebné na zachovanie technologického výskumu a vývoja; je pevne presvedčený, že verejný sektor musí poskytovať stimuly na vytváranie inkubátorov pre špecialistov a fondov určených na financovanie inovatívnych začínajúcich podnikov s cieľom zabezpečiť, aby vysoké náklady vesmírneho výskumu nebrzdili vznik inovatívnych projektov; požaduje vypracovanie plánu na využívanie vesmírnych technológií dvojakého použitia v kozmickom sektore, ktorého cieľom bude prispieť k rozvoju európskeho obranného priemyslu a k väčšej hospodárskej súťaži;

47.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať úsilie o posilňovanie európskej spolupráce v tomto sektore s cieľom prekonať vysokú úroveň rozdrobenosti, najmä v súvislosti s inštitucionálnou stránkou dopytu; je presvedčený, že len viac nákladovo efektívny, transparentný a konsolidovaný európsky vesmírny priemysel môže byť konkurencieschopný na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje, že európska priemyselná politika v oblasti kozmického priestoru sa musí naďalej rozvíjať v koordinácii s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) s cieľom zabezpečiť komplementárnosti;

48.  pripomína, že s cieľom zachovať a posilniť bezpečnosť, obranu a stabilitu Európy je dôležité predchádzať vývozu citlivých vesmírnych technológií do krajín, ktoré ohrozujú regionálnu alebo globálnu bezpečnosť a stabilitu, presadzujú agresívnu zahraničnú politiku, priamo alebo nepriamo podporujú terorizmus alebo utláčajú vlastné obyvateľstvo; nalieha na vysokú predstaviteľku, členské štáty EÚ a Komisiu, aby sa uistili, že sa osem kritérií spoločnej pozície 944 a pravidlá o položkách s dvojakým použitím v plnej miere dodržiavajú, pokiaľ ide o vývoz citlivých vesmírnych technológií;

49.  zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie kapacít EÚ v oblasti kozmického priestoru prostredníctvom vybudovania nevyhnutnej architektúry systémov a postupov s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti vrátane bezpečnosti údajov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala a presadzovala model riadenia pre každý systém poskytujúci služby v oblasti bezpečnosti a obrany; v súvislosti s cieľom poskytovať integrovanú službu koncovým užívateľom sa domnieva, že kapacity EÚ v oblasti kozmického priestoru určené na bezpečnosť a obranu by malo riadiť osobitné koordinačné centrum operačných služieb (centrum pre riadenie a kontrolu, ako je uvedené v pracovnom programe Horizont 2020 na roky 2014 až 2015); domnieva sa, že, ak je to možné, toto centrum by malo byť z dôvodov nákladovej efektívnosti začlenené do jedného z existujúcich orgánov EÚ, ako je Agentúra pre európsky GNSS, Satelitné stredisko EÚ alebo Európska obranná agentúra, a to s prihliadnutím na spôsobilosti, ktoré tieto agentúry už zabezpečujú;

50.  domnieva sa, že vytvorenie dlhodobého právneho rámca, ktorý umožní trvalé investície na úrovni EÚ do bezpečnostných a obranných spôsobilostí, by mohlo podporiť väčšiu a systematickejšiu európsku obrannú spoluprácu s cieľom dosiahnuť kľúčové spôsobilosti; berie preto na vedomie závery Európskej rady z júna 2015; naliehavo vyzýva Radu, PK/VP a Komisiu, aby vypracovali potrebný rámec pre financovanie na úrovni EÚ;

51.  poznamenáva, že európsky vesmírny priemysel je vo veľkej miere koncentrovaný s vysokou úrovňou vertikálnej integrácie, pričom štyri podniky sú zodpovedné za viac ako 70 % celkovej zamestnanosti v európskom kozmickom sektore a 90 % zamestnanosti v oblasti výroby v európskom kozmickom sektore sa nachádza v šiestich krajinách; zdôrazňuje, že potenciál krajín, ktoré majú dobré výsledky v predkladaní patentov v oblasti vyspelých technológií, ale ktorým chýba tradícia vesmírnych aktivít, by sa nemal prehliadať, a vyzýva na vypracovanie politík na podporu účasti týchto krajín na európskom kozmickom sektore, a to aj s využitím nástrojov programu Horizont 2020;

52.  je takisto presvedčený, že výskum a vývoj v oblasti vesmírnych technológií a služieb by sa mal posilniť v rámci jednotného politického rámca EÚ;

53.  zastáva názor, že biela kniha na úrovni EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany by mohla byť vhodným prostriedkom na vytvorenie štruktúry, pokiaľ ide o budúcu angažovanosť EÚ v oblasti vesmírnych bezpečnostných a obranných spôsobilostí; vyzýva PK/VP, aby začala diskusiu o vymedzení úrovne ambícií EÚ v prekrývajúcich sa oblastiach vesmírnych spôsobilostí a bezpečnosti a obrany; domnieva sa, že by sa tým tiež mohol umožniť súdržný rozvoj vo všetkých oblastiach spôsobilostí, ktoré súvisia s udržiavaním mieru, predchádzaním konfliktom a posilňovaním medzinárodnej bezpečnosti, a to v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov; vyzýva Komisiu, aby v budúcom akčnom pláne v oblasti európskej obrany navrhla svoje plány vesmírnych aktivít na podporu bezpečnosti a obrany; zároveň uznáva výhody medzinárodnej spolupráce so spoľahlivými partnermi EÚ v oblasti bezpečnosti kozmického priestoru;

54.  pripomína, že vesmírny odpad je rastúcim problémom pre bezpečnosť kozmického priestoru, a vyzýva EÚ, aby podporila výskum a vývoj v oblasti technológií aktívneho odstraňovania odpadu (ADR); nabáda EÚ, aby investovala do vytvorenia medzinárodnej dohody, v ktorej sa právne vymedzí vesmírny odpad, stanovia pravidlá a nariadenia týkajúce sa jeho odstraňovania a objasnia otázky zodpovednosti; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť rozšírený mechanizmus globálneho získavania informácií o situácii v kozmickom priestore, a požaduje prepojenie európskeho systému SSA s partnermi, ako sú USA, ako aj ďalšie opatrenia na budovanie dôvery a výmenu informácií s ostatnými protistranami;

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Severoatlantickej zmluvy, agentúram EÚ v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a národným parlamentom.

(1)

Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44.

(2)

Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 227.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

k vesmírnym spôsobilostiam pre európsku bezpečnosť a obranu (2015/2276(INI))

Výbor pre zahraničné veci, spravodajca: Bogdan Andrzej Zdrojewski

Menšinová správa, ktorú predložili poslanci EP zo skupiny GUE/NGL Sabine Lösing a Javier Couso Permuy

V správe sa vyzýva na posilnenie bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ namiesto uprednostňovania civilných kapacít na riešenie konfliktov. Ďalej sa v nej považujú vesmírne spôsobilosti za vhodný nástroj na riadenie hraníc, zaistenie vnútornej a energetickej bezpečnosti a zlepšenie rozvoja európskeho vojensko-priemyselného komplexu. Správa obhajuje ďalšiu militarizáciu vesmíru, ako aj EÚ.

Namietame proti tejto správe, pretože:

•  požaduje zaistenie nezávislosti EÚ v kozmickom priestore a posilnenie spolupráce medzi EÚ a USA a NATO v oblasti budúcich vesmírnych spôsobilostí/služieb pre SBOP;

•  podporuje nepretržité investovanie do agentúr pôsobiacich v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany;

•  požaduje využívanie vesmírnych technológií dvojakého použitia v kozmickom sektore, ktorého cieľom je prispieť k rozvoju európskeho vojenského priemyslu;

•  žiada použiť verejné finančné prostriedky na zaistenie financovania pre inovatívne začínajúce podniky s cieľom zabezpečiť, aby vysoké náklady na výskum vesmíru nebránili projektom;

•  vyzýva na mobilizáciu zdrojov EÚ pre „pilotné kurzy“ s cieľom zvýšiť kapacity EÚ v oblasti kozmického priestoru pre bezpečnosť a obranu;

Požadujeme:

-  striktné využívanie vesmíru na civilné účely;

-  zmluvu o kozmickom priestore, ktorá zakazuje akékoľvek vojenské využívanie kozmického priestoru;

-  striktne civilný mierový prístup k riešeniu konfliktov;

-  žiadne vojenské financovanie (ani výskumné) z rozpočtu EÚ;

-  vystúpenie EÚ z NATO a zrušenie NATO.


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (11.4.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci

k vesmírnym spôsobilostiam pre európsku bezpečnosť a obranu

(2015/2276(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Marian-Jean Marinescu

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti kozmického priestoru podporuje vedecký a technický pokrok, priemyselnú konkurencieschopnosť a vykonávanie všetkých politík EÚ v súlade s článkom 189 ZFEÚ; pripomína, že dva hlavné programy EÚ – Galileo a Copernicus – sú civilné programy pod civilnou kontrolou a že európsky charakter programov Galileo a Copernicus tieto programy umožnil a zabezpečil ich úspech;

2.  domnieva sa, že je potrebné pokračovať vo vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky (SBOP); opätovne potvrdzuje, že je potrebné zvýšiť účinnosť, viditeľnosť a vplyv SBOP; potvrdzuje význam a pridanú hodnotu politiky v oblasti kozmického priestoru pre SBOP, keďže vesmírne spôsobilosti sa stali neodmysliteľnou súčasťou politík členských štátov v oblasti obrany a bezpečnosti, a teda aj ich zvrchovanosti; domnieva sa, že kozmický priestor by mal byť zahrnutý do budúcich politík Únie (napr. v oblasti vnútornej bezpečnosti, dopravy, energetiky, výskumu) a že synergie v oblasti kozmického priestoru by sa mali ďalej posilňovať a využívať;

3.  žiada Komisiu, aby urýchlene vymedzila potreby EÚ, pokiaľ ide o potenciálny prínos politiky v oblasti kozmického priestoru k SBOP vo všetkých hlavných aspektoch: vypúšťanie, určovanie polohy, snímky, komunikácia, kozmické poveternostné javy, kozmický odpad, kybernetická bezpečnosť, rušenie preťažením (jamming), rušenie predstieraním identity (spoofing) a iné úmyselné ohrozenia, bezpečnosť pozemného segmentu; domnieva sa, že budúce vesmírne funkcie súčasných európskych systémov by mali byť stanovené v súlade s požiadavkami SBOP a mali by sa týkať všetkých vyššie uvedených súvisiacich aspektov;

4.  požaduje, aby podmienky potrebné pre budúce systémy, súkromné alebo verejné, ktoré prispievajú k aplikáciám súvisiacim s bezpečnosťou ľudského života (napr. určovanie polohy, manažment letovej prevádzky (ATM)), boli vymedzené s ohľadom na ochranu pred možnými bezpečnostnými útokmi (rušenie preťažením (jamming), rušenie predstieraním identity (spoofing), kybernetické útoky, kozmické poveternostné javy a kozmický odpad); domnieva sa, že tieto bezpečnostné požiadavky by mali byť overiteľné a mali by podliehať dohľadu európskeho subjektu (ako je EASA);

5.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozvoj európskych vesmírnych spôsobilostí pre európsku bezpečnosť a obranu by sa mal riadiť dvoma kľúčovými strategickými cieľmi: bezpečnosť na planéte prostredníctvom kozmických systémov na obežnej dráhe zameraných na monitorovanie zemského povrchu alebo na poskytovanie informácií o polohe, navigácii a čase alebo satelitnej komunikácie a bezpečnosti v kozmickom priestore, ako aj vesmírnej bezpečnosti, t. j. bezpečnosti na obežnej dráhe a vo vesmíre prostredníctvom pozemných a družicových systémov na získavanie informácií o situácii vo vesmíre;

6.  zdôrazňuje, že kozmické programy majú bezpečnostné a obranné výhody, ktoré sú technicky prepojené s civilnými výhodami, a zdôrazňuje v tejto súvislosti kapacitu dvojakého využitia programov Galileo a Copernicus; domnieva sa, že táto kapacita by sa mala plne rozvinúť v nasledujúcich generáciách, napríklad aj pokiaľ ide o vyššiu presnosť a lepšiu autentifikáciu, šifrovanie, kontinuitu a integritu (Galileo); zdôrazňuje, že údaje z pozorovania Zeme s vysokým rozlíšením a lokalizačné systémy sú užitočné pre použitia v civilných a bezpečnostných oblastiach, napríklad v oblasti zvládania katastrof, humanitárnych akcií, pomoci utečencom, námorného dozoru, globálneho otepľovania, energetickej bezpečnosti a globálnej bezpečnosti potravín, ako aj pri zisťovaní výskytu globálnych prírodných katastrof, ako sú najmä sucho, zemetrasenia, povodne a lesné požiare, a pri reakcii na ne; berie na vedomie potrebu lepšej interakcie medzi bezpilotnými lietadlami a satelitmi; žiada, aby sa v rámci preskúmania v polovici trvania poskytli dostatočné prostriedky na budúci rozvoj všetkých satelitných systémov;

7.  upozorňuje na existenciu verejnej regulovanej služby (PRS) programu Galileo, ktorá je obmedzená na vládou schválených používateľov a je vhodná pre citlivé aplikácie, v prípade ktorých sa musí zabezpečiť vysoká odolnosť a úplná spoľahlivosť; domnieva sa, že kapacitu PRS je potrebné ďalej rozvíjať v najbližších generáciách, aby bolo možné reagovať na meniace sa hrozby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prevádzkové postupy budú čo najefektívnejšie, a to najmä v prípade krízy; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať vo vývoji a v podpore aplikácií založených na spôsobilostiach programu Galileo vrátane spôsobilostí potrebných pre SBOP s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické výhody; ďalej pripomína, že je potrebné posilniť bezpečnosť infraštruktúry programu Galileo vrátane pozemného segmentu, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vykonala potrebné kroky v tomto smere;

8.  zdôrazňuje vysokú úroveň zabezpečenia systémov GNSS v rámci EÚ; zdôrazňuje úspešné vykonanie úloh zadaných Agentúre pre európsky GNSS, najmä prostredníctvom Rady pre bezpečnostnú akreditáciu a Stredísk na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo; v tejto súvislosti vyzýva na využívanie odborných znalostí a bezpečnostnej infraštruktúry Agentúry pre európsky GNSS aj v rámci programu Copernicus; žiada, aby sa táto otázka riešila v rámci preskúmania programov Galileo a Copernicus v polovici trvania;

9.  poukazuje najmä na prevádzkovú potrebu údajov z pozorovania Zeme s veľmi vysokým rozlíšením v rámci programu Copernicus a vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako by bolo možné splniť túto potrebu s ohľadom na požiadavky SBOP; zdôrazňuje tiež vývojové trendy, napríklad na pozorovanie takmer v reálnom čase a videoprenos z vesmíru, a odporúča Komisii, aby preskúmala, ako ich využiť, a to aj na bezpečnostné a obranné účely; ďalej pripomína, že je potrebné posilniť bezpečnosť infraštruktúry programu Copernicus vrátane pozemného segmentu, ako aj bezpečnosť údajov, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi podnikla potrebné kroky v tomto smere; okrem toho upozorňuje na význam úvah, ako by bolo možné zapojiť priemysel do riadenia operácií programu Copernicus;

10.  víta prebiehajúcu činnosť zameranú na poskytnutie autonómneho prístupu EÚ k vládnej satelitnej komunikácii (GOVSATCOM) a vyzýva Komisiu, aby aj naďalej dosahovala pokrok v súvislosti s týmto spisom; pripomína, že prvým krokom v procese bola identifikácia civilných a vojenských potrieb Komisiou a Európskou obrannou agentúrou, a domnieva sa, že iniciatíva by mala mať za následok vzájomné spájanie dopytu a mala by byť navrhnutá tak, aby najlepšie zodpovedala identifikovaným potrebám; vyzýva Komisiu, aby na základe potrieb a požiadaviek prijímateľov vypracovala posúdenie nákladov a prínosov rôznych riešení:

  poskytovanie služieb zo strany komerčných prevádzkovateľov,

  systém využívajúci súčasné spôsobilosti s možnosťou integrácie budúcich spôsobilostí alebo

  vytvorenie nových kapacít na základe špecializovaného systému;

  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby riešila problematiku vlastníctva a zodpovednosti; konštatuje, že bez ohľadu na konečné rozhodnutie by každá nová iniciatíva mala byť vo verejnom záujme a slúžiť európskemu priemyslu (výrobcom, prevádzkovateľom, odpaľovacím zariadeniam a ďalším segmentom priemyslu); nazdáva sa, že GOVSATCOM by sa mal tiež považovať za príležitosť na podporu konkurencieschopnosti a inovácií prostredníctvom využitia vývoja duálnych technológií v extrémne konkurenčnom a dynamickom kontexte trhu so satelitnými komunikačnými technológiami; zdôrazňuje, že je potrebné obmedziť závislosť od dodávateľov zariadení a služieb z krajín mimo EÚ;

11.  poukazuje na to, že rozvoj dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST) je dobrou iniciatívou v rámci spolupráce v oblasti kozmického priestoru a krokom smerom k bezpečnosti v kozmickom priestore; požaduje ďalší rozvoj svojich kapacít týkajúcich sa SST ako prioritu Únie pre ochranu hospodárstva, bezpečnosti spoločnosti a občanov a vesmírnych spôsobilostí pre európsku bezpečnosť a obranu; domnieva sa, že SST by sa malo stať programom EÚ s vlastným rozpočtom, pričom sa zabezpečí, aby sa tým neobmedzili finančné prostriedky v prípade prebiehajúcich projektov; domnieva sa tiež, že EÚ by mala vytvoriť kapacitu celistvejšieho získavania informácií o situácii v kozmickom priestore (SSA) s predvídateľnejšími spôsobilosťami, zahŕňajúcu dohľad nad kozmickým priestorom a analýzu a posúdenie možných hrozieb a rizík pre činnosti v oblasti kozmického priestoru; vyzýva preto Komisiu, aby stavala na SST rozvíjaním širšej koncepcie SSA, ktorá by riešila aj úmyselné ohrozenia kozmických systémov, a aby v spolupráci s ESA zohľadnila kozmické poveternostné javy a objekty v blízkosti Zeme, ako aj potrebu výskumu technologických systémov pre prevenciu vytvárania kozmického odpadu a jeho odstraňovanie; domnieva sa, že celistvá koordinácia kozmických činností by sa mala dosiahnuť bez toho, aby sa narušila sloboda využívania kozmického priestoru; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť umožniť súkromnému sektoru zohrávať významnú úlohu pri ďalšom rozvoji a udržiavaní verejnej časti systému SST, pre ktorý by mohla slúžiť ako príklad dvojstranná štruktúra riadenia programu Galileo;

12.  zdôrazňuje potrebu rozvíjať politiky a výskumné spôsobilosti s cieľom zabezpečiť budúce využitia a rozvíjať konkurencieschopný európsky priemysel, ktorý je schopný komerčného úspechu založeného na zdravom hospodárskom prostredí;

13.  berie na vedomie strategický význam nezávislého prístupu do kozmického priestoru a potrebu cielených opatrení EÚ, a to aj pokiaľ ide o bezpečnosť a obranu, keďže táto kapacita by umožnila, aby Európa získala prístup do kozmického priestoru v prípade krízy; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ESA a členskými štátmi:

  koordinovala, vymieňala si a rozvíjala plánované vesmírne projekty a európske trhy tak, aby európsky priemysel mohol predvídať dopyt (a tým posilniť zamestnanosť a priemysel v Európe) a zároveň si vytvárať vlastný dopyt z hľadiska používania podnikmi,

  podporovala štartovaciu infraštruktúru a

  podporovala výskum a vývoj, a to aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, predovšetkým v prelomových technológiách;

  domnieva sa, že tieto snahy sú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť Európy na globálnom trhu štartovacích technológií; okrem toho sa domnieva, že EÚ si musí zabezpečiť silnú základňu vesmírnych technológií a nevyhnutné priemyselné spôsobilosti, aby bola schopná navrhovať, vyvíjať, uvádzať do prevádzky, prevádzkovať a využívať kozmické systémy, a to od technologickej autonómie a kybernetickej bezpečnosti až po aspekty ponuky;

14.  poukazuje na to, že správne regulačné a politické rámce musia byť stanovené s cieľom poskytnúť odvetviu ďalší impulz a stimuly na pokračovanie technologického vývoja a výskumu v oblasti vesmírnych spôsobilostí; žiada, aby sa vo vyššie uvedených oblastiach zabezpečilo nevyhnutné financovanie výskumu vesmíru; berie na vedomie dôležitú úlohu, ktorú môže zohrávať program Horizont 2020 pri pomoci EÚ znížiť svoju závislosť v oblasti kritických vesmírnych technológií; v tejto súvislosti pripomína, že časť programu Horizont 2020 týkajúca sa vesmíru patrí do priority „Vedúce postavenie priemyslu“, a to najmä do rámca špecifického cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“; domnieva sa preto, že program Horizont 2020 by sa mal použiť na podporu európskej základne vesmírnych technológií a vesmírnych priemyselných spôsobilostí; vyzýva Komisiu, aby sa v priebehu preskúmania programu Horizont 2020 v polovici trvania dostatočne zaoberala kritickými vesmírnymi technológiami pre bezpečnosť a obranu;

15.  poukazuje na to, že pokiaľ ide o budúce financovanie európskych vesmírnych programov, bolo by žiaduce určiť, kedy by bolo možné využiť formy verejno-súkromného partnerstva;

16.  zdôrazňuje strategický význam podpory vesmírnych inovácií a výskumu pre bezpečnosť a obranu; berie na vedomie výrazný potenciál kritických vesmírnych technológií, ako je európsky systém na prenos údajov, ktorý umožňuje sústavné pozorovanie Zeme v reálnom čase, využívanie megazoskupení nanosatelitov a napokon vybudovanie citlivej vesmírnej kapacity; zdôrazňuje, že je potrebné, aby inovatívne technológie v oblasti veľkých dát plne využívali potenciál údajov z kozmického priestoru pre bezpečnosť a obranu; vyzýva Komisiu, aby začlenila tieto technológie do svojej európskej stratégie v oblasti kozmického priestoru;

17.  identifikuje nebezpečenstvo kybernetickej vojny a hybridných hrozieb pre európske vesmírne programy, pričom berie do úvahy, že spoofing a jamming by mohli narúšať vojenské misie alebo by mohli mať ďalekosiahle dôsledky na každodenný život na Zemi; je presvedčený, že kybernetická bezpečnosť si vyžaduje spoločný prístup zo strany EÚ, jej členských štátov a podnikov a odborníkov v oblasti internetu; vyzýva preto Komisiu, aby programy v oblasti kozmického priestoru zahrnula do svojich činností v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

18.  zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie kapacít EÚ v oblasti kozmického priestoru prostredníctvom vybudovania nevyhnutnej architektúry systémov a postupov s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti vrátane bezpečnosti údajov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala a presadzovala model riadenia pre každý systém poskytujúci služby v oblasti bezpečnosti a obrany; v súvislosti s cieľom poskytovať integrovanú službu koncovým užívateľom sa domnieva, že kapacity EÚ v oblasti kozmického priestoru určené na bezpečnosť a obranu by malo riadiť osobitné koordinačné centrum operačných služieb (centrum pre riadenie a kontrolu, ako je uvedené v pracovnom programe Horizont 2020 na roky 2014 až 2015); domnieva sa, že, ak je to možné, toto centrum by malo byť z dôvodov nákladovej efektívnosti začlenené do jedného z existujúcich orgánov EÚ, ako je Agentúra pre európsky GNSS, Satelitné stredisko EÚ alebo Európska obranná agentúra, a to s prihliadnutím na spôsobilosti, ktoré tieto agentúry už zabezpečujú;

19.  domnieva sa, že by sa mala posilniť koordinácia kozmických systémov neusporiadane rozmiestnených v rôznych členských štátoch na rôzne vnútroštátne potreby, aby bolo možné rýchlo predvídať narušenie rôznych aplikácií (napr. pre manažment letovej prevádzky);

20.  zároveň uznáva výhody medzinárodnej spolupráce týkajúcej sa bezpečnosti v oblasti kozmického priestoru so spoľahlivými partnermi EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

7.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

11

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, David Borrelli, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Edward Czesak, Philippe De Backer, Peter Eriksson, Fredrick Federley, Theresa Griffin, Roger Helmer, Hans-Olaf Henkel, Kaja Kallas, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Janusz Lewandowski, Paloma López Bermejo, Ernest Maragall, Edouard Martin, Csaba Molnár, Nadine Morano, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Carolina Punset, Herbert Reul, Paul Rübig, Algirdas Saudargas, Jean-Luc Schaffhauser, Neoklis Sylikiotis, Antonio Tajani, Dario Tamburrano, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Amjad Bashir, Michał Boni, Eugen Freund, Françoise Grossetête, Benedek Jávor, Jude Kirton-Darling, Werner Langen, Marian-Jean Marinescu, Marisa Matias, Sorin Moisă, Clare Moody, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Maria Spyraki, Anneleen Van Bossuyt

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Momchil Nekov, Jana Žitňanská


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

19.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

42

15

10

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Goffredo Maria Bettini, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Iveta Grigule, Richard Howitt, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Ilhan Kyuchyuk, Barbara Lochbihler, Ulrike Lunacek, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Sofia Sakorafa, Charles Tannock, László Tőkés, Geoffrey Van Orden, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Luis de Grandes Pascual, Marielle de Sarnez, Andrzej Grzyb, András Gyürk, Takis Hadjigeorgiou, Marek Jurek, Javi López, Antonio López-Istúriz White, Norbert Neuser, Norica Nicolai, Soraya Post, Marietje Schaake, Jean-Luc Schaffhauser, Helmut Scholz, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Paavo Väyrynen, Janusz Zemke

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Doru-Claudian Frunzulică, Monika Hohlmeier, Zdzisław Krasnodębski, Marian-Jean Marinescu, Indrek Tarand, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Ivan Štefanec

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia