SPRÁVA o operáciách na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou

28.4.2016 - (2015/2275(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Geoffrey Van Orden
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Paavo Väyrynen, Výbor pre rozvoj
(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o operáciách na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou

(2015/2275(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii, a najmä na jej články 21, 41, 42 a 43,

–  so zreteľom na článok 220 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov, a najmä na jej kapitoly VI, VII a VIII,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 1. apríla 2015 s názvom Partnerstvo za mier: pokrok v záujme partnerského udržiavania mieru[1],

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 28. apríla 2015 s názvom Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja – umožnenie partnerom predchádzať krízam a zvládať ich[2],

–  so zreteľom na správu nezávislej skupiny OSN na vysokej úrovni pre mierové operácie zo 16. júna 2015[3],

–  so zreteľom na vyhlásenie prednesené 28. septembra 2015 na samite čelných predstaviteľov o udržiavaní mieru, ktoré zvolal prezident Spojených štátov Barack Obama,

–  so zreteľom na dokument zo 14. júna 2012 s názvom Akčný plán na posilnenie podpory, ktorú EÚ prostredníctvom SBOP poskytuje operáciám OSN na udržiavanie mieru[4], a dokument z 23. marca 2015 s názvom Posilnenie strategického partnerstva EÚ a OSN v oblasti udržiavania mieru a krízového riadenia: priority na obdobie 2015 – 2018[5],

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky (JAES) prijatú na 2. samite EÚ – Afrika, ktorý sa konal 8. a 9. decembra 2007[6] v Lisabone, a na plán súvisiaci s JAES na roky 2014 – 2017, ktorý bol prijatý na 4. samite EÚ – Afrika usporiadanom 2. a 3. apríla 2014[7] v Bruseli,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2011 o efektívnosti a účinnosti príspevkov EÚ poskytovaných prostredníctvom organizácií OSN v krajinách postihnutých konfliktom,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o úlohe EÚ v rámci OSN – ako lepšie plniť ciele EÚ v oblasti zahraničnej politiky[8],

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 9. decembra 2015 o hodnotení mierového nástroja pre Afriku po desiatich rokoch: účinnosť a vyhliadky do budúcnosti,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na usmernenia z Osla o využívaní zahraničných vojenských prostriedkov a prostriedkov civilnej ochrany pri zmierňovaní následkov katastrof z novembra 2007,

–  so zreteľom na články 4h a 4j Zakladajúceho aktu Africkej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o desiatom výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti[9],

–  so zreteľom na závery Rady z 15. októbra 2012 o koreňoch demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0158/2016),

A.  keďže operácie na podporu mieru sú jednou z foriem reakcie na krízu, spravidla na podporu medzinárodne uznanej organizácie, ako je OSN alebo Africká únia (AÚ), ktorá má mandát OSN, a ich cieľom je predchádzať ozbrojenému konfliktu, obnoviť, udržať alebo budovať mier, presadiť mierové dohody a riešiť komplexné naliehavé problémy a výzvy, ktoré vznikajú v dôsledku rozpadajúceho sa alebo zle fungujúceho štátu; keďže stabilita afrického a európskeho susedstva by bola pre všetky naše krajiny veľkým prínosom;

B.  keďže cieľom operácií na podporu mieru je pomôcť pri zriaďovaní dlhodobo stabilného a bezpečného prostredia s rastúcim blahobytom; keďže dobrá správa, súdnictvo, väčšie dodržiavanie zásad právneho štátu, ochrana civilistov, dodržiavanie ľudských práv a bezpečnosť predstavujú v tomto smere základné predpoklady a keďže programy zamerané na úspešné zmierenie, obnovu a hospodársky rozvoj prispejú k zabezpečeniu mieru a prosperity, na udržanie ktorých nie sú potrebné vonkajšie zásahy;

C.  keďže bezpečnostná situácia najmä v Afrike sa v poslednom desaťročí dramaticky zmenila, vznikli teroristické a povstalecké skupiny v Somálsku, Nigérii a v regióne Sahelu, pričom operácie na zabezpečenie mieru a protiteroristické operácie sú v mnohých oblastiach skôr pravidlom než výnimkou; keďže slabé štáty a priestory bez vlády sa stále rozširujú, v dôsledku čoho je veľa ľudí postihnutých chudobou, bezprávím, korupciou a násilím; keďže priepustné hranice na africkom kontinente umožňujú šírenie násilia, znižujú bezpečnosť a poskytujú príležitosti na trestnú činnosť;

D.  keďže mier sa v rámci novej agendy pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 považuje za kľúčový a bol stanovený cieľ udržateľného rozvoja 16 o mieri a spravodlivosti;

E.  keďže primerane skúsené a vybavené organizácie a štáty, pokiaľ možno s jednoznačným a realistickým mandátom OSN by mali poskytnúť zdroje, ktoré sú potrebné na úspešné operácie na podporu mieru, s cieľom pomôcť vytvoriť bezpečné prostredie, v ktorom budú môcť občianske organizácie vykonávať svoju prácu;

F.  keďže OSN je naďalej hlavným garantom medzinárodného mieru a bezpečnosti a má najkomplexnejší rámec nadnárodnej spolupráce v oblasti krízového riadenia; keďže v súčasnosti prebieha 16 mierových operácií OSN, do ktorých je zapojených vyše 120 000 pracovníkov, čo je viac ako kedykoľvek v minulosti; keďže v rámci ôsmich misií je v Afrike rozmiestnených 87 % mierových síl OSN; keďže OSN má v rámci svojich operácií obmedzené možnosti;

G.  keďže Africká únia vykonáva svoje činnosti za odlišných podmienok ako OSN a môže si vybrať, ktorú stranu podporí, zasahovať bez vyzvania a zasahovať aj v prípadoch, keď nebola podpísaná mierová dohoda, pričom stále dodržiava Chartu OSN; keďže toto je významný rozdiel vzhľadom na to, že v Afrike existuje celý rad medzištátnych a vnútroštátnych konfliktov;

H.  keďže NATO poskytlo Africkej únii pomoc, okrem iného vo forme podpory pri plánovaní a strategických nástrojov v oblasti leteckej a námornej prepravy, podpory pre misie AMIS v Dárfúre a AMISOM v Somálsku, ako aj budovania kapacít pre africké pohotovostné sily (ASF);

I.  keďže krízy v Afrike si vyžadujú súdržnú globálnu reakciu, ktorá presahuje rámec čisto bezpečnostných aspektov; keďže mier a bezpečnosť sú nevyhnutné predpoklady rozvoja a všetci miestni a medzinárodní aktéri zdôrazňujú potrebu úzkej koordinácie bezpečnostnej a rozvojovej politiky; keďže je potrebná dlhodobá perspektíva; keďže reforma sektora bezpečnosti a odzbrojenie, demobilizácia a opätovná integrácia bývalých bojovníkov môžu byť dôležité pre dosiahnutie stability a rozvojových cieľov; keďže Styčný úrad OSN pre mier a bezpečnosť a Stála misia Africkej únie v Bruseli zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji vzťahov medzi organizáciami a EÚ, NATO a veľvyslanectvami štátov;

J.  keďže najdôležitejším nástrojom európskej spolupráce s AÚ je mierový nástroj pre Afriku, ktorý bol vytvorený v roku 2004 a ktorý zabezpečuje približne 1,9 mld. EUR prostredníctvom ERF financovaného členskými štátmi; keďže mierový nástroj pre Afriku (APF) bol vytvorený v roku 2003, jeho financovanie prostredníctvom fondov ERF malo byť dočasné, ale aj po 12 rokoch je ERF hlavným zdrojom financovania APF; keďže v roku 2007 bol rozsah nástroja rozšírený tak, aby zahŕňal širšiu škálu činností v oblasti predchádzania konfliktom a stabilizácie po skončení konfliktu; keďže akčný program na obdobie 2014 – 2016 zohľadňuje externé hodnotenia a konzultácie s členskými štátmi a zavádza nové prvky, aby sa zlepšila jeho účinnosť; keďže v článku 43 ZEÚ sa uvádzajú tzv. úlohy Petersberg Plus, ktoré zahŕňajú úlohy vojenského poradenstva a vojenskej pomoci, prechádzania konfliktom a udržiavania mieru a úlohy bojových síl v rámci krízového riadenia vrátane nastolenia mieru a stabilizácie po skončení konfliktu; keďže v roku 2014 bolo viac než 90 % rozpočtu vyčlenených na operácie na podporu mieru, z čoho 65 % bolo určených personálu AMISOM; keďže posilnenie inštitucionálnej kapacity Africkej únie a afrických regionálnych hospodárskych spoločenstiev má rozhodujúci význam pre úspech operácií na podporu mieru a procesov zmierenia a obnovy po skončení konfliktu;

K.  keďže úlohu EÚ treba posudzovať v kontexte miery účasti celého radu krajín a organizácií na operáciách na podporu mieru; keďže napríklad USA sú najväčším finančným prispievateľom na operácie na udržiavanie mieru a Africkej únii poskytujú priamu podporu prostredníctvom svojho partnerstva s Afrikou pre rýchlu reakciu na udržanie mieru, ako aj sumou približne 5 mld. USD na podporu operácií OSN v Stredoafrickej republike, Mali, Pobreží Slonoviny, Južnom Sudáne a Somálsku; keďže tieto rôzne zdroje financovania koordinuje partnerská skupina Africkej únie pre mier a bezpečnosť; keďže Čína sa stala aktívnym účastníkom operácií OSN na udržiavanie mieru a súčasťou Fóra čínsko-africkej spolupráce je Komisia AÚ; keďže India, Pakistan a Bangladéš poskytujú hneď po Etiópii najväčší počet pracovníkov na operácie OSN na udržiavanie mieru;

L.  keďže európske krajiny a samotná EÚ najviac prispievajú do systému OSN, najmä vo forme finančnej pomoci na programy a projekty OSN; keďže Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo sú najväčšími európskymi prispievateľmi do rozpočtu operácií OSN na udržiavanie mieru; keďže členské štáty EÚ sú spoločne najväčším prispievateľom do rozpočtu OSN na operácie na udržiavanie mieru s podielom približne 37 % a v súčasnosti prispievajú jednotkami v deviatich mierových misiách; keďže okrem toho v rokoch 2014 a 2015 dosiahli finančné záväzky EÚ voči AÚ sumu v celkovej výške 717,9 milióna EUR a príspevky AÚ predstavovali iba 25 miliónov EUR; keďže európske krajiny vysielajú do mierových misií OSN len 5 % personálu, čo predstavuje 5 000 vojakov z celkového počtu 92 000; keďže však napríklad Francúzsko každoročne vycvičí 25 000 afrických vojakov a samostatne nasadzuje viac ako 4 000 vojakov v afrických operáciách na udržiavanie mieru;

M.  keďže protipechotné míny boli pri obnove a rozvoji po konflikte najväčšou prekážkou, predovšetkým v Afrike, a EÚ vynaložila za posledných 20 rokov približne 1,5 miliardy EUR na postupy podpory pri odmínovaní a poskytovanie pomoci obetiam mín, čím sa stala najväčším darcom v tejto oblasti;

N.  keďže popri úlohe jednotlivých európskych krajín musí EÚ osobitnou mierou prispievať k misiám na podporu mieru viacrozmernými opatreniami; keďže EÚ poskytuje AÚ a organizáciám na nižšej než regionálnej úrovni technickú a finančnú podporu, a to najmä prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku, nástroja na podporu stability a mieru a Európskeho rozvojového fondu; keďže EÚ vykonáva v rámci svojich misií SBOP poradenské a výcvikové aktivity, čím prispieva k posilneniu afrických kapacít v súvislosti s krízovým riadením;

O.  keďže päť civilných misií a štyri vojenské operácie EÚ prebiehajúce v Afrike sa často vykonávajú súbežne s operáciami OSN, AÚ alebo operáciami jednotlivých krajín alebo v nadväznosti na ne;

P.  keďže EÚ je odhodlaná pomáhať pri posilňovaní africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry, najmä podporovaním schopnosti pohotovostných síl (ASF) zasiahnuť;

Q.  keďže Európska rada žiada, aby EÚ a jej členské štáty posilnili podporu partnerských krajín a organizácií tým, že zabezpečia odbornú prípravu, poradenstvo, vybavenie a zdroje, aby tieto krajiny mohli vo väčšej miere samy predchádzať krízam alebo ich zvládnuť; keďže na dosiahnutie tohto cieľa je jednoznačne potrebné vzájomne posilňovať zásahy v oblastiach bezpečnosti a rozvoja;

R.  keďže EÚ by mala podporovať činnosti iných, ktorí sú možno povolanejší na plnenie určitých úloh, nemala by zdvojovať ich prácu a mala by pomáhať pri posilňovaní práce tých, ktorí už na mieste pôsobia, najmä členských štátov;

S.  keďže podľa článku 41 ods. 2 ZEÚ sú v rámci rozpočtu EÚ zakázané výdavky na operácie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami, pričom výslovne v ňom nie je vylúčené financovanie vojenských úloh, ako sú operácie na udržiavanie mieru s rozvojovými cieľmi; keďže bežné výdavky sa podľa mechanizmu Athena účtujú členským štátom; keďže hoci hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ je znižovanie a v dlhodobom horizonte odstránenie chudoby, články 209 a 212 ZFEÚ výslovne nevylučujú financovanie budovania kapacít v sektore bezpečnosti; keďže ERF a APF sú ako nástroje mimo rozpočtu EÚ dôležité pri riešení vzťahu medzi bezpečnosťou a rozvojom; keďže ERF vyžaduje, aby programovanie bolo navrhnuté tak, aby spĺňalo kritériá oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), ktoré väčšinou nezahŕňajú výdavky súvisiace s bezpečnosťou; keďže EÚ pracuje na možnosti zriadenia dodatočných osobitných nástrojov v súvislosti s iniciatívou s názvom Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja;

T.  keďže účasť EÚ sa musí riadiť potrebami dotknutých krajín a bezpečnostnými záujmami Európy;

1.  zdôrazňuje potrebu koordinovaných vonkajších opatrení, pri ktorých sa využívajú diplomatické, bezpečnostné a rozvojové nástroje na obnovenie dôvery a riešenie problémov, ako sú vojny, vnútroštátne konflikty, neistota, nestabilita a proces transformácie;

2.  konštatuje, že zavádzanie väčšieho počtu rôznych misií so súhlasom OSN v tom istom priestore operácií za účasti rôznych aktérov a regionálnych organizácií je čoraz častejšou realitou súčasných mierových operácií; zdôrazňuje, že riadenie týchto komplexných partnerstiev bez toho, aby dochádzalo k duplicite práce alebo pôsobenia misií, má kľúčový význam pre úspešnosť operácií; vyzýva v tejto súvislosti na vyhodnotenie a racionalizáciu existujúcich štruktúr;

3.  zdôrazňuje význam včasnej komunikácie a lepších postupov v rámci krízových konzultácií s OSN a AÚ, ako aj ďalšími organizáciami, ako napríklad NATO a OBSE; zdôrazňuje potrebu zlepšiť výmenu a spoločné využívanie informácií vrátane plánovania, priebehu a analýzy misií; víta urýchlené dokončenie a popísanie administratívnych dojednaní medzi EÚ a OSN o výmene utajovaných informácií; uznáva dôležitosť partnerstva EÚ-Afrika a politického dialógu EÚ-AÚ o mieri a bezpečnosti; navrhuje, aby sa AÚ, EÚ a ďalší kľúčoví aktéri a OSN dohodli na súbore spoločných cieľov v záujme africkej bezpečnosti a rozvoja;

4.  naliehavo vyzýva EÚ, aby vzhľadom na rozsah výziev a rozsiahle zapojenie iných organizácií a národov vyvíjala úsilie o primerané rozdelenie práce a zameriavala sa na oblasti, v ktorých môže byť jej účasť najvyšším prínosom; poznamenáva, že viaceré členské štáty už sú zapojené do operácií v Afrike a že EÚ by mohla vytvoriť skutočnú pridanú hodnotu tým, že vo väčšej miere podporí tieto operácie;

5.  konštatuje, že v prostredí, ktoré je z hľadiska bezpečnosti čoraz zložitejšie, si misie OSN a AÚ vyžadujú komplexný prístup, v rámci ktorého sú okrem zavedenia vojenských, diplomatických a rozvojových nástrojov ďalšími zásadnými faktormi dôkladné poznatky o bezpečnostnej situácii, výmeny spravodajských informácií a moderné technológie, poznatky o tom, ako realizovať boj proti terorizmu a boj proti trestnej činnosti v konfliktných oblastiach a oblastiach po skončení konfliktu, využívanie kľúčových prostriedkov, poskytovanie humanitárnej pomoci a obnova politického dialógu, pri zabezpečovaní ktorých by mohli európske krajiny pomôcť; poukazuje na to, čo už v tejto oblasti vykonali konkrétne členské štáty, ako aj iné nadnárodné organizácie;

6.  zdôrazňuje dôležitosť ďalších nástrojov EÚ v oblasti bezpečnosti, najmä misií a operácií SBOP; pripomína, že EÚ zasahuje v Afrike, aby prispela k stabilizácii krajín, ktoré čelia kríze, a to hlavne prostredníctvom výcvikových misií; zdôrazňuje úlohu civilných a vojenských misií SBOP pri podpore reforiem v odvetví bezpečnosti a v súvislosti s ich prínosom k medzinárodnej stratégii krízového riadenia;

7.  konštatuje, že kľúčom k úspechu operácie na podporu mieru je to, aby bola vnímaná ako legitímna; domnieva sa, že AÚ by preto mala poskytnúť podporu a vojenské jednotky tam, kde je to potrebné; konštatuje, že je to dôležité aj vzhľadom na dlhodobý cieľ AÚ zabezpečovať vlastnú kontrolu;

8.  víta skutočnosť, že v novom akčnom programe mierového nástroja pre Afriku sa riešia nedostatky a kladie sa dôraz na stratégie pre ukončenie operácie, vyššiu mieru angažovanosti afrických krajín, cielenejšiu podporu a lepšie rozhodovacie postupy;

9.  víta strategické partnerstvo EÚ a OSN v oblasti udržiavania mieru a krízového riadenia a jeho priority na obdobie 2015 – 2018 dohodnuté v marci 2015; poukazuje na minulé a prebiehajúce misie SBOP zamerané na udržanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti a berie na vedomie kľúčovú úlohu ďalších organizácií vrátane panafrických a regionálnych organizácií v týchto oblastiach; vyzýva EÚ, aby vyvíjala ďalšie úsilie s cieľom podporovať členské štáty v ich prínose; pripomína, že EÚ sa zapojila do aktivít krízového riadenia v Afrike zameraných na udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade s chartou OSN; poznamenáva, že len 11 z 28 členských štátov EÚ prijalo záväzky na samite čelných predstaviteľov o udržiavaní mieru 28. septembra 2015, pričom Čína prisľúbila pohotovostné jednotky v počte 8 000 osôb a Kolumbia 5 000 vojakov; vyzýva členské štáty EÚ, aby podstatne zvýšili svoju vojenskú a policajnú účasť na mierových operáciách OSN;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Afrika rýchlo reagovala na krízy, a konštatuje, že africké pohotovostné sily v tom zohrávajú kľúčovú úlohu; zdôrazňuje významný prínos EÚ prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku a financovania AÚ, ktorý AÚ umožňuje posilniť jej kapacity na zabezpečenie kolektívnej reakcie na krízy na kontinente; nabáda regionálne organizácie, ako sú Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) alebo Juhoafrické rozvojové spoločenstvo (SADC), aby zintenzívnili svoje úsilie v oblasti rýchlej africkej reakcie na krízy a doplnili úsilie AÚ;

11.  zdôrazňuje však dôležitosť vyšších investícií do predchádzania konfliktom so zreteľom na faktory, ako sú politická alebo náboženská radikalizácia, násilie súvisiace s voľbami, vysídľovanie obyvateľstva a zmena klímy;

12.  uznáva kľúčový prínos mierového nástroja pre Afriku k rozvoju trojstranného partnerstva medzi OSN, EÚ a AÚ; domnieva sa, že tento nástroj predstavuje vstupný bod aj možnú páku na vytvorenie pevnejšieho partnerstva medzi EÚ a AÚ a ukázal sa ako nevyhnutný, keďže umožňuje AÚ a prostredníctvom nej i ôsmim regionálnym hospodárskym spoločenstvám plánovať a vykonávať ich operácie; domnieva sa, že pre úplné využívanie tohto nástroja je nesmierne dôležité, aby sa inštitúcie a členské štáty EÚ do neho naďalej úzko zapájali a aby AÚ prejavila pri čerpaní finančných prostriedkov vysokú efektívnosť a transparentnosť; nazdáva sa, že mierový nástroj pre Afriku by mal byť zameraný na štrukturálnu podporu a nie na financovanie miezd príslušníkov afrických jednotiek; berie na vedomie, že sa používajú aj iné finančné mechanizmy, domnieva sa však, že vzhľadom na výlučné zameranie nástroja na Afriku, ako aj jeho jasné ciele má tento nástroj osobitný význam pre operácie na podporu mieru v Afrike; domnieva sa, že organizácie občianskej spoločnosti (OOS) pôsobiace v oblasti budovania mieru v Afrike by mali mať možnosť prispieť svojimi názormi v rámci strategickejšej spolupráce s OOS v oblasti mieru a bezpečnosti; je naďalej znepokojený v súvislosti s pokračujúcimi problémami financovania a politickej vôle na strane afrických krajín; berie na vedomie závery Rady z 24. septembra 2012, v ktorých sa uvádza, že bude treba zvážiť financovanie iné než financovanie z ERF;

13.  poznamenáva, že posilnenie európskej vojenskej spolupráce by zvýšilo efektívnosť a účinnosť európskeho príspevku k mierovým misiám OSN;

14.  vzhľadom na nesmierne veľký význam budovania afrických kapacít víta úspešný priebeh druhého cyklu Amani Africa v októbri 2015, do ktorého bolo zapojených vyše 6 000 vojakov, policajtov a civilistov, a očakáva, že v roku 2016 budú čo najskôr uvedené do prevádzky africké pohotovostné sily (ASF) s 25 000 príslušníkmi;

15.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, ako aj ďalších členov medzinárodného spoločenstva, aby pomáhali pri poskytovaní odbornej prípravy vrátane disciplíny, vybavenia, logistickej podpory, finančnej pomoci a tvorby pravidiel nasadenia, v plnej miere nabádali africké štáty a pomáhali im naďalej sa angažovať v záujme ASF; naliehavo požaduje, aby sa veľvyslanectvá členských štátov a delegácie EÚ v afrických hlavných mestách aktívnejšie zasadzovali za ASF; domnieva sa, že oficiálna rozvojová pomoc (ODA) sa musí v rámci OECD prepracovať so zreteľom na budovanie mieru; domnieva sa, že nariadenie o ERF by sa malo zrevidovať, aby sa umožnilo také programovanie, ktoré zahŕňa výdavky na mier, bezpečnosť a spravodlivosť motivované rozvojom;

16.  poukazuje na dôležitosť misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky pre bezpečnosť Afriky, najmä výcvikových a podporných misií pre africké jednotky, hlavne misií EUTM Mali, EUCAP Sahel Mali a EUCAP Sahel Niger, EUTM Somalia a EUCAP Nestor; berie na vedomie dodatočnú podporu, ktorú tieto misie poskytujú ďalším misiám OSN; vyzýva EÚ, aby zvýšila kapacity týchto výcvikových misií, najmä tým, že umožní monitorovanie afrických vojakov, ktorí boli vycvičení, na mieste operácie a po návrate z nej;

17.  zdôrazňuje, že ani EÚ, ani jej členské štáty by nemali v záujme podpory operácií na podporu mieru konať izolovane, ale že by skôr mali brať do úvahy prínos medzinárodných aktérov, lepšie sa s nimi koordinovať, rýchlejšie reagovať a zameriavať svoje úsilie na určité prioritné krajiny, pričom by mali do čela stavať členské štáty a africké štáty, ktoré majú najviac skúseností; zdôrazňuje dôležitosť regionálnych hospodárskych spoločenstiev v rámci bezpečnostnej štruktúry v Afrike; berie na vedomie úlohu, ktorú by mohli zohrávať delegácie EÚ ako sprostredkovatelia koordinácie s medzinárodnými aktérmi;

18.  podporuje holistický prístup EÚ, ktorý je hlavným nástrojom na mobilizáciu plného potenciálu opatrení EÚ v rámci operácií na udržiavanie mieru a stabilizačného procesu, ako aj nástrojom na využívanie rôznych spôsobov podpory rozvoja krajín AÚ;

19.  zdôrazňuje, že pomoc pri riadení hraníc by mala byť prioritou európskeho pôsobenia v Afrike; konštatuje, že nezabezpečené hranice sú jednou z hlavných príčin nárastu terorizmu v Afrike;

20.  víta ciele spoločného oznámenia o budovaní kapacít a pripája sa k výzve Rady na jeho čo najrýchlejšie plnenie; poukazuje na potenciál EÚ, ktorý spočíva predovšetkým v jej komplexnom prístupe k civilným a vojenským prostriedkom, v pomoci pri posilňovaní bezpečnosti v nestabilných krajinách a krajinách postihnutých konfliktmi a v reagovaní na potreby našich partnerov, najmä pokiaľ ide o príjemcov vojenskej pomoci, a pripomína, že bezpečnosť je prvoradým predpokladom rozvoja a demokracie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani Európska komisia, ani Rada nesprístupnili Európskemu parlamentu svoje posúdenie právnych možností pri podpore budovania kapacít; vyzýva obe inštitúcie, aby o tom v primeranom čase informovali Európsky parlament; vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla právny základ v súlade s pôvodnými európskymi cieľmi na rok 2013 uvedenými v iniciatíve Enable and Enhance;

21.  poukazuje na to, že príspevok právneho servisu Rady zo 7. decembra 2015 s názvom „Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja – právne otázky“ skúma spôsoby a prostriedky financovania materiálu pre armády afrických krajín; vyzýva Komisiu, aby v tejto diskusii pokračovala;

22.  víta pozitívne reakcie, ktoré dostalo Francúzsko po aktivovaní článku 42 ods. 7; vyzdvihuje opätovné nasadenie európskych ozbrojených síl v Afrike;

23.  uznáva, že problémom nie je tak často nedostatok financií ako skôr to, ako sa vynakladajú a aké iné zdroje sa používajú; poznamenáva, že odporúčania Dvora audítorov týkajúce sa finančných prostriedkov EÚ neboli vykonané v plnom rozsahu; žiada, aby sa pravidelne skúmalo, ako sa používajú finančné prostriedky vlád štátov poskytované prostredníctvom EÚ a OSN; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa finančné prostriedky používali účinne vzhľadom na ich obmedzenosť a rozsah problémov, na riešenie ktorých sú určené; považuje zodpovednosť za významnú súčasť tohto procesu, ako aj za prostriedok, ktorým možno prispieť k riešeniu hlboko zakorenenej korupcie v Afrike; trvá na dôslednejšom a transparentnejšom hodnotení operácií na podporu mieru, ktoré EÚ podporuje; podporuje iniciatívy, ako je trustový fond Békou v Stredoafrickej republike, ktorého účelom je sústrediť európske rozvojové zdroje, odborné znalosti a kapacity s cieľom prekonať rozdrobenosť a neúčinnosť medzinárodných opatrení v kontexte obnovy krajiny; vyzýva na systematickejšie spoločné programovanie medzi rôznymi nástrojmi EÚ;

24.  berie na vedomie hodnotiacu správu OSN z 15. mája 2015 o úsilí presadzovať právo a poskytovať nápravnú pomoc v prípade sexuálneho vykorisťovania a zneužívania zamestnancami Organizácie Spojených národov a pridruženým personálom v rámci operácií na udržiavanie mieru, domnieva sa, že AÚ, OSN, EÚ a členské štáty by mali uplatňovať veľkú obozretnosť v súvislosti s takouto trestnou činnosťou, a požaduje čo najprísnejšie disciplinárne a súdne postupy a čo najväčšie úsilie na predchádzanie takýmto trestným činom; odporúča okrem toho primeranú odbornú prípravu a vzdelávanie personálu operácií na podporu mieru a domnieva sa, že vymenovanie ženského personálu a poradcov pre rodové otázky by pomohlo prekonať kultúrne nepochopenie a znížiť výskyt sexuálneho násilia;

25.  vyzýva, aby sa EÚ a OSN spoločne usilovali o budovanie kapacít; domnieva sa, že súčasný program financovania nie je udržateľný a že mierový nástroj pre Afriku by mal byť spojený s určitými podmienkami s cieľom podnietiť AÚ k zvýšeniu jej vlastných príspevkov k operáciám na podporu mieru;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Komisie AÚ, predsedovi Panafrického parlamentu, generálnemu tajomníkovi NATO a predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO.

• [1]  S/2015/229.
• [2]  JOIN(2015) 17 final.
• [3]  A/70/95–S/2015/446.
• [4]  Dokument Rady 11216/12.
• [5]  ESVČ(2015)458, dokument Rady č. 7632/15.
• [6]  Dokument Rady 7204/08.
• [7]  Dokument Rady 8370/14.
• [8]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0403.
• [9]  Prijaté texty P7_TA(2010)0439.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

k operáciám na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou

(2015/2275(INI))

Výbor pre zahraničné veci Spravodajca: Geoffrey Van Orden

Menšinové stanovisko, ktoré predložili poslanci EP zo skupiny GUE/NGL Javier Couso Permuy a Sabine Lösing

Cieľom správy je zvýšiť príspevok EÚ na operácie na podporu mieru a na spoluprácu s OSN a Africkou úniou. Správa požaduje od členských štátov EÚ, aby výrazne zvýšili svoju vojenskú a policajnú účasť na misiách OSN.

Správu odmietame, pretože:

-  vyzýva EÚ, aby vynaložila väčšie úsilie na posilnenie medzinárodnej bezpečnosti, a tvrdí, že princípom zásahov EÚ by mala byť európska bezpečnosť;

-  neuznáva negatívnu a destabilizačnú úlohu západu;

-  mnohé (vojenské) misie na udržiavanie mieru sa financujú z mierového nástroja pre Afriku a predovšetkým z prostriedkov Európskeho rozvojového fondu (ERF);

-  neberie do úvahy, že veľké misie v minulosti vôbec neboli úspešné z hľadiska dlhodobej stability a mieru.

Dôrazne požadujeme:

-  aby sa vojenské a bezpečnostné akcie nefinancovali z ERF;

-  aby sa mechanizmus „zodpovednosť za ochranu‟ (responsibility-to-protect-mechanism) nevyužíval ako zámienka na vojenské zásahy;

-  okamžité ukončenie plienenia prírodných zdrojov nadnárodnými spoločnosťami a cudzími mocnosťami a odškodnenie;

-  odchod NATO z afrického kontinentu a zastavenie zlučovania civilných a vojenských kapacít a spolupráce a zásahov EÚ a NATO;

-  prísne oddelenie EÚ od NATO;

-  nezávislé vyšetrenie všetkých prípadov znásilnenia a sexuálneho obťažovania jednotkami operácií na podporu mieru a EÚ.

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (16.3.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci

k operáciám na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou
(2015/2275(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Paavo Väyrynen

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva, že 1,5 miliardy ľudí žije v nestabilných a konfliktom postihnutých regiónoch na celom svete a že sa rozširujú nespravované oblasti, čo spôsobuje chudobu mnohých ľudí, bezprávie, prosperujúcu korupciu a násilie;

2.  zdôrazňuje potrebu koordinovaných vonkajších opatrení, pri ktorých sa využívajú diplomatické, bezpečnostné a rozvojové nástroje na obnovenie dôvery a riešenie problémov, ako sú vojny, vnútroštátne konflikty, neistota, nestabilita a proces transformácie;

3.  víta cieľ jasne vymedziť spoluprácu EÚ s Organizáciou Spojených národov (OSN) a Africkou úniou (AÚ) na operáciách na podporu mieru; pripomína, že rozpočet EÚ nemožno využiť na priame financovanie vojenských či obranných operácií (článok 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ); kritizuje skutočnosť, že mnohé (vojenské) misie na udržiavanie mieru sa financujú z mierového nástroja pre Afriku, ktorého jasnou prioritou sú bezpečnosť a nasadenie vojenských síl a ktorý sa financuje predovšetkým z Európskeho rozvojového fondu; dôrazne pripomína, že hlavným cieľom politiky EÚ v oblasti rozvojovej politiky (článok 208 ZFEÚ) je znižovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie;

4.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len 11 z 28 členských štátov EÚ prisľúbilo na samite čelných predstaviteľov o udržiavaní mieru 28. septembra 2015 finančnú pomoc;

5.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nedostatočnou transparentnosťou operácií EÚ na podporu mieru; zdôrazňuje, že v prípade sťažností, a to aj z dôvodu finančných pochybností, by sa malo vykonať dôkladné vyšetrovanie; zdôrazňuje, že zločiny vrátane porušovania ľudských práv, ako sú sexuálne zneužívanie, sexuálne násilie a obchodovanie s ľuďmi, by sa mali súdne stíhať a trestať, pretože v nedávnych prípadoch sa ukázalo aj zapojenie účastníkov operácií na podporu mieru z EÚ; pripomína, že je potrebné, aby zlepšenie súčasného financovania EÚ týkajúceho sa operácií na podporu mieru nebolo na ujmu iných fondov, najmä fondov určeného na rozvoj krajín, v ktorých takéto operácie prebiehajú; zdôrazňuje, že AÚ by mala vo väčšej miere zodpovedať za africkú bezpečnosť, s podporou medzinárodného spoločenstva; v tejto súvislosti víta rozhodnutie AÚ z 15. júna 2015 prideliť 25 % svojich prostriedkov do rozpočtu AÚ určenému na operácie na podporu mieru ; zdôrazňuje, že by sa mali posilniť regionálne mechanizmy; domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť účinnosť vonkajšej činnosti EÚ sa musia finančné nástroje a regionálne programy EÚ využívať jednotným spôsobom, a to prostredníctvom systematickejšieho spoločného programovania;

6.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mierový nástroj pre Afriku (APF) sa stále vo veľkej miere financuje z ERF, pričom financovanie z ERF bolo v roku 2003, keď APF vznikol, jednoznačne plánované ako dočasné; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na revíziu viacročného finančného rámca EÚ s cieľom začleniť financovanie APF do rozpočtu EÚ, prípadne prostredníctvom nového nástroja na budovanie kapacít v oblasti bezpečnosti; domnieva sa, že týmto spôsobom financovania by sa vyriešili pretrvávajúce problémy súvisiace s oprávnenosťou niektorých výdavkov týkajúcich sa mierového nástroja pre Afriku;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby ESVČ vyvinula oveľa efektívnejší a strategickejší prístup k agentúram OSN, najmä pokiaľ ide o programovanie vonkajších finančných nástrojov; vyzýva vysokú predstaviteľku a príslušné delegácie EÚ v nestabilných regiónoch, aby zabezpečili väčšie zviditeľnenie pomoci EÚ na mieste;

8.  je presvedčený, že nevyhnutnými podmienkami rozvoja sú mier a bezpečnosť; zdôrazňuje význam riešenia pôvodných príčin konfliktov a požaduje komplexný plán, ktorým by sa posilnili politiky trvalo udržateľného rozvoja s cieľom zabezpečiť dlhodobý rozvoj; pripomína potrebu poskytnúť nástroje, ktorými by sa dosiahli jasné kroky na ceste k demokracii a demokratickým hodnotám, ako sú dobrá správa vecí verejných, zásada právneho štátu a dodržiavanie základných práv a zákaz diskriminácie z akýchkoľvek dôvodov, spolu s udržateľným hospodárstvom a stabilnou spoločnosťou; poznamenáva, že predchádzanie civilným konfliktom a budovanie mieru nemožno prehliadať a uprednostňovať vojenské aspekty a aspekty krátkodobého krízového riadenia týkajúce sa mieru a bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu komplexného plánu pre oblasti konfliktu a priľahlé oblasti s cieľom zabrániť vzniku nových konfliktov; v tejto súvislosti požaduje vytvorenie systému včasného varovania;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že operácie na „udržiavanie mieru‟ sú často venované nestabilnému udržiavaniu povrchovej bezpečnosti; žiada dôkladné prehodnotenie koncepcie, štruktúry a aj názvu týchto operácií; opakuje a zdôrazňuje potrebu operácií skutočne určených na riešenie hĺbkových príčin vojny, nestability a zaostalosti v danom regióne, ktoré majú vysokú mieru odolnosti;

10.  v tejto súvislosti žiada, aby sa podpora organizáciám občianskej spoločnosti (OOS) zo strany EÚ výraznejšie premietla do všetkých partnerstiev a aby sa do všetkých vonkajších nástrojov a programov a všetkých oblastí spolupráce, najmä v rámci programu pre mier a bezpečnosť, začlenila strategickejšia spolupráca s OOS; pripomína, že Rada uznala zásadnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti v tejto súvislosti;

11.  upozorňuje na nebezpečenstvo nárastu terorizmu v Afrike a znásobenie počtu teroristických skupín ako Boko Haram; zdôrazňuje význam podpory účinnej a udržateľnej protiteroristickej politiky v rozvojových krajinách a podpory vytvárania pracovných miest pre mladých, pretože ich nezamestnanosťou sa podporuje najímanie teroristickými skupinami;

12.  pripomína, že sexuálne násilie sa používa ako vojnová zbraň v mnohých oblastiach konfliktov; zdôrazňuje, že ženy a dievčatá sú počas konfliktov osobitne zraniteľné; zdôrazňuje, že je potrebné chrániť ich, a to s podporou vycvičených ozbrojených síl, ktoré dodržiavajú ľudské práva;

13.  pripomína, že mier bol v novom programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 uznaný ako kľúčový faktor pre rozvoj a že sa zaviedol cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 16 týkajúci sa mieru a spravodlivosti;

14.  zdôrazňuje potrebu uceleného a komplexného prístupu na dosiahnutie mieru, stability a rozvoja; dôrazne podčiarkuje potrebu riešiť problematiku rozvoja z dlhodobého hľadiska, pričom sa zohľadnia pôvodné príčiny tohto problému, dôrazne však odsudzuje pokusy využívať finančné prostriedky určené na rozvoj s cieľom konať v iných – aj keď súvisiacich – oblastiach, ako sú oblasti bezpečnosti a mieru;

15.  pripomína mimoriadnu dôležitosť odzbrojenia – s osobitným dôrazom na nevojenských bojovníkov a nelegálne jednotky – s cieľom dosiahnuť stabilitu a rozvojové ciele;

16.  zdôrazňuje, že operácie na podporu mieru je potrebné vnímať ako prepojenie predchádzania konfliktom, ich riešenia, budovania mieru a rozvoja po skončení konfliktu; domnieva sa, že vonkajšia činnosť EÚ v nestabilných a konfliktom postihnutých krajinách by sa mala zamerať na prevenciu konfliktov a budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja, a teda riešiť pôvodné príčiny nestability; opakuje, že na ochranu ľudí a na zaistenie bezpečnosti investícií v rozvojových krajinách sú potrebné reformy bezpečnostného sektora; zdôrazňuje, že v súvislosti s operáciami na udržiavanie mieru je potrebný ucelený prístup OSN, AÚ a EÚ a ostatných aktérov;

17.  trvá na tom, že musí existovať trvalý politický dialóg medzi EÚ a AÚ o výzvach v oblasti mieru a bezpečnostných a o spôsobe konsolidácie nedávnych prínosov mierového nástroja pre Afriku z dlhodobého hľadiska;

18.  zdôrazňuje, že dôraz by sa mal klásť na politické, humanitárne a rozvojové úsilie, ktoré by sa opieralo o civilné operácie na udržiavanie mieru, a že vojenské operácie a spôsobilosti by ich mali dopĺňať len ako posledná možnosť; odporúča, aby bola humanitárna a rozvojová politika súčasťou širšieho komplexného prístupu, ktorý by zohľadňoval vzťah bezpečnosti a rozvoja, a aby sa koordinovala s humanitárnou a rozvojovou politikou počas operácií s cieľom pomôcť mierovému riešeniu konfliktov, a aj po nich, aby bolo riešenie udržateľné; pripomína, že ľudské práva a zásady právneho štátu by mali vždy tvoriť podstatnú časť výcviku jednotiek; zdôrazňuje, že na humanitárne potreby by sa malo reagovať na základe dôkladného posúdenia potrieb;

19.  s najhlbším znepokojením konštatuje vysoký počet prípadov sexuálneho vykorisťovania a nútenej prostitúcie žien, detskej prostitúcie a obchodovania s deťmi, ktoré sa často šíria počas operácií na udržiavanie mieru a bezprostredne po nich, a vyjadruje poľutovanie nad týmto stavom; vyzýva všetky príslušné orgány – najmä ak sa na týchto operáciách podieľa EÚ – aby bezodkladne vyvinuli maximálne úsilie na zastavenie tohto násilia, na ochranu obetí, postavenie páchateľov pred súd a na stanovenie ľudských práv za ústredný bod akejkoľvek iniciatívy v rámci týchto operácií.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POAŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	15.3.2016
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	18 5 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Louis Aliot, Nicolas Bay, Ignazio Corrao, Doru-Claudian Frunzulică, Nathan Gill, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira, Eleni Theocharous, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Juan Fernando López Aguilar, Louis-Joseph Manscour, Paul Rübig, Jan Zahradil, Joachim Zeller
Náhradníčky (čl. 200 ods. 2) prítomné na záverečnom hlasovaní	Michèle Rivasi, Estefanía Torres Martínez

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	19.4.2016
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	58 6 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Amjad Bashir, Goffredo Maria Bettini, Elmar Brok, Klaus Buchner, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Iveta Grigule, Richard Howitt, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Ilhan Kyuchyuk, Barbara Lochbihler, Ulrike Lunacek, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Tonino Picula, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Sofia Sakorafa, Charles Tannock, László Tőkés, Geoffrey Van Orden, Boris Zala
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Luis de Grandes Pascual, Marielle de Sarnez, Andrzej Grzyb, András Gyürk, Takis Hadjigeorgiou, Marek Jurek, Javi López, Antonio López-Istúriz White, Norbert Neuser, Norica Nicolai, Soraya Post, Marietje Schaake, Jean-Luc Schaffhauser, Helmut Scholz, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Paavo Väyrynen, Janusz Zemke
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Doru-Claudian Frunzulică, Monika Hohlmeier, Zdzisław Krasnodębski, Marian-Jean Marinescu, Indrek Tarand, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Ivan Štefanec