SPRÁVA o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015

2.5.2016 - (2015/2317(INI))

Výbor pre rozvoj
Spravodajca: Cristian Dan Preda

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

Postup : 2015/2317(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A8-0165/2016

Predkladané texty :

A8-0165/2016

Rozpravy :

PV 06/06/2016 - 12
CRE 06/06/2016 - 12

Hlasovanie :

PV 07/06/2016 - 5.9
CRE 07/06/2016 - 5.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0246

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015

(2015/2317(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa opätovne potvrdzuje, že Únia musí zohľadniť cieľ rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré uskutočňuje a ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

– so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej sa činnosť Únie na medzinárodnej scéne spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva,

– so zreteľom na odseky 9 a 35 spoločného vyhlásenia Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie s názvom Európsky konsenzus[1],

– so zreteľom na závery Rady, dvojročné správy Komisie a uznesenia Parlamentu o súdržnosti politík v záujme rozvoja, predovšetkým na uznesenie Parlamentu z 13. marca 2014 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013[2],

– so zreteľom na piatu dvojročnú správu Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja, konkrétne jej pracovný dokument o súdržnosti politík v záujme rozvoja zverejnený v auguste 2015 (SWD(2015)0159),

– so zreteľom na program udržateľného rozvoja do roku 2030 prijatom na summite OSN o udržateľnom rozvoji v roku 2015 v New Yorku, ktorý zahŕňa cieľ „posilniť súdržnosť politík v záujme udržateľného rozvoja“ (cieľ 17.14)[3],

– so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji z decembra 2005,

– so zreteľom na záverečný dokument štvrtého fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci z decembra 2011, ktorý je venovaný partnerstvu pre účinnú rozvojovú spoluprácu,

– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0165/2016),

A. keďže v záveroch Rady k piatej dvojročnej správe Európskej komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja prijatých v októbri 2015 sa zdôraznilo, že súdržnosť politík v záujme rozvoja bude tvoriť dôležitú súčasť prínosu EÚ k dosiahnutiu širšieho cieľa súdržnosti politík v záujme udržateľného rozvoja;

B. keďže prijatie programu udržateľného rozvoja do roku 2030 predstavuje novú úlohu, čo sa týka dosiahnutia súdržnosti politík v záujme rozvoja, pretože sa ním stanovuje jediný, univerzálny súbor rozvojových cieľov, ktoré sa vzťahujú na všetkých;

C. keďže Európska musí prevziať vedenie pri podpore súdržnosti politík v záujme rozvoja;

D. keďže 1,5 miliardy ľudí stále žije v chudobe, pričom nemajú dostatočnú zdravotnícku starostlivosť, takmer nijaké možnosti vzdelávania a ich životná úroveň je veľmi nízka; keďže väčšina z nich sú ženy;

E. keďže fiškálny priestor rozvojových krajín je v skutočnosti obmedzený požiadavkami globálnych investorov a finančných trhov; keďže rozvojové krajiny ponúkajú rôzne daňové stimuly a oslobodenia od daní, aby prilákali alebo si udržali investorov, čo vedie k škodlivej daňovej konkurencii a k „pretekom smerom na dno“;

F. keďže EÚ nesie vo vzťahoch s partnerskými krajinami priamu a historickú zodpovednosť;

G. keďže súčasný európsky rámec rozvoja nemá dostatok účinných mechanizmov na predchádzanie nezrovnalostiam, ktoré vyplývajú z politík Európskej únie, ani na ich nápravu;

Súdržnosť politík v záujme rozvoja v rámci programu udržateľného rozvoja do roku 2030

1. pripomína, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je hlavným prvkom realizácie nového programu udržateľného rozvoja; požaduje prijatie aktívnych opatrení na základe spoločného chápania súdržnosti politík v záujme rozvoja; poukazuje na to, že prístup založený na ľudských právach by mal viesť k hlbšiemu chápaniu súdržnosti politík v záujme rozvoja, pretože bez odstraňovania prekážok, ktoré bránia v uplatňovaní práv, nemožno dosiahnuť pokrok pri presadzovaní udržateľného rozvoja a odstraňovaní chudoby; domnieva sa, že súdržnosť politík v záujme rozvoja by mala prispieť k vytvoreniu právneho štátu, nezávislých inštitúcií a vyriešeniu problematiky dobrej správy v rozvojových krajinách;

2. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že hoci bola súdržnosť politík v záujme rozvoja schválená v rámci Miléniovej deklarácie OSN[4], Lisabonskej zmluvy a Pusanského fóra o účinnosti pomoci[5], došlo len k malému pokroku, pokiaľ ide o jej konkrétne vykonávanie;

3. žiada začať celoeurópsku diskusiu o súdržnosti politík v záujme rozvoja v rámci programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a jeho nových 17 univerzálnych a nedeliteľných cieľov udržateľného rozvoja s cieľom lepšie pochopiť, ako by tento koncept mohol byť v súlade s univerzálnejšou koncepciou súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja;

4. pripomína, že ciele udržateľného rozvoja sa uplatňujú na rozvinuté aj rozvojové krajiny a mali by byť úplne integrované do rozhodovacieho procesu EÚ na vnútornej i vonkajšej úrovni; zdôrazňuje potrebu rozvíjať procesy riadenia v záujme presadzovania súdržnosti politík v záujme rozvoja na globálnej úrovni a požaduje začlenenie súdržnosti politík v záujme rozvoja medzi hlavné otázky v nadchádzajúcich politických diskusiách EÚ o novej globálnej stratégii a VFR;

Mechanizmy súdržnosti politík v záujme rozvoja

5. žiada, aby sa o súdržnosti politík v záujme rozvoja diskutovalo na zasadnutí Európskej rady s cieľom podnietiť medziinštitucionálnu diskusiu zahŕňajúcu Komisiu, ESVČ, Radu a Parlament, ako aj diskusiu na vnútroštátnej úrovni;

6. navrhuje, aby Komisia a ESVČ v rámci príprav na tento summit zaslali hlavám členských štátov EÚ a predsedom vlád konkrétne odporúčania o účinných mechanizmoch na realizáciu súdržnosti politík v záujme rozvoja a začlenenie stratégií EÚ na lepšie vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja a o jasnejšom určení povinnosti každej inštitúcie EÚ pri plnení záväzkov v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja; domnieva sa, že takýto proces by mal byť čo najtransparentnejší a najinkluzívnejší a mal by zahŕňať miestne a regionálne vlády, organizácie občianskej spoločnosti a odborné zoskupenia;

7. víta vytvorenie skupiny komisárov zapojených do vonkajších vzťahov; žiada VP/PK, aby Výboru pre rozvoj poskytovala pravidelné správy o činnosti tejto skupiny;

8. domnieva sa, že mechanizmy, ktoré využívajú niektoré delegácie EÚ na poskytovanie spätnej väzby na správu Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015, by sa mali rozšíriť na všetky delegácie EÚ a že by sa mali poskytovať každý rok; vyzýva delegácie EÚ, aby zaručili, aby bola súdržnosť politík v záujme rozvoja súčasťou programu príslušných dvojstranných rokovaní a schôdzí spoločných parlamentných zhromaždení, ako aj každoročnej schôdze vedúcich delegácií EÚ v Bruseli;

9. víta balík opatrení lepšej právnej regulácie, ktorý prijala Komisia 19. mája 2015; ďalej víta skutočnosť, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je osobitne uvedená ako právna požiadavka v nástroji č. 30 usmernení o lepšej právnej regulácii (COM(2015)0215);

10. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek tomu, že posúdenia vplyvu sú dôležitým nástrojom na dosiahnutie súdržnosti politík v záujme rozvoja, posúdení vplyvov na rozvoj je naďalej málo a riadne neriešia potenciálny vplyv na rozvojové krajiny; dúfa, že balíček opatrení týkajúci sa lepšej právnej regulácie a súvisiace usmernenia zlepšia túto situáciu tým, že sa zohľadnia rozvoj a ľudské práva vo všetkých posúdeniach vplyvu a zvýši transparentnosť; vyzýva Komisiu, aby systematicky viedla konzultácie s organizáciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv už v ranom štádiu procesu tvorby politík a aby zaviedla lepšie záruky a mechanizmy na zabezpečenie vyváženejšieho zastúpenia zainteresovaných strán; víta verejné konzultácie o pláne, ktorý otvára možnosti pre externé zainteresované strany vrátane rozvojových krajín a občianskej spoločnosti vyjadriť svoje názory a aktívne sa na nich podieľať; považuje za nutné uskutočňovať systematickejšie hodnotenia ex post počas vykonávania politiky EÚ;

11. domnieva sa, že sa musí klásť väčší dôraz na inštitucionálnu koordináciu, či už medzi inštitúciami EÚ, alebo členskými štátmi; vyzýva vlády členských štátov, aby začlenili súdržnosť politík v záujme rozvoja do právne záväzného aktu a aby vypracovali akčný plán pre súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja s cieľom realizovať ho; domnieva sa, že národné parlamenty by sa mali vo väčšej miere zapájať do programu súdržnosti politík v rámci ich právomoci vyvodzovať voči ich vládam zodpovednosť a kontrolovať pokrok v tejto oblasti;

12. pripomína dôležitú úlohu, ktorú musí Európsky parlament zohrávať v procese presadzovania súdržnosti politík v záujme rozvoja jej prioritizáciou vo svojej agende, zvyšovaním počtu medzivýborových a medziparlamentných schôdzí týkajúcich sa súdržnosti politík v záujme rozvoja, podporovaním výmeny názorov týkajúcich sa súdržnosti politík v záujme rozvoja s partnerskými krajinami a posilňovaním dialógov s občianskou spoločnosťou;

13. konštatuje, že niektoré členské štáty zaviedli účinný mechanizmus koordinácie medzi ministerstvami s osobitným mandátom pre súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva členské štáty, aby využívali osvedčené postupy, ktoré už boli zavedené v iných členských štátoch, a aby si tieto postupy vymieňali;

14. poznamenáva, že spoločná tvorba programov je úspešný nástroj na súdržné plánovanie činností EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce; víta skutočnosť, že zahŕňa bilaterálne aktivity členských štátov v partnerských krajinách, vyjadruje však poľutovanie nad minulými zlyhaniami, pokiaľ ide o prepojenie činností EÚ s činnosťami členských štátov, ktoré viedli k premárneniu príležitostí na využitie synergií;

15. uznáva, že správne zavádzanie súdržnosti politík v záujme rozvoja si bude vyžadovať primerané množstvo finančných zdrojov a personálu; nalieha, aby sa kontaktným miestam súdržnosti politík v záujme rozvoja v národných ministerstvách a delegáciách EÚ pridelili nevyhnutné finančné prostriedky na zavedenie vnútroštátnych a európskych stratégií týkajúcich sa súdržnosti politík v záujme rozvoja;

16. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú národné parlamenty pri vykonávaní súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja, keďže zabezpečujú priebežnú kontrolu politických záväzkov, monitorovania a plného zapojenia organizácií občianskej spoločnosti (OOS) a kontrolu posúdenia vplyvov predkladaných vládami;

17. pripomína svoj návrh na nezávislý systém v rámci Európskej únie na prijímanie sťažností občanov alebo komunít, ktorých sa týkajú politiky Únie; uznáva dôležitú úlohu Výboru pre rozvoj Európskeho parlamentu a jeho stáleho spravodajcu pre súdržnosť politík v záujme rozvoja, ktorý tlmočí obavy občanov alebo spoločenstiev, ktorých sa týkajú politiky EÚ;

18. zdôrazňuje, že EÚ musí viac finančných prostriedkov investovať do analýzy súdržnosti politík v záujme rozvoja na základe dôkazov; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne určila nezrovnalosti a vypracovala analýzu ich nákladov a aby zaviedla vhodné mechanizmy monitorovania a sledovania pokroku, pokiaľ ide o súdržnosť politík v záujme rozvoja; vyzýva Komisiu, aby do svojej analýzy zahrnula návrhy na predchádzanie a riešenie nesúladu medzi rôznymi politikami; ďalej zdôrazňuje, že treba zlepšiť odkazovanie na súdržnosť politík v záujme rozvoja v programových dokumentoch;

19. zdôrazňuje potrebu posilniť súdržnosť politík v záujme rozvoja v súvislosti s revíziou Európskeho konsenzu o rozvoji a s diskusiami o budúcej dohode po skončení platnosti Dohody z Cotonou;

Prioritné oblasti

Migrácia

20. uznáva, že EÚ čelí najväčšej utečeneckej kríze od druhej svetovej vojny; zdôrazňuje, že posilnenie prepojenia medzi migračnými a rozvojovými politikami je nevyhnutné na riešenie základných príčin tohto javu; domnieva sa, že EÚ by na riešenie krízy mala využiť všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane bezpečnostných a diplomatických nástrojov; zdôrazňuje, že reakcia na utečeneckú krízu by sa nemala sústreďovať len na obavy v oblasti bezpečnosti a že rozvojové ciele musia byť lepšie integrované, aby boli migračné politiky EÚ zlučiteľné s týmito postupmi zameranými na zníženie chudoby; zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je dôležitou súčasťou novej migračnej politiky EÚ; víta prijatie európskej migračnej agendy (COM(2015)0240), ktorou sa vytvára komplexná reakcia na krízu; domnieva sa, že jej vykonávanie by mali sprevádzať konkrétne opatrenia na podporu hospodárskeho, politického a sociálneho rozvoja a dobrej správy v krajinách pôvodu; zdôrazňuje dôležitosť remitencií ako zdroja financovania rozvoja; zdôrazňuje význam dohôd členských štátov s tretími krajinami na uľahčenie bezpečného pohybu a mobility medzinárodných pracovníkov; domnieva sa, že programy rozvojovej pomoci a rozpočty, ktoré s tým súvisia, by sa nemali používať na účely kontroly migrácie; zdôrazňuje, že akákoľvek spoločná migračná politika musí byť zameraná na legálne cesty do Európy a na prijímanie migrantov;

21. zdôrazňuje, že EÚ potrebuje rozsiahlejšiu harmonizáciu migračných a azylových politík v rámci samotnej Únie, ako aj s jej medzinárodnými partnermi; pripomína, že v skutočne efektívnej a komplexnej migračnej a azylovej politike musia byť v plnej miere integrované vnútorné aj vonkajšie politiky EÚ, a to najmä v rámci pracovných štruktúr EÚ; zdôrazňuje význam vytvorenia jednotnej spoločnej azylovej a prisťahovaleckej politiky; požaduje inkluzívny prístup k riešeniu prvotných príčin migrácie, ktorý je úzko spätý s rozvojom, s cieľom dosiahnuť udržateľné riešenie súčasnej migračnej krízy; pripomína, že ženy a dievčatá z radov utečencov alebo migrantov sú osobitne ohrozené sexuálnym násilím a vykorisťovaním a že do migračnej politiky EÚ musí byť začlenené rodové hľadisko;

22. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v záujme posilnenia súdržnosti medzi migračnou a rozvojovou politikou nevykazovali výdavky súvisiace s utečencami ako oficiálnu rozvojovú pomoc, pretože by to viedlo k obrovským alternatívnym nákladom na úkor rozvojových programov, ktoré účinne riešia hlavné príčiny migrácie;

Obchod a financovanie

23. zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty sú dokopy naďalej najvýznamnejšími darcami na svete, pokiaľ ide o pomoc obchodu (11,7 miliardy EUR v roku 2013 – SWD(2015)0128); navrhuje, aby pomoc obchodu zo strany EÚ musela byť tiež zameraná na posilnenie postavenia chudobných výrobcov, družstiev, malých podnikov a mikropodnikov, uľahčenie diverzifikácie domácich trhov, zrovnoprávňovanie žien, posilňovanie regionálnej integrácie a znižovanie nerovnosti v oblasti príjmov; víta zámer Komisie klásť väčší dôraz na ustanovenia obchodných dohôd, ktoré sa týkajú rozvoja; pripomína záväzok členských štátov vynaložiť konkrétne kroky smerujúce k dosiahnutiu cieľa poskytnúť 0,7 % HNP na oficiálnu rozvojovú pomoc rozvojovým krajinám a odporúčania Výboru pre rozvojovú pomoc OECD dosiahnuť priemerný grantový prvok celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci vo výške 86 %; zdôrazňuje, že obchodné dohody by mali prispievať k podpore trvalo udržateľného rozvoja a ľudských práv a k boju proti korupcii na celom svete;

24. pripomína, že liberalizácia obchodu nemá sama osebe pozitívny vplyv na odstránenie chudoby, pretože môže mať negatívny dosah na trvalo udržateľný rozvoj;

25. žiada Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu výročnú správu o poskytovaní európskej pomoci pre obchod v rozvojových krajinách s uvedením pridelených súm a ich pôvodu, tak v okruhu IV rozpočtu Únie, ako aj ERF; domnieva sa, že takýto dokument by predstavoval solídny základ pre správy EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja predkladané každé dva roky;

26. pripomína, že v rámci cieľa trvalo udržateľného rozvoja 17.15 sa uznáva, že je potrebné rešpektovať politický priestor a smerovanie každej krajiny v záujme trvalo udržateľného rozvoja a odstránenia chudoby; pripomína právo rozvojových krajín regulovať investície tak, aby sa zabezpečilo plnenie záväzkov a povinností všetkých investorov, vrátane zahraničných investorov, s cieľom chrániť ľudské práva a pracovné a environmentálne normy;

27. víta pokrok dosiahnutý od zavedenia paktu udržateľnosti pre Bangladéš a vyzýva Európsku komisiu, aby rozšírila záväzné rámce aj na iné odvetvia; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby rozšírila sociálnu zodpovednosť podnikov a iniciatívy v oblasti hĺbkových analýz, ktoré dopĺňajú platné nariadenie EÚ o dreve a týkajú sa navrhovaného nariadenia EÚ o nerastoch z konfliktných oblastí, aj do iných oblastí, čím sa zabezpečí, aby si EÚ a jej obchodníci a hospodárske subjekty splnili svoj záväzok dodržiavať ľudské práva a najprísnejšie sociálne a environmentálne normy;

28. pripomína, že investičná politika EÚ, predovšetkým pokiaľ ide o verejné prostriedky, sa musí podieľať na dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; pripomína potrebu zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť inštitúcií na financovanie rozvoja s cieľom účinne sledovať a monitorovať toky, udržateľnosť dlhu a pridanú hodnotu ich projektov udržateľného rozvoja;

29. pripomína jedinečnú úlohu oficiálnej rozvojovej pomoci pri dosahovaní efektívnych výsledkov v oblasti rozvoja; vyzýva na ochranu rozvojového zamerania a charakteru oficiálnej rozvojovej pomoci vrátane transparentného a kontrolovaného systému podávania správ; pripomína, že uvoľnenie pomoci je potrebné na otvorenie možností pre socioekonomické subjekty z rozvojových krajín, ako sú miestne firmy alebo odborníci v oblasti technickej pomoci, a vyzýva na zintenzívnenie využívania systémov obstarávania rozvojových krajín pre programy pomoci pri podpore aktivít riadených verejným sektorom s cieľom posilniť miestny súkromný sektor;

30. pripomína však, že samotná pomoc nestačí; je presvedčený, že je nevyhnutné zvážiť inovatívne a diverzifikované zdroje financovania, ako je daň z finančných transakcií, uhlíková daň, solidárny poplatok z ceny letenky, renty z prírodných zdrojov atď., ktoré by mali byť v súlade so zásadami účinnosti rozvoja; domnieva sa, že by sa mala posilniť súdržnosť medzi verejným, súkromným, medzinárodným a vnútroštátnym financovaním; v tejto súvislosti uznáva zásadnú úlohu súkromného sektora; trvá na tom, že je dôležité, aby sa pre súkromné podniky v rozvojových krajinách vytvorili priaznivé podmienky a aby sa podporovalo vytváranie politických a právnych rámcov uľahčujúcich využívanie bankových účtov a vytváranie digitálnych infraštruktúr;

31. je presvedčený, že obchodná politika EÚ musí v záujme dosiahnutia cieľov súdržnosti politík v záujme rozvoja zohľadniť realitu a rozvojovú situáciu v rozvojových krajinách, ako aj právo rozvojových krajín vytvárať si vlastné rozvojové stratégie; zdôrazňuje, že obchodné a investičné dohody, ktoré uzavrela EÚ a jej členské štáty, nesmú ani priamo, ani nepriamo ohroziť rozvojové ciele, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv v partnerských krajinách; pripomína, že spravodlivý a riadne regulovaný obchod v súlade s pravidlami WTO môže mať rozvojový potenciál; víta zahrnutie komplexných kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji do všetkých obchodných a investičných dohôd;

32. vyzýva EÚ, aby vytvorila vhodný rámec na riešenie toho, ako spoločnosti dodržiavajú ľudské práva a sociálne a environmentálne normy; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa aj naďalej aktívne podieľali na práci Rady pre ľudské práva OSN s cieľom vyvodzovať voči spoločnostiam zodpovednosť za porušovanie ľudských práv;

33. podporuje efektívny, spravodlivý a transparentný daňový systém v súlade so zásadami dobrej správy; víta balík opatrení daňovej transparentnosti, ktorý predložila Komisia 18. marca 2015, ako aj balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktorý Komisia predložila 28. januára 2016, vrátane oznámenia Komisie o vonkajšej stratégii na presadzovanie dobrej správy v daňových záležitostiach v medzinárodnom kontexte; zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať posúdenie vplyvu a analýzu účinku presahovania nových daňových právnych predpisov EÚ s cieľom zabrániť negatívnym dôsledkom pre rozvojové krajiny; pripomína, že mobilizácia domácich zdrojov na základe zdaňovania je najdôležitejším zdrojom príjmov pre verejné financovanie trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva EÚ, aby podporovala rozvojové krajiny v posilňovaní kapacít v oblastiach daňovej správy, správy finančného sektora a riadenia verejných financií a v potláčaní nezákonných finančných tokov; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že spoločnosti budú platiť dane v tých krajinách, v ktorých získavajú alebo vytvárajú hodnotu; zdôrazňuje preto zodpovednosť EÚ za presadzovanie a globálne zavedenie zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja v daňovej oblasti; na tento účel naliehavo žiada EÚ, aby sa usilovala o vytvorenie nového medzivládneho orgánu pod záštitou OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach a aby poskytla prostriedky potrebné na to, aby tento orgán mohol účinne fungovať, aby sa rozvojové krajiny mohli rovnakou mierou zúčastňovať na celosvetovej reforme súčasných medzinárodných daňových pravidiel;

34. domnieva sa, že medzinárodná spolupráca je nevyhnutná v boji proti nezákonným finančným tokom a daňovým únikom, a vyzýva EÚ, aby podporovala ďalšiu medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že sa s rozvojovými krajinami pri rokovaniach o daňových zmluvách v súlade so vzorovým dohovorom OSN o zamedzení dvojitého zdanenia bude zaobchádzať spravodlivo, aby zohľadnila ich konkrétnu situáciu a zabezpečila spravodlivé rozdelenie práv na zdanenie; víta záväzky prijaté na konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v júli 2015 v Addis Abebe, napríklad revíziu multilaterálneho financovania rozvoja a daňovú iniciatívu Addis, ktorej cieľom je pomôcť rozvojovým krajinám vybudovať si svoje domáce systémy v oblasti zdrojov; vyzýva EÚ, aby v plnej miere využívala Modelovú zmluvu OECD o zdaňovaní, ktorá obsahuje fakultatívne ustanovenie o pomoci pri výbere daní;

35. vyzýva na posúdenie vplyvu vývozných dotácií, ciel a prekážok obchodu na rozvojové krajiny;

36. pripomína, že úsilie o zabezpečenie prístupu k surovinám z rozvojových krajín nesmie mať negatívny vplyv na miestny rozvoj a znižovanie chudoby, ale malo by skôr podporovať rozvojové krajiny v tom, aby ich nerastné bohatstvo viedlo k skutočnému rozvoju;

Potravinová bezpečnosť

37. zdôrazňuje, že dosiahnutie potravinovej bezpečnosti na celom svete si bude vyžadovať súdržnosť politík v záujme rozvoja na všetkých úrovniach, najmä ak sa majú dosiahnuť ambicióznejšie ciele programu udržateľného rozvoja do roku 2030, konkrétne úplné odstránenie hladu a všetkých foriem podvýživy; domnieva sa, že EÚ by mala presadzovať vytváranie masívnych regulačných rámcov s jasnými kritériami na ochranu práv a potravinovej bezpečnosti zraniteľných osôb;

38. vyzýva EÚ, aby systematicky hodnotila okrem iného vplyv politík EÚ v oblasti poľnohospodárstva, obchodu a energetiky – ako napr. vplyv politiky v oblasti biopalív – na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách a na živobytie najzraniteľnejších osôb; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa naďalej sústreďovala na družstvá, mikropodniky, malé a stredné poľnohospodárske podniky a pracovníkov v poľnohospodárstve a aby podporovala udržateľné a agroekologické postupy v súlade so závermi Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD), odporúčaniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na potraviny a cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že je potrebné zabezpečiť, aby opatrenia v oblasti SPP neohrozili kapacitu výroby potravín a dlhodobú potravinovú bezpečnosť rozvojových krajín; zdôrazňuje, že významné otázky súdržnosti a vplyvu politík sa musia riešiť v rámci prebiehajúceho monitorovania politického rámca EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2010)0127); zdôrazňuje, že Únia musí podporovať budovanie spracovateľského odvetvia v poľnohospodárskom sektore a zlepšovanie techník konzervácie potravinových výrobkov; pripomína dôležitosť posúdenia vplyvu dohôd o rybárstve na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prispeli k tomu, aby sa zabránilo zaberaniu pôdy tým, že budú podporovať rozvojové krajiny pri uplatňovaní dobrovoľných usmernení OSN pre zodpovednú správu držby pôdy, rybárstva a lesov na vnútroštátnej úrovni;

Zdravie

39. zdôrazňuje, že je potrebné, aby rozvojové krajiny vo svojom financovaní rozpočtu priznali prioritu vytvoreniu kvalitného zdravotníctva, výstavbe udržateľnej zdravotníckej infraštruktúry a poskytovaniu základných služieb a kvalitnej starostlivosti; žiada Európsku úniu, aby podporovala zavádzanie univerzálneho zdravotného poistného krytia, ktorým by sa zaručilo spoločné znášanie zdravotných rizík;

Zmena klímy

40. požaduje rozhodné kroky zo strany EÚ, jej členských štátov a všetkých medzinárodných partnerov pri vykonávaní dohody o klíme, ktorá bola nedávno prijatá na konferencii COP21 v Paríži; zdôrazňuje, že EÚ a ostatné rozvinuté krajiny musia naďalej podporovať opatrenia v oblasti klímy s cieľom znížiť emisie a vybudovať odolnosť voči vplyvom zmeny klímy v rozvojových krajinách, a najmä v najmenej rozvinutých krajinách; v tejto súvislosti pripomína zásadný význam poskytovania primeraného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy; podporuje proces transformácie energetiky EÚ a v tejto súvislosti prechod k obnoviteľným zdrojom energie; zdôrazňuje, že neschopnosť obmedziť globálne otepľovanie na hodnotu výrazne pod 2 °C by mohla oslabiť prínos v oblasti rozvoja; vyzýva EÚ, aby sa proaktívne zasadzovala za riešenie globálnej klimatickej výzvy stanovením strategických priorít na všetkých úrovniach a vo všetkých sektoroch a aby vytýčila a vykonávala nové záväzné ciele v oblasti klímy, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie v súlade s cieľmi parížskej dohody;

41. uznáva, že súkromné financovanie v rámci financovania opatrení v oblasti klímy nemôže nahradiť verejné financovanie; zdôrazňuje potrebu transparentného podávania správ a zodpovednosti a zabezpečenia uplatňovania príslušných sociálnych a environmentálnych záruk v súvislosti so súkromným financovaním opatrení v oblasti klímy;

Rodové otázky

42. víta akčný plán EÚ o rodovej rovnosti na roky 2016 – 2020 a nabáda k monitorovaniu a realizácii jeho cieľov vo všetkých vonkajších činnostiach EÚ vrátane projektov financovaných z prostriedkov EÚ na úrovni jednotlivých krajín; ďalej vyzýva EÚ, aby účinne začleňovala otázku rodovej rovnosti a zlepšovania postavenia žien do všetkých svojich politík, vrátane rozpočtu, a zabezpečila, aby jej vonkajšie politiky prispievali k boju proti všetkým formám diskriminácie vrátane diskriminácie LGBT osôb;

Bezpečnosť

43. uznáva, že bez bezpečnosti nie je možný udržateľný rozvoj ani odstránenie chudoby; okrem toho uznáva, že vzájomný vzťah medzi bezpečnosťou a rozvojom je dôležitým prvkom pri zabezpečovaní účinnosti vonkajších činností EÚ;

44. zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť súdržnosť politík a koordináciu medzi vonkajšou činnosťou EÚ a politikami v oblasti bezpečnosti, obrany, obchodu, humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce; pripomína výzvu, akou je dobrá správa vecí verejných v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja by mala prispieť k dodržiavaniu zásad právneho štátu a vytvoreniu nestranných inštitúcií, ako aj posilneniu opatrení vedúcich k odzbrojeniu a zabezpečeniu verejného zdravia a potravinovej bezpečnosti, ako aj súvisiacich politík, ktoré zabezpečujú bezpečnosť a rozvoj;

45. vyzýva EÚ, aby posilnila svoje kapacity na predchádzanie krízam a včasnú reakciu s cieľom posilniť synergie medzi spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou (SBOP) a rozvojovými nástrojmi a aby pri tom našla rovnováhu medzi krátkodobými reakciami na krízy a dlhodobejšími stratégiami rozvoja; podotýka, že vytvorenie nového nástroja zameraného na vzťah medzi rozvojom a bezpečnosťou by mohlo obmedziť nezrovnalosti a zvýšiť efektívnosť súdržnosti politík v záujme rozvoja; zdôrazňuje, že tento nástroj by sa nemal financovať prostredníctvom existujúcich nástrojov v oblasti rozvoja, ale využitím nových rozpočtových prostriedkov; žiada, aby pri vypracovávaní stratégií EÚ v oblasti bezpečnosti a rozvoja boli zohľadňované priority a stratégie príslušných regiónov a krajín; víta využívanie politického rámca pre krízový prístup ako dôležitého nástroja, ktorý umožňuje spoločne a včas zistiť príchod kríz; žiada posilnenie spolupráce medzi Európskou komisiou, ESVČ a členskými štátmi s cieľom dospieť ku komplexnej analýze, ktorá v prípade krízy poskytuje možnosť informovaného výberu medzi opatreniami spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a inými opatreniami;

46. domnieva sa, že stratégia pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel[6], africké sily rýchleho nasadenia, ako aj regionálny akčný plán pre región Sahel na obdobie rokov 2015 – 2020[7], sú dobrými príkladmi úspešného vykonávania komplexného prístupu EÚ, účinnej kombinácie reakcií v oblasti bezpečnosti, rozvoja a správy;

47. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v zlepšovaní prepojenia medzi humanitárnou pomocou, rozvojovou spoluprácou a odolnosťou voči katastrofám, aby bolo možné pružnejšie a účinnejšie reagovať na rastúce potreby;

o o

48. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

[1] Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
[2] Prijaté texty, P7_TA(2014)0251.
[3] http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1
[4] http://www.un.org/millennium/declaration/ares552e.htm
[5] http://www.oecd.org/development/effectiveness/49650173.pdf
[6] http://eeas.europa.eu/africa/docs/sahel_strategy_en.pdf
[7] http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-7823-2015-INIT/sk/pdf

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Piata dvojročná správa Európskej komisie (EK) o súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) bola uverejnená v auguste 2015, krátko pred tým, ako bol na septembrovom samite OSN v New Yorku formálne prijatý program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý zahŕňa cieľ „posilniť súdržnosť politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja“ (cieľ 17.14)[1]. V záveroch Rady k piatej dvojročnej správe EK prijatých v októbri 2015 sa zdôraznilo, že PCD bude tvoriť dôležitú súčasť prínosu EÚ k dosiahnutiu širšieho cieľa súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja (PCSD). EÚ opakovane potvrdila politický záväzok voči PCD, výzvou pre Úniu je však naďalej to, ako tento záväzok zaviesť do praxe.

Predchádzajúce správy Európskeho parlamentu zohrali kľúčovú úlohu pri presadzovaní koncepcie PCD inštitucionalizovaním stáleho spravodajcu pre PCD vo Výbore pre rozvoj, potvrdzujúc, že PCD je záležitosťou, za ktorú je EP politicky zodpovedný (ako spoluzákonodarca a v rámci svojej úlohy ako demokraticky zvolená inštitúcia), a predložením konkrétnych návrhov na realizáciu tejto koncepcie na úrovni EÚ.

Cieľom tejto správy je okrem zhodnotenia pokroku, ktorý oznámila Európska komisia, a určenia oblastí na zlepšenie existujúcich mechanizmov EÚ v oblasti PCD aj podnietiť diskusiu o budúcnosti tejto koncepcie na úrovni EÚ.

1. Hodnotenie mechanizmov súdržnosti politík v záujme rozvoja

PCD, PCSD a program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030

PCD sa prvýkrát objavila v politickom programe EÚ začiatkom 90. rokov 20. storočia a bola inštitucionalizovaná Maastrichtskou zmluvou v roku 1992. Až v roku 2005 sa však EÚ dohodla na ambicióznom programe v oblasti PCD, ktorý bol potom pevne zakotvený v Európskom konsenze o rozvoji z roku 2005. Medzitým slúžilo prijatie miléniových rozvojových cieľov ako katalyzátor na tohto vývoja, keďže vyšlo najavo, že dosiahnutie týchto cieľov si bude vyžadovať viac než len rozvojovú pomoc a že budú potrebné ďalekosiahle synergie medzi rozvojovými a nerozvojovými politikami EÚ. Lisabonská zmluva, ktorá nadobudla platnosť v roku 2009, opätovne potvrdila zákonnú povinnosť EÚ presadzovať PCD a ďalej posilňovať celkové zameranie na dosiahnutie súladu medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ.

Zatiaľ čo kľúčovým aspektom zostáva zabezpečenie toho, aby politiky v rozvinutých krajinách boli „priaznivejšie pre rozvoj“ a „nepoškodzovali“ rozvojové krajiny, v súčasnosti rastie konsenzus o potrebe ísť nad rámec tohto modelu. PCD sa stala požiadavkou na hľadanie synergií medzi politikou rozvojovej spolupráce a inými politikami, ako aj na nápravu existujúcej nesúdržnosti.

Prijatie cieľov udržateľného rozvoja v roku 2015 bolo ďalším kľúčovým momentom vo vývoji PCD. Tieto ciele si vyžadujú integrovanejší prístup k tvorbe politiky s väčším dôrazom na súdržnosť: dosiahnutie PCD bude mať veľmi výrazný vplyv na vykonávanie programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. Hoci PCD má pôvod v kontexte sever – juh a zdôrazňuje zodpovednosť „bohatých rozvinutých“ krajín voči „chudobným“ rozvojovým krajinám, prijatie programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 spochybnilo túto víziu stanovením jednotného a univerzálneho súboru rozvojových cieľov platných pre všetkých, ktorým sa prekonáva model darca – príjemca.

EÚ by preto mala zohrávať vedúcu úlohu pri presadzovaní univerzálneho programu PCD, ktorý túto koncepciu posúva ďalej smerom k udržateľnému rozvoju. Kým ostatné organizácie, ako napr. OECD, už koncepciu PCSD zaviedli, EÚ ešte musí zaujať jasný postoj. Závery Rady o piatej dvojročnej správe EK, ktoré boli prijaté v októbra 2015, poverili Komisiu a ESVČ, aby v úzkej spolupráci s ostatnými partnermi predložili konkrétne návrhy na to, ako lepšie začleniť PCD do prístupov EÚ k vykonávaniu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. Parlament musí byť v rámci tohto úsilia centrálne zapojený.

PCD ešte nie je všeobecne vnímaná na medzinárodnej úrovni, ale zostáva do značnej miery európskou koncepciou. EÚ a OECD sú priekopníkmi v diskusii o PCD. V čoraz viac prepojenom svete musíme pracovať na spoločnom prístupe s cieľom zaviesť univerzálnejší charakter tejto koncepcie. Nemôžeme dosiahnuť skutočný pokrok pri začleňovaní PCD do vykonávania cieľov udržateľného rozvoja, ak si iní kľúčoví medzinárodní aktéri (USA, Japonsko a krajiny BRIC) túto koncepciu neosvoja. Parlament by preto mal požadovať otvorenie diskusie v EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja v rámci programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 s cieľom ujasniť si, ako by sa PCD mohla zahrnúť do univerzálnejšej koncepcie súdržnosti politík v záujme trvalo udržateľného rozvoja.

Mechanizmy súdržnosti politík v záujme rozvoja

Od roku 2005 EÚ zaviedla viaceré kľúčové nástroje na zabezpečenie efektívneho a systematického uplatňovania PCD prostredníctvom politík EÚ. Musíme nájsť spôsob lepšieho využitia týchto nástrojov. Vykonávanie PCD je pre EÚ stále pomerne náročné, pretože zahŕňa budovanie synergií medzi politikami tak na horizontálnej úrovni (napr. obchod, poľnohospodárstvo a migrácia), ako aj vertikálne (na celosvetovej, regionálnej a národnej úrovni). Jednou z hlavných výziev PCD v rámci EÚ je vplyv aj v ďalších oblastiach politiky, a to aj mimo obmedzeného publika aktérov v oblasti rozvoja.

Správa Komisie sama osebe je užitočným nástrojom na zvyšovanie informovanosti o PCD, ale bola by ešte užitočnejšia, ak by sa analytickejším spôsobom zaoberala pokrokom v oblasti PCD. Konkrétne odporúčania týkajúce sa spôsobu riešenia výziev PCD by mali byť neoddeliteľnou súčasťou tejto správy. Zvyšovanie povedomia o PCD by malo byť aj zodpovednosťou vedúcich predstaviteľov EÚ, keďže je vysoko politickou otázkou. Spravodajca preto vyzýva na zasadnutie Európskej rady v oblasti PCD pred uverejnením ďalšej správy Komisie v roku 2017. Európsky samit o PCD by sledoval tieto dva hlavné ciele: zvyšoval by povedomie o PCD zlepšovaním medziinštitucionálnej diskusie v EÚ (Komisia, ESVČ, Rada, EP) a na vnútroštátnej úrovni (všetky ministerstvá). Komisia a ESVČ by v rámci príprav na tento samit mali hlavám členských štátov EÚ a predsedom vlád zaslať dokument s konkrétnymi odporúčaniami o tom, ako zavádzať vykonávanie súdržnosti politík v záujme rozvoja. Tento proces by mal byť inkluzívny a mal by zahŕňať organizácie občianskej spoločnosti a odborné zoskupenia. Druhým cieľom európskeho samitu o PCD by bolo presnejšie vymedziť povinnosti každej inštitúcie EÚ pri plnení záväzku týkajúceho sa PCD. Rada takisto zohráva úlohu pri posilňovaní PCD tým, že túto problematiku prenáša z oblastí rozvoja a zahraničných vecí aj do iných zložení Rady.

Správne vykonávanie súdržnosti politík v záujme rozvoja si bude vyžadovať dostatočné finančné zdroje a personál. Kontaktným miestam pre PCD v národných ministerstvách a delegáciách EÚ by sa mali prideliť nevyhnutné zdroje na zavedenie vnútroštátnych a európskych stratégií týkajúcich sa súdržnosti politík v záujme rozvoja. Väčšina kontaktných miest pre PCD v delegáciách EÚ nemá potrebné kapacity na to, aby mohla pracovať výlučne na otázkach súvisiacich so súdržnosťou politík v záujme rozvoja.

Od uverejnenia správy Komisie z roku 2013 o PCD bolo zavedených niekoľko nových nástrojov na zlepšenie vykonávania PCD. Spravodajca víta novú štruktúru Junckerovej Komisie, ktorá pracuje kolegiálnejším spôsobom vyznačujúcim sa prierezovým prístupom a koherentnejšou tvorbou politík. Spravodajca tiež víta vytvorenie skupiny komisárov podieľajúcich sa na problematike vonkajších vzťahov, ktorej predsedá podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka. Táto skupina komisárov je dobrým príkladom potreby politicky sa zaviazať k PCD na najvyššej úrovni. Parlament by mal podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku vyzvať, aby výboru DEVE poskytovala pravidelné správy o činnosti tejto skupiny.

Ďalšou inováciou je nová úloha, ktorú zohrávajú delegácie EÚ v rámci mechanizmov podávania správ. V správe o PCD za rok 2015 bola zohľadnená spätná väzba zo 41 delegácií EÚ. Toto podávanie správ by sa malo rozšíriť na všetky delegácie EÚ a malo by sa uskutočňovať každoročne. Zavedenie elektronickej odbornej prípravy o PCD pre delegácie je takisto pozitívnym vývojom. Aby sa delegácie EÚ viac zapojili, a to nielen pri podávaní správ, ale aj pri vykonávaní, táto otázka by mala byť zahrnutá do programu každoročného zasadnutia vedúcich delegácií EÚ v Bruseli. Vedúci delegácií EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu vzhľadom na svoj komplexný prehľad o všetkých politikách EÚ v konkrétnych krajinách alebo regiónoch a môžu podávať správy o nedostatkoch a prípadoch nesúdržnosti, a to aj po konzultácii s miestnymi aktérmi, ako sú vlády a organizácie občianskej spoločnosti.

Spravodajca víta balík opatrení lepšej právnej regulácie, ktorý prijala Európska komisia 19. mája 2015 (COM(2015)0215). Tento balík a súbor nástrojov, ktorý Komisia používa s cieľom posúdiť vplyv politík EÚ, bude účinne prispievať k pokroku PCD, pretože súdržnosť bude zohľadnená od samého začiatku politického cyklu. Mali by sme tiež uvítať skutočnosť, že zákonná povinnosť zabezpečiť súdržnosť politík v záujme rozvoja je osobitne uvedená nástroji č. 30 v usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu. Okrem toho usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu vyžadujú, aby možný vplyv na ľudské práva v rozvojových krajinách bol analyzovaný vo všetkých štádiách tvorby a vykonávania politiky.

Posúdenia vplyvu sú dôležitým nástrojom na dosiahnutie PCD. Spravodajca vyjadruje poľutovanie nad tým, že posudzovanie vplyvov na rozvoj je naďalej nedostatočné, a vyjadruje nádej, že balík opatrení lepšej právnej regulácie a jeho usmernenia túto situáciu zlepšia. Meranie pokroku pri dosahovaní PCD a vplyvu PCD je pre EÚ tiež náročnou úlohou: musíme zlepšiť náš prístup orientovaný na výsledky, stanoviť kvalitatívne ciele a vypracovať jasnejšie ukazovatele PCD. Nezávislé posúdenie, ktoré bude zavedené, je pozitívnym krokom, ktorý EÚ umožní dosiahnuť väčšiu dôveryhodnosť výsledkov v oblasti PCD. Nezávislé posúdenie môže tiež navrhnúť nové nástroje na meranie a informovanie.

Spoločné programovanie je ďalším úspešným nástrojom EÚ na vykonávanie PCD, ktorý umožní súdržné plánovanie činností EÚ. Spravodajca víta skutočnosť, že spoločné programovanie zahŕňa bilaterálne aktivity členských štátov EÚ v konkrétnych krajinách, keďže to prispeje k efektívnosti opatrení EÚ na mieste. Chýbajúce prepojenie opatrení EÚ s činnosťami členských štátov viedlo v minulosti k premárneným príležitostiam na využívanie synergií.

Tento záväzok voči PCD v členských štátoch EÚ sa od roku 2013 výrazne zvýšil: sme svedkami nárastu počtu kontaktných miest pre PCD vo viacerých vnútroštátnych ministerstvách. V súčasnosti musia členské štáty EÚ vynaložiť väčšie úsilie pri zavádzaní mechanizmov podávania správ týkajúcich sa PCD.

2. Prioritné oblasti: zameranie na vonkajšiu politiku EÚ

Uznesenie Európskeho parlamentu o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2016 analyzuje a formuluje konkrétne odporúčania v piatich prioritných oblastiach (obchod a financie, potravinová bezpečnosť, zmena klímy, migrácia a bezpečnosť). Spravodajca však navrhuje, aby sa dôraz kládol na vonkajšiu politiku EÚ.

Keďže utečenecká kríza a destabilizácia v susedstve EÚ spochybňuje základy samotnej EÚ (napr. európska solidarita a schengenský systém), oblasťou, na ktorú by sa PCD mala zamerať, je vonkajšia činnosť. Stabilizácia susedstva EÚ by mala byť pre EÚ absolútnou prioritou. Pri uplatňovaní PCD v rámci vonkajšej činnosti EÚ došlo k významnému pokroku, a to vďaka kombinovanej úlohy podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky (PK/VP). Komplexný prístup EÚ sa stáva realitou, aj keď ešte stále čelí vážnym výzvam.

* *

Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 predstavuje jedinečnú príležitosť na riešenie vzájomne prepojených výziev odstránenia chudoby a udržateľného rozvoja. Súdržnosť politík v záujme rozvoja zostáva pre EÚ politickou a hospodárskou nevyhnutnosťou. Nemusí byť, ako to nazval jeden komentátor, „neuskutočniteľnou misiou“[2], za predpokladu, že existuje politická vôľa, ako aj dôsledné uplatňovanie a neustále zlepšovanie všetkých politických nástrojov EÚ.

[1] http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1
[2] 'Mission Impossible: the European Union and Policy Coherence for Development', Carbone, M., Journal of European Integration, 2008, 30:3.

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (15.3.2016)

pre Výbor pre rozvoj

k správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015
(2015/2317(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Lola Sánchez Caldentey

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. pripomína, že obchod a financie sú jednou z piatich prioritných oblastí súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD); pripomína, že všetky vonkajšie politiky EÚ vrátane obchodu a investícií musia byť tiež v súlade s článkom 21 Zmluvy o Európskej únii a musia prispievať k cieľom trvalo udržateľného rozvoja, dodržiavaniu ľudských práv a rodovej rovnosti; pripomína zásady uvedené v článku 24 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 260/2009; pripomína, že oblasť PCD patrí do zodpovednosti rozvinutých krajín, ale že rozvojové krajiny tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní jej úplnej účinnosti;

2. zdôrazňuje, že článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) stanovuje za hlavný cieľ politiky rozvojovej spolupráce Únie zníženie a v dlhodobom horizonte odstránenie chudoby, a zavádza zásadu PCD, čo si vyžaduje, aby sa tento cieľ zohľadňoval vo všetkých politikách EÚ, ktoré by mohli mať vplyv na rozvojové krajiny, vrátane obchodnej politiky;

3. podobne pripomína záväzok EÚ zahrnúť rodové hľadisko do všetkých svojich politík a to, že je dôležité zaručiť, aby muži a ženy v rovnakej miere profitovali zo sociálnych zmien, hospodárskeho rastu a vytvárania dôstojných pracovných miest, odstrániť diskrimináciu a podporovať dodržiavanie práv žien vo svete;

4. požaduje vytvorenie spoločného rozvojového partnerstva EÚ-Afrika so zameraním na strategické otázky, ako je energetika, udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a inovácia;

5. zdôrazňuje, že obchod je stále veľmi dôležitý pre hospodársky rast a udržateľný rozvoj a pomohol dostať stovky miliónov ľudí z chudoby; uznáva však, že nie všetky rozvojové krajiny sa tešia z tohto pozitívneho vývoja a že najmä najmenej rozvinuté krajiny naďalej zostávajú na okraji svetového obchodu;

6. pripomína, že liberalizácia obchodu nesmie byť samoúčelná, ale musí sa namiesto toho považovať za prostriedok na podporu trvalo udržateľného rozvoja hospodárstiev a spoločností; pripomína, že spravodlivý a riadne regulovaný obchod má v prípade, že je v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, rozvojový potenciál; vyzýva Komisiu, aby posilnila účinnú vykonateľnosť cieľov udržateľného rozvoja a začlenila komplexné kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji do všetkých obchodných dohôd; zdôrazňuje, že na to, aby mohli rozvojové krajiny využívať obchodné a investičné príležitosti, je potrebné naďalej podporovať reformy mobilizácie domácich príjmov v rozvojových krajinách s cieľom zlepšiť ich schopnosť zvýšiť príjmy a bojovať proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam prostredníctvom podpory tvorby efektívnych, účinných, spravodlivých a transparentných daňových systémov v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných;

7. zdôrazňuje, že úsilie o posilnenie kapacít rozvojových krajín na mobilizáciu súkromných zdrojov musia nutne sprevádzať opatrenia na vytvorenie prostredí, ktoré sú priaznivé pre zodpovedné a udržateľné podnikanie a investície, vrátane odstraňovania politickej korupcie, spravodlivého, efektívneho a transparentného zdaňovania spolu s dôslednými opatreniami na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom; pripomína, že investičná politika EÚ, predovšetkým pokiaľ ide o verejné prostriedky, musí prispievať k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja; pripomína potrebu zvyšovať transparentnosť a zodpovednosť inštitúcií financujúcich rozvoj (IFR) a verejno-súkromných partnerstiev (VSP), aby bolo možné účinne sledovať a monitorovať peňažné toky, udržateľnosť dlhov a pridanú hodnotu projektov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré s nimi súvisia; vyzýva EÚ, aby sa snažila o užšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti daní v súlade s dohodou G20 a akčným programom z Addis Abeby; v tejto súvislosti pripomína, že schémy monitorovania, ako je vymieňanie správ medzi jednotlivými krajinami, by sa mali presadzovať a širšie uplatňovať;

8. vyjadruje uznanie EÚ za to, že je priekopníkom v oblasti poskytovania bezcolného a bezkvótového prístupu pre všetky výrobky (s výnimkou zbraní a streliva) z najmenej rozvinutých krajín prostredníctvom iniciatívy Všetko okrem zbraní (EBA) v rámci systému všeobecných preferencií EÚ (GSP);

9. uznáva, že tretina všetkej oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) v súčasnosti podporuje potreby spojené s obchodom; vyzýva EÚ, aby aj naďalej bola svetovým lídrom v oblasti poskytovania podpory programom pomoci obchodu, ktoré majú pomôcť rozvojovým krajinám využívať výhody nových obchodných dohôd;

10. víta záväzok, ktorý Komisia prijala vo svojom oznámení Obchod pre všetkých, uskutočniť hĺbkovú analýzu možných vplyvov nových dohôd o voľnom obchode na najmenej rozvinuté krajiny vrátane ich účinkov na dopyt po ich výrobkoch, regulačné otázky a prístup na trh; vyzýva Komisiu, aby zadala vypracovanie nezávislých a vyčerpávajúcich štúdií o možných vplyvoch obchodných a investičných dohôd na rozvojové krajiny; vyzýva tiež Komisiu, aby navrhla opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa výhody obchodných dohôd prejavili v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby obchodné dohody, o ktorých rokuje s partnerskými, najmä susednými krajinami, mali jasný cieľ – posilniť hospodársky a sociálny rozvoj týchto krajín; vyzýva Komisiu, aby zosúladila všetky nástroje EÚ súvisiace s obchodom s cieľmi udržateľného rozvoja, a to aj dohody o voľnom obchode, najmä dohody o hospodárskom partnerstve s africkými krajinami, viacstranné a mnohostranné dohody v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), VSP, pomoci obchodu, podľa nariadení EÚ a medzinárodných noriem a etických kódexov, aby sa využil plný potenciál týchto nástrojov; naliehavo žiada, aby sa vzali do úvahy pri riešení dohôd o hospodárskom partnerstve a dohôd o environmentálnych tovaroch, aby sa skutočne zvýšili pozitívne príležitosti, ktoré poskytujú v záujme udržateľného rozvoja;

11. vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie o pokrok na demokratických multilaterálnych fórach o obchodných otázkach, v ktorých sú všetky krajiny zastúpené za rovnakých podmienok, a aby zaujala pozíciu ochrancu záujmov rozvojových krajín v obchodných otázkach;

12. ľutuje, že úroveň ambícií naznačená viacerými kapitolami o udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách EÚ často nespĺňa tie najvyššie normy; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť primeranú kontrolu a presadzovanie ustanovení obsiahnutých v týchto kapitolách, a požaduje riadne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov v tejto oblasti, a to tak v partnerských krajinách, ako aj v EÚ;

13. víta pokrok dosiahnutý od zavedenia paktu udržateľnosti pre Bangladéš, ale uznáva, že ostávajú ešte dôležité výzvy, ktoré treba riešiť;

14. vyzýva Komisiu, aby považovala pakt udržateľnosti pre Bangladéš za príklad, ktorý by sa mal nasledovať a v budúcnosti ďalej rozvíjať v súvislosti s podobnými situáciami v ďalších rozvojových krajinách;

15. pripomína záväzok Komisie vykonávať posúdenia vplyvu na udržateľnosť (PVU) pri všetkých obchodných rokovaniach; vyjadruje poľutovanie nad tým, že PVU sa nevykonali včas; vyzýva Komisiu, aby splnila svoj záväzok a aby zabezpečila, že vplyv možných obchodných dohôd na rozvojové krajiny sa riadne zohľadní;

16. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zaviazali zvýšiť podporu v rámci pomoci obchodu (AfT) pre rozvojové krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, a aby v nadchádzajúcej revízii svojej stratégie pomoci obchodu súčasne zohľadnili spravodlivý a etický obchod, ako sa uvádza v oznámení „Obchod pre všetkých“; požaduje, aby sa pomoc obchodu a technická pomoc EÚ zameriavala na posilnenie postavenia chudobných výrobcov, mikropodnikov a malých podnikov a podniky a združenia vedené ženami s cieľom zvýšiť pre nich prínosy z obchodovania na miestnych a regionálnych trhoch;

17. domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať globálnym hodnotovým reťazcom, tomu, že pracovné a environmentálne podmienky v týchto globálnych hodnotových reťazcoch musia byť jasne regulované vo všetkých fázach montáže, a že sociálna zodpovednosť podnikov sa musí v tomto smere ďalej rozvíjať;

18. zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť práva krajín regulovať a chrániť si svoj politický priestor s cieľom rozvíjať novovzniknuté priemyselné odvetvia v súlade s osobitnými potrebami partnerských krajín pri rešpektovaní obchodných dohôd; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že obchodné dohody a politiky budú podporovať strategické sektory hospodárstva rozvojových krajín a nespochybnia úsilie partnerských krajín o zvýšenie domácej pridanej hodnoty s cieľom zlepšiť svoje postavenie v rámci globálnych hodnotových reťazcov a vytvoriť dôstojné pracovné miesta na miestnej úrovni, pričom sa uprednostní prínos žien pre hospodársky rozvoj, a to najmä vo vidieckych oblastiach, ako základný prvok domáceho rozvoja; žiada Komisiu, aby do svojich pravidelných správ o plnení bilaterálnych dohôd zahrnula hodnotenie tohto aspektu;

19. vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie balíka z konferencií WTO v Bali a Nairobi, a to najmä v súvislosti s rušením poľnohospodárskych vývozných dotácií na multilaterálnej úrovni, rozhodnutiami s osobitným prínosom pre najmenej rozvinuté krajiny a dohodou o uľahčení obchodu;

20. vyzýva Komisiu, aby aj naďalej stála na čele úsilia o podporu a uľahčenie všeobecného prístupu k liekom za dostupné ceny a zároveň primeranú rovnováhu s právami duševného vlastníctva a aby prijala politické opatrenia s cieľom upriamiť pozornosť na verejné zdravie a všeobecný prístup k liekom v medzinárodných obchodných vzťahoch; vyzýva preto Komisiu, aby podporila vyhlásenie Európskeho roka zdravia a prístupu k liekom;

21. zdôrazňuje dôležitosť účasti národných parlamentov, organizácií občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán z členských štátov aj z tretích krajín prostredníctvom rozsiahlych a transparentných konzultácií v procese rokovaní, vykonávania a monitorovania obchodných a investičných dohôd a politík EÚ;

22. uznáva prínos súkromného sektora a vedúcu úlohu EÚ v presadzovaní sociálnej zodpovednosti podnikov na medzinárodných fórach; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali mnohostrannú diskusiu o investičných dohodách, aby zohľadnili rámec investičnej politiky UNCTAD pre odporúčania v oblasti udržateľného rozvoja s cieľom stimulovať zodpovednejšie a transparentnejšie investície a aby sa aktívne zapájali do práce Rady OSN pre ľudské práva na medzinárodnej zmluve, ktorá by vyvodila zodpovednosť voči nadnárodným korporáciám zodpovedným za porušovanie ľudských práv, a pripomína, že hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (Ruggieho zásady - ochraňuj, rešpektuj a naprávaj) sa v politikách EÚ stále v plnej miere nevykonávajú;

23. vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vyzvala vlády EÚ a tretích krajín, aby využili politiky verejného obstarávania na podporu pristúpenia k medzinárodným usmerneniam a zásadám sociálnej zodpovednosti podnikov a ich dodržiavania zo strany podnikov tým, že pri udeľovaní zákaziek v rámci verejného obstarávania zohľadnia ich predchádzajúce výsledky, pokiaľ ide o zodpovedné podnikateľské správanie;

24. vyzýva Komisiu, aby vytvorila systémy sledovateľnosti výrobkov a register podnikov EÚ zapojených do rozvojových projektov EÚ, aby sa zabezpečilo, že ich činnosť bude transparentnejšia a že občania budú môcť sledovať aktivity podnikov z EÚ mimo EÚ, pričom sa zároveň uľahčí odovzdávanie skúseností v medzinárodnom meradle, a čo je rovnako dôležité, viditeľnosť a pozitívny obraz podnikov v EÚ;

25. taktiež vyzýva Komisiu, aby podporila zriadenie koordinačných fór a spoločných zasadnutí pre medzinárodné podniky, verejné orgány a organizácie občianskej spoločnosti, a to tak v EÚ, ako aj v tretích krajinách, s cieľom podporiť výmenu osvedčených postupov a dosiahnutie súčinnosti vedúcej k inkluzívnemu rastu a rozvoju.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	15.3.2016
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	31 6 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	William (The Earl of) Dartmouth, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Marielle de Sarnez, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Eleonora Forenza, Karoline Graswander-Hainz, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, Marine Le Pen, David Martin, Emmanuel Maurel, Emma McClarkin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Franz Obermayr, Artis Pabriks, Franck Proust, Tokia Saïfi, Matteo Salvini, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, Hannu Takkula, Jan Zahradil
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Klaus Buchner, Agnes Jongerius, Frédérique Ries, Fernando Ruas, Pedro Silva Pereira, Jarosław Wałęsa, Pablo Zalba Bidegain
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Angel Dzhambazki, Axel Voss, Tatjana Ždanoka

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	20.4.2016
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	18 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ignazio Corrao, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Charles Goerens, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Linda McAvan, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marina Albiol Guzmán, Paul Rübig, Patrizia Toia
Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Amjad Bashir

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia