Postup : 2015/0906(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0167/2016

Predkladané texty :

A8-0167/2016

Rozpravy :

PV 08/06/2016 - 20
CRE 08/06/2016 - 20

Hlasovanie :

PV 09/06/2016 - 4.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0278

SPRÁVA     ***I
PDF 723kWORD 317k
2.5.2016
PE 578.532v03-00 A8-0167/2016

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prenesení právomoci rozhodovať v prvom stupni spory medzi Úniou a jej zamestnancami na Všeobecný súd Európskej únie

(N8-0110/2015 – C8-0367/2015 – 2015/0906(COD))

Výbor pre právne veci

Spravodajkyňa: Mady Delvaux

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU
 STANOVISKO Výboru pre ústavné veci
 POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prenesení právomoci rozhodovať v prvom stupni spory medzi Úniou a jej zamestnancami na Všeobecný súd Európskej únie

(N8-0110/2015 – C8-0367/2015 – 2015/0906(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť Súdneho dvora predloženú Európskemu parlamentu a Rade (N8-0110/2015),

–  so zreteľom na článok 19 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii, článok 256 ods. 1, článok 257 ods. 1 a 2 a článok 281 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v súlade s ktorými bol Európskemu parlamentu predložený návrh aktu (C8-0367/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a 15 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2015/2422 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení Protokol č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie(1), a najmä na jeho odôvodnenie 9,

–  so zreteľom na stanovisko Komisie (COM(2016)0081)(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0167/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Súdnemu dvoru, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh nariadenia

Citácia 1

 

Návrh Súdneho dvora

Pozmeňujúci návrh

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 19 ods. 2 druhý pododsek,

vypúšťa sa

Odôvodnenie

Článok 19 ods. 2 Zmluvy o EÚ nepredstavuje vhodný právny základ tohto nariadenia, pretože sa nemení počet sudcov Všeobecného súdu. Vhodný právny základ možno nájsť v článkoch 256 ods. 1, 257 a 281 ZFEÚ, spolu s článkom 106a Zmluvy o Euratome.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh nariadenia

Článok 1 – bod 1

 

Návrh Súdneho dvora

Pozmeňujúci návrh

1. Rozhodnutie Rady 2004/752/ES, Euratom z 2. novembra 2004, ktorým sa zriaďuje Súd pre verejnú službu Európskej únie, a v dôsledku toho článok 62c Protokolu č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie, ako aj jeho príloha I, bez toho, aby tým bol dotknutý článok 4;

1. Rozhodnutie Rady 2004/752/ES, Euratom1a;

 

_______________

 

1a Rozhodnutie Rady 2004/752/ES, Euratom z 2. novembra 2004, ktorým sa zriaďuje Súd pre verejnú službu Európskej únie (Ú. v. EÚ L 333, 9.11.2004, s. 7).

Odôvodnenie

Vhodnejšie je zaoberať sa zmenami protokolu v článku 2, a to aj výslovným zrušením článkov, ktoré boli svojho času zavedené rozhodnutím Rady 2004/752/ES.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh nariadenia

Článok 2 – bod 2

Protokol (č. 3) o štatúte Súdneho dvora Európskej únie

Článok 62c

 

Návrh Súdneho dvora

Pozmeňujúci návrh

2. Vkladá sa tento článok:

2. Hlava IV sa vypúšťa.

„Článok 62c

 

Ustanovenia o právomociach, zložení, organizácii osobitných súdov a konaní pred osobitnými súdmi zriadenými na základe článku 257 ZFEÚ sú uvedené v prílohe k tomuto štatútu.“

 

Odôvodnenie

Nie je potrebné nahrádzať článok 62c všeobecným odkazom na osobitné súdy a neexistujúcu prílohu. Celý názov týkajúci sa osobitných súdov, ktorý obsahuje iba tento článok, možno zrušiť. V budúcnosti ho, samozrejme, možno obnoviť, ak dôjde k zriadeniu osobitného súdu, ako sa už stalo v roku 2004.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh nariadenia

Článok 2 – bod 2 a (nový)

Protokol (č. 3) o štatúte Súdneho dvora Európskej únie

Príloha I

 

Návrh Súdneho dvora

Pozmeňujúci návrh

 

2a. Príloha I sa vypúšťa bez toho, aby bol dotknutý článok 4 tohto nariadenia.

Odôvodnenie

Vhodnejšie je zrušiť prílohu I priamo v článku týkajúcom sa zmien protokolu.

(1)

Ú. v. EÚ L 341, 24.12.2015, s. 14.

(2)

Zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Toto nariadenie je štvrtým v poradí, ktoré sa týka reformy Súdneho dvora. Prvé nariadenie prinieslo rôzne zmeny týkajúce sa rozhodovacích komôr a postupov Súdneho dvora a Všeobecného súdu a druhým nariadením sa ustanovili dočasní sudcovia na Súde pre verejnú službu.

Tretia časť reformy bola najkontroverznejšia a týkala sa zvýšenia počtu sudcov Všeobecného súdu. Pôvodne sa počítalo so zvýšením počtu sudcov z 28 na 42. Na podnet Rady sa spoluzákonodarcovia nakoniec dohodli zvýšiť počet sudcov Všeobecného súdu na 56, aby každý členský štát mohol vymenovať dvoch sudcov. Toto zvýšenie bolo podmienené zrušením Súdu pre verejnú službu a prenesením sporov v oblasti verejnej služby späť na Všeobecný súd.

Predkladané nariadenie teda nadväzuje na tretie nariadenie, ktorým sa reformuje Súdny dvor. Súbežne s druhým krokom – zvýšením počtu sudcov Všeobecného súdu zo 40 na 47 – sa musí zrušiť Súd pre verejnú službu, ktorý má sedem sudcov.

Návrh Súdneho dvora je teda logický a zodpovedá požiadavke spoluzákonodarcov. Navrhuje sa v ňom iba zrušenie ustanovení týkajúcich sa Súdu pre verejnú službu a zopár následných zmien a prechodných ustanovení. Súčasťou týchto následných zmien je, samozrejme, zrušenie druhého nariadenia o reforme Súdneho dvora. Spravodajkyňa preto navrhuje, aby Európsky parlament tento návrh schválil.

Táto správa obsahuje niekoľko technických pozmeňujúcich návrhov, ktoré podľa spravodajkyne prispejú k lepším právnym predpisom. Objasňujú sa pozmeňujúce ustanovenia a úplne sa ruší oddiel o osobitných súdoch, pretože bude potrebný až vtedy, keď opäť dôjde k zriadeniu osobitného súdu. Tieto pozmeňujúce návrhy však nemajú vplyv na podstatu návrhu.

Spravodajkyňa by rada zdôraznila, že návrh rieši spôsob prenosu konaní začatých na Súde pre verejnú službu na Všeobecný súd. Konania na Súde pre verejnú službu, ktoré k 31. augustu 2016 nebudú skončené, sa prenesú v stave, v akom sa k danému dátumu budú nachádzať. V záujme právnej istoty sa na tieto konania bude uplatňovať Rokovací poriadok Všeobecného súdu. Spravodajkyňa poukazuje na to, že v Rokovacom poriadku Všeobecného súdu by sa mali vykonať zmeny, aby sa tak v súvislosti so spormi v oblasti verejnej služby zohľadnili osobitné pravidlá, ktoré sú v súčasnosti stanovené v Rokovacom poriadku Súdu pre verejnú službu, najmä články 108 a 109.

Upraviť sa bude musieť nielen Rokovací poriadok Všeobecného súdu, ale aj jeho vnútorná organizácia. Spravodajkyňa súhlasí s návrhom, ktorý Komisia uviedla vo svojom stanovisku(1), a domnieva sa, že by sa mal prideľovať vyšší počet vecí širším kolégiám, ak si to vyžaduje ich dôležitosť, aby sa zabezpečila súdržnosť a kvalita judikatúry. Zvážiť by sa mala aj možnosť prispôsobenia pravidiel a postupov, ktorými sa upravuje prideľovanie vecí, s cieľom vytvoriť tematické synergie.

Spravodajkyňa by sa napokon rada vyjadrila k právnej polemike, ktorá sprevádza túto zmenu. Podľa niektorých názorov dáva článok 257 Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoluzákonodarcom právomoc zriaďovať osobitné súdy, ale výslovne nehovorí o zmenách osobitných súdov či dokonca o ich zrušení, takže Európsky parlament a Rada nemôžu zrušiť osobitné súdy, ktoré zriadili. Spravodajkyňa sa domnieva, že ak nejaký článok umožňuje zriadenie inštitucionálneho orgánu, zdá sa byť logické usudzovať, že implicitne umožňuje aj jeho zrušenie, ak si to vyžadujú zmenené okolnosti.

(1)

Stanovisko Komisie k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prenesení právomoci rozhodovať v prvom stupni spory medzi Úniou a jej zamestnancami na Všeobecný súd Európskej únie, COM(2016)0081, 22.2.2016, bod 10.


STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU

Vážený pán Pavel Svoboda

predseda

Výbor pre právne veci

BRUSEL

Vec:  Stanovisko k právnemu základu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prenesení právomoci rozhodovať v prvom stupni spory medzi Úniou a jej zamestnancami na Všeobecný súd Európskej únie (COM(2016)0081 – C8-0367/2015 – 2015/0906(COD))

Vážený pán predseda,

Výbor pre právne veci v marci 2015 v súlade s článkom 39 ods. 5 rokovacieho poriadku rozhodol, že z vlastného podnetu vydá stanovisko k vhodnosti zmeny právneho základu predloženého v návrhu správy o uvedenom návrhu.

Právnym základom navrhovaným Súdnym dvorom je na jednej strane článok 19 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), ktorý sa týka počtu sudcov Všeobecného súdu, a na druhej strane článok 256 ods. 1, článok 257 a druhý odsek článku 281 ZFEÚ, ktoré sa týkajú právomoci Všeobecného súdu a s tým súvisiacich možných zmien zriaďovania osobitných súdov prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov a zmeny štatútu Súdneho dvora prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov. Právny základ zahŕňa aj článok 106a ods. 1 Zmluvy o Euratome, ktorý sa týka Súdneho dvora, keďže je aj Súdnym dvorom Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

Spravodajca pre toto nariadenie sa domnieva, že článok 19 ods. 2 by sa nemal použiť ako právny základ tohto návrhu, pretože neupravuje počet sudcov Všeobecného súdu, a na tento účel predkladá pozmeňujúci návrh.

Cieľom tohto stanoviska je posúdiť platnosť a vhodnosť zmeny, na základe ktorej sa z právneho základu vypúšťa článok 19 ods. 2.

I – Kontext

Toto nariadenie je štvrtým v poradí, ktoré sa týka reformy Súdneho dvora. Prvé nariadenie prinieslo rôzne zmeny týkajúce sa rozhodovacích komôr a postupov Súdneho dvora a Všeobecného súdu a druhým nariadením sa ustanovili dočasní sudcovia na Súde pre verejnú službu.

Tretia časť reformy bola najkontroverznejšia a týkala sa zvýšenia počtu sudcov Všeobecného súdu. Pôvodne sa počítalo so zvýšením počtu sudcov z 28 na 42. Na podnet Rady sa spoluzákonodarcovia nakoniec dohodli zvýšiť počet sudcov Všeobecného súdu na 56, aby každý členský štát mohol vymenovať dvoch sudcov. Toto zvýšenie bolo podmienené zrušením Súdu pre verejnú službu a prenesením sporov v oblasti verejnej služby späť na Všeobecný súd.

Predkladané nariadenie teda nadväzuje na tretie nariadenie, ktorým sa reformuje Súdny dvor. Súbežne s druhým krokom – zvýšením počtu sudcov Všeobecného súdu zo 40 na 47 – sa musí zrušiť Súd pre verejnú službu, ktorý má sedem sudcov.

V návrhu Súdneho dvora sa navrhuje iba zrušenie ustanovení týkajúcich sa Súdu pre verejnú službu a zopár následných zmien a prechodných ustanovení. Súčasťou týchto následných zmien je, samozrejme, zrušenie druhého nariadenia o reforme Súdneho dvora.

Podľa niektorých názorov dáva článok 257 Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoluzákonodarcom právomoc zriaďovať osobitné súdy, ale výslovne nehovorí o zmenách osobitných súdov či dokonca o ich zrušení, takže Európsky parlament a Rada nemôžu zrušiť osobitné súdy, ktoré zriadili. Spravodajkyňa sa domnieva, že ak nejaký článok umožňuje zriadenie inštitucionálneho orgánu, zdá sa byť logické usudzovať, že implicitne umožňuje aj jeho zrušenie, ak si to vyžadujú zmenené okolnosti.

II – Príslušné články zmluvy (zvýraznenie doplnené)

Článok 19 ods. 2 znie takto:

Článok 19 Zmluvy o EÚ

[...]

2. Súdny dvor tvoria sudcovia, jeden za každý členský štát. Pomáhajú mu generálni advokáti.

Všeobecný súd tvoria sudcovia, najmenej jeden za každý členský štát.

Sudcovia a generálni advokáti Súdneho dvora a sudcovia Všeobecného súdu sú vybraní z osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti a spĺňajú podmienky uvedené v článkoch 253 a 254 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Sú vymenovaní na základe spoločnej dohody vlád členských štátov na funkčné obdobie šiestich rokov. Sudcovia a generálni advokáti môžu byť opätovne vymenovaní.

[...]

Článok 256 ods. 1 ZFEÚ znie takto:

Článok 256 ZFEÚ

1. Všeobecný súd je príslušný prejednávať a rozhodovať v prvom stupni o žalobách a v konaniach uvedených v článkoch 263, 265, 268, 270 a 272 s výnimkou tých, ktoré sú prenesené na osobitný súd zriadený podľa článku 257 alebo ktoré štatút vyhradzuje Súdnemu dvoru. Štatút môže ustanoviť, aby bol Všeobecný súd príslušný rozhodovať o ďalších druhoch žalôb alebo konaní.

Proti rozhodnutiam vydaným Všeobecným súdom podľa tohto odseku sa možno odvolať na Súdny dvor len v právnych otázkach za podmienok a v rámci obmedzení ustanovených v štatúte.

[...]

Článok 257 ZFEÚ znie takto:

Článok 257 ZFEÚ

Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom pri Všeobecnom súde zriadiť osobitné súdy na rozhodovanie v určitých veciach v osobitných oblastiach v prvom stupni. Európsky parlament a Rada prostredníctvom nariadení konajú buď na návrh Komisie a po porade so Súdnym dvorom, alebo na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou.

Nariadenie o zriadení osobitného súdu stanoví pravidlá o organizácii osobitného súdu a rozsahu zverených právomocí.

[...]

Článok 281 ZFEÚ znie takto:

Článok 281 ZFEÚ

[...]

Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom zmeniť a doplniť ustanovenia štatútu s výnimkou jeho hlavy I a článku 64. Európsky parlament a Rada konajú buď na žiadosť Súdneho dvora a po porade s Komisiou, alebo na návrh Komisie a po porade so Súdnym dvorom.

Článok 106a ods. 1 Zmluvy o Euratome znie takto:

Článok 106a Zmluvy o Euratome

1. Na túto zmluvu sa vzťahujú článok 7, články 13 až 19, článok 48 ods. 2 až 5 a články 49 a 50 Zmluvy o Európskej únii, článok 15, články 223 až 236, články 237 až 244, článok 245, články 246 až 270, články 272, 273 a 274, články 277 až 281, články 285 až 304, články 310 až 320, články 322 až 325 a články 336, 342 a 344 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj Protokol o prechodných ustanoveniach.

[...]

III – Všeobecná zásada pre výber právneho základu

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora „musí výber právneho základu pre opatrenie Spoločenstva spočívať na objektívnych faktoroch, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu a medzi ktoré patria najmä cieľ a obsah opatrenia“(1). Výber nesprávneho právneho základu môže byť teda dôvodom na zrušenie príslušného aktu.

V tomto prípade teda treba určiť, či má návrh:

1.  mnohopočetný účel alebo má viacero zložiek, pričom jeden účel alebo zložku možno označiť za hlavnú alebo prevažujúcu, zatiaľ čo ostatné majú len vedľajší charakter; alebo

2.  má súčasne viacero účelov alebo zložiek, ktoré sú neoddeliteľne prepojené tak, že ani jeden účel alebo ani jedna zložka nemá vo vzťahu k ostatným sekundárny alebo nepriamy charakter.

Podľa judikatúry Súdneho dvora musí akt v prvom prípade vychádzať z jediného právneho základu, a to z toho, ktorý je požadovaný na základe hlavného alebo prevažujúceho účelu alebo zložky, a v druhom prípade musí akt vychádzať z rôznych príslušných právnych základov.(2)

V tomto prípade je zrejmé, že sa ako spoločný právny základ musia použiť článok 256 ods. 1 a články 257 a 281 ZFEÚ a článok 106a ods. 1 Zmluvy o Euratome, pretože sa týkajú odlišných, ale rovnako dôležitých aspektov toho istého problému, ako sa uvádza ďalej v texte.

IV – Účel a obsah návrhu

V článku 1 tohto návrhu sa zrušuje:

•  rozhodnutie Rady 2004/752/ES, Euratom z 2. novembra 2004, ktorým sa zriaďuje Súd pre verejnú službu Európskej únie;

•  nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 979/2012 z 25. októbra 2012 o zastupujúcich sudcoch Súdu pre verejnú službu Európskej únie.

V článku 2 sa do štatútu Súdneho dvora zavádzajú dva nové články:

•  V odseku 1 nového článku 50a sa na základe poslednej vety článku 256 ods. 1 ZFEÚ stanovuje právomoc Všeobecného súdu, pokiaľ ide o verejnú službu. V odseku 2 sa opätovne zavádza možnosť, aby súd zodpovedný za spory v oblasti verejnej služby preskúmal možnosť urovnania sporov zmierom.

•  V novom článku 62c sa všeobecne stanovuje, že ustanovenia týkajúce sa právomoci, zloženia, organizácie a konaní osobitných súdov musia byť uvedené v prílohe k štatútu. V návrhu správy sa navrhuje vypustenie tohto článku, pretože je nadbytočný, pokiaľ neexistuje žiaden osobitný súd.

Články 3, 4 a 5 obsahujú prechodné ustanovenia nevyhnutné na prenesenie právomoci.

V – Analýza a stanovenie vhodného právneho základu

Návrh Súdneho dvora obsahuje päť právnych základov:

•  Článok 19 ods. 2 Zmluvy o EÚ nie je vhodným právnym základom, keďže sa týka počtu sudcov Všeobecného súdu, pričom predkladaný návrh sa tejto otázky nedotýka.

•  Článok 256 ods. 1 ZFEÚ je potrebným právnym základom, keďže umožňuje zmenu štatútu tak, aby mal Všeobecný súd právomoc vo vzťahu k ďalším kategóriám prípadov. Je to dôležité, pretože zmluvy výslovne neudeľujú Všeobecnému súdu právomoc rozhodovať o sporoch týkajúcich sa zamestnancov, na ktorých sa nevzťahuje služobný poriadok (t. j. zamestnancov Európskej centrálnej banky a Európskej investičnej banky).

•  Článok 257 ZFEÚ je potrebným právnym základom, pretože umožňuje vytvorenie osobitných súdov, ako je Súd pre verejnú službu. Je zrejmé, že zákonodarca môže osobitné súdy zároveň zmeniť alebo zrušiť, ak si to vyžadujú okolnosti: celkový účel článku 257 ZFEÚ je umožniť dostatočnú pružnosť v jurisdikčnej štruktúre Únie.

•  Druhý odsek článku 281 ZFEÚ je potrebným právnym základom, keďže umožňuje spoluzákonodarcom zmeniť štatút Súdneho dvora v rámci riadneho legislatívneho postupu, najmä na vykonanie zmien povolených v článkoch 256 ods. 1 a 257.

•  Článok 106a ods. 1 Zmluvy o Euratome ja takisto potrebným právnym základom, keďže sa v ňom stanovuje, že rôzne inštitucionálne ustanovenia Zmluvy o EÚ alebo ZFEÚ, vrátane všetkých vyššie uvedených článkov, sa vzťahujú aj na Európske spoločenstvo pre atómovú energiu. Ak by odkaz na tento článok chýbal, znamenalo by to, že pravidlá právomoci by sa mohli v prípade EÚ a Euratomu líšiť, pričom to tak v skutočnosti nie je.

Z toho vyplýva, že vhodný spoločný právny základ tvoria článok 256 ods. 1 ZFEÚ, ktorý sa týka rozšírenia právomoci Všeobecného súdu, prvý a druhý odsek článku 257 ZFEÚ, ktoré sa týkajú osobitných súdov a ich zriaďovania, zmeny alebo zrušenia, druhý odsek článku 281 ZFEÚ, ktorý sa týka zmeny štatútu Súdneho dvora, a článok 106a ods. 1 Zmluvy o Euratome, ktorý sa týka uplatnenia všetkých uvedených zmien aj na Európske spoločenstvo pre atómovú energiu. Článok 19 ods. 2 Zmluvy o EÚ by sa nemal použiť ako právny základ, pretože tento návrh sa netýka počtu sudcov Všeobecného súdu.

Tieto štyri právne základy sa musia použiť spoločne, pretože sa týkajú rôznych aspektov tejto zmeny. Ak by sa z návrhu vypustil ktorýkoľvek z právnych základov, výsledné nariadenie by ostalo bez dostatočného základu v zmluvách.

VI – Záver a odporúčanie

Uvedený návrh má štyri vhodné právne základy: článok 256 ods. 1 ZFEÚ, prvý a druhý odsek článku 257 ZFEÚ, druhý odsek článku 281 ZFEÚ a článok 106a ods. 1 Zmluvy o Euratome. Článok 19 ods. 2 Zmluvy o EÚ nie je vhodným právnym základom pre tento návrh.

Výbor pre právne veci na svojej schôdzi 21. apríla 2016 rozhodol (16 poslanci hlasovali za, 3 hlasovali proti, pričom 1 poslanec sa zdržal hlasovania(3)) odporučiť, aby Výbor pre právne veci a plénum preto podporili zmenu právneho základu.

S úctou,

Pavel Svoboda

(1)

Vec C-45/86, Komisia/Rada (Všeobecné colné preferencie) [1987], Zb. s. 1439, odsek 5; Vec

C-440/05 Komisia/Rada, Zb. 2007, s. I-9097; Vec C-411/06, Komisia/Parlament a Rada, Zb. 2009, s. I-7585.

(2)

Pozri uvedenú vec C-411/06, body 46 – 47.

(3)

Na záverečnom hlasovaní boli prítomní: Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (1. podpredsedníčka), Jean-Marie Cavada (2. podpredseda), Axel Voss (3. podpredseda), Mady Delvaux (4. podpredsedníčka), Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Angel Dzhambazki, Rosa Estaràs Ferragut, Enrico Gasbarra, Heidi Hautala, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Dietmar Köster, Gilles Lebreton, Emil Radev, József Szájer, Cecilia Wikström, Josef Weidenholzer (náhradník za Evelyn Regnerovú v súlade s článkom 200 ods. 2).


STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (21.4.2016)

pre Výbor pre právne veci

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prenesení právomoci rozhodovať v prvom stupni spory medzi Úniou a jej zamestnancami na Všeobecný súd Európskej únie

(N8-0110/2015 – C8-0367/2015 – 2015/0906(COD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Danuta Maria Hübner

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Dňa 28. marca 2011 predložil Súdny dvor EÚ návrh na zmenu štatútu Súdneho dvora EÚ na základe článku 254 ods. 1 a článku 281 ods. 2 ZFEÚ. V nadväznosti na vstup Lisabonskej zmluvy do platnosti by takýto návrh mal byť po prvýkrát prijatý v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

Predložený legislatívny návrh obsahuje samostatné návrhy týkajúce sa každej z troch jurisdikcií tvoriacich Súdny dvor Európskej únie.

Pokiaľ ide o Súdny dvor, návrhy sa týkajú predovšetkým zriadenia úradu podpredsedu Súdneho dvora a zmeny pravidiel upravujúcich zloženie veľkej komory a spôsob jej fungovania.

Iná časť návrhu si kladie za cieľ umožniť vymenovanie zastupujúcich sudcov do Súdu pre verejnú službu. V samostatnom návrhu nariadenia bola navrhnutá zmena článku 62c štatútu Súdneho dvora EÚ, ktorá by vo všeobecnosti umožňovala prideľovať zastupujúcich sudcov k špecializovaným súdom. V nadväznosti na návrhy Súdneho dvora EÚ boli prijaté dve nariadenia(1).

Súdny dvor sa domnieval, že s cieľom hľadať štrukturálne riešenia problému nárastu pracovnej záťaže (v rokoch 2000 až 2010 došlo k nárastu v počte vecí predložených Všeobecnému súdu o 65 %, pričom na konci roka 2010 zostávalo neukončených 1 300 prípadov, kým v 527 veciach bol v uvedenom roku vydaný rozsudok) bude nevyhnutné zvýšiť počet sudcov minimálne o 12, čím by sa počet sudcov Všeobecného súdu zvýšil na 39.

Komisia a Parlament(2) prijali toto zvýšenie počtu sudcov v prvom čítaní. Členské štáty sa však nemohli dohodnúť na postupe, ktorým by týchto 12 nových sudcov bolo vymenovaných. Zatiaľ čo väčšie členské štáty chceli, aby boli vymenovaní na základe svojich schopností, menšie členské štáty požadovali rotačný systém, ktorý by každému štátu zaistil postupne dvoch sudcov na Súdnom dvore EÚ .

V júli 2014 požiadalo talianske predsedníctvo Súdny dvor EÚ, aby vypracoval nový návrh reformy; predseda Súdneho dvora tento návrh predložil na jeseň roku 2014.

Podľa aktuálnej verzie návrhu Súdneho dvora EÚ sa má jeho počet sudcov zdvojnásobiť a konečný počet 56 sudcov sa má dosiahnuť v troch fázach. V roku 2015 by tak bolo vytvorených dvanásť nových sudcovských pozícií. V roku 2016 by sa Všeobecný súd rozrástol o sedem sudcov Súdu pre verejnú službu. V roku 2019 by sa napokon vytvorilo deväť nových pozícií.

Parlament a Rada dosiahli dohodu práve na základe tohto nového návrhu(3).

V odôvodnení 9 prijatého nariadenia sa uvádza, že: „v septembri 2016 by... mala prejsť na Všeobecný súd právomoc..., ako aj sedem miest sudcov na Súde pre verejnú službu Európskej únie (ďalej len „Súd pre verejnú službu).“

Cieľom návrhu, ktorý sa v súčasnosti posudzuje, je vykonanie rozhodnutia prijatého v uvedenom nariadení a spočívajúceho v presunutí siedmich sudcov Súdu pre verejnú službu na Všeobecný súd, a to tak, že sa zároveň prenesie právomoc Súdu pre verejnú službu na Všeobecný súd. Návrh ako taký nevyvoláva žiadne zvláštne otázky a spravodajkyňa odporúča jeho prijatie bez zmien.

******

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor navrhol, aby Európsky parlament prijal žiadosť Súdneho dvora v nezmenenom znení ako svoju pozíciu v prvom čítaní.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov

Prenesenie právomoci rozhodovať v prvom stupni spory medzi Úniou a jej zamestnancami na Všeobecný súd Európskej únie

Referenčné čísla

N8-0110/2015 – C8-0367/2015 – 2015/0906(COD)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

JURI

26.11.2015

 

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

AFCO

26.11.2015

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko

       dátum vymenovania

Danuta Maria Hübner

3.12.2015

Prerokovanie vo výbore

15.3.2016

 

 

 

Dátum prijatia

20.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Fabio Massimo Castaldo, Kostas Chrysogonos, Richard Corbett, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Ramón Jáuregui Atondo, Constance Le Grip, Jo Leinen, Morten Messerschmidt, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Paulo Rangel, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Claudia Tapardel, Josep-Maria Terricabras, Kazimierz Michał Ujazdowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Gerolf Annemans, David McAllister, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Axel Voss

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 979/2012 z 25. októbra 2012 o zastupujúcich sudcoch Súdu pre verejnú službu Európskej únie, Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 83–84.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 741/2012 z 11. augusta 2012, ktorým sa mení a dopĺňa Protokol o štatúte Súdneho dvora Európskej únie a jeho príloha I, Ú. v. EÚ L 228, 23.8.2012, s. 1–3.

(2)

Pozmeňujúce návrhy k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Súdneho dvora Európskej únie na základe zvýšenia počtu sudcov Všeobecného súdu (02074/2011 – C7-0126/2012 – 2011/0901B(COD)) (1), prijaté Európskym parlamentom 12. decembra 2013.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. apríla 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa štatút Súdneho dvora Európskej únie na základe zvýšenia počtu sudcov Všeobecného súdu (02074/2011 – C7-0126/2012 – 2011/0901B(COD)) (Riadny legislatívny postup: prvé čítanie).

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 2015/2422 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení Protokol č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie, Ú. v. EÚ L 341, 24.12.2015, s. 14–17.


POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Postúpenie právomoci rozhodovať v prvom stupni spory medzi Úniou a jej zamestnancami na Všeobecný súd EÚ

Referenčné čísla

N8-0110/2015 – C8-0367/2015 – 2015/0906(COD)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

JURI

26.11.2015

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

AFCO

26.11.2015

 

 

 

Spravodajcovia

       dátum menovania

Mady Delvaux

18.2.2016

 

 

 

Námietky voči právnemu základu

       dátum stanoviska JURI

JURI

21.4.2016

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

15.3.2016

 

 

 

Dátum prijatia

21.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux, Rosa Estaràs Ferragut, Enrico Gasbarra, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Dietmar Köster, Gilles Lebreton, Emil Radev, József Szájer, Axel Voss

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Angel Dzhambazki, Heidi Hautala, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Cecilia Wikström

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Josef Weidenholzer

Dátum predloženia

2.5.2016

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia