Postup : 2016/2006(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0172/2016

Predkladané texty :

A8-0172/2016

Rozpravy :

PV 06/06/2016 - 15
CRE 06/06/2016 - 15

Hlasovanie :

PV 07/06/2016 - 5.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0248

SPRÁVA     
PDF 599kWORD 181k
3.5.2016
PE 575.121v02-00 A8-0172/2016

o posudzovaní medzinárodných účtovných štandardov (IAS) a o činnosti Nadácie pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS), Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) a Rady pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB)

(2016/2006(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Theodor Dumitru Stolojan

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o posudzovaní medzinárodných účtovných štandardov (IAS) a o činnosti Nadácie pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS), Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) a Rady pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB)

(2016/2006(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem(1),

–  so zreteľom na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière, z 25. februára 2009,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013(2) o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES(3) a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS(4) a 83/349/EHS(5),

–  so zreteľom na návrh smernice 2012/30/EÚ Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností, udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2014(7), ktorým sa ustanovuje program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 716/2009/ES(8),

–  so zreteľom na na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 258/2014, ktorým sa ustanovuje program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020 (COM(2016)0202),

–  so zreteľom na správu Philippa Maystadta z októbra 2013 s názvom Mali by byť štandardy IFRS európskejšie?,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 2. júla 2014 o pokroku dosiahnutom v implementácii reformy EFRAG v nadväznosti na odporúčania obsiahnuté v Maystadtovej správe (COM (2014)0396),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 18. júna 2015 o hodnotení nariadenia (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných štandardov (COM (2015)0301),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 17. septembra 2015 o činnosti nadácie IFRS, skupiny EFRAG a rady PIOB v roku 2014 (COM (2015)0461),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 30. septembra 2015 s názvom Akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov (COM(2015)0468),

–  so zreteľom na štúdiu o Rade pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) (Úloha Európskej únie na medzinárodných ekonomických fórach – dokument č. 7: IASB ) a štyri štúdie týkajúce sa IFRS 9 (Podpora kritérií súvisiacich s IFRS9, Význam IFRS 9 pre finančnú stabilitu a pravidlá dohľadu, Znehodnotenie gréckych štátnych dlhopisov podľa IAS 39 a IFRS 9: prípadová štúdia a Účtovníctvo založené na očakávaných stratách v prípade znehodnotenia finančných nástrojov: prístupy FASB a IASB IFRS 9),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1569/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovuje mechanizmus určovania rovnocennosti účtovných štandardov uplatňovaných emitentmi cenných papierov tretích krajín podľa smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES a 2004/109/ES(9),

–  so zreteľom na vyhlásenie lídrov skupiny G20 z 2. apríla 2009,

–  so zreteľom na diskusný dokument IASB z júla 2013 s názvom Preskúmanie koncepčného rámca pre finančné výkazníctvo (DP/2013/1) a na žiadosť IASB z júla 2015 týkajúcu sa stanovísk s názvom Preskúmanie štruktúry a efektívnosti uskutočnené správnou radou: otázky pre preskúmanie,

–  so zreteľom na pripomienku Komisie z 1. decembra 2015 k preskúmaniu štruktúry a efektívnosti uskutočnenému správnou radou IASB,

–  so zreteľom na medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 9 o finančných nástrojoch v znení vydanom radou IASB 24. júla 2014, na odporúčanie týkajúce sa schválenia IFRS 9, pokiaľ ide o posúdenie toho, či je štandard IFRS 9 v súlade so zásadou verného a pravdivého obrazu skutočnosti, vypracované skupinou EFRAG, na dokumenty zo schôdze Výboru pre účtovné predpisy (ARC) týkajúce sa IFRS 9 a na listy s pripomienkami Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) týkajúce sa schválenia IFRS 9,

–  so zreteľom na list v mene koordinátorov Výboru pre hospodárske a menové veci zo 14. januára 2014 k diskusnému dokumentu IASB s názvom Preskúmanie koncepčného rámca pre finančné výkazníctvo,

–  so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) z 31. marca 2015 o činnosti orgánov presadzovania účtovných štandardov v oblasti presadzovania a regulácie v roku 2014 (ESMA/2015/659),

–  so zreteľom na usmernenia ESMA z 10. júla 2014 týkajúce sa presadzovania finančných informácií (ESMA/2014/807),

–  so zreteľom na tabuľku dodržiavania usmernení ESMA z 19. januára 2016 týkajúcich sa presadzovania finančných informácií (ESMA/2015/203 REV),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva (IFRS) a riadení Rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB)(10),

–  o zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok(12), zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/56 zo 16. apríla 2014(13) a uplatniteľnú od polovice júna 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0172/2016),

A.  keďže medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS) a medzinárodné audítorské štandardy (ISA) sú rozhodujúcim prvkom pre fungovanie vnútorného trhu a kapitálových trhov; keďže IFRS a ISA je možné považovať za verejné statky, a nemali by teda ohrozovať finančnú stabilitu alebo brániť hospodárskemu rozvoju Únie a mali by slúžiť spoločnému dobru, a nie iba záujmom investorov, veriteľov a poskytovateľov úverov;

B.  keďže falšovanie firemných účtov predstavuje hrozbu pre ekonomickú a finančnú stabilitu a zároveň oslabuje dôveru verejnosti v sociálny model trhového hospodárstva;

C.  keďže účelom IFRS je posilňovať zodpovednosť tým, že riešia problém nedostatku informácií investorov a podnikov, chrániť investície a vnášať transparentnosť zvyšovaním medzinárodnej porovnateľnosti a kvality finančných informácií a umožniť investorom a ďalším účastníkom trhu prijímať informované ekonomické rozhodnutia, a teda ovplyvniť správanie aktérov na finančných trhoch a stabilitu týchto trhov; keďže však tento model účtovníctva spočívajúci v „poskytovaní informácií užitočných pre rozhodovanie“ nie je plne v súlade s funkciou účtovníctva spočívajúcou v „kapitálovej primeranosti“, ako je uvedená v judikatúre Európskeho súdneho dvora a v smernici o účtovníctve, podľa ktorých koncepčná základňa účtovníctva podľa rámca IFRS nezahŕňa účel účtovníctva zakotvený v právnych predpisoch EÚ, pre ktorý je normou verné a pravdivé zobrazenie konkrétnych údajov, ako je uvedené v písomnej odpovedi E-016071/2015 komisára Jonathana Hilla z 25. februára 2016; keďže si požiadavka verného a pravdivého obrazu vyžaduje komplexné hodnotenie, v ktorom sú dôležité číselné údaje i kvalitatívne vysvetlenie;

D.  keďže v smernici o účtovníctve sa uvádza, že „účtovníctvo je dôležité najmä z dôvodu ochrany akcionárov, spoločníkov a tretích osôb“ a že „takéto podniky neposkytujú tretím stranám žiadne záruky nad rámec výšky ich čistého majetku“; že v smernici o účtovníctve sa uvádza aj to, že jej cieľom je „ochrana záujmov existujúcich v kapitálových spoločnostiach“, ktorá spočíva v zaistení toho, aby neboli dividendy vyplácané zo základného imania; keďže tento všeobecný cieľ účtovníctva je možné dosiahnuť len vtedy, ak uvádzané údaje poskytujú verný a pravdivý obraz o stave aktív a pasív, finančnej situácii a zisku alebo strate spoločnosti; keďže si verný a pravdivý obraz, rozhodnutie o vyplatení dividend a posúdenie solventnosti spoločnosti vyžadujú kvalitatívne informácie a širšie posúdenie rizika;

E.  keďže IASB funguje pod záštitou nadácie IFRS, čo je súkromná nezisková organizácia registrovaná v Londýne (Spojené kráľovstvo) a v Delaware (USA), a je tvorcom štandardov, ktorého procesy musia byť transparentné, nezávislé a musia priamo podliehať verejnej zodpovednosti; keďže EÚ prispieva do rozpočtu nadácie IFRS približne 14 %, a je preto jej najväčším finančným prispievateľom;

F.  keďže globálny pohyb kapitálu si vyžaduje, aby existoval globálny systém účtovných štandardov; keďže IFRS sa uplatňujú v 116 jurisdikciách v rôznych režimoch (plné prijatie, čiastočné prijatie, voliteľné prijatie alebo režim aproximácie), ale nie v USA v prípade domácich emitentov;

G.  keďže v dohode z Norwalku zo septembra 2002, ktorú uzavrela IASB a americká Rada pre štandardy finančného účtovníctva (FASB), sa navrhuje zblíženie medzi štandardmi IFRS vydanými IASB a štandardami US-GAAP vydanými FASB;

H.  keďže proces schvaľovania je založený na kritériách schvaľovania stanovených v nariadení o IAS; keďže IFRS by nemali byť v rozpore so zásadou verného a pravdivého obrazu stanovenou v smernici o účtovníctve, ktorá vyžaduje, aby účtovná závierka podávala "verný a pravdivý obraz" o stave aktív a pasív, finančnej situácii a zisku alebo strate spoločnosti; keďže dividendy a bonusy by nemali byť vyplácané z nezrealizovaných ziskov, čo v konečnom dôsledku znamená z kapitálu, ako sa vyžaduje v smernici o zachovaní kapitálu; keďže by IFRS mali byť prínosom pre verejné dobro a mali by spĺňať základné kritériá týkajúce sa kvality informácií požadovaných pre finančné závierky;

I.  keďže Komisia, Rada a Parlament sú zapojené do procesu schvaľovania, ktorý vychádza z odporúčaní Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG), čo je súkromný technický poradca Komisie, a z činnosti Výboru pre účtovné predpisy (ARC) zloženého zo zástupcov členských štátov; keďže sa Maystadtova správa zameriavala na možnosť zriadenia agentúry, ktorá by v dlhodobejšom horizonte nahradila EFRAG;

J.  keďže v EÚ rôzne zúčastnené strany, najmä dlhodobí investori, poukázali na otázku súladu IFRS s právnymi požiadavkami smernice o účtovníctve, najmä zásadou obozretnosti a starostlivosti; keďže zapojenie Parlamentu do procesu stanovovania štandardov nie je dostatočné a nezodpovedá finančnému príspevku, ktorý je z rozpočtu EÚ poskytovaný nadácii IFRS; keďže dôraz sa kladie aj na posilnenie pozície Európy s cieľom zabezpečiť, aby boli tieto zásady plne uznané a zakotvené v celom procese stanovovania štandardov;

K.  keďže v dôsledku nedávnej finančnej krízy sa otázka úlohy, ktorú plní IFRS v oblasti finančnej stability a rastu, dostala na program skupiny G20 a EÚ, najmä pokiaľ ide o pravidlá o uznávaní strát, ku ktorým došlo v bankovom systéme; keďže skupina G20 aj de Larosièrova správa už pred krízou zdôrazňovali kľúčové problémy týkajúce sa účtovných štandardov vrátane podsúvahových účtov, cyklickosti spojenej s metódou oceňovania podľa trhovej hodnoty a uznania zisku a strát, podceňovania akumulácie rizík počas cyklických vzostupov a chýbajúcej spoločnej a transparentnej metodiky pre oceňovanie nelikvidných a znehodnotených aktív;

L.  keďže IASB poskytla finančné nástroje IFRS 9 ako kľúčovú reakciu na niektoré aspekty tejto krízy a jej vplyv na bankový sektor; keďže odporúčanie EFRAG k IFRS 9 bolo pozitívne, pričom obsahovalo niekoľko pripomienok týkajúcich sa používania „spravodlivej hodnoty“ v prípade problémov na trhu, chýbajúcej koncepčnej základne pre prístup spočívajúci vo vytváraní rezerv na krytie očakávaných strát za obdobie 12 mesiacov a nevyhovujúcich ustanovení v súvislosti s dlhodobými investíciami; keďže z dôvodu odlišných dátumov účinnosti IFRS 9 a nadchádzajúceho štandardu v oblasti poistenia bola v stanovisku uvedená výhrada, pokiaľ ide o uplatniteľnosť tohto štandardu na sektor poisťovníctva; keďže ju uznala aj sama IASB; keďže existujú obavy, že navrhované účtovanie vlastného imania môže negatívne ovplyvniť dlhodobé investície; keďže aj listy ECB a EBA s poznámkami k IFRS 9 boli pozitívne, ale bolo v nich uvedených viacero špecifických nedostatkov;

M.  keďže problematika podsúvahových účtov bola riešená v následných zmenách IFRS 7 s názvom Finančné nástroje: zverejňovanie a vydaním troch nových štandardov - IFRS 10 Konsolidovaná účtovná závierka, IFRS 11 Spoločné dohody a IFRS 12 Zverejňovanie podielov v iných účtovných jednotkách;

N.  keďže v máji 2015 IASB publikovala konzultačný dokument s názvom Koncepčný rámec, v ktorom sa uvádzajú koncepcie, ktoré slúžili IASB na tvorbu IFRS, a ktorý umožňuje subjektom, ktoré pripravujú účtovné závierky, aby rozvíjali a volili si účtovné politiky, a pomáha všetkým stranám, aby rozumeli IFRS a správne ich interpretovali;

O.  keďže riadiaca štruktúra nadácie IFRS sa preskúmava v súlade s jej stanovami; keďže je preto vhodný čas na preskúmanie organizačného usporiadania a zmien, ktoré je potrebné vykonať v rámci riadiacich a monitorovacích orgánov nadácie IFRS a IASB s cieľom lepšie ich začleniť do medzinárodných finančných inštitúcií a zabezpečiť široké zastúpenie záujmov (napr. agentúr pre zastupovanie spotrebiteľov a ministerstva financií) a verejnú zodpovednosť, ktoré zaručia vysokokvalitné účtovné štandardy;

P.  keďže ISA sú vytvárané Radou pre medzinárodné štandardy auditu a overovania (IAASB), čo je nezávislý orgán pod záštitou Medzinárodnej federácie účtovníkov (IFAC); keďže Rada pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB) je medzinárodná nezávislá organizácia, ktorá dohliada na proces vedúci k prijímaniu ISA a ďalšie činnosti IFAC v oblasti verejného záujmu;

Q.  keďže program Únie na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020 sa vzťahuje na financovanie nadácie IFRS a PIOB na obdobie 2014 – 2020, v prípade EFRAG je to len na roky 2014 – 2016;

Hodnotenie 10 rokov uplatňovania IFRS v EÚ

1.  berie na vedomie hodnotiacu správu Komisie o IAS týkajúcu sa uplatňovania IFRS v EÚ a jej záver, podľa ktorého boli ciele nariadenia o IAS dosiahnuté; ľutuje skutočnosť, že Komisia doteraz nenavrhla právne zmeny, ktoré sú potrebné na vyriešenie nedostatkov, ktoré boli v hodnotení zistené; vyzýva tvorcu štandardov, aby zabezpečil súlad IFRS s existujúcim súborom účtovných štandardov a presadzoval zbližovanie na medzinárodnej úrovni; vyzýva na koordinovanejší prístup pri vypracúvaní nových štandardov vrátane koordinovaných harmonogramov ich uplatňovania, najmä s ohľadom na vykonávanie IFRS 9 Finančné nástroje a nový IFRS 4 Poistné zmluvy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby na tento účel urýchlene predložila právne návrhy a aby zabezpečila, že prípadné zdržanie nepovedie k nesúladu alebo k narušeniu hospodárskej súťaže v odvetví poisťovníctva; vyzýva Komisiu, aby sa podrobne zaoberala otázkou, či boli odporúčania uvedené v de Larosièrovej správe vykonané v plnom rozsahu, a to najmä odporúčanie č. 4, podľa ktorého je nevyhnutná širšia diskusia o zásade trhového ocenenia;

2.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene splnila odporúčanie obsiahnuté v Maystadtovej správe, ktoré sa týka rozšírenia kritéria „verejného statku“, t. j. skutočnosti, že by účtovné štandardy nemali ohrozovať finančnú stabilitu v EÚ ani brzdiť jej hospodársky rozvoj, a aby zabezpečila, že toto kritérium sa bude plne uplatňovať v procese schvaľovania; naliehavo vyzýva Komisiu a EFRAG, aby na základe judikatúry Európskeho súdneho dvora a smernice o účtovníctve vydali jednoznačné usmernenia, pokiaľ ide o definíciu „verejného statku“ a zásady „verného a pravdivého obrazu“, aby sa tak dospelo k spoločnému chápaniu týchto kritérií pre schvaľovanie ; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na začlenenie Maystadtovej definície kritéria „verejného statku“ do nariadenia o IAS; vyzýva Komisiu, aby spolu s EFRAG systematicky posúdila, či si kritérium „verejného statku“ definované v Maystadtovej správe vyžaduje zmeny existujúcich účtovných štandardov, a aby na tomto základe spolupracovala s IASB a tvorcami štandardov členských štátov a tretích krajín s cieľom získať širšiu podporu pre zmeny alebo prípadne stanoviť špecifické normy v právnych predpisoch EÚ na splnenie týchto kritérií, ak by túto podporu nezískala;

3.  pripomína, že test „verného a pravdivého obrazu“ stanovený v článku 4 ods. 3 smernice 2013/34/EÚ platí pre údaje uvedené v účtovníctve ako štandard na účely účtovníctva pripraveného podľa európskej legislatívy, ako je uvedené v odôvodneniach č. 3 a 29 tejto smernice; zdôrazňuje, že tieto účely súvisia s funkciou kapitálovej primeranosti, ktorú má účtovníctvo, t. j. s tým, že investori, a to veritelia i akcionári, používajú údaje v ročnej účtovnej závierke ako základ na určenie toho, či je spoločnosť solventná z hľadiska „čistých aktív“, aby rozhodli o vyplatení dividend;

4.  zdôrazňuje, že kľúčovým aspektom pre dosiahnutie verného a pravdivého obrazu, pokiaľ ide o konkrétne údaje v účtovníctve, je obozretné oceňovanie, čo znamená nepodhodnocovanie strát ani nenadhodnocovanie ziskov, ako je uvedené v článku 6 ods. 1 písm. c) bode i) a ii) smernice o účtovníctve; upozorňuje, že tento výklad smernice o účtovníctve bol potvrdený v mnohých rozsudkoch Európskeho súdneho dvora;

5.  konštatuje, že odôvodnenie č. 9 nariadenia o IAS umožňuje určitú flexibilitu pri rozhodovaní o tom, či schváliť určitý štandard IFRS, pretože „nevyžaduje prísnu zhodu so všetkými ustanoveniami týchto smerníc“; domnieva sa však, že táto flexibilita neznamená, že by sa IFRS mohol tak veľmi odchýliť od všeobecného cieľa smernice o účtovníctve z roku 2013 (2013/34/EÚ), ktorá nahradila štvrtú smernicu o práve obchodných spoločností (78/660/EHS) a siedmu smernicu o práve obchodných spoločností (83/349/EHS), na ktoré odkazuje článok 3 ods. 2 nariadenia o IAS, a že by výsledkom mohli byť finančné výkazy, ktoré zveličujú zisky alebo podhodnocujú straty; v tejto súvislosti sa domnieva, že schválenie IAS 39 bolo možno na základe svojho modelu vzniknutej straty v rozpore s týmto všeobecným cieľom štvrtej a siedmej smernice o práve obchodných spoločností, ktoré boli nahradené smernicou o účtovníctve z roku 2013, a to najmä s článkom 31 ods . 1 písm. c) bb) štvrtej smernice o práve obchodných spoločností, v ktorej sa uvádza, že „[je potrebné meranie a uznanie] všetkých predvídateľných pasív a potenciálnych strát, ktoré sa objavili počas príslušného finančného roka alebo predchádzajúceho finančného roka, aj keď sa tieto pasíva alebo straty stanú zjavnými až v čase medzi dňom súvahy a dňom jej zostavenia“;

6.  víta zámer IASB opäť zaviesť zásadu „obozretnosti “a posilniť „starostlivosť“ v novom koncepčnom rámci; ľutuje skutočnosť, že IASB vykladá pojem „obozretnosť“ iba ako „obozretný prístup k vlastnému uváženiu“; konštatuje, že IASB chápe zásadu obozretnosti a starostlivosti inak, než je uvedené v príslušnej judikatúre Európskeho súdneho dvora a v smernici o účtovníctve; domnieva sa, že by zásada obozretnosti mala byť doplnená o zásadu spoľahlivosti; vyzýva Komisiu a EFRAG, aby sa dohodli na definícii zásad obozretnosti a starostlivosti, ako ich definuje judikatúra Európskeho súdneho dvora a smernica o účtovníctve, a aby na tomto základe spolupracovali s IASB a tvorcami štandardov z členských štátov a tretích krajín s cieľom zabezpečiť im širšiu podporu; vyzýva IASB, aby systematicky preverila, či si revidovaný koncepčný rámec vyžaduje zmeny v existujúcich účtovných štandardoch, a vykonala potrebné úpravy;

7.  berie na vedomie reformu uznávania strát v rámci IFRS, ktorá by mala umožniť obozretnejšie vytváranie rezerv určených na krytie úverových strát na základe anticipatívnej koncepcie založenej na očakávaných stratách namiesto vzniknutých strát; domnieva sa, že proces EÚ v oblasti schvaľovania by mal starostlivo a obozretne vymedziť spôsob, akým sa stanoví koncepcia očakávaných strát, aby sa zabránilo nadmernému spoliehaniu na modely a mohli vzniknúť jasné usmernenia v oblasti dohľadu nad znehodnocovaním aktív;

8.  domnieva sa, že problematika podsúvahových účtov doteraz nebola riadne a efektívne riešená, pretože rozhodnutie, či aktívum musí alebo nemusí byť vykázané v súvahe, naďalej podlieha mechanickému pravidlu, ktoré je možné obísť; vyzýva IASB, aby tieto nedostatky napravila;

9.  víta protokoly nadácie IFRS a IOSCO o posilnenej spolupráci vo veci kľúčových problémov, ktoré skupina G20 zistila v súvislosti s reguláciou trhu s cennými papiermi; považuje túto spoluprácu za nutnú na zabezpečenie potrebných, vysoko kvalitných globálnych účtovných štandardov a na podporu uplatňovania konzistentných štandardov v rôznorodých vnútroštátnych podmienkach;

10.  je presvedčený, že výmenu informácií medzi IASB a IOSCO o zvýšenom používaní IFRS je potrebné považovať nielen za získavanie informácií, ale aj za možnosť určiť príklady najlepších postupov; víta v tejto súvislosti diskusné stretnutie orgánov presadzovania práva, ktoré sa koná raz ročne z iniciatívy IOSCO s cieľom informovať IASB o kľúčových otázkach v oblasti vykonávania a presadzovania;

11.  konštatuje, že treba riadne chápať účinky účtovných štandardov; trvá na tom, že by pre IASB a EFRAG malo byť prioritou posilnenie ich analýz vplyvu, najmä v oblasti makroekonómie, a hodnotenie rôznych potrieb širokého spektra zainteresovaných strán vrátane dlhodobých investorov a podnikov, ako aj širokej verejnosti; vyzýva Komisiu, aby EFRAG pripomenula, že musí posilniť svoju kapacitu na posudzovanie vplyvu nových účtovných štandardov na finančnú stabilitu s osobitným zameraním na európske potreby, ktoré by mali byť do štandardizácie vykonávanej IASB zahrnuté v skoršej fáze celého procesu; všíma sa najmä skutočnosť, že nebolo vykonané hodnotenie vplyvu IFRS 9, ku ktorému budú k dispozícii údaje až v roku 2017; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby IFRS 9 slúžili dlhodobej investičnej stratégii EÚ, najmä tým, že budú obmedzené ustanovenia, ktoré by mohli do účtov zaviesť nadmernú krátkodobú volatilitu; berie na vedomie, že európske orgány dohľadu ESMA, EBA a EIOPA, ktoré majú odborné znalosti aj kapacitu, aby mohli byť nápomocné v tejto úlohe, odmietli riadne členstvo v EFRAG, keďže EFRAG je súkromným subjektom; domnieva sa, že ECB a európske orgány dohľadu by ako pozorovatelia v správnej rade EFRAG po reforme systémov riadenia mohli pozitívne prispieť k tomu, aby sa lepšie zohľadňovali vplyvy na finančnú stabilitu; vyzýva Komisiu, aby sa v rámci revízie nariadenia o IAS zaoberala spôsobmi, akými by jej európske orgány dohľadu mohli poskytovať systematickú formálnu spätnú väzbu;

12.  je presvedčený, že užívatelia môžu účinne uplatňovať a orgány dohľadu môžu kontrolovať iba jednoduché pravidlá; pripomína, že vo svojom vyhlásení z 2. apríla 2009 skupina G20 vyzvala, aby sa zjednodušili účtovné štandardy pre finančné nástroje a dosiahla sa jasnosť a konzistentnosť pri medzinárodnom uplatňovaní štandardov oceňovania v spolupráci s orgánmi dohľadu; je znepokojený pretrvávajúcou komplikovanosťou IFRS; vyzýva, aby tam, kde je to vhodné a možné, došlo pri vypracúvaní nových účtovných štandardov k ich zjednodušeniu; domnieva sa, že menej komplikovaný systém účtovných štandardov prispeje k ich jednotnejšiemu vykonávaniu, aby bolo možné finančné údaje o spoločnostiach porovnávať medzi členskými štátmi;

13.  žiada, aby bolo na základe IFRS zavedené povinné vykazovanie podľa jednotlivých krajín; pripomína názor Parlamentu, podľa ktorého verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín môže hrať rozhodujúcu úlohu v boji proti vyhýbaniu sa plateniu daní a daňovým podvodom;

14.  žiada IASB, Komisiu a EFRAG, aby Parlament a Radu vo všeobecnosti zapájali do rozvoja štandardov finančného výkazníctva už v ranej fáze, a to najmä pokiaľ ide o proces schvaľovania; domnieva sa, že proces kontroly prijímania IFRS v EÚ by sa mal formalizovať a mal by byť štruktúrovaný podobne ako kontrolný proces uplatňovaný na opatrenia „úrovne 2“ v oblasti finančných služieb; odporúča, aby európske orgány vyzvali zainteresované strany z občianskej spoločnosti, aby podporovali ich činnosť, a to aj na úrovni EFRAG; vyzýva Komisiu, aby pre zainteresované strany vytvorila priestor na diskusiu o základných zásadách účtovníctva v Európe; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu umožnila získať zoznam s užším výberom kandidátov na predsedu rady EFRAG s cieľom usporiadať neformálne vypočutia pred hlasovaním o vybranom kandidátovi;

15.  v tejto súvislosti konštatuje, že ak budú riadne zohľadnené požiadavky uvedené v tomto uznesení, Parlament by mal aktívne podporovať IFRS, keďže existujú dôkazy o tom, že prínosy prevažujú nad nákladmi;

16.  je presvedčený, že globalizovaná ekonomika si vyžaduje medzinárodne uznávané účtovné štandardy; pripomína však, že konvergencia nie je cieľom samým o sebe, ale je žiaduca len vtedy, ak prinesie lepšie účtovné štandardy, ktoré budú odrážať zameranie na verejné dobro, obozretnosť a spoľahlivosť; domnieva sa preto, že by medzi IASB a tvorcami účtovných štandardov z členských štátov mal aj naďalej prebiehať intenzívny dialóg, a to napriek pomalému pokroku v procese zbližovania;

17.  konštatuje, že väčšinu spoločností predstavujú malé a stredné podniky (MSP); berie na vedomie zámer Komisie posúdiť s IASB možnosť vypracovania spoločných, vysoko kvalitných a zjednodušených účtovných štandardov pre MSP, ktoré by na úrovni EÚ mohli dobrovoľne využívať MSP kótované v multilaterálnych obchodných systémoch, konkrétne na rastových trhoch malých a stredných podnikov; v tejto súvislosti pripomína možnosti už existujúcich štandardov finančného výkazníctva pre MSP; domnieva sa, že aby bolo možné pokračovať v činnosti v tejto oblasti, je potrebné, aby boli IFRS jednoduchšie, nepodporovali procyklickosť a aby v IASB boli dostatočne zastúpené záujmy MSP; domnieva sa, že by v IASB mali byť zastúpené príslušné zainteresované strany; vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie vplyvu IFRS na malé a stredné podniky predtým, ako podnikne akékoľvek ďalšie kroky; vyzýva na pozorné sledovanie tohto vývoja a riadne informovanie Parlamentu, a to s riadnym ohľadom na proces v oblasti „lepšej regulácie“;

18.  zdôrazňuje, že tvorcovia štandardov v jednotlivých členských štátoch sú teraz úzko prepojení s EFRAG; poukazuje preto na poradnú úlohu EFRAG v oblasti účtovných otázok, ktoré súvisia s malými kótovanými spoločnosťami a s MSP vo všeobecnosti;

19.  víta skutočnosť, že Komisia nabáda členské štáty, aby sa riadili pokynmi ESMA týkajúcimi sa vymáhania finančných informácií; ľutuje skutočnosť, že niekoľko členských štátov nedodržiava a ani nemieni dodržiavať pokyny ESMA týkajúce sa vymáhania finančných informácií; vyzýva tieto členské štáty, aby pracovali na dodržiavaní pokynov; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či právomoci ESMA umožňujú, aby sa zabezpečilo dôsledné a konzistentné presadzovanie štandardov v celej EÚ, a ak by to neumožňovali, aby skúmala iné spôsoby, ktoré by zabezpečili riadne presadzovanie;

20.  uznáva, že rovnováhou medzi záväznou pôsobnosťou nariadenia o IAS a možnosťou členských štátov rozšíriť využívanie IFRS na vnútroštátnej úrovni sa dostatočne zabezpečuje subsidiarita a proporcionalita;

21.  víta zámer Komisie posúdiť možnosť koordinácie predpisov EÚ o rozdeľovaní dividend; v tejto súvislosti pripomína článok 17 ods. 1 smernice o zachovaní kapitálu, ktorý odkazuje priamo na účty spoločností ako na východisko pre rozhodovanie o rozdeľovaní dividend a určitým spôsobom obmedzuje rozdelenie dividend; konštatuje, že hodnotenie Komisie týkajúce sa nariadenia o IAS preukázalo, že medzi členskými štátmi stále dochádza k odlišnému presadzovaniu IFRS; zdôrazňuje, že predpisy týkajúce sa zachovania kapitálu a rozdeľovania dividend sú v správe o hodnotení nariadenia o IAS uvádzané ako zdroj právnych sporov, ktoré sa môžu vyskytnúť v niektorých jurisdikciách, v ktorých členské štáty povoľujú alebo požadujú používanie IFRS pre jednotlivé ročné účtovné závierky, z ktorých vychádzajú rozdeliteľné zisky; zdôrazňuje, že každý členský štát zváži spôsob, ako tieto otázky riešiť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch v rámci požiadaviek EÚ na zachovanie kapitálu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad so smernicou o zachovaní kapitálu a smernicou o účtovníctve;

22.  vyzýva EFRAG a Komisiu, aby čo najskôr preskúmali, či účtovné štandardy umožňujú daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, a aby vykonali všetky zmeny, ktoré sú nevyhnutné na predchádzanie prípadnému zneužívaniu týchto štandardov a na nápravu;

23.  berie na vedomie prebiehajúce úsilie týkajúce sa posilňovania transparentnosti a porovnateľnosti verejných účtov prostredníctvom prípravy európskych účtovných štandardov pre verejný sektor (EPSAS);

Činnosti nadácie IFRS, EFRAG a PIOB

24.  podporuje odporúčanie Komisie, aby sa monitorovacia rada nadácie IFRS zamerala skôr na diskusiu o otázkach verejného záujmu namiesto otázok vnútornej organizácie, ktoré by mohli byť prenesené na nadáciu IFRS; domnieva sa však, že pokiaľ ide o riadenie nadácie IFRS a IASB, je potrebné dosiahnuť väčší pokrok, najmä z hľadiska transparentnosti, predchádzania konfliktom záujmov a rôznorodosti získaných odborníkov; zdôrazňuje, že legitimita IASB je ohrozená, ak budú v monitorovacej rade aj naďalej pretrvávať nezhody o otázkach zodpovednosti, i keď je závislá od konsenzuálneho rozhodovania; podporuje najmä návrh Komisie zvážiť požiadavky na vykazovanie, ktoré majú investori s rôznymi investičnými časovými horizontmi, a poskytovať pri vypracúvaní ich štandardov špecifické riešenia, a to najmä pre dlhodobých investorov; podporuje lepšiu integráciu IASB do systému medzinárodných finančných inštitúcií a kroky na zabezpečenie širokého zastúpenia záujmov (ako sú agentúry pre zastupovanie spotrebiteľov a ministerstvá financií) a verejnú zodpovednosť, ktoré zaručia vysokokvalitné účtovné štandardy;

25.  konštatuje, že IASB dominujú súkromné ​​subjekty; zdôrazňuje, že malé a stredné podniky v nej nie sú zastúpené vôbec; zdôrazňuje, že nadácia IFRS sa naďalej spolieha na dobrovoľné príspevky, často zo súkromného sektora, ktoré môžu zapríčiniť vznik konfliktu záujmov; vyzýva Komisiu, aby naliehala na nadáciu IFRS, aby sa usilovala o diverzifikovanejšiu a vyrovnanejšiu štruktúru financovania, a to aj na základe poplatkov a verejných zdrojov;

26.  víta činnosť nadácie IFRS a IASB, pokiaľ ide o vykazovanie uhlíkovej stopy a vplyvu na klímu; je predovšetkým toho názoru, že kľúčové dlhodobé štrukturálne otázky, napr. oceňovanie nevyužitých uhlíkových aktív v súvahe podnikov, by mali byť výslovne začlenené do pracovného programu IFRS s cieľom vytvoriť súvisiace štandardy; vyzýva orgány IFRS, aby problematiku vykazovania uhlíkovej stopy a riziká s ňou spojené zaradili do svojho programu;

27.  vyzýva Komisiu a EFRAG, aby preskúmali posun v alokácii penzijných aktív od akcií k dlhopisom v dôsledku zavedenia účtovníctva podľa trhového ocenenia v rámci IFRS;

28.  podporuje Komisiu v jej výzve určenej nadácii IFRS, aby sa využívanie IFRS a existencia stáleho finančného príspevku stali podmienkami členstva v riadiacich a monitorovacích orgánoch nadácie IFRS a IASB; vyzýva Komisiu, aby hľadala spôsoby, ako zreformovať nadáciu IFRS a IASB, a to tak, aby členovia, ktorí neplnia vyššie uvedené kritériá, nemohli využívať právo veta;

29.  vyzýva správnu radu IFRS, monitorovaciu radu IFRS a IASB, aby sa v rámci svojich fór zasadili o nájdenie zodpovedajúce rodovej rovnováhy;

30.  pripomína svoju požiadavku, ktorá je uvedená v Goulardovej správe, aby sa prijali opatrenia na posilnenie demokratickej legitimity, transparentnosti, zodpovednosti a integrity, ktoré sa okrem iného vzťahujú na verejný prístup k dokumentom, otvorený dialóg s rôznymi zainteresovanými stranami, vytvorenie povinných registrov transparentnosti a pravidlá pre transparentnosť schôdzok s lobistami, ako aj vnútorné pravidlá, najmä pokiaľ ide o predchádzanie konfliktom záujmov;

31.  zdôrazňuje, že reforma EFRAG musí zlepšiť príspevok Európy k tvorbe nových IFRS a mohla by byť súčasťou reformy riadiacich štruktúr nadácie IFRS;

32.  kritizuje skutočnosť, že EFRAG už určitý čas funguje bez predsedu, a to napriek kľúčovej úlohe, ktorú by mal plniť pri hľadaní konsenzu a s cieľom zaručiť jednotný a silný hlas Európy, pokiaľ ide o otázky účtovníctva na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje, že je dôležité vymenovať nového predsedu čo najskôr; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila postup jeho prijímania a riadne pritom zohľadnila úlohu Európskeho parlamentu a jeho Výboru pre hospodárske a menové veci;

33.  víta reformu EFRAG, ktorá nadobudla účinnosť 31. októbra 2014, a oceňuje úsilie v tomto smere; berie na vedomie zvýšenie transparentnosti; ľutuje skutočnosť, že pokiaľ ide o financovanie EFRAG, a najmä o možnosť vytvoriť systém povinných poplatkov hradených kótovanými spoločnosťami, Komisia sa zameriava na implementáciu tých prvkov reformy, ktoré sa dajú dosiahnuť v krátkodobom horizonte; žiada Komisiu, aby podľa odporúčaní v uvedených v Maystadtovej správe podnikla formálne kroky, ktorými podnieti členské štáty, ktoré ešte nemajú národný mechanizmus financovania, aby takýto systém vytvorili; berie na vedomie návrh Komisie na predĺženie programu Únie pre EFRAG na obdobie 2017 – 2020; vyzýva Komisiu, aby vykonala ročné komplexné hodnotenie dohodnutej reformy, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 3 a článku 9 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 258/2014; vyzýva Komisiu, aby posúdila príležitosť a možnosť premeniť EFRAG v dlhodobom horizonte na verejnú agentúru;

34.  ľutuje skutočnosť, že požiadavka uvedená v Maystadtovej správe, aby došlo k spojeniu funkcií výkonného riaditeľa EFRAG a predsedu skupiny expertov (TEG) EFRAG, je vnímaná len ako možnosť; konštatuje, že zloženie novej správnej rady je odlišné od Maystadtovho návrhu, pretože európske orgány dohľadu a Európska centrálna banka odmietli prijať plnohodnotné členstvo v správnej rade; vyzýva EFRAG, aby rozšírila počet užívateľov (v súčasnosti len jeden) v správnej rade a zabezpečila, aby boli v EFRAG zastúpené všetky relevantné zainteresované strany ;

35.  víta skutočnosť, že PIOB v roku 2014 diverzifikovala svoje financovanie; konštatuje, že celkové financovanie poskytnuté IFAC predstavovalo 58 %, čo síce stále ešte predstavuje významnú časť financovania PIOB, avšak zďaleka nedosahuje dve tretiny stropu, a preto nebolo potrebné, aby Komisia obmedzila svoj ročný príspevok, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 258/2014; vyzýva PIOB, aby zvýšila svoje úsilie o zabezpečenie integrity v audítorskej profesii;

36.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87.

(4)

Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

(5)

Ú. v. ES L 193, 18.7.198, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 74.

(7)

Ú. v. EÚ L 105, 8.4.2014, s. 1.

(8)

Ú. v. EÚ L 253, 25.9.2009, s. 8.

(9)

Ú. v. EÚ L 340, 22.12.2007, s. 66.

(10)

Ú. v. EÚ 259E, 29.10.2009, s. 94.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0108.

(12)

Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87.

(13)

Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 196.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB), ktorá má sídlo v Londýne, sa zaoberá vývojom globálne použiteľných účtovných štandardov vysokej kvality, a vytvára teda spoločný jazyk v oblasti finančného výkazníctva na celom svete. Spravodajca uznáva význam takýchto globálne použiteľných štandardov pre zlepšenie hospodárskej súťaže a odstránenie investičných bariér v celosvetovom meradle.

Od roku 2005 sú verejne obchodované spoločnosti z EÚ povinné zostavovať konsolidovanú účtovnú závierku v súlade s týmito štandardmi. Začlenenie medzinárodných účtovných štandardov do práva EÚ sa riadi mechanizmom potvrdzovania, ako je uvedený v nariadení o IAS.

Medzinárodné účtovné štandardy tvoria dôležitú súčasť predpisov EÚ v oblasti finančných služieb a rámca dohľadu. Prelínajú sa s mnohými ďalšími časťami právnych predpisov EÚ v oblasti finančných služieb, okrem iného v oblasti obozretného dohľadu. Spravodajca preto zdôrazňuje dôležitú úlohu účtovných štandardov, ktorú plnia pri budovaní jednotného kapitálového trhu v Európskej únii, predovšetkým v súvislosti s úniou kapitálových trhov (CMU). Je presvedčený že používanie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva v EÚ prispelo k posilneniu jednotného trhu a tiež zvýšilo konkurencieschopnosť európskej ekonomiky, pretože umožnilo podnikom prilákať kapitál a investície na globálne kapitálové trhy. Účinky uplatňovania IFRS v Európskej únii v posledných desiatich rokoch sa preto vo všeobecnosti hodnotia pozitívne.

Finančná kríza však odhalila, že je potrebné vykonať preskúmanie štandardov finančných výkazníctva a zlepšiť ich. Predovšetkým dôsledky používania „reálnej hodnoty“ na finančnú stabilitu vyvolali diskusiu, ktorá je stále živá.

Hodnotenie nariadenia o IAS ponúka okrem toho príležitosť na riešenie otázok súvisiacich s procesom potvrdzovania IFRS v Európskej únii.

Vývoj IFRS

Európska únia poverila vývojom medzinárodných finančných účtovných štandardov Radu pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB), ktorá je nezávislým samoregulačným súkromným orgánom. Nezávislosť tohto orgánu musia sprevádzať vhodné podmienky týkajúce sa zodpovednosti. Preskúmanie štruktúry a účinnosti nadácie IFRS poskytuje príležitosť na riešenie otázok, ako je vplyv Európy a riadna zodpovednosť.

Spravodajcu znepokojuje aj otázka veľkej zložitosti finančného výkazníctva. Tvorcovia štandardov musia usilovať o patričnú vyváženosť potreby, aby sa vo finančných štandardoch zohľadňovali zložité finančné nástroje, a potreby vysoko kvalitných, transparentných a porovnateľných globálnych štandardov, ktoré by boli zrozumiteľné veľkým skupinám rôznych zainteresovaných strán. V prípade účtovných štandardov je nutné uplatňovať zásadu proporcionality, predovšetkým preto, aby to menším podnikom umožnilo kótovanie. V súvislosti s projektom únie kapitálových trhov spravodajca víta zámer Komisie vyhodnotiť spolu s IASB možnosť vytvorenia účtovných štandardov pre podniky prijaté na obchodovanie na rastových trhoch MSP.

Spravodajca zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť zosúladené štandardy finančného výkazníctva. V súbore existujúcich účtovných štandardov je nutné docieliť súlad a konzistentnosť, a to aj pokiaľ ide o právne predpisy EÚ v oblasti finančných služieb. Vzhľadom na to, že cieľom IFRS je vytvoriť účtovné štandardy harmonizované na celosvetovej úrovni, ktoré by boli použiteľné v rôznych jurisdikciách, ktorých je v súčasnosti 116, s rôznymi právnymi, regulačnými a ekonomickými štruktúrami, je priestor na zohľadnenie európskych špecifík obmedzený. V dôsledku tejto skutočnosti ponecháva proces potvrdzovania v EÚ iba možnosť štandard potvrdiť ako celok; štandard potvrdiť čiastočne (výnimky) alebo ho nepotvrdiť. Je preto nanajvýš dôležité zabezpečiť európsky vplyv vo všetkých etapách vývoja štandardov.

Spravodajca vyzýva na ďalšie posilnenie európskeho vplyvu v raných štádiách vývoja účtovných štandardov. Do procesu sú zapojené rôzne európske subjekty z verejnej i súkromnej sféry na vnútroštátnej i európskej úrovni a niekedy majú rozdielne názory aj prístupy. Dosiahnuť definíciu spoločnej európskej pozície je preto dôležitá, ale zároveň veľmi ťažká úloha. EFRAG zohrá dôležitú úlohu v tejto diskusii.

Potvrdzovanie a uplatňovanie IFRS v Európskej únii

IFRS treba potvrdiť, aby sa mohli stať súčasťou právnych predpisov EÚ. Procesom potvrdzovania sa zabezpečí, aby medzinárodné účtovné štandardy zohľadňovali záujmy európskeho hospodárstva.

Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo (EFRAG), ktorá je súkromnou organizáciou a poskytuje Komisii technickú expertízu a poradenstvo, plní významnú úlohu pri posilňovaní európskeho vplyvu už v ranej fáze vyvíjania štandardov. Spravodajca víta vykonávanie administratívnej reformy skupiny EFRAG na základe odporúčaní Maystadtovej správy. Tieto reformy posilnia schopnosť EFRAG plniť svoje úlohy. Spravodajca zdôrazňuje, že je potrebné posilniť schopnosť EFRAG riadne vykonávať kvantitatívne a kvalitatívne hodnotenie vplyvu. Okrem toho je potrebné zvážiť možné spôsoby, ako vo väčšej miere zapojiť Parlament už v ranej fáze procesu potvrdzovania. Výbor ECON vytvoril na tento účel stály tím pre IFRS.

Kritériá potvrdzovania majú dôležitú úlohu v procese potvrdzovania (mali by byť priaznivé pre európske verejné statky, podávanie verného a pravdivého obrazu a ďalšie kvalitatívne kritériá).

Ďalším dôležitým hľadiskom je stanovenie rovnocennosti účtovných štandardov tretích krajín. Spojené štáty nepovolili svojím domácim podnikom, aby používali IFRS. Preto má veľký význam činnosť IASB a FASB (tvorca štandardov v USA) v oblasti aproximácie štandardov.

Je nutné zabezpečiť konzistentné uplatňovanie štandardov finančného výkazníctva, aby sa v rámci jednotného trhu vytvorili rovnaké podmienky pre všetkých. Spravodajca zdôrazňuje úlohu ESMA pri zabezpečení zjednocovania dohľadu v Európe (pozri usmernenia ESMA týkajúce sa presadzovania finančných informácií).

Súvisiace skratky

ARC

Výbor pre účtovné predpisy

EFRAG

Európska poradná skupina pre finančné výkazníctvo

ESMA

Európsky orgán pre cenné papiere a trhy

FASB

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy

IAS

Medzinárodné účtovné štandardy

IASB

Rada pre medzinárodné účtovné štandardy

IFRS

Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva

Nadácia IFRS

Nadácia IFRS je orgánom dohľadu nad IASB,

IFAC

Medzinárodná federácia účtovníkov

PIOB

Rada pre dohľad nad verejným záujmom

ISA

Medzinárodné audítorské štandardy


STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (8.4.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o posudzovaní medzinárodných účtovných štandardov (IAS) a o činnosti Nadácie pre medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS), Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) a Rady pre dohľad nad verejným záujmom (PIOB)

(2016/2006(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ryszard Czarnecki

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže používaním medzinárodných účtovných štandardov (IAS) sa má zosúladiť finančné výkazníctvo spoločností;

B.  keďže finančná a hospodárska kríza si vynútila reformu medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS), ktorá má zabezpečiť väčšiu transparentnosť, lepšiu správu hospodárskych systémov a lepšiu porovnateľnosť;

C.  keďže je veľmi dôležité, aby sa Únia podieľala na diskusii o vymedzení medzinárodných štandardov výkazníctva, ako aj v riadiacich štruktúrach medzinárodných regulačných orgánov pre účtovníctvo;

D.  keďže aktívna účasť a spolupráca medzi aktérmi v procese vytvárania a schvaľovania štandardov umožňuje lepšie poznať potenciálne náklady na implementáciu všetkých nových účtovných štandardov a štandardov výkazníctva;

E.  keďže rozhodnutia prijaté v rámci politiky v oblasti účtovníctva sa premietajú do verejnej oblasti EÚ a do národných informačných systémov týkajúcich sa verejných financií;

1.  víta štúdiu Komisie, v ktorej sa hodnotí desaťročné vykonávanie nariadenia o IAS v Únii(1);

2.  víta ciele stanovené v IFRS, konkrétnejšie zvýšenú cezhraničnú mobilitu MSP, zníženie daňových podvodov a prístup k financovaniu na globálnych kapitálových trhoch;

3.  domnieva sa, že celkovým cieľom je posilnenie spoľahlivosti, porovnateľnosti a transparentnosti finančných informácií;

4.  konštatuje, že zavádzanie IFRS prispelo k celkovému posilneniu účinnosti, relevantnosti a kvality finančných údajov a výkazov v prospech jednotného trhu a kapitálových trhov; berie na vedomie koordinačnú úlohu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA), ktorý umožňuje dôsledné uplatňovanie týchto štandardov v celej Únii;

5.  konštatuje však, že IFRS nie sú zavedené v plnom rozsahu a nie sú v plnej miere schválené členskými štátmi, čo oslabuje potenciál týchto štandardov;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úsilie zamerali na úplné uplatňovanie, keďže takýto krok je potrebný na umožnenie únie kapitálových trhov a prispenie k procesom vedúcim k plnohodnotnému jednotnému trhu;

7.  odporúča členským štátom, aby dodržiavali usmernenia ESMA s cieľom zabezpečiť riadne a úplné uplatňovanie IFRS;

8.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala zjednodušený účtovný štandard platný v celej EÚ pre MSP kótované v mnohostranných obchodných systémoch (MTF), a to najmä s ohľadom na rastové trhy MSP;

9.  konštatuje, že veľmi komplexný charakter IFRS si vyžaduje ďalšiu starostlivú analýzu nákladov a prínosov, relevantné hodnotenia vplyvu a informovanie o súčasných výsledkoch na trhoch a že transparentné a zjednodušené IFRS by umožnili lepšie pochopenie a využívanie finančných informácií jeho používateľmi; konštatuje, že treba zachovať starostlivú rovnováhu medzi požadovaným poskytovaním údajov a znížením byrokracie pre MSP;

10.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dôležitým prvkom je demokratická kontrola a že do vypracúvania štandardov finančného výkazníctva a do schvaľovacieho procesu musí byť zapojený Parlament, Komisia a Rada, aby sa zaručil celkový súlad a vhodnosť zásad účtovníctva a výkazníctva; domnieva sa, že proces schvaľovania je aj naďalej potrebný, aby sa zabezpečilo, že štandardy vypracované súkromným subjektom budú spĺňať určité kritériá a vyhovovať európskemu hospodárstvu ešte predtým, než sa stanú právnymi predpismi EÚ.

11.  v tejto súvislosti konštatuje, že Európsky parlament by mal zohrávať úlohu aktívneho zástancu IFRS, keďže existujú dôkazy, že prínosy prevažujú nad nákladmi;

12.  v tejto súvislosti podporuje poradnú úlohu Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG), ktorá zaručuje účasť a vplyv Európy v procese zavádzania, vypracúvania a revízie globálnych štandardov účtovníctva a v súvisiacej diskusii;

13.  zdôrazňuje, že implementácia typizovaných a zjednodušených účtovných štandardov a štandardov výkazníctva v Únii je dôležitá nielen pre trhy a podniky, ale slúži aj verejnému záujmu(2);

14.  zastáva názor, že vplyv IAS a IFRS na finančné výkazníctvo vo verejnom sektore by sa mal posúdiť aj so zreteľom na reformu systémov pre účtovníctvo a výkazníctvo verejného sektora a orgánov štátnej správy;

15.  zdôrazňuje, že skúsenosti získané s vykonávaním IAS a IFRS, najmä v súvislosti s posilnením zásad transparentnosti a porovnateľnosti, je potrebné zohľadniť vo verejnom sektore a mali by slúžiť členským štátom EÚ ako referencia pre vypracovanie európskych účtovných štandardov pre verejný sektor (EPSAS); zastáva názor, že Komisia by mala na tento účel pripraviť harmonogram a/alebo akčný plán;

16.  ďalej je presvedčený o tom, že modernizácia účtovných systémov členských štátov na všetkých úrovniach verejnej správy prostredníctvom presadzovania účtovania na základe časového rozlíšenia a všeobecne prijateľných účtovných štandardov vedie k posilneniu transparentnosti a porovnateľnosti verejných účtov členských štátov a spoľahlivosti finančného výkazníctva verejnej správy; nabáda Komisiu, aby ďalej vyvíjala a zintenzívnila svoje úsilie o európske účtovné štandardy pre verejný sektor;

17.  domnieva sa, že v širšom kontexte finančných a fiškálnych reforiem by posilnenie nástrojov účtovníctva a výkazníctva prostredníctvom EPSAS mohlo uľahčiť politický rozhodovací proces a správu hospodárskych záležitostí;

18.  zdôrazňuje, že skvalitnenie primárnych účtovných údajov a finančných výkazov predkladaných verejnými subjektmi prostredníctvom EPSAS prispeje k posilneniu a prijatiu verejnej zodpovednosti, udržateľnosti verejných financií, väčšej daňovej transparentnosti a prísnejšej a transparentnejšej rozpočtovej kontrole.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

4.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

17

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Louis Aliot, Inés Ayala Sender, Dennis de Jong, Martina Dlabajová, Ingeborg Gräßle, Verónica Lope Fontagné, Monica Macovei, Dan Nica, Gilles Pargneaux, Georgi Pirinski, Petri Sarvamaa, Claudia Schmidt, Bart Staes, Marco Valli, Derek Vaughan, Anders Primdahl Vistisen, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marian-Jean Marinescu, Miroslav Poche

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Birgit Collin-Langen, Bodil Valero

(1)

COM (2015)0301, prijatý 18. júna 2015.

(2)

V súlade s odporúčaniami v Maystadtovej správe.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

26.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

52

0

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Elisa Ferreira, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Philippe Lamberts, Werner Langen, Sander Loones, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Cora van Nieuwenhuizen, Jakob von Weizsäcker, Pablo Zalba Bidegain, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Matt Carthy, Philippe De Backer, Mady Delvaux, Ashley Fox, Marian Harkin, Ian Hudghton, Sophia in ‘t Veld, Syed Kamall, Krišjānis Kariņš, Paloma López Bermejo, Emmanuel Maurel, Siôn Simon, Romana Tomc

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Virginie Rozière

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia