Postup : 2015/2065(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0173/2016

Predkladané texty :

A8-0173/2016

Rozpravy :

PV 06/06/2016 - 17
CRE 06/06/2016 - 17

Hlasovanie :

PV 07/06/2016 - 5.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0250

SPRÁVA     
PDF 539kWORD 202k
4.5.2016
PE 560.916v04-00 A8-0173/2016

o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci

(2015/2065(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

Spravodajca: Edward Czesak

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):

Mairead McGuinness, Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci

(2015/2065(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 15. júla 2014 s názvom Boj proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci (COM(2014)0472),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci (COM(2016) 0032),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 28. októbra 2009 s názvom Lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (KOM(2009)0591),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 31. januára 2013 o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v Európe v rámci potravinového a nepotravinového dodávateľského reťazca (COM(2013)0037),

–  so zreteľom na svoje písomné vyhlásenie 0088/2007 o vyšetrovaní a náprave zneužívania postavenia veľkých supermarketov, ktoré pôsobia v Európskej únii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe(1),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2012 o nerovnováhe v potravinovom dodávateľskom reťazci(2),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. novembra 2013 k Zelenej knihe Komisie o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v Európe v rámci potravinového a nepotravinového dodávateľského reťazca,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Sektor veľkých maloobchodných reťazcov – trendy a dopady na poľnohospodárov a spotrebiteľov(3),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(4), a najmä na jeho odsek 104,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 30. júla 2010, ktorým sa zriaďuje fórum na vysokej úrovni pre zlepšenie fungovania potravinového reťazca(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu(6),

–  so zreteľom na štúdiu „Monitorovanie implementácie zásad správnej praxe vo vertikálnych vzťahoch v potravinovom dodávateľskom reťazci“, ktorú vypracovala spoločnosť Areté srl pre Komisiu (január 2016),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o akčnom pláne pre európsky maloobchod v prospech všetkých zúčastnených strán(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách(9),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu(10),

–  so zreteľom na vyšetrovanie britskej ombudsmanky pre supermarkety (Groceries Code Adjudicator) v spoločnosti Tesco plc z 26. januára 2016,

–  so zreteľom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(11),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 261/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov(12),

–  so zreteľom na správu o pokroku Iniciatívy dodávateľského reťazca z júla 2015,

–  so zreteľom na správu združenia Consumers International z roku 2012 s názvom Vzťah medzi supermarketmi a dodávateľmi: aké sú dôsledky pre spotrebiteľov?;

–  so zreteľom na univerzálny rámec pre hodnotenie udržateľnosti systémov pre výživu a poľnohospodárstvo (SAFA), ktorý vypracovala Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO),

–  so zreteľom na mimoriadne kritickú situáciu, ktorej čelia poľnohospodári a poľnohospodárske družstvá, a to najmä v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, bravčového mäsa, hovädzieho mäsa, ovocia a zeleniny a obilnín,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0173/2016),

A.  keďže nekalé obchodné praktiky sú vážnym problémom, ktorý sa vyskytuje v mnohých odvetviach hospodárstva; keďže správa Komisie z 29. januára 2016 o nekalých obchodných praktikách medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci (COM(2016)0032) potvrdzuje, že tieto praktiky sa môžu vyskytnúť v každej fáze potravinového dodávateľského reťazca; keďže tento problém je mimoriadne zjavný v potravinovom dodávateľskom reťazci, čo má nepriaznivé účinky na najslabší článok tohto reťazca; keďže existenciu tohto problému potvrdzujú všetky subjekty v potravinovom dodávateľskom reťazci a mnohé vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž; keďže Komisia, Parlament a Európsky hospodársky a sociálny výbor opakovane upriamovali pozornosť na problém nekalých obchodných praktík;

B.  keďže nekalý charakter praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci je ťažké kvalifikovať ako porušenie platného práva hospodárskej súťaže, pretože jeho súčasné nástroje sú účinné iba pri niektorých formách protisúťažného správania;

C.  so zreteľom na veľkosť a strategický význam potravinového dodávateľského reťazca pre Európsku úniu; keďže toto odvetvie zamestnáva viac ako 47 miliónov ľudí v EÚ a prestavuje okolo 7 % hrubej pridanej hodnoty na úrovni EÚ a keďže celková hodnota trhu EÚ s výrobkami súvisiacich s maloobchodom s potravinami sa odhaduje na 1,05 miliárd EUR; keďže odvetvie maloobchodných služieb predstavuje 4,3 % HDP EÚ a 17 % MSP v EÚ(13); keďže 99,1 % podnikov v odvetví výroby potravín a nápojov sú MSP a mikropodniky;

D.  keďže jednotný trh priniesol významné výhody pre prevádzkovateľov v potravinovom dodávateľskom reťazci a obchod s potravinami má čoraz častejšie výrazný cezhraničný rozmer a osobitný význam pre fungovanie vnútorného trhu; keďže cezhraničný obchod medzi členskými štátmi EÚ predstavuje 20 % celkovej výroby potravín a nápojov v EÚ; keďže 70 % všetkého vývozu potravín členských štátov ide do ostatných členských štátov;

E.  keďže v uplynulých rokoch nastali určité štrukturálne zmeny potravinového dodávateľského reťazca (medzi podnikmi) spočívajúce vo vysokej úrovni koncentrácie a vertikálnej a cezhraničnej integrácii subjektov pôsobiacich vo výrobe a najmä v oblasti spracúvania potravín a v maloobchode, ako aj vo zvýšení výroby;

F.  keďže účastníci potravinového dodávateľského reťazca uvádzajú, že nekalé obchodné praktiky pozostávajú najmä z:

– oneskorených platieb;

– obmedzeného prístupu na trh;

– jednostranných alebo retroaktívnych zmien zmlúv;

– poskytovania buď nedostatočne presných alebo nejasne formulovaných informácií o podmienkach zmlúv;

– odmietania uzatvorenia písomnej zmluvy;

– náhleho a neodôvodneného zrušenia zmluvy;

– nespravodlivého prevodu obchodného rizika;

– žiadania platby za tovar alebo služby, ktoré pre niektorú zo zmluvných strán nemajú hodnotu;

– spoplatnenia fiktívnych služieb;

– presunu nákladov na prepravu a skladovanie na dodávateľov;

– nútenej účasti na akciách, spoplatňovania výhodnejšieho umiestnenia v obchode a ďalších dodatočných poplatkoch;

– prevodu nákladov na propagáciu tovaru na mieste predaja na výrobcov;

– vynucovania bezpodmienečného vrátenia nepredaného tovaru

– nátlaku na znižovanie cien;

– bránenia obchodným partnerom v nákupe z iných členských štátov (územné obmedzovanie dodávok);

G.  keďže vzhľadom na nemožnosť zastavenia poľnohospodárskeho výrobného procesu po jeho začatí a na obmedzenú trvanlivosť výrobkov sú poľnohospodári mimoriadne náchylní voči nekalým obchodným praktikám v dodávateľskom reťazci;

H.  keďže výrobcovia v niektorých prípadoch vyrábajú stratovo po rokovaniach s inými účastníkmi potravinového dodávateľského reťazca, ktorí ich znevýhodňujú, napr. prostredníctvom znižovania cien a zliav v supermarketoch;

I.  keďže nekalé obchodné praktiky sa vyskytujú v situácii, keď existuje nerovnosť v obchodných vzťahoch medzi protistranami v potravinovom dodávateľskom reťazci, vyplývajú z rozdielnej vyjednávacej sily v obchodných vzťahoch, čo je výsledkom rastúcej koncentrácie trhovej sily v rukách niekoľkých nadnárodných skupín, a keďže tieto rozdiely majú tendenciu poškodzovať malých a stredne veľkých výrobcov;

J.  keďže nekalé obchodné praktiky môžu mať škodlivé následky na potravinový dodávateľský reťazec, najmä na poľnohospodárov a MSP, čo zase môže mať negatívny vplyv na celé hospodárstvo EÚ a konečných spotrebiteľov prostredníctvom obmedzenia výberu výrobkov a prístupu k novým a inovačným výrobkom; keďže nekalé obchodné praktiky môžu mať dosah na rokovania o cene medzi podnikmi, odrádzať od cezhraničného obchodu v EÚ a brániť riadnemu fungovaniu vnútorného trhu; keďže predovšetkým nekalé praktiky môžu spôsobiť, že podniky obmedzia investície a inovácie, a to aj v oblasti ochrany životného prostredia, pracovných podmienok alebo dobrých podmienok zvierat ako dôsledok znižovania príjmov a nedostatku istoty, a mohli by mať za následok, že podniky ukončia výrobu, spracovanie alebo obchodnú činnosť;

K.  keďže nekalé obchodné praktiky sú prekážkou rozvoja a hladkého fungovania vnútorného trhu a môžu vážne narušiť riadne fungovanie trhu;

L.  keďže nekalé obchodné praktiky môžu mať za následok nadmerné náklady alebo nižšie než očakávané príjmy pre podniky s nižšou vyjednávacou silou, ako aj nadvýrobu a plytvanie potravinami;

M.  keďže spotrebitelia potenciálne čelia strate rôznorodosti výrobkov, kultúrneho dedičstva a počtu predajných miest v dôsledku nekalých obchodných praktík;

N.  keďže MSP a mikropodniky, ktoré tvoria vyše 90 % podnikov v EÚ, sú obzvlášť zraniteľné voči nekalým obchodným praktikám a oveľa viac ako veľké podniky pociťujú vplyv nekalých obchodných praktík, ktoré im sťažujú prežitie na trhu a uskutočňovanie nových investícií do výrobkov, technológií a inovácií a ktoré MSP bránia v rozširovaní ich činností, a to aj naprieč hranicami v rámci jednotného trhu; keďže MSP odrádza od zapájania sa do obchodných vzťahov riziko, že sa voči nim budú uplatňovať nekalé obchodné praktiky;

O.  keďže k nekalým obchodným praktikám nedochádza len v potravinovom dodávateľskom reťazci, ale rovnako často aj v nepotravinovom dodávateľskom reťazci, napr. v odevnom alebo automobilovom priemysle;

P.  keďže mnohé členské štáty prijali opatrenia na boj proti nekalým obchodným praktikám pomocou rôznych metód, pričom v niektorých prípadoch sa využili dobrovoľné a samoregulačné mechanizmy a v iných prípadoch sa zaviedli primerané vnútroštátne právne úpravy; keďže toto viedlo k veľkým rozdielom a diverzifikácii medzi krajinami, pokiaľ ide o úroveň, povahu a podobu právnej ochrany; keďže niektoré krajiny v tejto oblasti nekonajú;

Q.  keďže niektoré členské štáty, ktoré pôvodne plánovali bojovať proti nekalým obchodným praktikám prostredníctvom dobrovoľných systémov, sa ich rozhodli riešiť prostredníctvom legislatívy;

R.  keďže problém nekalých obchodných praktík sa len čiastočne dostáva do prieniku s právom hospodárskej súťaže;

S.  keďže európske právo hospodárskej súťaže by malo spotrebiteľom priniesť široký výber kvalitných výrobkov za konkurenčné ceny a zároveň zabezpečiť, aby mali podniky motiváciu investovať a inovovať tým, že dostanú šancu na podporu výhod svojich výrobkov bez toho, aby boli vytlačení z trhu nekalými obchodnými praktikami;

T.  keďže európske právo hospodárskej súťaže by malo konečnému spotrebiteľovi umožniť nákup tovaru za konkurenčnú cenu, no zároveň musí zabezpečiť slobodnú a férovú súťaž medzi podnikmi, najmä s cieľom podnietiť ich k inovovaniu;

U.  keďže do obchodných vzťahov vstupuje tzv. „faktor strachu“, ktorý spôsobuje, že slabšia strana nedokáže uplatňovať svoje práva a zo strachu pred ohrozením obchodných vzťahov nepodá sťažnosť voči nekalým obchodným praktikám, ktoré voči nej uplatňuje silnejšia strana;

V.  keďže výkonnosť potravinového dodávateľského reťazca ovplyvňuje každodenný život občanov EÚ, pretože približne 14 % výdavkov domácností sa použije na nákup potravín;

W.  keďže v potravinárskom dodávateľskom reťazci pôsobí veľký počet subjektov vrátane spracovateľov, maloobchodníkov, sprostredkovateľov a výrobcov, a k nekalým obchodným praktikám môže dochádzať na rôznych úrovniach reťazca;

X.  keďže faktor strachu spôsobuje, že malí dodávatelia nedokážu, a to ani v prípade zavedenia práva obrátiť sa na súd, toto právo účinne uplatniť, a keďže na tento účel sú vhodnejšie iné, lacnejšie a dostupnejšie mechanizmy, ako napríklad mediácia prostredníctvom nezávislého sprostredkovateľa;

Y.  keďže iniciatíva v oblasti dodávateľského reťazca (Supply Chain Initiative – SCI) má výrazné nedostatky, ako sú napr. neexistencia sankcií za porušenie a nemožnosť predložiť dôverné sťažnosti, takže ju nie je možné použiť ako účinný nástroj na boj proti nekalým obchodným praktikám;

1.  víta doterajšie opatrenia Komisie, ktorých cieľom je boj proti nekalým obchodným praktikám v záujme vyváženejšieho trhu a prekonania súčasnej fragmentovanej situácie vyplývajúcej z rôznych vnútroštátnych prístupov k boju proti nekalým obchodným praktikám v EÚ, ale poukazuje na to, že tieto opatrenia nie sú dostatočné; víta vyššie uvedenú správu Komisie z 29. januára 2016, ako aj dlho očakávanú sprievodnú štúdiu o monitorovaní vykonávania zásad osvedčených postupov vo vertikálnych vzťahoch v rámci potravinového dodávateľského reťazca, ale berie na vedomie jej závery, ktoré neposkytujú základ pre rámec EÚ na riešenie nekalých obchodných praktík na úrovni EÚ;

2.  víta opatrenia prijaté v rámci fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca a jeho odbornej platformy pre zmluvné praktiky medzi podnikmi, ktorá vypracovala zoznam, opis a posúdenie obchodných praktík, ktoré je možné považovať za zjavne nekalé;

3.  uznáva vytvorenie a rozvoj iniciatívy v oblasti dodávateľského reťazca (ďalej len „IDR“), ktorá hrá dôležitú úlohu pri podpore zmeny kultúry a zlepšení etiky v oblasti obchodu a ktorá vyústila do prijatia súboru zásad osvedčených postupov v rámci vertikálnych vzťahov v potravinovom dodávateľskom reťazci a dobrovoľného rámca na uplatňovanie týchto zásad, pričom už počas druhého roku existencie zahŕňa viac ako tisíc zúčastnených spoločností z celej EÚ, a to najmä MSP; víta doterajší pokrok a je presvedčený, že úsilie o podporu poctivého obchodného styku v potravinovom dodávateľskom reťazci by malo mať skutočný vplyv na problém nekalých obchodných praktík, ale nie je možné považovať ho za konečné riešenie tohto problému; zdôrazňuje však, že účinnosť IDR, ako sa to uvádza jednak v nedávnej správe Komisie a jednak v externom hodnotení, je oslabená celým radom nedostatkov, napr. v oblasti riadenia, transparentnosti, neexistenciou donucovacích a sankčných opatrení, účinných odstrašujúcich opatrení proti nekalým obchodným praktikám (ďalej len „NOP“) a nemožnosťou potenciálneho poškodeného subjektu podať individuálnu anonymnú sťažnosť alebo predložiť výsledky vyšetrovania nezávislého orgánu z vlastnej iniciatívy, čo následne vedie k nedostatočnému zastúpeniu MSP a poľnohospodárov, ktorým sa IDR môže zdať vzhľadom na svoj účel neúčinná; odporúča vytvorenie podobných iniciatív dodávateľského reťazca v iných významných nepotravinových odvetviach;

4.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že niektoré z možností riešenia sporov, ktoré podporuje IDR, ešte neboli použité v praxi, čo má za následok, že posúdenie ich účinnosti sa zakladá skôr na teoretickom posúdení; vyjadruje znepokojenie nad tým, že na účely vyhodnotenia úlohy IDR v boji proti NOP sa nepreskúmal žiaden konkrétny prípad a že nebola vykonaná podrobnejšia analýza, pokiaľ ide o zber údajov týkajúcich sa doručených a vybavených sťažností; je presvedčený, že absencia takéhoto hĺbkového hodnotenia ohrozuje celkové vnímanie iniciatívy; je sklamaný z vyhlásenia, ako sa uvádza v uvedenej štúdii spoločnosti Areté hodnotiacej účinnosť IDR, že „skutočné výsledky IDR sa môžu zdať veľmi nevýrazné, ak sa vyhodnocujú na základe skutočného alebo vnímaného rozsahu a závažnosti problému NOP“;

5.  berie na vedomie vytvorenie národných platforiem IDR združujúcich organizácie a podniky z potravinového dodávateľského reťazca s cieľom podporiť dialóg medzi stranami, poctivý obchodný styk, výmenu skúseností a odstrániť NOP, pochybuje však, či sú naozaj účinné; zdôrazňuje však, že niektoré národné platformy nenaplnili tieto ciele a, ako to bolo v prípade Fínska, poľnohospodári túto platformu opustili; navrhuje podnecovať členské štáty a poskytovať im stimuly k ďalším krokom, s použitím vhodných nástrojov, v súvislosti s akýmikoľvek sťažnosťami alebo porušovaním, ktoré tieto národné platformy ohlásia;

6.  domnieva sa, že by bolo potrebné rozšíriť a účinne presadzovať zásady osvedčených postupov a zoznam príkladov čestných a nekalých praktík vo vertikálnych vzťahoch v potravinovom dodávateľskom reťazci;

7.  víta v súčasnosti prebiehajúcu štúdiu Komisie o možnosti voľby a inováciách v sektore maloobchodu; domnieva sa, že táto práca bude mať kľúčový význam pre objasnenie vývoja a faktorov ovplyvňujúcich voľbu a inovácie na celkovej úrovni trhu;

8.  oceňuje rozvoj alternatívnych a neformálnych mechanizmov riešenia sporov a nápravy, najmä prostredníctvom mediácie a dohôd o urovnaní sporu;

9.  konštatuje, že existencia NOP v potravinovom dodávateľskom reťazci je v rozpore so základnými právnymi zásadami;

10.  odsudzuje praktiky, pri ktorých sa zneužíva nerovnováha síl medzi hospodárskymi subjektmi a ktoré majú nepriaznivý dosah na zmluvnú slobodu;

11.  konštatuje, že NOP, ktoré uplatňuje strana so silnejšou vyjednávacou pozíciou, majú negatívny vplyv v celom potravinovom dodávateľskom reťazci vrátane vplyvu na zamestnanosť, a to na úkor výberu spotrebiteľa a kvality, rozmanitosti a inovácie ponúkaných výrobkov; zdôrazňuje, že NOP môžu brániť konkurencieschopnosti a investíciám a nútiť spoločnosti k úsporám na úkor miezd, pracovných podmienok a kvality surovín;

12.  znovu potvrdzuje, že slobodná a spravodlivá hospodárska súťaž, vyvážené vzťahy medzi všetkými zúčastnenými subjektmi, zmluvná sloboda a rázne a účinné presadzovanie príslušných právnych predpisov v záujme ochrany všetkých hospodárskych subjektov v potravinový dodávateľskom reťazci bez ohľadu na zemepisnú polohu sú základným predpokladom fungujúceho potravinového dodávateľského reťazca a potravinovej bezpečnosti;

13.  upozorňuje na potrebu vybudovania vzájomnej dôvery medzi partnermi v dodávateľskom reťazci na základe zásad zmluvnej slobody a vzájomne prospešného vzťahu; zdôrazňuje sociálnu zodpovednosť silnejšej zmluvnej strany, pokiaľ ide o obmedzenie svojich výhod počas rokovaní a potrebu spolupráce so slabšou stranou na obojstranne výhodnom riešení;

14.  víta uznanie Komisie v zelenej knihe z 31. januára 2013, že neexistuje skutočná zmluvná sloboda v prípade, ak sú strany vo vzájomne nevyváženom postavení;

15.  uznáva, že NOP sú najmä výsledkom nerovnováhy príjmov a sily v potravinovom dodávateľskom reťazci a zdôrazňuje, že je potrebné ich naliehavo riešiť, aby sa zlepšila situácia pre poľnohospodárov v potravinový odvetví; konštatuje, že predaj za cenu pod výrobnými nákladmi a vážne zneužívanie základných potravín ako mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny ako najstratovejších položiek u veľkých maloobchodníkov ohrozuje dlhodobú udržateľnosť výroby týchto tovarov v EÚ; víta úsilie, ako napríklad iniciatívu Tierwohl v Nemecku, ktorej cieľom je pomôcť poľnohospodárom konkurovať na základe kvality ich výrobkov;

16.  poukazuje na to, že nekalé obchodné praktiky majú závažné negatívne dôsledky pre poľnohospodárov, ako napríklad nižšie zisky, vyššie než očakávané náklady, nadvýrobu potravín a plytvanie a ťažkosti pri finančnom plánovaní; zdôrazňuje, že takéto negatíve dôsledky znižujú výber spotrebiteľov;

17.  spochybňuje neochvejnú podporu Komisie pre IDR, vzhľadom na jej obmedzenia; pripomína neochotu poľnohospodárov zapojiť sa do IDR z dôvodu nedostatku dôvery, obmedzenia anonymných sťažností, nedostatku zákonnej moci, neschopnosti uplatňovať zmysluplné sankcie, absencie mechanizmov vhodných na boj proti dobre zdokumentovaným nekalým obchodným praktikám a obáv v súvislosti s nerovnováhou v povahe mechanizmov na presadzovanie, ktoré neboli primerane zohľadnené; vyjadruje poľutovanie nad neochotou Komisie zabezpečiť anonymitu a primerané sankcie;

18.  domnieva sa, že IDR a iné národné a európske dobrovoľné systémy (kódexy dobrej praxe, dobrovoľné mechanizmy urovnávania sporov) by sa mali ďalej rozvíjať a podporovať spolu s účinnými a silnými mechanizmami presadzovania na úrovni členských štátov, čím sa zabezpečí, že sťažnosti sa budú môcť podávať anonymne a zavedú sa odrádzajúce sankcie, ako aj koordinácia na úrovni EÚ; povzbudzuje podniky z výrobného a obchodného odvetvia vrátane organizácií poľnohospodárov, aby sa zúčastňovali na týchto iniciatívach; domnieva sa, že tieto iniciatívy by mali byť dostupné všetkým dodávateľom, ktorí sa neboja vystupovať otvorene a že sa môžu vyvíjať ako užitočné platformy na vzdelávanie a výmenu najlepších postupov; konštatuje, že Komisia vo svojej nedávnej správe uvádza, že IDR potrebuje zlepšenia, najmä pokiaľ ide o zohľadnenie potreby dôverných sťažností a udeľovanie vyšetrovacích a sankčných právomocí nezávislým orgánom;

19.  žiada Komisiu, aby podnikla kroky na zabezpečenie účinných mechanizmov presadzovania, ako je vytvorenie a koordinácia siete vzájomne uznávaných vnútroštátnych orgánov na úrovni EÚ; poukazuje v tejto súvislosti na model ombudsmana pre supermarkety v Spojenom kráľovstve (Groceries Code Adjudicator) ako možný vzor na úrovni EÚ, ktorý by mohol predstavovať skutočný odstrašujúci prostriedok proti NOP a pomôcť odstrániť faktor strachu;

20.  víta nedávny krok IDR, ktorý malým a stredným podnikom a mikropodnikom umožňuje zapojiť sa v rámci zjednodušeného postupu; berie na vedomie, že počet registrovaných MSP sa zvýšil; poukazuje však na to, že IDR je potrebné ďalej posilňovať prostredníctvom viacerých opatrení, ktoré Komisia identifikovala vo svojej správe z 29. januára 2016, v súvislosti s ktorou by Komisia mala sledovať dosiahnutý pokrok s cieľom;

zintenzívniť úsilie o propagáciu IDR a o zlepšenie povedomia o nej, najmä medzi MSP;

zabezpečiť nestrannosť riadiacej štruktúry, napríklad vymenovaním nezávislého predsedu, ktorý nebude spojený s konkrétnymi skupinami zainteresovaných strán;

umožniť údajným obetiam NOP predložiť dôvernú sťažnosť;

zlepšiť interné procesy na kontrolu dodržiavania procesných záväzkov jednotlivými subjektmi a dôverné monitorovanie výskytu a výsledku dvojstranných sporov;

21.  berie na vedomie zistenie Komisie, že zástupcovia poľnohospodárov sa rozhodli nevstúpiť do IDR, keďže podľa ich názoru nie je zabezpečená dostatočná dôvernosť pre sťažovateľov, chýbajú zákonné právomoci pre nezávislé vyšetrovanie a zmysluplné sankcie, ako aj mechanizmy na boj proti dobre zdokumentovaným NOP, a keďže ich obavy týkajúce sa nerovnováhy v charaktere mechanizmov presadzovania neboli náležite zohľadnené; je presvedčený, že účasť poľnohospodárov je kľúčová a že nižšia účasť nie je dôsledkom nedostatočnej informovanosti, ale skôr dôsledkom nedostatočnej viery v súčasné postupy a riadenie IDR; navrhuje preto, že zlepšenie fungovania iniciatívy v oblasti dodávateľského reťazca aj prostredníctvom nezávislého riadenia, dôvernosti a anonymity a účinného presadzovania a odstrašujúcich prostriedkov, by mohlo byť prvým krokom k zvýšeniu záujmu a podpory zo strany poľnohospodárov, a tým aj k zvýšeniu ich účasti;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili a podporovali výrobcov ku vstupu do organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov, čím sa zvýši ich vyjednávacia sila a postavenie v potravinovom dodávateľskom reťazci;

23.  uznáva tiež, že dobrovoľné a samoregulačné systémy môžu predstavovať nákladovo efektívny spôsob na zabezpečenie čestného správania na trhu, riešenia sporov a ukončenia NOP, ak budú doplnené o nezávislé a účinné mechanizmy presadzovania; zdôrazňuje však, že zatiaľ takéto systémy dosiahli len obmedzené výsledky z dôvodu chýbajúceho dôsledného presadzovania, nedostatočného zastúpenia poľnohospodárov, nedostatku nestranných štruktúr riadenia, konfliktov záujmov dotknutých subjektov, mechanizmov riešenia sporov, ktoré nezohľadňujú „faktor strachu“ dodávateľa a skutočnosti, že sa neuplatňujú na celý dodávateľský reťazec; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi;

24.  konštatuje, že už existujú právne predpisy EÚ na boj proti nekalým obchodným praktikám podnikov voči spotrebiteľom (smernica 2005/29 / ES), ale poukazuje na to, že neexistuje žiadny právny predpis EÚ na boj proti nekalým praktikám medzi rôznymi subjektmi pôsobiacimi v agropotravinový reťazci;

25.  konštatuje, že akákoľvek vážna analýza nekalých obchodných praktík musí ako východiskový bod považovať novú hospodársku paradigmu, ktorá sa objavila v posledných niekoľkých rokoch, t.j. maloobchod veľkého rozsahu, v ktorom sa prístup k predajným miestam stal predmetom tvrdej konkurencie pod kontrolou supermarketov; konštatuje, že niektoré orgány hospodárskej súťaže identifikovali konkrétne praktiky zahŕňajúce prevod nadmerného rizika na dodávateľov, ktorí by sa tak mohli stať menej konkurencieschopnými; poukazuje na to, že tieto orgány tiež dospeli k záveru, že vlastné značky prinášajú prvok horizontálnej hospodárskej súťaže so zaužívanými značkami v odvetví, čomu sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť;

26.  zdôrazňuje, že boj proti NOP je krokom k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a podmienkou rozvoja cezhraničného obchodu v EÚ a s tretími krajinami; zdôrazňuje, že rozdrobenosť trhov a rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcimi NOP vystavujú prevádzkovateľov dodávateľského reťazca odlišným trhovým podmienkam a môžu viesť k svojvoľnému výberu jurisdikcie (forum shopping), čo by zase mohlo viesť k regulačnej neistote;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úplne a dôsledne presadzovali právo hospodárskej súťaže, predpisy o nekalej súťaži a protimonopolné pravidlá, a najmä uplatňovali prísne sankcie v prípadoch zneužitia dominantného postavenia v potravinovom dodávateľskom reťazci;

28.  považuje za kľúčové zabezpečiť, aby právo EÚ v oblasti hospodárskej súťaže zohľadňovalo špecifické črty poľnohospodárstva a slúžilo blahu výrobcov aj spotrebiteľov, ktorí hrajú dôležitú úlohu v dodávateľskom reťazci; domnieva sa, že právo EÚ v oblasti hospodárskej súťaže musí vytvoriť podmienky na účinnejší trh, ktorý umožní spotrebiteľom široký výber kvalitných výrobkov za konkurenčné ceny a zároveň zabezpečí, aby mali prvovýrobcovia motiváciu investovať a inovovať bez toho, aby boli vytlačení z trhu nekalými obchodnými praktikami;

29.  poukazuje na to, že kým výrobky predávané pod vlastnou súkromnou značkou môžu spotrebiteľom priniesť vyššiu hodnotu, lepší výber a férovú cenu, v strednodobom a dlhodobom horizonte predstavujú zároveň strategický problém, keďže zavádzajú horizontálny rozmer hospodárskej súťaže vo vzťahu k priemyselným značkám, ktoré nikdy predtým neboli významným faktorom a ktoré môžu obchodníkov postaviť do nespravodlivej a protisúťažnej pozície, keďže sa títo stavajú zákazníkmi a konkurentmi zároveň; upozorňuje na existenciu prahu rizika, za ktorým by penetrácia trhu vlastných značiek v danej kategórii výrobku mohla zmeniť aktuálny pozitívny vplyv vlastných značiek na negatívne účinky, a pôsobila by odradzujúco, pokiaľ ide o inovačné úsilie mnohých spoločností; trvá preto na tom, že otázka súkromných vlastných značiek vyžaduje osobitnú pozornosť zo strany Komisie a orgánov hospodárskej súťaže, najmä vzhľadom na potrebu posúdiť možné dlhodobé následky pre dodávateľský reťazec a pozíciu poľnohospodárov v ňom, pričom treba na mať na pamäti, že spotrebiteľské návyky v jednotlivých členských štátoch sa rôznia;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne a dôsledne presadzovali smernicu 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách s cieľom dosiahnuť, aby podniky platili veriteľom do 60 dní, alebo v opačnom prípade platili úroky a primerané poplatky za oprávnené náklady veriteľov spojené s vymáhaním;

31.  vyzýva Komisiu, aby predložila jeden alebo viacero návrhov na rámec na úrovni EÚ, ktorým sa stanovia všeobecné zásady a náležite zohľadnia národné osobitosti a osvedčené postupy boja proti NOP v rámci celého potravinového dodávateľského reťazca s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre členské štáty, čím sa umožní riadne fungovanie trhov a vytvoria poctivé a transparentné vzťahy medzi výrobcami, dodávateľmi a distribútormi potravín;

32.  je silne presvedčený, že vymedzenie pojmu NOP, ktoré načrtla Komisia a príslušné zainteresované strany v dokumente „Vertikálne vzťahy v potravinovom dodávateľskom reťazci: zásady osvedčených postupov“ z 29. novembra 2011(14), by sa spolu s otvoreným zoznamom NOP malo zohľadniť pri predkladaní návrhu rámca na úrovni EÚ;

33.  nabáda ďalej, aby anonymita a dôvernosť boli začlenené do akejkoľvek budúcej legislatívnej iniciatívy alebo iniciatív v tejto oblasti;

34.  domnieva sa, že členské štáty by mali, ak sa tak ešte nestalo, na národnej úrovni zriadiť alebo uznať verejné orgány alebo určené orgány ako rozhodcov, ktoré budú zodpovedné za presadzovanie krokov v oblasti boja proti nekalým praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci; zastáva názor, že verejné orgány tohto druhu môžu uľahčiť presadzovanie, ak budú oprávnené začať a viesť vyšetrovania z vlastnej iniciatívy alebo na základe neformálnych informácií a sťažností riešených dôverne (čím sa prekoná „faktor strachu“), a vystupovať ako mediátor medzi zainteresovanými stranami; zdôrazňuje potrebu vzájomného uznávania a účinnej spolupráce na úrovni EÚ medzi vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť výmenu príslušných informácií, najmä o osvedčených postupoch, a odborných znalostí o nových typoch NOP, pri úplnom dodržiavaní zásady subsidiarity;

35.  vyzýva Komisiu, členské štáty a ďalšie príslušné zúčastnené strany, aby v záujme nadviazania na správu Komisie uľahčili začlenenie organizácií poľnohospodárov (vrátane organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov) v rámci právomocí národných kontrolných orgánov spravujúcich potravinový reťazec, a to predovšetkým zabezpečením anonymity sťažností a účinného režimu sankcií;

36.  vyzýva členské štáty, v ktorých nebol zriadený príslušný orgán presadzovania, aby zvážili vytvorenie takéhoto orgánu a zverili mu právomoci kontrolovať a presadzovať opatrenia potrebné na boj proti NOP;

37.  zdôrazňuje, že orgány presadzovania práva by mali mať k dispozícii rozsah rôznych opatrení presadzovania a sankcií, ktoré by im v závislosti od závažnosti konkrétnych okolností umožnili pružnú reakciu; je presvedčený, že takéto opatrenia a sankcie by mali mať odrádzajúci účinok, ktorého výsledkom bude zmena správania;

38.  pripomína, že všetky členské štáty už majú regulačné rámce proti NOP; berie na vedomie nedávne regulačné opatrenia prijaté niektorými členskými štátmi, ktorými sa zaviedli ustanovenia dopĺňajúce vnútroštátne právo hospodárskej súťaže, rozšíril rozsah pôsobnosti smernice o NOP rozšírením pôsobnosti jej ustanovení na vzťahy medzi podnikmi a zriadili nezávislé orgány presadzovania práva; konštatuje však, že rôzne prístupy dotknutých členských štátov v tejto súvislosti mali za následok rôzne stupne a druhy ochrany proti NOP;

39.  konštatuje, že pri prijímaní opatrení na boj proti NOP v rámci potravinového dodávateľského reťazca sa musia náležite zohľadniť osobitné prvky každého trhu a právne požiadavky, ktoré sa v ňom uplatňujú, rôzne situácie a prístupy v jednotlivých členských štátoch, stupeň konsolidácie alebo fragmentácie jednotlivých trhov a iné podstatné faktory a rovnako sa musia využiť opatrenia už prijaté v niektorých členských štátoch, ktoré sa ukazujú ako účinné; zastáva názor, že akýmikoľvek navrhovanými opatreniami na reguláciu v tejto oblasti by sa malo zabezpečiť, aby existoval pomerne široký priestor na výber prostriedkov v závislosti od osobitostí každého trhu, s cieľom zabrániť prijímaniu univerzálneho prístupu, a malo by sa vychádzať zo všeobecnej zásady zlepšenia presadzovania predpisov zaangažovaním príslušných orgánov verejnej moci popri koncepte presadzovania súkromnými subjektmi, čo by zároveň prispelo k zníženiu rozdrobenosti a zvýšeniu nízkej úrovne spolupráce, ktorá existuje medzi rôznymi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a k riešeniu cezhraničných výziev v súvislosti s NOP;

40.  poukazuje na to, že súčasná roztrieštená spolupráca rôznych vnútroštátnych orgánov presadzovania, ktorá je na nízkej úrovni, nepostačuje na riešenie cezhraničných problémov týkajúcich sa NOP;

41.  vyzýva Komisiu, aby posúdila účinnosť a vplyv regulačných a neregulačných opatrení, pričom riadne zohľadní všetky prípadné dôsledky pre rôzne zainteresované strany a pre blaho spotrebiteľov, a súbor politík, ktorý uviedli respondenti v spomínanej štúdii Areté, čím sa vytvorí kombinácia dobrovoľných iniciatív a presadzovania prostredníctvom vnútroštátnych prostriedkov (33 % všetkých odpovedí) a osobitných právnych predpisov na úrovni EÚ (32 %);

42.  je presvedčený, že informovanosť spotrebiteľov o poľnohospodárskych výrobkoch je zásadná pre riešenie problémov, ktoré vyplývajú z nerovnováhy v potravinovom dodávateľskom reťazci vrátane nekalých obchodných praktík; vyzýva všetky zúčastnené strany zapojené do riadenia potravinového dodávateľského reťazca, aby zvýšili transparentnosť v rámci celého potravinového reťazca, zvýšili informovanosť spotrebiteľov pomocou vhodnejších systémov označovania výrobkov a certifikácie s cieľom umožniť spotrebiteľom rozhodovať sa na základe úplných informácií o dostupných výrobkoch a primerane konať;

43.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi podporovala iniciatívy, prostredníctvom ktorých môžu byť spotrebitelia upozornení na riziká cenového dumpingu pre prvovýrobcov, a výslovne podporuje osvetové kampane na tento účel v školách a vzdelávacích zariadeniach;

44.  konštatuje, že od roku 2009 prijal 5 uznesení o problémoch v maloobchodnom reťazci EÚ vrátane 3 osobitne na tému nerovnováhy a nekalých praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci; ďalej konštatuje, že Komisia v rovnakom období vypracovala tri oznámenia a zelenú knihu a nechala vypracovať dve záverečné správy o podobných otázkach; vyhlasuje preto, že ďalšie analýzy stavu nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci len oddialia naliehavú potrebu konať na pomoc poľnohospodárom v boji proti nekalým obchodným praktikám;

45.  nalieha na všetky zúčastnené strany v potravinovom reťazci, aby zvážili štandardné zmluvy a tiež zmluvy novej generácie, v ktorých sú zdieľané riziká a prínosy;

46.  uznáva, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a nová jednotná spoločná organizácia trhu zaviedli rad opatrení zameraných na riešenie rozdielov vo vyjednávacej sile medzi poľnohospodármi, maloobchodom, veľkoobchodom a malými a strednými podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci podporou najmä zriadenia a rozšírenia organizácií výrobcov; zdôrazňuje význam tejto spolupráce na strane dodávateľov;

47.  konštatuje, že nariadenie (EÚ) č 1308/2013, ktoré stanovuje zakladanie organizácií výrobcov, je podporené finančnými stimulmi v rámci druhého piliera SPP; poukazuje na to, že právny rámec rozširuje rozsah kolektívneho vyjednávania (v niektorých odvetviach) a zmlúv o dodaní (vo všetkých odvetviach) na organizácie výrobcov, združenia organizácií výrobcov a medziodvetvové organizácie, a tiež zavádza dočasné výnimky z niektorých pravidiel hospodárskej súťaže v čase závažnej trhovej nerovnováhy, s výhradou ochranných opatrení;

48.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôrazne podporovala tento prístup na zvýšenie vyjednávacej sily prvovýrobcov a podnecovanie výrobcov k tomu, aby sa pripojili k organizáciám výrobcov a združeniam organizácií výrobcov; zdôrazňuje najmä zraniteľnosť malých a rodinných poľnohospodárskych podnikov, ktorí majú potenciál vytvoriť a udržať zamestnanie v izolovaných, vzdialených a horských oblastiach;

49.  domnieva sa, že posilnenie a zriadenie organizácií výrobcov musí ísť ruka v ruke s posilnením vyjednávacej sily poľnohospodárov v potravinovom reťazci, najmä tým, že získajú právo na kolektívne vyjednanie zmlúv;

50.  žiada lepšiu transparentnosť a poskytovanie informácií o dodávateľskom reťazci a na posilnenie orgánov a nástrojov na informovanie o trhu, ako napríklad nástroja na monitorovanie cien potravín v Európe a Strediska pre monitorovanie trhu s mliekom, s cieľom poskytovať poľnohospodárom a organizáciám výrobcov presné a včasné údaje o trhu;

51.  domnieva sa, že ceny v potravinovom reťazci by mali lepšie zohľadňovať pridanú hodnotu prvovýrobcov; žiada preto, aby bol proces tvorby maloobchodných cien čo najtransparentnejší;

52.  poukazuje na to, že poľnohospodári si v mnohých členských štátoch zaistili silné postavenie v potravinovom reťazci vytvorením družstiev, ktoré zabezpečujú, že pridaná hodnota vo fáze spracovania je smerovaná späť k poľnohospodárom, a považuje za nevyhnutné, aby tieto družstvá neboli zaťažené dodatočnými nákladmi v dôsledku povinnej a nákladnej byrokracie;

53.  vyzýva výrobcov a spracovateľov, aby spolupracovali na investíciách do inovácií a zvyšovania pridanej hodnoty ich výrobkov;

54.  pripomína Komisii, že v decembri 2013 prijal Parlament iniciatívnu správu, v ktorej vyzval Komisiu na posúdenie možnosti nezávislého presadzovania na riešenie faktora strachu medzi prvovýrobcami; naliehavo žiada Komisiu, aby toto vzala do úvahy vo svojej vlastnej správe;

55.  zastáva názor, že profesijné organizácie by mohli pôsobiť ako platforma pre prvovýrobcov, čo by im umožnilo podávať bez strachu sťažnosti u príslušného orgánu na nekalé obchodné praktiky;

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto správu Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0302.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0012.

(3)

Ú. v. ES C 255, 14.10.2005, s. 44.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0004.

(5)

Ú. v. C 210, 3.8.2010, s. 4.

(6)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0307.

(7)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0580.

(8)

Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21.

(9)

Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1.

(10)

Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.

(11)

Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29.

(12)

Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 38.

(13)

Eurostat, 2010.

(14)

https://ec.europa.eu/digital-single-market/sites/digital-agenda/files/discussions/Vertical%20relationships%20in%20the%20Food%20Supply%20Chain%20-%20Principles%20of%20Good%20Practice.pdf.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

V júli minulého roka Európska komisia uverejnila oznámenie, ktorého cieľom bolo podnietiť členské štáty, aby hľadali spôsoby zvýšenia ochrany malých výrobcov potravín a maloobchodníkov pred nekalými obchodnými praktikami, ktoré sa často objavujú v obchodných vzťahoch v prípade, že sa vyskytne rôznorodosť trhových síl.

Nekalé obchodné praktiky sa všeobecne opisujú ako praktiky, ktoré sa výrazne odlišujú od dobrého obchodného postupu, sú v rozpore so zásadou dobromyseľnosti a čestnosti a sú uplatňované jednostranne jedným obchodným partnerom voči jeho protistrane. Spravodajca v správe uvádza príklady nekalých praktík, ktoré sa najčastejšie vyskytujú a ktoré účastníci potravinového dodávateľského reťazca spomenuli počas rozhovorov so spravodajcom.

NOP sa vyskytujú tam, kde existuje nerovnováha finančných zdrojov, a tým vyjednávacej sily medzi obchodnými partnermi v obchodných vzťahoch v rámci potravinového a nepotravinového dodávateľského reťazca, a môžu mať zničujúci účinok na hospodárstvo EÚ ako celok, pretože môžu spôsobiť, že podniky, najmä MSP, stratia svoju schopnosť investovať a inovovať a nebudú sa snažiť rozšíriť svoje podnikanie na jednotnom trhu. Okrem toho treba upriamiť pozornosť na tzv. „faktor strachu”. Často slabšia strana nepodnikne žiadne právne kroky a akceptuje nekalé praktiky aj napriek ich škodlivému účinku, pretože sa obáva, že silnejšia strana skončí obchodný vzťah. Hoci rôznorodá vyjednávacia sila v obchodných vzťahoch je celkom prirodzeným a všeobecným javom a má svoje opodstatnenie pre fungovanie trhu, zneužívanie silnejšej trhovej pozície sa zaraďuje do nezvyčajných vzťahov medzi podnikmi a má často za následok vznik nekalých obchodných praktík.

V uplynulých rokoch sa zosilnila diskusia o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi, a hoci nie je ľahké plne vyhodnotiť tento jav, z mnohých štatistík a analýz trhu vyplynulo, že tieto praktiky sa objavujú veľmi často a v niektorých častiach potravinového reťazca sú zvlášť zjavné. Zo štúdie z marca 2011 vyplynulo, že až 96 % respondentov v potravinovom dodávateľskom reťazci potvrdilo, že boli vystavení aspoň jednej forme NOP(1).

Veľa členských štátov uznalo škodlivý potenciál NOP a prijalo regulačné iniciatívy v boji proti týmto praktikám, ďalšie členské štáty ešte len plánujú uskutočniť takéto opatrenia. Pravidlá v tejto oblasti sú však v jednotlivých členských štátoch výrazne odlišné a to isté platí aj pre rozsah tohto problému. Súbežne s tým sa účastníci trhu takisto pokúšajú riešiť tento problém prostredníctvom vypracovania zásad osvedčených postupov vo vertikálnych vzťahoch a samoregulačných rámcov na ich vykonávanie, čoho príkladom je iniciatíva v oblasti dodávateľského reťazca.

Vzhľadom na všeobecný výskyt a stupňujúci sa problém nekalých obchodných praktík je potrebné spochybniť účinnosť samoregulačných mechanizmov, aby sa obnovila trhová rovnováha. Metódy spočívajúce v nabádaní na dobrovoľné upustenie od nekalých obchodných praktík smerujú k obmedzeniu tohto problému, ale na jeho vyriešenie nestačia.

Podľa spravodajcu je potrebné prijať rozhodné a konzistentné kroky, ktorých cieľom je úplne odstránenie nekalých obchodných praktík objavujúcich sa v potravinovom dodávateľskom reťazci v EÚ. Rozsah problému si vyžaduje zavedenie právnych predpisov EÚ, ktoré zaručia riadne fungovanie trhov a poctivé a transparentné vzťahy medzi všetkými účastníkmi potravinového dodávateľského reťazca. NOP sa musia jasne vymedziť a je potrebné stanoviť konkrétne sankcie, ktoré postihnú každého, kto NOP použije. Okrem toho musia byť za presadzovanie týchto pravidiel zodpovedné príslušné vnútroštátne orgány, ktoré by mohli začínať vyšetrovania z vlastnej iniciatívy a prijímať anonymné sťažnosti.

Cieľom tejto správy je zdôrazniť problém nekalých obchodných praktík, pričom sa zdôrazňujú iniciatívy, ktoré sa už začali na vnútroštátnej úrovni alebo na európskej úrovni, či sú to vnútroštátne regulačné prostriedky alebo samoregulačné iniciatívy a zváženie prípadných ďalších možností, ktorými by sa vyriešil problém nekalých obchodných praktík na vnútornom európskom trhu.

(1)

Štúdiu zadala CIAA (Konfederácia výrobcov potravín a nápojov EÚ) a AIM (Európske združenie značkového priemyslu).


STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (2.3.2016)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci

(2015/2065(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Mairead McGuinness

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  považuje za kľúčové zabezpečiť, aby európske právo hospodárskej súťaže zohľadňovalo špecifické črty poľnohospodárstva a slúžilo blahu výrobcov aj spotrebiteľov, ktorí hrajú dôležitú úlohu v dodávateľskom reťazci; domnieva sa, že európske právo hospodárskej súťaže musí vytvoriť podmienky na účinnejší trh, ktorý umožní spotrebiteľom široký výber kvalitných výrobkov za konkurenčné ceny a zároveň zabezpečí, aby mali prvovýrobcovia motiváciu investovať a inovovať bez toho, aby boli vytlačení z trhu nekalými obchodnými praktikami;

2.  vyzýva Komisiu, aby prísne uplatňovala európske právo hospodárskej súťaže v prípadoch, keď možno penalizovať nekalé obchodné praktiky; domnieva sa však že existujúce povinné ustanovenia a pravidlá nie sú uplatniteľné vo väčšine prípadov nekalých obchodných praktík; navyše sa domnieva, že antitrustové právo samo osebe nepostačuje na riešenie nekalých obchodných praktík, keďže technické požiadavky na dominantné postavenie sú málokedy splnené, aj keď maloobchodníci môžu mať v praxi dominantné postavenie v konkrétnej situácii na trhu;

3.  konštatuje, že nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci majú viacero podôb vrátane:

–  jednostranných alebo retroaktívnych zmien zmlúv,

–  paušálnych poplatkov, ktoré spoločnosti vyberajú od dodávateľov ako podmienku na zaradenie do zoznamu dodávateľov,

–  platieb až o 120 dní, t. j. podstatne neskôr než 60-dňový limit,

–  svojvoľných zliav, ktoré si veľké podniky udeľujú samé sebe za skoré platby alebo platby načas,

–  spätného zníženia sumy dlžnej dodávateľom,

–  nútenia zo strany maloobchodníkov k využívaniu určitých výrobcov obalov (tretie strany), ktorí platia supermarketom poplatok za obrat, ktorý získajú;

4.  uznáva, že nekalé obchodné praktiky sú najmä výsledkom nerovnováhy príjmov a sily v potravinovom dodávateľskom reťazci a je potrebné ich naliehavo riešiť, aby sa zlepšila situácia pre poľnohospodárov v potravinárskom odvetví; konštatuje, že predaj za cenu pod výrobnými nákladmi a vážne zneužívanie základných potravín ako mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny ako najstratovejších položiek u veľkých maloobchodníkov ohrozuje dlhodobú udržateľnosť európskej výroby týchto tovarov; uznáva, že vo viacerých členských štátoch existuje veľmi výrazná koncentrácia trhu v odvetví obchodu s potravinami; víta úsilie, ako napríklad iniciatívu Tierwohl v Nemecku, ktorej cieľom je pomôcť poľnohospodárom konkurovať na základe kvality ich výrobkov;

5.  poukazuje na to, že nekalé obchodné praktiky majú závažné negatívne dôsledky pre poľnohospodárov, ako napríklad nižšie zisky, vyššie než očakávané náklady, nadvýrobu potravín a plytvanie a ťažkosti pri finančnom plánovaní; zdôrazňuje, že tieto praktiky majú tiež škodlivé účinky na fungovanie jednotného trhu a môžu utlmiť investície a viesť ku slabšej inovácii výrobkov a zníženiu kvality a rozmanitosti výrobkov; zdôrazňuje, že takéto negatíve dôsledky znižujú výber spotrebiteľov;

6.  konštatuje, že od roku 2009 Parlament prijal päť uznesení o problémoch v maloobchodnom reťazci EÚ vrátane troch osobitne na tému nerovnováhy a nekalých praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci; ďalej konštatuje, že Komisia v rovnakom období vypracovala tri oznámenia a zelenú knihu a nechala vypracovať dve záverečné správy o podobných otázkach; vyhlasuje preto, že ďalšie analýzy stavu nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci len oddialia naliehavú potrebu konať na pomoc poľnohospodárom v boji proti nekalým obchodným praktikám;

7.  domnieva sa, že spoločné chápanie nekalých obchodných praktík by bolo prínosom, a preto nalieha na Komisiu, aby vypracovala otvorený zoznam nekalých obchodných praktík, ktoré sú zakázané na úrovni EÚ; zdôrazňuje absenciu pravidiel EÚ na boj proti nekalým obchodným praktikám medzi subjektmi v potravinovom reťazci;

8.  nalieha na všetky zúčastnené strany v potravinovom reťazci, aby zvážili štandardné zmluvy a tiež zmluvy novej generácie, v ktorých sú zdieľané riziká a prínosy;

9.  konštatuje, že hoci výrobky pod súkromnými vlastnými značkami môžu priniesť vyššiu hodnotu, možnosť výberu a férovú cenu výrobkov pre spotrebiteľov, dávajú maloobchodníkom nekalú a protisúťažnú pozíciu, keďže sa títo stavajú zároveň zákazníkmi a konkurentmi; trvá na tom, že otázka súkromných vlastných značiek vyžaduje osobitnú pozornosť zo strany Komisie a orgánov hospodárskej súťaže, a zdôrazňuje potrebu riešiť potenciálne dlhodobé dôsledky pre dodávateľský reťazec a pozíciu poľnohospodárov v ňom;

10.  uznáva, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a nová jednotná spoločná organizácia trhu zaviedli rad opatrení zameraných na riešenie rozdielov vo vyjednávacej sile medzi poľnohospodármi, maloobchodom, veľkoobchodom a malými a strednými podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci podporou najmä zriadenia a rozšírenia organizácií výrobcov; zdôrazňuje význam tejto spolupráce na strane dodávateľov;

11.  konštatuje, že nariadenie (EÚ) č 1308/2013, ktoré stanovuje zakladanie organizácií výrobcov, je podporené finančnými stimulmi v rámci druhého piliera SPP; poukazuje na to, že právny rámec rozširuje rozsah kolektívneho vyjednávania (v niektorých odvetviach) a zmlúv o dodaní (vo všetkých odvetviach) na organizácie výrobcov, združenia organizácií výrobcov a medziodvetvové organizácie, a tiež zavádza dočasné výnimky z niektorých pravidiel hospodárskej súťaže v čase závažnej trhovej nerovnováhy, s výhradou ochranných opatrení;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôrazne podporovala tento prístup na zvýšenie vyjednávacej sily prvovýrobcov a podnecovanie výrobcov k tomu, aby sa pripojili k organizáciám výrobcov a združeniam organizácií výrobcov; zdôrazňuje najmä zraniteľnosť malých a rodinných poľnohospodárskych podnikov, ktorí majú potenciál vytvoriť a udržať zamestnanie v izolovaných, vzdialených a horských oblastiach;

13.  domnieva sa, že posilnenie a zriadenie organizácií výrobcov musí ísť ruka v ruke s posilnením vyjednávacej sily poľnohospodárov v potravinovom reťazci, najmä tým, že získajú právo na kolektívne vyjednanie zmlúv;

14.  žiada lepšiu transparentnosť a poskytovanie informácií o dodávateľskom reťazci a na posilnenie orgánov a nástrojov na informovanie o trhu, ako napríklad nástroja na monitorovanie cien potravín v Európe a Strediska pre monitorovanie trhu s mliekom, s cieľom poskytovať poľnohospodárom a organizáciám výrobcov presné a včasné údaje o trhu;

15.  domnieva sa, že ceny v potravinovom reťazci by mali lepšie zohľadňovať pridanú hodnotu prvovýrobcov; žiada preto, aby bol proces tvorby maloobchodných cien čo najtransparentnejší;

16.  poukazuje na to, že poľnohospodári si v mnohých členských štátoch zaistili silné postavenie v potravinovom reťazci vytvorením družstiev, ktoré zabezpečujú, že pridaná hodnota vo fáze spracovania je smerovaná späť k poľnohospodárom, a považuje za nevyhnutné, aby tieto družstvá neboli zaťažené dodatočnými nákladmi v dôsledku povinnej a nákladnej byrokracie;

17.  vyzýva výrobcov a spracovateľov, aby spolupracovali na investíciách do inovácií a zvyšovania pridanej hodnoty ich výrobkov;

18.  je presvedčený, že informovanosť spotrebiteľov o poľnohospodárskych výrobkoch je zásadná pre riešenie problémov, ktoré vyplývajú z nerovnováhy v potravinovom dodávateľskom reťazci vrátane nekalých obchodných praktík; vyzýva všetky zúčastnené strany zapojené do riadenia potravinového dodávateľského reťazca, aby zvýšili transparentnosť v rámci celého potravinového reťazca, zvýšili informovanosť spotrebiteľov pomocou vhodnejších systémov označovania výrobkov a certifikácie s cieľom umožniť spotrebiteľom rozhodovať sa na základe úplných informácií o dostupných výrobkoch a primerane konať;

19.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi podporovala iniciatívy, prostredníctvom ktorých môžu byť spotrebitelia upozornení na riziká cenového dumpingu pre prvovýrobcov, a výslovne podporuje osvetové kampane na tento účel v školách a vzdelávacích zariadeniach;

20.  uznáva, že aj keď čisto dobrovoľné iniciatívy sú veľmi dôležité a užitočné pri identifikácii problematických otázok, nestačia na odstránenie faktora strachu z dodávateľského reťazca, pretože majú zásadné nedostatky, ako je široký priestor na neúčasť, konflikty záujmov, mechanizmy riešenia sporov, ktoré neberú do úvahy faktor strachu dodávateľa, neprítomnosť skutočných sankcií za nedodržiavanie a mizivá alebo žiadna účasť príslušných orgánov;

21.  pripomína Komisii, že v decembri 2013 prijal Parlament iniciatívnu správu, v ktorej vyzval Komisiu na posúdenie možnosti nezávislého presadzovania na riešenie faktora strachu medzi prvovýrobcami; naliehavo žiada Komisiu, aby toto vzala do úvahy vo svojej vlastnej správe;

22.  zastáva názor, že profesijné organizácie by mohli pôsobiť ako platforma pre prvovýrobcov, čo by im umožnilo podávať bez strachu sťažnosti u príslušného orgánu na nekalé obchodné praktiky;

23.  žiada postupy u orgánov presadzovania práva s cieľom umožniť prvovýrobcom predkladať dôverné sťažnosti, a zároveň umožniť orgánom presadzovania práva vykonávať vyšetrovania z vlastného podnetu; trvá na tom, že takéto orgány presadzovania práva by mali tiež môcť udeľovať primeraný rozsah sankcií za porušovanie nariadení o nekalých obchodných praktikách;

24.  spochybňuje neochvejnú podporu Komisie pre iniciatívu v oblasti dodávateľského reťazca, vzhľadom na jej obmedzenia; pripomína neochotu poľnohospodárov zúčastňovať sa z dôvodu nedostatku dôvery, obmedzenia anonymných sťažností, nedostatku zákonnej moci, neschopnosti uplatňovať zmysluplné sankcie, absencie mechanizmov vhodných na boj proti dobre zdokumentovaným nekalým obchodným praktikám a obáv v súvislosti s nerovnováhou presadzovacích mechanizmov, ktoré neboli primerane zohľadnené; vyjadruje poľutovanie nad neochotou Komisie rokovať o otázkach anonymity a sankciách;

25.  vyzýva Komisiu, aby posúdila iniciatívu dodávateľského reťazca, pokiaľ ide o účinnosť, s prihliadnutím na obavy, ktoré cituje poľnohospodárska komunita; vyzýva Komisiu, aby sa túto dobrovoľnú iniciatívu neposudzovala len na základe počtu registrovaných účastníkov;

26.  vyzýva príslušné zúčastnené strany, aby uľahčili začlenenie organizácií poľnohospodárov (vrátane organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov) v rámci národných kontrolných orgánov spravujúcich potravinový reťazec, a to predovšetkým zabezpečením anonymity sťažností a účinného režimu sankcií;

27.  pripomína, že Komisia uznala, že účelový výber jurisdikcie predstavuje hrozbu pre fungovanie jednotného trhu a poškodzuje záujmy prvovýrobcov; domnieva sa, že spoločná interpretácia pravidiel správnej praxe prijatých v roku 2011 je životne dôležitým faktorom pri prekonávaní tohto problému, spoločne s jednotným uplatňovaním týchto pravidiel a väčšou spoluprácou medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov;

28.  konštatuje, že viaceré členské štáty zaviedli dobrovoľné kódexy a legislatívne opatrenia, ktorých cieľom je zlepšiť fungovanie dodávateľského reťazca; poukazuje najmä na úrad rozhodcu pre potravinový kódex v Spojenom kráľovstve, prípad Portugalska, komisára pre potravinový dodávateľský reťazec vo Francúzsku, španielske právo a súčasnú iniciatívu s konzultáciou medzi stranami v Belgicku; zdôrazňuje význam spolupráce medzi národnými orgánmi a výmenu osvedčených postupov na úrovni EÚ; vyzýva členské štáty, aby presadzovali opatrenia prijaté vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

29.  domnieva sa, že nezávislé národné regulačné orgány v oblasti potravín by mohli byť účinným opatrením na boj proti nekalým obchodným praktikám, pretože vytvárajú väčšiu transparentnosť v rámci hodnotového reťazca a umožňujú vykonávať kontroly ex ante na ochranu pred zneužívaním dominantného trhu pozície; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zvážila zriadenie európskeho regulačného orgánu, ktorý by mohol prevziať koordinačnú úlohu;

30.  vyzýva Komisiu, aby posúdila tieto národné snahy ako potenciálne modely na prispôsobenie, s prihliadnutím na problémy jednotlivých odvetví a národné trhové podmienky a špecifiká;

31.  je presvedčený, že rámcové právne predpisy na úrovni EÚ sú nevyhnutné na riešenie nekalých obchodných praktík a zabezpečenie, aby európski poľnohospodári a spotrebitelia mali spravodlivé podmienky predaja a nákupu;

32.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby včas predložila návrh na rámcové právne predpisy EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na jednotnom trhu;

33.  zastáva názor, že takéto právne predpisy, ktoré by poskytli prvovýrobcom potrebnú právnu istotu na riešenie ich obáv, spolu s opatreniami na zvýšenie vyjednávacej sily poľnohospodárov, sú potrebné na doplnenie iniciatívy v oblasti dodávateľského reťazca a na ochranu zúčastnených strán, ktoré sa v nej už angažujú, a zároveň by zabezpečili odstránenie nekalých obchodných praktík z potravinového dodávateľského reťazca;

34.  žiada rámcové právne predpisy na ochranu všetkých dodávateľov potravín kdekoľvek, aj v tretích krajinách;

35.  poukazuje na to, že európske rámcové právne predpisy nesmú znížiť úroveň ochrany v krajinách, ktoré prijali vnútroštátne právne predpisy na boj proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

39

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Paul Brannen, Daniel Buda, Nicola Caputo, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Norbert Erdős, Edouard Ferrand, Luke Ming Flanagan, Beata Gosiewska, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Esther Herranz García, Jan Huitema, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Zbigniew Kuźmiuk, Mairead McGuinness, Giulia Moi, Ulrike Müller, James Nicholson, Maria Noichl, Marijana Petir, Bronis Ropė, Jordi Sebastià, Jasenko Selimovic, Lidia Senra Rodríguez, Czesław Adam Siekierski, Marc Tarabella, Janusz Wojciechowski, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Heubuch, Momchil Nekov, Sofia Ribeiro, Annie Schreijer-Pierik, Alyn Smith, Estefanía Torres Martínez

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Dalton, Nils Torvalds


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

21.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

34

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dita Charanzová, Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Antanas Guoga, Sergio Gutiérrez Prieto, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Philippe Juvin, Antonio López-Istúriz White, Marlene Mizzi, Robert Rochefort, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Mylène Troszczynski, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Birgit Collin-Langen, Edward Czesak, João Pimenta Lopes, Julia Reda, Dariusz Rosati, Lambert van Nistelrooij, Sabine Verheyen, Kerstin Westphal

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia