Postup : 2015/2225(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0174/2016

Predkladané texty :

A8-0174/2016

Rozpravy :

PV 06/06/2016 - 18
CRE 06/06/2016 - 18

Hlasovanie :

PV 07/06/2016 - 5.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0251

SPRÁVA     
PDF 599kWORD 170k
10.5.2016
PE 571.716v02-00 A8-0174/2016

o technologických riešeniach pre udržateľné poľnohospodárstvo v EÚ

(2015/2225(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Spravodajkyňa: Anthea McIntyre

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o technologických riešeniach pre udržateľné poľnohospodárstvo v EÚ

(2015/2225(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ)(1), a najmä na jej článok 11, článok 114 ods. 3, článok 168 ods. 1 a článok 191,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/743/EÚ z 3. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a ktorým sa zrušujú rozhodnutia 2006/971/ES, 2006/972/ES, 2006/973/ES, 2006/974/ES a 2006/975/ES(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020(7),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 870/2004 z 24. apríla 2004, ktorým sa zavádza program Spoločenstva na uchovávanie, opis, zber a využívanie genetických zdrojov v poľnohospodárstve a ruší nariadenie (ES) č. 1467/94(8), a na správu Komisie z 28. novembra 2013 s názvom Poľnohospodárske genetické zdroje – od zachovania po udržateľné využívanie (COM(2013)0838),

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1829/2003 Európskehoparlamentu a Rady z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(9),

–  so zreteľom na memorandum o porozumení zo 14. júla 2014 medzi Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou pre spoluprácu v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v rokoch 2014 – 2020,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o budúcnosti európskeho odvetvia záhradníctva – stratégie pre rast(10),

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie B z roku 2014: Štrukturálna politika a politika súdržnosti – Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka s názvom Presné poľnohospodárstvo: Príležitosť pre poľnohospodárov z EÚ – prípadná podpora prostredníctvom SPP v rokoch 2014 – 2020,

–  so zreteľom na štúdiu z roku 2013, ktorú vypracovalo oddelenie vyhodnocovania vedecko-technických možností (STOA) s názvom Technologické možnosti zabezpečenia obživy pre 10 miliárd ľudí,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. februára 2012 o európskom partnerstve v oblasti inovácií „Poľnohospodárska produktivita a udržateľnosť“ (COM(2012)0079),

–  so zreteľomna oznámenie Komisie z 13. februára 2012 s názvom Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (COM(2012)0060),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie zo 16. októbra 2015 o zriadení skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni (C(2015)6946),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o patentoch a právach šľachtiteľov rastlín(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0174/2016),

A.  keďže naše spoločnosti čelia viacerým výzvam zahŕňajúcim poľnohospodárstvo a musia plniť svoju úlohu a keďže sa odhaduje, že svetová populácia dosiahne do roku 2050 9,6 miliardy, čo v porovnaní s dneškom bude znamenať nárast o 2,4 miliardy;

B.  keďže vychádzajúc zo súboru odhadov odvodených z rôznych modelov a predpokladov si očakávané zvýšenie svetovej populácie vyžiada nárast výroby potravín a ich dodávok o 60 až 100 %, aby sa tento dopyt dal uspokojiť(12); keďže v priemere sa aspoň jedna tretina vyrobených potravín premrhá a v niektorých odvetviach takmer polovica a keďže jedným z najúčinnejších spôsobov uspokojenia tohto predpokladaného dopytu bez toho, aby sa vyčerpali obmedzené zdroje, je využitie technologických riešení na zvýšenie výroby, zlepšenie spôsobov distribúcie a boj proti plytvaniu potravinami,

C.  keďže je nevyhnutné vyprodukovať pre obyvateľov EÚ a sveta väčšie množstvo potravín, ktoré sú bezpečné, zdravé a výživné, s cieľom riešiť podvýživu, obezitu, srdcovo-cievne choroby atď.; a keďže vysoké normy EÚ týkajúce sa kvality sa tešia celosvetovému uznaniu;

D.  keďže existuje mnoho alternatív využívania pôdy, ktoré konkurujú poľnohospodárskej činnosti vrátane urbanizácie, priemyslu, cestovného ruchu a rekreácie;

E.  keďže poľnohospodárske suroviny ponúkajú vyhliadky na rast v rámci ekologickej chémie;

F.  keďže cieľ, aby poľnohospodárstvo bolo udržateľnejšie, sa stáva pre prevádzkovateľov čoraz dôležitejší, a to vzhľadom na potrebu na jednej strane kontrolovať náklady na zabezpečenie príjmov a na druhej strane reagovať na vyčerpanie a znehodnocovania prírodných zdrojov (pôdy, vody, vzduchu a biodiverzity); keďže podiel poľnohospodárstva na celosvetovej spotrebe sladkej vody predstavuje 70 % a keďže dostupnosť vody je už v niektorých regiónoch EÚ i sveta hlavným obmedzením poľnohospodárskej výroby; keďže používanie pitnej vody v poľnohospodárstve sa môže významne znížiť účinným využívaním moderných metód zavlažovania a pestovaním plodín vhodných pre miestnu klímu;

G.  keďže dusíkaté hnojivá prinášajú vysoké výnosy, ale ich výroba si vyžaduje asi 50 % energie z fosílnych palív spotrebovanej v rámci systémov poľnohospodárskej výroby;

H.  keďže sa predpokladá, že svetový dopyt po energii sa do roku 2030 zvýši o 40 %, a keďže sa treba vážne zamyslieť nad uspokojením tohto dopytu prostredníctvom vyššej energetickej účinnosti a bezpečného energetického mixu, ktorý zahŕňa obnoviteľné zdroje energie; keďže výskum ukázal, že kratšie agropotravinárske reťazce môžu viesť k zníženiu energetických vstupov popri prínosoch v oblasti nákladov a životného prostredia;

I.  keďže straty celosvetových výnosov úrody v dôsledku škôd spôsobených škodcami rastlín a chorobami rastlín predstavujú každoročne až 40 % a keďže sa očakáva, že tento podiel sa v nasledujúcich rokoch výrazne zvýši; keďže sa musia prijať opatrenia na zabránenie ďalšiemu rastu tejto hodnoty, a to aj prostredníctvom systematických prístupov a prispôsobenia existujúcich výrobných modelov, a keďže zmena klímy prispieva k tejto strate a vedie k vzniku ekologicky nových škodcov rastlín a chorôb rastlín;

J.  keďže globálne otepľovanie vytvára extrémne prejavy počasia vedúce k suchám alebo záplavám, ktoré spôsobujú značnú ujmu dotknutým skupinám obyvateľstva a predstavujú závažné riziko pre ich potravinovú bezpečnosť; a keďže odolnosť voči zmene klímy v biologicky a štrukturálne rozmanitých poľnohospodárskych ekosystémoch môže pomôcť znížiť toto riziko;

K.  keďže v európskych poľnohospodárskych podnikoch, v ktorých v posledných rokoch dosiahli výnosy stabilnú úroveň, sa dôsledne nevyužíva potenciál EÚ v oblasti genetických plodín;

L.   keďže rozmanitosť a kvalita genetických zdrojov rastlín zohrávajú kľúčovú úlohu v poľnohospodárskej odolnosti a produktivite, čo je rozhodujúcim faktorom z hľadiska dlhodobého poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti;

M.  keďže odstránenie medzery vo výnosoch je osobitným problémom v rámci výskumného programu udržateľného poľnohospodárstva;

N.  keďže presné poľnohospodárstvo zahŕňa využívanie automatizácie a ďalších technológií na zlepšenie presnosti a efektívnosti hlavných postupov riadenia v oblasti poľnohospodárstva, a to uplatňovaním systémových prístupov na zber a analýzu údajov a na optimalizáciu interakcie faktorov ako počasie, pôda, voda a plodiny, a keďže v konečnom dôsledku je presné poľnohospodárstvo určené na zníženie používania pesticídov, hnojív a vody pri súčasnom zlepšovaní úrodnosti pôdy a optimalizácii výnosov;

O.  keďže pôdoznalectvo poukazuje na to, že zdravá a živá pôda vyživuje a chráni plodiny prostredníctvom užitočných druhov, ktoré plodiny ochraňujú pred patogénmi a škodcami a zároveň im poskytujú živiny a vodu výmenou za cukor v exsudátoch koreňov rastlín; keďže poľnohospodárske postupy môžu negatívne vplývať na biologické, chemické a fyzikálne vlastnosti pôdy, a to s dôsledkami zahŕňajúcimi eróziu pôdy, degradáciu pôdnych štruktúr a stratu úrodnosti;

P.   keďže výhody inovatívnych technológií by sa nemali obmedzovať na jeden druh poľnohospodárskej praxe a musia byť uplatniteľné na všetky druhy poľnohospodárskej činnosti, či už ide o konvenčné alebo ekologické poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat alebo rastlinnú výrobu, resp. malovýrobu či veľkovýrobu;

Q.  keďže medzi rokmi 1993 a 2009 sa množstvo účinných látok pesticídov znížilo o 70 %, kým výskyt prienikov škodcov sa v Európskej únii zvýšil; keďže proces schvaľovania vrátane kritérií na vymedzenie aktívnych látok a pre nové látky predstavujúce alternatívu prípravkov na ochranu rastlín sa stáva čoraz väčšou výzvou pre poľnohospodárstvo EÚ a jej občanov; keďže existuje naliehavá potreba riešiť nedostatok účinných látok na menej významné použitia;

R.  keďže nedostatočné riešenia na ochranu plodín v prípade špeciálnych plodín ohrozujú kvalitu, rozmanitosť a udržateľnú produkciu potravinárskych plodín v EÚ, čo má priamy dosah v objeme odhadovanom na viac ako 1 miliardu EUR, ktorý zahŕňa výrobné straty a dodatočné náklady pre poľnohospodárov;

S.  keďže krátkodobé cykly týkajúce sa priorít v oblasti financovania politík a výskumu môžu mať nepriaznivý vplyv na zručnosti, infraštruktúru a inovácie v poľnohospodárstve a keďže je potrebné uprednostňovať účinný prenos výsledkov výskumu z oblasti vedy smerom k poľnohospodárom, ako aj výskumné programy zamerané na zlepšenie udržateľnosti poľnohospodárstva, znižovanie výrobných nákladov a zvyšovanie konkurencieschopnosti;

Presné poľnohospodárstvo

1.  poznamenáva, že odvetvie poľnohospodárstva sa vždy opieralo o nové poľnohospodárske obchodné modely a postupy, ktoré zahŕňajú nové techniky a výrobné metódy na zvýšenie výstupov a prispôsobenie sa novým a meniacim sa okolnostiam; zdôrazňuje, že ekosystémové služby, ako je kolobeh živín, majú ústredný význam pre poľnohospodárstvo a že niektoré funkcie, napr. sekvestrácia uhlíka, presahujú výrobu potravín;

2.  je presvedčený, že inovácie majú potenciál prispievať k dosiahnutiu udržateľného poľnohospodárstva v EÚ, a domnieva sa, že technológie presného poľnohospodárstva sú mimoriadne dôležité pre udržanie pokroku, uznáva však obmedzenia, čo sa týka jeho širokého prijatia, vrátane spoľahlivosti, vykonateľnosti a obmedzenej znalosti tejto technológie a jej schopnosti prispôsobiť sa všetkým druhom a veľkostiam poľnohospodárskych podnikov;

3.  zastáva názor, že zásady, o ktoré sa opiera presné poľnohospodárstvo, môžu vytvoriť značné prínosy pre životné prostredie, zvýšiť príjmy poľnohospodárov, zracionalizovať využívanie poľnohospodárskej techniky a výrazne zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov vrátane využívania vody na zavlažovanie; nabáda preto Komisiu, aby presadzovala politiky na stimuláciu vývoja a rozširovania technológií presného poľnohospodárstva v prípade všetkých druhov poľnohospodárskych podnikov, a to bez ohľadu na ich veľkosť a produkciu a to, či ide o pestovanie plodín a/alebo chov zvierat;

4.  zdôrazňuje, že v rámci presného poľnohospodárstva je osobitne potrebné uskutočniť inovačný proces, aby sa vyriešil problém „vysokých nákladov“ pri rozvoji a využívaní niektorých technológií presného poľnohospodárstva a aby celý dodávateľský reťazec a poľnohospodári boli aktívne zapojení do rozvoja týchto technológií s cieľom zaistiť jasný prínos na úrovni poľnohospodárskeho podniku a pomôcť poľnohospodárskym podnikom, aby sa stali odolnejšími;

5.   je presvedčený, že hospodársky rozvoj a udržateľná výroba sa vzájomne nevylučujú a možno ich dosiahnuť inováciami; zdôrazňuje potrebu podporovať inovácie v technológiách a riadení zabezpečením regulačnej súdržnosti, jasnosti a možností podnikania a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že inovácie sa výslovne zohľadnia pri budúcich revíziách a reformách príslušných právnych predpisov; vyzdvihuje skutočnosť, že európske poľnohospodárstvo dokáže produkovať výrobky vysokej kvality s vysokou pridanou hodnotou a poskytovať ziskové znalostné riešenia v záujme nasýtenia rastúcej a náročnejšej svetovej populácie;

6.  vyzýva priemyselné odvetvie, Komisiu a členské štáty na partnerskú spoluprácu zameranú na zlepšenie výkonnosti a adaptability robotických a iných techník presného poľnohospodárstva s cieľom efektívne využívať financovanie výskumu v záujme poľnohospodárstva a záhradníctva;

7.  okrem toho vyzýva priemyselné odvetvie, aby využívalo príležitosti vyplývajúce z inovácie, ktoré umožnia rozvinúť PF spôsobilostí, ktoré sú prístupné pre všetkých, čím sa posilní postavenie osôb so zdravotným postihnutím, podporí sa rodová rovnosť a rozšíria sa základne zručností a ponuka pracovných príležitostí vo vidieckych oblastiach;

8.  víta začlenenie robotiky presného poľnohospodárstva do nedávno uverejneného pracovného programu Horizont 2020 na roky 2016 – 2017, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrhy v rámci tejto výzvy si nevyžadujú prístup viacerých aktérov, čo môže znamenať, že poľnohospodári sú vylúčení z inovatívnych rozvojových činností; zdôrazňuje, že presné poľnohospodárstvo môžu znížiť využívanie zdrojov aspoň o 15 %; podporuje zavádzanie presného poľnohospodárstva, ktoré ponúka nové, celopodnikové riadiace prístupy, napr. stroje na báze technológie GPS/GNSS a diaľkovo riadené letecké systémy (RPAS);

Veľké dáta a informatika

9.  poukazuje na to, že poľnohospodárske odvetvie, podobne ako všetky ostatné hospodárske odvetvia, prechádza procesom zmien; zdôrazňuje, že moderné poľnohospodárstvo bolo možné len v dôsledku prijatia vedeckého a technického vývoja a že podobne digitálny pokrok ponúka možnosť ďalšieho vývoja v odvetví poľnohospodárstva;

10.  zdôrazňuje, že zber a analýza veľkých integrovaných súborov dát majú potenciál stimulovať inovácie v poľnohospodárstve a sú obzvlášť užitočné pri vytváraní efektívneho a udržateľného potravinového reťazca, ktorý prinesie úžitok poľnohospodárom, hospodárstvu, spotrebiteľom a životnému prostrediu, ako aj pri riešení súvisiacich otázok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili prekážky integrácie zložitých a roztrieštených systémov IKT, stimulovali investície a uhrádzali náklady na odbornú prípravu a potrebné zariadenia urobili prístupnejšie z hľadiska poľnohospodárstva;

11.  víta pokrok dosiahnutý Európskou kozmickou agentúrou (ESA) pri rozvíjaní presného hospodárstva; domnieva sa, že satelit ESA nazvaný Sentinel 2B, ktorý sa má umiestniť na obežnú dráhu koncom roka 2016, môže poskytnúť jasnejší obraz o pôde, ktorú zaberajú plodiny a lesy, v dôsledku čoho bude možné efektívnejšie realizovať poľnohospodárske politiky, zracionalizovať využívanie zdrojov a optimalizovať obdobia zberu úrody; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili využívanie satelitných systémov;

Pôda, voda a hospodárenie so živinami

12.  uznáva, že degradácia pôdy predstavuje veľkú prekážku v poľnohospodárskej výrobe, a vyzýva na väčšie ambície a úsilie o zlepšenie postupov obhospodarovania pôdy a hospodárenia s vodou, najmä v súvislosti so zmenou klímy; víta rozvoj technológií kontrolovanej dopravy v poľnohospodárstve, ktoré znižujú poškodenie pôdy spôsobené nadmerným obrábaním pôdy, a zároveň víta nedávne úsilie o začlenenie technológií diaľkového snímania s vysokým rozlíšením do ekologického poľnohospodárstva; vyzýva Komisiu, aby vyčíslila environmentálne a výrobné prínosy týchto nových technológií a zabezpečila informovanosť a prenos znalostí a technológií;

13.  požaduje, aby poľnohospodári boli začlenení do navrhovania, skúšania a šírenia technológií mapovania živín v pôde s cieľom zlepšiť ich účinnosť;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že efektívnosť využívania živín v EÚ je veľmi nízka, a zdôrazňuje, že treba prijať opatrenia na zlepšenie efektívnosti využívania dusíka (N), fosforu (P) a draslíka (K) s cieľom znížiť ich dosah na životné prostredie a zvýšiť výrobu potravín a energie; požaduje cielený výskum (a jeho aplikované využívanie) na zlepšenie monitorovania efektívneho využívania živín a na ďalšiu optimalizáciu technológií variabilnej aplikácie;

15.  súhlasí s tým, že vývoj nových technológií a inovatívnych poľnohospodárskych postupov by mohol významne prispieť k zníženiu používania prípravkov na ochranu rastlín, hnojív a vody, ako aj k boju proti erózii pôdy;

Genetická rozmanitosť

16.  zastáva názor, že strata genetickej rozmanitosti v minulom storočí ohrozuje potravinovú/krmivovú bezpečnosť a oslabuje politiky EÚ zamerané na udržateľné poľnohospodárstvo, ochranu biodiverzity a stratégie na zmierňovanie zmeny klímy; domnieva sa, že na tejto strate sa hlavnou mierou podieľa pestovanie monokultúr a nedostatočné striedanie plodín; domnieva sa, že všetky odrody rastlín a živočíšne druhy vrátane krajových druhov, ich voľne rastúcich, resp. žijúcich alebo v polodivokých podmienkach žijúcich príbuzných druhov a starých a priekopníckych odrôd majú zásadný význam pre zachovanie genetickej rozmanitosti, programy šľachtenia a produkciu výživných a zdravých potravín v dostatočnom množstve;

17.  domnieva sa, že predpisy EÚ by mali umožniť poľnohospodárom a šľachtiteľom čo najlepšie využívanie týchto genetických zdrojov na ochranu biodiverzity a na inováciu vo vývoji nových odrôd; zdôrazňuje, že cieľom predpisov EÚ by vždy malo byť to, aby nenarúšali tieto inovatívne procesy tým, že šľachtiteľom a poľnohospodárom ukladajú zbytočnú administratívnu záťaž;

18.  zdôrazňuje potrebu intenzívnejšieho dialógu medzi genetickými bankami, súkromným a verejným výskumom rastlín, šľachtiteľmi, koncovými používateľmi a všetkými ostatnými subjektmi zapojenými do ochrany a využívania genetických zdrojov s cieľom vybudovať odolnosť a riešiť problémy udržateľného poľnohospodárstva v celej Európe;

19.  vyzdvihuje predchádzajúcu podporu zo strany GR pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a GR pre výskum a inováciu určenú pre činnosti ochrany genetických zdrojov, ako je Európska sieť pre ochranu pôvodných semien (ENSCONET), ale požaduje nadväzné programy s cieľom pokračovať v podpore činností ochrany genetických zdrojov plodín a hospodárskych zvierat, najmä v oblasti využívania genetických zdrojov prostredníctvom opatrení uplatňovaných v poľnohospodárskom podniku;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa ochrana genetických zdrojov otvárala väčšej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a financovanie výskumu v tejto oblasti vyústilo do technologických zlepšení v poľnohospodárstve a záhradníctve;

21.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na európsku stratégiu na ochranu genetickej rozmanitosti v poľnohospodárstve, ako je stanovené v opatrení č. 10 stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020;

22.  uznáva, že treba zodpovedne využívať zbierky zárodočných plaziem s cieľom určiť a charakterizovať znaky týkajúce sa účinného využívania zdrojov, odolnosti voči škodcom a chorobám a ďalších atribútov poskytujúcich lepšiu kvalitu a odolnosť; domnieva sa, že v súvislosti s tým je potrebné klásť väčší dôraz na fenotypizáciu, ktorá je v prípade mnohých plodín zvlášť výraznou prekážkou;

23.  poznamenáva, že najúčinnejší spôsob na zachovanie genetickej rôznorodosti v poľnohospodárstve je využitie metódy in vivo; konštatuje, že tri kritériá DUS (odlišnosti, vyrovnanosti a stálosti) vzťahujúce sa na úradné unijné katalógy osív, jednotnosť a stabilitu nie sú prirodzené charakteristiky v geneticky rôznorodých rastlinách; poznamenáva, že prispôsobenie sa zmene klímy závisí od vysokej genetickej variability; berie na vedomie čoraz koncentrovanejšie trhy s osivami a zníženie variability podľa odrody; podporuje úlohu, ktorú zohrávajú systémy poľnohospodárskych osív a ich výmeny pri posilňovaní postavenia poľnohospodárov, a uznáva participatívny chov ako dlhú tradíciu inovácie vo vidieckych komunitách;

24.   uznáva potrebu chrániť a využívať genetické zdroje v záujme dlhodobej potravinovej bezpečnosti a rozšíriť genetický základ moderných programov šľachtenia rastlín a zvierat; uznáva, že ekologické poľnohospodárske podniky čelia nedostatku nových odrôd, ktoré sú odolné voči škodcom a chorobám a ktoré sa môžu pestovať bez používania prípravkov na ochranu rastlín; podporuje koncepciu prístupu a spoločného využívania prínosov, naliehavo však žiada pragmatické a oprávňujúce vykonávanie Nagojského protokolu na základe nariadenia (EÚ) č. 511/2014 a vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 2015/1866, aby pri zavádzaní nových znakov, ako sú odolnosť voči škodcom a chorobám, výživová kvalita a environmentálna odolnosť, neboli šľachtitelia odrádzaní zložitosťou a nákladmi vyplývajúcimi z používania v prírode sa voľne vyskytujúceho materiálu; konštatuje, že tento cieľ by sa mal dosiahnuť bez oslabenia postavenia vidieckych komunít, ktoré roky zachovávali druhy a šľachtili odrody;

25.  domnieva sa, že je nevyhnutné udržať a rozvíjať výkonnosť miestnych plemien vzhľadom na ich schopnosť prispôsobiť sa charakteristikám ich prirodzeného prostredia, ako aj dodržiavať práva poľnohospodárov na nezávislé šľachtenie rastlín a na skladovanie a výmenu osív rôznych druhov a odrôd, aby sa zabezpečila genetická rozmanitosť európskeho poľnohospodárstva;

26.  uznáva potrebu podporovať vhodné striedanie plodín, ktoré sú pre poľnohospodárov naďalej výnosné; takisto zdôrazňuje potrebu zachovať súbor vhodných nástrojov na ochranu plodín v prípade širokej škály plodín, a to popri genetických zdrojoch; zdôrazňuje, že absencia takýchto nástrojov bude mať značný vplyv na rozmanitosť plodín, ktoré je možné produkovať so ziskom;

Presné šľachtenie

27.   podporuje potrebu neustáleho pokroku v oblasti inovatívneho šľachtenia rastlín a plemenitby zvierat uplatňovaním bezpečných a osvedčených techník zameraných na rozšírenie nielen rozsahu znakov plodín, ktoré súvisia s odolnosťou voči škodcom a chorobám, ale aj škály potravinových surovín s výživovými a zdraviu prospešnými charakteristikami na trhu;

28.  uznáva dôležitosť výberu prostredníctvom markerov (MAS) a tzv. inteligentného šľachtenia (SMART), ktoré sú dnes dobre integrovanou súčasťou mnohých šľachtiteľských programov, ale aj potenciál, ktorý ponúka presné šľachtenie pri skvalitňovaní plodín, ako je využívanie nukleáz zinkového prstu a nahromadených pravidelne sa striedajúcich krátkych palindromických opakovaní (systém CRISPR) pri úprave genómov, mutagenéza riadená oligonukleotidom (ODM) a využívanie hybridov cytoplazmatickej samčej sterility (CMS) v rámci metód založených na fúzii protoplastov alebo tkanivových kultúrach;

29.  považuje za dôležité, aby sa zabezpečila trvalá podpora rozvoja a využívania budúcich technologických nástrojov, ktoré môžu umožniť šľachtenie, ktoré úspešne vyrieši budúce spoločenské výzvy;

30.  zdôrazňuje, že je dôležité neobmedzovať uplatňovanie techník vysoko presného šľachtiteľstva a realizáciu s tým súvisiacich pokusov – bez existencie vedeckého odôvodnenia – a že právne predpisy by mali byť prispôsobené na daný účel, aby dokázali udržať tempo s vývojom bez toho, aby predstavovali prekážku;

31.  berie na vedomie možnosti nových technológií v prospech cieleného rozvoja a výberu znakov u zvierat vrátane tých, ktoré prinášajú výhody v oblasti dobrých životných podmienok a zdravia zvierat, ako je bezrohý dobytok alebo odolnosť voči priónovým ochoreniam; zdôrazňuje potrebu preskúmať a vhodne regulovať tieto techniky pred ich uplatnením, a to vzhľadom na ich možný vplyv na zdravie ľudí, zdravie a dobré životné podmienky zvierat, ako aj na životné prostredie a biodiverzitu;

32.  domnieva sa, že je vhodný čas na to, aby Komisia uverejnila záverečnú správu pracovnej skupiny pre „nové techniky“ a použila jej vedecké poznatky ako základ okrem iného na objasnenie právneho stavu šľachtiteľských techník, ktoré sú v súčasnosti predmetom kontroly, a aby pri svojich rokovaniach využívala riadnu právnu analýzu;

33.  nabáda na otvorený a transparentný dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami a verejnosťou týkajúci sa zodpovedného rozvoja vysoko presných, inovatívnych riešení pre šľachtiteľské programy, a to aj o príslušných rizikách a prínosoch; poznamenáva, že si to bude vyžadovať úsilie o to, aby sa zvýšila informovanosť poľnohospodárov a širokej verejnosti o nových technikách a miera oboznámenia sa s nimi; vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia a poľnohospodári boli dostatočne oboznámení s novými a vznikajúcimi šľachtiteľskými technikami s cieľom zaistiť tak konanie otvorenej a informovanej verejnej diskusie;

34.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnym rozhodnutím rozšíreného odvolacieho senátu Európskeho patentového úradu (EPÚ) z 25. marca 2015 vo veciach G2/12 a G2/13;

Prípravky na ochranu rastlín (POR)

35.  zdôrazňuje naliehavú potrebu preskúmať vykonávanie regulačného rámca pre POR a vytvoriť jednotný, účinný, predvídateľný, rizikovo orientovaný a vedecky podložený systém posudzovania a schvaľovania; považuje za dôležité, aby sa čo najviac znížila závislosť poľnohospodárov od pesticídov, pričom poznamenáva, že výroba potravín a krmív prebieha v konkurenčnom medzinárodnom prostredí; domnieva sa, že je dôležité rozvíjať POR, ktoré sú nákladovo efektívne, na používanie bezpečné a šetrné voči životnému prostrediu;

36.  víta iniciatívy REFIT v rámci pracovného programu Komisie na rok 2016, z ktorých pre EÚ vyplýva záväzok vykonať hodnotenie nariadenia (ES) č. 1107/2009 a nariadenia (ES) č. 396/2005; zdôrazňuje, že proces REFIT nesmie viesť k zníženiu noriem bezpečnosti potravín a ochrany životného prostredia;

37.  vyzýva Komisiu, aby do svojej správy pre Európsky parlament a Radu zahrnula možnosti zmeny a zlepšenia súčasných právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o fungovanie vzájomného uznávania autorizácií a proces hodnotenia podľa zón;

38.  zdôrazňuje so znepokojením, že systém autorizácií podľa zón nefunguje kvôli pokračujúcemu používaniu zastaraných vnútroštátnych povoľovacích metodík, a vyzýva Komisiu na zosúladenie schvaľovacieho systému s cieľom zabezpečiť vzájomné uznávanie prípravkov medzi členskými štátmi v rámci zón vymedzených v nariadení (ES) č. 1107/2009;

39.  víta najnovšiu integrovanú ochranu proti škodcom – sieť európskeho výskumného priestoru (IPM-ERANET) a novú koordinačnú platformu pre „menej významné použitia“, domnieva sa však, že táto platforma by sa mohla lepšie využívať, aby pokrývala výskum a inovácie, s cieľom zaoberať sa nedostatočnými riešeniami na ochranu plodín, pokiaľ ide o plodiny relevantné pre menej významné použitia a špeciálne plodiny;

40.  zdôrazňuje význam transparentného hodnotenia vplyvu aktívnych látok v záujme zabezpečenia udržateľného poľnohospodárstva v súlade s právnymi predpismi EÚ, ako aj dôležitosť komplexného posúdenie rizík a nebezpečenstiev spojených s používaním prípravkov, a pripomína, že zásada obozretnosti by sa mala použiť v prípade, že stupeň neistoty je príliš vysoký na zabezpečenie verejného zdravia alebo dobrých poľnohospodárskych a environmentálnych podmienok;

41.  vyzýva GR pre zdravie a bezpečnosť potravín (SANTE), aby stanovilo jasné kritériá na vymedzenie nízkorizikových účinných látok pre vývoj a používanie nízkorizikových prípravkov, pričom sa zohľadní vývoj vedeckých poznatkov a zabezpečí sa splnenie cieľov ochrany zdravia a životného prostredia, a aby zaistilo prítomnosť údajov o bezpečnosti pri posudzovaní kritérií uplatňovaných na všetky potenciálne nízkorizikové látky;

42.  zastáva názor, že v prípade nízkorizikových látok vrátane nechemických alternatív prípravkov na ochranu rastlín, ako sú biologické kontroly, by malo byť dočasne schválené ich používanie a tieto látky by mali byť prednostne hodnotené spravodajskými členskými štátmi a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) s cieľom prispieť k plneniu cieľov smernice 2009/128/ES, pokiaľ ide o integrovanú ochranu proti škodcom a udržateľné využívanie pesticídov, najmä používanie prípravkov v prípade menej významných a špeciálnych plodín;

43.  zdôrazňuje, že poľnohospodári potrebujú k dispozícii väčší súbor nástrojov, aby mohli chrániť svoje plodiny a rozhodnúť sa, ktoré opatrenia ich plodiny najlepšie ochránia; nabáda preto na širšie využívanie rôznych alternatív tradičných pesticídov vrátane biopesticídov, a to ako súčasť integrovanej ochrany proti škodcom, a požaduje, aby sa vyvinulo intenzívnejšie úsilie o vytvorenie nákladovo efektívnych alternatív podporou výskumu v teréne a väčším preukázaním nechemických alternatív, nízkorizikových opatrení a pesticídov, ktoré sú šetrnejšie voči životnému prostrediu;

44.  poznamenáva, že biologické kontroly sú metódy ochrany plodín založené na využívaní živých organizmov alebo prírodných látok a mohli by znížiť využívanie tradičných pesticídov a prispieť k väčšej odolnosti rastlín;

45.  vyzýva Komisiu, aby v rámci úsilia o udržateľnejší systém ochrany proti škodcom predložila akčný plán a zriadila skupinu expertov; vyzdvihuje potenciál systému ochrany proti škodcom, ktorým sa zlepší interakcia medzi snahami o šľachtenie rastlín, systémami prirodzeného boja a využívaním pesticídov;

46.  poznamenáva, že rýchlejší proces schvaľovania by zvýšil dostupnosť nízkorizikových POR a znížil riziko odolnosti voči účinným látkam a účinky na necieľové druhy, ktoré súvisia s bežne využívanými POR;

47.  domnieva sa, že rýchlejší proces schvaľovania by stimuloval priemyselný výskum v oblasti vývoja nových nízkorizikových účinných látok vrátane nových, inovatívnych nízkorizikových látok, čím by sa zabezpečilo, aby poľnohospodári mali k dispozícii dostatok nástrojov na ochranu rastlín, a zároveň by sa im umožnilo rýchlejšie prejsť na udržateľné POR a zvýšiť účinnosť integrovanej ochrany proti škodcom (IPM);

48.  vyjadruje poľutovanie nad pomalým napredovaním, pokiaľ ide vykonávanie IMP a smernice 2009/128/ES členskými štátmi a posudzovanie tohto vykonávania Komisiou;

Rozvoj zručností a prenos poznatkov

49.  uznáva, že vývoj technológií súvisiacich s poľnohospodárstvom si vyžaduje množstvo súborov špecializovaných zručností a poznatkov majúcich interdisciplinárny charakter – tieto okrem iného zahŕňajú všeobecné vedné odbory týkajúce sa rastlín, zvierat a životného prostredia, fyziológiu a inžinierstvo;

50.  vyjadruje poľutovanie nad čoraz výraznejším nedostatkom zručností v mnohých takýchto povolaniach a vyzýva členské štáty, aby v partnerskej spolupráci s priemyselným odvetvím, výskumnými inštitúciami a inými príslušnými zainteresovanými stranami pri navrhovaní ďalších programov rozvoja vidieka vrátane európskych partnerstiev v oblasti inovácií stanovili príležitosti na podporu rozvoja zručností a prenosu poznatkov v týchto oblastiach, a to aj prostredníctvom odbornej a učňovskej prípravy pre mladých poľnohospodárov a nových účastníkov,

51.  vyzýva, aby odvetvie poľnohospodárskych technológií zlepšilo koordináciu a integráciu názorných demonštrácií v poľnohospodárskom podniku a využívanie takýchto predvedení a aby monitorovalo poľnohospodárske podniky v záujme výmeny najlepších postupov na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni pomocou aktuálne dostupných alebo nových programov, iniciatív a zdrojov;

52.  uznáva potenciál presného poľnohospodárstva a integrácie digitálnych technológií v súvislosti so zvyšovaním príťažlivosti poľnohospodárstva pre mladých poľnohospodárov a s vytváraním nových príležitostí na rast a zamestnanosť vo vidieckych oblastiach; domnieva sa, že investovanie do vývoja týchto technológií môže podporiť generačnú výmenu v poľnohospodárstve;

Priority výskumu a financovania

53.  berie na vedomie dlhodobé výzvy súvisiace s udržateľným poľnohospodárstvom a záhradníctvom, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali dlhodobý investičný plán pre základný a aplikovaný výskum, ktorý uprednostní odvetvový prístup a zaistí kontinuitu financovania, a žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili odbornú prípravu pre špecialistov v oblasti udržateľného poľnohospodárstva a zabezpečili dostupnosť konzultácií s odborníkmi;

54.  domnieva sa, že tento plán by mal zahŕňať nákladovo efektívne riešenia a vzťahovať sa na malých výrobcov, vidiecke oblasti a najvzdialenejšie a horské regióny; zdôrazňuje, že poľnohospodári sú hlavnými strážcami životného prostredia v Európe a potrebujú trvalý prístup k inováciám a výskumu, ktorý by im umožnil vyrábať potraviny, krmivá a iné produkty udržateľným a nákladovo efektívnejším spôsobom a zároveň chrániť životné prostredie pre budúce generácie a posilniť biodiverzitu a ekosystémové služby;

55.  víta pokrok dosiahnutý v posledných rokoch v oblasti aplikovaného výskumu, ale požaduje intenzívnejšie úsilie o zaručenie prenosu poznatkov smerom ku koncovým používateľom a o zapojenie poľnohospodárov a iných používateľov poľnohospodárskych technológií a produktov vrátane malých poľnohospodárskych podnikov;

56.  žiada posilnenie európskeho partnerstva v oblasti inovácií v prospech konkurencieschopného a udržateľného poľnohospodárstva, obsiahnutého v druhom pilieri SPP, s cieľom vytvoriť partnerstvá s inovatívnymi aktérmi vrátane všetkých poľnohospodárov, najmä malých poľnohospodárov, vzdialených od európskych centier rozhodovania;

57.  poznamenáva, že v členských štátoch, v ktorých sa rozumne využívajú verejno-súkromné partnerstvá, nastal väčší posun smerom k aplikovaného výskumu a výraznejšiemu zapojeniu koncových používateľov;

58.  považuje za nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty vypracovali projekty, ktoré sa zameriavajú na vývoj poľnohospodárskych postupov a odrôd plodín efektívnejšie využívajúcich zdroje vrátane špecializovaných miestnych odrôd, zameraných na zachovanie a zlepšenie úrodnosti pôdy a výmenu živín, najmä vzhľadom na rastúce problémy s dostupnosťou vody a niektorých kľúčových zložiek hnojív, ako je fosfát; vyzýva Komisiu, aby uprednostňovala investície do obehového hospodárstva a poľnohospodárskych postupov šetrných voči klíme, a to spolu s primeranými finančnými stimulmi týkajúcimi sa výskumu a ich využívania poľnohospodármi; zdôrazňuje, že by sa mali náležite vyhodnotiť, zverejniť a podporovať výhody akvapónie, uzavretého kolobehu živín, agroekológie vrátane agrolesníctva, pôdoochranného poľnohospodárstva a udržateľného obhospodarovania lesov, sapropelu, krátkych potravinových reťazcov, spásania pastvín a výroby s nízkymi vstupmi;

59.  považuje tiež za nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty vypracovali inovatívne projekty v oblasti výroby nepotravinárskych produktov (bioekonomika, energia z obnoviteľných zdrojov atď.) a poskytovania služieb s cieľom rozvinúť odvetvie poľnohospodárstva, ktoré by efektívnejšie využívalo zdroje (lepšie využitie vody, energie, živín pre plodiny a zvieracej potravy atď.) a bolo samostatnejšie;

60.  poznamenáva, že v mnohých častiach EÚ došlo k úpadku nezávislých alebo verejne financovaných stredísk vzdelávania, odbornej prípravy a inovácií v oblasti poľnohospodárstva, resp. tieto strediská primerane nezohľadňujú interdisciplinárne prístupy v nových oblastiach, ako je poľnohospodárske inžinierstvo; uznáva, že v niektorých členských štátoch je naďalej obmedzená ponuka kvalifikácií pre poľnohospodárov, čo sťažuje prístup k novým technológiám a ich využívanie, a preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsky plán investovania do odborného alebo vyššieho vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti poľnohospodárstva;

61.  víta nedávno zavedené európskeho partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP-AGRI), ktorého cieľom je prepojenie výskumu s praktickým poľnohospodárstvom, a vyzýva Komisiu, aby zohrávala aktívnu úlohu pri podpore koordinácie na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni s cieľom presadzovať konkrétny inovačný program spojený s programom Horizont 2020 a zaručiť primeraný prenos poznatkov smerom ku koncovým používateľom;

62.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli väčšie úsilie o zvýšenie informovanosti verejnosti o význame poľnohospodárstva v EÚ a vytvorili transeurópske strediská pre inovácie v poľnohospodárstve, ktoré by demonštrovali nové inovatívne technológie, udržateľné poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť a zabezpečili k nim primeraný prístup;

63.  zdôrazňuje, že činnosť týchto stredísk by mala umožniť prístup k novým technológiám nielen v prospech udržateľného poľnohospodárstva, ale aj udržateľného rozvoja vidieka, a to prácou vnútri spoločenstiev a v spolupráci s vidieckymi MSP, družstvami a organizáciami výrobcov; zdôrazňuje, že tieto strediská by mali byť transparentné a otvorené širokej verejnosti a poľnohospodárom a mali by zaujať medzisektorový prístup, podporiac tak dialóg medzi sektormi, ktoré môžu inovácie ovplyvniť rôznymi spôsobmi;

64.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že popri technologických a vedeckých inováciách budú môcť naďalej prosperovať tradičné techniky a poľnohospodárske podniky, lebo predstavujú obrovský prínos a sú zdrojom kultúrnej, vidieckej, historickej a turistickej rozmanitosti a poskytujú živobytie mnohým malým európskym poľnohospodárom v celej škále regiónov;

65.  vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali finančné nástroje vytvorené v rámci spoločného memoranda o porozumení medzi Komisiou a Európskou investičnou bankou, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka v období 2014 – 2020;

66.  zdôrazňuje pridanú hodnotu súvisiacu s týmito nástrojmi, najmä so zreteľom na pákový efekt a úverové záruky zamerané na podporu realizácie programu výskumu týkajúceho sa udržateľného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vrátane spoločenskej výzvy 2 v rámci programu Horizont 2020; poukazuje najmä na ich užitočnosť pri znižovaní investičných potrieb a rizík v prípade poľnohospodárov, ktorí chcú uplatňovať nákladné technológie a metódy presného poľnohospodárstva;

Udržať Európu v centre vedeckého rozvoja a inovácií

67.  poznamenáva, že vidiecke oblasti vrátane najvzdialenejších a horských regiónoch sú viac vystavené skutočnej a potenciálnej zmeny klímy, čím sa stávajú menej atraktívnymi a viac náchylnými z hľadiska starnutia obyvateľstva a vyľudňovania; uznáva, že poľnohospodárstvo musí mať možnosť prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam prostredníctvom všetkých dostupných technologických riešení, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodárska pôda sa používa udržateľnejšie;

68.  poznamenáva, že moderné technológie v poľnohospodárstve a odvetví širšieho využívania pôdy môžu pomôcť týmto odvetviam, aby primerane prispievali k celosvetovému úsiliu o zmiernenie zmeny klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu rozšíriť vymedzenie pojmu produktívne poľnohospodárstvo a plne podporovať a uchovávať tú poľnohospodársku pôdu, ktorá v rámci zmiernenia zmeny klímy a sekvestrácie uhlíka poskytuje verejné statky, a to vrátane agroekologického poľnohospodárstva;

69.  považuje za nevyhnutné zachovať poľnohospodársku pôdu v oblastiach, ako sú horské a odľahlé oblasti v Únii, a podporuje všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby hlavne aj malé podniky mali prístup k špičkovej technológie prispôsobenej ich potrebám;

70.  považuje za rozhodujúce, aby sa v EÚ naďalej vyvíjali nové technológie, ktoré nie sú potláčané zbytočnou a nadmernou právnou úpravou a majú možnosť preukázať svoju hodnotu a prínosy, ktoré prinášajú, keďže primerané právne predpisy EÚ, ktoré sú zamerané na bezpečnosť a zdravie spotrebiteľa a ochranu životného prostredia a založené na nezávislých, partnersky preskúmaných vedeckých poznatkoch, umožňujú poľnohospodárskym podnikom v EÚ vyrábať tak, aby boli konkurencieschopné a atraktívne na vnútornom a svetovom trhu, a žiada, aby táto zásada naďalej platila;

71.  konštatuje najmä vysoké náklady, dlhé časové rámce a obchodnú a právnu neistotu pri zavádzaní nových technológií a udržateľných produktov na trh podľa súčasných predpisov EÚ; poznamenáva, že tieto skutočnosti sú ešte markantnejšie v najvzdialenejších regiónoch, odľahlých vidieckych oblastiach, znevýhodnených oblastiach a horských oblastiach;

72.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila a posilnila všetky charakteristiky najvzdialenejších regiónov vykonávaním pilotných projektov v oblasti technologických a vedeckých inovácií zameraných na zníženie ich prirodzených znevýhodnení a vyriešenie problémov, spôsobených ich malou rozlohou, pri získavaní prístupu k najnovším vedeckým a technickým poznatkom a pri ich uplatňovaní;

73.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoj regulačný rámec v súlade so zásadami lepšej právnej regulácie s cieľom zabezpečiť včasné, účinné a efektívne postupy rozhodovania, ktoré by mohli prispieť k technickému rozvoju v EÚ;

74.  vyzýva Komisiu, aby svoj nový mechanizmus vedeckého poradenstva využila na zdokonalenie regulačného rámca, ktorý pri posudzovaní rizík, nebezpečenstva a prínosov spojených s prijatím alebo neprijatím nových technológií, produktov a postupov kladie väčší dôraz na rizikovo orientované a nezávislé vedecké dôkazy;

75.  berie na vedomie širokú podporu prijatia zásady inovácií, ktorá by si vyžadovala úplné posúdenie legislatívnych návrhov EÚ z hľadiska ich vplyvu na inovácie;

76.   vyzýva Komisiu, aby podnika komplexnejšie kroky v oblasti vedeckej spolupráce na medzinárodnej úrovni s cieľom okrem iného zintenzívniť výmenu informácií a určiť možností rozvoja;

77.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 47 – 390.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 965.

(3)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.

(4)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487.

(5)

Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71.

(7)

Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.

(8)

Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 18.

(9)

Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.

(10)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0205.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0473.

(12)

FAO, Fórum expertov na vysokej úrovni (Rím, 12. – 13. októbra 2009), Svetové poľnohospodárstvo do roku 2050; Tilman, D. Blazer, C. Hill, J. & Befort, L. B. Celosvetový dopyt po potravinách a udržateľné zintenzívnenie poľnohospodárstva, PNAS, 2011 (http://www.pnas.org/content/108/50/20260).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Keďže počet obyvateľov na svete rastie, uspokojenie dopytu po zdravých potravinách a optimálnej výžive je jednou z najväčších výziev, ktorým svet čelí. Očakáva sa, že dopyt po potravinách sa do roku 2050 zvýši o 70 %. Klesajúca dostupnosť pôdy, poškodzovanie a zhoršovanie životného prostredia, nedostatok vody, zvýšený dopyt po energii a príchod nových škodcov a chorôb predstavujú pre naše prirodzené životné prostredie značný tlak. V dôsledku toho je pre poľnohospodárov čoraz ťažšie vyrábať potraviny udržateľným spôsobom.

Technologické inovácie sú nevyhnutnou súčasťou riešenia tohto problému. Predovšetkým vďaka poľnohospodárskym technológiám môže byť poľnohospodárstvo produktívnejšie a udržateľnejšie. Poľnohospodári to uznávajú a oceňujú. V skutočnosti sa mnohí domnievajú, že technológie – genetické, mechanické a čoraz častejšie i digitálne – sú jediným realistickým spôsobom, ako reagovať na súčasné výzvy.

Európska únia by sa mala stať svetovým lídrom v oblasti poľnohospodárskych technológií, inovácií a udržateľnosti. V tejto správe sa poukazuje na to, že treba zabezpečiť, aby v Európe existovalo dynamické poľnohospodárske odvetvie, v rámci ktorého sa bude vyvíjať široké spektrum inovácií a technológií naprieč všetkými typmi poľnohospodárstva, či už tradičného, ekologického alebo iného. Musíme zaistiť, aby prínosy technologických inovácií boli k dispozícii všetkým našim poľnohospodárom. Nachádzanie riešení, ktoré fungujú v malom rozsahu vo vidieckych komunitách, je rovnako dôležité ako riešenie problémov, ktorým čelia mnohí naši veľkí poľnohospodári.

Potreba zlepšiť produktivitu, konkurencieschopnosť a environmentálne vlastnosti nie je len o ekonómii. Ak si uvedomíme, že vo svete žije asi 805 miliónov ľudí, ktorí trpia chronickou podvýživou, a takmer všetci žijú v rozvojových krajinách, Európa má rozhodne morálnu povinnosť optimalizovať poľnohospodársku produkciu a zvýšiť výrobu a urobiť tak čo najudržateľnejším spôsobom.

Zatiaľ čo globálne obavy týkajúce sa potravinovej a environmentálnej bezpečnosti priniesli v posledných rokoch nové zameranie na výskum a vývoj vo verejnom sektore, európske poľnohospodárstvo naďalej zaostáva za mnohými medzinárodnými konkurentmi. Tento trend zvrátia len udržateľné a prednostné investície do výskumnej základne.

Východiskovým bodom musia byť cielené investície do aplikovaného a translačného výskumu. Výsledky výskumu sa dostávajú na trh v nedostatočnej miere, takže poľnohospodári nemôžu využiť možnosti, ktoré ponúkajú nové technológie a inovácie. Podobne, ak sa vyvíjajú poľnohospodárske technológie, nie všetky tieto technológie spĺňajú potreby poľnohospodárov, a to buď preto, že príslušná technológia ešte nebola optimalizovaná či prispôsobená miestnym poľnohospodárskym podmienkam, alebo preto, že je náročná na kapitál a pre malého poľnohospodára je mimo dosahu.

Zatiaľ čo poľnohospodári a vedci plnia v procese inovácie rozličné úlohy, lepšie výsledky možno dosiahnuť len za predpokladu, že obidve strany budú užšie spolupracovať. Poľnohospodári sú koncovými používateľmi technológií výroby a riadenia a aktéri v dodávateľskom reťazci, ktorí vyvíjajú tieto technológie, musia využívať ich praktické skúsenosti. Podobne, ak poľnohospodári čelia konkrétnemu problému v tejto oblasti, mali by mať možnosť priameho prístupu k vedeckým pracovníkom a využívať pri hľadaní riešení základný výskum.

Európska únia a členské štáty, akademická obec a priemysel vrátane šľachtiteľov, agrochemické odvetvie, poľnohospodári a výrobcovia potravín musia spolupracovať s cieľom zlepšiť zavádzanie výsledkov výskumu do praxe, z laboratória na farmu a na stôl. Umožní to Európe, aby otvorila novú etapu v oblasti poľnohospodárskych inovácií.

Nedávne investície a nové priority financovania na úrovni členských štátov a EÚ vysielajú povzbudivé signály. Doposiaľ najväčším programom EÚ pre výskum a inováciu je rámcový program Horizont 2020 s približne 80 miliardami EUR, ktoré sú k dispozícii na financovanie počas viac než 7 rokov.

Nové investície sa realizujú aj v členských štátoch. Napríklad v Spojenom kráľovstve britská vláda investuje do novej agrotechnickej stratégie, ktorej cieľom je zaistiť, aby sa Spojené kráľovstvo stalo svetovým lídrom v oblasti poľnohospodárskych technológií, inovácií a udržateľnosti. Táto stratégia sa realizuje v súčasnosti a zahŕňa 70 miliónov GBP investícií do „agrotechnického katalyzátora“, ktorý má prispieť k urýchleniu komercializácie poľnohospodárskeho výskumu, a ďalších 90 miliónov GBP na vytvorenie centier pre poľnohospodárske inovácie so zameraním na podporu pokroku v oblasti udržateľného poľnohospodárstva.

Kľúčom k tomuto všetkému bude zabezpečenie primeraných zručností a prilákanie pracovníkov s potrebným nadaním a odbornými znalosťami do tohto odvetvia. Výskumné zručnosti potrebné na podporu odvetvia sa rýchlo menia, pričom v súčasnosti existuje reálne riziko väčšieho nedostatku zručností v oblasti agronómie a rastlinnej patológie, keďže mnohí skúsení odborníci v týchto špecializovaných oblastiach sa blížia k veku odchodu do dôchodku. Vo veľkej časti Európy došlo k úpadku centier pre vzdelávanie, odbornú prípravu a inovácie, ktoré treba revitalizovať, a to najmä v rozvíjajúcej sa oblasti poľnohospodárskeho inžinierstva. V skratke, EÚ a členské štáty sa musia usilovať o zatraktívnenie odvetvia poľnohospodárstva v Európe pre nových účastníkov, či už pokiaľ ide o chov a obrábanie pôdy, výskum alebo technologický rozvoj. Členské štáty musia navyše užšie spolupracovať s priemyselným odvetvím, aby zmenili negatívne vnímanie sektora, ktorý sa považuje za odvetvie s obmedzenými zručnosťami a nízkou mierou využívania technológií, aby poľnohospodárstvo dokázalo prilákať pracovníkov s potrebnými zručnosťami.

Veľmi dôležité je aj vytvorenie regulačného prostredia, ktoré je priaznivejšie pre inovácie, a zabezpečenie toho, aby právne predpisy EÚ neboli prekážkami inovácií. Bez podporného regulačného režimu sa európsky priemysel presunie na dynamickejšie trhy. Právne predpisy EÚ príliš často stanovujú obmedzenia na výrobky a technológie bez toho, aby existovali dostatočné dôkazy o riziku. Ak majú byť podporené inovácie, tieto právne predpisy musia byť založené na dôkazoch.

Väčšina poľnohospodárov a vlastníkov pôdy sú malými podnikateľmi, a preto je minimalizácia administratívnej záťaže MSP mimoriadne dôležitá. Marže v odvetví poľnohospodárstva sú malé a ďalšie náklady ohrozujú prežitie niektorých malých poľnohospodárskych podnikov.

Napokon možno konštatovať, že dlhodobé problémy udržateľného poľnohospodárstva by sa mali riešiť prostredníctvom spoločného prístupu Komisie a členských štátov s cieľom podporiť technologické inovácie, regulačný rámec, ktorý je založený na analýze rizika a podložený vedeckými dôkazmi, kontinuitu základného a aplikovaného výskumu a rozvoj zručností súvisiacich s poľnohospodárstvom.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

26.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

23

14

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Richard Ashworth, José Bové, Paul Brannen, Daniel Buda, Nicola Caputo, Matt Carthy, Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Edouard Ferrand, Luke Ming Flanagan, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Jan Huitema, Peter Jahr, Jarosław Kalinowski, Zbigniew Kuźmiuk, Philippe Loiseau, Mairead McGuinness, Ulrike Müller, James Nicholson, Maria Noichl, Marijana Petir, Laurenţiu Rebega, Bronis Ropė, Jordi Sebastià, Jasenko Selimovic, Maria Lidia Senra Rodríguez, Czesław Adam Siekierski, Marc Tarabella, Janusz Wojciechowski, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Franc Bogovič, Jean-Paul Denanot, Jens Gieseke, Ivan Jakovčić, Norbert Lins, Anthea McIntyre, Sofia Ribeiro, Hannu Takkula, Ramón Luis Valcárcel Siso

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia