Postup : 2016/0011(CNS)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0189/2016

Predkladané texty :

A8-0189/2016

Rozpravy :

PV 07/06/2016 - 2
CRE 07/06/2016 - 2

Hlasovanie :

PV 08/06/2016 - 12.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0265

SPRÁVA     *
PDF 942kWORD 570k
27.5.2016
PE 578.569v02-00 A8-0189/2016

o návrhu smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu

(COM(2016)0026 – C8-0031/2016 – 2016/0011(CNS))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Hugues Bayet

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu

(COM(2016)0026 – C8-0031/2016 – 2016/0011(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0026),

–  so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0031/2016),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality maltským parlamentom a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0189/2016),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  Súčasné politické priority v oblasti medzinárodného zdaňovania poukazujú na nutnosť zabezpečiť, aby sa dane platili na mieste, kde sa vytvárajú zisky a hodnota. Je preto nevyhnutné obnoviť dôveru v spravodlivosť daňových systémov a vládam umožniť, aby mohli účinne vykonávať svoju daňovú zvrchovanosť. Tieto nové politické ciele Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) premietla do konkrétnych akčných odporúčaní v rámci iniciatívy proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (ďalej len „BEPS“). V reakcii na potrebu spravodlivejšieho zdaňovania Komisia vo svojom oznámení zo 17. júna 2015 stanovuje akčný plán pre spravodlivé a efektívne zdaňovanie príjmov právnických osôb3 (ďalej len „akčný plán“).

(1)  Súčasné politické priority v oblasti medzinárodného zdaňovania poukazujú na nutnosť zabezpečiť, aby sa dane platili na mieste, kde sa vytvárajú zisky a hodnota. Je preto nevyhnutné obnoviť dôveru v spravodlivosť daňových systémov a vládam umožniť, aby mohli účinne vykonávať svoju daňovú zvrchovanosť. Tieto nové politické ciele Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) premietla do konkrétnych akčných odporúčaní v rámci iniciatívy proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (ďalej len „BEPS“). V reakcii na potrebu spravodlivejšieho zdaňovania Komisia vo svojom oznámení zo 17. júna 2015 stanovuje akčný plán pre spravodlivé a efektívne zdaňovanie príjmov právnických osôb3 (ďalej len „akčný plán“), v ktorom sa uznáva, že plnohodnotný spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) s primeraným a spravodlivým distribučným kľúčom by znamenal skutočný prielom v boji proti stratégiám umelého BEPS. V tejto súvislosti by Komisia mala čo najskôr uverejniť ambiciózny návrh CCCTB a zákonodarná vetva by mala uzavrieť rokovania o tomto rozhodujúcom návrhu čo najskôr.

 

  Malo by sa náležite zohľadniť legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. apríla 2012 o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB).

__________________

__________________

3Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o spravodlivom a efektívnom systéme dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: Päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať COM(2015)302 final zo 17. júna 2015.

3Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o spravodlivom a efektívnom systéme dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: Päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať COM(2015)302 final zo 17. júna 2015.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Odôvodnenie 1 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(1a)  Únia je presvedčená, že boj proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom sú všeobecnými politickými prioritami, keďže praktiky agresívneho daňového plánovania sú neprijateľné z hľadiska celistvosti vnútorného trhu a sociálnej spravodlivosti.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)  Väčšina členských štátov sa ako členovia OECD zaviazali, že implementujú výsledok 15 akčných bodov proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov, ktoré boli zverejnené 5. októbra 2015. V záujme dobrého fungovania vnútorného trhu je preto zásadné, aby členské štáty minimálne splnili svoje záväzky v rámci iniciatívy proti BEPS a všeobecnejšie aby prijali opatrenia, ktoré budú odrádzať od praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam a ktorými sa zaistí spravodlivé a účinné zdaňovanie v Únii dostatočne koherentným a koordinovaným spôsobom. Na trhu s vysoko integrovanými hospodárstvami sú potrebné spoločné strategické prístupy a koordinovaná činnosť na zabezpečenie lepšieho fungovania vnútorného trhu a maximalizácie pozitívnych účinkov iniciatívy proti BEPS. Navyše len prostredníctvom spoločného rámca by sa dalo zabrániť fragmentácii trhu a ukončiť momentálne existujúci nesúlad a narúšanie trhu. Napokon, vnútroštátnymi vykonávacími opatreniami dodržiavajúcimi spoločnú líniu v celej Únii by sa daňovníkom poskytla právna istota, že uvedené opatrenia by boli zlučiteľné s právom Únie.

(2)  Väčšina členských štátov sa ako členovia OECD zaviazali, že implementujú výsledok 15 akčných bodov proti skutočnému narúšaniu základu dane a presunu ziskov, ktoré boli zverejnené 5. októbra 2015. V záujme dobrého fungovania vnútorného trhu je preto zásadné, aby členské štáty minimálne splnili svoje záväzky v rámci iniciatívy proti BEPS a všeobecnejšie aby prijali opatrenia, ktoré budú odrádzať od praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam a ktorými sa zaistí spravodlivé a účinné zdaňovanie v Únii dostatočne koherentným a koordinovaným spôsobom. Na trhu s vysoko integrovanými hospodárstvami sú potrebné spoločné strategické prístupy a koordinovaná činnosť na zabezpečenie lepšieho fungovania vnútorného trhu a maximalizácie pozitívnych účinkov iniciatívy proti skutočným stratégiám BEPS a zároveň primeraný ohľad na konkurencieschopnosť spoločností pôsobiacich na tomto vnútornom trhu. Navyše len prostredníctvom spoločného rámca by sa dalo zabrániť fragmentácii trhu a ukončiť momentálne existujúci nesúlad a narúšanie trhu. Napokon, vnútroštátnymi vykonávacími opatreniami dodržiavajúcimi spoločnú líniu v celej Únii by sa daňovníkom poskytla právna istota, že uvedené opatrenia by boli zlučiteľné s právom Únie. V Únii, ktorú charakterizujú veľmi rôznorodé vnútroštátne trhy, je rozsiahle posúdenie vplyvu všetkých predpokladaných opatrení naďalej veľmi dôležité na zabezpečenie širokej podpory tejto spoločnej línie medzi členskými štátmi.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Odôvodnenie 3 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(3a)  Vzhľadom na to, že daňové raje môže OECD klasifikovať ako transparentné, mali by sa predložiť návrhy na zvýšenie transparentnosti trustových fondov a nadácií.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4a)  Je nevyhnutné poskytnúť daňovým orgánom primerané prostriedky na účinný boj proti BEPS a tým zvýšenie transparentnosti, pokiaľ ide o činnosti veľkých nadnárodných spoločností, a najmä pokiaľ ide o zisky, zaplatené dane zo zisku, získané dotácie, daňové úľavy, počet zamestnancov a držané aktíva.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4b)  S cieľom zabezpečiť konzistentnosť, pokiaľ ide o zaobchádzanie so stálymi prevádzkárňami, je dôležité, aby členské štáty uplatňovali v príslušných právnych predpisoch a dvojstranných daňových zmluvách spoločné vymedzenie stálych prevádzkarní v súlade s článkom 5 vzorového dohovoru OECD o daniach a príjmoch.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4c)  S cieľom zabrániť nekonzistentnému prideľovaniu ziskov stálym prevádzkárňam by členské štáty mali dodržiavať pravidlá týkajúce sa ziskov pripísateľných stálym prevádzkárňam, v súlade s článkom 7 vzorového dohovoru OECD o daniach a príjmoch, a mali zosúladiť svoje platné právne predpisy a bilaterálne zmluvy, ak budú preskúmané.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5)  Je nevyhnutné stanoviť pravidlá proti narúšaniu základov dane a presunu ziskov mimo vnútorného trhu. Na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné pravidlá v týchto oblastiach: obmedzenia pre odpočet úrokov, zdaňovanie pri odchode, doložka o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania, všeobecné pravidlo proti zneužívaniu, pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti a rámec boja proti hybridným nesúrodým opatreniam. Ak má uplatňovanie uvedených pravidiel za následok dvojité zdanenie, mali by daňovníci získať úľavu prostredníctvom odpočtu za daň zaplatenú v inom členskom štáte alebo tretej krajine, v závislosti od daného prípadu. Pravidlá by sa teda nemali zameriavať len na zamedzovanie praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ale malo by sa nimi zabezpečiť aj to, že sa predíde vytváraniu ďalších prekážok trhu, ako je dvojité zdanenie.

(5)  Je nevyhnutné stanoviť pravidlá proti narúšaniu základov dane a presunu ziskov mimo vnútorného trhu. Na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné pravidlá v týchto oblastiach: obmedzenia týkajúce sa odpočítateľnosti úrokov a licenčných poplatkov, základné ochranné opatrenia proti využívaniu jurisdikcií s tajomstvom alebo s nízkou daňovou sadzbou na BEPS, zdanenie pri odchode, jasné vymedzenie pojmu stála prevádzkareň, presné pravidlá transferového oceňovania, rámec pre systémy patentových kolóniek,doložka o prechode v absencii rozumnej daňovej zmluvy s podobným účinkom s treťou krajinou, všeobecné pravidlo proti zneužívaniu, pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti a rámec boja proti hybridným nesúrodým opatreniam.. Ak má uplatňovanie uvedených pravidiel za následok dvojité zdanenie, mali by daňovníci získať úľavu prostredníctvom odpočtu za daň zaplatenú v inom členskom štáte alebo tretej krajine, v závislosti od daného prípadu. Pravidlá by sa teda nemali zameriavať len na zamedzovanie praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ale malo by sa nimi zabezpečiť aj to, že sa predíde vytváraniu ďalších prekážok trhu, ako je dvojité zdanenie. Na zaistenie správneho uplatňovania týchto pravidiel musia mať daňové orgány v členských štátoch náležité zdroje. Je však rovnako naliehavé a potrebné ustanoviť jednotný súbor pravidiel na výpočet zdaniteľného zisku cezhraničných spoločností v Únii tým, že sa k nim bude pristupovať ako k jednému subjektu na daňové účely, s cieľom posilniť vnútorný trh a odstrániť mnohé nedostatky súčasného rámca dane z príjmu právnických osôb umožňujúce agresívne daňové plánovanie.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)  V snahe znížiť svoju celkovú daňovú povinnosť cezhraničné skupiny spoločností čoraz viac presúvajú zisky, často prostredníctvom zvýšených úrokových platieb, z jurisdikcií s vysokým zdanením do krajín s režimami s nižším zdanením. Pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov je potrebné, aby bolo možné odradiť od takých praktík tak, že sa obmedzí odpočítateľnosť čistých finančných nákladov daňovníkov (t. j. suma, o ktorú finančné výdavky prekračujú finančné príjmy). Je preto potrebné stanoviť pomer pre odpočítateľnosť, v ktorom sa zohľadnia príjmy daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (EBITDA). Finančné príjmy oslobodené od dane by sa nemali započítavať proti finančným výdavkom. Dôvodom je, že pri určovaní maximálnej výšky úrokov, ktoré možno odpočítať, by sa mal brať do úvahy len zdaniteľný príjem. V záujme uľahčenia pre daňovníkov, ktorí v súvislosti s narúšaním základu dane a presunom ziskov predstavujú menšie riziko, by čisté úroky mali byť vždy odpočítateľné do maximálnej stanovenej výšky, ktorá sa uplatní, ak by bol odpočet vyšší než pomer založený na EBITDA. Ak je daňovník súčasťou skupiny, ktorá predkladá povinné konsolidované účtovné závierky, na účely priznania nároku pre daňovníkov odpočítať vyššie sumy čistých finančných nákladov by sa do úvahy mala vziať zadlženosť celej skupiny. Pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov by sa malo uplatňovať v súvislosti s čistými finančnými nákladmi daňovníka bez toho, aby sa rozlišovalo, či náklady vznikajú z dlhu vzniknutého na vnútroštátnej úrovni, na cezhraničnej úrovni v rámci Únie alebo v tretej krajine. Hoci sa všeobecne pripúšťa, že obmedzenia pre odpočet úrokov by sa mali vzťahovať aj na finančné podniky, t. j. finančné inštitúcie a poisťovne, takisto sa uznáva, že tieto dva sektory majú špecifické charakteristiky, ktoré si vyžadujú osobitnejší prístup. Keďže diskusie v tejto oblasti ešte nevedú k dostatočne presvedčivým záverom v medzinárodnom kontexte a v kontexte Únie, nie je zatiaľ možné stanoviť špecifické pravidlá vo finančnom sektore a v sektore poisťovníctva.

(6)  V snahe znížiť svoju celkovú daňovú povinnosť cezhraničné skupiny spoločností čoraz viac presúvajú zisky, často prostredníctvom zvýšených úrokových platieb alebo licenčných poplatkov, z jurisdikcií s vysokým zdanením do krajín s režimami s nižším zdanením. Pravidlá o obmedzení zahrnutia úrokov a licenčných poplatkov sú potrebné, aby bolo možné odradiť od skutočných praktík BEPS tak, že sa obmedzí odpočítateľnosť čistých finančných nákladov daňovníkov (t. j. suma, o ktorú finančné výdavky prekračujú finančné príjmy) a licenčné poplatky. Pokiaľ ide o náklady na úroky, je potrebné stanoviť pomer pre odpočítateľnosť, v ktorom sa zohľadnia príjmy daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (EBITDA). Finančné príjmy oslobodené od dane by sa nemali započítavať proti finančným výdavkom. Dôvodom je, že pri určovaní maximálnej výšky úrokov, ktoré možno odpočítať, by sa mal brať do úvahy len zdaniteľný príjem. V záujme uľahčenia pre daňovníkov, ktorí v súvislosti s narúšaním základu dane a presunom ziskov predstavujú menšie riziko, by čisté úroky mali byť vždy odpočítateľné do maximálnej stanovenej výšky, ktorá sa uplatní, ak by bol odpočet vyšší než pomer založený na EBITDA. Ak je daňovník súčasťou skupiny, ktorá predkladá povinné konsolidované účtovné závierky, na účely priznania nároku pre daňovníkov odpočítať vyššie sumy čistých finančných nákladov by sa do úvahy mala vziať zadlženosť celej skupiny. Pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov by sa malo uplatňovať v súvislosti s čistými finančnými nákladmi daňovníka bez toho, aby sa rozlišovalo, či náklady vznikajú z dlhu vzniknutého na vnútroštátnej úrovni, na cezhraničnej úrovni v rámci Únie alebo v tretej krajine. Všeobecne sa uznáva, že na finančné podniky, t. j. finančné inštitúcie a poisťovne, by sa mali vzťahovať obmedzenia odpočítateľnosti úrokov, prípadne s osobitnejším prístupom.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh smernice

Odôvodnenie 6 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(6a)  V prípade financovania dlhodobých projektov infraštruktúry, ktoré sú vo verejnom záujme, dlhom voči tretej strane, ak tento dlh je vyšší ako prah pre výnimku stanovený v tejto smernici, členské štáty by mali mať možnosť udeliť výnimku pre úvery tretích strán na financovanie projektov infraštruktúry za určitých podmienok, keďže uplatňovanie navrhovaných ustanovení o obmedzení úrokov by v takých prípadoch bolo kontraproduktívne.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh smernice

Odôvodnenie 6 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(6b)  Presun ziskov do jurisdikcií s daňovým tajomstvom alebo nízkym zdaňovaním predstavuje osobitné riziko pre daňové príjmy členských štátov, ako aj pre spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie medzi s podnikmi platiacimi a neplatiacimi dane, veľkými aj malými. Okrem všeobecne platných opatrení navrhovaných v tejto smernici pre všetky jurisdikcie je nevyhnutné odradzovať jurisdikcie s daňovým tajomstvom alebo nízkym zdaňovaním od toho, aby zakladali svoje daňové a právne prostredie na skrývaní ziskov na účely vyhýbania sa plateniu daní pri súčasnom nedostatočnom plnení celosvetových noriem, pokiaľ ide o dobrú správu v daňových záležitostiach, ako je automatická výmena daňových informácií, alebo na nedostatočnom presadzovaní daňových právnych predpisov a medzinárodných dohôd napriek politickým záväzkom k vykonávaniu. Navrhujú sa preto osobitné opatrenia s cieľom použiť túto smernicu ako nástroj na zabezpečenie súladu jurisdikcií s daňovým tajomstvom alebo s nízkym zdaňovaním s medzinárodným tlakom na daňovú transparentnosť a spravodlivosť.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh smernice

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)  Dane pri odchode majú za úlohu zaistiť v prípade, že daňovník prevádza aktíva alebo svoju daňovú rezidenciu mimo daňovej jurisdikcie štátu, aby tento štát zdanil ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov vytvorených na jeho území, a to aj ak tento zisk ešte nebol v čase odchodu zrealizovaný. Je preto potrebné určiť, v ktorých prípadoch daňovníci podliehajú pravidlám dane pri odchode a sú zdaňovaní z nerealizovaných ziskov, ktoré boli zahrnuté do jeho prevedených aktív. Na vypočítanie príslušných súm je nevyhnutné stanoviť trhovú hodnotu prevedených aktív na základe princípu nezávislého vzťahu. V rámci Únie je potrebné vyriešiť otázky týkajúce sa uplatňovania dane pri odchode a objasniť podmienky dosiahnutia súladu s právom Únie. V týchto situáciách by daňovníci mali mať právo buď zaplatiť vymeranú výšku dane pri odchode okamžite alebo odložiť splatenie výšky dane, v prípade možnosti spolu s úrokmi a zárukou, o niekoľkých rokov a svoju daňovú povinnosť si splniť prostredníctvom rozložených splátok. Daň pri odchode by sa nemala vyberať, ak je prevod aktív dočasný a pokiaľ sa dané aktíva majú vrátiť do členského štátu prevodcu, ak sa prevod uskutočňuje s cieľom splniť prudenciálne požiadavky alebo na účely riadenia likvidity alebo ak ide o transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov alebo aktíva uložené ako kolaterál.

(7)  Dane pri odchode majú za úlohu zaistiť v prípade, že daňovník prevádza aktíva a zisky alebo svoju daňovú rezidenciu mimo daňovej jurisdikcie štátu, aby tento štát zdanil ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov vytvorených na jeho území, a to aj ak tento zisk ešte nebol v čase odchodu zrealizovaný. Je preto potrebné určiť, v ktorých prípadoch daňovníci podliehajú pravidlám dane pri odchode a sú zdaňovaní z nerealizovaných ziskov, ktoré boli zahrnuté do jeho prevedených aktív alebo ziskov. Na vypočítanie príslušných súm je nevyhnutné stanoviť trhovú hodnotu prevedených aktív alebo ziskov na základe princípu nezávislého vzťahu. V rámci Únie je potrebné vyriešiť otázky týkajúce sa uplatňovania dane pri odchode a objasniť podmienky dosiahnutia súladu s právom Únie. V týchto situáciách by daňovníci mali mať právo buď zaplatiť vymeranú výšku dane pri odchode okamžite alebo odložiť splatenie výšky dane, v prípade možnosti spolu s úrokmi a zárukou, o niekoľkých rokov a svoju daňovú povinnosť si splniť prostredníctvom rozložených splátok. Daň pri odchode by sa nemala vyberať, ak je prevod aktív alebo ziskov dočasný a pokiaľ sa dané aktíva alebo zisky majú vrátiť do členského štátu prevodcu, ak sa prevod uskutočňuje s cieľom splniť prudenciálne požiadavky alebo na účely riadenia likvidity alebo ak ide o transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov alebo aktíva uložené ako kolaterál. Malo by však byť možné, aby členské štáty v takýchto prípadoch ustanovili odpočet.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh smernice

Odôvodnenie 7 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7a)  Nadnárodné spoločnosti príliš často organizujú presun ziskov do daňových rajov bez platenia daní alebo s veľmi nízkymi daňovými sadzbami. Koncepcia stálej prevádzkárne umožní jasné a záväzné vymedzenie podmienok, ktoré musia byť splnené, ak má nadnárodná spoločnosť dokázať, že pôsobí v krajine. Toto prinúti nadnárodné spoločnosti k plateniu daní spravodlivým spôsobom.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh smernice

Odôvodnenie 7 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7b)  Termín „transferové oceňovanie“ sa týka podmienok a dohôd sprevádzajúcich transakcie uskutočnené v rámci nadnárodnej spoločnosti vrátane dcérskych spoločností a krycích spoločností, ktoré sa zbavujú ziskov smerom k materskej nadnárodnej spoločnosti. Označuje ceny účtované medzi pridruženými podnikmi so sídlom v rôznych krajinách pri transakciách v rámci skupiny, ako je prevod tovaru a služieb. Tým, že ceny sú stanovené pridruženými členmi, ktorí nie sú v rámci nadnárodného podniku nezávislí, nemusia odrážať nezávislé trhové ceny. Únia by mala zabezpečiť, aby sa zdaniteľné zisky nadnárodných podnikov umelo nepresúvali mimo jurisdikciu dotknutého členského štátu, a aby základy dane priznávané nadnárodnými podnikmi v príslušnej krajine odrážali hospodársku činnosť, ktorá sa tam vykonáva. V záujme daňovníkov je veľmi dôležité znížiť riziká dvojitého nezdanenia, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku názorovej nezhody medzi dvoma krajinami, pokiaľ ide o určenie úplne trhovej odplaty v rámci medzinárodných transakcií s pridruženými podnikmi. Tento systém neumožňuje zabrániť súboru umelých schém, najmä v prípade produktov, pri ktorých neexistuje trhová cena (napr. franchisingové zmluvy alebo služby poskytované podnikom).

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh smernice

Odôvodnenie 7 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7c)  OECD vypracovala modifikovaný prístup na základe spojitosti s cieľom regulovať systém patentových kolónok. Táto metóda zaručuje, že v rámci systému patentových kolónok sa výhodnejšie zdaňujú iba príjmy, ktoré sú priamo spojené s výdavkami na výskum a vývoj. Je však už možné vnímať ťažkosti pre členské štáty pri uplatňovaní koncepcií spojitosti a hospodárskej podstaty na patentové kolónky. Ak do januára 2017 členské štáty ešte stále nebudú plne uplatňovať modifikovaný prístup na základe spojitosti jednotným spôsobom s cieľom odstrániť súčasné škodlivé režimy patentových kolónok, Komisia by mala predložiť nový záväzný legislatívny návrh na základe článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. CCCTB by mal odstrániť problém presunu ziskov prostredníctvom daňového plánovania v súvislosti s duševným vlastníctvom.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh smernice

Odôvodnenie 7 d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7d)  Daň pri odchode by sa nemala vyberať, ak sú prevedené aktíva hmotnými aktívami vytvárajúcimi aktívne príjmy. Prevody takýchto aktív sú nevyhnutnou súčasťou účinného rozdeľovania zdrojov podniku a nie sú primárne určené na optimalizáciu daní a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, a mali by preto byť vyňaté z týchto ustanovení.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh smernice

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8)  Vzhľadom na ťažkosti spojené s poskytovaním daňovej úľavy v prípade daní zaplatených v zahraničí, štáty majú tendenciu čoraz viac oslobodzovať príjem zo zahraničia od zdanenia v krajine pobytu. Nezamýšľaný negatívny účinok tohto prístupu však spočíva v tom, že podnecuje k situáciám, v ktorých nezdanené alebo nízko zdanené príjmy vstupujú na vnútorný trh a následne kolujú, v mnohých prípadoch nezdanené, v rámci Únie, pričom využívajú nástroje, ktoré dáva právo Únie k dispozícii. Proti takýmto praktikám sa bežne používajú doložky o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania. Je preto potrebné stanoviť takúto doložku o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania, ktorá bude zameraná na niektoré typy príjmov zo zahraničia, napríklad rozdelenie ziskov, výnos z odpredaja podielov a zisky stálej prevádzkarne, ktoré sú oslobodené od daní v Únii a pochádzajú z tretích krajín. Tieto príjmy by mali byť v Únii zdaniteľné, ak boli v tretej krajine zdanené pod určitú úroveň. Vzhľadom na to, že si doložka o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania nevyžaduje kontrolu nízko zdaneného subjektu a riadna účtovná závierka subjektu teda nemusí byť dostupná, výpočet skutočnej daňovej sadzby môže byť veľmi komplikovaný. Členské štáty by preto mali pri uplatňovaní doložky o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania použiť zákonnú sadzbu dane. Členské štáty, ktoré uplatňujú doložku o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania, by mali dať daňový úver za dane zaplatené v zahraničí, aby sa predišlo dvojitému zdaneniu.

(8)  Vzhľadom na ťažkosti spojené s poskytovaním daňovej úľavy v prípade daní zaplatených v zahraničí, štáty majú tendenciu čoraz viac oslobodzovať príjem zo zahraničia od zdanenia v krajine pobytu. Nezamýšľaný negatívny účinok tohto prístupu však spočíva v tom, že podnecuje k situáciám, v ktorých nezdanené alebo nízko zdanené príjmy vstupujú na vnútorný trh a následne kolujú, v mnohých prípadoch nezdanené, v rámci Únie, pričom využívajú nástroje, ktoré dáva právo Únie k dispozícii. Proti takýmto praktikám sa bežne používajú doložky o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania. Je preto potrebné stanoviť takúto doložku o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania, ktorá bude zameraná na niektoré typy príjmov zo zahraničia, napríklad rozdelenie ziskov, výnos z odpredaja podielov a zisky stálej prevádzkarne, ktoré sú oslobodené od daní v Únii. Tieto príjmy by mali byť v Únii zdaniteľné, ak boli zdanené pod určitú úroveň v krajine pôvodu a v absencii rozumnej daňovej zmluvy s podobným účinkom s touto krajinou. Členské štáty, ktoré uplatňujú doložku o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania, by mali dať daňový úver za dane zaplatené v zahraničí, aby sa predišlo dvojitému zdaneniu.

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh smernice

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9)  Všeobecné pravidlá proti zneužívaniu sú v daňových systémoch stanovené s cieľom bojovať proti daňovým praktikám zneužívania, ktoré ešte neboli predmetom konkrétne zameraných ustanovení. Všeobecné pravidlá proti zneužívaniu preto majú za úlohu vyplniť medzery, ktoré by nemali mať vplyv na uplatniteľnosť konkrétnych pravidiel na zabránenie zneužitiu. V rámci Únie by sa uplatnenie všeobecných pravidiel na zabránenie zneužitiu malo obmedzovať na schémy, ktoré sú čisto umelé (nie sú skutočné); v iných prípadoch by daňovník mal mať právo zvoliť si pre svoje obchodné záležitosti daňovo najvýhodnejšiu štruktúru. Okrem toho je dôležité zaistiť, aby sa všeobecné pravidlá na zabránenie zneužitiu uplatňovali vo vnútroštátnom kontexte, v rámci Únie a voči tretím krajinám jednotným spôsobom tak, aby sa rozsah ich pôsobnosti a výsledky ich uplatňovania vo vnútroštátnom a cezhraničnom kontexte nelíšili.

(9)  Všeobecné pravidlá proti zneužívaniu sú v daňových systémoch stanovené s cieľom bojovať proti daňovým praktikám zneužívania, ktoré ešte neboli predmetom konkrétne zameraných ustanovení. Všeobecné pravidlá proti zneužívaniu preto majú za úlohu vyplniť medzery, ktoré by nemali mať vplyv na uplatniteľnosť konkrétnych pravidiel na zabránenie zneužitiu. V rámci Únie by sa uplatnenie všeobecných pravidiel na zabránenie zneužitiu malo uplatňovať na schémy, ktoré sa považujú za škodlivé; Okrem toho je dôležité zaistiť, aby sa všeobecné pravidlá na zabránenie zneužitiu uplatňovali vo vnútroštátnom kontexte, v rámci Únie a voči tretím krajinám jednotným spôsobom tak, aby sa rozsah ich pôsobnosti a výsledky ich uplatňovania vo vnútroštátnom a cezhraničnom kontexte nelíšili.

 

V záujme riadneho riešenia možných konfliktov záujmov, ktorým sú vystavené audítorské spoločnosti pri poskytovaní daňového poradenstva, by sa malo zmeniť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady(EÚ) č. 537/2014.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh smernice

Odôvodnenie 9 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9a)  Schéma alebo súbor schém sa môžu považovať za umelé, ak vedú k odlišnému zdaňovaniu určitých druhov príjmu, napríklad tých, ktoré vytvárajú patenty.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh smernice

Odôvodnenie 9 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9b)  Členské štáty by mali uplatňovať podrobnejšie ustanovenia, ktorými sa objasní, čo sa myslí pod pojmom umelé schémy, ktoré využívajú ich daňovú jurisdikciu. Spoločnosti, ktoré podnecujú takéto umelé schémy, by mali byť predmetom sankcií. S cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam by členské štáty mali cieliť na schémy, ktoré boli zavedené a ktorých hlavným cieľom alebo jedným z hlavných cieľov je získať nespravodlivú daňovú výhodu.

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh smernice

Odôvodnenie 9 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9c)  Členské štáty by mali zaviesť systém sankcií podľa vnútroštátnych právnych predpisov a mali by o ňom informovať Komisiu.

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh smernice

Odôvodnenie 9 d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9d)  Aby sa zabránilo vytváraniu účelových subjektov, napríklad schránkových spoločností alebo krycích spoločností s nižším zdaňovaním, podniky by mali zodpovedať vymedzeniam stálej prevádzkarne a minimálnej hospodárskej podstaty podľa článku 2.

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh smernice

Odôvodnenie 9 e (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9e)  Využívanie schránkových spoločností daňovníkmi pôsobiacimi v Únii by malo byť zakázané. Daňovníci by mali oznámiť daňovým orgánom dôkazy hospodárskej podstaty každého jednotlivého subjektu vo svojej skupine ako súčasť svojho povinného ročného vykazovania podľa jednotlivých krajín.

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh smernice

Odôvodnenie 9 f (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9f)  Na zlepšenie súčasných mechanizmov riešenia cezhraničných daňových sporov v Únii, pokiaľ ide nielen o prípady dvojitého zdanenia, ale aj dvojitého nezdanenia, by sa do januára 2017 mal zaviesť mechanizmus riešenia sporov s jasnejšími pravidlami a prísnejším harmonogramom.

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh smernice

Odôvodnenie 9 g (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9g)  Správna identifikácia daňovníkov je rozhodujúca pre účinnú výmenu informácií medzi daňovými správami. Vytvorenie harmonizovaného spoločného európskeho daňového identifikačného čísla (DIČ) by poskytlo najlepší prostriedok na túto identifikáciu. Umožnilo by akejkoľvek tretej strane, aby rýchlo, ľahko a správne identifikovala a zaznamenávala DIČ v cezhraničných vzťahoch, a slúžilo by ako základ pre účinnú automatickú výmenu informácií medzi daňovými správami členských štátov. Komisia by mala tiež aktívne spolupracovať na vytvorení podobného identifikačného čísla na globálnej úrovni, ako napríklad globálneho identifikátora právnických osôb (LEI), ktorý navrhol Výbor pre regulačný dohľad.

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh smernice

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti majú za následok ďalšie pridelenie príjmov nízko zdaňovanej kontrolovanej dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti. Materská spoločnosť sa potom stáva zdaniteľnou z týchto pridelených príjmov v štáte, v ktorom je daňovým rezidentom. V závislosti od politických priorít tohto štátu sa pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti môžu zameriavať na celú nízko zdaňovanú dcérsku spoločnosť alebo sa môžu obmedzovať na príjem, ktorý bol na túto dcérsku spoločnosť odklonený umelo. Je vhodné, aby sa tieto situácie riešili ako v tretích krajinách, tak aj v Únii. V záujme dodržania základných slobôd by mal byť vplyv pravidiel v rámci Únie obmedzený na schémy, ktoré ústia do umelého presunu ziskov mimo členského štátu materskej spoločnosti smerom ku kontrolovanej zahraničnej spoločnosti. V takom prípade by sa výška príjmov pridelených materskej spoločnosti mala upraviť na základe princípu nezávislého vzťahu, aby štát materskej spoločnosti zdaňoval iba výšku príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do tej miery, do akej nezodpovedajú tomuto princípu. Z rozsahu pôsobnosti pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti by sa mali vylúčiť finančné podniky, ak sú daňovými rezidentmi v Únii, vrátane stálych prevádzkarní takýchto podnikov nachádzajúcich sa v Únii. Dôvodom je, že rozsah pôsobnosti pre oprávnené uplatňovanie pravidiel pre kontrolované zahraničné spoločnosti v rámci Únie by mal byť obmedzený na umelé situácie bez ekonomickej podstaty, čo by znamenalo, že vysoko regulovaný finančný sektor a sektor poisťovníctva by sa týmto pravidlám pravdepodobne vymkli.

(10)  Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti majú za následok ďalšie pridelenie príjmov nízko zdaňovanej kontrolovanej dcérskej spoločnosti jej materskej spoločnosti. Materská spoločnosť sa potom stáva zdaniteľnou z týchto pridelených príjmov v štáte, v ktorom je daňovým rezidentom. V závislosti od politických priorít tohto štátu sa pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti môžu zameriavať na celú nízko zdaňovanú dcérsku spoločnosť alebo sa môžu obmedzovať na príjem, ktorý bol na túto dcérsku spoločnosť odklonený umelo. Je vhodné, aby sa tieto situácie riešili ako v tretích krajinách, tak aj v Únii. Vplyv pravidiel v rámci Únie by mal kryť všetky schémy, ktoré majú ako jeden z hlavných účelov umelý presun ziskov mimo členského štátu materskej spoločnosti smerom ku kontrolovanej zahraničnej spoločnosti. V tomto prípade by sa výška príjmov pridelených materskej spoločnosti mala upraviť na základe princípu nezávislého vzťahu a odkazu na nekalé daňové praktiky ako napríklad kaptívne zaisťovanie, aby štát materskej spoločnosti zdaňoval iba výšku príjmov kontrolovanej zahraničnej spoločnosti do tej miery, do akej nezodpovedajú tomuto princípu. Malo by sa vyhnúť prekrývaniu pravidiel o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach a doložky o prechode.

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh smernice

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)  Hybridné nesúrodé opatrenia sú dôsledkom rozdielov v právnej kvalifikácií platieb (finančných nástrojov) alebo subjektov a tieto rozdiely vychádzajú najavo pri interakcii medzi právnymi systémami dvoch jurisdikcií. Výsledkom takýchto nesúrodých opatrení je často dvojitý odpočet (t.j. odpočet v oboch štátoch) alebo odpočet príjmu v jednom štáte bez toho, aby sa zahrnul do základu dane v druhom štáte. Aby sa tomu predišlo, je nutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by jedna z oboch dotknutých jurisdikcií mala dať hybridnému nástroju alebo subjektu právnu kvalifikáciu a druhá jurisdikcia by ju mala akceptovať. Hoci členské štáty v rámci skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) schválili usmernenia o zdaňovaní hybridných subjektov4 a hybridných stálych prevádzkarní5 v rámci Únie, ako aj o zdaňovaní hybridných subjektov v súvislosti s tretími krajinami, ešte stále je potrebné prijať záväzné pravidlá. Napokon je potrebné obmedziť rozsah pôsobnosti týchto pravidiel na hybridné nesúrodé opatrenia medzi členskými štátmi. Hybridné nesúrodé opatrenia medzi členskými štátmi a tretími krajinami bude treba ďalej preskúmať.

(11)  Hybridné nesúrodé opatrenia sú dôsledkom rozdielov v právnej kvalifikácií platieb (finančných nástrojov) alebo subjektov a tieto rozdiely vychádzajú najavo pri interakcii medzi právnymi systémami dvoch jurisdikcií. Výsledkom takýchto nesúrodých opatrení je často dvojitý odpočet (t. j. odpočet v oboch štátoch) alebo odpočet príjmu v jednom štáte bez toho, aby sa zahrnul do základu dane v druhom štáte. Aby sa tomu predišlo, je nutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by jedna z oboch dotknutých jurisdikcií mala dať hybridnému nástroju alebo subjektu právnu kvalifikáciu a druhá jurisdikcia by ju mala akceptovať. Ak takýto nesúlad vzniká medzi členským štátom a treťou krajinou, riadne zdaňovanie takejto operácie musí zabezpečiť členský štát. Hoci členské štáty v rámci skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) schválili usmernenia o zdaňovaní hybridných subjektov4 a hybridných stálych prevádzkarní5 v rámci Únie, ako aj o zdaňovaní hybridných subjektov v súvislosti s tretími krajinami, ešte stále je potrebné prijať záväzné pravidlá.

__________________

__________________

4 Kódex správania (Zdaňovanie podnikov) – Správa Rade, 16553/14, FISC 225, 11.12.2014.

4 Kódex správania (Zdaňovanie podnikov) – Správa Rade, 16553/14, FISC 225, 11.12.2014.

5 Kódex správania (Zdaňovanie podnikov) – Správa Rade, 9620/15, FISC 60, 11.6.2015.

5 Kódex správania (Zdaňovanie podnikov) – Správa Rade, 9620/15, FISC 60, 11.6.2015.

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh smernice

Odôvodnenie 11 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(11a)  Mali by byť vypracované celoeúniové vymedzenie a vyčerpávajúci čierny zoznam daňových rajov a krajín vrátane tých, ktoré sú v Únii, ktoré narúšajú hospodársku súťaž poskytovaním výhodných daňových schém. Čierny zoznam by mal dopĺňať zoznam sankcií pre nespolupracujúce jurisdikcie, ako aj pre finančné inštitúcie, ktoré pôsobia v daňových rajoch.

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh smernice

Odôvodnenie 12 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(12a)  Jedným z hlavných problémov, ktorým čelia daňové orgány, je to, že nemajú včasný prístup k úplným a relevantným informáciám o stratégiách daňového plánovania nadnárodných spoločností. Takéto informácie by sa mali sprístupniť, aby daňové orgány mohli rýchlo reagovať na daňové riziká efektívnejším posudzovaním týchto rizík, cielením kontrol a zvýrazňovaním potrebných zmien platných právnych predpisov.

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh smernice

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)  Keďže jedným z hlavných cieľov tejto smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči cezhraničným praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, členské štáty konajúce jednotlivo ho nemôžu dosiahnuť uspokojivo. Vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb sú rôznorodé a individuálne opatrenia členských štátov by len zopakovali existujúcu roztrieštenosť vnútorného trhu v oblasti priameho zdaňovania. Nedostatočná efektivita a narušenia vznikajúce vzájomným pôsobením jednotlivých vnútroštátnych opatrení by tak mohli pretrvávať. Výsledkom by bola nekoordinovanosť. Keďže veľká miera neefektívnosti na vnútornom trhu má za následok hlavne problémy cezhraničnej povahy, nápravné opatrenia by sa mali prijať skôr na úrovni Únie. Je preto nevyhnutné prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok a toto sa dá lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Únia teda môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Stanovením minimálnej úrovne ochrany pre vnútorný trh sa táto smernica zameriava len na dosiahnutie minimálnej základnej úrovne koordinácie v rámci Únie na účely splnenia svojich cieľov.

(14)  Keďže jedným z hlavných cieľov tejto smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči cezhraničným praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, členské štáty konajúce jednotlivo ho nemôžu dosiahnuť uspokojivo. Vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb sú rôznorodé a individuálne opatrenia členských štátov by len zopakovali existujúcu roztrieštenosť vnútorného trhu v oblasti priameho zdaňovania. Nedostatočná efektivita a narušenia vznikajúce vzájomným pôsobením jednotlivých vnútroštátnych opatrení by tak mohli pretrvávať. Výsledkom by bola nekoordinovanosť. Keďže veľká miera neefektívnosti na vnútornom trhu má za následok hlavne problémy cezhraničnej povahy, nápravné opatrenia by sa mali prijať skôr na úrovni Únie. Je preto nevyhnutné prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok a toto sa dá lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Únia teda môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Stanovením minimálnej úrovne ochrany pre vnútorný trh sa táto smernica zameriava len na dosiahnutie minimálnej základnej úrovne koordinácie v rámci Únie na účely splnenia svojich cieľov. Prepracovanie právneho rámca daní s cieľom riešiť praktiky, ktoré narúšajú daňový základ, prostredníctvom regulácie, by umožnilo dosiahnuť lepšie výsledky, pokiaľ ide o zaručenie rovnakých podmienok v rámci vnútorného trhu.

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh smernice

Odôvodnenie 14 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(14a)  Komisia by mala vykonať analýzu nákladov a prínosov a posúdiť možný vplyv vysokej úrovne zdaňovania na repatriáciu kapitálu z tretích krajín s nízkymi daňovými sadzbami.

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh smernice

Odôvodnenie 14 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(14b)  Všetky obchodné dohody a dohody o hospodárskom partnerstve, ktorých zmluvnou stranou je Únia, by mali obsahovať ustanovenia o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach s cieľom zvýšiť transparentnosť a zlepšiť boj proti škodlivým daňovým praktikám.

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh smernice

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15)  Komisia by mala vyhodnotiť vykonávanie tejto smernice tri roky po nadobudnutí jej účinnosti a Rade o ňom podať správu. Členské štáty by Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie,

(15)  Komisia by mala zaviesť osobitný monitorovací mechanizmus na zabezpečenie správneho vykonávania tejto smernice a jednotného výkladu jej opatrení členskými štátmi. Mala by vyhodnotiť vykonávanie tejto smernice tri roky po nadobudnutí jej účinnosti a podať o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade. Členské štáty by Európskemu parlamentu a Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie.

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – bod 1 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(1a)  „daňovník“ je spoločnosť patriaca do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – bod 4 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4a)  „náklady na licenčné poplatky“ sú náklady vyplývajúce z platieb akéhokoľvek druhu vyplácaných ako protihodnota  za používanie alebo za právo na používanie akéhokoľvek autorského práva na literárne, umelecké alebo vedecké dielo, vrátane kinematografických filmov a softvéru, akéhokoľvek patentu, obchodnej značky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného vzoru alebo postupu, alebo za informácie týkajúce sa priemyselných, obchodných alebo vedeckých skúseností alebo akéhokoľvek iného nehmotného aktíva; platby za používanie alebo za právo na používanie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia sa považujú za náklady na licenčné poplatky.

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – bod 4 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4b)  „jurisdikcia s daňovým tajomstvom alebo nízkym zdaňovaním“ je akákoľvek jurisdikcia, ktorá od 31. decembra 2016 spĺňa ktorékoľvek z týchto kritérií:

 

a)  absencia automatickej výmeny informácií so všetkými signatármi mnohostrannej dohody medzi príslušnými orgánmi podľa spoločného štandardu oznamovania OECD;

 

b)  neexistencia registra konečných vlastníkov spoločností, trustov a ekvivalentných právnych štruktúr, ktoré aspoň spĺňajú minimálne normy vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 1a;

 

c)  právne alebo správne predpisy alebo postupy, ktoré poskytujú priaznivé daňové zaobchádzanie podnikom bez ohľadu na to, či sa zapájajú do skutočnej hospodárskej činnosti alebo majú významnú hospodársku prítomnosť v dotknutej krajine;

 

d)  zákonná sadzba dane z príjmov právnických osôb je nižšia než 60 % priemernej váženej dane z príjmov právnických osôb v Únii.

 

__________________

 

1aSmernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73).

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – bod 7 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7a)  „ stála prevádzkareň“ je pevné miesto podnikania nachádzajúce sa v niektorom členskom štáte, prostredníctvom ktorého sa v plnej alebo čiastočnej miere vykonáva podnikanie spoločnosti iného členského štátu; toto vymedzenie by malo riešiť aj situácie, v ktorých sa spoločnosti, ktoré sa zapájajú do úplne dematerializovaných digitálnych činností, považujú za spoločnosti so stálou prevádzkarňou v členskom štáte, ak majú v hospodárstve danej krajiny významnú prítomnosť;

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – bod 7 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7b)  „daňový raj“ je jurisdikcia charakterizovaná jedným alebo viacerými z týchto kritérií:

 

a)  žiadne alebo iba nominálne zdaňovanie nerezidentov;

 

b)  zákony alebo administratívne praktiky, ktoré bránia účinnej výmene daňových informácií s inými vládami;

 

c)  právne alebo správne ustanovenia zamedzujúce daňovej transparentnosti alebo absencia požiadavky vykonávania podstatnej hospodárskej činnosti.

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – bod 7 c (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7c)  „minimálna hospodárska podstata“ sú faktické prvky vrátane v kontexte digitálneho hospodárstva, ktoré umožňujú vymedziť podnik na základe faktických kritérií ako existencia vlastných ľudských a materiálnych zdrojov subjektu, samostatnosť riadenia, právna realita a prípadne charakter aktív;

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – bod 7 d (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7d)  „európske daňové identifikačné číslo“ (DIČ) je číslo vymedzené v oznámení Komisie zo 6.decembra 2012 o akčnom pláne na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom. ;

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – bod 7 e (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7e)  „transferové ceny“ sú ceny, za ktoré podnik prevádza hmotný tovar alebo nehmotné aktíva alebo poskytuje služby pridruženým podnikom;

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – bod 7 f (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7f)  „patentová kolónka“ je systém na výpočet príjmov z duševného vlastníctva (DV), ktoré sú oprávnené na daňové zvýhodnenie vytvorením spojitosti medzi oprávnenými výdavkami vynaloženými na vytvorenie aktív DV (vyjadrenými ako podiel celkových výdavkov na vytvorenie aktív DV) a príjmami vyplývajúcimi z týchto aktív DV; tento systém obmedzuje aktíva DV na patenty alebo nehmotný tovar s rovnocennou funkciou a je základom vymedzenia pojmov „oprávnené výdavky“, „celkové výdavky“ a „príjem z aktív DV“;

Pozmeňujúci návrh    43

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – bod 7 g (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7g)  „schránková spoločnosť“ je akýkoľvek druh právnickej osoby bez hospodárskej podstaty vytvorenej na čisto daňové účely.

Pozmeňujúci návrh    44

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – bod 7 h (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7h)  „osoba alebo podnik spojený s daňovníkom“je situácia, keď prvá osoba vlastní viac ako 25 % účasti v druhej, alebo keď existuje tretia osoba, ktorá vlastní viac ako 25 % účasti v prvej aj v druhej osobe.

Pozmeňujúci návrh    45

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – bod 7 i (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7i)  „hybridné nesúrodé opatrenie“ je situácia medzi daňovníkom v jednom členskom štáte a pridruženým podnikom, ako sú vymedzené podľa platného systému dane z príjmu právnických osôb, v inom členskom štáte alebo tretej krajine, v ktorej sa nasledujúci výsledok môže pripísať rozdielom v právnom posúdení finančného nástroja alebo subjektu:

 

a)  k odpočtu tej istej platby, výdavkov alebo strát dochádza v členskom štáte, v ktorom má platba zdroj, v ktorom sa výdavky vynaložili alebo v ktorom došlo ku stratám, ako aj v inom členskom štáte alebo tretej krajine („dvojitý odpočet“); alebo

 

b)  došlo k odpočtu platby v členskom štáte alebo tretej krajine, kde má platba zdroj, bez zodpovedajúceho zahrnutia tej istej platby v inom členskom štáte alebo tretej krajine („odpočet bez zahrnutia“).

Pozmeňujúci návrh    46

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Prebytočné náklady na prijaté úvery a pôžičky sú odpočítateľné v daňovom roku, v ktorom vznikli, len do výšky 30 percent príjmov daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (EBITDA) alebo do výšky 1 000 000 EUR, podľa toho, ktorá suma je vyššia. EBITDA sa vypočíta tak, že k zdaniteľnému príjmu sa prirátajú (späť) daňovo upravené sumy čistých úrokových nákladov a iné náklady zodpovedajúce úroku, ako aj daňovo upravené sumy odpisov a amortizácie.

2.  Prebytočné náklady na prijaté úvery a pôžičky sú odpočítateľné v daňovom roku, v ktorom vznikli, len do výšky 20 percent príjmov daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (EBITDA) alebo do výšky 2 000 000 EUR, podľa toho, ktorá suma je vyššia. EBITDA sa vypočíta tak, že k zdaniteľnému príjmu sa prirátajú (späť) daňovo upravené sumy čistých úrokových nákladov a iné náklady zodpovedajúce úroku, ako aj daňovo upravené sumy odpisov a amortizácie.

Pozmeňujúci návrh    47

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  Členské štáty môžu vylúčiť z pôsobnosti odseku 2 neprimerané náklady na pôžičky tretích strán použité na financovanie verejného infraštruktúrneho projektu, ktorý trvá aspoň 10 rokov a považuje sa za projekt vo všeobecnom verejnom záujme členského štátu alebo Únie.

Pozmeňujúci návrh    48

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  EBITDA v daňovom roku, ktorý nie je úplne absorbovaný nákladmi na prijaté úvery a pôžičky, ktoré vznikli daňovníkovi v danom daňovom roku alebo v predchádzajúcich daňových rokoch, sa môže preniesť do budúcich daňových rokov.

4.  EBITDA v daňovom roku, ktorý nie je úplne absorbovaný nákladmi na prijaté úvery a pôžičky, ktoré vznikli daňovníkovi v danom daňovom roku alebo v predchádzajúcich daňových rokoch, sa môže preniesť do budúcich daňových rokov počas piatich rokov.

Pozmeňujúci návrh    49

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5.  Náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré nemožno odpočítať v bežnom daňovom roku podľa odseku 2, sú odpočítateľné do výšky 30 percent EBITDA v nasledujúcich daňových rokoch rovnakým spôsobom, ako náklady na prijaté úvery a pôžičky v týchto rokoch.

5.  Náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré nemožno odpočítať v bežnom daňovom roku podľa odseku 2, sú odpočítateľné do výšky 20 percent EBITDA v piatich nasledujúcich daňových rokoch rovnakým spôsobom, ako náklady na prijaté úvery a pôžičky v týchto rokoch.

Pozmeňujúci návrh    50

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

6.  Odseky 2 až 5 sa neuplatňujú na finančné podniky.

6.  Odseky 2 až 5 sa neuplatňujú na finančné podniky. Komisia musí preskúmať rozsah pôsobnosti tohto článku, ak a keď sa dosiahne dohoda na úrovni OECD a keď Komisia rozhodne, že dohodu OECD je možné realizovať na úrovni Únie.

Pozmeňujúci návrh    51

Návrh smernice

Článok 4 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 4a

 

Stála prevádzkareň

 

1.  Stále miesto podnikania, ktoré daňovník využíva alebo udržiava, sa považuje za stálu prevádzkareň, ak ten istý daňovník alebo osoba s ním úzko spojená vykonáva obchodnú činnosť na rovnakom mieste alebo na inom mieste v tom istom štáte, a:

 

a)  toto miesto alebo iné miesto predstavuje stálu prevádzkareň pre daňovníka alebo osobu s ním úzko spojenú v zmysle tohto článku, alebo

 

b)  celková činnosť vyplývajúca z kombinácie činností vykonávaných daňovníkom a osobou s ním úzko spojenou na rovnakom mieste, alebo tým istým daňovníkom alebo osobami úzko spojenými na dvoch miestach, nemá prípravnú alebo pomocnú povahu, za predpokladu, že obchodné činnosti vykonávané daňovníkom a osobou s ním úzko spojenou na rovnakom mieste, alebo tým istým daňovníkom alebo osobami s ním úzko spojenými na dvoch miestach, predstavujú doplnkové funkcie, ktoré sú súčasťou ucelenej obchodnej činnosti.

 

2.  Ak určitá osoba koná v danom štáte v mene daňovníka a v rámci toho bežne uzatvára zmluvy alebo bežne zohráva hlavnú úlohu vedúcu k uzatváraniu zmlúv, ktoré sa systematicky uzatvárajú bez podstatných zmien zo strany daňovníka, a ak sú tieto zmluvy:

 

a)  v mene daňovníka, alebo

 

b)  určené na prevod majetku, ktorý daňovník vlastní alebo ktorý má právo využívať, alebo určené na poskytnutie práva na využívanie takéhoto majetku, alebo

 

c)  na poskytovanie služieb daňovníkom sa daňovník považuje za daňovníka so stálou prevádzkarňou v danom štáte pre všetky činnosti, ktoré uvedená osoba vykonáva pre daňovníka, pokiaľ činnosti tejto osoby nemajú takú pomocnú alebo prípravnú povahu, že v prípade, že sa vykonávajú na stálom mieste podnikania, z tohto stáleho miesta podnikania nerobia stálu prevádzkareň v zmysle tohto odseku.

 

3.  Členské štáty zosúladia svoje platné právne predpisy a akékoľvek dvojstranné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto vymedzením.

 

4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty týkajúce sa pojmov prípravného alebo pomocného charakteru.

Pozmeňujúci návrh    52

Návrh smernice

Článok 4 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 4b

 

Zisky pripísateľné stálej prevádzkarni

 

1.  Zisky v členskom štáte, ktoré sú pripísateľné stálej prevádzkarni uvedenej v článku 4a, sú aj zisky, ktoré možno očakávať, najmä pri jej obchodovaní s ostatnými časťami podniku, ak by boli samostatnými a nezávislými podnikmi vykonávajúcimi tú istú činnosť a za podobných podmienok, berúc do úvahy aktíva a riziká dotknutých stálych prevádzkární.

 

2.  Ak členský štát upraví zisky pripísateľné stálej prevádzkarni uvedenej v odseku 1 a zodpovedajúcim spôsobom ho zdaňuje, zisk a dane v iných členských štátoch by sa mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť, aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu.

 

3.  OECD v rámci akcie 7 BEPS OECD v súčasnosti skúma pravidlá vymedzené v článku 7 modelovej zmluvy OECD o ziskoch pripísateľných stálym prevádzkam, a po ich aktualizácii členské štáty zosúladia svoje platné právne predpisy.

Pozmeňujúci návrh    53

Návrh smernice

Článok 4 c (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 4c

 

Jurisdikcie s daňovým tajomstvom alebo nízkym zdaňovaním

 

1.  Členské štáty môžu uložiť zrážkovú daň na platby od subjektu v tomto členskom štáte subjektu v jurisdikcii s daňovým tajomstvom alebo nízkym zdaňovaním.

 

2.  Na platby, ktoré nie sú priamo smerované subjektu v jurisdikcii s daňovým tajomstvom alebo nízkym zdaňovaním, ale pri ktorých možno rozumne predpokladať, že sú smerované subjektu v jurisdikcii s daňovým tajomstvom alebo nízkym zdaňovaním, nepriamo, t. j. prostredníctvom jednoduchých sprostredkovateľov v iných jurisdikciách, sa tiež vzťahuje odsek 1.

 

3.  Členské štáty včas aktualizujú akékoľvek dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré v súčasnosti bránia takejto úrovni zrážkovej dane, s cieľom odstrániť všetky právne prekážky brániace tomuto opatreniu kolektívnej obrany.

Pozmeňujúci návrh    54

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Daňovník podlieha dani vo výške rovnajúcej sa trhovej hodnote prevedených aktív v čase odchodu zníženej o ich hodnotu na daňové účely v prípade niektorej z týchto situácií:

1.  Daňovník podlieha dani vo výške rovnajúcej sa trhovej hodnote prevedených aktív v čase odchodu aktív zníženej o ich hodnotu na daňové účely v prípade niektorej z týchto situácií:

Pozmeňujúci návrh    55

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  daňovník prevádza aktíva zo svojho ústredia do svojej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo tretej krajine;

a)  daňovník prevádza aktíva zo svojho ústredia do svojej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, pretože členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva z dôvodu prevodu;

Pozmeňujúci návrh    56

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  daňovník prevádza aktíva zo svojej stálej prevádzkarne v členskom štáte do svojho ústredia alebo inej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo tretej krajine;

b)  daňovník prevádza aktíva zo svojej stálej prevádzkarne v členskom štáte do svojho ústredia alebo do inej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo v tretej krajine, pretože členský štát, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva z dôvodu prevodu;

Pozmeňujúci návrh    57

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 1 – písmeno d

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

d)  daňovník prevádza svoju stálu prevádzkareň mimo členského štátu.

d)  daňovník prevádza svoju stálu prevádzkáreň do iného členského štátu alebo tretej krajiny, pretože členský štát, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva z dôvodu prevodu.

Pozmeňujúci návrh    58

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Na účely prvého pododseku písmena c) akýkoľvek nasledujúci prevod aktív zo stálej prevádzkárne, ktorá sa nachádza v prvom členskom štáte a s ktorou sú aktíva skutočne spojené, do tretej krajiny, sa považuje za odpredaj za trhovú cenu.

Na účely prvého pododseku písmena c) akýkoľvek nasledujúci prevod aktív vrátane ziskov zo stálej prevádzkárne, ktorá sa nachádza v prvom členskom štáte a s ktorou sú aktíva skutočne spojené, do tretej krajiny, sa považuje za odpredaj za trhovú cenu.

Pozmeňujúci návrh    59

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 2 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  daňovník prevádza aktíva zo svojho ústredia do svojej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Dohoda o EHP);

a)  daňovník prevádza aktíva vrátane ziskov zo svojho ústredia do svojej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (Dohoda o EHP);

Pozmeňujúci návrh    60

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 2 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  daňovník prevádza aktíva zo svojej stálej prevádzkarne v členskom štáte do svojho ústredia alebo inej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o EHP;

b)  daňovník prevádza aktíva vrátane ziskov zo svojej stálej prevádzkarne v členskom štáte do svojho ústredia alebo inej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o EHP;

Pozmeňujúci návrh    61

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 4 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  prevedené aktíva sa následne prevádzajú do tretej krajiny;

b)  prevedené aktíva vrátane ziskov sa následne prevádzajú do tretej krajiny;

Pozmeňujúci návrh    62

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 4 – písmeno d

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

d)  daňovník vstupuje do konkurzu alebo je v likvidácii.

d)  daňovník je účastníkom postupu urovnania s veriteľmi, vstupuje do konkurzu alebo je v likvidácii.

Pozmeňujúci návrh    63

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

7.  Tento článok sa neuplatňuje na dočasné prevody aktív, ak sa aktíva majú vrátiť do členského štátu prevodcu.

7.  Tento článok sa neuplatňuje na dočasné prevody aktív, ak sa aktíva majú vrátiť do členského štátu prevodcu, ani na prevody hmotných aktív s cieľom vytvárať príjmy z aktívnej podnikateľskej činnosti. Na využitie tejto výnimky bude daňovník musieť preukázať svojim daňovým orgánom, že zahraničný príjem pochádza z aktívnej podnikateľskej činnosti. Toto by sa mohlo uskutočniť formou osvedčenia od zahraničných daňových orgánov.

Pozmeňujúci návrh    64

Návrh smernice

Článok 5 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 5a

 

Transferové oceňovanie

 

1.   V súlade s dokumentom OECD z roku 2010 s názvom Zásady pre transferové oceňovanie určené nadnárodným spoločnostiam a daňovým správam zisky, ktoré podnik mohol dosiahnuť, ale ich nedosiahol v dôsledku nasledujúcich podmienok, môžu byť zahrnuté do ziskov tohto podniku a následne zdanené:

 

a)  podnik z jedného štátu sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na riadení, kontrole alebo základnom imaní podniku z iného štátu, alebo

 

b)  sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo základnom imaní podniku z jedného štátu a podniku z iného štátu, a

 

c)  sú v jednom aj druhom prípade oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazané dohodnutými alebo uloženými podmienkami, ktoré sa líšia od podmienok, na ktorých by sa dohodli nezávislé podniky,

 

2.  Ak štát zahrnie do zisku podniku z tohto štátu a príslušne zdaní zisk, ktorý podnik z druhého štátu zdanil v tomto druhom štáte, a ak takto zahrnutý zisk je zisk, ktorý by dosiahol podnik z prvého štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli rovnaké, ako podmienky dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, druhý štát vykoná primeranú úpravu výšky dane, ktorú vybral z tohto zisku. Pri určovaní tejto úpravy sa zohľadnia ďalšie ustanovenia tejto smernice a v prípade potreby príslušné orgány zmluvných štátov navzájom konzultujú.

Pozmeňujúci návrh    65

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Členské štáty nemôžu daňovníka oslobodiť od dane z príjmu zo zahraničia, ktorý daňovník prijal ako rozdelené zisky od subjektu v tretej krajine alebo ako výnos z odpredaja podielov v držbe subjektu v tretej krajine alebo ako príjem zo stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v tretej krajine, ak daný subjekt alebo stála prevádzkareň podliehajú, v krajine rezidencie subjektu alebo v krajine, v ktorej sa stála prevádzkareň nachádza, dani zo ziskov so zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb nižšou ako 40 percent zákonnej sadzby dane, ktorá by sa vymerala v uplatniteľnom systéme dane z príjmu právnických osôb v členskom štáte daňovníka. Za týchto okolností daňovník podlieha dani z príjmov zo zahraničia, pričom sa z jeho daňovej povinnosti v štáte jeho daňovej rezidencie odpočíta daň zaplatená v tretej krajine. Tento odpočet nepresiahne výšku dane, ktorá sa vypočítala pred odpočtom a vzťahuje sa na zdaniteľný príjem.

1.  Členské štáty neoslobodia daňovníka od dane z príjmov zo zahraničia, ktoré nepochádzajú z aktívnej podnikateľskej činnosti a ktoré daňovník prijal ako rozdelené zisky od subjektu v tretej krajine alebo ako výnos zo scudzenia podielov držaných v subjekte v tretej krajine alebo ako príjem zo stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v tretej krajine, ak daný subjekt alebo stála prevádzkareň podliehajú v krajine rezidencie subjektu alebo v krajine, v ktorej sa stála prevádzkareň nachádza, zákonnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb nižšej ako 15 %. Za týchto okolností daňovník podlieha dani z príjmov zo zahraničia, pričom sa z jeho daňovej povinnosti v štáte jeho daňovej rezidencie odpočíta daň zaplatená v tretej krajine. Tento odpočet nepresiahne výšku dane, ktorá sa vypočítala pred odpočtom a vzťahuje sa na zdaniteľný príjem. Na využitie tejto výnimky bude daňovník musieť preukázať svojim daňovým orgánom, že zahraničný príjem pochádza z aktívnej podnikateľskej činnosti. Toto by sa mohlo uskutočniť formou osvedčenia od zahraničných daňových orgánov.

Pozmeňujúci návrh    66

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 1 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1a.  Odsek 1 sa uplatňuje aj v rámci Únie.

Pozmeňujúci návrh    67

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 2 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Odsek 1 sa neuplatňuje na tieto typy strát:

2.  Odsek 1 sa neuplatňuje na zahraničné straty.

Pozmeňujúci návrh    68

Návrh smernice

Článok 7 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Schémy, ktoré nie sú skutočné, alebo súbory schém, ktoré sa vykonávajú hlavne s cieľom získať daňovú výhodu, ktorá je v rozpore s cieľom alebo účelom inak uplatniteľných daňových ustanovení, sa na účely výpočtu daňovej povinnosti právnických osôb neberú do úvahy. Schéma môže pozostávať z viac ako jedného kroku alebo časti.

1.  Schémy, ktoré nie sú skutočné, alebo súbory schém, ktorých hlavným účelom alebo jedným z hlavných účelov je získať daňovú výhodu, ktorá je v rozpore s cieľom alebo účelom inak uplatniteľných daňových ustanovení, nie sú skutočné pri zohľadnení všetkých podstatných faktov a okolnosti, sa na účely výpočtu daňovej povinnosti právnických osôb neberú do úvahy. Schéma môže pozostávať z viac ako jedného kroku alebo časti.

Pozmeňujúci návrh    69

Návrh smernice

Článok 7 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  Ak sa v súlade s odsekom 1 schémy alebo súbory schém neberú do úvahy, daňová povinnosť sa vypočíta na základe ekonomickej podstaty v súlade s vnútroštátnym právom.

3.  Ak sa v súlade s odsekom 1 schémy alebo súbory schém neberú do úvahy, daňová povinnosť sa vypočíta na základe ekonomickej podstaty v súlade s článkom 2.

Pozmeňujúci návrh    70

Návrh smernice

Článok 7 – odsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a.  Členské štáty pridelia primerané ľudské, odborné a rozpočtové zdroje svojim národným daňovým orgánom, predovšetkým daňovým audítorom, ako aj zdroje na odbornú prípravu zamestnancov daňových orgánov zameranú na cezhraničnú spoluprácu pri daňových podvodoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam, ako aj o automatickej výmene informácií s cieľom zabezpečiť úplné vykonávanie tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh    71

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Základ dane daňovníka zahŕňa nerozdelený príjem subjektu, keď sú splnené tieto podmienky:

1.  Základ dane daňovníka zahŕňa príjem subjektu, keď sú splnené tieto podmienky:

Pozmeňujúci návrh    72

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  podľa všeobecného režimu krajiny subjektu zisky podliehajú skutočnej daňovej sadzbe nižšej ako 40 percent skutočnej daňovej sadzby, ktorá by sa vymeriavala v uplatniteľnom systéme dane z príjmu právnických osôb v členskom štáte daňovníka;

b)  zisky subjektu podliehajú sadzbe dane z príjmu právnických osôb nižšej ako 15 %; táto sadzba sa posudzuje na základe zisku pred uplatnením operácií zavedených v týchto krajinách s cieľom znížiť základ dane, na ktorý sa sadzba uplatňuje; táto sadzba sa každoročne upraví podľa hospodárskeho vývoja svetového obchodu;

Pozmeňujúci návrh    73

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 1 – písmeno c – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  viac než 50 percent príjmu plynúceho subjektu patrí do niektorej z týchto kategórií:

c)  viac než 25 % príjmu plynúceho subjektu patrí do niektorej z týchto kategórií:

Pozmeňujúci návrh    74

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 1 – písmeno c – bod vii a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(viia)  príjmy z tovaru, s ktorým sa obchoduje s daňovníkom alebo s jeho pridruženými podnikmi, s výnimkou štandardizovaného tovaru, s ktorým sa pravidelne obchoduje medzi nezávislými stranami a pre ktorý existujú ceny pozorovateľné verejnosťou;

Pozmeňujúci návrh    75

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Písmeno c) prvého pododseku sa uplatňuje na finančné podniky, len ak viac než 50 percent príjmu subjektu v týchto kategóriách pochádza z transakcií s daňovníkom alebo jeho pridruženými podnikmi.

Písmeno c) prvého pododseku sa uplatňuje na finančné podniky, len ak viac než 25 percent príjmu subjektu v týchto kategóriách pochádza z transakcií s daňovníkom alebo jeho pridruženými podnikmi.

Pozmeňujúci návrh    76

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 2 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Členské štáty neuplatňujú odsek 1, ak je subjekt daňovým rezidentom v členskom štáte alebo tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o EHP, alebo ak ide o stálu prevádzkareň subjektu tretej krajiny nachádzajúcu sa v členskom štáte, pokiaľ zriadenie subjektu nie je čisto umelé, alebo pokiaľ sa subjekt v rámci svojej činnosti nezapája do špekulatívnych schém, ktoré nie sú skutočné a zaviedli sa hlavne s cieľom získať daňovú výhodu.

2.  Členské štáty neuplatňujú odsek 1, ak je subjekt daňovým rezidentom v členskom štáte alebo tretej krajine, ktorá je zmluvnou stranou Dohody o EHP, alebo ak ide o stálu prevádzkareň subjektu z tretej krajiny nachádzajúcu sa v členskom štáte, pokiaľ prevádzkareň subjektu neprejde skúškou hospodárskej podstaty alebo pokiaľ sa subjekt v rámci svojej činnosti zapája do špekulatívnych schém, ktoré nie sú skutočné a zaviedli sa hlavne s cieľom získať daňovú výhodu. V osobitnom prípade poisťovní sa skutočnosť, že materská spoločnosť zaisťuje svoje riziká prostredníctvom vlastných dcérskych spoločností, považuje za nepravú.

Pozmeňujúci návrh    77

Návrh smernice

Článok 10 – názov

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Hybridné nesúrodé opatrenia

Hybridné nesúrodé opatrenia medzi členskými štátmi

Pozmeňujúci návrh    78

Návrh smernice

Článok 10 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Ak dva členské štáty z právneho hľadiska kvalifikujú rozdielne toho istého daňovníka (hybridný subjekt) vrátane jeho stálych prevádzkarní v jednom alebo viacerých členských štátoch a tento stav vedie buď situácii, kde k odpočtu tej istej platby, výdavkov alebo strát dôjde aj v členskom štáte, v ktorom má platba zdroj, vznikli výdavky alebo sa utrpeli straty, a v inom členskom štáte, alebo k situácii, kde dôjde k odpočtu platby v členskom štáte, v ktorom má platba zdroj, bez toho, aby sa tá istá platba zodpovedajúcim spôsobom zahrnula v druhom členskom štáte, právnu kvalifikáciu, ktorú hybridnému subjektu pridelil členský štát, v ktorom má platba zdroj, vznikli výdavky alebo sa utrpeli straty, druhý členský štát uplatňuje.

Ak dva členské štáty z právneho hľadiska kvalifikujú rozdielne toho istého daňovníka (hybridný subjekt) vrátane jeho stálych prevádzkarní v jednom alebo viacerých členských štátoch a tento stav vedie buď situácii, kde k odpočtu tej istej platby, výdavkov alebo strát dôjde aj v štáte, v ktorom má platba zdroj, vznikli výdavky alebo sa utrpeli straty, a v inom štáte, alebo k situácii, kde dôjde k odpočtu platby v štáte, v ktorom má platba zdroj, bez toho, aby sa tá istá platba zodpovedajúcim spôsobom zahrnula v druhom štáte, právnu kvalifikáciu, ktorú hybridnému subjektu pridelil štát, v ktorom má platba zdroj, vznikli výdavky alebo sa utrpeli straty, druhý štát uplatňuje.

Pozmeňujúci návrh    79

Návrh smernice

Článok 10 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Ak dva členské štáty z právneho hľadiska kvalifikujú rôzne tú istú platbu (hybridný nástroj) a tento stav vedie k situácii, že dôjde k odpočtu v členskom štáte, v ktorom má platba zdroj, bez toho, aby sa tá istá platba zodpovedajúcim spôsobom zahrnula v druhom členskom štáte, právnu kvalifikáciu, ktorú hybridnému nástroju pridelil členský štát, v ktorom má platba zdroj, druhý členský štát uplatňuje.

Ak dva štáty z právneho hľadiska kvalifikujú rôzne tú istú platbu (hybridný nástroj) a tento stav vedie k situácii, že dôjde k odpočtu v štáte, v ktorom má platba pôvod, bez toho, aby sa tá istá platba zodpovedajúcim spôsobom zahrnula v druhom štáte, právnu kvalifikáciu, ktorú hybridnému nástroju pridelil štát, v ktorom má platba pôvod, uplatňuje aj druhý štát.

Pozmeňujúci návrh    80

Návrh smernice

Článok 10 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Členské štáty aktualizujú svoje dohody o zamedzení dvojitého zdanenia s tretími krajinami alebo kolektívne rovnocenné dohody, aby ustanovenia tohto článku boli uplatniteľné v cezhraničných vzťahoch medzi členskými štátmi a tretími krajinami.

Pozmeňujúci návrh    81

Návrh smernice

Článok 10 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 10a

 

Hybridné nesúrodé opatrenia súvisiace s tretími krajinami

 

Ak hybridné nesúrodé opatrenie medzi členským štátom a treťou krajinou má za následok dvojitý odpočet, členský štát odmietne odpočet takejto platby, pokiaľ tretia krajina tak už urobila.

 

Ak hybridné nesúrodé opatrenie medzi členským štátom a treťou krajinou má za následok odpočet bez zahrnutia, členský štát podľa potreby odmietne odpočet takejto platby, pokiaľ tretia krajina tak už urobila.

Pozmeňujúci návrh    82

Návrh smernice

Článok 10 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 10b

 

Efektívna sadzba dane

 

1.  Komisia vypracuje spoločnú metódu výpočtu efektívnej sadzby dane v každom členskom štáte, aby sa mohla zostaviť porovnávacia tabuľka efektívnych sadzieb dane v jednotlivých členských štátoch.

Pozmeňujúci návrh    83

Návrh smernice

Článok 10 c (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 10c

 

Opatrenia proti zneužívaniu daňových zmlúv

 

1.  Členské štáty zmenia svoje dvojstranné daňové zmluvy, aby zahŕňali nasledujúce ustanovenia:

 

a)  doložka, ktorou sa zabezpečí, aby sa obe zmluvné strany zaviazali, že dane sa budú platiť v krajine, v ktorej vykonávajú hospodárske činnosti a v ktorej sa vytvára hodnota,

 

b)  dodatok, ktorý objasňuje, že cieľom dvojstranných dohovorov je popri zamedzení dvojitého zdanenia boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam,

 

c)  doložka o skúške hlavného účelu založenej na všeobecnom pravidle proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ako je vymedzené v odporúčaní Komisie z 28. januára 2016 o vykonávaní opatrení proti zneužívaniu daňových zmlúv (C (2016) 271 final),

 

d)  vymedzenie pojmu stála prevádzkareň v zmysle článku 5 vzorového dohovoru OECD o daniach;

 

2.  Komisia vypracuje do 31. decembra 2017 návrh európskeho prístupu k daňovým zmluvám s cieľom vytvoriť európsky vzor daňovej zmluvy, ktorý by mohol nakoniec nahradiť tisíce dvojstranných zmlúv uzavretých každým členským štátom;

 

3.  Členské štáty odsúdia alebo upustia od podpísania dvojstranných dohôd s jurisdikciami, ktoré nedodržiavajú minimálne normy dohodnutých úniových zásad dobrej správy v daňových záležitostiach.

Pozmeňujúci návrh    84

Návrh smernice

Článok 10 d (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 10d

 

Dobrá správa v daňových záležitostiach

 

1.  Komisia zahrnie ustanovenia o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach s cieľom zvýšiť transparentnosť a zlepšiť boj proti škodlivým daňovým praktikám v rámci medzinárodných obchodných dohôd a dohôd o hospodárskom partnerstve, ktorých je Únia zmluvnou stranou.

Pozmeňujúci návrh    85

Návrh smernice

Článok 10 e (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 10e

 

Sankcie

 

Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách, ktoré sa uložia v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zaistenie ich vykonávania. Stanovené sankcie sú účinné, primerané a odradzujúce. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii tieto pravidlá a opatrenia a informujú ju o všetkých následných zmenách týchto pravidiel a opatrení. .

Pozmeňujúci návrh    86

Návrh smernice

Článok 11 – názov

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Preskúmanie

Preskúmanie a monitorovanie

Pozmeňujúci návrh    87

Návrh smernice

Článok 11 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Komisia vyhodnotí vykonávanie tejto smernice tri roky po nadobudnutí jej účinnosti a Rade o ňom podá správu.

1.  Komisia vyhodnotí vykonávanie tejto smernice tri roky po nadobudnutí jej účinnosti a podá o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade.

Pozmeňujúci návrh    88

Návrh smernice

Článok 11 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Členské štáty Komisii poskytujú všetky informácie potrebné na vyhodnotenie vykonávania tejto smernice.

2.  Členské štáty poskytujú Európskemu parlamentu a Komisii všetky informácie potrebné na vyhodnotenie vykonávania tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh    89

Návrh smernice

Článok 11 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  Komisia zavedie osobitný monitorovací mechanizmus na zabezpečenie úplnej a primeranej transpozície tejto smernice a správneho výkladu všetkých stanovených vymedzení a opatrení požadovaných členskými štátmi, s cieľom vytvoriť koordinovaný európsky prístup na boj proti BEPS.

Pozmeňujúci návrh    90

Návrh smernice

Článok 11 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 11a

 

Európske daňové identifikačné číslo

 

Komisia predloží legislatívny návrh na zavedenie harmonizovaného spoločného európskeho daňového identifikačného čísla do 31. decembra 2016 s cieľom dosiahnuť, aby sa automatická výmena daňových informácií vnútri Únie stala účinnejšou a spoľahlivejšou.

Pozmeňujúci návrh    91

Návrh smernice

Článok 11 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 11b

 

Povinná automatická výmena informácií v oblasti daní

 

S cieľom zaručiť úplnú transparentnosť a správne uplatňovanie ustanovení tejto smernice je výmena informácií v oblasti daní automatická a povinná, ako stanovuje smernica Rady 2011/16/EÚ1a.

 

_______________

 

1aSmernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Podľa štúdie OECD agresívne daňové plánovanie nadnárodných spoločností spôsobuje štátnym rozpočtom na celom svete straty vo výške 100 až 240 miliárd dolárov ročne. To predstavuje 4 až 10 % celosvetových príjmov z dane z príjmov právnických osôb. Znamená to najmä významnú stratu príjmov pre štáty, ktorá znižuje ich schopnosť investovať na podporu zamestnanosti, bojovať proti chudobe, vytvárať účinné systémy zdravotnej starostlivosti pre všetkých.

Vytváranie hospodárskej a menovej únie si vyžaduje harmonizáciu zdaňovania v Európe. Spravodlivé a efektívne zdaňovanie príjmov právnických osôb sa musí stať základným kameňom jednotného trhu.

Na to, aby bol jednotný trh spoľahlivý, sa členské štáty musia dohodnúť na otázke zdaňovania.

V záujme zabezpečenia riadneho fungovania jednotného trhu a úspechu únie kapitálových trhov je nevyhnutný koordinovaný a harmonizovaný prístup k uplatňovaniu daňových systémov.

Spravodajca víta návrh Komisie ako krok smerom k obmedzeniu daňových únikov nadnárodných spoločností. Domnieva sa však, že pozmeňujúce návrhy by tento návrh ešte viac vyjasnili a zefektívnili.

Hlavným cieľom tejto správy je zabezpečiť, aby podniky platili dane tam, kde vytvárajú zisk.

Na tento účel sa spravodajca rozhodol zaviesť presné a povinné vymedzenia podmienok, ktoré preukazujú, že nadnárodná spoločnosť je v krajine riadne usídlená. Je to jediný prostriedok, ako ich donútiť platiť dane spravodlivým spôsobom. Dnes sú nadnárodné spoločnosti príliš často organizované tak, aby mohli svoje zisky presúvať do daňových rajov bez toho, aby zaplatili akúkoľvek daň.

Spravodajca objasnil a zjednotil právnu úpravu patentov. Doteraz nadnárodné spoločnosti využívali stimuly na prihlasovanie patentov na umelé znižovanie výšky svojich ziskov. To sa ukazuje ako škodlivé pre skutočne inovačné krajiny. Parlament navrhuje podrobiť tieto nadnárodné spoločnosti dani pri odchode, keď presúvajú zisk z patentov do krajín s nízkou daňou.

Spravodajca tiež posilnil úlohu Európskeho parlamentu. Európsky parlament by mal byť orgánom zodpovedným za kontrolu účinného vykonávania tejto smernice v rámci 28 členských štátov. Mal by mať aj právomoc vykonať nezávislé hodnotenie s cieľom posúdiť jej účinnosť.

Napokon spravodajca vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ešte nepredložila legislatívny návrh týkajúci sa CCCTB. Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb by totiž mal podnikom umožniť využívať systém jednotného kontaktného miesta na vyplnenie svojich daňových priznaní a konsolidáciu všetkých ziskov a strát, ktoré vykázali v rámci celej Únie.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

v súlade s článkom 3 rokovacieho poriadku

predkladá Bernd Lucke

Správa žiada, aby platby úrokov nepresahujúce 20 % EBITDA boli daňovo odpočítateľné. Domnievam sa, že ide o nevhodné, škodlivé a investície narušujúce ustanovenie. Platby úrokov sú nákladmi investičných projektov. Malo by byť vždy možné ich takto vykazovať. V opačnom prípade bude zdaniteľný zisk je nadhodnotený. Aj hranica 30 %, ktorú odporúča akčný plán OECD proti BEPS, je z tohto hľadiska problematická.

Návrhom v Bayetovej správe budú poškodené mnohé podniky so serióznymi investičnými projektmi. Nie je správne, aby sa na boj proti daňovým podvodom prijímali predpisy, ktoré majú vplyv aj na podniky, ktoré poctivo platia dane. Okrem toho sa na vyhýbanie plateniu daní využívajú najmä vnútroskupinové úvery na presun ziskov do jurisdikcií s nízkym zdaňovaním. Bolo by preto vhodnejšie, keby sa obmedzovala len odpočítateľnosť úrokov pre vnútroskupinové úvery. Platby vonkajším tretím stranám by mali byť neobmedzene odpočítateľné.

Možnosť navrhovaná v Bayetovej správe, t. j. predsunúť neodpočítateľné platby úrokov až o päť rokov, nebude užitočná najmä v prípade podnikov, ktoré financujú reálne investície. Ak ide o veľký investičný projekt, vzniká na niekoľko rokov vysoké úrokové zaťaženie, takže neexistuje priestor pre predsunutie úrokov.


POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Pravidlá boja proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam s priamym vplyvom na fungovanie vnútorného trhu

Referenčné čísla

COM(2016)0026 – C8-0031/2016 – 2016/0011(CNS)

Dátum konzultácie s EP

10.2.2016

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

25.2.2016

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

AFET

25.2.2016

IMCO

25.2.2016

LIBE

25.2.2016

 

Bez predloženia stanoviska

       dátum rozhodnutia

AFET

23.2.2016

IMCO

23.2.2016

LIBE

17.2.2016

 

Spravodajcovia

       dátum menovania

Hugues Bayet

21.1.2016

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

11.4.2016

23.5.2016

 

 

Dátum prijatia

24.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

15

21

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Esther de Lange, Fabio De Masi, Markus Ferber, Jonás Fernández, Elisa Ferreira, Sven Giegold, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Petr Ježek, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Philippe Lamberts, Werner Langen, Sander Loones, Bernd Lucke, Ivana Maletić, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Beatrix von Storch, Pablo Zalba Bidegain

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Enrique Calvet Chambon, David Coburn, Eva Joly, Thomas Mann, Emmanuel Maurel, Siôn Simon, Roberts Zīle

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Kostas Chrysogonos, Sylvie Guillaume, Sabine Lösing, Virginie Rozière, Jutta Steinruck, Jarosław Wałęsa

Dátum predloženia

27.5.2016

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia