SPRÁVA o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku

29.6.2016 - (2016/2038(INI))

Osobitný výbor pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (TAXE 2)
Spoluspravodajcovia: Jeppe Kofod a Michael Theurer


Postup : 2016/2038(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0223/2016

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku

(2016/2038(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 4 a 13 Zmluvy o európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 107, 108, 113, 115 a 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 2. decembra 2015 o zriadení, pôsobnosti, zložení a funkčnom období Osobitného výboru pre daňové rozhodnutia (TAXE 2) a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku[1],

–  so zreteľom na odhalenia Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ) o daňových rozhodnutiach a iných škodlivých praktikách v Luxembursku, ktoré sa stali známymi pod názvom LuxLeaks,

–  so zreteľom na odhalenia Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ) o vyžívaní offshore spoločností, ktoré sa stali známymi pod názvom Panama Papers, a najmä na dokumenty uverejnené 9. mája 2016,

–  so zreteľom na výsledky jednotlivých samitov G7, G8 a G20 o medzinárodných daňových otázkach, najmä samitu v Ise-Šima z 26. a 27. mája 2016, a na výsledok zasadnutia ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk G20, ktoré sa konalo 14. a 15. apríla 2016 vo Washingtone,

–  so zreteľom na rezolúciu o akčnom programe z Addis Abeby, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 27. júla 2015,

–  so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z 30. novembra 2015 s názvom G20/OECD Principles of Corporate governance (zásady riadenia podnikov G20/OECD),

–  so zreteľom na závery Rady ECOFIN o výmene informácií súvisiacich s daňami o aktivitách nadnárodných spoločností a o kódexe správania v oblasti zdaňovania podnikov z 8. marca 2016, o zdaňovaní právnických osôb, narúšaní základu dane a presune ziskov z 8. decembra 2015, o zdaňovaní podnikov z 9. decembra 2014 a o daňovej politike z 1. decembra 1997, ako aj na poznámky z neformálnej diskusie Rady ECOFIN o Panama Papers z 22. apríla 2016,

–  so zreteľom na smernicu Rady z 8. decembra 2015[2], ktorou sa mení smernica o administratívnej spolupráci [3],

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie[4],

–  so zreteľom na smernicu Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a daní z poistných prémií[5],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu[6],

–  so zreteľom na spoločnú nadväzujúcu prácu Komisie prijatú 16. marca 2016 k odporúčaniam uvedeným v uzneseniach Parlamentu o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii a o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku,

–  so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie určitých informácií o dani z príjmov podnikov a pobočiek (návrh o vykazovaní podľa jednotlivých krajín)[7],

–  so zreteľom na návrh balíka opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAP) predložený Komisiou, ktorý pozostáva zo zastrešujúceho oznámenia[8], návrhu smernice Rady o boji proti daňovým únikom[9], návrhu smernice Rady o revízii smernice o administratívnej spolupráci[10], odporúčania o daňových zmluvách[11] a štúdie o agresívnom daňovom plánovaní[12],

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM(2011)0121), ktorý predložila Komisia v roku 2011, a na pozíciu Európskeho parlamentu k tejto veci z 19. apríla 2012,

–  so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov z 1. decembra 1997 o kódexe správania pre zdaňovanie podnikov[13] a na pravidelné správy skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov určené Rade,

–  so zreteľom na dohodu o daňovej transparentnosti parafovanú medzi Európskou úniou a Monackým kniežatstvom 22. februára 2016,

–  so zreteľom na dohodu medzi Európskou úniou a Andorrským kniežatstvom z 12. februára 2016 ,

–  so zreteľom na dohodu o zdaňovaní príjmu z úspor medzi EÚ a Sanmarínskou republikou z 8. decembra 2015,

–  so zreteľom na dohodu o automatickej výmene informácií o finančných účtoch, ktorú podpísali EÚ a Lichtenštajnské kniežatstvo 28. októbra 2015,

–  so zreteľom na dohodu o zdaňovaní na zlepšenie daňovej disciplíny, ktorá bola uzavretá medzi EÚ a Švajčiarskou konfederáciou 27. mája 2015,

–  so zreteľom na aktualizovanú dohodu medzi Jersey a Spojeným kráľovstvom z 30. novembra 2015 a tzv. zmenu pohľadu na výklad odseku 2 dohody o dvojitom zdaňovaní medzi Jersey a Spojeným kráľovstvom,

–  so zreteľom na dohodu medzi Guernsey a Spojeným kráľovstvom o dvojitom zdaňovaní zmenenú dohodou z roku 2009, podpísanou 20. januára 2009 a v platnosti od 27. novembra 2009, ktorá sa týka výmeny informácií,

–  so zreteľom na legislatívnu pozíciu Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o určité prvky vyhlásenia o správe a riadení,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii[14],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku[15],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako problémoch správy vecí verejných, sociálnej ochrany a rozvoja rozvojových krajín[16],

–  so zreteľom na rozličné parlamentné vypočutia a následné správy o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch v národných parlamentoch a najmä v britskej Dolnej snemovni, americkom Senáte, austrálskom Senáte a francúzskom Národnom zhromaždení a Senáte,

–  so zreteľom na odporúčania Rady Európy CM/Rec(2014)7 z 30. apríla 2014 o ochrane oznamovateľov,

–  so zreteľom na proces prebiehajúci v Luxembursku s Antoinom Deltourom, Raphaëlom Haletom a Édouardom Perrinom, obžalovanými za ich úlohu v uverejnení tzv. dokumentov LuxLeaks,

–  so zreteľom na rozhodnutia Komisie o štátnej pomoci týkajúce sa spoločností Fiat[17], Starbucks[18] a na belgické rozhodnutia o nadmernom zisku[19], a na rozhodnutia o začatí vyšetrovania štátnej pomoci v prípade spoločností McDonalds, Apple a Amazon;

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (TAXE 2) (A8-0223/2016),

Všeobecné úvahy, fakty a údaje

A.  keďže odhalenia Panama Papers a LuxLeaks zverejnené Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov (ICIJ) ukázali na naliehavú potrebu, aby EÚ a jej členské štáty bojovali proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu a usilovali sa o zvýšenú spoluprácu a transparentnosť s cieľom obnoviť daňovú spravodlivosť tým, že sa zlepší spravodlivosť našich daňových systémov a zabezpečí, aby sa dane z príjmov právnických osôb platili tam, kde sa vytvára hodnota, a to nielen medzi členskými štátmi, ale na celom svete;

B.  keďže Komisia odhaduje, že rozsah daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam dosahuje až 1 bilión EUR[20] ročne, zatiaľ čo OECD odhaduje[21], že straty príjmov na celosvetovej úrovni sa pohybujú od 4 % do 10 % všetkých príjmov z dane z príjmu právnických osôb, čo podľa hodnôt za rok 2014 predstavuje 75 až 180 miliárd EUR ročne; keďže ide len o konzervatívne odhady; keďže negatívny vplyv takýchto praktík na rozpočty členských štátov a občanov je zrejmý a mohol by ohroziť dôveru v demokraciu; keďže daňové podvody, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie narúšajú daňový základ členských štátov a tým vedú k strate daňových príjmov, čo oslabuje hospodárstva, schopnosť vlád poskytovať primeranú úroveň verejných služieb, investícií a sociálneho zabezpečenia;

C.  keďže v rozpočtovom rámci vzájomnej kontroly je neprijateľné, aby zdroje, ktoré by mali byť generované z daní splatných v jednom členskom štáte boli v skutočnosti generované v inom členskom štáte prostredníctvom nekalého a agresívneho daňového plánovania;

D.  keďže na rozvojové krajiny má neprimerane veľký vplyv vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany podnikov, ktoré zodpovedá za približne 100 miliárd USD[22] ročných strát daňových príjmov, čo tieto krajiny oberá o základné zdroje na financovanie najzákladnejších služieb a poškodzuje politiky EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce;

E.  keďže aféra Panama Papers nám pripomenula, že problematika vyhýbania sa daňovým povinnostiam presahuje nadnárodné podniky, je úzko spätá s trestnou činnosťou a že offshore bohatstvo sa odhaduje na zhruba 10 biliónov USD; keďže vo Švajčiarsku sa nachádza offshore bohatstvo v hodnote viac než 2,5 bilióna USD;

F.  keďže lídri skupiny G20 prijali v apríli 2009 kroky, ktorými predovšetkým požadovali, aby offshore jurisdikcie podpísali aspoň 12 zmlúv o výmene informácií, a to s cieľom ukončiť éru bankového tajomstva; keďže ekonómovia vážne spochybňovali účinnosť týchto opatrení a vysvetľovali, že zmluvy viedli k presunu bankových vkladov medzi daňovými rajmi, nespôsobili však významnú repatriáciu prostriedkov[23]; keďže neexistujú dôkazy o tom, že by portfóliové investície v offshore jurisdikciách boli na ústupe, prinajmenšom do roku 2014, a to napriek nedávnemu medzinárodnému úsiliu o zvýšenie finančnej transparentnosti; keďže je príliš skoro na posúdenie toho, či prijatie automatickej výmeny daňových informácií (spoločný štandard oznamovania) prinesie do tohto trendu zmeny;

G.  keďže podľa informácií poskytovaných Bankou pre medzinárodné zúčtovanie cezhraničné vklady v offshore centrách medzi rokmi 2008 a 2015 rástli v priemere o 2,81 % ročne, zatiaľ čo vo zvyšku sveta rástli len o 1,24 %[24]; keďže najvýznamnejšie finančné offshore centrá z hľadiska zahraničných vkladov sú Kajmanie ostrovy (663 mld. USD), Luxembursko (360 mld. USD), Švajčiarsko (137 mld. USD), Hongkong (125 mld. USD), Singapur (95 mld. USD), Bermudy (77 mld. USD), Panama (67 mld. USD), Jersey (58 mld. USD) a Bahamy (55 mld. USD); keďže cezhraničné vklady v európskych daňových rajoch ako Andorra, Gibraltár, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko v posledných niekoľkých rokoch klesajú alebo stagnujú, čo vedie k predpokladu presunu týchto aktivít do iných jurisdikcií a reštrukturalizácie príslušného odvetvia danej jurisdikcie v dôsledku zvyšujúceho sa počtu bilaterálnych dohôd o výmene daňových informácií;

H.  keďže objem investičných tokov do offshore finančných centier sa za rok 2015[25] odhaduje na 72 miliárd USD a v posledných rokoch sa zvýšil kvôli čoraz väčším tokom od nadnárodných podnikov nachádzajúcich sa v rozvojových a transformujúcich sa hospodárstvach, niekedy vo forme investícií typu „tam a späť“ (tzv. round-tripping); keďže investičné toky do účelovo vytvorených subjektov predstavujú väčšinu offshore investičných tokov; keďže Luxembursko bolo v roku 2015 hlavným príjemcom investičných tokov súvisiacich s účelovo vytvorenými subjektmi, pričom toky do Holandska súvisiace s účelovo vytvorenými subjektmi boli v roku 2015 taktiež mimoriadne vysoké; keďže pretrvávanie finančných tokov smerovaných cez offshore finančné mechanizmy poukazuje na potrebu vytvoriť väčšiu súdržnosť medzi daňovými a investičnými politikami na európskej a celosvetovej úrovni;

I  keďže OECD bola v apríli 2016 opäť poverená vypracovaním čierneho zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií; keďže kritériá na označenie daňových rajov vymedzuje Komisia, ktorá uznala, že je dôležité nepozerať len na kritériá transparentnosti a spolupráce, ale zvažovať aj škodlivé daňové režimy;

J.  keďže malé a stredné podniky (MSP) sú hlavnými tvorcami pracovných miest v Európe, pričom počas posledných piatich rokov vytvorili približne 85 % všetkých nových pracovných miest v EÚ[26]; keďže štúdie[27] preukázali, že cezhraničná spoločnosť platí v priemere o 30 % nižšie dane, než spoločnosť pôsobiaca len v jednej krajine; keďže to vážne narúša hospodársku súťaž, vedie k strate pracovných miest v Únii a brzdí udržateľný rast;

K.  keďže Komisia vymedzuje agresívne daňové plánovanie ako využitie technických detailov daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami s cieľom znížiť daňovú povinnosť; keďže Komisia uznáva, že agresívne daňové plánovanie môže mať veľa podôb, čo vedie k tomu, že sa daňové právo neuplatňuje tak, ako to zákonodarcovia zamýšľali; keďže hlavné formy agresívneho daňového plánovania zahŕňajú presun dlhov, umiestňovanie nehmotného majetku a duševného vlastníctva, strategické transferové oceňovanie, hybridné nesúrodé opatrenia a offshore úverové štruktúry; keďže spoločnosti, ktoré vystúpili pred jej osobitným výborom, zväčša uviedli, že platia vysoké dane a ich správanie je v súlade so zákonom; keďže zatiaľ len malá časť spoločností verejne pripustila, že vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany podnikov je priorita, ktorú je potrebné riešiť;

L.  keďže takmer jedna tretina cezhraničných investícií podnikov sa uskutočňuje prostredníctvom offshore finančných štruktúr; keďže Komisia konštatuje, že 72 % presunov zisku v Európskej únii využíva transferové oceňovanie a daňovo efektívne umiestňovanie duševného vlastníctva, a že zvyšok systémov presunu zisku využíva presun dlhov[28];

M.  keďže bilaterálne daňové dohody rozdeľujú práva na zdaňovanie medzi krajiny zdroja a krajiny sídla; keďže krajinám zdroja sa často prideľuje právo zdaniť aktívny podnikateľský príjem, ak v krajine zdroja existuje stála prevádzkareň, a krajiny sídla získavajú právo zdaňovať pasívne príjmy ako dividendy, licenčné odmeny a úroky; keďže toto rozdelenie práv na zdaňovanie je zásadné pre pochopenie systémov agresívneho daňového plánovania;

N.  keďže účtovníctvo spočíva v zobrazovaní finančného stavu korporácie prostredníctvom priraďovania príjmov a výdavkov, ako aj ziskov a strát, ku kalendárnemu obdobiu, v ktorom vznikli, a nie k obdobiu, keď sa reálne uskutočňujú peňažné toky; keďže v prípade ak sa zdaniteľný príjem presúva z jednej jurisdikcie do inej a obe s ním zaobchádzajú odlišne, vzniká príležitosť využívať nezhody; keďže vyplácanie licenčných odmien síce môže byť z podnikateľského hľadiska odôvodnené, bez náležitej daňovej koordinácie a pokiaľ sa s nimi môže v jednej krajine zaobchádzať z daňového hľadiska priaznivo, vedú k narušeniu daňového základu v iných krajinách;

O.  keďže 60 % svetového obchodu sa uskutočňuje v rámci skupín, a preto podlieha metodikám transferového oceňovania; keďže 70 % presunov zisku sa uskutočňuje prostredníctvom transferového oceňovania;

P.  keďže zbližovanie daňových politík by mali sprevádzať prísnejšie kontroly a viac vyšetrovaní škodlivých daňových praktík; keďže Komisia začala nové formálne vyšetrovania daňového zaobchádzania s nadnárodnými podnikmi; keďže posudzovanie opatrení v oblasti daňovej politiky z hľadiska štátnej pomoci je prístup, ktorého význam nedávno stúpol; keďže sú potrebné ďalšie úvahy a opatrenia zamerané na lepšie pochopenie a riešenie vzťahu medzi zdanením a hospodárskou súťažou; keďže Komisia má možnosť neselektívne a nepredpojato vyšetriť všetky podozrivé prípady nezákonnej štátnej pomoci poskytovanej prostredníctvom preferenčného daňového zaobchádzania; keďže viacero vyšetrovaní Komisie v oblasti štátnej pomoci v čase prijatia tejto správy stále prebiehalo; keďže určité členské štáty iniciovali postupy vymáhania proti niektorým nadnárodným podnikom; keďže niektoré členské štáty uskutočnili analýzu účinkov vnútroštátnych daňových politík s cieľom posúdiť negatívny vplyv na rozvojové krajiny;

Q.  keďže agresívne daňové plánovanie nemožno oddeliť od agresívneho sociálneho plánovania, ako to potvrdzuje práca osobitného výboru TAXE 2, najmä vypočutia nadnárodných podnikov, ktoré jednoznačne preukázali, že daňové systémy firiem ako McDonald's sa využívajú aj ako prostriedok na zníženie miezd zamestnancov;

R.  keďže najlepším nástrojom na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu je dobre pripravená právna úprava, vykonaná náležitým a koordinovaným spôsobom;

Úloha osobitných daňových jurisdikcií

S.  keďže v Parlamente sa uskutočnili stretnutia s predstaviteľmi vlád Andorry, Lichtenštajnska, Monaka, Guernsey a Jersey; keďže predstavitelia Kajmaních ostrovov sa dostavili len na stretnutie koordinátorov a nie na formálne vypočutie osobitného výboru; keďže predstavitelia Ostrova Man sa rozhodli nevystúpiť pred osobitným výborom, ale poslali písomný príspevok;

T.  keďže niektoré osobitné daňové jurisdikcie aktívne prispievajú k navrhovaniu agresívnych daňových politík pre nadnárodné podniky, ktoré tieto možnosti využívajú na vyhýbanie sa daňovej povinnosti; keďže napriek záväzkom týchto jurisdikcií v oblasti automatickej výmeny daňových informácií s inými krajinami je zákonná alebo skutočná daň z príjmov právnických osôb v niektorých jurisdikciách rovná alebo blízka nula percent; keďže niektoré z týchto jurisdikcií sú zaradené na čierne zoznamy niekoľkých členských štátov; keďže osobitné daňové režimy niektorých jurisdikcií posudzovala skupina pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov, čo viedlo k reformám v týchto krajinách;

U  keďže tieto jurisdikcie sa všetky zaviazali k automatickej výmene informácií do roku 2017, okrem Andorry a Monaka, pre ktoré platí rok 2018; keďže je dôležité monitorovať, či sa už zavádzajú skutočné legislatívne zmeny na zaistenie skutočnej automatickej výmeny informácií od roku 2017;

V.  keďže medzery v právnych predpisoch, neúčinná výmena informácií a všeobecnejšie nedodržiavanie požiadaviek na kontrolu, nedostatok informácií o konečných príjemcoch a bankové a podnikové tajomstvo napriek postupnému rušeniu zákonov o bankovom tajomstve sú prekážkami, ktoré bránia ukončeniu daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam; keďže nejasnosť týchto postupov využívajú niektorí daňoví poradcovia vo finančnom sektore na účely agresívnych daňových praktík; keďže iniciatívy smerujúce k automatickej výmene informácií medzi krajinami okrem už existujúcich dvojstranných dohovorov v daňovej oblasti sa vyvinuli len nedávno; keďže bez účinného presadzovania budú nedostatky systémov podnecovať daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

W.  keďže niektoré osobitné daňové jurisdikcie v rámci a mimo EÚ nie sú ochotné reformovať svoje daňové systémy, napriek prebiehajúcim globálnym iniciatívam a napriek tomu, že niektoré z nich sú zapojené do práce OECD;

X.  keďže vypočutia organizované s Andorrou, Guernsey, Jersey, Lichtenštajnskom a Monakom (pozri príloha 1) preukázali, že podmienky na registráciu offshore spoločností a informácie, ktoré sa majú poskytnúť v tejto súvislosti, sa líšia od jednej jurisdikcie k druhej; keďže úplné informácie o konečných príjemcoch trustov, nadácií a podnikov od oficiálnych daňových orgánov niektorých z týchto jurisdikcií nie sú známe, nezbierajú sa a ani sa nezverejňujú; keďže Andorra, Lichtenštajnsko, Monako, San Maríno a Švajčiarsko podpísali dohody o výmene informácií s EÚ; keďže Normanské ostrovy podpísali dohody so Spojeným kráľovstvom a vyhlásili, že sú pripravené uzavrieť podobné dohody s ostatnými členskými štátmi;

Y  keďže platné právne predpisy v niektorých jurisdikciách nezaručujú dobrú správu ani dodržiavanie medzinárodných noriem, pokiaľ ide o konečných príjemcov, transparentnosť a spoluprácu;

Z.  keďže niektoré z týchto jurisdikcií sú závislé alebo pridružené územia členských štátov a preto, hoci majú samosprávu, čiastočne podliehajú vnútroštátnym a európskym právnym predpisom; keďže členské štáty by preto mali zvážiť prijatie právnych predpisov s cieľom zabezpečiť, aby ich pridružené a závislé územia dodržiavali najvyššie normy;

AA.   keďže niektoré členské štáty vypracovali svoje vlastné zoznamy nespolupracujúcich jurisdikcií a/alebo právne vymedzenia pojmov „daňový raj“ alebo „privilegovaná daňová jurisdikcia“; keďže existujú veľké rozdiely medzi týmito zoznamami, pokiaľ ide o vymedzenie a posudzovanie nespolupracujúcich jurisdikcií alebo daňových rajov; keďže zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií OECD už neslúži svojmu účelu; keďže Komisia v daňovom balíku zo 17. júna 2015 zverejnila zoznam nespolupracujúcich daňových jurisdikcií vytvorený na základe prístupu založeného na spoločnom menovateli a na zoznamoch existujúcich na národnej úrovni; keďže spoločná definícia a zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií pre celú Úniu stále neexistujú, hoci sú naliehavo potrebné; keďže žiaden z týchto zoznamov neobsahuje jednoznačné, merateľné a vyčerpávajúce kritériá týkajúce sa toho, ako mlčanlivé jednotlivé jurisdikcie sú;

Úloha finančných inštitúcií v agresívnom daňovom plánovaní nadnárodných podnikov

AB.  keďže niektoré finančné inštitúcie zohrávajú dôležitú úlohu ako sprostredkovatelia pri vytváraní komplexných právnych štruktúr, ktoré vedú k systémom agresívneho daňového plánovania využívaných nadnárodnými podnikmi, ako to dokazujú kauzy LuxLeaks a Panama Papers; keďže právne medzery, rozdiely, nedostatočná koordinácia, spolupráca a transparentnosť medzi krajinami vytvárajú prostredie, ktoré uľahčuje daňové úniky; keďže finančné inštitúcie sú však kľúčové a nevyhnutné pomocné sily v oblasti boja proti daňovým podvodom, vzhľadom na informácie o finančných účtoch a skutočných vlastníkoch, ktoré majú k dispozícii, a keďže je preto veľmi dôležité, aby v plnej miere a účinne spolupracovali na výmene týchto informácií;

AC.  keďže počas tohto vyšetrovania sa zverejnilo niekoľko daňových škandálov, v ktorých figurovali banky; keďže finančné inštitúcie môžu používať niekoľko systémov agresívneho daňového plánovania na podporu svojich klientov pri daňových únikoch alebo vyhýbaní sa daňovým povinnostiam; keďže banky môžu na trhu vystupovať v mene svojich klientov a daňovým orgánom tvrdiť, že sú skutočným vlastníkom v prípade týchto transakcií, čo vedie k nenáležitým prínosom pre klientov z daňových výhod priznávaných bankám kvôli ich postaveniu bánk alebo kvôli miestu ich sídla; keďže banky (najmä banky vykonávajúce operácie investičného bankovníctva) pri navrhovaní a realizácii agresívneho daňového plánovania zohrávajú dvojakú úlohu: jednak pri poskytovaní agresívneho daňového plánovania pre klientov (často s využitím finančných produktov, ako sú úvery, deriváty, repo obchody alebo akékoľvek kapitálové nástroje), jednak keď agresívne daňové plánovanie využívajú banky samotné (prostredníctvom vlastných medzibankových a štruktúrovaných finančných transakcií);

AD.  keďže všetky banky, ktoré vystúpili pred osobitným výborom, oficiálne popreli, že by svojim klientom akoukoľvek formou radili v oblasti daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, a popreli tiež, že by na tento účel mali vzťahy s účtovníckymi a právnickými firmami; keďže však banky často získavajú od účtovníckych a konzultačných firiem právne stanoviská na potvrdenie platnosti zmlúv, ktoré ponúkajú svojim klientom; keďže tieto platené právne stanoviská možno použiť na skrytie daňových únikov a na to, aby sa vyhli podozreniam zo zámerných podvodov bánk;

AE.  keďže niektoré veľké finančné inštitúcie zriadili veľký počet dcérskych spoločností v osobitných daňových jurisdikciách alebo v jurisdikciách s nízkymi alebo veľmi nízkymi sadzbami dane z príjmov právnických osôb s cieľom vyhnúť sa plneniu daňových povinností v mene svojich korporačných a súkromných klientov alebo vo vlastný prospech; keďže niekoľko finančných inštitúcií nedávno zatvorilo niektoré zo svojich pobočiek v týchto jurisdikciách; keďže v USA bolo niekoľko finančných inštitúcií trestné stíhaných za daňové podvody alebo pranie špinavých peňazí a boli im uvalené vysoké pokuty, ale v Európskej únii sa začalo len veľmi málo takýchto trestných stíhaní;

AF.  keďže banky pôsobia na konkurenčnom trhu a sú motivované k presadzovaniu daňovo atraktívnych systémov, aby pritiahli nových klientov a mohli slúžiť existujúcim klientom; keďže zamestnanci bánk sú často pod enormným tlakom, aby potvrdzovali platnosť zmlúv klientov, ktoré umožňujú daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, lebo inak im hrozí výpoveď; keďže medzi vedúcimi zamestnancami bánk, konzultačných firiem a predstaviteľmi daňových správ sa vyskytujú konflikty záujmov a prípady javu otáčavých dverí; keďže daňové správy nemajú vždy dostatočný prístup k informáciám alebo prostriedkom na vyšetrovanie bánk a zisťovanie prípadov daňových únikov;

AG.  keďže mnoho bánk a finančných inštitúcií zapojených do daňových únikov bolo počas finančnej krízy v roku 2008 zachránených pomocou peňazí daňovníkov, a preto je ich správanie v daňových záležitostiach ešte viac odsúdeniahodné;

AH.  keďže je dôležité uznať, že nie všetky komplexné štruktúrované finančné transakcie (CSFT) majú dominantne daňovú motiváciu a prevažne daňovo motivované produkty sú len malou časťou celkového objemu týchto transakcií; keďže sumy, ktorých sa týkajú transakcie agresívneho daňového plánovania, však môžu byť veľmi vysoké, pričom jednotlivé zmluvy sa niekedy môžu týkať až miliárd EUR a daňových výhod v hodnote stámiliónov EUR[29]; keďže príjmové orgány sú znepokojené netransparentnosťou komplexných štruktúrovaných finančných transakcií používaných na účely agresívneho daňového plánovania, najmä ak sa jednotlivé vetvy týchto dohôd vykonávajú v odlišných jurisdikciách;

AI.  keďže úverové inštitúcie EÚ už podliehajú požiadavkám verejného vykazovania správ podľa jednotlivých krajín podľa smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV); keďže by sa malo poznamenať, že v týchto správach podľa jednotlivých krajín sú medzery a tieto medzery by sa mali riešiť; keďže žiadna z finančných inštitúcií, ktoré vystúpili pred osobitným výborom, nevzniesli žiadne významné námietky vo vzťahu k požiadavkám na zverejňovanie; keďže niektoré z nich sa jasne vyjadrili v prospech tejto požiadavky a podporili by, ak by sa mala stať celosvetovou normou;

AJ.  keďže verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín v súvislosti s dokumentmi určitých finančných inštitúcií preukázalo, že existujú významné nesúlady medzi celkovým ziskom dosiahnutým v zámorských jurisdikciách a činnosťou, výškou daní, ktoré zaplatili, a počtom zamestnancov v týchto jurisdikciách; keďže toto vykazovanie odhalilo aj nesúlad medzi územiami, kde pôsobia a majú zamestnancov, a tými, z ktorých pochádzajú zisky;

AK.  keďže banky a nadnárodné podniky, ktoré vystúpili pred osobitným výborom, úplne neodpovedali na všetky otázky jeho členov a niektoré z nastolených otázok zostali nezodpovedané alebo nejednoznačné; keďže niektoré banky a nadnárodné podniky zaslali písomné príspevky (pozri príloha 2) v neskoršej etape;

Patentové, znalostné a výskumné a vývojové kolónky

AL.  keďže režimy spojené s duševným vlastníctvom, patentmi a výskumom a vývojom (VaV) majú široké využitie v celej Únii; keďže nadnárodné podniky ich používajú s cieľom umelo znížiť svoj celkový daňový príspevok; keďže opatrenie 5 akčného plánu OECD pre narúšanie základu dane a presun ziskov (BEPS) to označuje za tzv. modifikovaný prístup na základe spojitosti (modified nexus approach); keďže úlohou skupiny pre kódex správania je analyzovať a efektívne monitorovať takéto postupy v členských štátoch;

AM.  keďže skupina pre kódex správania analyzovala európske režimy patentových kolónok, ale analýzu jednotlivých režimov nedokončila; keďže v opatrení 5 akčného plánu OECD (BEPS) sa uvádza tzv. modifikovaný prístup na základe spojitosti (modified nexus approach) ako nový štandard poskytovania stimulov na výskum a vývoj (VaV); keďže členské štáty sa v skupine pre kódex správania dohodli na zavedení modifikovaného prístupu na základe spojitosti do svojich vnútroštátnych predpisov do roku 2015; keďže sa taktiež dohodli, že existujúce systémy patentových kolónok by sa mali postupne ukončiť do roku 2021; keďže členské štáty výrazne meškajú pri vykonávaní modifikovaného prístupu na základe spojitosti na vnútroštátnej úrovni;

AN.  keďže viaceré štúdie Komisie jasne ukázali, že prepojenie medzi patentovými kolónkami a VaV je často svojvoľné a/alebo umelé; keďže tento nesúlad môže viesť k predpokladu, že tieto systémy sú vo väčšine prípadov vytvorené na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; keďže daňové stimuly týkajúce sa príjmov generovaných VaV, najmä patentové kolónky, majú často za následok veľké zníženie daňových príjmov pre všetky vlády vrátane tých, ktoré využívajú túto politiku; keďže treba lepšie analyzovať, ako čo najlepšie stimulovať tak potrebný VaV a inováciu v EÚ bez zavádzania škodlivých daňových praktík; keďže OECD a Medzinárodný menový fond (MMF)[30] taktiež niekoľkokrát potvrdili, že patentové kolónky nepovažujú za správny nástroj na podporu VaV;

AO.  keďže ústredná úloha patentových kolóniek v systémoch škodlivých daňových praktík bola pôvodne pozorovaná na vyšetrovacích cestách predchádzajúceho osobitného výboru Parlamentu (TAXE 1) v Holandsku a Spojenom kráľovstve a neskôr bola potvrdená počas cesty na Cypre; keďže podobné systémy existujú v iných členských štátoch;

AP.  keďže osobitne naliehavý problém vyplýva z toho, že vôbec neexistuje žiaden harmonizovaný prístup členských štátov k problematike odchádzajúcich platieb; keďže v tomto súčasnom nekoordinovanom rámci kombinácia odstránenia zdaňovania pri zdroji podľa smernice o úroku a licenčných poplatkoch a podľa smernice o materských a dcérskych podnikoch a nezadržiavania daní z odchádzajúcich platieb dividend, licenčných poplatkov a úrokov v niektorých členských štátoch vytvára medzery, ktorými môžu zisky z ktoréhokoľvek členského štátu skutočne odtekať z EÚ bez toho, aby boli aspoň raz zdanené;

Dokumenty skupiny pre kódex správania v oblasti zdaňovania podnikov, pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre zdanenie a pracovnej skupiny pre daňové otázky

AQ.  keďže mandát skupiny pre kódex správania je vymedzený v záveroch zo zasadnutia Rady ECOFIN z 1. decembra 1997; keďže dokumenty skupiny pre kódex správania sú dôležitým zdrojom informácií pre prácu osobitného výboru (ako sa už uvádza v uznesení Parlamentu z 25. novembra 2015);

AR.  keďže niektoré pracovné dokumenty a zápisnice skupiny pre kódex správania sprístupnené poslancom EP za zatvorenými dverami v priestoroch Parlamentu až po uplynutí piatich mesiacov od začiatku funkčného obdobia osobitného výboru; keďže hoci boli dané k dispozícii ďalšie dokumenty, niektoré dokumenty a zápisnice zostávajú nezverejnené, nie sú k dispozícii alebo chýbajú; keďže Komisia na neformálnom stretnutí uviedla, že sprístupnila všetky dokumenty, ktoré pochádzajú od nej a ktoré má k dispozícii, osobitnému výboru, a že akékoľvek ďalšie príslušné dokumenty zo schôdzí, ktoré pochádzajú od nej, ak niekedy boli v jej rukách, sa preto museli stratiť;

AS.  keďže členské štáty poskytli nedostatočné odpovede na opakované žiadosti Európskeho parlamentu o plné sprístupnenie príslušných dokumentov; keďže takto to prebieha už niekoľko mesiacov; keďže tieto dokumenty boli poskytnuté výskumníkom z Amsterdamskej univerzity po predložení žiadosti na základe smernice o transparentnosti; keďže tieto dokumenty boli napriek tomu nedávno sprístupnené, ale len dôverne a nemožno ich použiť vo verejnej diskusii; keďže transparentnosť a prístup k informáciám sú základnými prvkami parlamentnej činnosti;

AT.  keďže v rámci skupiny pre kódex správania sa riešili osobitné záležitosti bez toho, aby to viedlo ku konkrétnym reformám; keďže napríklad diskusie o záväzných rozhodnutiach prebiehajú prinajmenšom už od roku 1999 a stále pretrvávajú ťažkosti pri zavádzaní dohodnutých odporúčaní, a to aj po škandále LuxLeaks; keďže preverovanie režimov patentových kolónok nebolo v roku 2014 úplne dokončené a žiadne iné preverovanie nezačalo, a to napriek tomu, že členské štáty meškajú s uplatňovaním nového modifikovaného prístupu na základe spojitosti;

Vonkajší rozmer: G20, OECD a OSN; zapojenie rozvojových krajín a dôsledky pre ne

AU.  keďže OECD, OSN a iné medzinárodné organizácie sú zainteresovanými stranami v boji proti narúšaniu základu dane z príjmov právnických osôb; keďže je potrebné zaistiť celosvetovú harmonizáciu postupov a zavedenie spoločných noriem, napríklad tých, ktoré navrhla OECD v súvislosti s balíkom BEPS; keďže by sa malo zriadiť medzivládne fórum na úrovni OSN s menej selektívnym členstvom než len krajinami OECD alebo skupiny G20, aby sa umožnilo rovnocenné zapojenie všetkých krajín vrátane rozvojových; keďže na stretnutí ministrov financií G20 a guvernérov centrálnych bánk, ktoré sa uskutočnilo vo Washingtone 14. a 15. apríla 2016, bola zopakovaná výzva adresovaná všetkým krajinám a jurisdikciám, aby do praxe zaviedli štandardy Finančnej akčnej skupiny (FATF) v oblasti transparentnosti a skutočného vlastníctva právnických osôb a právnych režimov; keďže niektorí členovia skupiny G20 vyzvali na automatickú výmenu informácií o skutočnom vlastníctve a požiadali FATF a Globálne fórum o transparentnosti a výmene informácií na daňové účely, aby do októbra 2016 predložili na tento účel počiatočné návrhy;

AV.  keďže, ako sa zistilo počas vyšetrovacej misie v USA, na celosvetovej úrovni chýba transparentnosť a spoločné vymedzenie skutočného vlastníctva; keďže táto netransparentnosť je zrejmá najmä v oblasti schránkových spoločností a právnických firiem; keďže USA v súčasnosti pripravujú vykonávanie akčného plánu OECD BEPS;

AW.  keďže proces BEPS nezahŕňal rozvojové krajiny ako rovnocenných partnerov v rokovaniach a nepriniesol účinné riešenia daňových problémov najchudobnejších krajín, čoho príkladom je globálna sieť daňových zmlúv, ktoré často bránia rozvojovým krajinám v zdaňovaní ziskov generovaných na ich území;

AX.  keďže spolupráca v spoločných daňových záležitostiach už existuje na úrovni príslušných orgánov EÚ a USA, podobná spolupráca však chýba na politickej úrovni, najmä pokiaľ ide o parlamentnú spoluprácu;

AY.  keďže na júl 2016 je naplánované sympózium o zdaňovaní s cieľom dosiahnuť silný, udržateľný a vyvážený hospodársky rast; keďže skupina G20 vyzvala všetky medzinárodné organizácie vrátane EÚ, aby čelili týmto výzvam;

AZ.  keďže vypočutie na tému Dôsledky agresívnych daňových praktík pre rozvojové krajiny, organizované osobitným výborom TAXE 2 a Výborom pre rozvoj, ukázalo, že rozvojové krajiny čelia podobným problémom narúšania základu dane, presunu ziskov, netransparentnosti, globálne nejednotných daňových systémov a neexistencie jednotných a účinných medzinárodných právnych predpisov; keďže rozvojové krajiny sú obeťami agresívneho daňového plánovania; keďže daňové správy rozvojových krajín nemajú zdroje a odborné znalosti na to, aby mohli účinne bojovať proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

BA.  keďže členovia skupiny G20 opätovne potvrdili svoj záväzok vyvinúť úsilie s cieľom posilniť kapacity ekonomík rozvojových krajín a podnecovať rozvinuté krajiny k dodržiavaniu zásad daňovej iniciatívy z Addis Abeby stanovených na zasadnutí OSN z 27. júla 2015; keďže názory a priority rozvojových krajín sú nevyhnutné pre účinnú globálnu koordináciu;

BB.  keďže MMF a Svetová banka poskytujú technickú pomoc vrátane nástrojov daňovým správam rozvojových krajín, a to v oblasti medzinárodných daňových záležitostí a s cieľom zlepšiť schopnosť rozvojových krajín bojovať proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a praniu špinavých peňazí, najmä v súvislosti s transferovým oceňovaním;

BC.  keďže austrálska vláda oznámila plány na zavedenie dane z odkloneného zisku pre nadnárodné podniky vyhýbajúce sa plateniu daní, ktoré nadobudnú platnosť 1. júla 2017, ako aj na vytvorenie na vytvorenie novej pracovnej skupiny daňového úradu;

Práca osobitného výboru Európskeho parlamentu TAXE 2

BD.  keďže mnohé opatrenia, ktoré navrhla Komisia, priamo nadväzujú na uznesenia Parlamentu zo 16. decembra 2015 a 25. novembra 2015; keďže dôležité iniciatívy, ktoré sú v uzneseniach uvedené, teraz Komisia aspoň čiastočne predložila; keďže iné kriticky dôležité opatrenia, ktoré boli požadované v uvedených uzneseniach, ešte stále chýbajú, ako napríklad reforma rámca pre daňovú štátnu pomoc, efektívna právna úprava ochrany oznamovateľov a opatrenia na obmedzenie pomoci poskytovanej v oblasti agresívneho daňového plánovania a jeho propagácie poradcami alebo finančným sektorom;

BE.  keďže dôsledky pre Úniu analyzoval a posudzoval najmä Osobitný výbor Európskeho parlamentu pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru (TAXE 1), ktorého práca vyústila do uznesenia prijatého prevažnou väčšinou 25. novembra 2015; keďže uznesenie Parlamentu zo 16. decembra 2015 bolo prijaté podobne veľkou väčšinou; keďže Komisia vydala spoločnú odpoveď na uznesenia zo 16. decembra 2015 a 25. novembra 2015;

BF.  keďže osobitný výbor Parlamentu TAXE 2, zriadený 2. decembra 2015, uskutočnil 11 schôdzí, niektoré z nich spoločne s Výborom pre hospodárske a menové veci, Výborom pre právne veci a Výborom pre rozvoj, na ktorých vypočul komisárku pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovú a komisára pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierra Moscoviciho, komisára pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov Jonathana Hilla, holandského štátneho tajomníka pre financie Erica Wiebesa (zástupcu predsedníctva Rady), odborníkov v oblasti daní a rozvoja, zástupcov nadnárodných podnikov, zástupcov bánk a poslancov národných parlamentov EÚ; keďže zorganizoval aj stretnutia so zástupcami vlády Andorry, Lichtenštajnska, Monaka, Guernsey a Jersey, a dostal písomný príspevok vlády ostrova Man (pozri príloha 1); keďže okrem toho zorganizoval vyšetrovacie cesty do USA (pozri prílohu 6), aby preskúmal konkrétne aspekty rozmeru tretích krajín svojho mandátu, a na Cyprus (pozri prílohu 5); keďže členovia osobitného výboru boli osobne pozvaní zúčastniť sa na práci medziparlamentnej skupiny na vysokej úrovni TAXE v OECD; keďže osobitný výbor usporiadal neverejné schôdze na úrovni koordinátorov, kde vypočul zástupcov vlády Kajmaních ostrovov, investigatívnych novinárov a úradníkov Komisie; keďže všetky tieto činnosti, ktoré poskytli veľké množstvo veľmi užitočných informácií o postupoch a daňových systémoch v Únii, ako aj mimo nej, pomohli objasniť niektoré dôležité otázky, kým iné zostávajú nezodpovedané;

BG.  keďže prácu osobitného výboru obmedzovala skutočnosť, že zo 7 oslovených nadnárodných podnikov iba 4 súhlasili po prvej pozvánke s vystúpením pred jeho členmi (pozri prílohu 2);

BH.  keďže v dôsledku toho, že Komisia a Rada stále odmietajú udeliť súhlas s návrhom nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Parlamentu, majú jeho osobitné a vyšetrovacie výbory ešte stále nedostatočné právomoci, nemajú napríklad právo predvolať svedkov a vynútiť si prístup k dokumentom, na rozdiel od podobných výborov parlamentov členských štátov a Kongresu USA;

BI.  keďže v daňových záležitostiach Rada niekoľkokrát prijala komplexné predbežné politické pozície bez zohľadnenia pozície Parlamentu či dokonca bez toho, aby na ňu čakala;

Závery a odporúčania

1.  pripomína závery svojho uznesenia z 25. novembra 2015 a svojho uznesenia zo 16. decembra 2015;

Nadväzujúce kroky Komisie a členských štátov

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že 13 členských štátov nemá riadne pravidlá boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu založenému na nezdanenom prietoku dividend; ľutuje tiež, že 13 členských štátov neuplatňuje žiaden test skutočného vlastníctva pri akceptovaní nároku na zníženie zrážkovej dane alebo výnimku z nej; vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že 14 členských štátov ešte stále nemá žiadne pravidlá v oblasti kontrolovaných zahraničných podnikov na zabránenie agresívnemu daňovému plánovaniu a že 25 členských štátov nemá žiadne pravidlá boja proti nesúhlasiacej daňovej kvalifikácii miestnej spoločnosti iným štátom; odsudzuje skutočnosť, že zatiaľ žiaden členský štát nevyzval na zákaz štruktúr agresívneho daňového plánovania;

3.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali ďalšie legislatívne návrhy v oblasti vyhýbania sa daňovým povinnostiam podnikov, keďže existuje priestor na to, aby členské štáty sprísnili svoje pravidlá brániace v zneužívaní v záujme boja proti narúšaniu základu dane; veľmi ľutuje to, že členské štáty nediskutovali o odporúčaniach Parlamentu v žiadnej pracovnej skupine Rady a nezamysleli sa nad porušovaním svojej povinnosti lojálnej spolupráce uvedenej v Zmluve tým, že umožňujú agresívne vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky v iných členských štátoch;

4.  víta balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAP), ktorý Komisia uverejnila 28. januára 2016, ako aj všetky legislatívne návrhy a oznámenia prijaté neskôr (pozri prílohu 4); víta skutočnosť, že Rada prijala smernicu, ktorou sa mení smernica o administratívnej spolupráci s cieľom zaviesť vykazovanie daňovým orgánom podľa jednotlivých krajín, a ľutuje pritom, že Rada pred tým, ako sa dohodla na vlastnom stanovisku, nepočkala na to, aby sa oboznámila s pozíciou Parlamentu a zvážila ju, a neumožnila zapojenie Komisie do výmeny informácií; vyzýva Radu, aby dospela k jednomyseľnej a ambicióznej pozícii k ATAP a ponechala smernicu o boji proti daňovým únikom ako jedinú smernicu s cieľom účinne vykonávať odporúčania OECD a ísť nad ich rámec v záujme naplnenia ambícií EÚ a zabezpečenia riadneho fungovania jednotného trhu namiesto jeho oslabovania; veľmi ľutuje, že súčasný návrh pozície Rady bol oslabený, a to najmä prechodným ustanovením o odpočítavaní úrokov a zúženým prístupom k pravidlu o kontrolovaných zahraničných podnikoch; víta iniciatívu na vytvorenie spoločnej európskej definície a zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií v rámci vonkajšej stratégie účinného zdaňovania; zdôrazňuje, že tento zoznam by mal vychádzať z objektívnych, vyčerpávajúcich a kvantifikovateľných kritérií; opakuje, že v budúcnosti budú potrebné ďalšie a záväzné opatrenia v rámci účinného a systematického boja s BEPS;

5.  domnieva sa, že smernica o administratívnej spolupráci po tom, ako bola dvakrát za sebou a ad hoc zmenená, pokiaľ ide o automatickú výmenu informácií o daňových rozhodnutiach a vykazovanie podľa jednotlivých krajín, by sa teraz mala zrevidovať celá, a to najmä (ale nie len) s cieľom znížiť rozsah súčasných výnimiek zo zásady výmeny informácií a prípadne ich úplne odstrániť;

6.  nalieha na Komisiu, aby do konca roku 2016 predložila návrh na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) spolu s vhodným a spravodlivým distribučným kľúčom, ktorý by bol komplexným riešením väčšiny škodlivých daňových praktík v Únii, ktorý by podnikom priniesol jednoznačnosť a jednoduchosť a uľahčil by cezhraničné hospodárske činnosti v rámci Únie; domnieva sa, že konsolidácia je základným prvkom CCCTB; domnieva sa, že konsolidácia by sa mala zaviesť čo najskôr, a že akýkoľvek prechodný systém zahŕňajúci len harmonizáciu základu dane s mechanizmom odpočtu straty môže byť len dočasný; domnieva sa, že zavedenie plnohodnotného povinného CCCTB je čoraz naliehavejšie; vyzýva členské štáty, aby po jeho predložení urýchlene dosiahli dohodu o návrhu CCCTB a aby následne rýchlo zaviedli do praxe príslušné právne predpisy; pripomína členským štátom, že odlišné sadzby dane z príjmov právnických osôb môžu vytvárať aj nerovné podmienky a nekalú daňovú súťaž v rámci EÚ;

7.  víta skutočnosť, že Komisia 12. apríla 2016 prijala návrh smernice, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie spoločnosťami, dcérskymi spoločnosťami a pobočkami informácií týkajúcich sa dane z príjmov, a o vyššiu transparentnosť zdaňovania spoločností; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisiou navrhnutý rozsah pôsobnosti, kritériá a prahové hodnoty nie sú v súlade s predchádzajúcimi pozíciami Parlamentu a preto by nesplnili ciele týchto pozícií;

8.  víta dohodu dosiahnutú v Rade 8. decembra 2015 o automatickej výmene informácií o daňových rozhodnutiach; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada neprevzala odporúčania, ktoré Parlament uviedol vo svojej správe z 20. októbra 2015 k pôvodnému, Komisiou predloženému návrhu takéhoto opatrenia; zdôrazňuje, že Komisia musí mať plný prístup k novej databáze Únie o daňových rozhodnutiach; trvá na potrebe podrobnej a účinnej databázy všetkých rozhodnutí, ktoré majú potenciálny cezhraničný dosah; nalieha na členské štáty, aby urýchlene zaviedli potrebný legislatívny rámec na začatie automatickej výmeny informácií o daňových rozhodnutiach;

9.  zdôrazňuje, že automatická výmena informácií bude mať za následok veľký objem údajov, ktoré sa bude spracúvať, a trvá na tom, že otázky týkajúce sa počítačového spracovania údajov musia byť koordinované takisto ako ľudské zdroje potrebné na analýzu údajov; žiada, aby sa posilnila úloha Komisie v tejto práci; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby starostlivo monitorovali vykonávanie smernice o administratívnej spolupráci na vnútroštátnej úrovni a v plnej miere ju dodržiavali, a to najmä s cieľom overiť, koľko členských štátov požaduje daňové informácie cez bilaterálne daňové zmluvy a nie na tomto právnom základe; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje daňové správy zodpovedajúcim počtom zamestnancov s cieľom zabezpečiť účinný výber daňových príjmov a riešiť škodlivé daňové praktiky, keďže nedostatočné zdroje a rušenie pracovných miest spolu s absenciou primeranej odbornej prípravy, technických nástrojov a vyšetrovacích právomocí v niektorých členských štátoch vážne ohrozujú činnosť daňovej správy; vyzýva členské štáty, aby integrovali informácie vymieňané s daňovými orgánmi a informácie vymieňané s osobami vykonávajúcimi finančný dohľad a regulátormi;

10.  víta oznámenie Francúzska, Holandska a Spojeného kráľovstva z 12. mája 2016 o tom, že zavedú verejné registre skutočných vlastníkov podnikov; chváli Francúzsko za odhodlanie vytvoriť verejný register trustov; podporuje odhodlanie Spojeného kráľovstva zaviesť povinnosť každej zahraničnej spoločnosti, ktorá v tejto krajine buď kupuje majetok, alebo vstupuje do zmluvného vzťahu so štátom, oznámiť svojho skutočného vlastníka; vyzýva všetky členské štáty, aby prijali podobné iniciatívy;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nový globálny štandard OECD pre automatickú výmenu informácií neobsahuje prechodné obdobie pre rozvojové krajiny a že ak tento štandard bude recipročný, krajiny so stále veľmi nízkou schopnosťou vytvárať potrebnú infraštruktúru na zber, správu a výmenu požadovaných informácií môžu byť reálne vylúčené z jeho uplatňovania;

12.  konštatuje, že spoločné fórum pre transferové oceňovanie zahrnulo do svojho pracovného programu na roky 2014 – 2019 vypracovanie osvedčených postupov s cieľom zabezpečiť, aby usmernenia OECD zodpovedali osobitostiam členských štátov; berie na vedomie, že Komisia monitoruje pokrok tejto práce;

13.  zdôrazňuje, že 70 % presunov ziskov prebieha pomocou transferového oceňovania a že najlepší spôsob, ako proti takémuto postupu bojovať, je prijatie plnohodnotnej CCCTB; vyzýva každopádne Komisiu, aby predložila konkrétny legislatívny návrh o transferovom oceňovaní, ktorý zohľadní usmernenia OECD v oblasti transferového oceňovania adresované nadnárodným podnikom a daňovým správam z roku 2010; okrem toho zdôrazňuje, že ďalšie úsilie môže byť potrebné na obmedzenie rizík BEPS medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami, ktoré vyplývajú z rámca transferového oceňovania, najmä z oceňovania nehmotných vecí, a že by sa mali aktívne preveriť globálne alternatívy k súčasnému princípu nezávislého vzťahu a otestovať z hľadiska potenciálu zaistiť spravodlivejší a účinnejší celosvetový daňový systém;

14.  víta skutočnosť, že komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová klasifikovala transferové oceňovanie ako osobitnú prioritnú oblasť pre prípady štátnej pomoci, keďže sa uvádza ako obvyklý nástroj používaný nadnárodnými podnikmi v systémoch daňových únikov a vyhýbania sa plateniu daní, napr. vnútroskupinových úveroch; konštatuje, že usmernenia na identifikáciu a reguláciu štátnej pomoci súvisiacej s daňami v súčasnosti neexistujú, tento typ štátnej pomoci je však preukázateľne znepokojujúci nástroj vyhýbania sa daňovým povinnostiam; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia a stanovila jasné kritériá na lepšie vymedzenie limitov transferového oceňovania v záujme lepšieho posudzovania prípadov štátnej pomoci; podporuje závery vyšetrovania Komisie v prípade spoločností Starbucks, Fiat a Amazon; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia mala prístup ku všetkým relevantným údajom;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé vypočuté nadnárodné podniky dôrazne neodsúdili praktiky vyhýbania sa daňovým povinnostiam a agresívneho daňového plánovania; zdôrazňuje, že nadnárodné podniky môžu ľahko poskytovať umelé medziskupinové úvery na účely agresívneho daňového plánovania; zdôrazňuje, že preferovanie takéhoto dlhového financovania je na úkor daňovníkov aj finančnej stability; vyzýva preto členské štáty, aby odstránili zo svojich daňových predpisov dlhovo-kapitálovú predpojatosť;

16.  zdôrazňuje, že činnosť oznamovateľov je nevyhnutná na odhaľovanie rozsahu daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, a že preto je nutné, aby bola ochrana oznamovateľov právne zaručená a posilnená v celej EÚ; konštatuje, že Európsky súd pre ľudské práva a Rada Európy vykonali prácu k tejto otázke; domnieva sa, že súdy a členské štáty by mali zabezpečiť ochranu legitímnych obchodných tajomstiev, pričom by zároveň nemali nijakým spôsobom brániť alebo obmedzovať oznamovateľov a novinárov pri dokumentovaní a odhaľovaní nelegálnych, nesprávnych alebo škodlivých praktík, ak je to jasne a jednoznačne vo verejnom záujme; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nemá v úmysle okamžité opatrenia v tejto oblasti vzhľadom na skutočnosť, že len nedávno boli zverejnené významné odhalenia škandálov bežne označovaných ako LuxLeaks a Panama Papers;

17.  víta skutočnosť, že Komisia začala verejné konzultácie o zlepšovaní mechanizmov riešenia sporov v oblasti dvojitého zdanenia; zdôrazňuje pre zvýšenie účinnosti systémov bude kľúčové určenie jednoznačného časového rámca postupov riešenia sporov;

18.  víta oznámenie o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie, v ktorom bola Európska investičná banka (EIB) vyzvaná k tomu, aby transponovala požiadavky dobrej správy do svojich zmlúv so všetkými vybranými finančnými sprostredkovateľmi; vyzýva EIB, aby zaviedla novú zodpovednú daňovú politiku, pričom by mala začať revíziou svojej politiky v oblasti nespolupracujúcich jurisdikcií, ktorú by mala uskutočniť v roku 2016 v úzkom dialógu s občianskou spoločnosťou; vyzýva EIB, aby priame financovanie a financovanie cez sprostredkovateľov podmienila zverejnením daňovo relevantných údajov podľa jednotlivých krajín v zmysle ustanovení smernice CRD IV pre úverové inštitúcie, ako aj informácií o skutočnom vlastníctve; opätovne pripomína, že EIB by mala posilniť svoje činnosti náležitej starostlivosti, aby sa zvýšila kvalita informácií o konečných príjemcoch a aby sa účinnejšie zabránilo transakciám s finančnými sprostredkovateľmi, ktorí majú negatívne záznamy, pokiaľ ide o transparentnosť, podvod, korupciu, organizovaný zločin, pranie špinavých peňazí a škodlivé sociálne a environmentálne vplyvy, alebo ktorí sú zapísaní v daňových rajoch, ktoré sa uchyľujú k agresívnemu daňovému plánovaniu;

19.  vyzýva Komisiu, aby vydala jednoznačné právne predpisy v oblasti vymedzenia ekonomickej podstaty, tvorby hodnoty a trvalého usadenia, a to najmä v záujme riešenia problematiky schránkových spoločností; vyzýva členské štáty, aby zmenili dôkazné bremeno, pokiaľ ide o zabavovania majetku nadobudnutého trestnou činnosťou alebo vymáhanie nezákonných ziskov;

20.  domnieva sa, že by Komisia mala vytvoriť spoločný zoznam Únie obsahujúci subjekty, ktoré sa dopúšťajú cezhraničných daňových únikov a ktoré sa vyhýbajú daňovým povinnostiam, a to s plnohodnotným prístupom pre všetkých;

Čierny zoznam a konkrétne sankcie pre nespolupracujúce jurisdikcie a zrážková daň

21.  poznamenáva, že vonkajšia stratégia pre účinné zdaňovanie dosiaľ je jedinou konkrétnou iniciatívou, ktorú Komisia prijala v oblasti nespolupracujúcich jurisdikcií; poznamenáva, že kritériá na zaradenie do zoznamu nespolupracujúcich jurisdikcií OECD sa nepreukázali ako účinné pri riešení tohto problému a neslúžia ako odstrašujúci prostriedok; zdôrazňuje, že stále existujú tretie krajiny, ktoré chránia nezákonne nadobudnutý majetok, čo členským štátom znemožňuje vymáhanie;

22.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila spoločnú európsku definíciu a zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií (t. j. čierny zoznam daňových rajov) založené na spoľahlivých, transparentných a objektívnych kritériách vrátane vykonávania odporúčaní OECD, opatreniach v oblasti transparentnosti daní, opatreniach BEPS a normách automatickej výmeny informácií, existencii aktívnych škodlivých daňových praktík, výhod poskytovaných fyzickým alebo právnickým osobám bez povolenia na pobyt, nedostatočných požiadavkách ekonomickej podstaty a nezverejňovaní podnikovej štruktúry právnických osôb (vrátane trustov, charít, nadácií atď.) alebo vlastníctva majetku či práv, a víta úmysel Komisie dosiahnuť dohodu o takomto zozname v najbližších šiestich mesiacoch; vyzýva členské štáty, aby túto dohodu schválili do konca roku 2016; je presvedčený, že proces eskalácie, začínajúc skutočne konštruktívnym dialógom s jurisdikciou, v ktorej boli zistené nedostatky, musí byť naplánovaný pred uvedením na zozname, aby sa dosiahol preventívny účinku tohto zoznamu; domnieva sa, že treba zaviesť mechanizmus, ktorý umožní vymazať zo zoznamu jurisdikcie, ktoré dosiahli alebo obnovili súlad s predpismi; domnieva sa, že toto posúdenie by malo zahŕňať aj krajiny, ktoré sú členmi OECD;

23.  požaduje konkrétny regulačný rámec Únie pre sankcie voči nespolupracujúcim jurisdikciám vrátane možnosti preskúmania a, ako poslednej možnosti, pozastavenia dohôd o voľnom obchode, dohôd o zamedzení dvojitého zdanenia a zákazu prístupu k finančným prostriedkom Únie; poznamenáva, že účelom sankcií je zaviesť zmeny v právnych predpisoch dotknutých jurisdikcií; žiada, aby sa sankcie uplatňovali aj voči spoločnostiam, bankám, účtovníckym a právnickým spoločnostiam a daňovým poradcom, u ktorých sa dokázalo, že sa podieľajú na nezákonných, škodlivých alebo nekalých činnostiach s takýmito jurisdikciami alebo že sprostredkovali nezákonné, škodlivé alebo nekalé dohody o dani z príjmu právnických osôb zahŕňajúce právne nástroje v týchto jurisdikciách;

24.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala záväzné právne predpisy zakazujúce všetkým inštitúciám EÚ otvárať účty alebo pôsobiť v rámci jurisdikcií zaradených na spoločný európsky zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií;

25.  vyzýva členské štáty, aby s tretími krajinami nanovo vyjednali svoje bilaterálne daňové dohody prostredníctvom multilaterálneho nástroja s cieľom zaviesť dostatočne silné doložky zabraňujúce zneužívaniu voľby najvýhodnejšej jurisdikcie (treaty shopping), ako aj rozdelenie daňových práv medzi krajiny pôvodu a pobytu zohľadňujúc ekonomický charakter, a zodpovedajúce vymedzenie stálej prevádzkarne; zdôrazňuje navyše, že tento proces by sa mohol výrazne urýchliť, ak by bola Komisia členskými štátmi poverená rokovať o takýchto zmenách v mene Únie; vyzýva členské štáty, aby pri rokovaniach o takýchto dohodách zabezpečili spravodlivé zaobchádzanie s rozvojovými krajinami;

26.  vyzýva Komisiu, aby predstavila legislatívny návrh na zavedenie celoúniovej zrážkovej dane, ktorú by spravovali členské štáty, s cieľom zabezpečiť, aby boli zisky vytvorené v Únii zdaňované aspoň raz pred tým, než ju opustia; poznamenáva, že takýto návrh by mal zahŕňať systém vrátenia dane na zabránenie dvojitému zdaňovaniu; zdôrazňuje, že takýto všeobecný systém zrážkovej dane založený na úverovej metóde má tú výhodu, že zamedzuje dvojitému nezdaneniu a BEPS bez vzniku prípadov dvojitého zdanenia;

27.  vyjadruje poľutovanie, že Andorra a Monako sa zaviazali k automatickej výmene informácií od roku 2018 namiesto od roku 2017; poukazuje na to, že niektoré nespolupracujúce jurisdikcie, ako je Andorra, spĺňajú normy v oblasti výmeny informácií, ale smerujú k tomu, aby sa stali jurisdikciami s nízkymi daňovými sadzbami; je znepokojený tým, že dohoda o dvojitom zdanení medzi Andorrou a Španielskom v súčasnosti nezabezpečuje účinnú, automatickú výmenu informácií; vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala účinné uplatňovanie automatickej výmeny informácií stanovené v dohodách, ktoré členské štáty podpísali s bývalými alebo súčasnými nespolupracujúcimi jurisdikciami;

28.  domnieva sa, že hybridné nesúrodé opatrenia medzi členskými štátmi EÚ a tretími krajinami pri označovaní subjektov, napríklad štruktúry CV/BV v Holandsku, ktorú používajú mnohé americké firmy, čo viedlo k dvojitému nezdaneniu, by sa mali v európskej legislatíve účinne riešiť ako dodatok k návrhom Komisie o balíku opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAP);

Patentové, znalostné a VaV kolónky

29.  konštatuje, že napriek očakávaniam sa doteraz patentové, znalostné a VaV kolónky neukázali ako účinné pri podpore inovácií v Únii; vyjadruje poľutovanie, že sú namiesto toho využívané zo strany nadnárodných podnikov (NP) na presun ziskov cez systémy agresívneho daňového plánovania, ako napríklad cez známy postup „Double Irish with a Dutch sandwich“; domnieva sa, že patentové kolónky sú nevhodným a neúčinným nástrojom na dosiahnutie hospodárskych cieľov; trvá na tom, že VaV možno podporovať prostredníctvom širších politických opatrení, ktoré podporujú dlhodobé inovácie a nezávislý výskum a prostredníctvom grantov, ktoré by sa mali uprednostniť pred patentovými kolónkami, pretože riziko, že sa granty zneužijú v systémoch na vyhýbanie sa plateniu daní, je nižšie; konštatuje, že prepojenie medzi patentovými kolónkami a činnosťami VaV nie je vždy priame a že súčasné modely vedú k úsiliu o čo najnižší daňový príspevok zo strany NP; vyzýva členské štáty, aby najneskôr do roku 2021 zrušili existujúce a zakázali nové patentové kolónky;

30.  vyjadruje poľutovanie, že niektoré členské štáty, najmä v rámci skupiny pre kódex správania, doposiaľ zanedbávali túto otázku a ešte nenavrhli vhodný časový rámec na jej riešenie;

31.  vyzýva Komisiu, aby záujme zastavenia zneužívanie patentových kolónok na účely vyhýbania sa daňovej povinnosti a zabezpečenia, že ak sa použijú, budú viazané na skutočnú hospodársku činnosť, predložila návrhy na záväzné právne predpisy Únie o patentových kolónkach, ktoré by vychádzali z modifikovaného prístupu OECD na základe spojitosti a riešili jeho slabé miesta; zdôrazňuje, že návrh Komisie by sa mal uplatňovať na všetky patentové kolónky, ktoré vydali členské štáty; medzitým žiada všetky členské štáty, aby zverejnili, ktoré spoločnosti využívajú vo svojej krajine režim patentových kolónok;

32.  vyzýva členské štáty, aby začlenili ustanovenie o minimálnom účinnom zdaňovaní do smernice o úrokoch a licenčných poplatkoch, ako aj do smernice o materských a dcérskych spoločnostiach, a zabezpečili, že Rada nebude udeľovať žiadne výnimky;

Banky, daňoví poradcovia a sprostredkovatelia

33.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že niektoré banky, daňoví poradcovia, právnické a účtovnícke spoločnosti a iní sprostredkovatelia boli nápomocní a zohrali kľúčovú úlohu pri navrhovaní systémov agresívneho daňového plánovania pre svojich klientov a zároveň pomáhali národným vládam pri navrhovaní ich daňových kódexov a zákonov, čím vznikol významný konflikt záujmov;

34.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom transparentnosti a primeranej dokumentácie v rámci finančných inštitúcií, poradcov a právnických spoločností, ktoré sa týkajú konkrétnych modelov vlastníctva a kontroly spoločností odporúčaných daňovými, finančnými a právnymi poradcami, potvrdených pri nedávnom odhalení Panama Papers; s cieľom riešiť problém schránkových spoločností odporúča posilniť požiadavky na transparentnosť pri zakladaní súkromných spoločností;

35.  je znepokojený nedostatočnou transparentnosťou a primeranou dokumentáciou v rámci vnútroštátnej daňovej správy, čo ovplyvňuje súťažné účinky rozhodnutí o cene prevodu, nastavenia patentových kolónok, rozhodnutia o daniach a iné prvky ľubovoľného zdaňovania právnických osôb;

36.  požaduje posilnenie existujúcich kódexov správania pre oblasť daňového poradenstva, a to najmä v záujme takého zohľadnenia potenciálnych konfliktov záujmov, ktoré umožní ich jasné a zrozumiteľné odhalenie; vyzýva Komisiu, aby predložila kódex správania pre všetky poradenské služby v Únii, ktorý by umožňoval jasné odhalenie situácií potenciálnych konfliktov záujmov; je presvedčený, že by sem mal patriť aj režim Únie pre nezlučiteľnosť pre daňových poradcov, s cieľom zabrániť tomu, aby poskytovali poradenstvo verejnému a zároveň súkromnému sektoru, a ďalším konfliktom záujmov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zmenu nariadenia č. 573/2014 a smernice 2014/56;

37.  upozorňuje na riziká konfliktu záujmov vyplývajúce z poskytovania služieb právneho a daňového poradenstva a audítorských služieb v rámci rovnakých účtovníckych spoločností; zdôrazňuje preto význam jasného oddelenia týchto služieb; žiada Komisiu, aby zabezpečila riadne monitorovanie a vykonávanie právnych predpisov zameraných na predchádzanie takýmto konfliktom záujmov a aby preskúmala potrebu revízie smernice o audite, najmä ustanovenia článku 22, ako aj nariadenie o audite, najmä ustanovenia článku 5, a v rámci nich vymedzenie „vecného účinku“ iných ako audítorských služieb;

38.  poznamenáva, že oddelenia verejných univerzít pre daňové právo a výskum daní sú jasne prepojené s veľkými daňovými spoločnosťami, čo spôsobuje konflikt záujmov a nedostatok nezávislosti, ktorá by sa mala očakávať od akademikov; poukazuje na to, že v súčasnej situácii sú daňoví poradcovia školení tak, aby uľahčovali daňové úniky, pričom tieto školenia sú hradené z verejných prostriedkov daňovníkov; žiada Komisiu, aby vyšetrila vzájomné prepojenie akademickej obce a sveta daňových poradcov, aspoň pokiaľ ide o problematiku konfliktu záujmov a využívanie vzdelávacích inštitúcií financovaných z verejných prostriedkov na uľahčovanie daňových únikov spoločností;

39.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vrátane trestných sankcií pre manažérov finančných inštitúcií a spoločností zapojených do daňových únikov, ako aj možnosť odňať povolenie na podnikanie pre podnikateľov a podniky, ktoré sa dokázateľne zúčastňovali na vypracovaní systémov agresívneho daňového plánovania a vyhýbania sa plateniu daní, radili, ako ich používať a využívať; žiada Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť zavedenia pomernej finančnej zodpovednosti pre daňových poradcov za nezákonné daňové praktiky;

40.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala možnosť zavedenia pomernej finančnej zodpovednosti bánk a finančných inštitúcií uľahčujúcich prevody do daňových rajov, ako sa to stanovuje v budúcom spoločnom úniovom zozname daňových rajov a nespolupracujúcich jurisdikcií;

41.  vyzýva Komisiu, aby posilnila požiadavky na banky oznamovať daňovým orgánom členských štátov presuny do/z jurisdikcií na spoločnom úniovom zozname daňových rajov a nespolupracujúcich jurisdikcií; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že banky a ostatné finančné inštitúcie budú poskytovať regulačným a daňovým orgánom podobné informácie; vyzýva členské štáty, aby posilnili schopnosť svojich daňových orgánov prešetriť prípady daňových únikov a vyhýbania sa daňovej povinnosti;

42.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorým sa zavádza požiadavka povinného zverejňovania pre banky, daňových poradcov a iných sprostredkovateľov, pokiaľ ide o zložité štruktúry a osobitné služby spojené s jurisdikciami uvedenými na spoločnom zozname EÚ daňových rajov a nespolupracujúcich jurisdikcií, ktoré sú určené pre klientov a ktoré klienti využívajú na uľahčenie daňových únikov, daňových podvodov, prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu;

43.  vyzýva Komisiu, aby vykonávala nepretržitú kontrolu a monitorovanie finančných transakcií prostredníctvom derivátov a cenných papierov – a to pomocou údajov uvedených v archíve obchodných údajov v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a nariadenia (EÚ) 2015/2365 – s cieľom určiť transakcie, ktoré sú štruktúrované, aby potenciálne prinášali veľké daňové výhody; trvá na tom, aby Komisia automaticky poskytovala dotknutým daňovým orgánom členských štátov všetky informácie vrátane údajov[31];

44.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zabezpečenie toho, aby úverové inštitúcie so sídlom v členskom štáte a podniky prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo multilaterálne obchodné zariadenie v rámci Únie zahrnuli do svojich výročných finančných správ opis využívania transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného využívania súbežných, ako aj komplexných a podrobných údajov o prínose transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov pre ich zisk pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (EBITDA) a zisk po zdanení (EAT);

45.  vyzýva Komisiu[32], aby zaviedla osobitné spoločné minimálne pravidlá proti zneužívaniu zamerané na odopieranie výhod plynúcich z určitých hybridných prevodov aktív[33], ktorých účinkom je často odpočítanie príjmov v jednom štáte bez zahrnutia ostatných príjmov do základu dane alebo vytvárania nezákonných zahraničných transakcií daňových zvýhodnení;

46.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia spoločných pravidiel zameraných na obmedzenie daňových únikov v prípade zdrojových príjmov EÚ dosiahnutých prostredníctvom sprostredkovateľskej činnosti; ďalej zdôrazňuje, že takéto pravidlá by mohli byť podobné ako pravidlá uplatňované v Spojených štátoch[34];

Oznamovatelia

47.  opakuje kľúčovú úlohu oznamovateľov pri odhaľovaní pochybení vrátane nezákonných alebo nesprávnych praktík; domnieva sa, že tieto odhalenia, ktoré ukázali rozsah daňových únikov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a prania špinavých peňazí, sú jednoznačne vo verejnom záujme, ako sa ukázalo počas nedávneho odhalenia dokumentov „LuxLeaks“ a „Panama Papers“, ktoré preukázalo rozsah fenoménu prevodu majetku do jurisdikcií s nízkymi sadzbami dane; pripomína, že možnosť odhaliť a stíhať osoby porušujúce daňové predpisy zásadne závisí od dostupnosti a kvality údajov;

48.  vyjadruje poľutovanie, že Komisia obmedzila svoj postup na monitorovanie vývoja v rôznych oblastiach právomocí Únie bez toho, že by plánovala podniknúť konkrétne kroky na riešenie tohto problému; je znepokojený, že táto nedostatočná ochrana by mohla ohroziť zverejňovanie nových odhalení, čo by mohlo viesť k stratám legitímnych daňových príjmov členských štátov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neposkytla uspokojivú odpoveď na požiadavky uvedené v odsekoch 144 a 145 uznesenia Parlamentu z 25. novembra 2015 ani na odporúčania uznesenia Parlamentu zo 16. decembra 2015[35], a najmä na požiadavku, aby predložila jasný rámec upravujúci ochranu oznamovateľov a im podobných do konca júna 2016;

49.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby čo najskôr navrhla jasný právny rámec na zaručenie účinnej ochrany oznamovateľov, ako aj novinárov a iných osôb spojených s novinármi, ktoré im pomáhajú a uľahčujú ich prácu; vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje súčasné právne predpisy o ochrane oznamovateľov vrátane možnosti nestíhania v prípadoch, v ktorých oznamovatelia konali vo verejnom záujme; vyzýva, aby si za vzor vzali najlepšie príklady právnych predpisov z hľadiska ochrany oznamovateľov, ktoré už platia v niektorých členských štátoch;

Skupina pre kódex správania a medziinštitucionálne záležitosti

50.  vyjadruje poľutovanie, že napriek tomu, že jeho prvý a druhý osobitný výbor (TAXE 1 a TAXE 2) opakovane žiadali úplný prístup k dokumentom a zápisniciam skupiny pre kódex správania, k dispozícii dostali len obmedzený počet nových dokumentov, ktoré boli poslancom EP sprístupnené za zatvorenými dverami a len na nahliadnutie, a to až päť mesiacov po začiatku mandátu TAXE 2; konštatuje, že niektoré z týchto dokumentov by sa mali zverejniť s cieľom umožniť verejnú kontrolu a otvorenú politickú diskusiu o obsahu týchto dokumentov; ďalej konštatuje, že ochota Rady vyhovieť tejto požiadavke, je naďalej neuspokojivá;

51.  ľutuje skutočnosť, že Komisia napriek tomu, že poskytla niektoré interné zápisnice zo schôdzí skupiny pre kódex správania, neviedla všetky záznamy o distribuovaných dokumentoch; domnieva sa, že je povinnosťou Komisie viesť všetky záznamy o všetkých informáciách a dokumentoch kolujúcich v rámci skupiny pre kódex správania, aby bolo možné posúdiť, či sú opatrenia členských štátov v súlade so zmluvou; vyzýva Komisiu, aby naliehavo prijala opatrenia na zlepšenie tejto situácie získaním všetkých dokumentov; vyzýva Radu a členské štáty, aby spolupracovali s Komisiou v tejto otázke;

52.  nalieha na členské štáty, aby zlepšili transparentnosť a účinnosť pracovných metód skupiny pre kódex správania, keďže sú jedným z faktorov, ktoré bránia konkrétnym potenciálnym zlepšeniam v boji proti škodlivým daňovým praktikám; vyjadruje poľutovanie, že mu od skupiny pre kódex správania nebolo doručených niekoľko pracovných dokumentov pochádzajúcich od Rady alebo členských štátov, ktoré sa kriticky stavajú proti riadnemu vykonávaniu mandátu osobitného výboru; požaduje pravidelné zverejňovanie výsledkov dohľadu, pokiaľ ide o stupeň súladu členských štátov s poskytnutými odporúčaniami; žiada skupinu pre kódex správania, aby na ročnej báze vypracovala verejne prístupnú správu, v ktorej určí a opíše najškodlivejšie daňové praktiky, ktoré počas daného roka používali členské štáty; opakuje svoju výzvu Rade z roku 2015, aby zriadila „daňový výbor“ na politickej úrovni;

53.  na základe verejných informácií zistil, že skupina pre kódex správania sa v rokoch 1998 – 2014 zamerala na 421 opatrení a 111 z nich označila za škodlivé (26 %), ale dve tretiny týchto opatrení už boli preskúmané počas prvých piatich rokov existencie skupiny; konštatuje, že kontrola opatrení členskými štátmi sa v priebehu rokov znížila, pričom v roku 2014 bolo preskúmaných iba 5 % všetkých opatrení a vyjadruje poľutovanie, že skupina od novembra 2012 nezistila žiadne škodlivé daňové opatrenia; dospel k záveru, že skupina pre kódex správania nebola za posledných desať rokov plne funkčná a že jej správa a mandát naliehavo potrebujú revíziu;

54.  pripomína svoju výzvu Komisii z roku 2015, aby poskytla aktualizáciu správy Simmons & Simmons z roku 1999 o administratívnych postupoch uvedených v odseku 26 správy skupiny pre kódex správania z roku 1999 (správa skupiny Primarolo (SN 4901/99));

55.  zdôrazňuje, že aj keď kódex správania umožnil určité zlepšenia, oznamovanie vlastných potenciálne škodlivých opatrení členskými štátmi je neúčinné, kritériá pre určovanie škodlivých opatrení sú zastarané a zásada jednomyseľnosti pri prijímaní rozhodnutí o škodlivosti sa ukázala ako neúčinná; vyjadruje poľutovanie, že niektoré členské štáty namietajú proti nevyhnutnej reforme skupiny pre kódex správania; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr podnikli nevyhnutné kroky na reformu kritérií na identifikáciu škodlivých opatrení a aspektov správy skupiny pre kódex správania vrátane jej rozhodovacieho postupu a monitorovania dohodnutého odstraňovania a zmrazovania škodlivých opatrení, vyhýbania sa možnému odkladaniu, sankcií v prípadoch nesúladu s cieľom zvýšiť jej verejnú transparentnosť a zodpovednosť a zabezpečiť silné zapojenie a prístup k informáciám pre Európsky parlament; poukazuje na nedostatky a ďalšie relevantné informácie uvedené v prílohe 3 (nová); ďalej poznamenáva, že pri porovnávaní zoznamu Komisie všetkých daňových režimov, ktoré formálne posúdila skupina pre kódex správania na základe príslušných dokumentov zo schôdze v čase vydania rozhodnutia a po ňom, v mnohých prípadoch nie je v prvom rade jasné, ako sa dospelo k takémuto rozhodnutiu, napr. prečo boli režimy, v prípade ktorých existoval dôvod domnievať sa, že budú škodlivé, nakoniec vyhlásené za neškodlivé, a po druhé, pokiaľ ide o prípady, kde bola na základe výsledkov posúdenia preukázaná škodlivosť, či členské štáty uspokojivo dokončili následné postupy na ich odstránenie; zdôrazňuje, že členské štáty si preto nesplnili povinnosti stanovené v smerniciach Rady 77/799/EHS a 2011/16/EÚ, keďže si spontánne nevymieňali daňové informácie, a to ani v prípadoch, kde bol jasný dôvod predpokladať, že v iných členských štátoch môže dochádzať k daňovým stratám, alebo že k daňovým úsporám môže dochádzať na základe umelých prevodov ziskov v rámci skupín, i keď uvedené smernice ponechávajú v takýchto prípadoch priestor na voľné konanie; zdôrazňuje, že Komisia si nesplnila svoju úlohu strážkyne zmlúv v zmysle článku 17 ods. 1 ZEÚ, keď v tejto veci nekonala a neprijala všetky kroky potrebné na zabezpečenie toho, že členské štáty si splnia svoje záväzky, najmä tie, ktoré sú stanovené v smerniciach Rady 77/799/EHS a 2011/16/EÚ, napriek dôkazom svedčiacich o opaku;

56.  konštatuje, že osobitný výbor si je dobre vedomý systematických obštrukcií niektorých členských štátov pri dosahovaní pokroku v boji proti daňovým únikom; poznamenáva, že v skupine pre kódex správania už takmer dve desaťročia prebiehajú diskusie o administratívnych postupoch (rozhodnutiach); odsudzuje, že niektoré členské štáty sa pred škandálom Luxleaks zdráhali vymieňať si informácie o postupoch prijímania svojich rozhodnutí a ešte stále sa zdráhajú zaviesť vzorové pokyny vypracované v skupine pre kódex správania do svojich vnútroštátnych právnych predpisov aj napriek svojim záväzkom prijatým po odhaleniach Luxleaks;

57.  dospel preto k záveru, že členské štáty porušili svoju povinnosť lojálnej spolupráce, zakotvenú v článku 4 ods. 3 ZEÚ, a že Komisia vedela o tom, že niektoré členské štáty nedodržiavali zásadu lojálnej spolupráce; zdôrazňuje, že porušenie práva Únie členskými štátmi, ako aj nečinnosť Komisie v súvislosti s porušovaním práva Únie členskými štátmi si vyžaduje nadväzujúce riešenia;

58.  vyzýva Komisiu, aby Parlamentu poskytla trvalý, včasný a pravidelný prístup k pracovným dokumentom a zápisniciam skupín Rady pracujúcim v daňovej oblasti vrátane skupiny pre kódex správania pri zdaňovaní podnikov, pracovnej skupiny na vysokej úrovni a pracovnej skupiny pre daňové otázky; navrhuje Komisii, aby na tento účel použila ako príklad dohodu uzatvorenú s Parlamentom o prístupe k zápisnici SSM/ECB;

59.  vyzýva Komisiu, aby v prípade neuspokojivej odpovede členských štátov predložila legislatívny návrh, pokiaľ možno podľa článku 116 alebo článku 352 ZFEÚ alebo na základe posilnenej spolupráce s cieľom zlepšiť účinnosť skupiny pre kódex správania;

60.  ďalej konštatuje, že zo získaných dokumentov jasne vyplývajú systematické obštrukcie niektorých členských štátov pri dosahovaní vecného pokroku v oblasti boja proti daňovým únikom; zdôrazňuje, že tieto dokumenty dokazujú, že politické obštrukcie členských štátov zabránili najmä pokroku v boji proti škodlivým daňovým praktikám v oblasti patentových kolónok, prevodu prichádzajúcich a odchádzajúcich ziskov, hybridných nesúrodých opatrení vrátane úverových dohôd o súvisiacom zisku, úlohy investičných fondov, administratívnych postupov v konkrétnych daňových rozhodnutiach a ustanovení o minimálnom účinnom zdaňovaní;

61.  vzhľadom na uvedené kategórie a dokumenty, ktoré získal jeho osobitný výbor, zdôrazňuje najmä tieto príklady a pripomienky; zdôrazňuje však, že nasledujúci zoznam nie je úplný, najmä vzhľadom na neochotu členských štátov a Komisie zabezpečiť úplnú transparentnosť fungovania skupiny pre kódex správania a ostatných príslušných pracovných skupín Rady, čo sa prejavilo tak, že množstvo dokumentov vrátane najnovších a najviac politicky relevantných dokumentov bolo sprístupnených len vo vyhradenej čitárni, čo neumožnilo, aby sa o ich obsahu verejne diskutovalo a aby sa posudzovali tak, ako v tejto správe;

62.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula do rámca európskeho semestra správy o opatreniach členských štátov smerom k efektívnemu zdaňovaniu a zvýšila úsilie v boji proti cezhraničným škodlivým daňovým praktikám a daňovým únikom, vrátane odporúčaní na posilnenie vnútroštátnych daňových správ;

63.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby podnikli naliehavé opatrenia na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom, daňovým rajom a agresívnemu daňovému plánovaniu z hľadiska dopytu aj ponuky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada a najmä niektoré členské štáty už niekoľko rokov neprijali nijaké zásadné opatrenia v týchto oblastiach, a pripomína členským štátom možnosť vytvoriť systém posilnenej spolupráce (medzi aspoň deviatimi členskými štátmi) s cieľom urýchliť konanie proti nezákonným a škodlivým daňovým praktikám;

64.  požaduje vytvorenie nového centra súdržnosti a koordinácie daňovej politiky Únie v rámci štruktúry Komisie, aby sa zabezpečilo riadne a súdržné fungovanie jednotného trhu a uplatňovanie medzinárodných noriem; domnieva sa, že toto nové centrum by malo byť poverené posudzovaním a monitorovaním daňovej politiky členských štátov na úrovni Únie, zabezpečiť, aby členské štáty nezaviedli nové škodlivé daňové opatrenia, monitorovať súlad členských štátov so spoločným úniovým zoznamom nespolupracujúcich jurisdikcií, zabezpečiť a posilniť spoluprácu medzi vnútroštátnymi daňovými správami (napr. odborná príprava a výmena osvedčených postupov) a iniciovať súvisiace akademické programy v tejto oblasti; domnieva sa, že toto centrum by mohlo pomôcť zabrániť vzniku novým daňovým medzerám vznikajúcim v dôsledku nekoordinovaných politických iniciatív členských štátov a zabrániť daňovým praktikám a normám, ktoré by narušili alebo zasahovali do fungovania a zmýšľania jednotného trhu; je presvedčený, že toto centrum by mohlo slúžiť aj ako kontaktný bod pre oznamovateľov v prípade, že členské štáty a vnútroštátne daňové správy nekonajú v nadväznosti na odhalenia daňových únikov a vyhýbaní sa daňovej povinnosti, ani v tejto veci nevedú primerané vyšetrovanie; domnieva sa, že centrum by mohlo ťažiť zo zlučovania odborných znalostí na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, aby sa tak znížila záťaž pre daňovníkov;

Vonkajší rozmer

65.  víta obnovené zameranie na úrovni G8 a G20 na daňové otázky, ktoré by malo priniesť nové odporúčania; vyzýva Komisiu, aby zachovala jednotnú pozíciu v mene Únie na nadchádzajúcich samitoch G20 a ad hoc sympóziách; žiada Komisiu, aby pravidelne informovala Parlament o všetkých zisteniach a možných dôsledkoch rozhodnutí G20 na boj proti narúšaniu základu dane z príjmov právnických osôb, praktikám agresívneho daňového plánovania a nezákonným finančným tokom;

66.  vyzýva Úniu, G20, OECD a OSN, aby ďalej spolupracovali s cieľom presadzovať celosvetové usmernenia, ktoré budú prínosné aj pre rozvojové krajiny;

67.  podporuje zriadenie globálneho orgánu v rámci OSN, ktorý bude dobre vybavený a bude mať dostatočné dodatočné zdroje s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky krajiny mohli na rovnakej úrovni zúčastňovať na formulovaní a reforme globálnych daňových politík; vyzýva EÚ a členské štáty, aby začali pracovať na ambicióznom globálnom samite o daniach a zamerali sa na zriadenie takéhoto medzivládneho orgánu;

68.  vyzýva medzinárodné fóra, aby sa dohodli na prísnejšej a presnejšej definícii skutočného vlastníctva s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť;

69.  opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby vypracovali analýzu negatívnych účinkov vnútroštátnych a európskych daňových politík s cieľom posúdiť vplyv na rozvojové krajiny a odstrániť politiky a postupy, ktoré ich negatívne ovplyvňujú;

70.  poukazuje na to, že nezákonné úniky sú hlavným vysvetlením pre zadlženie rozvojových krajín, zatiaľ čo agresívne daňové plánovanie je v rozpore so zásadami sociálnej zodpovednosti podnikov;

71.  vyzýva Komisiu, aby do všetkých obchodných dohôd a dohôd o partnerstve začlenila doložky o dobrej správe vrátane opatrení na účinné vykonávanie opatrení BEPS a celosvetovú automatickú výmenu informačných noriem a aby zabezpečila, že spoločnosti alebo sprostredkovatelia nebudú môcť zneužiť obchodné a partnerské dohody na daňové úniky alebo vyhýbanie sa daňovej povinnosti či pranie príjmov z nezákonnej činnosti;

72.  vyzýva OECD a ďalšie medzinárodné orgány, aby začali pracovať na ambicióznom BEPS II, ktorý sa bude zakladať predovšetkým na minimálnych normách a konkrétnych cieľoch pre vykonávanie;

73.  zdôrazňuje, že koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi, ktoré sú členmi Finančnej akčnej skupiny (FATF), by sa mala zlepšiť, aby postoj EÚ nadobudol dôraz; zdôrazňuje potrebu podrobných usmernení v oblasti vykonávania, najmä pre rozvojové krajiny, ako aj monitorovania rozvoja nových škodlivých daňových opatrení;

74.  v tejto súvislosti požaduje vytvorenie parlamentnej monitorovacej skupiny na úrovni OECD na pozorovanie a kontrolu navrhovania a vykonávania tejto iniciatívy;

75.  vyzýva na nadviazanie štruktúrovaného dialógu medzi Európskym parlamentom a Kongresom USA o medzinárodných daňových otázkach; navrhuje zriadiť formálne medziparlamentné fóra na riešenie týchto otázok, a zároveň využívať v tejto súvislosti existujúci rámec na dialóg transatlantických zákonodarných orgánov; nabáda EÚ a USA, aby spolupracovali na realizácii projektu OECD BEPS; berie na vedomie výrazný nedostatok reciprocity medzi USA a EÚ v rámci dohody FATCA; podporuje posilnenú spoluprácu medzi USA a EÚ v rámci dohody FATCA s cieľom zabezpečiť reciprocitu a vyzýva všetky zainteresované strany, aby sa aktívne zúčastňovali na jej vykonávaní;

76.  víta pilotný projekt na automatickú výmenu informácií o skutočnom vlastníctve medzi daňovými orgánmi, ktorý minulý apríl začalo päť najväčších členských štátov EÚ; vyzýva, v súlade s deklarovaným zámerom týchto krajín, na rozšírenie tejto iniciatívy tak, aby predstavovala základ pre celosvetový štandard výmeny informácií podobný tomu, ktorý existuje pre informácie o finančnom účtovníctve;

77.  požaduje, ako nasledujúci krok v procese zvýšenia dostupnosti informácií o skutočnom vlastníctve a účinnosti výmeny takýchto informácií, vytvorenie verejného úniového registra skutočných vlastníkov vrátane harmonizovaných noriem prístupu k informáciám o skutočnom vlastníctve, ktorý bude predstavovať všetky potrebné záruky na ochranu údajov a bude základom globálnej iniciatívy v tomto smere; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu inštitúcií, ako napr. OECD a OSN v tejto súvislosti;

78.  požaduje vytvorenie globálneho registra všetkých aktív vlastnených jednotlivcami, spoločnosťami a všetkými subjektmi ako napr. trustmi a nadáciami, ku ktorému by mali plný prístup daňové orgány a ktorý by obsahoval primerané záruky na ochranu dôvernosti informácií v tomto registri;

79.  zdôrazňuje potrebu spoločného a komplexného prístupu EÚ a USA k vykonávaniu noriem OECD a k skutočnému vlastníctvu; okrem toho zdôrazňuje, že doložky o dobrej správe a vykonávaní BEPS by mali byť zahrnuté vo všetkých budúcich obchodných zmluvách s cieľom zaistiť rovnaké podmienky, vytvoriť viac hodnoty pre spoločnosť ako celok, bojovať proti daňovým podvodom a únikom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a dosiahnuť vedúce postavenie transatlantických partnerov pri podpore dobrej daňovej správy;

Iné odporúčania

80.  vyzýva všetky národné parlamenty, aby spolupracovali s cieľom zabezpečiť riadnu kontrolu a súdržnosť medzi daňovými systémami členských štátov; žiada národné parlamenty, aby zostali obozretné, pokiaľ ide o rozhodnutia svojich vlád v tejto oblasti, a zvýšili svoje odhodlanie pri práci medziparlamentných fór o daňových otázkach;

81.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky prípady nezákonnej štátnej pomoci, na ktoré bola upozornená, s cieľom zabezpečiť rovnosť pred zákonom v Únii; vyzýva Komisiu, aby reagovala „rozhodnutím o vymáhaní“ na všetky prípady, keď sa údajné daňové zvýhodnenie považovalo za nezákonnú štátnu pomoc; je znepokojený tvrdeniami, že Luxembursko by mohlo vydávať ústne rozhodnutia s cieľom obísť svoju povinnosť výmeny informácií podľa smernice o administratívnej spolupráci; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a hlásila, či členské štáty po dosiahnutí legislatívneho pokroku na úrovni Únie nahrádzajú jednu škodlivú prax inou; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a hlásila akýkoľvek prípad narušenia trhu v dôsledku poskytnutia konkrétneho daňového zvýhodnenia;

82.  zdôrazňuje potenciál digitálnych riešení pre účinný výber daní pri zhromažďovaní daňových údajov priamo z operácií v rámci spoločného hospodárstva a pri znižovaní celkového zaťaženia daňových orgánov v členských štátoch;

83.  berie na vedomie odhalenie prípadu Panama Papers, v ktorom sa zdokumentovalo systematické využívanie schránkových spoločností súkromnými osobami, s cieľom utajiť zdaniteľné aktíva a prípady korupcie a organizovaného zločinu; víta rozhodnutie Parlamentu zriadiť v tejto súvislosti vyšetrovací výbor a pokračovať v boji proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a praniu špinavých peňazí; zdôrazňuje obrovský politický význam analýzy fungovania daňových orgánov a spoločností zainteresovaných do opísaných praktík s cieľom odstrániť medzery v právnych predpisoch;

84.  konštatuje, že je potrebná ďalšia práca, pokiaľ ide o prístup k dokumentom členských štátov, Komisie a pracovnej skupiny pre kódex správania; zdôrazňuje, že je potrebná ďalšia analýza dokumentov, ktoré už boli sprístupnené Parlamentu s cieľom primerane zhodnotiť potrebu ďalších politických opatrení a politických iniciatív; vyzýva nadchádzajúci vyšetrovací výbor, aby pokračoval v tejto práci a prijal iný formát, než je ten, ktorý používa osobitný výbor, ktorý sa bude viac podobať vyšetrovaciemu výboru, ako je napr. finančný výbor v Spojenom kráľovstve;

85.  vyzýva Radu, aby plne využila proces konzultácie s Parlamentom, čo predovšetkým znamená, že pred dosiahnutím politickej dohody počká na vstup Parlamentu a bude sa usilovať o zohľadnenie pozície Parlamentu;

86.  zaväzuje sa pokračovať v práci, ktorú začal jeho osobitný výbor, na odstraňovaní prekážok, ktorým čelí pri plnení svojho mandátu, ako aj zabezpečiť riadne nadviazanie na jeho odporúčania; poveruje svoje príslušné orgány, aby našli najlepšie inštitucionálne usporiadanie na dosiahnutie tohto cieľa;

87.  vyzýva svoj príslušný výbor, aby nadviazal na tieto odporúčania vo svojej nadchádzajúcej legislatívnej iniciatívnej správe na rovnakú tému;

o

o  o

88.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, členským štátom, národným parlamentom, OSN, G20 a OECD.

PRÍLOHA 1: ZOZNAM OSÔB, S KTORÝMI SA VÝBOR STRETOL (SCHÔDZE VÝBOROV, KOORDINÁTOROV A SLUŽOBNÉ CESTY)

Dátum

Rečníci:

11. 01. 2016

  Pierre Moscovici, komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá

17. 02. 2016

  Pierre Moscovici, komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá

29. 02. 2016

Výmena názorov s predsedníctvom Rady

V prítomnosti Erica Wiebesa, holandského štátneho tajomníka pre financie

14. – 15.03. 2016

Výmena názorov s jurisdikciami

Robert Gray, riaditeľ pre daň z príjmu, Guernsey;

Colin Powell, poradca premiéra pre medzinárodné záležitosti, Jersey

Clàudia Cornella Durany, štátna tajomníčka pre medzinárodné finančné veci, Andorra

Katja Gey, riaditeľka pre medzinárodné finančné veci, Lichtenštajnsko

Jean Castellini, minister financií a hospodárstva, Monako

 

Výmena názorov s NP

Cathy Kearney, viceprezidentka pre európske operácie, Apple

Julia Macrae, daňová riaditeľka EMEIA, Apple;

Adam Cohen, riaditeľ hospodárskej politiky (EMEA), Google;

Søren Hansen, výkonný riaditeľ, Inter-Ikea Group;

Anders Bylund, vedúci oddelenia pre komunikáciu; Inter-Ikea Group;

Irene Yates, podpredsedníčka pre daň z príjmov; McDonald's

 

Výmena názorov s investigatívnymi novinármi – za zatvorenými dverami

Véronique Poujol, Paperjam;

Markus Becker, Der Spiegel.

 

21. 03. 2016

Výmena názorov s európskymi bankami (Časť I)

Jean-Charles Balat, finančný riaditeľ, Crédit Agricole SA;

Rob Schipper, globálny riaditeľ pre dane, ING;

Eva Jigvall, riaditeľka pre dane, Nordea;

Monica Lopez-Monís, riaditeľka dodržiavania súladu s predpismi a hlavná výkonná viceprezidentka, Banco Santander;

Christopher St. Victor de Pinho, výkonný riaditeľ, globálny riaditeľ zdaňovania skupín, UBS Group AG;

Stefano Ceccacci, riaditeľ otázok zdaňovania skupín, Unicredit.

 

04. 04. 2016

  Margrethe Vestager, komisárka pre hospodársku súťaž

 

Výmena názorov s európskymi bankami (Časť II)

Brigitte Bomm, výkonná riaditeľka, globálna riaditeľka pre dane, Deutsche Bank AG

Grant Jamieson, riaditeľ pre dane, Royal Bank of Scotland

Graeme Johnston, riaditeľ pre medzinárodné dane, Royal Bank of Scotland

 

15. 04. 2016

Služobná cesta na Cyprus

Ioannis Kasoulides, minister zahraničných vecí;

Michael Kammas, generálny riaditeľ, Aristio Stylianou, predseda a George Appios, podpredseda Združenia cyperských bánk;

Christos Patsalides, štátny tajomník ministerstva financií;

George Panteli, riaditeľ pre daňovú politiku, ministerstvo financií;

Yannakis Tsangaris, komisár pre dane;

Alexander Apostolides, University of Cyprus;

Maria Krambia-Kapardis, predsedníčka výkonného výboru Transparency International;

Costas Markides, člen rady, medzinárodné daňové otázky, KPMG Limited a Združenie cyperských investičných fondov;

Natasa Pilides, generálna riaditeľka Cyperskej agentúry na podporu investícií;

Kyriakos Iordanou, generálny riaditeľ, Pieris Marcou, Panicosa Kaouris, George Markides, Cyperský inštitút certifikovaných verejných účtovníkov;

Christos Karidis, riaditeľ hospodárskeho výskumu oddelenia konfederácie a tajomník Združenia zamestnaných spotrebiteľov;

Nikos Grigoriou, vedúci oddelenia pre hospodársku a sociálnu politiku Pancyperskej federácie práce.

 

18. 04. 2016

Medziparlamentná schôdza o balíku opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a ďalšom vývoji na úrovni EÚ a medzinárodnej úrovni: dohľad a demokratická kontrola zo strany národných parlamentov

 

Výmena názorov s jurisdikciami (časť II) – za zatvorenými dverami

Wayne Panton, minister finančných služieb, obchodu a životného prostredia, Kajmanie ostrovy.

 

20. 04. 2016

Spoločná schôdza výborov ECON/JURI/TAXE

  Jonathan Hill, komisár pre finančnú stabilitu, finančné služby a úniu kapitálových trhov

 

02. 05. 2016

Stretnutie na vysokej úrovni parlamentnej skupiny OECD pre dane spolu s Osobitným výborom Európskeho parlamentu pre daňové rozhodnutia, Paríž

Pascal Saint-Amans, riaditeľ Centra OECD pre daňovú politiku a správu

Valère Moutarlier, riaditeľ, Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu, Európska komisia

Michèle André, predsedníčka finančnej komisie Senátu

Meg Hillier, predsedníčka výboru pre verejné financie

 

17. – 20. 05. 2015

 

Pracovná cesta do USA (Washington DC)

David O'Sullivan, veľvyslanec EÚ

Elise Bean, bývalá riaditeľka a hlavná poradkyňa stáleho podvýboru pre vyšetrovanie

Orrin Grant Hatch, predseda výboru Senátu pre financie, dočasný predseda Senátu

Dr Charles Boustany, predseda podvýboru pre daňovú politiku

Sander Levin, člen Kongresu, popredný člen výboru Snemovne reprezentantov „Ways and Means“

Richard Neal, popredný člen podvýboru pre daňovú politiku

Earl Blumenauer, člen výboru Snemovne reprezentantov „Ways and Means“

Lloyd Doggett, člen výboru Snemovne reprezentantov „Ways and Means“, popredný člen podvýboru pre ľudské zdroje (a možno ďalší členovia za Demokratickú stranu)

Anders Aslund, stály člen, Dinu Patriciu Eurasia Center, Atlantická rada

Gianni Di Giovanni, predseda Eni USA R&M, Eni

The Hon. Boyden Gray, zakladajúci partner, Boyden Gray& Associates

Jillian Fitzpatrick, riaditeľ, vládne záležitosti a verejná politika, S&P Global

Marie Kasparek, pomocná riaditeľka, globálny program pre obchod a ekonomiku, Atlantická rada

Benjamin Knudsen, stážista, globálny program pre obchod a ekonomiku, Atlantická rada

Jennifer McCloskey, riaditeľka, vládne záležitosti, rada pre sektor informačných technológií

Susan Molinari, podpredsedníčka, záležitosti verejnej správy a vlády, Google

Andrea Montanino, riaditeľ, globálny program pre obchod a ekonomiku, Atlantická rada

Álvaro Morales Salto-Weis, stážista, globálny program pre obchod a ekonomiku, Atlantická rada

The Hon. Earl Anthony Wayne, nestály člen, Atlantická rada

Alexander Privitera, hlavný člen, Johns Hopkins University

Bill Rys, riaditeľ, záležitosti federálnej vlády, Citigroup

Pete Scheschuk, hlavný podpredseda, dane, S&P Global

Garret Workman, riaditeľ, európske záležitosti, Americká obchodná komora

Caroline D. Ciraolo, úradujúca pomocná generálna prokurátorka zodpovedná za sekciu daní, ministerstvo spravodlivosti

Thomas Sawyer, hlavný poradca pre spory v oblasti medzinárodných daní

Todd Kostyshak, poradca zástupcu pomocného generálneho prokurátora pre záležitosti daňovej kriminality, ministerstvo spravodlivosti

Mark J. Mazur, pomocný tajomník (daňová politika) – ministerstvo financií USA

Robert Stack, zástupca pomocného tajomníka (medzinárodné daňové záležitosti) – ministerstvo financií USA

Scott A. Hodge, predseda, – Nadácia pre dane

Gavin Ekins, výskumný ekonóm – Tax Foundation

Stephen J. Entin, hlavný člen – Tax Foundation

Scott Greenberg, analytik – Tax Foundation

John C. Fortier, riaditeľ, the Democracy Project, Bipartisan Policy Center

Shai Akabas námestník riaditeľa, Bipartisan Policy Center, Economic Policy Project

Eric Toder, spoluriaditeľ, Urban-Brookings Tax Policy Center

Gawain Kripke, riaditeľ pre politiky a výskum – OXFAM America

Didier Jacobs, hlavný ekonóm, OXFAM America

Nick Galass, vedúci výskumu o hospodárskych nerovnostiach, OXFAM America

Robbie Silverman, hlavný poradca, OXFAM America

Vicki Perry, pomocný riaditeľ oddelenia pre fiškálne veci a riaditeľ divízie pre daňovú politiku, (MMF)

Ruud De Mooij, zástupca riaditeľa divízie pre daňovú politiku, (MMF)

Hamish Boland-Rudder, online editor, Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov

Jim Brumby, riaditeľ, verejná služba a správa, Governance Global Practice

Marijn Verhoeven, ekonóm, the Global Practice on Governance

Guggi Laryea, European Civil Society and European Parliament Relations Lead External and Corporate Relations

Rajul Awasthi, hlavný odborník na verejný sektor, Governance Global Practice

Xavier Becerra, člen Kongresu, predseda, the House Democratic Conference

Ron Kind, člen Kongresu, člen výboru Snemovne reprezentantov „Ways and Means“

 

 

24. 05. 2015

Spoločné verejné vypočutie TAXE/DEVE na tému Dôsledky agresívnych daňových postupov pre rozvojové krajiny

Dr Attiya Waris, hlavná prednášajúca, právnická fakulta, University of Nairobi

Dr Manuel Montes, hlavný poradca pre financie a rozvoj, The South Centre

Aurore Chardonnet, OXFAM, poradkyňa pre oblasť daní a nerovností politík EÚ

Savior Mwambwa, ActionAid International, riaditeľ, Tax Power Campaing

Tove Ryding, EURODAD, riaditeľka pre politiky a ochranu záujmov, Tax Justice

Sol Picciotto, profesor, Lancaster University

PRÍLOHA 2: NADNÁRODNÉ PODNIKY A BANKY POZVANÉ NA VYSTÚPENIE NA SCHÔDZACH VÝBORU

Príloha 2.1: Zoznam pozvaných NP

Spoločnosť

Pozvaní/zástupcovia

Situácia (11. 03. 2016)

Apple Inc.

Timothy D. Cook

Výkonný riaditeľ

Účasť prijala

Cathy Kearney, viceprezidentka pre európske operácie

Julia Macrae, daňová riaditeľka EMEIA

Google Inc.

 

 

Nicklas Lundblad

Riaditeľ verejnej politiky a vzťahov so štátnymi inštitúciami (EMEA)

 

 

Účasť prijal

Adam Cohen, riaditeľ hospodárskej politiky (EMEA)

Fiat Chrysler

Automobiles

 

Sergio Marchionne

Výkonný riaditeľ

 

Účasť neprijal 11. 03. 2015:

„Ako možno viete, 29. decembra 2015 sme podali odvolanie na Všeobecnom súde EÚ proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa zistilo, že jednej z našich spoločností v Luxembursku bola poskytnutá štátna pomoc. Luxembursko tiež napadlo toto rozhodnutie pred Všeobecným súdom. Hoci sme pevne presvedčení, že sme nedostali žiadnu štátnu pomoc v Luxembursku v rozpore s právom Únie, za týchto okolnosti by nebolo vhodné, aby sme sa zúčastnili na stretnutí osobitného výboru alebo sa k veci ďalej vyjadrili. Preto, hoci naďalej oceňujeme úsilie výboru a jeho želanie vypočuť názory podnikov, nezúčastníme sa žiaľ na tejto diskusii až do uzatvorenia nášho právneho sporu.“

Inter IKEA Group

Søren Hansen

Výkonný riaditeľ

 

Účasť prijali

Søren Hansen, výkonný riaditeľ

Anders Bylund, vedúci oddelenia pre komunikáciu

 

McDonald's Corporation

 

 

Irene Yates

Podpredsedníčka pre daň z príjmov

 

Účasť prijala

Irene Yates, podpredsedníčka pre daň z príjmov

Starbucks Coffee

Spoločnosť

 

 

Kris Engskov

Prezident Starbucks Europe, Middle East and Africa (EMEA)

 

Účasť neprijal 23. 02. 2015:

„Keďže sa Starbucks plánuje odvolať voči rozhodnutiu Európskej komisie oznámenému 21. októbra 2015, podľa ktorého Holandsko poskytlo vybrané daňové výhody našej pražiarni kávy Amsterdame (spoločnosť Starbucks Manufacturing EMEA BV), nemôžeme prijať pozvánku Osobitného výboru Európskeho parlamentu pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku.

Keď bude táto otázka vyriešená, a Starbucks je presvedčený, že rozhodnutie Európskej komisie bude zrušené na základe odvolania, radi sa zúčastníme.

Ak to pomôže Vášmu získavaniu informácií, treba poznamenať, že Starbucks plní všetky pravidlá a usmernenia OECD a zákony a podporuje reformný proces vrátane akčného plánu pre narúšanie základu dane a presun ziskov. Starbucks v celosvetovom priemere platí efektívnu sadzbu dane vo výške približne 33 %, čo je výrazne nad priemernou úrovňou 18,5 %, ktorú platia iné veľké americké spoločnosti. '

Meno

Pozvaní/zástupcovia

Situácia 04. 04. 2016

Crédit Agricole (FR)

Dominique Lefebvre

Predseda

Účasť prijal (15. 03. 2016)

Jean-Charles Balat

Riaditeľ pre financie, Groupe Crédit Agricole

Deutsche Bank (DE)

Paul Achleitner

Predseda

Súhlas (16. 03. 2016)

s účasťou na schôdzi

4. apríla 2016

Zúčastnený zástupca

Brigitte Bomm, výkonná riaditeľka, globálna riaditeľka pre dane, Deutsche Bank AG

 

ING Group (NL)

Ralph Hamers

Výkonný riaditeľ

Účasť prijal (08. 03. 2016)

 

Drs. R.N.J. Schipper

Globálny riaditeľ daní ING

Nordea (SW)

Casper von Koskull

Predseda a výkonný riaditeľ

 

Účasť prijala (09. 03. 2016)

 

Eva Jigvall

Riaditeľka skupinových daní, Nordea

Royal Bank of Scotland (UK)

Ross McEwan

Výkonný riaditeľ

Súhlas (16. 03. 2016)

s účasťou na schôdzi

4. apríla 2016

Zúčastnený zástupca

Grant Jamieson, riaditeľ pre dane, Royal Bank of Scotland

Graeme Johnston, riaditeľ pre medzinárodné dane, Royal Bank of Scotland

Santander (ES)

Ana Patricia Botín,

predsedníčka

Účasť prijala (11. 03. 2016)

 

Monica Lopez-Monis Gallego

Riaditeľka dodržiavania súladu s predpismi a hlavná výkonná viceprezidentka, Banco Santander

Antonio H. Garcia del Riego

Výkonný riaditeľ

Riaditeľ európskych podnikových záležitostí

UBS (CH)

Axel A. Weber

Predseda

Účasť prijal (14. 03. 2016)

 

Christopher Pinho,

Výkonný riaditeľ, globálny riaditeľ skupinových daní

Unicredit (IT)

Giuseppe Vita

Predseda

 

Účasť prijal (08. 03. 2016)

 

Stefano Ceccacci

Vedúci pracovník UC zodpovedný za daňové záležitosti

Costanza Bufalini 

vedúca európskych a regulačných záležitostí

 

Príloha 2.2: Zoznam pozvaných bánk

PRÍLOHA 3: Dokumenty skupiny pre kódex správania

Doklad (1)

Dátum

Zistenie

Pracovný dokument č. 1 prílohy 1

 

Schôdza skupiny pre kódex správania z apríla 2006

Komisia poznamenala, že najmä v niektorých závislých a pridružených územiach navrhované zrušenie zahŕňalo nulovú sadzbu alebo úplné zrušenie dane z príjmu právnických osôb, a preto nie každá časť práce skupiny pre kódex správania viedla ku konzistentnému alebo uspokojivému výsledku;

Pracovný dokument č. 1 prílohy 1

 

Schôdza skupiny pre kódex správania z apríla 2006

Komisia poznamenala, že v dôsledku politických kompromisov považovala skupina pre kódex správania niektoré návrhy na zrušenie za primerané, pričom by sa v súlade so zásadami kódexu ľahko mohli považovať za nedostatočné;

Správa skupiny pre kódex správania Rade

 

7. júna 2005

výslovne sa uviedlo, že v jednom prípade Luxembursko nevykonalo zrušenie, ako bolo dohodnuté;

Pracovný dokument č. 1 prílohy 1

 

Schôdza skupiny pre kódex správania z apríla 2006

napriek tomuto zjavnému nesúladu Rada neprijala nijaké opatrenia a Luxembursko nebolo politicky donútené ani vyzvané, aby dodržiavalo zásady kódexu a dohody;

Pracovný dokument č. 1 prílohy 1

 

Schôdza skupiny pre kódex správania z apríla 2006

skupina pre kódex správania schválila v roku 1999, že vynechá režimy, ktoré zvýhodňujú lodnú dopravu, ako aj posúdenie nástrojov kolektívneho investovania;

Pracovný dokument č. 1 prílohy 1

 

Schôdza skupiny pre kódex správania z apríla 2006

niektoré členské štáty odmietli zverejniť svoje názory na budúcnosť skupiny pre kódex správania, pokiaľ ide o transparentnosť, mandát, rozsah pôsobnosti a kritériá budúcej práce; Maďarsko a Litva vyjadrili výhrady k pozmeňujúcim návrhom ku kritériám kódexu; Írsko a Poľsko namietali proti rozšíreniu rozsahu pôsobnosti kódexu na ostatné oblasti zdaňovania;

Pracovný dokument č. 2 a zápisnice

 

Schôdza skupiny pre kódex správania z 11. apríla 2011

Komisia predložila niekoľko návrhov na nové oblasti činnosti, ako je rozšírenie činnosti na odstraňovanie nesúrodých opatrení, zdaňovanie nerezidentov, zdaňovanie bohatých jednotlivcov, preskúmanie REIT a nástrojov kolektívneho investovania; Holandsko a Luxembursko namietali proti rozšíreniu činnosti na odstraňovanie nesúrodých opatrení, Francúzsko vyjadrilo výhrady k opatreniam v súvislosti s nerezidentmi, bohatými jednotlivcami a investičnými fondmi, Spojené kráľovstvo podporilo skôr zameranie na podnikovú daň než na rozšírenie činnosti;

Zápisnica

 

Schôdza skupiny pre kódex správania 22. októbra 2013 a mája 2013

významné prvky gibraltárskeho daňového kódexu, o ktorom sa diskutovalo minimálne od 11. apríla 2011 a ktorý ešte stále nie je uzavretý;

Zápisnica

 

Schôdza skupiny pre kódex správania 8. novembra 2013

režim maloobchodnej dane na Isle of Man nebol označený za škodlivý aj napriek vážnym pochybnostiam o jeho neškodlivosti, ktoré vyjadrili niektoré členské štáty;

Zápisnica

 

Schôdza skupiny pre kódex správania 29. mája, 22. októbra a 20. novembra 2013

pokiaľ ide o patentové kolónky Holandsko, Luxembursko a v menšej miere Belgicko namietali proti zahrnutiu posúdenia všetkých systémov patentových kolónok EÚ aj napriek dôvodom domnievať sa o škodlivosti existujúcich režimov na základe kritérií kódexu správania;

Zápisnica

 

Schôdza skupiny pre kódex správania 3. júna 2014

Španielsko, Holandsko, Luxembursko a Spojené kráľovstvo odďaľovali proces reformy systémov patentových kolónok opakovaným zavádzaním dodatočných požiadaviek do rozhodovacieho procesu;

Verejná správa Rade

 

Zasadnutie ECOFIN, jún 2015

napriek záväzkom na úplné prispôsobenie vnútroštátnych právnych predpisov do 30. júna 2016 dosiahli členské štáty pri zavádzaní upraveného prístupu na základe spojitosti do vnútroštátneho práva, schváleného ministrami už v decembri 2014, veľmi obmedzený pokrok a niektoré krajiny, napríklad Taliansko, dokonca zaviedli nové opatrenia týkajúce sa patentových kolónok, ktoré nie sú zlučiteľné s upraveným prístupom na základe spojitosti potom, ako bola v tejto súvislosti uzatvorená dohoda, s cieľom využiť nadmieru štedré predchádzajúce ustanovenia až do roku 2021;

Zápisnica zo schôdze a pracovný dokument č. 3

 

Schôdza skupiny pre kódex správania 25. mája 2010 a 17. októbra 2012

počas fázy vypracovania schváleného usmernenia týkajúceho sa prevodov prichádzajúcich ziskov Spojené kráľovstvo namietalo proti akémukoľvek koordinovanému prístupu;

Zápisnica

 

Schôdza skupiny pre kódex správania 25. mája 2010

neschopnosť dohodnúť sa na akýchkoľvek nadväzných opatreniach k práci podskupiny pre boj proti daňovým únikom

Zápisnica

 

Schôdza skupiny pre kódex správania 15. mája 2009

vyhlásenia Belgicka a Holandska, podľa ktorých namietajú proti akejkoľvek iniciatíve zameranej na koordináciu obranných opatrení proti prevodu nezdaneného odchádzajúceho zisku;

Zápisnica

 

Schôdza skupiny pre kódex správania v septembri a apríli 2014 a apríli a júli 2015

napriek opakovaným a systematickým iniciatívam niektorých členských štátov, ktoré zabránili oveľa skoršej dohode o týchto škodlivých praktikách, čím výrazne vzrástli prebiehajúce finančné škody vzniknuté v dôsledku opakujúceho sa používania týchto systémov na účely agresívneho daňového plánovania, sa členské štáty v septembri 2014 dohodli na usmerneniach týkajúcich sa hybridných nesúrodých opatrení, o ktorých sa v skupine pre kódex správania aktívne diskutovalo minimálne od roku 2008;

Zápisnica

 

Schôdza skupiny pre kódex správania z 15. mája a 29. júna 2009 a 25. mája 2010

Schôdza podskupiny pre boj proti daňovým únikom 25. marca a 22. apríla 2010

pokiaľ ide o hybridné nesúrodé opatrenia, Holandsko, Luxembursko a Belgicko, a v menšej miere aj Malta a Estónsko, na dlhý čas oneskorili rýchle kolektívne opatrenia tým, že tvrdili, že hybridy by sa vôbec nemali riešiť podľa kódexu;

Zápisnica

 

Schôdza skupiny pre kódex správania 13. septembra 2011

 

Schôdza skupiny pre kódex správania 11. apríla a 26. mája 2011

pokiaľ ide o investičné fondy, členské štáty sa dohodli, že ukončia diskusiu o údajnej a potenciálnej škodlivosti týchto schém;

 

iniciatívy Spojeného kráľovstva, Luxemburska a Holandska, prostredníctvom ktorých účinne naliehali na skupinu, aby sa ďalej nezaoberala touto oblasťou pôsobnosti;

Pracovný dokument č. 2

 

Schôdza skupiny pre kódex správania 4. marca 2010

pokiaľ ide o administratívne postupy, nijaký členský štát si spontánne a systematicky nevymieňal informácie o svojich rozhodnutiach v minulosti;

 

Pracovný dokument č. 4

 

Schôdza skupiny pre kódex správania 10. septembra 2012

v praxi nedochádzalo k nijakej spontánnej výmene informácií o rozhodnutiach;

 

Závery Rady

 

Zasadnutie ECOFIN, december 2015

pokiaľ ide o ustanovenia o minimálnom účinnom zdaňovaní, členské štáty sa nedohodli na revízii smernice o úrokoch a licenčných poplatkoch, ktoré zabezpečujú, že privilégiá poskytované na jednotnom trhu s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu v skutočnosti vedú k nulovému alebo takmer nulovému zdaneniu, a to napriek príslušnému návrhu Komisie z roku 2011; členské štáty iba vyzvali pracovnú skupinu na vysokej úrovni pre daňové otázky, aby sa ďalej zaoberala touto záležitosťou namiesto toho, aby sa zaviazali prijať rýchle a účinné opatrenia;

 

Závery Rady

 

Zasadnutie ECOFIN, marec 2016

členské štáty sa nedohodli na naliehavo potrebných reformách skupiny pre kódex správania a odložili všetky rozhodnutia o závažných reformách na rok 2017

1. Na základe verejne dostupných dokumentov a zdrojov

PRÍLOHA 4: NADVÄZUJÚCE OPATRENIA ECON/TAXE

SPOLOČNÝ HODNOTIACI PREHĽAD ECON/ TAXE – NADVÄZUJÚCE OPATRENIA NA ODPORÚČANIA ECON/ TAXE K POLITIKÁM DANE Z PRÍJMOV PRÁVNICKÝCH OSÔB A DAŇOVÝM ROZHODNUTIAM

Odporúčania

ECON/ TAXE REF.

STAV DOKONČENIA

POZÍCIA KOMISIE

TERMÍN NA NADVÄZUJÚCE OPATRENIA

STAV V RADE

Povinné, verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín pre všetky sektory zo strany nadnárodných podnikov

A1

136-139

Čiastočná

vykazovanie podľa jednotlivých krajín medzi daňovými orgánmi

Verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín navrhované 12/4 – súhrnné údaje pre zvyšok sveta okrem daňových rajov

predložený návrh DAC4

 

Návrh predložený 12. 04. 2016

DAC4: prijatie sa očakáva v máji 2016 ECOFIN

Postup sa nezačal

„Férový platca dane“/sociálna zodpovednosť podnikov

A2

146

Žiadne

Bude posúdené v postupe nadväzujúcom na sociálnu stratégiu EÚ pre zodpovednosť podnikov za rok 2011

Nepredpokladá sa žiaden legislatívny návrh

Nepredpokladá sa žiaden legislatívny návrh

Povinnosť notifikácie nových daňových opatrení zo strany členských štátov

 

 

Povinnosť notifikácie nových daňových schém zo strany daňových poradenských spoločností voči daňovým orgánom

A3

96

Žiadne

 

 

 

Žiadne

Bude nadviazané v rámci skupiny pre kódex správania, Eur Semester, vykonávanie DAC

Žiadne

Nepredpokladá sa žiaden legislatívny návrh

 

 

 

 

Nepredpokladá sa žiaden legislatívny návrh

Automatická výmena informácií o daňových rozhodnutiach sa má rozšíriť na všetky daňové rozhodnutia, zdieľať s Komisiou a v určitom rozsahu zverejniť

A4

107-111

 

Čiastočná

Nie je potrebné rozšíriť automatickú výmenu vnútroštátnych daňových rozhodnutí, aby sa nepreťažovali daňové orgány

Pozri 2015/2376/EU

Pozri 2015/2376/EU

Transparentnosť bezcolných prístavov

A5

Žiadne

Nie je potrebné meniť právne predpisy v oblasti DPH alebo ciel. Komisia a členské štáty preskúmajú, ako sa colné a daňové právne predpisy vzájomne ovplyvňujú s bezcolnými prístavmi

Nepredpokladá sa žiaden legislatívny návrh

Nepredpokladá sa žiaden legislatívny návrh

Vypracovanie harmonizovanej metodiky na odhad daňovej medzery dane z príjmov právnických osôb – transferové oceňovanie

A6

122

Čiastočná

Bola zriadená projektová skupina Fiscalis

Žiadne

Žiadne

Ochrana informátorov

A7

144-145

Čiastočná

Podporuje snahy o zlepšenie ochrany na vnútroštátnej úrovni. Právny rámec EÚ na ochranu oznamovateľov je už obsiahnutý v niekoľkých sektorových právnych predpisoch (ochrana obchodného tajomstva, smernica o audite, PKIPCP, nariadenie o zneužívaní trhu).

Nepredpokladá sa žiaden legislatívny návrh

Nepredpokladá sa žiaden legislatívny návrh

Návrh na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)

B1

100, 116-120

Čiastočná

Komisia oznámila návrh na november/december 2016 vrátane ustanovení o kolonkách patentov/DV/VaV a pravidlách upravujúcich stálu prevádzkareň

nov/dec 2016

Postup sa nezačal

Reforma skupiny pre kódex správania

B2

124-126, 128, 133

Čiastočná

prebieha vnútorná revízia

Žiaden legislatívny návrh

Prebieha – snaha o dosiahnutie dohody počas druhej polovice 2016

Skupina pre kódex správania – druhá aktualizácia k správe Simmons and Simmons z roku 1999

127

Žiadne

 

 

 

Usmernenie/budúci legislatívny návrh týkajúci sa patentových koloniek a ďalších preferenčných režimov

B3

117, 121

Čiastočná

Komisia pokračuje v poskytovaní usmernení o tom, ako vykonávať prístup na základe spojitosti v rámci skupiny pre kódex správania

Legislatívny návrh iba vtedy, ak usmernenie nesplní svoj účel – bez termínu

prebieha

Návrh na pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti

B4

121

Čiastočná

v pôsobnosti smernice o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam (ATAD),

Návrh predložený 28. 01. 2016

Politická dohoda sa očakáva do mája/júna 2016

Návrh na zmenu smernice 2011/16/EÚ s cieľom zlepšiť koordináciu členských štátov pri daňových auditoch

B5

Žiadne

Komisia nemá v úmysle predložiť návrh, keďže súčasné nástroje považuje za postačujúce

Zlepšenie spolupráce v rámci programu Fiscalis

Žiadne

Žiadne

Zavedenie spoločného európskeho daňového identifikačného čísla (DIČ)

B6

141

Čiastočná

Komisia v roku 2017 posúdi, či predložiť návrh

2017

Postup sa nezačal

Návrh na umožnenie Únii vystupovať jednotne vo vzťahu k medzinárodným dohodám v oblasti daní

C1

151-152, 154

Čiastočná

Externá stratégia Komisie z 28. 01. 2016 (nástroj „soft law“): podpora pre rozvojové krajiny, začlenenie zásad dobrej daňovej správy do obchodných dohôd, monitorovanie odstraňovania škodlivých daňových opatrení v rámci skupiny pre kódex správania

 

Rada sa vo všeobecnosti zdráha poskytnúť Komisii mandát na rokovanie o daňových dohodách EÚ

Návrh na vypracovanie presvedčivých kritérií na definovanie daňových rajov

C2

96, 122, 147-150

Čiastočná

Externá stratégia Komisie z 28. 01. 2016

Zoznam daňových rajov do konca 2016

Nezačal

Návrh na katalóg protiopatrení namierených proti spoločnostiam, ktoré využívajú daňové raje

C3

153

Čiastočná

Žiadne protiopatrenia (vnútroštátna právomoc)

Komisia má v úmysle integrovať normy dobrej daňovej správy do finančného nariadenia ako súčasť prebiehajúcej revízie

Žiadne

Žiadne

Návrh o stálych prevádzkarňach

C4

121

Čiastočná

Definícia bude súčasťou návrhu spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb

Odporúčanie k opatreniam proti zneužívaniu (dvojstranných) zmlúv z januára 2016

Schránkové spoločnosti upravené v rámci všeobecného pravidla proti zneužívaniu navrhnutého v januári 2016

nov/dec 2016 pre definíciu stálej prevádzkarne (SP)

 

pokiaľ ide o definíciu SP, postup nezačal

odporúčanie k opatreniam proti zneužívaniu zmlúv nie je prioritou holandského predsedníctva

 

 

všeobecné pravidlo proti zneužívaniu v štádiu rokovaní v rámci dohody Rady očakávané v máji/júni 2016

Odporúčania EÚ o transferovom oceňovaní

C5

95, 112, 120

Čiastočná

vykonávanie usmernení OECD sa bude monitorovať v rámci Spoločného fóra EÚ pre transferové oceňovanie

legislatívny návrh iba ak to bude vhodné

Žiadne informácie

Návrh o hybridných nesúrodých opatreniach a uskutočnení ďalších analýz a štúdií

C6

122

Čiastočná

Súčasť smernice o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam

Návrh predložený 28. 01. 2016

Politická dohoda sa očakáva do mája/júna 2016

Návrh na zmenu režimu štátnej pomoci EÚ, pokiaľ sa týka daní

C7

130-134

Žiadne

Komisia poskytne usmernenie týkajúce sa uplatňovania pravidiel štátnej pomoci na praktiky daňového plánovania spoločností

Odstránia sa tým niektoré nedostatky v oblasti vymáhania

bez termínu

 

Návrh na zmenu smernice Rady 90/435/ES, smernice 2003/49/ES, smernice 2005/19/ES a ďalších príslušných právnych predpisov Únie a zavedenie všeobecného pravidla proti zneužívaniu

C8

120

Čiastočná

Smernica o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam zavádza všeobecné pravidlo proti zneužívaniu, ktoré doplní osobitné pravidlá proti zneužívaniu

Návrh predložený 28. 01. 2016

Politická dohoda sa očakáva do mája/júna 2016

Návrh na zlepšenie mechanizmov riešenia cezhraničných daňových sporov

C9

131, 138

Čiastočná

záväzok predložiť návrh

návrh do leta 2016

Nezačal

Zaviesť zrážkovú daň alebo opatrenie s podobným účinkom s cieľom zabrániť tomu, aby z Únie unikali nezdanené zisky

C10

151

Čiastočná

Komisia sa domnieva, že opatrenia v smernici o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam sú dostatočné bez záväzku týkajúceho sa zrážkovej dane

Návrh predložený 28. 01. 2016

Politická dohoda sa očakáva do mája/júna 2016

Dodatočné opatrenia na odstránenie daňovej medzery

Stanovenie zásad daňových amnestií/transparentnosti „daňového pardonu“

D1

113, 114, 123, 140, 167

Žiadne

Vnútroštátna právomoc

Nepredpokladá sa žiaden návrh

 

Skutočné vlastníctvo tak spoločností, ako aj trustov

 

Čiastočná

Ustanovenia sú obsiahnuté v 4. smernici o boji proti praniu špinavých peňazí – v 5. smernici o boji proti praniu špinavých peňazí by sa mal rozsah pôsobnosti smernice znova rozšíriť

Návrh piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí pred letom 2016

Členské štáty majú vykonať štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí

OPATRENIA KOMISIE OBSIAHNUTÉ IBA V ODPORÚČANÍ TAXE

kapitola v uznesení TAXE

TAXE REF.

POZÍCIA KOMISIE

Porušenie článku 17 ods. 1 ZEÚ

86, 89, 93

EK podporovala vzorový pokyn na spontánnu výmenu cezhraničných rozhodnutí

Monitorovanie vykonávania smernice 2015/2376 zo strany členských štátov

Porušenie článku 108 ZFEÚ

86

Rozsah informácií požadovaných výborom TAXE je užší, než Komisiou

Vyhlásenie, že Komisia si splnila povinnosť uplatňovať pravidlá štátnej pomoci

Právo Parlamentu na vyšetrovanie

88

Právne a inštitucionálne obavy Komisie a Rady zaslané Parlamentu

Automatická výmena informácií (AVI)

105, 157

EK podporí AVI a budovanie kapacít v rozvojových štátoch

Vykonávanie odporúčaní ombudsmana týkajúcich sa expertných skupín

129

Pripravené na uplatňovanie žiadostí ombudsmana a EP

Rozvojové krajiny

156, 158, 160

Externá stratégia na definovanie podpory EÚ pre rozvojové krajiny

Daňoví poradcovia

162-164

Nariadenie 537/2014 vzniknutý problém odstráni

Podpora pre daňové správy

170

Pozri európsky semester a pracovný program Fiscalis 2016

Prístup k dokumentom

174

EK bude naďalej poskytovať dokument – pozri listy od predsedu Komisii

NEZODPOVEDANÉ ODPORÚČANIA Z UZNESENIA VÝBORU TAXE

kapitola v uznesení TAXE

TAXE REF.

Poznámka

Prístup skupiny pre kódex správaniu k dokumentu

87

Adresované EK – žiadna odpoveď od EK – osobitný výbor TAXE 2 preberá túto žiadosť a prebiehajú rokovania o prístupe k dokumentom

Zdaňovanie ziskov tempom, akým vznikajú

90

Adresované členským štátom

Koniec škodlivej daňovej konkurencie

91

Adresované členským štátom a celej EÚ

Politický záväzok členských štátov

92

Adresované členským štátom

Zásada lojálnej spolupráce (vnútorná reorganizácia EK)

93

Adresované EK – žiadna odpoveď od EK

Daňová konkurencia a tretie krajiny

96

Pozri poznámky k odporúčaniam 156, 158, 160

Boj proti daňovým podvodom

97

Adresované členským štátom

Podpora rastu, investícií a pracovných miest

98

Pozri štrukturálne fondy EÚ a stratégiu Európa 2020

Automatická výmena informácií

99

Pozri poznámky k odporúčaniam 105, 157

Licenčné odmeny

101

Adresované EK – žiadna odpoveď od EK

Nadnárodné podniky

102

Neuvádza sa

Žiadosť o vyšetrovanie

103

Neuvádza sa

Spolupráca a koordinácia pri záväzných daňových rozhodnutiach

104, 106, 115

 

Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb

122

Žiadosť o definíciu agresívneho daňového plánovania na úrovni EÚ

Skupina pre kódex správania

125

Zvýšená transparentnosť a zodpovednosť

Daňové raje

155

Pripomenutie vybratého jednostranného prístupu

Rozvojové krajiny

159

Žiadosť adresovaná členským štátom, aby pracovali v rámci svojich agentúr pre rozvojovú pomoc

Daňoví poradcovia

161, 165

Pozri poznámky k odporúčaniam 162 až 164

Ďalšie opatrenia

166, 168, 169, 171, 172,173

Osobitné poznámky adresované členským štátom

CbCR: Správa podľa jednotlivých krajín

DAC/DAC4: (štvrtá) smernica o administratívnej spolupráci

SZP: Sociálna zodpovednosť podnikov

PKIPCP: Podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov

CoCG: Skupina pre kódex správania

CCCTB: Návrh spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb

DIČ: Daňové identifikačné číslo

GAAR: Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu

JTPF: Spoločné fórum EÚ pre transferové oceňovanie

ATAD: Smernica o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam

ANNEX 5: REPORT AD HOC DELEGATION NICOSIA

Report Ad hoc Delegation

to Nicosia (Cyprus)

Friday, 15 April 2016

09.00 - 17.30

Disclaimer: This report reproduces a short, non-exhaustive summary of the different meetings held during the visit of the TAXE 2 Special Committee Delegation to Nicosia, Cyprus, 15 April 2016.. It is intended for internal European Parliament use only. It does not represent the position of the European Parliament and it was not agreed with the third parties involved in the programme of the visit.

Friday 15 April 2016

09.20 - 09.50   Meeting with Mr Ioannis KASOULIDES, Minister of Foreign Affairs of the Republic of Cyprus

10.00 - 11.00   Meeting with the Association of Cyprus Banks (ACB)

11.00 - 11.30  Meeting with Mr Christos PATSALIDES, Permanent Secretary, Ministry of Finance

11.30 - 12.30  Meeting with Mr Yiannakis TSANGARIS, Tax Commissioner and Mr George PANTELI, Head of Tax Policy Department, Ministry of Finance

13.00 - 14.30  Meeting with

  the European University Cyprus

  the Transparency International Cyprus

15.00 - 16.00  Meeting with

  the Cyprus Investment Funds Association (CIFA)

  the Cyprus Investment Promotion Agency (CIPA)

  the Institute of Certified Public Accountants of Cyprus

16.00 - 17.30  Meeting with trade unions

  the Cyprus Workers' Confederation (SEK)

  the Pan-Cyprian Federation of Labour (PEO)

 

taxe 2 COMMITTEE

Delegation to Nicosia, Cyprus

15 April 2016

Members

 

Alain LAMASSOURE, Chair

 

EPP

Burkhard BALZ

Danuta Maria HÜBNER

EPP

EPP

Jeppe KOFOD

S&D

Anna GOMES

S&D

Bernd LUCKE

ECR

Michael THEURER

ALDE

Miguel VIEGAS

GUE/NGL

Eva JOLY

Greens/EFA

Accompanying Members

Costas MAVRIDES

Lefteris CHRISTOFOROU

+ Accompanying staff

09.20 - 09.50  Meeting with Mr Ioannis KASOULIDES,

Minister of Foreign Affairs of the Republic of Cyprus

Mr Kasoulides started his introduction by stating that corporate taxation does not fall under his competence, but that of Mr Georgiades, Finance Minister who at the time was in Washington attending the Spring IMF-World Bank meetings.

He referred to the bail out in March 2013, and highlighted the economic results achieved since then under the economic adjustment programme. He noted that Cyprus' economy is based on (financial) services and hence proper measures against money laundering and corruption are in place in order not to risk Cyprus' reputation as a credible financial centre. Regarding the fight against tax avoidance and evasion, he noted that Cyprus is working together with the EU by implementing all EU Directives and although not an OECD member[36], Cyprus is committed to implementing BEPS recommendations as a member of the OECD Global Forum. Cyprus is also an early adopter of the new automatic exchange of information standard agreed at the OECD level. He also mentioned a bilateral FATCA Intergovernmental Agreement with the US that entered into force on 31 August 2015 and is implemented as of 1 January 2016.

As for Members questions, Mr Kasoulides replied that Cyprus has political relations as well as close economic connections with Russia. He added that Russian banks (and other enterprises) prefer Cyprus because of the Russian speaking community, the viable legal system and availability of services. Many Russian companies repatriate earnings to Russia and take advantage of the corporate tax rate (12.5%) of Cyprus. Regarding Ukraine, Mr Kasoulides explained that the Double Tax Treaty, based on the OECD Model Tax Convention, has been amended.

Mr Kasoulides insisted that Cyprus is not giving any preferential treatment to any foreign companies, but follows the OECD line particularly on tax avoidance. He continued that Cyprus is largely compliant on transparency according to the Global Forum and BEPS legislations are being prepared. About Panama Papers, he noted that it was too early to speculate, but it seems from media that only about six intermediaries were operating from Cyprus, and relevant authorities are investigating if they acted outside the law. The bank RCB, mentioned in the news in relation to Panama Papers, is currently being investigated by the Cyprus Central Bank.

At the end Mr Kasoulides expressed Cyprus' willingness to work constructively on a European common consolidated corporate tax base (CCCTB), but added that a common corporate tax rate remains a sovereign competence of the EU Member States. Cyprus' economy is based on services (as it is an international financial centre) and low tax rates offer certain economic advantages.

10.00 - 11.00  Meeting with the Association of Cyprus Banks (ACB)

  Mr Michael KAMMAS, Director General

  Mr Aristos STYLIANOU, Chairman

  Mr George APPIOS, Vice-Chairman

In the introduction, Michael Kammas, Director General of the Association of Cyprus Banks (ACB) explained that a distinction should be made on how enterprises are taxed and how taxation affects the whole economy. He noted that banks' profitability suffered due to a very high ratio of non-performing loans (around 55% on loans to households and non-financial corporations) and that debt-to-asset swaps have been issued in order to speed up loan restructurings.

As to the Members question on the cooperation between the banking sector and tax advisory industry (Big4), Mr Kammas underlined that the tax advisory services were outside the scope of banks' operations, and that, although clients may use such consultants, banks do not form part of such operations. Moreover, he emphasised that banks do not provide tax advice to their clients for aggressive tax planning, nor do they have contacts with accountants and lawyers to discuss tax planning.

He explained that Ultimate Beneficial Owner (UBO) is required according to the legislation, so every operation has to lead up to a person that has to be identified. Tax crime is also a predicate offence in Cyprus. Banks are required to check if there is some substance behind the bank transaction/operation and banks are checking e.g. sanction lists and that there are no criminal activities. Most banks are local and have no significant subsidiaries abroad. It is, however, still more difficult to check/monitor non-Cypriot customers/banks than local ones. Following the changes of 2015 when bank supervision was redesigned and strengthened, the Central Bank is currently checking, for example, certain transactions made in USD - given that the monitoring system in the US is even stricter. He continued that the US authorities may, if they have any doubts, start an enquiry and that they can even close the account as a sanction if Cypriot banks do not respond that enquiry.

He clarified that there was no money laundering in Cyprus, but because of the complex structures of companies in the country, there has been a need to upgrade due diligence processes[37].

Mr Kammas added that since the banking crisis of 2013 non-performing loan rations have dropped, while lending practices have not fully shifted away from an overreliance on collateral towards a more systematic use of risk-assessment tools. The new insolvency legislation of 2015 restricts the liability of guarantors to the amount exceeding the value of the collateral could affect the extent of the increase in provisions.

Mr Kammas complained that implementing the anti-avoidance measures, such as FACTA and CRS, means a lot of costs for banks but as he could not provide a specific number when asked by Members, he agreed to provide a written reply on this matter.

For the question on what is the added value of a low tax rate and what are the positive tax advantages in Cyprus, Mr Kammas explained that in the past 'offshore' companies were taxed at 4.25% and other companies at about 30%. Since the EU accession, every company in Cyprus is taxed at the same rate of 12.5%. He added that the matter is not so much about tax rate, but about stability; this means that it is the latter that preserves Cyprus' competitive advantage as a credible international financial centre.

In reply to a Member's question on the large Russian FDI stocks in Cyprus, and on access to offshore ownership envelopes that enabled Russian owners to avoid the post-Crimea sanctions, Mr Kammas explained that a large proportion of Russian companies are related to a Russian owner and many of them are trading companies having assets in Russia. They get dividends in Cyprus, which they repatriate to Russia as an investment. He continued that Cyprus represents a significant gateway for EU inbound and outbound investments, which is complemented by the traditional links that Cyprus has with central and eastern Europe, Russia and Middle East.

Regarding the question on 'Panama papers', he reassured that the documents are being investigated by the Central Bank of Cyprus and other relevant authorities.

11.00 - 12.30   Meeting with

  Mr Christos PATSALIDES, Permanent Secretary of the Ministry of Finance

  Mr Yiannakis TSANGARIS, Tax Commissioner

  Mr George PANTELI, Head of Tax Policy Department, Ministry of Finance

Christos Patsalides, Permanent Secretary of the Ministry of Finance, indicated that after enormous financial efforts, Cyprus has finally overcome a difficult period, and it has managed to outperform every major indicator and restore its current account balance. Moreover, he emphasised that Cyprus’ tax system is in full compliance with the EU and the OECD requirements against harmful tax practices. He also explained that in July 2014, the merger of the Department of Inland Revenue (Direct Taxes) and the Department of Value Added Tax (Indirect Tax) created a Single Tax Department which further strengthened the position of the Cyprus tax authorities.

The Chair complimented the way Cyprus implemented its adjustment plan and welcomed country’s successful economic recovery and exit from its three-year international bailout programme. He also indicated that fair(er) tax competition requires new rules and more transparency, both at the EU and global level.

Mr Patsalides presented a stocktaking of activities that Cyprus has taken in the context of improving international tax compliance, which is based on the standard for automatic exchange of financial account information, Common Reporting Standard (CRS), developed by the OECD. Cyprus had also signed the Multilateral Competent Authority Agreement in 2014 and Cyprus, as part of the Early Adopters Group of the OECD, has committed to the implement the Automatic Exchange of Information (AEOI) by 2017[38]. On 2 December 2014, Cyprus and the US signed an intergovernmental agreement to implement the Foreign Account Tax Compliance Act (FATCA).

Yiannakis Tsangaris explained his role as Tax Commissioner mentioning notably that he had been nominated in February 2016, and that his services were looking after tax implementation not initiating legislations. He also referred to the merger of two tax departments in July 2014 into a single department for all tax affairs.

Members' questions were related to incentives and tax exemptions relating to investment in IP rights, commonly known as the 'IP box' that is used in Cyprus. Under the G20/OECD base erosion and profit-shifting project, new entries to such schemes will not be permitted after mid-2016. However, companies that joined the Cyprus scheme before that deadline can benefit from substantial savings until mid-2021. The Cypriot 'IP Box' system (a maximum tax rate of 2.5% on income earned from IP assets and wider scope) regime applies to a wider range of income than any other European scheme.

Regarding the new 'IP box' regime, Mr Pantelis insisted that it was in line with the discussions within the EU Code of Contact Group and the intention was to follow the modified nexus approach (of the OECD). He noted that there was only a limited time to enter into the Cyprus scheme, since it will be closed to new entrants as from June 2016. Companies that qualify under the existing IP regime should be able to have access to the existing benefits until 2021, but new entrants (i.e. joining an IP Regime after June 2016) should follow the new 'IP box' regime rules. He concluded, however, that if there was a new guidance on IP regimes, they would be ready to comply with it.

Mr Panteli undertook to provide a written reply regarding statistics of the new registrations in the 'IP box' regime, and he indicated that about 10-15 companies are getting Rulings on their IP regimes. He pointed out that companies need time to reorganise themselves, referring to need of a transitional period.

He indicated that following the changes made to the definition of permanent establishment in the OECD Model Tax Convention that address strategies used to avoid having a taxable presence in a country under tax treaties, bilateral treaties may need to be modified or to be included within a multilateral agreement (under the OECD framework). The majority of the treaties concluded by Cyprus follow the OECD Model Treaty.

Moreover, there is no 'exit tax', and Cyprus does not impose any withholding tax on dividend, interest and royalty payments made to non-Cypriot resident recipients. Regarding transfer pricing, i.e. allocation of profits for tax and other purposes between parts of a multinational corporate group, the 'arm's length' principle is used for transactions in Cyprus. Mr Panteli did not reply to the question about Cyprus' position to include minimum effective taxation as part of the Interest & Royalty directive (currently being discussed in the Council), but explained that if a minimum effective taxation (rate) clause was agreed at EU level, Cyprus would comply with it.

Regarding tax rulings in Cyprus, Mr Panteli explained that the tax department has a long-established practice of providing written replies to requests for guidance on the interpretation of Cyprus tax law. This practice is under the control of Tax Commissioner and applications are addressed to him. He clarified the Tax Rulings Division of the tax department (about 5-6 staff members) will, on application, issue advance tax rulings (estimated about 20-25/week) regarding actual transactions proposed to be undertaken by existing or new entities. In the event of any discrepancy between the scenario presented in a tax ruling request and the actual transactions undertaken, the relevant District Tax Office may decline to apply the tax ruling, or inform the Tax Rulings Division of the actual facts, asking it to confirm or modify the initial ruling. However, he was not able to give an estimation on the tax losses that occurred due to such rulings granted to companies.

Regarding (ultimate) beneficial owners of companies, tax transparency, including transparency of trust/fiduciary arrangements and banking details, Mr Panteli indicated that at least one owner has to be a resident in Cyprus, and the details of (ultimate) beneficial owners are confidential and may only be disclosed by court order or as part of a verified tax investigation. Cyprus complies with Prevention of Money Laundering and Terrorist Financing directives, and all companies as well as trusts have an obligation to be registered, but confidential information in both registers are maintained for tax authorities and other supervisory authorities purposes. When implementing the fourth anti-money laundering directive, Cyprus would go through the implementation the creation of registries for (ultimate) beneficial owners and for trusts. Most FATF recommendations are already in place in Cyprus, except the creation of UBO registers. Cyprus, however, is against making these registers public, arguing of the importance of confidentiality, especially for trusts.

Mr Patsalides underlined that Cypriot authorities were ready to study all documents that Panama authorities would provide them officially. He continued that the Cypriot RCB Bank that has been identified by media in the context of 'Panama leaks' had immediately denied that they have granted any such 'unsecured' loans to Russia.

Mr Panteli continued that Cyprus (tax) authorities are doing the same that other countries are doing, i.e. assessing information that is available to the public, and the Central Bank of Cyprus is assessing the information to the extent that it may concern the Cypriot banking system or any suspicious-looking transactions. Moreover, in line Transparency and Anti Money Laundering laws, the Cyprus Securities and Exchange Commission have requested by April 20 all regulated entities to report if they maintain/maintained any relationship with the Panama firm or a third party representing it. He insisted that competent authorities have a power to investigate the leak of Panama papers, but he did not want to reply to a question on if a separate legal/juridical enquiry would be conducted. He was not responding to a Member's question about the potentially harmful effect of the 'notional interest' deduction scheme in Cyprus.

Mr Panteli, however, undertook to provide a written reply regarding how many accounts have registered (ultimate) beneficial owner in Cypriot banks.

Mr Patsalides, in reply to a question on the CCCTB and a criterion to be used for allocation of tax rebates, indicated that it was not an easy process (to agree amongst sovereign states) and that it would be better to leave it to markets to respond. They also favour the application of the "arm's-length principle" of transfer pricing, rather than a requirement of a permanent establishment or a common and consolidated corporate tax base. Mr Panteli noted that it was premature to start discussions on consequences of the reunification on (corporate) taxation.

13.00 - 14.30  Meeting with

  The University of Cyprus

  The Transparency International Cyprus

In his introductory presentation Alexander Apostolides, from the European University Cyprus, explained that Cyprus' economy is largely focused on professional services and on the financial sector. He referred to Eurostat statistics, stating that employment in accounting/auditing sector used mainly for tax planning purposes, increased during the crisis and currently employs around 20 000 persons in Cyprus. This represents a significant part of Cyprus' GDP (estimated up to 10%).

He indicated that there were no 'tax rulings' as such, but acknowledged that it depends on the interpretation/definition of tax rulings. (He added that no tax rulings were revealed in the 'Luxleaks' scandal). He explained that the Cypriot Inland Revenue Department merger with the VAT Service in 2014 had not been easy and that the merged Tax Department is only now starting to work efficiently. In his view, one of the weaknesses in this area (referring to fraud prevention and fight against tax evasion) was a lack of coordination between different authorities in Cyprus.

On the 'Panama papers' he explained the Cyprus Securities and Exchange Commission has noted in public that, at first sight, companies under its authority do not seem to be involved, although there is speculation on the Cypriot RCB Bank. He further emphasised that Cyprus was not an off-shore tax haven, and in recent years Cyprus has taken major steps in adopting all EU jurisdiction and international best practices for combating tax evasion and money laundering. In this context, he referred to the recent Audit Transparency report 2015 by Deloitte, as well as to the EU reports on anti-money laundering. He underlined as well that regulatory supervision is carried out by banking authorities and the ECB. Hence, regarding the Panama papers, he insisted that the date of transactions should be looked at, given that after 2013/2014 Cyprus was forced to change some part of its legislation.

Maria Konstantinou from Transparency International Cyprus (TIC) explained that currently they do not have a programme on money laundering (or tax evasion), but that TIC could consider launching one. She continued that these issues are not very high on the agenda for the (ongoing) election campaigns due to lack of interest. She referred to the new legislation on tax rulings (since October 2015) and highlighted the need for more cooperation between tax administration services.

Members noted the strengthening of the legal framework relating to corporate taxation seemed not be driven by the EU, but more for other purposes, although acknowledging the implications of the accession to the EU. Both panellists mentioned that before 2013, the impact of tax avoidance wasn't a subject of public discussion but most of the population welcomed the favourable tax treatments granted by Cyprus. Since 2013, there seems to be a change of mentality and a greater understanding of how tax avoidance impacts citizen's daily life.

Members also questioned that companies might not be interested to become domiciled in Cyprus, given that, e.g. non-residents are not subject to the Special Contribution for Defence, which is a tax which is levied on interests at a rate of 30% and on dividends at a rate of 17%. A company which is not tax resident in Cyprus is taxed on income accruing or arising only from sources in Cyprus.

Trusts are available in Cyprus, and the law is similar to the English law on trusts, but recent amendments to the Cyprus International Trust law have made Cyprus a favourable jurisdiction for the creation of a trust that are used for, amongst others, inheritance planning as well as tax planning.

On the concept of tax planning in Cyprus, Mr Apostolides explained that Cyprus has a competitive advantage through highly educated, qualified and multilingual workforce (i.e. certified accountants/auditors) for accounting firms, legal practices and the banking sector, but due to lower salary levels in Cyprus (compared to other EU MSs), 'brain drain' is an issue. This competitive advantage is complemented by good infrastructure available for such activities, as well as appropriate government regulations and a general policy of non-intervention in business operations.

He continued that registration of companies was one of the biggest weak points that the authorities need to tackle. He insisted, moreover, that sovereign states should have right to determine their corporate tax rate. He acknowledged nevertheless that harmonisation of legislation at the EU level would be welcomed, as for example, there are complications on the reporting of legitimate profit. He also called for more transparency on how much revenue is generated in Cyprus or in abroad. He acknowledged that in terms of banking regulation, Cyprus has progressed but this is less certain in terms of tax legislation.

Regarding FDIs related to Russia, Mr Apostolides indicated that double tax treaties are not meant for money laundering and round-trip investment, but that Russian owned companies use Cyprus financial centre as there is no withholding tax on profits remitted abroad, if their tax liabilities have been fulfilled in Cyprus. Double tax treaties also determine the ways in which profits are remitted abroad. He explained further that Cyprus offers an extensive network of favourable double tax treaties (not only with Russia), has no withholding taxes on dividends and interest paid, no capital gains on profits from the sale of shares and securities and exemption of taxes on foreign dividends and interest received.

Mr Apostolides undertook to share with the delegation, notably, a report of MoneyVAL on the “Special Assessment of the Effectiveness of Customer Due Diligence Measures in the Banking Sector in Cyprus” and a report by Deloitte on the 'Third Party Anti-Money Laundering Assessment of the Effective Implementation of Customer Due Diligence Measures with Regard to Cyprus’ Deposits and Loans.

15.00 - 16.00  Meeting with

  The Cyprus Investment Promotion Agency (CIPA)

The Cyprus Investment Promotion Agency (CIPA) was established as a registered not-for-profit company limited by guarantee, funded by the Cyprus government. "Invest Cyprus" is the brand under which CIPA takes the lead in promoting Cyprus as an attractive FDI destination. http://www.investcyprus.org.cy/

The Cyprus Investment Funds Association (CIFA)

The Cyprus Investment Funds Association (CIFA) was established in February 2013 with the purpose to become the collective voice and the reference point for all professionals and legal entities, offering services or engaged in the Investment Funds Industry in Cyprus. http://www.cifacyprus.org/english/cyprus-investment-funds/about-cifa/

  The Institute of Certified Public Accountants of Cyprus (ICPAC)

The Institute of Certified Public Accountants of Cyprus, established in 1961, is the competent authority for regulating the accounting/auditing profession in Cyprus. http://www.icpac.org.cy/selk/default.aspx

List of Participants:

Mr Costas Markides, Board Member, International Tax, KPMG Limited (CIFA)

Mrs Natasa Pilides, Director General (CIPA)

Mr Kyriakos Iordanou, General Manager, Mr Pieris Marcou, Mr Panicos Kaouris, Mr George Markides (ICPAC)

Mr Markides, Cyprus Investment Funds Association (CIFA) explained that it is making recommendations on tax measures, such as BEPS recommendations. Mr Iordanou, ICPAC indicated that, although it is the competent authority for regulating the accounting/auditing profession in Cyprus, it is working in parallel with the government, which is taking significant efforts to maintain Cyprus as credible financial centre. Tax legislation changes are being initiated by Cyprus along the line of BEPS, country-by-country reporting requirements, tax rulings, as well as specific legislative proposals from the EC.

Mr Markides, CIFA also mentioned that CIFA supports transparent country-by country reporting, including public disclosure (with the current threshold of €750 million turnover). However, Mr Iordanou, from ICPAC believed that information should be kept with tax authorities only, and that it should be first seen how it works before public disclosure. He continued that disclosure of the country-by-country reporting should be decided at the EU level and concerns on data protection need to be assessed. There is a working group within the tax administration department dealing with the implementation of country-by-country legislation and accountants can bring expertise to the government on this issue.

Mrs Natasa Pilides agreed with Mr Markides, explaining that CIFA works closely with the CIPA, which first took the initiative for the establishment of CIFA, as a part of the progress made in promoting Cyprus as a competitive investment funds jurisdiction.

Two years after the banking crisis and the rescue package coming into play, Cyprus not only survived, but also managed to surpass all expectations, according to the panellists. According to Mr Marcou, ICFPA was looking forward as Cyprus now concentrates on remaining a fully compliant and transparent jurisdiction, as to all related EU and international regulations. He mentioned, notably, the Foreign Account Tax Compliance Agreement (FATCA) with the United States, OECD’s Convention on Mutual Administrative Assistance in Tax Matters and the OECD’s BEPS Action Plan. He highlighted that Cyprus continues to enhance its competitiveness as an attractive international business centre. Mr Iordanou agreed that profit should be taxed where it is generated, but added that new realities such as e-commerce need to be taken into account. Regarding the question on notional profit, he confirmed that the 'arm's length principle' is used. Regarding transfer pricing, no regulatory framework is yet in place, but it is one of the top priorities and in a process of being developed on the basis of an Irish model (working group includes network of Big4). For a questions regarding whether Cyprus was looking for an opportunity for tax avoidance (by using measures like 'notional profit' deduction, tax rulings, 'IP box' regime and a policy of 'no exit' taxation), ICPA explained that they were looking for certainty and a simple tax regime.

Regarding hybrid mismatch arrangements, Mr Markides indicated that it is anticipated that Cyprus legislation will be amended to reflect the EU Parent-Subsidiary Directive provisions tackling hybrid loan arrangements (e.g. profit participating loans). With respect to hybrid loans, receipts from other EU Member States shall be taxable, when such payments are treated as tax deductible at the level of the payer company.

Regarding FDIs related to Russia, according to Mr Iordanou it is based on economic and financial (as well as historical) relations with Russia, and is not directly related to taxation, acknowledging, however, that relations with Russia could be dealt with more transparent manner.

Mr Marcou replied to the question on the sustainability of developments in Cyprus from the macroeconomic point of view, given that deposits were 5 times over GDP in 2013, and since decreased, but only to a level of 3 times over GDP, that deposit level (around 75 billion, ½ belongs to foreign entities) is above GDP but it was not crucial to the economy, nor 'unhealthy' given that Cyprus is an international financial centre. And, following the crisis, substantial amounts were converted to stocks. From CIPA point of view, for high portion of non-performing loans in the banking system necessitated practical measures (selling property or other collaterals) to complement legislative measures.

Mr Iordanou explained that Cyprus is not offering tax accommodation, but helps to interpret the law, and there are no problems with tax rulings as administration is careful interpretation state aid. ICPAC added that companies providing administrative services have the responsibility to register other companies in Cyprus and law firms that provide such administrative services are supervised by the Bar Association, as are audit/accounting firms that provide administrative services supervised by the ICPAC.

16.00 - 17.30  Meeting with trade unions

  the Cyprus Workers' Confederation (SEK)

Christos Karidis, Head of Economics Research of the Confederation Department and the Secretary of the Association of Employed Consumers

  the Pan-Cyprian Federation of Labour (PEO)

  Nikos Grigoriou, Head of the Department of Economic and Social Policy of PEO

Both representatives explained that it would be difficult to have a single tax policy in the EU, as taxation is left to sovereign states, according to them. They are against tax evasion and called for more tax transparency including businesses and shipping industry. They indicated that, due to economic specificities of Cyprus, (corporate) taxation is comparably low. Amongst these specificities, they indicated the ongoing Turkish occupation and the purpose of the Special Contribution for Defence (tax) and that Cyprus did not receive any pre-accession assistance from the EU. Both trade unions were in favour of an enhanced tax transparency and tax justice, but indicated that a single taxation system at pan-EU level would not be easy to achieve, as each EU MS has created its own model and hence it would be difficult to draw a line at which all companies should be taxed, e.g. at the rate of 20%.

In their replies to 'Panama papers' related questions, both trade unions were satisfied with stricter rules that allow thorough investigations and more transparency and emphasised that they were strongly against tax evasion. Moreover, they complained that there was (still) a lot of bureaucracy and too slow movement from the government side. Cyprus has lost 10% of its GDP over the past few years and is among the top countries in non-performing loans. Unemployment is higher than 15% and long-term unemployment has seen the highest rise compared to all other European Member States. One young person out of three is currently unemployed and Cyprus has one of the highest emigration rates in the EU. Mr Grigoriou (PEO) stated that workers are obliged to pay their taxes, whilst companies can hide their income and have lower tax rates than 12.5%.

Mr Karidis (SEK) explained that social inequality was increasing in Cyprus, which was now in the 3rd worst position in the EU. Those involved in tax evasion were, according to SEK, stealing money from the group of people (normal citizens) that pay taxes; hence SEK is in favour of a fairer tax system and the distribution of the tax burden amongst workers and companies. He added that, although public finances are in a better shape, a broader tax reform would be key to development. Trade unions are asking the government and the parliament proceed with a tax reform, the last reform being in 2002. He moreover highlighted that the economic model of Cyprus needs to be diversified, because it is now heavily reliant on financial services, meaning that both manufacturing and agriculture sectors need to be developed.

Regarding contacts with trade unions in the occupied part of Cyprus, Mr Grigoriou (PEO) confirmed on-going collaboration and joint actions with the Turkish-Cypriots trade unions, mentioned e.g. a publication on a (possible) solution of the settlement and introduction of one currency. Mr Karidis (SEK) further added that they are also collaborating, and providing recommendations, such as on the social insurance schemes.

ANNEX 6: REPORT AD HOC DELEGATION WASHINGTON

taxe 2 COMMITTEE

ad hoc Delegation

to the United States of America (Washington)

17-20 May 2016

Final Programme

Wednesday 18 May 2016

08.30 - 09.30  Meeting with Elise Bean, former Director and Chief Counsel of the Permanent Subcommittee on Investigations (ICRICT and the Levin Centre)

10.15 - 11.15   Briefing by the Congressional Research Service

Donald J. Marples, Specialist in Public Finance

Jane G. Gravelle, Senior Specialist in Economic Policy

11.45 - 12.15   Meeting with Orrin Grant Hatch, Chairman of the Senate Committee on Finance, President Pro Tempore of the Senate

12.45 - 14.15   Working lunch (finger food) with stakeholders co-organised with the Atlantic Council

16.00 - 17.00   Meeting with Sander Levin, Congressman, Ranking Member of the House Committee on Ways and Means, Richard Neal, Ranking Member of the Subcommittee on Tax Policy, Earl Blumenauer, Member of the House Committee on Ways and Means, Lloyd Doggett, Member of the House Committee on Ways and Means, Ranking Member of Subcommittee on Human Resources, Xavier Becerra, Congressman, Chairman of the House Democratic Conference and Ron Kind, Congressman, Member of the House Committee on Ways and Means

17.30 - 19.00   Meeting with Caroline D. Ciraolo, Acting Assistant Attorney General in charge of the Tax Division, Department of Justice (DoJ)

Thomas Sawyer, Senior Litigation Counsel for International Tax Matters and Todd Kostyshak, Counsel to the Deputy Assistant Attorney General for Criminal Tax Matters

Thursday 19 May 2016

9.30 - 10.45   Meeting with the US Department of the Treasury

Mark J. Mazur, Assistant Secretary (Tax Policy)

Robert Stack, Deputy Assistant Secretary (International Tax Affairs)

11.30 - 12.30  Meeting with the Tax Foundation

Scott A. Hodge, President of the Tax Foundation

Gavin Ekins, Research Economist

Stephen J. Entin, Senior Fellow

Scott Greenberg, Analyst

12.30 - 13.30   Working lunch (finger food) with academics/think tanks

John C. Fortier, Director of the Democracy Project, Bipartisan Policy Center

Shai Akabas Associate Director of Bipartisan Policy Center, Economic Policy Project

Eric Toder, Co-director, Urban-Brookings Tax Policy Centre

14.00 - 15.00 Meeting with OXFAM America

Gawain Kripke, Director of Policy and Research

Didier Jacobs, Senior Economist

Nick Galass, leads on the Oxfam's economic inequality research

Robbie Silverman, Senior Advisor

15.00 - 16.00 Meeting with International Monetary Fund (IMF)

Vicki Perry, Assistant Director in the Fiscal Affairs Department and Division Chief of the Tax Policy Division

Ruud De Mooij, Deputy Division Chief in the Tax Policy Division

16.00 - 17.00  Meeting with the International Consortium of Investigative Journalists (ICIJ)

  Hamish Boland-Rudder, ICIJ’s online editor

17.30 - 18.30  Meeting with the World Bank

Jim Brumby, Director, Public Service and Performance, Governance Global Practice

Marijn Verhoeven, Economist, Governance Global Practice

Rajul Awasthi, Senior Public Sector Specialist in the Governance Global Practice (leads the tax policy and revenue administration workstream, primarily in the Europe and Central Asia (ECA) region)

Guggi Laryea, European Civil Society and European Parliament Relations Lead

taxe2 COMMITTEE

ad hoc Delegation to Washington, USA

17-20 May 2016

List of Participants

Members

 

 

Alain LAMASSOURE, Chair

EPP

Danuta Maria HÜBNER

EPP

Markus FERBER

Pablo ZALBA BIDEGAIN

EPP

EPP

Jeppe KOFOD

S&D

Neena GILL

S&D

Cătălin Sorin IVAN

Bernd LUCKE

S&D

ECR

Cora VAN NIEUWENHUIZEN

ALDE

Fabio DE MASI

GUE/NGL

Eva JOLY

Greens/EFA

 

 

+ Accompanying Staff

 

 

 

08.30 - 09.30  Meeting with Elise Bean, former Director and Chief Counsel of the Permanent Subcommittee on Investigations (ICRICT and the Levin Centre)

In her introduction, Elise Bean noted that Senator Carl Levin first hired her in 1985, to serve as an attorney on the US Senate Homeland Security and Governmental Affairs Committee. In 2003, she was appointed as Staff Director and Chief Counsel of the Permanent Subcommittee on Investigations[39]. Ms Bean referred to investigations of the Subcommittee, notably: inquiries into offshore tax avoidance by Apple, Microsoft, and Caterpillar; undeclared UBS, LGT, and Credit Suisse accounts for wealthy US clients; and tax shelter sales by professional firms, including KPMG.

Ms Bean mentioned the recent hearing on business tax reform held by the Senate Finance Committee, which demonstrated politicians' willingness to engage in the reform of the US corporate tax system even before elections. In this context, Ms Bean explained that the Treasury Department had finalised its ‘customer due diligence’ rule, which requires, as of 2018, financial institutions –banks, mutual funds and others – to ascertain and verify who actually owns and profits from the companies that make use of their services, in other words the ‘beneficial owner’. She emphasised, however, that the Obama Administration’s new ‘customer due diligence’ rule appears to permit new loopholes for shell companies created for purposes of tax dodging, given that the rule allows financial institutions to identify a manager as the company’s ‘beneficial owner’ even when that manager has no true ownership role in the company. The definition of ‘beneficial owner’ as any individual who owns 25 % or more of the equity interests, and the possibility that a single individual with 'significant responsibility' can control the entity, may allow the real owners to hide behind an executive who can serve as a 'figurehead'. This definition, she said, may undo the work that some banks have already completed by developing systems to verify owners of shell companies seeking to open accounts. In fact, according to her, the rule weakens US anti-money laundering safeguards and makes it easier for terrorists, money launderers, tax evaders, and other wrongdoers to open US accounts without revealing their identity. Moreover, Ms Bean explained that the definition in the rule differs from that in the Proposed Incorporation Transparency & Law Enforcement Assistance Act (that requires the Treasury and the states to collect, maintain and update beneficial ownership information on legal entities for law enforcement purposes), thus causing further confusion. The rule does not extend the same due diligence requirements on accounts opened before its implementation as of 2018 (no retroactivity), creating what she called ‘a major gap’ in the information collected. Apart from drawing attention to certain US states, such as Delaware, Nevada or Wyoming, as being havens for shell companies, Ms Bean also mentioned South Dakota as a state hosting a vast number of trusts. She also explained that the Obama Administration was implementing the OECD BEPS action No 13 on country-by-country reporting, and was hoping to complete it before the end of the presidential term.

Regarding the Foreign Account Tax Compliance Act (FATCA), which requires financial institutions to disclose data to the Inland Revenue Service (IRS) on any large financial accounts held by US taxpayers or by foreign entities in which US taxpayers hold a substantial ownership interest, Ms Bean shed some light on the problems regarding reciprocity, i.e. the US would not share as much data as it requires from its FATCA partners. For example, the US will not be providing account balances and will not give information on all US source income - just on certain kinds within the limits of US law. The FATCA law does not lay down threshold amounts for the accounts, as it requires all accounts belonging to US persons to be disclosed to the IRS. However, the regulations and intergovernmental agreements implementing the FATCA created thresholds. Hence, according to Ms Bean, the highest threshold – USD 400 000 for a couple living outside the US[40] – should be lowered.

In reply to criticisms from certain US politicians suggesting that endorsement of the EU state aid rules would focus particularly on US companies, Ms Bean stated unequivocally that all have the right to enforce their laws, and went on to say that such investigations seem to be based on factual matters, referring to the ‘Apple case’ that she had been involved in on the Permanent Subcommittee on Investigations.

She further stated that corporate tax avoidance should be tackled by putting an end to the deferral and inversion loopholes in the US corporate tax system, as active earnings/profits are generally not taxed until repatriated to the US. Thus, active foreign earnings are deferred from taxation until the earnings are remitted back to the US, at which point in time US corporate tax must be paid. However, taxes are reduced thanks to credits claimed for foreign taxes paid to other countries as well as other tax benefits, such as operating losses that the corporation may carry forward into future tax years or backward into prior tax years. The United States taxes the ‘worldwide’ income of domestic corporations, regardless of where the income is earned: this differs from the ‘territorial’ taxation system in which only the source country has jurisdiction over tax profits deemed to arise there.

In reply to questions by Members, Ms Bean explained that corporate rules in the US are set mainly at the state level, and many states do not require companies to disclose beneficial owners. As a result, the administration could only use existing bank secrecy regulations to go after shell companies.

She further explained in response to Members’ comments that the ‘Luxleaks’ scandal had not been ‘heard’ in the US. However, she acknowledged that the ‘Panama papers’ scandal represented another wake-up call regarding the need to put an end to corporations with hidden owners. She referred to a Global Witness undercover investigation broadcast recently (by the US news programme ‘60 Minutes’ - see link in footnote[41]) that demonstrated that US lawyers often suggest using anonymously-owned American companies in order to channel suspect (taxes) funds into the country.

She also said that the Levin Center (at Wayne State University Law School in Detroit) is organising training courses in the area of better parliamentary oversight and inquiry. Ms Bean added that she is very much in favour of public country-by-country reporting, taking the view that the impact on banks and financial institutions had been positive and that the same kind of reporting would be needed for multinational companies.

10.15 - 11.15   Briefing by the Congressional Research Service

Donald J. Marples, Specialist in Public Finance

Jane G. Gravelle, Senior Specialist in Economic Policy

The Congressional Research Service (CRS) works exclusively for the United States Congress, providing policy and legal analysis to committees and members of both the House and the Senate, regardless of party affiliation.

Ms Gravelle explained that reducing profit shifting and reforming the international tax system in the US and worldwide may involve a number of policy considerations and tradeoffs in the US. Some tax reform proposals have focused on broadening the tax base and lowering the rates of both individual and corporate income taxes. As regards efficiency, the current tax system favours the non-corporate sector overall. The corporate statutory tax rate of 35 % tends to be higher than the average marginal statutory rate for non-corporate business, which is estimated to average around 27 %. For example, of the USD 1.2 trillion in overseas profits reported by US companies in 2012, USD 600 billion was attributed to so-called tax havens: Bermuda, Ireland, Luxembourg, the Netherlands, Singapore, Switzerland, and the Caribbean islands dependent on the UK.

Ms Gravelle argued that it is the current US corporate tax rate and the general approach to taxing US multinational corporations (MNCs) that are encouraging companies to shift profits and keep money abroad.

In reply to the question related to 'stateless income/tax avoidance', Mr Marples explained that an important reason behind MNCs being able to pay such low rates is that they are allowed to avoid an estimated USD 695 billion in taxes on the USD 2.4 trillion that they hold offshore. In other words, the real problem with the tax code is not that US multinationals are paying too much, but rather the fact that they are allowed to avoid so much in taxes.

Ms Gravelle in her reply explained that despite of the real differences between the tax systems of the EU (territorial) and the US (worldwide), no major economy has a pure worldwide or a pure territorial tax system. The US system, in theory, taxes American corporations on their worldwide (or resident-based) income. She emphasised that transfer pricing manipulation can also theoretically be used to shift what is actually US source income to subsidiary corporations based in offshore tax havens. To avoid potential transfer pricing penalties, one avenue available to companies may be to obtain an advance pricing agreement (APA), either with the IRS (unilaterally) or with the IRS and another tax authority (bilaterally), covering inter-company pricing. While the US generally follows a ‘worldwide’ approach, corporations are typically allowed to defer paying taxes on income earned abroad until that income is brought home, or repatriated, in the form of a dividend payment to the US parent. Countries that have territorial tax systems generally also have some type of anti-abuse provision to protect their tax bases. Mr Marples noted that while it is true that the US statutory tax rate is 35 %, the wide swath of loopholes and breaks allow large profitable US companies to pay closer to 19.4 % on average, with many companies paying nothing at all. Statutory tax rates only tell part of the story. There is, however, an unsettled debate over whether and by how much the effective corporate tax rate in the US is higher than effective tax rates outside the US. Effective tax rates measure how much businesses really pay after all deductions and credits have been considered.

Ms Gravelle estimated that a total in profits to the sum of USD 2.6 billion remains to be repatriated eventually. She raised some concerns regarding intangible assets (such as those of Starbucks or Google), noting that if a ‘true’ arm’s length policy were adopted, most of the profit would be due in the US. In the case of Google, she was of the view that the UK decision was based on confusion over profits.

Ms Gravelle further noted that there are eight US states that could be considered as tax havens (but a federal level taxation remains). She highlighted the difference from, for example, Bermuda, where the problem is non-taxation, and went on to explain that the factors that make a country a successful tax haven include: low or non-existent tax rates applicable to foreigners; strict banking and financial secrecy laws; and a highly developed financial, legal and communications infrastructure. She argued that at the heart of the tax haven issue is the discrepancy between real economic activity and economic activity that is only apparent. She further stressed that the US is widely recognised as a leading source of offshore money: it emerged from the Union Bank of Switzerland tax evasion scandal that, at that bank alone, US clients had almost 20 000 Swiss-based accounts.

Ms Gravelle also explained that current law allows taxes to be deferred on income earned abroad until that income is repatriated to the US. Along with deferral, another basic feature of the US system is the foreign tax credit. The US taxes worldwide income on either a current or deferred basis, but it also allows credits for foreign taxes paid on a dollar-for-dollar basis against US taxes otherwise owed. Under the current US system, taxes on corporate profits at the individual level (dividends and capital gains) tend to be collected (thanks to tax treaties) on a residence basis. Deferral benefits US corporations because delayed taxes are reduced due to the time value of money. In the extreme, deferral could allow an American corporation to completely avoid US taxation on foreign source income if it never repatriates its overseas income, either because the income is being held abroad in financial assets or because it has been permanently reinvested (for example in plant and equipment). The income earned by foreign branches of US corporations, however, cannot be deferred. The credit is generally limited to the amount of taxes a corporation would pay in the credit’s absence, which is effectively just the US corporate tax rate multiplied by the amount of income earned abroad. In other words, a US corporation may claim foreign tax credit up to the point that reduces its US tax on foreign-earned income to zero, but no further. Concerning beneficial ownership, Ms Gravelle noted that eight US states do not require beneficial ownership information.

Finally, Ms Gravelle stated that it is unlikely that any major overhaul would happen before the US elections, but that reform needs to be budget-neutral, as the same level of revenue needs to be raised somehow. The principle of tax neutrality – that a tax system should neither encourage nor discourage specific economic decisions – prevails across the political spectrum. However, regardless of whether the US reforms its international tax system by following the territorial trend or by strengthening its worldwide system, all parties need to recognise more fully the importance of the high corporate tax rate, as tax reform proposals that do not reduce it will not substantially improve the position of US-based firms.

11.45 - 12.15   Meeting with Orrin Grant Hatch, Chairman of the Senate Committee on Finance, President Pro Tempore of the Senate

Orrin Grant Hatch, the most senior Republican member of the US Senate, was first elected to the Senate in 1976 and was most recently re-elected in 2012. He became the President Pro Tempore of the Senate on 6 January, 2015, and is also the longest-tenured Republican on the Senate Judiciary Committee. In the US Senate 2015-2016, Senator Hatch is a member of the Joint Committee on Taxation.

In his introductory remarks, Mr Hatch referred to the ongoing work of five separate bipartisan Finance Committee Tax Working Groups aimed at spurring comprehensive congressional tax reform efforts in the 114th Congress.

Mr Hatch was of the opinion that both Europeans and the US face the same situation, i.e. corporate taxation rules are outdated worldwide. An exchange of views with Mr Hatch, amongst others, was held on the OECD’s Base Erosion and Profit Shifting (BEPS) process, and included country-by-country reporting, the increased importance of transparency with a view to ensuring that profits are taxed where they are created, and ‘tax havens’ (also with reference to some US states).

Moreover, Mr Hatch had some concerns over the European Commission’s recent efforts on enforcement of state aid rules, stating that there was a general view in the US that all investigations were, in fact, focused on US firms. He further stated that of the five cases, 4.5 concerned US companies (the remaining 0.5 being Chrysler’s share in the Fiat case).

Mr Hatch was interested in the discussions related to TTIP and the possibility of including certain references to good governance on taxation (the chapter on investment protection was indicated by Members in this context as a possible way forward). In this context, the debate on the Trade Promotion Authority (TPA), which aims to ensure partnership between Congress and the administration in terms of bringing greater transparency to the negotiating process and ensuring that the US secures the most effective trade agreements possible.

Mr Hatch welcomed a proposal to engage in exchanges of views on these matters with MEPs on a regular basis.

12.45 - 14.15   Working lunch (finger food) with stakeholders co-organised with the Atlantic Council

Source: http://www.atlanticcouncil.org/:

The Atlantic Council promotes constructive leadership and engagement in international affairs, based on the Atlantic Community's central role in meeting global challenges. The Council provides an essential forum for navigating the dramatic economic and political changes defining the twenty-first century, by informing and galvanising its uniquely influential network of global leaders. The Council has administered programmes to examine political, economic as well as security issues to cover Asia, the Americas and other regions in addition to Europe. All its programmes are, however, based on the conviction that a healthy transatlantic relationship is fundamental to progress in organising a strong international system.

Participants invited by the Atlantic Council:

  Anders Aslund, Resident Senior Fellow, Dinu Patriciu Eurasia Center, Atlantic Council

  Gianni Di Giovanni, Chairman of Eni USA R&M, Eni

  The Hon. Boyden Gray, Founding Partner, Boyden Gray& Associates

  Jillian Fitzpatrick, Director, Government Affairs and Public Policy, S&P Global

  Marie Kasparek, Assistant Director, Global Business and Economics Program, Atlantic Council

  Benjamin Knudsen, Intern, Global Business and Economics Program, Atlantic Council

  Jennifer McCloskey, Director, Government Affairs, Information Technology Industry Council

  Susan Molinari, Vice President, Public Policy and Government Affairs, Google

  Andrea Montanino, Director, Global Business and Economics Program, Atlantic Council

  Álvaro Morales Salto-Weis, Intern, Global Business and Economics Program, Atlantic Council

  The Hon. Earl Anthony Wayne, Non-resident Fellow, Atlantic Council

  Alexander Privitera, Senior Fellow, Johns Hopkins University

  Bill Rys, Director, Federal Government Affairs, Citigroup

  Pete Scheschuk, Senior Vice President, Taxes, S&P Global

  Garret Workman, Director, European Affairs, US Chamber of Commerce

During the working lunch, delegation members shortly presented the work and the objectives of TAXE2 Special Committee, as well as the European Parliament’s initiatives vis-à-vis the fight against corporate tax avoidance.

16.00 - 17.00   Meeting with Sander Levin, Congressman, Ranking Member of the House Committee on Ways and Means, Richard Neal, Ranking Member of the Subcommittee on Tax Policy, Earl Blumenauer, Member of the House Committee on Ways and Means, and Lloyd Doggett, Member of the House Committee on Ways and Means, Ranking Member of the Subcommittee on Human Resources, Xavier Becerra, Congressman, Chairman of the House Democratic Conference, and Ron Kind, Congressman, Member of the House Committee on Ways and Means

Mr Levin said that the US has made progress in some areas of tax reform, but just like the Europeans, the US lags behind the international community in the fight to ensure transparent corporate ownership. He acknowledged that there is a need for more discussion among the partners, as there is no way Europe or the US can solve this issue on their own. In this context, he referred to tax competition and stressed that some corporate income is not taxed anywhere. However, he was of the view that singling out US companies would certainly not increase appetites for closer cooperation. He stated that several US companies were leaders in tax evasion, and considered the OECD recommendations to be very modest. However, he insisted that if tax competition to have the lowest tax rates and wages continues, both the EU and the US would be losers in this game. He recognised that the EU has been somewhat more flexible over the past years, as it is not a territorial issue as such. In this context, he referred to beneficial ownership, and stated that a recently announced US banking regulation requires US banks to obtain the identity of the beneficial owner of any legal entity holding an account.

There is also a need for overall international tax reform in the face of rising income inequality, Mr Levin said, referring to the opinion of the citizens, as US multinationals are estimated to hold USD 2.4 trillion offshore, deferring payment of taxes totalling USD 700 billion. He went on to stress that no country can keep cutting taxes and still provide the infrastructure and the government services its citizens need.

During the exchange of views, the discussion touched upon the bilateral tax treaties between the US and the EU (Member States), the investment chapter of the TITP negotiations (with a view to adding text on corporate taxation), the ‘Panama papers’, and the possibility of facilitating cooperation between the parties.

International tax reform poses a number of difficult questions about how profits should be allocated among subsidiaries of multinational corporations that manufacture and sell goods in a number of jurisdictions: Mr Levin stressed that at all events those profits should be taxed somewhere. He cited the case of Apple as an example of tax planning abuse which he had witnessed during his time in the Senate. Mr Levin gave the example of a 2013 investigation by the US Senate Permanent Subcommittee that discovered that Apple had three subsidiaries in Ireland, each of which claimed it had no tax residency anywhere. Having no tax residency anywhere is the holy grail of tax dodging. Moreover, he referred to the need to work together against manipulation of currencies, signalling out China in this context.

He concluded that if combating tax avoidance cannot be done through international cooperation, countries such as the US should take unilateral action to address the problem. Regarding the G7/G20 and the OECD, Mr Levin agreed that it is time to implement what has been agreed within the G20 framework. Hence, he suggested that both sides should continue to be in touch on a regular basis on these issues.

Mr Becerra referred to Hollywood (his congressional district is in Los Angeles), and specified the need to collect public revenues from MNCs that are 'stateless corporations' and do not contribute to the US economy. These companies’ corporate income is not taxed anywhere, and such tax advantages limited to certain big companies harm business in general, as they do not operate in a level playing field. Mr Kind referred to the perceptions of citizens in both the EU and the US regarding MNCs using tax havens and creating unfair tax competition.

17.30 - 18.30   Meeting with Caroline D. Ciraolo, Acting Assistant Attorney General in charge of the Tax Division, Thomas Sawyer, Senior Litigation Counsel For International Tax Matters, and Todd Kostyshak, Counsel to the Deputy Assistant Attorney-General for Criminal Tax Matters, Department of Justice (DoJ)

Ms Ciraolo introduced the Tax Division, which represents the US in virtually all litigation - civil and criminal, trial and appellate - arising under the internal revenue laws, in all states and federal courts except the United States Tax Court. It authorises, and either conducts or supervises, almost all prosecutions arising under the federal tax laws. It assists the Internal Revenue Service (IRS) in effectively enforcing the tax laws, as well as its investigations (the IRS is the investigative agency). The Tax Division also prosecutes criminal violations of the revenue laws. In this context, Ms Ciraolo mentioned the Memo of September 2015[42], which guides attorneys on corporate settlements and includes eligibility criteria for any credit when it comes to cooperation relating to a case of corporate misconduct. In settlement negotiations, companies will not be able to obtain credit for cooperating with the government unless they identify employees and turn over evidence against them, ‘regardless of their position, status or seniority’.

By law, the IRS cannot disclose IRS audit results, but, despite this, according to the speaker, the Tax Division’s tax litigation receives wide media coverage, leading to a significant multiplier effect on voluntary compliance.

Ms Ciraolo argued that the Tax Division has a role in improving legislation by submitting to Congress proposals for legislative amendments to ensure that the government’s litigating positions are consistent with applicable law and policy. The measures that are currently taken include prosecutions of taxpayers who seek to conceal foreign accounts and money- laundering prosecutions. On the issue of beneficial ownership, she referred to the recent Treasury’s Customer Due Diligence (CDD) Final Rule for financial institutions. The US Treasury has announced measures to address critical vulnerabilities in the US financial system, following actions taken by other countries in response to the ‘Panama papers’ disclosures. Moreover, she indicated that, in parallel, the Administration has announced that it will propose legislation that would require beneficial ownership information to be reported to FinCEN,[43], effectively creating a registry of such information, which would enhance AML and anti-corruption enforcement.

With respect to the question whether certain US states share information with the IRS, Mr Sawyer referred to information-sharing programmes in place between the IRS and federal, state and municipal governmental agencies that are aimed at enhancing voluntary compliance with tax laws. In this context, Mr Kostyshak referred to the need to ensure the protection of taxpayer confidentiality (privacy) rights.

In reply to Members’ questions on the ‘Panama papers’ leak, Mr Kostyshak noted that the US Department of Justice has launched a criminal investigation into international tax avoidance schemes uncovered by this leak.

The Tax Division continues to play a lead role in investigations and prosecutions involving the use of foreign tax havens. In this context, Ms Ciraolo referred to, for example, UBS AG, Switzerland’s largest bank, which was providing banking services to US customers with undeclared accounts. A prosecution agreement amounting to USD 780 million in fines, penalties, interest and restitution was reached with this economic operator. The Tax Division continues to prosecute UBS clients, using information obtained through the deferred prosecution agreement. She also explained that the Voluntary Disclosure Initiative, concerning unreported offshore accounts, resulted in an unprecedented number of taxpayers, almost 15 000, attempting to ‘return to the fold’ and paying back taxes, interest and penalties due, probably totalling at least some hundreds of millions of dollars.

Ms Ciraolo clarified that the Treasury/IRS (or anyone else) may draft regulations, but the introduction of new legislation is ultimately a matter for Congress. Regarding tax law, the Treasury/IRS can issue a regulation (which has the force of law). Recently the Treasury and the IRS proposed regulations to further reduce the benefits and limit the number of corporate tax inversions, including by addressing earnings stripping.

With respect to a question on Delaware, Ms Ciraolo replied that both the Tax Division and the IRS seek whatever information is available, but there is not much at the state level, as many states do not generally have/collect much information of this kind. Some states are very cooperative, others less. With regard to Nevada, she considered that it was ‘an active jurisdiction for a lot of investigations’.

Ms Ciraolo explained that the IRS Whistleblower Office pays money to people who blow the whistle on persons who fail to pay the tax that they owe. If the IRS uses information provided by the whistleblower, it can award the latter up to 30 % of the additional tax, penalty and other amounts it collects. Given that proceedings may take years - this includes appeal rights, which are prerequisites for the payout of a whistleblower award - there is now a proposal that the IRS Whistleblower Office should send annual letters to whistleblowers to notify them that the IRS still has their claim under consideration. She also noted that such a programme is expensive and requires many resources, given that the IRS office receives thousands of claims each year, many of which are not actionable because the information is not specific or credible or is already known by the IRS. However, she also highlighted the successes of the programme in tax collection, noting that since 2007 it has enabled the IRS to collect over USD 3 billion in tax revenue. As the IRS is preparing a new study on the tax gap[44] (the last study, in 2006, estimated the average annual tax gap for 2008-2010 to be USD 458 billion), Ms Ciraolo wondered whether it will show any evolution, and if so of what kind.

Thursday 19 May 2016

9.30 - 10.45   Meeting with the US Department of the Treasury

Mark J. Mazur, Assistant Secretary (Tax Policy)

Robert Stack, Deputy Assistant Secretary (International Tax Affairs)

Mr Stack started the meeting by acknowledging that the work done by the EP was excellent and that he was working in close cooperation with the European Commission (EC). He also stated that within the OECD/G20 BEPS process, the EC and the US have an agreement on the main lines, but also have some differences. The US is committed to complying with the four minimum standards, notably on 'country-by-country reporting' (CbCR), 'Treaty shopping', 'patent boxes’ and 'hybrid mismatch arrangements'.

As regards the Deductibility of Interest, which certain MNCs use for tax avoidance by lending within the group more than their entities earn, Mr Stack noted that the US has proposed 10 % (although, the OECD/BEPS allow countries to fix their cap in a ‘corridor’ between 10 % and 30 % of the earnings before interest, taxes, depreciation and amortisation (EBITDA)).

As regards country-by-country Reporting, the Obama Administration was currently implementing BEPS Action 13. All multinationals will be required to file their CbCR. He insisted that the US Administration was also working with the EU and the OECD to match the timelines (January 2016 data would be made available).

Regarding effective anti-abuse provisions in all tax treaties, he indicated that the US is following the new OECD model in bilateral treaties, but inclusion of such provisions from the existing treaties in the proposed Multilateral Convention (MC) would require approval by the Senate. He insisted that the US has the strongest anti-treaty shopping provisions and that the US cannot be used as a way to treaty-shop. According to him, a strong and effective CbCR programme would provide the IRS with an important tool to identify situations involving not only potential transfer pricing issues, but also the potential application of judicial concepts, such as determining whether income is effectively connected with business activities conducted in the US. The CbCR would be provided with the Foreign Account Tax Compliance Act (FATCA) partners.

Mr Stack was of the view that the EU does not have effective CFC rules, because of the ECJ Cadbury Schweppes Ruling,[45] and that developing countries were in some way 'victims' of it.

Furthermore, in reply to Members, Mr Stack explained the difference between regulation and bills etc., saying that the holes in legislation are filled by rules, which build up around legislation, and added that tax laws (due revenue impact) have to go through both Houses.

Mr Mazur stated that the President's proposals may be part of the Budget proposal (which may cover several legislative proposals that have an impact on, for example, budget appropriations) or a single, stand-alone proposal for tax legislation. Generally, such legislative proposals cannot be made retroactively, as they are part of the budget proposal, which is annual or otherwise timelined.

In answer to questions from Members, Mr Stack indicated that big MNCs are 'permanently investing' their profits, so they do not need to declare them as taxable earnings in the US tax declaration. According to him, this treatment gives them an incentive to keep money 'offshore', and not to repatriate profit to the US. The US system is 'quasi territorial', as the system is based in part on a residence principle, applying US taxes on a worldwide basis to US firms while granting foreign tax credits to alleviate double taxation. The system, however, also permits US firms to defer foreign-source income indefinitely—a feature that approaches a territorial tax jurisdiction.

Mr Stack indicated that the problem of tax havens such as Bermuda was 'solved' by exchange of information, and continued that there was an enormous variety of tax rates, referring to certain EU Member States, such as Ireland, Luxembourg and the Netherlands.

Regarding disclosure of country-by-country reporting to the public, Mr Stack underlined that within the OECD framework, the information was meant for the tax administrations only. Hence, the EU's proposal would create a disadvantage and remove all incentives for the US to cooperate. He also emphasised that the problem is future cooperation with other OECD members, and that this would give them an excuse to do whatever they wished, not necessarily going beyond BEPS, but certainly harming comprehensive implementation. He was 'laughing' about the EU proposal to include tax havens in the proposal, as exchange of information would not help. He stated that the US is drafting rules to prohibit keeping earned income in those tax havens. Mr Stack also questioned whether a policy change only two days after the Panama Papers leak was the right thing, since it did not follow the line of the US Administration.

Mr Stack emphasised that the US was not against public reporting, but that business criticised it without making a strong case against it, and that the US could block it in the OECD – but that the EU's proposal harmed the 'consensus' method as, even if a 'consensus was achieved, the EU later on decided to go its own way'. The information is meant for the tax administrations as a risk assessment tool and should be kept confidential (referring to China and some other countries that would be using it for their own purposes).

Mr Stack, in reply to a question related to Delaware, explained that state law regulates Limited Liability Companies (LLCs) and determines whether single-member LLCs are allowed, and that depending on choices made by the LLC and the number of members, the IRS will treat an LLC as either a corporation, a partnership, or part of the owner's tax return (a ‘disregarded entity’). Specifically, if a single-member LLC does not choose to be treated as a corporation, the LLC is a ‘disregarded entity,’ and the LLC's activities should be reflected in its owner's federal tax return. Moreover, Mr Stack noted that ‘trusts are different for federal tax purposes, for reasons not quite understood by the Treasury’.

Mr Mazur, on the subject of inversion – the practice of re-incorporation in low-tax countries – hinted at various MNCs trying to break up business entities such as Pfizer. The new rules, the government’s third wave of administrative action against inversions, would, according to him, make it harder for companies to move their tax addresses out of the US and then shift profits to low-tax countries using a manoeuvre known as 'earnings stripping'. Moreover, Mr Mazur added that the misuse of companies to hide beneficial ownership is a significant weakness in the US anti-money laundering/counter financing of terrorism regime that could only be resolved by legislative action, and that a proposal is now under the consideration of Congress.

Last but not least, Mr Mazur complained that the state aid investigations carried out recently by the European Commission were focused on US companies, stating that even the FIAT case was largely American (Chrysler part).

11.30 - 12.30  Meeting with the Tax Foundation

Scott A. Hodge, President of the Tax Foundation

Gavin Ekins, Research Economist

Stephen J. Entin, Senior Fellow

Scott Greenberg, Analyst

Mr Hodge introduced the Tax Foundation, stating that it was oldest NGO in the US working on tax policy advocacy both at the federal and state levels. Corporate taxation is a highly competitive tool, when MNCs are seeking opportunities to reduce taxes; however, he indicated that more tax competition is needed between countries. He explained the differences as regards the effective tax rate and the statutory tax rates in the US. He was of the view that Congress was not focused enough to create a US tax system for the 21st century, as over the years the federal tax code has expanded dramatically in size and scope and tax complexity creates big costs for American households and businesses. He stated that the TAXE Committee’s work is valuable, as it brings more transparency and public debate.

Mr Entin explained that it is now well known that the US has the highest corporate income tax among the leading industrialised nations – economists have determined that the US has the third highest corporate income tax among the 165 nations surveyed. Only Chad and the United Arab Emirates levy a higher corporate tax rate than the US. He stated that the US taxes foreign-source income at a much lower effective rate than it taxes domestic source income of US multinationals. Regarding tax rates, Mr Hodge referred to the OECD study and compared US effective tax rates with those of France and Germany, demonstrating that US tax rates were much higher.

Regarding the question on Delaware, he indicated that there are many companies but they are not only there for tax purposes. Moreover, Delaware is not the only US state offering easy access to those looking to create an anonymous corporate entity, with Wyoming, Nevada, California and others also being implicated in such practices. Mr Ekins explained that the US tax code treats corporations differently from other forms of business. Specifically, corporate income is subject to two levels of taxation: once at the entity level, through corporate income tax, and once at the individual level, through individual income tax. However, income earned by pass-through businesses, such as partnerships, is not subject to any entity-level taxes, and is only taxed through individual income tax. He clarified further that, for example, 'S-corporations' are taxed in a different way from corporations. He also pointed to the problem of it being difficult to define where corporate income is generated if production is in one country, but components are made in several other countries and the final product could be consumed in other counties.

With reference to the presidential election process, some of ideas of the candidates were criticised by the Tax Foundation, in that it would bring in revenue, but not necessarily economic growth. Mr Entin referred also to the recent proposal from Senator Hatch regarding a move from corporate tax to the shareholder. However, he added that the US has a highly progressive income taxation system in comparison with other OECD countries. According to him, deferral creates an additional problem, however, because it encourages US multinationals to retain foreign profits overseas instead of repatriating them to the US parent company. The result is that US multinationals in recent years have accrued an estimate of over USD 2 trillion in overseas assets.

Mr Entin explained inversion used by MNCs by acquiring a very small foreign company, then moving the joint headquarters abroad. He indicated that the Treasury is changing the interpretation of the so-called 80/20 rule and is discouraging inversions by tightening the rules governing intra-company loans to prevent what is known as ‘earning stripping’.

Mr Hodge summed up and stated that a corporate tax reform that reduces the corporate tax rate and moves toward a competitive territorial tax system would not only discourage inversions, but also would encourage investment and create jobs. He was also of the view that definitions should be harmonised and that the 'Arm’s length' principle on transfer pricing was not a correct measure.

12.30 - 13.30   Working lunch (finger food) with academics/think tanks

John C. Fortier, Director of the Democracy Project, Bipartisan Policy Center

Shai Akabas Associate Director of Bipartisan Policy Center Economic Policy Project

Eric Toder, Co-director, Urban-Brookings Tax Policy Center

Source: http://bipartisanpolicy.org/about/who-we-are/ :

The Bipartisan Policy Center is a non-profit organisation that combines the best ideas from both parties to promote health, security and opportunity for all Americans. BPC drives principled and politically viable policy solutions through the power of rigorous analysis, painstaking negotiation and aggressive advocacy.

Source: http://www.taxpolicycenter.org/ :

The Tax Policy Center is a joint venture of the Urban Institute and Brookings Institution. The centre is made up of nationally recognised experts in tax, budget, and social policy who have served at the highest levels of government. TPC provides timely, accessible analysis and facts about tax policy to policymakers, journalists, citizens and researchers.

During the discussion, Members learned about the views of the invited experts on the ongoing elections and on how the US corporate tax system may be reshaped on the basis of the proposals of the candidates.

14.00 - 15.00   Meeting with OXFAM America

Gawain Kripke, Director of Policy and Research

Didier Jacobs, Senior Economist

Nick Galass, leads on the Oxfam's economic inequality research

Robbie Silverman, Senior Advisor

Mr Silverman introduced Oxfam America actions regarding corporate taxation, notably stating that it is examining why and how approaching tax responsibility beyond legal compliance benefits companies and the developing countries in which they operate. He referred to their research study that concluded that the 50 biggest US businesses have USD 1.4 trillion held offshore, while overall the use of tax havens allowed US firms to reduce their effective tax rate on profits from the US headline rate of 35 % to an average of 26.5 % between 2008 and 2014. He stated that for every USD 1 spent on lobbying, these 50 companies collectively received USD 130 in tax breaks, although noting that it was difficult to obtain facts on federal lobbying. Moreover, he stated that Oxfam estimates that tax avoidance by US corporations costs the economy some USD 111 billion a year, but it was also fuelling the global wealth divide by draining USD 100 billion from the poorest countries.

Mr Silverman explained the dysfunction of the corporate taxation system with multiple levels, referring to two sets of rules for MNCs and others for SMEs. He stated that almost no company pays the US headline rate of 35 % but on average only 26.5 %. He called therefore for increased transparency and mentioned country-by-country reporting. He was of the view that the EU's threshold of a turnover above EUR 750 million was too high. He noted that 'beneficial ownership' was a key priority and explained that the Obama Administration has proposed legislation in this regard with some shortcomings, for example, concerning the control test.

Mr Jacobs also singled out some African countries and loopholes in corporate taxation systems worldwide that allow US firms to seek to reduce their tax bill by ‘profit-shifting’. He was also of the view that, regarding 'beneficial ownership', there should be a test to check who is the person responsible for controlling the money, and the proposal of the Obama Administration does not include trusts. Moreover, he stated that US companies report to the US Treasury, and the US Treasury provides information to those countries that have signed up to the FATCA. However, a problem arises regarding the exchanged information, as there is no (full) reciprocity from the US side.

Mr Silverman called for the EU to push forward and eventually get the US on board. He therefore agreed that it is important to have a joint agenda between the US and the EU. Regarding the Panama Papers, he indicated that it was difficult to determine what was legitimate and what was not, hence transparency would be a key priority also for legitimate uses of tax havens, referring to Delaware, which offers certain benefits to businesses. He emphasised the need for further efforts to engage developing countries in the OECD framework.

15.00 - 16.00   Meeting with the International Monetary Fund (IMF)

Vicki Perry, Assistant Director in the Fiscal Affairs Department and Division Chief of the Tax Policy Division

Ruud De Mooij, Deputy Division Chief in the Tax Policy Division

According to Ms Perry, changes and behaviours mirror those of other countries and hence it is likely that the US will make a shift to direct tax on investments. She mentioned the tax incentives, such as tax holidays for foreign direct investments, that need to be examined at both ends. Regarding tax evasion and tax planning, Ms Perry indicated that they require skills. Taxes should be paid where value is created, and there should be a balance between the right of sovereign states to decide on corporate taxation and tax competition between countries.

Mr De Mooij explained that the BEPS process is relevant to developing countries and that there is a platform for elaborating a 'tax toolkit' for BEPS implementation in developing countries in compliance with the OECD framework. International organisations are collaborating on a full range of issues and providing technical assistance to developing countries. As for developing economies, strengthening domestic tax systems is urgent owing to declining development assistance. While public revenues would need to be recovered from domestic sources, strengthening tax compliance is necessary with due consideration to countries’ differing circumstances. He explained that some of the strategies that multinationals use to reduce their tax liabilities – notably base erosion and profit shifting –would be likely to have a big impact if they could, somehow, be quantified. He added that Google, Starbucks and other household names have famously managed to pay very little corporate tax. This issue is not just a concern for advanced economies, however, and it is likely to represent an even greater concern for developing countries.

Ms Perry indicated that the OECD has set the standards, but it is not clear how they will be implemented, as they are very technical. She condemned the fact that the negotiations at the OECD were among the developed countries. She noted differences in corporate taxation policies and tax competition, in whether taxation is at the corporate level or based on income from capital. Rates of corporate income taxation, however, have been reduced more often than increased. She noted that taxation is rarely far from the news, but it has seldom been so central to public debate, in so many countries, as it is now.

16.00 - 17.00  Meeting with the International Consortium of Investigative Journalists

  Hamish Boland-Rudder, ICIJ’s online editor

Mr Boland-Rudder explained the investigations carried out by the International Consortium of Investigative Journalists (ICIJ), referring to the 'LuxLeaks' case and to the Panama Papers, a case in which the German-based newspaper Süddeutsche Zeitung oversaw the probe. The Panama Papers investigation has had a massive global impact as, for example, it led to the resignation of Iceland’s prime minister, official investigations were opened worldwide and an immediate censorship drive was instituted in China. He mentioned also that the OECD had started a tax investigation in France. Following the Panama Papers, OECD countries seem to have strengthened their collaboration, and some governments are now even meeting bilaterally.

Mr Boland-Rudder explained the difference between the ICIJ’s work and WikiLeaks, notably mentioning that the ICIJ does not publish anything of a private nature. The ICIJ is looking after public interests and exercising 'group' pressure. Tax investigations would be carried out using all sources of information, both public and non-public, or through better cooperation with tax jurisdictions or tax administrations in the country concerned.

Regarding the 'LuxLeaks' case, Luxembourg prosecutors are now seeking jail time for whistleblowers. He therefore underlined the need to protect whistleblowers, as some countries/jurisdictions already do, as they are individuals who are acting in the public interest.

Mr Boland-Rudder noted the importance of follow-up, with certain whistleblowers becoming victims even though they are serving the general public. He praised the TAXE Committee for having helped to keep the public debate alive since 'LuxLeaks' in 2014. He indicated that there is a lot of work to be done, as the Panama Papers leak includes more than 11.5 million financial and legal records and since it exposes a system that enables crime, corruption and wrongdoing, hidden by secretive offshore companies. There is no doubt that there is a problem of global tax avoidance generally. According to him, the ICIJ will, as a next step, be focusing on Africa, since the continent is faced with a major problem of illicit financial flows.

17.30 - 18.30  Meeting with the World Bank

Jim Brumby, Director, Public Service and Performance, Governance Global Practice

Marijn Verhoeven, Economist in the Global Practice on Governance

Rajul Awasthi, Senior Public Sector Specialist in the Governance Global Practice (leads the tax policy and revenue administration workstream, primarily in the ECA region)

Guggi Laryea, European Civil Society and European Parliament Relations Lead

Mr Brumby explained that the Bank is strengthening cooperation with other international organisations through a platform with the OECD, the IMF and the UN, as there are enormous expectations globally on corporate taxation. In this context, he referred to offshore financial centres, to the Panama Papers, and to illicit financial flows. He explained that the Bank has changed its policy regarding funding to private sector support by the International Finance Corporation (IFC)[46], a member of the World Bank Group. This was due to the fact that 75 % of investments went to firms using offshore financial centres, according to research undertaken by Oxfam. He noted that loan operations are development-policy friendly, notably based on budget support, for example a reform of fiscal systems on both sides, public spending and revenue collection/taxation, as was the case with a project in Indonesia. He added that the Bank would not engage with countries that do not apply certain standards, such as the internationally recognised tax governance criteria, and that the IFC lending policy has been reviewed accordingly.

In response to questions, Mr Brumby explained that the Bank has a reasonably strong role to play, while admitting that the OECD/G20 process has stronger legitimacy. The Bank covers 165 countries – a large number (maybe most) of which are developing countries. The Bank has country offices that have an ‘insight' into developing countries, and in this context, he explained that Pakistan, for example, might turn to them to reform their tax system/policy. He also indicated that technical assistance is provided through projects, for example on better definitions as regards tax law, such as on 'beneficial ownership'.

As for the questions related to the Panama Papers, Mr Brumby noted that the capacity of a tax system is a choice and that many of them have certain peculiar aspects that were likely created on purpose. He added that addressing key aspects of base erosion and profit shifting is an important exercise – and a difficult one, both technically and politically. He pointed out that the BEPS process brings new challenges to developing countries, which is why the platform of the international organisations is creating a toolkit for international taxation issues. Moreover, he noted that transfer pricing rules and transferring assets were complex issues and that there were many different ways of conducting them. For example, he indicated that the pricing of commodities was a straightforward way for tax administrations to value transactions. However, the OECD’s arm’s length principle on transfer pricing would leave other means to value transactions and would be difficult to accept, as 'one model' would not fit all countries. According to Mr Brumby, it would not be the best way for certain transactions and certain countries, and such rules would require an effective dispute resolution procedure.

Mr Verhoeven explained that a threshold of a turnover in excess of EUR 750 million is so high that many developing countries do not need to comply with the transparency requirements. Regarding the public disclosure of the country-by-country reports, he indicated that such information is intended for tax authorities. However, if it were disclosed (by everyone), it might change the way in which it would be conducted, as it would leave a ‘footprint’ of the operations. He gave the example of the Bahamas, which would report no operations or 0 %, whereas India would report all company operations but probably report no (profit) taxes.

Mr Brumby emphasised that the OECD Global Forum was very successful, for example for the exchange of information, but the process was not perfect. He noted, for example, that country-by-country reporting was not a global solution for developing countries, as there might not necessarily be a lot of confidentiality and the information sharing with developed countries would not be on an equal footing. He further praised the OECD Peer Review process, mentioning the recent report on Cyprus.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

predložené v súlade s článkom 56 ods. 3 rokovacieho poriadku

Paloma López Bermejo

Nadnárodné spoločnosti využívajú právne nástroje, ktoré by im umožnili vyhnúť sa plateniu daní, zbavením sa, z hľadiska zdaňovania, svojich záväzkov voči spoločnosti. Narúšanie základu dane a schémy presunu ziskov boli spustené kapitalistickou globalizáciou v rámci EÚ a voľným pohybom kapitálu.

Nedávne škandály zvýraznili zlyhanie súčasného hospodárskeho systému a jeho neschopnosť riešiť tento problém.

Vítame mnohé odporúčania výboru TAX2, najmä odobratie bankových licencií finančným inštitúciám nápomocným pri daňovým podvodoch a výzvu na celosvetový register bohatstva. Výbor TAX2 však nedokázal preniknúť do hĺbky problému. Správa napokon končí odmietnutím skutočných príčin a skutočnej zodpovednosti za súčasnú situáciu a ignorovaním riešení, ktoré by mohli pomôcť vyriešiť tento problém.

Preto zdôrazňujeme potrebu:

– verejnej kontroly bankového a finančného systému;

– obmedzení pohybu kapitálu;

– samitu na úrovni OSN s cieľom stanoviť cestovnú mapu a spoločný akčný plán na skoncovanie s daňovými rajmi.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

21.6.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

6

9

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Hugues Bayet, Fabio De Masi, Frank Engel, Markus Ferber, Ashley Fox, Ildikó Gáll-Pelcz, Sven Giegold, Neena Gill, Danuta Maria Hübner, Ramón Jáuregui Atondo, Othmar Karas, Jeppe Kofod, Zdzisław Krasnodębski, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Philippe Lamberts, Fulvio Martusciello, Marisa Matias, Emmanuel Maurel, Bernard Monot, Evelyn Regner, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Paul Tang, Michael Theurer, Cora van Nieuwenhuizen, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pervenche Berès, David Casa, Ana Gomes, Cătălin Sorin Ivan, Danuta Jazłowiecka, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Paloma López Bermejo, Olle Ludvigsson, Thomas Mann, Pirkko Ruohonen-Lerner, Nils Torvalds

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Laura Ferrara

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

25

+

ALDE

Michael Theurer, Nils Torvalds

ECR

Ruohonen-Lerner

ENF

Bernard Monot

GUE

Fabio De Masi, Marisa Matias

PPE

Ildikó Gáll-Pelcz, Danuta Maria Hübner, Alain Lamassoure, Fulvio Martusciello, Theodor Dumitru Stolojan

S&D

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Neena Gill, Ana Gomes, Cătălin Sorin Ivan, Ramón Jáuregui Atondo, Jeppe Kofod, Olle Ludvigsson, Emmanuel Maurel, Evelyn Regner, Peter Simon, Paul Tang

VERTS/ALE

Sven Giegold, Philippe Lamberts

6

-

ALDE

Cora van Nieuwenhuizen,

PPE

David Casa, Markus Ferber, Danuta Jazłowiecka, Krišjānis Kariņš, Georgios Kyrtsos

9

0

ECR

Ashley Fox, Zdzisław Krasnodębski

EFDD

Laura Ferrara, Marco Zanni

ENF

Barbara Kappel

GUE/NGL

Paloma López Bermejo

PPE

Frank Engel, Othmar Karas, Thomas Mann

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa