Postup : 2015/2324(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0226/2016

Predkladané texty :

A8-0226/2016

Rozpravy :

PV 12/09/2016 - 19
CRE 12/09/2016 - 19

Hlasovanie :

PV 13/09/2016 - 4.17
CRE 13/09/2016 - 4.17
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0336

SPRÁVA     
PDF 870kWORD 317k
13.7.2016
PE 580.480v03-00 A8-0226/2016

o stratégii EÚ pre alpský región

(2015/2324(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajkyňa: Mercedes Bresso

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
 STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stratégii EÚ pre alpský región

(2015/2324(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 192, článok 265 ods. 5 a článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre alpský región (COM(2015)0366) a na sprievodný akčný plán a podporný analytický dokument,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (nariadenie o spoločných ustanoveniach alebo NSU)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(2),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(3),

–  so zreteľom na akčný plán z 28. júla 2015 sprevádzajúci oznámenie o stratégii Európskej únie pre alpský región (SWD(2015)0147),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. a 20. decembra 2013 o stratégii Európskej únie pre alpský región,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 28. júla 2015 o stratégii Európskej únie pre alpský región (SWD(2015)0147) a na príslušné závery Rady z 19. a 20. decembra 2013,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 8. októbra 2015 na tému Oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre alpský región (COM(2015)0366),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 3. decembra 2014 na tému Makroregionálna stratégia Európskej únie pre alpský región (CDR 2994/2014),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o vývoji makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2013 o vývoji makroregionálnej stratégie EÚ pre Alpy(5),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 20. mája 2014 o riadení makroregionálnych stratégií (COM(2014)0284),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. januára 2011 s názvom Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (KOM(2011)0017),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor),

–  so zreteľom na otváraciu konferenciu o stratégii Európskej únie pre alpský región, ktorá sa konala v Brde (Slovinsko) 25. a 26. januára 2016,

–  so zreteľom na konferenciu zainteresovaných strán o stratégii Európskej únie pre alpský región, ktorá sa konala v Innsbrucku 17. septembra 2014,

–  so zreteľom na konferenciu zainteresovaných strán o stratégii Európskej únie pre alpský región, ktorá sa konala v Miláne 1. a 2. decembra 2014,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 96/191/ES z 26. februára 1996, ktoré sa týka uzatvorenia Dohovoru o ochrane Álp (Alpský dohovor),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie o verejnej konzultácii o stratégii Európskej únie pre alpský región,

–  so zreteľom na vyjadrenie názorov zainteresovaných strán obsiahnuté v Politickom uznesení k stratégii Európskej únie pre alpský región prijatom 18. októbra 2013 v Grenobli,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Nová úloha makroregiónov v Európskej územnej spolupráci, ktorú v januári 2015 uverejnilo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútornú politiku Únie (sekcia B: Štrukturálne politiky a politiky súdržnosti),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 1. apríla 2009 s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (KOM(2009)0147),

–  so zreteľom na prehľad výsledkov inovácií v Únii na rok 2015 vypracovaný Európskou komisiou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy (COM(2013)0249),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o európskej územnej spolupráci,

–  so zreteľom na usmernenia Komisie z roku 2014 s názvom Umožnenie synergie medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, programom Horizont 2020 a ďalšími programami Únie spojenými s výskumom, inováciami a konkurencieschopnosťou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na konferenciu v Innsbrucku konanú 17. septembra 2014 s názvom Smerom k európskej stratégii pre alpský región,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 3. decembra 2014 k makroregionálnej stratégii Európskej únie pre alpský región,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8–0226/2016),

A.  keďže s cieľom podporiť celkový harmonický rozvoj je potrebné posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v celej EÚ;

B.  keďže makroregionálne stratégie sú v súčasnosti základným nástrojom prispievania k cieľu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; keďže tieto stratégie sú podporované na základe zásady troch „nie“, t. j. žiadne nové právne predpisy, žiadne nové finančné prostriedky a žiadne nové inštitúcie;

C.  keďže makroregionálna stratégia pre Alpy by mohla pomôcť zvrátiť hospodársky úpadok prostredníctvom investícií do výskumu, inovácie a podpory podnikania, a to s prihliadnutím na jedinečné vlastnosti a hodnoty regiónu;

D.  keďže cieľom makroregiónálnych stratégií by malo byť to, aby sa lepšie dosahovali spoločné ciele jednotlivých regiónov na základe dobrovoľného a koordinovaného prístupu bez vytvárania ďalších nariadení;

E.  keďže zmena klímy sa uskutočňuje rýchlejšie v alpskom regióne v porovnaní s celosvetovým priemerom a čoraz viac vedie k prírodným katastrofám, ako sú lavíny a záplavy;

F.  keďže makroregionálna stratégia sa snaží určiť zdroje a využívať spoločný rozvojový potenciál regiónov;

G.  keďže makroregionálne stratégie predstavujú model viacúrovňového riadenia, v ktorom majú zainteresované strany zastupujúce miestnu, regionálnu a celoštátnu úroveň zásadný význam pre úspech stratégií; keďže by sa mala podporovať vzájomná spolupráca medzi rôznymi makroregiónmi s cieľom zlepšiť ich politickú súdržnosť v súlade s európskymi cieľmi;

H.  keďže makroregionálne stratégie môžu prispieť k rozvoju cezhraničných stratégií a medzinárodných projektov na vytváranie sietí spolupráce v prospech regiónu ako celku;

I.  keďže regionálne identity a kultúrne dedičstvo alpského regiónu, najmä jeho ľudová kultúra a zvyky, si zaslúžia osobitnú ochranu;

J.  keďže výrazný prístup zdola nahor, ktorý prijali regióny alpskej oblasti, viedol k vypracovaniu stratégie Európskej únie pre alpský región (EUSALP) zameranej na účinné riešenie spoločných problémov celého alpského regiónu;

K.  keďže Alpský región zohráva dôležitú úlohu pri hospodárskom rozvoji členských štátov a poskytuje množstvo ekosystémových služieb pre mestské a prímestské oblasti, ktoré s ním susedia;

L.  keďže makroregionálna stratégia pre alpský región bude mať vplyv na 80 miliónov ľudí, ktorí žijú v 48 regiónoch v siedmich krajinách, z ktorých päť sú členskými štátmi EÚ (Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Slovinsko) a dve sú krajiny mimo EÚ (Lichtenštajnsko a Švajčiarsko);

M.  keďže stratégia EÚ pre alpský región musí zosúladiť udržateľnosť životného prostredia s hospodárskym rozvojom v prirodzenom prostredí, ktoré je tiež významnou turistickou atrakciou;

N.  keďže vyľudňovanie je hlavným problémom niektorých alpských oblastí a väčšina obyvateľov alpského regiónu nemôže prežiť len z alpského cestovného ruchu, a preto musia ďalej rozvíjať poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a iné priemyselné odvetvia a služby šetrné voči životnému prostrediu;

O.  keďže medzi regiónmi zahrnutými v stratégii existujú značné rozdiely, a preto je potrebná koordinácia politík a odvetví medzi rôznymi regiónmi (horizontálne) aj vnútri jednotlivých regiónov (vertikálne);

P.  keďže Alpský región sa vyznačuje jedinečnými zemepisnými a prírodnými charakteristikami a predstavuje vzájomne prepojený makroregión a tranzitný región, ktorý má významný potenciál rozvoja; keďže sú však potrebné špecifické reakcie na problémy vyplývajúce z problematiky životného prostredia, demografie, dopravy, cestovného ruchu a spotreby energie, sezónnosti a multičinnosti a koordinované územné plánovanie by mohlo priniesť lepšie výsledky a vytvoriť pridanú hodnotu pre územnú súdržnosť v alpských oblastiach a oblastiach predhoria Álp;

Q.  keďže alpský región je „vodárenskou vežou“ Európy a Alpy dodávajú dostatok vody na zabezpečenie až 90 % potrieb podhorských oblastí v lete; keďže voda je dôležitá na výrobu energie z vodných elektrární, na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, udržateľné hospodárenie v lesoch, na zachovanie biodiverzity a krajiny a zásobovanie pitnou vodou; keďže treba zachovať kvalitu vôd a nízke hladiny vody v riekach v Alpách a nájsť primeranú rovnováhu medzi záujmami miestnych obyvateľov a potrebami životného prostredia;

R.  keďže alpským regiónom sa tiahnu hranice a prekonanie týchto prekážok je základným predpokladom spolupráce v tejto oblasti v prospech voľného pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu, a teda hospodárskej, sociálnej a environmentálnej interakcie; keďže stratégia pre alpský región zároveň poskytuje príležitosť na posilnenie cezhraničnej spolupráce, na vytvorenie väzieb a sietí spájajúcich ľudí a hospodárske činnosti, a tým na odstránenie hraníc a prekážok, ktoré vytvárajú;

S.  keďže Komisia vo svojom oznámení o stratégii EÚ pre alpský región poukazuje na potrebu znížiť vplyv dopravy cez Alpy s cieľom zachovať environmentálne dedičstvo Álp, ako aj na význam vykonávania stratégie, aby sa dosiahlo zdravšie a lepšie zachované životné prostredie pre miestne obyvateľstvo;

T.  keďže voľný pohyb ľudí je základným právom a predpokladom – obzvlášť v pohraničných oblastiach – dosiahnutia cieľov hospodárskej, sociálnej, územnej a environmentálnej súdržnosti, silnej a udržateľnej konkurencieschopnosti a rovnakého prístupu k zamestnaniu;

U.  keďže územie, na ktoré sa vzťahuje stratégia EUSALP, zahŕňa horské oblasti, ktoré ležia v jeho srdci, a oblasti predhoria Álp vrátane metropolitných oblastí, ktoré sú navzájom prepojené celým radom úzkych vzájomných vplyvov a funkčných vzťahov ovplyvňujúcich hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj;

V.  keďže tento región so zachovanými ekosystémami a ich službami môže byť základom pre množstvo hospodárskych činností s dôrazom na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, cestovný ruch a energetiku, berúc do úvahy kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu;

W.  keďže stratégia Európskej únie pre alpský región, ktorá je prvou makroregionálnou stratégiou týkajúcou sa horskej oblasti, môže byť vzorom a inšpiráciou pre iné horské oblasti v EÚ;

X.  keďže predchádzajúce makroregionálne stratégie EÚ zaznamenali úspech spolupráce tohto druhu a priniesli užitočné skúsenosti na vypracúvanie nových makroregionálnych stratégií;

Všeobecné úvahy a riadenie

1.  víta oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre alpský región a sprievodný akčný plán; verí, že toto je krok vpred pre rozvoj regiónu v súlade s cieľom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu stanoveným v stratégii Európa 2020; konštatuje, že stratégia a akčný plán môžu zohrávať významnú úlohu v snahe zabrániť vyľudňovaniu regiónu, najmä pokiaľ ide o odchod mladých ľudí;

2.  zdôrazňuje cenné skúsenosti získané pri uplatňovaní Alpského dohovoru, ktorý vyvažuje hospodárske, sociálne a environmentálne záujmy; vyzýva zúčastnené krajiny, aby rešpektovali dosiahnuté dohody a zachovávali vysokú úroveň angažovanosti v prospech trvalo udržateľného rozvoja a ochrany Álp;

3.  víta skutočnosť, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) poskytujú potenciálne významné zdroje a širokú škálu nástrojov a možností pre stratégiu; požaduje posilnenie súčinnosti na podporu koordinácie a komplementárnosti medzi EŠIF a inými fondmi a nástrojmi súvisiacimi s piliermi stratégie, najmä s programom Horizont 2020, Nástrojom na prepájanie Európy, programom LIFE, programom COSME pre MSP, programom Interreg Alpine Space a Európskym fondom pre strategické investície (EFSI), pri ktorých by Komisia mala preskúmať možnú pridanú hodnotu konkrétnych výziev zameraných na jednotlivé problémy týkajúce sa alpského regiónu;

4.  vyzýva Komisiu a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ktoré sú zodpovedné za prípravu, riadenie a realizáciu programov EŠIF, aby zdôrazňovali význam makroregionálnych projektov a akcií; očakáva zintenzívnenie spoločnej činnosti koordináciou tých politík, programov a stratégií EÚ, ktoré zohrávajú úlohu v Alpách, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala praktické uplatňovanie dotknutých programov s cieľom zabrániť prekrývaniu a maximalizovať komplementárnosť a pridanú hodnotu; okrem toho vyzýva Komisiu, aby európskym občanom aj inštitúciám členských štátov zabezpečila jednoduchý prístup k príslušným dokumentom s cieľom zaistiť úplnú transparentnosť v súvislosti s postupom, ktorý sa má dodržať;

5.  pripomína význam zásady troch „nie“, keďže makroregióny sú rámce, ktoré stavajú na pridanej hodnote iniciatív spolupráce a súčinnosti medzi rôznymi finančnými nástrojmi EÚ;

6.  vyzýva príslušné orgány členských štátov a zúčastnené regióny, aby zosúladili svoje vnútroštátne a regionálne politiky a mechanizmy financovania vždy, ak je to možné, s akciami a cieľmi stratégie EUSALP a upravili svoje prijaté operačné programy s cieľom zabezpečiť, aby sa čo najskôr realizovali budúce projekty v rámci stratégie EUSALP a aby riadiace orgány náležite zohľadnili priority stratégie EUSALP pri vykonávaní operačných programov (napr. prostredníctvom cielených výziev, bonusových bodov alebo vyčlenením rozpočtových prostriedkov); požaduje posilnenie makroregionálneho prístupu ešte pred reformou politiky súdržnosti po roku 2020 a zdôrazňuje význam integrovaných makroregionálnych projektov a opatrení;

7.  vyzýva EIB, aby v spolupráci s Komisiou preskúmala možnosť zriadenia investičnej platformy pre alpský región, ktorá by umožnila mobilizáciu finančných prostriedkov z verejných a súkromných zdrojov; vyzýva na vytvorenie súboru projektov pre tento región, ktorý by prilákal investorov; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, EIB a zúčastnené krajiny, aby plne využívali možnosti dostupné v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), s cieľom financovať tak projekty v regióne v záujme dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja a hospodárskeho rastu a stimulovania zamestnanosti na makroregionálnej úrovni;

8.  zdôrazňuje potrebu vhodných informačných kampaní týkajúcich sa stratégie EÚ pre alpský región a nabáda členské štáty na zabezpečenie toho, aby stratégia bola dostatočne viditeľná a jej ciele a výsledky sa primerane oznámili na všetkých úrovniach vrátane cezhraničných a medzinárodných úrovní; požaduje podporu koordinácie a výmen najlepších postupov pri vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ, najmä v oblasti riadenia prírodného a kultúrneho dedičstva s cieľom vytvoriť udržateľné turistické atrakcie;

9.  požaduje, aby sa na makroregionálnej úrovni vytvorila podporná vykonávacia štruktúra pre riadiace orgány stratégie EUSALP v spolupráci a po dohode s Komisiou, členskými štátmi a regiónmi; okrem toho víta zastúpenie Parlamentu v jej riadiacich orgánoch a domnieva sa, že Parlament by mal byť zapojený do monitorovania vykonávania stratégie;

10.  vyzýva na aktívnu úlohu Komisie v realizačnej fáze stratégie EUSALP; je presvedčený, že spolu s členskými štátmi a regiónmi prostredníctvom zdieľaného hospodárenia a v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality by sa Komisia mala podieľať vo všetkých štádiách na plánovaní a realizácii projektov, na ktoré sa vzťahuje stratégia, a to v neposlednom rade s cieľom zabezpečiť skutočnú účasť miestnych a regionálnych zainteresovaných subjektov spomedzi verejných orgánov, hospodárskych a sociálnych partnerov a organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť, pokiaľ ide o makroregión, a riadnu koordináciu s inými stratégiami a mechanizmami financovania, ktoré podporuje EÚ;

11.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala vykonávanie stratégie EUSALP na základe objektívnych kritérií a merateľných ukazovateľov;

12.  podporuje strategické plánovanie v mestských aj vidieckych oblastiach alpského regiónu s cieľom podporovať vytváranie sietí a spoločné ciele v rámci ucelenej, koordinovanej a integrovanej politiky (napr. v súvislosti s energiou z obnoviteľných zdrojov, dobrými životnými podmienkami, logistikou a inováciami v oblasti podnikania a sociálnej oblasti); nabáda na výmenu príkladov najlepších postupov, čo sa týka udržateľného cestovného ruchu, medzi regiónmi a aj v súvislosti s inými existujúcimi makroregionálnymi stratégiami;

13.  trvá na tom, že pri prijímaní rozhodnutí by miestne a regionálne orgány mali v partnerstve s miestnou a regionálnou občianskou spoločnosťou zohrávať vedúcu úlohu v riadiacich orgánoch a v prevádzkových, technických a vykonávacích orgánoch stratégie, a to pri plnom rešpektovaní zásad subsidiarity a viacúrovňového riadenia;

14.  domnieva sa, že investície by mali smerovať do zabezpečenia rovnakého a účinného prístupu k zdravotnej starostlivosti, oddeleniam prvej pomoci a k núdzovej pomoci v prospech všetkých obyvateľov regiónu, najmä vo vidieckych oblastiach, aby sa predišlo vyľudňovaniu;

15.  vyzýva Komisiu, aby každé dva roky Parlamentu a Rade predkladala správu o vykonávaní stratégie EUSALP na základe objektívnych kritérií a merateľných ukazovateľov s cieľom posúdiť fungovanie a pridanú hodnotu tejto stratégie z hľadiska rastu a zamestnanosti, znižovania rozdielov a trvalo udržateľného rozvoja;

16.  vyzýva zúčastnené krajiny, aby pokračovali vo svojom úsilí o diverzifikáciu zdrojov dodávok energie s prihliadnutím na životné prostredie; zdôrazňuje potrebu udržateľnosti, konkurencieschopnosti a modernizácie existujúcej hydroenergetickej infraštruktúry, ktorá je v prevádzke už dlhšie obdobie, pričom sa prihliada na vplyv, ktorý hydroenergetická infraštruktúra môže mať na životné prostredie a geologickú štruktúru, a súčasne sa podporujú malé (mini, mikro a piko) elektrárne; zdôrazňuje, že integrované riadenie a ochrana vodných zdrojov sú rozhodujúce faktory trvalo udržateľného rozvoja Álp, a preto aj miestnemu obyvateľstvu by sa malo umožniť angažovať sa v súvislosti s vodnou energiou a využívať pridanú hodnotu, ktorú vytvára; vyzýva zúčastnené krajiny, aby prispievali k dobre fungujúcim sieťam v makroregióne s cieľom zaručiť bezpečnosť dodávok a zriadiť štruktúry na výmenu najlepších postupov v oblasti cezhraničnej spolupráce;

17.  zdôrazňuje potrebu ďalej posilňovať sociálny rozmer s cieľom zabezpečiť, aby sa presadzoval model rastu, ktorý dokáže zaručiť udržateľný rast, sociálne začlenenie a sociálnu ochranu pre všetkých, najmä v pohraničných oblastiach; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam stanovenia priorít a prijímania opatrení na boj proti všetkým formám diskriminácie;

18.  pripomína zásadu zaručenia všeobecného prístupu k verejným službám na celom území EÚ, najmä v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb a mobility, pričom osobitnú pozornosť treba venovať potrebám ľudí so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje potrebu, aby zúčastnené krajiny podporovali alternatívne a inovačné riešenia pre alpský región v oblasti poskytovania verejných služieb vrátane riešení konkrétnych situácií prispôsobených miestnym a regionálnym potrebám; v tejto súvislosti vyzýva zúčastnené krajiny, aby vytvárali stimuly na rozvoj verejno-súkromných partnerstiev; pripomína však zásady prístupnosti a cenovej dostupnosti kvalitných verejných služieb pre všetkých;

19.  je znepokojený zhoršovaním stavu ekosystémov a rizikom prírodných katastrof v určitých častiach alpského regiónu; zdôrazňuje, že treba v plnej miere uplatňovať stratégie na riadenie rizík prírodných katastrof a na prispôsobenie sa zmene klímy; zdôrazňuje potrebu rozvíjať a realizovať spoločné plány pre nepredvídané udalosti v reakcii na cezhraničné znečistenie; požaduje zriadenie spoločných tímov rýchlej reakcie pre turistické oblasti postihnuté prírodnými katastrofami, ako sú zosuvy bahna, zosuvy pôdy a záplavy; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu lepšie propagovať mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany;

Zamestnanosť, hospodársky rast a inovácie

20.  vyzýva EIB, aby v spolupráci s Komisiou preskúmala možnosť zriadenia investičnej platformy pre alpský región, ktorá by umožnila mobilizáciu finančných prostriedkov z verejných a zo súkromných zdrojov; vyzýva na vytvorenie súboru projektov pre región, ktorý by prilákal investorov;

21.  berie na vedomie, že alpské regióny predstavujú prírodné dedičstvo, ktoré treba chrániť, pričom zahŕňajú obrovské množstvo prírodných oblastí, ako aj mimoriadnu rozmanitosť ekosystémov, od horských po nížinné až k stredomorským na pobreží, čo umožňuje hospodársku oblasť a biosféru založenú na spolužití medzi prírodou a ľuďmi; zdôrazňuje preto potrebu aktívnej synergickej spolupráce medzi poľnohospodárstvom a inými hospodárskymi činnosťami v chránených oblastiach (sústava Natura 2000, národné parky atď.) s cieľom vytvoriť integrované produkty cestovného ruchu a pripomína význam zachovania a ochrany jedinečného biotopu horských regiónov;

22.  vyzdvihuje možnosti, ktoré ponúka stratégia, z hľadiska rozvoja trhu práce, ktorý sa vyznačuje rôznymi významnými stupňami cezhraničného dochádzania do zamestnania; domnieva sa, že medzi investičnými prioritami stratégie pre alpský región by malo byť zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily a tvorba nových pracovných miest v „zelenom“ hospodárstve; zdôrazňuje však, že MSP – veľmi často rodinné podniky ako malé poľnohospodárske podniky a malé spracovateľské podniky – v oblasti cestovného ruchu, poľnohospodárstva, obchodu, remesiel a výroby tvoria integrovaným a udržateľným spôsobom jadro hospodárskej činnosti v alpskom regióne, a teda predstavujú chrbtovú kosť životného, kultúrneho a prírodného prostredia v Alpách a dôležitý zdroj zamestnanosti; zdôrazňuje potrebu ďalej diverzifikovať hospodárske činnosti a pracovné príležitosti v alpskom regióne;

23.  zdôrazňuje potrebu uprednostňovať investície do digitálnej infraštruktúry a význam zabezpečenia rýchleho a efektívneho prístupu k vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu, a tým aj k digitálnym a elektronickým službám, ako je elektronický obchod a využívanie kanálov digitálneho marketingu a práca na diaľku, a tiež k ďalším možnostiam pre ľudí, ktorí žijú v oblastiach vzdialených od veľkých mestských centier, a to pri súčasnej podpore možných alternatív k fyzickému premiestňovaniu sa;

24.  domnieva sa, že inovácie a využívanie nových technológií v kľúčových oblastiach hospodárstva podporované stratégiami inteligentnej špecializácie a financované z existujúcich zdrojov financovania z EÚ (napr. EFRR, ESF, COSME, Horizont 2020 alebo Erasmus +) by mohli pomôcť vytvárať kvalitné pracovné miesta v strategických sektoroch, akými sú vedy o živej prírode, biohospodárstvo, energetika, ekologické produkty, nové materiály a elektronické služby; pripomína, že je dôležité zabezpečiť výraznú podporu pre MSP, čo by mohlo pomôcť zvrátiť súčasný trend vyľudňovania niektorých oblastí a území alpského regiónu;

25.  vyzýva príslušné orgány alpských členských štátov a regiónov, aby spoločne s Komisiou preskúmali uskutočniteľnosť vykonávania spoločného programu (na základe článku 185 ZFEÚ) v nasledujúcom programovom období s cieľom podporiť integráciu činností v oblasti výskumu a inovácií v alpskej oblasti, a to v rámci koherentných európskych hodnotových reťazcov začlenených do stratégií inteligentnej špecializácie;

26.  podporuje spájanie do klastrov a spoluprácu medzi verejnými a súkromnými podnikmi, univerzitami, výskumnými inštitútmi a ďalšími významnými zainteresovanými stranami s cieľom podporovať inovácie a umožniť využívať synergie medzi alpskými oblasťami a oblasťami predhoria Álp; domnieva sa, že plánované činnosti by mali vychádzať z vnútroštátnych a regionálnych stratégií výskumu a inovácií pre inteligentnú regionálnu špecializáciu s cieľom zabezpečiť efektívnejšie a účelnejšie investície;

27.  uvedomuje si význam, aký z hľadiska úspechu stratégie EUSALP má rozvoj projektov pre združenia, inštitúcie, mikropodniky a MSP, ktoré pôsobia v kultúrnych a tvorivých sektoroch, a to vzhľadom na vplyv, ktorý majú na investície, rast, inovácie a zamestnanosť, ako aj pre kľúčovú úlohu, ktorú tieto podniky zohrávajú pri ochrane a podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;

28.  zdôrazňuje, že makroregionálna stratégia pre Alpy by mala nielen zabezpečiť príležitosti na zachovanie, udržanie a v prípade potreby prispôsobenie foriem tradičnej hospodárskej činnosti, ako sú poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a remeselné hospodárske činnosti, ale tiež podporiť inovácie a rozvoj nových iniciatív v tejto oblasti, napríklad prostredníctvom nástroja EÚ InnovFin; poukazuje na potrebu, aby sa MSP poskytol jednoduchší prístup k podpore a financovaniu majúc pri tom na pamäti ich úlohu pri vytváraní pracovných miest;

29.  zdôrazňuje, že spolupráca medzi regiónmi, predovšetkým cezhraničná spolupráca, má zásadný význam pre ďalší rozvoj cestovného ruchu v širšom regióne; nabáda na tvorbu stratégií cestovného ruchu založených na existujúcom prírodnom a kultúrnom dedičstve, udržateľnosti a inováciách; zdôrazňuje sociálny, kultúrny a hospodársky rozmer rôznych alpských tradícií a zvykov, ktorých rozmanitosť by sa mala podporovať a udržiavať;

30.  poznamenáva, že riadenie a opätovné usadenie dravcov a šeliem v alpských regiónoch prebieha na vnútroštátnej a miestnej úrovni, pričom tieto druhy nerozoznávajú administratívne hranice, a že migrácia je vo svojej podstate cezhraničný jav; v záujme zabránenia stretom, ktoré súvisia s týmto opätovným usadením, však vyzýva členské štáty, aby zlepšili koordináciu medzi jednotlivými orgánmi, pričom treba posilniť výmenu informácií a najlepších postupov s cieľom zlepšiť riadenie a ochranu poľnohospodárskych podnikov a pastevných zvierat v rámci alpskej stratégie, a to v súvislosti s platformou Alpského dohovoru pre veľké šelmy, voľne žijúce kopytníky a spoločnosť;

31.  podporuje diverzifikáciu ponuky v oblasti cestovného ruchu vytvorením nových možností v oblasti cestovného ruchu prispôsobených regionálnym potrebám a využívajúcich regionálne zdroje, ako napríklad turistické vzdelávacie parky a trasy a cestovný ruch súvisiaci s gastronómiou a vinárstvom, kultúrou, zdravím, vzdelávaním a športom, s cieľom predĺžiť tak turistickú sezónu a uvoľniť tlak na infraštruktúru a dosiahnuť celoročnú zamestnanosť v cykle cestovného ruchu, ako aj agroturistika zameranú na prilákanie návštevníkov k vidieckym činnostiam a činnostiam v prírode organizovaným hotelmi mimo oblastí hlavného záujmu, a s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť turistických destinácií; podporuje propagáciu nových turistických aktivít, ktoré sú lepšie prispôsobené zmene klímy a ochrane životného prostredia;

32.  podporuje opatrenia, ktoré pomôžu zmierniť tlak na dopravnú infraštruktúru, t. j. rozloženie kalendára školských prázdnin a s tým súvisiacich období dovoleniek, inteligentné navrhovanie cestného mýta a poskytovanie stimulov zo strany poskytovateľov služieb cestovného ruchu počas hlavných období cestovania a dopravných špičiek;

33.  pripomína hospodársky význam podpory rozvoja ekologických a udržateľných turistických činnosti pre celý alpský región vrátane miest v blízkosti jazier a kúpeľných miest; takisto nabáda členské štáty, aby využívali možnosti cyklistiky v spojení so železničnou dopravou alebo intermodálnymi dopravnými službami; na základe najlepších postupov poukazuje na platformy cestovného ruchu, ktoré boli vytvorené v rámci projektov financovaných EÚ;

34.  poznamenáva, že od jednej osoby sa často požaduje, aby počas roka vykonávala rôzne činnosti, a to niekedy na cezhraničnom základe; vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podnecovali spoluprácu medzi subjektmi, ktoré zabezpečujú úvodnú odbornú prípravu a odbornú prípravu v priebehu vykonávania funkcie; zdôrazňuje výhody, ktoré by priniesol program Erasmus + zameraný na cezhraničnú učňovskú prípravu;

Mobilita a konektivita

35.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť dopravné a energetické prepojenie medzi zúčastnenými krajinami vrátane miestnej, regionálnej a cezhraničnej dopravy a intermodálnych spojení s vnútrozemím (vrátane veľkých mestských aglomerácií), a to aj s cieľom podporiť rozvoj regiónu, posilniť kvalitu života jeho obyvateľov a prilákať nových obyvateľov pri súčasnom posúdení toho, či sa existujúce siete dajú obnoviť a/alebo rozšíriť, pričom celkovým je lepšia realizácia sietí TEN-T; zdôrazňuje význam budovania inteligentnej infraštruktúry; domnieva sa, že novovybudovaná infraštruktúra by sa mala zmeniť na skutočné „technologické koridory“, v rámci ktorých by sa vybudovala oddelená infraštruktúra, konkrétne elektrické vedenia, telefónne linky, širokopásmové a ultraširokopásmové vedenia, plynovody, optické siete, vodovody atď.;

36.  požaduje holistický prístup k budúcemu navrhovaniu a vykonávaniu politiky v oblasti dopravy a životného prostredia v Alpách; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu uprednostniť modálne presuny na dosiahnutie rýchleho prechod z cestnej na železničnú dopravu, najmä v prípade nákladnej dopravy, a žiada Komisiu, aby podporovala tento prechod; taktiež v tomto kontexte požaduje, aby sa príjmy pochádzajúce z cestnej dopravy využili na podporu realizácie a rozvoja efektívnej a ekologickej osobnej a nákladnej železničnej dopravy a na zníženie hlučnosti a znečisťovania životného prostredia, a berie na vedomie prípadné projekty v oblastiach, ako napríklad riadenie dopravy, technologická inovácia, interoperabilita atď.; požaduje tiež, aby sa v alpskom regióne rozšírila existujúca infraštruktúra vrátane kvalitných intermodálnych a interoperabilných systémov; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prepojenie a dostupnosť pre všetkých obyvateľov regiónu;

37.  zdôrazňuje význam prepájania prepravných trás s inými časťami Európy a dôležitosť prepojení s koridormi TEN-T pri súčasnom maximálnom využívaní existujúcej infraštruktúry; pripomína, že horský terén je naďalej prekážkou pri zbližovaní občanov EÚ a že EÚ prisľúbila zvýšiť finančné prostriedky určené na cezhraničnú dopravnú infraštruktúru; vyzýva preto zúčastnené krajiny, aby svoje úsilie tiež zamerali na realizáciu a plánovanie doplnkových projektov, ktoré sú udržateľné a inkluzívne, pričom prepájajú a rozvíjajú súčasnú sieť TEN-T;

38.  upozorňuje na nedostatok účinných, neznečisťujúcich prepojení v horských oblastiach a medzi horskými a priľahlými oblasťami; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili čisté, nízkouhlíkové a lepšie prepojenia, najmä v prípade železničných sietí, na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zvýšiť súdržnosť a kvalitu života v týchto oblastiach; nabáda na usadzovanie v alpskom regióne a podporuje ho;

39.  vyzýva krajiny zúčastňujúce sa na makroregionálnej stratégii, aby zohľadňovali špecifické podmienky cezhraničných pracovníkov a v súvislosti s alpským makroregiónom vytvorili dohody týkajúce sa cezhraničných pracovníkov;

40.  podporuje rozvoj inovatívnych foriem miestnej dopravy na vyžiadanie vrátane inteligentných dopravných informácií, riadenia dopravy, telematiky a multimodality aj vzhľadom na potenciál spoločného medziregionálneho využívania činností v tejto oblasti;

41.  zdôrazňuje nedostatok účinných digitálnych prepojení v horských oblastiach; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili lepšie prepojenia na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zlepšiť kvalitu života a podporovať rozvoj nových aktivít a vytváranie pracovných miest v týchto oblastiach, ako aj nabádať na presídľovanie;

42.  zdôrazňuje význam verejných investícií do horských oblastí s cieľom riešiť zlyhanie trhu, pokiaľ ide o poskytovanie digitálnej konektivity v týchto oblastiach; zdôrazňuje význam úplného a univerzálneho pokrytia širokopásmovým internetom vrátane horských regiónov s cieľom zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť odľahlých oblastí osídlenia a hospodárskych oblastí; vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne riešenia tohto problému;

Životné prostredie, biodiverzita, zmena klímy a energetika

43.  zdôrazňuje význam ochrany a posilnenia biodiverzity v alpskom regióne; vyzýva, aby sa spoločným úsilím zaviedli inovatívne opatrenia na jej ochranu a zachovanie, a zároveň požaduje dôkladné preskúmanie úlohy veľkých dravcov a možnosti zavedenia nápravných opatrení a tiež plné dodržiavanie acquis Únie v oblasti ochrany životného prostredia a biodiverzity, pôdy a vody; zdôrazňuje význam zabezpečenia toho, aby sa všetky prípadné opatrenia prijímali s cieľom zabrániť zdvojovaniu už existujúcich legislatívnych iniciatív;

44.  poukazuje na to, že alpský makroregión ponúka veľké možnosti v oblasti inovatívnych riešení, čo by z neho mohlo urobiť jedinečné skúšobné laboratórium pre obehové hospodárstvo; v rozpočtovom postupe na rok 2017 navrhne pilotný projekt na preskúmanie potenciálu tejto oblasti s cieľom vypracovať osobitné stratégie týkajúce sa obehového hospodárstva, napríklad v oblastiach výroby, spotreby a nakladania s odpadom;

45.  zdôrazňuje význam podpory vlastnej výroby energie, zlepšenia energetickej účinnosti a podpory rozvoja najúčinnejších obnoviteľných zdrojov energie v regióne, počnúc vodnými zdrojmi cez solárne a veterné zdroje až geotermálnym zdrojom, ako aj presadzovania rozvoja foriem energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú charakteristické pre Alpy; berie na vedomie vplyv na kvalitu ovzdušia vyplývajúci z využívania rôznych druhov spaľovania v odvetví vykurovania; podporuje udržateľné využívanie lesného dreva bez zníženia existujúcej lesnej plochy, ktorá je dôležitá pre rovnováhu vnútri horského ekosystému a pre ochranu pred lavínami, zosuvmi pôdy a záplavami;

46.  zdôrazňuje naliehavú potrebu vyvíjať nové stratégie zamerané na boj proti znečisťovaniu ovzdušia, vyvolávajúcemu obavy o verejné zdravie, a na boj proti zmene klímy, najmä v priemyselnejších a hustejšie osídlených oblastiach makroregiónu, ako aj určiť existujúce zdroje znečisťovania a dôkladne monitorovať emisie znečisťujúcich látok; na základe toho vyzýva členské štáty, aby zaviedli politiky udržateľnej dopravy v súlade s cieľmi prijatými na parížskom zasadnutí COP 21 a podporuje zachovanie a udržanie ekosystémových služieb v celom alpskom makroregióne;

47.  zdôrazňuje význam infraštruktúry na prepravu energie a podporuje inteligentné systémy distribúcie, uskladňovania a prenosu energie, ako aj investície do energetickej infraštruktúry v oblasti výroby aj prepravy elektriny a plynu v súlade so sieťou TEN-E a do realizácie konkrétnych projektov uvedených v zozname projektov záujmu Energetického spoločenstva; zdôrazňuje význam využívania miestnych, najmä obnoviteľných, zdrojov energie, s cieľom znížiť závislosť od dovozu; požaduje podporu decentralizovanej/vlastnej výroby energie a zlepšenie energetickej účinnosti vo všetkých odvetviach;

48.  naliehavo vyzýva zúčastnené krajiny, aby vyvinuli spoločné úsilie pri vykonávaní územného plánovania a integrovaného územného riadenia pri zapojení viacerých zainteresovaných strán (vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, vedeckej obce, MVO atď.) z regiónu;

49.  vyzýva na ďalšie posilnenie spolupráce a činností v rámci Svetového strediska pre monitorovanie ľadovcov vzhľadom na nedávne rozhodnutia prijaté na konferencii COP 21 v Paríži a na stratégiu, ktorá bude na ne nadväzovať;

50.  je znepokojený tým, že zmena klímy a stúpajúce teploty sú vážnou hrozbou pre prežitie druhov žijúcich vo vysokých nadmorských výškach a že roztápanie ľadovcov je ďalším dôvodom na obavy, pretože má závažný dosah na zdroje podzemnej vody; požaduje rozsiahly nadnárodný plánu boja proti topenie ľadovcov a reakcie na zmenu klímy v celej oblasti Álp;

51.  vyzýva zúčastnené krajiny, aby pokračovali vo svojom úsilí o diverzifikáciu zdrojov dodávok energie a rozvoj dostupných obnoviteľných zdrojov, ako je slnečná a veterná energia, v rámci výrobného energetického mixu; zdôrazňuje udržateľnosť a konkurencieschopnosť vodných elektrární; vyzýva zúčastnené krajiny, aby prispeli k zriadeniu dobre fungujúcich sietí energetickej infraštruktúry v makroregióne;

52.  zdôrazňuje, že diverzifikácia zdrojov dodávok energie nielen zlepší energetickú bezpečnosť makroregiónu, ale umožní aj väčšiu hospodársku súťaž, ktorá prinesie značné výhody pre hospodársky rozvoj regiónu;

53.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a národným a regionálnym parlamentom krajín zúčastnených na stratégii EUSALP (Francúzska, Talianska, Švajčiarska, Lichtenštajnska, Rakúska, Nemecka a Slovinska).

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(3)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0269.

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0229.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

V nadväznosti na iniciatívu pochádzajúcu z alpských regiónov, predloženú už na konci roka 2011 vyzvala v decembri 2013 Európska rada Komisiu, aby predložila stratégiu Európskej únie pre alpský región (EUSALP). Komisia reagovala na požiadavku tým, že v júli 2015 predložila akčný plán stratégie.

Ide o štvrtú makroregionálnu stratégiu EÚ, ktorá môže ťažiť zo skúseností vyplývajúcich zo stratégie Európskej únie pre región Baltského mora, stratégie Európskej únie pre podunajskú oblasť a stratégie Európskej únie pre región Jadranského a Iónskeho mora.

Makroregionálne stratégie doteraz vznikali na základe medzivládnych iniciatív v oblastiach nášho kontinentu, ktoré boli dlho rozdelené vojnami a železnými oponami, s cieľom obnoviť inštitucionálnu a hospodársku spoluprácu medzi týmito územiami.

Ich vznik však umožnilo zakotvenie cieľa územnej súdržnosti do Lisabonskej zmluvy a to je dôvod, prečo by mali byť dnes začlenené vo väčšej miere do metódy Spoločenstva s dôrazom na mimoriadny potenciál strategického územného plánovania „zdola nahor“ namiesto tradičného vykonávania „zhora nadol“ uplatňovaného Komisiou prostredníctvom nástrojov typu ESPON.

Bolo by preto potrebné väčšie zapojenie Európskej komisie, a to v počiatočnej fáze makroregionálnej stratégie, ako aj vo fáze návrhu a plánovania a najmä vo fázach realizácie a koordinácie s ďalšími stratégiami a so všeobecnejšou politikou Únie v oblasti územnej súdržnosti. Rovnako by bola potrebná formálna účasť Európskeho parlamentu v jeho úlohe spolutvorcu právnych predpisov, a to vo fáze zavedenia a schválenia stratégie, a pri monitorovaní dosiahnutých výsledkov.

Nie je totiž možné predstaviť si, že by významné rozvojové stratégie Únie, ktoré sa nevyhnutne týkajú jej budúcnosti a využívania dostupných materiálnych a projektových zdrojov a ktoré sa postupne rozširujú na veľkú časť kontinentu (okrem baltického, podunajského, jadranského a alpského regiónu sa rozbiehajú ďalšie iniciatívy od Atlantického oceánu po Stredozemné more a v ďalších európskych horských oblastiach), priamo nezahŕňali subjekty, ktoré sú v demokratickom systéme zodpovedné za legislatívnu iniciatívu a riadenie Únie, okrem toho, že majú demokratickú legitimitu pochádzajúcu od voličov.

Bolo by preto potrebné vypracovať odlišné vymedzenie postupov s cieľom dosiahnuť zavedenie, schválenie a následné vykonávanie budúcich makroregionálnych stratégií a ich koordináciu s ďalšími politikami Únie, a to prostredníctvom legislatívneho aktu, v ktorom sa stanoví aj rámec, ktorý sa bude v budúcnosti uplatňovať aj na tie stratégie, ktoré už boli schválené.

Týmto legislatívnym rámcom by sa tiež mal lepšie vymedziť, a to v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality, riadiaci systém súčasných aj budúcich stratégií, pričom by sa mala obmedziť úloha vnútroštátnych a európskych orgánov pri počiatočnom impulze a koordinácii, ako aj v rámci kontrolných a podporných úloh, a riadenie projektov a ich realizácia by sa mali prenechať regionálnym a miestnym orgánom, ktoré by mali mať skutočne vedúce postavenie v rámci územných politík a politík rozvoja.

Stratégia EUSALP sa uplatňuje v kontexte vyznačujúcom sa rôznymi formami existujúcej spolupráce v regióne, ako je Alpský priestor a Alpský dohovor, ako aj niekoľko cezhraničných programov INTERREG. Stratégia EUSALP zahŕňa 48 regiónov a 7 krajín, medzi ktorými je päť členských štátov EÚ (Taliansko, Francúzsko, Slovinsko, Rakúsko, Nemecko) a dve krajiny mimo EÚ (Švajčiarsko a Lichtenštajnsko). Región, v ktorom žije viac ako 80 miliónov ľudí, je veľmi príťažlivý z ľudského, prírodného, hospodárskeho a kultúrneho hľadiska. História tejto oblasti je poznačená delením a vojnami týkajúcimi sa alpských hraníc, ale aj zrodom a rozvojom štátnych útvarov vymedzených týmito alpskými hranicami. Nížiny a alpské horské oblasti sú súčasťou nedeliteľného prirodzeného a ľudského systému a ich vzájomná závislosť poznačila celú históriu regiónu. Vodné a geologické zdroje horských oblastí umožnili hospodársky vývoj nížin, zatiaľ čo dobré demografické podmienky v nížinách umožnili prekvitajúci rozvoj odvetvia cestovného ruchu v rôznych oblastiach Álp. Ťažkosti s prístupom a výrobnou logistikou však často poznačili rozvoj horských oblastí. Oblasť alpského makroregiónu je teraz tiež intenzívne vystavená dôsledkom zmeny klímy. Verejné orgány preto musia na základe princípu subsidiarity riešiť hospodárske a ekologické výzvy alpského makroregiónu.

Komisia sa pod vedením predsedu Junckera rozhodla zamerať na oživenie investícií prostredníctvom investičného zámeru a z neho vyplývajúceho zriadenia Európskeho fondu pre strategické investície. Pre krajiny v regióne to predstavuje príležitosť na posilnenie a doplnenie spoločných investícií. EUSALP ponúka príležitosť pre strategické investície v prospech celého regiónu. Možnosti alpského regiónu sú obrovské a môžu sa rozvíjať pomocou spoločnej projektovej kapacity zo strany krajín a oblastí alpského regiónu s kľúčovou účasťou miestnych orgánov a všetkých verejných aj súkromných subjektov v tejto oblasti. Komisia v spolupráci s EIB a inými medzinárodnými aktérmi bude zohrávať osobitnú úlohu pri zabezpečovaní vedenia a podpory pri realizácii stratégie.

V tejto súvislosti stratégia EUSALP ponúka krajinám regiónu možnosť investovať do spoločných projektov s európskym a nielen medziregionálnym vplyvom. Prispeje tiež k rozvoju nových foriem viacúrovňového riadenia, a to najprv v regiónoch s prispením európskych inštitúcií.

Parlament, ako spolutvorca právnych predpisov v oblasti politiky súdržnosti, zohráva dôležitú úlohu vo fáze návrhu a realizácie stratégie.

Keďže stratégia EUSALP sa týka horských oblastí s nedostatočným využívaním zdrojov (vnútorných priestorov), ako aj nížinných oblastí s vysokou koncentráciou výroby, je potrebné vytvoriť integrované hospodárske stratégie. Tieto stratégie sú v súlade s cieľmi programovania fondov EŠIF na roky 2014 až 2020, a to najmä s princípmi inovácie a inteligentnej špecializácie stratégií.

Stratégia EUSALP sa neprekrýva s existujúcou medziregionálnou a cezhraničnou spoluprácou, ale vytvára pre ňu pridanú hodnotu. Ide o riešenie spoločných cieľov v celom území v súlade s hlavnými európskymi cieľmi stratégie Európa 2020 v oblasti udržateľného rozvoja, životného prostredia, energetiky. Na riešenie týchto cieľov sa vyžaduje návrh a realizácia projektov makroregionálneho rozmeru.

V tejto súvislosti sú regionálne orgány stratégie EUSALP inštitucionálnymi aktérmi, ktorí môžu predstaviť projekt zdola nahor v súlade s požiadavkami území, ale aj s potrebnou koordináciou medzi regiónmi na úrovni EÚ v spolupráci s európskymi inštitúciami.

Priority a návrhy

Po niekoľkých mesiacoch diskusií so zainteresovanými stranami o stratégii na úrovni EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v zúčastnených krajinách sa sformulovali tieto priority rozvoja, nápady a návrhy:

Pilier I (Zlepšenie konkurencieschopnosti, prosperita a súdržnosť alpského regiónu)

Rozvíjať inovačné kapacity MSP v alpskom regióne, a to prostredníctvom využitia stratégií inteligentného rastu v dotknutých krajinách a regiónoch, ktoré by sa mali navzájom zosúladiť.

Vyvinúť lokálne orientovaný prístup k rozvoju alpských oblastí.

Rozvíjať spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom v makroregióne, najmä v strategických sektoroch stratégie.

Udržateľný a konkurencieschopný cestovný ruch (diverzifikovaná ponuka v oblasti cestovného ruchu, udržateľné a zodpovedné riadenie v oblasti cestovného ruchu).

Diverzifikácia ponuky a produktov cestovného ruchu v záujme prekonania sezónnosti – nadnárodné tematické trasy, zveľadenie prírodného a kultúrneho dedičstva prostredníctvom cestovného ruchu, výstavba novej infraštruktúry cestovného ruchu (napr. vzdelávacích parkov), značky produktov a služieb v oblasti cestovného ruchu v makroregióne, propagácia regiónu na svetových trhoch, cielená podpora pre špecifické cieľové skupiny (napríklad seniori, alebo konferencie a obchodný cestovný ruch), postavenie regiónu ako viacsezónnej destinácie.

Vyššia kvalita a inovácie v oblasti cestovného ruchu – informačné a komunikačné technológie, vzdelávanie, prenos technológií, siete podnikateľských subjektov, klastre, výmena príkladov osvedčených postupov, prepojenie sektorov miestneho poľnohospodárstva, cestovného ruchu a zásobovania potravinami, inovatívna propagácia/marketing.

Posilnenie a ochrana unikátneho systému jazier, ktorý sa vinie v alpských údoliach a predhorí Álp, a to severne aj južne od hlavného masívu.

Integrácia existujúcej hlavnej športovej infraštruktúry v makroregióne s cieľom uľahčiť jej spoločné využívanie, a to aj pokiaľ ide o významné športové udalosti.

Zlepšenie dostupnosti produktov a služieb v oblasti cestovného ruchu – zlepšenie špecifických zručností a služieb, odborná príprava zamestnancov, propagácia a dostupnosť informácií, spolupráca s cieľom uľahčiť presun turistov, harmonizácia národných štatistík zameraných na uľahčenie merania účinkov sektorového a budúceho plánovania a tvorby politiky.

Efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov EÚ – s cieľom uľahčiť prístup k finančným prostriedkom pre nové začínajúce podniky a inovatívne a udržateľné MSP zamerané na výskum a stratégiu inteligentného rastu.

Sieť klastrov a podnikov udržateľného cestovného ruchu.

Odborná príprava a podnikateľské zručnosti v oblasti cestovného ruchu – podporiť inovácie a diverzifikáciu ponúk a produktov v oblasti cestovného ruchu.

Zabezpečiť integráciu projektov stratégie EUSALP do regionálnych a národných operačných programov financovaných z EFRR a zlepšiť integráciu regionálneho programovania EŠIF s priamym prístupom, najmä programu Horizont 2020, napríklad prostredníctvom aktivácie nástrojov podobných „známke excelentnosti“ na makroregionálnej úrovni.

Rozvíjať makroregionálne siete verejného a súkromného výskumu zamerané na rozvoj projektov stratégie EUSALP.

Podporovať projekty makroregionálnej univerzitnej výmeny, a to aj s podporou finančných prostriedkov z existujúcich európskych programov, ako je Erasmus.

Pilier II – Zaistenie dostupnosti a spojení pre všetkých obyvateľov alpského regiónu (cezhraničná doprava, intermodálne spojenia s vnútrozemím).

Realizácia francúzsko-talianskeho a taliansko-rakúskeho koridoru a plné využívanie a prepojenie s dokončeným taliansko-švajčiarskym koridorom s cieľom lepšie prepojiť sever a juh Európy.

Systematická modernizácia dopravnej infraštruktúry prostredníctvom obnovy alebo výstavby novej infraštruktúry spájajúcej hlavné osi, konkurencieschopnosť na trhu dopravných služieb v súlade s právnymi predpismi EÚ.

Vývoj inovačných systémov na podporu verejnej alebo kolektívnej dopravy a zvýšenie atraktivity verejnej dopravy vo všetkých dopravných moduloch.

Realizácia partnerstiev medzi verejným a súkromným sektorom týkajúcich sa dopravy.

Dlhodobé plánovanie programov v oblasti bezpečnosti dopravy, najmä v cestnej doprave.

Vývoj inovačných a koordinovaných systémov riadenia hraničných priechodov.

Štúdia uskutočniteľnosti o integrovaných systémoch spoplatňovania priesmykov a dopravy v oblasti.

Zlepšenie spojenia morských prístavov siete TEN-T s vnútrozemím a presadzovanie rozvoja kombinovanej dopravy v Alpách.

Vývoj inovačných systémov súvisiacich s logistikou. Predovšetkým systémov, ktoré sú zamerané na rozvoj cezhraničného obchodu.

Zníženie izolovanosti vnútorných a odľahlých oblastí, a to zlepšením ich prístupu k energetickým službám a doprave.

Rozvoj sietí energetickej infraštruktúry.

Dokončenie, racionalizácia a harmonizácia sietí informačných a komunikačných technológií, najmä v cezhraničných úsekoch.

Združovanie intermodálnych a logistických činností/ služieb v celom regióne.

Zlepšenie dostupnosti horských oblastí pomocou inovatívnych systémov založených aj na inteligentnej špecializácii stratégie krajín a regiónov v tejto oblasti.

Koordinácia veľkých infraštruktúrnych projektov prepojenia, ktoré už v regióne existujú alebo sú plánované.

Pilier III – Zabezpečenie udržateľnosti v Alpách: chrániť alpské dedičstvo a podporiť udržateľné využívanie prírodných a kultúrnych zdrojov (životné prostredie, cezhraničné biotopy a biodiverzita).

Zníženie rizika v dôsledku klimatických zmien s investíciami v oblasti vody (napr. výstavba nádrží).

Podpora alpského poľnohospodárstva v súlade s vyváženým a udržateľným rozvojom.

Ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov pomocou zaistenia adekvátneho systému monitorovania, poskytovania informácií a riadenia siete Natura 2000 a zabezpečenia trvalo udržateľného hospodárenia v prírode.

Propagácia a dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja alpského hospodárstva a trvalo udržateľného využívania alpských zdrojov.

Väčšia znalosť alpského prostredia – stimuluje spoločný výskum o stave alpskej biodiverzity.

Vytváranie a posilňovanie makroregionálnych chránených oblastí – vybudovať kapacity na implementáciu prístupu k ekosystémom a mapovanie oblastí dôležitých pre zachovanie druhov a typov biotopov v prioritných lokalitách s cieľom prepojiť všetky početné chránené oblasti v makroregióne prostredníctvom ekologických koridorov.

Výmena osvedčených postupov medzi riadiacimi orgánmi chránených alpských oblastí.

Vypracovanie a vykonávanie spoločného havarijného plánu.

Harmonizácia a uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti biotopov a suchozemské biodiverzity − harmonizácia právnych predpisov v oblasti územného plánovania, ochrany prírody, životného prostredia a kultúrneho dedičstva s Európskym dohovorom o krajine.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (2.5.2016)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k stratégii EÚ pre alpský región

(2015/2324(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jérôme Lavrilleux

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  so zreteľom na oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre alpský región (COM(2015)0366) a sprievodný akčný plán;

B.  keďže alpský región je jednou z najdynamickejších, najinovatívnejších, najproduktívnejších a najkonkurencieschopnejších oblastí v Európe, pre ktorú sú typické dôležité priemyselné zóny a mnohé centrá excelentnosti a ktorá sa vyznačuje jedinečnými zemepisnými, prírodnými a hospodárskymi charakteristikami vrátane miestnych produktov, ako aj prvkov historického záujmu, prírodných scenérií a kultúry;

C.  keďže myšlienka makroregionálnej stratégie sa zrodila z potreby lepšej spolupráce a koordinácie v určitých cezhraničných oblastiach, a to s cieľom riešiť spoločné výzvy účinnejšie a efektívnejšie, než sú ich schopní riešiť individuálni aktéri, ako aj zo snahy podporovať riešenie problémov v rámci relatívne malej skupiny krajín a regiónov so zámerom umožniť v praxi pevnejšiu súdržnosť medzi občanmi v Európskej únii;

D.  keďže medzi rôznymi typmi oblastí charakteristických pre alpský región, ako sú horské oblasti, predhorie Álp, vidiecke a mestské oblasti, panujú výrazné rozdiely;

E.  keďže na riešenie rôznych problémov, s ktorými sa stretáva alpský región, ako je globalizácia, negatívne demografické trendy vrátane nízkej miery pôrodnosti a starnúcej populácie, nízka hustota obyvateľstva, únik mozgov, nové migračné trendy, hospodárska kríza a hospodárske a demografické rozdiely, zmena klímy, rozsiahle prírodné riziká, energetická výzva, sezónne výkyvy, čo sa týka zamestnania a príjmu, a potreba vykonávať viacero zamestnaní, znižovanie produkcie odpadu a potreba zabezpečiť udržateľné využívanie zdrojov, sú nutné konkrétne reakcie;

F.  keďže demografické zmeny, ktoré charakterizuje najmä starnutie obyvateľstva, nízka plodnosť a vysťahovalectvo, ako aj nízka hustota obyvateľstva v horských oblastiach, predstavujú veľké výzvy pre alpský región a ovplyvňujú vývoj na trhu práce, investície a poskytovanie verejných služieb;

G.  keďže postupne budovaná medzigeneračná zomknutosť, široké rodinné väzby a rodinné podniky majú v alpskom regióne veľký spoločenský význam;

H.  keďže nízka hustota obyvateľstva súvisí okrem iných faktorov s nedostatkom základných služieb pre obyvateľov; keďže horské oblasti sú znevýhodnené, čo sa týka zabezpečenia sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti;

I.  keďže vývoj alpského regiónu v budúcnosti budú formovať vidiecke regióny, vidiecky rozvoj, „budúcnosť dediny“ a poľnohospodárstvo;

J.  keďže základné právo na voľný pohyb osôb je najmä v pohraničných regiónoch podmienkou pre dosiahnutie cieľov hospodárskej, sociálnej, územnej a environmentálnej súdržnosti, zabezpečenie silného a udržateľného rozvoja a konkurencieschopnosti a umožnenie rovnakého prístupu k zamestnaniu;

K.  keďže obyvatelia predhorí patria k najchudobnejším v horskom regióne a hrozí im vysoké riziko nezamestnanosti, ktorá vedie k vyľudneniu, pretože tradičná priemyselná výroba sa presúva a sústreďuje do mestských oblastí;

L.  keďže stratégia pre alpský región by sa mala inšpirovať úspešnými makroregionálnymi stratégiami, ktoré sú už zavedené v Pobaltí, podunajskej oblasti a regióne Jadranského a Iónskeho mora;

M.  keďže horské oblasti, najmä najvzdialenejšie regióny, často trpia nižšou úrovňou dosiahnutého vzdelania, nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily, obmedzenejšou hustotou verejných služieb a slabou dostupnosťou širokopásmového pripojenia; keďže prístupnejšie oblasti sa zvyčajne môžu spoľahnúť na vitálnejšiu ekonomiku a dokážu pritiahnuť viac investícií;

N.  keďže stratégia pre alpský región by sa mala prednostne sústrediť na oblasti, v ktorých by priniesla skutočnú pridanú hodnotu a vyššiu regionálnu konvergenciu;

O.  keďže finančné zdroje by sa mali zameriavať na osobitné potreby horských oblastí;

1.  víta oznámenie Komisie týkajúce sa alpského regiónu a sprievodný akčný plán, ale zdôrazňuje potrebu ďalej posilňovať sociálny rozmer s cieľom zabezpečiť, aby sa presadzoval taký model rastu, ktorý dokáže zaručiť udržateľný rast, sociálne začlenenie a sociálnu ochranu pre všetkých, najmä v pohraničných oblastiach; trvá na tom, že je dôležité podnecovať vytváranie sociálnych infraštruktúr a podporovať sociálne investície;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zvýšil hospodársky potenciál strategických odvetví, ktorými sú poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, udržateľný cestovný ruch pre všetky generácie, udržateľná energetika, bioekonomika, ekologické výrobky, zdravie a špičkové technológie, a aby sa zároveň výrazne podporovali MSP vrátane rodinných podnikov patriacich do tejto kategórie a presadzovalo sociálne podnikanie v spolupráci s výskumnými strediskami s cieľom vytvárať medziregionálne siete a prepojenia; zdôrazňuje potrebu presadzovať miestnu produkciu a podporovať nové investície, napríklad uľahčovaním prístupu k úverom pre mladých podnikateľov, ako aj na udržateľné vytváranie pracovných miest v súlade s programom dôstojnej práce, ktorý vypracovala MOP, a to pri rešpektovaní kolektívneho vyjednávania a prípadných kolektívnych zmlúv;

3.  zdôrazňuje význam cezhraničnej identity a ďalších foriem regionálnej identity;

4.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby kvalitné verejné služby boli prístupné a cenovo dostupné pre všetkých, najmä v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb a mobility; zdôrazňuje nutnosť rozvíjať infraštruktúry a technológie, ktoré zabezpečia dostupnosť udržateľných služieb prispôsobených potrebám ľudí v alpskom regióne; vyzýva dotknuté členské štáty, aby lepšie zohľadňovali potreby ľudí, ktorí žijú v najokrajovejších oblastiach;

5.  zdôrazňuje, že treba zaviesť účinné nástroje vrátane náležitých inšpekcií a kontrol, aby sa zaručili dôstojné pracovné a životné podmienky sezónnych pracovníkov v alpskom regióne a aby sa zabezpečilo, že sezónna práca sa nebude zneužívať; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dodržiavanie zamestnaneckých práv, pracovných noriem a kvalitných pracovných podmienok vo všeobecnosti;

6.  zdôrazňuje potrebu posilňovať prispôsobivosť pracovnej sily prostredníctvom rekvalifikácie, celoživotného vzdelávania a viacjazyčnosti a schváliť plány na posilnenie dobrých pracovných podmienok, sociálnej istoty, rodovej rovnosti a dostupnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím;

7.  kladie dôraz na to, že je potrebné vytvoriť prostredie priaznivé pre inovácie a výskum so stratégiami inteligentnej špecializácie a posilniť prepojenia medzi doplnkovými prednosťami alpského regiónu a jeho záujmami, a zdôrazňuje potrebu vytvárania regionálnych klastrov na zabezpečenie udržateľného prepojenia výskumu, vedy a hospodárstva; zdôrazňuje, že konkurenčnými výhodami alpského regiónu sú vysoká úroveň sociálneho blahobytu, kvalifikovaná a vzdelaná pracovná sila, inovačné spoločnosti a jedinečný geografický charakter;

8.  domnieva sa, že by sa mala podporovať viacodborová odborná príprava a kurzy odbornej prípravy zodpovedajúce potrebám udržateľného trhu práce a jeho strategických odvetví orientovaných na budúcnosť, a to najmä prostredníctvom osobitných stredísk odbornej prípravy a on-line viacjazyčného regionálneho úradu práce; je presvedčený, že kvalitná učňovská príprava by sa mala zameriavať na potreby trhu práce a poskytovať podľa týchto potrieb;

9.  zdôrazňuje, že udržateľný cestovný ruch, miestna výroba a efektívne systémy verejnej dopravy môžu pomôcť riešiť vyľudňovanie a zabezpečovať pracovné miesta v regióne;

10.  poukazuje na to, že strediská odbornej prípravy si vzájomne konkurujú, a preto by mali dostať špeciálnu podporu iba vtedy, ak možno preukázať, že sú absolútne nevyhnutné z kvalitatívnych a hospodárskych dôvodov;

11.  žiada, aby sa posilnila udržateľnosť a efektívnosť dopravného prepojenia v rámci regiónu a so zvyškom Európy a aby sa podporovali intermodálne dopravné systémy v záujme rozvoja regiónu a blaha jeho obyvateľov; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať koordinované nadnárodné politiky a nové prístupy v rámci spoločnej zodpovednosti a spravodlivej spolupráce jednotlivých území, napríklad vertikálne prepojenia medzi veľkomestami a vidieckymi, horskými a turistickými oblasťami;

12.  zdôrazňuje význam zabezpečenia prístupu k vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu, a tým aj k digitálnym a on-line službám, ako i k telepráci a ďalším možnostiam pre ľudí, ktorí žijú v oblastiach vzdialených od veľkých mestských centier, s cieľom poskytnúť im prístup k pracovným ponukám na internete vrátane ponúk uverejňovaných na webovom portáli EURES, ako aj k mnohým ďalším on-line službám, ktoré uľahčujú každodenný život, podporujú vytváranie pracovných miest, zvyšujú produktivitu práce a príjmy, pomáhajú prekonávať digitálnu priepasť a podporujú sociálne a hospodárske začlenenie všetkých ľudí; zdôrazňuje potrebu lepšie prepojiť školy, univerzity a výskumné centrá a propagovať programy elektronického vzdelávania, inovácie a rozvoj klastrov na základe regionálnych odborných poznatkov a regionálnych spoločností, ako aj komplexný rozvoj „digitálnych dedín a regiónov“, ktorý zabezpečí udržateľné prostredie vhodné na bývanie a ústretové voči rodinám;

13.  zdôrazňuje sociálny rozmer spoločnej alpskej stratégie a požaduje inovatívnu spoluprácu, napríklad s cieľom podporovať demografický vývoj prostredníctvom spoločných opatrení na zaistenie bezpečných a komplexných zariadení pôrodníckej starostlivosti vo vidieckych alpských oblastiach;

14.  pripomína, že zásadu všeobecného prístupu k verejným službám treba zaručiť na celom území EÚ, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty a regióny podporovali alternatívne a inovatívne riešenia pre horské oblasti, ktoré budú prípadne zahŕňať riešenia prispôsobené miestnym a regionálnym potrebám;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné propagovať modely výroby založené na obehovom hospodárstve, podporovať energetickú účinnosť a vytváranie ekologických infraštruktúr v záujme zachovania biodiverzity a prírodných zdrojov a poskytnúť nové príležitosti pre cestovný ruch a tvorbu kvalitných pracovných miest;

16.  naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla kroky na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti na horizontálnej aj vertikálnej úrovni v rámci každej oblasti politiky a financovala takéto kroky, ktoré sa budú osobitne zameriavať na ženy žijúce v horských regiónoch, s cieľom bojovať proti akejkoľvek nevyváženosti;

17.  zdôrazňuje sociálny, kultúrny a hospodársky rozmer rôznych alpských tradícií a zvykov, ktorých rozmanitosť by sa mala podporovať a udržiavať, a to aj na cezhraničnom základe;

18.  požaduje priame zapojenie regiónov, obcí a jednotlivcov do všetkých iniciatív stratégie EÚ pre alpskú oblasť, pretože to má pre ich úspech zásadný význam.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

26.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

4

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Jane Collins, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Arne Gericke, Marian Harkin, Czesław Hoc, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Kostadinka Kuneva, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Morten Løkkegaard, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Georges Bach, Rosa Estaràs Ferragut, Tania González Peñas, Krzysztof Hetman, Paloma López Bermejo, Evelyn Regner, Flavio Zanonato


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (19.4.2016)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k stratégii EÚ pre alpský región

(2015/2324(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Renata Briano

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže podľa článkov 11, 191 a 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je Únia oprávnená konať vo všetkých oblastiach politiky životného prostredia, ako je znečistenie vzduchu a vody, nakladanie s odpadom a zmena klímy;

B.  keďže článok 1 ods. 1 smernice 2002/49/ES(1) objasňuje, že v rámci Európskej únie by sa mal vytvoriť spoločný prístup určený na „zabránenie, prevenciu alebo zníženie škodlivých účinkov na základe priorít, vrátane obťažovania, spôsobených vystavením environmentálnemu hluku“;

C.  keďže alpské krajiny (Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Lichtenštajnsko, Monako, Slovinsko a Švajčiarsko) a EÚ podpísali Alpský dohovor s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj a ochranu Álp;

D.  keďže politika životného prostredia má prierezový charakter a uprednostňované možnosti v rôznych oblastiach stratégie pre alpský región musia zosúladiť udržateľnosť životného prostredia s hospodárskym rozvojom; keďže politiky zmierňovania zmeny klímy a zachovania biodiverzity zahŕňajú potrebu zaistiť odolnosť ekosystémov s dostatočnou prepojenosťou biotopov, aby jednotlivé druhy mohli migrovať;

E.  keďže alpský región je druhou najväčšou oblasťou biodiverzity v Európe a tvorí jedno z najdôležitejších európskych povodí, v rámci ktorého má voda veľký význam nielen pre výrobu vodnej energie, ale aj zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, udržateľné hospodárenie s lesmi, zachovanie biodiverzity a krajiny a zásobovanie pitnou vodou;

F.  keďže poľnohospodárstvo a cestovný ruch v alpskom regióne majú významný vplyv na ochranu životného prostredia, tradičnú krajinu a biodiverzitu,

G.  keďže jedným z hlavných aktív oblasti je jej historické a kultúrne dedičstvo;

H.  keďže Parlament prijal 23. mája 2013 uznesenie o makroregionálnej stratégii pre Alpy(2),

1.  zdôrazňuje, že Alpy sú prirodzeným prostredím, v ktorom žije a pracuje takmer 14 miliónov ľudí so spoločnou kultúrou, ako aj významnou turistickou destináciou, ktorá láka každý rok okolo 120 miliónov návštevníkov;

2.  poukazuje na úspech niektorých poľnohospodárskych modelov v alpskom regióne, ktoré kombinujú výrobu potravín, lesné hospodárstvo, ochranu krajiny pre cestovný ruch a poskytovanie ekosystémových služieb, ako je lavínová ochrana; je presvedčený, že tieto modely, ktoré slúžia na viac účelov a majú nízky vplyv na životné prostredie, by sa mali rozšíriť tam, kde je to vhodné;

3.  uznáva, že alpský región s obrovským množstvom prírodných oblastí je sociálno-ekonomickým priestorom, ktorý má turistický potenciál; poukazuje na mimoriadnu rozmanitosť jeho ekosystémov, a to od horských cez nížinné až po stredomorské pobrežia, ktoré zahŕňajú vysoko citlivé vodné ekosystémy, ako sú jazerá, rieky a potoky; upozorňuje na to, že tento región je nesmierne bohatý, čo sa týka biodiverzity a prírodných zdrojov, ako je voda a drevo, a mal by sa chrániť;

4.  víta skutočnosť, že regióny sú do stratégie EÚ pre alpský región úzko zapojené;

5.  domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať zachovaniu osídlenia riedko osídlených oblastí regiónu;

6.  konštatuje, že v alpskom regióne vedľa seba existujú urbanizované oblasti do značnej miery poznačené ľudskou činnosťou a riedko osídlené horské oblasti; zastáva názor, že stratégia by mala zahŕňať ucelené opatrenia, ktoré sa uplatňujú v celej oblasti, ale zároveň náležite zohľadňovať štrukturálne rozdiely, ktoré v tejto oblasti možno nájsť, pričom by sa mala zameriavať predovšetkým na alpské horské regióny, pretože majú obrovský potenciál, pokiaľ ide o udržateľný hospodársky rast; poukazuje na to, že vyľudňovanie vidieckych oblastí je faktorom, ktorý v určitých oblastiach spôsobuje hydrogeologickú nestabilitu, čo by mohlo mať vplyv na celý región (záplavy, zosuvy pôdy); zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú služby sociálneho zabezpečenia, čo sa týka udržateľného rastu a boja proti vyľudňovaniu horských oblastí, a poukazuje na potrebu viac podporovať mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany;

7.  poukazuje na to, že poľnohospodárstvo v horských oblastiach je veľmi dôležité pre zachovanie geologickej stability Álp; konštatuje však , že horské poľnohospodárstvo je vystavené prírodným katastrofám spojeným s klímou, ako sú záplavy, lavíny a zosuvy bahna; požaduje preto podporu opatrení zameraných na prevenciu rizík (napríklad systémy na ochranu pred povodňami);

8.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že zmena klímy vážne ohrozuje hydrogeologickú stabilitu a biodiverzitu; zdôrazňuje, že stúpajúce teploty sú vážnou hrozbou pre prežitie populácií druhov žijúcich vo vysokých nadmorských výškach a že roztápanie ľadovcov je ďalším dôvodom na znepokojenie, pretože má závažný dosah na zásoby podzemnej vody; poukazuje preto na potrebu vypracovať makroregionálnu politiku adaptácie na zmenu klímy a zabezpečiť ochranu a udržateľné riadenie alpských riek, jazier a potokov;

9.  považuje za mimoriadne dôležité uskutočňovať politiky v oblasti zmeny klímy založené na modeloch výroby a spotreby, ktoré sú v súlade s princípmi obehového hospodárstva a krátkymi cyklami dodávok potravín, a klásť dôraz na racionálne využívanie a opätovné využívanie miestnych materiálov a prírodných zdrojov vrátane odpadových vôd a poľnohospodárskeho odpadu, ako aj na spoločné využívanie služieb podnecované zeleným verejným obstarávaním a podporovanie úzkeho prepojenia medzi výrobcami a spotrebiteľmi na miestnej úrovni; pripomína, že pri riadení rizík súvisiacich so zmenou klímy by sa mala vziať do úvahy štrukturálna a organizačná zraniteľnosť alpských spoločností; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť výmenu najlepších postupov a cezhraničnú spoluprácu v oblasti riadenia klimatických rizík, a to s ohľadom na všetky citlivé aspekty územia;

10.  považuje za nevyhnutné, aby regióny zapojené do tejto stratégie využívali fondy Únie v súlade s politikou súdržnosti a aby podporovali investície v oblasti životného prostredia, ktorých cieľom je okrem iného zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na ňu a boj proti hydrogeologickej nestabilite, ako aj udržateľné lesné hospodárstvo, cestovný ruch, poľnohospodárstvo (vrátane ekologického poľnohospodárstva) a chov hospodárskych zvierat, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri obhospodarovaní pôdy;

11.  zdôrazňuje, že sa nevyvíja dostatočné úsilie na dosiahnutie cieľov rámcovej smernice 2000/60/ES o vode; vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní rámcovej smernice 2000/60/ES o vode dodržiavala smernicu 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín s cieľom zabezpečiť udržateľnejšie hospodárenie s vodnými zdrojmi; zdôrazňuje, že spolupráca by pri tom mala mať prednosť pred reguláciou;

12.  domnieva sa, že problém zostávajúcich „bielych miest“, čo sa týka mobilného pokrytia v tomto regióne, možno zmeniť na príležitosť pre ekoturistiku i lekársky výskum;

13.  pripomína, že integrované riadenie vodných zdrojov je jedným z kľúčov k udržateľnému rozvoju Alp; pripomína, že prírodné riziká vrátane vodných rizík by mohli mať efekt rozšírenia na nížiny a zastavané oblasti; zdôrazňuje preto, že v súvislosti s platformou v oblasti vodného hospodárstva, ktorá je súčasťou alpského dohovoru, treba zintenzívniť výmenu najlepších postupov a cezhraničnú spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vodné hospodárstvo a riadenie povodí s cieľom čeliť spoločným problémom spôsobeným zmenou klímy;

14.  je presvedčený, že investície by mali smerovať do zabezpečenia rovnakého a účinného prístupu k zdravotnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov regiónu;

15.  vzhľadom na hospodársky význam cestovného ruchu pre celý alpský región považuje za potrebné, aby sa aj naďalej podporoval rozvoj „ľahkého“ cestovného ruchu; poukazuje na základe najlepších postupov, ako je napríklad platforma cestovného ruchu „Alpské perly“, ktorá bola vytvorená v rámci projektu Alpská mobilita financovaného EÚ, na doterajšie úspechy, na ktorých treba stavať;

16.  domnieva sa, že je potrebné zaviesť politiky energetickej efektívnosti a úspor, ako aj politiky zamerané na podporu obnoviteľných a udržateľných alternatívnych zdrojov energie prostredníctvom riadneho hospodárenia s vodnými, lesnými a krajinnými zdrojmi; považuje za dôležité rozšíriť model decentralizovanej a miestnej výroby energie a zásobovania energiou, okrem iného prostredníctvom integrácie sietí a skladovania; požaduje preto viac výskumných iniciatív v tejto oblasti, ktoré budú zamerané na osobitné potreby horských regiónov; zdôrazňuje, že je dôležité nabádať spotrebiteľov, podniky a verejné orgány, aby investovali do energie z obnoviteľných zdrojov, čím by sa zvýšila energetická bezpečnosť a predchádzalo by sa energetickej chudobe; podčiarkuje význam vodnej energie pre zásobovanie energiou v horských regiónoch a žiada miestne správy, aby podporovali využívanie vodnej energie a ostatných obnoviteľných zdrojov pre potreby obyvateľstva;

17.  považuje za poľutovaniahodné, že poľnohospodárska pôda sa stáva čoraz vzácnejšou v dôsledku jej využívania na nepoľnohospodárske účely, ako je výstavba ciest a vytyčovanie stavebných pozemkov; vyzýva na zavedenie praktických podporných systémov a požiadaviek s cieľom zabezpečiť dlhodobú dostupnosť pôdy na využívanie v poľnohospodárstve a lesníctve; zdôrazňuje, že otázka využívania pôdy je veľmi kritická v urbanizovanejších oblastiach; preto naliehavo žiada, aby sa využívanie pôdy a urbanizácia, pri ktorých sa spotrebúvajú cenné prírodné zdroje, realizovali udržateľným spôsobom;

18.  vyzýva na holistický prístup k budúcemu navrhovaniu a vykonávaniu politiky v oblasti dopravy a životného prostredia v Alpách tak, aby dosiahnutie spoločného cieľa nebolo ohrozené účinkami arbitráže a prenosu;

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatočná dostupnosť hospodárskych oblastí ohrozuje efektívne horské poľnohospodárstvo v Alpách a tým aj konkurencieschopnosť týchto regiónov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili primeraný systém infraštruktúry, ktorý by mal zahŕňať rozvoj vhodných poľnohospodárskych a lesných ciest a horských chodníkov a prístup k vysokorýchlostnej mobilnej dátovej sieti v alpských regiónoch;

20.  upozorňuje na dôležitosť udržateľného cestovného ruchu, ktorý je orientovaný na ochranu biodiverzity a rešpektovanie ekosystémov, ako ukazuje dobrý príklad parkov;

21.  zdôrazňuje význam chránených území pri podnecovaní iniciatív na ochranu životného prostredia, ako sa uvádza v Alpskom dohovore; považuje za nevyhnutné vypracovať politiku, ktorá stanovuje parky ako miesta na podporu aktivít zameraných na ochranu životného prostredia; domnieva sa, že chránené oblasti sú obzvlášť citlivé miesta pre ľudí a prírodu; je presvedčený, že môžu mať na cezhraničný rozmer, pokiaľ ide o vypracovanie a uplatňovanie najlepších postupov, ktoré kombinujú ochranu biotopov s udržateľným hospodárstvom (ekologické a kvalitné poľnohospodárstvo, propagácia miestnych výrobkov, ľahký cestovný ruch a mobilita, riadenie v súvislosti s voľne žijúcimi živočíchmi atď.);

22.  poznamenáva, že pokiaľ ide o dopravu, je potrebné nájsť spôsoby, ako umožniť primeraný prístup k najokrajovejším oblastiam, ktoré sú často čoraz viac opustené, a to v rámci udržateľnej mobility;

23.  považuje za potrebné vybudovať infraštruktúru pre nové spôsoby udržateľnej dopravy, vykonávať politiky v oblasti spoločného využívania tovaru a služieb a podporovať prepojenie v menej rozvinutých oblastiach, ako aj presadzovať rozvoj telepráce;

24.  konštatuje, že riadenie a opätovné usadenie dravcov a šeliem v alpskom regióne prebieha na vnútroštátnej a miestnej úrovni, pričom tieto druhy nerozoznávajú administratívne hranice, a že migrácia v alpskom regióne je vo svojej podstate cezhraničný jav; domnieva sa, že v rámci alpskej stratégie a v súvislosti s platformou Alpského dohovoru pre veľké šelmy, voľne žijúce kopytníky a spoločnosť je nevyhnutné zintenzívniť výmenu najlepších postupov v tejto oblasti;

25.  domnieva sa, že do rozhodovania by sa mali v rámci otvoreného, transparentného a informovaného procesu zapojiť miestne komunity, regionálne orgány a občianska spoločnosť vrátane hospodárskych subjektov, ako sú miestne zainteresované strany pôsobiace v oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva;

26.  zdôrazňuje, že je dôležité zladiť alpskú stratégiu s iniciatívami v oblasti spolupráce, ako je Alpský dohovor a jeho následné protokoly, a zohľadniť existujúcu nadnárodnú spoluprácu a vytváranie sietí v tejto oblasti s cieľom zrealizovať spoločné politiky a ciele;

27.  poukazuje na to, že aktívne poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo sú nevyhnutné pre zachovanie biodiverzity v alpskom regióne, pričom súčasne významne prispievajú k iným odvetviam, ako je cestovný ruch;

28.  vyzýva na cielený prístup k financovaniu zo strany členských štátov a Európskej únie vo vzťahu k makroregionálnym politikám ako súčasti alpskej stratégie;

29.  považuje za potrebné posilniť úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní politík EÚ a do centra plánovania a realizácie alpskej stratégie postaviť zásadu viacúrovňového riadenia;

30.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla limity na emisie hluku pre oblasť alpskej prepravy tovaru, ako aj silnejšie motivačné programy na podporu investícií do opatrení na znižovanie hluku na hlavných dopravných trasách;

31.  žiada zavedenie zásady skutočných nákladov a zásady internalizácie externých nákladov vo vzťahu k existujúcim a budúcim regulačným opatreniam týkajúcim sa daní, odvodov a poplatkov za používanie infraštruktúry s prihliadnutím na komplexnú stratégiu pre alpský región a na potrebu vyhnúť sa následným účinkom prenosu a arbitráže;

32.  požaduje vytvorenie makroregionálnej alpskej stratégie, ktorá umožní udržateľné využívanie pôdy a prírody a tým aj hospodárskej oblasti a biosféry na základe spolužitia medzi prírodou a ľuďmi tak, aby sa zabránilo ďalšiemu úbytku obyvateľstva, čo by malo negatívny vplyv na ochranu prírody a krajiny.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

19.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

64

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Cristian-Silviu Buşoi, Nessa Childers, Alberto Cirio, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Frédérique Ries, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Tibor Szanyi, Estefanía Torres Martínez, Dame Glenis Willmott, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Paul Brannen, Mark Demesmaeker, Jacqueline Foster, Elena Gentile, Martin Häusling, Krzysztof Hetman, Merja Kyllönen, Mairead McGuinness, Gesine Meissner, Ulrike Müller, James Nicholson, Christel Schaldemose, Jasenko Selimovic, Bart Staes, Keith Taylor, Tom Vandenkendelaere, Carlos Zorrinho

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Angel Dzhambazki, Bronis Ropė, Marco Valli

(1)

Smernica 2002/49/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku – Vyhlásenie Komisie v zmierovacom výbore o smernici, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku, Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12.

(2)

Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2016, s. 117.


STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (25.5.2016)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k stratégii EÚ pre alpský región

(2015/2324(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Daniela Aiuto

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže alpský región, ako je vymedzený v Alpskom dohovore, predstavuje podobne ako ostatné európske horské oblasti dôležitú výzvu, pokiaľ ide o rozvoj jeho úlohy v rámci európskej dopravnej siete, pretože sa vyznačuje nízkou hustotou obyvateľstva, jedinečnými druhmi spojení, jedinečnou dostupnosťou služieb a osobitými miestnymi hospodárstvami;

B.  keďže osobitná geomorfológia tohto makroregiónu by sa nemala považovať za prekážku spojení, ale skôr za možnosť rozvinúť udržateľné intermodálne dopravné služby na základe regionálnych modelov najlepších postupov v kombinácii s ochranou a podporou prírodného, environmentálneho a kultúrneho dedičstva a biodiverzity a zmierňovaním zmeny klímy;

C.  keďže finančné zdroje by sa mali nasmerovať a investovať najmä do rozvoja verejných dopravných spojení v alpských regiónoch, a to na základe ukazovateľov prispôsobených špecifickým podmienkam v horských oblastiach, prostredníctvom zlepšenia existujúcich železničných spojení – najmä v cezhraničnej doprave, ďalej do podpory malých mestských centier prostredníctvom zlepšovania prístupnosti pracovísk a dostupnosti udržateľných stredísk cestovného ruchu, ako aj do zabezpečenia služieb základnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a starostlivosti o deti, aby sa uľahčilo vytváranie nových kvalitných pracovných príležitostí na miestnej úrovni a ochránilo sa životné prostredie a prírodné zdroje vrátane vodných zdrojov;

D.  keďže na alpský región má nepriaznivý vplyv vyľudňovanie vidieka a starnutie obyvateľstva; keďže efektívna verejná doprava, vysokorýchlostné internetové pripojenie a udržateľný celoročný cestovný ruch by mohli prispieť k tomu, aby bol alpský región príťažlivejší pre mladých ľudí a uľahčil sa prístup k zamestnaniu;

E.  keďže päť z deviatich základných koridorov siete TEN-T, ktoré sú dôležité z hľadiska európskeho a regionálneho rozvoja a dosahovania cieľov stanovených v bielej knihe o doprave, sa tiahne cez Alpy a keďže ich realizácia si vyžaduje spoločné a koordinované finančné úsilie zo strany členských štátov do roku 2030;

F.  keďže s cieľom uplatniť zásady stanovené v rámcovom dohovore a iniciatívy, ktoré sa majú realizovať v praxi, bolo prijatých niekoľko protokolov a memoránd o porozumení, v ktorých sa vymedzili konkrétne opatrenia v rôznych oblastiach vrátane dopravy, cestovného ruchu, ochrany pôdy, priestorového plánovania, trvalo udržateľného rozvoja, ochrany prírody a krajiny, aby sa umožnilo realizovať spoločné projekty týkajúce sa transeurópskych dopravných sietí, a keďže členské štáty následne uzavreli bilaterálne dohody na účely využitia financovania z Nástroja na prepájanie Európy (NPE) v spojení s financovaním z ich vlastných národných rozpočtov;

G.  keďže makroregionálna stratégia Komisie má poskytnúť nástroje na posilnenie regionálnych kapacít, najmä prostredníctvom podpory udržateľného dopravného prepojenia, intermodality a interoperability v osobnej a nákladnej doprave, s cieľom dosiahnuť presun dopravy z ciest na železnicu; keďže niektoré regióny, ktoré sú súčasťou iných susedných makroregiónov (región Jadranského mora, podunajská oblasť), by mali využívať prekrývajúce sa oblasti s cieľom zlepšiť prepojenosť, prístup a intermodalitu;

H.  keďže Komisia vo svojom oznámení o stratégii EÚ pre alpský región poukazuje na potrebu znížiť vplyv dopravy cez Alpy s cieľom zachovať environmentálne dedičstvo Álp, ako aj na význam vykonávania stratégie, ktorá miestnemu obyvateľstvu prinesie lepšie environmentálne podmienky; keďže rovnováha, ktorú treba nájsť medzi dopravnou infraštruktúrou a ochranou regiónu, je už niekoľko desaťročí považovaná za hlavnú výzvu; keďže by sa však všetky produktívne investície mali zakladať na posúdení životného cyklu spolu s posúdením vplyvov na životné prostredie, ktoré sú potrebné na odvrátenie hlavných rizík spojených s prírodnými katastrofami v tak zraniteľnej oblasti, ako je alpský región;

1.  berie na vedomie územné vymedzenie podľa Alpského dohovoru a súvisiace protokoly v oblasti dopravy a cestovného ruchu, ako aj akčný plán Komisie zameraný na zlepšenie udržateľnosti dopravného prepojenia v rámci regiónu a smerom do tohto regiónu a na podporu intermodality, interoperability a kvality intermodálnych dopravných systémov a systémov mobility v súlade s modelmi najlepších postupov;

2.  víta otvorenie svätogotthardského tunela 1. júna 2016; vyzýva Komisiu a príslušné alpské členské štáty, aby pred plánovaním ďalších tunelov vyhodnotili, akým spôsobom sa v dôsledku otvorenia nových tunelov zmenili dopravné toky a podiel nákladnej dopravy, napríklad na brennerskej trase; požaduje, aby sa pozdĺž koridorov v náležitých prípadoch zabezpečil dostatočný počet terminálov železničnej a cestnej dopravy, a to v záujme podpory cieľa presunúť nákladnú dopravu z ciest na železnicu;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v oblasti plánovania dopravy upevnili viacúrovňové riadenie a aby v prevažne hornatom alpskom regióne vykonávali politiku udržateľného rozvoja dopravnej infraštruktúry, ktorá je pre región inkluzívna a neinvazívna a ktorá ho chráni, a aby podporovali vyvážený rozvoj ekonomicky slabších regiónov a oblastí z hľadiska cestovného ruchu, sociálnej súdržnosti, ekonomického napredovania a zamestnanosti; a regionálneho rozvoja; zdôrazňuje, že pri plánovaní politiky dopravnej infraštruktúry by malo byť prioritou posúdenie nepriaznivých vplyvov vrátane vplyvov na životné prostredie a ich a minimalizovanie; žiada, aby sa poskytovala podpora s cieľom podnietiť postupný presun z cestnej dopravy na železničnú dopravu a dopravu poháňanú alternatívnymi zdrojmi energie v záujme zníženia emisií znečisťujúcich látok;

4.  vyzýva Komisiu, aby sa zamerala aj na optimalizáciu kapacity existujúcej infraštruktúrnej siete, a to s celkovým cieľom lepšie implementovať sieť TEN-T; zdôrazňuje, že by sa nemali financovať infraštruktúrne projekty, ktoré by viedli k vytvoreniu zbytočného alebo neprimeraného rizika z hľadiska životného prostredia, prírodných zdrojov alebo verejného zdravia;

5.  zdôrazňuje, že by sa mala zlepšovať a podporovať prepojenosť a dostupnosť regiónu vo dne i v noci a počas víkendov a zároveň zabezpečiť ochrana životného prostredia a vodných a pôdnych zdrojov, ako aj zapojenie miestneho obyvateľstva prostredníctvom plného zapojenia politických predstaviteľov a subjektov s rozhodovacou právomocou na všetkých úrovniach, najmä na regionálnej a miestnej úrovni, a organizácií občianskej spoločnosti (MVO), ako aj prostredníctvom podpory verejných konzultácií;

6.  domnieva sa, že rozvoj infraštruktúry v horských oblastiach by viedol k rozvoju MSP a zvýšeniu atraktívnosti týchto oblastí z hľadiska MSP, pričom by umožnil, aby sa v týchto oblastiach usadili špecifické odvetvia, ktorým by ich poloha priniesla vďaka miestnemu prostrediu (teplota, čistý vzduch) výhody, čím by sa vytvorili nové pracovné miesta a prispelo by sa k udržateľnému rozvoju regiónu; nabáda členské štáty, aby obnovili a opravili staré nepoužívané chodníky pre turistov, skvalitnili ich a umožnili tak ich opätovné využívanie s cieľom predísť ich opusteniu, spustnutiu a prípadne hydrogeologickej destabilizácii;

7.  vyzýva členské štáty tvoriace súčasť alpského regiónu, aby spolupracovali s cieľom zabezpečiť, aby boli poplatky za tranzit čo najjednotnejšie a v súlade s európskymi normami, najmä v prípade tých krajín, kde je vzhľadom na ich zemepisnú polohu nutné prejsť cez iné krajiny;

8.  zastáva názor, že by sa mal posilniť rozvoj a dostupnosť informačných a komunikačných technológií prostredníctvom rýchlejšieho a efektívnejšieho poskytovania služieb a podľa možnosti prostredníctvom povzbudzovania a podpory alternatív k fyzickému premiestňovaniu sa, ako napr. telepráca, s cieľom znížiť počet ciest a ich negatívne externé vplyvy, napríklad emisie znečisťujúcich látok, a zabezpečiť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

9.  vyzýva dotknuté krajiny, aby určili strategické infraštruktúrne projekty, ktoré by pomohli posilniť súdržnosť a znížiť dopravné zápchy na cestách prostredníctvom využívania intermodálnych dopravných služieb vhodných pre turistické oblasti a rast miestnych ekonomík, čím by sa podporila tvorba pracovných miest; zdôrazňuje úlohu regionálnych letísk a prístavov v predhorí Álp/Stredozemí z hľadiska dostupnosti a prepojenia alpského regiónu; považuje za dôležité prepojiť ich s cestnou a železničnou sieťou;

10.  vyzýva členské štáty, aby investovali do miestnych programov tvorby pracovných miest a do infraštruktúry cestovného ruchu; žiada prijatie strategického prístupu s cieľom zabezpečiť, aby mal cestovný ruch menej sezónny charakter, a umožniť udržateľný prístup do turistických destinácií, ako sú lyžiarske strediská, za použitia verejnej dopravy, pričom treba podporovať využívanie bicyklov v kombinácii s vlakovou dopravou; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať vytváranie sietí a zverejňovanie príkladov najlepších postupov týkajúcich sa iniciatív v oblasti udržateľného cestovného ruchu, ako sú štruktúry určené na pasívnu energiu, efektívne využívanie zdrojov a využívanie udržateľných zdrojov energie;

11.  poukazuje na to, že zmena klímy má mimoriadne výrazný dosah na oblasti, ako sú Alpy, ktorých morfológia a prirodzené biotopy sú obzvlášť zraniteľné; zdôrazňuje, že EÚ a alpské členské štáty ratifikovali protokoly k Alpskému dohovoru týkajúce sa dopravy a cestovného ruchu; vyzýva členské štáty, aby dôkladne monitorovali obmedzenia týkajúce sa znečistenia ovzdušia a zaviedli politiky udržateľnej dopravy v súlade s cieľmi prijatými na parížskom zasadnutí COP 21; domnieva sa, že by sa malo vynaložiť úsilie s cieľom podnietiť MSP, aby investovali do inovácií a rozvoja v súlade s cieľmi prijatými v rámci COP 21;

12.  vyzýva Komisiu, aby európskym občanom a inštitúciám zabezpečila jednoduchý a pohodlný prístup k dokumentom s cieľom zaistiť transparentnosť využívania verejných finančných prostriedkov, a domnieva sa, že v prípadoch, keď sa prístup požaduje zo závažných dôvodov zahŕňajúcich okrem iného verejné zdravie a životné prostredie, by táto skutočnosť mala prevážiť nad akýmikoľvek úvahami týkajúcimi sa hospodárskej súťaže alebo obchodných cieľov; konštatuje, že bude potrebné, aby členské štáty investovali finančné prostriedky EÚ vyčlenené na vykonávanie stratégie pre alpský región transparentným spôsobom, pričom treba zohľadniť obmedzenia vyplývajúce zo štúdií o vplyvoch na životné prostredie a zaistiť lepšiu spoluprácu s cieľom zlepšiť výmenu osvedčených postupov; domnieva sa, že Parlament a Európsky dvor audítorov by mali každoročne preskúmať účinné vykonávanie, dosahovanie cieľov a hospodárne využívanie zdrojov;

13.  domnieva sa, že príjmy z mýta a špeciálnych mýt vyberaných v alpských regiónoch určené na projekty v oblasti dopravy v alpských regiónoch by sa mali v prvom rade vyčleniť na rozvoj alpských koridorov v rámci siete TEN-T, v druhom rade na regionálne prístupové cesty a v treťom rade na miestne cesty;

14.  vyzýva členské štáty a regióny, aby zabezpečili, aby boli dostupné aj ťažšie prístupné oblasti a aby v nich bolo možné poskytovať núdzovú pomoc, a žiada, aby sa zdravotná starostlivosť a prvá pomoc zaistila aj v oblastiach, kde je dopravná situácia menej priaznivá, s prihliadnutím na ich vzdialenosť od veľkých nemocníc.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

40

2

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marie-Christine Arnautu, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Gabriele Preuß, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, István Ujhelyi, Wim van de Camp, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Knut Fleckenstein, Maria Grapini, Karoline Graswander-Hainz, Werner Kuhn, Curzio Maltese, Jozo Radoš, Ulrike Rodust, Davor Škrlec, Evžen Tošenovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatrix von Storch


STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (26.4.2016)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k stratégii EÚ pre alpský región

(2015/2324(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ulrike Müller

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje význam alpského regiónu ako prírodného prostredia a životného, hospodárskeho a rekreačného priestoru vzhľadom na nenahraditeľný prínos poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, udržateľného celoročného cestovného ruchu a remesiel; zdôrazňuje, že tieto odvetvia majú kľúčový význam z hľadiska udržateľného rozvoja regiónu a udržateľného riadenia prírodných zdrojov, pretože zabezpečujú vysokokvalitné zásobovanie potravinami, udržiavajú obyvateľstvo v odľahlých oblastiach, udržiavajú kultúrny ráz krajiny a zachovávajú ekosystémy prostredníctvom ochrany biodiverzity, pôdy a vody; víta stratégiu EÚ pre alpský región ako integrujúci rámec a spôsob na zlepšenie a posilnenie udržateľného hospodárskeho, environmentálneho, infraštruktúrneho a sociálno-demografického rozvoja alpského regiónu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prihliadali na skúsenosti získané pri vykonávaní iných makroregionálnych stratégií EÚ;

2.  zdôrazňuje potrebu iniciatív na zlepšenie mobility, digitálnej infraštruktúry, dodávok energie, sociálnej migrácie a demografického vývoja a na posilnenie spolupráce a koordinácie medzi orgánmi na rôznych úrovniach, aby sa tak spoločné výzvy v niektorých cezhraničných oblastiach riešili účinnejšie a efektívnejšie než prostredníctvom individuálnych opatrení; zdôrazňuje, že stratégia by mala riešiť aj výzvy, ktoré prináša globalizácia a deindustrializácia; zdôrazňuje potrebu zlepšiť prístup k verejným službám a infraštruktúre s cieľom zvýšiť dostupnosť a príťažlivosť týchto regiónov a zároveň obmedziť úpadok malých a rodinných poľnohospodárskych podnikov, ktoré predstavujú dôležitý hospodársky a sociálny pilier regiónu; domnieva sa, že pri vykonávaní stratégie je nevyhnutné zachovať osobitné tradície v oblasti využívania pôdy, remesiel a cestovného ruchu;

3.  zdôrazňuje, že hospodárska, sociálna a environmentálna úloha poľnohospodárstva v horských oblastiach musí byť podporená cielenými politikami na vykompenzovanie nevýhod, s ktorými sa stretajú horskí poľnohospodári, a musí sa oceniť ich prínos k environmentálnej a sociálnej stabilite veľkých častí Európy; zdôrazňuje, že mimoriadna pozornosť by sa mala venovať malým poľnohospodárskym podnikom, ktoré majú zväčša rodinný charakter, a úlohe žien v alpskom poľnohospodárstve, pretože sú hnacou silou rastu, a teda sa im musí dostať viac podpory a uznania; opätovne zdôrazňuje, že udržateľný rozvoj horských oblastí je základným predpokladom prosperity vidieckeho obyvateľstva, jeho medzigeneračnej zomknutosti a perspektívy rodinných poľnohospodárskych podnikov;

4.  zdôrazňuje, že vývoj alpského regiónu v budúcnosti budú formovať vidiecke regióny, vidiecky rozvoj, „budúcnosť dediny“, a najmä poľnohospodárstvo;

5.  je znepokojený zhoršovaním stavu ekosystémov a rizikom prírodných katastrof v určitých častiach alpského regiónu a v tomto smere naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili udržateľné hospodárenie s pôdou a lesmi v súlade s miestnymi podmienkami, s osobitným zreteľom na zdravie pôdy, a aby podporovali takýto rozvoj s cieľom zachovať kultúrnu aj environmentálnu rozmanitosť regiónu a zaručiť hospodárske vyhliadky dlhodobou ochranou prírodných zdrojov; zdôrazňuje, že je dôležité realizovať zásady obehového hospodárstva a súčinnú spoluprácu medzi poľnohospodárstvom a inými hospodárskymi činnosťami, pokiaľ ide o oblasti chránené v rámci siete Natura 2000 a všetky ostatné chránené oblasti;

6.  vyjadruje poľutovanie nad čoraz väčším pustnutím a zarastaním obrábanej pôdy, ktoré negatívne vplývajú nielen na ráz krajiny a poľnohospodársku produktivitu, najmä na tradičné postupy živočíšnej a rastlinnej výroby malého rozsahu, ale aj na vodohospodárstvo, hydrogeologickú rovnováhu, biodiverzitu a udržateľné získavanie energie;

7.  konštatuje, že alpský región je „vodárenskou vežou“ Európy a že Alpy poskytujú dostatok vody, aby zabezpečili až 90 % potrieb podhorských oblastí v lete; konštatuje tiež, že Alpy predstavujú najväčšiu európsku rezervu biomasy; zdôrazňuje, že voda má význam pre hydroenergetiku, zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, udržateľné hospodárenie s lesmi, zachovanie biodiverzity a krajinného rázu a zásobovanie pitnou vodou a vzhľadom na zmenu klímy jej kľúčový význam v nadchádzajúcich rokoch ešte porastie; zdôrazňuje preto, že v súvislosti s platformou v oblasti vodného hospodárstva, ktorá je súčasťou Alpského dohovoru, treba zintenzívniť výmenu najlepších postupov a cezhraničnú spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za vodné hospodárstvo a riadenie povodí;

8.  konštatuje, že alpský región už veľmi skoro dokázal ťažiť zo svojich vodných tokov vyrábaním hydroelektrickej energie; zastáva názor, že v záujme riešenia rastúcich energetických potrieb a prílevu turistov by mala existovať možnosť dotovať výmeny osvedčených postupov a modernizáciu štruktúr s využitím fondov EÚ;

9.  vyjadruje poľutovanie nad súčasným rastúcim trendom nepriameho vyvlastňovania majiteľov pôdy v rámci vykonávania smernice 92/43/EHS o biotopoch a stratégie v oblasti biodiverzity; vyzýva Komisiu, aby sa zasadzovala za ochranu vlastníckych práv ako neoddeliteľnej súčasti rozvoja alpského regiónu;

10.  poukazuje na to, že návrat veľkých dravcov je v mnohých alpských údoliach hrozbou pre tradičné poľnohospodárstvo a pastierstvo, pretože divožijúce dravce čoraz častejšie napádajú ovce, kozy a hovädzí dobytok; zdôrazňuje, že jednotlivé orgány musia lepšie vzájomne koordinovať riadenie a opätovné usadenie dravých vtákov a šeliem a zároveň sa musí posilniť výmena informácií a najlepších postupov s cieľom zlepšiť cezhraničnú ochranu a riadenie týchto druhov v rámci alpskej stratégie a v súvislosti s platformou Alpského dohovoru pre veľké šelmy, voľne žijúce kopytníky a spoločnosť;

11.  trvá na tom, že stratégia by mala prispieť k plneniu cieľov vytýčených na konferencii COP 21 a taktiež načrtnúť, ako by región mal riešiť výzvy spojené so zmenou klímy, najmä so zreteľom na jeho citlivosť a náchylnosť na prírodné katastrofy (napr. bahnotoky, lesné požiare);

12.  poukazuje na to, že kaskádovité využívanie obnoviteľných zdrojov je zásada, ktorá, ak bude stanovená a presadzovaná zákonom, bude predstavovať výrazný zásah do vlastníckeho práva a môže brániť inováciám, najmä pre MSP;

13.  zdôrazňuje, že v horských oblastiach musia byť naďalej možné tradičné spôsoby obrábania pôdy a formy chovu hospodárskych zvierat, aby sa v uvedených oblastiach zachovali roľnícke štruktúry a usadlosti; požaduje harmonizáciu, zjednodušenie a obmedzenie kontrolných postupov a požiadaviek krížového plnenia, najmä v prípade malých a horských poľnohospodárskych podnikov;

14.  považuje za dôležité vytvoriť regionálne programy na podporu decentralizovaných makroregionálnych štruktúr na spracovanie poľnohospodárskych a lesohospodárskych produktov a ich uvádzanie na trh (napr. družstiev a organizácií výrobcov) s cieľom posilniť ich postavenie v drevospracovateľskom a potravinovom hodnotovom reťazci a zlepšiť zamestnanosť, zásobovanie potravinami a inovácie v regiónoch; poukazuje na výhody zabezpečenia širokého spektra trhových možností;

15.  žiada o posilnenie hodnoty poľnohospodárskych výrobkov podporovaním iniciatív za výraznejšie používanie a rozširovanie značky „horský výrobok“ na základe praktických opatrení, propagovaním chránených zemepisných označení výrobkov z alpského regiónu a vyvíjaním nových, vysokokvalitných výrobkov s cieľom pokryť dopyt spotrebiteľov a poskytnúť im informácie o tradičnom základe týchto produktov a ich osobitých vlastnostiach a kvalite; domnieva sa, že je potrebná účinnejšia ochrana voči výrobcom napodobenín a pirátskych produktov, ktoré sa prezentujú ako výrobky pochádzajúce z alpského regiónu, a chránených zemepisných označení; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zaviedla osobitné operačné programy pre horské výrobky vysokej kvality s cieľom zlepšiť ich propagáciu a uvádzanie na trh;

16.  zdôrazňuje význam produkcie mlieka v horských častiach alpského regiónu, najmä vysokokvalitných mliečnych výrobkov vyrobených z tohto mlieka; poukazuje na to, že mliekárenský priemysel v mnohých prípadoch nedokáže konkurovať oblastiam s výhodnejšou polohou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci SPP zaviedli osobitné kompenzačné opatrenia pre výrobcov s cieľom zabezpečiť finančnú udržateľnosť živočíšnej výroby a produkcie mlieka v horských oblastiach, najmä pokiaľ ide o malé a stredné rodinné poľnohospodárske podniky, ako aj podporu pre spracovateľov, ktorí z alpského mlieka vyrábajú výrobky vysokej kvality;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov v horských oblastiach, okrem iného presadzovaním vytvárania organizácií výrobcov, ako aj podporou aktivít miestnych výrobcov prostredníctvom verejného obstarávania; zdôrazňuje, že vytváranie sietí a združení horských poľnohospodárov môže posilniť ich vyjednávaciu silu voči distribútorom a všeobecne môže pomôcť zmierniť štrukturálne nedostatky horského poľnohospodárstva; navyše je presvedčený, že z hľadiska zachovania poľnohospodárskej výroby v malých poľnohospodárskych podnikoch v horských oblastiach majú kľúčový význam krátke dodávateľské reťazce v týchto oblastiach a miestne trhy;

18.  je presvedčený, že uvádzanie poľnohospodárskych výrobkov na trh by sa mohlo zlepšiť, ak by sa tieto výrobky začlenili do všeobecných turistických produktov danej geografickej oblasti;

19.  v záujme riešenia odlevu vidieckeho obyvateľstva v alpskom regióne považuje za osobitne dôležité ponúknuť mladým poľnohospodárom dlhodobú perspektívu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby propagovali nadnárodné iniciatívy na podporu podnikania, vznikajúcich priemyselných odvetví a pracovného trhu v oblasti poľnohospodárstva a lesohospodárstva; zdôrazňuje význam účinnejšieho začleňovania poľnohospodárstva do miestnej ekonomiky, najmä do odvetvia cestovného ruchu, remesiel a MSP, s cieľom zvýšiť príjmy poľnohospodárskych podnikov a zatraktívniť prácu v poľnohospodárstve v očiach mladých ľudí;

20.  zdôrazňuje význam agroturistiky ako zdroja príjmov malých poľnohospodárov (napr. dovolenka na farme); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zriadili programy na podporu investícií a podnikania; považuje za dôležité podporovať tieto poľnohospodárske podniky prostredníctvom kampaní osobitne zameraných na tento druh cestovného ruchu;

21.  zdôrazňuje, že klimatické a topografické osobitosti alpských regiónov sťažujú zintenzívnenie poľnohospodárstva a lesohospodárstva; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a vývoj v oblasti využívania trávnatých porastov, chovu hospodárskych zvierat a lesníctva tým, že vytvoria kapacity na zvýšenie efektívnosti výroby, na zachovanie tradičných foriem hospodárenia a plemien úžitkových zvierat a na podporu premeny lesov na zmiešané lesy odolné voči zmene klímy;

22.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila vzdelávacie a poradenské štruktúry pre pracovníkov v poľnohospodárstve a lesohospodárstve (napr. odborná príprava poradcov pre alpské poľnohospodárstvo), zabezpečila makroregionálnu sieť odbornej prípravy a zintenzívnila spoluprácu a vytváranie sietí medzi aktérmi zo vzdelávacej, hospodárskej a vedeckej sféry (napr. medziodvetvové systémy odborného vzdelávania a výmenné programy) s cieľom podporovať udržateľný rast v kontexte spoločných, cezhraničných a medzinárodných výskumných programov a projektov; konštatuje, že horské oblasti boli vždy významným zdrojom inovácií, najmä pre potrebu prekonávať nevýhodné prírodné podmienky; konštatuje, že v Alpách je často nutné, aby tá istá osoba v priebehu roka vykonávala rôzne činnosti, ktoré majú niekedy cezhraničný charakter; vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby povzbudzovali subjekty zabezpečujúce odborné vzdelávanie (či už počiatočné alebo trvalé) na spoluprácu; zastáva názor, že v záujme posilnenia konkurencieschopnosti malých a rodinných poľnohospodárskych podnikov sa musí poskytovať odborná príprava a informácie o inováciách v poľnohospodárstve a lesohospodárstve;

23.  poukazuje na významnú úlohu poľnohospodárstva a vidieckych zdrojov z hľadiska zabezpečovania sociálnej a výchovno-vzdelávacej starostlivosti, najmä o zraniteľné osoby; vyzýva Komisiu, aby presadzovala sociálne poľnohospodárske činnosti, keďže najmä pre horských poľnohospodárov sú novým spôsobom poskytovania alternatívnych služieb;

24.  zdôrazňuje význam prístupu k vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu a digitálnym službám a okrem samotného rozvoja infraštruktúry požaduje komplexný prístup na báze „digitálnych dedín a regiónov“, ktorý zabezpečí udržateľné prostredie s dobrou kvalitou života, ústretové voči rodinám;

25.  konštatuje, že pri podávaní žiadostí o finančné prostriedky z EPFRV narážajú MSP v horských oblastiach na administratívne ťažkosti; vyzýva Komisiu, aby prispôsobila príslušné programy pomoci s cieľom zaručiť lepší prístup k finančným prostriedkom a úspešnejšiu realizáciu, čo môže malým obciam priniesť väčší prospech;

26.  požaduje harmonizáciu budúceho regulačného rámca pre poľnohospodárske podniky v alpskom regióne, najmä v rámci SPP, a zjednodušenie súčasného rámca; poukazuje na potrebu osobitnej dodatočnej podpory vychádzajúcej z faktorov, ako je posúdenie pôdy a spád svahov, s cieľom umožniť udržateľné poľnohospodárstvo na strmých stráňach;

27.  víta vytvorenie modelu makroregionálneho riadenia pre alpský región v záujme posilnenia cezhraničnej spolupráce v poľnohospodárstve a lesohospodárstve; domnieva sa, že v tomto smere je dôležité zlepšenie nadnárodnej výmeny informácií a skúseností medzi združeniami a organizáciami výrobcov v oblastiach chovu hospodárskych zvierat, pestovania plodín a lesohospodárstva na báze pravidelných sympózií;

28.  zdôrazňuje, že rozvoj nových iniciatív si vyžaduje regionálne riešenia a participatívne prístupy vrátane harmonizácie existujúcich a nových iniciatív, aby sa tak dosiahol čo najväčší prínos pre horské poľnohospodárstvo v Alpách a obmedzili sa administratívne prekážky; požaduje priame zapojenie regiónov, miestnych orgánov a jednotlivcov do všetkých opatrení stratégie EÚ pre alpský región, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať tým zainteresovaným stranám pôsobiacim v oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré by sa mali rozhodujúcim spôsobom pričiniť o realizáciu akčného plánu Komisie na regionálnej úrovni; poukazuje na to, že treba zohľadniť Alpský dohovor, politiku súdržnosti EÚ a existujúce iniciatívy EÚ;

29.  považuje za dôležité, aby sa stratégia EÚ pre alpský región vykonávala s využitím existujúcich finančných zdrojov, napríklad štrukturálnych a investičných fondov na obdobie 2014 – 2020, a aby sa nezavádzalo žiadne nové financovanie; zdôrazňuje, že s cieľom lepšie koordinovať stratégiu sa tieto prostriedky musia využiť efektívne;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci politiky rozvoja vidieka rozšírili pre malé podniky v oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva programy podpory, ako je Interreg a Leader, v záujme výmeny informácií a najlepších postupov a aby rozvinuli synergie medzi týmito rôznymi programami a sústredili sa na obmedzený a jasne zadefinovaný súbor priorít; v tomto smere zdôrazňuje význam multifunkčného drobného poľnohospodárstva v alpskom regióne;

31.  konštatuje, že horský terén naďalej prekáža zbližovaniu európskych občanov a že EÚ sa zaviazala zvýšiť financovanie cezhraničnej dopravnej infraštruktúry.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

26.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

36

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Richard Ashworth, José Bové, Paul Brannen, Daniel Buda, Nicola Caputo, Matt Carthy, Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Edouard Ferrand, Luke Ming Flanagan, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Jan Huitema, Peter Jahr, Jarosław Kalinowski, Zbigniew Kuźmiuk, Philippe Loiseau, Mairead McGuinness, Ulrike Müller, James Nicholson, Maria Noichl, Marijana Petir, Laurenţiu Rebega, Bronis Ropė, Jordi Sebastià, Jasenko Selimovic, Maria Lidia Senra Rodríguez, Czesław Adam Siekierski, Marc Tarabella, Janusz Wojciechowski, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Franc Bogovič, Jean-Paul Denanot, Jens Gieseke, Ivan Jakovčić, Anthea McIntyre, Sofia Ribeiro, Ramón Luis Valcárcel Siso


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

16.6.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

2

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Andrew Lewer, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Jens Nilsson, Younous Omarjee, Konstantinos Papadakis, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Kerstin Westphal

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andor Deli, Tunne Kelam, Tonino Picula, Claude Rolin, Bronis Ropė, Claudia Schmidt, Remo Sernagiotto, Damiano Zoffoli

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Dominique Martin, Vladimir Urutchev, Marco Valli

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia