Postup : 2015/2284(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0227/2016

Predkladané texty :

A8-0227/2016

Rozpravy :

PV 15/09/2016 - 7
CRE 15/09/2016 - 7

Hlasovanie :

PV 15/09/2016 - 11.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0361

SPRÁVA     
PDF 732kWORD 303k
5.7.2016
PE 578.543v02-00 A8-0227/2016

o činnosti, vplyve a pridanej hodnote Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014

(2015/2284(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajkyňa: Marian Harkin

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):

Jean-Paul Denanot, Výbor pre rozpočet

(*) Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o činnosti, vplyve a pridanej hodnote Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014

(2015/2284(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014–2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(3),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o činnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2013 a 2014 (COM(2015)0355),

–  so zreteľom na hodnotenie ex post Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) – záverečná správa z augusta 2015,

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 7/2013 s názvom Priniesol Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii pridanú hodnotu EÚ v podobe opätovného začlenenia prepustených pracovníkov?,

–  so zreteľom na správu Európskeho monitora reštrukturalizácie (ERM) nadácie Eurofound z roku 2012 s názvom Po reštrukturalizácii: pracovné trhy, pracovné podmienky a spokojnosť so životom,

–  so zreteľom na prípadovú štúdiu nadácie Eurofound s názvom Pridaná hodnota Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: porovnanie skúseností v Nemecku a vo Fínsku (2009),

–  so zreteľom na správu ERM nadácie Eurofound z roku 2009 s názvom Reštrukturalizácia v recesii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2011 o budúcnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o financovaní a fungovaní Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii(5),

–  so zreteľom na uznesenia o mobilizácii EGF prijaté Európskym parlamentom od januára 2007 vrátane poznámok Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) týkajúcich sa jednotlivých žiadostí,

–  so zreteľom na rokovania osobitnej pracovnej skupiny pre EGF Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0227/2016),

A.  keďže Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom podporovať pracovníkov, ktorí boli prepustení z dôvodu veľkých štrukturálnych zmien v celosvetovom obchode, a vyjadriť solidaritu s nimi; keďže cieľom EGF je prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu a podporovať udržateľnú zamestnanosť prípravou prepustených pracovníkov na nové pracovné miesta a ich podporou; keďže EGF bol zriadený na riešenie núdzových situácií poskytovaním rýchleho zásahu a krátkodobej pomoci v reakcii na naliehavé a nepredvídané problémy na trhu práce zahŕňajúce rozsiahle prepúšťanie, na rozdiel od Európskeho sociálneho fondu (ESF), z ktorého sa tiež poskytuje podpora prepusteným pracovníkom, ale ktorý je zameraný na riešenie dlhodobých štrukturálnych nerovnováh, predovšetkým prostredníctvom celoživotného vzdelávania; domnieva sa, že EGF by počas nasledujúceho programového obdobia mal aj naďalej pôsobiť mimo viacročného finančného rámca;

B.  keďže reštrukturalizácia sa v posledných rokoch stala rozšírenejšia a v niektorých odvetviach sa zosilňuje a rozširuje sa do iných odvetví; keďže spoločnosti majú zodpovednosť za často nepredvídané účinky týchto rozhodnutí na spoločenstvá a na hospodársku a sociálnu štruktúru členských štátov; keďže EGF napomáha zmierňovaniu negatívnych účinkov týchto rozhodnutí týkajúcich sa reštrukturalizácie; keďže čoraz viac prípadov využitia EGF súvisí s reštrukturalizačnými stratégiami veľkých podnikov a nadnárodných spoločností, o ktorých sa zvyčajne rozhoduje bez účasti zamestnancov a ich zástupcov; keďže presídľovanie, premiestňovanie, zatváranie podnikov, fúzie, akvizície, prevzatia podnikov, reorganizácia výroby a outsourcing činností sú najbežnejšími formami reštrukturalizácie;

C.  keďže prispôsobivosť a proaktívnosť pri zmene pracovných miest a zamestnaní však môže byť obmedzovaná neistotou, pretože zmeny prinášajú so sebou možné riziko nezamestnanosti, nižších miezd a sociálnej neistoty; keďže opätovné začlenenie príjemcov prostriedkov EGF do zamestnania bude úspešnejšie, ak bude viesť ku kvalite zamestnania;

D.  keďže družstvá riadia reštrukturalizáciu sociálne zodpovedným spôsobom a vďaka ich špecifickému modelu riadenia založenému na spoločnom vlastníctve, demokratickej účasti a kontrole členov, ako aj vďaka schopnosti družstiev spoliehať sa na svoje vlastné finančné zdroje a podporné siete sú flexibilnejšie a inovatívnejšie pri postupnom riadení reštrukturalizácie, ako aj pri vytváraní novej podnikateľskej činnosti;

E.  keďže v článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 sa požaduje, aby Komisia predložila Parlamentu a Rade každé dva roky kvantitatívnu a kvalitatívnu správu o činnostiach EGF v predchádzajúcich dvoch rokoch;

F.  keďže neexistuje žiadny európsky právny rámec týkajúci sa informovania pracovníkov a konzultácií s nimi, predvídania a riadenia reštrukturalizácie s cieľom predvídať zmeny a predchádzať strate pracovných miest; keďže Parlament vo svojom uznesení z 15. januára 2013(6) žiadal, aby Komisia podľa článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a po konzultácii so sociálnymi partnermi čo najskôr predložila návrh právneho aktu o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie (v nadväznosti na podrobné odporúčania uvedené v prílohe k uzneseniu); keďže existujú značné rozdiely na vnútroštátnej úrovni týkajúce sa zodpovedností zamestnávateľov voči svojim zamestnancom v tomto procese; keďže sa dvakrát usporiadali konzultácie s európskymi sociálnymi partnermi a Komisia nekonala; keďže Komisia podala neuspokojivé odpovede na uznesenia Parlamentu v oblasti informovania, konzultácií a reštrukturalizácie, čo zdôrazňuje potrebu konkrétnych krokov v tejto oblasti; keďže dobre vyvinuté systémy pracovnoprávnych vzťahov, ktoré udeľujú pracovníkom a ich zástupcom práva v oblasti konzultácií a informácií, majú zásadný význam; keďže posilnenou smernicou o informovaní a poradách by sa mohlo pomôcť zabezpečiť, aby rokovania o vhodnom pláne prebiehali za spravodlivých podmienok a včas;

G.  keďže minimálny počet prepustených pracovníkov sa znížil z 1 000 na 500 prepustených pracovníkov s možnosťou, že za výnimočných okolností alebo v prípade malých trhov práce sa posúdi žiadosť o prostriedky z EGF, ak má prepúšťanie vážny vplyv na zamestnanosť a na miestne, regionálne alebo národné hospodárstvo;

H.  keďže od 1. januára 2014 môžu byť oprávnenými príjemcami podpory a môžu prijímať pomoc aj osoby, ktoré boli predtým samostatne zárobkovo činné; keďže Komisia by mala zabezpečiť, aby EGF reagoval na špecifické potreby samostatne zárobkovo činných pracovníkov, pretože počet samostatne zárobkovo činných osôb sa neustále zvyšuje; keďže do 31. decembra 2017 mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) v regiónoch oprávnených v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, môžu využiť podporu z EGF, a to v rovnakom počte ako je počet cieľových príjemcov;

I.  keďže súčasný EGF sa zameriava nielen na podporu prepustených pracovníkov, ale aj na vyjadrenie solidarity s týmito pracovníkmi;

J.  keďže pôvodný rozpočet EGF bol 500 miliónov EUR ročne; keďže súčasný rozpočet je 150 miliónov EUR ročne, pričom od zriadenia fondu dosahujú priemerné ročné výdavky približne 70 miliónov EUR;

K.  keďže pôvodná miera spolufinancovania bola 50 %, v období rokov 2009 – 2011 sa zvýšila na 65 %, v období rokov 2012 – 2013 sa vrátila späť na úroveň 50 % a v súčasnosti dosahuje 60 %;

L.  keďže v období rokov 2007 až 2014 bolo podaných 134 žiadostí z 20 členských štátov, ktoré sa týkali 122 121 pracovníkov, ktorým bola určená podpora, a keďže celkovo bolo požiadané o 561,1 milióna EUR; konštatuje, že v období rokov 2007 – 2013 bola miera plnenia rozpočtu len 55 %; keďže v období rokov 2007 až 2014 bol najväčší počet žiadostí v spracovateľskom priemysle, a to najmä v automobilovom priemysle, v ktorom sa žiadosti týkali 29 000 zo 122 121 pracovníkov (23 % z celkového počtu podaných žiadostí); keďže hospodárska kríza doteraz najviac postihla menšie podniky s menej ako 500 pracovníkmi;

M.  keďže Európsky dvor audítorov odporúča, aby Parlament, Komisia a Rada zvážili obmedzenie financovania EÚ na opatrenia, ktoré pravdepodobne prinesú pridanú hodnotu EÚ, namiesto financovania už existujúcich vnútroštátnych systémov na podporu príjmov pracovníkov, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 písm. b); keďže sa zistilo, že opatrenia EGF majú najväčšiu pridanú hodnotu, ak sa použijú na spolufinancovanie služieb pre prepustených pracovníkov, ktoré obvykle neexistujú vo vnútroštátnych systémoch dávok v nezamestnanosti, a to v prípadoch, keď sú tieto služby zamerané na odbornú prípravu, a nie na príspevky, a keď sú individualizované a doplňujú štandardné systémy, a to najmä pre najzraniteľnejšie skupiny pracovníkov, ktorí boli prepustení; v tejto súvislosti poznamenáva, že treba investovať do potenciálu bývalých zamestnancov a že je dôležité v plnej miere posúdiť potreby miestnych trhov práce a požiadavky týchto trhov na zručnosti, keďže toto by malo tvoriť základ odbornej prípravy a zvyšovania spôsobilostí s cieľom uľahčiť rýchle opätovné začleňovanie pracovníkov do trhu práce; opätovne pripomína, že členské štáty majú povinnosť účinne plniť rozpočet EGF;

N.  keďže EGF nerieši problém nezamestnanosti v EÚ; keďže v záujme vyriešenia krízy nezamestnanosti v EÚ sa do centra politiky EÚ musí postaviť vytváranie, ochrana a udržateľnosť pracovných miest; keďže miera nezamestnanosti v EÚ, najmä mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných, si naliehavo vyžaduje iniciatívy ponúkajúce nové profesijné vyhliadky;

O.  keďže referenčné obdobie posúdenia EGF na účely tejto správy je od roku 2007 do roku 2014; keďže hodnotenie ex post, ktoré vypracovala Komisia, sa týka rokov 2007 – 2013, a audítorská správa Dvora audítorov sa týka obdobia 2007 – 2012;

P.  keďže pri využívaní Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii by sa mali zabezpečiť a podporovať zásady rodovej rovnosti a nediskriminácie, ktoré patria medzi základné hodnoty Únie a sú zakotvené v stratégii Európa 2020;

Q.  keďže miera opätovného zamestnávania žien je vyššia ako v prípade mužov, ale u žien ide väčšinou o dočasné a nestabilné pracovné miesta, pretože ženy, ktoré si hľadajú zamestnanie a/alebo sa zúčastňujú na rekvalifikácii, majú súčasne opatrovateľské povinnosti voči členom rodiny a stretávajú sa s nedostatkom cenovo dostupných a vysokokvalitných zariadení starostlivosti o deti a chorých;

R.  keďže ženy sú neprimerane postihnuté krízou a úspornými opatreniami;

1.  berie na vedomie hodnotenie ex post EGF a prvú dvojročnú správu; konštatuje, že Komisia si plní svoju povinnosť podávať správy; domnieva sa, že tieto a iné správy nepostačujú na úplné zabezpečenie transparentnosti a účinnosti EGF; vyzýva členské štáty, ktoré využívajú EGF, aby zverejnili všetky údaje a hodnotenia prípadov využitia a začlenili posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť do správ o prípadoch využitia; dôrazne nabáda všetky členské štáty, aby včas zverejnili svoje žiadosti a záverečné správy podľa platného nariadenia; domnieva sa, že i keď si Komisia plní svoju povinnosť podávať správy, mohla by zverejniť všetky relevantné dokumenty týkajúce sa prípadov využitia EGF vrátane svojich interných správ zo služobných ciest na základe monitorovacích návštev týkajúcich sa podaných žiadostí v členských štátoch;

2.  víta predĺženie obdobia financovania z jedného na dva roky; pripomína, že z výskumu nadácie Eurofound vyplýva, že obdobie 12 mesiacov nebolo dostatočne dlhé, aby pomohlo všetkým prepusteným pracovníkom, najmä najzraniteľnejším skupinám, ako sú pracovníci s nízkou kvalifikáciou, starší pracovníci, ženy a najmä osamelí rodičia;

3.  konštatuje, že z hodnotenia EGF vyplynulo, že výsledky zásahov tohto fondu sú ovplyvnené takými faktormi, ako je úroveň vzdelania a kvalifikácie pracovníkov, ktorým bola určená podpora, ako aj absorpčná schopnosť príslušných trhov práce a HDP prijímajúcich krajín; zdôrazňuje, že tieto faktory sú zväčša ovplyvňované dlhodobými opatreniami, ktoré možno účinne podporovať prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF); poukazuje na potrebu zohľadňovať tieto faktory a situáciu na miestnych trhoch práce vždy, keď sa má poskytnúť pomoc z EGF; poznamenáva, že na to, aby sa dosiahli rýchlejšie a účinnejšie výsledky, je dôležitá väčšia súčinnosť medzi EGF a EŠIF; zdôrazňuje, že EŠIF môžu pôsobiť ako nadväzujúce opatrenia v oblasti podpory EGF podnecovaním investícií, celkového rastu a vytvárania pracovných miest; zdôrazňuje, že zásahy EGF by mali byť zamerané na investície, ktoré prispievajú k rastu, zamestnanosti, vzdelávaniu, zručnostiam a geografickej mobilite pracovníkov a mali by byť koordinované s existujúcimi programami EÚ s cieľom pomáhať ľuďom zamestnať sa a podporovať podnikanie, najmä v regiónoch a odvetviach, ktoré sú už postihnuté nepriaznivými účinkami globalizácie alebo reštrukturalizácie hospodárstva; zdôrazňuje, že by sa mali uprednostňovať integrované prístupy založené na programoch financovaných z viacerých fondov s cieľom udržateľne riešiť problém nezamestnanosti a prepúšťania, a to účinným prideľovaním zdrojov a užšou koordináciou a súčinnosťou, najmä medzi ESF a EFRR; je pevne presvedčený, že integrovaná stratégia založená na programoch financovaných z viacerých fondov by znížila riziko premiestnenia a vytvorila priaznivé podmienky na návrat priemyselnej výroby do EÚ;

4.  domnieva sa, že reformy nariadenia zlepšili fungovanie EGF; konštatuje, že toto zlepšenie zjednodušilo postupy prístupu k EGF pre členské štáty, čo by malo viesť k zvýšenému využívaniu tohto nástroja členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na odstránenie všetkých prekážok, ktoré sa týkajú administratívnej kapacity, ktoré bránili využívaniu EGF; domnieva sa, že EGF by nemal plniť funkciu makroekonomickej stabilizácie;

5.  konštatuje, že znížené rozpočtové prostriedky vyčlenené na EGF v ročnom rozpočte boli dostatočné na to, aby poskytovali potrebnú pomoc a podporu, ktoré sú zásadné a nutné pre osoby, ktoré prišli o zamestnanie; zdôrazňuje však, že od roku 2014 bol rozsah pôsobnosti EGF rozšírený tak, aby zahŕňal osoby NEET a kritérium krízy, a že v prípade výrazného nárastu počtu žiadostí alebo doplnenia novej pôsobnosti rozpočtové prostriedky možno nebudú postačovať a budú sa musieť zvýšiť, aby sa zabezpečilo účinné fungovanie EGF;

6.  zdôrazňuje význam silného sociálneho dialógu založeného na vzájomnej dôvere a spoločnej zodpovednosti a považuje ho za najlepší nástroj na hľadanie konsenzuálnych riešení a spoločných vyhliadok pri predvídaní procesov reštrukturalizácie, pri predchádzaní týmto procesom a pri ich riadení; zdôrazňuje, že to pomôže zabrániť strate pracovných miest, a tým aj prípadom využitia EGF;

7.  poznamenáva, že došlo k značnému zvýšeniu počtu žiadostí počas výnimočného obdobia 2009 – 2011, čo umožnilo podávať žiadosti na základe kritérií súvisiacich s krízou, a že tento rozsah pôsobnosti bol ďalej rozšírený s cieľom trvalo začleniť kritérium krízy a samostatne zárobkovo činné osoby od roku 2014 do roku 2020; víta rozšírenie tejto výnimky na obdobie po roku 2013; konštatuje, že viac ako polovicu z celkového počtu projektov od roku 2007 do roku 2014 tvorili projekty súvisiace s krízou; ďalej zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch pokračujú nepriaznivé účinky hospodárskej krízy;

8.  konštatuje, že v období 2007 až 2014 požiadalo dvadsať členských štátov o celkovo 542,4 milióna EUR na 131 zásahov určených pre 121 380 pracovníkov;

9.  konštatuje, že Komisia vylepšila databázu EGF, v ktorej sa na štatistické účely uchovávajú kvantitatívne údaje o prípadoch využívania EGF, čím sa členským štátom uľahčilo predkladanie žiadostí a Komisii analýza a porovnávanie údajov o prípadoch využitia EGF; ďalej konštatuje, že Komisia zahrnula EGF do spoločného systému na spoločné finančné hospodárenie, čoho dôsledkom by malo byť predkladanie správnejších a úplnejších žiadostí a ďalšie skrátenie času potrebného na žiadosť, ktorú predložil členský štát; konštatuje, že tento systém umožňuje zjednodušenie podávania žiadostí členskými štátmi a naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlila spracúvanie žiadostí, aby sa financovanie mohlo rýchlo poskytovať s cieľom maximalizovať jeho vplyv;

10.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere predvídala účinky rozhodnutí týkajúcich sa obchodnej politiky na trh práce EÚ a aby zároveň zohľadňovala informácie o týchto účinkoch založené na dôkazoch, ktoré boli zdôraznené v žiadostiach o príspevok z EGF; vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala dôkladné posúdenia vplyvu ex-ante a ex-post vrátane posúdení sociálneho vplyvu, zahŕňajúce potenciálne účinky na zamestnanosť, konkurencieschopnosť a hospodárstvo, ako aj vplyv na malé a stredné podniky, a aby súčasne zabezpečovala účinnú koordináciu ex-ante medzi GR pre obchod a GR pre zamestnanosť; vyzýva Parlament, aby organizoval pravidelné spoločné vypočutia Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci s cieľom prispieť k zlepšeniu koordinácie medzi obchodnou politikou a EGF a jej monitorovania; považuje za potrebné zintenzívniť využívanie EGF pri riešení problému premiestňovania, ako aj odvetvových kríz zapríčinených výkyvmi dopytu vo svete; dôrazne odmieta akúkoľvek iniciatívu, ktorá by chcela, aby bol EGF vo svojej súčasnej podobe a so súčasným rozpočtom považovaný za intervenčný nástroj pre pracovné miesta, ktoré sme v Európskej únii stratili v dôsledku obchodných stratégií rozhodnutých na úrovni EÚ vrátane budúcich obchodných dohôd alebo obchodných dohôd, ktoré sa už uplatňujú; zdôrazňuje potrebu silnej súdržnosti medzi obchodnými a priemyselnými politikami a potrebu modernizácie nástrojov EÚ na ochranu obchodu;

11.  vyzýva Komisiu, aby štatút trhového hospodárstva priznala obchodným partnerom iba vtedy, keď splnia všetkých päť kritérií, ktoré stanovila; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zaviedla jasnú a účinnú stratégiu, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa udelenia štatútu trhového hospodárstva tretím krajinám, s cieľom zachovať konkurencieschopnosť podnikov z EÚ a pokračovať v boji proti akejkoľvek forme nespravodlivej hospodárskej súťaže;

12.  zdôrazňuje, že jedným z hlavných cieľom EGF je pomôcť pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie v dôsledku výraznej zmeny v obchodovaní Únie s tovarom alebo službami, ako sa stanovuje v článku 2 písm. a) tohto nariadenia; domnieva sa, že dôležitou úlohou EGF je zabezpečiť podporu pre pracovníkov prepustených v dôsledku nepriaznivých dôsledkov obchodných sporov; vyzýva preto Komisiu, aby objasnila, že strata pracovných miest v dôsledku obchodných sporov, ktoré vedú k výraznej zmene v obchodovaní Únie s tovarom alebo službami, patrí plne do rozsahu pôsobnosti EGF;

13.  zdôrazňuje, že EGF v nijakom prípade nemôže pôsobiť ako náhrada serióznej politiky predchádzania reštrukturalizáciám a ich predvídania; zdôrazňuje význam skutočnej priemyselnej politiky na úrovni EÚ, ktorá prináša udržateľný a inkluzívny rast;

14.  žiada Komisiu, aby vypracovala štúdie vplyvu globalizácie na jednotlivé odvetvia a aby na základe zistení predložila návrhy, ktoré by motivovali podniky predvídať zmeny vo svojich odvetviach a pripraviť svojich zamestnancov na prepúšťanie.

15.  zdôrazňuje, že niektoré členské štáty uprednostnili využívanie ESF pred EGF z dôvodu vyššej miery spolufinancovania v prípade ESF, rýchlejšieho vykonávania opatrení ESF, nedostatočného predbežného financovania v rámci EGF a zdĺhavého postupu schvaľovania EGF; domnieva sa však, že zvýšená miera spolufinancovania a rýchlejší proces podávania a schvaľovania žiadostí stanovené v novom nariadení riešia niektoré z týchto problémov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podpora z EGF sa doteraz nedostala k prepusteným pracovníkom vo všetkých členských štátoch a vyzýva členské štáty, aby poskytovali túto podporu v prípade hromadného prepúšťania;

16.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že podľa správy Dvora audítorov trvá schvaľovanie žiadosti o podporu z EGF v priemere 41 týždňov; žiada, aby sa nešetrilo úsilím na urýchlenie postupov; víta úsilie Komisie minimalizovať oneskorenia a zjednodušiť postup podávania žiadostí; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je nevyhnutné posilnenie kapacít členských štátov, a dôrazne odporúča, aby všetky členské štáty začali čím skôr vykonávať opatrenia; konštatuje, že mnohé členské štáty už tak robia;

17.  konštatuje, že EGF je poznačený tým, že niektoré členské štáty, sociálni partneri a podniky ho značne nedoceňujú; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju komunikáciu s členskými štátmi, sieťami odborových zväzov na celonárodnej a miestnej úrovni a so širokou verejnosťou; vyzýva členské štáty, aby podporovali informovanosť pracovníkov a ich zástupcov o EGF a aby tak robili včas s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahol čo najväčší počet potenciálnych príjemcov, ktorí by využili opatrenia EGF, a požaduje, aby sa účinnejšie propagoval prínos vyplývajúci z výsledkov dosiahnutých v rámci EGF;

18.  pripomína význam záruk brániacich premiestňovaniu podnikov, ktoré využívajú financovanie EÚ v rámci určeného časového obdobia, ktoré by v dôsledku prepúšťania mohli viesť k naštartovaniu ďalších režimov podpory;

Príjemcovia prostriedkov z EGF

19.  víta závery správy Dvora audítorov, podľa ktorých takmer všetci pracovníci oprávnení na podporu z EGF mohli využívať personalizované a dobre koordinované opatrenia prispôsobené ich individuálnym potrebám, a takmer 50 % pracovníkov, ktorí dostali finančnú pomoc, je teraz opäť zamestnaných; poznamenáva, že nedostatok včasného a účinného vykonávania programov EGF v niektorých členských štátoch viedol k nedostatočnému čerpaniu prostriedkov; domnieva sa, že zapojenie cieľových príjemcov alebo ich zástupcov, sociálnych partnerov, miestnych agentúr zamestnania a iných relevantných zainteresovaných strán do počiatočného posudzovania a podávania žiadosti je nevyhnutné na zabezpečenie pozitívnych výsledkov pre príjemcov; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri vytváraní inovačných opatrení a programov a aby vo svojich hodnoteniach posúdila, do akej miery sa v návrhu koordinovaného balíka individualizovaných služieb zohľadnili budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a do akej miery bol kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné; vyzýva členské štáty, aby v súlade s článkom 7 súčasného nariadenia vyvinuli ďalšie úsilie s cieľom navrhnúť koordinovaný súbor personalizovaných služieb v záujme hospodárstva, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné; poukazuje na to, že inovácie, inteligentná špecializácia a efektívnosť využívania zdrojov sú kľúčové pre priemyselnú obnovu a hospodársku diverzifikáciu;

20.  konštatuje, že zo 73 projektov analyzovaných v správe Komisie o hodnotení ex post priemerný podiel príjemcov vo veku 55 alebo viac rokov bol 15 % a podiel príjemcov vo veku 15 – 24 rokov predstavoval 5 %; víta preto dôraz, ktorý sa v novom nariadení kladie na starších a mladších pracovníkov, a začleňovanie osôb NEET do určitých žiadostí; konštatuje, že priemerný podiel príjemkýň bol 33 % a príjemcov-mužov 67 %; konštatuje, že tieto čísla odzrkadľujú rodové zloženie zamestnancov, ktoré sa môže líšiť podľa odvetvia; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že pri všetkých žiadostiach o pomoc z EGF sa bude pristupovať k ženám a mužom rovnako, a vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali údaje z rodového hľadiska s cieľom zistiť, aký to má vplyv na mieru opätovného zamestnávania príjemkýň; ďalej poznamenáva, že v niektorých žiadostiach o príspevok z EGF je počet cieľových príjemcov nízky v porovnaní s celkovým počtom oprávnených príjemcov, čo môže viesť k vplyvu, ktorý nie je optimálny;

21.  zastáva názor, že začleňovanie osôb NEET do žiadostí o podporu z EGF si často vyžaduje rôzne druhy zásahov a domnieva sa, že všetky príslušné subjekty vrátane sociálnych partnerov, skupín miestnych komunít a mládežníckych organizácií by mali byť zastúpené vo fáze vykonávania každého programu a mali by podporovať opatrenia potrebné na zabezpečenie maximálnej účasti osôb NEET; v tejto súvislosti nabáda členské štáty, aby mali silnú hlavnú agentúru, ktorá bude koordinovať vykonávanie programu, zabezpečovať špecializovanú a sústavnú podporu s cieľom pomáhať osobám NEET ukončiť program a tiež zabezpečiť maximálne vyplácanie finančných prostriedkov programu; domnieva sa, že nezávislé preskúmanie s osobitným dôrazom na zapojenie osôb NEET by identifikovalo lepšie postupy; je pevne presvedčený, že výnimka pre začleňovanie osôb NEET by mala pokračovať až do konca programového obdobia v decembri 2020;

22.  vyzýva Komisiu, aby do svojho hodnotenia EGF v polovici trvania zahrnula špecifické kvalitatívne a kvantitatívne posúdenie podpory z EGF určenej mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), najmä vzhľadom na vykonávanie záruky pre mladých ľudí a potrebnú súčinnosť medzi vnútroštátnymi rozpočtami, ESF a iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI);

23.  konštatuje, že podľa hodnotenia ex post priemerná miera získania pomoci príjemcom vo všetkých 73 skúmaných prípadoch bola 78 %. Zahŕňa to 20 prípadov s mierou získania pomoci pre príjemcov 100 % alebo viac; trvá však na tom, že maximálna miera získania pomoci pre akýkoľvek prípad je 100 %, a preto používanie údajov vyšších ako 100 % skresľuje údaje a naznačuje výrazne vyššiu mieru získania pomoci než je v skutočnosti; konštatuje, že toto je aj prípad miery plnenia rozpočtu; vyzýva Komisiu, aby upravila svoje údaje s cieľom poskytnúť presnejšie posúdenie miery získania pomoci a miery plnenia rozpočtu;

24.  víta skutočnosť, že mnohí príjemcovia získali nové zamestnanie predovšetkým vďaka individualizovanej pomoci z EFG pri hľadaní zamestnania a obnovili si svoje zručnosti prostredníctvom programov odbornej prípravy a príspevkov na mobilitu; víta tiež skutočnosť, že EGF umožnil niektorým zamestnancom začať podnikať vďaka pomoci na založenie alebo prevzatie podniku; zdôrazňuje preto značné pozitívne účinky, ktoré podľa údajov má EGF na sebavedomie, pocit uvedomenia si vlastných možností a motiváciu; zdôrazňuje, že pomoc z EGF zväčšila sociálnu súdržnosť tým, že umožnila ľuďom opäť sa zamestnať a vyhnúť sa pasciam nezamestnanosti;

25.  konštatuje, že podľa údajov zo správy ex post majú príjemcovia EGF relatívne nižšie dosiahnuté vzdelanie, než je priemer, a tým menej prenosných zručností, v dôsledku čoho majú za normálnych okolností menej pracovných príležitostí a sú zraniteľnejší na trhu práce; zastáva názor, že EGF môže priniesť najlepšiu pridanú hodnotu EÚ pri podpore programov odbornej prípravy a rekvalifikácie pre pracovníkov – a to najmä na podporu menej kvalifikovaných zraniteľných skupín – ktoré uprednostňujú zručnosti potrebné na trhu práce a umožňujú podnikanie;

26.  poznamenáva, že prieskum uskutočnený v rámci hodnotenia ex post priniesol nejednoznačné výsledky: 35 % respondentov uviedlo, že kvalita nového zamestnania bola vyššia alebo oveľa vyššia, 24 % uviedlo, že bola rovnaká, a 41 % uviedlo, že bola nižšia alebo oveľa nižšia; keďže však neexistujú systematické údaje, z ktorých by mohlo vychádzať posúdenie, odporúča Komisii zhromaždiť podrobnejšie informácie týkajúce sa vplyvu zásahov z EGF a ich kvality s cieľom neskôr prijať nápravné opatrenia, ktoré by sa mohli ukázať ako potrebné;

Nákladová účinnosť a pridaná hodnota EGF

27.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili plnenie rozpočtu EGF tým, že umožnia väčšiu flexibilitu a účinnosť so zameraním na výsledky, vplyv a pridanú hodnotu, a to bez ohrozenia vhodného a transparentného využívania finančných prostriedkov a dodržiavania pravidiel; zastáva názor, že postup podávania žiadostí by sa mal zrýchliť, aby sa fond mohol účinnejšie využívať pre prepustených pracovníkov; vyjadruje znepokojenie nad rozdielom medzi zdrojmi požadovanými z EGF a prostriedkami, ktoré vrátili členské štáty, pričom priemerná miera plnenia rozpočtu je iba 45 %; vyzýva preto Komisiu, aby dôkladne posúdila dôvody nízkej miery plnenia rozpočtu a navrhla opatrenia na riešenie existujúcich prekážok a zabezpečila optimálne využívanie finančných prostriedkov z fondu; konštatuje, že miera opätovného začlenenia do práce po ukončení pomoci z EGF značne kolíše od 4 % do 86 %, a preto zdôrazňuje, že sú dôležité aktívne a inkluzívne opatrenia trhu práce; konštatuje, že výdavky EGF v niektorých členských štátoch neustále dosahujú lepšie výsledky ako v iných; navrhuje, aby Komisia naďalej poskytovala usmernenia a umožnila členským štátom, aby si vymieňali osvedčené postupy pri používaní finančných prostriedkov z EGF, aby sa zabezpečila maximálna miera opätovného začlenenia do práce za každé vynaložené euro;

28.  zastáva názor, že miera spolufinancovania vo výške 60 % by sa nemala zvyšovať;

29.  konštatuje, že podľa hodnotenia ex post Komisie v priemere iba 6 % finančných prostriedkov z EGF sa vydalo na administratívu a riadenie;

30.  konštatuje, že najvýznamnejším aspektom nákladovej účinnosti zisteným počas konzultácií so zainteresovanými stranami bol počet opätovne zamestnaných pracovníkov, ktorí namiesto poberania dávok v nezamestnanosti a iných sociálnych príspevkov teraz platia dane a príspevky na sociálne zabezpečenie;

31.  poznamenáva, že v niekoľkých prípadoch využitia EGF vyššie náklady na opatrenia podľa článku 7 ods. 4 nariadenia o EGF oslabujú celkový vplyv investície v rámci EGF; vyzýva Komisiu, aby riešila problém takýchto nákladov zavedením limitov;

32.  berie na vedomie návrh v hodnotení ex post, aby sa kontrafaktuálne hodnotenie vplyvu stalo dôležitým prvkom pochopenia pridanej hodnoty EGF; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takéto hodnotenie nie je zatiaľ zavedené;

33.  víta záver Dvora audítorov, že EGF poskytol skutočnú pridanú hodnotu EÚ, keď sa používal na spolufinancovanie služieb pre prepustených pracovníkov alebo príspevky, ktoré obvykle neexistujú vo vnútroštátnych systémoch dávok v nezamestnanosti, čím podporil sociálnu súdržnosť v Európe; zdôrazňuje, že niektoré členské štáty nemajú ustanovenia sociálnej ochrany umožňujúce uspokojiť potreby pracovníkov, ktorí stratili zamestnanie;

34.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa Dvora audítorov jedna tretina finančných prostriedkov EGF kompenzuje vnútroštátne systémy na podporu príjmov pracovníkov a neprináša žiadnu pridanú hodnotu EÚ; naznačuje, že nové nariadenie o EGF obmedzuje náklady na osobitné opatrenia, ako sú príspevky na hľadanie zamestnania a stimuly pre zamestnávateľov k náboru pracovníkov, na 35 % z celkových nákladov na koordinovaný balík a že opatrenia podporované v rámci EGF nenahradzujú pasívne opatrenia sociálnej ochrany, ktoré členské štáty stanovujú vo svojich vnútroštátnych systémoch; trvá na tom, že EGF sa nemôže používať ako náhrada za záväzky podnikov voči ich pracovníkom; okrem toho vyzýva Komisiu, aby pri ďalšej revízii nariadenia spresnila, že EGF sa nemôže používať ako náhrada za záväzky členských štátov voči prepusteným pracovníkom;

35.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera plnenia rozpočtu je od 3 % do 110 % s priemernou mierou plnenia 55 %; domnieva sa, že táto situácia niekedy odzrkadľuje nedostatky vo fáze plánovania alebo v realizácie a mala by sa zlepšiť pomocou lepšie navrhnutých a lepšie realizovaných projektov;

36.  vyjadruje poľutovanie nad znížením financovania EGF; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodatočne podporili EGF s cieľom zabezpečiť, aby boli splnené potreby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočný počet pracovníkov vo vzťahu k množstvu práce a aby zabránila zbytočným omeškaniam;

37.  zastáva názor, že opatrenia v rámci EGF a ESF by sa mali používať tak, aby sa vzájomne dopĺňali, a to s cieľom poskytovať konkrétne krátkodobé a všeobecnejšie dlhodobejšie riešenia; berie na vedomie záver, že vo všeobecnosti členské štáty účinne koordinovali EGF s ESF a vnútroštátnymi opatreniami na trhu práce a že počas auditu Dvora audítorov sa nezistilo žiadne prekrývanie ani dvojité financovanie jednotlivcov;

38.  vyjadruje spokojnosť so zistením zo správy Komisie o činnostiach EGF v rokoch 2013 a 2014, že Komisii neboli hlásené žiadne nezrovnalosti podľa nariadenia o EGF v rokoch 2013 a 2014, ani neboli uzavreté žiadne nezrovnalosti v súvislosti s EGF v rokoch 2013 a 2014;

Vplyv na malé a stredné podniky

39.  poznamenáva, že MSP tvoria 99 % všetkých podnikov v EÚ a zamestnávajú drvivú väčšinu pracovníkov v EÚ; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad tým, že EGF mal len veľmi obmedzený vplyv na MSP, a to aj napriek tomu, že jednoznačne poskytuje priestor na zameranie sa na MSP s výhradou určitých kritérií; uznáva vysvetlenie Komisie, že dotknutí pracovníci nadväzujúcich dodávateľov neboli nikdy vylúčení úmyselne, ale vyzýva Komisiu, aby ďalej presmerovala EGF na MSP, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve, napr. väčším dôrazom na ustanovenie článku 8 písm. d) o potrebe určiť dodávateľov, nadväzujúcich výrobcov alebo subdodávateľov prepúšťajúcich podnikov alebo nadväzovaním na predchádzajúce prípady, keď EGF využili MSP, sociálne podniky a družstvá na podporu osvedčených postupov; zdôrazňuje, že treba venovať väčšiu pozornosť proporcionalite medzi pracovníkmi MSP a pracovníkmi veľkých spoločností;

40.  domnieva sa, že by sa mala viac využívať výnimka z limitu oprávnenosti, najmä v prospech MSP; zdôrazňuje význam ustanovení uvedených v článku 4 ods. 2 súčasného nariadenia pre MSP, keďže umožňujú na regionálnej úrovni a jednotlivo reštrukturalizovať hospodárske odvetvia postihnuté krízou alebo globalizáciou; uznáva problémy, s ktorými sa stretávajú žiadosti podľa týchto ustanovení a vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty pri riešení týchto problémov, aby sa EGF stal pracovným riešením pre prepustených pracovníkov; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri plánovaní a podávaní žiadostí zohľadňovali zásadu „najskôr myslieť na malých“;

41.  berie na vedomie koncentráciu žiadostí v odvetviach spracovateľského priemyslu a stavebníctva a najmä v automobilovom a leteckom priemysle, pričom pomoc sa poskytuje predovšetkým veľkým podnikom; vyzýva členské štáty a regionálne samosprávy s výlučnými právomocami, aby aktívne podporovali prepustených pracovníkov v MSP, družstvách a sociálnych podnikoch a využívali pritom flexibilitu stanovenú v článku 4 ods. 2 súčasného nariadenia, najmä pokiaľ ide o kolektívne žiadosti MSP, a požaduje ďalšie nástroje podporujúce dôraznejšiu pomoc a širší prístup pre MSP; vyzýva aj na informovanie MSP o možnostiach, ktoré im poskytuje EGF; zdôrazňuje, že tieto prípady pomoci MSP by sa mali považovať za pridanú hodnotu EGF;

42.  vyjadruje spokojnosť so zistením správy Komisie o implementácii ex post, v ktorej sa poukazuje na pozitívny trend medzi zdrojmi využívanými na podporu miery podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti na konci opatrení; konštatuje však, že priemerný podiel samostatnej zárobkovej činnosti vo všetkých prípadoch využitia EGF bol nízky (5 %) a že opatrenia by sa mali využiť na podporu podnikateľov, ako napríklad granty na začatie podnikateľskej činnosti a iné stimuly; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam celoživotného vzdelávania, poradenstva a partnerských sietí; domnieva sa, že je ešte priestor na zlepšenie využívania EGF, samostatne alebo v spojení s inými fondmi, ako je EŠIF, a to s cieľom podporovať podnikanie a zakladanie nových podnikov, ale zdôrazňuje, že podpora podnikania by mala byť založená na udržateľných podnikateľských plánoch; vyzýva členské štáty, aby zdôrazňovali začleňovanie žien a dievčat do podnikateľských programov;

43.  víta úsilie viacerých členských štátov o zvýšenie využívania opatrení na podporu podnikania a sociálneho hospodárstva vo forme grantov na začatie podnikateľskej činnosti a opatrení zameraných na podporu podnikania a sociálnych družstiev a služieb pre nových podnikateľov;

Požiadavky na údaje

44.  domnieva sa, že v kontexte mnohých komplikujúcich činiteľov, ako sú potenciálne opomenutia údajov, regionálne a národné špecifiká, rôzne makroekonomické a mikroekonomické podmienky, malé veľkosti vzoriek a určité nevyhnutné predpoklady, musí byť metodologický prístup uplatnený Komisiou dôsledný a transparentný a zameraný na vykonávanie opatrení proti nedostatkom, ktoré komplikujú tento prístup;

45.  zdôrazňuje, že podľa záverov správy Dvora audítorov niektoré členské štáty nestanovili kvantitatívne ciele opätovného začlenenia a že existujúce údaje nie sú dostatočné na posúdenie účinnosti opatrení na opätovné začleňovanie pracovníkov do zamestnania; berie na vedomie vyhlásenie Komisie, že nariadenie o EGF neobsahuje kvantitatívne ciele opätovného začleňovania a že rôzne opatrenia EGF možno posudzovať inými spôsobmi; odporúča preto, aby členské štáty stanovili kvantitatívne a kvalitatívne ciele opätovného začleňovania a systematicky rozlišovali medzi EGF, ESF a inými vnútroštátnymi opatreniami osobitne určenými pre pracovníkov, ktorí boli hromadne prepustení; ďalej vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o druhu a kvalite pracovných miest, ktoré si našli ľudia opätovne začlenení do trhu práce, a o strednodobom trende, pokiaľ ide o mieru opätovného začlenenia vďaka zásahom EGF; členské štáty by mali ďalej rozlišovať medzi dvomi hlavnými druhmi opatrení EGF, t. j. aktívnymi opatreniami týkajúcimi sa trhu práce a podporou príjmov vyplácanou pracovníkom, ako aj poskytovať podrobnejšie informácie o opatreniach, ktoré jednotliví účastníci využili, aby sa umožnila presnejšia analýza nákladov a prínosov rôznych opatrení; vyzýva tiež Komisiu, aby poskytla údaje týkajúce sa žiadostí EGF, ktoré na úrovni Komisie neboli schválené, a dôvody neschválenia;

46.  pripomína členským štátom ich povinnosť poskytnúť údaje o miere opätovného začlenenia 12 mesiacov po zavedení opatrení s cieľom zabezpečiť potrebné monitorovanie vplyvu a účinnosti EGF;

47.  zdôrazňuje, že treba zefektívniť audítorské postupy na vnútroštátnej úrovni s cieľom zaistiť súdržnosť a účinnosť a predísť zbytočnému zdvojovaniu činnosti subjektov pôsobiacich na rôznych úrovniach kontroly;

48.  odporúča posilnenie informačných tokov a mechanizmov podpory medzi národnou kontaktnou osobou a regionálnymi alebo miestnymi partnermi;

49.  odporúča, aby sa vykonávali pravidelnejšie partnerské hodnotenia, výmeny medzi jednotlivými krajinami alebo nadväzovanie partnerstiev, pokiaľ ide o nové prípady využitia EGF a predchádzajúce prípady využitia EGF, s cieľom vymieňať si osvedčené postupy a skúsenosti s vykonávaním; odporúča preto vytvorenie platformy najlepších postupov, ktorá je ľahko dostupná a podporuje lepšiu výmenu integrovaných riešení;

50.  berie na vedomie obavy výskumnej služby Európskeho parlamentu týkajúce sa metodiky výpočtu prínosu EGF; poukazuje na potrebu dodatočných požiadaviek na ukazovatele výkonnosti.

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali ustanovenia súčasného nariadenia o EGF týkajúce sa príspevkov pre opatrovateľov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby vytvorili pružné pracovné a vzdelávacie opatrenia a, ak je to možné, uplatňovali tieto opatrenia v miestnych spoločenstvách, keďže mnoho prepustených pracovníčok môže mať menšiu geografickú flexibilitu z dôvodu rodinných opatrovateľských povinností;

52.  vyzýva regionálne a miestne príslušné orgány, sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti, aby koordinovali úsilie medzi aktérmi na trhu práce na zlepšenie prístupu k finančnej podpore z EGF v prípadoch budúceho prepúšťania; okrem toho vyzýva na lepšie zapojenie sociálnych partnerov do činností monitorovania a hodnotenia fondu a na to, aby podnecovali zástupcov zainteresovaných žien, aby zabezpečili väčšiu pozornosť rodovým aspektom;

53.  vyzýva Komisiu, aby zvážila delegovanie hodnotenia EGF, ako sa to vyžaduje v článku 20 nariadenia Eurofoundu; domnieva sa, že v rámci tohto návrhu by Komisia mohla zabezpečiť pre Eurofound potrebné finančné zdroje zodpovedajúce bežným výdavkom na hodnotenie EGF a nákladom na ľudské zdroje; navyše, keďže hlavnou prekážkou lepších hodnotení je nedostatok vhodných údajov, Komisia by mohla požiadať členské štáty, aby Eurofoundu poskytli príslušné údaje;

º

º  º

54.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.

(2)

Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 26.

(3)

Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.

(4)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0431.

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0303.

(6)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0005.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Základné informácie

Pôvodne bol EGF zriadený nariadením ES č. 1927/2006 s cieľom umožniť solidaritu s pracovníkmi, ktorí stratili pracovné miesta pri rozsiahlom kolektívnom prepúšťaní v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu z dôvodu globalizácie, ak tieto prepúšťania vo významnej miere nepriaznivo vplývajú na regionálnu alebo miestnu ekonomiku.

V rokoch 2007 – 2009 kritériá zásahu predstavovali najmenej 1 000 pracovníkov prepustených počas štyroch mesiacov v niektorom podniku v členskom štáte alebo počas deviatich mesiacov najmä v malých a stredných podnikoch, v odvetví NACE 2 v jednom regióne alebo v dvoch susediacich regiónoch na úrovni NUTS 2. V roku 2009 sa prahová hodnota znížila na 500 pracovníkov. Od vzniku EGF mohli členské štáty tento fond využívať za výnimočných okolností alebo v prípade malých trhov práce, keď neboli splnené kritériá zásahu, ak malo príslušné prepúšťanie závažný vplyv na zamestnanosť a miestne hospodárstvo.

Rozsah pôsobnosti EGF bol rozšírený v rokoch 2009 až 2011 a od roku 2013 bol rozšírený s cieľom zahrnúť pracovníkov prepustených v dôsledku globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Okrem toho boli od roku 2013 zahrnuté samostatne zárobkovo činné osoby a v regiónoch oprávnených v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí bol tiež zahrnutý počet NEET rovnajúci sa počtu cieľových príjemcov.

•  Oprávnené činnosti

Pôvodne sa finančná pomoc poskytovala na „aktívne opatrenia na trhu práce, ktoré sú súčasťou koordinovaného súboru personalizovaných služieb určených na opätovné začlenenie pracovníkov, ktorí sú prepúšťaní, do trhu práce“(1). Nariadením z roku 2013 sa táto pomoc rozšírila s cieľom začleniť „najmä znevýhodnených, starších alebo mladých nezamestnaných ľudí do zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti“(2).

Oprávnené činnosti zahŕňajú individuálne prispôsobenú odbornú prípravu a rekvalifikáciu, pomoc pri hľadaní zamestnania, poradenstvo, podporu podnikania a pomoc pre samostatnú zárobkovú činnosť, zakladanie podnikov a prevzatie podniku zamestnancami, príspevok na mobilitu a príspevky na pobyt alebo odbornú prípravu.

Financovanie všetkých oprávnených činností je podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou. Okrem toho činnosti, za ktoré sú zodpovedné podniky na základe vnútroštátneho práva alebo kolektívnych dohôd, ani pasívne opatrenia sociálnej ochrany sa nefinancujú.

•  Financie

EGF je pohotovostný nástroj a pôsobí mimo viacročného finančného rámca. Bol zriadený rezervný fond, z ktorého EGF môže čerpať svoje ročné rozpočtové prostriedky. Ročné rozpočtové prostriedky vyčlenené v rozpočte EÚ na EGF sa znížili z 500 miliónov EUR ročne v roku 2007 na 150 miliónov EUR, pokiaľ ide o súčasné nariadenie. V priemere sa počas ôsmich rokov v období od roku 2007 do roku 2014 pridelilo 70 miliónov EUR ročne. Miera spolufinancovania, ktorá pôvodne predstavovala 50 %, sa zvýšila na 65 % v období rokov 2009 – 2011, opäť sa znížila na 50 % v rokoch 2012 a 2013 a v nariadení z roku 2013 sa zvýšila na 60 % na obdobie rokov 2014 až 2020.

Ak Európsky parlament a Rada schvália žiadosť o príspevok z EGF, Komisia vyplatí finančný príspevok príslušnému členskému štátu formou jednorazovej platby v rámci predbežného financovania vo výške100 %, a to v zásade do 15 dní. Pôvodne boli členské štáty povinné využiť financovanie z EGF do 12 mesiacov, ale nariadením z roku 2009 sa táto lehota predĺžila na 24 mesiacov a v nariadení z roku 2013 zostáva rovnaká. Pôvodným nariadením sa Komisii pridelila technická pomoc vo výške 0,35 %, nariadením z roku 2013 sa táto pomoc zvýšila na 0,5 %.

•  Harmonogram a podávanie správ

Nové nariadenie stanovuje prísnejšie harmonogramy pre členské štáty i Komisiu. Teraz musia členské štáty podať žiadosť do 12 týždňov od prepúšťania a majú ďalších 6 týždňov na odpoveď na všetky žiadosti o dodatočné informácie. Komisia má potom 12 týždňov, aby dokončila svoje posúdenie. Komisia potom v prípade každej oprávnenej žiadosti predloží návrh Európskej rade a Európskemu parlamentu a predtým ako členskému štátu vyplatí dohodnutú sumu, musí získať súhlas oboch inštitúcií.

Do 6 mesiacov po ukončení programu EGF musia členské štáty predložiť Komisii záverečnú správu o využívaní EGF. Nariadením z roku 2013 sa podrobnejšie špecifikujú informácie, ktoré musia byť zahrnuté do tejto záverečnej správy. V pôvodnom nariadení bola Komisia povinná uverejňovať výročnú správu, nové nariadenie stanovuje dvojročnú správu. Novou požiadavkou v dvojročnej správe je najmä požiadavka na zahrnutie štatistiky týkajúcej sa miery opätovného začlenenia pracovníkov, ktorým bola udelená pomoc. Komisia je tiež povinná vykonať hodnotenie v polovici trvania o efektívnosti a udržateľnosti dosiahnutých výsledkov, ako aj hodnotenie ex post v spolupráci s externými odborníkmi s cieľom zmerať vplyv EGF a jeho pridanú hodnotu.

Členské štáty sú v prvom rade zodpovedné za riadenie činností v rámci EGF, ako aj za finančnú kontrolu činností. Komisia musí urobiť všetky potrebné kroky, aby mohla overiť, či sa financované opatrenia vykonávajú v súlade so zásadami riadneho a efektívneho hospodárenia. Úradníci Komisie môžu vykonávať kontroly na mieste, pričom kontrolu ohlásia najmenej jeden deň vopred. V prípade, že skutočné náklady opatrení EGF sú nižšie než odhadovaná suma, Komisia si vyžiada od dotknutých členských štátov vrátenie zodpovedajúcej časti finančného príspevku, ktorý bol pôvodne poskytnutý.

Príjemcovia pomoci

Vo všeobecnosti EGF poskytol individualizované a dobre koordinované opatrenia prepusteným pracovníkom. Je veľmi dôležité, aby do prípravy žiadosti boli skutočne zapojení pracovníci alebo ich zástupcovia, sociálni partneri a ďalšie zainteresované strany. Keďže EGF je nástroj flexibility, umožňuje inovačné a individuálne prispôsobené opatrenia. Vzhľadom na to, že cieľom EGF je podporovať udržateľnú zamestnanosť, je nevyhnutné posudzovať počet príjemcov, ktorí sa vracajú na trh práce.

Podľa hodnotenia EGF ex post sa miera opätovného získania zamestnania pohybovala od 4 % do 98 % s priemernou mierou opätovného získania zamestnania 49 %. Miera opätovného získania zamestnania závisí od mnohých faktorov vrátane dosiahnutého vzdelania, veku príjemcu, mier nezamestnanosti v dotknutom regióne alebo na národnej úrovni, urbanizácie regiónov, kvalifikačného profilu pracovníkov, vplyvu regionálneho rastu atď. Vplyv kombinácie politík EGF na mieru opätovného získania zamestnania sa analyzoval vo vzťahu k dvom opatreniam EGF: riadenie individuálneho prípadu a odborná príprava/rekvalifikácia. Obe majú pozitívny vzťah k miere opätovného získania zamestnania; štatisticky významné je však len riadenie individuálneho prípadu.

Je dokázané, že cielená, individualizovaná a intenzívna podpora prepusteným pracovníkom často vedie k pozitívnym výsledkom. Zásadný význam má aj schopnosť vytvoriť opatrenia, ktoré dopĺňajú vnútroštátne opatrenia, rovnako ako aj flexibilita obsiahnutá v tomto nástroji. Medzi ďalšie pozitívne výsledky pre príjemcov patrí pozitívny psychologický vplyv, zvýšená prispôsobivosť a pružnosť trhu práce. Okrem toho je dokázané, že EGF prispel k sociálnej súdržnosti tým, že pomohol veľkým skupinám ľudí, ktorí naliehavo potrebovali pomoc. To malo pozitívny účinok aj na rodiny a širšiu komunitu.

Z tejto analýzy vyplýva, že výška celkových výdavkov na jedného príjemcu pomoci z EGF (v 73 prípadoch skúmaných v hodnotení ex post) ukazuje, že dosiahnuté výsledky týkajúce sa opätovného prijatia do zamestnania nevykazujú konzistentný lineárny vývoj a že významnú úlohu pri určovaní miery opätovného prijatia do zamestnania zohrala ponuka, dopyt a faktory kombinácie politík. Je dokázané, že rôzne druhy opatrení súvisia s rôznymi mierami opätovného získania zamestnania, neexistuje však jednoznačný a ucelený model, podľa ktorého by nákladnejšie opatrenia prinášali vyššiu mieru opätovného získania zamestnania.

Okrem toho ani z porovnania výsledkov a nákladov týkajúcich sa prípadov využitia EGF s inými podobnými projektmi presunu zamestnancov, ktoré nie sú financované z EGF, nevyplýva jasný lineárny model. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že hodnotenie ex post odporúča, aby sa dôležitým prvkom pre pochopenie vplyvu a pridanej hodnoty zásahov na trhu práce stalo posúdenie vplyvu zásahov prostredníctvom porovnania s dôveryhodnou kontrolou alebo porovnania prostredníctvom kontrafaktuálneho hodnotenia vplyvu. Toto pomáha pochopiť, nakoľko pozorované zmeny možno pripísať zásahu, ktorý sa hodnotí.

Okrem toho uvádza, že sa zvyšuje koncentrácia programov financovaných z európskych prostriedkov. Usmerňovací dokument Komisie týkajúci sa plánov hodnotenia na programové obdobie 2014 – 2020 predstavuje požiadavky na účinné kontrafaktuálne hodnotenie vplyvu a uvádza, že je jednoduchšie splniť všetky tieto podmienky s primeraným plánovaním od samého začiatku. Spravodajkyňa sa domnieva, že doteraz na posúdenie prípadov využitia EGF nebolo použité kontrafaktuálne hodnotenie vplyvu a že Komisia musí dodržiavať svoje vlastné odporúčania v tejto veci.

Miera samostatnej zárobkovej činnosti sa pohybovala od 44 % do 0 % s priemernou mierou samostatnej zárobkovej činnosti vo výške 5 %. Miera samostatnej zárobkovej činnosti závisela od rozsahu podpory podnikania v pôvodnom balíku EGF.

Európska pridaná hodnota

Európsku pridanú hodnotu je možné definovať ako mieru rozdielu, ktorý sa dosiahne prostredníctvom EGF v porovnaní so zásahmi členských štátov. Je dôležité merať tento prínos, keďže pomáha odôvodniť alebo spochybniť politické opatrenia EÚ, napríklad EGF.

Tento prínos sa môže merať štyrmi spôsobmi. Po prvé ide o účinok objemu, ktorý analyzuje, ako EGF dopĺňa existujúce opatrenia, a to buď prostredníctvom zintenzívnenia, rozšírenia, podporovania, zlepšenia alebo posilnenia aktívnych opatrení trhu práce alebo vnútroštátnych politík zamestnanosti. Z analyzovaných skutočností z mnohých prípadov využitia EGF vyplýva, že EGF mal značný účinok objemu.

Po druhé, opatrenia financované z EGF rozšírili existujúcu podporu pre skupiny a v oblastiach politiky, ktoré by inak neboli získali podporu, ako sú skupiny zahŕňajúce pracovníkov v hlavnom produktívnom veku, osoby, ktoré ešte majú zamestnanie a osoby s prisťahovaleckým pôvodom. Po tretie, financovanie z EGF podporilo miestne/regionálne inovácie, ktoré sa prijímajú na vnútroštátnej úrovni, ako aj vnútroštátne inovácie, ktoré sú potom prístupné.

Po štvrté, je dokázané, že zúčastnené organizácie dosiahli pozitívne výsledky v oblasti vzdelávania. To zahŕňa budovanie kapacít na efektívne riadenie týchto opatrení a vytváranie partnerstiev pri vykonávaní opatrení EGF.

Reformy EGF

EGF bol od roku 2006 predmetom niekoľkých reforiem. Patrí medzi ne zníženie kritérií zásahu z 1 000 prepustených pracovníkov na 500 prepustených pracovníkov. To znamená, že EGF sa stal dostupnejším pre regióny a pre menšie členské štáty. Existujú návrhy na ďalšie zníženie počtu prepúšťaných pracovníkov, stretli sa však so značným nesúhlasom. Spravodajkyňa je však presvedčená, že členské štáty by mali viac využívať článok 4 ods. 2, ktorým sa umožňuje podať žiadosť, ktorá nespĺňa prahovú hodnotu 500. Viaceré žiadosti už boli schválené na základe tohto článku.

Obdobie zásahu bolo predĺžené z 12 na 24 mesiacov. Mnohým príjemcom to umožnilo získať prístup k rozšíreným programom odbornej prípravy alebo vzdelávania. Obdobie 12 mesiacov bolo obmedzujúce, a to najmä vtedy, keď došlo k omeškaniu v členských štátoch pri uplatňovaní opatrení EGF, znamenalo to, že príjemcovia mali dosť obmedzený prístup k niektorým opatreniam.

Samostatne zárobkovo činné osoby majú teraz prístup k EGF. Spravodajkyňa považuje túto reformu za dôležitú, pretože v niektorých členských štátoch samostatne zárobkovo činné osoby majú menšiu sociálnu ochranu ako ostatní pracovníci. To môže odradiť osoby, ktoré chcú vytvárať pracovné miesta; EGF im ale môže poskytnúť rovnaké bezpečnostné siete ako ostatným pracovníkom.

NEET sú tiež zahrnutí do nového nariadenia. Zvyšuje to dosah EGF a je dokázané, že maximalizovanie počtu účastníkov môže priniesť úspory z rozsahu. Okrem toho je vyjadrením solidarity s mladými nezamestnanými v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti.

Úroveň spolufinancovania je pre niektoré členské štáty problémom; uprednostňujú využívanie napríklad ESF, pretože má vyššiu mieru spolufinancovania. Zvýšenie z 50 % na 60 % je významným krokom k motivovaniu týchto členských štátov, aby zvážili využitie EGF.

V súvislosti so začlenením krízového kritéria treba poznamenať, že počas rokov 2009 – 2011, keď platila krízová výnimka, počet žiadostí o príspevok z EGF výrazne vzrástol. V kontexte súčasného nariadenia sa uznáva, že vplyv krízy z roku 2007 v určitých odvetviach/krajinách pokračuje a že EGF by mal byť schopný reagovať na akúkoľvek novú celosvetovú finančnú alebo hospodársku krízu.

Správa Dvora audítorov

Správa Dvora audítorov obsahovala šesť záverov a tri odporúčania. Mnohé z nich sa už riešili v tejto správe, ale je vhodné zopakovať niektoré body. Predovšetkým treba, aby členské štáty stanovili kvantitatívne ciele v oblasti opätovného začlenenia a aby rozlišovali medzi EGF a inými opatreniami a takisto aby rozlišovali medzi dvomi hlavnými druhmi podpory z EGF. Jednou z výhrad voči EGF je, že niektoré členské štáty použili značné finančné prostriedky z EGF na kompenzovanie vnútroštátnych systémov na podporu príjmov pracovníkov. Dvor audítorov zastáva názor, že takéto využívanie európskych prostriedkov neprináša pridanú hodnotu, a preto je dôležité, aby členské štáty posúdili pridanú hodnotu konkrétne tohto druhu podpory.

Táto správa tiež kritizuje zdĺhavý postup schvaľovania EGF. Nedávne reformy však zaviedli rýchlejší postup a mnohé členské štáty začínajú vykonávať opatrenia hneď potom ako zašlú svoju žiadosť Komisii.

Jedným z odporúčaní Dvora audítorov bolo, aby inštitúcie EÚ zvážili možnosť prispôsobiť rámec ESF ako alternatívu k EGF. Mnohé dôvody podporujúce tento argument sa však riešili v novom nariadení, napríklad lehoty.

(1)

Nariadenie (EÚ) č. 1927/2006, článok 3.

(2)

Článok 7.1


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (25.5.2016)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k činnosti, vplyvu a pridanej hodnote Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014

(2015/2284(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean-Paul Denanot

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie, že EGF môže podporovať alebo dopĺňať opatrenia členských štátov v oblasti politiky zamestnanosti a sociálnej politiky, ale nemôže nahradiť primárnu činnosť a zodpovednosť vnútroštátnych orgánov, a preto by nemal nahrádzať vnútroštátne systémy na podporu príjmov pracovníkov; pripomína takisto, že členské štáty majú zodpovednosť spolufinancovať opatrenia EGF za podmienok stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a povinnosť účinne plniť rozpočet EGF;

2.  domnieva sa, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je cenným nástrojom, prostredníctvom ktorého EÚ poskytuje podporu a vyjadruje solidaritu s pracovníkmi a pomáha nezamestnaným vrátiť sa do práce a ktorého cieľom je prispievať k inteligentnému, inkluzívnemu a udržateľnému rastu a k podpore udržateľnej zamestnanosti v Európe; domnieva sa však, že existuje značný priestor na zlepšenie v súvislosti s EGF; domnieva sa najmä, že EGF by mohol priniesť lepšiu hodnotu za vynaložené prostriedky a lepšie sa zamerať na výsledky; domnieva sa, že EGF by počas nasledujúceho programového obdobia mal aj naďalej pôsobiť mimo viacročného finančného rámca;

3.  zastáva názor, že miera spolufinancovania vo výške 60 % by sa nemala zvyšovať;

4.  konštatuje, že v období rokov 2007 až 2014 požiadalo dvadsať členských štátov o celkovo 542,4 milióna EUR na 131 intervencií určených pre 121 380 pracovníkov;

5.  poznamenáva, že EGF má byť mechanizmom, ktorý poskytuje krátkodobú pomoc tam, kde treba rýchlo reagovať; vyjadruje poľutovanie nad tým, že priemerná doba schvaľovania pomoci EGF v rokoch 2007 až 2013 bola 303 dní; víta úsilie Komisie o zjednodušenie postupu podávania žiadostí; navrhuje, aby sa znížil počet úradných jazykov, do ktorých sa musí preložiť návrh rozhodnutia, čo by mohlo ušetriť najmenej dva týždne; zdôrazňuje, že akékoľvek ďalšie požadované preklady by mohla Komisia urobiť neskôr;

6.  poznamenáva, že v rokoch 2007 až 2014 osem členských štátov nevyužilo dostupnú podporu z EGF; vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky prípady, keď regulačné či administratívne alebo iné prekážky bránili účasti na EGF, a navrhla opatrenia na odstránenie týchto prekážok;

7.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili plnenie rozpočtu EGF tým, že umožnia väčšiu flexibilitu a účinnosť, so zameraním na výsledky, vplyv a pridanú hodnotu, a to bez ohrozenia vhodného a transparentného využívania finančných prostriedkov a dodržiavania pravidiel; zastáva názor, že postup podávania žiadostí by sa mal zrýchliť, aby sa fond mohol účinnejšie využívať pre prepustených pracovníkov; vyjadruje znepokojenie nad rozdielom medzi zdrojmi požadovanými z EGF a prostriedkami, ktoré vrátili členské štáty, pričom priemerná miera plnenia rozpočtu je iba 45 %; vyzýva preto Komisiu, aby dôkladne posúdila dôvody nízkej miery plnenia rozpočtu a navrhla opatrenia na riešenie existujúcich prekážok a zabezpečila optimálne využívanie finančných prostriedkov z fondu; konštatuje, že miera opätovného začlenenia do práce po ukončení pomoci z EGF značne kolíše od 4 % do 86 %, a preto zdôrazňuje, že sú dôležité aktívne a inkluzívne opatrenia trhu práce; konštatuje, že výdavky EGF v niektorých členských štátoch neustále dosahujú lepšie výsledky ako v iných; navrhuje, aby Komisia naďalej poskytovala usmernenia a umožnila členským štátom, aby si vymieňali osvedčené postupy pri používaní finančných prostriedkov z EGF, aby sa zabezpečila maximálna miera opätovného začlenenia do práce za každé vynaložené euro;

8.  poznamenáva, že podľa výskumnej služby Európskeho parlamentu poskytuje EGF najlepšiu pridanú hodnotu EÚ vtedy, keď sa používa na spolufinancovanie služieb pre prepustených pracovníkov, ktoré bežne neexistujú v rámci verejných služieb zamestnanosti členských štátov, a keď je pomoc zameraná na odbornú prípravu a na rekvalifikáciu, a nie na príspevky;

9.  víta takmer 50 % mieru opätovného začlenenia do zamestnania u pracovníkov, ktorým bola poskytnutá pomoc, v prípade žiadostí uzavretých v rokoch 2013 a 2014; trvá však na tom, že príspevky z EGF na zálohové financovanie jednotlivých odvetví by mali byť zamerané na budúcnosť s cieľom zabezpečiť, aby dotknutí pracovníci v odvetviach s potenciálom do budúcnosti zaručene získali udržateľné opätovné zamestnanie;

10.  berie na vedomie krátkodobý charakter EGF a zdôrazňuje potrebu väčšej synergie, doplnkovosti a koordinácie s ESF, EFRR a opatreniami financovanými na regionálnej a vnútroštátnej úrovni s cieľom pomáhať aj podnikom v ťažkostiach prostredníctvom prechodnej fázy vytvárania pracovných miest; na tento účel navrhuje, aby v súlade s tradíciami a zvykmi členských štátov žiadosti o financovanie z EGF mohli podávať orgány, ktoré riadia štrukturálne fondy v každom členskom štáte, za predpokladu, že regionálne riadiace orgány majú dostatočné správne a finančné zdroje, aby to zabezpečili; navrhuje, aby boli žiadosti o financovanie z EGF verejne prístupné;

11.  poznamenáva, že v niekoľkých prípadoch EGF vyššie náklady na opatrenia podľa článku 7 ods. 4 nariadenia o EGF oslabujú celkový vplyv investície EGF; vyzýva Komisiu, aby riešila problém takýchto nákladov zavedením limitov;

12.  je presvedčený, že širšie využívanie výnimky, pokiaľ ide o limity spôsobilosti, a využívanie v prospech malých a stredných podnikov, predĺženie referenčných období a možnosť začleniť prepustených pracovníkov, ktorí poskytujú súvisiace služby prepusteným zamestnancom referenčného podniku, by sa mali skúmať podrobne podľa jednotlivých prípadov s cieľom v každom prípade obmedziť skreslené použitie rozpočtových prostriedkov EGF;

13.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila existujúcu technickú pomoc členským štátom a aby s nimi intenzívnejšie komunikovala o formách pomoci, ktorá je k dispozícii v rámci EGF, s cieľom zvýšiť využívanie tohto fondu, a požaduje, aby sa žiadosti členských štátov o finančnú podporu z EGF a všetky príslušné dokumenty zverejňovali na webovej stránke Európskej komisie;

14.  domnieva sa, že ex post sociálna intervencia, často súvisiaca s vrátením finančných prostriedkov poskytnutých členskými štátmi, znamená, že aktivita Európskej únie na pomoc pracovníkom, ktorí boli prepustení, je neviditeľná; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju komunikáciu s národnými a miestnymi odborovými sieťami a širokou verejnosťou s cieľom lepšie podporiť sociálne opatrenia zo strany EÚ;

15.  vyzýva Komisiu, aby do svojho hodnotenia EGF v polovici trvania zahrnula špecifické kvalitatívne a kvantitatívne posúdenie podpory z EGF určenej mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), najmä vzhľadom na vykonávanie záruky pre mladých ľudí a potrebné synergie medzi vnútroštátnymi rozpočtami, ESF a iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI); zastáva názor, že po tejto analýze by sa výnimky týkajúce sa NEET mali predĺžiť na obdobie po roku 2017;

16.  žiada Komisiu, aby vykonala štúdie vplyvu globalizácie na jednotlivé odvetvia a aby z nich vyvodila návrhy, ktoré by podniky motivovali predvídať sektorové zmeny a pripraviť svojich zamestnancov včas na prepúšťanie.

17.  domnieva sa, že existuje dostatočný priestor na zlepšenie využitia EGF na projekty na podporu podnikania a zakladanie nových podnikov; vyzýva Komisiu, aby toto ďalej preskúmala;

18.  berie na vedomie obavy parlamentnej výskumnej služby týkajúce sa metodiky výpočtu prínosu EGF; poukazuje na potrebu dodatočných požiadaviek na ukazovatele výkonnosti;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

20

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Arthuis, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, José Manuel Fernandes, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Sophie Montel, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Urmas Paet, Paul Rübig, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Paul Tang, Daniele Viotti, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Anneli Jäätteenmäki, Georgios Kyrtsos, Andrej Plenković, Ivan Štefanec, Nils Torvalds

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Rainer Wieland


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (25.4.2016)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o činnosti, vplyve a pridanej hodnote Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014

(2015/2284(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Agnes Jongerius

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala dôkladné a pravidelné hodnotenia vplyvu ex ante a ex post zahŕňajúce potenciálne účinky na zamestnanosť, konkurencieschopnosť a hospodárstvo vrátane malých a stredných podnikov, pokiaľ ide o všetky obchodné dohody a relevantné legislatívne iniciatívy, a súčasne zabezpečila účinnú ex ante koordinácia medzi GR pre obchod a GR pre zamestnanosť; domnieva sa, že všetky sektory označené ako zraniteľné by sa mali pozorne sledovať a v prípade potreby by mali podliehať vhodným špecifickým opatreniam a že sociálni partneri vrátane predstaviteľov spoločností a odborov a členské štáty zúčastnené na vysokorizikových odvetviach by mali byť riadne informované a dostávať pomoc pri podávaní žiadostí;

2.  konštatuje, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) je nástroj solidarity zriadený na poskytovanie podpory pracovníkom prepusteným v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien, ako je globalizácia alebo finančná a hospodárska kríza; preto zdôrazňuje potrebu silnej súdržnosti medzi obchodnou a priemyselnou politikou, nakoľko obchodné dohody by mohli európske podniky vystaviť vyššej úrovni konkurencie s možným nepriaznivým vplyvom na zamestnanosť, ako aj potrebu spoločnej priemyselnej stratégie;

3.  pripomína oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Obchod pre všetkých – smerovanie k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497), v ktorom uznáva, že obchodné dohody môžu mať rušivý vplyv na niektoré regióny a pracovníkov, ak sa nová konkurencia preukáže ako príliš intenzívna, ale aj to, že EGF je veľmi dôležitým nástrojom, ktorý poskytuje významnú podporu komunitám, ktoré čelia strate pracovných miest, ako je to v prípade zatvárania závodov v EÚ v dôsledku medzinárodnej konkurencie;

4.  vzhľadom na skutočnosť, že EGF sa otvoril pre nové sektory, vyzýva členské štáty, aby na základe týchto hodnotení vplyvu spolu so sociálnymi partnermi vrátane zástupcov podnikov a odborov pripravili stratégie, ktoré umožnia predvídať predpokladané zmeny na trhu práce; zastáva preto názor, že financovanie, propagácia a úroveň jednoduchosti rozhodovacieho procesu v rámci EGF a koordinácia s ostatnými fondmi EÚ by sa mali posudzovať s cieľom naplniť potreby, ktoré môžu vzísť z týchto stratégií;

5.  vyzýva Komisiu, aby posilnila smernicu o informáciách a konzultáciách; zdôrazňuje, že zástupcovia pracovníkov a odborové zväzy by mali byť včas informované o všetkých plánoch na reštrukturalizáciu alebo rušenie prevádzok vyplývajúcich z účinkov obchodu, aby rokovania o vhodnom sociálnom pláne mohli prebehnúť za spravodlivých podmienok a s rovnakým prístupom k informáciám; domnieva sa, že týmto spôsobom by sa malo zabezpečiť, aby podniky prijali plnú zodpovednosť;

6.  vyzýva Parlament, aby organizoval pravidelné spoločné vypočutia Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci s cieľom prispieť k zlepšeniu koordinácie medzi obchodnou politikou a EGF a jej monitorovania;

7.  vyzýva Komisiu, aby znížila prah oprávnenosti, ktorý v súčasnosti predstavuje 500 prepustených pracovníkov, čo znamená, že v praxi sú oprávnené len veľké korporácie, ktoré sú globálne často ziskové; domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť pomoc zamestnancom menších podnikov v odvetviach, ktoré sú priamo postihnuté účinkami globalizácie, treba prah znížiť na 100 prepustených pracovníkov; vyzýva Komisiu, aby podporovala nielen zamestnancov spoločností zasiahnutých plánmi na prepúšťanie, ale aj zamestnancov vo všetkých dotknutých sektoroch vrátane subdodávateľov; vyzýva Komisiu, aby prejavila väčšiu pružnosť a ústretovosť pri využívaní EGF; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sumy, ktoré sú účelovo viazané v rámci fondu, musia príliš často najprv poskytnúť členské štáty;

8.  vyzýva Komisiu, aby EGF presmerovala na podporu MSP, ktoré sú hlavnými aktérmi dynamiky európskeho hospodárstva;

9.  vyzýva Radu a Komisiu, aby odblokovali nariadenia zamerané na modernizáciu nástrojov na ochranu obchodu (TDI), po ktorej budú rýchlejšie, účinnejšie, efektívnejšie a prístupnejšie aj pre MSP; zdôrazňuje, že účinné a reformované TDI by umožnili predchádzať potrebe využívať EGF na prípady sociálneho, environmentálneho alebo cenového dumpingu zo strany iných krajín;

10.  vyzýva Komisiu, aby súčasne vykonávala stratégiu na podporu spoločnej priemyselnej a investičnej politiky a posilnenie nástrojov EÚ na ochranu obchodu;

11.  vyzýva Komisiu, aby štatút trhového hospodárstva priznala obchodným partnerom iba vtedy, keď splnia všetkých päť kritérií, ktoré stanovila; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zaviedla jasnú a účinnú stratégiu, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa udelenia štatútu trhového hospodárstva tretím krajinám, s cieľom zachovať konkurencieschopnosť podnikov z EÚ a pokračovať v boji proti akejkoľvek forme nespravodlivej hospodárskej súťaže;

12.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila výnimku v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí aj na obdobie po roku 2017;

13.  súhlasí s Komisiou, že podstatou EGF je pomáhať ľuďom, ktorí prišli o zamestnanie v dôsledku otvorenejšieho obchodu; považuje za dôležitú úlohu EGF, aby zmierňoval dôsledky obchodných sporov a zabezpečil, že zaťaženie vyplývajúce zo spoločných politických rozhodnutí na úrovni EÚ sa rozdelí medzi členské štáty EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila podporu pre zamestnancov a spoločnosti zasiahnuté obchodnými konfliktmi; ďalej navrhuje vytvoriť zrýchlený mechanizmus vybavovania žiadostí týkajúcich sa obchodných sporov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

21.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

31

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, Marine Le Pen, David Martin, Emmanuel Maurel, Emma McClarkin, Anne-Marie Mineur, Alessia Maria Mosca, Franz Obermayr, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Hannu Takkula

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Klaus Buchner, Danuta Maria Hübner, Agnes Jongerius, Sander Loones, Bolesław G. Piecha, Frédérique Ries, Fernando Ruas, Lola Sánchez Caldentey, Judith Sargentini, József Szájer, Marita Ulvskog, Jarosław Wałęsa

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Rosa D’Amato, Emilian Pavel, Maurice Ponga, Marco Valli, Axel Voss


STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (28.4.2016)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o činnosti, vplyve a pridanej hodnote Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014

(2015/2284(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Marco Valli

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

−  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (nariadenie o EGF)(1),

−  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006 (nové nariadenie o EGF)(2),

−  so zreteľom na správu Komisie z 22. júla 2015 o činnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2013 a 2014 (COM(2015)0355),

−  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 7/2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii spolu s odpoveďami Komisie(3) (ďalej len správa Dvora audítorov),

A.  keďže Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol vytvorený na poskytovanie pomoci pracovníkom, ktorí boli prepustení v dôsledku veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu;

B.  keďže v článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 sa požaduje, aby Komisia predložila Parlamentu a Rade každé dva roky kvantitatívnu a kvalitatívnu správu o činnostiach EGF v predchádzajúcom roku;

C.  keďže EGF bol navrhnutý tak, aby sa ním riešili krátkodobé a nepredvídané núdzové situácie na rozdiel od Európskeho sociálneho fondu (ESF), z ktorého sa tiež poskytuje pomoc prepusteným pracovníkom, ale ktorého účelom je riešiť dlhodobé štrukturálne nerovnováhy, predovšetkým prostredníctvom programov celoživotného vzdelávania;

1.  konštatuje, že celková pomoc schválená z EGF od dátumu jeho prvého použitia do septembra 2015 dosiahla výšku približne 545 miliónov EUR z rozpočtu Únie a približne 390 miliónov EUR z rozpočtov členských štátov pri súhrnnom počte 139 schválených žiadostí z členských štátov;

2.  považuje za potrebné energickejšie presadzovať využívanie EGF s cieľom predchádzať a čeliť procesom premiestňovania podnikov, ako aj jeho využívanie na zmiernenie odvetvových kríz vzniknutých v dôsledku výkyvov cien a dopytu vo svete;

3.  na základe správy Dvora audítorov berie na vedomie, že takmer všetci oprávnení pracovníci mohli využiť personalizované opatrenia EGF; poukazuje na to, že služby ponúkané potenciálnym príjemcom boli vo všeobecnosti prispôsobené ich potrebám, a preto sa mohli očakávať aj výsledky; okrem toho konštatuje, že podpora z EGF bola vo všeobecnosti dobre koordinovaná s opatreniami z ESF a národných trhov práce tak, že jestvujúce opatrenia dopĺňali dodatočné opatrenia z EGF osobitne navrhnuté na riešenie potrieb pracovníkov;

4.  žiada Komisiu, aby sa v rámci EGF zohľadňovali špecifické potreby samostatne zárobkovo činných osôb; zdôrazňuje, že premiestňovanie podnikov a iné javy globalizácie, ako je napríklad tzv. hospodárstvo spoločného využívania zdrojov a robotika, majú vplyv na významné odvetvia európskeho hospodárstva, v ktorých je čoraz viac samostatne zárobkovo činných osôb;

5.  poukazuje na to, že v niektorých prípadoch neboli do podpory z EGF zahrnutí prepustení pracovníci, ktorých predtým zamestnávali dodávatelia postihnutých podnikov; uznáva vysvetlenie Komisie, že postihnutí pracovníci z radov dodávateľov neboli nikdy vylúčení úmyselne, pretože Komisia sa spolu s členskými štátmi usiluje dosiahnuť rozumnú rovnováhu medzi komplexným pokrytím a časom potrebným na prípravu a predkladanie žiadostí; konštatuje, že Komisia by mala podrobne uvádzať sektory, v ktorých pracovníci pravdepodobne nájdu zamestnanie, a to, či ponúkaná odborná príprava zodpovedá budúcemu hospodárskemu vývoju a potrebám pracovného trhu v regiónoch postihnutých prepúšťaním;

6.  žiada Komisiu, aby znížila prah oprávnenosti na využívanie EGF, ktorý v súčasnosti predstavuje 500 prepustených zamestnancov, na 100 prepustených zamestnancov v prípade stredných podnikov a 50 prepustených zamestnancov v prípade malých podnikov, aby sa tak zaistila pomoc pre pracovníkov malých a stredných podnikov, ktorí sú spravidla najviac postihnutí účinkami globalizácie;

7.  konštatuje, že hoci ESF nie je určený na riešenie nepredvídateľných udalostí, všetky opatrenia z nariadenia o EGF možno uplatniť aj v rámci ESF; poznamenáva, že hlavnými dôvodmi prečo niektoré členské štáty uprednostňujú ESF pred EGF sú vysoká miera spolufinancovania pri ESF, rýchlejšie vykonávanie ESF, nedostatok predbežného financovania v rámci EGF, zdĺhavý postup schvaľovania v rámci EGF a reštriktívnejšie podmienky EGF;

8.  poznamenáva, že v mnohých prípadoch majú členské štáty ďalšie ťažkosti pri preukazovaní toho, že hromadné prepúšťanie je v súlade s intervenčnými kritériami EGF, a že táto úloha je ešte náročnejšia, ak ide o niekoľko malých a stredných podnikov; vyzýva preto Komisiu, aby riešila uvedené nedostatky s cieľom dosiahnuť, aby bol EGF pre prepustených pracovníkov účinným riešením;

9.  domnieva sa, že kvalitu a dostupnosť údajov o opätovnom začlenení negatívne ovplyvnilo viacero faktorov; poukazuje na to, že členské štáty vo všeobecnosti nestanovili kvantitatívne ciele opätovného začleňovania a že v niektorých prípadoch verejné alebo súkromné služby zamestnanosti pri zbere údajov o opätovnom začlenení systematicky nerozlišovali medzi EGF, ESF a ostatnými vnútroštátnymi opatreniami; žiada Komisiu, aby každoročne predkladala úplné vyhodnotenie výsledkov každej intervencie EGF a aby poskytovala údaje o žiadostiach o uplatnenie EGF, ktoré na úrovni Komisie neboli schválené a súvisiace zdôvodnenia;

10.  zdôrazňuje, že od orgánov členských štátov sa nepožadovalo, aby rozlišovali medzi aktívnymi opatreniami trhu práce, ako je napríklad odborné vzdelávanie a samostatná zárobková činnosť, a podporou príjmu zamestnancov; okrem toho poukazuje na neprítomnosť osobitných informácií umožňujúcich identifikáciu projektov spolufinancovaných z ESF, ktoré by mohli splniť intervenčné kritériá EGF s cieľom pomôcť zmerať účinnosť EGF; žiada Komisiu, aby túto otázku preskúmala a predložila správu o počte a rozsahu projektov ESF, ktoré sú v súlade s intervenčnými kritériami EGF;

11.  konštatuje, že Komisia vylepšila databázu EGF, v ktorej sa na štatistické účely uchovávajú kvantitatívne údaje o prípadoch použitia EGF, čím sa členským štátom uľahčilo predkladanie žiadostí a Komisii analýza a porovnávanie údajov o prípadoch použitia EGF; ďalej konštatuje, že Komisia zahrnula EGF do spoločného systému na finančné hospodárenie, čoho dôsledkom by malo byť predkladanie správnejších a úplnejších žiadostí a ďalšie zníženie času potrebného na predloženie žiadosti členským štátom, ktorú má schváliť Parlament a Rada; konštatuje, že v záujme transparentnosti a demokratickej zodpovednosti by Komisia mala zaručiť verejný prístup ku všetkým dokumentom súvisiacim s prípadmi použitia EGF;

12.  poukazuje na to, že v žiadostiach o mobilizáciu EGF chýbajú presné údaje o podnikoch, ktorých zamestnancov sa týkajú opatrenia súvisiace s EGF; žiada Komisiu, aby poskytla presnejšie údaje a posúdila, či k uzavretiu podnikov a/alebo prepúšťaniu došlo v dôsledku toho, že dané podniky premiestnili výrobu do tretích krajín alebo do iných členských štátov, ktoré uplatňujú agresívnu fiškálnu politiku, aby prilákali investície; žiada Komisiu, aby uvažovala o nástroji, ktorý by pre podniky, ktoré premiestňujú výrobu mimo EÚ, stanovil záväzok, aby prispeli k opatreniam opätovného začlenenia prepustených pracovníkov;

13.  domnieva sa, že EGF by mal dokázať poskytovať finančný príspevok urýchlene, aby sa maximalizoval vplyv a aby sa postihnutým pracovníkom umožnilo využiť financované opatrenia čo najskôr po prepustení; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že podľa správy Dvora audítorov je priemerná dĺžka postupu schvaľovania EGF 41 týždňov; uznáva, že Komisia sa snaží podľa možností minimalizovať oneskorenia; ďalej konštatuje, že podľa platných pravidiel niektoré časti postupu nemožno skrátiť; vyzýva Komisiu, aby predložila informácie o tom, či zmeny v jej elektronických žiadostiach a formulároch pomohli pri skracovaní postupu EGF;

14.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, že nariadenie o EGF neobsahuje ciele kvantitatívne ciele opätovného začleňovania a že rôzne opatrenia EGF možno posudzovať inými spôsobmi; zdôrazňuje, že je zložité jasne vyhodnotiť úspech tohto nástroja a jeho skutočný prínos ako jediného nástroja na opätovné začleňovanie pracovníkov; poukazuje na to, že koordinovaný balík personalizovaných služieb spolufinancovaných z EGF by sa mal vyvážiť inými akciami a mal by tieto akcie dopĺňať, aby sa poskytla pridaná hodnota EÚ s jasnými a viditeľnými prínosmi pre Úniu a jej občanov;

15.  pripomína, že finančné príspevky z EGF by mali byť zamerané najmä na aktívne opatrenia trhu práce, ktorých cieľom je rýchle opätovné začlenenie prijímateľov do udržateľného zamestnania, a to buď v rámci alebo mimo ich pôvodného odvetvia činnosti; poukazuje na to, že vo všetkých prípadoch, ktoré boli predmetom auditu správy Dvora audítorov, sa identifikovali opatrenia na poskytovanie podpory príjmu pre pracovníkov a že tieto podporné opatrenia tvorili 33 % nákladov preplatených vo všetkých prípadoch využitia EGF; poukazuje na to, že nové nariadenie o EGF obmedzuje náklady osobitných, časovo obmedzených opatrení, ako sú príspevky na hľadanie práce a náborové stimuly pre zamestnávateľov, na 35 % celkových nákladov koordinovaného balíka, a že akcie podporované z EGF nie sú určené ako náhrada pasívnych opatrení sociálnej ochrany poskytovaných členskými štátmi z ich vnútroštátnych systémov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

20.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

23

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Dennis de Jong, Martina Dlabajová, Luke Ming Flanagan, Ingeborg Gräßle, Bogusław Liberadzki, Verónica Lope Fontagné, Dan Nica, Georgi Pirinski, Petri Sarvamaa, Claudia Schmidt, Bart Staes, Michael Theurer, Marco Valli, Derek Vaughan, Anders Primdahl Vistisen, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Richard Ashworth, Caterina Chinnici, Cătălin Sorin Ivan, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Marian-Jean Marinescu, Markus Pieper, Julia Pitera, Miroslav Poche, Patricija Šulin

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Georg Mayer

(1)

Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.

(3)

Ú. v. EÚ C 182, 27.6.2013, s. 3.


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (20.4.2016)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o činnosti, vplyve a pridanej hodnote Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014

(2015/2284(INI))

Spravodajca: Tamás Deutsch

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že z hodnotenia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) vyplynulo, že výsledky zásahov tohto fondu sú ovplyvnené takými faktormi, ako je úroveň vzdelania a kvalifikácie dotknutých pracovníkov, ako aj absorpčná schopnosť príslušných trhov práce a HDP prijímajúcich krajín; zdôrazňuje, že tieto faktory sú zväčša ovplyvňované dlhodobými opatreniami, ktoré možno účinne podporovať prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF); poukazuje na potrebu zohľadňovať tieto faktory a miestnu situáciu na trhu práce vždy, keď sa má poskytnúť pomoc z EGF, a zároveň zabezpečiť čo najkratší možný čas medzi žiadosťou o príspevok a pomocou z fondu; vyjadruje poľutovanie nad oneskoreniami a prekážkami vykonávania vyplývajúcimi z nepružnosti určitých opatrení EGF a chýbajúcich vnútroštátnych právnych predpisov v niektorých členských štátoch a zdôrazňuje, že financovanie z EGF sa musí stať flexibilnejšie;

2.  poznamenáva, že hoci tematický rozsah a oblasti intervencie EŠIF (najmä ESF) a EGF sú často podobné, EGF bol vytvorený, aby rýchlo reagoval na situácie, ktoré môžu vzniknúť, zatiaľ čo EŠIF fungujú v rámci viacročného cyklu plánovania; poznamenáva, že na to, aby sa dosiahli rýchlejšie a účinnejšie výsledky, je nevyhnutná väčšia súčinnosť medzi EGF a EŠIF; zdôrazňuje EŠIF bi mali pôsobiť ako nadväzujúce opatrenia v oblasti podpory EGF podnecovaním investícií, celkového rastu a vytvárania pracovných miest; zdôrazňuje, že zásahy EGF by sa mali koordinovať s existujúcimi programami EÚ, ako napríklad iniciatívami podporujúcimi zamestnanosť mladých ľudí, národnými programami a stratégiami a súkromnými zdrojmi s cieľom pomôcť ľuďom zamestnať sa a podporiť podnikanie, najmä v regiónoch a sektoroch, ktoré trpia nepriaznivými účinkami globalizácie a reštrukturalizácie hospodárstva; je znepokojený nedostatočným hodnotením efektívnosti a účinnosti EGF a žiada podrobnejší prehľad financovania a využívania podľa jednotlivých členských štátov;

3.  naliehavo žiada Komisiu, aby v procese vykonávania EGF vrátane svojej ďalšej správy a v budúcich návrhoch poskytla informácie o druhu a kvalite pracovných miest, ktoré si našli ľudia opätovne začlenení do trhu práce, a o strednodobom a dlhodobom trende, pokiaľ ide o mieru opätovného začlenenia vďaka intervenciám EGF; vyzýva Komisiu, aby v rámci merania výkonnosti EGF z hľadiska zamestnanosti a profesijnej rekvalifikácie príjemcov poskytla jasnejšie ukazovatele o odvetviach, v ktorých by pracovníci mohli nájsť zamestnanie, a informácie o tom, či je ponuka odbornej prípravy prispôsobená hospodárskym vyhliadkam a potrebám trhu práce v regiónoch postihnutých prepúšťaním; vzhľadom na vyššie uvedené vyzýva Komisiu, aby brala do úvahy ďalšie vyhliadky trhu práce do budúcnosti a skutočne požadované zručnosti pri vytváraní opatrení podporovaných z EGF, a aby vo svojej správe a hodnotení poskytla podrobnú analýzu splnenia tejto požiadavky; žiada o podrobné posúdenie dôvodov, ktoré členským štátom, ktoré majú záujem, bránia podať žiadosť o podporu z EGF napriek existujúcim potrebám, a možných riešení, ako prispôsobiť prahové hodnoty oprávnenosti;

4.  poukazuje na dôležitosť vypracovania koordinovaného balíka personalizovaných služieb pre pracovníkov, a to v konzultácii so sociálnymi partnermi a regionálnymi orgánmi;

5.  domnieva sa preto, že presmerovanie zdrojov na investície, ktoré prispievajú k rastu a zamestnanosti, vzdelávaniu, zručnostiam geografickej mobilite pracovníkov a podmienkam na trhu práce je veľmi dôležité v záujme ďalšej konsolidácie účinkov opatrení na boj proti dôsledkom krízy; víta, že v tomto kontexte sa výskum a inovácie zrejme objavujú v oblastiach, pre ktoré Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) vyčlenil najviac prostriedkov v súčasnom programovom období;

6.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť využívanie EGF podporou dopytu zo strany členských štátov, čo si vyžiada výrazné zvýšenie jeho financovania a zvýšenie miery spolufinancovania EÚ, a vyzýva Komisiu, aby zvážila zvýšenie úrovne maximálnej výšky podpory z EGF zo 60 % na 85 % v regiónoch, kde je celková úroveň nezamestnanosti výrazne vyššia ako priemer krajiny; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojich hodnoteniach EGF nedoplnila analýzu príjemcov podľa regiónov, ktorá by mohla ukázať, ako sa využíva podpora z EGF, ktorá smeruje do regiónov členských štátov s už značnou mierou nezamestnanosti alebo vysokou štrukturálnou nezamestnanosťou v podporovanom odvetví; zároveň naliehavo vyzýva členské štáty, aby regiónom umožnili zohrávať väčšiu úlohu v procese podávania žiadostí o financovanie;

7.  pripomína, že EŠIF významne prispievajú k odvracaniu hospodárskych a sociálnych dôsledkov krízy, zmierňovaniu negatívneho vplyvu globalizácie a k podpore dlhodobých cieľov v oblastiach udržateľnej zamestnanosti a rastu; zdôrazňuje, že v záujme udržateľného boja proti nezamestnanosti a prepúšťaniu prostredníctvom účinného prideľovania zdrojov a užšej koordinácie a súčinnosti, najmä medzi ESF a EFRR, by sa mali uprednostniť integrované prístupy založené na programoch financovaných z viacerých fondov; je pevne presvedčený, že integrovaná stratégia založená na programoch financovaných z viacerých fondov by znížila riziko premiestnenia a vytvorila priaznivé podmienky na návrat priemyselnej výroby do EÚ;

8.  domnieva sa, že efektívne prideľovanie zdrojov znamená dodržiavať zásadu subsidiarity a nie zdvojovať podporu, ktorú by mohli lepšie poskytnúť členské štáty; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby priame platby z EGF nenahrádzali ani nedopĺňali vnútroštátne dávky v nezamestnanosti, a aby dôkladnejšie zvážila odporúčanie č. 2 z osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 7 (2013);

9.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prístup verejnosti ku všetkým dokumentom týkajúcim sa prípadov EGF s cieľom zvýšiť transparentnosť procesu rozhodovania a financovania ako celku;

10.  konštatuje, že inovácie a efektívne využívanie zdrojov sú kľúčom k obnove priemyslu a hospodárskej diverzifikácii, čo je zase veľmi dôležité pre boj proti vplyvom štrukturálnych zmien v regiónoch a sektoroch, ktoré sú najviac zasiahnuté globalizáciou alebo hospodárskou a finančnou krízou, a v tejto súvislosti pripomína úlohu stratégií inteligentnej špecializácie;

11.  je však znepokojený na jednej strane zlepšovaním výkonnosti regiónov a veľkými rozdielmi v nej a na druhej strane zistenými nedostatkami v implementácii stratégií inteligentnej špecializácie v členských štátoch; v tejto súvislosti berie na vedomie iniciatívy Komisie, ako napríklad tematické platformy inteligentnej špecializácie a strategické európske partnerstvá klastrov v oblasti inteligentnej špecializácie, a žiada Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o ich vykonávaní;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že priemerný podiel samostatne zárobkovo činných osôb vo všetkých prípadoch podpory z EGF predstavuje iba 5 % z celkovej miery opätovného začlenenia do práce; v tejto súvislosti pripomína potrebu využívať a programovať podporu z EŠIF tak, aby sa podporilo pozitívne vnímanie a potenciál samostatnej zárobkovej činnosti, podnikania a zakladania podnikov, ktoré sú zamerané na vytváranie nových služieb, najmä vo vidieckych oblastiach, pretože v tomto ohľade tieto oblasti v súčasnosti zaostávajú za mestskými oblasťami;

13.  konštatuje, že v súčasnosti je podanie žiadosti o financovanie z EGF podmienené prepustením 500 pracovníkov z jedného podniku, ale menšie členské štáty tento limit dosahujú ťažšie ako väčšie členské štáty, preto by súčasná minimálna prahová hodnota mala zodpovedať vnútroštátnym mieram zamestnanosti a nemala by byť obmedzená na kvótu;

14.  poznamenáva, že v niektorých prípadoch EGF je počet cieľových príjemcov príliš nízky v porovnaní s celkovým počtom oprávnených príjemcov, čo znemožňuje, aby investované finančné prostriedky mali optimálny miestny alebo regionálny vplyv;

15.  v záujme maximálnej efektívnosti intervencií EGF a podpory rýchleho opätovného začlenenia prepustených pracovníkov do trhu práce vyzýva inštitúcie EÚ a národné a regionálne/miestne orgány, aby zjednodušili a urýchlili rozhodovací proces a zabezpečili včasné platby z EGF príjemcom, pretože priemerná lehota schvaľovania žiadostí o príspevok z EGF je 303 dní, t. j. 10 mesiacov, sa musí skrátiť s cieľom maximalizovať očakávané výsledky; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je nevyhnutné posilniť kapacity členských štátov, aby mohli rýchlejšie a efektívnejšie zostavovať žiadosti;

16.  víta opatrenia na podporu podnikania vo forme grantov pre začínajúce podniky, stimulov podnikania a služieb pre nových podnikateľov; domnieva sa, že takéto opatrenia budú užitočnejšie, ak sa účastníkom poskytnú v kombinácii;

17.  berie na vedomie úspech EGF v prípade príjemcov mladších ako 25 rokov; berie na vedomie neúspech pri príjemcoch starších ako 55 rokov; žiada, aby sa zlepšili metódy uplatňované v rámci EGF v prípade starších príjemcov a aby sa nabádalo k jeho používaniu na opätovné začlenenie mladých ľudí do trhu práce;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch EGF predstavujú opatrenia podľa článku 7 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 – činnosti súvisiace s prípravou, riadením, informovanosťou a propagáciou, kontrolou a podávaním správ – pomerne veľkú časť celkových nákladov, čo vedie k tomu, že investície EÚ sú pohltené administratívnymi postupmi, namiesto toho, aby boli zamerané na viac príjemcov;

19.  poznamenáva, že pri viacerých vykonaných opatreniach EGF možno intervenčné kritériá podľa článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 považovať za príliš flexibilné, čo spochybňuje jasné ciele nástroja financovania na miestnej a regionálnej úrovni;

20.  odporúča, aby Komisia a členské štáty zostavili štatistiku o potenciálnych stratách pracovných miest mužov a žien s cieľom určiť najlepší spôsob, ako využiť financovanie;

21.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala financované činnosti a pritom mala na pamäti potrebu zabezpečiť, aby najzraniteľnejší príjemcovia neboli pripravení o zdroje a aby sa zdroje využívali čo najúčinnejšie;

22.  odporúča, aby Komisia podporila členské štáty v rozvoji inovačných opatrení a programov, ktoré členským štátom pomôžu lepšie využívať EGF.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

19.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

29

5

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Bill Etheridge, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Andrew Lewer, Louis-Joseph Manscour, Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg, Jens Nilsson, Lambert van Nistelrooij, Andrey Novakov, Konstantinos Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Julia Reid, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Monika Vana, Derek Vaughan, Kerstin Westphal

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Buda, Salvatore Cicu, Viorica Dăncilă, Andor Deli, Ivana Maletić, Maurice Ponga, Davor Škrlec


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (25.4.2016)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o činnosti, vplyve a pridanej hodnote Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014

(2015/2284(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Vilija Blinkevičiūtė

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže zásady rodovej rovnosti a nediskriminácie, ktoré patria medzi základné hodnoty Únie a sú začlenené v stratégii Európa 2020, by sa mali zabezpečiť a podporovať pri vykonávaní Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii;

B.  keďže miera opätovného zamestnávania žien je vyššia ako v prípade mužov, ale u žien ide väčšinou o dočasné a nestabilné pracovné miesta, pretože ženy, ktoré si hľadajú zamestnanie alebo sa zúčastňujú na rekvalifikácii, majú súčasne opatrovateľské povinnosti voči členom rodiny a stretávajú sa s nedostatkom cenovo dostupných a vysokokvalitných zariadení starostlivosti o deti a chorých;

C.  keďže ženy sú neprimerane postihnuté krízou a politikou úspor;

1.  konštatuje, že rozdiely v rodovom profile príjemcov pomoci z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), medzi ktorými je v priemere 33 % žien a 67 % mužov, závisia od odvetvia a od toho, či v ňom tradične prevládajú muži alebo ženy(1);

2.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila osobitnú situáciu žien, a teda zabezpečila, aby pomoc z EGF pomáhala rovnako ženám i mužom;

3.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zachovali ustanovenia súčasného nariadenia o EGF týkajúcich sa náhrad pre opatrovateľov, aby sa umožnila podpora žien s opatrovateľskými povinnosťami(2); konštatuje, že tieto opatrenia nesmú nahradiť záväzky členských štátov; zdôrazňuje, že členské štáty a zamestnanci musia vypracovať pružné podmienky zamestnania a odbornej prípravy, ktoré umožnia zdieľanú starostlivosť o deti a rodičovstvo pre ženy a mužov;

4.  vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala údaje o tom, aký objem z fondu EGF bol pridelený vo forme náhrad pre opatrovateľov, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 písm. b) súčasného nariadenia o EGF, a ako tento objem ovplyvňuje mieru opätovného zamestnávania žien z radov prijímateľov;

5.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali opatrenia na opätovné zamestnávanie v miestnych komunitách, kde došlo k hromadnému prepúšťaniu, s cieľom zabrániť tomu, aby sa nezamestnaní sťahovali inam a zanechávali na mieste rodinu alebo deti; v tejto súvislosti konštatuje, že toto je obzvlášť dôležité v prípade prepustených pracovníčok, ktorých geografická flexibilita môže byť z dôvodu rodinných opatrovateľských povinností menšia;

6.  konštatuje, že priemerná miera samostatnej zárobkovej činnosti všetkých príjemcov podpory z EGF dosahuje 5 %, a vyzýva Komisiu, aby v rámci EGF zaviedla opatrenia na propagáciu a podporu podnikania, najmä podnikania žien a sociálneho podnikania; zdôrazňuje význam podnikateľského a celoživotného vzdelávania v tomto kontexte, a najmä poradenstva a partnerských sietí; pripomína potenciál podnikania, družstiev, vzájomných spoločností a alternatívnych obchodných modelov pri posilňovaní postavenia žien a podpore sociálneho začleňovania; pripomína, že prioritou EGF musia byť programy, ktoré pomáhajú ženám a dievčatám vstúpiť do odvetví, kde tradične dominujú muži, napríklad IKT, veda, matematika, inžinierstvo a technológie (STEM), a že synergie medzi odvetviami STEM a umením a tvorivými odvetviami (STEAM) majú veľký potenciál inovácií a zvýšenej účasti žien; vyzýva členské štáty, Komisiu a zamestnancov, aby zdôrazňovali začleňovanie žien a dievčat, najmä mladých ľudí, ktorí sa nevzdelávajú, do programov EGF, STEM a STEAM;

7.  zdôrazňuje, že pomoc z EGF kladne prispela k riešeniu významných sociálnych problémov a problémov na trhu práce, zvýšila sociálnu súdržnosť, umožnila ľuďom znovu nájsť zamestnanie a tak aj prispievať k príjmu domácností, alebo zostať aktívnym pri hľadaní zamestnania a vyhnúť sa negatívnym pascám nezamestnanosti; navyše konštatuje, že opätovné zamestnávanie predchádza odlivu pracovnej sily a nútenej mobilite; zdôrazňuje, že EGF by mal tiež prispievať k vytváraniu udržateľných a dôstojných pracovných miest; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať mladým ženám;

8.  ľutuje, že nie sú k dispozícii údaje rozdelené podľa pohlavia v hodnotení prípadov vykonávania EGF na úrovni členských štátov, a preto vyzýva členské štáty, aby zbierali takéto údaje;

9.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala a vyhodnocovala rozpočet EGF, aby bolo možné posúdiť dlhodobý vplyv na príjemcov podpory z EGF, najmä pokiaľ ide o rodový profil;

10.  vyzýva regionálne a miestne príslušné orgány, sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti, aby koordinovali úsilie medzi aktérmi na trhu práce na zlepšenie prístupu k finančnej podpore z EGF v prípadoch budúceho prepúšťania; okrem toho vyzýva na lepšie zapojenie sociálnych partnerov do činností monitorovania a hodnotenia fondu a na to, aby podnecovali zástupcov zúčastnených strán žien, aby zabezpečili väčšiu pozornosť rodovým aspektom;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

19.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

28

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Catherine Bearder, Beatriz Becerra Basterrechea, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Maria Corazza Bildt, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Angelika Mlinar, Maria Noichl, Marijana Petir, Pina Picierno, João Pimenta Lopes, Terry Reintke, Jordi Sebastià, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa Estaràs Ferragut, Kostadinka Kuneva, Constance Le Grip, Evelyn Regner, Marc Tarabella

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Julia Reid, Marco Zanni

(1)

Ex-post hodnotenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) - záverečná správa, generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť a sociálne záležitosti a začlenenie - Európska komisia, august 2015.

(2)

Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006, Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

21.6.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

48

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Marian Harkin, Czesław Hoc, Danuta Jazłowiecka, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Javi López, Morten Løkkegaard, Thomas Mann, Dominique Martin, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Marek Plura, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Romana Tomc, Yana Toom, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Georges Bach, Lynn Boylan, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Joachim Schuster, Csaba Sógor, Neoklis Sylikiotis, Flavio Zanonato, Gabriele Zimmer

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Paul Tang


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

48

+

PPE Group

 

S&D Group

ECR Group

ALDE Group

GUE/NGL Group

Verts/ALE Group

EFDD Group

ENF Group

NI

Georges Bach, David Casa, Danuta Jazłowiecka, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Ádám Kósa, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Thomas Mann, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Csaba Sógor, Romana Tomc

Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Ole Christensen, Elena Gentile, Jan Keller, Javi López, Edouard Martin, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Joachim Schuster, Paul Tang, Marita Ulvskog, Flavio Zanonato

Arne Gericke, Czesław Hoc

Enrique Calvet Chambon, Martina Dlabajová, Marian Harkin, Morten Løkkegaard, Yana Toom, Renate Weber

Lynn Boylan, Paloma López Bermejo, Neoklis Sylikiotis, Gabriele Zimmer

Terry Reintke, Tatjana Ždanoka

Laura Agea, Daniela Aiuto, Tiziana Beghin

Mara Bizzotto, Dominique Martin

Lampros Fountoulis

0

-

 

 

0

0

 

 

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia