Postup : 2016/2058(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0232/2016

Predkladané texty :

A8-0232/2016

Rozpravy :

PV 12/09/2016 - 18
CRE 12/09/2016 - 18

Hlasovanie :

PV 13/09/2016 - 4.15
CRE 13/09/2016 - 4.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0334

SPRÁVA     
PDF 558kWORD 226k
15.7.2016
PE 582.058v02-00 A8-0232/2016

o stratégii EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia

(2016/2058(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca: Adam Gierek

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stratégii EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia

(2016/2058(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194,

–  so zreteľom na parížsku dohodu uzatvorenú v decembri 2015 na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (COP 21),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0051),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 23. a 24. októbra 2014 o rámci politiky v oblasti klímy a energetiky do roku 2030,

–  so zreteľom na tretí energetický balík,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k európskej energetickej únii(4),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0232/2016),

A.  keďže takmer 50 % konečnej spotreby energie v EÚ sa využíva pri vykurovaní a chladení, z čoho 80 % sa využíva v budovách; keďže odvetvie vykurovania a chladenie by malo zohľadniť parížsku dohodu z roku 2015 o zmene klímy (COP 21); keďže je potrebné, aby odvetvie vykurovania a chladenia, ktoré je zlučiteľné s cieľmi EÚ v oblasti energetiky a klímy, využívalo 100 % energie z obnoviteľných zdrojov najneskôr do konca roka 2050, čo sa dá dosiahnuť len znížením našej spotreby energie a plným uplatňovaním zásady energetickej efektívnosti na prvom mieste/energetickej efektívnosti ako prvého paliva;

B.  keďže každé ďalšie 1 % ušetrenej energie zníži dovoz plynu o 2,6 %(5);

C.  keďže je nevyhnutné vynaložiť viac úsilia na zníženie požiadaviek na vykurovanie v budovách a v prípade zostávajúcich požiadaviek prejsť od individuálneho vykurovania spaľovaním dovážaných fosílnych palív k udržateľným možnostiam vykurovania a chladenia v súlade s cieľmi EÚ do roku 2050;

D.  keďže budovy predstavujú obrovský podiel na celkovej konečnej spotrebe energie a keďže vyššia energetická efektívnosť budov a programy na reagovanie na dopyt môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri vyrovnávaní a uspokojovaní dopytu v čase špičky, čo povedie k znižovaniu nadmerných kapacít a nákladov na výrobu, prevádzku a prepravu;

E.  keďže sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie pri vykurovaní a chladení pomaly zvyšuje a v roku 2012 predstavoval až 18 % dodávok primárnej energie, ale naďalej existuje obrovský potenciál na všetkých úrovniach, a podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie a energie z regenerovaného tepla pri vykurovaní a chladení v členských štátoch by sa mal ďalej zvyšovať;

F.  keďže trh EÚ s vykurovaním a chladením je fragmentovaný v dôsledku jeho miestnej povahy a rôznych technológií a zainteresovaných hospodárskych hráčov; keďže miestny a regionálny rozmer sú kľúčové na vymedzenie správnych politík vykurovania a chladenia, na plánovanie a budovanie infraštruktúry vykurovania a chladenia a na konzultovanie so spotrebiteľmi s cieľom odstrániť prekážky, zefektívniť a zlepšiť udržateľnosť vykurovania a chladenia;

G.  keďže biomasa predstavuje 89 % celkovej spotreby tepla z obnoviteľných zdrojov energie v EÚ a 15 % celkovej spotreby tepla v EÚ a má veľký potenciál prinášať ďalšie významné a nákladovo efektívne riešenia rastúceho dopytu po teple;

H.  keďže odvetvie vykurovania a chladenia je najlepším príkladom toho, aký dôležitý je holistický prístup založený na integrovaných systémoch zahŕňajúci horizontálne prístupy k modelu energetického systému vrátane hospodárstva v širšom rozsahu;

I.  keďže podiel primárnej energie z fosílnych palív pri vykurovaní a chladení je naďalej veľmi vysoký a dosahuje 75 %, a predstavuje preto hlavnú prekážku pri dekarbonizácii, v dôsledku čoho sa urýchľuje zmena klímy a vznikajú značné škody na životnom prostredí; keďže odvetvie vykurovania a chladenia by malo plne prispievať k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky, a dotácie na využívanie fosílnych palív v tomto odvetví by sa mali postupne zastaviť v súlade so závermi Európskej rady z 22. 5. 2013 v súlade s miestnymi podmienkami;

J.  keďže sa odhaduje, že množstvo tepla vyrobeného priemyselnými alebo inými komerčnými procesmi, ktoré následne zbytočne unikne do ovzdušia alebo vody (namiesto toho, aby sa využilo produktívnym spôsobom), postačuje na pokrytie všetkých požiadaviek EÚ týkajúcich sa vykurovania obytných a nebytových budov;

K.  keďže budovy produkujú asi 13 % všetkých emisií CO2 v EÚ;

L.  keďže využívanie pokrokových, účinných systémov vykurovania či chladenia budov musí ísť ruka v ruke s procesom tepelnej izolácie homogénnym spôsobom, čím sa zníži dopyt po energii a náklady pre spotrebiteľov a prispeje sa k zmierneniu energetickej chudoby, ako aj k tvorbe kvalifikovaných miestnych pracovných miest;

M.  keďže opatrenia na rozvoj komplexnej a integrovanej stratégie vykurovania a chladenia v energetickej únii ponúkajú, pri ich správnom vykonávaní, významné príležitosti pre podniky aj spotrebiteľov v EÚ, pokiaľ ide o zníženie celkových nákladov priemyslu na energiu, posilnenie konkurencieschopnosti a dosiahnutie úspor nákladov pre spotrebiteľov;

N.  keďže regulačný rámec EÚ slúži na zdôraznenie všeobecných cieľov, ale kľúčový význam má skutočný pokrok pri transformácii odvetvia vykurovania a chladenia ako súčasti rozsiahlejšej revízie energetického systému;

O.  keďže cieľ optimalizácie postavenia obnoviteľných zdrojov energie, najmä elektrickej energie, v celej energetickej sústave prostredníctvom lepšieho začlenenia zariadení na vykurovanie a chladenie a prepravy prispieva k eliminácii emisií uhlíka v energetickom systéme, zníženiu závislosti od dovozu energie, zníženiu účtov za energiu pre domácnosti a posilneniu konkurencieschopnosti priemyslu EÚ;

P.  keďže najúčinnejším spôsobom na splnenie týchto spoločných cieľov je posilniť miestne a regionálne orgány a podporiť ich v spojení so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, aby uplatňovali prístup založený na plne integrovaných systémoch k územnému plánovaniu, rozvoju infraštruktúry, budovaniu a obnove bytového fondu a k novému rozvoju priemyslu s cieľom maximalizovať potenciálne prierezové činnosti, efektívnosť a iné vzájomné výhody;

Q.  keďže energetická efektívnosť budov závisí aj od použitia vhodných energetických systémov; keďže v odvetví vykurovania a chladenia by sa mali rešpektovať zásady energetická efektívnosť na prvom mieste/energetická efektívnosť ako najdôležitejšie palivo;

R.  keďže ambiciózne ciele týkajúce sa dôkladnej obnovy existujúceho fondu budov by prispeli k vytvoreniu miliónov pracovných miest v Európe, a to najmä v malých a stredných podnikoch, a k zvýšeniu energetickej efektívnosti a hrali by kľúčovú úlohu pri zabezpečení minimalizácie spotreby energie pri vykurovaní a chladení;

S.  keďže pri plánovaní energeticky účinných a nízkouhlíkových verejných a obytných budov sa musia zohľadňovať architektúra, územné plánovanie, intenzita požiadaviek na teplo a rozmanitosť európskych podnebných pásiem a typov budov;

T.  poukazuje na obrovský nevyužitý potenciál využívania odpadového tepla a systémov diaľkového vykurovania, pretože prebytočné teplo dostupné v Európe prevyšuje celkový dopyt po teple vo všetkých európskych budovách a prostredníctvom diaľkového vykurovania by sa mohlo dodať 50 % celkového požadovaného tepla v EÚ;

U.  keďže podstatná časť obyvateľstva Európy žije v oblastiach, a to najmä v mestách, v ktorých sú prekročené normy kvality ovzdušia;

V.  keďže sa očakáva, že odvetvie vykurovania a chladenia ostane najväčším zdrojom dopytu po energii v Európe, keďže zemný plyn a LPG sa často využívajú na uspokojenie tohto dopytu a ich použitie by sa mohlo optimalizovať vysoko účinným uskladňovaním energie; keďže pretrvávajúce využívanie fosílnych palív je v rozpore so záväzkami EÚ v oblasti klímy a energetiky a s cieľmi eliminácie emisií uhlíka;

W.  keďže v súčasnosti existujú veľké rozdiely v ročných výdavkoch na energiu na účely vykurovania v rôznych európskych podnebných pásmach, ktoré dosahujú priemerne 60 až 90 kWh/m2 v krajinách južnej Európy a 175 až 235 kWh/m2 v strednej a severnej Európe;

X.  keďže realizácia účinných riešení vykurovania a chladenia má významný potenciál pre stimuláciu rozvoja európskych odvetví priemyslu a služieb najmä v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov a pre vytvorenie vyššej pridanej hodnoty vo vzdialených a vidieckych oblastiach;

Y.  keďže sa energia stala sociálnym aktívom, ku ktorému musí byť zabezpečený prístup; keďže nie všetci občania môžu získať prístup k energii, pričom v Európe viac než 25 miliónov ľudí, ktorí s tým majú vážne problémy;

Z.  keďže politiky v oblasti energetickej efektívnosti by sa mali zamerať na nákladovo najefektívnejšie spôsoby zlepšovania hospodárnosti budov, a to znížením dopytu po teple a/alebo riešením tejto požiadavky v budovách pomocou vysokoúčinných alternatív;

AA.  keďže nízka úroveň povedomia spotrebiteľov o nedostatočnej účinnosti systémov vykurovania je jedným z faktorov, ktoré majú najväčší vplyv na účty za energiu;

AB.  keďže domy, ktoré sú kvalitne zateplené, sú prínosom pre životné prostredie aj pre účty spotrebiteľov za energiu;

AC.  keďže 72 % energie potrebnej na vykurovanie a chladenie rodinných domov sa spotrebuje vo vidieckych a stredne husto osídlených oblastiach;

AD.  keďže prírodné riešenia, napríklad dobre navrhnutá pouličná vegetácia, vegetačné strechy a steny poskytujúce budovám izoláciu a tieň, znižujú energetickú náročnosť tým, že znižujú potrebu vykurovania a chladenia;

AE.  keďže 85 % energie spotrebovanej v budovách sa využíva na vykurovanie priestorov a výrobu teplej vody a 45 % vykurovania a chladenia v EÚ sa využíva v sektore bývania;

AF.  keďže priemysel v spolupráci s miestnymi orgánmi musí hrať dôležitú úlohu pri lepšom využívaní odpadového tepla a chladu;

AG.  keďže obyvatelia Európy vynaložia na vykurovanie a chladenie v priemere 6 % svojich spotrebných výdavkov, pričom 11 % z nich si nemôže dovoliť v zime dostatočne vykurovať svoje domovy;

AH.  keďže je nevyhnutné lepšie zanalyzovať odvetvie chladenia a zohľadniť ho v stratégii Komisie a politikách členských štátov;

AI.  domnieva sa, že je dôležité podporovať štúdie o úspore energie v historických budovách s cieľom optimalizovať energetickú hospodárnosť tam, kde je to možné, pri súčasnom zabezpečení ochrany a zachovania kultúrneho dedičstva;

1.  víta oznámenie Komisie o stratégii týkajúcej sa vykurovania a chladenia, ktorá je dôležitým krokom k holistickému prístupu k transformácii vykurovania a chladenia v Európskej únii a určuje prioritné oblasti opatrení; plne podporuje ambíciu Komisie rozpoznať a využívať súčinnosť medzi odvetvím elektrickej energie a vykurovania, s cieľom dosiahnuť efektívne odvetvie, ktoré zvýši energetickú bezpečnosť a uľahčí nákladovo efektívne dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky; vyzýva Komisiu, aby považovala odvetvie vykurovania a chladenia za súčasť koncepcie európskeho trhu s energiou;

2.  poukazuje na nevyhnutnosť prijať konkrétne opatrenia v oblasti vykurovania a chladenia pri revízii smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ) a smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (2009/28/ES), ako aj smernice o energetickej hospodárnosti budov (2010/31/EÚ);

3.  domnieva sa, že stratégia týkajúca sa vykurovania a chladenia sa musí rovnakým spôsobom týkať oboch týchto potrieb a súčasne musí zohľadniť rôzne podnebné pásma v Európe a skutočnosť, že požiadavky na využívanie energie sa v tejto súvislosti podľa toho líšia;

4.  zdôrazňuje, že stratégia týkajúca sa vykurovania a chladenia by mala uprednostniť udržateľné a nákladovo efektívne riešenia, ktoré umožnia členským štátom dosiahnuť ciele politiky EÚ v oblasti klímy a energetiky; konštatuje, že odvetvia vykurovania a chladenia členských štátov sú veľmi rozdielne z dôvodu ich rôznych energetických mixov, podnebných podmienok, efektívnosti fondu budov a intenzity priemyslu, a preto treba zabezpečiť flexibilitu výberu primeraných strategických riešení;

5.  požaduje, aby sa vypracovali osobitné udržateľné stratégie v oblasti vykurovania a chladenia na vnútroštátnej úrovni a aby sa pritom venovala osobitná pozornosť kombinovanej výrobe elektrickej energie a tepla, ako aj diaľkovému vykurovaniu a chladeniu podľa možnosti založenému na obnoviteľných zdrojoch energie, ako je uvedené v článku 14 smernice o energetickej efektívnosti;

6.  konštatuje, že vysoká energetická efektívnosť, účinná tepelná izolácia a využívanie obnoviteľných zdrojov energie a regenerovaného tepla sú základné priority stratégie EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia; domnieva sa preto, že by sa mala rešpektovať zásada prvoradosti energetickej efektívnosti, pretože energetická efektívnosť ponúka jednu z najlepších a najrýchlejších finančných návratností a je kľúčovou súčasťou stratégie úspešného prechodu k bezpečnému, odolnému a inteligentnému odvetviu vykurovania a chladenia;

7.  konštatuje, že decentralizovanejší a pružnejší energetický systém, v ktorom sa zdroje energie a tepla nachádzajú bližšie k miestu spotreby, môže uľahčiť decentralizovanú výrobu energie, a tým umožniť spotrebiteľom a spoločenstvám, aby sa vo väčšej miere angažovali na trhu s energiou, kontrolovali svoju spotrebu energie a stali sa tiež aktívnymi účastníkmi pri reakcii na strane dopytu; zastáva názor, že čím je reťazec, ktorým sa primárna energia premieňa pri výrobe využiteľného tepla na iné formy, kratší, tým vyššia je energetická efektívnosť celého energetického systému; navyše uznáva, že tento prístup znižuje straty pri prenose a distribúcii, zlepšuje odolnosť energetickej infraštruktúry a súčasne poskytuje podnikateľské príležitosti pre miestne MSP;

8.  zdôrazňuje komplementaritu rámcových smerníc o ekodizajne a označovaní energetickými štítkami, smernice o energetickej efektívnosti a smernice o energetickej hospodárnosti budov pri znižovaní spotreby tepla a chladu; domnieva sa, že domáce spotrebiče (práčky, umývačky riadu atď.) by mali byť čo najviac energeticky účinné a navrhnuté tak, aby mohli využívať prívod teplej vody na mieste, kde sú nainštalované; je preto presvedčený, že požiadavky na ekodizajn a politiky označovania energetickými štítkami by mali byť v pravidelných intervaloch preskúmané a zlepšované, aby sa dosiahli ďalšie úspory energie a zvýšila konkurencieschopnosť prostredníctvom inovatívnejších produktov a znížených nákladov na energiu;

9.  pripomína, že vykurovanie a chladenie tvoria najväčší podiel dopytu EÚ po energii; zdôrazňuje dôležitosť dodržiavania zásady technologickej neutrality medzi v súčasnosti dostupnými obnoviteľnými zdrojmi a trhovými a štátnymi stimulmi pri prechode na nízkouhlíkové a bezpečné dodávky energie pre odvetvie vykurovania a chladenia;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť vhodný rámec pre nájomcov a osoby žijúce vo viacbytových budovách, ktorý im umožní využívať vlastnú výrobu a spotrebu vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov energie a opatrenia v oblasti energetickej účinnosti, a tým riešiť problémy rozdielnych záujmov a niekedy aj pravidiel prenájmu;

11.  poukazuje na zásadnú úlohu obnoviteľných zdrojov energie vrátane udržateľnej biomasy, aerotermálnej geotermálnej a solárnej energie a fotovoltaických článkov v kombinácii s elektrickými akumulátormi na ohrev vody a pri zabezpečovaní tepelnej pohody v budovách, v prípade potreby v spojení s termálnymi skladovacími zariadeniami, ktoré sa môžu využívať na dennú alebo sezónnu reguláciu teplôt; vyzýva členské štáty, aby poskytli stimuly na podporu a využívanie takýchto technológií; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali súčasné smernice o energetickej efektívnosti a o energetickej hospodárnosti budov vrátane požiadaviek na budovy s takmer nulovou spotrebou energie a dlhodobých stratégií renovácie, a súčasne zohľadnili potrebu mobilizovať dostatočné investície do modernizácie ich fondu budov; žiada Komisiu, aby predložila celoúniovú víziu fondu budov s takmer nulovou spotrebou energie do roku 2050;

12.  domnieva sa, že záležitosti súvisiace s energetickou bezpečnosťou v EÚ sa vo veľkej miere týkajú bezpečnosti dodávok tepla; domnieva sa preto, že diverzifikácia zdrojov vykurovania je mimoriadne dôležitá, a vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby na ďalšiu podporu a urýchlenie zvýšenia využívania technológií na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov energie;

13.  domnieva sa, že mapovanie zdrojov tepla, vhodné architektonické riešenia, najlepšie postupy riadenia budov a zásady územného plánovania vrátane riešení mestských sietí, ako sú siete diaľkového vykurovania a chladenia, by pri plánovaní celých obytných a obchodných štvrtí mali prispieť k energeticky hospodárnej výstavbe využívajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov v rôznych podnebných pásmach Európy; zdôrazňuje, že kvalitne izolovaný plášť budovy vykazuje vysokú kapacitu akumulácie tepla, čo vedie k významným úsporám v oblasti vykurovania a chladenia;

14.  zdôrazňuje, že energetická náročnosť v odvetví budov predstavuje asi 40 % spotreby energie v EÚ a tretinu spotreby zemného plynu, a že v prípade urýchlenia obnovy budov by sa dala znížiť až o tri štvrtiny; poukazuje na to, že 85 % tejto spotreby energie sa využíva na vykurovanie a výrobu teplej úžitkovej vody, a že samotná modernizácia starých a neúčinných systémov vykurovania, vyššia miera využívania elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, lepšie využívanie odpadového tepla prostredníctvom vysokoúčinných systémov diaľkového vykurovania, ako aj dôkladná obnova budov s kvalitnejšou tepelnou izoláciou, majú naďalej kľúčový význam pre zaistenie bezpečnejšieho a udržateľnejšieho prístupu k dodávke tepla; odporúča, aby sa pokračovalo v sprísňovaní noriem týkajúcich sa energetickej hospodárnosti budov pri súčasnom zohľadnení a presadzovaní technických inovácií, a to najmä pokiaľ ide o zabezpečenie homogénnej izolácie; ďalej odporúča, aby sa naďalej podporovala výstavba budov s takmer nulovou spotrebou energie;

15.  nabáda členské štáty, aby vypracovali stratégie týkajúce sa dlhodobého vykurovania a chladenia na základe integrovaného prístupu, harmonizovaného mapovania a posudzovania podľa článku 14 smernice o energetickej efektívnosti; zdôrazňuje, že stratégia určí prioritné oblasti intervencie a umožní optimálne územné plánovanie z hľadiska energetiky; vyzýva Komisiu, aby v tomto prípade pomohla členským štátom a vypracovala všeobecné usmernenia pre vnútroštátne stratégie týkajúce sa vykurovania a chladenia;

16.  upozorňuje na hospodársky účinok obnovy a tepelnej izolácie budov, ktorými sa dajú dosiahnuť o 50 % nižšie náklady na vykurovanie a chladenie, a vyzýva Komisiu, aby poskytla primerané spolufinancovanie iniciatív, ktorých cieľom je obnova verejných budov a bytových domov s nízkou úrovňou energetickej hospodárnosti;

17.  víta zámer Komisie vypracovať súbor opatrení na uľahčenie obnovy viacbytových budov; domnieva sa, že by sa mal vypracovať harmonizovaný a komplexný súbor opatrení aj pre energetické plánovanie miest s cieľom umožniť mapovanie miestneho potenciálu vykurovania a chladenia, optimálnu a integrovanú obnovu budov a rozvoj infraštruktúry vykurovania a chladenia;

18.  opätovne zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať systémy EÚ, ktoré poskytnú stimuly na to, aby obnova verejných budov, obytných budov a sociálnych bytov išla nad rámec minimálnych zákonných požiadaviek na energetickú efektívnosť, a tiež stimuly na výstavbu nových ekologických budov;

19.  poukazuje na miestny charakter a potenciál vykurovania a chladenia; vyzýva miestne orgány, aby ďalej uľahčili termomodernizáciu modernizáciou existujúcich verejných, komerčných alebo obytných budov s nízkou energetickou hospodárnosťou; zdôrazňuje význam hnutí, ako je Dohovor starostov, ktoré umožňujú výmenu poznatkov a najlepších postupov;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné vykonať mapovanie potenciálu lokálneho vykurovania a chladenia v celej Európe, aby mestá mohli lepšie identifikovať svoje lokálne dostupné zdroje a mohli tak prispieť k zvýšeniu energetickej nezávislosti EÚ, zvýšiť rast a konkurencieschopnosť prostredníctvom vytvorenia miestnych a neprenosných pracovných miest a zabezpečiť čistú a cenovo dostupnú energiu pre spotrebiteľov;

21.  vyzýva miestne orgány, aby vo svojich oblastiach posúdili existujúci potenciál vykurovania a chladenia, ako aj budúce potreby vykurovania a chladenia, a súčasne zohľadnili potenciál miestne dostupných obnoviteľných zdrojov energie, objem tepelnej energie z kombinovanej výroby a diaľkového vykurovania;

22.  je presvedčený, že by sa mal zriadiť atraktívny systém financovania pre domácnosti, ktoré sa nachádzajú mimo oblastí s centralizovanými systémami vykurovania a chladenia, s cieľom podporiť nové technológie vykurovania domácností využívajúce obnoviteľné zdroje energie;

23.  vyzýva miestne orgány, aby riešili špecifické problémy vidieckych budov, ktoré starnú, sú energeticky menej hospodárne, majú horší vplyv na zdravie a zvyknú poskytovať nižšiu tepelnú pohodu;

24.  domnieva sa, že čím je reťazec, ktorým sa primárna energia premieňa pri výrobe využiteľného tepla na iné formy, kratší, tým vyššia je energetická efektívnosť, a berúc do úvahy veľkú rozmanitosť klimatických a iných podmienok v Únii vyzýva Komisiu, aby presadzovala technologicky neutrálne nástroje, ktoré každému spoločenstvu umožnia vyvinúť nákladovo efektívne riešenia na zníženie uhlíkovej náročnosti odvetvia vykurovania a chladenia;

25.  konštatuje, že regulačné rámce EÚ slúžia na zvýraznenie širších cieľov, ale podstatný je reálny pokrok, ktorý spôsobí revolúciu v oblasti vykurovania a chladenia v rámci širšej reorganizácie systému energetiky;

26.  zdôrazňuje, že politické nástroje a možnosti EÚ nie sú zatiaľ dostatočne rozvinuté na stimulovanie transformácie odvetvia vykurovania a chladenia, na maximalizovanie využívania potenciálu alebo na zavedenie riešení na zníženie dopytu a elimináciu emisií uhlíka v požadovanom rozsahu a požadovaným tempom;

27.  zdôrazňuje význam diaľkových energetických sietí ponúkajúcich alternatívu voči viac znečisťujúcim systémom individuálneho vykurovania ako mimoriadne účinného a nákladovo efektívneho prostriedku na zabezpečenie udržateľného vykurovania a chladenia, začlenenie obnoviteľných zdrojov energie a skladovanie prebytkov elektrickej energie v čase nízkej spotreby elektriny a tým zabezpečenie pružnosti rozvodovej sústavy; zdôrazňuje potrebu začlenenia väčšieho podielu obnoviteľných zdrojov energie, berúc do úvahy, že viac ako 20 % diaľkového vykurovania a chladenia je už vyrobených z obnoviteľných zdrojov v súlade s článkom 14 smernice o energetickej efektívnosti, čo si vyžaduje komplexné posúdenie potenciálu účinného diaľkového vykurovania a chladenia; vyzýva na modernizáciu a rozšírenie existujúcich systémov diaľkového vykurovania na posun k vysoko účinným a obnoviteľným alternatívam; nabáda členské štáty, aby zaviedli fiškálne a finančné mechanizmy pre miestne verejné orgány s cieľom podporiť využívanie diaľkového vykurovania a chladenia a odstrániť regulačné bariéry;

28.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne posúdila komplexné hodnotenia potenciálu kogenerácie a diaľkového vykurovania vypracované členskými štátmi na základe článku 14 smernice o energetickej efektívnosti, aby tieto plány odrážali skutočný hospodársky potenciál týchto riešení a poskytovali solídny základ pre politiky v súlade s cieľmi EÚ;

29.  zdôrazňuje, že najmä v husto osídlených mestských aglomeráciách je nevyhnutné, aby sa neúčinné a neudržateľné systémy individuálneho vykurovania alebo systémy diaľkového vykurovania a chladenia postupne nahradili účinnými systémami diaľkového vykurovania a chladenia alebo zmodernizovali vyspelými technológiami vykurovania a chladenia, aby sa prešlo na vysoko účinné systémy kogenerácie a na obnoviteľné alternatívy;

30.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich iniciatívach o smernici o obnoviteľnej energii a koncepcii trhu navrhla opatrenia, ktoré prispejú k vytvoreniu účinnejšieho a flexibilnejšieho energetického systému prostredníctvom ďalšieho spájania elektrizačnej sústavy a systémov vykurovania a chladenia;

31.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila spoločný európsky rámec na podporu vlastnej výroby energie a zabezpečenie právnej istoty pre vlastnú výrobu energie, a to predovšetkým prostredníctvom podpory susedských družstiev, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie;

32.  vyzýva na zavedenie ukazovateľa energetickej náročnosti vykurovania a chladenia budov na vnútroštátnej úrovni;

33.  vyzýva na strategický prístup k znižovaniu emisií CO2, ktoré sú dôsledkom dopytu po priemyselnom vykurovaní a chladení, a to zlepšením efektivity procesov, nahradením fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi energie a integráciou odvetví do okolitého tepelno-energetického prostredia;

34.  zdôrazňuje obrovský potenciál energetických klastrov a tokov zdrojov, pokiaľ ide o šetrné využívanie primárnej energie, a to najmä v priemyselnom prostredí, kde sa nadbytočné teplo či chlad z jedného procesu môžu v rámci kaskádového systému znovu použiť v inom procese, ktorý si vyžaduje menej extrémne teploty, a v prípadoch, keď je to možné, aj na vykurovanie a chladenie budov prostredníctvom systémov diaľkového vykurovania;

35.  poznamenáva, že zastarané teplárne s nízkou energetickou účinnosťou by sa mali čo najskôr nahradiť najlepšími dostupnými alternatívnymi riešeniami, ktoré sú plne v súlade s cieľmi EÚ v oblasti ochrany klímy, napríklad ekologicky priaznivejšími kogeneračnými zariadeniami alebo využitím udržateľných palív v súlade s kritériami udržateľnosti pre biomasu;

36.  konštatuje, že vykurovanie a chladenie je veľmi lokálnym odvetvím, pretože dostupnosť a infraštruktúra, ako aj dopyt po teple v podstate závisia najmä od miestnych podmienok;

37.  súhlasí s tvrdením Komisie uvedeným v stratégii pre vykurovanie o tom, že ekonomický potenciál kogenerácie nie je využitý, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali vysoko účinnú kogeneráciu a diaľkové vykurovanie v súlade s oznámením Komisie o stave energetickej Únie 2015(572);

38.  zastáva názor, že k problematike chladenia je potrebné zaujať prístup na systémovej úrovni, a to aj v prípade zastavaného prostredia a ďalších činností, ako je chladiarenská doprava;

39.  zastáva názor, že v miernom klimatickom pásme Európy by sa mohli za určitých podmienok vzhľadom na ich pružnosť stať veľmi dôležité reverzné systémy vykurovania a chladenia pomocou tepelných čerpadiel; zdôrazňuje, že systémy hybridného vykurovania, ktoré poskytujú teplo z dvoch alebo viacerých zdrojov energie, môžu uľahčiť rastúcu úlohu vykurovania z obnoviteľných zdrojov energie, a to najmä v existujúcich budovách, kde je možné zaviesť systémy hybridného vykurovania s obmedzenými požiadavkami na rekonštrukciu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali pre tepelné čerpadlá vhodné metódy výpočtu a podporovali šírenie najlepších postupov pre podporné mechanizmy na podporu účinných, udržateľných a nízkouhlíkových riešení rôznych tepelných potrieb;

40.  vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala dodržiavanie právnych predpisov EÚ o fluórovaných skleníkových plynoch s cieľom znížiť emisie týchto plynov do ovzdušia; žiada Komisiu, aby zabezpečila bezpečné a nákladovo efektívne využívanie alternatívnych chladív, ktoré je v súlade s ostatnými cieľmi EÚ v oblasti životného prostredia, zmeny klímy a energetickej účinnosti;

41.  zastáva názor, že členské štáty by mali preskúmať možnosť využívať teplo z geotermálnych vôd, priamo získané z priemyselných procesov a z iných zdrojov tepla s nízkou teplotou, napríklad teplo obsiahnuté v hlbokomorských baniach, na vykurovanie a chladenie, ktoré by pomocou obrovských tepelných čerpadiel mohli cez existujúce i nové siete diaľkového vykurovania vykurovať celé mestá, nie iba jednotlivé budovy, ak by bola k dispozícii alebo sa vybudovala vhodná infraštruktúra diaľkového vykurovania;

42.  zdôrazňuje úlohu technológií, ktoré sú schopné znížiť tepelnú energetickú náročnosť a emisie skleníkových plynov, ako je geotermálna energia s nízkou entalpiou, diaľkové vykurovanie/chladenie založené na obnoviteľných zdrojoch energie, malé trigeneračné alebo kogeneračné elektrárne spaľujúce zemný plyn a/alebo biometán, alebo ich kombinácia;

43.  domnieva sa, že pri vykurovaní a zmierňovaní výkyvov siete by mohli zohrávať veľmi dôležitú úlohu zariadenia na skladovanie tepla využívajúce elektrický odpor mimo hodín špičkového odberu, napríklad skladovaním energie vo forme tepla, čím sa zlepší kvalita dodávok elektriny integrovaním rôznych obnoviteľných zdrojov, uľahčí začlenenie obnoviteľných zdrojov energie a zníži výroba energie, dovoz a ceny;

44.  zastáva názor, že odpadové teplo a chlad získavané z priemyselných procesov a kogenerácie, pri výrobe elektrickej energie v tradičných elektrárňach a z dobre izolovaných obytných budov využívaním rekuperačných metód a mikrogenerácie, by pri vykurovaní a chladení malo zohrávať oveľa väčšiu úlohu než v minulosti; zdôrazňuje, že využívanie priemyselného odpadového tepla a chladu by sa malo uznať a podporovať prostredníctvom výskumu, pretože je výbornou príležitosťou na investície a inovácie; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať priemyselné odvetvia, aby spolupracovali s vlastníkmi obytných alebo hospodárskych budov v ich blízkosti a aby sa delili o vyrobenú energiu a energetické potreby;

45.  zdôrazňuje, že financovanie z verejných zdrojov alebo verejné vlastníctvo infraštruktúry diaľkového vykurovania by nemalo prispieť k nákladnej závislosti od infraštruktúry produkujúcej vysoké množstvo uhlíka; vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby preskúmali verejnú finančnú podporu pre infraštruktúru diaľkového vykurovania vzhľadom na cieľ EÚ, ktorým je zníženie emisií skleníkových plynov o 80 až 95 % do roku 2050 v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a usporiadaný prechod energetického hospodárstva;

46.  zastáva názor, že začlenenie výroby, spotreby a opätovného používania odpadového chladu prináša environmentálne a hospodárske výhody a znižuje dopyt po primárnej energii na chladenie;

47.  zdôrazňuje, že energia z odpadov bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri vykurovaní, keďže jej alternatívou sú často len skládky a využívanie fosílnych palív, a pripomína, že je potrebné zvýšiť mieru recyklácie;

48.  vyzýva členské štáty, aby využívali právne a hospodárske prostriedky na urýchlenie postupného vyraďovania zastaraných pecí na pevné palivá s energetickou účinnosťou nižšou ako 80 % a aby ich nahradili, pokiaľ je to možné, účinnými a udržateľnými systémami vykurovania na miestnej úrovni (napríklad systémy diaľkového vykurovania) alebo na mikroúrovni (napríklad geotermálne a solárne systémy);

49.  poukazuje na to, že zavedenie inteligentných systémov vykurovania môže pomôcť spotrebiteľom lepšie pochopiť ich spotrebu energie a obnoviť neefektívne systémy vykurovania a podporovať úspory energie;

50.  pripomína Komisii a členským štátom, že 75 % existujúceho európskeho fondu budov je energeticky neefektívnych, a že podľa odhadov 90 % z týchto budov bude stále v prevádzke v roku 2050; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu, aby sa hĺbková obnova zameriavala osobitne na tieto budovy;

51.  vyzýva Komisiu, aby v rámci programu energia z odpadu vypracovala plán na podporu a využívanie potenciálneho prínosu udržateľného využívania organického odpadu na vykurovanie a chladenie pripojené k systémom diaľkového vykurovania a chladenia;

52.  zdôrazňuje, že bioplyn je dôležitým udržateľným zdrojom pre systémy vykurovania a chladenia, a z tohto dôvodu je potrebné stanoviť jasný cieľ pre organickú recykláciu s cieľom stimulovať investície do zberu a spracovania biologického odpadu;

53.  vyzýva členské štáty, aby postupne zrušili používanie v mestských oblastiach zastaraných pecí, ktoré vytvárajú prízemné emisie a uvoľňujú do atmosféry prírodné pyrolýzne plyny z nedokonalého spaľovania, oxidy dusíka, sadze, častice a popolček rozptyľované prúdením tepla, a aby podporovali využívanie udržateľných a účinných alternatív vrátane obnoviteľných zdrojov;

54.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom postupne vyradiť energeticky neefektívne pece a kotle, ktoré využívajú vykurovacie oleje a uhlie, ktoré v súčasnosti vykurujú viac ako polovicu budov na vidieku; zastáva názor, že dodávky energie by mali pochádzať z nízkouhlíkových zdrojov a obnoviteľných zdrojov energie;

55.  zdôrazňuje, že diaľkové vykurovanie založené na energii z obnoviteľných zdrojov bráni šíreniu systémov individuálneho vykurovania, ktoré viac znečisťujú prostredie a zvyšujú znečistenie ovzdušia v obytných štvrtiach a je ich oveľa ťažšie regulovať, ako rozšírené systémy diaľkového vykurovania; zdôrazňuje však, že infraštruktúra a klimatické podmienky v Únii sa líšia a že tieto systémy často potrebujú modernizáciu na zvyšovanie svojej účinnosti; žiada preto analýzu potreby podporovať infraštruktúru diaľkového vykurovania a postupov zdaňovania obnoviteľných zdrojov energie a diaľkového vykurovania;

56.  zastáva názor, že členské štáty by mali urýchlene podniknúť kroky na postupné vyradenie nízkoteplotných pecí používaných na spaľovanie tuhých fosílnych palív a organického odpadu, ktoré počas procesu horenia uvoľňujú do ovzdušia rôzne škodlivé látky; zastáva názor, že členské štáty by mali podľa možnosti podnecovať postupné vyradenie starých a neúčinných kozubov na spaľovanie dreva v husto osídlených mestských oblastiach a uľahčiť ich náhradu modernými, účinnými, ekologickejšími a zdravšími alternatívami spolu s iniciatívami na zvyšovanie informovanosti o možných zdravotných rizikách a najlepších postupoch pri spaľovaní dreva;

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyplnili právnu medzeru, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že zariadenia s výkonom nižším ako 1 MW nespadajú do pôsobnosti smernice o ekodizajne a smernice o stredne veľkých spaľovacích zariadeniach, čo vedie k emisiám;

58.  zastáva názor, že rastúci dopyt po chladení si vyžaduje ďalšie úvahy o tejto problematike vrátane integrovaného prístupu k celému chladiarenskému reťazcu – od priemyselného chladenia vysokých teplôt po chladenie pre domácnosti a požiadavky na chladenie v potravinárskom priemysle;

59.  konštatuje, že dostupnosť kvalitných údajov je predpokladom pre racionálne rozhodovanie o riešeniach v oblasti energetickej účinnosti a vykurovania pre spotrebiteľov a orgány; zdôrazňuje význam rozšírenia možností, ktoré ponúka digitalizácia, v odvetví vykurovania a chladenia; vyzýva Komisiu, aby zaviedla vymedzenie pojmu a metodiku výpočtu chladenia s využitím obnoviteľných zdrojov energie;

60.  domnieva sa, že výmenníky tepla, ktoré efektívne využívajú vodu, môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri chladení v priemyselných procesoch prenášaním tepla do prírodných vodných útvarov, ktoré sa nachádzajú sa v blízkosti miesta, kde sú výrobky uskladnené, a ktorých teplota počas celého roka nepresahuje 6 °C (voľné chladenie);

61.  zastáva názor, že vysokovýkonné stacionárne palivové články by sa v blízkej budúcnosti mohli stať alternatívou uhlia ako tuhého paliva;

62.  domnieva sa, že využívanie elektriny na výrobu plynu (P2G) má veľký potenciál pre budúcnosť ako spôsob skladovania a prenosu energie z obnoviteľných zdrojov a jej využívanie na účely centrálnej a miestnej výroby tepla; konštatuje, že využívanie elektriny na výrobu plynu je efektívny spôsob využitia obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla, najmä v mestských aglomeráciách, a to vďaka možnosti využitia existujúcej infraštruktúry; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskumné a pilotné projekty zamerané na využívanie elektriny na výrobu plynu;

63.  je presvedčený, že stratégia Európskej únie v oblasti inovatívneho vykurovania a chladenia si vyžaduje intenzívny výskum ako základ pre vytváranie priemyselných odvetví vyrábajúcich na tento účel zariadenia šetrné k životnému prostrediu.

64.  zdôrazňuje prínos výskumu a technologickej inovácie pre európsky priemysel, pretože posilňujú jeho konkurenčnú výhodu a komerčnú životaschopnosť a prispievajú k hlavným cieľom energetickej a klimatickej politiky EÚ; v tomto kontexte zdôrazňuje, že je potrebné posilniť výskum, vývoj a inovácie v oblasti energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie s cieľom znížiť náklady a zvýšiť výkon systému a zlepšiť využívanie a začlenenie do energetického systému; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o aktualizáciu technologických plánov v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie s cieľom koordinovať, sledovať a identifikovať medzery v rozvoji technológií v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie;

65.  zastáva názor, že vzhľadom na naliehavú potrebu dosiahnuť rýchle a efektívne výsledky v procese modernizácie tepelného odvetvia EÚ by sa EÚ mala zamerať na výskum s cieľom zintenzívniť zavádzanie v súčasnosti najlepších dostupných technológií;

66.  zastáva názor, že výskum v rámci rámcového programu Horizont 2020 by sa mal týkať vývoja udržateľných riešení na vykurovanie a chladenie, technológií na zhodnocovanie odpadového tepla a chladu, ako aj nových materiálov s maximálnou tepelnou vodivosťou (výmenníky tepla), minimálnou vodivosťou, t. j. maximálnym tepelným odporom (tepelná izolácia) a maximálnymi mierami akumulácie tepla (tepelné zásobníky);

67.  zastáva názor, že by sa mal dosiahnuť pokrok v rámcovom programe Horizont 2020, pokiaľ ide o VaV týkajúce sa udržateľných a účinných systémov vykurovania a chladenia a materiálov na vykurovanie a chladenie, ako sú riešenia na výrobu a skladovanie energie z obnoviteľných zdrojov v malom meradle, diaľkové vykurovanie a chladenie, kogenerácia, izolačné materiály a inovatívne materiály, ako sú štrukturálne okenné tabule s vysokou priepustnosťou krátkovlnného žiarenia (slnečného žiarenia) zvonku a minimálnou priepustnosťou dlhovlnného tepelného žiarenia, ktoré by inak unikalo von;

68.  zdôrazňuje význam rozsiahleho vedeckého výskumu v oblasti vývoja inovatívnych technologických riešení určených na dodávku zariadení a celých systémov vykurovania a chladenia, ktoré sú energeticky účinné a založené na obnoviteľných zdrojoch energie;

69.  žiada revíziu existujúcich právnych predpisov zameraných na zabezpečenie technologickej neutrality a nákladovej efektívnosti, aby sa zabezpečilo, že nebudú presadzovať alebo diskreditovať jednu technológiu voči inej – energia z obnoviteľných zdrojov vyrábaná na mieste, napríklad zo solárnych panelov na obytných budovách alebo v blízkosti budovy, by sa mala napríklad zohľadniť pri výpočte energetickej hospodárnosti budov, a to bez ohľadu na jej zdroj;

70.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité kombinovať najvyspelejšie technológie s inteligentným riadením energie napríklad automatizáciou a inteligentnými systémami ovládania vykurovania, a to najmä v prepojenom svete, v ktorom sa spotrebič môže ľahko prispôsobiť poveternostným podmienkam a cenovým signálom za elektrinu a prispieť k stabilizácii siete presunom dopytu; vyzýva Komisiu, aby lepšie začlenila inteligentné technológie do príslušných iniciatív v oblasti energetickej únie s cieľom zabezpečiť skutočnú prepojenosť inteligentných spotrebičov, pripojených domácností a inteligentných budov s inteligentnými sieťami; domnieva sa, že by sa takéto riešenia mali podporovať pri renovácii existujúcich budov, pretože pomáhajú spotrebiteľom lepšie pochopiť ich spotrebiteľské návyky a nastaviť prevádzku ich vykurovacieho systému zodpovedajúcim spôsobom;

71.  zdôrazňuje, že odvetvie stavebníctva má vysoký potenciál pri znižovaní energetickej náročnosti a emisií CO2; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na zvýšenie miery obnovy budov; konštatuje, že atraktívne finančné stimuly, dostupnosť vysoko kvalifikovaných odborníkov na rôznych úrovniach, výmena a podpora najlepších postupov sú nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie tohto cieľa;

72.  vyzýva Komisiu, aby identifikovala a odstránila zostávajúce prekážky pre opatrenia v oblasti energetickej účinnosti, a to najmä pokiaľ ide o renováciu domácností, a aby rozvíjala skutočný trh v oblasti energetickej účinnosti s cieľom podporiť výmenu najlepších postupov a zabezpečiť dostupnosť výrobkov a riešení v celej EÚ s cieľom vytvoriť skutočný jednotný trh v oblasti výrobkov a služieb v oblasti energetickej účinnosti; zdôrazňuje potenciál takýchto výrobkov a služieb pre vytváranie pracovných miest a hospodársky rast, a to nielen pri ich počiatočnom zavádzaní, ale aj v priebehu údržby a každodennej prevádzky integrovaného energetického systému zahŕňajúceho vykurovanie a chladenie;

73.  je presvedčený, že priemysel potrebuje jasné signály od tvorcov politík, aby nasmeroval potrebné investície k dosiahnutiu energetických cieľov EÚ; zdôrazňuje potrebu ambicióznych záväzných cieľov a regulačného rámca, ktorý podporí inovácie bez zbytočného administratívneho zaťaženia s cieľom čo najviac podporiť nákladovo efektívne a ekologicky udržateľné riešenia pre vykurovanie a chladenie;

74.  je presvedčený, že investície do energetickej hospodárnosti budov by mali byť sprevádzané investíciami do využívania obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie; domnieva sa, že súčinnosť medzi energetickou hospodárnosťou budov a využívaním obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie a chladenie predstavuje významnú príležitosť v posune smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu; víta úsilie na úrovni členských štátov na zvýšenie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie;

75.  odporúča, aby sa pre architektonické pamiatky jednotlivo navrhli zatepľovacie systémy, a to s dôrazom jednak na investície do plášťa budovy v kombinácii s optimalizáciou kontrolných a automatizovaných systémov budov a jednak na zabezpečenie účinného vykurovania a chladenia, pričom je potrebné zabezpečiť, aby sa nenarušil jedinečný architektonický štýl budov;

76.  konštatuje, že pri architektonickom riešení inteligentných budov by sa mal zohľadňovať celostný prístup k zabezpečeniu tepelnej pohody (chladenie) prostredníctvom tvaru a hmoty budov, prispôsobenia priestoru a nastavenia parametrov, ako je množstvo denného svetla a intenzita vetrania a rekuperácie, pričom zároveň by tieto budovy mali mať nízke prevádzkové náklady;

77.  zdôrazňuje význam štandardizovaných tepelno-energetických auditov, ako aj nákladovej efektívnosti pri riešení problémov s priemyselnou izoláciou pre úsporu energie a zníženie emisií; konštatuje, že priemyselné náklady na energiu by sa mohli ďalej znížiť pomocou investícií do existujúcich a osvedčených udržateľných technológií;

78.  zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy sú dôležitým nástrojom na modernizáciu energetického systému; zastáva názor, že obmedzenia, ktoré doteraz platia v prípade finančných prostriedkov EFRR pre priority v oblasti prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, nie sú účinné; domnieva sa, že v programovom období po roku 2020 by sa mal zvýšiť percentuálny podiel rozpočtu určený na túto prioritu;

79.  zdôrazňuje význam zabezpečenia prístupu k financovaniu, krátkodobému i dlhodobému, pre investičné projekty všetkých veľkostí súvisiace s modernizáciou odvetvia vykurovania a chladenia vrátane diaľkového vykurovania a chladenia, modernizácie príslušnej sieťovej infraštruktúry, modernizácie systémov vykurovania vrátane prechodu na obnoviteľné zdroje a urýchlenia miery renovácie budov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby vytvorila robustný inovačný a dlhodobý finančný mechanizmus; zdôrazňuje úlohu, ktorú by mohol hrať Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a iné príslušné európske fondy, napríklad tie, ktoré sú k dispozícii od Európskej investičnej banky (EIB) alebo zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), v oblasti financovania a technickej pomoci, zabezpečujúc, aby boli projekty príťažlivé pre investorov prostredníctvom stabilných regulačných podmienok, najmä minimalizovania byrokracie a zahrnutia rýchleho procesu uplatňovania a schvaľovania; vyzýva Komisiu, aby posilnila súčasné ustanovenia týkajúce sa vykurovania a chladenia v rámci programového obdobia po roku 2020 pre všetky uplatniteľné európske fondy, a na odstránenie prekážok, ktoré bránia miestnym orgánom v prideľovaní užitočných finančných prostriedkov na obnovu existujúcich verejných budov; podporuje iniciatívu inteligentného financovania inteligentných budov, ktorá podporuje lepšie zavádzanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti v kombinácii s obnoviteľnými zdrojmi energie v odvetví stavebníctva; domnieva sa, že modernizácia a zatepľovanie budov by mali mať prednosť pred inými opatreniami, pokiaľ ide o prístup k finančným prostriedkom, a to pre značný potenciál vytvárania nových pracovných miest;

80.  opätovne pripomína, že je potrebné využívať štrukturálne fondy na modernizáciu širšej kategórie budov a systémov budov najmä vo forme zvýhodnených pôžičiek súkromným vlastníkom budov, čo by prispelo k oveľa intenzívnejšiemu úsiliu o veľmi potrebnú modernizáciu existujúcich budov, a to najmä v menej rozvinutých oblastiach EÚ;

81.  zdôrazňuje, že s cieľom stimulovať zlepšenia v odvetví vykurovania a chladenia by Komisia mala plne využiť ex ante kondicionality uvedené v článku 19 nariadenia č. 1303/2013 a zabezpečiť primeranú transpozíciu a vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ s príslušnými opatreniami na vykurovanie a chladenie;

82.  domnieva sa, že usmernenia o štátnej pomoci pre účinné technológie, ktoré sú nevyhnutné na dekarbonizáciu odvetvia vykurovania a chladenia, a to najmä v prípade riešení založených na komunitách, musia zohľadňovať potrebu primeranej verejnej podpory;

83.  zastáva názor, že iniciatívy, ako je nástroj európskej miestnej energetickej pomoci (ELENA), iniciatíva v oblasti inteligentných miest a obcí a nový integrovaný Dohovor primátorov a starostov v oblasti klímy a energie, by mohli podporovať miestne a regionálne subjekty pri obnove energetických systémov v budovách;

84.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa rozpočet EÚ používal v súlade s cieľmi v oblasti dekarbonizácie a energetickej účinnosti;

85.  vyzýva členské štáty, aby prijali cielené opatrenia a intenzívne podporovali zlepšovanie energetickej účinnosti a širšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie v nízkopríjmových a zraniteľných domácnostiach; vyzýva Komisiu, aby pridelila oveľa väčší podiel finančných prostriedkov EÚ na programy v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie pre zraniteľné domácnosti postihnuté energetickou chudobou, a aby poskytla usmernenie pre členské štáty v oblasti konkrétnych opatrení na boj proti energetickej chudobe;

86.  domnieva sa, že občanom by sa mali poskytnúť lepšie informácie o spotrebe energie ich domácností, možných úsporách energie, ako aj o výhodách modernizácie ich systémov vykurovania založenej na obnoviteľných zdrojoch energie vrátane možnosti výroby a spotreby ich vlastnej energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie;

87.  domnieva sa, že členské štáty musia okrem iného prostredníctvom informačných kampaní, jednotných kontaktných miest, systémov kolektívneho nákupu (pomoc pri združovaní spotrebiteľov pri nákupoch za nižšiu cenu) a spájania jednotlivých projektov do väčších celkov na získanie výhodnejšieho financovania zabezpečiť, aby spotrebitelia boli plne informovaní a mali prístup k technologickým a hospodárskym prínosom udržateľnejších vykurovacích a chladiacich systémov a zlepšeniam energetickej účinnosti, aby sa mohli rozhodovať čo najlepšie podľa vlastných okolností a využívať hospodárske a zdravotné prínosy, ako aj výhody prinášajúce lepšiu kvalitu života; konštatuje, že domácnosti žijúce v odľahlých a izolovaných lokalitách si môžu vyžadovať osobitnú pozornosť a jedinečné riešenia; zdôrazňuje potenciál spotrebiteľov, ktorí sú zároveň výrobcami, pri vytváraní energetických systémov poskytujúcich obnoviteľné vykurovanie a chladenie; zdôrazňuje dôležitosť priebežného vzdelávania, odbornej prípravy, osvedčovania a kontroly montážnych pracovníkov a architektov, ktorí sú prvým kontaktným bodom pre domácnosti;

88.  domnieva sa, že ďalšie vzdelávanie odborníkov posudzujúcich tepelný stav budov a účinnosť spôsobu, akým sú vykurované (chladené), má zásadný význam; domnieva sa, že optimálne rozmiestnené servisné skupiny, ktoré sú prístupné koncovým používateľom, sa stávajú nutnosťou;

89.  zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť spotrebiteľom slobodu vybrať si zo širokej škály vysoko účinných technológií vykurovania využívajúcich obnoviteľné zdroje energie tie, ktoré najlepšie vyhovujú ich osobným požiadavkám na vykurovanie;

90.  zdôrazňuje, že je preto potrebné umožniť spotrebiteľom prostredníctvom informovania a motivácií, aby urýchlili modernizáciu svojich starých a neefektívnych systémov vykurovania v Európe s cieľom dosiahnuť zvýšenie energetickej účinnosti, ktoré je už dosiahnuteľné dostupnými technológiami vrátane systémov vykurovania z obnoviteľných zdrojov energie; poukazuje na nedostatočné povedomie spotrebiteľov o často nízkom výkone ich súčasných systémov vykurovania a chladenia; vyzýva Európsku komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na zvýšenie miery modernizácie existujúcich systémov vykurovania a chladenia vo svojom preskúmaní smernice o energetickej hospodárnosti budov; a zvážila zavedenie systému označovania energetickými štítkami pre nainštalované systémy vykurovania;

91.  vyzdvihuje aktívnu úlohu, ktorú môžu na ceste k udržateľnému európskemu systému vykurovania a chladenia zohrávať spotrebitelia; domnieva sa, že účinný výsledok nového nariadenia o označovaní energetickými štítkami, podľa ktorého majú stupnice nových štítkov výhľadový charakter a umožňujú zvýrazniť rozdiely v energetickej účinnosti rozličných produktov, môže uľahčiť spotrebiteľom výber energeticky hospodárnych produktov a znížiť si účty;

92.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali konkrétne stratégie na riešenie rastúceho problému energetickej chudoby s cieľom pomôcť všetkým spotrebiteľom, najmä tým najzraniteľnejším, zlepšiť ich bývanie, podmienky vykurovania a chladenia, a to na individuálnom alebo kolektívnom základe a bez ohľadu na to, či sú majitelia domov alebo nájomcovia;

93.  zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť vysokú úroveň energetickej nezávislosti prostredníctvom prednostného využívania miestnych zdrojov;

94.  vyzýva na využívanie odpadového tepla z existujúcich priemyselných podnikov na vykurovanie domácností;

95.  domnieva sa, že kľúčom k boju proti energetickej chudobe je znížiť celkové náklady domácností na vykurovanie tým, že sa zabezpečí značné zvýšenie energetickej efektívnosti v troch hlavných fázach využívania energie: pri premene primárnej energie na užitočnú energiu, počas ďalšej prepravy tejto energie, a najmä počas jej využívania konečným užívateľom; žiada preto členské štáty, aby považovali opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a prechodu na vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov energie za svoju skutočnú prioritu;

96.  považuje za dôležité zabezpečiť, aby sa určitý podiel financovania v oblasti energetickej účinnosti použil na zlepšenie podmienok domácností postihnutých energetickou chudobou alebo tých, ktorí žijú v najchudobnejších oblastiach, napríklad pomocou pri investovaní do energeticky účinnejších zariadení na vykurovanie a chladenie;

97.  je presvedčený, že členské štáty by mali na základe smernice o energetickej efektívnosti vypracovať vnútroštátne plány obnovy budov s cieľom zabezpečiť energetickú hospodárnosť budov, a to v neposlednom rade tým, že ponúknu stimuly na obnovu budov vo vlastníctve súkromných osôb, pričom tieto plány by mali zahŕňať aj osobitné opatrenia pre najzraniteľnejšie skupiny s cieľom pomáhať im v rámci boja proti energetickej chudobe;

98.  vyzýva Komisiu, aby v rámci vykonávania smernice o energetickej efektívnosti pripravila vzdelávanie pre odborníkov v oblasti auditu energetickej účinnosti a plánovania a aby pomáhala súkromným osobám, a najmä najzraniteľnejším skupinám, vykonávať činnosti tohto druhu;

99.  zdôrazňuje, že kým veľká časť európskych budov v súčasnosti trpí mrhaním energie v dôsledku nízkej kvality izolácie a starých a neúčinných systémov vykurovania, takmer 11 % obyvateľov EÚ ovplyvňuje energetická chudoba;

100.  žiada Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby s ohľadom na riziko možných budúcich plynových kríz plne integrovali výrobu bioplynu zo spracovania hnoja do realizácie obehového hospodárstva.

101.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil Komisii odporúčania a návrhy obsiahnuté v tomto návrhu.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0266.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0444.

(5)

Oznámenie Európskej komisie z roku 2014 o energetickej efektívnosti a jej prínose k energetickej bezpečnosti v rámci politík v oblasti klímy a energie do roku 2030 (COM/2014/0520 final) uvedené na http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52014DC0520.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Problematika vykurovania a chladenia je v niektorých členských štátoch relevantnejšia ako v ostatných. Znamená to tiež, že tieto krajiny majú rozdielne priority, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať. Dôraz treba klásť aj na to, že najväčšie možnosti zvýšenia efektívnosti v nových členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004, spočívajú v zatepľovaní budov. Je to najjednoduchší spôsob, ako zabezpečiť, aby sa energia využívala efektívnejšie a dosiahlo podstatné zníženie emisií CO2.

Je potrebné podstatne zvýšiť objem finančných prostriedkov na práce spojené so zatepľovaním celých obytných komplexov, najmä tých, ktoré boli vybudované stavebnými metódami, pri ktorých sa využívajú veľké panely. Na tento účel treba vyčleniť najmenej 25 % prostriedkov z európskeho fondu energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie. Tento cieľ musí byť vysokou prioritou, najmä preto, že majitelia budov celkovo nie sú schopní uhradiť vzniknuté náklady a podpora zo strany štátu je nedostatočná.

Zastarané tepelné elektrárne v obytných komplexoch je potrebné čo najskôr nahradiť malými vysokoúčinnými elektrárňami na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla.

V stredozemských krajinách Európy sa chladenie stáva otázkou, ktorá vyvoláva čoraz väčšie znepokojenie, a súvisí s postupným otepľovaním klímy. Pri riešení tohto problému zohrávajú významnú úlohu vhodné architektonické riešenia, ako aj reverzibilné tepelné čerpadlá, ktoré teplo odčerpávajú z miestnosti za teplého počasia a privádzajú ho, keď je potrebné vykurovanie.

Slnečné žiarenie je dôležitým zdrojom tepla, ktoré sa zatiaľ nevyužíva v dostatočnej miere. Možno ho využívať pomocou panelov, ktoré zohrievajú vodu alebo vyrábajú elektrinu.

Reverzibilné tepelné čerpadlá sú obzvlášť energeticky účinné a majú obrovský potenciál v oblasti vykurovania a chladenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti je potrebné uskutočniť rozsiahly výskum týkajúci sa takýchto čerpadiel, aby sa vypracovali nové inovatívne riešenia.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (22.6.2016)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k stratégii EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia

(2016/2058(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Christofer Fjellner

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie o stratégii EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0051), ktoré je integrálnou súčasťou stratégie energetickej únie; poznamenáva veľký význam odvetvia vykurovania a chladenia pre dosahovanie cieľov EÚ v oblasti energetiky a klímy do roku 2020, 2030 a 2050 a pre dosahovanie cieľov v oblasti zlepšovania bezpečnosti dodávok energie;

2.  zdôrazňuje, že politické nástroje a možnosti EÚ nie sú zatiaľ dostatočne rozvinuté na stimulovanie transformácie odvetvia vykurovania a chladenia, na maximalizovanie využívania potenciálu a na zavedenie riešení na zníženie dopytu a elimináciu emisií uhlíka v požadovanom rozsahu a požadovaným tempom;

3.  konštatuje, že podľa odhadov množstvo tepla vznikajúceho pri priemyselných procesoch a vypúšťaného ako odpad do ovzdušia alebo vôd namiesto produktívneho využitia by pokrylo celé vykurovacie potreby Únie v obytných a terciárnych budovách;

4.  konštatuje, že opatrenia na rozvoj komplexnej a integrovanej stratégie v oblasti vykurovania a chladenia v rámci energetickej únie, pokiaľ sa vykonávajú správne, ponúkajú pre podniky aj spotrebiteľov v EÚ významné príležitosti z hľadiska znižovania celkových nákladov na energie v priemysle, zvyšovania konkurencieschopnosti a úspor nákladov spotrebiteľov;

5.  pripomína, že vykurovanie a chladenie tvoria najväčší podiel dopytu EÚ po energii; zdôrazňuje dôležitosť dodržiavania zásady technologickej neutrality medzi v súčasnosti dostupnými obnoviteľnými zdrojmi a trhovými a štátnymi stimulmi pri prechode na nízkouhlíkové a bezpečné dodávky energie pre odvetvie vykurovania a chladenia;

6.  zdôrazňuje, že inteligentné budovy a siete a zvýšená energetická účinnosť v sektore vykurovania a chladenia budú dôležité na dosiahnutie úspor energie, a zdôrazňuje potrebu podporovať mobilizáciu súkromných a verejných prostriedkov na trhu energetickej účinnosti a víta nadchádzajúcu revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov;

7.  pripomína, že dve tretiny budov v EÚ boli postavené, keď boli požiadavky na energetickú účinnosť len obmedzené alebo žiadne, a že takmer polovica budov je vybavená samostatnými bojlermi inštalovanými pre rokom 1992; poznamenáva, že súkromné a verejné budovy spotrebúvajú 40 % celkovej energie a produkujú 36 % emisií CO2, pričom 85 % spotreby energie v budovách pripadá na zohrievanie vody a vykurovanie; zdôrazňuje potrebu zvýšiť energetickú účinnosť prostredníctvom renovácie a rekonštrukcie budov a vykurovacích a chladiacich systémov s cieľom dosiahnuť do roku 2020 energetické úspory aspoň 20 %, pričom uznáva, že energetická účinnosť budov v členských štátoch sa značne odlišuje;

8.  domnieva sa, že v odvetví vykurovania obytných budov existuje veľký nevyužitý potenciál na zlepšenie energetickej účinnosti; žiada členské štáty, aby prijali opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti systémov vykurovania, čo predstavuje nákladovo efektívny spôsob, ako znížiť emisie CO2 z obytných budov;

9.  pripomína, že napriek určitému pokroku v prechode odvetvia vykurovania a chladenia na energiu z obnoviteľných zdrojov, 75 % dodávanej primárnej energie stále pochádza z fosílnych palív; konštatujte, že budovy, ako aj ľudia, ktorí v nich žijú, sú prvými spotrebiteľmi vykurovania a chladenia; zdôrazňuje, že hlavnou prioritou je zníženie účtov za energiu prostredníctvom renovácií; trvá na tom, že zvyšná energia potrebná na vykurovanie a chladenie by mala pochádzať priamo alebo nepriamo z obnoviteľných zdrojov;

10.  zdôrazňuje zásadnú úlohu plánu reštrukturalizácie stavebných sektorov pri podpore ekologického hospodárstva a potenciál na vytváranie miestnych ekologických pracovných miest v oblasti úspor energie, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie v súkromných aj verejných stavebných sektoroch;

11.  zdôrazňuje, že výskum a technologické inovácie v sektore vykurovania a chladenia podporujú vedúce postavenie európskeho priemyslu, posilňujú konkurenčnú výhodu a obchodnú životaschopnosť európskych podnikov a prispievajú k dosahovaniu hlavných cieľov energetickej politiky EÚ vrátane zaisťovania bezpečnosti dodávok a trvalo udržateľného rozvoja výroby, prepravy a spotreby energie;

12.  pripomína, že investovaním do úspor energie a energetickej účinnosti možno získať najväčšiu a najrýchlejšiu finančnú návratnosť v odvetví energetiky;

13.  vyzýva na nákladovo efektívny prístup zameraný na dosahovanie úspor energie na systémovej úrovni;

14.  vyzdvihuje aktívnu úlohu, ktorú môžu na ceste k trvalo udržateľnému európskemu systému vykurovania a chladenia zohrávať spotrebitelia; zdôrazňuje, že účinný výsledok nového nariadenia o označovaní energetickými štítkami, podľa ktorého nové štítky majú výhľadový charakter a zvýrazňujú rozdiely v energetickej účinnosti rozličných výrobkov, môže spotrebiteľom pomôcť robiť informovanejšie rozhodnutia z hľadiska úspory energie a znížiť ich účty; zdôrazňuje, že konkrétne nástroje – ako sú inteligentné merače a automatizácia v domácnostiach – môžu zlepšiť správanie spotrebiteľov, čo sa týka spotreby energie;

15.  konštatuje, že regulačné rámce EÚ slúžia na zvýraznenie širších cieľov, ale podstatný je reálny pokrok, ktorý spôsobí revolúciu v oblasti vykurovania a chladenia v rámci širšej reorganizácie systému energetiky;

16.  poznamenáva, že najúčinnejším spôsobom dosahovania spoločných cieľov je splnomocniť a podporiť miestne a regionálne orgány, aby spolu so všetkými zainteresovanými stranami uplatňovali k územnému plánovaniu, rozvoju infraštruktúry, výstavbe a obnove fondu budov a novému priemyselnému rozvoju prístup založený na plne integrovaných systémoch s cieľom maximalizovať potenciálne presahy, účinnosť a ďalšie vzájomné výhody;

17.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila odvetvie vykurovania a chladenia pri dosahovaní nákladovo efektívneho zlepšenia energetickej účinnosti na systémovej úrovni prostredníctvom podpory využívania obnoviteľných zdrojov energie a prepojením výroby tepla a elektrickej energie, priemyselných procesov (ako je získavanie energie z odpadových plynov), nakladania s odpadom a riadenia dopytu, a aby preskúmala, ako možno zintenzívniť získavanie energie z priemyselného odpadového tepla a udržateľnú výrobu bioplynu; zdôrazňuje, že by sa preto mala v uvedených odvetviach viac využívať kogenerácia a trigenerácia; zdôrazňuje, že výroba tepla a elektrickej energie prepojená s odpadovým hospodárstvom by mala byť v súlade s odpadovou hierarchiou, ako je vymedzená v obehovom hospodárstve, a nemala by byť naviazaná na spaľovanie zdrojov, ktoré je možné recyklovať alebo opätovne využiť;

18.  zdôrazňuje význam širšieho, súčinnejšieho a integrovanejšieho využívania všetkých dostupných európskych štrukturálnych a regionálnych fondov a EFSI, ktoré by mali byť dostupné všetkým aktérom vrátane MSP a mikropodnikov; žiada členské štáty, aby zvýšili informovanosť užívateľov a spotrebiteľov o nových technických riešeniach na úsporu energie, a žiada Komisiu, aby podporovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi;

19.  vyzdvihuje význam predchádzania nákladnému naviazaniu infraštruktúry vykurovania na vysokouhlíkové zdroje výroby energie; zdôrazňuje, že je dôležité posúdiť potrebu verejnej finančnej podpory na infraštruktúru diaľkového vykurovania v súvislosti s cieľom EÚ do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov o 80 až 95 % v porovnaní s rokom 1990 a na organizovanú transformáciu energetického hospodárstva;

20.  domnieva sa, že spotrebitelia musia byť stredobodom tejto stratégie, ktorá využíva moderné technológie a inovačné riešenia na prechod k inteligentným, účinným a udržateľným systémom vykurovania a chladenia, ktoré môžu viesť k úsporám energie a nákladov pre spoločnosti i občanov, zlepšiť kvalitu ovzdušia, zvýšiť blahobyt jednotlivcov a priniesť výhody pre podniky aj pre spoločnosť ako celok;

21.  zdôrazňuje potrebu viac investovať do výskumu a vývoja s cieľom vyvíjať inovatívne technologické riešenia; zároveň zdôrazňuje, že prostredníctvom širšieho využívania v súčasnosti dostupných technológií bude možné zvýšiť účinnosť systémov vykurovania a chladenia o 20 %;

22.  zdôrazňuje, že kým veľká časť európskych budov v súčasnosti trpí mrhaním energie v dôsledku nízkej kvality izolácie a starých a neúčinných systémov vykurovania, takmer 11 % obyvateľov EÚ ovplyvňuje energetická chudoba;

23.  poznamenáva, že výrazné zvýšenie energetickej účinnosti budov by sa mohlo stať kľúčovým nástrojom v boji proti energetickej chudobe;

24.  konštatuje, že v Únii existujú rozličné podmienky, domnieva sa, že čím je reťazec, ktorým sa primárna energia premieňa pri výrobe využiteľného tepla na iné formy, kratší, tým vyššia je energetická efektívnosť, a vyzýva Komisiu, aby presadzovala technologicky neutrálne nástroje, ktoré každému spoločenstvu umožnia vyvinúť nákladovo efektívne riešenia na zníženie uhlíkovej náročnosti odvetvia vykurovania a chladenia;

25.  požaduje vypracovanie plánov na postupné odstránenie dotácií na fosílne palivá a nasmerovanie finančných prostriedkov do projektov energetickej efektívnosti, ktoré pomôžu dosiahnuť ciele EÚ v oblasti eliminácie emisií uhlíka v energetickom odvetví do roku 2050;

26.  pripomína, že v niektorých odvetviach a elektrárňach sa teplo alebo chlad vyrába ako vedľajší produkt, ktorý by bolo možné opätovne používať v týchto závodoch alebo predávať na vykurovanie budov v okolí; konštatuje, že integrácia výroby, spotreby a opätovného používania odpadového chladu prináša výhody pre životné prostredie aj hospodárstvo a znižuje dopyt po primárnej energii na výrobu chladu; zdôrazňuje význam využívania odpadového tepla a chladu a žiada Komisiu, aby jeho využívanie podporila;

27.  konštatuje, že 72 % dopytu rodinných domov v oblasti vykurovania a chladenia predstavujú vidiecke a prechodné regióny; poznamenáva, že domácnosti vo vidieckych, vzdialených a izolovaných lokalitách si preto môžu vyžadovať osobitnú pozornosť a špecifické riešenia;

28.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú môže zohrávať vysoká miera elektrifikácie odvetvia vykurovania a chladenia pri odstránení emisií uhlíka z hľadiska obmedzenia emisií skleníkových plynov aj zlepšenia kvality vzduchu v mestách;

29.  zdôrazňuje širokú dostupnosť pevnej biomasy, bioplynu a geotermálnej energie a potenciál diaľkového vykurovania a kogenerácie tepla a energie ako nákladovo efektívnych prostriedkov dekarbonizácie odvetvia energetiky, ktoré zároveň prispievajú k bezpečnosti cieľov v oblasti dodávok; zdôrazňuje, že európska plynová kríza by znamenala krízu v odvetví teplárenstva; víta kritériá udržateľnosti pre biomasu, ktoré musia byť vyvážené tak, aby sa nimi presadzovalo jej environmentálne udržateľné a konkurencieschopné využívanie; žiada Komisiu, aby bezodkladne navrhla politiku v oblasti trvalej udržateľnosti používania biomasy;

30.  zdôrazňuje, že diaľkové vykurovanie založené na energii z obnoviteľných zdrojov bráni šíreniu systémov individuálneho vykurovania, ktoré viac znečisťujú prostredie a zvyšujú znečistenie ovzdušia v obytných štvrtiach a je ich oveľa ťažšie regulovať, ako rozšírené systémy diaľkového vykurovania; zdôrazňuje však, že infraštruktúra a klimatické podmienky v Únii sa líšia a že tieto systémy často potrebujú modernizáciu na zvyšovanie svojej účinnosti; žiada preto analýzu potreby podporovať infraštruktúru diaľkového vykurovania a postupov zdaňovania obnoviteľných zdrojov energie a diaľkového vykurovania;

31.  zdôrazňuje potrebu vypracovať osobitnú energetickú politiku pre oblasti, ktoré nie sú pripojené k sieti zemného plynu;

32.  zdôrazňuje význam väčšieho využívania technológií vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov v kombinácii s výrazným zvýšením energetickej účinnosti;

33.  podčiarkuje – pri súčasnom zdôraznení potreby zabezpečenia technologickej neutrality v závislosti od rôznych sociálno-hospodárskych a geografických okolností v členských štátoch – obrovský potenciál inovatívnych energeticky pasívnych domov ako nákladovo efektívneho prostriedku na dekarbonizáciu odvetvia výstavby a bežných domácností;

34.  zdôrazňuje, že energia z odpadov bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri vykurovaní, keďže jej alternatívou sú často len skládky a využívanie fosílnych palív a pripomína, že je potrebné zvýšiť mieru recyklácie;

35.  žiada revíziu existujúcich právnych predpisov zameraných na zabezpečenie technologickej neutrality a nákladovej efektívnosti, aby sa zabezpečilo, že nebudú presadzovať alebo diskreditovať jednu technológiu voči inej – energia z obnoviteľných zdrojov vyrábaná na mieste, napríklad zo solárnych panelov na obytných budovách, alebo v blízkosti budovy by sa mala napríklad zohľadniť pri výpočte energetickej hospodárnosti budov, a to bez ohľadu na jej zdroj;

36.  víta stratégiu EÚ týkajúcu sa vykurovania a chladenia, v ktorej sa uvádza, že stredobodom tejto stratégie musia byť spotrebitelia, ktorým sa má umožniť využívanie rôznych moderných technológií a inovačných riešení na prechod k inteligentným, účinným a udržateľným systémom vykurovania a chladenia, ktoré môžu viesť k úsporám energie a nákladov pre spoločnosti i občanov;

37.  žiada Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby riešili osobitné problémy budov na vidieku, ktoré sú často staršie, menej energeticky účinné, menej prospešné pre zdravie a poskytujú nižší tepelný komfort;

38.  pripomína prínos energie z obnoviteľných zdrojov pre bezpečnosť dodávok energie v Európe a zdôrazňuje vysokú schopnosť výroby energie z vody reagovať na dopyt v čase špičky a na riziko výpadku energie;

39.  žiada Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby s ohľadom na riziko možných budúcich plynových kríz plne integrovali výrobu bioplynu zo spracovania hnoja do realizácie obehového hospodárstva.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

21.6.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

45

11

10

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Cristian-Silviu Buşoi, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Ian Duncan, Eleonora Evi, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Benedek Jávor, Rikke Karlsson, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Dubravka Šuica, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Nils Torvalds, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Renata Briano, Nicola Caputo, Mark Demesmaeker, Herbert Dorfmann, Christofer Fjellner, Eleonora Forenza, Elena Gentile, Iris Hoffmann, Anne-Marie Mineur, Ulrike Müller, Marijana Petir, Gabriele Preuß, Jasenko Selimovic, Bart Staes

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa D’Amato, Edouard Ferrand


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

12.7.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

47

1

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zigmantas Balčytis, Nicolas Bay, Bendt Bendtsen, José Blanco López, David Borrelli, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Fredrick Federley, Ashley Fox, Adam Gierek, Theresa Griffin, András Gyürk, Roger Helmer, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Kaja Kallas, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jaromír Kohlíček, Janusz Lewandowski, Ernest Maragall, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Nadine Morano, Dan Nica, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Carolina Punset, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Algirdas Saudargas, Jean-Luc Schaffhauser, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Lieve Wierinck, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Amjad Bashir, Constanze Krehl, Bernd Lange, Olle Ludvigsson, Clare Moody, Massimiliano Salini

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia