Postup : 2016/0005(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0242/2016

Predkladané texty :

A8-0242/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 14/09/2016 - 9.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0342

ODPORÚČANIE     ***
PDF 630kWORD 112k
19.7.2016
PE 583.875v02-00 A8-0242/2016

k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC-DHP na druhej strane

(10107/2016 – C8-0243/2016 – 2016/0005(NLE))

Výbor pre medzinárodný obchod

Spravodajca: Alexander Graf Lambsdorff

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STRUČNÉ ODÔVODNENIE
 POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC-DHP na druhej strane

(10107/2016 – C8-0243/2016 – 2016/0005(NLE))

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10107/2016),

–  so zreteľom na návrh dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC-DHP na druhej strane (05730/2016),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s čl. 207 ods. 3 a 4, čl. 209 ods. 2 a čl. 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0243/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek a na článok 99 ods. 2, ako i článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a na stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0242/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a štátov SADC-DHP (Botswana, Lesotho, Mozambik, Namíbia, Južná Afrika a Svazijsko).


STRUČNÉ ODÔVODNENIE

História dohôd o hospodárskom partnerstve

Dohoda z Cotonou v čase svojho vytvorenia v roku 2000 vyzývala na zásadné zmeny v oblasti dlhoročných nerecipročných obchodných preferencií, ktorými sa takmer 40 rokov riadili hospodárske a politické vzťahy medzi skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) a Európskou úniou. Hlavným dôvodom toho bola skutočnosť, že dosah týchto jednostranných preferencií bol veľmi neuspokojivý: po prvé, podiel obchodu AKT na trhu EÚ neustále klesal a väčšina krajín nedokázala využívať tieto preferencie na diverzifikáciu svojich hospodárskych štruktúr. Po druhé, preferencie neboli zlučiteľné s pravidlami WTO, pretože boli diskriminačné voči rozvojovými krajinám, ktoré nepatrili do skupiny AKT.

EÚ a skupina AKT sa dohodli, že budú rokovať o recipročných, hoci asymetrických obchodných dohodách, známych pod názvom dohody o hospodárskom partnerstve. Samotné krajiny AKT si určili, v ktorom regionálnom zoskupení chcú rokovať. Rokovania o dohodách o hospodárskom partnerstve (DHP) sa začali v roku 2002 a ich ukončenie bolo plánované na koniec roka 2007, keď sa mala skončiť platnosť výnimky WTO. Okrem toho, že dohody o hospodárskom partnerstve mali zabezpečiť neobmedzený, bezcolný a bezkvótový prístup výrobkov z krajín AKT na trh EÚ, mali hlavne predstavovať nástroj rozvoja, ktorý by krajinám AKT umožnil zvýšiť dynamiku ich regionálnej integrácie a uľahčiť ich začlenenie do svetového hospodárstva.

V súčasnosti existuje vo všetkých štátoch, ktoré nemajú DHP,„všeobecný systém preferencií“ EÚ (VSP) alebo iniciatíva „Všetko okrem zbraní“ (EBA). V súvislosti s krajinami, ktoré v roku 2007 podpísali dočasnú DHP s cieľom zabrániť narušeniu trhu a zabezpečiť dostatok času na podpísanie a ratifikáciu dohody, však EÚ prijala nariadenie o prístupe na trh – nariadenie Rady (ES) č. 1528/2007, účinné od 1. januára 2008, ktoré umožňuje rozšírené uplatňovanie dohôd o hospodárskom partnerstve. Neskôr sa rozhodlo, že zaobchádzanie vyplývajúce z nariadenia o prístupe na trh (voľný prístup na trhu EÚ) prestane platiť 1. októbra 2014 v prípade krajín, ktoré neuzavreli regionálnu dohodu alebo neprijali kroky potrebné na implementáciu dočasných DHP. Botswana, Namíbia a Svazijsko patrili medzi krajiny spadajúce pod nariadenie o prístupe na trh, ktoré uzavreli regionálnu DHP pred 1. októbrom 2014, a Komisia v súlade s postupom prijala delegované akty, aby zostali na zozname v rámci nariadenia o prístupe na trh, a oznámila, že sa od nich očakáva splnenie ich záväzku a ratifikácia regionálnej DHP do 1. októbra 2016.

DHP medzi EÚ a Juhoafrickým rozvojovým spoločenstvom (SADC)

SADC má 15 členov. Sedem z nich, konkrétne Angola, Botswana, Lesotho, Mozambik, Namíbia, Svazijsko a Južná Afrika vytvorilo skupinu SADC-DHP, ktorá začala rokovať s EÚ o dohode o hospodárskom partnerstve. Južná Afrika sa pôvodne zúčastňovala ako pozorovateľ a mala podpornú úlohu, v roku 2007 sa však oficiálne zapojila do rokovaní.

Jadrom DHP EÚ – SADC je Juhoafrická colná únia (SACU), ktorá je najstaršou colnou úniou na svete. Mozambik a Angola tým, že sa pridali k tomuto zoskupeniu, chceli upevniť svoje už aj tak silné hospodárske a obchodné väzby so SACU. Ostatných osem členských štátov SADC (Konžská demokratická republika, Madagaskar, Malawi, Maurícius, Seychely, Tanzánia, Zambia a Zimbabwe) je súčasťou iných regionálnych zoskupení DHP.

Botswana, Lesotho, Svazijsko, Mozambik a Namíbia na konci roka 2007 prijali dočasnú medziregionálnu DHP s EÚ. Dočasná DHP obsahuje doložku, podľa ktorej môžu Angola a/alebo Južná Afrika v prípade záujmu rýchlo pristúpiť. Angola, ktorá má status najmenej rozvinutej krajiny, si zatiaľ zachová bezcolný bezkvótový prístup na trhu EÚ na základe iniciatívy „Všetko okrem zbraní“, zatiaľ čo na obchodovanie medzi EÚ a Južnou Afrikou sa vzťahuje Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci (DORS), ktorá bola podpísaná v roku 1999.

Botswana, Lesotho, Svazijsko a Mozambik podpísali dočasnú DHP v júni 2009. Hoci Namíbia parafovala dohodu pred viac než deviatimi rokmi, rozhodla sa, že ju nepodpíše.

Obidve strany sa rozhodli, že budú pokračovať v rokovaniach o komplexnej regionálnej DHP zahŕňajúcej pravidlá týkajúce služieb, investícií a obchodu. V roku 2010 však krajiny, ktoré podpísali dočasnú DHP, pozastavili proces ratifikácie dohody, pretože ešte neboli ukončené komplexné regionálne rokovania.

15. júla 2014 EÚ ukončila rokovania so šiestimi členskými štátmi skupiny DHP patriacimi do Juhoafrického rozvojového spoločenstva (SADC), a to Botswanou, Lesothom, Namíbiou, Mozambikom, Južnou Afrikou a Svazijskom. Angola sa napokon rozhodla, že neparafuje dohodu, ale možno k nej pristúpi v budúcnosti na základe osobitnej doložky o pristúpení, ktorú dohoda obsahuje.

Integrácia a zložitosť regiónov

Skupina DHP v rámci SADC je veľmi rozmanitá. Šesť krajín skupiny DHP v rámci SADC má spolu približne 100 miliónov obyvateľov, pričom polovica z nich žije v Južnej Afrike. Podľa údajov, ktoré poskytla Svetová banka v roku 2014, bol ich HDP 410 mld. EUR, z čoho 85 % predstavuje podiel Južnej Afriky.

V skupine sú dve najmenej rozvinuté krajiny (Lesotho a Mozambik) a jedna krajina BRICS (Južná Afrika), ktorá uzavrela Dohodu o obchode, rozvoji a spolupráci (DORS) s EÚ v roku 1999. Bez DHP by v dôsledku úrovne ich HDP muselo Svazijsko dostať status VSP a Botswana a Namíbia by dosiahli status krajiny s doložkou najvyšších výhod (DNV).

Päť štátov zo skupiny DHP v rámci SADC patrí do Juhoafrickej colnej únie (SACU). Táto únia, ktorá bola zriadená v roku 1910, je najstaršou colnou úniou na svete a má aj spoločný vonkajší colný sadzobník. Mozambik nie je súčasťou SACU, spájajú ho s ňou však dlhoročné ustálené obchodné a investičné väzby.

V roku 2013 bol do EÚ zo skupiny DHP SADC dovezený tovar v hodnote 31 mld. EUR a hodnota tovaru vyvezeného do SADC predstavovala 33 mld. EUR. Vývoz z krajín SADC do EÚ zahŕňa ropu – 23 % (z Angoly), diamanty – 11 % (z Botswany), uhlie (12 %), drahokamy, kovy a ryby (z Namíbie) a cukor (zo Svazijska).

Uznesenie EP z roku 2009 o SADC DHP

Európsky parlament hlasoval v marci 2009 o uznesení o dočasnej DHP SADC – EÚ, v ktorom okrem iného žiada:

•  súlad DHP s WTO

•  bezcolný bezkvótového prístup na trh EÚ

•  podporovanie existujúcej regionálnej integrácie (Juhoafrickej colnej únie, SACU)

•  rušenie poľnohospodárskych vývozných dotácií EÚ

•  flexibilitu EÚ v prípade vývozných daní, doložku najvyšších výhod a ochranu nerozvinutých priemyselných odvetví

•  jednoduchšie a lepšie pravidlá pôvodu, podporovanie regionálnej kumulácie

•  začlenenie kapitoly o rozvojovej spolupráci so zvýšenou a primeranou pomocou

•  dôležitosť dodržiavania dohovorov MOP

•  monitorovanie vykonávania, ktoré by koordinoval príslušný parlamentný výbor.

Dohoda však nikdy nenadobudla účinnosť, pretože bola síce podpísaná, ale nikdy nebola ratifikovaná.

Kľúčové ustanovenia v DHP

Hoci táto dohoda o regionálnom obchode so zameraním na rozvoj v súčasnosti zahŕňa len ustanovenia o obchode s tovarom, rozvojovej spolupráci a obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, ponecháva aj otvorené možnosti rokovať o ďalších ustanoveniach o službách, investíciách, duševnom vlastníctve, verejnom obstarávaní a lepších ustanoveniach o trvalo udržateľnom rozvoji.

Asymetrický charakter dohody zavádza tzv. pozitívnu diskrimináciu partnerských krajín SADC-DHP, čo im zaručuje bezcolný prístup na trh EÚ a zároveň obojstranne odstraňuje prekážky brániace v podstate takmer akémukoľvek obchodu, zaručuje zlučiteľnosť s WTO a súčasne podporuje regionálnu integráciu, hospodársku spoluprácu a dobrú správu vecí verejných. EÚ ponúkne bezcolný a bezkvótový prístup piatim krajinám SADC, čím sa bude pokračovať v doterajšej praxi bez toho, aby došlo k narušeniu zmenou nariadenia o prístupu na trh. Namiesto ponúknutia jednostrannej preferencie sú obchodné vzťahy medzi krajinami SADC-DHP a EÚ založené na zmluvnej dohode. Krajiny SADC-DHP budú počas desiatich rokov na základe ustanovení o postupnom otváraní trhu liberalizovať 86 % obchodu s EÚ (Mozambik 74 %), s výnimkou citlivých poľnohospodárskych výrobkov a produktov rybolovu.

Podpora regionálnej integrácie

Dohodou o hospodárskom partnerstve sa nielen zabránilo rozpadnutiu najstaršej existujúcej colnej únie na svete zmenou nariadenia o prístupe na trh, ale namiesto toho dohoda SACU posilnila tým, že zabezpečila zosúladenie medzi SACU a Južnou Afrikou a priblížila k nej Mozambik. DORS medzi EÚ a Južnou Afrikou sa de facto zvyčajne uplatňovala na celú SACU ako jeden právny subjekt. Jej ustanovenia o obchode nahradí dohoda, o ktorej rokovali všetci. Na dovoz z EÚ sa bude uplatňovať jednotný vonkajší colný sadzobník.

DHP takisto rôznymi spôsobmi posilňuje regionálnu integráciu, napríklad prostredníctvom pravidiel pôvodu s možnosťami regionálnej kumulácie, možnosti pre iné štáty SADC (Angola) pristúpiť k DHP a prostredníctvom inštitucionálneho posilnenia SACU. Mechanizmus riešenia sporov stanovený v DHP vychádza z ustanovení o jednotnom digitálnom trhu na základe DORS a bude sa uplatňovať na všetky krajiny SADC-DHP. Okrem toho spoločné ustanovenia o riadení obchodu (ako ochranné doložky) a spoločných rozhodovacích orgánoch ešte viac posilnia proces regionálnej integrácie.

Ustanovenia o regionálnych preferenciách navyše vylučujú možnosť krajín SADC-DHP zaobchádzať s výrobkami pochádzajúcimi z iných krajín SADC-DHP menej priaznivo ako s výrobkami, ktoré sa dovážajú z EÚ.

Zmluvné strany sa zaväzujú, že budú uľahčovať regionálny obchod podporovaním spolupráce v colnej oblasti a uskutočňovaním reforiem, najmä harmonizáciou a zjednodušovaním postupov a právnych predpisov v regióne SADC, uľahčovaním tranzitu a bojovaním proti podvodom.

Podpora obchodu a rozvoja

Stanovené boli viaceré ochranné ustanovenia: viacstranné ochranné opatrenia, dvojstranné ochranné opatrenia, poľnohospodárske ochranné opatrenia, ako aj dočasná ochranná doložka týkajúca sa zoznamu výrobkov pochádzajúcich z Botswany, Lesotha, Namíbie a Svazijska (BLNS) s cieľom zmierniť potenciálny negatívny dosah v týchto krajinách.

Po nadobudnutí účinnosti DHP už nebude možné využívať poľnohospodárske vývozné dotácie, čím bola splnená ďalšia kľúčová požiadavka krajín SADC-DHP.

Postupné rušenie ciel na medziprodukty a vstupy, ako sú hnojivá a stroje a zariadenia, ďalej podnieti zvyšovanie pridanej hodnoty.

V súvislosti so službami DHP obsahuje revíznu doložku. Rokovania o službách s vymedzeným počtom krajín SADC budú pokračovať. Revízna doložka umožňuje vykonávanie ustanovení o službách v neskoršej fáze podobne, ako je to v prípade verejného obstarávania a práv duševného vlastníctva.

K DHP je na žiadosť EÚ pripojený Protokol o zemepisných označeniach medzi Južnou Afrikou a EÚ. Protokol sa vcelku vzťahuje na 105 výrobkov z Južnej Afriky (z toho 102 sa týka vína) a 251 výrobkov. EÚ bude chrániť juhoafrické označenia ako Rooibos a rôzne mená vín, ako sú Stellenbosch a Paarl.

V podrobne vypracovanej kapitole o rozvojovej spolupráci sú vymedzené oblasti súvisiace s obchodom, ktoré by mohli využívať finančnú podporu EÚ. V tejto fáze neexistujú žiadne finančné záväzky, na rozdiel od DHP s krajinami ECOWAS, v prípade ktorej bolo stanovené značné finančné krytie. Bolo však naplánované financovanie konkrétnych programov v rámci národných a regionálnych orientačných programov z nástroja rozvojovej spolupráce a 11. ERF v súvislosti s prípravou a vykonávaním DHP.

Priestor na politické opatrenia

EÚ preukázala v DHP flexibilitu tým, že štátom SADC DHP umožňuje zachovať súčasné vývozné clá a za výnimočných podmienok uplatniť nové vývozné clá v prípade mimoriadnych potrieb týkajúcich sa príjmov, s cieľom podporiť ochranu nerozvinutých priemyselných odvetví alebo životného prostredia. Vo všeobecnosti je pre krajiny BLNS vyhradený väčší priestor, i keď niektoré možnosti Južnej Afriky v prípade obmedzeného počtu (8) výrobkov sú obmedzené, ak je možné odôvodniť potreby v oblasti priemyselného rozvoja, na obdobie maximálne 12 rokov. Text dohody umožňuje krajinám SADC využívať suroviny.

Súčasťou dohody je doložka najvyšších výhod, ale preferencie sa ňou nebudú automaticky rozširovať na EÚ. Ich rozšírenia sa musia najskôr preskúmať a až potom sa budú uplatňovať na dohody s krajinami ako hlavnými obchodnými partnermi. Doložka najvyšších výhod sa uplatňuje len na clá a colné poplatky, pravidlá pôvodu sem nie sú zahrnuté.

Ako je uvedené vyššie, stanovili sa mnohé ochranné opatrenia, o. i.. na ochranu nerozvinutých priemyselných odvetví. SADC malo navyše možnosť vylúčiť z liberalizácie citlivé výrobky.

Rešpektovanie hodnôt a monitorovanie vykonávania dohody

Dohoda obsahuje doložku o nevykonaní (čl. 110 ods. 2), ktorý poskytuje základ prijímania „primeraných opatrení“ podľa existujúcej Dohody z Cotonou, ak by niektorá zmluvná strana neplnila svoje povinnosti v súlade so základnými zásadami stanovenými v článku 2 dohody. Jedným z takýchto opatrení je pozastavenia obchodných výhod, ak sa to bude považovať za krajné opatrenie.

Prvá časť DHP je venovaná trvalo udržateľnému rozvoju, čo vyzdvihuje dôležitosť týchto ustanovení. Zmluvné strany potvrdzujú svoje záväzky, ktoré prijali v rámci medzinárodného práva vrátane dohovorov MOP, a zaväzujú sa, že sa neodchýlia od svojich environmentálnych a pracovno-právnych predpisov. V DHP je tiež stanovený postup konzultácií o akýchkoľvek záležitostiach v oblasti životného prostredia alebo pracovného práva. Do dialógu o takýchto záležitostiach môžu byť zapojené príslušné orgány a zainteresované strany. V dohode je vymedzený komplexný zoznam oblastí, v ktorých budú partneri spolupracovať v záujme posilnenia trvalo udržateľného rozvoja.

Spravodajca sa domnieva, že je dôležité posilniť ustanovenia dohody o monitorovaní. Článkom 4 sa zmluvné strany dohodli, že budú priebežne monitorovať uplatňovanie a vplyv tejto dohody „v rámci svojich príslušných participačných procesov“ s cieľom zabezpečiť, „aby sa maximalizoval prínos“ pre ľudí. Takisto sa každých päť rokov uskutoční preskúmanie dohody (čl. 116). Je však potrebné posilniť praktické nástroje na toto monitorovanie. Kým nebude vytvorený uvedený dialóg o trvalo udržateľnom rozvoji a príslušný participačný proces na účel monitorovania, absencia spoločného parlamentného výboru a spoločného konzultačného výboru (ktoré existujú v DHP Cariforum, ale nie sú začlenené do znenia SADC-DHP), môže byť zrejmá, pokiaľ nie je možné využiť existujúce štruktúry (regionálne schôdze Spoločného parlamentného zhromaždenia; parlamentný výbor EÚ – Južná Afrika atď.). Tieto chyby sú poľutovaniahodné a na vyriešenie týchto nedostatkov bude potrebné nájsť pragmatické riešenia.

Záver

Spravodajca odporúča udeliť súhlas s uzavretím Dohody o hospodárskom partnerstve medzi SADC a EÚ. DHP má potenciál priniesť zásadnú pozitívnu zmenu a prispieť k udržateľnému hospodárskemu rastu a prehĺbenému obchodu medzi regiónmi a ich vzájomnej integrácii.

Dohoda o obchode a partnerstve však môže byť len malou časťou rozsiahlejšej stratégie. Štáty SADC by mali uskutočňovať vnútroštátne obchodné politiky podporujúce rozvoj a vykonávať štrukturálne reformy. Ďalším prvkom tejto rovnice je regulačný rámec priťahujúci investície. Tieto krajiny by mali zvážiť aj využitie potenciálu DHP tým, že pôjdu nad rámec výlučného obchodu s tovarom a v budúcnosti sa budú venovať aj službám. EÚ by mala poskytnúť pomoc pri budovaní kapacít a pomoc spojenú s obchodom. EP bude musieť monitorovať vykonávanie a v náležitých prípadoch poukázať na problémy. Musia sa zaviesť primerané monitorovacie štruktúry, aby sa maximalizoval dosah dohody.


POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a jej členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC-DHP na strane druhej

Referenčné čísla

10107/2016 – C8-0243/2016 – COM(2016)00182016/0005(NLE)

Dátum konzultácie / žiadosť o súhlas

29.6.2016

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

INTA

7.7.2016

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

DEVE

7.7.2016

ENVI

7.7.2016

 

 

Bez predloženia stanoviska

       dátum rozhodnutia

ENVI

17.2.2016

 

 

 

Spravodajca

       dátum vymenovania

Alexander Graf Lambsdorff

15.2.2016

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

24.5.2016

15.6.2016

 

 

Dátum prijatia

14.7.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

22

10

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, Maria Arena, Karoline Graswander-Hainz, Yannick Jadot, Ska Keller, Jude Kirton-Darling, Alexander Graf Lambsdorff, Bernd Lange, Emmanuel Maurel, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Reimer Böge, Victor Boştinaru, Klaus Buchner, Seán Kelly, Gabriel Mato, Bolesław G. Piecha, Pedro Silva Pereira, Ramon Tremosa i Balcells, Wim van de Camp, Jarosław Wałęsa, Pablo Zalba Bidegain

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Mara Bizzotto, Jozo Radoš, Dariusz Rosati, Paul Rübig, Mylène Troszczynski

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia