Správa - A8-0243/2016Správa
A8-0243/2016
Európsky parlament

SPRÁVA o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách

19.7.2016 - (2015/2315(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Ignazio Corrao

Postup : 2015/2315(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0243/2016
Predkladané texty :
A8-0243/2016
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách

(2015/2315(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (VDĽP) so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré boli prijaté v New Yorku 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

–  so zreteľom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 81, 82, 83, 114, 208 a 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu EÚ, ktorý Rada pre zahraničné veci prijala 25. júna 2012[1], a na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015[2],

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach,

–  so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o Výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti[3],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti[4],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách[5],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast[6],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove[7],

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 26/9 z 26. júna 2014, v ktorej Rada pre ľudské práva (UNHRC) vyzýva na vytvorenie otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, ktorej úlohou by bolo vypracovať medzinárodný právne záväzný nástroj týkajúci sa nadnárodných spoločností a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami[8],

–  so zreteľom na hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN, revidované usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o nadnárodných podnikoch, trojstranné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, rámec Medzinárodnej integrovanej rady pre podávanie správ (IIRC), desať zásad globálneho paktu OSN a na normu ISO 26000 – „usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti“ a užívateľskú príručku pre európske MSP týkajúcu sa usmernení ISO 26000 pre oblasť sociálnej zodpovednosti Európskeho úradu remesiel, živností a malých a stredných podnikov pre normalizáciu;

–  so zreteľom na projekt Realizácia dlhodobej hodnoty pre spoločnosti a investorov[9], ktorý sa v súčasnosti vykonáva v rámci iniciatívy OSN Zásady zodpovedného investovania a globálneho paktu OSN (Global Compact),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy členským štátom o ľudských právach a podnikaní prijaté 2. marca 2016[10],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o obnovenej stratégii EÚ na roky 2011 – 2014[11] a na zelenú knihu Komisie s názvom Podpora európskeho rámca pre sociálnu zodpovednosť podnikov[12] a na vymedzenie sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré sa v nej uvádza, ako aj následné oznámenia z rokov 2006 a 2011,

–  so zreteľom na exteritoriálne záväzky, ktoré pre štáty vyplývajú z maastrichtských zásad,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0243/2016),

A.  keďže EÚ je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; a keďže jej činnosť na medzinárodnej scéne (vrátane jej obchodnej politiky) sa riadi týmito zásadami;

B.  keďže hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN sa vzťahujú na všetky štáty a všetky obchodné podniky, či už nadnárodné alebo iné, bez ohľadu na ich veľkosť, sektor, miesto podnikania, vlastníctvo a štruktúru, pričom účinné kontrolné a sankčné mechanizmy sú v celosvetovom uplatňovaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv aj naďalej výzvou; keďže vo svojom uznesení zo 6. februára 2013 Európsky parlament upozornil na osobitný charakter MSP, ktorý by mali politiky v oblasti SZP náležite zohľadňovať, a na potrebu flexibilného prístupu SZP prispôsobeného ich potenciálu;

C.  keďže v rámci iniciatívy OSN Global Compact[13], ktorá obsahuje desať zásad, sa od nadnárodných spoločností vyžaduje, aby tieto zásady prijali do svojej sféry vplyvu, podporovali ich a ustanovili ako súbor hlavných hodnôt v oblasti ľudských práv, pracovných noriem, životného prostredia a boja proti korupcii, ku ktorým sa zaviažu a ktoré dobrovoľne začlenia do svojich obchodných činností;

D.  keďže podniky sú jedným z hlavných subjektov hospodárskej globalizácie, finančných služieb a medzinárodného obchodu a musia dodržiavať všetky platné právne predpisy, medzinárodné zmluvy a ľudské práva; keďže obchod a ľudské práva sa môžu navzájom podporovať a keďže podnikateľská sféra, ktorá je povinná dodržiavať ľudské práva, tiež môže zohrávať dôležitú úlohu tým, že ponúkne pozitívne podnety v oblasti ľudských práv, demokracie, environmentálnych noriem a sociálnej zodpovednosti podnikov;

E.  keďže tieto obchodné podniky však môžu niekedy spôsobovať porušovanie ľudských práv alebo k nemu prispievať a môžu ovplyvňovať práva zraniteľných skupín, ako sú menšiny, domorodé obyvateľstvo, ženy a deti, či prispievať k environmentálnym problémom;

F.  keďže porušovania ľudských práv zo strany korporácií predstavujú celosvetový problém a keďže všetky spoločnosti vo svete majú povinnosť dodržiavať ľudské práva, pričom európske inštitúcie majú zároveň prvoradú povinnosť regulovať zodpovednosť korporácií, ktoré majú väzby s EÚ;

G.  keďže mnoho korporácií pôsobiacich na medzinárodnej úrovni, či už európskych alebo nie, ktoré pôsobia v tretích krajinách, má sústredené významné podnikateľské činnosti alebo sídlo v Európe, a/alebo je vo vlastníctve európskych korporácií, má majetok alebo tovar v Európe alebo riadi iné korporácie v Európe alebo prijíma investície alebo využíva finančné služby inštitúcií v Európe; keďže globalizácia a technologický rozvoj viedli korporácie k zadávaniu činností miestnym dodávateľom alebo k využívaniu tovaru a služieb ich dodávateľského alebo výrobného reťazca, ktoré vyrobili alebo poskytli iné korporácie vo veľkom počte rôznych krajín, a teda jurisdikcie s rôznymi právnymi systémami, rôznymi úrovňami ochrany a noriem v oblasti ľudských práv a rôznymi úrovňami presadzovania;

H.  keďže ochrana ľudských práv musí byť prioritou pre členské štáty, ako aj samotnú Úniu; keďže EÚ má vedúcu úlohu v rokovaniach o viacerých iniciatívach v záujme globálnej zodpovednosti a v ich vykonávaní, ktoré idú ruka v ruke s presadzovaním a dodržiavaním medzinárodných noriem; keďže porušenia ľudských práv si vyžadujú účinné opravné prostriedky; keďže na riešenie porušovania ľudských práv zo strany obchodných podnikov je potrebný spravodlivejší a efektívnejší systém opravných prostriedkov v rámci tak vnútroštátneho, ako aj medzinárodného práva;

I.  keďže ešte stále chýba globálny celostný prístup, pokiaľ ide o zodpovednosť podnikov za porušovania ľudských práv; keďže obete porušovania ľudských práv medzinárodnými spoločnosťami čelia mnohým prekážkam v prístupe k súdnej náprave vrátane procesných prekážok prípustnosti a zverejňovania dôkazov, často prohibitívnych nákladov na súdne spory, neexistencie jasných noriem týkajúcich sa zodpovednosti za účasť podnikov na porušovaní ľudských práv;

Spoločnosti a ľudské práva

1.  poznamenáva, že narastajúca globalizácia a internacionalizácia podnikateľskej činnosti a dodávateľských reťazcov ešte zvýši dôležitosť úlohy, ktorú korporácie zohrávajú pri zabezpečovaní dodržiavania ľudských práv a vytvorí situáciu, v ktorej sú medzinárodné štandardy, pravidlá a spolupráca nevyhnutné na zabránenie porušovaniu ľudských práv v tretích krajinách spoločnosťami a podnikmi; vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadmi porušovania ľudských práv v tretích krajinách, a to aj v dôsledku niektorých manažérskych rozhodnutí korporácií a podnikov EÚ, ako aj zo strany jednotlivcov, neštátnych subjektov a štátov; pripomína podnikom ich zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv v rámci ich globálnych operácií, a to bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú ich používatelia, a nezávisle od toho, či si hostiteľský štát plní svoje povinnosti v oblasti ľudských práv;

2.  poznamenáva, že rýchly pokrok v oblasti technológií si naliehavo vyžaduje pozornosť a vhodný právny rámec;

3.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu konať trvalým, efektívnym a koherentným spôsobom na všetkých úrovniach vrátane vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovne s cieľom účinne riešiť porušovania ľudských práv medzinárodnými korporáciami, keď sa vyskytnú, a tiež právne problémy vyplývajúce z extrateritoriálneho rozmeru podnikov a ich konania a súvisiacu neistotou, pokiaľ ide o to, kde leží zodpovednosť za porušovanie ľudských práv;

Medzinárodný rámec

4.  víta prijatie hlavných zásad v oblasti podnikania a ľudských práv a dôrazne podporuje ich vykonávanie na celosvetovej úrovni; zdôrazňuje, že tieto zásady boli v rámci OSN jednohlasne dohodnuté s plnou podporou členských štátov EÚ, Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Medzinárodnej obchodnej komory, a to vrátane podpory koncepcie tzv. inteligentnej zmesi regulačných a dobrovoľných činností; žiada o to, aby zástupcovia EÚ v rámci dialógov s tretími krajinami o ľudských právach sústavne zdôrazňovali hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv a ďalšie medzinárodné normy týkajúce sa zodpovednosti podnikov; okrem toho žiada o uplatňovanie hlavných zásad v oblasti podnikania a ľudských práv, a to aj vytvorením politík náležitej starostlivosti a záruk v oblasti riadenia rizika a poskytovaním účinných opravných prostriedkov v prípadoch, keď ich činnosti mali nepriaznivý vplyv na ľudské práva alebo k nemu prispeli;

5.  považuje globálny pakt OSN, normu ISO 26000 o sociálnej zodpovednosti, trojstranné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky a usmernenia OECD pre mnohonárodné podniky za nástroje, ktoré dokážu zmobilizovať zodpovednosť v obchodnej činnosti podnikov;

Výzvy adresované korporáciám a ich povinnosť dodržiavať ľudské práva

6.  vyzýva podniky, a to tak európske, ako aj neeurópske, aby uskutočnili postupy náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv, začlenili svoje zistenia do svojich vnútorných politík a postupov, primerane pridelili zdroje a kompetencie a riadne ich uplatňovali; zdôrazňuje, že si to vyžaduje pridelenie dostatočných zdrojov; zdôrazňuje, že transparentnosť a informovanie o opatreniach prijatých na zabránenie porušovaniu ľudských práv v tretích krajinách sú kľúčové pre umožnenie riadneho demokratického dohľadu a prijímania rozhodnutí založených na faktoch spotrebiteľmi;

7.  uznáva zásadný význam sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) a víta čoraz častejšie využívanie nástrojov založených na SZP a spontánne zaviazanie sa korporácií; rozhodne však zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv je morálnou a zákonnou povinnosťou korporácií a ich manažmentu a malo by byť začlenené do dlhodobej hospodárskej perspektívy, a to bez ohľadu na miesto ich činnosti, ich veľkosť či priemyselné odvetvie; uznáva, že osobitné právne povinnosti korporácií by mali byť konkrétne prispôsobené ich veľkosti a kapacitám a že EÚ a členské štáty by sa mali usilovať o dosiahnutie čo najlepšej ochrany ľudských práv prostredníctvom najúčinnejších opatrení, a nie len preťažením podnikov administratívnymi a byrokratickými formálnymi pravidlami;

8.  vyjadruje presvedčenie, že musí existovať dostatočná pružnosť pri uplatňovaní usmernení v oblasti SZP, aby bolo možné splniť osobitné požiadavky každého členského štátu a regiónu, a najmä vo vzťahu k schopnostiam MSP; víta aktívnu spoluprácu Komisie za účasti Parlamentu a Rady s ostatnými medzinárodnými orgánmi s cieľom dosiahnuť zásadné zblíženie iniciatív SZP v dlhodobom horizonte a výmenu a podporu dobrých podnikových postupov v oblasti SZP, ako aj presadzovať usmernenia uvedené v norme ISO 26000 Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu s cieľom zabezpečiť jednotné celosvetové, koherentné a transparentné vymedzenie SZP; naliehavo žiada Komisiu, aby účinne prispela k usmerňovaniu a koordinácii politík členských štátov, a tým minimalizovala riziko vzniku dodatočných nákladov pre podniky pôsobiace vo viac než jenom členskom štáte kvôli odlišným ustanoveniam;

9.  opätovne zdôrazňuje, že je potrebné upriamiť pozornosť na osobitný charakter MSP, ktoré fungujú najmä na miestnej a regionálnej úrovni v rámci konkrétnych odvetví; nazdáva sa preto, že je nevyhnutné, aby politiky Únie v oblasti SZP vrátane národných akčných plánov pre SZP zohľadňovali konkrétne potreby MSP a boli v súlade so zásadou „myslieť najskôr v malom“ a uznávali neformálny a intuitívny prístup MSP k SZP; odmieta všetky iniciatívy, ktoré by mohli spôsobiť administratívne, byrokratické či finančné zaťaženie pre MSP; namiesto toho podporuje opatrenia umožňujúce malým a stredným podnikom realizovať spoločné opatrenia;

10.  pripomína, že ak sa zistí, že spoločnosti spôsobili škodu alebo k nej prispeli, musia prevziať morálnu, ale aj právnu zodpovednosť a zabezpečiť účinný prostriedok nápravy pre postihnutých jednotlivcov a komunity alebo sa na ňom podieľať; poznamenáva, že to zahŕňa reštitúciu, náhradu, obnovu a záruky neopakovania;

11.  víta zvyk začleňovať zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv do záväzných zmluvných požiadaviek medzi spoločnosťami a ich podnikovými a súkromnými zákazníkmi a dodávateľmi; konštatuje, že takéto požiadavky sa vo väčšine prípadov môžu vymáhať súdnou cestou;

Výzvy adresované členským štátom a ich povinnosť chrániť ľudské práva

12.  s potešením víta prácu, ktorá bola začatá v rámci prípravy záväznej zmluvy OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyjadruje poľutovanie nad obštrukčným správaním každého druhu vo vzťahu k tomuto procesu a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapojili do týchto rokovaní;

13.  pripomína rozdielne, avšak navzájom sa dopĺňajúce úlohy štátov a spoločností so zreteľom na ochranu ľudských práv; pripomína, že členské štáty konajúce v rámci svojich jurisdikcií majú povinnosť chrániť ľudské práva, a to aj pred porušovaním zo strany podnikov, aj keď pôsobia v tretích krajinách; dôrazne pripomína, že v prípade porušovania ľudských práv musia štáty poškodeným osobám udeliť prístup k účinnému prostriedku nápravy; v tejto súvislosti pripomína, že dodržiavanie ľudských práv tretími krajinami vrátane zaručenia účinného prostriedku nápravy pre osoby v ich jurisdikcii predstavuje účinný prvok vonkajších vzťahov EÚ s týmito krajinami;

14.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť politík v oblasti podnikania a ľudských práv na všetkých úrovniach: v rámci jednotlivých inštitúcií EÚ, medzi inštitúciami a medzi EÚ a jej členskými štátmi, a najmä vo vzťahu k obchodnej politike Únie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby výslovne zahrnuli uvedenú zásadu do všetkých zmlúv, ktoré podpíšu, v súlade s prijatými medzinárodnými záväzkami prijatými v oblasti ľudských práv; poznamenáva, že si to bude vyžadovať intenzívnu spoluprácu medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami Komisie a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť;

15.  vyzýva Európsku úniu, členské štáty, tretie krajiny a všetky vnútroštátne a medzinárodné orgány, aby čo najskôr a v čo najväčšej miere prijali záväzné nástroje určené na účinnú ochranu ľudských práv v tejto oblasti a zabezpečili, aby sa všetky záväzky vyplývajúce z uvedených medzinárodných pravidiel v plnej miere presadzovali; vyjadruje nádej, že európske snahy v oblasti SZP môžu byť vzorom pre ostatné krajiny; je presvedčený, že národné rozvojové banky musia ísť príkladom, pokiaľ ide o overiteľné dodržiavanie ľudských práv;

16.  vyzýva všetky štáty vrátane EÚ a jej členských štátov, aby urýchlene a v čo najväčšej miere vykonávali hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN vo všetkých oblastiach, ktoré patria do ich príslušných právomocí, a to aj prostredníctvom vypracovania akčných plánov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek oznámeniu Komisie o sociálnej zodpovednosti podnikov z roku 2011 nie všetky členské štáty prijali vyhlásenia alebo politiky týkajúce sa sociálnej zodpovednosti podnikov, v ktorých sa uvádzajú ľudské práva, či zverejnili svoje plány v oblasti podnikania a ľudských práv a naliehavo žiada EÚ, aby zverejnila svoj plán; vyzýva členské štáty, aby vypracovali alebo revidovali vnútroštátne akčné plány v súlade s usmerneniami, ktoré poskytla pracovná skupina OSN pre podnikanie a ľudské práva; žiada, aby sa tieto plány vypracovali na základe základných hodnotení, ktoré identifikujú medzery v právnych predpisoch, vytvárania mechanizmov na sledovanie vykonávania a účinnosti týchto plánov, politík a postupov a prostredníctvom zmysluplnej účasti zainteresovaných strán;

17.  vyzýva členské štáty, aby prijímali právne predpisy súdržným, celistvým, účinným a záväzným spôsobom s cieľom splniť svoju povinnosť v oblasti prevencie, vyšetrovania, trestania a odškodňovania v prípadoch porušovania ľudských práv zo strany korporácií pôsobiacich v ich jurisdikcii vrátane porušovania, ku ktorému dochádza v tretích krajinách;

18.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby stanovili jasné pravidlá, že spoločnosti, ktoré majú sídlo na ich území alebo spadajú do ich jurisdikcie, musia pri svojej činnosti dodržiavať ľudské práva v každej krajine a v každom kontexte svojho pôsobenia, a tiež v súvislosti so svojimi obchodnými vzťahmi vrátane vzťahov mimo EÚ; domnieva sa, že spoločnosti by mali podľa svojho rozsahu a kapacít, vrátane bánk a iných finančných alebo úverových inštitúcií pôsobiacich v tretích krajinách, zabezpečiť zavedenie systémov na posúdenie rizík a zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov ich činnosti a hodnotových reťazcov na ľudské práva, prácu, ochranu životného prostredia a aspekty súvisiace s katastrofami; vyzýva členské štáty, aby periodicky posudzovali vhodnosť týchto právnych predpisov a odstraňovali všetky nedostatky;

19.  pripomína, že najnovší vývoj právnych predpisov na vnútroštátnej úrovni, napr. ustanovenie o transparentnosti v dodávateľských reťazcoch v britskom zákone o modernom otroctve a francúzsky návrh zákona o povinnej starostlivosti predstavujú významné kroky smerom k povinnej náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv, a že EÚ už podnikla kroky v tomto smere (nariadenie EÚ o dreve, smernica EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií, návrh Komisie týkajúci sa nariadenia, ktorým sa vytvára systém Únie na samocertifikáciu náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci zodpovedných dovozcov cínu, tantalu a volfrámu a ich rád a zlata s pôvodom v oblastiach ovplyvnených konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach); vyzýva Komisiu a členské štáty, a tiež všetky štáty, aby zohľadnili tento model pri zavádzaní povinnej náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv;

20.  zdôrazňuje, že povinná náležitá starostlivosť v oblasti ľudských práv by sa mala pridŕžať krokov požadovaných v rámci hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a mala by sa riadiť určitými všeobecnými zásadami týkajúcimi sa aktívnej identifikácie rizík pre ľudské práva, vypracovania prísnych a preukázateľných akčných plánov na zabránenie týmto rizikám alebo ich zmiernenie, primeranej reakcie na známe zneužívanie a transparentnosti; zdôrazňuje, že politiky by sa mali zaoberať veľkosťou spoločností a s tým súvisiacou schopnosťou týchto spoločností vyrovnať sa s touto otázkou, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať mikropodnikom a MSP; zdôrazňuje, že na všetkých úrovniach by mali byť zabezpečené konzultácie s príslušnými aktérmi a zverejňované všetky príslušné informácie týkajúce sa projektov alebo investícií pre dotknuté zainteresované strany;

21.  vyzýva všetky štáty, a najmä EÚ a členské štáty, aby prednostne prijali okamžité opatrenia na zavedenie povinnej náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv pre podniky, ktoré vlastní alebo kontroluje štát a/alebo ktoré prijímajú výraznú podporu a služby štátnych agentúr alebo európskych inštitúcií, a tiež pre podniky, ktoré poskytujú tovar a služby v rámci verejných zákaziek;

22.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa obrátili na podniky, ktoré využívajú suroviny alebo komodity v rámci existujúceho legislatívneho postupu, ktoré môžu pochádzať z oblastí zasiahnutých konfliktom, aby zverejnili svoje zaisťovanie zdrojov a používanie takýchto materiálov prostredníctvom označovania výrobkov a aby poskytli úplné informácie o obsahu a pôvode výrobkov tým, že vyzvú ich dodávateľov, či už európskeho alebo iného pôvodu, aby tieto údaje zverejnili; žiada o podporu povinnej náležitej starostlivosti dovozcov nerastných surovín a kovov (cínu, tantalu, volfrámu a zlata) z oblasti zasiahnutých konfliktom na základe usmernení OECD vyplývajúcich z hĺbkovej analýzy a týkajúcich sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom; žiada, aby do tohto procesu bolo zaradené posúdenie náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci;

23.  s uspokojením berie na vedomie, že v dôsledku revízie existujúcej smernice o účtovníctve 2014/95/EU, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti, sa od veľkých spoločností a skupín bude od roku 2017 vyžadovať, aby zverejňovali informácie o politikách, rizikách a výsledkoch súvisiacich s dodržiavaním ľudských práv a s otázkami, ktoré sú s tým spojené; naliehavo žiada členské štáty, aby v plnej miere vykonali revidovanú smernicu o účtovníctve v schválenom časovom rámci vrátane vytvorenia príslušných a účinných mechanizmov zabezpečujúcich, aby spoločnosti dodržiavali požiadavky na podávanie správ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné usmernenia pre podniky týkajúce sa nových požiadaviek na zverejňovanie nefinančných informácií; odporúča, aby v nich boli zahrnuté a rozvedené minimálne základné prvky, ktoré majú byť zverejňované v záujme správneho a úplného pochopenia hlavných rizík pre dodržiavanie ľudských práv a vplyvov na ne v rámci činnosti spoločnosti a jej globálneho hodnotového reťazca;

Prístup k účinným prostriedkom nápravy

24.  vyzýva Komisiu, aby po konzultácii so všetkými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti a korporácií dôkladne preskúmala existujúce prekážky justície v konaniach na súdoch členských štátov týkajúcich sa údajného porušovania ľudských práv, ktorého sa v zahraničí dopustili podnikmi, ktoré sídlia v EÚ; trvá na tom, že toto hodnotenie by malo byť zamerané na identifikáciu a podporu prijatia účinných opatrení na odstránenie alebo zmiernenie týchto prekážok;

25.  vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s medzinárodnými partnermi prostredníctvom súdnych, správnych, legislatívnych alebo iných vhodných prostriedkov prijali všetky primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby mali v prípade takéhoto porušovania ľudských práv dotknuté osoby prístup k účinným prostriedkom nápravy, keď podnik so sídlom v príslušných štátoch vlastní, riadi alebo kontroluje spoločnosti, ktoré sú zodpovedné za porušovanie ľudských práv v iných krajinách; vyzýva uvedené štáty, aby prijali primerané opatrenia na odstránenie právnych, praktických a iných súvisiacich prekážok, ktoré by mohli viesť k zamietnutiu prístupu k náprave, a určili vhodné procesné prostriedky umožňujúce dotknutým osobám v tretích krajinách prístup k spravodlivosti na občianskych a trestných súdoch; v tejto súvislosti vyzýva štáty, aby odkryli závoj právnej subjektivity, ktorá by mohla zakrývať skutočných vlastníkov niektorých korporácií;

26.  vyzýva EÚ a všetky štáty, najmä členské štáty EÚ, aby odstránili finančné a procedurálne prekážky v občianskoprávnych sporoch; víta odporúčanie Rady 2013/396/EÚ prijaté 11. júna 2013[14] a nabáda všetky členské štáty, aby ho plnili; domnieva sa, že nástroj obsiahnutý v tomto odporúčaní by mohol znížiť náklady obetí porušovania ľudských práv na súdny proces; vyzýva na to, aby sa tento druh nápravy vzťahoval na všetky obete porušovania ľudských práv, a to aj v tretích krajinách, a žiada o to, aby boli prijaté spoločné normy, ktoré umožnia zastupujúcim združeniam podávať žaloby v mene údajných obetí;

Výzvy adresované Komisii

27.  uvedomuje si, že „zodpovednosť podnikov“ nie je samostatný problém, ale že sa týka širokej škály rôznych právnych a politických oblastí;

28.  víta nezáväzné iniciatívy súkromného sektora na zodpovedné riadenie dodávateľského reťazca, ktoré zaviedli útvary Komisie, ale zdôrazňuje, že nezáväzné iniciatívy súkromného sektora samy osebe nestačia; žiada o urýchlené prijatie záväzných a vymáhateľných pravidiel, príslušných sankcií a nezávislých monitorovacích mechanizmov;

29.  víta nový všeobecný systém preferencií (VSP+), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2014[15], ako kľúčový nástroj obchodnej politiky EÚ na podporu ľudských a pracovných práv, ochrany životného prostredia a dobrej správy vecí verejných v zraniteľných rozvojových krajinách; víta predovšetkým prísny a systematicky monitorovací mechanizmus VSP+ a žiada zamerať sa na účinné vykonávanie dohovorov uvedených v dohovore na vnútroštátnej úrovni;

30.  zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty musia chrániť ľudské práva; konštatuje, že obchodné dohody vo všeobecnosti môžu prispieť k posilneniu globálneho obchodného systému založeného na pravidlách a že obchod a hodnoty musia ísť ruka v ruke, ako nedávno uviedla Komisia vo svojej novej obchodnej stratégii nazvanej Obchod pre všetkých; pripomína potrebu posúdiť možné vplyvy obchodných a investičných dohôd na ľudské práva a na tomto základe začleniť všetky potrebné doložky a záruky týkajúce sa ľudských práv, ktoré sú schopné zmierniť a riešiť zistené riziká vplyvov na ľudské práva; požaduje, aby Komisia podnikla všetky potrebné a možné kroky, aby konala holisticky a koherentne, a dôrazne vyzýva na systematické začleňovanie pravidiel o zodpovednosti podnikov za porušovanie ľudských práv, ktoré sa majú vykonávať na vnútroštátnej úrovni, a odkazov na medzinárodne uznané zásady a usmernenia do obchodných a investičných dohôd;

31.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila legislatívny návrh týkajúci sa kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím, keďže technológie vyrábané európskymi spoločnosťami stále spôsobujú porušovanie ľudských práv na celom svete;

32.  naliehavo žiada, aby sa vybudoval súdržný súbor právnych predpisov vrátane pravidiel upravujúcich prístup k spravodlivosti, jurisdikciu, uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, rozhodné právo a súdnu pomoc v cezhraničných situáciách zahŕňajúcich tretie krajiny;

33.  nabáda na zváženie rozšírenia pravidiel o právomoci podľa nariadenia Brusel I[16] na obžalované osoby z tretích krajín v žalobách proti spoločnostiam, ktoré majú jasné spojenie s jedným členským štátom – pretože sú v ňom usadené alebo v ňom majú podstatnú obchodnú činnosť alebo ich hlavné miesto podnikania je v EÚ – alebo proti spoločnostiam, pre ktoré je EÚ významným odbytiskom;

34.  požaduje lepší prístup k dôkazom prostredníctvom vylepšených postupov týkajúcich sa zverejňovania dôkazov;

35.  pripomína, že keď korporácie porušujú ľudské práva, takéto konania môžu zahŕňať osobnú trestnú zodpovednosť, a vyzýva, aby boli osoby zodpovedné za takéto zločiny stíhané na príslušnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby riešili právne, procesné a praktické prekážky, ktoré bránia orgánom činným v trestnom konaní vo vyšetrovaní a stíhaní spoločností a/alebo ich zástupcov zapojených do trestných činov súvisiacich s porušovaním ľudských práv;

36.  vyzýva Radu a Komisiu, aby konali v súlade s článkom 83 ZFEÚ s cieľom stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom v súvislosti s porušovaním ľudských práv v tretích krajinách korporáciami, a to vzhľadom na charakter a dosah týchto trestných činov a osobitnú potrebu bojovať proti nim na spoločnom základe;

37.  zdôrazňuje, že úplné dodržiavanie ľudských práv vo výrobnom reťazci je základným právom, a nie možnosťou výberu pre spotrebiteľov; odporúča vytvorenie označenia certifikovaný výrobok „bez zneužívania“ na úrovni EÚ s dobrovoľnou účasťou na podporu zvýšenej informovanosti medzi výrobcami a spotrebiteľmi, ktorú by monitoroval nezávislý orgán riadený prísnymi pravidlami, vybavený kontrolnými právomocami a zameraný na overovanie a potvrdzovanie toho, že nedošlo k žiadnemu zneužitiu v žiadnej fáze výrobného reťazca príslušného tovaru; domnieva sa, že EÚ a členské štáty by mali toto označenie „bez zneužívania“ presadzovať; odporúča, aby boli výrobkom, ktoré dosiahli toto označenie „bez zneužívania“, priznané zvýhodnenia;

38.  dôrazne vyzýva Komisiu, aby iniciovala kampaň na úrovni EÚ, ktorou predstaví a spropaguje označenie „bez zneužívania“ a ktorou bude európskych spotrebiteľov nabádať, aby sa rozhodovali pre výrobky a spoločnosti, ktorým bolo toto označenie udelené, a všetky podniky a spoločnosti žiadať, aby prijali najlepšie postupy týkajúce sa dodržiavania ľudských práv a súvisiacich otázok;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pravidelne podávali správy o opatreniach prijatých na zabezpečenie účinnej ochrany ľudských práv v rámci podnikateľskej činnosti, dosiahnutých výsledkoch, ešte neodstránených nedostatkoch v ochrane a odporúčaniach na riešenie týchto nedostatkov v budúcnosti;

40.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto správu Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva a ESVČ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

12.7.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

62

5

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Lorenzo Cesa, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Tonino Picula, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jacek Saryusz-Wolski, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Ivo Vajgl, Geoffrey Van Orden, Hilde Vautmans, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Marek Jurek, Soraya Post, Tokia Saïfi, Igor Šoltes, Eleni Theocharous, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Janusz Zemke

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Therese Comodini Cachia, Ignazio Corrao, Edouard Ferrand, Liliana Rodrigues
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia