SPRÁVA     ***I
PDF 1050kWORD 662k
8.8.2016
PE 576.958v03-00 A8-0244/2016

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a ktorým sa mení smernica 2013/32/EÚ

(COM(2015)0452 – C8-0270/2015 – 2015/0211(COD))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajkyňa: Sylvie Guillaume

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 POSTUP – GESTORSKÝ VÝBOR
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a ktorým sa mení smernica 2013/32/EÚ

(COM(2015)0452 – C8-0270/2015 – 2015/0211(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0452),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 78 ods. 2 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0270/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A8-0244/2016),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh nariadenia

Odôvodenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)  Smernicou 2013/32/EÚ sa stanovujú spoločné kritériá určenia bezpečných tretích krajín pôvodu na vnútroštátnej úrovni. Iba niektoré členské štáty však vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch určili bezpečné krajiny pôvodu, čo znamená, že nie všetky členské štáty v súčasnosti môžu využiť súvisiace procesné postupy stanovené v smernici 2013/32/EÚ. Okrem toho vzhľadom na existujúce rozdiely medzi vnútroštátnymi zoznamami bezpečných krajín pôvodu prijatými členskými štátmi – čo môže byť dôsledkom rozdielneho posudzovania bezpečnosti určitých tretích krajín alebo rozdielov v povahe prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sú členské štáty vystavené – členské štáty v súčasnosti neuplatňujú vždy koncepciu bezpečnej krajiny pôvodu vymedzenú v smernici 2013/32/EÚ na tie isté tretie krajiny.

(netýka sa slovenskej jazykovej verzie)

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh nariadenia

Odôvodenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)  Vzhľadom na veľmi výrazné zvýšenie zaznamenané od roku 2014, pokiaľ ide o počet žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných v Únii a následný nebývalý tlak na azylové systémy členských štátov, Únia uznala potrebu posilniť uplatňovanie ustanovení smernice 2013/32/EÚ týkajúcich sa bezpečnej krajiny pôvodu ako dôležitého nástroja na podporu rýchleho spracovania žiadostí, ktoré sú pravdepodobne neopodstatnené. V súvislosti s potrebou urýchliť proces posudzovania žiadostí o azyl sa Európska rada, najmä vo svojich záveroch z 25. a 26. júna 2015, vyjadrila k zámeru Komisie uvedenému v oznámení o európskej migračnej agende8 posilniť tieto ustanovenia vrátane možného stanovenia spoločného zoznamu týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu. Navyše Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci vo svojich záveroch z 20. júla 2015 týkajúcich sa bezpečných krajín pôvodu uvítala zámer Komisie posilniť ustanovenia smernice 2013/32/EÚ o bezpečných krajinách pôvodu vrátane možného stanovenia spoločného zoznamu bezpečných krajín pôvodu.

(3)  Vzhľadom na veľmi výrazné zvýšenie zaznamenané od roku 2014, pokiaľ ide o počet žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných v Únii a následný nebývalý tlak na azylové systémy členských štátov, Únia uznala potrebu posilniť uplatňovanie ustanovení smernice 2013/32/EÚ týkajúcich sa bezpečnej krajiny pôvodu ako dôležitého nástroja na podporu rýchleho spracovania žiadostí, ktoré sú pravdepodobne neopodstatnené. V súvislosti s potrebou urýchliť proces posudzovania žiadostí o azyl sa Európska rada, najmä vo svojich záveroch z 25. a 26. júna 2015, vyjadrila k zámeru Komisie uvedenému v oznámení z 13 mája 2015 s názvom Európska migračná agenda posilniť tieto ustanovenia vrátane možného stanovenia spoločného zoznamu Únie týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu.

__________________

 

8 COM (2015) 240 final z 13.5.2015.

 

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)  Spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu by sa mal stanoviť na základe spoločných kritérií uvedených v smernici 2013/32/EÚ, pretože sa tým všetkým členským štátom uľahčí využívanie postupov súvisiacich s uplatňovaním koncepcie bezpečnej krajiny pôvodu, čím sa zvýši celková efektívnosť ich azylových systémov, pokiaľ ide o žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré sú pravdepodobne neopodstatnené. Stanovením spoločného zoznamu EÚ sa takisto vyriešia niektoré z existujúcich rozdielov medzi jednotlivými vnútroštátnymi zoznamami bezpečných krajín pôvodu, keďže príslušné členské štáty nie vždy uplatňujú na žiadateľov o medzinárodnú ochranu z tej istej tretej krajiny rovnaké postupy. Zatiaľ čo členské štáty by si mali ponechať právo uplatňovať alebo zaviesť právne predpisy, ktoré umožňujú vnútroštátne určenie iných tretích krajín, než sú krajiny v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, stanovením takéhoto spoločného zoznamu sa zabezpečí, že všetky členské štáty budú na žiadateľov, ktorých krajina pôvodu je v tomto zozname, uplatňovať túto koncepciu jednotným spôsobom. To uľahčí zblíženie pri uplatňovaní postupov a zabráni aj sekundárnym pohybom žiadateľov o medzinárodnú ochranu. V tejto súvislosti by sa po období troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia na základe správy, ktorú predloží Komisia, mala zohľadniť možnosť prijať v budúcnosti ďalšie harmonizačné kroky, ktoré by mohli viesť k odstráneniu potreby vnútroštátnych zoznamov bezpečných krajín pôvodu.

(4)  Spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu by sa mal stanoviť na základe spoločných kritérií uvedených v smernici 2013/32/EÚ, pretože by sa tým všetkým členským štátom uľahčilo využívanie postupov súvisiacich s uplatňovaním koncepcie bezpečnej krajiny pôvodu, čím by sa zvýšila celková efektívnosť ich azylových systémov, pokiaľ ide o žiadosti o medzinárodnú ochranu, ktoré sú pravdepodobne neopodstatnené. Zrýchlené posudzovanie žiadostí o azyl štátnych príslušníkov bezpečných krajín pôvodu by umožnilo členským štátom rýchlejšie poskytovať medzinárodnú ochranu tým, ktorí ju najviac potrebujú. Stanovením spoločného zoznamu EÚ sa takisto môžu vyriešiť niektoré z existujúcich rozdielov medzi jednotlivými vnútroštátnymi zoznamami bezpečných krajín pôvodu, keďže príslušné členské štáty nie vždy uplatňujú na žiadateľov o medzinárodnú ochranu z tej istej tretej krajiny rovnaké postupy. Tieto rozdiely sa priečia cieľu, ktorým je spoločný azylový systém EÚ, a mohli by spôsobiť sekundárny pohyb žiadateľov o azyl. Zatiaľ čo členské štáty by si mali dočasne ponechať právo uplatňovať alebo zaviesť právne predpisy, ktoré umožňujú vnútroštátne určenie iných tretích krajín, než sú krajiny v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, stanovením takéhoto spoločného zoznamu by sa zabezpečilo, že všetky členské štáty budú na žiadateľov, ktorých krajina pôvodu je v tomto zozname, uplatňovať túto koncepciu jednotným spôsobom. To by uľahčilo zblíženie pri uplatňovaní postupov a zabránilo by aj sekundárnym pohybom žiadateľov o medzinárodnú ochranu. V tejto súvislosti by s ohľadom na ďalšie harmonizačné kroky mali po období troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia prestať existovať vnútroštátne zoznamy bezpečných krajín pôvodu. Komisia by mala podať Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia v členských štátoch.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4a.)  Stanovenie spoločného zoznamu Únie týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu a zrušenie vnútroštátnych zoznamov bezpečných krajín pôvodu bude mať optimálny vplyv na zbližovanie konaní o azyle v Únii len vtedy, ak bude tieto opatrenia sprevádzať harmonizácia všetkých fáz a termínov konania, a to najmä tých, ktoré sa týkajú skráteného konania. Mala by sa v budúcnosti zvážiť možnosť prijať ďalšie harmonizačné kroky, pokiaľ ide o smernicu 2013/32/EÚ.

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4b)  Členské štáty by mali zabezpečiť súlad vzťahu medzi spoločným zoznamom EÚ týkajúcim sa bezpečných krajín pôvodu a vnútroštátnymi zoznamami. Krajina, ktorá je vypustená zo zoznamu alebo ktorej uvádzanie v spoločnom zozname EÚ je pozastavené, sa nemôže považovať za bezpečnú krajinu pôvodu na vnútroštátnej úrovni.

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4c)  Európska komisia by preto mala pravidelne preskúmavať situáciu v tretích krajinách, ako aj možnosť navrhnúť ich pridanie na spoločný zoznam bezpečných krajín pôvodu, na základe rôznych informačných zdrojov, ktoré má k dispozícii, vrátane správ z ESVČ a informácií od členských štátov, EASO, UNHCR, Rady Európy, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií a vnútroštátnych či medzinárodných mimovládnych organizácií. V prípade potreby by potom Komisia vypracovala návrh s cieľom rozšíriť spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu.

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4 d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4d)   S cieľom harmonizovať vnútroštátne zoznamy bezpečných krajín pôvodu by členské štáty mali byť schopné zasielať Komisii návrhy krajín, ktoré sa majú pridať na spoločný zoznam bezpečných krajín pôvodu, a to počas prechodného trojročného obdobia od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia by mala preskúmať tieto návrhy v lehote šiestich mesiacov na základe rôznych informačných zdrojov, ktoré má k dispozícii, vrátane správ z ESVČ a informácií od členských štátov, EASO, UNHCR, Rady Európy, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií a vnútroštátnych či medzinárodných mimovládnych organizácií.. Pokiaľ dospeje k záveru, že je vhodné pridať túto tretiu krajinu na zoznam, Komisia vypracuje návrh s cieľom rozšíriť spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu.

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4 e (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4e)  Komisia by mala zabezpečiť, aby prítomnosť tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu sprevádzala účinná európska politika návratu s dohodami o readmisii, ktorých úplné dodržiavanie by malo byť podmienkou udelenia európskej pomoci týmto krajinám.

Pozmeňujúci návrh 9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5)  Ustanovenia smernice 2013/32/EÚ, ktoré sa vzťahujú na uplatňovanie koncepcie bezpečnej krajiny pôvodu, by sa mali uplatňovať v prípade tretích krajín, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ stanovenom týmto nariadením. To predovšetkým znamená, že okolnosť, že tretia krajina je v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, nemôže byť absolútnou zárukou bezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny a preto nezbavuje povinnosti vykonať primerané individuálne posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. Treba okrem toho pripomenúť, že ak žiadateľ preukáže, že existujú v jeho konkrétnej situácii závažné dôvody nepovažovať krajinu za bezpečnú, určenie krajiny za bezpečnú sa pre neho už nepovažuje za relevantné.

(5)  Ustanovenia smernice 2013/32/EÚ, ktoré sa vzťahujú na uplatňovanie koncepcie bezpečnej krajiny pôvodu, by sa mali uplatňovať v prípade tretích krajín, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ stanovenom týmto nariadením. To predovšetkým znamená, že okolnosť, že tretia krajina je v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, nemôže byť absolútnou zárukou bezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny a preto nezbavuje povinnosti vykonať primerané individuálne posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu v súlade s procesnými zárukami stanovenými v smernici 2013/32/EÚ. Zahŕňa to možnosť osobného pohovoru, poskytnutie právnej pomoci a zastúpenia, ako aj prístup k účinnému opravnému prostriedku. Treba okrem toho pripomenúť, že ak žiadateľ preukáže, že existujú v jeho konkrétnej situácii závažné dôvody nepovažovať krajinu za bezpečnú, určenie krajiny za bezpečnú sa pre neho už nepovažuje za relevantné. Členské štáty by nemali uplatňovať koncept bezpečnej krajiny pôvodu v súvislosti so žiadateľmi, ktorí patria k menšine alebo skupine osôb, ktorá je vzhľadom na situáciu v krajine pôvodu v rizikovej situácii, a to na základe zdrojov informácií uvedených v článku 2 ods. 2. V súlade s článkom 46 smernice 2013/32/EÚ by členské štáty mali zaručiť všetkým žiadateľom právo na účinný opravný prostriedok pred súdom v prípade negatívneho rozhodnutia, pokiaľ ide o ich žiadosť o medzinárodnú ochranu. Musí sa im tiež zaručiť právo zostať na území dovtedy, kým neuplynie lehota na uplatnenie ich práva na účinný opravný prostriedok a ak toto právo uplatnili v rámci lehoty, a to, dovtedy, kým nebude známy výsledok uplatnenia opravného prostriedku.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(5a)  Cieľom spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu by nemalo byť zníženie počtu žiadateľov o azyl pochádzajúcich z krajín, ktoré charakterizuje veľký počet žiadostí o azyl a zároveň nízka miera uznaných žiadostí. Určenie tretej krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu by sa malo opierať výlučne o preskúmanie súladu situácie danej krajiny so spoločnými kritériami na určenie bezpečných krajín pôvodu stanovenými v smernici 2013/32/EÚ.

Pozmeňujúci návrh 11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(5b)  V súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa z roku 1989, Chartou základných práv Európskej únie a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd by pri uplatňovaní tohto nariadenia mali členské štáty v prvom rade zohľadňovať najlepšie záujmy dieťaťa a rešpektovanie rodinného života. Okrem toho by sa mala venovať osobitná pozornosť zraniteľným osobám v zmysle článku 20 ods. 3 smernice 2011/95/EÚ, ako aj príslušníkom etnických menšín a LGBTI osobám.

Pozmeňujúci návrh 12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(5c)  Ustanovenia smernice 2013/33/EÚ, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, by sa mali uplatňovať vo vzťahu k štátnym príslušníkom tretej krajiny pochádzajúcich z krajín uvedených v spoločnom zozname EÚ stanovenom týmto nariadením, kým nebude rozhodnuté o žiadosti o azyl.

Pozmeňujúci návrh 13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)  Komisia by mala pravidelne posudzovať situáciu v tretích krajinách, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu. V prípade náhlej zmeny situácie tretej krajiny uvedenej v spoločnom zozname EÚ k horšiemu by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o pozastavenie uvádzania tejto tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ na obdobie jedného roka, ak Komisia na základe odôvodneného posúdenia uzná, že podmienky stanovené smernicou 2013/32/EÚ na určenie danej tretej krajiny za bezpečnú krajinu pôvodu už nie sú splnené. Na účely tohto odôvodneného posúdenia by Komisia mala zohľadniť rôzne informačné zdroje, ktoré má k dispozícii, vrátane svojich výročných správ o pokroku tretích krajín, ktoré Európska rada označila za kandidátske krajiny, pravidelných správ od Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a informácií od členských štátov, Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Rady Európy, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií. Ak Komisia navrhla zmenu tohto nariadenia s cieľom vypustiť tretiu krajinu zo spoločného zoznamu EÚ, mala by mať možnosť predĺžiť pozastavenie uvádzania tejto tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, a to na obdobie maximálne jedného roka. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(6)  Komisia by mala nepretržite posudzovať situáciu v tretích krajinách, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu. V prípade, že náhla zmena situácie tretej krajiny uvedenej v spoločnom zozname EÚ k horšiemu by mohla viesť k tomu, že táto krajina neplní podmienky na určenie krajiny za bezpečnú krajinu pôvodu stanovené smernicou 2013/32/EÚ, Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o pozastavenie uvádzania tejto tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ na obdobie jedného roka, ak Komisia na základe odôvodneného posúdenia uzná, že podmienky na určenie danej tretej krajiny za bezpečnú krajinu pôvodu už nie sú splnené. Na účely tohto odôvodneného posúdenia by Komisia mala zohľadniť rôzne informačné zdroje, ktoré má k dispozícii, vrátane svojich výročných správ o pokroku tretích krajín, ktoré Európska rada označila za kandidátske krajiny, pravidelných správ od Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a informácií od členských štátov, Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Rady Európy, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií a vnútroštátnych a medzinárodných mimovládnych organizácií. Delegácie EÚ v týchto krajinách by mali mať za úlohu sledovať, či nedochádza k prípadom vyhostenia alebo vrátenia (refoulement), a o akomkoľvek takomto prípade podať správu. Komisia by mala čo najskôr po tom, ako sa dozvie o zmene situácie v tretej krajine, a v každom prípade pred prijatím rozhodnutia o pozastavení jej uvádzania na spoločnom zozname EÚ, informovať členské štáty a odporučí im, aby v prípade tejto krajiny na svojej vnútroštátnej úrovni neuplatňovali koncepciu bezpečnej krajiny pôvodu. V prípade, že počas obdobia pozastavenia zo získaných informácií jasne vyplynie, že situácia v tretej krajine opäť spĺňa podmienky stanovené v prílohe I k smernici 2013/32/EÚ, Komisia najskôr po šiestich mesiacoch od prijatia rozhodnutia o pozastavení prijme v súlade s článkom 290 ZFEÚ rozhodnutie o zrušení pozastavenia uvádzania tejto tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ. Ak Komisia navrhla zmenu tohto nariadenia s cieľom vypustiť tretiu krajinu zo spoločného zoznamu EÚ, mala by mať možnosť predĺžiť pozastavenie uvádzania tejto tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, a to na obdobie maximálne jedného roka. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

Pozmeňujúci návrh 14

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 6 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(6a)  Komisia by mala mať možnosť konzultovať široký rozsah zdrojov informácií a prístup k odbornému poradenstvu. Na tento účel by mala mať Komisia možnosť požiadať o pomoc pri preskúmaní spoločného zoznamu EÚ bezpečných krajín pôvodu, najmä úrad EASO vzhľadom na jeho odborné znalosti. Komisia by mala mať možnosť konzultovať s medzinárodnými organizáciami, najmä s UNHCR, príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti a jednotlivcami, ktorí majú preukázateľné odborné znalosti z oblasti jednotlivých krajín a ľudských práv.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh nariadenia

Odôvodenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)  Na základe záverov o bezpečných krajinách pôvodu prijatých na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 20. júla 2015, kde sa členské štáty dohodli, že treba uprednostniť posúdenie bezpečnosti všetkých členských štátov západného Balkánu, Európsky podporný úrad pre azyl zorganizoval 2. septembra 2015 stretnutie s členskými štátmi na úrovni odborníkov, na ktorom sa dosiahol široký konsenzus, že Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo*9, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko by sa mali považovať za bezpečné krajiny pôvodu v zmysle smernice 2013/32/EÚ.

vypúšťa sa

__________________

 

9 * Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/99 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

 

Pozmeňujúci návrh 16

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9)  Na základe rôznych informačných zdrojov, a to aj vrátane správ od ESVČ a informácií od členských štátov, EASO, UNHCR, Rady Európy a iných relevantných medzinárodných organizácií, sa viaceré tretie krajiny považujú za krajiny, ktoré spĺňajú kritériá bezpečnej krajiny pôvodu.

(9)  Na základe rôznych informačných zdrojov, a to aj vrátane správ od ESVČ a informácií od členských štátov, EASO, UNHCR, Rady Európy a iných relevantných medzinárodných organizácií a vnútroštátnych alebo medzinárodných mimovládnych organizácií, sa viaceré tretie krajiny považujú za krajiny, ktoré spĺňajú kritériá bezpečnej krajiny pôvodu.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh nariadenia

Odôvodenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Pokiaľ ide o Albánsko, právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v štyroch zo 150 žiadostí. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia vlastných občanov Albánskom. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 7,8 % (1 040) žiadostí občanov Albánska o azyl bolo opodstatnených. Najmenej osem členských štátov určilo Albánsko za bezpečnú krajinu pôvodu a Európska rada mu udelila štatút kandidátskej krajiny. Z hodnotenia vyplynulo, že Albánsko doteraz splnilo kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani 21. – 22. júna 1993, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín. Albánsko bude musieť aj naďalej spĺňať tieto kritériá, aby sa mohlo stať členským štátom EÚ v súlade s odporúčaniami poskytnutými vo výročnej správe o pokroku.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh nariadenia

Odôvodenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)  Pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu, jej ústava stanovuje základ rozdelenia právomocí medzi štátotvornými národmi krajiny. Právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v piatich z 1 196 žiadostí. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia vlastných občanov Bosnou a Hercegovinou. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 4,6 % (330) žiadostí občanov Bosny a Hercegoviny o azyl bolo opodstatnených. Najmenej deväť členských štátov určilo Bosnu a Hercegovinu za bezpečnú krajinu pôvodu.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh nariadenia

Odôvodenie 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12)  Pokiaľ ide o bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú v zásade vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v šiestich z 502 žiadostí. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia vlastných občanov Juhoslovanskou republikou Macedónsko. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 0,9 % (70) žiadostí občanov bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko o azyl bolo opodstatnených. Najmenej osem členských štátov určilo bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko za bezpečnú krajinu pôvodu a Európska rada mu udelila štatút kandidátskej krajiny. Z hodnotenia vyplynulo, že bývalá Juhoslovanská republiku Macedónsko doteraz splnila kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani 21. – 22. júna 1993, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín. bývalá Juhoslovanská republiku Macedónsko bude musieť aj naďalej spĺňať tieto kritériá, aby sa mohla stať členským štátom EÚ v súlade s odporúčaniami poskytnutými vo výročnej správe o pokroku.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh nariadenia

Odôvodenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13)  Pokiaľ ide o Kosovo*, právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy. Nepristúpenie Kosova* k príslušným medzinárodným nástrojom v oblasti ľudských práv, ako je Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP), vyplýva z nedostatočného medzinárodného konsenzu o jeho postavení ako suverénneho štátu. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia vlastných občanov Kosovom. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 6,3 % (830) žiadostí občanov Kosova o azyl bolo opodstatnených. Najmenej šesť členských štátov určilo Kosovo* za bezpečnú krajinu pôvodu.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh nariadenia

Odôvodenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)  Pokiaľ ide o Čiernu Horu, právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v jednom zo 447 žiadostí. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia vlastných občanov Čiernou Horou. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 3,0 % (40) žiadostí občanov Čiernej Hory o azyl bolo opodstatnených. Najmenej osem členských štátov určilo Čiernu Horu za bezpečnú krajinu pôvodu a Európska rada jej udelila štatút kandidátskej krajiny a začala rokovania. Z hodnotenia vyplynulo, že Čierna Hora doteraz splnila kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani 21. – 22. júna 1993, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín. Čierna Hora bude musieť aj naďalej spĺňať tieto kritériá, aby sa mohla stať členským štátom EÚ v súlade s odporúčaniami poskytnutými vo výročnej správe o pokroku.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh nariadenia

Odôvodenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15)  Pokiaľ ide o Srbsko, jeho ústava stanovuje základ pre samosprávu menšín v oblasti vzdelávania, používania jazyka, informácií a kultúry. Právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v 16 z 11 490 žiadostí. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia vlastných občanov Srbskom. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 1,8 % (400) žiadostí občanov Srbska o azyl bolo opodstatnených. Najmenej osem členských štátov určilo Srbsko za bezpečnú krajinu pôvodu a Európska rada mu udelila štatút kandidátskej krajiny a začala rokovania. Z hodnotenia vyplynulo, že Srbsko doteraz splnilo kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani 21. – 22. júna 1993, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín. Srbsko bude musieť aj naďalej spĺňať tieto kritériá, aby sa mohlo stať členským štátom EÚ v súlade s odporúčaniami poskytnutými vo výročnej správe o pokroku.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh nariadenia

Odôvodenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(16)  Pokiaľ ide o Turecko, právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v 94 z 2 899 žiadostí. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia vlastných občanov Tureckom. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 23,1 % (310) žiadostí občanov Turecka o azyl bolo opodstatnených. Jeden členský štát určil Turecko za bezpečnú krajinu pôvodu. Európska rada mu udelila štatút kandidátskej krajiny a začali sa prístupové rokovania. Z hodnotenia vyplynulo, že Turecko doteraz splnilo kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani 21. – 22. júna 1993, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín. Turecko bude musieť aj naďalej spĺňať tieto kritériá, aby sa mohlo stať členským štátom EÚ v súlade s odporúčaniami poskytnutými vo výročnej správe o pokroku.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 24

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(18)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané chartou.

(18)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané chartou vrátane práva na azyl a ochrany pred vrátením alebo vyhostením, ako sa stanovuje v článkoch 18 a 19 charty.

Pozmeňujúci návrh 25

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Týmto nariadením sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa tretích krajín, ktoré sa považujú za bezpečné krajiny pôvodu v zmysle smernice 2013/32/EÚ.

1.  Týmto nariadením sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa tretích krajín, ktoré sa považujú za bezpečné krajiny pôvodu v zmysle smernice 2013/32/EÚ. Štátnym príslušníkom tretích krajín, ktoré sú uvedené v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu zavedenom týmto nariadením, sa zaručuje prístup k postupom medzinárodnej ochrany a možnosť využívať všetky príslušné procesné záruky stanovené v smernici 2013/32/EÚ.

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Tretie krajiny uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu sú bezpečnými krajinami pôvodu.

1.  Tretie krajiny uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu sú určené za bezpečné krajiny pôvodu.

Pozmeňujúci návrh 27

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Komisia pravidelne posudzuje situáciu v tretích krajinách, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, na základe rôznych informačných zdrojov vrátane pravidelného podávania správ z ESVČ a informácií od členských štátov, EASO, UNHCR, Rady Európy, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií.

2.  Komisia neustále posudzuje situáciu v tretích krajinách, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu alebo ktorým bolo uvádzanie v zozname pozastavené v súlade s článkom 3. Takisto neustále skúma, či tieto krajiny dodržiavajú podmienky pre určenie krajiny za bezpečnú krajinu pôvodu uvedené v prílohe I smernice 2013/32/EÚ na základe rôznych informačných zdrojov vrátane pravidelného podávania správ z ESVČ, od delegácií Únie v týchto krajinách, ako aj informácií od členských štátov, EASO, UNHCR, FRA, Rady Európy, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií a vnútroštátnych či medzinárodných mimovládnych organizácií. Európsky parlament o tom riadne a včas informuje.

Pozmeňujúci návrh 28

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  Každá zmena spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu sa prijme v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

3.  Každá zmena spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu sa prijme v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Na tento účel:

 

(a)  Komisia pravidelne posudzuje situáciu v tretích krajinách, ako aj možnosť navrhnúť im začlenenie do spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu.

 

V prípade potreby Európska komisia vypracuje návrh s cieľom rozšíriť spoločný zoznam bezpečných krajín po dôkladnom preskúmaní toho, či krajiny, ktoré sa majú do zoznamu pridať, spĺňajú kritériá stanovené v Prílohe I smernice 2013/32/EÚ.

 

Posúdenie toho, či je krajina bezpečnou krajinou pôvodu, vykonané v súlade s týmto článkom sa zakladá na širokej škále informačných zdrojov, a to najmä na pravidelných správach ESVČ a informáciách od členských štátov, EASO, UNHCR, Rady Európy a iných relevantných medzinárodných organizácií a národných alebo medzinárodných mimovládnych organizácií.

 

(b)  S cieľom harmonizovať vnútroštátne zoznamy bezpečných krajín pôvodu počas prechodného trojročného obdobia od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia môžu členské štáty navrhovať krajiny, ktoré sa majú pridať do spoločného zoznamu bezpečných krajín pôvodu. Komisia potom preskúma tieto návrhy v lehote šiestich mesiacov na základe rôznych informačných zdrojov, ktoré má k dispozícii vrátane správ z ESVČ a informácií od členských štátov, EASO, UNHCR, Rady Európy, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií a vnútroštátnych či medzinárodných mimovládnych organizácií.. Pokiaľ dospeje k záveru, že je vhodné pridať túto tretiu krajinu do zoznamu, Komisia vypracuje návrh s cieľom rozšíriť spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu.

Pozmeňujúci návrh 29

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 4 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

4a.  V prípade náhlych zmien situácie v tretej krajine, ktorá je uvedená v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, a ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 3a.

Pozmeňujúci návrh 30

Návrh nariadenia

Článok 3 – nadpis

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Vypustenie tretej krajiny zo spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu v prípade náhlej zmeny situácie

Pozastavenie uvádzania a vypustenie tretej krajiny zo spoločného zoznamu EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu v prípade náhlej zmeny situácie

Pozmeňujúci návrh 31

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  V prípade náhlych zmien situácie v tretej krajine, ktorá je v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, Komisia vykoná odôvodnené posúdenie, či uvedená krajina spĺňa podmienky stanovené v prílohe I k smernici 2013/32/EÚ, a ak tieto podmienky prestala spĺňať, prijme v súlade s článkom 290 ZFEÚ rozhodnutie o pozastavení uvádzania uvedenej tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ na obdobie jedného roka.

2.  V prípade, že by náhle zmeny situácie v tretej krajine uvedenej v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu mohli viesť k tomu, že táto krajina neplní podmienky na určenie krajiny za bezpečnú krajinu pôvodu stanovené v prílohe I k smernici 2013/32/EÚ, Komisia okamžite a urýchlene vykoná odôvodnené posúdenie toho, či uvedená krajina spĺňa tieto podmienky, a ak ich prestala spĺňať, prijme čo najskôr v súlade s článkom 290 ZFEÚ rozhodnutie o pozastavení uvádzania uvedenej tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ na obdobie jedného roka.

 

Komisia čo najskôr po tom, ako sa dozvie o zmene situácie v tretej krajine, a v každom prípade pred prijatím rozhodnutia o pozastavení jej uvádzania v spoločnom zozname EÚ, informuje členské štáty a odporučí im, aby v prípade tejto krajiny na svojej vnútroštátnej úrovni neuplatňovali koncepciu bezpečnej krajiny pôvodu.

Pozmeňujúci návrh 32

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  V prípade, že počas obdobia pozastavenia zo získaných informácií jasne vyplynie, že tretia krajina opäť spĺňa podmienky stanovené v prílohe I k smernici 2013/32/EÚ, Komisia najskôr po šiestich mesiacoch od prijatia rozhodnutia uvedeného v ods.2 tohto článku prijme rozhodnutie o zrušení pozastavenia uvádzania tejto tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu v súlade s článkom 290 ZFEÚ.

Pozmeňujúci návrh 33

Návrh nariadenia

Článok 3 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 3 a

 

Postup pre naliehavé prípady

 

1.  Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

 

2.  Európsky parlament alebo Rada môže vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 3 ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku, akt zruší.

Pozmeňujúci návrh 34

Návrh nariadenia

Článok 3 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 3 b

 

Konzultácia s tretími stranami

 

1.  Komisia konzultuje s Európskym podporným úradom pre azyl (ďalej len „agentúra“) pri svojom pravidelnom preskúmaní situácie v tretích krajinách, ktoré sú zahrnuté do spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu vrátane tých, ktorých uvedenie v zozname bolo pozastavené.

Komisia môže požadovať, aby agentúra vypracovala hodnotenie situácie v ktorejkoľvek takejto tretej krajine s cieľom posúdiť, či sú splnené kritériá stanovené v prílohe I k smernici 2013/32/EÚ.

 

 

2.  Pri preskúmaní spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu Komisia konzultuje s medzinárodnými organizáciami, najmä s UNHCR a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti alebo jednotlivcami s overenými odbornými znalosťami v oblasti jednotlivých krajín a ľudských práv.

 

3.  UNHCR, mimovládne organizácie a jednotliví odborníci s overenými a relevantnými odbornými znalosťami v oblasti jednotlivých krajín a ľudských práv z môžu požiadať Komisiu, aby pozastavila alebo odstránila krajinu zo spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu.

Táto žiadosť obsahuje podrobný a aktuálny opis situácie v oblasti ľudských práv a pretrvávajúceho závažného porušovania ľudských práv v tejto krajine. Tiež sa v nej špecifikujú kritériá stanovené v prílohe I k smernici 2013/32/EÚ, ktorých nedodržanie bolo dôvodom na pozastavenie uvádzania alebo vypustenie tejto krajiny zo spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa krajín pôvodu.

Komisia hodnotí informácie predložené v týchto žiadostiach, okrem prípadov, ak žiadosť považuje za neprípustnú, neopodstatnenú alebo opakujúcu sa.

Pozmeňujúci návrh 35

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 1 – bod -1 (nový)

Smernica 2013/32/EÚ

Článok 25 – pododsek 2 – odsek 6 – písmeno a – bod i

 

Platný text

Pozmeňujúci návrh

 

(-1) V článku 25 ods. 6) písm. a) sa bod i) mení takto:

(i)  žiadateľ prichádza z krajiny, ktorá spĺňa kritériá bezpečnej krajiny pôvodu v zmysle tejto smernice; alebo

„ (i)  žiadateľ prichádza z krajiny, ktorá spĺňa kritériá bezpečnej krajiny pôvodu v zmysle tejto smernice a v rámci tohto postupu možno poskytnúť primeranú podporu v súlade s článkom 24 ods. 3; alebo“

Pozmeňujúci návrh 36

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 1 – bod -1 a (nový)

Smernica 2013/32/EÚ

Článok 25 – pododsek 2 – odsek 6 – písmeno b – bod i

 

Platný text

Pozmeňujúci návrh

 

(-1 a) V článku 25 ods. 6 písm. b) sa bod (i) mení takto:

(i)  žiadateľ prichádza z krajiny, ktorá spĺňa kritériá bezpečnej krajiny pôvodu v zmysle tejto smernice; alebo

„(i)  žiadateľ prichádza z krajiny, ktorá spĺňa kritériá bezpečnej krajiny pôvodu v zmysle tejto smernice a v rámci tohto postupu možno poskytnúť primeranú podporu v súlade s článkom 24 ods. 3; alebo“

Pozmeňujúci návrh 37

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 1 – bod 1

Smernica 2013/32/EÚ

Článok 36 – odsek 1 – úvodná časť

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.   Tretiu krajinu, ktorá je podľa vnútroštátnych právnych predpisov a v súlade s touto smernicou označená za bezpečnú krajinu pôvodu alebo ktorá je uvedená v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu stanovenom v nariadení Európskeho parlamentu a Rady*(EÚ) XXXX/2015 [tomto nariadení], možno po individuálnom preskúmaní žiadosti považovať za bezpečnú krajinu pôvodu pre konkrétneho žiadateľa, iba ak:

1.  Tretiu krajinu, ktorá je podľa vnútroštátnych právnych predpisov a v súlade s touto smernicou označená za bezpečnú krajinu pôvodu alebo ktorá je uvedená v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu stanovenom v nariadení Európskeho parlamentu a Rady*(EÚ) XXXX/2015 [tomto nariadení], možno po individuálnom preskúmaní žiadosti vrátane osobného pohovoru a právnej pomoci v súlade s článkami 14 a 22 považovať za bezpečnú krajinu pôvodu pre konkrétneho žiadateľa, iba ak:

Pozmeňujúci návrh 38

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 1 – bod 1

Smernica 2013/32/EÚ

Článok 36 – odsek 1 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

 

 

 

 

 

 

1a. Členské štáty neuplatňujú koncept bezpečnej krajiny pôvodu v prípade žiadateľov, ktorí patria k menšine alebo skupine osôb, ktorá je vzhľadom na situáciu v krajine pôvodu v rizikovej situácii, a to na základe zdrojov informácií uvedených v článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. XXXX/2015.

Pozmeňujúci návrh 39

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 1 – bod 1

Smernica 2013/32/EÚ

Článok 36 – odsek 1 – pododsek 1 b (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1b. Od ... [tri roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] sa za bezpečnú krajinu pôvodu v zmysle tejto smernice považuje len krajina, ktorá je uvedená v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, ktorý bol zavedený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. XXXX/2015*.

Pozmeňujúci návrh 40

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 1 – bod 1 a (nový)

Smernica 2013/32/EÚ

Článok 36 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1a.  Vkladá sa tento článok: Článok 36a

 

„Článok 36a

 

Určenie bezpečných krajín pôvodu na účely článku 36 a článku 37 ods. 1.

 

Krajina sa považuje za bezpečnú krajinu pôvodu, ak na základe právneho stavu, uplatňovania práva v rámci demokratického systému a všeobecných politických okolností možno preukázať, že v nej vo všeobecnosti a sústavne neexistuje prenasledovanie, ako je vymedzené v článku 9 smernice 2011/95/EÚ, mučenie ani neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, a že v nej neexistuje hrozba všeobecného násilia v situáciách medzinárodných alebo vnútorných ozbrojených konfliktov.

 

Pri tomto posudzovaní sa okrem iného vezme do úvahy, v akom rozsahu sa poskytuje ochrana pred prenasledovaním alebo zlým zaobchádzaním prostredníctvom:

 

(a)  príslušných zákonov a iných právnych predpisov krajiny a spôsobu ich uplatňovania,

 

(b)  rešpektovania práv a slobôd stanovených v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a/alebo v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a/alebo v Dohovore Organizácie Spojených národov proti mučeniu, najmä pokiaľ ide o práva, z ktorých podľa článku 15 ods. 2 uvedeného európskeho dohovoru nemožno urobiť výnimku;

 

(c)  rešpektovania zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia podľa Ženevského dohovoru;

 

(d)  zavedenia systému účinných opravných prostriedkov proti porušovaniu týchto práv a slobôd.“

Pozmeňujúci návrh 41

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2013/32/EÚ

Článok 37 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Členské štáty môžu ponechať v platnosti alebo môžu zaviesť právne predpisy, ktoré pripúšťajú v súlade s prílohou I vnútroštátne určenie iných bezpečných krajín pôvodu, než sú krajiny v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu stanovenom v nariadení (EÚ) XXXX/2015 [tomto nariadení], na účely posúdenia žiadostí o medzinárodnú ochranu.

1.  Do ... [tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia (EU) No xxx/2015] môžu členské štáty ponechať v platnosti alebo zaviesť právne predpisy, ktoré pripúšťajú v súlade s prílohou I vnútroštátne určenie iných bezpečných krajín pôvodu, než sú krajiny v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu stanovenom v nariadení (EÚ) č. xxx/2015 2015 [toto nariadenie] na účely posúdenia žiadostí o medzinárodnú ochranu.

 

Počas tohto obdobia sú zodpovedné za zabezpečenie súladu medzi vnútroštátnymi zoznamami bezpečných krajín pôvodu a spoločným zoznamom EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu. Zahŕňa to tieto skutočnosti:

 

a)  Členské štáty oznámia akúkoľvek zmenu vo vnútroštátnom zozname Komisii.

 

b)  Členské štáty môžu Komisii predložiť návrhy pridať tretie krajiny do spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu. Komisia potom preskúma tieto návrhy v lehote šiestich mesiacov na základe rôznych informačných zdrojov, ktoré má k dispozícii vrátane správ z ESVČ a informácií od členských štátov, EASO, UNHCR, Rady Európy, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií a vnútroštátnych či medzinárodných mimovládnych organizácií.. Pokiaľ dospeje k záveru, že je vhodné pridať túto tretiu krajinu, Komisia vypracuje návrh s cieľom rozšíriť spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu.

 

c)  V prípade, že je uvádzanie tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu pozastavené podľa článku 3 ods. 2 uvedeného nariadenia, členské štáty na vnútroštátnej úrovni túto krajinu neoznačia za bezpečnú krajinu pôvodu.

 

d)  V prípade, že tretia krajina bola vypustená zo spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu podľa článku 2 ods. 3, ktorýkoľvek členský štát môže Komisii oznámiť, že vzhľadom na zmeny situácie v danej tretej krajine sa domnieva, že krajina opätovne spĺňa kritériá stanovené v prílohe I k tejto smernici a môže byť zaradená do spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu.

 

Komisia preskúma každé takéto oznámenie členského štátu a v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na zmenu spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu.

 

Ak sa Komisia rozhodne nepredložiť takýto návrh, členské štáty na vnútroštátnej úrovni túto krajinu neurčia za bezpečnú krajinu pôvodu.

Pozmeňujúci návrh 42

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 1 – bod 2 a (nový)

Smernica 2013/32/EÚ

Článok 46 – odsek 6 – písmeno a

 

Platný text

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  V článku 46 ods. 6 sa písmeno a) nahrádza takto:

(a)  považujúceho žiadosť za zjavne neopodstatnenú podľa článku 32 ods. 2 alebo za neopodstatnenú po posúdení podľa článku 31 ods. 8, s výnimkou prípadov, keď sa tieto rozhodnutia zakladajú na okolnostiach uvedených v článku 31 ods. 8 písm. h);

„(a)  považujúceho žiadosť za zjavne neopodstatnenú podľa článku 32 ods. 2 alebo za neopodstatnenú po posúdení podľa článku 31 ods. 8, s výnimkou prípadov, keď sa tieto rozhodnutia zakladajú na okolnostiach uvedených v článku 31 ods. 8 písm. b);h);

Pozmeňujúci návrh 43

Návrh nariadenia

Článok 4 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 4a

 

Monitorovanie a hodnotenie

 

Do ... [dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia a v prípade potreby navrhne nevyhnutné zmeny. Do ... [18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] členské štáty postúpia Komisii všetky náležité informácie potrebné na vypracovanie uvedenej správy. Po predložení správy Komisia podá Európskemu parlamentu a Rade správu u o uplatňovaní tohto nariadenia.

 

Komisia v rámci tejto správy informuje o metodike použitej na posúdenie situácie v tretích krajinách uvedených v spoločnom zozname EÚ alebo na prípadné uvedenie týchto krajín v zozname alebo pozastavenie ich uvádzania v zozname. Predloží takisto správu o uplatňovaní procesných záruk určených pre žiadateľov o azyl s pôvodom v krajine uvedenej v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu.

Pozmeňujúci návrh 44

Návrh nariadenia

Príloha I

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu podľa článku 2

Spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu podľa článku 2.

Albánsko,

 

Bosna a Hercegovina,

 

bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko,

 

Kosovo*11 ,

 

Čierna Hora,

 

Srbsko,

 

Turecko.

 

__________________

 

11 * Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/99 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

 


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Návrh Komisie: zásady a ciele

Európska komisia predložila 13. mája 2015 európsku migračnú agendu, v ktorej sa okrem okamžitých opatrení uvádzajú ďalšie iniciatívy, ktoré treba prijať na zabezpečenie štrukturálnych riešení v záujme lepšieho zvládania migrácie. Ako súčasť posudzovaných štrukturálnych iniciatív Komisia osobitne zdôraznila potrebu posilniť spoločný európsky azylový systém a uplatňovať účinnejší prístup proti zneužívaniu. V tejto súvislosti 9. septembra 2015 navrhla posilniť ustanovenia o bezpečných krajinách pôvodu v smernici 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (ďalej len „smernica o konaniach“).

V návrhu sa popri potvrdení zásady spoločného zoznamu bezpečných krajín pôvodu v tejto fáze zaraďujú do zoznamu niektoré krajiny (Albánsko, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Kosovo, Srbsko a Turecko). Komisia vyhlásila, že sleduje trojaký cieľ: 1) zvýšiť globálnu účinnosť azylových systémov; 2) odrádzať od pokusov o zneužívanie spoločného európskeho azylového systému a naopak zabezpečiť, aby členské štáty vyčlenili viac prostriedkov na osoby, ktoré potrebujú ochranu; 3) zmenšiť rozdiely medzi vnútroštátnymi zoznamami bezpečných krajín pôvodu, ktoré zostavili jednotlivé členské štáty, a tak uľahčiť zblíženie postupov.

Všeobecné pripomienky k samotnej koncepcii bezpečnej krajiny pôvodu a jej používaniu

Spravodajkyňa by v prvom rade chcela rozptýliť množstvo pochybností a pomýlených predstáv o samotnej koncepcii bezpečnej krajiny pôvodu.

Predovšetkým treba uviesť, že ak žiadateľ pochádza z krajiny považovanej za bezpečnú krajinu pôvodu, neznamená to, že jeho žiadosť nebude preskúmaná, resp. že bude okamžite vyhostený. V žiadnom prípade to pre žiadateľa neznamená absolútnu záruku bezpečnosti, a teda neoslobodzuje od povinnosti primeraného individuálneho preskúmania jeho žiadosti v súlade so smernicou o konaniach a s príslušnými procesnými zárukami.

Na druhej strane si netreba zamieňať pojem „bezpečná krajina pôvodu“ s pojmom „bezpečná tretia krajina“. Uvedené pojmy označujú odlišné skupiny (v prvom prípade štátnych príslušníkov bezpečnej krajiny pôvodu, zatiaľ čo v druhom prípade štátnych príslušníkov iných krajín ako krajín určených ako bezpečné tretie krajiny v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 38 smernice o konaniach) a riadia sa odlišnými pravidlami a procesnými zárukami.

Takže ak európsky zoznam všetkým členským štátom uľahčí využívanie koncepcie bezpečnej krajiny pôvodu, môžu začať využívať tento procedurálny nástroj už v rámci smernice o konaniach. Môžu tak urýchlene vybavovať žiadosti štátnych príslušníkov bezpečných krajín pôvodu alebo preskúmať podstatu žiadostí na hraniciach. Hoci význam tohto nástroja pri hľadaní spoločných riešení je nesporný, v súvislosti so súčasnou migračnou krízou netreba potenciál tohto návrhu preceňovať. Pridanú hodnotu európskeho zoznamu bezpečných krajín pôvodu treba posudzovať z hľadiska globálneho účinného riadenia azylových systémov EÚ a úplného vykonávania ustanovení spoločného európskeho azylového systému.

Otázky a výhrady k návrhu Komisie

Z hľadiska napredovania k spoločnému európskemu azylovému systému je harmonizujúci prístup Komisie chvályhodný. Spravodajkyňa však má určité otázky a výhrady:

1) k harmonizujúcemu dosahu tohto návrhu

Prijatie spoločného zoznamu bezpečných krajín pôvodu s istotou nepovedie k vyššej harmonizácii, pretože umožňuje súbežné používanie tohto európskeho zoznamu a zoznamov jednotlivých členských štátov. Ak aj Komisia do budúcnosti počíta s možnosťou prijať doplňujúce harmonizačné opatrenia, ktoré by mohli viesť k odstráneniu potreby vnútroštátnych zoznamov, vo svojom návrhu to konkrétne nevyjadruje. Nevymedzuje jasne ani vzťah medzi vnútroštátnymi zoznamami a spoločným zoznamom. Komisia nenavrhuje ani úpravy určené na nápravu súčasných rozdielov medzi vnútroštátnymi zoznamami.

  2) k metodike používanej na určenie bezpečnej krajiny pôvodu

Otázka metodiky je kľúčová. V súlade s požiadavkami Súdneho dvora EÚ musia európski spoluzákonodarcovia v prvom rade ukázať, že zabezpečili dôkladnú rovnováhu medzi cieľmi príslušného nariadenia na jednej strane a základnými právami zakotvenými v Charte základných práv EÚ na druhej strane. Okrem toho, ako sa stanovuje v návrhu, tento zoznam siedmich krajín predstavuje len prvú etapu, pričom Komisia navrhuje, aby sa doň neskôr doplnili ďalšie tretie krajiny. Zdá sa však, že v návrhu sa ani v rámci postupu prijímania, ani v rámci postupu preskúmania zoznamu neodporúča jasná a presná metodika posudzovania situácie v tretích krajinách. Neposkytuje sa ani odôvodnené posúdenie situácie v príslušných siedmich krajinách, ktoré by zdôvodňovalo ich zaradenie do spoločného zoznamu.

  3) k procesu prijímania a revízie

Či už ide o postup pozastavenia uvádzania na zozname alebo vypustenia zo zoznamu, v návrhu sa oficiálne nespresňuje, aký vplyv by mohli mať úpravy európskeho zoznamu na vnútroštátne postupy. K tejto právnej neistote sa pripája chýbajúca flexibilita v postupe pozastavenia uvedenom v článku 3.

Viac informácií o obsahu zoznamu a zlepšenie jeho štruktúry

Na základe týchto rôznych pripomienok spravodajkyňa navrhuje prístup, ktorý umožní venovať sa nevyhnutnému získavaniu informácií o krajinách v zozname a zároveň posilniť samotnú štruktúru zoznamu.

  1) Nevyhnutné získavanie informácií a prieskum

V záujme náležitého posúdenia krajín uvedených v prílohe Parlament a Rada oficiálne požiadali Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) o doplňujúce aktuálne informácie o situácii v krajinách západného Balkánu a v Turecku. V úsilí o doplnenie týchto informácií sa Parlament obrátil aj na Agentúru Európskej únie pre základné práva (FRA) s požiadavkou, aby poukázala na vplyv návrhu na základné práva.

  2) Čiastková pozícia, na základe ktorej sa dočasne vylučujú krajiny v zozname

Bez odpovede EASO spoluzákonodarcovia nemôžu vyjadriť svoju pozíciu k stranám špecificky prepojeným so siedmimi krajinami, ktoré sa v návrhu Komisie uvádzajú ako bezpečné krajiny pôvodu. Z tohto dôvodu spravodajkyňa zatiaľ nezhodnotila prílohu ani príslušné odôvodnenia. Rovnaký prístup uplatňuje aj Rada. Tento dvojstupňový pracovný prístup umožní spoluzákonordarcom začať medziinštitucionálne rokovania o iných častiach textu a po vyjadrení EASO doplniť svoju čiastkovú pozíciu.

  3) Posilnenie štruktúry zoznamu

Pozmeňujúce návrhy spravodajkyne sa logicky snažia reagovať na vyššie sformulované pripomienky. Ide najmä o tieto body:

    a) spresniť vzťah medzi vnútroštátnymi zoznamami a zoznamom EÚ

V záujme zabezpečenia optimálneho harmonizačného účinku spravodajkyňa okrem iného navrhuje, aby sa vnútroštátne zoznamy zrušili v horizonte troch rokov, pričom počas tohto obdobia by sa mali stanoviť jasne vymedzené postupy pre prípad pozastavenia uvádzania krajiny na zozname alebo jej vypustenia zo zoznamu.

b) posilniť metodiku posudzovania tretích krajín v rámci postupu prijímania a preskúmania

Zdroje uvedené v návrhu nariadenia musia byť doplnené správami a informáciami z centra diania, ktoré poskytnú mimovládne organizácie, ako to vyžaduje judikatúra. Okrem toho treba zlepšiť metodiku s cieľom stanoviť jasný postup v prípade úpravy zoznamu: je nevyhnutné uviesť príčiny a dôvody každej úpravy zoznamu, pričom treba zohľadniť informácie poskytnuté rôznymi relevantnými aktérmi. V tomto smere sa počíta najmä s vytvorením poradného orgánu pre bezpečné krajiny pôvodu. Tento orgán majú tvoriť stáli členovia, medziiným z radov EASO a Úradu OSN pre utečencov, ako aj nestáli členovia vyberaní na základe ich preukázaných odborných znalostí o príslušných tretích krajinách a/alebo ľudských právach. Úlohy tohto orgánu budú vymedzené v každej etape postupu stanovenia alebo preskúmania zoznamu. Tento poradný orgán teda umožní lepšie posúdiť, či možno koncepciu bezpečnej krajiny pôvodu uplatniť na konkrétnu tretiu krajinu.

    c) zabezpečiť rýchlejší a pružnejší mechanizmus preskúmania zoznamu

Spravodajkyňa by chcela zaručiť najmä väčšiu pružnosť postupu preskúmania zoznamu v prípade náhlej zmeny situácie a vyhnúť sa tak príliš neskorým reakciám a nenáležitému zaradeniu krajiny do zoznamu bezpečných krajín pôvodu.

    d) potvrdiť uplatniteľný procesný rámec podľa smernice 2013/32/EÚ

Zostavenie spoločného zoznamu si vyžaduje nielen odôvodnené posúdenie situácie v príslušných tretích krajinách na základe informácií, ale aj plné uplatňovanie ustanovení vymedzených v smernici o konaniach, najmä príslušných procesných záruk. Spravodajkyňa teda navrhuje, aby sa potvrdil uplatniteľný procesný rámec a potreba jeho vykonávania všetkými členskými štátmi. Do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti nariadenia tak Komisia musí vypracovať nadväzujúcu hodnotiacu správu o uplatňovaní procesných záruk stanovených v smernici o konaniach v súvislosti so žiadateľmi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi bezpečných krajín pôvodu uvedených na spoločnom zozname. Pokiaľ ide o samotnú koncepciu bezpečnej krajiny pôvodu, treba pripomenúť, že zaradenie do spoločného zoznamu by malo byť podmienené iba skutočnosťou, že situácia v krajine zodpovedá kritériám stanoveným v smernici o konaniach.


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (15.6.2016)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a ktorým sa mení smernica 2013/32/EÚ

(COM(2015)0452 – C8-0270/2015 – 2015/0211(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jozo Radoš

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh, ktorého cieľom je stanoviť spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu na základe spoločných kritérií stanovených v smernici 2013/32/EÚ. Na základe informácií Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, členských štátov, Európskeho podporného úradu pre azyl, Rady Európy, Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a iných príslušných medzinárodných organizácií sa v tomto štádiu navrhuje, aby zoznam zahŕňal 6 krajín západného Balkánu a Turecko.

Spravodajca víta tento návrh, ktorý by mal napomôcť rýchle spracúvanie žiadostí o azyl podaných osobami pochádzajúcimi z týchto krajín a obmedziť rozdiely medzi existujúcimi vnútroštátnymi zoznamami. Návrh obsahuje ustanovenia o pravidelnom preskúmavaní situácie v krajinách uvedených na spoločnom zozname a o vypustení krajiny zo zoznamu v prípade náhlej zmeny situácie.

Treba zdôrazniť, že zahrnutie krajiny do zoznamu nemôže byť absolútnou zárukou bezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny, a preto bude naďalej nutné vykonať primerané individuálne preskúmanie ich žiadostí o medzinárodnú ochranu.

Spravodajca poznamenáva, že v prípade Turecka je miera žiadostí o azyl, ktoré členské štáty EÚ považujú za opodstatnené, pomerne vysoká, čím sa potvrdzuje skutočnosť, že v tejto krajine stále dochádza k diskriminácii a porušovaniu ľudských práv osôb patriacich k zraniteľným skupinám. Hoci spravodajca súhlasí so záverom Komisie, že Turecko je bezpečnou krajinou pôvodu v zmysle smernice 2013/32/EÚ, považuje za mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby sa plne dodržiavala povinnosť individuálne preskúmavať žiadosti o azyl.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva , aby Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(5a)  V súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa z roku 1989, Chartou základných práv Európskej únie a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd by pri uplatňovaní tohto nariadenia mali členské štáty v prvom rade zohľadňovať najlepšie záujmy dieťaťa a rešpektovanie rodinného života. Okrem toho by sa mala venovať osobitná pozornosť zraniteľným osobám v zmysle článku 20 ods. 3 smernice 2011/95/EÚ, ako aj príslušníkom etnických menšín a LGBTI osobám.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)  Komisia by mala pravidelne posudzovať situáciu v tretích krajinách, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu. V prípade náhlej zmeny situácie tretej krajiny uvedenej v spoločnom zozname EÚ k horšiemu by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o pozastavenie uvádzania tejto tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ na obdobie jedného roka, ak Komisia na základe odôvodneného posúdenia uzná, že podmienky stanovené smernicou 2013/32/EÚ na určenie danej tretej krajiny za bezpečnú krajinu pôvodu už nie sú splnené. Na účely tohto odôvodneného posúdenia by Komisia mala zohľadniť rôzne informačné zdroje, ktoré má k dispozícii, vrátane svojich výročných správ o pokroku tretích krajín, ktoré Európska rada označila za kandidátske krajiny, pravidelných správ od Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a informácií od členských štátov, Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Rady Európy, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií. Ak Komisia navrhla zmenu tohto nariadenia s cieľom vypustiť tretiu krajinu zo spoločného zoznamu EÚ, mala by mať možnosť predĺžiť pozastavenie uvádzania tejto tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, a to na obdobie maximálne jedného roka. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(6)  Komisia by mala neustále sledovať situáciu v tretích krajinách, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, a prinajmenšom každých šesť mesiacov uskutočniť v tomto smere posúdenie situácie. V prípade náhlej zmeny situácie tretej krajiny uvedenej v spoločnom zozname EÚ k horšiemu by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o pozastavenie uvádzania tejto tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ na obdobie jedného roka, ak Komisia na základe odôvodneného posúdenia uzná, že podmienky stanovené smernicou 2013/32/EÚ na určenie danej tretej krajiny za bezpečnú krajinu pôvodu už nie sú splnené. Na účely tohto odôvodneného posúdenia by Komisia mala zohľadniť rôzne informačné zdroje, ktoré má k dispozícii, vrátane svojich výročných správ o pokroku tretích krajín, ktoré Európska rada označila za kandidátske krajiny, pravidelných správ od Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a informácií od členských štátov, Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Rady Európy, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií. Delegácie EÚ v týchto krajinách by mali mať za úlohu sledovať, či nedochádza k prípadom vyhostenia alebo vrátenia (refoulement), a o akomkoľvek takomto prípade okamžite podať správu. Ak Komisia navrhla zmenu tohto nariadenia s cieľom vypustiť tretiu krajinu zo spoločného zoznamu EÚ, mala by mať možnosť predĺžiť pozastavenie uvádzania tejto tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, a to na obdobie maximálne jedného roka. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Pokiaľ ide o Albánsko, právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v štyroch zo 150 žiadostí. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia jej vlastných občanov. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 7,8 % (1 040) žiadostí občanov Albánska o azyl bolo opodstatnených. Najmenej osem členských štátov označilo Albánsko za bezpečnú krajinu pôvodu. Európska rada označila Albánsko za kandidátsku krajinu. Vo vtedajšom posúdení sa uvádzalo, že Albánsko spĺňa kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani 21. – 22. júna 1993, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, a že bude musieť aj naďalej spĺňať tieto kritériá, aby sa stalo členom EÚ v súlade s odporúčaniami poskytnutými vo výročnej správe o pokroku.

(10)  Pokiaľ ide o Albánsko, právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v štyroch prípadoch. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia jej vlastných občanov. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 7,8 % (1 040) žiadostí občanov Albánska o azyl bolo opodstatnených. Najmenej osem členských štátov označilo Albánsko za bezpečnú krajinu pôvodu. Európska rada označila Albánsko za kandidátsku krajinu. Vo vtedajšom posúdení sa uvádzalo, že Albánsko spĺňa kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani 21. – 22. júna 1993, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, a že bude musieť aj naďalej spĺňať tieto kritériá, aby sa stalo členom EÚ v súlade s odporúčaniami poskytnutými vo výročnej správe o pokroku.

Odôvodnenie

Skutočnosť, že pomer rozsudkov dokazujúcich porušenie k celkovému počtu žiadostí v danom roku je relatívne nízky, nie je relevantný ukazovateľ a môže byť zavádzajúca, keďže väčšina žiadostí sa neposudzuje obsahovo, časť z nich vedie ku zmieru a časť z nich zostane nerozhodnutá.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)  Pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu, jej ústava stanovuje základ rozdelenia právomocí medzi štátotvornými národmi krajiny. Právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v piatich z 1 196 žiadostí. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia jej vlastných občanov. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 4,6 % (330) žiadostí občanov Bosny a Hercegoviny o azyl bolo opodstatnených. Najmenej deväť členských štátov označilo Bosnu a Hercegovinu za bezpečnú krajinu pôvodu.

(11)  Pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu, jej ústava stanovuje základ rozdelenia právomocí medzi štátotvornými národmi krajiny. Právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v piatich prípadoch. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia jej vlastných občanov. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 4,6 % (330) žiadostí občanov Bosny a Hercegoviny o azyl bolo opodstatnených. Najmenej deväť členských štátov označilo Bosnu a Hercegovinu za bezpečnú krajinu pôvodu.

Odôvodnenie

Skutočnosť, že pomer rozsudkov dokazujúcich porušenie k celkovému počtu žiadostí v danom roku je relatívne nízky, nie je relevantný ukazovateľ a môže byť zavádzajúca, keďže väčšina žiadostí sa neposudzuje obsahovo, časť z nich vedie ku zmieru a časť z nich zostane nerozhodnutá.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12)  Pokiaľ ide o bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú v zásade vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v šiestich z 502 žiadostí. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia jej vlastných občanov. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 0,9 % (70) žiadostí občanov bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko o azyl bolo opodstatnených. Najmenej sedem členských štátov označilo bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko za bezpečnú krajinu pôvodu. Európska rada označila bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko za kandidátsku krajinu. Vo vtedajšom posúdení sa uvádzalo, že bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko spĺňa kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani 21. – 22. júna 1993, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, a že bude musieť aj naďalej spĺňať tieto kritériá, aby sa stala členom EÚ v súlade s odporúčaniami poskytnutými vo výročnej správe o pokroku.

(12)  Pokiaľ ide o bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú v zásade vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v šiestich prípadoch. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia jej vlastných občanov. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 0,9 % (70) žiadostí občanov bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko o azyl bolo opodstatnených. Najmenej sedem členských štátov označilo bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko za bezpečnú krajinu pôvodu. Európska rada označila bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko za kandidátsku krajinu. Vo vtedajšom posúdení sa uvádzalo, že bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko spĺňa kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani 21. – 22. júna 1993, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, a že bude musieť aj naďalej spĺňať tieto kritériá, aby sa stala členom EÚ v súlade s odporúčaniami poskytnutými vo výročnej správe o pokroku.

Odôvodnenie

Skutočnosť, že pomer rozsudkov dokazujúcich porušenie k celkovému počtu žiadostí v danom roku je relatívne nízky, nie je relevantný ukazovateľ a môže byť zavádzajúca, keďže väčšina žiadostí sa neposudzuje obsahovo, časť z nich vedie ku zmieru a časť z nich zostane nerozhodnutá.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)  Pokiaľ ide o Čiernu Horu, právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v jednom zo 447 žiadostí. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia jej vlastných občanov. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 3,0 % (40) žiadostí občanov Čiernej Hory o azyl bolo opodstatnených. Najmenej deväť členských štátov označilo Čiernu Horu za bezpečnú krajinu pôvodu. Európska rada označila Čiernu Horu za kandidátsku krajinu a začali sa prístupové rokovania. Vo vtedajšom posúdení sa uvádzalo, že Čierna Hora spĺňa kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani 21. – 22. júna 1993, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, a že bude musieť aj naďalej spĺňať tieto kritériá, aby sa stala členom EÚ v súlade s odporúčaniami poskytnutými vo výročnej správe o pokroku.

(14)  Pokiaľ ide o Čiernu Horu, právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v jednom prípade. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia jej vlastných občanov. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 3,0 % (40) žiadostí občanov Čiernej Hory o azyl bolo opodstatnených. Najmenej deväť členských štátov označilo Čiernu Horu za bezpečnú krajinu pôvodu. Európska rada označila Čiernu Horu za kandidátsku krajinu a začali sa prístupové rokovania. Vo vtedajšom posúdení sa uvádzalo, že Čierna Hora spĺňa kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani 21. – 22. júna 1993, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, a že bude musieť aj naďalej spĺňať tieto kritériá, aby sa stala členom EÚ v súlade s odporúčaniami poskytnutými vo výročnej správe o pokroku.

Odôvodnenie

Skutočnosť, že pomer rozsudkov dokazujúcich porušenie k celkovému počtu žiadostí v danom roku je relatívne nízky, nie je relevantný ukazovateľ a môže byť zavádzajúca, keďže väčšina žiadostí sa neposudzuje obsahovo, časť z nich vedie ku zmieru a časť z nich zostane nerozhodnutá.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15)  Pokiaľ ide o Srbsko, jeho ústava stanovuje základ pre samosprávu menšín v oblasti vzdelávania, používania jazyka, informácií a kultúry. Právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v 16 z 11 490 žiadostí. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia jej vlastných občanov. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 1,8 % (400) žiadostí občanov Srbska o azyl bolo opodstatnených. Najmenej deväť členských štátov označilo Srbsko za bezpečnú krajinu pôvodu. Európska rada označila Srbsko za kandidátsku krajinu a začali sa prístupové rokovania. Vo vtedajšom posúdení sa uvádzalo, že Srbsko spĺňa kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani 21. – 22. júna 1993, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, a že bude musieť aj naďalej spĺňať tieto kritériá, aby sa stalo členom EÚ v súlade s odporúčaniami poskytnutými vo výročnej správe o pokroku.

(15)  Pokiaľ ide o Srbsko, jeho ústava stanovuje základ pre samosprávu menšín v oblasti vzdelávania, používania jazyka, informácií a kultúry. Právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v 16 prípadoch. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia jej vlastných občanov. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 1,8 % (400) žiadostí občanov Srbska o azyl bolo opodstatnených. Najmenej deväť členských štátov označilo Srbsko za bezpečnú krajinu pôvodu. Európska rada označila Srbsko za kandidátsku krajinu a začali sa prístupové rokovania. Vo vtedajšom posúdení sa uvádzalo, že Srbsko spĺňa kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani 21. – 22. júna 1993, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, a že bude musieť aj naďalej spĺňať tieto kritériá, aby sa stalo členom EÚ v súlade s odporúčaniami poskytnutými vo výročnej správe o pokroku.

Odôvodnenie

Skutočnosť, že pomer rozsudkov dokazujúcich porušenie k celkovému počtu žiadostí v danom roku je relatívne nízky, nie je relevantný ukazovateľ a môže byť zavádzajúca, keďže väčšina žiadostí sa neposudzuje obsahovo, časť z nich vedie ku zmieru a časť z nich zostane nerozhodnutá.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 16

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(16) Pokiaľ ide o Turecko, právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v 94 z 2 899 žiadostí. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia jej vlastných občanov. V roku 2014 členské štáty usúdili, že 23,1 % (310) žiadostí občanov Turecka o azyl bolo opodstatnených. Jeden členský štát označil Turecko za bezpečnú krajinu pôvodu. Európska rada označila Turecko za kandidátsku krajinu a začali sa prístupové rokovania. Vo vtedajšom posúdení sa uvádzalo, že Turecko spĺňa kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani 21. – 22. júna 1993, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, a že bude musieť aj naďalej spĺňať tieto kritériá, aby sa stalo členom EÚ v súlade s odporúčaniami poskytnutými vo výročnej správe o pokroku.

(16)  Pokiaľ ide o Turecko, právny základ pre ochranu pred prenasledovaním a zlým zaobchádzaním primerane poskytujú vecné a procesné ľudské práva a antidiskriminačné právne predpisy, ako aj členstvo vo všetkých významných medzinárodných zmluvách o ľudských právach. V roku 2014 Európsky súd pre ľudské práva zistil porušenie v 94 prípadoch. Neexistujú žiadne náznaky incidentov vrátenia alebo vyhostenia jej vlastných občanov. V roku 2014 však členské štáty usúdili, že 23,1 % (310) žiadostí občanov Turecka o azyl bolo opodstatnených. Len jeden členský štát označil Turecko za bezpečnú krajinu pôvodu. Európska rada označila Turecko za kandidátsku krajinu a začali sa prístupové rokovania. Vo vtedajšom posúdení sa uvádzalo, že Turecko spĺňa kritériá stanovené Európskou radou na jej zasadnutí v Kodani 21. – 22. júna 1993, ktoré sa týkajú stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, a že bude musieť aj naďalej spĺňať tieto kritériá, aby sa stalo členom EÚ v súlade s odporúčaniami poskytnutými vo výročnej správe o pokroku. Pri posudzovaní toho, či Turecko v súčasnosti plní kritériá uvedené v smernici 2013/32/EÚ by sa malo postupovať opatrne, vzhľadom na niekoľko zaznamenaných porušení slobody prejavu a aj pretrvávajúci ozbrojený konflikt vo východných a juhovýchodných regiónoch Turecka so zapojením kurdskej menšiny. Rozhodnutie označiť Turecko za bezpečnú krajinu pôvodu by sa malo uplatňovať s náležitým ohľadom na ustanovenia tejto smernice týkajúce sa nutnosti vykonať primerané individuálne preskúmanie každej žiadosti o medzinárodnú ochranu a pri plnom dodržiavaní povinností stanovených v tejto smernici v súvislosti s vedením osobných pohovorov.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Komisia pravidelne posudzuje situáciu v tretích krajinách, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, na základe rôznych informačných zdrojov vrátane pravidelného podávania správ z ESVČ a informácií od členských štátov, EASO, UNHCR, Rady Európy, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií.

2.  Komisia posudzuje situáciu v tretích krajinách, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, dvakrát za rok na základe rôznych informačných zdrojov vrátane pravidelného podávania správ z ESVČ a od delegácií Únie v týchto krajinách, a informácií od členských štátov, EASO, UNHCR, FRA, Rady Európy, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií. Európsky parlament o tom riadne a včas informuje.

Odôvodnenie

Je nutné posúdiť všetky relevantné zdroje informácií a Európsky parlament ako spoluzákonodarca musí byť riadne a včas informovaný.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 3 s cieľom pozastaviť uvádzanie tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu.

4.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 3 s cieľom bezodkladne pozastaviť uvádzanie tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu. Do troch mesiacov od pozastavenia Komisia predloží legislatívny návrh na zmenu nariadenia a odstránenie tretej krajiny zo spoločného zoznamu EÚ. Zmena označenia predmetnej krajiny si vyžaduje prijatie zmeny predpisu v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

Odôvodnenie

Postup pozastavovania a opätovného zaradenia krajiny na spoločný zoznam EÚ je nutné upraviť podrobnejšie. Delegované akty slúžia na to, aby pozastavenie mohlo byť bezodkladné, nemali by však ohrozovať práva Parlamentu ako spoluzákonodarcu a jeho schopnosť určovať a ovplyvňovať konečné rozhodnutie.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 4 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

4a.  Európsky parlament a/alebo Rada môžu vyzvať Komisiu, aby predložila návrh na zaradenie krajiny do spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu alebo vypustenie krajiny z tohto zoznamu.

Odôvodnenie

Bez toho, aby tým bola dotknutá primárna úloha Európskej komisie v oblasti iniciovania prijímania právnych predpisov by Európsky parlament mal mať možnosť navrhnúť Komisii, aby túto úlohu vykonávala, v súlade s článkom 225 ZFEÚ.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  V prípade náhlych zmien situácie v tretej krajine, ktorá je v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, Komisia vykoná odôvodnené posúdenie, či uvedená krajina spĺňa podmienky stanovené v prílohe I k smernici 2013/32/EÚ, a ak tieto podmienky prestala spĺňať, prijme v súlade s článkom 290 ZFEÚ rozhodnutie o pozastavení uvádzania uvedenej tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ na obdobie jedného roka.

2.  V prípade náhlych zmien situácie v tretej krajine, ktorá je v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, Komisia vykoná odôvodnené posúdenie, či uvedená krajina spĺňa podmienky stanovené v prílohe I k smernici 2013/32/EÚ. Ak tieto podmienky prestala spĺňať, prijme v primeranej časovej lehote zodpovedajúcej naliehavosti situácie v teréne v súlade s článkom 290 ZFEÚ rozhodnutie o pozastavení uvádzania uvedenej tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ na obdobie jedného roka.

Odôvodnenie

Časový rámec pre vykonanie odôvodneného posúdenia zo strany Komisie by mal zodpovedať naliehavosti situácie.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov

Stanovenie spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu na účely spoločných konaní o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany

Referenčné čísla

COM(2015)0452 – C8-0270/2015 – 2015/0211(COD)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

LIBE

16.9.2015

 

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

AFET

16.9.2015

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

       dátum menovania

Jozo Radoš

19.11.2015

Prerokovanie vo výbore

18.4.2016

 

 

 

Dátum prijatia

14.6.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

11

18

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Nikos Androulakis, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Goffredo Maria Bettini, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Arnaud Danjean, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jacek Saryusz-Wolski, Jaromír Štětina, Charles Tannock, László Tőkés, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Geoffrey Van Orden, Hilde Vautmans, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Brando Benifei, Ana Gomes, Takis Hadjigeorgiou, Liisa Jaakonsaari, Javi López, Antonio López-Istúriz White, Norica Nicolai, Urmas Paet, Igor Šoltes, Renate Sommer, Dubravka Šuica, Eleni Theocharous, Ernest Urtasun, Janusz Zemke

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Heidi Hautala, Hans-Olaf Henkel


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (22.4.2016)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a ktorým sa mení smernica 2013/32/EÚ

(COM(2015)0452 – C8-0270/2015 – 2015/0211(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Seb Dance

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh, ktorého cieľom je stanoviť spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu na základe spoločných kritérií stanovených v smernici 2013/32/EÚ. Na základe informácií Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, členských štátov, Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), Rady Európy, Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a iných príslušných medzinárodných organizácií sa v tomto štádiu navrhuje, aby zoznam zahŕňal šesť krajín západného Balkánu (štyri kandidátske krajiny: Albánsko, bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, Čiernu Horu a Srbsko, ako aj dve potenciálne kandidátske krajiny: Bosnu a Hercegovinu a Kosovo) a Turecko (kandidátska krajina).

Spravodajca vyjadruje v súvislosti s návrhom znepokojenie, a to aj pokiaľ ide o posudzovanie, ktoré Komisia uplatnila pri rozhodovaní o zahrnutí vymenovaných krajín, a o použitú metodiku. Návrh tiež vyvoláva obavy v súvislosti s jeho možným harmonizačným vplyvom a spôsobom, akým sa má tento zoznam prijímať a prehodnocovať.

Spravodajca sa domnieva, že v tejto chvíli by bol vhodnejší čiastočný mandát Parlamentu vynímajúci stanovisko k navrhovaným bezpečným krajinám pôvodu. Gestorský výbor LIBE oficiálne požiadal Agentúru Európskej únie pre základné práva a Európsky podporný úrad pre azyl o odborný posudok a v záujme všetkých by bolo, aby Parlament počkal na závery týchto stanovísk.

Spravodajca poznamenáva, že tento návrh ponecháva priestor na zahrnutie ďalších tretích krajín do spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu, ktorý sa usiluje zostaviť. So znepokojením v tejto súvislosti konštatuje, že návrh sa už zmieňuje o niektorých rozvojových krajinách ako o krajinách, ktoré by mohli byť zaradené do obnoveného spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín. Spravodajca vyjadruje hlboké znepokojenie nad touto vetou uvedenou v dôvodovej správe návrhu Komisie: „Uprednostnia sa tretie krajiny, z ktorých pochádza veľké množstvo žiadateľov o medzinárodnú ochranu v EÚ, ako napríklad Bangladéš, Pakistan a Senegal.“ Vyjadruje poľutovanie nad tým, že prípadné zahrnutie takýchto krajín môže slúžiť iba na vnútorné účely EÚ v oblasti migrácie a môže mať škodlivý vplyv na rozvojovú politiku EÚ v dotknutých krajinách, ako aj na zásadu zabezpečenia súdržnosti politík v záujme rozvoja v rámci všetkých činností EÚ.

Hoci spravodajca podporuje efektívne spracúvanie žiadostí o azyl, Komisia si musí byť vedomá toho, že určenie bezpečných krajín pôvodu môže mať neúmerný vplyv na najzraniteľnejšie skupiny. Môžu existovať odôvodnené obavy, že zásada nevyhostenia sa nebude presadzovať v prípade menšín, keďže nariadenie môže vytvárať pre jednotlivcov záťaž pri preukazovaní svojho štatútu menšiny s cieľom získať dôslednejšie posúdenie jednotlivých žiadostí o azyl. Spravodajca pripomína, že hromadné vyhostenie je zakázané. Zdôrazňuje, že táto dvojica absolútnych práv jednotlivca – zásada nevyhostenia a zákaz hromadného vyhostenia, ktorá neumožňuje žiadne obmedzenia – by sa mohla ukázať ako mimoriadne vhodná vzhľadom na situáciu detí, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu a ktoré utiekli z rozvojových krajín postihnutých konfliktom, a na situáciu lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, ktoré uvádzajú, že unikajú pred prenasledovaním v niektorých rozvojových krajinách.

Komisia musí byť v rámci svojho procesu posudzovania v pravidelnom kontakte so skupinami občianskej spoločnosti, aby mohla posúdiť uplatňovanie predpisov v reálnom živote a skutočný prístup k opravným prostriedkom proti zneužívaniu práv a slobôd podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3) Vzhľadom na veľmi výrazné zvýšenie zaznamenané od roku 2014, pokiaľ ide o počet žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných v Únii a následný nebývalý tlak na azylové systémy členských štátov, Únia uznala potrebu posilniť uplatňovanie ustanovení smernice 2013/32/EÚ týkajúcich sa bezpečnej krajiny pôvodu ako dôležitého nástroja na podporu rýchleho spracovania žiadostí, ktoré pravdepodobne neopodstatnené. V súvislosti s potrebou urýchliť proces posudzovania žiadostí o azyl sa Európska rada najmä vo svojich záveroch z 25. a 26. júna 2015 vyjadrila k zámeru Komisie uvedenému v oznámení o európskej migračnej agende8 posilniť tieto ustanovenia vrátane možného stanovenia spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu. Navyše Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci vo svojich záveroch z 20. júla 2015 týkajúcich sa bezpečných krajín pôvodu uvítala zámer Komisie posilniť ustanovenia smernice 2013/32/EÚ o bezpečných krajinách pôvodu vrátane možného stanovenia spoločného zoznamu bezpečných krajín pôvodu.

(3) Vzhľadom na veľmi výrazné zvýšenie zaznamenané od roku 2014, pokiaľ ide o počet žiadostí o medzinárodnú ochranu podaných v Únii a následný nebývalý tlak na azylové systémy členských štátov, Únia uznala potrebu posilniť uplatňovanie ustanovení smernice 2013/32/EÚ týkajúcich sa bezpečnej krajiny pôvodu ako dôležitého nástroja na podporu rýchleho spracovania žiadostí, ktoré môžu byť neopodstatnené. V súvislosti s potrebou urýchliť proces posudzovania niektorých žiadostí o azyl sa Európska rada najmä vo svojich záveroch z 25. a 26. júna 2015 vyjadrila k zámeru Komisie uvedenému v oznámení o európskej migračnej agende8 posilniť tieto ustanovenia vrátane možného stanovenia spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu. Navyše Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci vo svojich záveroch z 20. júla 2015 týkajúcich sa bezpečných krajín pôvodu uvítala zámer Komisie posilniť ustanovenia smernice 2013/32/EÚ o bezpečných krajinách pôvodu vrátane možného stanovenia spoločného zoznamu bezpečných krajín pôvodu.

________________

________________

8 COM (2015) 240 final, 13.5.2015.

8 COM (2015) 240 final, 13.5.2015.

Odôvodnenie

Je dôležité pripustiť, že krajiny uvedené na prípadnom zozname môžu mať i napriek tomu stále nevyriešené problémy v oblasti ľudských práv menšín. Častým dôvodom žiadostí o azyl je útek pred prenasledovaním, a preto nie je pravdepodobné, že by všetky žiadosti o azyl boli neopodstatnené, a táto veta naznačuje, že v súvislosti s výsledkom žiadostí sa do určitej miery prijímajú unáhlené závery.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5) Ustanovenia smernice 2013/32/EÚ, ktoré sa vzťahujú na uplatňovanie koncepcie bezpečnej krajiny pôvodu, by sa mali uplatňovať v prípade tretích krajín, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ stanovenom týmto nariadením. To predovšetkým znamená, že okolnosť, že tretia krajina je v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, nemôže byť absolútnou zárukou bezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny a preto nezbavuje povinnosti vykonať primerané individuálne posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. Treba okrem toho pripomenúť, že ak žiadateľ preukáže, že existujú v jeho konkrétnej situácii závažné dôvody nepovažovať krajinu za bezpečnú, určenie krajiny za bezpečnú sa pre neho už nepovažuje za relevantné.

(5) Ustanovenia smernice 2013/32/EÚ, ktoré sa vzťahujú na uplatňovanie koncepcie bezpečnej krajiny pôvodu, by sa mali uplatňovať v prípade tretích krajín, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ stanovenom týmto nariadením. To predovšetkým znamená, že okolnosť, že tretia krajina je v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, nemôže predstavovať výlučné kritérium ani byť systematickou a absolútnou zárukou bezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny,nemala by preto znamenať, že vnútroštátne orgány sú zbavené ich povinnosti vykonať primerané a dôsledné individuálne posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. Treba okrem toho pripomenúť, že ak vzhľadom na individuálny prípad žiadateľa existujú v jeho konkrétnej situácii závažné dôvody nepovažovať krajinu za bezpečnú, určenie krajiny za bezpečnú sa pre neho už nepovažuje za relevantné. Členské štáty by si mali uvedomiť, že v prípade niektorých menšinových skupín, napríklad lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI), môže samotná skutočnosť, že sa v rámci azylového procesu hlásia k tejto menšine, stačiť na to, aby sa v krajine svojho pôvodu ocitli v ohrození. Na žiadateľoch by preto nemalo byť žiadne dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie alebo poskytnutie dôkazov, že patria k zraniteľnej alebo menšinovej skupine, najmä ak takéto dôkazné bremeno narúša ľudskú dôstojnosť. V prípade zamietavého rozhodnutia by malo byť zaručené právo žiadateľov na účinné prostriedky nápravy.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 6

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6) Komisia by mala pravidelne posudzovať situáciu v tretích krajinách, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu. V prípade náhlej zmeny situácie tretej krajiny uvedenej v spoločnom zozname EÚ k horšiemu by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o pozastavenie uvádzania tejto tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ na obdobie jedného roka, ak Komisia na základe odôvodneného posúdenia uzná, že podmienky stanovené smernicou 2013/32/EÚ na určenie danej tretej krajiny za bezpečnú krajinu pôvodu už nie sú splnené. Na účely tohto odôvodneného posúdenia by Komisia mala zohľadniť rôzne informačné zdroje, ktoré má k dispozícii, vrátane svojich výročných správ o pokroku tretích krajín, ktoré Európska rada označila za kandidátske krajiny, pravidelných správ od Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a informácií od členských štátov, Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Rady Európy, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií. Ak Komisia navrhla zmenu tohto nariadenia s cieľom vypustiť tretiu krajinu zo spoločného zoznamu EÚ, mala by mať možnosť predĺžiť pozastavenie uvádzania tejto tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, a to na obdobie maximálne jedného roka. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(6) Komisia by mala pravidelne posudzovať situáciu v tretích krajinách, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu. V prípade náhlej zmeny situácie tretej krajiny uvedenej v spoločnom zozname EÚ k horšiemu by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o pozastavenie uvádzania tejto tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ na obdobie jedného roka, ak Komisia na základe odôvodneného posúdenia uzná, že podmienky stanovené smernicou 2013/32/EÚ na určenie danej tretej krajiny za bezpečnú krajinu pôvodu už nie sú splnené. Na účely tohto odôvodneného posúdenia by Komisia mala zohľadniť rôzne informačné zdroje, ktoré má k dispozícii, vrátane svojich výročných správ o pokroku tretích krajín, ktoré Európska rada označila za kandidátske krajiny, pravidelných správ od Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a informácií od členských štátov, Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Rady Európy, skupín občianskej spoločnosti, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií. Ak Komisia navrhla zmenu tohto nariadenia s cieľom vypustiť tretiu krajinu zo spoločného zoznamu EÚ, mala by mať možnosť predĺžiť pozastavenie uvádzania tejto tretej krajiny v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, a to na obdobie maximálne jedného roka. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade. Komisia musí byť schopná rýchlo a účinne reagovať na humanitárne krízy v súlade so záväzkami Únie vo vzťahu k tretím krajinám a utečencom.

Odôvodnenie

Nesmie existovať žiadny nesúlad medzi obdobím rozsiahlej humanitárnej krízy v tretej krajine a poskytnutím úplného prístupu k azylovému procesu pre dotknuté skupiny obyvateľstva v súlade so Ženevským dohovorom o právnom postavení utečencov z roku 1951.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 8

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8) V súlade so smernicou 2013/32/EÚ sa krajina považuje za bezpečnú krajinu pôvodu, ak na základe právneho stavu, uplatňovania práva v rámci demokratického systému a všeobecných politických okolností možno preukázať, že v nej vo všeobecnosti a sústavne neexistuje prenasledovanie, ako je vymedzené v článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ10, mučenie ani neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, a že v nej neexistuje hrozba všeobecného násilia v situáciách medzinárodných alebo vnútorných ozbrojených konfliktov.

(8) V súlade so smernicou 2013/32/EÚ sa krajina považuje za bezpečnú krajinu pôvodu, ak na základe právneho stavu, skutočného uplatňovania práva a jednoduchého prístupu k spravodlivosti v rámci demokratického systému a všeobecných politických okolností možno preukázať, že v nej vo všeobecnosti a sústavne neexistuje prenasledovanie, ako je vymedzené v článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ10, pokiaľ ide o obyvateľstvo vo všeobecnosti, zraniteľné osoby, etnické menšiny, osoby identifikujúce sa ako LGBTI alebo osoby patriace k akejkoľvek menšinovej skupine, mučenie ani neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, a že v nej neexistuje hrozba všeobecného násilia v situáciách medzinárodných alebo vnútorných ozbrojených konfliktov.

____________

____________

10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9).

10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9).

Odôvodnenie

Pri posudzovaní bezpečnosti tretej krajiny je potrebné vziať do úvahy nielen to, aké má táto krajina zákony a zvyky, ale aj spôsob, akým sa uplatňujú. Sama Komisia uznala, že každá z uvedených krajín má v súvislosti s niektorými menšinami nevyriešené problémy. V návrhu by sa malo zvážiť, či dochádza k systematickému prenasledovaniu niektorých menšín, pričom by sa mala nadviazať spolupráca s občianskou spoločnosťou s cieľom posúdiť skutočný prístup občanov týchto krajín k právnym prostriedkom nápravy. Skupiny občianskej spoločnosti, ktoré sa nachádzajú v týchto tretích krajinách alebo s nimi úzko spolupracujú, často dokážu najlepšie poskytnúť spätnú väzbu, pokiaľ ide o skúsenosti menšín s uplatňovaním zvykov na mieste – ide tu o tzv. neformálne údaje, ktoré môžu pri iných empirických hodnoteniach chýbať.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Tretie krajiny uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu sú bezpečnými krajinami pôvodu.

1. Tretie krajiny uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu sú bezpečnými krajinami pôvodu v závislosti od konkrétnej situácie žiadateľa.

Odôvodnenie

V nariadení by sa mali dodržiavať zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja a zabezpečiť by sa malo náležité posúdenie potenciálneho vplyvu, najmä pokiaľ ide o doplnenie krajín do zoznamu.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Komisia pravidelne posudzuje situáciu v tretích krajinách, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, na základe rôznych informačných zdrojov vrátane pravidelného podávania správ z ESVČ a informácií od členských štátov, EASO, UNHCR, Rady Európy, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií.

2. Komisia systematicky vyhodnocuje vplyv nariadenia na rozvojovú politiku EÚ, a to so zreteľom na zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja. Komisia okrem toho pravidelne posudzuje situáciu v tretích krajinách, ktoré sú v spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu, na základe rôznych informačných zdrojov vrátane pravidelného podávania správ z ESVČ a informácií od členských štátov, EASO, UNHCR, Rady Európy, skupín občianskej spoločnosti, ako aj iných relevantných medzinárodných organizácií.

Odôvodnenie

V nariadení by sa mali dodržiavať zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja a zabezpečiť by sa malo náležité posúdenie potenciálneho vplyvu, najmä pokiaľ ide o doplnenie krajín do zoznamu.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov

Stanovenie spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu na účely spoločných konaní o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany

Referenčné čísla

COM(2015)0452 – C8-0270/2015 – 2015/0211(COD)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

LIBE

16.9.2015

 

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

DEVE

10.3.2016

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

       dátum menovania

Seb Dance

4.3.2016

Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

Seb Dance

Prerokovanie vo výbore

15.3.2016

 

 

 

Dátum prijatia

20.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

14

2

9

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Charles Goerens, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Linda McAvan, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Brian Hayes, Paul Rübig, Patrizia Toia

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Amjad Bashir, Tiziana Beghin, Miroslav Poche


POSTUP – GESTORSKÝ VÝBOR

Názov

Stanovenie spoločného zoznamu EÚ týkajúceho sa bezpečných krajín pôvodu na účely spoločných konaní o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany

Referenčné čísla

COM(2015)0452 – C8-0270/2015 – 2015/0211(COD)

Dátum predloženia v EP

8.9.2015

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

LIBE

16.9.2015

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

AFET

16.9.2015

DEVE

10.3.2016

 

 

Spravodajkyňa

       dátum vymenovania

Sylvie Guillaume

1.10.2015

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

22.9.2015

14.1.2016

28.4.2016

30.5.2016

 

27.6.2016

 

 

 

Dátum prijatia

27.6.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

10

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Heinz K. Becker, Michał Boni, Caterina Chinnici, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Laura Ferrara, Monika Flašíková Beňová, Lorenzo Fontana, Mariya Gabriel, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Brice Hortefeux, Filiz Hyusmenova, Iliana Iotova, Eva Joly, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Barbara Kudrycka, Marju Lauristin, Monica Macovei, Barbara Matera, Roberta Metsola, Louis Michel, Claude Moraes, József Nagy, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Traian Ungureanu, Kristina Winberg

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Anna Maria Corazza Bildt, Dennis de Jong, Gérard Deprez, Anna Hedh, Petr Ježek, Petra Kammerevert, Jean Lambert, Gilles Lebreton, Andrejs Mamikins, Salvatore Domenico Pogliese, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Barbara Spinelli

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Georg Mayer


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

36

+

ALDE

Gérard Deprez, Nathalie Griesbeck, Filiz Hyusmenova, Petr Ježek, Louis Michel

ECR

Monica Macovei,

PPE

Heinz K. Becker, Michał Boni, Anna Maria Corazza Bildt, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Mariya Gabriel, Monika Hohlmeier, Brice Hortefeux, Barbara Kudrycka, Barbara Matera, Roberta Metsola, József Nagy, Salvatore Domenico Pogliese, Csaba Sógor, Traian Ungureanu

S&D

Caterina Chinnici, Tanja Fajon, Monika Flašíková Beňová, Ana Gomes, Sylvie Guillaume, Anna Hedh, Iliana Iotova, Petra Kammerevert, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Marju Lauristin, Andrejs Mamikins, Claude Moraes, Christine Revault D'Allonnes Bonnefoy, Birgit Sippel

10

-

EFDD

Kristina Winberg

ENF

Lorenzo Fontana, Gilles Lebreton

GUE/NGL

Cornelia Ernst, Barbara Spinelli, Dennis de Jong

VERTS/ALE

Jan Philipp Albrecht, Eva Joly, Jean Lambert, Judith Sargentini

3

0

ECR

Jussi Halla-aho

EFDD

Laura Ferrara

ENF

Georg Mayer

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia