SPRÁVA o ľudských právach a migrácii v tretích krajinách

10.10.2016 - (2015/2316(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajkyňa: Marie-Christine Vergiat

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o ľudských právach a migrácii v tretích krajinách

(2015/2316(INI))

Európsky parlament,

  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (VDĽP)[1] z roku 1948, a najmä na jej článok 13,

  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov[2] z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu,

  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach[3] z roku 1966 a na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach[4] z roku 1966 a dodatkové protokoly k nim,

  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti[5] z roku 1954 a Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti[6] z roku 1961,

  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie[7] z roku 1966,

  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien[8] z roku 1979 a na dodatkový protokol k nemu,

  so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu[9] z roku 1984 a na dodatkový protokol k nemu,

  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa[10] z roku 1989 a na dodatkové protokoly k nemu,

  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín[11] z roku 1990,

  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím[12] z roku 2006,

  so zreteľom na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím[13] z roku 2006 a na dodatkový protokol k nemu,

  so zreteľom na správu generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov z 3. augusta 2015 o podpore a ochrane ľudských práv vrátane spôsobov a prostriedkov na podporu ľudských práv migrantov[14],

  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2014 o ochrane migrantov[15],

  so zreteľom na prácu rôznych medzinárodných mechanizmov pre ľudské práva vrátane rôznych správ osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov Françoisa Crépeaua[16] a iných osobitných spravodajcov, všeobecné pravidelné preskúmanie a činnosť ostatných zmluvných orgánov,

  so zreteľom na činnosť a správy Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) vrátane odporúčaných zásad a usmernení o ľudských právach na medzinárodných hraniciach a správy o situácii migrantov v pohybe,

  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

  so zreteľom na zásady z Dháky, pokiaľ ide o najímanie migrujúcich pracovníkov a prostriedok nápravy pre nich[17],

  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

  so zreteľom na relevantné správy Agentúry Európskej únie pre základné práva,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. novembra 2011 s názvom Globálny prístup k migrácii a mobilite (COM(2011)0743)[18],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2015 s názvom Európska migračná agenda (COM(2015)0240)[19],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2015 s názvom Riadenie utečeneckej krízy: Aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy (COM(2015)0510)[20],

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 20. októbra 2015 o zriadení Núdzového trustového fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike[21],

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 25. a 26. júna 2015[22] a z 15. októbra 2015[23],

–  so zreteľom na závery Rady o akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019[24], prijaté 20. júla 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 9. novembra 2015 o opatreniach na zvládnutie utečeneckej a migračnej krízy[25],

–  so zreteľom na akčný plán a spoločné politické vyhlásenie, ktoré boli prijaté 11. – 12. novembra 2015 na samite vo Vallette[26],

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o otázkach súvisiacich s migráciou, najmä na uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii[27], z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ[28] a z 12. apríla 2016 o holistickom prístupe k migrácii[29],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania[30],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ[31],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ[32],

–  so zreteľom na záverečnú deklaráciu druhého samitu predsedov Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie na tému prisťahovalectva, azylu a ľudských práv v euro-stredozemskom regióne, prijatú 11. mája 2015[33],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti[34],

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 9. decembra 2015 o migrácii, ľudských právach a utečencoch z humanitárnych dôvodov[35],

–  so zreteľom na rôzne správy organizácií občianskej spoločnosti o situácii v oblasti ľudských práv migrantov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0245/2016),

A.  keďže ľudské práva sú vlastné všetkým ľudským bytostiam bez rozdielu;

B.  keďže migrácia je celosvetový, mnohorozmerný, mnohotvárny a prierezový jav spôsobovaný širokým spektrom faktorov, ako sú hospodárske podmienky (vrátane zmien v rozdelení bohatstva a regionálnej a celosvetovej hospodárskej integrácie), sociálne a politické podmienky, situácia v oblasti podmienok týkajúcich sa práce, násilia a bezpečnosti, ako aj postupné zhoršovanie životného prostredia a zhubné dôsledky prírodných katastrof; keďže tento jav treba riešiť súdržne a vyvážene a ako celok s prihliadnutím na jeho ľudský rozmer a vrátane jeho kladného vplyvu na demografický vývoj a hospodársky rozvoj;

C.  keďže migračné trasy sú extrémne zložité a presuny sa uskutočňujú nielen medzi regiónmi, ale často aj v rámci rovnakého regiónu; keďže podľa OSN sú medzinárodné migračné toky napriek svetovej hospodárskej kríze na vzostupe; keďže v súčasnosti sa takmer 244 miliónov ľudí považuje za medzinárodných migrantov;

D.  keďže práva stanovené vo VDĽP a iných medzinárodných dohovoroch sú univerzálne a nedeliteľné;

E.  keďže migrácia je aj dôsledkom čoraz väčšej globalizácie a vzájomnej závislosti trhov;

F.  keďže na základe rozličných faktorov, ktoré ovplyvňujú migráciu, možno predpokladať ich dôsledky, a preto je potrebné vytvoriť vhodné politiky;

G.  keďže zmeny migračných tokov, najmä v krízových obdobiach, majú zásadný hospodársky, sociálny a politický vplyv tak na krajiny pôvodu, ako aj na cieľové krajiny migrantov;

H.  keďže musia existovať účinné mechanizmy dohľadu a kontroly príchodu a odchodu cudzích štátnych príslušníkov spolu s analýzami a predpokladmi vplyvu migrácie, z ktorých je potrebné vychádzať pri vypracovaní všetkých politík riadenia migrácie;

I.  keďže faktory ovplyvňujúce migráciu nadobudli rozmanitejší charakter, môžu byť viacrozmerné a môžu vychádzať z hospodárskych, environmentálnych, kultúrnych, politických, rodinných alebo osobných dôvodov; keďže čoraz viac migrantov je nútených migrovať a potrebuje osobitnú ochranu, pretože títo migranti utekajú okrem iného pred nestabilitou štátov, konfliktmi a politickým alebo náboženským prenasledovaním;

J.  keďže rozlišovanie medzi utečencami, žiadateľmi o azyl a migrantmi je čoraz náročnejšie, a to aj z dôvodu, že mnohé krajiny nemajú primerané právne a inštitucionálne nástroje a rámce;

K.  keďže orgány a prijímacie centrá tranzitných a cieľových krajín je nutné informovať a pripraviť tak, aby zaručili, že s migrantmi a žiadateľmi o azyl sa bude zaobchádzať diferencovane a pružne;

L.  keďže migračné pohyby sa rozšírili na celom svete aj v rámci regiónov a keďže migračné toky juh – juh, z ktorých 80 % prebieha medzi krajinami, ktoré majú spoločnú hranicu a medzi ktorými sú len veľmi malé rozdiely v príjmoch, v súčasnosti už mierne prevažujú nad tokmi juh – sever;

M.  keďže Európa bola vždy cieľovým regiónom migrácie, ako aj regiónom, z ktorého migrácia vychádzala; keďže okrem súčasnej migrácie osôb z vyšších spoločenských vrstiev Európania emigrujú do zahraničia aj v dôsledku hospodárskej tiesne, konfliktov či politického prenasledovania; keďže prebiehajúca hospodárska a finančná kríza donútila mnoho Európanov k emigrácii, a to aj do rozvíjajúcich sa ekonomík južných krajín;

N.  keďže medzi migrantmi a ešte častejšie medzi utečencami sa čoraz častejšie vyskytujú ženy a deti; keďže migranti a utečenci majú čoraz častejšie vysokoškolské vzdelanie a keďže veľkosť tohto tzv. úniku mozgov sa už v roku 2010 odhadovala na 59 miliónov osôb; keďže sa tento problém najviac týka Ázie, hoci najvyššiu daň zaň platí práve africký kontinent, pretože iba 4 % jeho populácie má vysokoškolské vzdelanie a 31 % z nich migruje[36];

O.  keďže podľa Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov nestabilita v niektorých regiónoch a konflikty spôsobili humanitárnu krízu, ktorá postihuje viac ako 65 miliónov utečencov a vysídlených osôb, najmä v rozvojových krajinách;

P.  keďže Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) odhaduje, že existuje prinajmenšom 10 miliónov osôb bez štátnej príslušnosti;

Q.  keďže v článku 13 VDĽP sa uvádza, že každý má právo voľne sa pohybovať a slobodne si zvoliť bydlisko vnútri ktoréhokoľvek štátu, ako aj právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny;

R.  keďže spolupráca a výmena informácií a osvedčených postupov medzi krajinami pôvodu, tranzitnými krajinami a cieľovými krajinami sú nevyhnutné na predchádzanie nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi a na boj proti týmto javom, pretože umožňujú odhaľovať ich spoločné záujmy a obavy;

S.  keďže celostný prístup k migrácii by mal reagovať na globálne výzvy týkajúce sa rozvoja, svetového mieru, ľudských práv a zmeny klímy s osobitným dôrazom na zlepšovanie humanitárnych podmienok v krajinách pôvodu, aby sa miestnemu obyvateľstvu umožnilo žiť v bezpečnejších oblastiach;

T.  keďže práva utečencov sú stanovené v Ženevskom dohovore a v protokoloch k nemu;

U.  keďže životné podmienky sa v mnohých utečeneckých táboroch na Blízkom východe a v Afrike zhoršujú, a to aj z hygienického hľadiska, a keďže v nich často nie je zaručená bezpečnosť utečencov, predovšetkým zraniteľných osôb, a najmä žien a maloletých;

V.  keďže podľa Svetovej banky predstavovali v roku 2013 remitencie od medzinárodných migrantov viac než 550 miliárd USD, z čoho 414 miliárd USD smerovalo do rozvojových krajín;

W.  keďže v afrických, karibských a tichomorských (AKT) krajinách nastal významný vzostup xenofóbie, diskriminácie a násilia voči migrantom, protimigrantských nálad, nenávistných prejavov a zločinov z nenávisti;

X.  keďže konkrétna, dobre organizovaná a primeraná reakcia na problematiku migrácie predstavuje pre jednotlivcov aj krajiny príležitosť; keďže takáto reakcia sa musí opierať o zásady boja proti chudobe, presadzovania trvalo udržateľného rozvoja, ako aj rešpektovania práv a dôstojnosti migrantov a utečencov; keďže musí vychádzať z úzkej spolupráce medzi krajinami pôvodu, tranzitnými krajinami a cieľovými krajinami;

Y.  keďže migrácia je významný dynamický prvok, ktorý môže byť protiváhou demografickej krízy a percentuálneho poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku v niektorých krajinách;

Z.  keďže je náročné odhadnúť počet neregulárnych migrantov, v dôsledku čoho nie je jednoduché zaviesť ukazovatele ich životných a pracovných podmienok, hoci práve oni najviac potrebujú ochranu, keďže bez právneho postavenia a uznania sú osobitne vystavení zneužívaniu, vykorisťovaniu a odopieraniu najzákladnejších ľudských práv;

AA.  keďže medzinárodnú migráciu možno používať ako nástroj na riešenie špecifických problémov s nedostatkom pracovných síl;

AB.  keďže migranti pomáhajú zlepšovať rozmanitosť a kultúrne bohatstvo prijímajúcich krajín; keďže na to je nutné ich plne začleniť do hostiteľských spoločností, aby tieto spoločnosti mohli využiť ich hospodársky, sociálny a kultúrny potenciál; keďže osoby prijímajúce politické rozhodnutia musia prioritne informovať verejnosť o hospodárskom, kultúrnom a sociálnom prínose migrantov pre spoločnosť, a tým zabrániť vzniku xenofóbnych a diskriminačných nálad;

AC.  keďže náležité politiky prijímania a začleňovania zaisťujú, aby migranti netrpeli čoraz väčšími či trvalými dôsledkami traumatizujúcich zážitkov, s ktorými vo svojich životoch často stretávajú;

AD.  keďže spoločensko-kultúrny rozvoj je možné dosiahnuť iba prostredníctvom začlenenia a keďže si to vyžaduje vážne odhodlanie jednak migrantov, ktorí musia byť ochotní prispôsobiť sa hostiteľskej spoločnosti bez toho, aby sa nutne vzdali svojej pôvodnej kultúrnej identity, jednak inštitúcií a komunít v hostiteľských krajinách, ktoré musia byť pripravené migrantov prijímať a plniť ich potreby;

Výzvy a riziká pri dodržiavaní práv migrantov

1.  vyjadruje solidaritu s osobami, ktoré sú nútené opustiť svoju krajinu okrem iného v dôsledku konfliktov, prenasledovania, porušovania ľudských práv a extrémnej chudoby; vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadmi závažného porušovania ľudských práv veľkého počtu migrantov v mnohých tranzitných alebo cieľových krajinách; zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať dôstojnosť a ľudské práva migrantov;

2.  zdôrazňuje, že Únia a jej členské štáty musia byť príkladom, pokiaľ ide o presadzovanie a ochranu ľudských práv migrantov, najmä v rámci svojich vlastných hraníc, aby si zachovali dôveryhodnosť pri rokovaniach o migrácii a ľudských právach v tretích krajinách;

3.  pripomína, že väčšina utečencov a migrantov vo svete je prijímaná v rozvojových krajinách; uznáva úsilie, ktoré vyvíjajú tretie krajiny pri prijímaní migrantov a utečencov; zdôrazňuje, že systémy podpory týchto krajín čelia veľkým problémom, ktoré môžu vyvolať vážne hrozby z hľadiska ochrany čoraz väčšieho počtu vysídleného obyvateľstva;

4.  pripomína, že „každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu vrátane svojej vlastnej“ a „vrátiť sa do svojej krajiny“[37]; zdôrazňuje, že toto právo nemožno v žiadnom prípade spochybniť na základe spoločenského postavenia a štátnej príslušnosti danej osoby a že každý má právo dôstojne prijímať migračné rozhodnutia; vyzýva všetky vlády, aby riešili chýbajúcu ochranu ľudských práv, ktorej migranti naďalej čelia; vyzýva národné vlády a parlamenty, aby zakázali trestné právne rámce, v ktorých sa migrácia charakterizuje ako trestný čin, a zaviedli krátkodobé, strednodobé a dlhodobé riešenia na zaručenie bezpečnosti migrantov; odsudzuje prípady obmedzovania alebo zákazu odchodu z územia niektorých štátov alebo návratu do týchto štátov a dôsledky stavu osôb bez štátnej príslušnosti v oblasti prístupu k právam;

5.  konštatuje, že rastúci počet utečencov na celom svete je zatienený ešte väčším počtom vysídlených osôb v rámci hraníc krajiny; zdôrazňuje, že tieto osoby by nemali byť diskriminované len preto, že sa pokúsili zaistiť si bezpečie bez prekročenia medzinárodných hraníc, a zdôrazňuje preto, že by sa mali dodržiavať práva vysídlených osôb vrátane prístupu k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu;

6.  pripomína, že je dôležité identifikovať osoby bez štátnej príslušnosti, aby im bolo možné poskytnúť ochranu, ktorá im prináleží podľa medzinárodného práva; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva štáty, aby vytvorili postupy identifikácie osôb bez štátnej príslušnosti a vymieňali si osvedčené postupy vrátane postupov týkajúcich sa právnych predpisov a obvyklej praxe pri predchádzaní novým prípadom detí bez štátnej príslušnosti;

7.  upozorňuje na pretrvávajúcu potrebu toho, aby Únia posudzovala problematiku osôb bez štátnej príslušnosti v rámci svojej politiky vonkajších vzťahov, a to najmä preto, že postavenie osoby bez štátnej príslušnosti je významnou príčinou nútenej migrácie; pripomína záväzok prijatý v strategickom rámci a akčnom pláne Únie pre oblasť ľudských práv a demokraciu, ktorý bol uverejnený v roku 2012, a to „vytvoriť pre Komisiu a ESVČ spoločný rámec riešenia problematiky osôb bez štátnej príslušnosti a svojvoľného zadržiavania migrantov s tretími krajinami“;

8.  vyjadruje znepokojenie nad svojvoľným zadržiavaním migrantov a utečencov a zlým zaobchádzaním s nimi a pripomína, že zadržiavanie treba obmedziť na absolútne nevyhnutné prípady a že za každých okolností treba zaručiť vhodné ochranné opatrenia vrátane prístupu k primeraným súdnym konaniam;

9.  vyzýva štáty, aby uznali svoje záväzky podľa medzinárodného práva v oblasti azylu a migrácie a prijali vnútroštátne právne predpisy potrebné na účinné plnenie týchto záväzkov vrátane možnosti požiadať o medzinárodnú ochranu; žiada, aby sa v týchto právnych predpisoch zohľadňoval stupeň a povaha prenasledovania a diskriminácie, ktorým sú migranti vystavení;

10.  pripomína, že migranti majú právo, aby neboli vrátení do krajiny, kde im hrozí zlé zaobchádzanie a mučenie; pripomína, že hromadné vyhosťovanie a vracanie cudzincov je podľa medzinárodného práva zakázané; vyjadruje znepokojenie nad zaobchádzaním s migrantmi, ktorých vrátia do ich krajiny pôvodu alebo tretej krajiny bez toho, aby sa primerane posúdila ich situácia, a žiada, aby sa za každých okolností zohľadnili ťažkosti, s ktorými sa stretávajú po návrate do týchto krajín;

11.  navrhuje, aby sa vytvorili programy reintegrácie pre migrantov, ktorí sa vracajú do svojej krajiny pôvodu;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať právo migrantov (bez ohľadu na ich štatút) na prístup k spravodlivosti a na účinný prostriedok nápravy bez strachu z udania imigračným policajným orgánom, zo zadržania a z vyhostenia; je znepokojený situáciou v mnohých krajinách, kde chýbajú mechanizmy kontroly a monitorovania postupov súvisiacich s porušovaním práv migrantov, ako aj záruky poskytovania kvalitného informovania a kvalitnej právnej pomoci pre migrantov a žiadateľov o azyl; odporúča zabezpečiť pre zamestnancov orgánov zodpovedných v oblasti azylu a pre personál prijímacích centier a ostatných zamestnancov a sociálnych pracovníkov, ktorí sú v kontakte s osobami uchádzajúcimi sa o medzinárodnú ochranu, primeranú odbornú prípravu s cieľom zohľadniť všeobecné a osobné okolnosti a rodové otázky, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o medzinárodnú ochranu;

13.  vyzýva tiež Komisiu a ESVČ, aby posilnili výmenu osvedčených postupov s tretími krajinami, najmä pri poskytovaní odbornej prípravy umožňujúcej humanitárnym pracovníkom, aby účinnejšie identifikovali rôzne charakteristiky, zázemia a skúsenosti migrantov, najmä tých najzraniteľnejších, s cieľom lepšie chrániť týchto migrantov a pomáhať im v súlade s ich potrebami;

14.  zdôrazňuje, že koncepcia bezpečných krajín a bezpečných krajín pôvodu by nemala brániť v individuálnom posudzovaní žiadostí o azyl; žiada, aby migranti, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, boli vždy identifikovaní a aby sa ich žiadosti zohľadňovali, a trvá na tom, aby mohli využívať primerané záruky dodržania zásady nevyhostenia a aby mali prístup k mechanizmu podávania sťažností;

15.  upozorňuje na fyzické a psychické násilie a potrebu uznať osobitné formy násilia a prenasledovania, ktorým sú vystavené migrujúce ženy a deti, napríklad obchodovanie, nedobrovoľné zmiznutia, sexuálne zneužívanie, mrzačenie pohlavných orgánov, manželstvá maloletých alebo manželstvá vynútené násilím, domáce násilie, otroctvo, zločiny v mene cti a diskriminácia na základe pohlavia; pripomína nevídaný a stále narastajúci počet obetí sexuálneho násilia a znásilnenia, ktoré sa využíva na vedenie vojny;

16.  je znepokojený praxou náboru detí do ozbrojených skupín; trvá na tom, že je potrebné presadzovať politiky podporujúce ich odzbrojenie, rehabilitáciu a opätovné začlenenie;

17.  zdôrazňuje, že rozdelenie členov rodiny, a to aj v prípade zaistenia, vystavuje ženy a deti zvýšenému riziku;

18.  pripomína osobitnú zraniteľnosť žien a dievčat bez sprievodu, žien, ktoré sú hlavou rodiny, tehotných žien, ľudí so zdravotným postihnutím a starších ľudí; zdôrazňuje, že dievčatá, ktoré utekajú pred konfliktom a prenasledovaním, sú vystavené zvýšenému riziku manželstva vynúteného násilím a manželstva maloletých, ako aj predčasného materstva, znásilnenia, sexuálneho a telesného zneužívania a prostitúcie, a to aj ak sa dostali do takzvaných bezpečných miest; žiada preto, aby im bola počas pobytu v prijímacích táboroch poskytnutá odborná pomoc a ochrana, najmä v zdravotnej oblasti;

19.  odporúča, aby sa do migračných politík začlenila problematika pohlavia vrátane predchádzania obchodovaniu s ľuďmi a všetkým ostatným formám násilia a diskriminácie, ktorých terčom sa stávajú ženy, ako aj trestania takéhoto konania; požaduje právne aj faktické dosiahnutie rovnosti v záujme zabezpečenia samostatnosti a nezávislosti žien, keďže ide o kľúčový prvok prevencie tohto násilia;

20.  je znepokojený čoraz väčším počtom správ a svedectiev o náraste násilia páchaného na detských migrantoch vrátane mučenia a zadržiavania, ako aj ich miznutia; zdôrazňuje, že podľa stanoviska Výboru OSN pre práva dieťaťa sa zadržiavaním detí len na základe ich štatútu migranta alebo štatútu ich rodičov porušujú ich práva a nikdy nemôže byť v ich záujme;

21.  pripomína, že detskí migranti sú osobitne zraniteľní, najmä ak sú bez sprievodu, a že podľa predpisov medzinárodného práva majú nárok na osobitnú ochranu založenú na najlepších záujmoch dieťaťa; zdôrazňuje, že problematiku maloletých bez sprievodu treba začleniť do rozvojovej spolupráce, pričom je potrebné podporovať ich začlenenie v krajine, kde sa usadili, najmä poskytovaním prístupu k vzdelaniu a lekárskej starostlivosti a predchádzaním riziku násilia, zneužitia, vykorisťovania a zanedbávania;

22.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o problémy s registráciou detí, ktoré sa narodili mimo územia svojej krajiny pôvodu, čo môže viesť k zvýšenému riziku prípadov osôb bez štátnej príslušnosti; žiada preto, aby sa zaznamenávali narodenia týchto detí, a to bez ohľadu na migračný štatút ich rodičov;

23.  naliehavo žiada Úniu, aby úzko spolupracovala s Detským fondom OSN (UNICEF), Úradom vysokého komisára OSN a so všetkými príslušnými medzinárodnými inštitúciami a organizáciami a spoločne urobili všetko pre to, aby sa zlepšili kapacity na ochranu migrujúcich detí a ich rodín počas celej ich cesty bez ohľadu na ich migračný štatút, a to financovaním programov ochrany, najmä v oblasti vzdelávacích inštitúcií a zdravotnej starostlivosti, poskytovaním priestorov určených pre deti a psychologickej pomoci, zabezpečovaním identifikácie rodinných väzieb a zoskupovania detí bez sprievodu alebo oddelených od rodiny a uplatňovaním zásad nediskriminácie, nekriminalizácie, nezaisťovania, nevyhostenia, neuplatňovania neprimeraných trestov, zlúčenia rodiny, fyzickej a právnej ochrany a práva na identitu;

24.  pripomína, že zločinecké siete ťažia z toho, že neexistujú legálne spôsoby migrácie, ako aj z regionálnej nestability a konfliktov a zo zraniteľnosti žien, dievčat a detí, ktoré sa pokúšajú utiecť a ktoré sa zločinecké siete snažia zneužiť na obchodovanie s ľuďmi a sexuálne vykorisťovanie;

25.  upozorňuje na konkrétne typy násilia a osobitné formy prenasledovania, ktorým sú vystavení migranti patriaci do komunity LGBTI; žiada o podporu pri zavádzaní osobitných sociálno-právnych mechanizmov na ochranu migrantov a žiadateľov o azyl patriacich do komunity LGBTI s cieľom zaručiť, aby sa zohľadnila ich zraniteľnosť, a dohliadnuť na dôsledné preskúmanie ich žiadosti o ochranu, a to aj v prípade odvolania;

26.  opakuje, že hospodárske, sociálne a kultúrne práva, a najmä právo na zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a bývanie, sú ľudskými právami, ktoré by migranti, predovšetkým deti, mali mať možnosť využívať bez ohľadu na svoj migračný štatút;

27.  je znepokojený prípadmi porušenia pracovného práva vo vzťahu k migrantom a vykorisťovania migrantov; uznáva, že vzdelávanie, pracovné príležitosti a zlúčenie rodiny sú významné prvky integračného procesu; trvá na potrebe boja proti všetkým formám nútenej práce migrantov a odsudzuje najmä všetky formy vykorisťovania detí;

28.  vyjadruje znepokojenie nad diskriminačnými postupmi, ktoré sa až príliš často týkajú niektorých sociokultúrnych, jazykových a náboženských menšín a ktoré prispievajú k tomu, že migranti nemajú rovnaký prístup k právam;

29.  vyzýva hostiteľské krajiny, aby chránili právo migrantiek na prístup k starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

30.  upozorňuje na to, že je potrebné zabrániť vzniku oddelených štvrtí pre migrantov a podporovať začleňovanie a možnosť využívať všetky ponúkané spoločenské príležitosti;

31.  domnieva sa, že právo na vzdelanie a právo na prácu, podobne ako právo na rodinný život a zlúčenie rodiny, podporujú sebestačnosť a začlenenie migrantov; trvá na tom, že je dôležité zaistiť migrujúcim pracovníkom a ich rodinám sociálnu ochranu; poznamenáva, že účinné začlenenie migrantov sa musí zakladať na dôkladnom posúdení pracovného trhu a jeho budúceho potenciálu, lepšej ochrane ľudských práv a práv migrujúcich pracovníkov na prácu a na trvalom dialógu so subjektmi na pracovnom trhu;

32.  poukazuje na to, že ak sa migranti naučia jazyk hostiteľskej krajiny, môže to výrazne zlepšiť ich kvalitu života a ich hospodársku a kultúrnu nezávislosť a tiež im to môže uľahčiť prístup k informáciám o ich právach v hostiteľskej spoločnosti; domnieva sa, že vyučovanie jazykov by mali zabezpečovať orgány hostiteľskej krajiny; odporúča, aby boli migranti zapojení do všetkých rozhodovacích procesov v sociálnej a politickej oblasti;

33.  domnieva sa, že prístup k zamestnaniu, vzdelaniu a nezávislému postaveniu sú kľúčovými prvkami z hľadiska začlenenia migrantov a posilňovania ich postavenia; žiada, aby sa posilnilo úsilie vyvinuté v tejto súvislosti v prípade migrantiek, ktoré sú často nedostatočne zastúpené, s cieľom prekonať prekážky, ktoré vznikajú pri ich začleňovaní a posilňovaní ich postavenia;

34.  poukazuje na to, že hostiteľské krajiny musia pomáhať s posilňovaním postavenia migrantov, a najmä migrantiek tak, že im poskytnú prístup k potrebným znalostiam a sociálnym zručnostiam, najmä tým, ktoré sú spojené s odbornou prípravou a výučbou jazyka, a to s cieľom uplatňovať filozofiu sociokultúrneho začleňovania v praxi;

35.  domnieva sa, že všetci pracovníci by mali dostať zmluvu v jazyku, ktorému rozumejú, a že by mali byť chránení pred zámenou zmluvy; zdôrazňuje, že v dvojstranných dohodách medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami by sa mala posilňovať ochrana ľudských práv;

36.  domnieva sa, že treba zaviesť jednotné a komplexné národné migračné politiky zohľadňujúce rodové hľadisko a vzťahujúce sa na všetky etapy migračného procesu, koordinované na vládnej úrovni a vytvárané v rámci rozsiahlych konzultácií s vnútroštátnymi inštitúciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv, so súkromným sektorom, s organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov, občianskou spoločnosťou aj so samotnými migrantmi a s podporou zo strany medzinárodných organizácií;

37.  pripomína, že všetci majú právo na bezpečné a spravodlivé pracovné podmienky plne rešpektujúce práva pracovníkov v súlade s medzinárodnými normami a nástrojmi súvisiacimi s ľudskými právami a základnými dohovormi MOP;

38.  poukazuje na skutočnosť, že migranti (a najmä migrantky) majú v hostiteľských krajinách zvyčajne neistú prácu, čo ešte prehlbuje ich zraniteľnosť; pripomína, že pracovné vykorisťovanie je často dôsledkom obchodovania s ľuďmi alebo prevádzačstva, ale môže sa objaviť aj bez neho; v súvislosti s tým vyjadruje znepokojenie nad beztrestnosťou mnohých zamestnávateľov v hostiteľských krajinách, a to aj v prípade, že sú zodpovední za porušovanie medzinárodných noriem v oblasti pracovného práva pri zaobchádzaní s migrujúcimi pracovníkmi; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že právne predpisy niektorých krajín v oblasti pracovného práva umožňujú praktiky, ktorými sa porušujú medzinárodné normy; domnieva sa, že boj proti pracovnému vykorisťovaniu migrantov je nutné viesť jednak efektívnym stíhaním zamestnávateľov, ktorí sa takéhoto zneužívania dopúšťajú, jednak ochranou obetí tohto vykorisťovania;

39.  upozorňuje na to, že je potrebné uznávať kvalifikáciu, ktorú migranti získali vo svojich krajinách pôvodu, aby sa im tak uľahčilo dosahovanie nezávislosti a sociálneho začlenenia do rôznych oblastí života v spoločnosti, a to najmä na pracovnom trhu; zdôrazňuje, že je potrebné uznávať právo všetkých migrantov, a to aj neregulárnych migrantov, vytvárať organizácie na ochranu práv pracovníkov (a to aj odborové zväzy) a vstupovať do nich a že je potrebné tieto štruktúry uznávať;

40.  nabáda podniky, aby sa riadili hlavnými zásadami Organizácie Spojených národov, ktoré sa týkajú podnikov a ľudských práv, a predchádzali tak nepriaznivým dôsledkom svojej činnosti na ľudské práva, aby v prípade vzniku takejto situácie na ňu reagovali a snažili sa predchádzať všetkým nepriaznivým dôsledkom na ľudské práva, ktoré priamo súvisia s ich činnosťou, alebo aby ich zmierňovali;

41.  vyzýva Úniu, aby spolu s USA a ďalšími medzinárodnými partnermi pokračovala v sústredenom diplomatickom úsilí o aktívnu spoluprácu s tretími krajinami na riešení naliehavej potreby spoločnej stratégie týkajúcej sa súčasnej celosvetovej migračnej výzvy;

42.  naliehavo žiada vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby podnikla všetky potrebné praktické kroky na zabezpečenie efektívneho zapojenia dotknutých tretích krajín;

43.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia v rámci svojej zahraničnej politiky urýchlila nastolenie mieru a stability v tých oblastiach, v ktorých vojna a konflikt spôsobujú obrovské migračné toky smerujúce do Únie;

44.  pripomína, že Európska únia a jej členské štáty majú povinnosť uskutočňovať pozitívne opatrenia na odstránenie základných príčin kríz, ktoré vedú k týmto masovým migračným javom;

45.  vyzýva na zlepšenie humanitárnych podmienok v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách, aby sa miestnemu obyvateľstvu a utečencom umožnil život v bezpečnejších oblastiach;

46.  vyzýva všetky bojujúce strany, aby zastavili útoky na civilistov, poskytovali im ochranu a umožnili im bezpečným spôsobom opustiť oblasti zasiahnuté násilím alebo získať pomoc od humanitárnych organizácií;

47.  poukazuje na vplyv organizácie Islamský štát a jej vývoja na masový prílev legitímnych žiadateľov o azyl a neregulárnych migrantov; uznáva kľúčovú úlohu bezpečnostných a protiteroristických politík v boji proti základným príčinám migrácie;

48.  pripomína nedávne vyhlásenie Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov, že veľké množstvo migrantov je obeťou terorizmu a závažného porušovania ľudských práv, a že by sa preto s týmito utečencami malo náležite zaobchádzať;

49.  pripomína, že programy presídľovania pod záštitou Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov predstavujú užitočný nástroj na organizované riadenie príchodu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu v mnohých krajinách na celom svete; poukazuje na skutočnosť, že v prípade, keď presídlenie nie je možné, treba nabádať všetky štáty, aby zaviedli a vykonávali programy prijímania osôb z humanitárnych dôvodov alebo aby aspoň vytvárali podmienky, ktoré utečencom umožnia zostať v blízkosti svojej krajiny pôvodu;

50.  berie na vedomie rastúcu potrebu a pretrvávajúci nedostatok finančných prostriedkov, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc posielanú do krajín v blízkosti Sýrie, v dôsledku ktorých boli v rámci Svetového potravinového programu najmä zmenšené dávky potravín pre utečencov; žiada členské štáty Organizácie Spojených národov, Európsku úniu a jej členské štáty, aby splnili svoje finančné záväzky; zdôrazňuje, že je dôležité, aby zamerali svoju pomoc pre utečencov v týchto krajinách na krytie nákladov na živobytie, bezpečnosť utečencov, prístup utečencov k základným právam, najmä k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu, a aby úzko spolupracovali s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov, so Svetovým potravinovým programom a s príslušnými inštitúciami;

51.  pripomína, že medzi migráciou a rozvojom existuje súvislosť a že kľúčovými faktormi na predchádzanie nútenej migrácii sú rozvojová spolupráca v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, pracovného práva, zmierňovania chudoby, ľudských práv, zavádzania demokracie a obnovy po skončení konfliktu, ako aj boj proti nerovnostiam, dôsledkom zmeny klímy a korupcii; konštatuje, že zaberanie pôdy a zdrojov môže mať významný vplyv na humanitárne krízy, ako aj to, že sociálne, politické a humanitárne krízy môžu byť príčinou nútenej migrácie; domnieva sa, že migrácia sa na celom svete uznáva ako silný nástroj na podporu trvalo udržateľného a inkluzívneho rozvoja;

52.  vyzýva Úniu a medzinárodné spoločenstvo, aby určili konkrétne opatrenia, ktoré môžu vlády prijať na posilnenie potenciálu legálnej migrácie ako faktora, ktorý umožňuje rozvoj; zdôrazňuje, že je potrebné politické vedenie a dôrazné presadzovanie, najmä v cieľových krajinách, s cieľom bojovať proti xenofóbii a uľahčiť sociálnu integráciu migrantov;

53.  domnieva sa, že migrácia má základné príčiny (najmä hospodárske, politické, sociálne a environmentálne); domnieva sa, že rozvojová pomoc by sa mala účinne zameriavať na tieto príčiny zlepšením budovania kapacít, podporou riešenia konfliktov a presadzovaním dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje, že tieto príčiny sú spojené s rozšírením konfliktov a vojen, porušovaním ľudských práv a nedostatkom dobrej správy vecí verejných;

54.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby riadenie migrácie vychádzalo z regionálnej a miestnej spolupráce so zapojením občianskej spoločnosti;

55.  požaduje, aby západné krajiny, najmä európske, venovali osobitnú pozornosť migrantom a utečencom, ktorí utekajú pred hladom;

Prístup založený na dodržiavaní ľudských práv

56.  naliehavo žiada všetkých aktérov, ktorí sa podieľajú na tvorbe politík a rozhodovaní v oblasti azylu a migrácie, aby neumožnili zlúčenie definícií migrantov a utečencov; pripomína, že je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť utečencom, ktorí utekajú pred konfliktmi alebo prenasledovaním, a preto sa na nich počas obdobia, kým sa nemôžu vrátiť do svojej krajiny pôvodu, vzťahuje právo na azyl; pripomína, že väčšina utečencov uteká do krajín a regiónov v susedstve svojich krajín pôvodu; domnieva sa preto, že by sa k nim malo v rámci vonkajšej politiky Únie pristupovať celostne;

57.  žiada štáty, aby ratifikovali všetky medzinárodné zmluvy a dohovory týkajúce sa ľudských práv a uplatňovali normy týkajúce sa práv migrantov, ktoré sa nachádzajú v rôznych právnych nástrojoch vrátane hlavných medzinárodných nástrojov týkajúcich sa ľudských práv, ako aj v ďalších nástrojoch, v ktorých sa rieši problematika migrácie, akými sú Dohovor OSN z roku 1951 o právnom postavení utečencov a protokoly k nemu a Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín; v tejto súvislosti sa domnieva, že skutočnosť, že tento medzinárodný dohovor neratifikovali členské štáty Únie, má nepriaznivý vplyv na politiky Únie v oblasti ľudských práv a jej deklarovaný záväzok dodržiavať nedeliteľnosť týchto práv;

58.  pripomína, že najlepším prostriedkom predchádzania obchodovaniu s ľuďmi je vytvorenie bezpečných a legálnych migračných ciest a že rozvojové stratégie by mali uznať migráciu a mobilitu ako hnacie sily rozvoja v hostiteľskej krajine aj v krajine pôvodu, a to prostredníctvom remitencií a investícií; vyzýva preto Úniu a najrozvinutejšie tretie krajiny na spoluprácu pri vytváraní legálnych migračných ciest, pričom sa budú inšpirovať osvedčenými postupmi na podporu zlúčenia rodiny a mobility uplatňovanými v niektorých štátoch, a to aj v prípade ekonomických dôvodov, a na všetkých úrovniach spôsobilostí vrátane najmenej kvalifikovaných migrantov v záujme boja proti nelegálnej práci;

59.  víta osobitné ustanovenia týkajúce sa migrantov, žiadateľov o azyl, vysídlených osôb a osôb bez štátnej príslušnosti v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) na roky 2014 – 2020; žiada Komisiu, aby ochranu a presadzovanie práv migrantov považovala pri preskúmaní nástroja pre ľudské práva v polovici trvania v období 2017 – 2018 aj naďalej za prioritu; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby dodržali svoje záväzky prijaté v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý bol prijatý v júli 2015, a aby do všetkých dohôd, procesov a programov s tretími krajinami súvisiacich s migráciou zaradili záruky ľudských práv a zdokonalili ich; domnieva sa, že každú dohodu alebo program by malo podľa možnosti takisto sprevádzať nezávislé posúdenie problematiky ľudských práv a mali by sa pravidelne posudzovať; odporúča vytvárať a organizovať informačné kampane a kampane na zvyšovanie povedomia zamerané na príležitosti, ktorými migrácia a migranti môžu prispieť do spoločnosti, a to v krajine pôvodu, ako aj v hostiteľskej krajine; v tejto súvislosti pripomína, že z európskeho nástroja pre ľudské práva a demokraciu by sa mali aj naďalej financovať projekty zamerané na zintenzívnenie boja proti rasizmu, diskriminácii, xenofóbii a iným formám intolerancie vrátane náboženskej intolerancie;

60.  žiada Úniu, aby na doplnenie usmernení o ľudských právach prijala osobitné usmernenia v oblasti práv migrantov a aby v rámci toho vykonala posúdenia vplyvu a zriadila mechanizmy monitorovania rozvojových a migračných politík s cieľom zaručiť účinnosť verejných politík vo vzťahu k migrantom; zdôrazňuje, že je dôležité presadzovať dodržiavanie ľudských práv vo všetkých politikách súvisiacich s migráciou v rámci vonkajších vzťahov Únie s osobitným dôrazom na zahraničné veci, rozvoj a humanitárnu pomoc; pripomína, že je potrebné dodržiavať ľudské práva vo všetkých vonkajších politikách EÚ, najmä v politikách týkajúcich sa obchodu, rozvoja, životného prostredia a migrácie, sledovať ciele uvedené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii a vykonávať ustanovenia o ľudských právach vo všetkých dohodách, ktoré Únia uzavrela, vrátane obchodných dohôd; v tejto súvislosti požaduje, aby akúkoľvek spoluprácu s tretími krajinami v oblasti migrácie sprevádzalo posúdenie ich systémov pomoci migrantom a žiadateľom o azyl, podpory, ktorú poskytujú utečencom, a ich schopnosti a odhodlania bojovať proti prevádzačstvu a proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s krajinami ako Kanada, ktoré uplatňujú efektívne politiky presídľovania; zdôrazňuje, že ani jedna z politík v tejto oblasti by sa nemala uplatňovať na úkor politík rozvojovej pomoci;

61.  nabáda na to, aby sloboda pohybu a právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a prácu boli v rámci nástrojov financovania v oblasti vonkajšej spolupráce Únie začlenené ako tematické priority, a vyzýva na podporu rozvojových krajín, aby mohli prijať dlhodobé politiky, ktoré budú rešpektovať tieto práva; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby venovali osobitnú pozornosť právam migrantov v rámci stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny;

62.  želá si, aby boli práva migrantov a utečencov zahrnuté ako osobitný bod do programu dialógov Únie s príslušnými tretími krajinami a aby sa poskytovanie finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ na projekty zamerané na ochranu zraniteľných osôb, pre MVO, obhajcov ľudských práv, novinárov a právnikov aktívne obhajujúcich práva migrantov stalo prioritou;

63.  v tejto súvislosti vyzýva krajiny, aby zabezpečili prístup nezávislých pozorovateľov, MVO a vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií a organizácií, ako aj médií na všetky prijímacie a záchytné miesta pre migrantov; nabáda delegácie Únie a veľvyslanectvá členských štátov, ako aj delegácie Európskeho parlamentu na návštevách, aby situáciu migrantov na týchto miestach monitorovali a aby túto záležitosť riešili s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zaručiť dodržiavanie práv migrantov a transparentnosť vo vzťahu k verejnosti;

64.  poznamenáva, že obchodníci s ľuďmi poskytujú mnohým utečencom skreslený obraz; pripomína význam boja proti obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom prerušenia toku peňazí a rozbitia sietí, lebo to môže mať pozitívny vplyv na situáciu v oblasti ľudských práv utečencov v tretích krajinách, ktorí sa snažia utiecť pred vojnou a terorom;

65.  vyslovuje sa v prospech úzkej spolupráce v oblasti obhajoby práv migrantov s príslušnými medzinárodnými organizáciami a inými inštitúciami a organizáciami, ktoré sa aktívne zapájajú do riadenia migrácie najmä v najviac zasiahnutých krajinách, s cieľom pomôcť im prijímať migrantov, pričom budú rešpektovať ich dôstojnosť a práva;

66.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu s týmito organizáciami s cieľom predchádzať prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi a bojovať proti nim, a to posilnenou odbornou prípravou, krokmi v oblasti budovania kapacít a mechanizmami zameranými na výmenu informácií vrátane posúdenia vplyvu sietí styčných dôstojníkov pre prisťahovalectvo a spolupráce, ktorú vyvíjajú s tretími krajinami, v prospech spolupráce v trestných veciach, ako aj nabádania na ratifikáciu Palermských protokolov v tejto oblasti s cieľom podporovať spoluprácu v trestných veciach, identifikovať podozrivých a poskytovať pomoc pri súdnom vyšetrovaní v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi;

67.  žiada, aby sa Európsky parlament výraznejšie zapájal do uplatňovania prierezového prístupu k ľudským právam v migračných politikách a aby sa tieto otázky zahrnuli do výročnej správy Únie o ľudských právach a demokracii vo svete vrátane v jej časti o prístupe jednotlivých krajín; žiada prísnejší dohľad Parlamentu nad operačnými dohodami uzatvorenými s tretími krajinami, ako aj nad inými činnosťami príslušných agentúr Únie v oblasti vonkajšej spolupráce; požaduje, aby sa častejšie brali na vedomie správy expertov a údaje, ktoré o krajinách pôvodu utečencov zhromaždil Európsky podporný úrad pre azyl;

68.  uznáva úlohu a podiel občianskej spoločnosti v rámci politického dialógu; zdôrazňuje význam konzultácií s občianskou spoločnosťou v rámci všetkých vonkajších politík Únie s osobitným dôrazom na úplné zapojenie, transparentnosť a náležité šírenie informácií o všetkých politikách a procesoch súvisiacich s migráciou; pripomína potrebu posilniť účasť organizácií žien na riešení konfliktov na úrovni prijímania rozhodnutí a potrebu, aby sa utečenky, vysídlené ženy a migrantky primerane zapájali do prijímania rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zvyšovali kapacitu vnútroštátnych inštitúcií tretích krajín pôsobiacich v oblasti ľudských práv, aby tak mohli zintenzívniť svoje úsilie o ochranu práv migrantov a bojovať proti neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu s migrantmi, ako aj proti nenávistným prejavom proti migrantom, ako sa uvádza v Belehradskej deklarácii, ktorú prijalo 32 vnútroštátnych ombudsmanov a inštitúcií pôsobiacich v oblasti ľudských práv;

69.  vyzýva hostiteľské krajiny, aby prikladali väčší význam združeniam migrantov, ktoré by sa mali priamo zapájať do programov rozvoja komunít;

70.  vyzýva členské štáty, aby splnili svoj záväzok vyčleniť 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku (HND) na rozvojovú pomoc; žiada, aby táto pomoc nebola podmienená spoluprácou v oblasti migrácie, a žiada Úniu a jej členské štáty, aby nezaradili finančné prostriedky použité na prijatie utečencov do rozvojovej pomoci;

71.  zdôrazňuje, že programy rozvojovej pomoci by sa nemali využívať výlučne na účely migrácie a riadenia hraníc; vyzýva, aby sa pri rozvojových projektoch EÚ zameraných na migrantov a žiadateľov o azyl uplatňovala zásada „nikoho nenechať bez pomoci“ tým, že sa pozornosť sústredí na prístup k základným sociálnym službám, najmä k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, a že sa bude venovať osobitná pozornosť zraniteľným osobám a skupinám, ako sú ženy, deti, menšiny a pôvodní obyvatelia, LGBT osoby a osoby so zdravotným postihnutím;

72.  berie na vedomie pozitívne vplyvy migrácie na rozvoj krajín pôvodu migrantov, akými sú remitencie od migrantov, ktorí môžu byť významnými prispievateľmi na život rodín a rozvoj komunít; vyzýva preto štáty, aby znížili poplatky za remitencie;

73.  vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby vo svojej migračnej politike s tretími krajinami zabezpečili súdržnú politiku v záujme skutočného a účinného rozvoja s dôrazom na dodržiavanie ľudských práv;

74.  vyzýva Úniu, aby zahrnula rozmer migrácie do rámca po skončení Dohody z Cotonou, ktorý bude určovať budúce vzťahy medzi Úniou a krajinami AKT; poznamenáva, že väčšia účasť tretích krajín pri navrhovaní nástrojov GPMM a rokovaní o týchto nástrojoch by posilnila povahu „partnerstva“ týchto nástrojov, zlepšila miestnu zodpovednosť za ne a ich účinnosť;

75.  žiada o odpustenie dlhu chudobných krajín s cieľom pomôcť im rozvíjať verejné politiky, ktoré zaručujú dodržiavanie ľudských práv; trvá na tom, že udržateľné riešenia dlhu vrátane noriem zodpovedného poskytovania a prijímania úverov sa musia zjednodušiť prostredníctvom viacstranného právneho rámca uplatniteľného na procesy reštrukturalizácie štátneho dlhu s cieľom zmierniť dlhovú záťaž a predísť neudržateľnému dlhu, aby boli vytvorené podmienky na ochranu ľudských práv v dlhodobom horizonte;

76.  víta začlenenie migrácie do cieľov udržateľného rozvoja, konkrétne do cieľa č. 10, ktorý stanovuje rámec pre globálnu rozvojovú politiku do roku 2030; pripomína, že štáty sa zaviazali k spolupráci na medzinárodnej úrovni s cieľom „zaistiť bezpečnú, systematickú a legálnu migráciu, v rámci ktorej sa plne rešpektujú ľudské práva a humánne zaobchádzanie s migrantmi bez ohľadu na štatút migrácie, utečencov a vysídlených osôb“; poznamenáva, že nútené vysídlenie nie je len humanitárny, ale aj rozvojový problém, a že subjekty v humanitárnej a rozvojovej oblasti by preto mali byť lepšie skoordinované; domnieva sa, že plnenie cieľov udržateľného rozvoja je príležitosťou na posilnenie prístupu založeného na právach v azylovej a migračnej politike a na začlenenie migrácie do rozvojových stratégií; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby prijalo merateľné ukazovatele cieľov udržateľného rozvoja týkajúce sa migrácie a zhromažďovalo a uverejňovalo rozčlenené údaje o prístupe migrantov k dôstojnej práci, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, najmä v rozvojových krajinách určenia, s cieľom zlepšiť riadenie migrácie;

77.  trvá na tom, že je potrebné, aby Únia a jej členské štáty podporovali najmenej rozvinuté krajiny v boji proti zmene klímy s cieľom zabrániť zhoršovaniu chudoby v týchto krajinách a zvyšovaniu počtu osôb vysídlených z environmentálnych dôvodov;

78.  žiada Úniu, aby sa aktívne zapojila do diskusie o pojme „klimatický utečenec“, ako aj do prípadného vypracovania jeho vymedzenia v rámci medzinárodného práva;

79.  zdôrazňuje, že je potrebná efektívnejšia koordinácia, ako aj posúdenie realizácie, vplyvu a kontinuity rôznych finančných nástrojov, ktoré sú v oblasti migrácie dostupné pre tretie krajiny na úrovni Európskej únie, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na oblasti ako migračná politika, medzinárodná rozvojová spolupráca, vonkajšia politika, susedská politika a humanitárna pomoc a ktoré v rokoch 2004 až 2014 priniesli viac než 1 miliardu EUR pre viac než 400 projektov;

80.  zdôrazňuje vplyv nástrojov spolupráce Únie v oblasti imigrácie, azylu a ochrany ľudských práv; berie na vedomie založenie Núdzového trustového fondu pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike; žiada hodnotenie a monitorovanie tohto fondu, ako aj podobných dohôd, napríklad vyhlásenia EÚ a Turecka a chartúmskeho a rabatského procesu;

81.  zdôrazňuje, že dohody s tretími krajinami musia sústreďovať pomoc na riešenie sociálnych, hospodárskych a politických kríz, ktoré vyvolávajú migráciu, čo by prispelo k zastaveniu migračných tokov k hraniciam Európskej únie;

82.  zdôrazňuje význam výraznejšej spolupráce Európskej únie s tretími krajinami v oblasti globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM) v záujme zlepšenia partnerskej povahy jeho nástrojov, ich efektivity a ich prispievania k riešeniu migračných výziev;

83.  považuje za potrebné zlepšiť koherentnosť globálneho prístupu k migrácii a mobilite, začleniť prísne mechanizmy monitorovania dodržiavania ľudských práv a dohľadu nad ním do všetkých vonkajších dohôd a prioritne riešiť tie projekty v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách, ktoré zlepšia ľudské práva migrantov;

84.  nabáda Úniu, aby so svojimi najbližšími partnermi uzavrela dohody o partnerstve v oblasti mobility;

85.  žiada Komisiu a členské štáty, aby pripravovali politiky vrátenia migrantov len do krajín pôvodu, ktoré ich môžu prijať úplne bezpečne, pri plnom rešpektovaní ich základných a procesných práv, a v tejto súvislosti požaduje, aby sa pred núteným návratom uprednostňoval dobrovoľný návrat; zdôrazňuje, že je potrebné, aby dohody uzatvorené s tretími krajinami v rámci týchto politík obsahovali ochranné doložky, ktoré sú zárukou, že migranti, ktorí sú vrátení do svojej krajiny, nebudú čeliť porušovaniu svojich základných práv alebo rizikám spojeným s prenasledovaním; uznáva dôležitosť pravidelného posudzovania týchto dohôd s cieľom vylúčiť takéto dohody s krajinami, ktoré nedodržiavajú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv;

86.  požaduje kroky zamerané na siete prevádzačov a na zastavenie obchodovania s ľuďmi; žiada, aby sa pre osoby, ktoré sa uchádzajú o medzinárodnú ochranu, zaviedli bezpečné a zákonné cesty vrátane humanitárnych koridorov; žiada, aby sa zaviedli trvalé a povinné programy presídľovania a aby sa humanitárne víza udeľovali tým, ktorí sú na úteku z konfliktných oblastí, a to vrátane možnosti vstúpiť na územie tretej krajiny a požiadať tam o azyl; žiada zavedenie väčšieho množstva zákonných spôsobov a vypracovanie všeobecných pravidiel vstupu a pobytu s cieľom umožniť migrantom pracovať a hľadať si prácu;

87.  trvá na tom, že je potrebné vytvoriť a lepšie realizovať rámce ochrany pre migrantov v núdzi a v pohybe, ako aj na hraniciach Únie;

88.  víta operácie proti prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi a podporuje posilnenie riadenia vonkajších hraníc Únie; zdôrazňuje, že je potrebný komplexný a konkrétny plán v záujme rýchlych aj dlhodobých opatrení zahŕňajúci spoluprácu s tretími krajinami pri boji proti organizovaným zločineckým sieťam prevádzačov;

89.  zdôrazňuje, že prevádzanie migrantov je späté s obchodovaním s ľuďmi a predstavuje významné porušenie ľudských práv; pripomína, že rozšírenie misií ako EURONAVFOR MED je prostriedok, ako konkrétne bojovať proti prevádzačstvu migrantov; vyzýva Úniu, aby realizovala a zintenzívnila tento typ operácií;

90.  považuje za potrebné uvažovať o posilnení bezpečnosti a politiky hraníc, ako aj o tom, ako zlepšiť budúcu úlohu agentúr Frontex a EASO; vyzýva na solidaritu a prijímanie záväzkov formou dostatočných príspevkov do rozpočtu týchto agentúr a na ich činnosť;

91.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť fungovanie tzv. hotspotov a vstupných miest na vonkajších hraniciach Únie;

92.  vyzýva Úniu, aby začlenila ochranu údajov do dohôd o šírení a výmene informácií na hraniciach a o migračných trasách;

93.  vyzýva Európsku úniu a hostiteľské krajiny, aby vytvorili účinné nástroje na koordináciu a zosúladenie informačných tokov a na zber, porovnávanie a analýzu údajov;

94.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii Spojených národov, Rade Európy, Africkej únii, Organizácii amerických štátov a Lige arabských štátov.

• [1]  http://www.un.org/fr/universal-declaration-human-rights/index.html.
• [2]  http://www.unhcr.sk/4b14f4a62.html#_ga=1.129902988.1048611796.1455186445.
• [3]  https://treaties.un.org/doc/Publication/UNTS/Volume%20999/volume-999-I-14668-English.pdf.
• [4]  https://treaties.un.org/Pages/ViewDetails.aspx?src=TREATY&mtdsg_no=IV-3&chapter=4&lang=fr&clang=_fr.
• [5]  http://www.unhcr.sk/4b151d05e.html#_ga=1.17778361.1048611796.1455186445.
• [6]  http://www.unhcr.sk/4b151d040.html#_ga=1.95759772.1048611796.1455186445.
• [7]  https://treaties.un.org/Pages/ViewDetails.aspx?src=IND&mtdsg_no=IV-2&chapter=4&lang=fr&clang=_fr.
• [8]  http://www.un.org/womenwatch/daw/cedaw/cedaw.htm.
• [9]  https://treaties.un.org/Pages/ViewDetails.aspx?src=IND&mtdsg_no=IV-9&chapter=4&lang=fr&clang=_fr.
• [10]  https://treaties.un.org/Pages/ViewDetails.aspx?src=IND&mtdsg_no=IV-11&chapter=4&lang=fr&clang=_fr.
• [11]  http://www.ohchr.org/FR/ProfessionalInterest/Pages/CMW.aspx.
• [12]  https://treaties.un.org/Pages/ViewDetails.aspx?src=IND&mtdsg_no=IV-16&chapter=4&lang=fr&clang=_fr.
• [13]  http://www.un.org/french/disabilities/default.asp?id=1413.
• [14]  http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/70/259&referer=/english/&Lang=F.
• [15]  http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/69/167&referer=/english/&Lang=F.
• [16]  Budovanie mobility počas jednej generácie: nadviazanie na regionálnu štúdiu o riadení vonkajších hraníc Európskej únie a jeho vplyve na ľudské práva migrantov, 8. mája 2015, k dispozícii pod symbolom A/HRC/29/36 na: http://www.ohchr.org/EN/HRBodies/HRC/RegularSessions/Session29/Pages/ListReports.aspx.
  Regionálna štúdia: riadenie vonkajších hraníc Európskej únie a jeho vplyv na ľudské práva migrantov, 24. apríla 2013, k dispozícii na: http://www.ohchr.org/Documents/HRBodies/HRCouncil/RegularSession/Session23/A-HRC-23-46_fr.pdf.
• [17]  V decembri 2012 ich zaviedla organizácia Institute for Human Rights and Business, sú k dispozícii na adrese http://www.dhaka-principles.org/.
• [18]  http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0743:FIN:SK:PDF.
• [19]  http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/background-information/docs/communication_on_the_european_agenda_on_migration_sk.pdf.
• [20]  http://ec.europa.eu/dgs/home-affairs/what-we-do/policies/european-agenda-migration/proposal-implementation-package/docs/communication_on_eam_state_of_play_20151014_sk.pdf.
• [21]  https://ec.europa.eu/europeaid/sites/devco/files/commission-decision-2015-7293-20151020_en.pdf.
• [22]  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-22-2015-INIT/sk/pdf.
• [23]  www.consilium.europa.eu/sk/meetings/european-council/2015/10/15-euco-conclusions/.
• [24]  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10897-2015-INIT/sk/pdf.
• [25]  http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-13880-2015-INIT/sk/pdf.
• [26]  http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2015/11/12-valletta-final-docs/.
• [27]  Prijaté texty z uvedeného dňa, P8_TA(2014)0105.
• [28]  Prijaté texty z uvedeného dňa, P8_TA(2015)0176.
• [29]  Prijaté texty z uvedeného dňa, P8_TA(2016)0102.
• [30]  Prijaté texty z uvedeného dňa, P8_TA(2015)0312.
• [31]  Prijaté texty z uvedeného dňa, P8_TA(2016)0073.
• [32]  Prijaté texty z uvedeného dňa, P8_TA(2016)0300.
• [33]  http://www.paufm.org/Future_Meetings/Docs/IISummit-of-Speakers_Lisbon-11MAY2015/DeclaracaoCimeira_FR.pdf.
• [34]  Prijaté texty z uvedeného dňa, P8_TA(2015)0470.
• [35]  http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/2015_acp2/pdf/ap101.984fr.pdf.
• [36]  Správa OSN o medzinárodnej migrácii z roku 2015, k dispozícii na internetovej adrese http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/publications/migrationreport/docs/MigrationReport2015_Highlights.pdf.
• [37]  Článok 13 ods. 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (VDĽP).

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (25.4.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci

k ľudským právam a migrácii v tretích krajinách
(2015/2316(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marina Albiol Guzmán

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že migrácia je ľudským právom, ktoré je zakotvené v článku 13 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN; naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby dodržiavali ustanovenia tohto článku a ostatné medzinárodné záväzky týkajúce sa utečencov a migrantov a uznali pozitívny prínos, ktorý pre našu spoločnosť predstavujú utečenci a migranti, a to pokiaľ ide o cieľové krajiny, tranzitné krajiny a krajiny pôvodu vrátane rozvojových krajín; v tejto súvislosti zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý migrácia môže mať na rozvoj;

2.  vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby určili konkrétne opatrenia, ktoré môžu vlády prijať na posilnenie potenciálu legálnej migrácie ako faktora, ktorý umožňuje rozvoj; zdôrazňuje, že je potrebné politické vedenie a dôrazné presadzovanie, najmä v cieľových krajinách, s cieľom bojovať proti xenofóbii a uľahčiť sociálnu integráciu migrantov;

3.  zdôrazňuje potrebu prijatia naliehavých opatrení na riešenie každého porušovania ľudských práv, ktorému čelia migranti a ktoré je najkritickejšie v situáciách nátlaku v dôsledku bezpečnostných problémov a prírodných katastrof; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia ísť príkladom, pokiaľ ide o podporu a ochranu ľudských práv migrantov, najmä v rámci jej vlastných hraníc, aby bola dôveryhodná pri rokovaniach o migrácii a ľudských právach v tretích krajinách;

4.  žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala zabezpečeniu práv zraniteľných skupín, ako sú ženy, deti, osoby LGBT, ľudia so zdravotným postihnutím a starší ľudia, ktorí sú osobitne zraniteľní voči všetkým druhom nebezpečenstva, najmä násiliu, obchodovaniu s ľuďmi a zneužívaniu; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby zdôrazňovala význam vzdelávania pre deti vrátane tých, ktoré sú presídlené alebo ktoré žijú v utečeneckých táboroch, keďže vzdelanie vnáša do života dieťaťa stabilitu, ktorá následne vedie k dôstojnosti a obnoveniu ľudského práva dieťaťa na láskyplné detstvo;

5.  pripomína, že väčšina utečencov a migrantov vo svete sa nachádza v rozvojových krajinách; uznáva úsilie, ktoré vyvíjajú tretie krajiny pri prijímaní migrantov a utečencov; zdôrazňuje, že systémy podpory týchto krajín čelia veľkým problémom, ktoré môžu vyvolať vážne hrozby pre ochranu čoraz väčšieho počtu vysídleného obyvateľstva;

6.  vyzýva EÚ, aby sa usilovala o politickú súdržnosť a v rámci svojich vzťahov s rozvojovými krajinami využívala rôzne politické nástroje s cieľom podporovať ľudské práva a práva migrantov; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby systematicky začleňovali otázky migrácie do politického dialógu s tretími krajinami, a poskytli technickú pomoc na zlepšenie politík v oblasti integrácie migrantov na vnútroštátnej a miestnej úrovni a súčasne zabezpečili riadne zapojenie MVO a občianskej spoločnosti; vyzýva tiež Komisiu a ESVČ, aby posilnili výmenu osvedčených postupov s tretími krajinami, najmä pri poskytovaní odbornej prípravy pracovníkom poskytujúcim pomoc, aby účinnejšie identifikovali rôzne charakteristiky, zázemia a skúsenosti migrantov, najmä tých najzraniteľnejších, s cieľom lepšie chrániť týchto migrantov a pomáhať im v súlade s ich potrebami;

7.  zdôrazňuje, že programy rozvojovej pomoci by sa nemali využívať výlučne na účely migrácie a riadenia hraníc; vyzýva, aby sa pri rozvojových projektoch EÚ zameraných na migrantov a žiadateľov o azyl uplatňovala zásada „nikoho nenechať bez pomoci“ tým, že sa pozornosť sústredí na prístup k základným sociálnym službám, najmä k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, a že sa bude venovať osobitná pozornosť zraniteľným osobám a skupinám, ako sú ženy, deti, menšiny a pôvodní obyvatelia, LGBT osoby a osoby so zdravotným postihnutím;

8.  domnieva sa, že migrácia má základné príčiny (najmä hospodárske, politické, sociálne a environmentálne); domnieva sa, že rozvojová pomoc by sa mala účinne zameriavať na tieto príčiny zvýšením rozvojovej spolupráce, zlepšením budovania kapacít, podporou riešenia konfliktov a presadzovaním dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje, že tieto príčiny sú spojené s rozšírením konfliktov a vojen, porušovaním ľudských práv a nedostatkom dobrej správy vecí verejných;

9.  pripomína, že chudoba, nerovnosť a nedostatočné možnosti sú základnými príčinami migrácie a že rozvojová spolupráca je účinným nástrojom na riešenie týchto problémov; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že úroveň pomoci EÚ v súčasnosti nie je na ceste k dosiahnutiu cieľa 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc a že niekoľko členských štátov svoje programy pomoci dokonca zoškrtalo;

10.  víta začlenenie migrácie do cieľov udržateľného rozvoja, konkrétne do cieľa č. 10, ktorý stanovuje rámec pre globálnu rozvojovú politiku do roku 2030; pripomína, že štáty sa zaviazali k spolupráci na medzinárodnej úrovni s cieľom „zaistiť bezpečnú, systematickú a legálnu migráciu, v rámci ktorej sa plne rešpektujú ľudské práva a humánne zaobchádzanie s migrantmi bez ohľadu na štatút migrácie, utečencov a vysídlených osôb“; poznamenáva, že nútené vysídlenie nie je len humanitárny, ale aj rozvojový problém, a že subjekty v humanitárnej a rozvojovej oblasti by preto mali byť lepšie skoordinované; domnieva sa, že plnenie cieľov udržateľného rozvoja je príležitosťou na posilnenie prístupu založeného na právach v azylovej a migračnej politike a na začlenenie migrácie do rozvojových stratégií; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby prijalo merateľné ukazovatele cieľov udržateľného rozvoja týkajúce sa migrácie a zhromažďovalo a uverejňovalo rozčlenené údaje o prístupe migrantov k dôstojnej práci, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, najmä v rozvojových krajinách určenia, s cieľom zlepšiť riadenie migrácie;

11.  poznamenáva, že obchodníci s ľuďmi poskytujú mnohým utečencom skreslený obraz; pripomína význam boja proti obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom prerušenia toku peňazí a rozbitia sietí, lebo to bude mať pozitívny vplyv na situáciu v oblasti ľudských práv utečencov v tretích krajinách, ktorí sa snažia utiecť pred vojnou a terorom;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ v rámci svojej zahraničnej politiky urýchlila nastolenie mieru a stability v tých oblastiach, v ktorých vojna a konflikt spôsobujú obrovské migračné toky do Európskej únie;

13.  pripomína nedávne vyhlásenie Vysokého komisára OSN pre utečencov, že veľké množstvo migrantov je obeťou terorizmu a závažného porušovania ľudských práv a že by sa preto s týmito utečencami malo náležite zaobchádzať;

14.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vo svojej migračnej politike s tretími krajinami zabezpečili súdržnú politiku v záujme efektívneho a účinného rozvoja s dôrazom na dodržiavanie ľudských práv;

15.  poznamenáva, že rastúci počet utečencov na celom svete zatienil čoraz väčší počet vnútorne vysídlených osôb; zdôrazňuje, že vnútorne vysídlené osoby by nemali byť diskriminované iba na základe skutočnosti, že museli vyhľadať bezpečie bez prekročenia medzinárodných hraníc, a preto zdôrazňuje, že by sa mali podporiť práva vnútorne vysídlených osôb vrátane prístupu k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu;

16.  žiada o vytvorenie pravidelných kanálov pre migráciu pracovnej sily, a to aj pre odvetvia s nízkymi mzdami;

17.  vyzýva EÚ, aby zahrnula rozmer migrácie do rámca po skončení Dohody z Cotonou, ktorý bude určovať budúce vzťahy medzi EÚ a krajinami AKT; poznamenáva, že väčšia účasť tretích krajín pri navrhovaní nástrojov GAMM a rokovaní o týchto nástrojoch by posilnila povahu „partnerstva“ týchto nástrojov, zlepšila miestnu zodpovednosť za ne a ich účinnosť;

18.  žiada Komisiu, aby zvýšila transparentnosť a flexibilitu Núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku, a vyzýva členské štáty EÚ, aby prispeli do tohto fondu aspoň na rovnakej úrovni ako Komisia; zdôrazňuje, že prostredníctvom riadneho monitorovania a hodnotenia programov je nevyhnutné zabezpečiť, aby trustový fond slúžil svojmu účelu, konkrétne pomoci ľuďom v núdzi, boju proti zlej správe, korupcii a podpore právneho štátu v afrických krajinách;

19.  žiada odpustenie dlhu chudobných krajín s cieľom pomôcť im rozvíjať verejné politiky, ktoré zaručujú dodržiavanie ľudských práv; trvá na tom, že udržateľné riešenia dlhu vrátane noriem pre zodpovedné poskytovanie a prijímanie úverov, sa musia uľahčiť prostredníctvom viacstranného právneho rámca pre procesy reštrukturalizácie štátneho dlhu s cieľom zmierniť dlhovú záťaž a predísť neudržateľnému dlhu, aby boli vytvorené podmienky na ochranu ľudských práv v dlhodobom horizonte;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	20.4.2016
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	20 2 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Charles Goerens, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Linda McAvan, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marina Albiol Guzmán, Brian Hayes, Paul Rübig, Patrizia Toia
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Amjad Bashir, Tiziana Beghin, Miroslav Poche

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	12.7.2016
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	47 11 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Ivo Vajgl, Geoffrey Van Orden, Hilde Vautmans, Boris Zala
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laima Liucija Andrikienė, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Marek Jurek, Tokia Saïfi, Eleni Theocharous, Traian Ungureanu, Marie-Christine Vergiat, Janusz Zemke
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Beatriz Becerra Basterrechea, Therese Comodini Cachia, Edouard Ferrand, Liliana Rodrigues