Postup : 2015/2320(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0248/2016

Predkladané texty :

A8-0248/2016

Rozpravy :

PV 14/09/2016 - 19
CRE 14/09/2016 - 19

Hlasovanie :

PV 15/09/2016 - 11.12
CRE 15/09/2016 - 11.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0359

SPRÁVA     
PDF 581kWORD 247k
25.7.2016
PE 575.159v02-00 A8-0248/2016

o najlepšom spôsobe využitia potenciálu malých a stredných podnikov (MSP) vytvárať pracovné miesta

(2015/2320(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajca: Zdzisław Krasnodębski

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o najlepšom spôsobe využitia potenciálu malých a stredných podnikov (MSP) vytvárať pracovné miesta

2015/2320(INI)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173 a 49,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na iniciatívu „Small Business Act“ (COM(2008)0394),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o regulačnej vhodnosti (COM(2013)0685),

–  so zreteľom na akčný plán Komisie pre podnikanie 2020,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (COM(2011)0870),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–  so zreteľom na európsky investičný plán,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financiám(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o tom, ako môže Európska únia prispievať k vytváraniu priaznivého prostredia pre podniky, podnikateľské subjekty a začínajúce podniky na tvorbu nových pracovných miest(3),

–  so zreteľom na smernicu o oneskorených platbách (2011/7/EÚ),

–  so zreteľom na program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie („ZSI“),

–  so zreteľom na program EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020,

–  so zreteľom na program EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2014 o konzultačnom procese top ten a zmiernení záťaže právnych predpisov EÚ na MSP(4),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Minimalizovanie regulačného zaťaženia pre MSP – prispôsobenie právnych predpisov EÚ potrebám mikropodnikov (COM(2011)0803),

–  so zreteľom na Výročnú správu Európskej komisie 2013/2014 o európskych MSP – Čiastočné a krehké oživenie,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z januára 2013 s názvom Born global: The potential of job creation in new international businesses (Globálne zrodené spoločnosti: potenciál tvorby pracovných miest v nových medzinárodných podnikoch),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2013 s názvom Public policy and support for restructuring in SMEs (Verejná politika a podpora reštrukturalizácie MSP),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z januára 2016 s názvom ERM annual report 2015: Job creation in SMEs (Správa ERM za rok 2015: vytváranie pracovných miest v malých a stredných podnikoch),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2012 s názvom Public measures to support self-employment and job creation in one-person and micro enterprises (Verejné opatrenia na podporu samostatnej zárobkovej činnosti a vytváranie pracovných miest u jednotlivcov a mikropodnikov),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2011 s názvom SMEs in the crisis: Employment, industrial relations and local partnership (MSP v kríze: zamestnanosť, odvetvové vzťahy a miestne partnerstvo),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2011 s názvom Employee representation at establishment level in Europe (Zastúpenie zamestnancov na úrovni podniku v Európe),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2014 s názvom Social dialogue in micro and small companies (Sociálny dialóg v malých podnikoch a mikropodnikoch),

–  so zreteľom na prieskum Európskej komisie z roku 2015 o prístupe podnikov k financovaniu (SAFE),

–  so zreteľom na Výročnú správu Európskej komisie 2014/2015 o európskych MSP – MSP znovu začínajú prijímať do zamestnania,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsob na prekonanie krízy(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o iniciatíve na podporu zelených pracovných miest: využitie potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o malých a stredných podnikoch (MSP): konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie č. 2003/361 o vymedzení mikropodnikov a malých a stredných podnikov,

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometra z roku 2015 o internacionalizácii malých a stredných podnikov,

–  so zreteľom na štúdiu OECD z roku 2015 s názvom Financovanie malých a stredných podnikov a podnikateľov v roku 2015 – prehľad OECD,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0248/2016),

A.  keďže MSP (v roku 2014 ich pôsobilo v EÚ-28 22,3 milióna(8)) vytvárajú viac pracovných miest ako iné spoločnosti zo súkromného sektora a zabezpečujú asi dve tretiny všetkých pracovných miest v súkromnom sektore v EÚ a keďže podnikatelia a MSP významne prispievajú k sociálno-ekonomickému rastu a rozvoju EÚ; keďže podpora MSP pomáha v úsilí o znižovanie európskej miery nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je na úrovni 8,9 % resp. 19,4 %(9); keďže počet nezamestnaných (v roku 2015 zhruba 23 miliónov) je naďalej na historicky najvyššej úrovni;

B.  keďže v roku 2014 MSP výrazne prispeli k rastu zamestnanosti, a to v nefinančnom sektore až o 71 %;

C.  keďže tvorbu pracovných miest v MSP ovplyvňuje niekoľko vnútorných a vonkajších faktorov, pričom medzi ich základné podmienky patria zvládnuteľná hospodárska súťaž (a to aj zo strany nadnárodných spoločností a tieňového hospodárstva), zvládnuteľná administratívna záťaž a celkové výrobné náklady, a prístup k finančným prostriedkom a kvalifikovaným pracovníkom;

D.  keďže z nedávneho výskumu nadácie Eurofound vyplýva, že MSP s tendenciou vytvárať pracovné miesta sú často mladé, inovatívne, medzinárodne aktívne, umiestnené v mestských oblastiach a vedené zručnými manažérmi, a majú komplexné stratégie rastu a investícií;

E.  keďže MSP zohrávajú dôležitú úlohu pri posilňovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a zároveň prispievajú k inteligentnejšiemu, udržateľnejšiemu a inkluzívnejšiemu rastu; so zreteľom na význam odvetvia MSP v teréne, najmä vo vidieckych oblastiach;

F.  keďže napriek tomu, že 90 % svetového rastu sa odohráva mimo EÚ, len 13 % MSP podniká medzinárodne za hranicami EÚ;

G.  keďže existujú rozdiely v charakteristikách MSP v rámci EÚ, t. j. v rozsahu a vplyve na národné hospodárstva; keďže existujú historické dôvody pre tieto rozdiely;

H.  keďže existuje nedostatok zručností a rozdiely v tejto oblasti v rámci EÚ, ako aj tok kvalifikovaných osôb najmä z členských štátov, ktoré k EÚ pristúpili po roku 2004, a krajín eurozóny zasiahnutých krízou, do iných členských štátov, čo vytvára okrajové regióny s ťažkosťami v oblasti prístupu ku kvalifikovaným pracovníkom v dôsledku fenoménu tzv. úniku mozgov;

I.  keďže napriek pravidlám vnútorného trhu pretrvávajú výrazné rozdiely v EÚ, pokiaľ ide o regulačné rámce MSP, najmä čo sa týka miery istoty budúceho regulačného vývoja a právnej kvality regulácie všeobecne;

J.  keďže zástupcovia MSP poukazujú na vysokú cenu práce ako jedno z významných obmedzení v oblasti tvorby pracovných miest a očakávajú zníženie uvedených nákladov, pričom najvyššia cena práce bola zistená v nadmerne regulovaných a byrokratizovaných systémoch;

K.  keďže MSP nemajú kvôli svojej skromnejšej štruktúre rovnakú schopnosť absorpcie regulačných noriem ako veľké podniky;

L.  keďže zastúpenie zamestnancov a sociálny dialóg nie sú v prípade MSP také rozšírené ako v prípade väčších podnikov, a pre odbory v niektorých krajinách je prioritou snaha o posilnenie zastúpenia zamestnancov v MSP, a to napríklad prostredníctvom snahy o podporu zakladania zamestnaneckých rád v rámci MSP(10);

M.  keďže sociálne a solidárne hospodárstvo poskytuje zamestnanie viac než 14 miliónom ľudí, čo predstavuje zhruba 6,5 % pracovníkov v EÚ; keďže v EÚ sú 2 milióny podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva, čo predstavuje 10 % podnikov v Únii; keďže sociálne podniky preukázali svoju odolnosť počas hospodárskej krízy;

N.  keďže MSP lepšie odolávajú hospodárskej kríze z hľadiska poklesu počtu pracovných miest, pričom najmä družstvá pôsobiace v oblasti priemyslu a služieb preukázali od krízy z roku 2008 lepšiu odolnosť než iné podniky v rovnakých odvetviach;

O.  keďže prevody podnikov smerom k zamestnancom v právnej forme družstva ako dobre fungujúci typ prevodov podnikov, čo dokazuje ich vysoká miera odolnosti(11);

P.  keďže príliš mnoho pracovných miest je stále neobsadených kvôli nízkej mobilite pracovnej sily a kvôli tomu, že niektoré systémy vzdelávania a odbornej prípravy nezodpovedajú súčasnej realite na pracovnom trhu;

Q.  keďže tzv. zelené odvetvie bolo počas recesie jedným z hlavných čistých tvorcov pracovných miest v Európe, a keďže MSP s dlhodobým plánom pôsobiť v tzv. zelenom hospodárstve vytvárajú pracovné miesta, ktoré sú voči súčasným externalitám globalizovaného hospodárstva odolnejšie(12);

R.  keďže údaje o zmluvnej úprave a organizácii práce v MSP sú vo všeobecnosti ťažko získateľné;

S.  keďže podľa nadácie Eurofound sú v mnohých krajinách pracovné podmienky vrátane pracovného času v MSP často upravené pružnejšie a neformálnejšie než vo väčších spoločnostiach; keďže počiatočné dôsledky krízy zrejme viedli k rozmachu existujúcich „vnútorných“ pružných možností s tým, ako sa organizácie snažili vyrovnať sa s posunom vonkajších okolností a požiadaviek;

T.  keďže niektoré MSP majú tendenciu obchádzať regulačné systémy prostredníctvom vyhýbania sa daňovým povinnostiam a sociálnym príspevkom, predstieranej samostatnej zárobkovej činnosti, neistých pracovných podmienok a činností v oblasti tieňového hospodárstva, čo ohrozuje záujmy zamestnancov aj zamestnávateľov, ktorí nemôžu získať kvalifikovaných pracovníkov; keďže tieto záležitosti majú pre odvetvie MSP niekoľko negatívnych následkov, napríklad nekalú súťaž na trhu a vyššie sadzby daní a sociálnych príspevkov;

U.  keďže ECB tvrdí, že kríza štátnych dlhov zvýšila v krajinách eurozóny zasiahnutých krízou náklady bánk na financovanie, a tie sa potom preniesli na MSP v podobe vyšších úrokových sadzieb alebo menších úverov;

V.  keďže rozpočet EÚ by sa mal využiť na podporu vytvárania dlhodobých, kvalitných a kvalifikovaných pracovných miest a potenciálu MSP vytvárať dôstojné a udržateľné pracovné miesta;

W.  keďže prístup k financovaniu je stále jednou z hlavných prekážok brániacich vytváraniu a rastu MSP, najmä v prípade podnikov sociálneho hospodárstva, okrem iného z dôvodu nedostatku dostatočne diverzifikovanej škály nástrojov vlastného imania a rizikového kapitálu v celej Únii, ktorá je potrebná v rastovej fáze spoločnosti;

X.  keďže niektoré spoločnosti vnímajú podnikateľov z historických dôvodov skôr negatívne, čo sa v niektorých prípadoch prejavuje aj v diskriminačným zaobchádzaním so sektorom MSP zo strany vlády, a to napríklad v porovnaní s tým, ako výhodné prostredie je v týchto krajinách vytvorené pre zahraničné investície, najmä pre nadnárodné spoločnosti;

Y.  keďže nerovnaké podmienky medzi nadnárodnými spoločnosťami a MSP vyplývajú aj z praxe presunu ziskov do členských štátov alebo tretích krajín, ktoré sú považované za daňové raje;

Z. keďže Komisiou uskutočnené štúdie neobsahujú podrobné posúdenie potenciálneho vplyvu Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (dohody TTIP) na MSP v rôznych členských štátoch;

Potenciál vytvárania pracovných miest a kvalifikovaná pracovná sila

1.  pripomína, že takmer 99 % európskych spoločností sú MSP, a tak tvoria základ hospodárstva EÚ;

2.  je presvedčený, že v záujme zabezpečenia lepších podmienok na vytváranie kvalitných pracovných miest v sektore MSP musia členské štáty a Komisia riešiť nasledujúce problémy, ktoré sú nerovnomerne rozložené v rôznych členských štátoch a rôznych regiónoch: nedostatok zručností, nedostatočný odhad budúcich potrieb v oblasti zručností, nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, odliv mozgov, nepotrebné regulačné zaťaženie a regulačná neistota vo všetkých oblastiach, nedostatočný dialóg medzi zainteresovanými subjektmi pracovného trhu, obmedzený prístup k financovaniu a verejnému obstarávaniu, nedostatočná inovačná kapacita a prístup k novým technológiám, nedostatočná podpora MSP v politikách verejných investícií, tieňové hospodárstvo a výhodná pozícia nadnárodných spoločností;

3.  zastáva názor, že riešenie uvedených štrukturálnych problémov by viedlo okrem iného k spravodlivejšej hospodárskej súťaži a rozšíreniu sociálneho príspevku a daňovej základne na vyšší počet hospodárskych subjektov, čo by členským štátom umožnilo financovať politiky podporujúce vytváranie pracovných miest, a to najmä v rámci MSP, pričom by sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž medzi členskými štátmi a vyrovnanejšie podmienky na trhu;

4.  zdôrazňuje potrebu regulačného prostredia podporujúceho investície, ktoré súčasne podporuje udržateľný rast a kvalitné pracovné miesta;

5.  konštatuje, že okrem iného majú náklady na prácu ako súčasť podnikania vplyv na potenciál MSP v oblasti vytvárania pracovných miest a môžu mať vplyv na konkurencieschopnosť; preto zdôrazňuje, že daňová záťaž by sa mala presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré menej poškodzujú zamestnanosť a rast, a pritom je potrebné zaistiť primeranú sociálnu ochranu;

6.  zdôrazňuje, že sa musí dosiahnuť vysoká úroveň ochrany pracovníkov, a zníženie nákladov na prácu znížením úrovne ochrany pracovníkov by nemalo byť prostriedkom na zníženie nezamestnanosti; okrem toho varuje, že obmedzovanie práv a miezd pracovníkov by mohlo vyvolať väčší odlev kvalifikovaných pracovníkov a vystaviť MSP nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, a súčasne generovať v Európe pracovnú neistotu; domnieva sa, že vyššia flexibilita pracovného trhu by nemala viesť ku zníženiu ochrany pracovníkov, pretože nezvyšuje potenciál MSP v oblasti vytvárania pracovných miest;

7.  zastáva názor, že nepotrebná akademizácia špecifických profesií nepomáha riešiť problém nedostatku zručností v malých a stredných podnikoch; domnieva sa, že odborné vzdelanie a príprava, a najmä duálne systémy realizované v spolupráci s MSP, by mali mať väčšiu podporu verejnosti; zdôrazňuje, že duálne odborné vzdelávanie a odborná príprava je významný nástroj znižovania nezamestnanosti mladých ľudí, a vyzýva na podporu MSP, ktoré poskytujú mladým ľuďom odbornú prípravu, aby sa stali kvalifikovanými a zručnými pracovníkmi, a významne tak prispievajú k začleňovaniu mladých ľudí do pracovného trhu a do spoločnosti; poukazuje na to, že duálny systém vzdelávania používaný v jednom členskom štáte nemožno jednoducho skopírovať do iného členského štátu;

8.  žiada členské štáty, aby podporovali rozvoj silnej podnikateľskej kultúry začlenením súvisiacich zručností do vzdelávania a odbornej prípravy;

9.  domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať programy učňovského vzdelávania v MSP okrem iného aj prostredníctvom daňových a finančných stimulov a rámcov kvality vrátane BOZP; pripomína, že MSP majú veľmi špecifické potreby v oblasti zručností; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že programy duálneho vzdelávania a kombinácia možností vzdelávania a stáži sa musí takisto podnecovať, pretože hrajú dôležitú hospodársku a sociálnu úlohu ako nástroje na podporu rovnakých príležitostí pre všetkých občanov;

10.  naliehavo žiada členské štáty, aby vytvorili formy spolupráce zahŕňajúce všetky úrovne verejnej správy, podniky (vrátane podnikov spojených so sociálnym hospodárstvom), odborové zväzy, vzdelávacie inštitúcie a iné zainteresované strany, a to s cieľom upraviť ich systémy vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby riešili rozpory medzi zručnosťami či kvalifikáciami a potrebami pracovného trhu, najmä MSP; vyzýva na podporu väčšieho rozsahu neformálnej odbornej prípravy vrátane odbornej prípravy pri práci a výmeny znalostí medzi pracovníkmi;

11.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu podnikov, vrátane MSP a mikropodnikov, v oblasti spolupráce s tvorcami politiky a sociálnymi partnermi na transformácii vzdelávacích systémov a programov odbornej prípravy v Európe, a to z hľadiska vyučovacích metód aj podoby osnov, a to s cieľom viac zdôrazniť rozvoj pracovných zručností 21. storočia, najmä digitálnych zručností, kritického myslenia, riešenia problémov a tímovej práce; v tomto kontexte zdôrazňuje význam skúseností z prvej ruky a z reálneho života;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité zmenšiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorému čelia inovatívne MSP; vyjadruje presvedčenie, že Komisia musí klásť dôraz na uľahčenie príslušnej odbornej prípravy a vzdelávania, čo môže prispieť k odstráneniu nedostatku zručností v oblasti IKT, ktoré sú pre inovatívne MSP nevyhnutné;

13.  je presvedčený, že na účely zosúladenia dopytu a ponuky práce by mali členské štáty zaviesť reformy vzdelávacích systémov, ktoré budú zohľadňovať zmeny spoločenského kontextu s ohľadom na dôležitosť výučby a vzdelávania v oblasti jedného alebo viacerých jazykov a technologických inovácií;

14.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali vhodnú odbornú prípravu a zaistili neustály profesijný rozvoj učiteľov v záujme presadzovania aktuálnych výučbových metód a rozvoja zručností a schopností 21. storočia;

15.  požaduje taktiež prijatie ďalších opatrení zameraných na začlenenie generácie 50+ do pracovného trhu, podnikania, vzdelávania alebo odbornej prípravy, a to s cieľom zabrániť dlhodobej nezamestnanosti a riziku sociálneho vylúčenia tejto kategórie pracovníkov a ich rodín;

16.  domnieva sa, že MSP zohrávajú významnú úlohu pri vytváraní tzv. zelených pracovných miest; povzbudzuje k tomu, aby sa ďalej investovalo do potenciálu MSP pri pretváraní environmentálnych výziev na podnikateľské príležitosti;

17.  uznáva čoraz väčší význam samostatnej zárobkovej činnosti a mikropodnikov, ktoré majú zásadný význam pre naštartovanie inovácií a podnikania; vyjadruje však znepokojenie nad rastúcim javom predstieranej samostatnej zárobkovej činnosti v celej EÚ, o ktorom sa nemožno domnievať, že pozitívne prispieva k „rastúcemu počtu mikropodnikov“, ale naopak vedie k neistote zamestnania, zhoršeniu pracovných podmienok a zníženiu sociálnej ochrany, zhoršuje tiež vnímanie podnikania, čím sa mnohí ľudia dostávajú do zraniteľných situácií a vytvárajú sa nové sociálne problémy, ktoré je nutné riešiť;

18.  zdôrazňuje, že administratívna záťaž regulácie je neprimerane vyššia v prípade samostatne zárobkovo činných osôb než v prípade väčších spoločností; v tomto smere sa domnieva, že akékoľvek opatrenia týkajúce sa predstieranej samostatnej zárobkovej činnosti musia byť jednoznačne cielené a nesmú jednotlivcom pridávať ďalšiu administratívnu záťaž;

19.  je znepokojený neistými pracovnými podmienkami veľkého počtu samostatne zárobkovo činných pracovníkov a ich čoraz vyššou mierou chudoby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali siete spolupráce mikropodnikov a malých podnikov vo forme družstiev (napríklad družstvá jednotlivých výrobcov, družstvá osôb na voľnej nohe, družstvá MSP, družstvá pre činnosť a zamestnanosť), keďže tieto siete výrazne posilňujú udržateľnosť jednotiek, ktoré ich tvoria, ako aj ich potenciál v oblasti zamestnanosti;

20.  berie na vedomie investičný plán pre Európu, ktorý je určený na vytváranie nových pracovných miest a podporu inovácie a konkurencieschopnosti, a dúfa, že Európsky portál investičných projektov ako transparentná platforma projektov, do ktorých možno investovať v EÚ, pomôže orientovať investorov na existujúce príležitosti na podporu financovania rozvoja MSP a začínajúcich podnikov ako dôležitého a udržateľného spôsobu zníženia nezamestnanosti a podpory dlhodobého kvalitného zamestnávania; žiada preto, aby Európsky portál investičných projektov obsahoval rôzne kategórie s príslušnými prahovými hodnotami, čím by sa MSP a začínajúcim podnikom umožnilo naplno využívať jeho fungovanie;

21.  pripomína, že EÚ sa zaviazala posilniť svoju priemyselnú základňu tým, že stanovila cieľ, aby sa priemyselná výroba do roku 2020 podieľala na HDP minimálne 20 %, pričom do roku 2030 by sa mal tento podiel zvýšiť na 30 %; domnieva sa, že je to základný predpoklad pre účinné zlepšenie situácie v oblasti zamestnanosti v Európe;

22.  zdôrazňuje úlohu predvídavej právnej úpravy a zjednodušenia procesov v súvislosti s rýchlym vývojom v sektore znalostných a vysoko inovatívnych MSP vrátane podnikov sociálneho hospodárstva a družstiev, so zdôraznením jeho úlohy v inteligentnej špecializácii a so zreteľom na mestskú agendu EÚ, ako aj s výhľadom na Amsterdamský pakt a úlohu sieťových a zastrešujúcich štruktúr, akou je európske partnerstvo v oblasti inovácií;

23.  poznamenáva, že MSP v členských štátoch, ktoré nemajú verejné investičné banky, môžu byť v porovnaní s MSP v krajinách s fungujúcimi investičnými bankami vo verejnom vlastníctve v nevýhode, keďže posúdenie verejného záujmu nie je pre súkromné bankové inštitúcie prioritou;

24.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali právne predpisy v oblasti rovnakého prístupu MSP k verejnému obstarávaniu;

25.   vyzýva členské štáty, aby presadzovali vytváranie a rozvoj družstevných podnikov, keďže počas krízy boli preukázateľne odolnejšie, zaznamenali menej strát pracovných miest než priemerné podniky, a súčasne vytvárajú kvalitné pracovné miesta, ktoré sa nepresúvajú; žiada EIB a Komisiu, aby priebežne informovali Parlament o konkrétnych doteraz prijatých opatreniach na podporu prístupu k financovaniu pre družstvá a sociálne podniky;

26.  domnieva sa, že politiky EÚ a jednotlivých štátov by sa nemali zameriavať len na začínajúce MSP a vytváranie nových pracovných miest v MSP, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali prevody podnikov ako nástroj na zachovanie existujúcich pracovných miest v MSP, ktorým hrozí ukončenie činnosti; vyzýva na presadzovanie prevodov podnikov smerom k zamestnancom vo forme družstiev ako úspešného typu prevodov podnikov;

27.  vyzýva Komisiu, aby lepšie zapojila orgány členských štátov a miestne a regionálne orgány, inštitúcie poskytujúce terciárne vzdelávanie a odbornú prípravu, podniky, odborové zväzy a finančné inštitúcie s cieľom podpory a plného využívania finančných zdrojov EÚ (napr. EFSI, ESF, EFRR, COSME, Horizont 2020 a Erasmus +) tak, aby pomohla prekonať ťažkosti s prístupom k informáciám, poradenstvu a finančným prostriedkom, ktoré sú stále jednou z hlavných prekážok rastu MSP a ich potenciálu vytvárania pracovných miest; zdôrazňuje tiež význam programov cezhraničnej propagácie MSP v rámci európskej výskumnej iniciatívy EUREKA, a to ako spôsobu prehlbovania spolupráce medzi MSP a výskumnými inštitútmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie koordinovali rôzne nástroje financovania určené pre MSP;

28.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzdelávanie a informácie o týchto príležitostiach sú k dnešnému dňu minimálne vo vzťahu ku skutočným potrebám a mnohým príležitostiam, ktoré tieto finančné prostriedky môžu predstavovať;

29.  naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s vnútroštátnymi kontaktnými bodmi vytvorila asertívne a účinné marketingové kampane určené výhradne MSP a venované nástroju Rýchla cesta k inovácii, ktorý je súčasťou programu Horizont 2020;

30.  vyzýva MSP (vrátane mikropodnikov), ako aj miestne a regionálne orgány, aby v plnej miere využili existujúce príležitosti kombinovať európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) s fondom EFSI, pričom zohľadnia, že ide o dva doplnkové nástroje; odporúča skombinovať EŠIF a EFSI v rámci tematických investičných platforiem pre viaceré krajiny a vyzýva Komisiu a skupinu EIB, aby zvýšili svoje úsilie o zriadenie týchto platforiem s cieľom podporiť produkty skupiny EIB a zlepšiť prístup MSP k financovaniu;

31.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do výskumu, inovácií, kvalifikovanej odbornej prípravy a rozvoja s cieľom podnietiť kvalitatívny rast a potenciál na tvorbu pracovných miest v európskych MSP; zdôrazňuje, že v rámci okna MSP v EFSI sa na podporu MSP vyčlenilo 75 miliárd EUR; víta úspešné vykonávanie financovania MSP v rámci EFSI medzi doteraz schválenými projektmi;

32.  žiada Komisiu, aby pri revízii viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020 našla spôsob, ako v plnej miere kompenzovať zníženie rozpočtu fondu EFSI v rozpočtových prostriedkoch vyčlenených na program Horizont 2020, a to kvôli jeho významu v oblasti hospodárskeho rozvoja a vytvárania nových pracovných miest, najmä pre MSP;

33.  víta posun smerom k využívaniu finančných nástrojov na podporu MSP, ale domnieva sa, že grantové financovanie by sa malo zachovať tam, kde zohráva kľúčovú a nevyhnutnú úlohu pri podpore inovácií, vývoja a výskumu, ktoré sú rozhodujúce pre vytváranie pracovných miest a budúci hospodársky úspech Európy;

34.  nalieha na členské štáty a Komisiu, aby v rámci celostného prístupu k podpore MSP do roku 2017 výrazne pokročili pri ďalšom zjednodušovaní financovania EÚ so zreteľom na uplatňovanie, riadenie a monitorovanie/kontrolu projektov, najmä prostredníctvom zavedenia jednotného celoeurópskeho elektronického postupu verejného obstarávania, dokončenia e-súdržnosti, jednotného auditu založeného na zásade rizika, zníženia dátových a informačných požiadaviek a odstránenia nadmernej regulácie prostredníctvom rozsiahlej regulačnej optimalizácie; zdôrazňuje však, že je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi zjednodušením na jednej strane a odhaľovaním a prevenciou nezrovnalostí vrátane podvodu na druhej strane; žiada Komisiu, aby počas strednodobého preskúmania/revízie predložila návrhy legislatívnych zmien predpisov týkajúcich sa politiky súdržnosti s cieľom uľahčiť prístup k financovaniu pre MSP, a najmä pre začínajúce podniky, ktoré sa chcú rozšíriť; pripomína, že na základe výpočtov Komisie môžu z európskeho elektronického postupu verejného obstarávania, transparentnosti a obmedzení administratívnych výdavkov vyplynúť úspory vo výške až 50 miliárd EUR ročne;

35.  vyzýva Komisiu, aby skôr, než začne plnohodnotnú diskusiu s Parlamentom o ďalšom finančnom rámci a politike súdržnosti na obdobie po roku 2020, vykonala kvantitatívne štúdie potrebné na zmeranie vplyvu politík a nástrojov na podporu MSP, čo by umožnilo vykonať prípravné práce pomocou monitorovania ich výsledkov a hodnotenia ich účinnosti v porovnaní s inými formami pomoci, ktoré sa nezameriavajú na podniky, ktoré nedosahujú určitú veľkosť;

36.  zdôrazňuje význam prístupu k podporným finančným opatreniam EÚ a k elektronickým verejným službám pre MSP v menších mestách a na vidieku, ktorý zlepšuje ich potenciál v oblasti zamestnanosti a prispieva k hospodárskemu rozvoju oblastí ohrozených úbytkom obyvateľov;

37.  vyzýva MSP, aby prekonali rodové rozdiely na pracovnom trhu, okrem iného v oblasti zamestnanosti a miezd, a to poskytovaním alebo podporou zariadení starostlivosti o deti, voľna pre osoby poskytujúce opateru, pružného pracovného času pre tieto osoby, a zaistením rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre mužov i ženy;

38.  vyzýva členské štáty, aby zaistili zabezpečenie miestnej infraštruktúry starostlivosti o deti, a to s cieľom uľahčiť prístup rodičov na pracovný trh;

39.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posilnili odbornú prípravu a vzdelávanie v oblasti IKT a STEM s cieľom vybaviť súčasnú a budúcu pracovnú silu náležitými elektronickými zručnosťami; nabáda Komisiu a členské štáty, aby podporovali programy poskytujúce nezamestnaným mladým ľuďom zručnosti v elektronickej oblasti, napríklad otvorené internetové kurzy, a aby rovnaký prístup podporovali aj vo vzťahu ku generácii 50+ a aktívnym seniorom;

40.  zdôrazňuje, že sú potrebné cielené stimuly pre začínajúce podniky, MSP a mikropodniky s cieľom uľahčiť ich zakladanie a fungovanie, a že je potrebné uľahčiť prijímanie kvalifikovaných pracovníkov a odbornú prípravu zamestnancov;

41.  považuje za zásadne dôležité ďalej poilniť mobilitu v oblasti európskeho učňovského vzdelávania a odbornej prípravy;

42.  nabáda členské štáty, regionálne vlády, vzdelávacie inštitúcie a sociálnych partnerov, aby vytvorili príležitosti pre mladých ľudí na získanie podnikateľských zručností, a aby lepšie uznávali a overovali neformálne vzdelanie a zručnosti; tiež zdôrazňuje význam mentorstva pre mladých podnikateľov a začínajúce MSP s cieľom zvýšiť mieru úspešnosti a udržateľnosť spoločností a pracovných miest;

43.  je pevne presvedčený, že je nutné zachovať osvedčenie pre remeselných majstrov;

44.  víta program Erasmus pre mladých podnikateľov, ktorý pomáha zabezpečiť mladým podnikateľom znalosti a užitočné zručnosti na začatie a/alebo úspešné prevádzkovanie podnikov; domnieva sa, že takéto programy by mali ďalej podporovať členské štáty a Komisia, aby zvýšili informovanosť cieľových skupín o tomto programe a pomohli väčšiemu počtu mladých ľudí úspešne rozvinúť podnikanie;

45.  vyzýva členské štáty, aby prijali priaznivé legislatívne rámce propagujúce a podporujúce zamestnávanie mladých ľudí v MSP alebo nabádajúce mladých ľudí k tomu, aby zakladali vlastné podniky, okrem iného zlepšením prístupu k informáciám a poradenstvu, uľahčením prístupu k úverom a financovaniu a vytvorením jednotných kontaktných miest; domnieva sa, že tieto rámce by mali zahŕňať aj presadzovanie programov pracovného umiestňovania študentov, aby mohli získať prvé praktické skúsenosti v MSP pri súčasnom zabezpečení dostatočnej sociálnej ochrany;

46.  konštatuje, že by sa mali prijať opatrenia uľahčujúce uznávanie kvalifikácií a diplomov v rámci Európy, a to vrátane diplomov a internetových osvedčení vydávaných hromadnými otvorenými online kurzami (MOOC), a overovanie neformálneho vzdelávania, aby sa odborníkom umožnilo prispievať svojimi znalosťami a zručnosťami v celej Európe;

47.  víta Komisiou predložený legislatívny návrh týkajúci sa insolvencie podnikov, vrátane včasnej reštrukturalizácie a tzv. druhej šance, ktorý má riešiť strach zo zlyhania a zaistiť, aby podnikatelia dostali druhú šancu;

48.  zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov má v Európe dlhú tradíciu, a že sociálne zodpovedné podniky sú dodnes vzormi; zdôrazňuje, že MSP môžu zohrávať významnú úlohu pri zaisťovaní environmentálne, sociálne a hospodársky udržateľného rastu;

Priaznivé a stabilné regulačné prostredie

49.  vyzýva členské štáty, aby sa vyhýbali nadmernej regulácii, ktorá brzdí konkurencieschopnosť a potenciál podnikov vytvárať pracovné miesta; je toho názoru, že odstránenie nepotrebnej regulačnej a administratívnej záťaže spolu s vypracovaním rozumnej a udržateľnej regulácie, a to vrátane systematického využívania tzv. testu MSP, ako aj účinné presadzovanie v členských štátoch, sú správnym spôsobom zníženia nákladov MSP a na zvýšenie potenciálu vytvárať nové pracovné miesta; trvá na tom, že to nesmie ohrozovať ochranu pracovníkov;

50.  zastáva názor, že priaznivé a stabilné regulačné prostredie vrátane jasných pravidiel je nevyhnutným predpokladom pre vytváranie udržateľných a kvalitných pracovných miest v MSP; domnieva sa, že táto regulačná istota musí okrem iných prvkov zahŕňať zmluvné právo a fiškálnu a sociálnu reguláciu, ochranu pracovníkov, ako aj rozhodnutia o daniach, a tiež právnu istotu a procesnú účinnosť; domnieva sa, že stabilita regulačného prostredia sa najlepšie dosahuje trvalým zapojením sociálnych partnerov do rozhodovacieho procesu;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzali do úvahy, že MSP pociťujú vplyv administratívnych požiadaviek v neprimeranej miere, a že by sa preto mali systematicky zvažovať opatrenia v záujme minimalizácie týchto záťaží a prekážok, a súčasne by sa malo zaistiť, aby zamestnanci mali primeranú ochranu zdravia a bezpečnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že špecifické prekážky potrebujú prispôsobené riešenia, pri zohľadnení veľkej rozmanitosti MSP;

52.  zdôrazňuje význam účinnej, pružnej a vnímavej verejnej správy priaznivej pre MSP v členských štátoch v záujme podpory hodnôt podnikania, uľahčenia rastu MSP a možnosti plne rozvinúť ich potenciál generovať vysokokvalitné pracovné miesta;

53.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila efektívnu výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi s prihliadnutím na ich rôzne regulačné prostredia pre MSP; v tejto súvislosti víta sieť vyslancov MSP, ktorých úlohou je zlepšiť proces konzultácií s vnútroštátnymi MSP a spoluprácu medzi krajinami EÚ; tiež nabáda na spoluprácu medzi MSP, miestnymi orgánmi a školstvom, ktorá môže byť prínosná pre vytváranie podnikateľských klastrov a inkubátorov, čím sa zvýši ich potenciál vytvárať pracovné miesta; nabáda MSP k tomu, aby sa stali členmi reprezentatívnych organizácií a ich hlas tak bolo počuť na vnútroštátnej aj európskej úrovni, čo sa nadnárodným spoločnostiam zväčša darí; nabáda združenia MSP, aby MSP lepšie podporovali a zohrávali výraznejšiu úlohu ako spoľahlivý sociálny partner;

54.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali pravidlá ovplyvňujúce MSP a plne uplatňovali zásadu „najprv myslieť na malých“ s cieľom odstrániť neodôvodnené prekážky, s ktorými sa stretávajú MSP, a dosiahnuť vysokú úroveň právnej regulačnej istoty ako predpoklad stability a kvality pracovných miest;

55.  zdôrazňuje, že je dôležité splniť podmienky ex-ante súvisiace s iniciatívou „Small Business Act“ s cieľom pomôcť so zlepšovaním prostredia a administratívnych postupov v oblasti rozvoja podnikov a podnikania, ako aj s využívaním možností financovania MSP;

56.  je presvedčený, že na MSP by sa malo vzťahovať zvýhodnené zdaňovanie z dvoch konkrétnych dôvodov: korigovať fyzické rozdiely medzi nimi a nadnárodnými spoločnosťami; umožniť, spolu s verejnými investíciami, použitie dodatočných zdrojov na vytváranie pracovných miest;

57.  vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom daní motivovali rast a vznik odvetví tzv. podnikateľských anjelov, zárodkových fondov a trhových subjektov v počiatočných etapách;

58.  upozorňuje na regionálne rozdiely a nerovnováhy, pokiaľ ide o prístup MSP k financovaniu z národných podporných bánk, programov financovaných z EÚ a ďalších súkromných a verejných inštitúcií financovania; žiada rovnaké podmienky pre všetky MSP – s osobitným zameraním na menej rozvinuté, chudobnejšie a vzdialenejšie alebo izolované regióny, ktoré čelia vážnym problémom vyľudňovania a/alebo rozptýlenia, a na krajiny podliehajúce finančným a hospodárskym obmedzeniam – pokiaľ ide o prístup k financovaniu z finančných nástrojov podporovaných EÚ s využitím sprostredkovateľov;

59.  domnieva sa, že stabilnú finančnú situáciu podporujúcu rast, a teda zamestnanosť, možno vytvoriť len zlepšením prístupu k financovaniu prostredníctvom korekčného faktora MSP;

60.   zdôrazňuje, že mikroúvery, ktoré sa väčšinou zameriavajú na mikropodnikateľov a znevýhodnených ľudí, ktorí chcú začať samostatnú zárobkovú činnosť, je spôsobom na prekonanie prekážok pri prístupe k tradičným bankovým službám; uvítal by iniciatívy v oblasti inteligentného zjednodušovania zamerané na zlepšenie účinnosti posudzovania projektov, ktoré potrebujú mikroúvery; ďalej by uvítal opatrenia v oblasti zodpovednosti zamerané na finančných sprostredkovateľov, ktoré nadmerne nezaťažia MSP ani neúmerne nezvýšia náklady;

61.  upozorňuje na riziká v oblasti platobnej neschopnosti a úpadku, ktoré sa týkajú MSP čeliacich meškaniu platieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili presadzovanie smernice o oneskorených platbách; okrem toho vyzýva členské štáty, aby zvážili primerané finančné mechanizmy, napríklad bankové záruky;

62.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila európske rámcové nariadenie na uľahčenie vytvárania celoeurópskych trhov kolektívneho financovania a hromadného investovania;

63.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila sekuritizáciu úverov poskytovaných mikropodnikom a MSP v záujme zvýšenia dostupnosti úverov pre tieto podniky;

64.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili regulačný rámec pre sociálne podniky;

65.  uznáva, že je dôležité zohľadňovať situáciu, osobitné potreby mikropodnikov a malých podnikov a ich ťažkosti s dodržiavaním predpisov, a to v kontexte uplatňovania opatrení v oblasti BOZP na podnikovej úrovni; zdôrazňuje, že zvyšovanie informovanosti, výmena osvedčených postupov, konzultácie, k ľahko použiteľné usmernenia a internetové platformy majú mimoriadny význam pre to, aby sa MSP a mikropodnikom pomohlo účinnejšie dodržiavať regulačné požiadavky v oblasti BOZP; vyzýva Komisiu, Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a členské štáty, aby naďalej vyvíjali praktické nástroje a usmernenia podporujúce, uľahčujúce a zlepšujúce dodržiavanie požiadaviek v oblasti BOZP zo strany MSP a mikropodnikov;

66.  víta skutočnosť, že agentúra EU-OSHA zaviedla internetové interaktívne posudzovanie rizík (OiRA), a aj iné elektronické nástroje v členských štátoch, ktoré uľahčujú posudzovanie rizík a ktorých cieľom je presadzovať dodržiavanie predpisov a kultúru prevencie, a to najmä v mikropodnikoch a malých podnikoch; naliehavo žiada členské štáty, aby využívali európske finančné prostriedky na kroky v oblasti BOZP všeobecne a konkrétne na vývoj elektronických nástrojov, a to v záujme podpory MSP;

67.  vyzýva Komisiu, aby pri revízii strategického rámca zohľadňovala osobitnú situáciu mikropodnikov a malých a stredných podnikov s cieľom pomôcť týmto podnikom splniť ciele stanovené v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku;

68.  vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby a v rámci odporúčaní európskeho semestra pre jednotlivé krajiny prijala diferencovaný prístup na zlepšenie prostredia pre MSP s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej krajiny a špecifické štrukturálne rozdiely medzi regiónmi EÚ, aby bolo možné zlepšiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť; ďalej žiada Komisiu, aby sa sústredila na MSP, najmä na mikropodniky;

69.  konštatuje, že tematický cieľ 3 „posilnenie konkurencieschopnosti MSP“ viedol k tomu, že členské štáty zahrnuli do operačných programov dôraz na posilňovanie rastu a potenciálu tvorby pracovných miest pre MSP; zdôrazňuje, že ani neočakávané celoeurópske krízy v budúcnosti, ani hlavné iniciatívy by mali viesť k zníženiu záväzkov alebo platieb týkajúcich sa tematického cieľa 3 a príslušných nástrojov v rámci okruhu 1b všeobecného rozpočtu EÚ; uznáva, že MSP majú slabú kapitálovú pozíciu, a preto zdôrazňuje, že by sa v záujme zníženia rizík platobnej neschopnosti mali minimalizovať oneskorenia pri úhrade faktúr v rámci politiky súdržnosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preto ďalej zlepšovali tempo platieb pre MSP;

70.  zdôrazňuje, že výročná správa o európskych MSP 2014/2015 a ročný prieskum rastu na rok 2016 poukazujú na regionálne rozdiely v prostredí MSP a na iné nezrovnalosti, ktorými by sa mali účinne zaoberať členské štáty pred koncom programového obdobia, pričom by sa malo vyvinúť úsilie o zvýšenie internacionalizácie MSP odstránením necolných prekážok;

71.  vyzýva členské štáty s obmedzenou decentralizáciou riadenia fondov EÚ, aby administratívnu kapacitu určenú na technickú pomoc a miestne a regionálne systémy podpory pre MSP (aj pre mikropodniky) vrátane lepšieho prístupu k financovaniu a informačných riešení naklonili na stranu miestnych orgánov, pretože to umožní regionálne vyváženejšie výsledky a mieru čerpania, najmä v menej rozvinutých regiónoch.

72.  zdôrazňuje, že je potrebné priradiť k podnikovým inkubátorom aj podnikových vývojárov, aby začínajúce podniky mohli byť nástrojom na vytváranie stabilných udržateľných pracovných miest a aby sa potenciál udržal v podniku namiesto „predaja kľúčovej myšlienky“ na účel zisku;

73.  zdôrazňuje potrebu uľahčiť prístup k jednotnému trhu odstránením zostávajúcich neodôvodnených administratívnych prekážkok a bojom proti nekalej súťaži, narušeniu trhu, predstieranej samostatne zárobkovej činnosti a schránkovým spoločnostiam; vyzýva členské štáty, aby MSP z iných členských štátov zaistili spravodlivé podmienky prístupu na ich vnútroštátny trh, najmä pri poskytovaní cezhraničných služieb; v tejto súvislosti víta veľký dôraz kladený na MSP v stratégii jednotného trhu z roku 2015 a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby nadviazali na pozitívne iniciatívy osobitnými opatreniami s hmatateľným obsahom pre MSP;

74.  vyzýva členské štáty, aby prijali priaznivé legislatívne rámce na zakladanie podnikov ako jeden zo spôsobov, ako sa vysporiadať s tieňovým hospodárstvom, čo znevýhodňuje najmä MSP, a plne využili novozriadené platformy na riešenie nelegálnej práce; uznáva, že hospodárska recesia a opatrenia vykonané v mnohých členských štátoch prispeli k rastu tieňového hospodárstva;

75.  je pevne presvedčený, že začleňovanie utečencov do pracovného trhu bude nemožné bez aktívnej, pevnej podpory zo strany mikropodnikov a MSP v EÚ;

76.  zdôrazňuje, že komplexná jazyková odborná príprava pre utečencov má mimoriadny význam; zdôrazňuje, že takáto odborná príprava by mala začať čo najskôr, a že pre začlenenie utečencov do podnikov sú zásadne dôležité jazykové znalosti súvisiace s prácou;

77.  zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie úsilie a stimuly s cieľom podporiť a uľahčiť vznik malých a stredných podnikov vrátane sociálnych podnikov a mikropodnikov, pre ľudí z ohrozených skupín a na boj proti diskriminácii v tomto ohľade; zdôrazňuje, že celoživotný rozvoj zručností a poradenstvo sú významné nástroje na zaistenie rovnosti príležitostí; domnieva sa, že príslušné orgány členských štátov musia MSP zabezpečiť podporu a poradenstvo v oblasti začleňovania zraniteľných skupín do pracovného trhu;

78.  žiada, aby sa od mikropodnikov a MSP žiadnym spôsobom nevyžadovalo zverejňovanie nefinančných informácií o ich dobrovoľnej sociálnej angažovanosti; zdôrazňuje, že takéto zverejňovanie informácií môže generovať neprimerane vysoké byrokratické náklady a sociálnu angažovanosť firiem by skôr ohrozilo než podporilo;

79.  zdôrazňuje, že Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. februára 2013 o sociálnej zodpovednosti podnikov(13) jednoznačne uviedol, že v slobodnej spoločnosti nesmie sociálna zodpovednosť podnikov nikdy spôsobiť, aby sa charitatívna činnosť stala povinnou; je pevne presvedčený o tom, že ak by sociálna zodpovednosť podnikov bola povinná, ľudia by boli menej ochotní podporovať charitatívne záležitosti;

80.  zdôrazňuje, že odvetvie dočasného zamestnania je pre MSP osobitne dôležité a že by sa na toto odvetvie malo nazerať obozretne, a to najmä v prípade jeho kolektívnych systémov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali všetky formy dočasného zamestnávania, najmä tie, ktoré vedú k trvalému zamestnaniu;

Rovnaké podmienky pre všetkých

81.  konštatuje, že v niektorých prípadoch by politika hospodárskej súťaže EÚ mohla viesť k zvýhodneniu veľkých subjektov na trhu, ktoré sa vyznačujú väčšími úsporami z rozsahu než MSP; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pravidlá hospodárskej súťaže EÚ musia zaručiť rovnaké podmienky pre malé, stredné a veľké podniky na prekonanie nedostatku úspor z rozsahu MSP, a tým umožniť ich internacionalizáciu a posilniť ich potenciál pre vytváranie nových pracovných miest, najmä v súvislosti s novými dohodami o medzinárodnom obchode;

82.  vyzýva členské štáty, aby sa orgány verejnej moci pri poskytovaní služieb oficiálne obmedzili na svoj štatutárny sektor, a teda aby ich osobitné daňové postavenie nespôsobovalo škody MSP kvôli narušeniu hospodárskej súťaže;

83.  poukazuje na to, že MSP v celej Európe charakterizuje rozmanitosť obchodných modelov a právnych foriem, a že by sa im všetkým, aj aktérom zo sociálneho hospodárstva, mali zaručiť rovnaké podmienky;

84.  zastáva názor, že nerovnaký prístup MSP na trhy, k informáciám, poradenstvu, verejným službám, zručnostiam a financiám v celej EÚ poškodzuje ich vyhliadky na vytváranie pracovných miest a vyplýva z množstva štrukturálnych rozdielov vo veľkosti a výkonnosti podnikov; preto sa domnieva, že tieto rozdiely je potrebné zohľadniť pri hodnotení politiky hospodárskej súťaže EÚ a fungovania vnútorného trhu;

85.  domnieva sa, že vnímanie MSP ako atraktívneho zamestnávateľa, založené na dobrých pracovných a zamestnaneckých podmienkach, je významnou konkurenčnou výhodou z hľadiska náboru kvalifikovaných pracovníkov;

86.  domnieva sa, že regulácia slúži všeobecnému záujmu a snaží sa o dosiahnutie niekoľkých cieľov, napríklad o zavedenie konkurenčného a spravodlivého trhu, o ochranu pracovníkov, o ochranu zdravia a bezpečnosti, o presadzovanie inovácie, o ochranu prírodného prostredia atď.; zdôrazňuje preto, že je potrebné mať jasný a efektívny regulačný rámec, ktorý MSP nespôsobuje zbytočnú byrokratickú záťaž, aby bolo možné zlepšiť ich fungovanie;

87.  konštatuje, že v regiónoch, kde je hospodársky rozvoj zameraný na prilákanie priamych zahraničných investícií, by nadnárodné spoločnosti mohli byť v niektorých prípadoch uprednostňované v legislatívnych záležitostiach; je presvedčený, že by sa malo preskúmať výhodnejšie zaobchádzanie s nadnárodnými spoločnosťami s cieľom znížiť možný negatívny vplyv na MSP, zaručiť rovnaké podmienky pre MSP a zlepšiť ich schopnosť vytvárať nové pracovné miesta; uznáva tiež, že mnohé MSP sú vytvorené na podporu nadnárodných spoločností a ich zamestnancov prostredníctvom poskytovania produktov a služieb vo výrobnom reťazci; zdôrazňuje potrebu podrobného monitorovania dodržiavania práv zamestnancov v týchto prípadoch a víta tiež krok OECD zameraný na výrazné zvýšenie transparentnosti medzinárodného daňového systému a požaduje urýchlené vykonávanie opatrení BEPS;

88.  vyzýva členské štáty, aby prijali zásadu zdaňovania príjmov tam, kde sú generované, a iné opatrenia zamerané proti praxi nadnárodných spoločností spočívajúcej v presúvaní ziskov, a to s cieľom zaistiť nadnárodným spoločnostiam aj MSP rovnaké podmienky a tým zlepšiť potenciál MSP vytvárať nové pracovné miesta;

89.  konštatuje, že lepší regulačný rámec a efektívne presadzovanie práva môžu prispieť k boju proti tieňovému hospodárstvu a daňovým únikom;

90.  zastáva názor, že v obchodných dohodách s tretími krajinami by mali zohľadňovať špecifické štrukturálne rozdiely v sektore MSP v regióne EÚ, a mal by sa v nich posúdiť ich vplyv na budúce vyhliadky zamestnávania a na práva a mzdy zamestnancov MSP;

91.  vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu týkajúce sa dôsledkov budúcej dohody o TTIP a udelenia štatútu trhového hospodárstva Číne na počet a kvalitu pracovných miest v sektore MSP vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že takéto posúdenie vplyvu by malo zahŕňať podrobnú analýzu typov MSP a sektorov, na ktoré môže mať vplyv;

92.  upozorňuje na príležitosti, ktoré ponúka jednotný digitálny trh; zdôrazňuje však potrebu hodnotenia potenciálnych rizík a prínosov pre MSP so zreteľom na ich potenciál rastu a vytvárania nových pracovných miest v rôznych členských štátoch, ako aj vplyvu na pracovníkov a systémy sociálneho zabezpečenia; navrhuje, aby Komisia vytvorila požadované podmienky pre to, aby sa MSP mohli prispôsobiť a postupne posunúť na jednotný digitálny trh;

93.   domnieva sa, že presadzovanie digitalizácie vo verejnom sektore (e-government) a zlepšovanie dostupnosti širokopásmového pripojenia v odľahlých oblastiach by znížilo náklady na založenie a prevádzkovanie MSP a umožnilo im tak ešte zvýšiť potenciál v oblasti vytvárania pracovných miest;

94.  nabáda MSP, aby podporovali teleprácu a smartworking, ktoré sú účinnými nástrojmi na znižovanie hmotných nákladov a zároveň umožňujú pracovníkom lepšie zladiť pracovný a rodinný život;

95.  víta prítomnosť informačných portálov zameraných konkrétne na MSP, ako je informačný portál o prístupe k finančným prostriedkom na portáli Vaša Európa, a vyzýva Komisiu, aby ešte zlepšila ich funkčnosť a prístupnosť a premenila ich na interaktívnejšie nástroje; osobitne zdôrazňuje význam skutočnej realizácie jednotnej digitálnej brány ohlásenej v stratégii jednotného trhu ako internetového prístupového bodu ku všetkým informáciám a službám súvisiacim s jednotným trhom;

96.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 18.

(2)

Prijaté texty, P7 TA(2013)0036.

(3)

Prijaté texty, P7 TA(2014)0394.

(4)

Prijaté texty, P7 TA(2014)0459.

(5)

Prijaté texty, P8_TA (2015)0321.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0264.

(7)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0387.

(8)

Výročná správa o európskych MSP za rok 2014/2015 (http://ec.europa.eu/growth/smes/business-friendly-environment/performance-review/index_en.htm)

(9)

Údaje z februára 2016 (http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7225076/3-04042016-BP-EN.pdf/e04dadf1-8c8b-4d9b-af51-bfc2d5ab8c4a).

(10)

Správa nadácie Eurofound z roku 2011 Employee representation at establishment level in Europe (Zastúpenie zamestnancov na úrovni podniku v Európe).

(11)

publikácia CECOP z roku 2013, Business Transfers to Employees under the Form of a Cooperative in Europe (Prevody podnikov smerom k zamestnancom vo forme družstva v Európe)

(12)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0264.

(13)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0049.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Nezamestnanosť a migračné toky sú najväčšími problémami, ktoré musí Európa v súčasnosti riešiť, s mnohými dôsledkami pre budúcnosť. Vysoká nezamestnanosť ohrozuje demografické vyhliadky, keďže mnoho mladých ľudí bez práce odkladá založenie rodiny. Ako dlhodobý dôsledok táto situácia vytvára tlak na systémy sociálneho zabezpečenia a dôchodkové systémy, čo ohrozuje aj budúcnosť súčasnej generácie. Vysoká úroveň nezamestnanosti v južnej a východnej Európe spôsobuje obrovský tok mladých ľudí z okrajových členských štátov do centrálnych členských štátov, pričom vzniká sociálne napätie v hostiteľských krajinách, ako je tomu napríklad v Spojenom kráľovstve.

Počet nezamestnaných v celej EÚ zostáva na historicky vysokej úrovni. V roku 2015 bolo nezamestnaných 23 miliónov osôb vrátane 4,5 milióna mladých mužov a žien do 25 rokov bez práce či vzdelania. Nedávny príchod státisícov migrantov je ďalším obrovským sociálnym problémom, pretože je potrebných čoraz viac pracovných miest na riadnu integráciu osôb, ktoré sa usadzujú v Európe.

Vzhľadom na tieto problémy sa kľúčovou otázkou stalo posilnenie podmienok vytvárania nových pracovných miest vo všetkých – okrajových a centrálnych – členských štátoch Európskej únie. Európska hospodárska štruktúra je založená najmä na MSP ako zdroji nových pracovných miest a hnacej sile európskeho hospodárstva. V poslednom desaťročí MSP vytvorili v Európe 85 % pracovných miest. V roku 2015 malé podniky prispeli až k 71 % rastu zamestnanosti v nefinančnej obchodnej sfére. Malé a stredné podniky by preto mali byť ústrednou témou pri formovaní politiky v oblasti podnikania v Európskej únii a všetky potrebné kroky by sa mali vykonávať s cieľom posilniť potenciál na vytváranie pracovných miest v tomto odvetví. To je možné iba na základe hĺbkovej analýzy existujúcich obmedzení. Správa poskytuje takúto analýzu problému.

Malé a stredné podniky sú rôznorodou skupinou a v Európe sa vyskytujú rôzne modely malých podnikov. Hlavné rozdiely sa zistili vo veľkosti podnikov a v ich hospodárskom vplyve; napríklad najväčšie malé a stredné podniky z južnej, ako aj strednej a východnej Európy možno považovať za malé podniky v porovnaní s rovnocennými podnikmi na západe. Napriek pravidlám vnútorného trhu v celej Európskej únii zároveň pretrvávajú významné rozdiely z hľadiska regulačného rámca MSP, a to najmä pokiaľ ide o jeho stabilitu a úroveň istoty.

V správe sa zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia zdravého prostredia na rozvoj podnikania a zvyšovania jeho potenciálu na vytváranie pracovných miest musia vnútroštátne a európske politiky riešiť predovšetkým otázky zručností (nedostatok, nesúlad, únik mozgov), regulačnej neistoty a administratívnej záťaže, ako aj problém nelegálnej práce a de facto výsadného postavenia nadnárodných spoločností.

Zatiaľ čo v stabilnom hospodárstve sa rast vytvára na základe efektívnej interakcie medzi malými a strednými podnikmi a veľkými spoločnosťami, v mnohých južných a východných členských štátoch má zložitá hospodárska situácia negatívny vplyv na správny vývoj MSP. V hospodárstvach zameraných na získavanie zahraničných investícií zástupcovia podnikateľskej sféry navyše informujú o diskriminačnom prístupe verejných orgánov, najmä na daňovej a súdnej úrovni, k mikropodnikom a malým podnikom. Zastupiteľské organizácie a siete MSP sú v nových členských štátoch vo všeobecnosti menej rozvinuté a ich postavenie vo vzťahu k vnútroštátnym správnym orgánom a finančným inštitúciám je znevýhodnené. V tomto regióne MSP tiež čelia problému nízkej kapitalizácie, čo vedie k horšiemu postaveniu na trhu a blokuje spravodlivú hospodársku súťaž.

Nedostatočná makroekonomická stabilita, ako aj nedostatočne predvídateľná a transparentná regulácia vedú k tomu, že MSP majú v mnohých krajinách, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004, a krajinách, ktoré zasiahla kríza Eurozóny, nepriaznivé podmienky na rozvoj.

Pri vytváraní regulačného rámca EÚ by sa preto v posúdení vplyvu politiky malo rozlišovať medzi nadnárodnými spoločnosťami a malými a strednými podnikmi. Pri posudzovaní a meraní výsledkov politiky EÚ by sa zároveň mala venovať väčšia pozornosť výrazným regionálnym rozdielom medzi členskými štátmi. Vzhľadom na odlišné prekážky vytvárania pracovných miest sa zásada jednotného prístupu ukázala ako diskriminačná pre sektor MSP.

V správe sa zdôrazňuje význam stabilného regulačného prostredia, zlepšenia kvality regulácie a presadzovania ako správny spôsob na zníženie zaťaženia MSP vrátane nákladov na prácu. To je základným predpokladom pre trvalé pracovné miesta a potenciál MSP vytvárať kvalitné pracovné miesta.

V tejto súvislosti sa osobitná pozornosť venuje konkrétnym opatreniam potrebným na zlepšenie prístupu MSP k zručnostiam. V tejto správe sa víta najmä ďalší rozvoj odborného vzdelávania, ktoré uľahčuje vzdelávanie a učňovskú prípravu na pracovisku.

Na záver sa v správe upozorňuje na potrebu zabezpečiť rovnaké podmienky pre MSP, pokiaľ ide o ich konkurenčné postavenie v porovnaní s veľkými spoločnosťami. Malé a miestne podniky sú znevýhodnené najmä v administratívnych systémoch s nadmernou reguláciou a v byrokratických systémoch, pretože tieto vytvárajú podnikom vyššie fixné náklady. V niektorých prípadoch sú v dôsledku samotnej politiky hospodárskej súťaže EÚ zvýhodňované veľké subjekty, ktoré sa vyznačujú lepšou hospodárskou účinnosťou ako MSP. V tejto súvislosti sa v správe zdôrazňuje potreba osobitných opatrení pre MSP s cieľom obmedziť ich nevýhody na trhu a tým umožniť ich internacionalizáciu a zvýšenie ich potenciálu vytvárať pracovné miesta.

V správe sa tiež poukazuje na paradox trhu práce s približne 2 miliónmi pracovných miest, ktoré nemožno ľahko obsadiť v dôsledku nesúladu medzi ponukou práce a zručnosťami v Európe. Niektoré ďalšie pracovné miesta by sa mohli v MSP zachovať, keby sa podnikatelia mohli vyhnúť ukončeniu podnikania, a to najmä z dôvodu nízkej kapitalizácie, oneskorených platieb dodávateľov, zložitosti nástupníckych postupov a prevodu podnikov, nekalej súťaže vyplývajúcej z tieňového hospodárstva a z niektorých zneužívajúcich postupov nadnárodných spoločností.

Členské štáty by mali predovšetkým dodržiavať zásadu „najprv myslieť na malých“ a vytvárať priaznivé legislatívne rámce pre novovytvorené malé a stredné podniky.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (24.5.2016)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o najlepšom spôsobe využitia potenciálu malých a stredných podnikov (MSP) vytvárať pracovné miesta

(2015/2320(INI))

Spravodajkyňa: Liadh Ní Riada

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže rozpočet EÚ by sa mal využiť na podporu vytvárania dlhodobých, kvalitných a kvalifikovaných pracovných miest zamestnanosti a potenciálu MSP vytvárať dôstojné a udržateľné pracovné miesta;

B.  keďže prístup k financovaniu je stále jednou z hlavných prekážok brániacich vytváraniu a rastu MSP, najmä v prípade podnikov sociálneho hospodárstva, okrem iného z dôvodu nedostatku dostatočne diverzifikovanej škály nástrojov vlastného imania a rizikového kapitálu v celej Únii, ktorá je potrebná v rastovej fáze spoločnosti;

C.  keďže MSP zohrávajú dôležitú úlohu pri posilňovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a zároveň prispievajú k inteligentnejšiemu, udržateľnejšiemu a inkluzívnejšiemu rastu;

D.  keďže aj napriek tomu, že 90 % svetového rastu vzniká mimo EÚ, len 13 % MSP pôsobí na medzinárodnej úrovni mimo EÚ;

1.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do výskumu, inovácií, kvalifikovanej odbornej prípravy a rozvoja s cieľom podnietiť kvalitatívny rast a potenciál na tvorbu pracovných miest v európskych MSP; zdôrazňuje, že v rámci okna MSP v Európskom fonde pre strategické investície (EFSI) sa na podporu MSP vyčlenilo 75 miliárd EUR; víta úspešné vykonávanie financovania MSP v rámci EFSI medzi doteraz schválenými projektmi;

2.  víta posun smerom k využívaniu finančných nástrojov na podporu MSP, ale domnieva sa, že grantové financovanie by sa malo zachovať tam, kde zohráva kľúčovú a nevyhnutnú úlohu pri podpore inovácií, vývoja a výskumu, ktoré sú rozhodujúce pre vytváranie pracovných miest a budúci hospodársky úspech Európy;

3.  pripomína, že Európska únia sa zaviazala posilniť svoju priemyselnú základňu tým, že stanovila cieľ, aby sa priemyselná výroba do roku 2020 podieľala na HDP minimálne 20 %, pričom do roku 2030 by sa mal tento podiel zvýšiť na 30 %; domnieva sa, že je to základný predpoklad pre účinné zlepšenie situácie v oblasti zamestnanosti v Európe;

4.  poznamenáva, že MSP v členských štátoch, ktoré nemajú verejné investičné banky, môžu byť v porovnaní s MSP v krajinách s fungujúcimi investičnými bankami vo verejnom vlastníctve v nevýhode, keďže posúdenie verejného záujmu nie je pre súkromné bankové inštitúcie prioritou;

5.  uvítal by inteligentné iniciatívy v oblasti zjednodušenia zamerané na zlepšenie procesov podávania žiadostí a posudzovania projektov ex ante, najmä v prípade mikrofinancovania; ďalej by uvítal opatrenia v oblasti zodpovednosti zamerané na finančných sprostredkovateľov, ktoré nadmerne nezaťažia MSP ani neúmerne nezvýšia náklady;

6.  trvá na tom, že je potrebné posilniť verejnú aj súkromnú podporu mladých ľudí, ktorá smeruje investície do vzdelávania a kvalifikácie, pomáha mladým ľuďom získať podnikateľské a finančné zručnosti a uspokojuje dopyt MSP po kvalifikovaných pracovníkoch; zdôrazňuje, že táto podpora by sa mala poskytovať na zakladanie podnikov aj na zlepšovanie fungovania a riadenia už existujúcich podnikov vrátane podnikov, ktoré vykonávajú alebo plánujú vykonávať svoju obchodnú činnosť za hranicami EÚ; tiež poznamenáva, že podnikateľky často čelia dodatočným prekážkam, a zdôrazňuje, že by sa malo urobiť viac pre uvoľnenie ich potenciálu v oblasti vytvárania pracovných miest a stimulovania hospodárskeho rastu; zdôrazňuje, že toto by Komisia mala vo svojich správach určených Parlamentu posudzovať ako meradlo úspechu či neúspechu, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli ďalšiu podporu podnikaniu žien, pretože ženy musia ešte stále prekonávať pri rozbehu a rozvoji podnikania výrazné rodové prekážky;

7.  zdôrazňuje, že pri prekonávaní migračnej a azylovej krízy je potrebné ďalšie úsilie a stimuly, najmä pre ženy a migrantov, aby sa mohli stať podnikateľmi a podporili tak vytváranie pracovných miest; konkrétne sa domnieva, že v rámci osobitných opatrení, ktoré sa prijímajú s cieľom pomôcť členským štátom v ich snahe o podporu usádzania a integrácie komunít migrantov, by zlepšenie a uľahčenie možností pre migrantov, ktorí požívajú medzinárodnú ochranu, na zakladanie mikropodnikov, sociálnych podnikov a MSP nad rámec poskytnutia prístupu na trh práce prispelo k presadzovaniu cieľov EÚ týkajúcich sa vyššej úrovne miestnej, regionálnej a národnej integrácie a územnej súdržnosti v EÚ;

8.  verí v obrovský potenciál, ktorý poskytuje jednotný digitálny trh v oblasti vytvárania pracovných miest, a domnieva sa, že politiky EÚ by mali reagovať na nové požiadavky trhu práce, ktoré vyvoláva digitalizácia priemyslu;

9.  upozorňuje na regionálne rozdiely a nerovnováhy, pokiaľ ide o prístup MSP k financovaniu z národných podporných bánk, programov financovaných z EÚ a ďalších súkromných a verejných inštitúcií financovania; žiada rovnaké podmienky pre všetky MSP – s osobitným zameraním na menej rozvinuté, chudobnejšie a vzdialenejšie alebo izolované regióny, ktoré čelia vážnym problémom vyľudňovania a/alebo rozptýlenia, a na krajiny podliehajúce finančným a hospodárskym obmedzeniam – pokiaľ ide o prístup k financovaniu z finančných nástrojov podporovaných EÚ s využitím sprostredkovateľov;

10.  vyzýva Komisiu, aby skôr, než začne plnohodnotnú diskusiu s Parlamentom o ďalšom finančnom rámci a politike súdržnosti na obdobie po roku 2020, vykonala kvantitatívne štúdie potrebné na zmeranie vplyvu politík a nástrojov na podporu MSP, čo by umožnilo vykonať prípravné práce pomocou monitorovania ich výsledkov a hodnotenia ich účinnosti v porovnaní s inými formami pomoci, ktoré sa nezameriavajú na podniky, ktoré nedosahujú určitú veľkosť;

11.  žiada EIB a Komisiu, aby Parlament informovali o konkrétnych opatreniach, ktoré sa doteraz prijali na podporu prístupu k financovaniu zo strany družstiev a podnikov sociálneho hospodárstva, ktoré môžu spolu s MSP zohrávať dôležitú úlohu pri vytváraní udržateľnejších a dôstojnejších pracovných miest;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili formy informovania a vzdelávania malých podnikov a podnikateľov o rôznych možnostiach európskeho financovania, ku ktorému môžu mať prístup, tak, aby mohli získať informácie o všetkých finančných nástrojoch, ktoré majú k dispozícii v rámci európskeho rozpočtu; požaduje čo najväčšie zjednodušenie dokumentov a procesov s cieľom uľahčiť prístup k týmto finančným nástrojom, ako aj väčšiu flexibilitu v tejto súvislosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

22

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Arthuis, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, José Manuel Fernandes, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Sophie Montel, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Urmas Paet, Paul Rübig, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Paul Tang, Daniele Viotti

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georgios Kyrtsos, Andrej Plenković, Ivan Štefanec, Nils Torvalds, Auke Zijlstra

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Rainer Wieland


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (25.5.2016)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o najlepšom spôsobe využitia potenciálu malých a stredných podnikov (MSP) vytvárať pracovné miesta

(2015/2320(INI))

Spravodajca: Andrey Novakov

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyzýva členské štáty, aby sa sústredili na podporu primeranej skladby zdrojov financovania z prostriedkov EÚ pre MSP, a to vrátane samostatnej zárobkovej činnosti, (subvencie, pôžičky, záruky, vlastný kapitál a mikrofinancie, v závislosti od lokality, odvetvia a fázy životného cyklu) so zreteľom na čoraz významnejšiu úlohu finančných nástrojov a súčinností medzi nástrojmi financovanými z rozpočtu EÚ prostredníctvom EFRR, prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a prostredníctvom programov v rámci priameho riadenia ako Horizont 2020, najmä nástroja pre MSP v rámci programu Horizont 2020, EaSI, COSME LIFE a Erasmus +; poznamenáva, že je dôležité analyzovať prostriedky lepšej implementácie týchto programov; navrhuje, že finančným nástrojom, používaným v súlade s cieľmi hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, by mohlo prospieť lepšie poskytovanie informácií a empirických dôkazov o ich dosahu; žiada Komisiu, aby predložila jasné usmernenia týkajúce sa okolností, za ktorých by sa mali granty, pôžičky alebo záruky použiť; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila využívanie nástroja pre MSP v členských štátoch a určila dôvody členských štátov, ktoré ich vedú k využívaniu alebo nevyužívaniu nástroja;

2.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sústredili úsilie na regióny s nízkou mierou využívania finančných nástrojov vrátane financovanie rozširovania pri prechode z kategórie začínajúcich podnikov do kategórie MSP vzhľadom na významnú úlohu finančných produktov v operačných programoch, EFSI a operáciách skupiny EIB; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali MSP v regiónoch, ktoré musia čeliť recesii, dlhodobej nezamestnanosti či utečeneckej kríze;

3.  vyzýva MSP (vrátane mikropodnikov), ako aj miestne a regionálne orgány, aby v plnej miere využili existujúce príležitosti kombinovať európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) s fondom EFSI, pričom zohľadnia, že ide o dva doplnkové nástroje; odporúča skombinovať EŠIF a EFSI v rámci tematických investičných platforiem pre viaceré krajiny a vyzýva Komisiu a skupinu EIB, aby zvýšili svoje úsilie o zriadenie týchto platforiem s cieľom podporiť produkty skupiny EIB a zlepšiť prístup MSP k financovaniu;

4.  nalieha na členské štáty a Komisiu, aby v rámci celostného prístupu k podpore MSP do roku 2017 výrazne pokročili pri ďalšom zjednodušovaní financovania EÚ so zreteľom na uplatňovanie, riadenie a monitorovanie/kontrolu projektov, najmä prostredníctvom zavedenia jednotného celoeurópskeho elektronického postupu verejného obstarávania, dokončenia e-súdržnosti, jednotného auditu založeného na zásade rizika, zníženia dátových a informačných požiadaviek a odstránenia nadmernej regulácie prostredníctvom rozsiahlej regulačnej optimalizácie; zdôrazňuje však, že je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi zjednodušením na jednej strane a odhaľovaním a prevenciou nezrovnalostí vrátane podvodu na druhej strane; žiada Komisiu, aby počas strednodobého preskúmania/revízie predložila návrhy legislatívnych zmien predpisov týkajúcich sa politiky súdržnosti s cieľom uľahčiť prístup k financovaniu pre MSP, a najmä pre začínajúce podniky, ktoré sa chcú rozšíriť; pripomína, že na základe výpočtov Komisie môžu z európskeho elektronického postupu verejného obstarávania, transparentnosti a obmedzení administratívnych výdavkov vyplynúť úspory vo výške až 50 miliárd EUR ročne;

5.  zdôrazňuje, že je dôležité splniť podmienky ex-ante súvisiace s iniciatívou „Small Business Act“ s cieľom pomôcť so zlepšovaním prostredia a administratívnych postupov v oblasti rozvoja podnikov a podnikania, ako aj s využívaním možností financovania MSP;

6.  zdôrazňuje, že mikroúvery, ktoré sa väčšinou zameriavajú na mikropodnikateľov a znevýhodnených ľudí, ktorí chcú začať samostatnú zárobkovú činnosť, majú kľúčový význam pri prekonávaní prekážok pri prístupe k tradičným bankovým službám;

7.  zdôrazňuje úlohu predvídavej právnej úpravy a zjednodušenia procesov v súvislosti s rýchlym vývojom v tomto sektore MSP, ktorý si vyžaduje mimoriadne vedomosti a vysokú mieru inovácií vrátane podnikov sociálneho hospodárstva a podnikateľského ducha založeného na spolupráci a so zreteľom na mestskú agendu EÚ a úlohu sieťových a zastrešujúcich štruktúr, akou je európske partnerstvo v oblasti inovácií;

8.  zdôrazňuje, že uľahčenie koncepcie trojitej špirály môže podporiť tvorbu rastu a pracovných miest pre MSP;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité zmenšiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorému čelia inovatívne MSP; vyjadruje presvedčenie, že Komisia musí klásť dôraz na uľahčenie príslušnej odbornej prípravy a vzdelávania, čo môže prispieť k odstráneniu nedostatku zručností v oblasti IKT, ktoré sú pre inovatívne MSP nevyhnutné;

10.  zdôrazňuje, že je dôležité povzbudzovať a podporovať združenia a podniky súkromného sektora, ktoré sú schopné poskytovať informácie o trhoch a normách, poradenstvo týkajúce sa stratégií a prístup k technológiám a inováciám v kombinácii s primeranými balíkmi financií na podporu nástrojov, akým je analýza hodnotového reťazca, ktoré podnikateľom umožnia zistiť, aké problémy a výzvy musia riešiť v rámci i mimo svojich hraníc a akých partnerov potrebujú na pomoc;

11.  konštatuje, že tematický cieľ 3 „posilnenie konkurencieschopnosti MSP“ viedol k tomu, že členské štáty zahrnuli do operačných programov dôraz na posilňovanie rastu a potenciálu tvorby pracovných miest pre MSP; zdôrazňuje, že ani neočakávané celoeurópske krízy v budúcnosti, ani hlavné iniciatívy by mali viesť k zníženiu záväzkov alebo platieb týkajúcich sa tematického cieľa 3 a príslušných nástrojov v rámci okruhu 1b všeobecného rozpočtu EÚ; uznáva, že MSP majú slabú kapitálovú pozíciu, a preto zdôrazňuje, že by sa v záujme zníženia rizík platobnej neschopnosti mali minimalizovať oneskorenia pri úhrade faktúr v rámci politiky súdržnosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preto ďalej zlepšovali tempo platieb pre MSP;

12.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v súvislosti s preskúmaním/revíziou VFR vzhľadom na rozhodujúcu úlohu programov COSME, Horizont 2020 a Erasmus pre mladých podnikateľov pre MSP na miestnej a regionálnej úrovni a významné účinky inovácie a zoskupovania ďalej podporovala tieto programy aj v období po roku 2020;

13.  vyjadruje presvedčenie, že financovanie a odborná príprava v oblasti podnikania (ktorá by mal byť súčasťou školských osnov) by sa mali považovať za neoddeliteľne prepojené, pokiaľ ide o zvyšovanie príjmov a tvorbu väčšieho počtu lepších pracovných miest, napríklad vrátane zelených pracovných miest, a to aj v súvislosti so zásadami obehového hospodárstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytovali ďalšiu podporu podnikaniu žien a mladých ľudí; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu MSP vo vidieckych oblastiach, najmä v regiónoch, ktoré zasiahla vyššia miera nezamestnanosti mladých ľudí či vyľudňovanie;

14.  povzbudzuje k tomu, aby sa ďalej investovalo do úsilia o využitie potenciálu MSP pri pretváraní environmentálnych výziev na obchodné príležitosti (zelený akčný plán pre MSP) a pri podpore prechodu na ekologické hospodárstvo; podporuje vytvorenie obchodných príležitostí prostredníctvom integrácie ekologických obchodných modelov a technológií šetrných k životnému prostrediu, ako aj prostredníctvom zeleného verejného obstarávania na všetkých úrovniach riadenia;

15.  vyzýva Komisiu, aby predložila harmonogram dôkladných diskusií s Parlamentom o budúcnosti kohéznej politiky, ktoré sa majú začať už v roku 2016, a zahrnula scenáre a prípravné práce na obdobie po roku 2020, čo regiónom a MSP poskytne dostatok času, aby sa pripravili;

16.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšie a aktívnejšie zapojenie MSP a organizácií MSP na všetkých úrovniach do prípravy stratégie na obdobie po roku 2020 zameranej na EŠIF; z tohto hľadiska vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi s prihliadnutím na ich rôzne regulačné prostredia pre MSP;

17.  žiada rýchlejšie a jednotné vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny a národných programov reforiem týkajúcich sa podnikateľského prostredia a rozmeru MSP v regiónoch EÚ s cieľom vyhnúť sa schematickému postoju k problémom, ktoré sú z miestneho hľadiska špecifické, a suboptimálnym investíciám z rozpočtu EÚ na regionálnej úrovni;

18.  zdôrazňuje, že výročná správa o európskych MSP 2014/2015 a ročný prieskum rastu na rok 2016 poukazujú na regionálne rozdiely v prostredí MSP a na iné nezrovnalosti, ktorými by sa mali účinne zaoberať členské štáty pred koncom programového obdobia, pričom by sa malo vyvinúť úsilie o zvýšenie internacionalizácie MSP odstránením necolných prekážok;

19.  vyzýva členské štáty s obmedzenou decentralizáciou riadenia fondov EÚ, aby administratívnu kapacitu určenú na technickú pomoc a miestne a regionálne systémy podpory pre MSP (aj pre mikropodniky) vrátane lepšieho prístupu k financovaniu a informačných riešení naklonili na stranu miestnych orgánov, pretože to umožní regionálne vyváženejšie výsledky a mieru čerpania, najmä v menej rozvinutých regiónoch.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

24.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Rosa D’Amato, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Andrew Lewer, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Jens Nilsson, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Stanislav Polčák, Julia Reid, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ivana Maletić, Miroslav Mikolášik, Sophie Montel, Dimitrios Papadimoulis, Tonino Picula, Maurice Ponga, Branislav Škripek, Davor Škrlec, Hannu Takkula, Damiano Zoffoli, Milan Zver


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

13.7.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

46

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Marian Harkin, Czesław Hoc, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Jan Keller, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Kostadinka Kuneva, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Javi López, Thomas Mann, Anthea McIntyre, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Marek Plura, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Deirdre Clune, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Zdzisław Krasnodębski, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Csaba Sógor, Neoklis Sylikiotis

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella De Monte


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

46

+

ALDE

ECR

EFDD

ENF

PPE

 

S&D

Verts/ALE

Enrique Calvet Chambon, Martina Dlabajová, Marian Harkin, Yana Toom, Renate Weber

Arne Gericke, Czesław Hoc, Zdzisław Krasnodębski, Anthea McIntyre, Ulrike Trebesius

Laura Agea, Daniela Aiuto, Tiziana Beghin

Mara Bizzotto

David Casa, Deirdre Clune, Danuta Jazłowiecka, Dieter-Lebrecht Koch, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jérôme Lavrilleux, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Csaba Sógor, Romana Tomc

Guillaume Balas, Brando Benifei, Ole Christensen, Isabella De Monte, Elena Gentile, Agnes Jongerius, Jan Keller, Javi López, Edouard Martin, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Marita Ulvskog

Jean Lambert, Terry Reintke, Tatjana Zdanoka

6

-

GUE/NGL

NI

Tania González Peñas, Kostadinka Kuneva, Patrick Le Hyaric, Paloma López Bermejo, Neoklis Sylikiotis

Lampros Fountoulis

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia