SPRÁVA o vzťahoch EÚ s Tuniskom v súčasnom regionálnom kontexte
26.7.2016 - (2015/2273(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Fabio Massimo Castaldo
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o vzťahoch EÚ s Tuniskom v súčasnom regionálnom kontexte
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 8 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie EÚ na parlamentných a prezidentských voľbách v Tunisku v roku 2014;
– so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva s názvom „Väznice v Tunisku, medzinárodné normy verzus realita“ z marca 2014 a na vyhlásenia predstaviteľov tuniského ministerstva spravodlivosti;
– so zreteľom na jednotný rámec podpory Európskej únie pre Tunisko na obdobie rokov 2014 – 2015, ktorého platnosť bola predĺžená do konca roku 2016 zmenou rozhodnutia C(2014)5160,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky[1],
– so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Preskúmanie európskej susedskej politiky (JOIN(2015)0050) z 18. novembra 2015,
– so zreteľom na podpísanie asociačnej dohody k programu Horizont 2020 Tuniskom 1. decembra 2015 v oblastiach výskumu a inovácií,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o začatí rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Tuniskom[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2016 o zavedení núdzových autonómnych obchodných opatrení pre Tuniskú republiku[3],
– so zreteľom na nadobudnutie účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/580 o zavedení núdzových autonómnych obchodných opatrení pre Tuniskú republiku[4]19. apríla 2016,
– so zreteľom na odporúčania Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Tunisko zo 17. marca 2015 týkajúce sa vykonávania akčného plánu EÚ a Tuniska (2013 – 2017) a so zreteľom na spoločné vyhlásenie Asociačnej rady EÚ – Tunisko z 18. apríla 2016,
– so zreteľom na plán strategického rozvoja Tuniska na obdobie rokov 2016 – 2020,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0249/2016),
A. keďže Tunisko je v rámci európskej susedskej politiky jednou z prioritných krajín EÚ;
B. keďže pokojný proces prechodu k demokracii v Tunisku je úspešným vzorom v arabskom svete a jeho konsolidácia je mimoriadne dôležitá pre stabilitu celého regiónu ako priamy dôsledok pre bezpečnosť Európy;
C. keďže Nobelova cena za mier bola v roku 2015 udelená Tuniskému kvartetu národného dialógu za „presvedčivý príspevok k budovaniu pluralitnej demokracie v Tunisku“;
D. keďže Tunisko v súčasnosti čelí zložitej socioekonomickej situácii, ale aj výzvam v oblasti bezpečnosti, ktoré zväčša vyplývajú zo situácie v Líbyi; keďže cestovný ruch, ktorý predstavuje kľúčový prvok tuniského hospodárstva, je vážne ohrozený týmito okolnosťami a teroristickými útokmi, ktoré sú zamerané na túto krajinu;
E. keďže tuniské hospodárstvo je vo veľkej miere závislé od zahraničných investícií, cestovného ruchu a vývozu produktov do EÚ, a keďže hospodárstvo môže prekvitať len vtedy, ak sa môže demokracia ďalej rozvíjať;
F. keďže nedostatok pracovných miest a príležitostí bol jedným z hlavných dôvodov veľkých ľudových demonštrácií v roku 2011 a keďže ľudia stále každodenne zažívajú mnohé problémy v dôsledku vysokej nezamestnanosti mladých ľudí;
G. keďže treba rozvinúť skutočné partnerstvo, v ktorom sa budú zohľadňovať záujmy obyvateľov oboch brehov Stredozemného mora, a to najmä znižovanie sociálnych a regionálnych nerovností v Tunisku;
H. keďže EÚ by mohla po ukončení režimu Bena Aliho a pri konsolidácii demokratického procesu zlepšiť svoj politický dialóg s Tuniskom, a to lepším zohľadnením záujmov a priorít tohto dôležitého partnera ako spôsob dosiahnutia cieľa stability;
I. keďže EÚ a jej členské štáty musia byť aj naďalej odhodlaní pracovať s ľudom Tuniska a jeho vládou s cieľom presadzovať spoločné záujmy vrátane obchodu, investícií, cestovného ruchu, kultúry a bezpečnosti;
J. keďže sa v súvislosti s organizáciou podvýborov zaviedol trojstranný dialóg medzi orgánmi, subjektmi občianskej spoločnosti a zástupcami EÚ v Tunisku;
K. keďže sloboda tlače a sloboda publikovania sú nevyhnutnými prvkami otvorenej, slobodnej a demokratickej spoločnosti;
L. keďže Tunisko zohrávalo dôležitú úlohu pri uľahčovaní uzavretia dohody medzi stranami konfliktu v Líbyi;
M. keďže nestabilita v Líbyi a jej presahovanie predstavuje závažnú hrozbu pre stabilitu Tuniska a celého regiónu; keďže Tunisko v súčasnosti poskytuje útočisko viac ako jednému miliónu vysídlených Líbyjčanov, ktorí utiekli pred nestabilitou a násilím v Líbyi, čo vytvára nápor na vnútornú situáciu a infraštruktúru v krajine a vysídlené osoby núti využívať bývalé utečenecké tábory ako tábor Šúša, v ktorom sa neposkytujú ani základné služby;
N. keďže Tunisko zažilo v posledných rokoch niekoľko teroristických útokov; keďže Tunisko je kľúčovým partnerom EÚ v boji proti terorizmu;
O. keďže alarmujúco vysoký počet mladých Tunisanov je najímaný IŠ/skupinou Dá’iš a keďže beznádejnosť a hospodárska stagnácia prispievajú k tomu, že sa mladí ľudia stávajú čoraz zraniteľnejšími voči lákadlám extrémistických organizácií;
1. obnovuje svoj záväzok voči tuniskému ľudu a proces politickej transformácie, ktorý sa začal v roku 2011; zdôrazňuje výzvy a hrozby, ktorým táto krajina čelí pri konsolidácii svojho demokratického procesu, pri vykonávaní reforiem potrebných na dosiahnutie sociálnej a hospodárskej prosperity, a pri zaistení svojej bezpečnosti; nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby zmobilizovali a lepšie koordinovali značné technické a finančné zdroje s cieľom poskytnúť konkrétnu podporu Tunisku; zdôrazňuje, že bez opatrení na zlepšenie absorpčnej schopnosti Tuniska, jeho stability, demokracie, dobrej správy vecí verejných, boja proti korupcii, hospodárskeho rozvoja a zamestnanosti v regióne budú ohrozené akékoľvek vyhliadky na budúce reformy; preto žiada vytvoriť skutočné hlboké a komplexné partnerstvo medzi EÚ a Tuniskom;
2. vyzýva zúčastnené strany partnerstva z Deauville, aby si splnili svoje záväzky; domnieva sa, že situácia v Tunisku odôvodňuje zavedenie skutočného „Marshallovho plánu“ s primeraným financovaním na podporu konsolidácie demokratizačného procesu, ako aj zvýšenie investícií a rozvoja vo všetkých odvetviach hospodárskeho a spoločenského života krajiny, najmä tvorby pracovných miest a zachovania kvalitných verejných služieb dostupných pre všetkých; žiada tiež, aby sa upevnilo úsilie o podporu občianskej spoločnosti; vyjadruje obavy v súvislosti so súčasnými socioekonomickými a rozpočtovými problémami spojenými s nestabilitou prechodného obdobia a nevyhnutnosťou Tuniska uskutočniť primerané reformy zamerané na podporu zamestnanosti a rozvoj udržateľného a inkluzívneho rastu; v dôsledku toho považuje za nevyhnutné, aby rozpočtové orgány rozhodne posilnili zdroje nástroja európskeho susedstva vyčlenené pre Tunisko;
3. potvrdzuje, že historický vývoj Tuniska k demokracii si aj napriek mimoriadnej sociálnej a hospodárskej situácii vyžaduje aj oveľa ambicióznejšie partnerstvo EÚ – Tuniska nad rámec konvenčných opatrení;
4. vyzdvihuje dobrú spoluprácu medzi Tuniskom a jeho susedmi, ktorej dôkazom je podpísanie preferenčnej obchodnej dohody a vytvorenie miestnych cezhraničných výborov s Alžírskom, ktoré sú zamerané na podporu miestneho rozvoja, prepojenie hospodárstva Tuniska s hospodárstvom Líbye, a solidarita obyvateľov Tuniska s osobami vysídlenými z Líbye; v tejto súvislosti víta pokrok v procese zmierovania v Líbyi;
5. pripomína, že dodržiavanie ľudských práv je dôležité pri vykonávaní revidovanej európskej susedskej politiky; požaduje vypracovanie mechanizmov monitorovania dodržiavania základných slobôd, rodovej rovnosti a ostatných aspektov ľudských práv s plnou účasťou občianskej spoločnosti;
6. zdôrazňuje, že obnovenie politického procesu integrácie v rámci Zväzu arabského Maghrebu by bolo mohlo byť vhodnou príležitosťou na zaistenie bezpečnosti a posilnenie spolupráce v celom regióne;
I - Politické reformy a inštitúcie
7. vyjadruje podporu procesu demokratizácie a upozorňuje na potrebu sociálnych a hospodárskych reforiem v Tunisku; zdôrazňuje, že náročná úloha posilnenia stability v nestabilnom regionálnom kontexte si vyžaduje podporu Zhromaždenia ľudových zástupcov (PRA) a zároveň prehlbovanie demokracie; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom prostriedkov PRA, čo oslabuje jeho legislatívnu úlohu a spomaľuje vypracúvanie naliehavo potrebných nových právnych predpisov a reformný proces; podporuje PRA v úsilí o posilnenie svojich kapacít, a to aj náborom pracovníkov; podporuje preskúmanie potrieb PRA; žiada, aby útvary Európskeho parlamentu posilnili činnosti podpory budovania kapacít poskytované PRA; odporúča, aby Parlament vo svojich priestoroch usporiadal stretnutie na najvyššej politickej úrovni, napríklad s názvom Týždeň Tuniska, s cieľom podporiť parlamentnú spoluprácu;
8. víta zriadenie spoločného parlamentného výboru EÚ – Tunisko, ktorý bude zohrávať dôležitú úlohu a umožní poslancom Európskeho parlamentu a tuniským poslancom pravidelne sa stretávať v rámci nástroja zameraného na rozvoj štruktúrovaného politického dialógu o demokracii, ľudských právach, právnom štáte a akejkoľvek téme spoločného záujmu; zdôrazňuje, že v rámci začatia obchodných rokovaní je dôležitou úlohou spoločného parlamentného výboru EÚ - Tunisko zabezpečiť účinné monitorovanie prebiehajúcich rokovaní; požaduje začatie konkrétnych iniciatív na podporu PRA s ostatnými výbormi Európskeho parlamentu, napríklad Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (na podporu v oblasti záležitostí spravodlivosti a vnútorných vecí, právnych predpisov v oblasti migrácie a opatrení týkajúcich sa policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane terorizmu);
9. víta trojstranný dialóg v Tunisku; žiada, aby sa v ňom pokračovalo a aby sa rozšíril na všetky aspekty dvojstranných vzťahov EÚ – Tunisko a aby sa najmä zaistilo zapojenie občianskej spoločnosti do vykonávania revízie európskej susedskej politiky a do rokovacieho procesu o prioritách EÚ – Tunisko;
10. konštatuje, že reforma verejnej správy je jednou z najnáročnejších reforiem, ktoré musí Tunisko vykonať; víta úmysel tuniskej vlády použiť nové metódy na urýchlenie hlavných prioritných politík; je presvedčený, že partnerstvo medzi európskou a tuniskou administratívou pozitívne prispieva k reforme verejnej správy; podporuje používanie riešení založených na IT pri zavádzaní a rozvoji elektronického štátu a elektronickej verejnej správy;
11. víta dodržiavanie medzinárodných noriem týkajúcich sa slobody združovania zo strany Tuniska, vďaka čomu táto krajina zohráva vedúcu úlohu pri posilňovaní nezávislej občianskej spoločnosti v arabskom svete; požaduje posilnenie technickej podpory a podpory budovania kapacít pre organizácie občianskej spoločnosti, politické strany a odborové organizácie, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v Tunisku a majú zásadný význam v súvislosti s prechodom k demokracii a celkovým rozvojom, vyvodzovaním zodpovednosti voči vláde a monitorovaním dodržiavania ľudských práv vrátane ochrany žien a detí, rodovej rovnosti a ochrany všetkých obetí prenasledovania a diskriminácie; víta osobitné programy financované EÚ v tejto oblasti, ako je napríklad projekt podporujúci občiansku spoločnosť (PASC) a dohoda medzi Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Tuniským kvartetom s cieľom posilniť väzby medzi tuniskými a európskymi občianskymi spoločnosťami; podporuje dialóg a spoluprácu medzi občianskou spoločnosťou a verejnými orgánmi pri identifikácii miestnych priorít rozvoja vrátane miestnych investícií; požaduje presadzovanie občianskeho vzdelávania a účasti občanov na rozvoji demokracie;
12. zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať kultúru občianstva a požaduje vytvorenie vhodného prostredia s potrebnými štruktúrami pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré by sa mali zapojiť do rozhodovacieho procesu;
13. považuje za nevyhnutné, aby Komisia a ESVČ poskytli potrebnú podporu v súvislosti s miestnymi voľbami (naplánovanými na október 2016) a pozorovateľskou misiou a volebnou pomocou EÚ a EP, ak o to tuniská vláda požiada, ako to už bolo v prípade parlamentných a prezidentských volieb v roku 2014; v tejto súvislosti žiada posilnenie podpory pre obce v rámci Európsko-stredomorského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM), ako aj podporou partnerských projektov v spolupráci s členskými štátmi;
14. žiada o podporu rodovo vyvážených politík, a to aj reformou kódexu osobného postavenia s cieľom zrušiť diskriminačné právne predpisy proti ženám, ako sú napr. otázky týkajúce sa dedičských a manželských práv, a väčšie zapojenie žien do verejného života a súkromného sektora, ako sa stanovuje v článku 46 tuniskej ústavy; okrem toho podporuje rozvoj programov mentorstva pre nové ženské vedúce predstaviteľky s potenciálom podporovať ich prístup k pozíciám s rozhodovacou právomocou; odporúča zrušenie všeobecnej deklarácie Tuniska o Dohovore o odstránení diskriminácie žien;
15. požaduje začlenenie mladých ľudí do politického života, najmä pokiaľ ide o podporu účasti mladých ľudí na miestnych voľbách; v tejto súvislosti víta programy financované z EÚ zamerané na zvyšovanie povedomia/občiansku výchovu mladých ľudí; víta legislatívne predpisy týkajúce sa zastúpenia mladých ľudí v miestnych a regionálnych voľbách; domnieva sa, že komunálne voľby v roku 2016 sú príležitosťou, ako podporiť mladých ľudí, aby sa znovu aktívne zapojili do procesu politickej transformácie;
16. víta právne predpisy o spravodlivosti v prechodnom období; pripomína veľké nádeje tuniského ľudu, pokiaľ ide o proces transformácie; vyjadruje poľutovanie nad značnou polarizáciou výboru pre pravdu a dôstojnosť; poznamenáva, že národné zmierenie a rast by nemali byť protichodnými prioritami;
17. žiada Komisiu a ESVČ, aby pokračovali v podpore tuniských reforiem súdnictva a právneho štátu so zreteľom na hodnoty zakotvené v ústave Tuniska, a to aj prostredníctvom technickej a finančnej podpory prebiehajúceho zriaďovania Najvyššej súdnej rady a Ústavného súdu; víta program EÚ týkajúci sa reformy súdnictva (PARJI), prijatý v roku 2011, ako aj program PARJ2 prijatý v roku 2014 a financovaný len vo výške 15 miliónov EUR;
18. vyzýva vládu, aby bezodkladne prijala opatrenia, ktorým sa zakáže používanie mučenia; vyzýva Tunisko, aby zrušilo trest smrti; vyjadruje obavy, pokiaľ ide o opakované prípady týrania tuniskými orgánmi maloletých podozrivých z toho, že sa chceli pripojiť k teroristickým organizáciám;
19. vyzýva Tunisko, aby bezodkladne zreformovalo právny predpis o výnimočnom stave z roku 1978, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje mimo rámca základných ustanovení Ústavy;
20. vyjadruje obavy z preplnených tuniských väzníc, v ktorých sú zlé sanitárne podmienky a nedostatok potravín, a z ich vplyvu na základné práva väzňov; víta tunisko-európsky projekt reformy tuniských väzenských inštitúcií, ktorého cieľom je posilniť systém alternatívnych trestov namiesto uväznenia v prípade menej závažných trestných činov;
21. žiada reformu trestného zákonníka, a najmä zrušenie článku 230, ktorý postihuje homosexualitu odňatím slobody na tri roky a je v rozpore s ústavnými zásadami zákazu diskriminácie a ochrany súkromia; víta nový zákon, ktorý nahrádza zákon 1992-52 o drogách a ktorý uprednostňuje prevenciu namiesto odrádzajúcich opatrení a stanovuje alternatívne tresty, ktoré sú zamerané na liečenie a opätovné zaradenie užívateľov drog do spoločnosti ako vhodný krok na zosúladenie tuniských právnych predpisov s medzinárodnými normami;
22. žiada prehĺbenie decentralizácie a posilnenie regiónov prostredníctvom ďalších miestnych samospráv; podporuje partnerstvá s členskými štátmi EÚ, ktoré nabádajú na decentralizovaný prístup (napr. odborná príprava, budovanie kapacít v tejto oblasti), ako aj na projekty decentralizovanej spolupráce vedené orgánmi členských štátov, ktoré prispievajú k rozvoju tuniskej regionálnej a miestnej správy, ako aj partnerstvá a výmeny najlepších postupov s mestami a miestnymi komunitami z EÚ; vyzýva na zvýšenie podpory EÚ určenej občianskej spoločnosti v regiónoch, ktorá nadviaže na úspešné existujúce iniciatívy;
23. vyjadruje znepokojenie nad tým, že došlo len k malému pokroku, pokiaľ ide o revíziu trestného poriadku a trestného zákonníka s cieľom podporiť slobodu prejavu; je znepokojený tým, že niekoľko občanov bolo stíhaných a uväznených za údajné ohováranie, urážanie štátnych predstaviteľov v rapových piesňach alebo poškodzovanie morálky vrátane žurnalistov a blogerov za vyjadrovanie svojich názorov; víta skutočnosť, že sa Tunisko pridalo k iniciatíve Freedom Online Coalition a vyzýva k aktívnejšej účasti;
24. opäť potvrdzuje, že sloboda tlače a médií, sloboda prejavu na internete vrátane blogerov a mimo internetu, ako aj sloboda združovania sú základnými prvkami a nevyhnutnými piliermi demokracie a otvorenej a pluralistickej spoločnosti; nabáda na to, aby najlepšie postupy v mediálnej oblasti skutočne zohľadňovali zásady investigatívnej a pluralistickej žurnalistiky; uznáva prínos necenzurovaného prístupu na internet a digitálnych a sociálnych médií; víta dynamické a otvorené internetové mediálne prostredie Tuniska, avšak vyzýva tuniské orgány, aby ďalej investovali do základnej technologickej infraštruktúry a podporovali digitálnu prepojenosť a gramotnosť, najmä v najchudobnejších oblastiach krajiny; víta prijatie nového právneho predpisu o informáciách v marci 2016 s cieľom účinne chrániť právo na slobodný prístup k informáciám v Tunisku vrátane práv oznamovateľov; víta, že vysoký orgán pre audiovizuálnu komunikáciu (HAICA) a jeho nástupca, audio-vizuálna komisia pre komunikáciu (ACA), bude využívať podporu EÚ v kontexte prebiehajúceho programu na podporu reformy médií vo výške 10 miliónov EUR;
25. vyzýva Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, aby Tunisku udelilo štatút partnera pre demokraciu, čo bude dôležitý krok ku konsolidácii parlamentnej demokracie a právneho štátu v Tunisku;
II – Hospodársky a sociálny rozvoj
26. víta návrh Komisie na makrofinančnú pomoc vo výške 500 miliónov EUR a jej urýchlené schválenie v Rade a v Parlamente;
27. berie na vedomie začiatok rokovaní o ambicióznej dohode o voľnom obchode medzi (DCFTA) EÚ a Tuniskom; pripomína, že EÚ musí viesť tieto rokovania spolu s prispôsobenou technickou a finančnou pomocou; zdôrazňuje, že hoci cieľom tejto dohody je zlepšiť prístup na trh a investičné prostredie, vyznačuje sa nielen jednoduchými obchodnými prvkami a musí prispieť k rozšíreniu európskych noriem v oblasti životného prostredia, ochrany spotrebiteľov a pracovných práv v Tunisku, posilniť jeho stabilitu, skonsolidovať jeho demokratický systém a podporiť jeho hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby počas rokovaní uplatňovala progresívny prístup a zabezpečila, že táto dohoda bude vzájomne prínosná, pričom sa riadne zohľadnia výrazné hospodárske rozdiely medzi oboma stranami; pripomína svoje odporúčania Komisii a tuniskej vláde vykonávať jasný a podrobný proces na zapojenie tuniskej a európskej občianskej spoločnosti do všetkých rokovaní o DCFTA; požaduje, aby bol proces konzultácií otvorený a transparentný a aby sa viac zohľadňovala rozmanitosť tuniskej občianskej spoločnosti, pričom by sa mali využívať osvedčené postupy použité pri podobných rokovaniach;
28. berie na vedomie prijatie núdzových autonómnych obchodných opatrení pre Tunisko ako konkrétny krok na podporu tuniského hospodárstva a ako stimul reformám; požaduje zvýšenie pomoci EÚ Tunisku prostredníctvom nástroja európskeho susedstva (ENI), ako aj koordináciu medzinárodnej pomoci pre Tunisko, aby táto krajina mohla v plnej miere využívať pomoc EÚ a vytvárať pracovné miesta, najmä pre mladých absolventov; nabáda na vytváranie partnerstiev s inými zainteresovanými globálnymi a regionálnymi darcovskými krajinami a organizáciami, a najmä na prijímanie opatrení na znižovanie regionálnych rozdielov a podporu odbornej prípravy a investícií do poľnohospodárstva, berúc do úvahy osobitosti miestneho poľnohospodárstva, IT, sociálneho hospodárstva, výrobného sektora a MSP, čo by výrazne podporilo zamestnanosť; konštatuje, že na odvetvie cestovného ruchu mali výrazný dosah teroristické útoky, a vzhľadom na opatrenia odvtedy zavedené tuniskými orgánmi vyzýva členské štáty, ktoré tak doteraz neurobili, aby bezpečnostnú situáciu čo najskôr prehodnotili, aby sa tuniský sektor cestovného ruchu mohol zotaviť;
29. žiada EÚ, aby do procesu identifikácie priorít na financovanie pri hodnotení ENI v polovici trvania začlenila občiansku spoločnosť, miestne orgány a ďalšie dôležité subjekty;
30. zdôrazňuje, že sa treba zamerať na nezamestnanosť, najmä mladých vysokoškolských absolventov, začať rozsiahle reformy na podporu rastu, kvalitného vzdelávania a zamestnanosti (napr. uvoľnením menových obmedzení, uľahčením prístupu k mikroúverom, reformou pracovného práva, rozvojom programov odbornej prípravy zodpovedajúcich potrebám pracovného trhu a zjednodušením administratívnych postupov) a diverzifikácie tuniského hospodárstva; vyzýva všetky strany, aby pokračovali v dobrej spolupráci a sústredili sa na reformy s cieľom zabezpečiť na celom území krajiny hospodársky rozvoj v prospech všetkých obyvateľov vrátane menej rozvinutých a chudobných vnútrozemských regiónov, ktoré potrebujú dlhodobý plán rozvoja; vyzýva tuniské orgány, aby privítali iniciatívy, v ktorých občania preukazujú odhodlanie zlepšovať politický dialóg alebo technologické inovácie; zdôrazňuje potrebu medzinárodnej podpory týchto občianskych iniciatív;
31. víta iniciatívu strategického rozvoja Tuniska na obdobie rokov 2016 – 2020 a žiada jej urýchlené vykonanie vrátane prijatia regulačných rámcov zameraných na uľahčenie využívania európskej podpory, ako aj podpory všetkých medzinárodných finančných inštitúcií; víta prijatie nového zákona o investíciách, ktorý by mal priniesť stabilitu regulačného prostredia a uľahčiť investície, ako aj daňové reformy; žiada modernizáciu verejnej správy, ktorá by mala fungovať účinne a transparentne, čím by sa výrazne uľahčilo vykonávanie projektov a zlepšilo by sa využívanie finančných prostriedkov;
32. podporuje úsilie tuniskej vlády modernizovať a liberalizovať hospodárstvo s cieľom uspokojovať nový domáci, regionálny a globálny dopyt, a je presvedčený, že silné a diverzifikované hospodárstvo Tuniska bude vytvárať pracovné miesta, príležitosti a prosperitu a umožní krajine dosiahnuť širšie politické a sociálne ambície;
33. pripomína strategický význam poľnohospodárstva v Tunisku a v tejto súvislosti víta opatrenia plánované v rozpočte Tuniska na rok 2016 vrátane zrušenia dlhov poľnohospodárov a vnútroštátnych konzultácií týkajúcich sa poľnohospodárskeho sektora; považuje za nevyhnutné, aby bola do týchto vnútroštátnych konzultácií zapojená občianska spoločnosť a čo najširší počet subjektov vrátane malých poľnohospodárov z juhu krajiny, ako aj mladých poľnohospodárov; domnieva sa, že poľnohospodárstvo si vyžaduje dôkladnú reformu a sériu naliehavých praktických opatrení, napríklad rozvoj kapacít zariadení na odsoľovanie, aby sa vyriešil problém nedostatku vody, ako aj ďalšie problémy súvisiace so zmenou klímy; vyzýva tuniské orgány, aby zakázali používanie všetkých pesticídov, ktoré sú už v EÚ zakázané;
34. žiada EÚ, aby zvýšila úsilie proti dezertifikácii v Tunisku; poznamenáva, že obyvatelia Tuniska sa stretávajú so závažným nedostatkom vody; žiada Tunisko, aby podporovalo udržateľné poľnohospodárstvo a stravovacie návyky; odporúča pozemkovú reformu s cieľom podnietiť poľnohospodárov k tomu, aby chránili lesy a rieky; pripomína, že trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu na pobreží Tuniska si vyžaduje značné zníženie hustoty hotelov v záujme racionalizácie investícií a riadenia pobrežných pozemkov;
35. víta projekt s názvom Mobilita mládeže, potravinová bezpečnosť a znižovanie vidieckej chudoby, ktorý vykonáva agentúra APIA (Agentúra na podporu poľnohospodárskych investícií) a ktorého cieľom je bojovať proti nezamestnanosti mládeže poskytovaním alternatív vo vidieckych oblastiach; žiada členské štáty, aby podporovali opatrenia EÚ tým, že budú s tuniskými orgánmi, organizáciami občianskej spoločnosti a súkromným sektorom spolupracovať na sektorových a tematických projektoch, ktoré by mohli mať priamy a pozitívny vplyv na tuniskú spoločnosť;
36. víta programy vypracované sekretariátom Únie pre Stredozemie, ako je napríklad Med4jobs na riešenie zamestnateľnosti mladých ľudí v Stredozemí; vyzýva členské štáty Únie pre Stredozemie, aby svojmu generálnemu sekretariátu nariadili, aby sa zameral na hospodársky a sociálny rozvoj Tuniska na podporu upevnenia procesu transformácie;
37. žiada posilnenie boja proti korupcii, najmä v súvislosti s bujnením tieňovej ekonomiky, s cieľom dospieť k efektívnejšiemu a transparentnejšiemu rozhodovaciemu procesu a vytvoriť lepšie prostredie pre investície a podnikanie; víta vytvorenie Tuniskej agentúry boja proti korupcii, ale vyjadruje poľutovanie nad jej nízkym rozpočtom; nalieha na tuniské orgány, aby posilnili jej kapacitu a efektívnosť a poskytli jej všetku potrebnú finančnú a logistickú podporu s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie verejnej správy a zákonnosť verejného obstarávania; vyzýva tuniské orgány, aby zabezpečili väčšiu viditeľnosť svojich opatrení proti korupcii;
38. požaduje urýchlené zriadenie Národnej rady pre sociálny dialóg, o ktorej sa rozhodlo v roku 2013;
39. vyjadruje znepokojenie nad tým, že Tunisku sa nedarí vymáhať aktíva, a to najmä z dôvodu zdĺhavých a ťažkopádnych procesov súvisiacich s konfiškáciou a repatriáciou majetku; žiada poskytnutie konkrétnej technickej kapacitnej podpory s cieľom pomôcť Tunisku viesť vyšetrovania a zbierať spravodajské informácie a dôkazy potrebné na to, aby sa mohli prípady vymáhania aktív vyriešiť súdnou cestou;
40. vyzýva členské štáty, aby prejavili podporu a politickú vôľu s cieľom urýchliť vymáhanie zmrazených tuniských aktív; víta rozhodnutie Rady z 28. januára 2016 predĺžiť zmrazenie aktív 48 osôb o jeden rok;
41. požaduje podporu rýchlejšieho a bezpečnejšieho prevodu prostriedkov a investičného potenciálu – najmä pokiaľ ide o miestny a regionálny rozvoj – občanov Tuniska a Severnej Afriky, ktorí už majú pobyt v EÚ;
42. vyjadruje znepokojenie nad udržateľnosťou tuniského dlhu a požaduje posúdenie možných spôsobov dosiahnutia jeho udržateľnosti, a to najmä so zreteľom na hospodársku situáciu krajiny; žiada o konverziu tuniského dlhu na investičné projekty, najmä v oblasti výstavby strategickej infraštruktúry a znižovania regionálnych rozdielov, a víta iniciatívy v tejto oblasti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili počet týchto druhov projektov; žiada členské štáty EÚ, aby preskúmali spôsoby zabezpečenia preferenčného harmonogramu splácania dlhu Tuniska a diverzifikáciu zložiek dlhu;
43. víta projekty EÚ v oblasti tvorby pracovných miest a odbornej prípravy ako IRADA; odporúča poskytovať dodatočnú pomoc MSP z finančných prostriedkov Európskej susedskej politiky (ESP); upozorňuje, že MSP sú kľúčové z hľadiska hospodárskeho rastu Tuniska, a preto by mali mať nárok na podporu z EÚ; podporuje rozvoj programov pre začínajúce podniky osobitne zamerané na ženy a mladých ľudí najmä v záujme rozvoja odbornej prípravy v oblasti riadenia podnikov a prístupu k finančnej podpore s cieľom posilniť sektor MSP; odporúča, aby Tunisko čo najskôr prijalo príslušné opatrenia, aby mohlo v plnej miere využívať program EÚ COSME (Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP); nabáda na poskytovanie súkromných úverov MSP, a to posilnením schopnosti sektora úverových záruk a vykonaním reformy podkapitalizovaného bankového sektora; víta nedávny program partnerstva pre Centrálnu banku Tuniska zameraný na podporu modernizácie bankového sektora;
44. odporúča, aby sa pri riešení otázok regionálneho rozvoja v Tunisku a znižovaní regionálnych rozdielov využívali odborné znalosti EÚ v oblasti regionálnych fondov a znižovania rozdielov medzi regiónmi; žiada o podporu medzinárodných partnerov a inštitúcií, ktoré poskytujú finančné prostriedky, pri zlepšovaní a rozširovaní vnútroštátnej infraštruktúry (napr. diaľnic, železníc, prístavov, letísk a telekomunikačných sietí) v záujme lepšej integrácie vidieckych a vnútrozemských centier;
45. nabáda na začlenenie nástroja európskeho susedstva do celoeurópskych iniciatív Európskej únie, napríklad energetickej únie; zároveň nabáda na zintenzívnenie severoafrickej regionálnej spolupráce v konkrétnych otázkach, ako je napríklad zalesňovanie a hospodárenie s vodami, ako aj na prehĺbenie sociálno-hospodárskej integrácie s cieľom zvýšiť v Severnej Afrike objem obchodovania; pripomína, že Únia pre Stredozemie podporuje rozvoj konkrétnych projektov v regióne a v tejto súvislosti musí byť zapojená do projektov vedených Európskou úniou v Tunisku;
46. žiada, aby sa spolupráca EÚ viac zamerala na ekologické hospodárstvo a udržateľný rozvoj a aby sa zvýšilo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj zlepšilo spracovanie vody a odpadu, najmä vzhľadom na veľký potenciál Tuniska v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie; víta projekty, akým je napríklad odstraňovanie znečistenia jazera Bizerte, ktorý podporila Únia pre Stredozemie, rastlinné strechy Ghar el Melh alebo ekologický odpad používaný na spotrebu v Beja;
47. víta integráciu euro-stredozemských trhov s elektrickou energiou ako dôležitý prvok spolupráce v oblasti energetiky s južnými susedmi; domnieva sa, že projekt Európskeho inštitútu pre Stredozemie (EIMed) by umožnil dvojsmerný obchod s elektrickou energiou medzi severom a juhom Stredozemia, čím by sa vytvorili výhody pre všetkých partnerov z hľadiska bezpečnosti, stability a dostupnosti dodávok elektrickej energie;
III – Bezpečnosť a obrana
48. vyjadruje hlboké znepokojenie nad bezprostredným presahovaním bezpečnostných rizík v Tunisku, okrem iného v dôsledku nestability v Líbyi; berie na vedomie výstavbu múru na časti hraníc s Líbyou; vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom zahraničných bojovníkov z Tuniska, ktorí sa pridávajú k skupine Dá’iš a k ďalším teroristickým skupinám; zdôrazňuje, že boj proti pašovaniu zbraní je dôležitou súčasťou boja proti terorizmu; zdôrazňuje potrebu reformy spravodajských služieb krajiny pri dodržiavaní zásad právneho štátu a dohovorov v oblasti ľudských práv;
49. vyjadruje znepokojenie nad teroristickými útokmi v hraničnom meste Ben Guerdane hneď po bombovom útoku v Sabrathe, z čoho vyplýva, že tunisko-líbyjská hranica je stále veľmi priepustná; vyjadruje obavy nad situáciou v Líbyi a vyzýva všetky strany v Líbyi, aby konštruktívne spolupracovali s vládou národnej jednoty (GNA); zdôrazňuje, že EÚ je pripravená poskytnúť bezpečnostnú podporu na žiadosť GNA a že je potrebné znovu zabezpečiť koordináciu bezpečnosti medzi Tuniskom a Líbyou; navrhuje, aby sa v rámci partnerstva s tuniskými orgánmi posúdila možnosť zriadiť v Tunisku pomocnú hraničnú misiu EÚ;
50. uznáva, že chudoba a sociálne vylúčenie patria k hlavným príčinám radikalizácie; požaduje účinnejšie sociálne začlenenie mladých ľudí s cieľom umožniť im nájsť si stabilné zamestnanie a zabrániť tomu, aby boli cieľom náboru nových bojovníkov teroristickými organizáciami; odporúča využívať odborné znalosti získané z iniciatívy medzinárodných organizácií, napríklad organizácie Hidája, s cieľom rozvíjať miestne a regionálne stratégie na boj proti násilnému extrémizmu; žiada zvyšovanie informovanosti o týchto existujúcich sieťach alebo podobných iniciatívach v Tunisku;
51. vyzýva tuniskú vládu, aby vypracovala stratégiu na zaobchádzanie s navrátenými zahraničnými bojovníkmi, a to napríklad prepojením represívnych a preventívnych opatrení s programami zameranými na potláčanie radikalizácie a programami rehabilitácie, aby tak dostali možnosť opätovne sa začleniť do spoločnosti, čím sa znížia budúce riziká; požaduje komplexnejšiu stratégiu na predchádzanie radikalizácie vo väzeniach a zariadeniach určených na zaistenie; požaduje, aby sa úsilie zameralo na lepšie vzdelanie, ako aj na boj proti radikalizácii mladých ľudí;
52. uznáva, že terorizmus je spoločná výzva, ktorá si vyžaduje spoločnú odpoveď, a že spolupráca medzi EÚ a Tuniskom v oblasti bezpečnosti a boja proti terorizmu sa nedávno zintenzívnila, a to najmä so zavedením ambiciózneho programu na podporu reformy sektora bezpečnosti;
53. podporuje mierový proces politického zmierovania v Líbyi pod vedením OSN ako nevyhnutný nástroj stabilizácie širšieho regiónu a posilnenia bezpečnosti a reformného procesu Tuniska;
54. víta proces koordinácie bezpečnostnej pomoci zavedený Tuniskom, v ktorom EÚ zohráva aktívnu úlohu; zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať Tunisko v budovaní štátnych štruktúr na riešenie problémov s bezpečnosťou; víta výsledky G7+3 v oblasti bezpečnostnej spolupráce; požaduje urýchlené vykonávanie prebiehajúcich programov a posilnenie bezpečnostnej pomoci Tunisku so zameraním na bezpečnosť hraníc, ochranu infraštruktúr cestovného ruchu a boj proti spoločným teroristickým hrozbám; nabáda však tuniské orgány, aby primerane reagovali na takéto hrozby s cieľom chrániť demokratické slobody a základné práva; požaduje úplnú podporu príslušných tuniských orgánov, zriadenie funkcie poradcu pre národnú bezpečnosť a žiada členské štáty, aby si s Tuniskom vymieňali najlepšie postupy v oblasti bezpečnosti zamerané najmä na odbornú prípravu bezpečnostných pracovníkov a dodržiavanie ľudských práv; požaduje systematické hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o podporu EÚ Tunisku v oblasti bezpečnosti;
55. vyjadruje veľké znepokojenie nad zákonom 22/2015 o boji proti terorizmu, ktorý v júli 2015 prijalo Zhromaždenie zástupcov Tuniska a ktorým sa nastolil trest smrti ako možný trest za niekoľko „teroristických“ trestných činov; vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o niektoré ustanovenia zákona o boji proti terorizmu; zdôrazňuje, že týmto zákonom by sa mohli vážne porušiť občianske slobody a ohroziť dodržiavanie ľudských práv v Tunisku; vyzýva tuniské orgány, aby pokračovali v dodržiavaní moratória na uplatňovanie trestu smrti; pripomína, že trest smrti už v tuniských právnych predpisoch existuje za trestné činy, ako je vražda a znásilnenie, hoci k jeho vykonaniu nedošlo od roku 1991; zdôrazňuje, že hoci je Tunisko jednou z krajín, ktoré sú najzraniteľnejšie voči teroristickej hrozbe, štáty sú v boji proti terorizmu povinné v plnej miere dodržiavať ľudské práva; zdôrazňuje, že ESP je úzko prepojená s dodržiavaním ľudských práv a medzinárodných právnych predpisov a pripomína pevný postoj EÚ proti trestu smrti;
56. víta skutočnosť, že zákon 22/2015 obsahuje ustanovenie o boji proti terorizmu, ktoré teraz umožňuje právnu ochranu zdrojov informácií novinárov a vyvodenie trestnej zodpovednosti za nepovolené sledovanie vládou;
57. víta spustenie programu EÚ na podporu reformu sektora bezpečnosti v Tunisku v novembri 2015 – s osobitným zameraním na reštrukturalizáciu bezpečnostných služieb, hraničných kontrol a spravodajských služieb – a záväzok oboch strán prijatý na Asociačnej rade EÚ – Tunisko 18. apríla 2016 vykonávať tento program rýchlo a účinne;
58. požaduje presadzovanie logických cieľov a nie len obyčajnú podporu pomocou politických nástrojov v rámci jasnej strategickej vízie zameranej na prevenciu, podporu navrhovania právnych predpisov PRA a zriadenie úradu verejného prokurátora v oblasti boja proti terorizmu;
59. víta posilnený politický dialóg medzi EÚ a Tuniskom v boji proti terorizmu; pripomína, že je dôležité chrániť ľudské práva v súvislosti s opatreniami v rámci boja proti terorizmu;
60. žiada užšiu spoluprácu s agentúrami EÚ, ako je Europol, pričom konštatuje, že Tunisko nie je na zozname tretích štátov, s ktorými Europol uzavrie dohody; vyzýva Radu, aby zvážila zaradenie Tuniska do tohto zoznamu; žiada, aby sa vypracovala štúdia vplyvu o tejto spolupráci a aby sa pred schválením dohody predložila na spoločnom zasadnutí Výboru pre zahraničné veci (AFET) a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE); víta skutočnosť, že Eurojust zriadil v Tunisku kontaktné miesto, ako aj výzvu Eurojustu adresovanú orgánom, aby prehĺbili spoluprácu a zriadili druhé kontaktné miesto, ktoré bude zamerané výhradne na terorizmus; vyzýva tuniskú vládu, aby čo najskôr prijala vhodné následné opatrenia k týmto návrhom;
IV – Mobilita, výskum, vzdelávanie a kultúra
61. víta skutočnosť, že EÚ a Tunisko podpísali v marci 2014 partnerstvo v oblasti mobility a vyzýva na jeho urýchlené vykonávanie; požaduje prijatie novej vízovej politiky voči Tunisku a uzavretie readmisnej dohody; konštatuje, že napriek tomu, že partnerstvá v oblasti mobility podliehajú vnútroštátnym právomociam, v návrhu EÚ sú zahrnuté do európskej susedskej politiky; odporúča, aby členské štáty preukázali solidaritu s Tuniskom zjednodušením vydávania víz podnikateľom, učiteľom, študentom, výskumným pracovníkom, umelcom atď.;
62. vyzýva EÚ, aby podpísala partnerstvá v oblasti mobility s partnerskými krajinami južného susedstva, aby sa zjednodušili postupy vydávania víz spolu s readmisnými dohodami; žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi umožnila vypracovanie programov cirkulujúcej migrácie, ktorými by sa migrantom poskytli bezpečné a legálne trasy; odsudzuje obchodovanie s ľuďmi, ktorého obeťami sú väčšinou ženy, a zdôrazňuje význam posilnenia spolupráce s partnerskými krajinami v boji proti tomuto javu; poznamenáva, že vydávanie dlhodobých víz na viacero vstupov namiesto krátkodobých víz je najlepší spôsob, ako znížiť nelegálnu migráciu, a to aj prostredníctvom pašovania a obchodovania s ľuďmi; odporúča Tunisku, aby zmenilo svoj zákon z roku 2004 o kriminalizácii jednotlivcov, ktorí opustili jeho územie bez povolenia, a to v súlade s medzinárodným právom;
63. vyzýva tuniské orgány, aby úzko spolupracovali s členskými štátmi s cieľom bojovať proti organizovaným formám nelegálneho prisťahovalectva;
64. zdôrazňuje, že misie, napríklad EURONAVFOR MED, sú pozitívnym a účinným prostriedkom boja proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva EÚ, aby pokračovala v tomto type operácií, zintenzívnila ich a zapojila do nich aj partnerské krajiny, ako je Tunisko;
65. víta partnerstvo medzi EÚ a Tuniskom v oblasti výskumu a inovácií, ako aj zapojenie Tuniska do rámcového programu Horizont 2020; zdôrazňuje, že konzistentná politika v oblasti vedeckého výskumu a technologického vývoja by bola stimulom pre investície do výskumu a vývoja, prenosu výskumu a inovácií do súkromného sektora a zakladanie nových podnikov; zdôrazňuje, že Tunisko by malo byť v plnej miere zapojené do programu Erasmus +, aby mohli prebiehať ďalšie výmeny študentov univerzít; vyjadruje znepokojenie nad tým, že je pre tuniských študentov čoraz ťažšie prísť študovať na európske územie; žiada uplatňovanie politiky pozitívnej diskriminácie najmä pre mladých študentov z menej rozvinutých regiónov vrátane stimulov, ktoré by im mali umožniť zúčastňovať sa na týchto programoch; vyzýva Tunisko, aby upravilo a uprednostňovalo partnerstvá na rozvoj zručností v oblasti cudzích jazykov, strojárstva, energie z obnoviteľných zdrojov, vied a počítačovej vedy, ktoré majú najvyššie miery zamestnanosti;
66. vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj partnerstiev medzi školami, univerzitami a výskumnými centrami a aby posilnila spoločné projekty celoživotného vzdelávania, a to najmä v oblasti jazykového vzdelávania, nových technológií, podpory vzdelávania a podnikania žien;
67. požaduje posilnenie partnerstva v tvorivom, kultúrnom, športovom, populárnonáučnom, komunitnom a audiovizuálnom odvetví posilnením sietí a iniciatív na prehĺbenie medzikultúrneho dialógu, zdôraznením spoločného historického a archeologického dedičstva z rímskeho obdobia, mobility umelcov a propagácie a šírenia kultúrnych a audiovizuálnych diel, a to aj na festivaloch a výstavách; nabáda Tunisko, aby sa zapojilo do programu Kreatívna Európa;
68. odporúča používanie arabského jazyka inštitúciami EÚ, najmä delegáciou EÚ v Tunisku, pri zverejňovaní výziev na predkladanie ponúk, výziev na vyjadrenie záujmu, ako aj pri komunikácii s verejnosťou; zdôrazňuje, že je dôležité, aby tuniská vláda informovala občanov o svojich činnostiach;
69. domnieva sa, že používanie arabského jazyka je potrebné s cieľom zabezpečiť zapojenie občianskej spoločnosti do vzťahov medzi EÚ a Tuniskom, a to najmä v kontexte rokovaní o dohode o voľnom obchode;
70. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vláde Tuniskej republiky a predsedovi Zhromaždenia ľudových zástupcov Tuniska.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2015)0272.
- [2] Prijaté texty, P8_TA(2016)0061.
- [3] Prijaté texty, P8_TA(2016)0086.
- [4] Ú. v. EÚ L 102, 18.4.2016, s. 1.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
12.7.2016 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
51 2 4 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Lars Adaktusson, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Mario Borghezio, Elmar Brok, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Tonino Picula, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jacek Saryusz-Wolski, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Ivo Vajgl, Geoffrey Van Orden, Hilde Vautmans |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Andrzej Grzyb, Marek Jurek, Soraya Post, Igor Šoltes, Eleni Theocharous, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Janusz Zemke |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Therese Comodini Cachia, Edouard Ferrand, Liliana Rodrigues |
||||