Postup : 2016/2010(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0254/2016

Predkladané texty :

A8-0254/2016

Rozpravy :

PV 14/09/2016 - 18
CRE 14/09/2016 - 18

Hlasovanie :

PV 15/09/2016 - 11.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0357

SPRÁVA     
PDF 541kWORD 187k
3.8.2016
PE 582.264v05-00 A8-0254/2016

o uplatňovaní smernice o poštových službách

(2016/2010(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Spravodajca: Markus Ferber

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o uplatňovaní smernice o poštových službách

(2016/2010(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 49 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o slobode usadiť sa a o slobode poskytovať služby v Únii,

–  so zreteľom na články 101 a 102 ZFEÚ o pravidlách hospodárskej súťaže uplatňovaných na podniky,

–  so zreteľom na článok 14 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Protokol č. 26 ZFEÚ o službách všeobecného záujmu,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES z 15. decembra 1997 o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva a zlepšovaní kvality služieb(1) zmenenú smernicami 2002/39/ES a 2008/6/ES (ďalej len „smernica o poštových službách“),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 10. augusta 2010, ktorým sa zriaďuje Európska skupina regulačných orgánov pre poštové služby(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(6),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 17. novembra 2015 o uplatňovaní smernice o poštových službách (COM(2015)0568) a pracovný dokument útvarov Komisie k nej pripojený (SWD(2015)0207),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2013 s názvom Plán dobudovania jednotného trhu s dodávaním balíkov: Budovanie dôvery v služby dodávania zásielok a podpora online predaja (COM(2013)0886),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 29. novembra 2012 s názvom Integrovaný trh s doručovaním balíkov s cieľom oživiť elektronický obchod v EÚ (COM(2012)0698),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. januára 2012 s názvom Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb (COM(2011)0942),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o integrovanom trhu s doručovaním balíkov s cieľom podporiť rast elektronického obchodu v EÚ(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(8),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0254/2016),

A.  keďže trh s poštovými službami je stále oblasťou hospodárstva so silnými vyhliadkami na rast a rozvoj hospodárskej súťaže, hoci v rokoch 2012 až 2013 klesli podľa databázy štatistiky poštových služieb Európskej komisie služby doručovania listov v EÚ v priemere o 4,85 %, čo je v súlade s poklesom množstva listových zásielok počas posledných 10 rokov, do veľkej miery vďaka procesu elektronického nahrádzania;

B.  keďže vykonávanie smernice o poštových službách pomohlo otvoriť domáce trhy hospodárskej súťaži na trhu listových zásielok, ale rozvoj napreduje pomaly a neviedol k dokončeniu vnútorného trhu poštových služieb, pričom odvetviu vo väčšine členských štátov stále dominujú poskytovatelia univerzálnej služby (PUS);

C.  keďže využívanie IKT neustále posilňuje sektor poštových služieb tým, že poskytuje príležitosti na inovácie a umožňuje rozširovanie trhu;

D.  keďže noví konkurenti sa zameriavajú najmä na veľkých podnikových zákazníkov a husto obývané oblasti;

E.  keďže trh s doručovaním balíkov je vysoko konkurenčným, inovatívnym a rýchlo rastúcim odvetvím, ktoré od roku 2008 do roku 2011 narástlo z hľadiska objemu o 33 %, a keďže elektronický obchod je hnacím faktorom rastu trhu;

F.  keďže rozsiahle používanie diaľkovo riadených leteckých systémov (dronov) poskytuje nové, rýchle, ekologické a účinné spôsoby doručovania balíkov, najmä v oblastiach s nízkou hustotou obyvateľstva, izolovaných a odľahlých oblastiach;

G.  keďže spotrebitelia a malé podniky uvádzajú, že problémy s doručovaním balíkov, najmä vysoké ceny, im bránia predávať viac do iných členských štátov alebo kupovať viac z iných členských štátov;

I.  Univerzálna služba: posilnenie nezávislosti regulačných orgánov

1.  konštatuje, že hoci minimálne normy súvisiace s povinnosťou univerzálnej služby (poštové zásielky s hmotnosťou do 2 kg, poštové balíky do 10 – 20 kg, doporučené a poistené zásielky a iné služby všeobecného hospodárskeho významu, napríklad doručovanie novín a periodík), ktoré sú v EÚ regulované najmä zaručením základného minimálneho rozsahu služieb v celej EÚ bez toho, aby bránili členským štátom v uplatňovaní prísnejších noriem, vo všeobecnosti spĺňajú nároky zákazníkov, určité podrobné požiadavky, ktoré nepodliehajú regulácii na úrovni EÚ, stanovujú národné regulačné orgány (ďalej len „NRO“) poverené touto úlohou;

2.  konštatuje, že prvoradou úlohou NRO je splniť celkový cieľ smernice o poštových službách, t. j. zabezpečenie udržateľného poskytovania univerzálnej služby; vyzýva členské štáty, aby podporovali úlohu a nezávislosť vnútroštátnych regulačných orgánov prostredníctvom vysoko odborných kvalifikačných kritérií pre zamestnancov, so spravodlivým a nediskriminačným prístupom k odbornej príprave, prostredníctvom zaručených funkčných období a právnej ochrany pred výpoveďou bez udania dôvodu, a v prípade prepustenia s vyčerpávajúcim zoznamom dôvodov takéhoto prepustenia (napr. vážne porušenie zákona), aby mohli NRO plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice o poštových službách nestranným, transparentným a včasným spôsobom;

3.  domnieva sa, že akékoľvek rozšírenie úlohy NRO v rámci novej regulácie trhu doručovania balíkov by malo riešiť otázku tzv. vyberania hrozienok z koláča v odvetví doručovania a stanoviť minimálne normy pre všetky hospodárske subjekty, aby sa zabezpečili spravodlivé a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže;

4.  je presvedčený, že požiadavky na nezávislosť možno splniť iba vtedy, ak sa štrukturálne a funkčne oddelia regulačné funkcie NRO od činností spojených s vlastníctvom alebo kontrolou prevádzkovateľa poštových služieb; domnieva sa, že riadiacim pracovníkom NRO by nemalo byť povolené pracovať pre verejného prevádzkovateľa poštových služieb alebo pre inú zainteresovanú stranu najmenej 6 mesiacov po opustení NRO, aby sa zabránilo konfliktu záujmov; domnieva sa, že na tento účel by členské štáty mali zaviesť legislatívne ustanovenia povoľujúce uloženie sankcií za porušenie uvedenej povinnosti;

5.  žiada Komisiu, aby uľahčila a posilnila spoluprácu a koordináciu medzi NRO s cieľom dosiahnuť vyššiu účinnosť a interoperabilitu pri cezhraničnom doručovaní, a monitorovala regulačnú činnosť NRO – vrátane poskytovania univerzálnej služby – v záujme zabezpečenia jednotného prístupu k uplatňovaniu európskeho práva a harmonizácie európskeho trhu poštových služieb v rámci EÚ;

6.  pripomína, že smernica o poštových službách členským štátom poskytuje potrebnú flexibilitu na riešenie miestnych špecifík a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti poskytovania univerzálnej služby pri uspokojovaní potrieb užívateľov a adaptácii na zmeny technického, hospodárskeho a sociálneho prostredia;

7.  berie na vedomie potvrdenie Komisie, že poskytovatelia univerzálnej služby nemusia mať podľa smernice o poštových službách žiadnu zvláštnu vlastnícku štruktúru; domnieva sa, že poskytovateľom univerzálnej služby by sa nemalo brániť v tom, aby investovali do poskytovania účinných a kvalitných poštových služieb, ani aby ich inovovali;

II.  Pokračovanie v poskytovaní univerzálnej služby a zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže: prístup, kvalita služieb a potreby užívateľov

8.  domnieva sa, že trend smeruje k zužovaniu rozsahu povinnosti poskytovať univerzálnu službu (PPUS); povzbudzuje podporovanie spotrebiteľského výberu s cieľom vymedziť doručovanie listov v rámci PPUS; zdôrazňuje preto, že je dôležité poskytovať vysokokvalitnú univerzálnu službu za prijateľných podmienok, v rámci ktorej sa každému občanovi EÚ zabezpečí aspoň päť doručovacích a päť zberných dní týždenne; konštatuje, že s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť univerzálnej služby a vzhľadom na osobitosti a geografické podmienky, niektoré členské štáty umožňujú určitú flexibilitu; pripomína, že hoci je v smernici povolená určitá flexibilita, vnútroštátne predpisy by ju nemali prekračovať;

9.  pripomína, že univerzálna služba sa musí vyvíjať v súlade s technickým, hospodárskym a sociálnym prostredím a potrebami užívateľov poštových služieb, a že smernica o poštových službách poskytuje členským štátom pružnosť potrebnú na riešenie miestnych špecifík a na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti poskytovania univerzálnej služby;

10.  domnieva sa, že geografické pokrytie a dostupnosť univerzálnych služieb týkajúcich sa dodávok balíkov možno a treba zlepšiť, najmä v prípade občanov so zdravotným postihnutím a občanov v odľahlých oblastiach; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť bezbariérový prístup k poštovým službám a súlad smernice o poštových službách s aktom o prístupnosti;

11.  konštatuje, že pokles objemu listových zásielok čoraz viac sťažuje poskytovanie univerzálnych poštových služieb v mnohých členských štátoch; berie na vedomie, že veľa určených poskytovateľov univerzálnej služby využíva na financovanie poskytovania univerzálnej služby zisk z iných komerčných činností, ako sú finančné služby alebo doručovanie balíkov;

12.  poznamenáva, že existuje mnoho prípadov nekalej hospodárskej súťaže v poštovom sektore, a vyzýva zodpovedné orgány na sankcionovanie akéhokoľvek pochybenia;

13.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sledovali poskytovanie poštových služieb ako verejnej služby, aby sa zabezpečilo, že náhrada za verejné služby sa bude vykonávať spôsobom, ktorý je primeraný, transparentný a spravodlivý;

14.  zdôrazňuje, aké je dôležité, aby boli ceny v rámci PPUS dostupné a umožňovali prístup pre všetkých používateľov k poskytovaným službám; pripomína, že NRO musia jasne definovať cenovú dostupnosť pre korešpondenciu, a že členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť bezplatné poštové služby pre nevidiace a čiastočne zrakovo postihnuté osoby;

15.  vyzýva členské štáty, aby zachovali územnú a sociálnu súdržnosť a súvisiace požiadavky na kvalitu, a poznamenáva, že členské štáty už môžu prijať určité osobitné opatrenia s cieľom uspokojiť miestny dopyt uplatnením flexibility stanovenej v smernici 97/67/ES; uznáva, že poštové siete a služby majú veľký význam pre občanov EÚ; vyzýva členské štáty, aby využívali nástroje štátnej pomoci iba vo výnimočných prípadoch, v súlade s politikou EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a transparentným, nediskriminačným a primeraným spôsobom, a aby zabezpečili, že zákazníci budú mať naďalej prístup k poštovým službám tým, že v prípade potreby zaručia minimálny počet služieb poskytovaných na jednom prístupovom mieste; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že kompenzačné fondy budú primerané a postupy verejného obstarávania spravodlivé a transparentné;

16.  žiada členské štáty, aby zabezpečili, aby otvorenie trhu naďalej prinášalo prospech všetkým užívateľom, najmä spotrebiteľom a malým a stredným podnikom, pozorným sledovaním vývoja na trhu; nabáda na ďalšie zlepšenia, pokiaľ ide o rýchlosť, výber a spoľahlivosť služieb;

17.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila súčasné vymedzenie univerzálnej služby s cieľom stanoviť minimálnu garantovanú úroveň služieb pre spotrebiteľov, prispôsobiť PPUS vyvíjajúcim sa trhom, zohľadniť zmeny na trhu v rôznych členských štátoch a posilniť hospodársky rast a sociálnu súdržnosť; trvá však na tom, vzhľadom na to, že každý trh má svoje osobitné obmedzenia, aby prevádzkovatelia mali určitú mieru flexibility pri organizovaní univerzálnej služby; vyzýva členské štáty, aby zaviedli postupy udeľovania licencií podľa platnej smernice a ďalej harmonizovali postupy oznamovania a/alebo udeľovania licencií v snahe o zníženie neodôvodnených prekážok pre vstup na vnútorný trh, bez vytvárania zbytočnej administratívnej záťaže;

18.  zdôrazňuje, že zavedenie zmierovacích postupov, ktoré sú ľahko prístupné a cenovo dostupné, má zaujímavý potenciál, pokiaľ ide o dosiahnutie ľahkého a krátkodobého riešenia pre prevádzkovateľov a spotrebiteľov v prípade sporu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla právny predpis o právach spotrebiteľov pošty;

19.  žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní legislatívnych návrhov zohľadnila digitalizáciu a možnosti, ktoré prináša, osobitné charakteristiky členských štátov a všeobecné trendy na trhoch s poštovými zásielkami a doručovaním balíkov;

20.  pripomína, že oslobodenie od DPH na poštové služby sa musí uplatňovať spôsobom, ktorý minimalizuje narušenie hospodárskej súťaže medzi bývalými monopolmi a novými účastníkmi vstupujúcimi na trh, a pritom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť PPUS, aby všetci prevádzkovatelia mohli naďalej poskytovať poštové služby v celej Európe; poznamenáva, že zaručenie oslobodenia od DPH len etablovaným poskytovateľom služieb pre iné služby ako univerzálne služby v situácii, keď ostatní poskytovatelia služieb platia DPH, je významnou prekážkou rozvoja hospodárskej súťaže na trhu;

21.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rovnaké podmienky pre poskytovateľov v odvetví tradičných poštových zásielok a taktiež v rýchlo sa rozširujúcej oblasti doručovania balíkov, medzi etablovanými prevádzkovateľmi a novými prevádzkovateľmi; konštatuje, že Komisia by mala mať právo posudzovať, či výberové konania predstavujú nespravodlivé zaťaženie;

22.  vyzýva členské štáty, aby zvážili, že etablovaní prevádzkovatelia nesmú byť v porovnaní s novými účastníkmi trhu ani zvýhodnení štátnou podporou, ani znevýhodnení povinnosťou poskytovať verejnú službu a historickými nákladmi;

23.  považuje hospodársku súťaž a trh za motory inovácie a rozvoja služieb s pridanou hodnotou, a žiada Komisiu, aby zohľadňujúc zásadu subsidiarity a hospodárske dôvody podporovala inováciu v odvetví s cieľom podporiť služby s pridanou hodnotou, napríklad sledovanie pohybu zásielok, miesta na vyzdvihnutie/odoslanie zásielok, pružný čas doručenia, vhodné postupy návratu a prístup k ľahkým opravným prostriedkom; uznáva prácu, ktorá sa už vykonala, a investície poskytovateľov poštových služieb v tejto oblasti;

24.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala, ako členské štáty podporujú PUS a iné historické náklady poskytovateľov poštových služieb podľa hlavného súboru pravidiel kontroly štátnej pomoci službám všeobecného hospodárskeho záujmu (rámec pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2012);

25.  domnieva sa, že kvalita služieb by sa mala posudzovať z hľadiska noriem stanovených v smernici a mala by zohľadňovať potreby spotrebiteľov s cieľom zvýšiť interoperabilitu a zlepšiť kvalitu služieb;

26.  konštatuje, že európski prevádzkovatelia poštových služieb investovali do modernizácie prepojenosti ich sietí a zaviedli inovatívne, ľahko použiteľné služby pre spotrebiteľov a MSP maloobchodníkov, ktorí využívajú cezhraničný elektronický obchod; domnieva sa, že tieto investície by mali byť chránené spravodlivými podmienkami prístupu;

27.  opakuje svoju podporu Fóra užívateľov poštových služieb, ktoré Komisia zriadila v roku 2011 a ktorého cieľom je uľahčiť diskusiu medzi užívateľmi poštových služieb, ich poskytovateľmi, odborovými organizáciami a ďalšími zúčastnenými stranami o otázkach spokojnosti koncových užívateľov, požiadavkách obchodných užívateľov a o možnostiach zlepšenia doručovania v elektronickom obchode; zastáva názor, že toto fórum je veľmi užitočné a malo by sa pravidelne stretávať s cieľom nájsť možné riešenia na zlepšenie poštových služieb a služieb doručovania balíkov;

III.  Cezhraničný rozmer a elektronický obchod

28.  žiada členské štáty, aby zabezpečili interoperabilitu a modernizáciu poštovej siete, a ak existuje viacero PUS, aby predchádzali prekážkam brániacim preprave poštových zásielok a umožnili malým a stredným podnikom prístup k finančne atraktívnym službám v oblasti cezhraničného doručovania zvýšením transparentnosti taríf uplatňovaných zo strany prevádzkovateľov poštových služieb;

29.  domnieva sa, že doručovanie balíkov je konkurenčným, inovatívnym a rýchlo rastúcim odvetvím; poznamenáva, že cenovo dostupné a spoľahlivé služby doručovania balíkov sú dôležité z hľadiska realizácie jednotného digitálneho trhu; pripomína, že otvorenie priestoru pre hospodársku súťaž podnietilo rozvoj služieb s pridanou hodnotou, napríklad sledovanie pohybu zásielok, miesta na vyzdvihnutie/odoslanie zásielok, pružný čas doručenia a postupy vrátenia zásielky; preto zastáva názor, že akákoľvek nová regulácia tohto trhu musí byť primeraná a podporená kvalitnými hospodárskymi dôkazmi;

30.  v tejto súvislosti poznamenáva, že všetky výhody, ktoré ponúkajú nové technológie vrátane bezpilotných lietadiel, by sa mali zvážiť, pretože by mohli uľahčiť doručovacie služby, najmä v riedko osídlených, izolovaných alebo odľahlých oblastiach, pričom by sa zároveň mali zohľadniť aspekty bezpečnosti a environmentálnej udržateľnosti;

31.  domnieva sa, že dynamiku vysoko konkurenčného, inovatívneho a rýchlo rastúceho trhu s doručovaním balíkov by nemala obmedzovať neodôvodnená regulácia a zbytočná byrokracia;

32.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala trhový dohľad nad doručovaním balíkov, v prípade potreby smerom k dohľadu na základe výkonnosti, a podnecovala, bez toho, aby sa oslabili právomoci NRO, dostupnosť cezhraničných taríf, a identifikovala nekalé, protisúťažné a monopolistické praktiky; podporuje zvýšenie transparentnosti taríf a dostupnosti služieb, najmä pre retailových klientov a malé a stredné podniky;

33.  víta návrh Komisie na transparentný a nediskriminačný cezhraničný prístup ku všetkým sieťovým prvkom a pridruženým prostriedkom, relevantným službám a informačným systémom poštových sietí pre tretie strany; domnieva sa, že efektívne využívanie infraštruktúry by mohlo priniesť hospodársky prínos pre PUS a posilniť hospodársku súťaž v oblasti cezhraničného doručovania;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali viac údajov o trhu s doručovaním balíkov s cieľom lepšie hodnotiť vývoj tohto sektora a jeho štrukturálny vývoj;

35.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť kvalitu služieb a ochranu práv spotrebiteľov s cieľom obnoviť primeranú úroveň dôvery spotrebiteľov; domnieva sa, že nedostatok dôvery by mohla vyriešiť väčšia transparentnosť týkajúca sa cien, možností, spôsobov a kvality/výkonnosti doručovania (rýchlosť, geografické pokrytie, oneskorenia, nakladanie s poškodenými alebo stratenými zásielkami), ako aj značka dôvery;

36.  žiada členské štáty a Komisiu, aby zlepšili transparentnosť, pokiaľ ide o cenové podmienky a výkonnosť služieb (možnosti doručenia, konečné doručenie, spoľahlivosť), najmä v súvislosti s elektronickým obchodom; požaduje kontroly transparentnosti v prípadoch, keď ceny nie sú kontrolované hospodárskou súťažou alebo sú neprimerane vysoké; zdôrazňuje, že je dôležité zmenšiť rozdiel medzi domácimi a cezhraničnými cenami, a podporuje opatrenia na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov a ich schopnosti porovnať štruktúry domácich a cezhraničných cien; vyzýva NRO, aby posúdili cenovú dostupnosť na niektorých cezhraničných trasách, s osobitným zameraním na veľké rozdiely;

37.  vyzýva Komisiu, aby podporovala stratégiu pre elektronický obchod a cezhraničné doručovanie balíkov; navrhuje uľahčiť interoperabilitu v rámci doručovateľského reťazca a vypracovať verejne dostupné najlepšie postupy pre predajcov prevádzkujúcich elektronický obchod;

38.  zdôrazňuje, že postupy podávania sťažností a mechanizmy urovnávania sporov musia byť jednoduché, účinné a uplatňované na cezhraničnom základe; zdôrazňuje, že smernica o alternatívnom riešení sporov a online platforma zriadená nariadením (EÚ) č. 524/2013 o riešení spotrebiteľských sporov online by mohli byť prínosom pre spotrebiteľov a podniky pri cezhraničných transakciách; vyjadruje znepokojenie nad tým, že hoci lehota na transpozíciu smernice o alternatívnom riešení sporov uplynula v júli 2015, zatiaľ ju transponovalo len 24 členských štátov a v dôsledku toho nemajú milióny európskych občanov možnosť využívať tento dôležitý mechanizmus odškodnenia; je presvedčený o tom, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ESCP) by mohlo byť užitočným nástrojom, ktorý môžu spotrebitelia a podniky využívať pri cezhraničných transakciách; žiada, aby sa v prípade potreby uvažovalo o zavedení ďalších mechanizmov na odškodnenie spotrebiteľov v oblasti poštových služieb;

39.  nabáda členské štáty, aby podporovali zníženie nákladov zlepšením interoperability postupov odosielania a zberu zásielok, a aby vypracovali európske normy pre integrované systémy sledovania pohybu zásielok; oceňuje pokrok dosiahnutý odvetvím v prospech spotrebiteľov a MSP prekračujúcich hranice posilnením interoperability a systémov sledovania pohybu zásielok; podporuje vytvorenie otvorených nástrojov a ukazovateľov kvality služieb, aby spotrebitelia mohli porovnávať ponuky od rôznych poskytovateľov služieb; víta pokrok, ktorý potvrdzuje trhový prístup, ktorý podporil a o ktorý žiadal Parlament; nabáda na vytvorenie platforiem na spoluprácu a výmenu informácií medzi prevádzkovateľmi doručovacích služieb s cieľom vytvoriť širší výber možností dodania a vrátenia pre spotrebiteľov;

40.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali fungovanie cezhraničného doručovania balíkov v súlade s rôznymi predpismi vyplývajúcimi z medzinárodných obchodných dohôd (napr. pravidlá Svetovej poštovej únie (SPÚ) a Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) alebo právne predpisy EÚ (napr. Colný kódex Únie)), najmä pokiaľ ide o povinnosť univerzálnej služby, ktorá môže byť zneužívaná a môže spôsobovať narušenie trhu; vyzýva EÚ, aby požiadala o členstvo v Svetovej poštovej únii s cieľom dosiahnuť plne integrovaný európsky poštový sektor;

41.  podporuje zásadu zostavovania štatistík týkajúcich sa trhu s doručovaním balíkov s cieľom získať jasnejší obraz o hlavných aktéroch na trhu, vzoroch hospodárskej súťaže a trhových trendoch;

IV.  Sociálny rozmer: zlepšenie podmienok zamestnania

42.   vyzýva členské štáty, aby všetkým pracovníkom v odvetví poštových služieb zaručili dôstojné pracovné podmienky vrátane požadovanej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bez ohľadu na veľkosť a typ spoločnosti, ktorá ich zamestnáva, miesto výkonu práce alebo pracovnú zmluvu; zdôrazňuje význam ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, najmä v kontexte demografických zmien a vysokej mobility pracovníkov v poštovom sektore; víta spoluprácu medzi Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a sociálnymi partnermi v odvetví v rámci kampane s názvom Zdravé pracoviská zvládajú stres;

43.  konštatuje, že odvetvie poštových služieb prešlo v posledných rokoch v dôsledku technologického pokroku a digitalizácie výraznými zmenami, a že modernizácia a diverzifikácia poštových služieb majú silný vplyv na pracovné podmienky a zamestnanosť v tomto sektore;

44.  berie na vedomie, že liberalizácia poštového sektora viedla v niektorých členských štátoch k značným rozdielom, pokiaľ ide o pracovné podmienky a mzdy ponúkané PPUS a konkurenčnými spoločnosťami poskytujúcimi špecifické poštové služby; domnieva sa, že intenzívnejšia hospodárska súťaž by nemala vytvárať nezákonné sociálne praktiky alebo viesť k zhoršeniu pracovných podmienok;

45.  konštatuje, že ak majú poštové podniky možnosť inovatívne rozvíjať a rozširovať svoju výrobu, najmä v okrajových oblastiach, malo by to mať za následok podporu zamestnanosti;

46.    konštatuje, že počet zamestnancov na kratší pracovný čas, agentúrnych pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb v tomto odvetví stúpol, a že vývoj vo všeobecnosti smeruje k flexibilnejším pracovným zmluvám, čo môže v niektorých prípadoch viesť k neistým pracovným miestam bez primeranej ochrany zamestnancov; víta rozvoj nových modelov pracovného času, ktoré pracovníkom umožnia napríklad lepšie zosúladiť rodinný a pracovný život, absolvovať odbornú prípravu na pracovisku alebo si zvoliť prácu na kratší pracovný čas; konštatuje, že nové, flexibilné pracovné zmluvy musia vylúčiť potenciálne riziká, ako sú nadmerné zaťaženie pracovníka alebo mzda, ktorá nezodpovedá pracovnému výkonu; zdôrazňuje preto potrebu flexibility pracovného trhu na jednej strane a hospodárskeho a sociálneho zabezpečenia pracovníkov na strane druhej; zdôrazňuje, že znižovanie nákladov práce prostredníctvom znižovania úrovne pracovných podmienok a noriem v oblasti zamestnania by sa nemalo považovať za flexibilitu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali opatrenia na boj proti fiktívnej samostatne zárobkovej činnosti v odvetví poštových služieb; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vo všeobecnosti predchádzali negatívnym vplyvom flexibility pracovných zmlúv na pracovníkov;

47.    víta dôležitú úlohu odborových zväzov, ktoré sa v mnohých členských štátoch v spolupráci s poskytovateľmi univerzálnych služieb snažia o to, aby zmeny v odvetví poštových služieb prebehli sociálne udržateľným spôsobom; zdôrazňuje význam silných a nezávislých sociálnych partnerov v sektore poštových služieb, inštitucionalizovaného sociálneho dialógu a účasti zamestnancov na záležitostiach spoločnosti;

48.    zdôrazňuje význam monitorovania dodržiavania povinných časov jazdy a odpočinku a pracovného času v poštovom sektore; domnieva sa, že monitorovanie by malo prebiehať prostredníctvom digitálnych kontrolných zariadení nainštalovaných vo vozidlách; pripomína, že nariadenie (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave sa nevzťahuje na vozidlá s hmotnosťou do 3,5 tony; vyzýva preto na častejšie kontroly pracovného času a času na oddych; pripomína, že všetky úlohy súvisiace s činnosťou zamestnanca sa majú považovať za pracovný čas; zdôrazňuje tiež význam monitorovania súladu s európskymi a vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci vrátane podmienok vo vozidlách pre všetky osoby zapojené do doručovania poštových zásielok bez ohľadu na to, či sú samostatne zárobkovo činnými osobami, subdodávateľmi, dočasnými alebo zmluvnými zamestnancami;

49.    domnieva sa, že by sa mala dosiahnuť rovnováha medzi slobodnou hospodárskou súťažou, požiadavkami spotrebiteľov, udržateľnosťou univerzálnej služby a jej financovania a zachovaním pracovných miest;

50.    vyjadruje znepokojenie nad pokusmi o obchádzanie platných predpisov o minimálnej mzde zvyšovaním pracovného zaťaženia do takej miery, že sa nedá zvládnuť počas plateného pracovného času;

51.    víta nenahraditeľnú prácu Výboru pre sociálny dialóg v odvetví poštových služieb a zdôrazňuje projekt spustený európskymi sociálnymi partnermi s názvom Zvládnutie demografických výziev a udržateľné riešenia pre sociálnych partnerov v sektore poštových služieb (Managing demographic challenges and finding sustainable solutions by the social partners in the postal sector);

52.    vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zozbierali viac údajov o miere zamestnanosti a pracovných podmienkach v sektore poštových služieb s cieľom lepšie posúdiť skutočnú situáciu po úplnom otvorení trhov a pohotovo reagovať na vývoj a riešiť možné problémy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne sledovali nové spôsoby automatizovaných poštových zásielok a ich vplyv na pracovné podmienky a zamestnanosť a posúdili potrebu modernizácie právnych predpisov v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnávania, aby sa v náležitých prípadoch udržal krok so zmenami v sektore poštových služieb; nabáda sociálnych partnerov, aby v prípade potreby takisto aktualizovali kolektívne zmluvy v záujme zabezpečenia vysokej úrovne pracovných a zamestnaneckých podmienok;

53.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. ES L 15, 21.1.1998, s. 14.

(2)

Ú. v. EÚ C 217, 11.8.2010, s. 7.

(3)

Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63.

(4)

Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.

(6)

Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(7)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0067.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Revíziou smernice o poštových službách z roku 2008 sa dosiahli kľúčové ciele liberalizácie európskych poštových služieb. Od úplného otvorenia trhu v odvetví s poštovými službami v roku 2008 však poštové služby prešli obrovskými zmenami. Na jednej strane došlo v mnohých členských štátoch k poklesu papierových zásielok. Počet listov klesol v celej EÚ, pričom priemerná miera poklesu v EÚ 28 bola v období od roku 2012 do roku 2013 4,85 %. Na druhej strane nové technológie zjednodušujú online nakupovanie a zvyšujú tak množstvo zásielok a balíkov prepravovaných prevádzkovateľmi poštových služieb. Príjmy z balíkov a expresného doručovania následne predstavujú viac ako polovicu celkových príjmov odvetvia poštových služieb. Za posledných päť rokov a v dôsledku rastu elektronického obchodu došlo v segmente trhu s doručovaním balíkov a zásielok medzi podnikmi a spotrebiteľmi k prudkému rastu, avšak hospodárska súťaž na trhu s listovými zásielkami sa aj napriek úplnému otvoreniu trhov v celej EÚ rozvíja len pomaly.

Dobré poštové služby sú nesmierne dôležitou súčasťou komunikácie na vnútornom trhu EÚ. Od zberu po prepravu, od triedenia po doručovanie listov a balíkov do domácností a kancelárií, poskytovatelia poštových služieb ponúkajú širokú škálu služieb za prijateľné ceny. Odvetvie poštových služieb EÚ je aj naďalej jedným zo základných faktorov, ktoré prispievajú k sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a k rozvoju jednotného digitálneho trhu. Cenovo dostupné a spoľahlivé doručovanie poštových zásielok a balíkov je pre jednotný trh stále mimoriadne dôležité. Poštové služby zahŕňajú rôzne služby počnúc listami, balíkmi, až po služby s pridanou hodnotou. Iné odvetvia, ako sú elektronický obchod, vydavateľská činnosť, zásielkový predaj, poisťovníctvo, bankovníctvo a reklama vo veľkej miere závisia od poštovej infraštruktúry.

V roku 2009 predstavoval ročný obrat celoeurópskych poštových služieb 72 miliárd EUR, čo predstavuje 0,62 % HDP v EÚ. Pokiaľ ide o univerzálne služby, v roku 2013 bolo v EÚ odoslaných prostredníctvom poskytovateľov univerzálnej služby vyše 85 miliárd poštových zásielok a takmer 2 miliardy balíkov. V roku 2011 predstavoval ročný obrat európskeho odvetvia poštových služieb 91 miliárd EUR, čo predstavuje 0,72 % HDP v EÚ. Prevádzkovatelia poštových služieb poskytujú širokú škálu služieb a sú dôležitou súčasťou hospodárstva. V dôsledku rozvoja elektronického obchodu sa však hlavný trend týka služieb súvisiacich s doručovaním balíkov, zatiaľ čo dopyt po distribúcii listov, novín, časopisov, reklamy a iných dokumentov z dôvodu nárastu pokročilej elektronickej komunikácie klesá. Medzitým sa doručovanie balíkov stalo konkurenčným, inovatívnym a rýchlo rastúcim odvetvím. V krajinách EÚ-27 využíva cezhraničný elektronický obchod len 9 % spotrebiteľov EÚ a 18 % maloobchodných predajcov prevádzkujúcich elektronický obchod. Európska únia by mala pokračovať v pláne dobudovania jednotného trhu s doručovaním balíkov.

U poskytovateľov univerzálnych poštových služieb je zamestnaných približne 1,2 milióna ľudí, pričom ďalší pracujú pre iných prevádzkovateľov v oblasti doručovania listov a balíkov. Odhaduje sa, že v roku 2010 zamestnávalo európske odvetvie s expresným doručovaním 272°000 ľudí, pričom sa predpokladá, že do roku 2020 toto číslo narastie na 300°000.

Jednou z hlavných úloh Komisie je presadzovať a chrániť efektívnu hospodársku súťaž v odvetví poštových služieb. Podpora intenzívnejšej hospodárskej súťaže v tomto odvetví je dôležitá aj pre dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa udržateľného rastu konkurencieschopnejšieho hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (23.6.2016)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k správe o uplatňovaní smernice o poštových službách

(2016/2010(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Georges Bach

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že odvetvie poštových služieb prešlo v posledných rokoch v dôsledku technologického pokroku a digitalizácie výraznými zmenami a že modernizácia a diverzifikácia poštových služieb majú silný vplyv na pracovné podmienky a zamestnanosť v tomto sektore, a to najmä vo vzdialených, vidieckych a horských oblastiach, pričom celková zamestnanosť sa za posledných 20 rokov znížila a priemerný pokles zamestnanosti v poštových službách za EÚ-28 predstavuje 4,4 % medzi rokmi 2012 a 2013;

2.  konštatuje, že množstvo listových zásielok v EÚ v dôsledku nahradenia papierovej pošty digitálnymi nástrojmi klesá, zatiaľ čo v odvetví expresných zásielok dopyt narastá; konštatuje, že zamestnanosť u poskytovateľov univerzálnej služby klesá v dôsledku klesajúceho objemu listových zásielok a súčasnej modernizácie a rastúcej automatizácie; poznamenáva, že z dôvodu technologického pokroku, ktorý občanom umožňuje prístup k službám a komunikáciám z domu, počet poštových úradov a tiež počet zamestnancov v tomto sektore klesol;

3.  pripomína, že poskytovanie poštových služieb má zásadný význam z hľadiska regionálneho rozvoja, sociálneho začleňovania a hospodárskej a územnej súdržnosti EÚ a zohráva veľmi dôležitú úlohu vo vidieckych a vzdialených oblastiach, ako sa uvádza v článku 3 ods. 2 a odôvodneniach 19, 20 a 22 smernice o poštových službách; zdôrazňuje preto, že je nevyhnutné zachovať poštové služby vo vzdialených, vidieckych a horských oblastiach s cieľom uľahčiť komunikáciu medzi ľuďmi a zaručiť poskytovanie nenahraditeľných poštových služieb vrátane lokálnych miest prístupu; vyzýva preto členské štáty, aby zhodnotili vplyv smernice o poštových službách (97/67/ES, zmenenej smernicou 2008/6/ES) na európskych občanov, najmä tých, ktorí žijú vo vzdialených, vidieckych a horských oblastiach, a aby zabezpečili, aby poskytovanie univerzálnych služieb bolo zaručené najmenej päť dní v týždni, ako sa stanovuje v smernici 2008/6/ES; vyzýva členské štáty, aby urýchlili zavádzanie širokopásmových sietí vo vidieckych oblastiach, aby mohli naplno využívať výhody digitálneho jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, konkurencieschopnosť, inovácie a prístup k novým on-line službám, predovšetkým on-line poštovým službám, a aby zabezpečili kontinuitu a a budúci rast týchto služieb; pripomína, že úplné otvorenie trhu v sektore poštových služieb by nemalo viesť ku koncentrácii súkromných služieb v ziskovejších oblastiach, ako sú husto osídlené oblasti; vyzýva preto zodpovedné orgány, aby preskúmali negatívne dôsledky účelového výberu ziskovejších oblastí a tomuto fenoménu zamedzili; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy, pokiaľ ide o poskytovateľov univerzálnej služby;

4.  konštatuje, že počet zamestnancov na kratší pracovný čas, agentúrnych pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb v tomto odvetví stúpol a že vývoj vo všeobecnosti smeruje k flexibilnejším pracovným zmluvám, čo môže v niektorých prípadoch viesť k neistým pracovným miestam bez primeranej ochrany zamestnancov; víta rozvoj nových modelov pracovného času, ktoré pracovníkom umožnia napríklad lepšie zosúladiť rodinný a pracovný život, absolvovať odbornú prípravu na pracovisku alebo si zvoliť prácu na kratší pracovný čas; konštatuje, že nové, flexibilné pracovné zmluvy musia vylúčiť potenciálne riziká, ako sú nadmerné zaťaženie pracovníka alebo mzda, ktorá nezodpovedá pracovnému výkonu; zdôrazňuje preto potrebu flexibility pracovného trhu na jednej strane a hospodárskeho a sociálneho zabezpečenia pracovníkov na strane druhej; zdôrazňuje, že znižovanie nákladov práce prostredníctvom znižovania úrovne pracovných podmienok a noriem v oblasti zamestnania by sa nemalo považovať za flexibilitu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali opatrenia na boj proti fiktívnej samostatne zárobkovej činnosti v odvetví poštových služieb; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vo všeobecnosti predchádzali negatívnym vplyvom flexibility pracovných zmlúv na pracovníkov;

5.  konštatuje, že liberalizácia poštových služieb viedla v niektorých členských štátoch k značným rozdielom, pokiaľ ide o pracovné podmienky a mzdy ponúkané poskytovateľmi univerzálnych služieb a konkurenčnými spoločnosťami poskytujúcimi špecifické poštové služby; zdôrazňuje potrebu udržateľnejšej kvalitnej zamestnanosti v tomto odvetví;

6.  víta dôležitú úlohu odborových zväzov, ktoré sa v mnohých členských štátoch v spolupráci s poskytovateľmi univerzálnych služieb snažia o to, aby zmeny v odvetví poštových služieb prebehli sociálne udržateľným spôsobom; zdôrazňuje význam silných a nezávislých sociálnych partnerov v sektore poštových služieb, inštitucionalizovaného sociálneho dialógu a účasti zamestnancov na záležitostiach spoločnosti;

7.  upriamuje pozornosť na niekoľko prípadov nekalej súťaže v sektore poštových služieb; pripomína, že nekalá súťaž(1) môže prispieť k zhoršeniu pracovných podmienok; vyzýva zodpovedné orgány, aby náležite sankcionovali každé pochybenie v tomto ohľade;

8.  zdôrazňuje význam monitorovania dodržiavania povinných časov jazdy a odpočinku a pracovného času v poštovom sektore; domnieva sa, že monitorovanie by malo prebiehať prostredníctvom digitálnych kontrolných zariadení nainštalovaných vo vozidlách; pripomína, že nariadenie (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave sa nevzťahuje na vozidlá s hmotnosťou do 3,5 tony; vyzýva preto na častejšie kontroly pracovného času a času na oddych; pripomína, že všetky úlohy súvisiace s činnosťou zamestnanca sa majú považovať za pracovný čas; zdôrazňuje tiež význam monitorovania súladu s európskymi a vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci vrátane podmienok vo vozidlách pre všetky osoby zapojené do doručovania poštových zásielok bez ohľadu na to, či sú samostatne zárobkovo činnými osobami, subdodávateľmi, dočasnými alebo zmluvnými zamestnancami;

9. domnieva sa, že by sa mala dosiahnuť rovnováha medzi slobodnou hospodárskou súťažou, požiadavkami spotrebiteľov, udržateľnosťou univerzálnej služby a jej financovania a zachovaním pracovných miest;

10. vyjadruje znepokojenie nad pokusmi o obchádzanie platných predpisov o minimálnej mzde zvyšovaním pracovného zaťaženia do takej miery, že sa nedá zvládnuť počas plateného pracovného času;

11.  poukazuje na to, že vďaka reštrukturalizácii a zavádzaniu nových činností, ako sú logistika, finančné služby a telefónia, by sa v odvetví poštových služieb mohli vytvoriť nové pracovné miesta; poukazuje na význam odbornej prípravy, ďalšieho vzdelávania a rekvalifikácie z hľadiska pomoci pracovníkom pri získavaní pracovných zručností pre 21. storočie, a to napr. digitálnych zručností, a v tejto súvislosti vyzdvihuje dôležitú úlohu sociálnych partnerov; poznamenáva, že úspešné projekty diverzifikácie poštových služieb v niektorých členských štátoch, ktoré zahŕňali zvýšenie počtu finančných služieb (napríklad poštové sporiteľne), miestne verejné služby, poskytovanie digitálnej a hybridnej pošty a doručovania balíkov koncovým zákazníkom, zabránili hromadnému prepúšťaniu; považuje za úlohu zamestnávateľov dostatočne oboznámiť zamestnancov s novými technológiami, ako sú aplikácie IT a aplikácie na sledovanie zásielok; zdôrazňuje, že v prípade pracovnej zmluvy na dobu určitú musí zodpovedajúcu odbornú prípravu a zaškolenie pracovníkov zabezpečiť sprostredkovateľská agentúra;

12.  vyzdvihuje program Erasmus + Leonardo da Vinci zameraný na odborné vzdelávanie a odbornú prípravu ako cenný nástroj podpory transformácie poštových služieb; poznamenáva, že aj starší pracovníci potrebujú preškolenie a ďalšiu odbornú prípravu, čo môže takisto spôsobovať stres;

13.  zdôrazňuje príležitosti, ktoré sa objavujú pre spotrebiteľov, MSP a maloobchodných predajcov na internete, ako aj poštový sektor ako taký, v rámci rastúceho trhu s doručovaním balíkov, tak v jednotlivých členských štátoch, ako aj naprieč ich hranicami; zdôrazňuje však, že s cieľom využiť rast v tejto oblasti musia byť služby ako cezhraničné doručovanie balíkov cenovo dostupné, prístupné a dostupné prostredníctvom cenovej transparentnosti a dostatočného počtu prvkov doručovania, napríklad systémov sledovania zásielky (track and trace) a interoperability doručovacích služieb;

14.  víta nenahraditeľnú prácu Výboru pre sociálny dialóg v odvetví poštových služieb a zdôrazňuje projekt spustený európskymi sociálnymi partnermi s názvom Zvládnutie demografických výziev a udržateľné riešenia pre sociálnych partnerov v sektore poštových služieb (Managing demographic challenges and finding sustainable solutions by the social partners in the postal sector);

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zozbierali viac údajov o miere zamestnanosti a pracovných podmienkach v sektore poštových služieb s cieľom lepšie posúdiť skutočnú situáciu po úplnom otvorení trhov a pohotovo reagovať na vývoj a riešiť možné problémy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne sledovali nové spôsoby automatizovaných poštových zásielok a ich vplyv na pracovné podmienky a zamestnanosť a posúdili potrebu modernizácie právnych predpisov v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnávania, aby sa v náležitých prípadoch udržal krok so zmenami v sektore poštových služieb; nabáda sociálnych partnerov, aby v prípade potreby takisto aktualizovali kolektívne zmluvy v záujme zabezpečenia vysokej úrovne pracovných a zamestnaneckých podmienok;

16.  víta skutočnosť, že niektoré členské štáty uplatňujú článok 9 ods. 2 druhý pododsek piatu zarážku smernice 97/67/ES, a vyzýva všetky členské štáty, aby zohľadnili pracovné podmienky ako kritérium pri udeľovaní licencií a schvaľovacích postupoch;

17.  zdôrazňuje prínos kvalitných, udržateľných pracovných miest v poštových a doručovateľských službách vrátane zabezpečenia vysokých a jednotných noriem služieb poskytovaných spotrebiteľom;

18.  víta skutočnosť, že v prípade univerzálnych služieb sa v členských štátoch spravidla uplatňujú kolektívne zmluvy a pripomína ich zásadnú úlohu; nabáda sociálnych partnerov, aby v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a vnútroštátnou praxou dohodli kolektívne zmluvy v prípade všetkých poštových služieb, keďže sú účinným nástrojom v boji proti výraznému znižovaniu sociálnych, pracovných a zamestnaneckých noriem a pri zabezpečení dôstojného odmeňovania všetkých pracovníkov a zaistení spravodlivej hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi poštových služieb;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vypracúvaní nových právnych predpisov týkajúcich sa trhu poštových služieb, a najmä vo vzťahu k procesu vytvorenia jednotného digitálneho trhu, zohľadnili strategický význam prevádzkovateľov verejných poštových služieb, ktorí zabezpečujú univerzálnu službu a potrebu zaručenia vysokej úrovne ochrany práv pracovníkov v odvetví poštových služieb;

20.  vyzýva členské štáty, aby všetkým pracovníkom v odvetví poštových služieb zaručili dôstojné pracovné podmienky vrátane požadovanej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bez ohľadu na veľkosť a typ spoločnosti, ktorá ich zamestnáva, miesto výkonu práce alebo pracovnú zmluvu; zdôrazňuje význam ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, najmä v kontexte demografických zmien a vysokej mobility pracovníkov v poštovom sektore; víta spoluprácu medzi Európskou agentúrou pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a sociálnymi partnermi v odvetví v rámci kampane s názvom Zdravé pracoviská zvládajú stres.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

21.6.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

40

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Marian Harkin, Czesław Hoc, Danuta Jazłowiecka, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Javi López, Morten Løkkegaard, Thomas Mann, Dominique Martin, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Marek Plura, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Romana Tomc, Yana Toom, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Georges Bach, Lynn Boylan, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Joachim Schuster, Csaba Sógor, Neoklis Sylikiotis, Flavio Zanonato, Gabriele Zimmer

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Paul Tang

(1)

COM(2015)0568, s. 6.


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (24.5.2016)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k správe o uplatňovaní smernice o poštových službách

(2016/2010(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Lucy Anderson

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poznamenáva, že vykonávanie smernice o poštových službách neviedlo k úplnému rozšíreniu hospodárskej súťaže a k dobudovaniu vnútorného trhu so službami doručovania listov a balíkov;

2.  pripomína, že povinnosť poskytovať univerzálnu službu v poštovom sektore je veľmi dôležitá z hľadiska rozvoja spravodlivého jednotného trhu pre občanov, spotrebiteľov a MSP; poznamenáva, že povinnosť univerzálnej služby sa v jednotlivých členských štátoch uplatňuje veľmi rozdielne, čo odráža určitú pružnosť, ktorú majú členské štáty pri definovaní univerzálnej služby podľa svojich domácich podmienok, a to aj na miestnej úrovni;

3.  domnieva sa, že úroveň transpozície smernice je neuspokojivá aj z hľadiska otázok, ako sú štrukturálne oddelenie, prístup k sieťam a požiadavky na udelenie oprávnenia; poznamenáva, že Komisia začala konanie o porušení povinnosti proti dvom členským štátom v otázkach obsahu; vyzýva Komisiu, aby overila, či legislatívne opatrenia prijaté v členských štátoch predstavujú úplnú transpozíciu smernice, a ak nie, aby podnikla rozhodné kroky na nápravu tohto stavu; berie na vedomie rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-340/13, v ktorom sa uvádza, že zásada nediskriminácie uvedená v článku 12 smernice o poštových službách nebráni tomu, aby poskytovateľ univerzálnej služby zaviedol množstevné zľavy na obchodného zákazníka v prípade legitímneho podnecovania dopytu; konštatuje tiež, že Súdny dvor v predchádzajúcom rozsudku v spojených prípadoch C-287/06 až C-292/06 zdôraznil, že v súvislosti s prevádzkovými zľavami môže dôjsť k nezákonnej diskriminácii;

4.  berie na vedomie potvrdenie Komisie, že poskytovatelia univerzálnej služby nemusia mať podľa smernice o poštových službách žiadnu zvláštnu vlastnícku štruktúru; domnieva sa, že poskytovateľom univerzálnej služby a alternatívnym prevádzkovateľom by sa nemalo brániť v investíciách a inováciách, ale práve naopak, treba ich motivovať k tomu, aby investovali do poskytovania účinných a dostupných kvalitných poštových služieb v prospech zákazníka a aby zavádzali inovácie v tomto smere; vyzýva verejné orgány a členské štáty, aby prostredníctvom investícií podporovali modernizáciu a obnovu sektora poštových služieb, pričom využijú tie nástroje financovania, ktoré považujú za najvhodnejšie v súlade s politikou EÚ v oblasti hospodárskej súťaže;

5.  konštatuje, že pokles objemu listových zásielok čoraz viac sťažuje poskytovanie univerzálnych poštových služieb v mnohých členských štátoch; berie na vedomie, že veľa určených poskytovateľov univerzálnej služby využíva na financovanie poskytovania univerzálnej služby zisk z iných komerčných činností, ako sú finančné služby alebo doručovanie balíkov; poukazuje na úzke prepojenie medzi rozvojom poštových služieb a doručovania balíkov a rozvojom elektronického obchodu a elektronickej substitúcie (t. j. nahrádzania tradičných poštových zásielok elektronickou poštou); vyzýva Komisiu, aby nepretržite sledovala, ako sa vyvíja poštový sektor a sektor doručovania balíkov a ako členské štáty využívajú pružnosť, ktorú majú pri uplatňovaní smernice o poštových službách, aby zabezpečili udržateľnosť poskytovania univerzálnych služieb aj kvalitu poskytovaných služieb; berie na vedomie zmeny v očakávaniach spotrebiteľov a prínos kampane s názvom Keep Me Posted EU zameranej na podporu spotrebiteľskej voľby; domnieva sa, že možnosť nahradiť poštovú zásielku elektronickou poštou by mala byť k dispozícii vždy, keď si ju spotrebitelia žiadajú;

6.  opakuje svoju podporu fóra užívateľov poštových služieb, ktoré Komisia zriadila v roku 2011 a ktorého cieľom je uľahčiť diskusiu medzi užívateľmi poštových služieb, ich poskytovateľmi, odborovými organizáciami a ďalšími zúčastnenými stranami o otázkach spokojnosti koncových užívateľov, požiadavkách obchodných užívateľov a o možnostiach zlepšenia doručovania v elektronickom obchode; zastáva názor, že toto fórum je veľmi užitočné a malo by sa pravidelne stretávať s cieľom nájsť možné riešenia na zlepšenie poštových služieb a služieb doručovania balíkov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podrobne preskúmala rozvoj poštových služieb vo vzťahu k novým digitálnym prevádzkovateľom a posúdila možné dôsledky a príležitosti pre existujúce poštové služby a ich zamestnancov; víta nárast počtu pracovných príležitostí v sektore doručovania balíkov a nabáda členské štáty, aby vytvorili politiky zamerané na ďalšie zlepšovanie zručností, vzdelávanie a odbornú prípravu pracovníkov v tomto odvetví; konštatuje, že v sektore doručovania poštových zásielok a balíkov stúpa počet osôb zamestnaných na čiastočný úväzok, počet dočasných agentúrnych pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb; konštatuje, že kvalitné a udržateľné pracovné miesta zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní vysokej a konzistentnej úrovne služieb spotrebiteľom, a domnieva sa, že členské štáty by mali podniknúť potrebné kroky na zabezpečenie spravodlivých pracovných podmienok pre osoby zamestnané v tomto odvetví bez ohľadu na ich postavenie;

7.  domnieva sa, že hoci sa situácia v jednotlivých členských štátoch líši, kvalita, dostupnosť a spoľahlivosť doručovania balíkov v EÚ sa môže a musí zlepšiť a zároveň treba posilniť dôveru spotrebiteľov, a to aj v odľahlých oblastiach, mestách a obciach; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostupnosť poštových služieb pre ľudí s postihnutím, a podčiarkuje význam aktu o prístupnosti, najmä v súvislosti s cezhraničným doručovaním a elektronickým obchodom;

8.  upozorňuje na to, že na trhu sa stále zvyšuje podiel služieb cezhraničného doručovania, ktoré by sa mali podporovať; berie na vedomie zistenia verejnej konzultácie Komisie o cezhraničnom doručovaní balíkov; zdôrazňuje, že medzi najväčšie prekážky, s ktorými sa stretávajú spotrebitelia a predajcovia v oblasti elektronického obchodu v celej EÚ, patria vysoké ceny za doručovanie, nedostatočná transparentnosť, neuspokojivé doručovacie lehoty, chýbajúce informácie a nevyjasnená otázka zodpovednosti v prípade straty alebo poškodenia zásielky; poznamenáva, že cenovo dostupné a spoľahlivé služby doručovania balíkov sú dôležité z hľadiska plného využitia potenciálu jednotného digitálneho trhu; víta preto zámer Komisie zaviesť v prvej polovici roka 2016 opatrenia na zvýšenie transparentnosti cien a posilnenie regulačného dohľadu nad doručovaním zásielok a vyzýva Komisiu, aby zvážila, aké kroky by mohla prijať v oblasti prístupu k poštovým službám na uspokojivé vyriešenie všetkých problémov, s ktorými sa stretávajú spotrebitelia a podniky na trhu s doručovateľskými službami;

9.  je presvedčený o tom, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ESCP) je užitočným nástrojom, ktorý môžu spotrebitelia a podniky využívať pri cezhraničných transakciách; zdôrazňuje, že smernica o alternatívnom riešení sporov a online platforma zriadená nariadením (EÚ) č. 524/2013 o riešení spotrebiteľských sporov online by mohli byť prínosom pre spotrebiteľov a podniky pri cezhraničných transakciách; vyjadruje znepokojenie nad tým, že hoci lehota na transpozíciu smernice o alternatívnom riešení sporov uplynula v júli 2015, zatiaľ ju transponovalo len 24 členských štátov a v dôsledku toho nemajú milióny európskych občanov možnosť využívať tento dôležitý mechanizmus odškodnenia; žiada, aby sa v prípade potreby uvažovalo o zavedení ďalších mechanizmov na odškodnenie spotrebiteľov v oblasti poštových služieb;

10.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie rovnakých podmienok pre etablovaných aj alternatívnych prevádzkovateľov a aby uľahčila prístup MSP k sektoru poštových služieb; opakuje, že transparentnosť poskytovania všetkých osobitných cien, zliav, podmienok alebo rabatov je kľúčovým prvkom smernice o poštových službách, ktorý má zabezpečiť nediskriminačné zaobchádzanie so všetkými užívateľmi poštových služieb; žiada Komisiu, aby odstránila prekážky pre cezhraničnú a domácu hospodársku súťaž, aby spotrebitelia a podniky, najmä MSP, mohli využívať výhody skutočného jednotného trhu poštových služieb;

11.  je presvedčený o tom, že spotrebitelia by mali mať možnosť jednoducho porovnávať výkonnosť rôznych prevádzkovateľov poštových služieb vrátane ceny, pokrytia a rýchlosti doručenia; poznamenáva, že rozvoj cezhraničných poštových služieb v EÚ by mohol ťažiť z vytvorenia platforiem pre služby distribúcie, zo spustenia internetových stránok na porovnávanie cien, zo zlepšenia systémov vyhľadávania a sledovania zásielok a z ďalších takýchto iniciatív, ktoré podporujú informovanosť spotrebiteľov;

12.  zdôrazňuje, že mechanizmy financovania EÚ by mohli prispieť k inováciám v oblasti poštových a doručovateľských služieb vrátane možností elektronického obchodu v prospech spotrebiteľov, životného prostredia a MSP a riešení na podporu sociálneho začlenenia a prístupnosti; poznamenáva, že v záujme lepšieho fungovanie poštového sektora by sa mala podporovať spolupráca medzi poštovými vnútroštátnymi regulačnými orgánmi, Komisiou, orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, orgánmi na ochranu spotrebiteľov, maloobchodnými predajcami prevádzkujúcimi elektronický obchod a všetkými prevádzkovateľmi v oblasti cezhraničných dodávok; pripomína, že Parlament vyzval Komisiu, aby preskúmala možnosti vytvorenia známky dôveryhodnosti elektronického obchodu a to, či by takáto známka dôveryhodnosti mohla tiež prispieť k zabezpečeniu kvality a spoľahlivosti doručovacích služieb.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dita Charanzová, Carlos Coelho, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Pascal Durand, Vicky Ford, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Antanas Guoga, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Eva Paunova, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Richard Sulík, Mylène Troszczynski, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Pascal Arimont, Edward Czesak, Morten Løkkegaard, Dariusz Rosati, Richard Sulík, Lambert van Nistelrooij, Sabine Verheyen, Theodoros Zagorakis

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Raymond Finch, Christofer Fjellner, Sven Giegold


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

12.7.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Gesine Meissner, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, Wim van de Camp, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Markus Ferber, Maria Grapini, Timothy Kirkhope, Patricija Šulin

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia