SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo*)
9.9.2016 - (COM(2016)0277 – C8-0177/2016 – 2016/0139(COD)) - ***I
Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa: Tanja Fajon
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo*)
(COM(2016)0277 – C8-0177/2016 – 2016/0139(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0277),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0177/2016),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0261/2016),
1. prijíma návrh Komisie ako svoju pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Európska únia potvrdila v roku 2003 v solúnskej agende svoj jednoznačný záväzok a svoju podporu, pokiaľ ide o európsku perspektívu všetkých krajín západného Balkánu. Proces stabilizácie a pridruženia je odvtedy základným rámcom európskej perspektívy krajín západného Balkánu, a to až do ich budúceho pristúpenia, pričom liberalizácia vízového režimu má v rámci tohto procesu osobitný význam.
Uzatvorené boli dohody o stabilizácii a pridružení, ktoré nadobudli platnosť v prípade všetkých krajín západného Balkánu vrátane Kosova, kde sa tak stalo 1. apríla 2016. Dohoda o stabilizácii a pridružení je prvým zmluvným vzťahom medzi Európskou úniou a Kosovom a predstavuje významný a historický krok z hľadiska európskej perspektívy tejto krajiny. Okrem toho bolo zrušenie víz pre občanov bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska v roku 2009 a Albánska a Bosny a Hercegoviny v roku 2010 dôležitým krokom smerom k európskej integrácii a potvrdilo, že krajiny tohto regiónu sú schopné uskutočniť nevyhnutné reformy. V dôsledku toho sa však Kosovo ocitlo na balkánskej mape liberalizácie vízového režimu v izolovanej pozícii.
Izolácia krajiny má vážny dosah na každodenný život kosovských obyvateľov. Nesmieme zabudnúť na hrôzy, ku ktorým došlo po rozpade Juhoslávie, keď kruté vojny násilne rozdelili región a zanechali veľmi hlboké rany v mysliach a srdciach ľudí. Z regiónu utiekli státisíce utečencov a migrantov a my sme sa stali svedkami dospievania mladej generácie odrezanej od zvyšku zjednotenej a prosperujúcej Európy. Zacelenie tejto rany je pre obyvateľov Kosova dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.
Kosovský plán liberalizácie vízového režimu bol predstavený až v júni 2012, o štyri roky neskôr ako v prípade všetkých ostatných krajín regiónu. Hoci je plán pre Kosovo v podstate podobný, je oveľa presnejší a podrobnejší a obsahuje 95 kritérií. Komisia predložila štyri správy o pokroku v oblasti dialógu o vízovom režime s Kosovom – vo februári 2013, júli 2014, decembri 2015 a štvrtú a záverečnú správu v máji 2016, keď takisto predložila legislatívny návrh na liberalizáciu vízového režimu.
Bezvízové cestovanie uľahčuje nielen medziľudské kontakty, hlbšiu cezhraničnú spoluprácu, kultúrne, vzdelávacie a profesijné výmeny, ale takisto pomáha zamedziť nelegálnemu prisťahovalectvu tým, že páchateľov trestnej činnosti oberá o prácu. Liberalizovaný vízový režim prinesie občanom možnosť vycestovať do zahraničia za cestovným ruchom a navštevovať príbuzných a priateľov bez toho, aby museli podstupovať zdĺhavý a nákladný proces udeľovania víz. Takisto im pomôže prekonať pocit izolácie. Bezvízový režim predstavuje jeden z najhmatateľnejších a najkonkrétnejších úspechov z hľadiska európskej perspektívy tejto krajiny a znamená uplatnenie voľného pohybu ako jednej zo základných zásad európskeho projektu.
Spravodajkyňa rozhodne víta tento veľmi potrebný návrh, ktorým sa zabezpečí, aby Kosovo nestratilo nádej a ambície, pokiaľ ide o jeho proces pristúpenia k EÚ. Európska perspektíva je primárnou zárukou stability a hlavnou hnacou silou reforiem v krajine a regióne. Z minulosti sme sa poučili, že mier a stabilitu možno najlepšie dosiahnuť prostredníctvom ďalšieho rozširovania prístupového procesu a tým, že tento proces bude pre občanov čo najviditeľnejší a najhmatateľnejší.
Európsky parlament je dôrazným zástancom a podporovateľom Kosova a jeho európskej perspektívy, a to aj prostredníctvom procesu liberalizácie vízového režimu, a neustále vyzýva kosovské orgány, aby spolupracovali a splnili požadované kritériá, a Komisiu, aby prispela k uľahčeniu a urýchleniu tohto procesu.
Je dôležité pripomenúť, že podľa vízových pravidiel EÚ sa každá krajina posudzuje na základe dosiahnutého pokroku. Rozhodnutie, či by sa mala vízová povinnosť pre občanov danej krajiny zrušiť, sa zakladá na dôsledne uváženom posúdení rôznych kritérií na individuálnej báze. Hlavnou zásadou musí byť preto aj v prípade tohto návrhu spravodlivý prístup založený na posúdení dosiahnutého pokroku, a nie na politických rokovaniach. Spravodajkyňa v tomto zmysle namieta proti akýmkoľvek paralelám alebo podmienkam v súvislosti s ostatnými legislatívnymi návrhmi, o ktorých sa v súčasnosti rokuje v Rade či v Parlamente.
Okrem toho Komisia v roku 2010 zriadila mechanizmus monitorovania stavu po liberalizácii vízového režimu s cieľom preskúmať fungovanie bezvízového režimu a riešiť prípadné nedostatky pri jeho vykonávaní. Zavedenie mechanizmu pozastavenia v roku 2014 navyše poskytuje členským štátom ďalší nástroj na riešenie potenciálneho zneužívania bezvízového režimu s možnosťou opätovného zavedenia víz.
Otázka neuznania Kosova mala nepochybne výrazný vplyv aj na hospodárstvo Kosova a jeho rozvoj, ako aj na každodenný život ľudí. Aj keď potreba vyriešiť štatút Kosova bola v centre pozornosti zameranej na tento región a jeho vzťahy s Európskou úniou, vyvolala aj spomalenie tempa jeho európskej integrácie. Členské štáty sa zaviazali liberalizovať vízový režim s Kosovom po splnení príslušných podmienok bez toho, aby tým boli dotknuté pozície členských štátov k otázke jeho štatútu.
Spravodajkyňa očakáva, že uznanie štatútu Kosova nebude mať negatívne dôsledky na postup prijímania tohto návrhu. Na tento účel by spravodajkyňa chcela pripomenúť požiadavku Európskeho parlamentu adresovanú zostávajúcim piatim členským štátom, aby uznali Kosovo. Bude to mať pozitívny vplyv nielen na proces pristúpenia Kosova k EÚ, ale aj celkovo na jeho vzťahy v regióne, na normalizáciu vzťahov medzi Belehradom a Prištinou, ako aj na politické a sociálno-ekonomické vzťahy so zvyškom sveta. Európska únia nesie politickú zodpovednosť za realizáciu tohto procesu.
STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (7.7.2016)
pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo)
(COM(2016)0277 – C8-0177/2016 – 2016/0139(COD))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ulrike Lunacek
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
Cieľom návrhu Európskej komisie je zmeniť nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo) (2016/0139(COD)). Konkrétne ide o zavedenie bezvízového režimu pre Kosovo, a to presunutím tejto krajiny z prílohy I do prílohy II. Pre kosovských občanov, ktorí sú držiteľmi biometrických cestovných pasov, sa tým zabezpečí bezvízový vstup do EÚ (s výnimkou Spojeného kráľovstva a Írska), ako aj na Island, do Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska na účely krátkodobých pobytov v dĺžke 90 dní počas ktoréhokoľvek 180-dňového obdobia.
Výbor pre zahraničné veci opakovane podporil zjednodušenie a liberalizáciu vízového režimu pre všetky krajiny západného Balkánu ako spôsob podpory medziľudských kontaktov a posilnenia vzťahov s EÚ. Kosovo je jedinou krajinou západného Balkánu, ktorá od roku 2010 nezískala žiadne výhody z dohody o zjednodušení vízového režimu, a v súčasnosti je jedinou krajinou, ktorej občania potrebujú na cestu do EÚ víza. Táto situácia spôsobila, že obyvatelia sa cítia byť „druhotriednymi občanmi“, ktorí sú „izolovaní“, čo vytvára tlak, ktorý v minulosti nútil občanov hľadať iné spôsoby cestovania do EÚ.
Dialóg s Kosovom o liberalizácii vízového režimu sa začal 19. januára 2012. Komisia predtým trvala na tom, že treba dosiahnuť dostatočný pokrok v oblastiach readmisie a reintegrácie ako nevyhnutných prvkov, a vyjadrila spokojnosť s prácou, ktorú vykonali kosovské orgány. Predložila štyri správy o pokroku, z toho poslednú 4. mája 2016. V danej správe dospela k záveru, že Kosovo splnilo požiadavky svojho plánu liberalizácie vízového režimu, pričom vychádzala z toho, že pred prijatím návrhu zo strany EP a Rady Kosovo ratifikuje dohodu o hraniciach s Čiernou Horou a zlepší svoje výsledky, čo sa týka boja proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii.
Výbor pre zahraničné veci vždy zdôrazňoval význam právneho štátu, nezávislosti súdnictva a dodržiavania demokratických zásad. Prostredníctvom svojho výročného uznesenia o pokroku Kosova na ceste k integrácii do EÚ monitoruje a posudzuje vývoj, pričom zabezpečuje nadväzujúce opatrenia k týmto otázkam, a bude situácii aj naďalej venovať mimoriadnu pozornosť. Liberalizácia vízového režimu prinesie občanom Kosova pocit normálneho stavu. Zároveň by mala byť podnetom pre kosovské orgány, aby vyvíjali ďalšie úsilie o zrealizovanie nevyhnutných reforiem, a najmä požiadaviek v rámci dohody o stabilizácii a pridružení.
Napokon by si výbor vzhľadom na dôležitosť liberalizácie vízového režimu pre občanov Kosova prial, aby sa tento proces rýchlo dokončil a zmenené nariadenie nadobudlo účinnosť čo najskôr, vďaka čomu by z neho občania mohli mať úžitok.
******
Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor navrhol, aby Parlament prijal návrh Komisie ako svoju pozíciu v prvom čítaní.
POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO
|
Názov |
Zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo*) |
||||
|
Referenčné čísla |
COM(2016)0277 – C8-0177/2016 – 2016/0139(COD) |
||||
|
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
LIBE 6.6.2016 |
|
|
|
|
|
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
AFET 6.6.2016 |
||||
|
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: dátum vymenovania |
Ulrike Lunacek 24.5.2016 |
||||
|
Prerokovanie vo výbore |
14.6.2016 |
|
|
|
|
|
Dátum prijatia |
7.7.2016 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
38 7 6 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Michèle Alliot-Marie, Petras Auštrevičius, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Lorenzo Cesa, Aymeric Chauprade, Andi Cristea, Arnaud Danjean, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule, Richard Howitt, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Ulrike Lunacek, Andrejs Mamikins, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Kati Piri, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jacek Saryusz-Wolski, Jaromír Štětina, László Tőkés, Ivo Vajgl, Hilde Vautmans, Boris Zala |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Laima Liucija Andrikienė, Andrzej Grzyb, András Gyürk, Paavo Väyrynen, Janusz Zemke |
||||
|
Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní |
Heidi Hautala |
||||
POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
|
Názov |
Zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Kosovo*) |
||||
|
Referenčné čísla |
COM(2016)0277 – C8-0177/2016 – 2016/0139(COD) |
||||
|
Dátum predloženia v EP |
4.5.2016 |
|
|
|
|
|
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
LIBE 6.6.2016 |
|
|
|
|
|
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
AFET 6.6.2016 |
|
|
|
|
|
Spravodajcovia dátum menovania |
Tanja Fajon 23.5.2016 |
|
|
|
|
|
Prerokovanie vo výbore |
26.5.2016 |
|
|
|
|
|
Dátum prijatia |
5.9.2016 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
25 24 2 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Gerard Batten, Michał Boni, Caterina Chinnici, Ignazio Corrao, Frank Engel, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Mariya Gabriel, Kinga Gál, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Filiz Hyusmenova, Sophia in ‘t Veld, Eva Joly, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Timothy Kirkhope, Barbara Kudrycka, Cécile Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, József Nagy, Péter Niedermüller, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Udo Voigt, Beatrix von Storch, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Andrea Bocskor, Pál Csáky, Daniel Dalton, Angelika Mlinar, Luigi Morgano, Emilian Pavel, Jaromír Štětina, Josep-Maria Terricabras, Daniele Viotti, Axel Voss |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Burkhard Balz, Evelyne Gebhardt, Sylvie Goddyn, Andrey Kovatchev, Clare Moody, Vladimir Urutchev, Rainer Wieland, Joachim Zeller |
||||
|
Dátum predloženia |
9.9.2016 |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
|
25 |
+ |
|
|
ALDE |
Nathalie Griesbeck, Filiz Hyusmenova, Angelika Mlinar, Cecilia Wikström, Sophia in 't Veld |
|
|
GUE/NGL |
Cornelia Ernst |
|
|
PPE |
Jaromír Štětina |
|
|
S&D |
Caterina Chinnici, Tanja Fajon, Evelyne Gebhardt, Ana Gomes, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Cécile Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Clare Moody, Luigi Morgano, Péter Niedermüller, Emilian Pavel, Birgit Sippel, Daniele Viotti, Josef Weidenholzer |
|
|
VERTS/ALE |
Eva Joly, Judith Sargentini, Josep-Maria Terricabras, Bodil Valero |
|
|
24 |
- |
|
|
ECR |
Daniel Dalton, Jussi Halla-aho, Timothy Kirkhope, Branislav Škripek |
|
|
EFDD |
Gerard Batten, Ignazio Corrao, Beatrix von Storch |
|
|
ENF |
Sylvie Goddyn |
|
|
NI |
Udo Voigt |
|
|
PPE |
Burkhard Balz, Andrea Bocskor, Michał Boni, Pál Csáky, Mariya Gabriel, Kinga Gál, Monika Hohlmeier, Andrey Kovatchev, Barbara Kudrycka, Traian Ungureanu, Vladimir Urutchev, Axel Voss, Rainer Wieland, Joachim Zeller |
|
|
S&D |
Juan Fernando López Aguilar |
|
|
2 |
0 |
|
|
PPE |
Frank Engel, József Nagy |
|
Key to symbols:
+ : za
- : proti
zdržali sa hlasovania