SPRÁVA o monitorovaní uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014
9.9.2016 - (2015/2326(INI))
Výbor pre právne veci
Spravodajkyňa: Heidi Hautala
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o monitorovaní uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014
Európsky parlament
– so zreteľom na 32. výročnú správu o monitorovaní uplatňovania práva Únie (2014) (COM(2015)0329),
– so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca správa projektu „EU Pilot“ (COM(2010)0070),
– so zreteľom na správu Komisie s názvom Druhá hodnotiaca správa projektu EU Pilot (COM(2011)0930),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva (COM(2002)0141),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. apríla 2012 s názvom Aktualizácia oznámenia o vzťahoch so sťažovateľom v prípadoch uplatňovania práva Únie (COM(2012)0154),
– so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou,
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o 30. a 31. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ[1],
– so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre petície (A8-0262/2016),
A. keďže v článku 17 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) je základná úloha Komisie vymedzená ako úloha ochrankyne zmlúv;
B. keďže podľa článku 6 ods. 1 Zmluvy o EÚ má Charta základných práv Európskej únie rovnakú právnu silu ako zmluvy a je určená inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom pri vykonávaní práva Únie (článok 51 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie);
C. keďže podľa článku 258 ods. 1 a 2 ZFEÚ Komisia vydá odôvodnené stanovisko členskému štátu, ak sa domnieva, že si nesplnil povinnosť, ktorá pre neho vyplýva zo zmlúv, a môže predložiť vec Súdnemu dvoru, ak daný členský štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou;
D. keďže Rámcová dohoda o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou stanovuje výmenu informácií o všetkých konaniach o nesplnení povinnosti na základe formálnych výziev, ale nevzťahuje sa na neformálny postup EU Pilot, ktorý predchádza začatiu formálneho konania o nesplnení povinnosti;
E. keďže Komisia sa odvoláva na článok 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ a na zásadu lojálnej spolupráce medzi Úniou a členskými štátmi s cieľom uplatniť svoju povinnosť zachovávať počas postupov v rámci projektu EU Pilot vo vzťahu k členským štátom mlčanlivosť;
F. keďže postupy v rámci projektu EU Pilot majú viesť k užšej a súdržnejšej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi, aby sa tak včas napravili prípady porušenia práva Únie s cieľom predísť nutnosti začať formálne konania o nesplnení povinnosti vždy, keď to bude možné;
G. keďže v roku 2014 bolo Komisii doručených 3 715 sťažností, v ktorých boli oznámené potenciálne porušenia práva Únie, pričom členské štáty, proti ktorým bolo podaných najviac sťažností, boli Španielsko (553), Taliansko (475) a Nemecko (276);
H. keďže v roku 2014 Komisia začala 893 nových konaní o nesplnení povinnosti, pričom najviac otvorených prípadov v členských štátoch sa týka Grécka (89), Talianska (89) a Španielska (86);
I. keďže v článku 41 Charty základných práv Európskej únie sa vymedzuje právo na dobrú správu vecí verejných ako právo každého na to, aby inštitúcie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, a v článku 298 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie sú pri vykonávaní svojich poslaní podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou;
1. pripomína, že Komisia je podľa článku 17 Zmluvy o EÚ zodpovedná za zabezpečenie uplatňovania práva Únie vrátane Charty základných práv Európskej únie (článok 6 ods. 1 Zmluvy o EÚ), ktorej ustanovenia sú určené inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom pri vykonávaní práva Únie;
2. uznáva, že primárnu zodpovednosť za správne vykonávanie a uplatňovanie práva Únie majú členské štáty, ale zdôrazňuje, že to nezbavuje inštitúcie EÚ ich povinnosti rešpektovať primárne právo Únie pri tvorbe sekundárneho práva Únie;
3. zdôrazňuje zásadnú úlohu Komisie pri dohľade nad uplatňovaním práva Únie a predkladaní výročnej správy Parlamentu a Rade; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej aktívnej úlohe pri vývoji rôznych nástrojov na zlepšenie vykonávania, presadzovania a dodržiavania práva Únie v členských štátoch a aby popri údajoch o vykonávaní smerníc EÚ poskytla v nasledujúcej výročnej správe aj údaje o vykonávaní nariadení EÚ;
4. uznáva, že za správne vykonávanie a uplatňovanie práva Únie sú primárne zodpovedné členské štáty, a zdôrazňuje, že členské štáty musia pri vykonávaní práva Únie takisto plne rešpektovať základné hodnoty a zásady zakotvené v zmluvách a Charte základných práv EÚ; pripomína, že za monitorovanie a hodnotenie vykonávania práva Únie je zodpovedná Komisia; preto opakovane vyzýva členské štáty, aby systematicky využívali tabuľky zhody, zdôrazňuje však, že to nezbavuje inštitúcie EÚ ich povinnosti rešpektovať primárne právo Únie pri tvorbe sekundárneho práva Únie; uvedomuje si, že musí využiť svoje vykonávacie správy týkajúce sa sektorových právnych predpisov;
5. uznáva, že aj Parlament musí v tejto súvislosti zohrávať kľúčovú úlohu prostredníctvom výkonu politického dohľadu nad opatreniami Komisie na presadzovanie práva, skúmania výročných správ o monitorovaní vykonávania právnych predpisov EÚ a prijímania príslušných parlamentných uznesení; navrhuje, aby Parlament vo väčšej miere prispieval k včasnej a presnej transpozícii právnych predpisov EÚ tým, že sa prostredníctvom existujúcich prepojení s národnými parlamentmi podelí o svoje odborné poznatky získané počas legislatívneho rozhodovacieho procesu;
6. poznamenáva, že včasná a správna transpozícia práva Únie do vnútroštátnych právnych predpisov a jasný vnútroštátny právny rámec by sa mali stať prioritou členských štátov s cieľom zabrániť porušovaniu práva Únie a súčasne priniesť jednotlivcom a podnikom želané výhody vďaka efektívnemu a účinnému uplatňovaniu práva Únie;
7. zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a ostatných zainteresovaných strán pri tvorbe právnych predpisov a pri monitorovaní a oznamovaní nedostatkov pri transpozícii a uplatňovaní práva Únie členskými štátmi; poznamenáva, že Komisia uznala úlohu zainteresovaných strán tým, že v roku 2014 zaviedla nové nástroje na uľahčenie tohto procesu; nabáda zainteresované strany, aby v tejto súvislosti ostali v budúcnosti ostražité;
8. uznáva vplyv účinného uplatňovania práva Únie na posilňovanie dôveryhodnosti inštitúcií EÚ; oceňuje význam, ktorý sa vo výročnej správe Komisie pripisuje petíciám predkladaným občanmi, podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti, čo predstavuje základné právo zakotvené v Lisabonskej zmluve, významný prvok európskeho občianstva a dôležitý sekundárny prostriedok na sledovanie uplatňovania práva Únie a identifikovanie jeho možných nedostatkov prostredníctvom priameho vyjadrenia názoru a skúseností občanov, a to spolu s voľbami a referendami, ktoré sú naďalej ich primárnym spôsobom demokratického vyjadrenia názoru;
9. domnieva sa, že nereálne lehoty na vykonanie právnych predpisov môžu viesť k tomu, že členské štáty nebudú schopné tieto lehoty dodržať, čím sa udelí tichý súhlas s odkladom uplatňovania; vyzýva európske inštitúcie, aby sa dohodli na vhodnejších rozvrhoch vykonávania nariadení a smerníc, pričom sa riadne zohľadnia nevyhnutné obdobia kontrol a konzultácií; domnieva sa, že Komisia by mala predkladať správy, prehľady a legislatívne revízie v lehotách dohodnutých spoluzákonodarcami a stanovených v príslušných právnych predpisoch;
10. víta skutočnosť, že nová Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva obsahuje ustanovenia, ktorých cieľom je zlepšiť vykonávanie a uplatňovanie práva Únie a podporiť štruktúrovanejšiu spoluprácu v tomto smere; podporuje výzvu uvedenú v dohode, ktorá sa týka lepšieho vymedzenia vnútroštátnych opatrení, ktoré nemusia nevyhnutne súvisieť s právnymi predpismi Únie (prax známa ako „pozlacovanie“); zdôrazňuje význam zlepšenia transpozície a nevyhnutnosť toho, aby členské štáty oznamovali vnútroštátne opatrenia, ktoré dopĺňajú európske smernice, a jasne na ne poukazovali; zdôrazňuje, že členské štáty by sa pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ mali vyhnúť zbytočnému dopĺňaniu právnych predpisov EÚ, keďže to vedie k mylným predstavám o legislatívnej činnosti EÚ a k posilňovaniu neodôvodneného euroskepticizmu medzi občanmi; poukazuje však na to, že to nemá vôbec žiadny vplyv na výsadné právo členských štátov prijať na vnútroštátnej úrovni vyššie sociálne a environmentálne normy než tie, ktoré boli dohodnuté na úrovni EÚ;
11. zdôrazňuje, že Parlament by mal zohrávať silnejšiu úlohu pri analyzovaní toho, ako prístupové krajiny a krajiny s dohodami o pridružení s Európskou úniou dodržiavajú právo Únie; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa príslušným krajinám poskytla vhodná pomoc, a to v podobe nepretržitej spolupráce s ich národnými parlamentmi v oblasti dodržiavania a uplatňovania práva Únie;
12. navrhuje, aby Parlament v reakcii na výročné správy o pokroku vydávané Komisiou vypracúval o všetkých kandidátskych krajinách riadne správy, nie len uznesenia, aby tak mali všetky príslušné výbory možnosť predložiť náležité stanoviská; je presvedčený o tom, že Komisia by mala naďalej vydávať správy o pokroku pre všetky krajiny európskeho susedstva, ktoré podpísali dohody o pridružení, aby tak Parlament mohol pristúpiť k serióznemu a systematickému posudzovaniu pokroku uvedených krajín v oblasti vykonávania acquis EÚ v súvislosti s programom pridruženia;
13. víta 32. výročnú správu Komisie o kontrole uplatňovania práva Únie a poukazuje na to, že životné prostredie, doprava a vnútorný trh a služby boli v roku 2013 oblasťami politiky, v rámci ktorých zostalo v roku 2014 otvorených najviac prípadov týkajúcich sa nesplnenia povinnosti; takisto konštatuje, že v roku 2014 životné prostredie, zdravie, ochrana spotrebiteľa, mobilita a doprava boli opäť oblasťami politiky, v ktorých bol začatý najvyšší počet nových konaní o nesplnení povinnosti; nabáda Komisiu, aby v záujme zabezpečenia medziinštitucionálnej transparentnosti poskytla Parlamentu lepší prístup k prípadom zahŕňajúcim porušenie práva Únie;
14. poznamenáva, že podľa výročnej správy sa počet formálnych konaní o nesplnení povinnosti v priebehu posledných piatich rokov znížil a že podľa Komisie to odráža účinnosť štruktúrovaného dialógu s členskými štátmi prostredníctvom projektu EU Pilot; domnieva sa však, že čoraz nižší počet konaní o porušení povinnosti v posledných rokoch, ako aj očakávaný pokles v nasledujúcich rokoch sú spôsobené najmä nepretržitým znižovaním počtu nových legislatívnych návrhov Komisie; poukazuje na to, že Komisia nevykonáva postupy v rámci projektu EU Pilot v prípade neskorej transpozície smerníc;
15. pripomína, že toto hodnotenie ex post nezbavuje Komisiu povinnosti účinným a včasným spôsobom monitorovať uplatňovanie a vykonávanie práva Únie, a upozorňuje, že Európsky parlament by mohol pomôcť pri skúmaní vykonávania právnych predpisov prostredníctvom svojej kontroly zameranej na Komisiu;
16. konštatuje, že nárast počtu nových prípadov v rámci projektu EU Pilot počas skúmaného obdobia, ako aj pokles počtu otvorených prípadov týkajúcich sa nesplnenia povinnosti podľa výročnej správy svedčia o tom, že systém EU Pilot preukázal svoju užitočnosť a pozitívny vplyv vďaka podpore účinnejšieho presadzovanie práva Únie; opakuje však, že presadzovanie práva Únie nie je dostatočne transparentné ani nepodlieha skutočnej kontrole zo strany sťažovateľov a zainteresovaných strán, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek opakovaným žiadostiam Parlament ešte stále nemá dostatočný prístup k informáciám o postupe v rámci projektu EU Pilot a o nevyriešených prípadoch; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o informovanosť o postupoch v rámci projektu EU Pilot a o nevyriešených prípadoch;
17. zastáva názor, že finančné pokuty za nedodržanie práva Únie by mali byť účinné, primerané, odrádzajúce a zohľadňujúce opakované zlyhania v tejto oblasti, a že práva členských štátov sa musia dodržiavať;
18. pripomína, že v Európskej únii založenej na zásade právneho štátu a na istote a predvídateľnosti právnych predpisov musia mať občania EÚ podľa práva možnosť, aby ako prví jasným, dostupným, transparentným a včasným spôsobom (prostredníctvom internetu a inak) získali informácie o tom, či a aké vnútroštátne zákony boli prijaté transpozíciou práva Únie a ktoré vnútroštátne orgány sú zodpovedné za ich riadne vykonávanie;
19. vyzýva Komisiu, aby prepojila jednotlivé portály, prístupové miesta a informačné internetové stránky do jednej brány, ktorá bude poskytovať občanom ľahký prístup k online formulárom na podávanie sťažností a prehľadné informácie o konaniach o porušení; ďalej vyzýva Komisiu, aby do svojej budúcej monitorovacej správy zahrnula podrobnejšie informácie o používaní týchto portálov;
20. poukazuje na to, že lojálna spolupráca medzi Komisiou a Parlamentom je povinnosťou, ktorá sa vzťahuje na obe tieto inštitúcie; žiada preto o revíziu Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, aby tak bolo možné parlamentnému výboru zodpovednému za výklad a uplatňovanie práva Únie poskytnúť informácie o postupoch v rámci projektu EU Pilot vo forme (dôverného) dokumentu;
21. pripomína, že Parlament vo svojom uznesení z 15. januára 2013 vyzval na prijatie nariadenia EÚ o európskom správnom práve procesnom na základe článku 298 ZFEÚ, ale že napriek tomu, že uznesenie bolo prijaté prevažnou väčšinou (572 hlasov za, 16 proti, 12 poslanci sa zdržali), Komisia na žiadosť Parlamentu nezareagovala a žiadny návrh nepredložila; vyzýva Komisiu, aby opätovne preskúmala uznesenie Parlamentu s cieľom predložiť návrh legislatívneho aktu týkajúceho sa správneho práva procesného;
22. ľutuje najmä skutočnosť, že nedošlo k žiadnej odozve na jeho požiadavku na vypracovanie záväzných pravidiel vo forme nariadenia, ktorým by sa stanovili rôzne aspekty konania o porušení povinnosti a predbežného konania vrátane oznámení, záväzných lehôt, práva na vypočutie, povinnosti uviesť dôvody a práva každej osoby na prístup k jej spisu s cieľom posilniť práva občanov a zaručiť transparentnosť;
23. v tejto súvislosti pripomína, že Výbor pre právne veci zriadil pracovnú skupinu pre správne právo, ktorá sa rozhodla vypracovať konkrétny návrh nariadenia o administratívnom postupe správy Únie ako „zdroj inšpirácie“ pre Komisiu, a to nie s cieľom spochybniť právo Komisie na iniciatívu, ale preukázať, že takéto nariadenie by bolo užitočné a jeho schválenie by bolo priechodné;
24. domnieva sa, že zámerom tohto návrhu nariadenia nie je nahradiť existujúce právne predpisy EÚ, ale skôr doplniť ich v prípade, keď sa objavia nedostatky alebo problémy týkajúce sa ich výkladu, a dosiahnuť väčšiu zrozumiteľnosť a koherentnosť výkladu existujúcich pravidiel v prospech občanov a podnikov i administratívy a jej zamestnancov;
25. opäť teda vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa európskeho správneho práva procesného, pričom zohľadní opatrenia, ktoré v tejto oblasti doposiaľ prijal Parlament;
26. pripomína, že inštitúcie EÚ, aj keď konajú ako členovia skupín medzinárodných veriteľov („trojky“), sú viazané zmluvami a Chartou základných práv Európskej únie;
27. vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavanie práva Únie stalo skutočnou politickou prioritou, ktorá sa bude vykonávať v úzkej spolupráci s Parlamentom, ktorý je povinný a) vyžadovať od Komisie politickú zodpovednosť a b) ako spoluzákonodarca sa ubezpečiť, že je plne informovaný, aby mohol nepretržite zlepšovať svoju legislatívnu prácu;
28. podporuje to, aby sa v Parlamente vytvoril proces na monitorovanie uplatňovania práva Únie v členských štátoch, v rámci ktorého bude možné analyzovať otázku nesúladu individualizovaným spôsobom vo vzťahu k jednotlivým krajinám a ktorý zohľadní skutočnosť, že príslušné stále výbory Parlamentu monitorujú uplatňovanie práva Únie v rámci príslušných oblastí svojej pôsobnosti;
29. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a národným parlamentom.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2015)0322.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Komisia vo svojej 32. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva Únie opäť uvádza zaujímavé informácie o skutočnom vykonávaní a praktickom uplatňovaní práva Únie. Zo správy vyplýva, že životné prostredie, doprava a vnútorný trh a služby naďalej zostali oblasťami politiky, v rámci ktorých bolo v roku 2014 otvorených najviac prípadov v súvislosti s nesplnením povinnosti. Výročná správa tiež zdôrazňuje, že počet formálnych konaní o nesplnení povinnosti sa v priebehu posledných piatich rokov znížil. Podľa Komisie to odráža účinnosť dialógu s členskými štátmi v rámci projektu EU Pilot. Vzhľadom na to, že Parlament má stále dosť obmedzený prístup k informáciám o postupe v rámci projektu EU Pilot a nevyriešených prípadoch, je ťažké posúdiť, do akej miery zníženie počtu formálnych konaní o nesplnení povinnosti skutočne odráža lepšie dodržiavanie práva Únie členskými štátmi, a nie kompromisné riešenia medzi Komisiou a členskými štátmi, ktoré si neplnia povinnosti. Zo správy teda možno vyvodiť záver, že presadzovanie práva Únie naďalej nie je dostatočne transparentné. V tejto súvislosti sa spravodajkyňa domnieva, že návrhy novej pracovnej skupiny pre správne právo, ktorú zriadil Výbor pre právne veci, by mohli byť cennou inšpiráciou pre Komisiu, pretože ukazujú, že nariadenie o administratívnom postupe správy Únie by bolo užitočné a jeho schválenie by bolo priechodné. Spravodajkyňa sa tiež domnieva, že Európsky parlament by mohol a mal zohrávať štruktúrovanejšiu úlohu pri analyzovaní toho, ako prístupové krajiny a krajiny s dohodami o pridružení s Európskou úniou dodržiavajú právo Únie, a pri rozvíjaní vhodnej podpory pre dané krajiny v tejto oblasti.
STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (28.4.2016)
pre Výbor pre právne veci
k monitorovaniu uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014
(2015/2326(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ramon Tremosa i Balcells
NÁVRHY
Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže v roku 2014 bolo Komisii doručených 3 715 sťažností, v ktorých boli oznámené potenciálne porušenia práva Únie, pričom členské štáty, proti ktorým bolo podaných najviac sťažností, boli Španielsko (553), Taliansko (475) a Nemecko (276);
B. keďže v roku 2014 Komisia začala 893 nových konaní o porušení povinnosti, pričom najviac otvorených prípadov v členských štátoch sa týka Grécka (89), Talianska (89) a Španielska (86);
C. keďže v rokoch 2010 až 2014 bolo otvorených 3 550 prípadov porušenia povinnosti zo strany členských štátov z dôvodu oneskorenej transpozície 439 smerníc, čo predstavuje v priemere osem členských štátov porušujúcich každú smernicu schválenú počas tohto obdobia; členské štáty, ktorých sa to týka najviac sú Belgicko (36), Rumunsko (34) a Slovinsko (26)[1];
1. domnieva sa, že účinnosť práva Únie sa systematicky znižuje neuspokojivým uplatňovaním zo strany členských štátov a nedostatočnými následnými opatreniami zo strany Komisie; konštatuje, že nedostatočné vykonávanie a presadzovanie práva Únie zohráva dôležitú úlohu vo viacerých európskych krízach a vytvára nerovnaké podmienky v rámci jednotného trhu a zdôrazňuje, že zlepšenie vykonávania právnych predpisov EÚ môže zvýšiť dôveru občanov v zámery a ciele Európskej únie;
2. domnieva sa, že nereálne lehoty na vykonanie právnych predpisov môžu viesť k tomu, že členské štáty si nedokážu plniť svoje povinnosti, čo automaticky spôsobuje odklad uplatňovania; vyzýva európske inštitúcie, aby sa dohodli na vhodnejších rozvrhoch vykonávania nariadení a smerníc, berúc do úvahy čas na nevyhnutné kontroly a konzultácie; domnieva sa, že Komisia by mala predkladať správy, prehľady a legislatívne revízie termínov dohodnutých spoluzákonodarcami a stanovených v príslušných právnych predpisoch;
3. vyzýva Komisiu, aby v rámci jednotlivých generálnych riaditeľstiev vytvorila webové stránky, na ktorých sa uvedú tie členské štáty, ktoré netransponovali smernice alebo nevykonali rozhodnutia a nariadenia; domnieva sa, že raz za mesiac treba aktualizovať a podrobne uviesť, ktoré smernice neboli transponované a/alebo ktoré rozhodnutia a nariadenia neboli vykonané;
4. domnieva sa, že Komisia by mala aktívnejšie riešiť prípady nesprávne transponovaných smerníc s cieľom pokryť prípady tak nedobrovoľných, ako aj svojvoľných opatrení zo strany členských štátov;
5. domnieva sa, že je povinnosťou Komisie namietať voči dvom zákonodarným zložkám rozhodovacieho procesu na európskej úrovni, čoho dôsledkom je prijímanie rozhodnutí o podstatných veciach prostredníctvom delegovaných/vykonávacích aktov v rámci spolurozhodovacieho procesu kvôli právnej neistote a potenciálnym rizikám, nebezpečenstvám a ťažkostiam, ktoré môžu nastať;
6. so znepokojením konštatuje, že najmenej jeden alebo viacero členských štátov stále netransponovalo 11 smerníc v oblasti bankových a finančných právnych predpisov, pričom Nemecko je jedinou krajinou, ktorá transponovala všetky platné právne predpisy v tejto oblasti, a Rakúsko jediným ďalším členským štátom s menej ako troma netransponovanými smernicami[2];
7. poukazuje na to, že smernica o neskorých platbách nie je správne vykonávaná v 11 členských štátoch a že situácia je najhoršia v Taliansku, na Cypre, v Španielsku, Portugalsku a Grécku, kde meškanie platieb medzi podnikmi (B2B)[3] je vysoko nad priemerom[4], čo MSP spôsobuje ďalšie problémy;
8. poukazuje navyše na to, že smernica o prístupe k činnostiam úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, smernica o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov a smernica o právach spotrebiteľov zatiaľ neboli transponované vo všetkých členských štátoch[5]; vyzýva Komisiu, aby dôslednejšie monitorovala prípady štátnej pomoci v daňovej a colnej oblasti, pretože je jednou zo štyroch oblastí politiky, v ktorých bolo v roku 2014 otvorených najviac prípadov porušenia povinnosti;
9. pripomína, že nedodržiavanie maastrichtských kritérií a zhovievavý a diskrečný postoj Komisie a Rady k presadzovaniu pravidiel Paktu stability a rastu (PSR) prispeli k vzniku európskej dlhovej krízy, ktorá nasledovala po celosvetovej finančnej kríze; je znepokojený pretrvávajúcim nesúladom a nejednotným presadzovaním pravidiel Paktu stability a rastu, pričom poznamenáva, že súčasné pravidlá sa musia uplatňovať prostredníctvom využívania existujúcich doložiek o flexibilite; žiada Komisiu a Radu, aby prijala aktívnejší postoj, pokiaľ ide o presadzovanie postupu pri makroekonomických nerovnováhach a predovšetkým pokiaľ ide o účinnú prevenciu výrazných makroekonomických a finančných nerovnováh;
10. poukazuje na to, že v roku 2014 sa len 10 zo 157 hlavných odporúčaní adresovaných členským štátom v rámci európskeho semestra plne realizovalo alebo sa v nich preukázal značný pokrok[6]; žiada v tejto súvislosti, aby sa dodržiavali odporúčania týkajúce sa európskeho semestra obsiahnuté v správe piatich predsedov o prehĺbení HMÚ, a to: konkrétnejšie a ambicióznejšie odporúčania pre jednotlivé krajiny a jasnejšie zameranie sa na vymedzené priority, pričom sa členským štátom ponechá potrebný manévrovací priestor pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ako aj systematickejšie využívanie správ, partnerských preskúmaní a postupu „dodržuj alebo vysvetli“ s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie, ako aj väčšiu verejnú diskusiu, ktorá by viedla k väčšej zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni;
11. zdôrazňuje, že pre členské štáty, ktoré sú súčasťou eurozóny alebo ktoré sa podieľajú na bankovej únii je transpozícia smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk nevyhnutná na to, aby jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií mohol fungovať, keďže v mnohých prípadoch musia byť rozhodnutia Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií založené na transpozícii smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD[7]) do vnútroštátnych právnych predpisov;
12. konštatuje, že 22. októbra 2015 Komisia zažalovala šesť členských štátov[8] na Súdnom dvore EÚ z dôvodu zanedbania povinnosti transponovať smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk;
13. je veľmi znepokojený skutočnosťou, že desať členských štátov ešte stále neimplementovalo smernicu o systémoch ochrany vkladov[9] a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila jej vykonanie; vyzýva preto na včasné vykonávanie existujúcich právnych predpisov v oblasti bankovej únie a na posilnenie dialógu s príslušnými organizáciami expertov a spotrebiteľov s cieľom vyhodnotiť vplyv a účinnosť prijatých právnych predpisov;
14. víta prvé návrhy Komisie v oblasti únie kapitálových trhov a zdôrazňuje, že je dôležité podporovať väčšie investície do reálnej ekonomiky;
15. domnieva sa, že je to neexistencia riadnej výmeny informácií v rámci smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní (DAC), ktorá viedla k nekalým praktikám na začiatku škandálu LuxLeaks a k ďalšiemu zneužívaniu v oblasti daní zo strany iných členských štátoch;
16. vyzýva Európsky orgán pre bankovníctvo, aby posúdil, či sú bankové systémy členských štátov, ktoré nedodržiavajú smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRDD) a smernicu o systémoch ochrany vkladov (DGSD), konkurenčne znevýhodnené;
17. so sklamaním konštatuje, že v dôsledku neschopnosti Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Komisie vypracovať a prijať potrebné opatrenia úrovne 2 v stanovenom časovom rámci Komisia považuje za nevyhnutné navrhnúť odklad účinnosti smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID II) a jej sprievodného nariadenia MiFIR o jeden rok, a podobne odklad vykonávania niektorých ustanovení nariadenia o zneužívaní trhu (Market Abuse Regulation – MAR) a nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov (CSDR);
18. vyzýva Komisiu, aby začala konanie o porušení povinnosti voči členským štátom, ktoré otvorene odmietli splniť povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia Rady (EÚ) 1601/2015 a (EÚ) 1523/2015 zo 14. a z 22. septembra 2015, ktorými sa zavádza systém povinných kvót pre prijímanie utečencov;
19. domnieva sa, že Komisia by mala, ak je to možné a primerané, navrhovať viac nariadení a menej smerníc s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre členské štáty vo vzťahu k právnym predpisom, najmä v prípade práva Únie týkajúceho sa jednotného trhu, berúc do úvahy, že formálne právne texty musia zodpovedať cieľom a zámerom návrhov;
20. zastáva názor, že finančné pokuty za nedodržanie práva Únie by mali byť účinné, primerané, odrádzajúce a zohľadňovať opakované zlyhania v tejto oblasti a že práva členských štátov sa musia dodržiavať;
21. domnieva sa, že počet formálnych konaní o porušení povinnosti klesol aj vďaka účinnému štruktúrovanému dialógu s členskými štátmi prostredníctvom projektu EU Pilot;
22. víta úsilie Komisie zlepšiť prístup k informáciám o uplatňovaní práva Únie; nabáda k ďalšiemu úsiliu o zvýšenie transparentnosti;
23. podporuje vytvorenie štandardného štruktúrovaného procesu v Parlamente na monitorovanie uplatňovania práva Únie v členských štátoch, v rámci ktorého bude možné analyzovať otázku nesúladu individualizovaným spôsobom vo vzťahu k jednotlivým krajinám a ktorý zohľadní skutočnosť, že príslušné stále výbory Parlamentu monitorujú uplatňovanie práva Únie v rámci príslušných oblastí svojej pôsobnosti.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
Dátum prijatia |
26.4.2016 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
32 24 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Gerolf Annemans, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Elisa Ferreira, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Philippe Lamberts, Werner Langen, Sander Loones, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Cora van Nieuwenhuizen, Jakob von Weizsäcker, Pablo Zalba Bidegain, Marco Zanni |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Matt Carthy, Philippe De Backer, Mady Delvaux, Marian Harkin, Ian Hudghton, Sophia in ‘t Veld, Syed Kamall, Krišjānis Kariņš, Paloma López Bermejo, Emmanuel Maurel, Siôn Simon, Romana Tomc |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Daniela Aiuto, Virginie Rozière |
||||
- [1] Údaje v odôvodneniach A, B a C pochádzajú zo správy Komisie o Výročnej správe o monitorovaní uplatňovania práva Únie za rok 2014 (9.7.2015).
- [2] Obzvlášť znepokojujúce sú prípady porušení Poľska (10), Luxemburska (9) a Slovinska, Španielska a Estónska (8 porušení každý).
- [3] Medzipodnikové transakcie.
- [4] Pozri „Transpozícia a implementácia smernice o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách“, Výskumné služby Európskeho parlamentu.
- [5] Európska komisia – Monitorovanie uplatňovania práva Únie – Výročná správa za rok 2014, s. 19 – 20, –http://ec.europa.eu/atwork/applying-eu-law/docs/annual_report_32/com_2015_329_sk.pdf
- [6] Miera úspešnosti približne 6,5 %: Zsolt Darvas a Alvaro Leandro, „O obmedzeniach koordinácie politiky v eurozóne v rámci európskeho semestra“ (The Limitations of Policy Coordination in the Euro Area under the European Semester), Bruegel, november 2015.
- [7] Tlačová správa Komisie z 22. októbra 2015 o žalobe proti šiestim krajinám na Európskom súdnom dvore (ESD) za neprebratie smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.
- [8] Českú republiku, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko.
- [9] Belgicko, Cyprus, Estónsko, Grécko, Taliansko, Luxembursko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko a Švédsko: Tlačová správa Komisie z 10. decembra 2015.
STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (18.2.2016)
pre Výbor pre právne veci
k monitorovaniu uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014
(2015/2326(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Agnieszka Kozłowska-Rajewicz
NÁVRHY
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. zdôrazňuje skutočnosť, že Komisia má právomoc a povinnosť dohliadať na uplatňovanie práva EÚ a začať konanie o porušení povinnosti proti členským štátom, ktoré nesplnili povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv; vyzýva však Komisiu, aby pred začatím formálneho konania o porušení povinnosti uprednostnila postup v rámci iniciatívy EU Pilot a začala tak proces dialógu s členskými štátmi; pripomína členským štátom, že právo EÚ je neoddeliteľnou súčasťou ich vnútroštátneho práva a že sú zodpovedné za jeho správne uplatňovanie;
2. poznamenáva, že včasná a správna transpozícia práva EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov a jasný vnútroštátny právny rámec by sa mali stať prioritou členských štátov s cieľom zabrániť porušovaniu práva EÚ a súčasne priniesť jednotlivcom a podnikom zamýšľané výhody vďaka efektívnemu a účinnému uplatňovaniu práva EÚ;
3. zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a ostatných zainteresovaných strán pri tvorbe právnych predpisov a pri monitorovaní a oznamovaní nedostatkov pri transpozícii a uplatňovaní práva EÚ členskými štátmi; poznamenáva, že Komisia uznala úlohu zainteresovaných strán tým, že v roku 2014 zaviedla nové nástroje na uľahčenie tohto procesu; nabáda zainteresované strany, aby v tejto súvislosti ostali v budúcnosti ostražité;
4. zdôrazňuje skutočnosť, že v roku 2014 bolo zaregistrovaných 3 715 nových sťažností, pričom Komisia dostala najvyšší počet nových sťažností (666) v oblastiach zamestnanosti, sociálnych vecí a sociálneho začlenenia od roku 2011[1]; pripomína, že nedostatočné vykonávanie a nesprávne uplatňovanie právnych predpisov EÚ alebo ich neuplatňovanie zo strany členských štátov vedie k neúčinnosti právnych predpisov, vo výraznej miere oslabuje práva v sociálnej oblasti a oblasti zamestnanosti a môže si vyžadovať ďalšie opatrenie na úrovni EÚ, a to pri plnom rešpektovaní zásady subsidiarity;
5. zdôrazňuje skutočnosť, že Súdny dvor v roku 2014 nevydal žiadne významné rozhodnutia v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a sociálneho začlenenia;
6. zdôrazňuje, že z počtu 2 341 sťažností , ktoré v roku 2014 riešila európska sieť Solvit, sa 1 458 sťažností týkalo prístupu k právam na sociálne zabezpečenie a uplatňovania týchto práv podľa nariadenia (ES) č. 883/883, pričom najvyšší počet zaregistrovaných prípadov sa týkal prídavkov na dieťa, dôchodkov a dávok v nezamestnanosti;
7. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila už veľmi oneskorenú revíziu nariadenia (ES) č. 883/2004 a jeho vykonávacieho nariadenia s cieľom zaručiť, aby všetci mohli v plnej miere uplatňovať svoje práva na sociálne zabezpečenie; pripomína členským štátom ich povinnosť úzko spolupracovať v tejto záležitosti s cieľom zabezpečiť, aby mobilným občanom EÚ neboli odopierané ich práva; vyzýva Správnu komisiu pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, aby každoročne posúdila, aké problémy sa najčastejšie opakujú, predložila konkrétne návrhy na zlepšenie situácie a uverejnila svoje hodnotenie a návrhy;
8. poukazuje na to, že počet nových prípadov porušenia povinnosti z dôvodu oneskorenej transpozície v oblasti zamestnanosti (17) v roku 2014 mierne vzrástol v porovnaní s predchádzajúcim rokom (13) a že všetky prípady sa týkali pracovného práva[2]; pripomína, že oneskorená transpozícia pracovného práva je v niektorých členských štátoch pretrvávajúci problém, ktorý bráni ľuďom v tom, aby požívali svoje práva a mali výhody z práva Únie; zdôrazňuje, že oneskorená a nesprávna transpozícia smerníc EÚ negatívne vplýva na celkovú právnu istotu a rovnaké podmienky na jednotnom trhu; vyzýva členské štáty, aby v náležitých prípadoch prijali opatrenia vrátane legislatívnych opatrení s cieľom zabezpečiť praktickú a prospešnú transpozíciu smerníc EÚ do všetkých vnútroštátnych právnych systémov;
9. zdôrazňuje, že oneskorená transpozícia predstavuje prekážku riadneho fungovania vnútorného trhu a je v rozpore so záujmami občanov a podnikov, keďže im odopiera niektoré z ich práv; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali transpozíciu smernice 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti s cieľom zaručiť všetkým Európanom prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte;
10. zdôrazňuje, že na konci roku 2014 bolo otvorených 1 347 prípadov porušenia povinnosti, z ktorých 72 sa týka zamestnanosti[3];
11. víta skutočnosť, že Komisia v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) venuje zvýšenú pozornosť otázke vykonávania a presadzovania právnych predpisov EÚ s cieľom predchádzať prípadom oneskorenej transpozície zo strany členských štátov a znížiť ich počet;
12. poznamenáva, že dôvody oneskorenej transpozície smerníc sa v jednotlivých krajinách líšia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkové analýzy v členských štátoch s cieľom získať komplexné poznatky v tejto oblasti a zabrániť oneskorenej transpozícii v budúcnosti poskytovaním riešení, ktoré sú zlučiteľné s právnymi možnosťami v konkrétnych členských štátoch;
13. víta skutočnosť, že Komisia sa usilovala znížiť počet formálnych konaní o porušení povinnosti v uplynulých piatich rokoch účinným štruktúrovaným dialógom s členskými štátmi prostredníctvom projektu EU Pilot pred začatím formálneho konania o porušení povinnosti;
14. naliehavo vzýva Komisiu, aby pri navrhovaní a posudzovaní právnych predpisov brala do úvahy možné výhody a záťaž, a to aj pre MSP, ktoré predstavujú 99 % európskych podnikov a vytvárajú 85 % nových pracovných miest; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba uplatňovať zásadu „najskôr myslieť na malých; zdôrazňuje potrebu posudzovať nielen krátkodobé účinky, ale aj dlhodobú hodnotu právnych predpisov; zdôrazňuje však, že všetci zamestnanci majú právo na čo najvyššiu možnú úroveň ochrany, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, a to bez ohľadu na veľkosť spoločnosti, ktorá ich zamestnáva;
15. požaduje prijatie ďalších opatrení s cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie a presadzovanie právnych predpisov, a to vrátane včasnej transpozície a súladu s cieľmi uvedených právnych predpisov, a riešiť škodlivé medzery, ak sa objavia; zdôrazňuje potrebu jasne formulovaných právnych predpisov v záujme uľahčenia súladu;
16. zdôrazňuje však, že v právnych predpisoch EÚ sa stanovujú len minimálne normy, ktoré môžu členské štáty zlepšiť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch;
17. domnieva sa, že posudzovania vplyvov by mali zahrňovať testy týkajúce sa MSP a konkurencieschopnosti s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti a najmä MSP neboli nadmerne zaťažené novými právnymi predpismi;
18. víta úsilie, ktoré Komisia vykonala v nedávnych rokoch, a oceňuje viaceré opatrenia, ktoré sa zaviedli, na pomoc členským štátom pri vykonávaní práva, ako sú tabuľky zhody, ročné hodnotiace tabuľky a usmernenia; víta skutočnosť, že Komisia poskytuje vykonávacie plány, aby uľahčila účinné a včasné uplatňovanie práva Únie; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia monitorovala používanie vykonávacích plánov členskými štátmi;
19. berie na vedomie prebiehajúcu revíziu platných právnych predpisov Komisiou prostredníctvom jej programu lepšej právnej regulácie, ktorej cieľom je zabezpečiť vysokú kvalitu právnych predpisov EÚ, pokiaľ ide o transparentnosť, verejné konzultácie, vykonávanie a dodržiavanie zásady subsidiarity; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby skoordinovali svoje úsilie s úsilím členských štátov a Európskeho parlamentu v skoršom štádiu legislatívneho postupu s cieľom zabezpečiť, aby sa budúce právne predpisy EÚ mohli účinnejšie vykonávať, keďže deregulácia, nadmerná regulácia alebo absencia regulácie môže spôsobiť podnikom a zamestnanosti väčšie škody; upozorňuje však, že táto koordinácia sa musí uskutočniť bez toho, aby tým bola dotknutá právomoc zákonodarcov, pričom sa v plnej miere musí zohľadňovať riadny legislatívny postup a demokratická legitímnosť členských štátov;
20. zdôrazňuje, že v práve EÚ je pevne zakotvená zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, a preto by sa mala zohľadňovať a rešpektovať pri navrhovaní právnych predpisov EÚ;
21. vyzýva Komisiu, aby prehĺbila spoluprácu s členskými štátmi, a v prípade potreby tak urýchlila nápravu, pokiaľ ide o porušovanie práva EÚ; zdôrazňuje, že táto spolupráca musí byť transparentná a otvorená parlamentnej kontrole;
22. vyzýva Komisiu, aby preskúmala rámec, podľa ktorého členské štáty poskytujú doplňujúce informácie o tom, ako transponovali smernice do svojho vnútroštátneho práva;
23. vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu členským štátom v súvislosti s vykonávaním a správnym uplatňovaním práva EÚ poskytovaním na mieru prispôsobených nástrojov, ako sú podrobné vykonávacie plány a usmerňujúce dokumenty, ktoré sú výsledkom lepšej a vzájomnej spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi od počiatočného štádia legislatívneho procesu; domnieva sa, že pravidelný dialóg so sociálnymi partnermi je tiež zásadný spôsob, akým členské štáty môžu zabezpečiť efektívne vykonávanie pracovného práva EÚ;
24. zdôrazňuje, že posilňovanie inšpektorátov práce členských štátov je nevyhnutné na zabezpečenie efektívneho vykonávania pracovného práva EÚ v členských štátoch;
25. víta nástroje, ktoré Komisia vytvorila na podporu zainteresovaných strán, ako sú Váš európsky portál, Solvit a ChAP, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že tieto nástroje sú stále málo známe a málo používané;
26. vyzýva členské štáty, aby Komisii poskytovali jasnejšie a podrobnejšie informácie o transpozícii smerníc s cieľom dosiahnuť lepšie preskúmanie.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
Dátum prijatia |
17.2.2016 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
44 10 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Laura Agea, Guillaume Balas, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Jane Collins, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Marian Harkin, Czesław Hoc, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Kostadinka Kuneva, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Marek Plura, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Jana Žitňanská |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Amjad Bashir, Tania González Peñas, Miapetra Kumpula-Natri, António Marinho e Pinto, Tamás Meszerics, Neoklis Sylikiotis, Ivo Vajgl |
||||
- [1] Monitorovanie uplatňovania práva Únie: Výročná správa za rok 2014 (COM(2015)0329), s. 8.
- [2] Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Časť I – Oblasti politiky (sprievodný dokument k správe „Monitorovanie uplatňovania práve Únie: výročná správa za rok 2014“), s. 40.
- [3] Monitorovanie uplatňovania práva Únie: Výročná správa za rok 2014 (COM(2015)0329), s. 15.
STANOVISKO Výboru pre petície (22.4.2016)
pre Výbor pre právne veci
o monitorovaní uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014
(2015/2326(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Cecilia Wikström
NÁVRHY
Výbor pre petície vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. opakuje, že problémy pri vykonávaní a presadzovaní práva EÚ sú dlhodobé, a podporuje účinné uplatňovanie spoločných pravidiel EÚ v členských štátoch, ktoré je kľúčové pre posilnenie dôveryhodnosti Únie a splnenie očakávaní občanov, pokiaľ ide o výhody, ktoré im môže EÚ priniesť;
2. zdôrazňuje zásadnú úlohu Komisie pri dohľade nad uplatňovaním práva EÚ a predkladaní výročnej správy Parlamentu a Rade; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej aktívnej úlohe pri vypracúvaní rôznych nástrojov na zlepšenie vykonávania a presadzovania a dodržiavania práva EÚ v členských štátoch a aby popri údajoch o vykonávaní smerníc EÚ poskytla v nasledujúcej výročnej správe aj údaje o vykonávaní nariadení EÚ;
3. uznáva, že Parlament taktiež vykonáva kľúčovú úlohu prostredníctvom výkonu politického dohľadu nad opatreniami Komisie na presadzovanie práva, skúmania výročných správ o monitorovaní vykonávania právnych predpisov EÚ a prijímania príslušných parlamentných uznesení; navrhuje, aby Parlament vo väčšej miere prispieval k včasnej a presnej transpozícii právnych predpisov EÚ tým, že sa prostredníctvom existujúcich prepojení s národnými parlamentmi podelí o svoje odborné poznatky získané počas legislatívneho rozhodovacieho procesu ;
4. pripomína význam petícií a otázok, ktoré Parlament prijíma podľa článku 227 ZFEÚ a ktoré často vedú Komisiu k začatiu konaní o porušení predpisov voči členským štátom; zdôrazňuje, že individuálne sťažnosti občanov sú jedným z hlavných spôsobov zisťovania slabých miest a odhaľovania nedostatkov a porušení právnych predpisov EÚ členskými štátmi, ako aj zdrojom informácií pre Komisiu; konštatuje, že v roku 2014 občania, podniky, mimovládne organizácie a iné organizácie naďalej veľmi aktívne oznamovali prípady potenciálneho porušenia práva EÚ a v dôsledku toho sa celkový počet otvorených sťažností v roku 2014 zvýšil približne o 5,7 % a otvorilo sa 1 208 nových spisov v rámci projektu EU Pilot; zároveň berie na vedomie počet spracovaných sťažností a spisov EU Pilot v roku 2014 a oceňuje 75 % mieru vyriešenia spisov EU Pilot ako rýchlu a efektívnu metódu riešenia problémov;
5. uznáva vplyv účinného uplatňovania právnych predpisov EÚ na posilňovanie dôveryhodnosti inštitúcií EÚ; oceňuje význam, ktorý sa vo výročnej správe Komisie pripisuje petíciám občanov, podnikov a organizácií občianskej spoločnosti ako dôležitému sekundárnemu prostriedku na sledovanie uplatňovania práva EÚ a identifikovanie jeho možných nedostatkov prostredníctvom priameho vyjadrenia názoru a skúseností občanov a ktorý dopĺňa ich primárny spôsob demokratického prejavu, ktorým sú voľby a referendá, teda základné právo zakotvené v Lisabonskej zmluve a významný prvok európskeho občianstva;
6. poukazuje na to, že rozdielne vykonávanie a transpozícia právnych predpisov EÚ v členských štátoch sústavne vytvára prekážky pre občanov a podniky, najmä pre tých, ktorí chcú využívať výhody vnútorného trhu a žiť, pracovať, podnikať alebo študovať v inom členskom štáte; zdôrazňuje, že oneskorená transpozícia má aj negatívny vplyv na právnu istotu; opakuje svoje stanovisko, že Komisia by mala z dodržiavania práva EÚ spraviť skutočnú politickú prioritu prostredníctvom účinnej spolupráce s inštitúciami, predovšetkým s Radou, najmä pomocou systematického využívania tabuliek zhody, ako aj s členskými štátmi a ostatnými zainteresovanými stranami; zdôrazňuje primárnu zodpovednosť členských štátov za vykonávanie a správne uplatňovanie práva EÚ;
7. berie na vedomie administratívne záruky udelené sťažovateľom, ako sú včasné poskytovanie informácií a oznamovanie týkajúce sa ich sťažností, ako požaduje aj Výbor pre petície vo svojom stanovisku z roku 2015 k uvedenej správe; ľutuje však, že Komisia oneskorene odpovedá na mnohé petície, pri ktorých je požiadaná o stanovisko, a žiada Komisiu, aby zlepšila svoje súčasné postupy a informovala občanov včas a primeraným spôsobom o akýchkoľvek činnostiach a krokoch prijatých v reakcii na ich sťažnosti; zdôrazňuje, že vyšší počet prijatých petícií by v žiadnom prípade nemal ohroziť kvalitu ich spracovania ani individuálny prístup k nim;
8. berie na vedomie pozitívny vplyv projektu EU Pilot na výmenu informácií medzi Komisiou a členskými štátmi, ako aj na vyriešenie problémov týkajúcich sa uplatňovania práva EÚ na úrovni jednotlivých štátov a žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť skutočnému presadzovaniu a internému preskúmaniu rozhodnutí prijatých počas procesu EU Pilot; zdôrazňuje, že to môže priniesť cenné informácie aj v prípade otvorených petícií, a vyzýva Komisiu, aby zapojila predkladateľov petícií do procesu prípadov projektu EU Pilot, ktoré vyplývajú z petícií, aby sa okrem iného uľahčil aj dialóg medzi predkladateľmi petícií a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi; víta zintenzívnenie úsilia členských štátov o vyriešenie prípadov porušenia právnych predpisov pred začatím súdneho sporu; konštatuje, že prejudiciálne rozhodnutia pomáhajú objasniť otázky týkajúce sa uplatňovania právnych predpisov EÚ a môžu zabrániť konaniu o porušení právnych predpisov;
9. vyzýva Parlament a najmä Výbor pre petície, aby podporoval osvetové kampane o systéme podávania sťažností občanov pri porušení práva EÚ, o projekte EU Pilot a konaniach o porušení, aby sa posilnilo ich širšie využívanie a uľahčil sa prístup verejnosti k informáciám prostredníctvom internetovej stránky EP;
10. víta odhodlanie útvarov Komisie posilniť výmenu informácií s Výborom pre petície a opakuje svoju požiadavku na zlepšenie komunikácie medzi oboma stranami, najmä pokiaľ ide o začatie a vedenie konaní o porušení právnych predpisov zo strany Komisie vrátane postupov v projekte EU Pilot, ako aj požiadavku usilovať sa v primeranej lehote poskytnúť informácie Výboru pre petície a umožniť mu tak účinnejšie reagovať na žiadosti občanov; pripomína svoju opakovanú žiadosť, aby Komisia vo svojej monitorovacej a legislatívnej činnosti zohľadnila správy a závery Výboru pre petície;
11. víta zlepšenie poskytovania informácií zo strany Komisie občanom o ich právach a o vhodných mechanizmoch nápravy prostredníctvom internetových stránok, databáz, jednoduchších formulárov na podávanie sťažností a on-line nástrojov na riešenie problémov, ktorých cieľom je zvýšenie transparentnosti; v tejto súvislosti víta zlepšenie online dostupnosti rozhodnutí týkajúcich sa prípadov porušenia predpisov, ako aj prepracovanie časti internetového portálu Europa „Uplatňovanie práva EÚ“ a časti „Vaše práva“, ktoré dávajú občanom relevantné informácie o tom, ako členské štáty uplatňujú právne predpisy EÚ, a o tom, ako podať sťažnosť; zdôrazňuje, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie lepšieho prístupu k informáciám o uplatňovaní právnych predpisov EÚ a o nástrojoch riešenia problémov a zlepšiť vybavovanie sťažností občanov a podnikov EÚ týkajúcich sa porušovania práva EÚ;
12. vyzýva Komisiu, aby prepojila jednotlivé portály, prístupové miesta a informačné internetové stránky do jednej brány, ktorá bude poskytovať občanom ľahký prístup k online formulárom na podávanie sťažností a prehľadné informácie o konaniach o porušení; ďalej vyzýva Komisiu, aby do svojej budúcej monitorovacej správy zahrnula podrobnejšie informácie o používaní týchto portálov;
13. vyjadruje poľutovanie nad tým, že petície predložené občanmi EÚ sa stále týkajú porušovania práva EÚ; zdôrazňuje, že petície sa týkajú najmä údajného porušovania právnych predpisov EÚ v oblasti základných práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a osôb so zdravotným postihnutím, diskriminácie vrátane diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, vnútorného trhu, voľného pohybu, dopravy, životného prostredia, vzdelávania, zamestnanosti a zdravotnej starostlivosti; domnieva sa, že tieto petície svedčia o tom, že naďalej často dochádza k oneskorenej alebo neúplnej transpozícii alebo k nesprávnemu uplatňovaniu práva EÚ, a zdôrazňuje, že členské štáty by mali právo EÚ vykonávať a presadzovať účinne a mali by tvoriť právne predpisy pri plnom rešpektovaní základných hodnôt a zásad zakotvených v zmluvách a Charte základných práv EÚ; vyzýva členské štáty, aby podstatne zlepšili kvalitu výmeny informácií s Výborom pre petície a kvalitu predkladaných objasnení; zdôrazňuje, že je potrebná účasť predstaviteľov členských štátov na schôdzach Výboru pre petície a vyvážený dialóg s nimi o prerokúvaných petíciách; navrhuje efektívnejšie začleniť preventívne mechanizmy;
14. pripomína, že petície fyzických osôb sa často týkajú oblasti policajnej a súdnej spolupráce v trestnoprávnych veciach (v minulosti známej ako „tretí pilier”); berie na vedomie, že pri vybavovaní viacerých petícií sa často odhalia pretrvávajúce nedostatky, ako napríklad veľké oneskorenia vo vnútroštátnych súdnych konaniach týkajúcich sa záležitostí práva EÚ; vyzdvihuje užitočnosť a vhodnosť prejudiciálnych rozhodnutí ESD ako usmernení pre tieto prípady a ľutuje ich zriedkavé použitie zo strany vnútroštátnych súdov; víta preto rozšírenie právomocí Komisie o oblasť policajnej a súdnej spolupráce od 1. decembra 2014; pripomína, že preskúmanie a spracovanie petícií je nezávislé a má inú povahu ako vnútroštátne súdne konania;
15. zdôrazňuje význam vykonávacích plánov, ktoré prijala Komisia s cieľom poskytovať členským štátom pomoc a podporu pri včasnej, jasnej a správnej transpozícii smerníc EÚ, potrebnej pre účinné a životaschopné fungovanie Európskej únie; oceňuje, že programu lepšej právnej regulácie sa pripisuje veľký význam, a berie na vedomie, že vo výročnej správe o monitorovaní uplatňovania práva Únie sa kvalita právnych predpisov EÚ hodnotí aj prostredníctvom programu REFIT; vyzýva Komisiu, aby aktívne zapojila všetky zainteresované strany vrátane sociálnych partnerov, spotrebiteľských organizácií, mimovládnych organizácií a podnikov do posudzovania vplyvu právnych predpisov EÚ, a tiež aby používala kontrolu proporcionality a subsidiarity (štádium ex ante) a monitorovala vykonávanie (štádium ex post); vyzýva Komisiu, aby do svojho hodnotenia zahrnula určenie rozsahu a zníženie administratívnej záťaže pre občanov, aby brala do úvahy širšie hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky právnych predpisov EÚ a tiež aby hodnotila prínosy a hodnotu právnych predpisov EÚ; pripomína Komisii, aby pri posudzovaní uplatňovania právnych predpisov EÚ dodržiavala zásadu rovnakého zaobchádzania s členskými štátmi a zásadu nestrannosti; s potešením očakáva zlepšenie kvality právnych predpisov EÚ a verí, že to bude mať pozitívny vplyv na počet predložených petícií;
16. zdôrazňuje, že Európska komisia by mala pri posudzovaní petícií, ktoré sa týkajú základných práv, postupovať odvážnejšie, pričom však treba rešpektovať zásadu subsidiarity.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE
|
Dátum prijatia |
19.4.2016 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
26 0 4 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marina Albiol Guzmán, Margrete Auken, Alberto Cirio, Pál Csáky, Miriam Dalli, Rosa Estaràs Ferragut, Eleonora Evi, Peter Jahr, Rikke Karlsson, Jude Kirton-Darling, Notis Marias, Edouard Martin, Roberta Metsola, Marlene Mizzi, Julia Pitera, Gabriele Preuß, Eleni Theocharous, Jarosław Wałęsa, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Enrique Calvet Chambon, Kostadinka Kuneva, Miltiadis Kyrkos, Jérôme Lavrilleux, Julia Reda, Ángela Vallina, Rainer Wieland |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
José Blanco López, Martina Dlabajová, Zbigniew Kuźmiuk |
||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
5.9.2016 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
16 2 1 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux, Mary Honeyball, Dietmar Köster, Gilles Lebreton, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, Axel Voss, Tadeusz Zwiefka |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pascal Durand, Heidi Hautala, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Stefano Maullu, Virginie Rozière, Cecilia Wikström |
||||