Postup : 2016/2053(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0263/2016

Predkladané texty :

A8-0263/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 04/10/2016 - 7.9
CRE 04/10/2016 - 7.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0371

SPRÁVA     
PDF 630kWORD 77k
12.9.2016
PE 582.322v02-00 A8-0263/2016

k budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020

(2016/2053(INI))

Výbor pre rozvoj

Spravodajca: Norbert Neuser

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020

(2016/2053(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (ďalej len „Dohoda z Cotonou“), a na jej revízie z roku 2005 a 2010(1),

–  so zreteľom na Georgetownskú dohodu z roku 1975 o zriadení skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT), a na jej revíziu z roku 1992(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2003 s názvom K úplnému začleneniu spolupráce s krajinami AKT do rozpočtu EÚ (COM(2003)0590)(3),

–  so zreteľom na spoločný konzultačný dokument Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. októbra 2015 s názvom Smerom k novému partnerstvu medzi Európskou úniou a africkými, karibskými a tichomorskými krajinami po roku 2020 (JOIN(2015)0033)(4),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o vzťahoch medzi AKT a EÚ, najmä na uznesenie z 11. februára 2015 o práci Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ(5), uznesenie z 13. júna 2013 o druhej zmene a doplnení Dohody z Cotonou z 23. júna 2000(6), uznesenie z 5. februára 2009 o vplyve na rozvoj dohôd o hospodárskom partnerstve(7) a z 1. apríla 2004 o zahrnutí Európskeho rozvojového fondu do rozpočtu(8),

–  so zreteľom na predchádzajúce uznesenia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, a najmä na uznesenie z 9. decembra 2015 s názvom Štyridsať rokov partnerstva: hodnotenie vplyvu na obchod a rozvoj v krajinách AKT a perspektívy vytvárania trvalých vzťahov medzi krajinami AKT a Európskou úniou(9),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce správy o súdržnosti politík v záujme rozvoja,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie spolupredsedov Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 9. decembra 2015 o budúcnosti vzťahov AKT – EÚ(10),

–  so zreteľom na globálnu stratégiu EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá sa má predložiť Európskej rade na jej zasadnutí 28. a 29. júna 2016,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 21. marca 2012 s názvom „Smerom k obnovenému rozvojovému partnerstvu medzi EÚ a Tichomorím“,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie z 26. júna 2012 s názvom Spoločná stratégia pre partnerstvo EÚ a Karibskej oblasti (JOIN(2012)0018),

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky, ktorú prijali hlavy štátov a predsedovia vlád afrických a európskych štátov na lisabonskom samite 9. decembra 2007(11),

–  so zreteľom na jeho uznesenie zo 6. októbra 2015 o úlohe miestnych orgánov v rozvojových krajinách v rámci rozvojovej spolupráce(12),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie AKT a EÚ z 12. júna 2014 o programe na obdobie po roku 2015(13),

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Sipopo, ktoré prijali hlavy štátov a predsedovia vlád krajín AKT na 7. samite 13. a 14. decembra 2012, s názvom Budúcnosť skupiny krajín AKT v meniacom sa svete: výzvy a príležitosti(14),

–  so zreteľom na tretiu medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja z 13. – 16. júla 2015 a na Akčný program z Addis Abeby, ktorý schválilo Valné zhromaždenie OSN 27. júla 2015(15),

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument prijatý Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 s názvom: Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(16),

–  so zreteľom na 41. zasadnutie spoločnej rady krajín AKT a EÚ, ktoré sa konalo v Dakare (Senegal) v dňoch 28. a 29. apríla 2016,

–  so zreteľom na 8. samit hláv štátov a vlád AKT v Port Moresby (Papua Nová Guinea), ktorý sa konal 31. mája a 1. júna 2016 a na ktorom sa prijalo Waiganské komuniké o budúcich perspektívach skupiny AKT a deklarácia z Port Moresby, ktorou sa akceptuje konečná správa skupiny popredných osobností o zamyslení nad budúcnosťou skupiny AKT,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozpočet (A8-0263/2016),

A.  keďže sila a acquis Dohody z Cotonou vychádzajú z niekoľkých jedinečných čŕt: ide o právne záväzný dokument, má 79 + 28 členských štátov, čo je mimoriadny počet, je komplexná z hľadiska svojich troch pilierov, t. j. rozvojovej spolupráce, politickej spolupráce a hospodárskej a obchodnej spolupráce, má spoločný inštitucionálny rámec a má vysoký rozpočet v podobe Európskeho rozvojového fondu (ERF)

B.  keďže celkový cieľ Dohody z Cotonou v podobe „zníženia a konečného odstránenia chudoby v súlade s cieľom trvale udržateľného rozvoja a postupného začleňovania krajín AKT do svetového hospodárstva“ je pevne ukotvený v jej článku 1; keďže toto partnerstvo je založené na súbore základných hodnôt a zásad vrátane rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, demokracie založenej na zásadách právneho štátu, a transparentnej a zodpovednej správy vecí verejných;

C.  keďže vyše 80 % najmenej rozvinutých krajín sveta sú z regiónov AKT, čo dáva partnerstvu AKT – EÚ osobitný význam;

D.  keďže politická a hospodárska podoba skupiny AKT a Európskej únie sa od podpisu Dohody z Cotonou zmenila;

E.  keďže budúcnosť vzťahov AKT a EÚ by mala vychádzať z novej úvahy o potenciáli spolupráce EÚ a AKT a prekážkach, ktoré jej stoja v ceste;

F.  keďže početná sila členských štátov AKT a EÚ sa v dostatočnej miere nepremietla do jednotného pôsobenia na globálnych fórach;

G.  keďže partnerstvo medzi AKT a EÚ zohráva významnú úlohu pri dosahovaní pokroku v oblasti plnenia miléniových rozvojových cieľov;

H.  keďže na druhej strane výsledky z hľadiska cieľov odstránenia chudoby a začlenenia krajín AKT do svetového hospodárstva boli zatiaľ nedostatočné, pretože polovica členských štátov AKT ešte stále patrí medzi najmenej rozvinuté krajiny sveta a členské štáty AKT dohromady predstavujú menej než 5 % svetového obchodu a zhruba 2 % svetového HDP;

I.  keďže obchodné vzťahy sú druhým pilierom Dohody z Cotonou, a keďže dohody o hospodárskom partnerstve sú spôsob, ako tieto vzťahy prehĺbiť;

J.  keďže dohody o hospodárskom partnerstve sú v článku 36 Dohody z Cotonou vymedzené ako rozvojové nástroje „zamerané na podporu hladkej a postupnej integrácie štátov AKT do svetovej ekonomiky hlavne úplným využitím potenciálu regionálnej integrácie a obchodu medzi južnými krajinami (juh – juh)“; keďže začlenenie dohôd o hospodárskom partnerstve do Dohody z Cotonou podporuje súdržnosť politík v záujme rozvoja;

K.  keďže v Dohode z Cotonou sa zohľadňuje čoraz väčší význam regionálnej integrácie v krajinách AKT a v spolupráci medzi AKT a EÚ, ako aj jej úloha pri podpore mieru a bezpečnosti, presadzovaní rastu a riešení cezhraničných výziev;

L.  keďže Dohoda z Cotonou sa zameriava na nové globálne výzvy, ako sú zmena klímy, migrácia a terorizmus, ale priniesla málo konkrétnych výsledkov v týchto oblastiach;

M.  keďže schôdze spoločných inštitúcií AKT-EÚ, a najmä spoločnej rady ministrov, priniesli málo konkrétnych výsledkov a konali sa s nízkou účasťou a za účasti úradníkov nízkej úrovne;

N.  keďže EÚ financuje zhruba 50 % nákladov sekretariátu AKT; keďže niekoľko členských štátov AKT neplatí v plnej miere svoje členské príspevky;

O.  keďže politický dialóg o základných prvkoch, ako sa uvádza v článkoch 8 a 96 Dohody z Cotonou, je konkrétnym a právnym prostriedkom na presadzovanie spoločných hodnôt partnerstva krajín AKT – EÚ a podporu demokracie a ľudských práv, ktoré majú kľúčový význam pre trvalo udržateľný rozvoj;

P.  keďže je jednoznačne potrebné zaistiť, aby v novej dohode zostala zachovaná podmienka ľudských práv a posilnil sa politický dialóg;

Q.  keďže účasť národných parlamentov, miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora na politickom dialógu je aj napriek uznaniu ich významu skôr nižšia; keďže úloha skupiny AKT ako takej sa obmedzuje na prípady, v ktorých sa uplatňuje článok 96; keďže politický dialóg, a najmä článok 96 sa väčšinou použili v neskoršom štádiu politických kríz a nie preventívnym spôsobom;

R.  keďže napriek jednoznačnému uznaniu úlohy národných parlamentov, miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromného sektora v Dohode z Cotonou po jej revízii z roku 2010 je ich zapojenie do rokovaní o politikách a aktivitách AKT a EÚ malé;

S.  keďže organizácie občianskej spoločnosti čelia čoraz reštriktívnejším legislatívnym a iným prekážkam, ktoré obmedzujú ich činnosti a priestor;

T.  keďže v regiónoch AKT sa nachádzajú zámorské krajiny a územia (ZKÚ) pridružené k Európskej únii, ktorých osobitné vzťahy s EÚ sú argumentom pre odklon od tradičného prístupu k rozvojovej pomoci, aby bolo možné lepšie zohľadňovať to, že patria do európskej rodiny; keďže ZKÚ síce majú osobitný štatút, naďalej však využívajú 11. Európsky rozvojový fond, rovnako ako krajiny AKT;

U.  keďže Európsky rozvojový fond (ERF) je financovaný priamymi príspevkami členských štátov EÚ a nepodlieha normálnym rozpočtovým pravidlám EÚ; keďže Európsky parlament nemá žiadnu právomoc v oblasti rozpočtu ERF okrem udeľovania absolutória za už uskutočnené výdavky, a nemá ani formálne kontrolné právomoci nad plánovaním ERF;

V.  keďže v rámci 11. ERF sa na africký mierový nástroj vyčlenilo zhruba 900 miliónov EUR a zhruba 1,4 miliardy EUR z rezervy ERF sa použije na trustový fond EÚ pre Afriku;

W.  keďže domáce zdroje krajín AKT by spolu s remitenciami od komunít v diaspóre mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri financovaní rozvoja;

X.  keďže začlenenie ERF do rozpočtu by umožnilo demokratickú kontrolu, zlepšilo viditeľnosť a zvýšilo transparentnosť využívania rozvojových prostriedkov EÚ; keďže na druhej strane platí, že viacročná povaha plánovania ERF umožňuje predvídateľnosť zdrojov a začlenenie ERF do rozpočtu by mohlo viesť ku zníženiu objemu rozvojových prostriedkov smerujúcich do krajín AKT v prospech iných priorít vonkajšej politiky a mohlo by byť vnímané ako oslabenie privilegovaného partnerstva EÚ a AKT; keďže začlenenie ERF do rozpočtu by taktiež mohlo ohroziť financovanie afrického mierového nástroja a iných významných iniciatív ako trustový fond pre Afriku, ak sa nevytvorí samostatný nástroj na financovanie bezpečnostných výdavkov spojených s rozvojovou spoluprácou;

1.  potvrdzuje, že spolupráca AKT – EÚ je cenným a jedinečným úspechom, ktorý počas posledných 40 rokov posilňuje väzby medzi národmi a krajinami AKT a členskými štátmi EÚ a ich parlamentmi; zdôrazňuje, že vo svetle toho, že krajiny AKT preukázali svoje odhodlanie konať spoločne ako skupina, musí sa s cieľom zlepšiť účinnosť spolupráce a prispôsobiť ju novým výzvam prijať nová štruktúra, ktorá si zachová tie časti EÚ acquis AKT – EÚ, ktoré sú univerzálnej povahy, ako sú záväzok dodržiavať ľudské práva, rodová rovnosť, ľudský rozvoj, dobrá správa vecí verejných a demokracia, cieľ právneho štátu a výmena najlepších postupov v spoločnom rámci, pričom hlavná práca sa musí vykonať podľa zásady subsidiarity, t. j. musí prebiehať podľa regionálnych dohôd, ktoré sú šité na mieru špecifickým regionálnym potrebám a spoločným záujmom EÚ a príslušného regiónu;

2.  zdôrazňuje, že spoločný rámec aj regionálne dohody by mali byť právne záväzné; zdôrazňuje, že s cieľom posilniť ich účinnosť, znížiť duplicitu a zabrániť prekrývaniu politických rámcov by regionálne dohody s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami mali byť navrhnuté spôsobom, ktorý zohľadňuje existujúce regionálne a subregionálne organizácie, napr. Africkú úniu, regionálne hospodárske spoločenstvá, regionálne stratégie alebo regionálne dohody, ako sú dohody o hospodárskom partnerstve (DHP), a mali by umožňovať pripojenie ďalších krajín, ako sú krajiny severnej Afriky, alebo vytváranie zoskupení v súlade s osobitnými záujmami a potrebami (napr. rozvojový štatút, ako v prípade najmenej rozvinutých krajín, alebo zemepisné špecifiká, ako napríklad v prípade malých ostrovných rozvojových štátov);

Ciele, zásady a podmienky spolupráce

3.  požaduje, aby sa program 2030 a ciele udržateľného rozvoja (SDG) stali jadrom novej dohody a aby sa vytvorili silné mechanizmy monitorovania s cieľom zabezpečiť, aby vykonávanie dohody prispievalo k cieľom udržateľného rozvoja (SDG) a podporovalo ich;

4.  požaduje mechanizmus partnerského monitorovania, zodpovednosti a preskúmania AKT – EÚ na pravidelnú kontrolu vykonávania SDG v členských štátoch so zástupcami AKT a EÚ nielen z centrálnych vládnych inštitúcií, ale aj z parlamentov, regionálnych a miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a vedeckých komunít, pričom by sa mali vypracúvať ročné závery a odporúčania pre národné, regionálne a globálne revízne procesy a následné kroky;

5.  okrem toho zdôrazňuje, že by sa pri príprave, prijímaní a realizácii odvetvových verejných politík podľa novej dohody mali v plnej miere zohľadňovať znalostné politiky;

6.  žiada, aby boj proti chudobe a nerovnostiam a podpora udržateľného rozvoja boli hlavnými cieľmi spolupráce AKT – EÚ; trvá však na tom, že nová dohoda musí byť predovšetkým politickým projektom založeným na zásade vlastníctva a musí jednoznačne upustiť od prístupu darca – príjemca; domnieva sa, že spolupráca by sa mala uskutočňovať v oblastiach spoločného záujmu, kde možno očakávať spoločné prínosy, a to nielen čo sa týka ekonomických aspektov, ale tiež pokiaľ ide o mier a bezpečnosť, ľudské práva a právny štát, dobrú správu vecí verejných a demokraciu, migráciu, životné prostredie, zmenu klímy a v ďalších oblastiach súvisiacich s prosperitou obyvateľov krajín AKT aj EÚ;

7.  opakuje svoj názor, že súdržnosť politík v záujme rozvoja (PCD) je kľúčovým prvkom pre dosiahnutie nového, trvalo udržateľného rozvojového programu; domnieva sa, že komplexná povaha Dohody z Cotonou podporuje súdržnosť politík v záujme rozvoja, a preto ich treba v novej dohode zachovať; pripomína, že v rámci novej dohody je potrebné zachovať osobitné ustanovenia o súdržnosti politík v záujme rozvoja a posilniť dialóg o súvisiacich záležitostiach; pripomína svoj návrh zaviesť stálych spoluspravodajcov pre súdržnosť politík v záujme rozvoja v rámci spoločného parlamentného zhromaždenia;

8.  domnieva sa, že rešpektovanie zásad účinnosti pomoci dohodnutých na medzinárodnej úrovni je kľúčové na splnenie programu 2030, a že by sa na to malo odkazovať v budúcej dohode;

9.  požaduje, aby podstatné prvky Dohody z Cotonou v oblasti dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu aj naďalej tvorili hodnotový základ novej dohody; požaduje, aby sa ako základný prvok doplnila dobrá správa vecí verejných, v súlade s novým SDG 16, ktorý sa týka mieru, spravodlivosti a efektívnych inštitúcií; opätovne pripomína význam plnohodnotného vykonávania článku 9 Dohody z Cotonou;

10.  zdôrazňuje, že politický dialóg je základným prvkom Dohody z Cotonou, a že články 8 a 96 sú konkrétnym a právnym prostriedkom na presadzovanie základných prvkov vzťahov AKT – EÚ, hoci sa v minulosti nie vždy účinne využívali; požaduje, aby politický dialóg ostal ústredným a právnym pilierom zastrešujúceho rámca a na regionálnej úrovni novej dohody; žiada, aby sa politický dialóg využíval účinnejšie, systematickejšie a proaktívnym spôsobom s cieľom predchádzať politickým krízam;

11.  pripomína, že v článku 97 Dohody z Cotonou sa uvádza konzultačný postup a primerané opatrenia na riešenie závažných prípadov korupcie, a považuje za poľutovaniahodné, že sa tento článok doteraz využil iba raz; žiada, aby sa tento postup v novej dohode o partnerstve medzi EÚ a krajinami AKT posilnil a stal sa tak plne funkčným;

12.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že politický dialóg je cenným základom pre zlepšenie situácie obyvateľov v partnerských krajinách; vyjadruje poľutovanie nad doterajším nedostatočným využívaním tohto nástroja a jeho slabou účinnosťou; požaduje preto zlepšenie monitorovania situácie v oblasti ľudských práv a ďalších podstatných a základných prvkov dohody, zdôrazňuje, že monitorovanie musí byť inkluzívne a participatívne, a požaduje pravidelné dvojročné alebo viacročné hodnotenia a spoločné správy o dodržiavaní týchto prvkov všetkými členskými štátmi AKT – EÚ, pričom by sa mali menovať konkrétne prípady, poukazovať na chyby a vyzdvihovať pozitívne príklady; žiada, aby sa výsledky týchto správ predkladali na hlavných zasadnutiach AKT – EÚ a aby sa používali ako základ politického dialógu, a aby sa do nich nahliadalo pri národnej, regionálnej a globálnej kontrole plnenia SDG;

13.  vyzýva na výraznejšiu účasť národných parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov, a to tak v krajinách AKT, ako aj v krajinách EÚ, vo všetkých štádiách politík a činností AKT – EÚ, od budúceho plánovania a programovania po vykonávanie, hodnotenie a monitorovanie, a to najmä z hľadiska zásady subsidiarity;

14.  naliehavo žiada všetky strany novej dohody, aby sa zaviazali posilniť autonómiu a kapacity miestnej a regionálnej verejnej správy a umožnili im tak dobre a efektívne plniť svoje úlohy a zohrávať významnú úlohu pri rozvoji krajín AKT;

15.  vyzýva na širšiu účasť na politickom dialógu, na plánovaní, vykonávaní a budovaní kapacít občianskej spoločnosti a na ich podporu, a to najmä v prípade miestnych skupín, ktorých sa politiky priamo dotýkajú; v tejto súvislosti zdôrazňuje nebezpečenstvo zmenšujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť v niektorých krajinách a potrebu zahrnúť skupiny, ako sú menšiny, mladí ľudia a ženy, ktoré nie sú schopné organizovať svoje záujmy alebo ich vlády napriek legitímnemu demokratickému záujmu neuznávajú;

16.  domnieva sa, že súkromný sektor môže zohrať kľúčovú úlohu v procese rozvoja a môže prispieť k financovaniu rozvoja za predpokladu, že investície sa uskutočňujú so zreteľom na ľudí, na tradičné vlastníctvo alebo využívanie, a na ochranu životného prostredia, v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; požaduje preto, aby sa súkromné investície podporovali pod záštitou Európskej investičnej banky (EIB) za predpokladu, že sú v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a pravidlami sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia; zdôrazňuje, že prioritami nového partnerstva by mali byť malovýrobcovia a poľnohospodári a zabezpečenie prostredia umožňujúceho činnosť mikropodnikov a malých a stredných podnikov; žiada tiež, aby sa vnútroštátne a miestne súkromné sektory počas tvorby politík a v etapách plánovania a vykonávania počúvali;

Budúce inštitúcie AKT – EÚ

17.  žiada, aby sa na zasadnutiach spoločnej rady AKT – EÚ uskutočňovali diskusie o aktuálnych a naliehavých témach vrátane citlivých otázok s cieľom prijať k nim spoločné závery; vyzýva príslušné ministerstvá členských štátov AKT a EÚ, aby zlepšili svoju účasť na úrovni ministrov, aby zasadnutia mali potrebnú politickú legitímnosť a aby princíp partnerstva získal potrebnú viditeľnosť;

18.  požaduje, aby nová dohoda o spolupráci obsahovala silný parlamentný rozmer prostredníctvom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ (SPZ), ktorý umožní otvorený demokratický a komplexný parlamentný dialóg, a to aj pokiaľ ide o zložité a citlivé otázky, umožní rozvíjať spoločné (regionálne) politické projekty, poskytne ich demokratický základ prostredníctvom účasti viacerých zainteresovaných subjektov, umožní kontrolovať prácu výkonných zložiek a rozvojovú spoluprácu, presadzovať demokraciu a ľudské práva, a tým významne prispeje k novému rovnocennému partnerstvu spolupráce; zdôrazňuje význam včasného zapojenia SPZ do všetkých relevantných diskusií o partnerstve AKT-EÚ po roku -2020;

19.  je pevne presvedčený, že SPZ by mali zabezpečiť primerané demokratické a vyvážené zastúpenie a účasť všetkých politických síl na diskusiách; preto žiada, aby národné delegácie v SPZ zahŕňali parlamentných zástupcov ich vnútroštátneho politického spektra a zaručili prítomnosť opozície;

20.  žiada, aby SPZ bolo zosúladené s novou regionálnou štruktúrou, a zameralo tak svoju prácu na regionálnych fórach na riešenie otázok regionálneho významu, pevne do nej zapájalo národné a regionálne parlamenty, a aby zároveň usporadúvalo pravidelné, ale menej časté spoločné zasadnutia AKT – EÚ; vyzýva, aby sa aktuálne tematické stretnutia s občianskou spoločnosťou, miestnymi orgánmi a súkromným sektorom začlenili do zasadnutí SPZ s cieľom naďalej rozvíjať a rozširovať diskusie na témy súvisiace s programom rokovania SPZ;

21.  vyzýva predsedníctvo SPZ, aby vytvorilo strategickejšie smerovanie pracovného programu zhromaždenia; vyzýva, aby sa v ďalších správach výborov SPZ jednoznačne odkazovalo na 17 cieľov udržateľného rozvoja a umožnilo sa tak neustále monitorovanie každého z týchto cieľov; požaduje zosúladenie spoločných uznesení v rámci zastrešujúceho fóra AKT – EÚ o naliehavých medzinárodných témach, termínov týkajúcich sa tém dôležitých z hľadiska SDG a porušovania ľudských práv a zosúladenie uznesení na regionálnych alebo iných príslušných zasadnutiach o aktuálnych témach a otázkach, ktoré sú naliehavé a mimoriadne dôležité pre región alebo konkrétnu skupinu; v tomto smere pripomína PK/VP politický význam prítomnosti Rady na ministerskej úrovni na schôdzach SPZ; žiada, aby sa na schôdze spoločnej rady pozývali spolupredsedovia SPZ AKT-EÚ s cieľom zaistiť účinný a recipročný tok informácií a zlepšiť inštitucionálnu spoluprácu;

22.  žiada, aby sa vynaložilo ďalšie úsilie o zlepšenie kontroly SPZ, pokiaľ ide o programy rozvoja (a to so zreteľom na zásady účinnosti rozvoja) a následné kroky na základe takejto kontroly; vyzýva Komisiu a vlády, aby podporovali účasť národných parlamentov, miestnych a regionálnych orgánov, aktérov občianskej spoločnosti, súkromného sektora a diaspóry vo všetkých fázach kontroly programov rozvoja a aby včas a transparentne poskytli všetky dostupné informácie národným parlamentom s cieľom podporiť ich vo vykonávaní demokratickej kontroly;

23.  domnieva sa, že partnerstvo EÚ – AKT by sa malo pokúsiť spolupracovať s inými partnermi (ako je Africká únia alebo OSN) na celosvetovej úrovni a podľa možnosti s inými medzinárodnými veľmocami a usilovať sa o zlepšenie koordinácie a spolupráce bez toho, aby sa zdvojnásobila práca alebo úlohy, s cieľom riešiť problémy súvisiace s vojnami, vnútornými konfliktmi, nedostatkom bezpečnosti, nestabilitou a transformáciou;

Budúce financovanie

24.  je presvedčený, že súčasné uplynutie platnosti Dohody z Cotonou a ukončenie viacročného finančného rámca (VFR) Únie je príležitosťou prijať konečné rozhodnutie o začlenení Európskeho rozvojového fondu (ERF) do rozpočtu, s cieľom posilniť účinnosť a účelnosť, transparentnosť, demokratickú kontrolu, zodpovednosť, viditeľnosť a jednotnosť financovania EÚ v oblasti rozvoja; zdôrazňuje však, že toto začlenenie do rozpočtu by malo byť podmienené i) garantovaným a na mieru prispôsobeným oddelením rozvojových fondov na udržanie úrovne financovania pre rozvojové krajiny a ii) trvalým a oddeleným riešením financovania bezpečnostných výdavkov spojených a zosúladených s rozvojovou spoluprácou Európskou úniou; zdôrazňuje, že aj v prípade začlenenia do rozpočtu by ERF mal zahŕňať hodnotiace kritériá, ktoré sú v súlade s rozvojovou spoluprácou EÚ; naliehavo žiada obe strany, aby zmodernizovali nástroje financovania a podľa možností posilnili všeobecnú a odvetvovú rozpočtovú podporu;

25.  upozorňuje, že rozpočet Únie už poskytuje nástroje zamerané na konkrétnych partnerov a že začlenenie ERF do rozpočtu môže byť navrhnuté tak, aby zohľadňovalo a presadzovalo prednostný vzťah AKT – EÚ so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby predložila plán, ktorý sa bude zaoberať uvedenými otázkami pred predložením potrebných návrhov budúceho VFR;

26.  pripomína, že budúce vzťahy medzi AKT a EÚ musia byť politickej povahy, napr. spolupráca na spoločných projektoch na rôznych medzinárodných fórach, a nemali by byť založené len na vzťahu darca- príjemca; zdôrazňuje preto, že zásady rozvojovej pomoci EÚ sa musia uplatňovať na rovnakom základe vo všetkých rozvojových krajinách, a že vyspelé krajiny AKT sa preto musia postupne vylúčiť z rozvojovej pomoci EÚ za rovnakých podmienok ako krajiny mimo AKT; domnieva sa, že väčšia miera samofinancovania krajín AKT by bola v súlade s ambíciou krajín AKT stať sa samostatnými aktérmi a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť do novej dohody posilnené nástroje na budovanie kapacít krajín AKT na financovanie kľúčových hospodárskych odvetví; žiada obe strany, aby znásobili svoje úsilie o posilnenie schopnosti krajín AKT mobilizovať a využívať domáce zdroje, a to najmä posilnením fiškálnych systémov, dobrým riadením prírodných zdrojov, industrializáciou a spracúvaním surovín pre miestne, regionálne a medzinárodné trhy;

27.  zdôrazňuje, že 11. ERF je hlavným zdrojom financovania mierového nástroja pre Afriku (APF) napriek tomu, že to malo byť provizórne riešenie, keď bol APF roku 2003 vytvorený; požaduje vytvorenie samostatného nástroja na financovanie bezpečnostných výdavkov spojených s rozvojovou spoluprácou;

28.  berie na vedomie oznámenie Komisie zo 7. júna 2016 o vytvorení nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy; konštatuje, že príspevok z rozpočtu EÚ a z ERF k balíku 8 miliárd EUR pozostáva výlučne z pomoci, ktorá už bola naplánovaná; žiada, aby sa neohrozovala rozvojová pomoc príjemcom a aby sa iniciatívy súvisiace s migráciou financovali z nových rozpočtových prostriedkov;

29.  vyzýva na vytvorenie samostatného nástroja pre všetky ZKÚ zodpovedajúceho ich osobitnému štatútu a tomu, že patria do európskej rodiny; vyzýva na zavedenie posilnenej spolupráce medzi krajinami AKT a ZKÚ, aby sa ZKÚ podieľali na inkluzívnom a udržateľnom rozvoji svojho príslušného regiónu a aby bolo možné ZKÚ lepšie začleniť do ich regionálneho prostredia;

Obchodný rozmer: Dohody o hospodárskom partnerstve (DHP)

30.  pripomína, že DHP predstavujú základ regionálnej spolupráce a že musia byť nástrojom pre rozvoj a regionálnu integráciu; zdôrazňuje preto význam právne záväzných ustanovení o udržateľnosti (o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách) vo všetkých DHP, a zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť účinný systém monitorovania, ktorý zahŕňa mnohých aktérov občianskej spoločnosti, s cieľom identifikovať akékoľvek potenciálne negatívne vplyvy spôsobené liberalizáciou obchodu a predísť im;

31.  žiada, aby bola dohoda nastupujúca po skončení platnosti Dohody z Cotonou politickou zastrešujúcou dohodou, v rámci ktorej sa stanovia záväzné minimálne požiadavky pre dohody o hospodárskom partnerstve s cieľom zabezpečiť kontinuitu prepojení DHP v rámci existujúcej Dohody z Cotonou s ustanoveniami o udržateľnosti týkajúcimi sa dobrej správy, dodržiavania ľudských práv, a to aj u najzraniteľnejších osôb, a dodržiavania sociálnych a environmentálnych noriem; zároveň by sa tým poskytol primeraný rámec pre udržateľný rozvoj a súdržnosť politík; požaduje spoločnú parlamentnú kontrolu a proces monitorovania vplyvu DHP, ako aj štruktúrované monitorovacie mechanizmy občianskej spoločnosti;

°

°  °

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii EÚ, Rade AKT, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a predsedníctvu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ.

(1)

http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/03_01/pdf/mn3012634_en.pdf

(2)

http://www.epg.acp.int/fileadmin/user_upload/Georgetown_1992.pdf

(3)

https://ec.europa.eu/europeaid/sites/devco/files/communication-co-operation-acp-countries-in-the-eu-budget-com2003590_en.pdf

(4)

http://ec.europa.eu/europeaid/sites/devco/files/joint-consultation-paper-post-cotonou_en_0.pdf

(5)

Ú. v. EÚ C 310, 25.8.2016, s. 19.

(6)

Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 257.

(7)

Ú. v. EÚ C 67E, 18.3.2010, s. 120.

(8)

Ú. v. EÚ C 103E, 29.4.2004, s. 833.

(9)

http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/2015_acp2/pdf/101905en.pdf

(10)

http://www.europarl.europa.eu/intcoop/acp/2015_acp2/pdf/1081264en.pdf

(11)

http://www.africa-eu-partnership.org/sites/default/files/documents/eas2007_joint_strategy_en.pdf

(12)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0336.

(13)

http://www.acp.int/content/acp-eu-stand-together-post-2015-development-agenda

(14)

http://www.epg.acp.int/fileadmin/user_upload/Sipopo_Declaration.pdf

(15)

Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/69/313.

(16)

Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/1.


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (31.8.2016)

pre Výbor pre rozvoj

k budúcnosti vzťahov AKT – EÚ po roku 2020

(2016/2053(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Javier Couso Permuy

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že je potrebné od základu obnoviť vzťahy medzi AKT a EÚ, tak aby išlo o partnerstvo, v ktorom sa budú presadzovať strategické záujmy a spoločné hodnoty rôznych partnerov a ktoré bude prispievať k posilneniu globálneho riadenia a multilaterálneho poriadku založeného na pravidlách; zdôrazňuje, že toto partnerstvo by sa malo zameriavať na ciele udržateľného rozvoja OSN, uspokojovanie základných potrieb a dodržiavanie ľudských práv a na podporu predvídateľnosti a vlastníctva stratégie v oblasti rozvojovej spolupráce;

2.  je presvedčený, že pri preskúmaní partnerstva AKT – EÚ by sa mal zohľadniť rastúci význam regionalizácie s cieľom zabrániť jednoduchému stanoveniu politického rámca Únie; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby krajiny, ktoré tvoria skupinu AKT, zohrávali plnohodnotnú úlohu v procese preskúmania ako skupina aj ako región; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu regionálnych organizácií, ako je Africká únia alebo africké regionálne hospodárske spoločenstvá; vyzýva partnerstvo AKT, aby bolo viac regionalizované a vzalo na seba podobu odlíšenej inštitúcie s ohľadom na to, že tri partnerské regióny – africké, karibské a tichomorské regióny – sú rozdielne;

3.  poukazuje na význam vzťahov so štátmi AKT, a to najmä vzhľadom na susedný africký kontinent a existujúce osobitné vzťahy s Africkou úniou, ktoré by sa mohli ďalej rozvíjať; navrhuje, aby sa v budúcej spolupráci zvážilo určovanie najúčinnejších štruktúr a mechanizmov, čo by mohlo viesť k zlúčeniu existujúcich štruktúr a politík v rámci Dohody z Cotonou so štruktúrami a politikami spoločnej stratégie EÚ a Afriky, a aby sa zaviedol primeraný rámec, pokiaľ ide o vzťahy s karibskými a tichomorskými krajinami; domnieva sa, že pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o budúcnosti inštitucionálneho usporiadania vzťahov medzi EÚ a AKT by sa mala vykonať dôkladná analýza predchádzajúcich úspechov a nedostatkov existujúceho rámca;

4.  domnieva sa, že silné politické spojenectvá založené na spoločných záujmoch a hodnotách by mali naďalej tvoriť základ partnerstva s AKT a že by sa súčasne mala posilniť ďalšia spolupráca v globálnych otázkach a vytvoriť vhodný mechanizmus na účinnejšie riešenie súčasných globálnych výziev, ako sú napríklad zmena klímy a bezpečnosť vodných zdrojov, energetická a potravinová bezpečnosť, migračné toky, terorizmus, extrémizmus, medzinárodná trestná činnosť, biodiverzita, zdravie a finančné záležitosti;

5.  upozorňuje, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť súlad medzi vonkajšími politikami Únie a súlad medzi cieľmi jej vnútorných a vonkajších politík, a to najmä v oblastiach obchodu, poľnohospodárstva, životného prostredia, energetiky, bezpečnosti a migrácie; dodáva, že je stále dôležité, aby krajiny v skupine AKT v plnej miere prevzali zodpovednosť za partnerstvo AKT – EÚ, a že preskúmanie by malo poskytnúť partnerstvu nový politický impulz nad rámec akýchkoľvek požadovaných technických alebo inštitucionálnych úprav;

6.  zdôrazňuje, že by sa mala zintenzívniť spolupráca medzi štátmi AKT a EÚ v oblastiach spoločného záujmu, ako je bezpečnosť, predchádzanie konfliktom vrátane znižovania hladu a účinkov zmeny klímy, ako aj v oblasti ľudských práv, právneho štátu a demokracie; v tejto súvislosti poukazuje na to, že EÚ ani štáty AKT nevyužili v plnej miere možnosti politického dialógu v rámci článkov 8 a 96 Dohody z Cotonou; zdôrazňuje dôležitú úlohu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ v tejto súvislosti;

7.  pripomína, že dodržiavanie ľudských práv, demokracie a právneho štátu, ako aj dobrá správa vecí verejných a ďalšie nevyhnutné súčasti uvedené v článku 9 Dohody z Cotonou predstavujú základ partnerstva AKT – EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné dodržiavať ľudské práva, a poukazuje na význam článku 9 ods. 2 súčasnej Dohody z Cotonou a na doložku o demokracii, ktorú obsahuje, a ktorá je ďalej rozvinutá v článku 96; pripomína, že v prípade potreby je dôležité uplatňovať tieto ustanovenia v celom rozsahu;

8.  zdôrazňuje, že rôzne mechanizmy Dohody z Cotonou, ako je politický dialóg, finančná podpora, primerané opatrenia a pozastavenie rozvojovej spolupráce, by sa mali naďalej posilňovať, aby účinne prispievali k zlepšeniu v oblasti ľudských práv, demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, a najmä v oblasti boja proti korupcii;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby nové partnerstvo v období po skončení platnosti Dohody z Cotonou prinášalo dobré výsledky všetkým stranám a aby bolo založené na zásadách spoločného rastu a spoločného rozvoja EÚ a Afriky; domnieva sa, že partnerstvo musí posilniť industrializáciu afrického kontinentu a rozvoj poľnohospodárstva a podporiť investície do inovačných politík a do udržateľného rozvoja;

10.  zdôrazňuje, že oficiálna rozvojová pomoc (ODA), ako je vymedzená v cieľoch udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov a v akčnom programe z Addis Abeby v oblasti financovania rozvoja, má naďalej kľúčový význam pre krajiny AKT, a to najmä pre najmenej rozvinuté krajiny; trvá na tom, aby sa táto záležitosť v plnej miere začlenila do budúcich vzťahov medzi AKT a EÚ po roku 2020; poukazuje na záväzok Európskej únie prideliť rozvojovú pomoc krajinám AKT; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé členské štáty EÚ nedosiahli v roku 2015 cieľ vyčlenenia 0,7 % svojho hrubého národného dôchodku na ODA; vyzýva všetkých partnerov, aby v plnej miere splnili svoje záväzky;

11.  žiada, aby bol program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 zahrnutý do preskúmania rámca spolupráce AKT – EÚ ako jednotný, univerzálny súbor rozvojových cieľov uplatniteľný na všetkých; domnieva sa, že spoločná Rada AKT – EÚ by mala poskytnúť konkrétne odporúčania v oblasti vykonávania cieľov udržateľného rozvoja v rámci spolupráce AKT – EÚ;

12.  z hľadiska krajín AKT zdôrazňuje význam článku 12 súčasnej Dohody z Cotonou, ktorý umožňuje krajinám AKT začať dialóg o politikách EÚ, ktoré by mohli ovplyvniť ich rozvoj;

13.  zdôrazňuje význam uzavretia dohôd o partnerstve s vládami krajín AKT s cieľom zvýšiť celkovú výkonnosť ich hospodárstiev; zastáva názor, že toto nové partnerstvo bude musieť vychádzať z rozvoja výrobných kapacít krajín v rámci jasnej logiky udržateľného rozvoja a bez nezákonného využívania prírodných zdrojov zo strany zahraničných štátnych spoločností, vykonávať čo najvýhodnejšie procesy regionálnej integrácie pri súčasnom využívaní podporných štruktúr, ako je Africká únia, dopĺňať tradičné poľnohospodárstvo účinnými metódami využívania poľnohospodárskej výroby, distribúcie a predaja v prospech obyvateľstva a bojovať proti zaberaniu pôdy zahraničnými aj domácimi ozbrojenými silami; odporúča, aby sa zvážila privatizácia národných prírodných zdrojov a verejných služieb; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby podporila konsolidáciu pozemkových vlastníckych práv vrátane primeranej registrácie a vydávania listov vlastníctva v príslušných partnerských krajinách s cieľom zabrániť hospodárskemu vykorisťovaniu najzraniteľnejších skupín;

14.  poukazuje na úlohu a pridanú hodnotu hospodárskych vzťahov, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky a rodinné podniky na obidvoch stranách; požaduje osobitné opatrenia na podporu intenzívnejších výmen;

15.  víta rozhodnutie OSN vytvoriť komplexný právny nástroj s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti dodržiavali ľudské práva, aby sa odstránilo pracovné vykorisťovanie, novodobé otroctvo, nezákonný tok kapitálu a financovanie terorizmu a ozbrojených konfliktov; vyzýva EÚ a partnerské štáty AKT, aby zintenzívnili spoluprácu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom;

16.  zdôrazňuje najmä, že je potrebné začleniť do budúcich dohôd o spolupráci stratégie udržateľného rozvoja na boj proti zmene klímy vrátane riadneho hospodárenia s vodou a udržateľných poľnohospodárskych postupov s cieľom zvýšiť potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť vodných zdrojov s ohľadom na zabezpečenie zdravého života a skoncovanie s hladom a chudobou; domnieva sa, že existujú výborné vyhliadky na novú spoluprácu týkajúcu sa politiky v oblasti klímy a energetiky, zachovania morskej biodiverzity vrátane inovačných opatrení na boj proti plastovému odpadu v moriach a na organizáciu spoločnej pomoci pri katastrofách zriadením účinných pohotovostných miest;

17.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné spoločne nájsť riešenia hlavných príčin migrácie v niektorých krajinách AKT; domnieva sa, že snaha o účinný mnohostranný rámec riadenia globálnych migračných tokov by sa mala stať strategickou prioritou budúceho partnerstva AKT – EÚ;

18.  zdôrazňuje, že budúci rámec partnerstva by mal umožniť komplexný prístup k mieru a bezpečnosti a že v tejto súvislosti by sa malo zaviesť primerané plánovanie a koordinácia s cieľom zabrániť existujúcej a možnej duplicite v rámci regionálnej a vnútroštátnej podpory poskytovanej členskými štátmi EÚ a krajinami AKT;

19.  domnieva sa, že ustanovenia o mieri a bezpečnosti by sa mali naďalej posilňovať a že budúce partnerstvo by malo zabezpečiť účinnejšie spoločné opatrenia na predchádzanie konfliktom vrátane včasného varovania a mediácie a činností zameraných na budovanie mieru, ako aj na riešenie nadnárodných bezpečnostných výziev s cieľom čeliť súčasným nadregionálnym bezpečnostným hrozbám, ktoré postihujú krajiny EÚ a AKT a ktoré súvisia s terorizmom a násilným extrémizmom, so všetkými formami nedovoleného obchodovania s ľuďmi, so zbraňami a s drogami, ako aj s pirátstvom;

20.  zdôrazňuje, že stabilné bezpečnostné prostredie je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti podporuje vytvorenie finančného nástroja určeného na zaistenie bezpečnosti a mieru v rámci budúceho partnerstva AKT – EÚ;

21.  žiada, aby sa posilnil politický rozmer partnerstva AKT – EÚ, a to najmä s cieľom vykonávať spoločné opatrenia a uplatňovať väčší vplyv na medzinárodných fórach; domnieva sa, že partnerstvo AKT – EÚ by sa malo pokúsiť spolupracovať s inými partnermi (ako je Africká únia alebo OSN) na celosvetovej úrovni a podľa možnosti s inými medzinárodnými veľmocami a usilovať sa o zlepšenie koordinácie a spolupráce bez toho, aby sa zdvojnásobila práca alebo úlohy, s cieľom riešiť problémy súvisiace s vojnami, vnútornými konfliktmi, nedostatkom bezpečnosti, nestabilitou a transformáciou;

22.  nabáda partnerov, aby rozšírili rámec oprávnených štátov a inštitúcií nad rámec skupiny krajín AKT, pokiaľ dotknuté krajiny spĺňajú stanovené požiadavky; zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať a obnoviť štruktúry dialógu medzi AKT a EÚ s cieľom zabezpečiť pluralitu partnerov v inštitucionálnych dialógoch na parlamentnej a vysokej politickej úrovni; vyzýva krajiny AKT, aby preskúmali možnosti štruktúrovanejších vzťahov so štátmi Ázie, Latinskej Ameriky, Blízkeho východu a Severnej Ameriky na účely výmeny skúseností.

23.  zdôrazňuje dôležitú úlohu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ pri podpore politického dialógu a rozvoji rovnocenného partnerstva medzi krajinami AKT a EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.7.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

53

10

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Tonino Picula, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jacek Saryusz-Wolski, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Ivo Vajgl, Geoffrey Van Orden, Hilde Vautmans, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Andrzej Grzyb, Marek Jurek, Soraya Post, Igor Šoltes, Eleni Theocharous, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Therese Comodini Cachia, Edouard Ferrand, Liliana Rodrigues, Janusz Zemke


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (19.7.2016)

pre Výbor pre rozvoj

k budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020

(2016/2053(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pedro Silva Pereira

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že existujúca spolupráca AKT – EÚ nepriniesla optimálne výsledky stranám dohody, a preto zdôrazňuje, že budúce používanie rovnakých nástrojov vo vzťahoch s africkými, karibskými a tichomorskými (AKT) krajinami môže mať iba obmedzený vplyv na ich rozvoj;

2.  požaduje účinný rámec po skončení platnosti Dohody z Cotonou prispôsobený novým a vznikajúcim celosvetovým výzvam, ktorý bude vychádzať z iniciatívy afrických, karibských a tichomorských (AKT) krajín, ktoré zaň budú zodpovedné, a zdôrazňuje veľmi dôležitú úlohu cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG) a ľudských práv; zdôrazňuje, že rámec po skončení platnosti dohody z Cotonou sa musí vymedziť v úzkej spolupráci s krajinami AKT vrátane občianskej spoločnosti, v koordinácii s príslušnými regionálnymi organizáciami a musí vychádzať aj z analýz a skúseností získaných v rámci dohody o partnerstve z Cotonou, pričom by sa malo predísť zdvojeniu úsilia a štruktúr; žiada, aby nový rámec po skončení platnosti dohody z Cotonou stanovil rast a rozvoj ako svoje základné ciele; zdôrazňuje, že revidovaná všeobecná rámcová dohoda, ktorá je prirodzene právne záväzná, ako aj regionálne dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) a ďalšie obchodné nástroje, konkrétne iniciatíva „Všetko okrem zbraní“ a systém všeobecných preferencií (VSP/VSP +), musia podporovať spravodlivý a udržateľný obchod, regionálnu integráciu a v konečnom dôsledku tvorbu bohatstva, udržateľný rozvoj a znižovanie nerovnosti a chudoby, a musia obsahovať aj vynútiteľné mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv;

3.  pripomína, že DHP sú kľúčovým nástrojom rozvoja, ktorý v dlhodobom horizonte pomáha zmierňovať chudobu; zdôrazňuje však, že liberalizácia obchodu musí byť spojená s účinnými opatreniami a podporou rozvoja v oblasti budovania kapacít, výroby, infraštruktúry a vývozných kapacít, ako aj s rozvojom domáceho súkromného sektora, najmä v prípade najmenej rozvinutých krajín, aby sa im pomohlo využiť príležitosti, ktoré predstavuje obchod;

4.  podporuje vytvorenie kontinentálnej zóny voľného obchodu (CFTA) zameranej na rozsiahlu hospodársku integráciu medzi 54 štátmi afrického kontinentu; požaduje vypracovanie novej definície partnerstva EÚ – AKT, aby zodpovedalo vytvoreniu takejto zóny;

5.  poznamenáva, že obchod je jedným z troch pilierov Dohody z Cotonou, a zdôrazňuje, že proces po skončení platnosti Dohody z Cotonou by mal poskytnúť rámec, v ktorom by sa viedli rokovania o obchodných otázkach spoločného záujmu so všetkými krajinami AKT a príslušnými zainteresovanými stranami; požaduje, aby dohoda po skončení platnosti dohody z Cotonou bola politickou zastrešujúcou dohodou, v rámci ktorej sa stanovia záväzné minimálne požiadavky týkajúce sa DHP vrátane spoločnej parlamentnej kontroly a štruktúrovaných monitorovacích mechanizmov na monitorovanie zo strany občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pravidelné monitorovanie vykonávania DHP so zreteľom na ich možné rozšírenie; požaduje posilnenie obchodnej spolupráce, ktorá je spravodlivá a vyvážená a súčasne podporuje systémové hospodárske reformy a zohľadňuje osobitosti a priority jednotlivých krajín a regiónov AKT; obhajuje takéto obchodné vzťahy, ale s prístupom založeným na hodnotách a zlepšenou súdržnosťou politík v záujme rozvoja, ako sa uvádza v oznámení „Obchod pre všetkých: smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike“; žiada, aby rámec na obdobie po skončení platnosti Dohody z Cotonou zohľadňoval rodový rozmer obchodu; domnieva sa, že inkluzívny rast, vytváranie dôstojných pracovných miest, správa hospodárskych záležitostí, regionálna integrácia, podpora investičnej spolupráce, rozvoj súkromného sektora (najmä mikropodnikov a malých podnikov), diverzifikácia hospodárstva, podpora nových priemyselných odvetví a udržateľný rozvoj poľnohospodárstva a udržateľné riadenie prírodných zdrojov by mali byť ústrednými prvkami budúceho hospodárskeho partnerstva;

6.  zdôrazňuje, že nielen obchodné dohody vrátane DHP, ale aj investície majú veľký význam pre rozvoj hospodárstiev AKT a zníženie nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia; domnieva sa, že na tento účel by budúce mechanizmy po roku 2020 mali zabezpečiť primeranú podporu investičných procesov;

7.  zdôrazňuje, že rámec po skončení platnosti dohody z Cotonou musí podporovať trvalo udržateľný rozvoj, ľudské práva, základné pracovné normy a dobrú správu vecí verejných vrátane boja proti korupcii a nezákonným finančným tokom na základe medzinárodných noriem; požaduje stabilné a vykonateľné ustanovenia o trvalo udržateľnom rozvoji a vhodný rámec sociálnej zodpovednosti podnikov; žiada najmä, aby sa doložka týkajúca sa „základných prvkov“ v oblasti ľudských práv zachovala aj v budúcej dohode v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv tak, aby doložky o prepojení v DHP – najmä doložky o nevykonávaní – platili aj po roku 2020;

8.  domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby rámec po Dohode z Cotonou zaviedol opatrenia na uľahčenie obchodu s cieľom rozšíriť vzájomnú výmenu priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov v rámci Afriky;

9.  berie na vedomie dôležitosť obnoveného spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ a jeho účasť vo všetkých fázach diskusie o rámci po Dohode z Cotonou, a je zástancom dôsledného parlamentného dohľadu nad budúcim rámcom; požaduje pravidelné monitorovanie spolupráce krajín AKT a EÚ orientované na výsledky, najmä so zreteľom na ľudské práva, obchod a udržateľný rozvoj a spravodlivý obchod;

10.  zdôrazňuje, že zapojenie občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán, ako sú odbory, podniky vrátane MSP a územné samosprávne celky, je nevyhnutné v priebehu vykonávania DHP a po skončení platnosti Dohody z Cotonou; vyzýva Komisiu, aby presadzovala účasť občianskej spoločnosti vo formálnych vzťahoch EÚ – AKT;

11.  pripomína záväzky financovania rozvoja v rámci akčného programu z Addis Abeby a ich význam pre splnenie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu vypracovať jasné a transparentné pravidlá zdaňovania na zvýšenie domácich príjmov; poukazuje na význam budovania kapacít obchodu, keďže industrializácia a diverzifikácia hospodárstiev AKT je naďalej obmedzená, a požaduje vypracovanie dôkladnej analýzy potrieb AKT na rozvoj obchodu a investícií; žiada EÚ, aby zabezpečila primerané a účinné financovanie pomoci pre obchod s cieľom posilniť transfer technológií a podporiť úsilie krajín AKT plniť dohodu WTO o uľahčení obchodu, postupne sa začleniť do svetového hospodárstva a postúpiť v globálnych a regionálnych hodnotových reťazcoch; konštatuje, že finančná pomoc musí byť prepojená s konkrétnymi projektmi spolupráce zameranými na zlepšenie infraštruktúry a vzdelávacích a sociálnych systémov v krajinách AKT;

12.  vyzýva tiež EÚ, aby zvýšila svoju podporu zameranú na pomoc krajinám bohatým na zdroje pri vykonávaní zásad iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle týkajúcich sa väčšej transparentnosti a zodpovednosti v ropnom, plynárenskom a ťažobnom priemysle.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

14.7.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

30

0

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, Maria Arena, Karoline Graswander-Hainz, Yannick Jadot, Ska Keller, Jude Kirton-Darling, Alexander Graf Lambsdorff, Bernd Lange, Emmanuel Maurel, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Reimer Böge, Victor Boştinaru, Klaus Buchner, Seán Kelly, Gabriel Mato, Bolesław G. Piecha, Pedro Silva Pereira, Ramon Tremosa i Balcells, Wim van de Camp, Jarosław Wałęsa, Pablo Zalba Bidegain

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Mara Bizzotto, Bernd Kölmel, Jozo Radoš, Dariusz Rosati, Paul Rübig, Mylène Troszczynski


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (14.7.2016)

pre Výbor pre rozvoj

k budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020

(2016/2053(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Eider Gardiazabal Rubial

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  je presvedčený, že súčasné uplynutie platnosti Dohody z Cotonou a ukončenie viacročného finančného rámca (VFR) Únie je príležitosťou prijať konečne rozhodnutie o začlenení najväčšieho geografického nástroja v oblasti politiky rozvojovej spolupráce, Európskeho rozvojového fondu (ERF), do rozpočtu Únie, ktoré by malo byť podmienené jasnými zárukami účelového vyčlenenia prostriedkov na spoluprácu AKT – EÚ a zachovania úrovne financovania; domnieva sa, že súčasné nastavenie ERF je anomáliou, ktorá je príčinou viacerých nedostatkov; zdôrazňuje, že jeho začlenenie do rozpočtu posilní legitímnosť, účinnosť a predvídateľnosť rozvojovej pomoci, pričom sa zaručí lepšia súdržnosť politiky a viditeľnosť, pod podmienkou, že tieto prostriedky z ERF budú dopĺňať rozpočet EÚ; pripomína, že začlenenie ERF do rozpočtu prinesie zjednodušenie a harmonizáciu rámca rozvojovej spolupráce; pripomína, že aj keď bude ERF začlenený do rozpočtu, mal by zahŕňať ukazovatele, ktoré budú zodpovedať spolupráci EÚ, ako sú napríklad ukazovatele zamerané na ľudský rozvoj a zmenu klímy;

2.  upozorňuje, že rozpočet Únie už poskytuje nástroje zamerané na konkrétnych partnerov a že začlenenie ERF do rozpočtu môže byť navrhnuté tak, aby zohľadňovalo a presadzovalo prednostný vzťah AKT – EÚ so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby predložila plán, ktorý sa bude zaoberať uvedenými otázkami pred predložením potrebných návrhov budúceho VFR;

3.  pripomína, že boj proti chudobe je najdôležitejším cieľom Únie v rozvojovej spolupráci a hlavným spôsobom riešenia základných príčin nútenej migrácie a vysídľovania; varuje, v súvislosti s Trustovým fondom EÚ pre Afriku, pred odkláňaním rozpočtových prostriedkov od ich plánovaného účelu a porušovaním cieľov právnych základov; odporúča prijatie krokov na pokračovanie vykonávania opatrení určených na zvýšenie miery autonómie a posilnenie postavenia komunít, čo im umožní lepšie zastupovať svoje záujmy zodpovedným a udržateľným spôsobom; pripomína tiež pozitívnu úlohu mierového nástroja pre Afriku ako kľúčového nástroja pre stabilizáciu a očakáva, že sa v rámci začlenenia ERF do rozpočtu nájde riešenie, ktoré zabezpečí jeho pokračovanie, pričom sa v plnej miere bude dodržiavať zmluva;

4.  berie na vedomie oznámenie Komisie zo 7. júna 2016 o vytvorení nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy; konštatuje, že príspevok z rozpočtu EÚ a z ERF k balíku 8 miliárd EUR pozostáva výlučne z pomoci, ktorá už bola naplánovaná; žiada, aby sa neohrozovala rozvojová pomoc príjemcom a aby sa iniciatívy súvisiace s migráciou financovali z nových rozpočtových prostriedkov;

5.  podporuje spájanie grantov s finančnými nástrojmi, zefektívnenie financovania a zaručenie udržateľnosti projektov v záujme maximalizácie dosahu rozvojovej pomoci a riešenia zlyhaní trhu a nedostatku investícií; zdôrazňuje, že inovatívne financovanie nesmie nahradiť granty ani zodpovednosť rozvinutých krajín, pokiaľ ide o oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA), alebo rozvojových krajín, pokiaľ ide o poskytovanie základných verejných služieb; berie na vedomie zámer realizovať plán vonkajších investícií v Afrike a v Stredozemí podľa vzoru Európskeho fondu pre strategické investície; žiada, aby sa zabezpečilo, že vo vzťahu k existujúcim nástrojom financovania a platformám pre kombinované financovanie vrátane nových rozpočtových prostriedkov bude mať jednoznačne doplňujúci charakter, a aby bol Parlament v plnej miere zapojený do vytvárania tohto plánu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.7.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Arthuis, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Esteban González Pons, Ingeborg Gräßle, Iris Hoffmann, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Siegfried Mureşan, Victor Negrescu, Liadh Ní Riada, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Paul Tang, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Valli, Derek Vaughan


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

31.8.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

20

5

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Louis Aliot, Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Manuel dos Santos, Doru-Claudian Frunzulică, Nathan Gill, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Maria Heubuch, György Hölvényi, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Stelios Kouloglou, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Eleni Theocharous, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Brian Hayes, Joachim Zeller

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Liliana Rodrigues


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

20

+

ALDE

Beatriz Becerra Basterrechea, Charles Goerens, Paavo Väyrynen

ECR

Eleni Theocharous

EFDD

Ignazio Corrao

PPE

Brian Hayes, György Hölvényi, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Cristian Dan Preda, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Joachim Zeller, Anna Záborská

S&D

Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Liliana Rodrigues, Manuel dos Santos

5

-

EFDD

Nathan Gill

GUE/NGL

Stelios Kouloglou, Lola Sánchez Caldentey

VERTS/ALE

Heidi Hautala, Maria Heubuch

1

0

ENF

Louis Aliot

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia