Postup : 2016/2059(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0278/2016

Predkladané texty :

A8-0278/2016

Rozpravy :

PV 24/10/2016 - 19
CRE 24/10/2016 - 19

Hlasovanie :

PV 25/10/2016 - 7.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0406

SPRÁVA     
PDF 764kWORD 80k
29.9.2016
PE 582.327v02-00 A8-0278/2016

o stratégii EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu

(2016/2059(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca: András Gyürk

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stratégii EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu

(2016/2059(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. februára 2016 o stratégii EÚ týkajúcej sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0049),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2016 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej Únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080) a jeho prílohy,

–  so zreteľom na energetickú stratégiu 2030 navrhnutú v oznámení Komisie z 22. januára 2014 s názvom Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030 (COM(2014)0015),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2014 s názvom Energetická efektívnosť a jej prínos k energetickej bezpečnosti v rámci politík v oblasti klímy a energie do roku 2030 (COM(2014)0520),

-  so zreteľom na piatu hodnotiacu správu Medzivládneho panelu o zmene klímy – správa pracovnej skupiny I s názvom Zmena klímy 2013: Prírodovedecký základ,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá(1),

–  so zreteľom na parížsku dohodu z decembra 2015 dosiahnutú na 21. konferencii strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 týkajúce sa plánu postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na tretí energetický balík,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. februára 2016 s názvom Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0051),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov za roky 2015/2016 s názvom Zlepšenie bezpečnosti dodávok energie prostredníctvom rozvoja vnútorného trhu s energiou: je potrebné väčšie úsilie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k Európskej energetickej únii(2),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0278/2016),

A.  keďže sa očakáva, že plyn môže v nadchádzajúcich desaťročiach zohrávať dôležitú úlohu v energetickom systéme EÚ v priemyselnej výrobe, ako zdroj tepla v budovách a ako podpora obnoviteľnej energie, zatiaľ čo EÚ dosahuje svoje ciele týkajúce sa emisií skleníkových plynov, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov a prechádza na nízkouhlíkové hospodárstvo, v ktorom sa úloha plynu bude postupne znižovať v prospech čistých energií;

B.  keďže Európska únia sa zaviazala znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % pod úrovne z roku 1990;

C.  keďže európska závislosť od dovozu plynu má v nadchádzajúcich rokoch rásť a v niektorých členských štátoch už dosiahla 100 % v prípadoch, keď neexistujú alternatívni dodávatelia alebo zásobovacie trasy alebo existujú iba v obmedzenom množstve;

D.  keďže skvapalnený zemný plyn (LNG) predstavuje pre Európu príležitosť z hľadiska zvýšenej konkurencieschopnosti vyvíjaním tlaku na znižovanie cien zemného plynu aj z hľadiska zvýšenej bezpečnosti dodávok; keďže zemný plyn predstavuje aj pružnú zálohu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov;

E.  keďže využívanie zemného plynu v doprave (CNG a LNG), ako sa uvádza v smernici 2014/97/EÚ o využívaní infraštruktúry alternatívnych palív by prinieslo veľké výhody pre životné prostredie;

F.  keďže EÚ by sa mala aktívne podieľať na vývoji svojich domácich konvenčných zdrojov plynu, ako sú zdroje objavené na Cypre;

G.  keďže EÚ ako druhý najväčší dovozca LNG na svete by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu v rámci medzinárodnej energetickej diplomacie;

H.  keďže je dôležité podporovať integrovaný návrh na využívanie domácich zdrojov energie, ako sú zásoby zemného plynu vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru, a podporovať vytvorenie terminálu na skvapalňovanie LNG na Cypre s cieľom využívať aj zásoby v susediacich oblastiach;

I.  keďže EÚ ešte stále nie je schopná plne využívať výhody integrovaného vnútorného trhu s energiou z dôvodu nedostatočných prepojení a koherentnosti a neúplného vykonávania tretieho energetického balíka;

J.  keďže rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy vymedzuje päť synergických a úzko prepojených rozmerov, menovite: energetická bezpečnosť, plne integrovaný európsky trh s energiou, energetickú účinnosť, dekarbonizácia hospodárstva a výskum, inovácie a konkurencieschopnosť; pričom by stratégia mala podporovať aj dostupné ceny cenergie pre všetkých;

Úvod

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ v oblasti skvapalneného zemného plynu a uskladňovania plynu; domnieva sa, že vnútorný trh s energiou, ktorý plne integruje LNG a skladovanie plynu, bude zohrávať významnú úlohu pri dosahovaní konečného cieľa odolnej energetickej únie;

2.  pripomína, že stratégia EÚ pre LNG a skladovanie plynu predstavuje jeden z prvkov energetickej únie, ktorého cieľom je zrealizovať ambíciu EÚ prejsť na udržateľný, bezpečný a konkurencieschopný systém energetiky, a má za cieľ aj skončenie závislosti od vonkajších dodávateľov plynu; zdôrazňuje, že jedným z cieľov energetickej únie je, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

3.  zastáva názor, že energetická bezpečnosť sa najefektívnejšie môže dosiahnuť lepšou koordináciou národných energetických politík, vytvorením skutočnej energetickej únie s jednotným energetickým trhom a spoločnou energetickou politikou, a tiež spoluprácou členských štátov v tejto oblasti, v súlade so zásadami solidarity a dôvery; v tejto súvislosti sa domnieva, že ďalšia integrácia energetickej politiky by mala byť na prospech členských štátov, v súlade s cieľmi a medzinárodnými záväzkami EÚ, ako aj deklarovanými cieľmi, a nemala by byť v rozpore so záujmami členských štátov ani ich občanov; podporuje snahy o vytvorenie spoločnej pozície EÚ v rámci multilaterálnych energetických inštitúcií a rámcov;

4.  domnieva sa, že všetci občania EÚ musia mať prístup k bezpečným a cenovo dostupným dodávkam energie; zdôrazňuje v tejto súvislosti súčasný vývoj na svetových trhov s LNG, keď nadmerná ponuka spôsobila zníženie cien a predstavuje príležitosť na zníženie nákladov na energiu pre spotrebiteľov EÚ prostredníctvom relatívne lacnejších dodávok plynu; zdôrazňuje, že bezpečná, cenovo dostupná a udržateľná energia je hlavnou hnacou silou európskeho hospodárstva a má zásadný význam pre konkurencieschopnosť priemyslu; žiada EÚ a jej členské štáty, aby ako súčasť stratégie EÚ v oblasti energetiky uprednostňovali znižovanie energetickej chudoby a zlepšovaním dodávok energie prostredníctvom výmeny najlepších postupov na úrovni EÚ;

5.  zdôrazňuje, že stratégia EÚ pre LNG musí byť v súlade s rámcovou stratégiou pre odolnú energetickú úniu s cieľom prispieť k zvýšeniu bezpečnosti dodávok energie, dekarbonizácii, dlhodobej udržateľnosti hospodárstva a k zabezpečeniu dostupných a konkurencieschopných cien energie;

6.  súhlasí s hodnotením Komisie, že členské štáty v Pobaltí, strednej a juhovýchodnej Európe a Írsko – napriek obrovskému úsiliu niektorých členských štátov rozvíjať infraštruktúru – sú naďalej vo veľkej miere závislé od jediného dodávateľa a sú vystavené ponukovým šokom a výpadkom dodávok;

7.  uznáva, že dostupnosť LNG vrátane podpory infraštruktúry plynovodov by v týchto členských štátoch mohla výrazne zlepšiť súčasnú situáciu v oblasti bezpečnosti dodávok, a to nielen z fyzického, ale aj z hospodárskeho hľadiska, čím by sa prispelo ku konkurencieschopnejším cenám energie;

8.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a stimulovali efektívnejšie a lepšie využívanie existujúcej infraštruktúry vrátane skladovania plynu;

9.  upozorňuje na potenciál výroby plynu z elektriny na uskladnenie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a jej použitie ako uhlíkovo neutrálneho plynu v doprave, na výrobu tepla a elektrickej energie;

10.  zdôrazňuje, že treba zvýšiť diverzifikáciu a flexibilitu plynárenskej sústavy EÚ, a tým prispieť k dosiahnutiu hlavného cieľa energetickej únie, ktorým sú bezpečné, odolné a konkurencieschopné dodávky plynu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu zameranú na zníženie závislosti EÚ od plynu z dlhodobého hľadiska, čo odráža jej záväzok roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 – 95 % pod úrovne z roku 1990, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vnínamie energetickej efektívnosti ako najdôležitejšej zásady a postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá by významne znížilo závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív;

11.  pripomína, že Parlament opakovane vyzval, aby sa určili záväzné ciele na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky, a to zníženie domácich emisií skleníkových plynov aspoň o 40 %, aspoň 30 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov a 40 % energetická efektívnosť, ktoré sa majú uskutočňovať prostredníctvom jednotlivých národných cieľov;

12.  zdôrazňuje, že skôr než sa podporia nové splyňovacie terminály, treba podporiť najúčinnejšie možné využívanie existujúcich terminálov LNG z cezhraničného hľadiska, aby sa predišlo odkázanosti na určitého dodávateľa technológie alebo uviaznutiu aktív v infraštruktúre pre fosílne palivá a zabezpečilo, aby spotrebitelia museli znášať náklady na nové projekty; domnieva sa, že Komisia musí pozorne zrevidovať svoju analýzu dopytu po plyne a posúdenie rizík a potrieb;

Vybudovanie chýbajúcej infraštruktúry

Infraštruktúra LNG

13.  pripomína, že EÚ ako celok má dostatočné množstvo terminálov na spätné splyňovanie LNG a uznáva, že vzhľadom slabý vnútorný dopyt po plyne v ostatných rokoch a relatívne vysoké celosvetové ceny LNG mali viaceré terminály na spätné splyňovanie LNG v EÚ nízku mieru používania; podčiarkuje, že všetky členské štáty, najmä tie, ktoré sú závislé na jedinom dodávateľovi, by mali mať buď priamy, alebo nepriamy prístup k LNG prostredníctvom ostatných členských štátov;

14.  zdôrazňuje, že vo väčšine prípadov by sa mali uprednostňovať trhové riešenia a využívanie existujúcej infraštruktúry LNG na regionálnej úrovni; poznamenáva však, že riešenia sa môžu líšiť v závislosti od národných a trhových špecifík, ako je úroveň prepojenia, dostupnosť skladovacích riešení a štruktúra trhu;

15.  zdôrazňuje, že s cieľom vyhnúť sa uviaznutiu aktív by sa mala vykonať dôkladná analýza alternatívnych dodávok LNG a možností z regionálneho, ako aj z environmentálne udržateľného hľadiska so zreteľom na ciele Únie v oblasti klímy a energetiky a zásadu geografickej rovnováhy, a to pred rozhodnutím o novej infraštruktúre, aby sa zvýšila energetická bezpečnosť a zabezpečilo čo najefektívnejšie využívanie existujúcej infraštruktúry;

16.  zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce pri budovaní nových terminálov LNG a prepojení a podčiarkuje, že členské štáty s prístupom k moru by mali úzko spolupracovať s vnútrozemskými krajinami s cieľom zabrániť nadmerným investíciám do zbytočných a nehospodárnych projektov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že možnosti dodávky LNG by sa zlepšili optimálnejším využívaním koridorov medzi západom a východom a severom a juhom; domnieva sa, že by sa mohli spoločne rozvíjať znalosti a informácie týkajúce sa aspektov, ako sú zariadenia na uskladňovanie energie a procesy výberového konania na LNG a spojovacie zariadenia; vyjadruje pevné presvedčenie, že stratégia EÚ musí zabezpečiť dostupnosť LNG na regionálnej úrovni v rámci celej Európy;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli stratégie na podporu zariadení, ktoré sa v budúcnosti môžu použiť na riadenie prepravy a skladovania zemného plynu z obnoviteľných zdrojov;

18.  zdôrazňuje, že tej stratégii by sa malo zahŕňať aj používanie LNG ako alternatívy k rozvoju plynárenskej distribučnej a prenosovej infraštruktúry v oblastiach, v ktorých to v súčasnosti nie je nákladovo efektívne; poznamenáva, že malé zariadenia na LNG môžu predstavovať optimálnu infraštruktúru na zvýšenie používania zemného plynu v oblastiach, kde investície do plynárenskej infraštruktúry nie sú ziskové, príkladom čoho môže byť väčšie využívanie plynu na výrobu tepla, ktorým sa obmedzujú tzv. emisie z nízkych zdrojov;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali kľúčové projekty spoločného záujmu a aby udeľovali vysokú prioritu najmä hospodársky a environmentálne najúčinnejším projektom určeným tromi regionálnymi skupinami na vysokej úrovni; zdôrazňuje, že budovanie terminálov LNG, ktoré sú potrebné a kompatibilné s dopytom po plyne, nie je dostatočné, a aby sa dosiahli výhody aj mimo prijímajúcich krajín, je nevyhnutné podporovať plynovodnú infraštruktúru s primeranými tarifami;

20.  víta skutočnosť, že dôležité projekty týkajúce sa LNG (napríklad severojužný koridor) sú definované ako projekty spoločného záujmu; vyzýva Komisiu, aby pri plánovaní ďalších rekonštrukcií siete plynovodov a siete TEN-E v plnej miere zahrnula krajiny Balkánu, aby zabezpečila kľúčovú úlohu energetického sektoru EÚ v regióne;

21.  podporuje návrh Komisie v rámci prebiehajúcej revízie nariadenia o bezpečnosti dodávok na preskúmanie existujúcich výnimiek spätného toku, pokiaľ ide o prepojovacie potrubia, a podporuje posilnenie úlohy Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER); poukazuje na nedostatok personálu a zdrojov agentúry ACER; zdôrazňuje, že agentúre ACER treba poskytnúť potrebné zdroje, najmä dostatok vlastných zamestnancov, s cieľom umožniť jej, aby mohla plniť úlohy, ktoré jej boli pridelené na základe právnych predpisov;

Skladovacia infraštruktúra

22.  pripomína, že geológia je dôležitým rozhodujúcim faktorom pri rozvoji nových zásobníkov plynu a berie na vedomie súčasné nadmerné kapacity európskych zásobníkov plynu; zdôrazňuje, že regionálna spolupráca a primeraná úroveň plynových prepojení a odstránenie vnútorných prekážok by mohli významne zvýšiť mieru využitia existujúcich zásobníkov plynu; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť uplatňovanie najvyšších environmentálnych noriem v rámci plánovania, výstavby a využívania infraštruktúry skladovania LNG;

23.  pripomína, že cezhraničná dostupnosť plynových zásobníkov je jedným z kľúčových nástrojov na vykonávanie zásady energetickej solidarity v časoch nedostatku plynu a mimoriadnej krízy;

24.  zdôrazňuje, že rozsiahlejšie využívanie skladovacej kapacity Ukrajiny bude možné len vtedy, ak sa zabezpečí vhodný a stabilný obchodný a právny rámec a integrita infraštruktúry zásobovania na Ukrajine a za predpokladu zavedenia správnej úrovne plynových prepojení, aby mohla energia voľne prúdiť cez hranice bez fyzických prekážok; okrem toho zdôrazňuje, že keďže priemyselné odvetvie Ukrajiny závislé od plynu sa spamätá v krátkodobom horizonte, bude potrebné doviezť ďalšie dodávky plynu; domnieva sa, že EÚ by mala podporiť Ukrajinu pri prechode zo závislosti od ruského zemného plynu na LNG;

Prepojenie LNG a skladovania s trhmi

25.  zdôrazňuje význam práce regionálnych skupín na vysokej úrovni, napríklad skupiny na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe (CESEC), plánu prepojenia baltského trhu s energiou (BEMIP), ako aj skupiny pre juhozápadnú Európu; domnieva sa, že tento druh dobrovoľníckej regionálnej koordinácie je vysoko účinný, a víta podpornú úlohu Komisie v rámci týchto opatrení; zdôrazňuje potrebu pragmatického a včasného vykonania schválených akčných plánov a naliehavo vyzýva na dôkladné sledovanie vykonávania;

26.  zdôrazňuje, že je dôležité nájsť nákladovo efektívne a environmentálne udržateľné možnosti dodávok energie s cieľom zvýšiť dlhodobú bezpečnosť dodávok pre Pyrenejský polostrov, južnú a juhovýchodnú Európu, Pobaltie a Írsko, ktoré nie sú dobre prepojené s vnútorným trhom s energiou či integrované do tohto trhu a na základe zásady solidarity si zaslúžia podporu EÚ; zdôrazňuje tiež potrebu podporovať najzraniteľnejšie krajiny, ktoré naďalej zostávajú energetickými ostrovmi, ako sú Cyprus a Malta, s cieľom diverzifikovať ich zdroje a trasy dodávok; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že LNG a skladovanie plynu musia prispieť k ukončeniu akéhokoľvek druhu energetickej izolácie, ktorá by sa týkala členských štátov a regiónov EÚ;

27.  požaduje, aby sa prioritou stala produkcia plynu v stredozemskom, čiernomorskom a kaspickom regióne, ako aj prepojenie vnútrozemských krajín v strednej Európe s týmito novými kapacitami s cieľom diverzifikovať dodávky zdrojov energie v týchto regiónoch; pripomína, že sa tým umožní hospodárska súťaž v oblasti plynu z viacerých zdrojov a nahradí sa dovoz objemov zemného plynu podľa zmlúv založených na indexácii podľa ropy, čím sa zvýši vyjednávacia pozícia členských štátov; zdôrazňuje, že nijaký jediný zdroj energie nesplní energetické potreby EÚ a rozmanitosť domácich aj zahraničných trhov je zásadná; preto sa domnieva, že by sa mal aktívne sledovať vývoj konvenčných domácich zdrojov plynu objavených na Cypre;

28.  podporuje zámer Komisie poskytnúť ďalšie informácie a pomoc realizátorom projektov, pokiaľ ide o rôzne možnosti financovania projektov, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), Nástroj na prepájanie Európy (NPE), európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), a pokiaľ ide o rôzne technické riešenia;

29.  konštatuje, že hľadanie nákladovo efektívnych a environmentálne udržateľných riešení by malo byť kľúčovou zásadou pri dosahovaní optimálnej situácie na úrovni EÚ i regiónov a vyzýva Komisiu, členské štáty a vnútroštátne regulačné orgány, aby vyčlenili obmedzené, dostupné zdroje na rozvoj kritickej infraštruktúry s cieľom pritiahnuť súkromné investície do infraštruktúry LNG a prepojení;

30.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že dovoz plynu z Ruska bol v roku 2015 o 7 % vyšší ako v roku 2014 a nad tým, že 41 % dovozu plynu z krajín mimo EÚ pochádzalo v roku 2015 z Ruska; zdôrazňuje kľúčovú úlohu LNG a zásobníkov plynu, popri zvyšovaní efektívnosti a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov, z hľadiska znižovania závislosti od ruského plynu;

31.  vyjadruje znepokojenie nad navrhovaným zdvojnásobením kapacity plynovodu Nord Stream a kontraproduktívnymi účinkami, ktoré by to malo v oblasti energetickej bezpečnosti a diverzifikácie zdrojov dodávok a na zásadu solidarity medzi členskými štátmi; zdôrazňuje geopolitické vplyv projektu a základné zásady plne integrovanej, bezpečnej, konkurencieschopnej a udržateľnej energetickej únie, pričom zdôrazňuje, že ako taký by nemal využívať finančnú podporu EÚ ani výnimky z práva EÚ; zdôrazňuje, že zdvojnásobenie kapacity plynovodu Nord Stream by poskytlo jednej spoločnosti dominantné postavenie na európskom trhu s plynom, čomu by sa malo predísť;

32.  domnieva sa, že ak sa v rozpore s európskymi záujmami vybuduje Nord Stream 2, nevyhnutne by si vyžadoval riadne posúdenie prístupnosti terminálov LNG a podrobného opisu aktuálnej situáciu, pokiaľ ide o severojužný koridor;

Dokončenie vnútorného trhu s plynom: obchodné, právne a regulačné aspekty

Zvýšenie príťažlivosti trhu EÚ pre LNG

33.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby plne realizovali tretí energetický balík a predpisy plynárenskej siete;

34.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú dobre prepojené uzly skvapalneného plynu na trhoch s plynom, ktoré zabezpečia jednotný integrovaný trh tam, kde plyn môže voľne prúdiť cez hranice v súlade s cenovými signálmi trhu;

35.  zdôrazňuje, že značné rezervy plynu v severoafrických krajinách a nedávne nálezy vo východnom Stredozemí poskytujú tomuto regiónu možnosť stať sa rušným centrom na prepravu plynu do Európy; je presvedčený, že nová kapacita LNG, ktorá sa rozvíja v Stredozemí, by mohla tvoriť základ infraštruktúrnych uzlov;

36.  zdôrazňuje, že dokončenie vnútorného trhu s plynom a odstránenie regulačných prekážok by výrazne posilnilo likviditu trhov s plynom; naliehavo vyzýva zainteresované strany, aby čo najskôr dokončili sieťový predpis o pravidlách týkajúcich sa harmonizovaných štruktúr prepravných taríf za plyn;

37.  pripomína pretrvávajúcu potrebu aktívnej spolupráce medzi vládami, vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a hlavnými zainteresovanými stranami pri cezhraničných investíciách, pričom treba mať okrem vnútroštátnych záujmov vždy na zreteli európske hľadisko;

Skladovanie plynu na vnútornom trhu

38.  zdôrazňuje potrebu rozvoja harmonizovaných štruktúr taríf v celej EÚ a zvýšenej transparentnosti vymedzovania taríf s cieľom dosiahnuť vyššiu mieru využitia existujúcich zásobníkov plynu; domnieva sa, že sieťový predpis o pravidlách týkajúcich sa harmonizovaných štruktúr prepravných taríf za plyn by mal vziať do úvahy potrebu harmonizácie;

39.  podporuje návrh Komisie zaviesť biometán a iné obnoviteľné plyny, ktoré spĺňajú príslušné normy kvality EÚ v oblasti prepravy plynu, distribúcie a skladovania; zdôrazňuje, že by to nemalo predstavovať ďalšie zaťaženie pre priemysel; v tejto súvislosti odporúča, zohľadnenie technických parametrov, kvality plynu, nákladovej efektívnosti, úspor z rozsahu a možných miestnych či regionálnych sieťových riešení;

40.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali tretí energetický balík, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o zabezpečení prístupu biometánu do siete a skladovacích zariadení; v tejto súvislosti zdôrazňuje smernicu 2009/73/ES, podľa ktorej by členské štáty mali zabezpečiť, aby pri dodržaní nevyhnutných požiadaviek na kvalitu mali bioplyn a plyn z biomasy alebo iné druhy plynu zaručený nediskriminačný prístup do plynárenskej siete za predpokladu, že takýto prístup je trvalo zlučiteľný s príslušnými technickými predpismi a bezpečnostnými normami;

41.  nabáda prevádzkovateľov LNG a zásobníkov v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi, aby rozvíjali nové pružné produkty a služby, ktoré sú v súlade so súčasnými právnymi predpismi EÚ, s cieľom zatraktívniť spätné splyňovanie a skladovanie LNG a maximalizovať využitie existujúcich LNG a skladovacích zariadení;

Optimalizácia úlohy skladovania pri zaručení bezpečnosti dodávok plynu

42.  zdôrazňuje význam okamžitých, veľmi pružných služieb, ktoré ponúka uskladnenie zemného plynu v určitých členských štátoch, a poukazuje na odlišnú úlohu, ktorú môže zohrávať skladovanie počas prerušenia dodávok v porovnaní s LNG, v prípade ktorého nemusí logistika v dodávateľskom reťazci priniesť rovnakú reakciu;

43.  zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť regulačné prekážky rozvoja regionálnej koncepcie skladovania; domnieva sa, že niektoré zásobníky by mohli ponúkať individuálne medzinárodné služby, t. j. skladovacie služby spojené s cezhraničnou prepravou; navrhuje, aby regionálne skupiny na vysokej úrovni rozsiahlejšie spolupracovali s cieľom nájsť inovatívne riešenia ako účinne používať na regionálnej a európskej úrovni strategicky hodnotné aktíva;

Európska únia ako hráč na medzinárodných trhoch s LNG

44.  berie na vedomie rastúci celosvetový trend zvyšovania kapacity skvapalňovania a jej potenciálny vplyv na európsky trh s plynom;

45.  domnieva sa, že prostredníctvom významného postavenia svojho trhu môže EÚ prispieť k rozvoju plynárenských obchodných pravidiel s cieľom zlepšiť flexibilitu a zbližovanie globálnych trhov s plynom;

46.  podporuje Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty v ich aktívnej diplomatickej angažovanosti v oblasti energetiky aj v záujme podpory trhu s plynom, ktorý bude regulovaný, transparentný a dobre fungujúci;

47.  zdôrazňuje význam zníženia alebo skončenia závislosti EÚ na zemnom plyne a rope z autoritárskych režimov, ktoré porušujú ľudské práva, v záujme zachovania súladu s pôvodnými hodnotami EÚ a účinnosti vonkajšej činnosti EÚ;

48.  požaduje väčšiu inštitucionálnu konvergenciu a súčinnosť, a najmä lepšiu integráciu priorít v oblasti vonkajšej energetickej bezpečnosti do politík, ktoré presadzuje vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčka Komisie (VP/PK), a lepšiu koordináciu medzi VP/PK a zodpovednými komisármi; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby posilnili existujúce a vytvorili nové formy spolupráce v oblasti energetiky so súčasnými a potenciálnymi dodávateľmi, ako aj tranzitnými krajinami a ďalšími kľúčovými aktérmi; vyzýva v tejto súvislosti VP/PK, aby Parlament pravidelne informovala o vykonávaní akčného plánu diplomacie EÚ v oblasti energetiky.

49.  zdôrazňuje, že treba odstrániť všetky prekážky celosvetového voľného obchodu s LNG, ktorého výroba musí byť udržateľná; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva tvorcov politiky USA, aby zvýšili investičnú istotu zavedením jasných kritérií a lehôt v rámci postupu udeľovania povolení na vývoz plynu do krajín mimo zóny voľného obchodu;

50.  zdôrazňuje, že využívanie LNG môže zároveň viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov z námornej a cestnej dopravy za predpokladu, že sa využijú všetky účinné opatrenia na zníženie strát nespáleného metánu počas životného cyklu paliva vrátane fáz výroby, distribúcie a spaľovania; žiada preto prijatie vhodných opatrení na minimalizáciu strát metánu v celkovom reťazci LNG prostredníctvom používania najlepších dostupných technológií a zabezpečenie primeraného financovania výskumu a vývoja na tento účel;

51.  zdôrazňuje, že obchod zohráva v oblasti energetickej bezpečnosti kľúčovú úlohu a že silné partnerstvá v oblasti energetiky, podporené zaradením kapitol o energii do obchodných dohôd EÚ, sú nevyhnutnými nástrojmi; považuje za mimoriadne dôležité, že obchodnou politikou EÚ by sa mala posilňovať energetická diverzifikácia EÚ a členských štátov a znižovať ich závislosť od dovážanej energie od príliš malého počtu dodávateľov; zdôrazňuje, že EÚ by mala preskúmať nové partnerstvá, vyhodnotiť už existujúce a viesť konkrétne rozhovory o energetike s ďalšími partnermi z oblastí, ako sú napr. Stredná Ázia, severná Afrika a americký kontinent; poznamenáva, že EÚ by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu v medzinárodnej diplomacii v oblasti energetiky; žiada väčšiu súdržnosť obchodnej a energetickej politiky EÚ; zdôrazňuje potrebu zvýšiť transparentnosť pri medzinárodných rokovaniach o LNG; je presvedčený, že súčasné a budúce rokovania s partnermi ako sú USA a Austrália by mali obsahovať významný energetický prvok; zdôrazňuje, že EÚ by mala úzko spolupracovať s medzinárodnými partnermi s cieľom vytvoriť konkurencieschopný a transparentný globálny trh s LNG;

52.  pripomína, že aby sa vyriešili súčasné výzvy a naplnili ciele EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy v kontexte globálnych obmedzení v týchto oblastiach politiky, EÚ a jej členské štáty musia na základe existujúcich právnych rámcov a viacstranných dohovorov takisto postupovať spoločne na medzinárodnej scéne tak, že budú klásť dôraz na otázky energetickej bezpečnosti a udržateľnosti na medzinárodných obchodných fórach a vrátane rokovaní s partnerskými krajinami, ktoré sú závislé od dovozu plynu; zdôrazňuje, že súčasne by EÚ mala podporovať a presadzovať energetickú efektívnosť;

53.  domnieva sa, že obchodná politika EÚ, ktorou sa vytvárajú významné príležitosti pre súkromné a verejné podniky v členských štátoch v oblasti čistých, bezpečných a energeticky účinných technológií, je obzvlášť dôležitá, predovšetkým vzhľadom na narastajúci celosvetový dopyt po energii; žiada, aby sa výrazne znížili tarify pre čisté technológie v rámci iniciatívy environmentálny tovar, ako aj v rámci dohôd EÚ o voľnom obchode, v ktorých sa musia riešiť necolné prekážky obchodu v oblasti energetických zdrojov;

54.  zdôrazňuje význam, ktorý má v kontexte energetickej bezpečnosti v EÚ kapitola Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) s názvom „Energia a suroviny“; víta úsilie Komisie zamerané na odstránenie obmedzení na vývoz plynu z USA do EÚ;

55.  domnieva sa, že 12,2 miliardy metrov kubických ročne, ktoré pribudli na trhu v roku 2016 prostredníctvom terminálu s LNG Sabine Pass na východnom pobreží USA spolu s prípadnými ďalšími 74 miliardami metrov kubických z ďalších amerických projektov do roku 2020 predstavuje pre Európu významnú príležitosť zvýšiť obchod s energiou s USA; domnieva sa, že uzavretie rokovaní o kapitole „Energia a suroviny“ v rámci TTIP významne zvýši možnosti dodávok plynu do EÚ;

56.  domnieva sa, že európske spoločnosti by nemali mať zakázané pôsobiť na energetických trhoch tretích krajín za rovnakých podmienok ako domáce spoločnosti; zdôrazňuje, že spoločnosti z tretích krajín, ktoré pôsobia na európskych energetických trhoch, musia dodržiavať právo Únie; zdôrazňuje, že takéto subjekty musia mať transparentnú štruktúru, ktorá umožní identifikáciu ich akcionárov.

57.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť najvyššiu ochranu životného prostredia pri plánovaní, výstavbe a používanie LNG, ako aj pri využívaní vlastných rezerv a zdrojov, a rešpektovať medzinárodné pracovnoprávne normy v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; podčiarkuje potrebu zvýšiť informovanosť o environmentálnych, klimatických a sociálnych vplyvoch dovážaného LNG; zdôrazňuje potrebu zapojenia miestnych spoločenstiev a realistických hodnotení spotreby a v prípade výstavby plánovania nových infraštruktúr; zdôrazňuje potenciál prechodu na LNG z hľadiska ukončenie závislosti na námornej preprave uhlia; vyzýva EÚ, aby na tento účel poskytla finančnú podporu pre európske projekty;

58.  poukazuje na to, že vzhľadom na vyhliadky rozšírenia dodávok LNG v nadchádzajúcich rokoch by sa táto stratégia mohla doplniť o posúdenie potreby tankerov prevážajúcich LNG a opatrení umožňujúcich lodiarskemu priemyslu EÚ, aby využil túto príležitosť, čím sa prispeje k dosiahnutiu cieľa do roku 2020 zvýšiť podiel priemyslu na HDP na 20 %; požaduje bezpečnostné normy, aby sa preprava LNG mohla monitorovať, a v prípade potreby by sa na ňu v kontexte opatrení na predchádzanie terorizmu mali začať vzťahovať prísnejšie podmienky;

Udržateľnosť a používanie LNG ako alternatívneho paliva v doprave a pri dodávkach tepla a elektrickej energie

59.  uznáva potenciál LNG ako alternatívneho paliva v cestnej i v námornej doprave; podčiarkuje, že širšie využívanie LNG v nákladnej doprave by mohlo prispieť k zníženiu emisií CO2, SOx a NOx, najmä prostredníctvom použitia väčšieho množstva motorov na LNG v námornej doprave;

60.  zdôrazňuje skutočnosť, že predpokladom na riadne využívanie LNG ako alternatívneho paliva v odvetví dopravy je sieť plniacej infraštruktúry; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie smernice 2014/94/EÚ o alternatívnych palivách vrátane vybudovania čerpacích staníc pre LNG vo všetkých koridoroch TEN-T a v námorných a vo vnútrozemských prístavoch, čím sa nahradia konvenčné palivá, ktoré viac znečisťujú životné prostredie; v tejto súvislosti však zdôrazňuje, že aby sa zabezpečil súlad s cieľmi udržateľnosti, LNG by nemal nahrádzať obnoviteľné zdroje energie;

61  požaduje rozvoj námorných trás, najmä na súostroví Azory, ktoré by vzhľadom na svoju geografickú polohu mohlo slúžiť ako kľúčová čerpacia stanica na transatlantických trasách LNG; nalieha na Komisiu, aby na tento účel sprístupnila prostriedky na podporu európskych projektov;

62.  žiada Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi a ich regiónmi vytvorila spoločný projekt tzv. modrého koridoru LNG pre ostrovy pre sektor námornej dopravy zahŕňajúci prístavy komplexnej siete TEN-T, s cieľom určiť nevyhnutnú infraštruktúry pre LNG a prepojiť túto sieť so základnou sieťou TEN-T;

63.  navyše vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie smernice 2014/94/EÚ, pokiaľ ide o vybudovanie čerpacích staníc CNG s cieľom zabezpečiť, že motorové vozidlá s pohonom na toto palivo môžu premávať v rámci mestských/prímestských aglomerácií a iných husto osídlených oblastí a aspoň v rámci existujúcej základnej siete TEN-T s cieľom zabezpečiť, že tieto vozidlá budú môcť premávať v celej Únii;

64.  zdôrazňuje potrebu zaviesť spoločné technické špecifikácie pre čerpacie stanice LNG pre námorné lode, plavidlá vnútrozemskej plavby a motorové vozidlá, ako je stanovené v smernici 2014/94/EÚ; požaduje zavedenie prísnych harmonizovaných bezpečnostných pravidiel a odbornej prípravy pre skladovanie, tankovanie a použitie LNG na palube v celej Únii, pričom sa zároveň umožní simultánne tankovanie a manipulácia s nákladom; konštatuje, že táto práca by sa mala vykonávať v úzkej spolupráci s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) a EMSA;

65.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť náležité financovanie výskumu a vývoja zdokonalených technológií pre plavidlá vnútrozemskej plavby, námorné lode a motorové vozidlá s cieľom rýchleho prechodu na nízkouhlíkové flotily, ako aj rozvoja bezpilotných systémov na zriaďovanie plniacich staníc LNG; zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali stimuly na rozvoj plavidiel a vozidiel s pohonom na LPG, alebo prestavbu tých, ktoré jazdia na konvenčné palivá tak, aby mohli používať LNG;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty na vytvorenie stimulov na prepravu LNG po železnici, pretože sa tým na jednej strane zníži objem cestnej dopravy a na druhej strane to prispeje k ekologickej a bezpečnej preprave paliva, ktoré je udržateľné a má nízky obsah znečisťujúcich látok;

67.  vyzýva Komisiu, aby po konzultáciách so zainteresovanými stranami posúdila, či by spolu s nariadením (ES) č. 443/2009, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné automobily, nemohla vytvoriť ekvivalent CO2 pokiaľ ide o emisie uhľovodíkov, v neposlednom rade s cieľom informovať spotrebiteľov;

68.  konštatuje, že využívanie malých technológií LNG v určitých oblastiach, ako je diaľková doprava alebo priemyselné vysokovýkonné aplikácie, môže nielen prispieť k cieľom politiky v oblasti zmeny klímy, ale tiež priniesť značné obchodné výhody;

69.  konštatuje, že LNG, a najmä CNG, je tiež vhodným riešením pre verejnú dopravu, ktoré je už k dispozícii, a môže pomôcť znížiť znečistenie ovzdušia a hlukom, čím sa zlepšia podmienky na život, najmä v mestských aglomeráciách;

70.  konštatuje, že hoci LNG a CNG môžu predstavovať vhodné prechodné riešenie na zníženie vplyvov dopravy na životné prostredie, ich dlhodobý prínos bude zrejmý len vtedy, ak sa podporí hladký prechod na používanie skvapalneného bioplynu (LGB) a ďalších foriem energie z obnoviteľných zdrojov, a zároveň zabezpečí interoperabilita LNG a LBG systémov;

71.  zdôrazňuje, že predpokladom pre významnejšie využívanie LNG ako alternatívneho paliva v sektore dopravy je efektívna sieť infraštruktúry na čerpanie paliva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili stimuly pre rozvoj takejto infraštruktúry s cieľom preklenúť existujúce medzery v poskytovaní a skompletizovať dodávateľské siete;

72.  zdôrazňuje význam infraštruktúry LNG v námorných a vnútrozemských prístavoch pokiaľ ide o podporu multimodálnosti, keďže túto infraštruktúru môžu využívať námorné lode, plavidlá vnútrozemskej plavby a nákladné vozidlá pri ďalšej pozemnej preprave paliva; nalieha na vnútroštátnych a regionálnych prevádzkovateľov, aby úzko spolupracovali v záujme posilnenia multifunkčnosti a využiteľnosti tejto infraštruktúry;

73.  domnieva sa, že podpora využívania zemného plynu ako alternatívneho paliva v doprave je dôležitou globálnou výzvou a žiada, aby sa prostredníctvom Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) a Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) prijal záväzok v oblasti dosiahnutia zníženia emisií;

74.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, sekretariátu Energetického spoločenstva a zmluvným stranám Energetického spoločenstva.

(1)

Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0444.


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (14.7.2016)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k stratégii EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu

(2016/2059(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Takis Hadjigeorgiou

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zastáva názor, že energetická bezpečnosť sa najefektívnejšie môže dosiahnuť lepšou koordináciou národných energetických politík, vytvorením skutočnej energetickej únie s jednotným energetickým trhom a spoločnou energetickou politikou a spoluprácou členských štátov v tejto oblasti, v súlade so zásadami solidarity a dôvery; v tejto súvislosti sa domnieva, že ďalšia integrácia energetickej politiky by mala byť na prospech členských štátov, v súlade s cieľmi a medzinárodnými záväzkami EÚ, ako aj deklarovanými cieľmi, a nemala by byť v rozpore so záujmami členských štátov ani ich občanov; podporuje snahy o vytvorenie spoločnej pozície EÚ v rámci multilaterálnych energetických inštitúcií a rámcov;

2.  zdôrazňuje, že energia predstavuje základný statok ľudstva a že dôležitým cieľom energetickej únie je zabezpečiť rovnaký a cenovo dostupný prístup pre všetkých a bojovať proti energetickej chudobe a monopolom; domnieva sa, že prostredníctvom spolupráce v otázkach energetiky týkajúcich sa oblasti dopravy, bezpečnosti dodávok a výroby môže EÚ pozitívne prispieť k presadzovaniu a upevneniu demokracie, právneho štátu a ľudských práv v partnerských krajinách; pripomína, že diplomacia v oblasti zmeny klímy je neoddeliteľnou súčasťou zahraničnej politiky EÚ a v tejto súvislosti požaduje úplnú integráciu jej klimatických politík do energetickej politiky EÚ a komplexnú stratégiu, ktorá toto prepojenie účinným spôsobom posilní; zdôrazňuje skutočnosť, že dodávatelia plynu musia dodržiavať medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a environmentálne normy EÚ;

3.  trvá na tom, že ak má energetická únia fungovať, je nevyhnutné disponovať dostatočným prepojením medzi členskými štátmi EÚ a že sa to týka tak plynovodov ako elektrických sietí; je presvedčený, že len tak bude možné minimalizovať všetky nepriaznivé účinky, ktoré by mohli byť zapríčinené dodávateľmi;

4.  požaduje lepšie prepojenie energetickej a klimatickej politiky; pripomína potrebu zabrániť vytváraniu nových spôsobov dopravy na báze fosílnych palív a potrebu znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990;

5.  zdôrazňuje, že z hľadiska energetickej bezpečnosti sú skvapalnený zemný plyn (LNG) a skladovanie plynu mimoriadne dôležité pre vyhnutie sa závislosti od jediného dodávateľa energie; berie na vedomie rozhodnutie USA vyvážať do EÚ; v tejto súvislosti požaduje podporu a rozvoj nových plynárenských uzlov, prepravných koridorov a zásobníkov LNG v strednej a juhovýchodnej oblasti a v pobrežných oblastiach Pobaltia a Stredomoria, ako aj maximalizáciu využitia existujúcich zásobníkov LNG; je presvedčený, že takéto opatrenia môžu pomôcť zlepšiť energetickú bezpečnosť zohľadňujúc klesajúci dopyt po plyne v celej Európe, riziko naviazaných zdrojov a ciele EÚ na roky 2030 až 2050 v oblasti klímy a energetiky; zdôrazňuje, že Komisia by pri uzatváraní budúcich zmlúv o dodávkach plynu mala zvážiť, že v budúcnosti bude zohrávať dôležitú úlohu výroba „umelého“ zemného plynu;

6.  zdôrazňuje význam zníženia alebo skončenia závislosti EÚ na zemnom plyne a rope z autoritárskych režimov, ktoré porušujú ľudské práva, v záujme zachovania súladu s pôvodnými hodnotami EÚ a účinnosti vonkajšej činnosti EÚ;

7.  berie na vedomie vyhliadky obrovského rozmachu celosvetových dodávok LNG (50 %) v nadchádzajúcich rokoch a následne nižších cien; poukazuje na to, že pre EÚ to predstavuje významnú príležitosť, najmä z hľadiska bezpečnosti a odolnosti;

8.  domnieva sa, že LNG, prepojenia energetických sietí a skladovanie plynu sú dôležitými prvkami energetickej únie a mali by prispieť k ukončeniu akéhokoľvek druhu energetickej izolácie členských štátov a regiónov; zdôrazňuje potrebu podporovať najzraniteľnejšie krajiny v ich snahe diverzifikovať svoje zdroje a trasy dodávok; domnieva sa, že by sa to malo dosiahnuť vytváraním nových terminálov LNG, distribučných sústav a plynárenských prepojovacích vedení s reverzným chodom, najmä vo vzdialenejších a/alebo slabšie pripojených členských štátoch, ako sú Grécko, Bulharsko, pobaltské štáty a Španielsko, zaručením bezpečnosti námorných dodávateľských trás a posilnením energetickej bezpečnosti prostredníctvom zníženia dopytu formou opatrení zameraných na účinnosť; pripomína, že podpora LNG by členské štáty dotlačila k menšej závislosti na dovoze iných surovín, vzhľadom na to, že každé 1 % zlepšenia energetickej efektívnosti znamená zníženie dovozu plynu do EÚ o 2,6 %;

9.  vyjadruje znepokojenie nad navrhovaným projektom zdvojnásobenia kapacity existujúceho plynovodu Nord Stream, zdôrazňuje, že tento projekt je v rozpore so základnými zásadami plne integrovanej, bezpečnej, konkurencieschopnej a udržateľnej energetickej únie a vyvoláva vážne pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s vnútorným trhom s energiou, najmä tretím energetickým balíkom; zdôrazňuje, že ak sa zrealizuje projekt Nord Stream 2, bude to v rozpore so zásadou solidarity a dôvery medzi členskými štátmi, naruší to doterajšie úsilie o diverzifikáciu zdrojov dodávok, najmä v strednej a juhovýchodnej Európe, a negatívne to ovplyvní hospodársku udržateľnosť a efektívnosť existujúcich a budúcich terminálov LNG;

10.  poukazuje na to, že vzhľadom na vyhliadky rozšírenia dodávok LNG v nadchádzajúcich rokoch by sa táto stratégia mohla doplniť o posúdenie potreby tankerov prevážajúcich LNG a opatrení umožňujúcich lodiarskemu priemyslu EÚ, aby využil túto príležitosť, čím sa prispeje k dosiahnutiu cieľa zvýšiť podiel priemyslu na HDP do roku 2020 na 20 %; žiada monitorovanie bezpečnostných noriem na prepravu LNG a v prípade potreby ich sprísnenie, v kontexte opatrení na predchádzanie terorizmu;

11.  požaduje väčšiu inštitucionálnu konvergenciu a súčinnosť, a najmä lepšiu integráciu priorít v oblasti vonkajšej energetickej bezpečnosti do politík, ktoré presadzuje vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčka Komisie (VP/PK), a lepšiu koordináciu medzi VP/PK a zodpovednými komisármi; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby posilnili existujúce a vytvorili nové formy spolupráce v oblasti energetiky so súčasnými a potenciálnymi dodávateľmi, ako aj tranzitnými krajinami a ďalšími kľúčovými aktérmi; vyzýva v tejto súvislosti VP/PK, aby Parlament pravidelne informovala o vykonávaní akčného plánu diplomacie EÚ v oblasti energetiky.

12.  domnieva sa, že EÚ by mala úzko spolupracovať so svojimi medzinárodnými partnermi a na medzinárodných fórach s cieľom zabezpečiť voľný, flexibilný a transparentný trh s LNG na celom svete.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.7.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

60

5

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Tonino Picula, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jacek Saryusz-Wolski, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Ivo Vajgl, Geoffrey Van Orden, Hilde Vautmans, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Marek Jurek, Soraya Post, Tokia Saïfi, Igor Šoltes, Eleni Theocharous, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Janusz Zemke

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Therese Comodini Cachia, Edouard Ferrand, Liliana Rodrigues


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (31.8.2016)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k stratégii EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu

(2016/2059(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Stelios Kouloglou

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že všetci občania EÚ musia mať prístup k bezpečným a cenovo dostupným dodávkam energie; zdôrazňuje v tejto súvislosti súčasný vývoj na svetových trhov s LNG, keď nadmerná ponuka spôsobila zníženie cien a predstavuje príležitosť na zníženie nákladov na energiu pre spotrebiteľov EÚ prostredníctvom relatívne lacnejších dodávok plynu; zdôrazňuje, že bezpečná, cenovo dostupná a udržateľná energia je hlavnou hnacou silou európskeho hospodárstva a má zásadný význam pre konkurencieschopnosť priemyslu; žiada EÚ a jej členské štáty, aby ako súčasť stratégie EÚ v oblasti energetiky uprednostňovali znižovanie energetickej chudoby prostredníctvom stanovenia cieľov na úrovni členských štátov a zlepšovaním dodávok energie prostredníctvom výmeny najlepších postupov na úrovni EÚ;

2.  zdôrazňuje, že obchod zohráva v oblasti energetickej bezpečnosti kľúčovú úlohu a že silné partnerstvá v oblasti energetiky, podporené zaradením kapitol o energii do obchodných dohôd EÚ, sú nevyhnutnými nástrojmi; považuje za mimoriadne dôležité, aby sa obchodnou politikou EÚ posilňovala energetická diverzifikácia EÚ a členských štátov a znižovala ich závislosť od dovážanej energie od príliš malého počtu dodávateľov; zdôrazňuje, že EÚ by mala preskúmať nové partnerstvá, vyhodnotiť už existujúce a viesť konkrétne rozhovory o energetike s ďalšími partnermi z oblastí, ako sú napr. Stredná Ázia, severná Afrika a americký kontinent; poznamenáva, že EÚ by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu v medzinárodnej diplomacii v oblasti energetiky; žiada väčšiu súdržnosť obchodnej a energetickej politiky EÚ; zdôrazňuje potrebu zvýšiť transparentnosť pri medzinárodných rokovaniach o LNG; je presvedčený, že súčasné a budúce rokovania s partnermi ako sú USA a Austrália by mali obsahovať významný energetický prvok; zdôrazňuje, že EÚ by mala úzko spolupracovať s medzinárodnými partnermi s cieľom vytvoriť konkurencieschopný a transparentný globálny trh s LNG;

3.  zdôrazňuje, že bezpečnosť dodávok plynu na úrovni členských štátov by sa mala zvýšiť prostredníctvom väčšej diverzifikácie zdrojov dodávok, čo možno dosiahnuť prostredníctvom medzinárodného obchodu s LNG a kvalitnejšími cezhraničnými tokmi; zdôrazňuje, že členské štáty by sa mali prednostne usilovať o diverzifikáciu dodávok tam, kde dochádza k závislosti od jediného odberného miesta;

4.  poukazuje na to, že zatiaľ čo obchod prispieva k rozvoju trhu s plynom na celosvetovej úrovni, mal by sa zamerať na priority, ako sú budovanie príslušnej infraštruktúry vrátane skladovania a kapacity skvapalnenia s cieľom posilniť bezpečnosť dodávok a zmierniť riziko závislosti od jediného zdroja alebo malého počtu zdrojov;

5.  domnieva sa, že prostredníctvom významného postavenia svojho trhu môže EÚ prispieť k rozvoju plynárenských obchodných pravidiel s cieľom zlepšiť flexibilitu a zbližovanie globálnych trhov s plynom;

6.  domnieva sa, že práca na stratégii EÚ pre LNG a skladovanie by mala ísť ruka v ruke s prácou na návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady predloženého Komisiou o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 z februára 2016, keďže LNG a skladovanie môžu poskytovať tak potrebné riešenia pre prípad krízy dodávok plynu;

7.  zdôrazňuje, že globálny trh s LNG predstavuje významnú príležitosť na zníženie energetickej závislosti, keď sú členské štáty závislé od jediného dodávateľa; poukazuje na prípad Poľska, kde nový terminál LNG výrazne diverzifikuje možnosti dodávok zabezpečením 4,9 miliardy metrov kubických ročne, čo zodpovedá jednej tretine ročnej spotreby Poľska a znížením závislosti od dovozu z Ruska o polovicu;

8.  pripomína, že aby sa vyriešili súčasné výzvy a naplnili ciele EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy v kontexte globálnych obmedzení v týchto oblastiach politiky, EÚ a jej členské štáty musia na základe existujúcich právnych rámcov a viacstranných dohovorov takisto postupovať spoločne na medzinárodnej scéne tak, že budú klásť dôraz na otázky energetickej bezpečnosti a udržateľnosti na medzinárodných obchodných fórach a vrátane rokovaní s partnerskými krajinami, ktoré sú závislé od dovozu plynu; zdôrazňuje, že súčasne by EÚ mala podporovať a presadzovať energetickú efektívnosť;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť najvyššiu ochranu životného prostredia pri plánovaní, výstavbe a používanie LNG, ako aj pri využívaní vlastných rezerv a zdrojov, a rešpektovať medzinárodné pracovnoprávne normy v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť o environmentálnych, klimatických a sociálnych vplyvoch dovážaného LNG; zdôrazňuje potrebu zapojenia miestnych spoločenstiev a realistických hodnotení spotreby a v prípade výstavby plánovania nových infraštruktúr; zdôrazňuje potenciál prechodu na LNG z hľadiska ukončenie závislosti na námornej preprave uhlia; vyzýva EÚ, aby na tento účel poskytla finančnú podporu pre európske projekty;

10.  pripomína, že v záujme podpory prechodu na nízkouhlíkovú spoločnosť musia členské štáty v dlhodobom horizonte znížiť svoju závislosť na fosílnych palivách a v strednodobom horizonte prejsť z výroby elektriny spaľovaním uhlia na výrobu v plynových elektrárňach; berie na vedomie, že nízke ceny plynu v roku 2015 zvýšili konkurencieschopnosť plynových elektrární v porovnaní s uhlím;

11.  domnieva sa, že plyn je prechodným palivom počas transformácie energetického systému založeného na fosílnych palivách na systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie, čo musí byť dlhodobým cieľom v snahe zmierňovať účinky zmeny klímy;

12.  zdôrazňuje potenciál LNG ako alternatívy voči viac znečisťujúcim konvenčným palivám v doprave;

13.  poukazuje na to, že sa odhaduje, že dovoz plynu do EÚ bude do roku 2030 rásť, a to aj keď dopyt po plyne v EÚ v rovnakom čase bude stagnovať alebo sa zníži; zdôrazňuje, že zníženie dopytu po energii a propagácia energeticky účinnejšej energie z obnoviteľných a miestnych zdrojov patria medzi najúčinnejšie nástroje na obmedzenie vonkajšej energetickej závislosti; pripomína, že EÚ vo všeobecnosti nadobudla významnú nadmernú kapacitu pre dodávky LNG, ale že táto kapacita nie je účinne geograficky rozložená;

  a)  zdôrazňuje skutočnosť, že LNG a zásobníky plynu prispejú k ukončeniu akejkoľvek energetickej izolácie členských štátov a regiónov prostredníctvom podpory odľahlejších a/alebo horšie pripojených členských štátov a regiónov diverzifikáciou ich zdrojov a dodávateľských trás vytvorením nových terminálov LNG, distribučných sústav a spojovacích vedení so schopnosťou spätného toku;

  b)  zdôrazňuje, že domáca produkcia plynu v Európe klesá a že v roku 2015, keď dosiahla 119 miliárd metrov kubických, klesla v porovnaní s úrovňou v roku 2014 o 9 %; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zvýšeného dovozu a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v hľadaní nových obchodných príležitostí;

14.  domnieva sa, že obchodná politika EÚ, ktorou sa vytvárajú významné príležitosti pre súkromné a verejné podniky v členských štátoch v oblasti čistých, bezpečných, energeticky účinných technológií, je obzvlášť dôležitá, predovšetkým vzhľadom na narastajúci celosvetový dopyt po energii; žiada, aby sa výrazne znížili tarify pre čisté technológie v rámci iniciatívy environmentálny tovar, ako aj v rámci dohôd EÚ o voľnom obchode, v ktorých sa musia riešiť necolné prekážky obchodu v oblasti energetických zdrojov;

15.  požaduje preto plné využívanie kapacity spätného splyňovania a dostatočnú integráciu terminálov do plynárenských sietí v celej EÚ; zdôrazňuje rastúci strategický význam zásobníkov plynu pri zabezpečovaní dobre fungujúceho európskeho trhu s plynom, ako aj pri zvyšovaní energetickej bezpečnosti;

16.  zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať investície do zariadení LNG, pričom uprednostní vzdialenejšie a/alebo horšie pripojené členské štáty a regióny, a to prostredníctvom finančných nástrojov EÚ, ako sú Európsky fond pre strategické investície a Nástroj na prepájanie Európy, ktoré pomôžu prilákať do EÚ globálny investičný kapitál;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné posúdiť súčasné a budúce potreby, ako aj typ skladovania a infraštruktúry splyňovania v EÚ;

18.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že dovoz plynu z Ruska bol v roku 2015 o 7 % vyšší ako v roku 2014 a nad tým, že 41 % dovozu plynu z krajín mimo EÚ pochádzalo v roku 2015 z Ruska; zdôrazňuje kľúčovú úlohu LNG a zásobníkov plynu, popri zvyšovaní efektívnosti a využívaní energie z obnoviteľných zdrojov, z hľadiska znižovania závislosti od ruského plynu;

19.  zdôrazňuje význam, ktorý má v kontexte energetickej bezpečnosti v EÚ kapitola Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) s názvom „Energia a suroviny“; víta úsilie Komisie zamerané na odstránenie obmedzení na vývoz plynu z USA do EÚ;

20.  domnieva sa, že 12,2 miliardy metrov kubických ročne, ktoré pribudli na trhu v roku 2016 prostredníctvom terminálu s LNG Sabine Pass na východnom pobreží USA spolu s prípadnými ďalšími 74 miliardami metrov kubických z ďalších amerických projektov do roku 2020 predstavuje pre Európu významnú príležitosť zvýšiť obchod s energiou s USA; domnieva sa, že uzavretie rokovaní o kapitole „Energia a suroviny“ v rámci TTIP významne zvýši možnosti dodávok plynu do EÚ;

21.  domnieva sa, že dokončený, konkurencieschopný a fungujúci vnútorný trh s plynom so strategickými zásobovacími miestami na prijímanie dovezeného LNG zo zdrojov mimo EÚ má kľúčový význam pre zabezpečenie energetickej bezpečnosti a cenovej dostupnosti pre občanov EÚ; v tejto súvislosti pripomína zoznam projektov spoločného záujmu pre Úniu, ako sa uvádza v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 2016/89, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby pracovali na čo najskoršom dokončení 77 projektov v oblasti plynu;

22.  poukazuje na to, že obchodné ceny LNG na medzinárodnej úrovni klesajú a že cenové rozdiely medzi dovozom cez plynovody a LNG sa takisto znížili; považuje zároveň za dôležité posilnenie dlhodobých zmlúv v odvetví LNG s cieľom obmedziť možnosti vzniku krízy na trhu, znížiť expozície voči finančným rizikám a prilákať investície do infraštruktúry; pripomína, že rozvoj nových terminálov LNG a diverzifikácia dodávateľských zdrojov, najmä v Stredozemí a v regiónoch Čierneho a Kaspického mora, umožní konkurenciu v oblasti plynu a nahradí sa dovoz objemov zemného plynu podľa zmlúv založených na indexácii podľa ropy, čím sa zvýši vyjednávacia pozícia EÚ;

23.  podporuje Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty v ich aktívnej diplomatickej angažovanosti v oblasti energetiky aj v záujme podpory trhu s plynom, ktorý bude regulovaný, transparentný a dobre fungujúci;

24.  zdôrazňuje absolútnu nevyhnutnosť bezpečných a dostupných kapacít zásobníkov LNG, ktoré urobia spoločne využívanú infraštruktúru pružnejšou a viac prispôsobivou výkyvom v dodávkach, čo povedie k výraznému zníženiu energetickej závislosti;

25.  zdôrazňuje, že európske spoločnosti by nemali mať zakázané pôsobiť na energetických trhoch tretích krajín za rovnakých podmienok ako domáce spoločnosti; poukazuje na to, že spoločnosti z tretích krajín, ktoré pôsobia na európskych energetických trhoch, musia dodržiavať právo Únie; poukazuje na to, že takéto subjekty musia mať transparentnú štruktúru, ktorá umožní identifikáciu ich akcionárov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

31.8.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

27

5

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Marielle de Sarnez, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Karoline Graswander-Hainz, Yannick Jadot, Ska Keller, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, David Martin, Emmanuel Maurel, Emma McClarkin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Franz Obermayr, Artis Pabriks, Franck Proust, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Tokia Saïfi, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, Hannu Takkula, Iuliu Winkler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edouard Ferrand, Seán Kelly, Stelios Kouloglou, Georg Mayer, Bolesław G. Piecha, Jarosław Wałęsa


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (8.9.2016)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k stratégii EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu

(2016/2059(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Carlos Zorrinho

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že stratégia EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu predstavuje jeden z prvkov energetickej únie, ktorého cieľom je zrealizovať ambíciu EÚ prejsť na udržateľný, bezpečný a konkurencieschopný systém energetiky, a má za cieľ aj skončenie závislosti od vonkajších dodávateľov plynu; zdôrazňuje, že jedným z cieľov energetickej únie je, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

2.  poukazuje na to, že kapacity existujúcej infraštruktúry LNG v EÚ sú nedostatočné využívané (v roku 2014 sa využívalo 46 % plynovodov na dovoz plynu a 32 % terminálov LNG), a že dopyt EÚ po plyne sa neustále nadhodnocuje; zdôrazňuje preto, že plánovanie plynárenskej infraštruktúry by malo vychádzať z klesajúceho dopytu;

3.  pripomína, že energetická chudoba spôsobuje vážne zdravotné následky a predpokladá sa, že sa dotýka viac než 10 % obyvateľstva EÚ;

4.  zdôrazňuje, že Európska únia a jej členské štáty by sa v prvom rade mali zamerať na svoje obnoviteľné zdroje energie, zlepšenie energetickej efektívnosti a v čo najvyššej miere využiť svoje možnosti výroby energie zrýchlením investícii do tohto sektora; upozorňuje na potenciál výroby plynu z elektriny na uskladnenie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a jej použitie ako uhlíkovo neutrálneho plynu v doprave, na výrobu tepla a elektrickej energie;

5.  zdôrazňuje, že by to nemalo brániť snahe o získanie pridanej hodnoty z iných segmentov trhu s energiou, ako je skvapalnený zemný plyn (LNG), pokiaľ sa získava udržateľným spôsobom a v plnej miere sa dodržiavajú zásady EÚ v oblasti ochrany životného prostredia, najmä ciele v oblasti vody, podzemnej vody, zachovania morí a prírodného bohatstva, a parížska dohoda, pričom sa minimalizujú emisie metánu;

6.  zdôrazňuje potrebu podporovať interoperabilitu infraštruktúry LNG a dodávateľského reťazca pre bioplyn a plyn z biomasy za predpokladu, že takýto prístup je trvalo zlučiteľný s príslušnými technickými predpismi a bezpečnostnými normami; vyzýva členské štáty, aby plne využívali miestnu výrobu bioplynu;

7.  kladie dôraz na ekologické a sociálne udržateľné metódy výroby LNG;

8.  poukazuje na to, že domáca produkcia bude v nasledujúcich desaťročiach naďalej klesať a ďalšia diverzifikácia dodávok zemného plynu do EÚ preto zostáva kľúčovým cieľom z hľadiska poskytovania väčšej istoty spotrebiteľským krajinám, pričom však zdôrazňuje jej úlohu ako krátkodobého a strednodobého riešenia a ako doplnok a podporu pre energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť, berúc do úvahy európsky záväzok dosiahnuť ciele parížskej dohody; domnieva sa, že zemný plyn môže zohrávať len prechodnú úlohu a že v strednodobom horizonte bude potrebné postupné rušenie dotácií na fosílne palivá a komplexný prechod z plynu na energie z obnoviteľných zdrojov;

9.  poukazuje na to, že dopyt EÚ po plyne sa v posledných rokoch výrazne znížil čiastočne v dôsledku hospodárskej krízy, ale tiež kvôli štrukturálnym zmenám v dopyte po plyne vďaka úspešnej realizácii politík energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov;

10.  zdôrazňuje, že treba vypracovať štúdie vplyvu, pokiaľ ide o pridanú hodnotu výstavby novej infraštruktúry na prepravu a skladovanie LNG; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a stimulovali efektívnejšie a lepšie využívanie existujúcej infraštruktúry skladovania vrátane skladovania plynu; zdôrazňuje, že nové investície je potrebné nasmerovať do oblastí so slabým prepojením alebo orientovať na zásobovanie najzraniteľnejších členských štátov; pripomína potenciál výroby obnoviteľného zemného plynu prostredníctvom anaeróbneho rozkladu s uprednostňovaním výroby z odpadových vôd, poľnohospodárstva a organického odpadu; zdôrazňuje, že investičné rozhodnutia o novej plynovej infraštruktúre by nemali viesť k uzamknutiu závislosti od fosílnych palív a uviaznutiu aktív;

11.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť národnú a regionálnu spoluprácu s cieľom posilniť multifunkčnosť, využiteľnosť a efektívnosť infraštruktúry LNG a predísť nadmerným kapacitám; požaduje revíziu posúdení dopytu a poznamenáva, že prepojenia elektrických sietí alebo využívanie energie z obnoviteľných zdrojov spolu s opatreniami na zvýšenie energetickej efektívnosti môžu priniesť rovnaké výsledky ako vývoj novej infraštruktúry pre LNG;

12.  pripomína, vzhľadom na klimatickú krízu, že EÚ musí hľadať spôsoby na zníženie spotreby ropy; domnieva sa, že pred tým, ako môže EÚ dosiahnuť cieľ využívania 100 % energie z obnoviteľných zdrojov, by mala zvážiť aj zemný plyn ako alternatívu voči uhliu a rope na to, aby Európa dosiahla svoje ciele v oblasti klímy; zdôrazňuje, že alternatívne palivá a technológie môžu zohrávať určitú úlohu pri prechode na obnoviteľné zdroje energie, ale EÚ musí podporovať krátkodobý prechod; zdôrazňuje však, že nebezpečenstvá nadmerného spoliehania sa na zemný plyn sa môžu prekonať len rozšírením využívania energie z obnoviteľných zdrojov; pripomína, že vo väčšine prípadov zvýšenie používania zemného plynu konkuruje investíciám do obnoviteľných zdrojov energie;

13.  zdôrazňuje, že treba uprednostňovať projekty spoločného záujmu zamerané na dokončenie chýbajúcej infraštruktúry v záujme ukončenia energetickej izolácie a závislosti od jedného dodávateľa; zdôrazňuje prioritné zemepisné oblasti, ako Pobaltie, Pyrenejský polostrov, juhovýchodná Európa, ako aj niektoré ostrovné regióny; zdôrazňuje, že finančné nástroje EÚ, ako sú Európsky fond pre strategické investície, Nástroj na prepájanie Európy, Európsky fond regionálneho rozvoja a finančné zdroje EIB, by mali uprednostňovať také projekty spoločného záujmu;

14.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa geologické zásobníky plynu hodnotili na základe transparentného procesu so zapojením miestnych spoločenstiev;

15.  poukazuje na to, že v prípade, ak sa existujúce kapacity na prijímanie a skladovanie LNG nedostatočne využívajú, mali by sa uprednostňovať investície do cezhraničných prepojení umožňujúcich ich optimálne využitie, a mali by sa odstrániť regulačné a daňové prekážky pred podporou investícií do novej kapacity v susedných členských štátoch;

16.  upozorňuje na nezvratné environmentálne škody na oceánoch, polárnych regiónoch a Arktíde, spôsobené emisiami a lodným palivom na báze ropy a poukazuje na potenciál, ktorý ponúka prechod k LNG v oblasti dekarbonizácie námornej dopravy a ťažkých nákladných vozidiel, v porovnaní so súčasnými konvenčnými palivami, pričom zdôrazňuje, že širšie využívanie LNG v oblasti nákladnej dopravy by mohlo prispieť k zníženiu celosvetových emisií CO2; poznamenáva, že v záujme vyhodnotenia potenciálu na zníženie množstva skleníkových plynov a celkového vplyvu na životné prostredie je potrebné zohľadniť celý životný cyklus vrátane počiatočných únikov metánu a vplyvu ťažobného procesu; v tejto súvislosti podporuje ciele smernice 2014/94/EÚ a vytvorenie harmonizovaného regulačného a normalizačného rámca, ktorý bude podnecovať využívanie LNG v lodnej doprave a ťažkej cestnej nákladnej doprave; zdôrazňuje úlohu obnovy flotily na dosiahnutie energetickej transformácie smerom k LNG a energii z obnoviteľných zdrojov; nalieha na Komisiu, aby na tento účel sprístupnila prostriedky na podporu európskych projektov;

17.  požaduje rozvoj námorných trás, najmä na súostroví Azory, ktoré by vzhľadom na svoju geografickú polohu mohlo slúžiť ako kľúčová čerpacia stanica na transatlantických trasách LNG; nalieha na Komisiu, aby na tento účel sprístupnila prostriedky na podporu európskych projektov;

18.  pripomína, že ťažba bridlicového plynu technológiou hydraulického štiepenia má závažný vplyv na klímu, životné prostredie a verejné zdravie, najmä v husto obývaných oblastiach Európy, a že tieto vplyvy majú cezhraničný charakter; zdôrazňuje potrebu zohľadniť, že rovnaké normy, ktoré sa uplatňujú v EÚ, by sa mali uplatňovať aj na dovážaný LNG; uznáva však, že prieskum bridlicového plynu patrí do právomoci členských štátov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu harmonizovaného rámca EÚ pre hydraulické štiepenie;

19.  poukazuje na to, že ustanovenia pre uskladňovanie LNG a zemného plynu musia vyhovovať moderným bezpečnostným požiadavkám; konštatuje, že to znamená okrem iného nepretržité monitorovanie vzduchu nad skladovacími zariadeniami a, v prípade podzemných zásobníkov, monitorovanie na úrovni zeme a hlboko pod zemou; tvrdí, že by to malo pomôcť zabezpečiť udržateľné a bezpečné uskladnenie;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli stratégie na podporu zariadení, ktoré môžu byť v budúcnosti používané na riadenie prepravy a skladovania zemného plynu z obnoviteľných zdrojov;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

8.9.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

46

1

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Pilar Ayuso, Catherine Bearder, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Bas Eickhout, Karl-Heinz Florenz, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Andrzej Grzyb, Anneli Jäätteenmäki, Benedek Jávor, Josu Juaristi Abaunz, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Pavel Poc, Michèle Rivasi, Tibor Szanyi, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Nils Torvalds, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mark Demesmaeker, Christofer Fjellner, Monika Flašíková Beňová, Elisabeth Köstinger, Gesine Meissner, Ulrike Müller, Younous Omarjee, Gabriele Preuß, Christel Schaldemose, Jasenko Selimovic, Bart Staes, Mihai Ţurcanu, Carlos Zorrinho, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Rikke Karlsson, Carolina Punset, Jean-Luc Schaffhauser, Annie Schreijer-Pierik, Jana Žitňanská


STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (7.9.2016)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k stratégii EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu

(2016/2059(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Cláudia Monteiro de Aguiar

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta stratégiu Komisie na podporu používania LNG ako alternatívneho paliva v prípade dopravy, pri ktorej nahrádza konvenčné palivá, ktoré spôsobujú väčšie znečistenie, za predpokladu, že je vyrábaný udržateľným spôsobom a prispieva k cieľu dekarbonizácie v doprave; zdôrazňuje environmentálny prínos zmiešavania LNG používaného v doprave s udržateľným skvapalneným biometánom vyrobeným z odpadu a zvyškov;

2.  zdôrazňuje, že stratégia EÚ pre LNG musí byť v súlade s rámcovou stratégiou odolnej energetickej únie a podporiť zvýšenie bezpečnosti dodávok energie, dekarbonizáciu a dlhodobú udržateľnosť hospodárstva, ako aj zabezpečenie dostupných a konkurencieschopných cien energie; okrem toho zdôrazňuje, že stratégia musí vyhovovať európskym cieľom v oblasti klímy a energetiky a prioritám a zodpovedať dohode z konferencie COP21, kladúc dôrazu na znižovanie dopytu, zlepšenie energetickej efektívnosti a postupné vyraďovanie fosílnych palív;

3.  poukazuje na to, že využitie LNG v prípade ťažkých úžitkových vozidiel, námorných lodí a plavidiel vnútrozemskej plavby môže znížiť emisie rôznych znečisťujúcich látok (SOx, NOx a tuhé častice) a v prípade lodnej dopravy môže umožniť tomuto sektoru splniť požiadavky stanovené v európskych a medzinárodných právnych predpisoch v oblasti životného prostredia znížením obsahu síry a dusíka v lodných palivách používaných v oblastiach kontroly emisií aj mimo nich;

4.  zdôrazňuje, že využívanie LNG môže zároveň viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov z námornej a cestnej dopravy za predpokladu, že sa využijú všetky účinné opatrenia na zníženie strát nespáleného metánu počas životného cyklu paliva vrátane fáz výroby, distribúcie a spaľovania; žiada preto prijatie vhodných opatrení na minimalizáciu strát metánu v celkovom reťazci LNG prostredníctvom používania najlepších dostupných technológií a zabezpečenie primeraného financovania výskumu a vývoja na tento účel;

5.  pripomína, že Parlament opakovane vyzval, aby sa určili záväzné ciele pre rok 2030 v oblasti klímy a energetiky, a to zníženie domácich emisií skleníkových plynov aspoň o 40 %, aspoň 30 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov a 40 % energetická efektívnosť, ktoré sa majú uskutočňovať prostredníctvom jednotlivých národných cieľov;

6.  konštatuje, že LNG, a najmä na stlačený zemný plyn (CNG), je tiež vhodným riešením pre verejnú dopravu, ktoré je už k dispozícii, a môže pomôcť znížiť znečistenie ovzdušia a hlukom, čím sa zlepšia podmienky na život, najmä v mestských aglomeráciách;

7.  konštatuje, že hoci LNG a CNG môžu predstavovať vhodné prechodné riešenie na zníženie vplyvov dopravy na životné prostredie, ich dlhodobý prínos bude zrejmý len vtedy, ak sa podporí hladký prechod na používanie skvapalneného bioplynu (LGB) a ďalších foriem energie z obnoviteľných zdrojov, a zároveň zabezpečí interoperabilita LNG a LBG systémov;

8.  zdôrazňuje, že predpokladom pre významnejšie využívanie LNG ako alternatívneho paliva v sektore dopravy je efektívna sieť infraštruktúry na čerpanie paliva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili stimuly pre rozvoj takejto infraštruktúry s cieľom preklenúť existujúce medzery v poskytovaní a skompletizovať dodávateľské siete;

9.  vyzýva členské štáty, aby do 18. novembra 2016 transponovali smernicu 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá a zabezpečili jej vykonávanie v stanovených lehotách, najmä pokiaľ ide o zriaďovanie plniacich staníc LNG, a to aspoň v rámci existujúcej základnej siete TEN-T, s cieľom zabezpečiť, aby sa ťažké úžitkové motorové vozidlá na pohon LNG mohli pohybovať v celej Únii, a v námorných a vnútrozemských prístavoch, aby sa plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy alebo námorné lode na pohon LNG mohli plaviť v rámci základnej siete TEN-T; pripomína, že členské štáty by mali vo svojich národných politických rámcoch a v úzkej spolupráci s regionálnymi orgánmi posúdiť potrebu zriadenia plniacich staníc LNG v prístavoch mimo základnej siete TEN-T, a zdôrazňuje, že toto posúdenie by malo obsahovať podrobnú analýzu nákladov a prínosov; vyzýva tiež Komisiu, aby preskúmala, či sú existujúce finančné nástroje vhodné na podporu vybudovania čerpacích staníc LNG v prístavoch mimo základnej siete TEN-T;

10.  takisto vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie smernice 2014/94/EÚ, pokiaľ ide o vybudovanie čerpacích staníc CNG s cieľom zabezpečiť, že motorové vozidlá s pohonom na toto palivo môžu premávať v rámci mestských/prímestských aglomerácií a iných husto osídlených oblastí a aspoň v rámci existujúcej základnej siete TEN-T s cieľom zabezpečiť, že tieto vozidlá budú môcť premávať v celej Únii;

11.  zdôrazňuje potrebu zaviesť spoločné technické špecifikácie pre čerpacie stanice LNG pre námorné lode, plavidlá vnútrozemskej plavby a motorové vozidlá, ako je stanovené v smernici 2014/94/EÚ; požaduje zavedenie prísnych harmonizovaných bezpečnostných pravidiel a odbornej prípravy pre skladovanie, tankovanie a použitie LNG na palube v celej Únii, pričom sa zároveň umožní simultánne tankovanie a manipulácia s nákladom; konštatuje, že táto práca by sa mala vykonávať v úzkej spolupráci s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou (EMSA);

12.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť náležité financovanie výskumu a vývoja zdokonalených technológií pre plavidlá vnútrozemskej plavby, námorné lode a motorové vozidlá s cieľom rýchleho prechodu na nízkouhlíkové flotily, ako aj rozvoja bezpilotných systémov na zriaďovanie plniacich staníc LNG; vyzýva zároveň Komisiu a členské štáty, aby vytvárali stimuly na rozvoj plavidiel a vozidiel s pohonom na LPG, alebo prestavbu tých, ktoré jazdia na konvenčné palivá tak, aby mohli používať LNG;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty na vytvorenie stimulov na prepravu LNG po železnici, pretože sa tým jednak zníži objem cestnej dopravy, a zároveň to prispeje k ekologickej a bezpečnej preprave paliva, ktoré je udržateľné a má nízky obsah znečisťujúcich látok;

14.  vyzýva Komisiu, aby vykonala revíziu smernice 2009/33/ES o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy s cieľom poskytnúť verejným obstarávateľom a subjektom a určitým prevádzkovateľom silnejšie impulzy, aby pri nákupe vozidiel cestnej dopravy zohľadňovali energetický a environmentálny vplyv s cieľom okrem iného podporovať obnovu vozového parku tým, že sa bude podporovať väčšie využitie alternatívnych palív, ako je LNG a bioplyn;

15.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti so smernicou o kvalite palív stanovila nový cieľ týkajúci sa zníženia intenzity emisií skleníkových plynov počas životného cyklu dopravných palív, v neposlednom rade s cieľom podporiť využívanie LNG a bioplynu, ktorých intenzita emisií uhlíka počas životného cyklu je nižšie, než v prípade konvenčných palív;

16.  vyzýva Komisiu, aby po konzultáciách so zainteresovanými stranami posúdila, či by spolu s nariadením (ES) č. 443/2009, ktorým sa stanovujú emisné normy CO2 pre nové osobné automobily, nemohla vytvoriť ekvivalent CO2 pokiaľ ide o emisie uhľovodíkov, v neposlednom rade s cieľom informovať spotrebiteľov;

17.  poukazuje na to, že vyhliadky na prudké zvýšenie celosvetovej ponuky LNG v najbližších rokoch o približne 50 % a následné zníženie cien predstavujú pre Úniu veľkú príležitosť, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok plynu a ich odolnosť voči krízam;

18.  vyzýva EÚ, aby dobudovala vnútorný trh s plynom, ktorý by vyslal správne cenové signály s cieľom pritiahnuť LNG tam, kde je to potrebné, a tiež umožniť realizáciu nutných investícií do infraštruktúry;

19.  vyzýva EÚ, aby znásobila svoje úsilie o úzku spoluprácu s medzinárodnými partnermi pri podpore voľných, likvidných a transparentných celosvetových trhov s LNG;

20.  zdôrazňuje, že prístup k LNG treba sprostredkovať aj medzinárodne, a skladovanie LNG musí byť založené na transparentnej a nediskriminačnej tarifnej štruktúre, na ktorej sa dohodnú členské štáty;

21.  zdôrazňuje význam infraštruktúry LNG v námorných a vnútrozemských prístavoch pri podpore multimodálnosti, keďže ich môžu využívať námorné lode, plavidlá vnútrozemskej plavby a nákladné vozidlá pri ďalšej pozemnej preprave paliva; nalieha na vnútroštátnych a regionálnych prevádzkovateľov, aby úzko spolupracovali v záujme posilnenia multifunkčnosti a využiteľnosti infraštruktúry;

22.  konštatuje, že súčasné terminály LNG nie sú optimálne rozmiestnené v rámci EÚ; zdôrazňuje, že námorné prístavy zohrávajú ako uzly so zásobníkmi LNG významnú úlohu pri optimalizácii distribúcie LNG v Únii; požaduje vytvorenie dlhodobého a stabilného finančného rámca a stálych možností financovania prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a ich synergií medzi odvetviami dopravy a energetiky, námorných diaľnic, programu Horizont 2020, európskych štrukturálnych a investičných fondov a Európskej investičnej banky;

23.  zdôrazňuje, že nariadenie o sieti TEN-E a Nástroj na prepájanie Európy, tiež predstavujú vhodný politický rámec na podporu plynárenskej infraštruktúry EÚ vrátane prepravy, terminálov LNG a skladovania, čo výrazne zjednodušuje identifikáciu projektov, ktoré EÚ potrebuje, a zabezpečenie ich vykonávania;

24.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi identifikovala zásobníky plynu regionálneho významu, a zabezpečila finančnú podporu pre najefektívnejšie zariadenia a používanie infraštruktúry, alebo včas zlepšila existujúcu kapacitu;

25.  domnieva sa, že pri výbere budúceho umiestnenia nových terminálov LNG a pri modernizácii či zvýšení kapacity existujúcich terminálov s podporou financovania z prostriedkov EÚ by sa mala zohľadniť zásada geografickej vyváženosti; zdôrazňuje, že by sa mal zvážiť celý ekonomický aspekt nových terminálov a mali by sa prijať nákladovo najefektívnejšie riešenia s cieľom umožniť všetkým členským štátom, aby využili výhody prístupu na medzinárodné trhy s LNG, a to buď priamo, alebo cez iné členské štáty;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili nákladovo efektívne, environmentálne udržateľné riešenia pre distribúciu a skladovanie LNG v Únii, najmä v jej najvzdialenejších regiónoch, ako aj pre primerané financovanie na zabezpečenie dostupných cien pre koncových používateľov; zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať všetky existujúce riešenia pre skladovanie a distribúciu skvapalneného zemného plynu, najmä v ostrovných regiónoch vrátane riešení, ako sú virtuálne potrubia, infraštruktúry malého rozsahu alebo používanie plavidiel prepravujúcich LNG, pri zohľadnení možného vývoja dopytu po tomto palive;

27.  zdôrazňuje, že tej stratégii by sa malo zahŕňať aj používanie LNG ako alternatívy k rozvoju plynárenskej distribučnej a prenosovej infraštruktúry v oblastiach, v ktorých to v súčasnosti nie je nákladovo efektívne; poznamenáva, že malé zariadenia na LNG môžu predstavovať optimálnu infraštruktúru na zvýšenie používania zemného plynu v oblastiach, kde investície do plynárenskej infraštruktúry nie sú ziskové, príkladom čoho môže byť väčšie využívanie plynu na výrobu tepla, ktorým sa obmedzujú tzv. emisie z nízkych zdrojov;

28.  zdôrazňuje, že pri investíciách do infraštruktúry pre LNG alebo zemný plyn by sa malo zabrániť riziku odkázanosti na konkrétnu technológiu alebo uviaznutiu aktív vo vzťahu k infraštruktúre fosílnych palív; zdôrazňuje potrebu posúdiť alternatívy dodávok LNG, regionálne možnosti a environmentálne udržateľné riešenia a podporiť najúčinnejšie využívanie existujúcich terminálov LNG s cezhraničnou perspektívou; zdôrazňuje, že by sa mali uprednostňovať trhové riešenia reagujúce na skutočný dopyt po plyne a ďalší rozvoj a posilňovanie prepojení;

29.  zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce pri budovaní nových terminálov LNG a podčiarkuje, že členské štáty s prístupom k moru by mali úzko spolupracovať s vnútrozemskými krajinami; zdôrazňuje, že optimálne využívanie koridorov západ-východ a juh-sever so zlepšenou kapacitou spätného toku by v tejto súvislosti umožnilo prenos LNG v krajinách, ktoré nemajú priamy prístup k terminálom na spätné splyňovanie;

30.  žiada Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi a ich regiónmi vytvorila spoločný projekt tzv. modrého koridoru LNG pre ostrovy pre sektor námornej dopravy zahŕňajúci prístavy komplexnej siete TEN-T, s cieľom určiť nevyhnutnú infraštruktúry pre LNG a prepojiť túto sieť so základnou sieťou TEN-T;

31.  požaduje urýchlenú realizáciu kľúčových projektov spoločného záujmu, ktoré sa už dohodli, no najmä tých, ktorými sa zabezpečí integrácia trhu s plynom na Pyrenejskom polostrove so zvyškom Európy;

32.  víta skutočnosť, že dôležité projekty týkajúce sa LNG (napríklad severojužný koridor) sú definované ako projekty spoločného záujmu; vyzýva Komisiu, aby pri plánovaní ďalšej výstavby plynovodov a siete TEN-E v plnej miere zahrnula krajiny Balkánu, aby tak zabezpečila kľúčovú úlohu energetického sektoru EÚ v regióne;

33.  zdôrazňuje význam bezpečnosti dodávok v členských štátoch v čiernomorskej oblasti, ktorá má rastúci potenciál na ďalší rozvoj projektov v oblasti LNG so zameraním na dopravu zemného plynu z Kaspického mora do Európy;

34.  zdôrazňuje význam ďalšieho rozširovania infraštruktúry pre dodávky plynu z východo-stredozemského koridoru zemného plynu a preskúmania možnosti rozvíjať vlastnú schopnosť stať sa centrom terminálového spracovania LNG v Stredozemí;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

1.9.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Cláudia Monteiro de Aguiar, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, István Ujhelyi, Wim van de Camp, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ivo Belet, Michael Gahler, Karoline Graswander-Hainz, Werner Kuhn, Jozo Radoš, Henna Virkkunen

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Urszula Krupa


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

26.9.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

10

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nicolas Bay, Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, David Borrelli, Jerzy Buzek, Angelo Ciocca, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, András Gyürk, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Kaja Kallas, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Ernest Maragall, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Dan Nica, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Carolina Punset, Michel Reimon, Paul Rübig, Sergei Stanishev, Neoklis Sylikiotis, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Henna Virkkunen, Martina Werner, Lieve Wierinck, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michał Boni, Soledad Cabezón Ruiz, David Coburn, Eugen Freund, Françoise Grossetête, Massimiliano Salini, Maria Spyraki

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Andor Deli, Salvatore Domenico Pogliese


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

33

+

ENF

Barbara Kappel

PPE

Bendt Bendtsen, Michał Boni, Jerzy Buzek, Andor Deli, Christian Ehler, Françoise Grossetête, András Gyürk, Krišjānis Kariņš, Janusz Lewandowski, Angelika Niebler, Salvatore Domenico Pogliese, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Maria Spyraki, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Adina-Ioana Vălean, Anna Záborská, Pilar del Castillo Vera

S&D

José Blanco López, Soledad Cabezón Ruiz, Eugen Freund, Eva Kaili, Miapetra Kumpula-Natri, Edouard Martin, Dan Nica, Miroslav Poche, Sergei Stanishev, Patrizia Toia, Martina Werner, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

10

-

ECR

Hans-Olaf Henkel, Evžen Tošenovský

EFDD

Isabella Adinolfi, David Borrelli, David Coburn

ENF

Nicolas Bay, Angelo Ciocca

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga

VERTS/ALE

Ernest Maragall, Michel Reimon

6

0

ALDE

Kaja Kallas, Angelika Mlinar, Morten Helveg Petersen, Carolina Punset, Lieve Wierinck

GUE/NGL

Neoklis Sylikiotis

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0 : zdržali sa

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia