ODPORÚČANIE k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie
3.10.2016 - (12256/2016 – C8-0401/2016 – 2016/0184(NLE)) - ***
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Giovanni La Via
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie
(12256/2016 – C8-0401/2016 – 2016/0184(NLE))
(Súhlas)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12256/2016),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0401/2016),
– so zreteľom na Parížsku dohodu prijatú na dvadsiatom prvom zasadnutí konferencie zmluvných strán (COP21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktoré sa konalo v decembri 2015 v Paríži,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Po parížskej konferencii: posúdenie dôsledkov parížskej dohody priložené k návrhu rozhodnutia Rady o podpísaní v mene Európskej únie parížskej dohody v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COM(2016)0110),
– so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014,
– so zreteľom na návrh plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov (INDC) EÚ a jej členských štátov, ktorý Lotyšsko a Európska komisia predložili UNFCCC 6. marca 2015,
– so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0280/2016),
1. udeľuje súhlas s uzatvorením Parížskej dohody;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Organizácii Spojených národov.
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
k uzavretiu Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie
Kontext
Parížska dohoda o zmene klímy je historický medzník v boji proti zmene klímy i pre multilateralizmus. Predstavuje ambicióznu, vyváženú, spravodlivú a právne záväznú dohodu. Prijatie tejto dohody a skutočnosť, že na záver konferencie COP21 oznámilo plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC) až 187 zmluvných strán, znamenali rozhodujúci obrat smerom ku komplexným a kolektívnym opatreniam na celosvetovej úrovni a od momentu, keď sa začnú uplatňovať, definitívne a nezvratne urýchlia prechod na klimaticky neutrálne globálne hospodárstvo odolné voči zmene klímy. Toto globálne opatrenie má viesť svet k tomu, aby zabránil nebezpečnej zmene klímy. Dohodou sa uznáva, že by sa mal čo najskôr dosiahnuť celosvetový vrchol emisií skleníkových plynov a v druhej polovici tohto storočia klimatická neutrálnosť. Súčasťou Parížskej dohody sú tieto kľúčové prvky:
– Stanovuje sa v nej dlhodobý cieľ obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa nárast teploty obmedzil na 1,5 °C. Strany sa dohodli na ambicióznom cieli 1,5 °C, aby podnietili odvážnejšie opatrenia a upozornili na obavy najzraniteľnejších krajín, ktoré už pociťujú vplyv zmeny klímy.
– Vysiela všetkým zainteresovaným stranám, investorom, podnikom, občianskej spoločnosti a politikom jasný signál o tom, že globálny prechod na čistú energiu je nezvratný a že pri využívaní zdrojov musí dôjsť k posunu od fosílnych palív. Vďaka 189 národným plánom v oblasti klímy, ktoré sa týkajú približne 98 % všetkých emisií, sa boj proti zmene klímy mení na skutočne celosvetový. Parížska dohoda znamená prechod od opatrení malého počtu aktérov k opatreniam všetkých.
– Poskytuje dynamický mechanizmus umožňujúci zhodnotiť situáciu a v priebehu času zvyšovať ciele. Od roku 2023 sa zmluvné strany budú stretávať každých päť rokov v rámci „globálneho hodnotenia“, aby posúdili pokrok pri znižovaní emisií, adaptácii a podpore poskytovanej a prijímanej v súvislosti s dlhodobými cieľmi dohody.
– Strany sú právne zaviazané plniť domáce opatrenia na zmiernenie zmeny klímy tak, aby dosiahli ciele svojich vlastných príspevkov.
– Dohodou sa vytvára rámec väčšej transparentnosti a zodpovednosti vrátane dvojročného predkladania prehľadu o skleníkových plynoch všetkými zmluvnými stranami, ako aj predkladania informácií potrebných na sledovanie ich pokroku, technického odborného preskúmania, doplňujúceho viacstranného posúdenia pokroku zmluvných strán a mechanizmu na uľahčovanie dosahovania súladu a na podporu súladu.
– Poskytuje ambiciózny solidárny balík s primeranými prostriedkami na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy a riešenie potrieb spojených s adaptáciou, so stratami a škodami spojenými s negatívnymi účinkami zmeny klímy. S cieľom podporovať individuálne a kolektívne opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy sa prostredníctvom Parížskej dohody prvýkrát stanovuje globálny cieľ zvýšiť kapacitu, odolnosť voči klíme a znížiť citlivosť na zmenu klímy. Z medzinárodného hľadiska sa tak podporuje intenzívnejšia spolupráca medzi zmluvnými stranami s cieľom podeliť sa o vedecké znalosti v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy, ako aj o informácie o postupoch a politikách.
Stanovisko spravodajcu
Spravodajca víta návrh Komisie o rozhodnutí Rady o uzavretí Parížskej dohody a je presvedčený, že tento návrh poskytuje potrebný základ pre uzavretie Parížskej dohody zo strany EÚ a jej členských štátov. EÚ a jej členské štáty vyjadrili zámer konať v rámci Parížskej dohody spoločne, čo je zohľadnené v jej článku 4 ods. 18. Únia a jej členské štáty sú teda spoločne zodpovedné za prípravu, oznamovanie a dodržiavanie nasledujúcich vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC), ktoré sa budú snažiť dosiahnuť, a za presadzovanie domácich opatrení na zmiernenie zmeny klímy. Ako prvý krok podpísali Komisia a Rada v mene Európskej únie a všetkých 28 členských štátov na schôdzi na vysokej úrovni spojenej so slávnostným podpisom, ktorá sa konala 22. apríla 2016 v New Yorku, Parížsku dohodu.
Parížska dohoda nadobudne platnosť 30. dňom po dátume, keď najmenej 55 zmluvných strán dohovoru, ktoré celkovo tvoria odhadom aspoň 55 % globálnych emisií skleníkových plynov, uloží svoje listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení v OSN. K 29. júnu 2016 podpísalo Parížsku dohodu 178 štátov a 19 štátov uložilo listiny o ratifikácii, čo celkovo zodpovedá 0,18 % globálnych emisií skleníkových plynov. Rastie medzinárodný záujem o to, aby mohla Parížska dohoda nadobudnúť platnosť v roku 2016. Príkladom je deklarácia vedúcich predstaviteľov G7, ktorú prijali na samite v dňoch 26. až 27. mája 2016 v Ise-Šima v Japonsku a v ktorej vyzývajú všetky strany, aby sa usilovali o to, aby Parížska dohoda nadobudla platnosť v roku 2016.
Vzhľadom na vedúcu úlohu EÚ v boji proti zmene klímy, jej úlohu v súvislosti s Kjótskym protokolom a jej trvalé úsilie o dosiahnutie ďalšej univerzálnej dohody spravodajca považuje za nemysliteľné, aby Parížska dohoda nadobudla platnosť bez toho, aby bola EÚ jej signatárom. Preto vyzýva Radu a jednotlivé členské štáty, aby podnikli kroky potrebné na ukončenie procesu ratifikácie na úrovni členských štátov a EÚ najneskôr do konca roka 2016.
EÚ a jej členské štáty sa 6. marca 2015 stali prvými veľkými hospodárstvami, ktoré predložili svoj plánovaný vnútroštátne stanovený príspevok (INDC) odrážajúci rámec politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 stanovený Európskou radou v októbri 2014. EÚ si stanovila ambiciózny cieľ znížiť svoje emisie skleníkových plynov najmenej o 40 % do roku 2030. Odvtedy sa EÚ a členské štáty už zaviazali, že splnia tento cieľ, ktorý sa týka úsilia o zníženie emisií v období rokov 2020 až 2030. Spravodajca je preto presvedčený o tom, že ratifikačný proces v EÚ treba oddeliť od súčasných a nadchádzajúcich legislatívnych opatrení na realizáciu cieľa znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 40 %.
Záver
Spravodajca sa domnieva, že rozhodnutie o ratifikácii uzavretia Parížskej dohody prijatej na základe UNFCCC vyšle jasný signál a zvýrazní vedúce postavenie EÚ a jej členských štátov, ako aj ich trvalé úsilie o riešenie zmeny klímy na medzinárodnej úrovni. Vykonávanie Parížskej dohody okrem toho zásadným spôsobom prispeje k medzinárodnému úsiliu v boji proti zmene klímy. Z týchto dôvodov spravodajca považuje formálne nadobudnutie platnosti Parížskej dohody za jednu z hlavných priorít Európskej únie. Vyzýva preto Radu, aby čo najskôr podnikla všetky kroky potrebné na finalizáciu pozície k ratifikácii Parížskej dohody, paralelne s čím by mal prebiehať ratifikačný proces v členských štátoch s cieľom ukončiť ratifikačný proces v EÚ a uložiť ratifikačné listiny v OSN do konca roka 2016.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti spravodajca odporúča, aby gestorský výbor a Európsky parlament udelili súhlas s návrhom Komisie na rozhodnutie Rady bez zbytočného odkladu.
POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
Názov |
Rozhodnutie Rady o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie |
||||
Referenčné čísla |
12256/2016 – C8-0401/2016 – COM(2016)0395 – 2016/0184(NLE) |
||||
Dátum konzultácie / žiadosť o udelenie súhlasu |
30.9.2016 |
|
|
|
|
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
ENVI
|
|
|
|
|
Spravodajcovia dátum vymenovania |
Giovanni La Via 15.6.2016 |
|
|
|
|
Prerokovanie vo výbore |
1.9.2016 |
|
|
|
|
Dátum prijatia |
3.10.2016 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
54 3 0 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Jørn Dohrmann, Stefan Eck, Eleonora Evi, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Françoise Grossetête, György Hölvényi, Jean-François Jalkh, Karin Kadenbach, Giovanni La Via, Norbert Lins, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Frédérique Ries, Annie Schreijer-Pierik, Estefanía Torres Martínez, Nils Torvalds, Damiano Zoffoli |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Mark Demesmaeker, Linnéa Engström, Fredrick Federley, Eleonora Forenza, Elena Gentile, Esther Herranz García, Jan Huitema, Merja Kyllönen, Joëlle Mélin, Sirpa Pietikäinen, Gabriele Preuß, Christel Schaldemose, Jasenko Selimovic, Bart Staes, Tom Vandenkendelaere |
||||
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Tiziana Beghin, José Bové, Jude Kirton-Darling, Olle Ludvigsson, Igor Šoltes |
||||
Dátum predloženia |
3.10.2016 |
||||