Postup : 2015/2254(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0283/2016

Predkladané texty :

A8-0283/2016

Rozpravy :

PV 25/10/2016 - 3
CRE 25/10/2016 - 3

Hlasovanie :

PV 25/10/2016 - 7.9
CRE 25/10/2016 - 7.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0409

SPRÁVA     
PDF 920kWORD 116k
10.10.2016
PE 576.988v03-00 A8-0283/2016

s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva

(2015/2254(INL))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajkyňa: Sophia in 't Veld

(Iniciatíva – článok 46 rokovacieho poriadku)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA:Podrobné odporúčania k návrhu medziinštitucionálnej dohody o opatreniach týkajúcich sa postupov na monitorovanie a následnú kontrolu situácie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v členských štátoch a inštitúciách EÚ
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 STANOVISKO Výboru pre ústavné veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva

(2015/2254(INL))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na preambulu k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na jej druhé, štvrté, piate a siedme odôvodnenie,

–  so zreteľom najmä na článok 2, článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 3 druhý pododsek a články 6, 7 a 11 Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom na články ZFEÚ týkajúce sa dodržiavania, podpory a ochrany demokracie, právneho štátu a základných práv v Únii vrátane článkov 70, 258, 259, 260, 263 a 265,

–  so zreteľom na článok 4 ods. 3 a článok 5 Zmluvy o EÚ, článok 295 ZFEÚ, Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré sú pripojené k Zmluve o EÚ a ZFEÚ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu Rady Európy, najmä na jej článok E;

–  so zreteľom na kodanské kritériá a súbor pravidiel EÚ, ktoré musí splniť kandidátska krajina, ak chce pristúpiť k EÚ, tzv. acquis, – najmä na kapitoly 23 a 24,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy č. R(2000)21 z 25. októbra 2000 a na základné zásady Organizácie Spojených národov k úlohe právnych zástupcov z roku 1990, ktorými sa štáty vyzývajú, aby zaručili slobodný a nezávislý výkon právnického povolania;

–  so zreteľom na Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou z 23. mája 2007,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,

–  so zreteľom na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy,

–  so zreteľom na kontrolný zoznam zásad právneho štátu, ktorý Benátska komisia prijala 18. marca 2016 na svojom 106. plenárnom zasadnutí,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na zmluvy OSN o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na judikatúru zmluvných orgánov OSN,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na dokument OSN o prístupe v oblasti pomoci právnemu štátu z apríla 2008,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä na cieľ 16,

–  so zreteľom na 25. polročnú správu Konferencie výborov pre európske záležitosti (COSAC) s názvom Vývoj postupov a praxe v Európskej únii, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu z 18. mája 2016,

–  so zreteľom na publikácie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) vrátane Európskeho informačného systému pre základné práva (EFRIS) navrhovaného v dokumente agentúry FRA s názvom Základné práva v budúcnosti v rámci spravodlivosti a vnútorných vecí Európskej únie z 31. decembra 2013(1),

–  so zreteľom na stanovisko agentúry FRA z 8. apríla 2016 k príprave integrovaného nástroja objektívnych ukazovateľov základných práv, ktoré dokážu merať mieru dodržiavania spoločných hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ na základe existujúcich zdrojov informácií,

–  so zreteľom na list ministrov zahraničných vecí Nemecka, Dánska, Fínska a Holandska predsedovi Komisie zo 6. marca 2013(2),

–  so zreteľom na poznámku talianskeho predsedníctva o zabezpečení dodržiavania právneho štátu v Európskej únii z 15. novembra 2014(3),

–  so zreteľom na závery Rady a členských štátov zasadajúcich v Rade zo 16. decembra 2014 o zabezpečení dodržiavania zásad právneho štátu,

–  so zreteľom na prvý a druhý dialóg o zásadách právneho štátu uskutočnený počas luxemburského a holandského predsedníctva 17. novembra 2015 a 24. mája 2016,

–  so zreteľom na usmernenia Rady o metodických opatreniach, ktoré treba prijať s cieľom overiť súlad so základnými právami v prípravných orgánoch Rady z 19. decembra 2014(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 6. mája 2011 s názvom Operačné usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu,

–  so zreteľom na súčasný mechanizmus Komisie na monitorovanie a na nástroje pravidelného posudzovania vrátane mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania, porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, správ o boji proti korupcii a monitorovania médií,

–  so zreteľom na výročné kolokvium Komisie o základných právach,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu,

–  so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva,

–  so zreteľom na kódex Rady Európy s osvedčenými postupmi pre účasť občianskej spoločnosti na rozhodovacích procesoch z 1. októbra 2009,

–  so zreteľom na porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície pre rok 2016 a správu Komisie z 15. júla 2016 s názvom Monitorovanie uplatňovania právnych predpisov Európskej únie – výročná správa za rok 2015,

–  so zreteľom na posúdenie Oddelenia Európskeho parlamentu pre posudzovanie európskej pridanej hodnoty z apríla 2016 s názvom Mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva,

–  so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre ústavné veci (A6-0000/2016),

A.  keďže Európska únia je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, zásady právneho štátu a dodržiavania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ktoré sú zakotvené v jej základných zásadách a cieľoch v prvých článkoch Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a v kritériách členstva v EÚ;

B.  keďže inštitúcie a orgány Únie a členské štáty by mali tieto zásady a hodnoty presadzovať a ísť príkladom tým, že budú náležite plniť svoje povinnosti a zamerajú sa na dosiahnutie spoločnej kultúry dodržiavania zásad právneho štátu ako univerzálnej hodnoty vo všetkých 28 členských štátoch a v rámci inštitúcií Únie, aby ich mohli všetky príslušné strany uplatňovať rovnakým spôsobom, pričom úplné dodržiavanie a presadzovanie týchto zásad je základným predpokladom oprávnenosti európskeho projektu ako celku a základnou podmienkou budovania dôvery občanov v Úniu;

C.  keďže podľa stanoviska 2/13 a príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) z 18. decembra 2014(5) sú základné práva uznané v charte v jadre právnej štruktúry Únie a dodržiavanie týchto práv je podmienkou zákonnosti aktov Únie, takže opatrenia nezlučiteľné s týmito právami nie sú v Únii prijateľné;

D.  keďže v súlade s článkom 2, článkom 3 ods. 1 a článkom 7 Zmluvy o EÚ môže Únia využiť možnosť konať s cieľom chrániť svoje „ústavné jadro“ a spoločné hodnoty, na ktorých je založená;

E.  keďže zásada právneho štátu je základným kameňom európskej liberálnej demokracie a jednou z hlavných zásad Únie vyplývajúcich zo spoločných ústavných tradícií všetkých členských štátov;

F.  keďže všetky členské štáty, orgány inštitúcie, úrady a agentúry Únie, ako aj kandidátske krajiny musia dodržiavať, ochraňovať a presadzovať tieto zásady a hodnoty a majú povinnosť lojálnej spolupráce;

G.  keďže okrem iného podľa protokolu č. 24 pripojeného k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, odôvodnenia 10 rozhodnutia 2002/584/SVV a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (M.S.S./Belgicko a Grécko) a Súdneho dvora (N.S. a M.E., Aranyosi a Căldăraru) sú členské štáty vrátane vnútroštátnych súdov povinné zdržať sa vykonávania práva EÚ voči ostatným členským štátom v prípade, že existuje jasné riziko závažného porušenia alebo závažné a pretrvávajúce porušovanie zásady právneho štátu a základných práv v týchto členských štátoch;

H.  keďže dodržiavanie zásady právneho štátu v Únii je predpokladom pre ochranu základných práv, ako aj dodržiavania všetkých práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv a medzinárodného práva, podmienkou pre vzájomné uznávanie a dôveru, ako aj kľúčový prvok oblastí politiky, ako sú vnútorný trh, rast a zamestnanosť, boj proti diskriminácii, sociálne začleňovanie, policajná a justičná spolupráca, schengenský priestor a azylová a migračná politika, a keďže narušenie zásady právneho štátu, demokratickej správy vecí verejných a základných práv predstavuje vážnu hrozbu pre stabilitu Únie, menovú úniu a spoločný priestor slobody, bezpečnosti, spravodlivosti a prosperity Únie;

I.  keďže spôsob uplatňovania zásady právneho štátu v členských štátoch zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a ich právnymi systémami, a preto je mimoriadne dôležité vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc;

J.  keďže Únia je založená na spoločnom súbore základných hodnôt a zásad a vymedzenie týchto základných hodnôt a zásad, ktoré umožňujú rozvoj demokracie a ochranu základných práv, je živý a nepretržitý proces, a keďže sa tieto hodnoty a zásady môžu časom vyvíjať, musia sa chrániť a mali by byť základom politických rozhodnutí, nezávislých od rôznych politických väčšín a mali by odolávať dočasným zmenám, a preto nezávislé a nestranné súdnictvo zodpovedné za ich výklad zohráva kľúčovú úlohu;

K.  keďže občania a osoby s pobytom v Únii nie sú si vždy dostatočne vedomí všetkých svojich práv Európanov; keďže by mali byť v pozícii, v ktorej môžu spoločne formovať základné hodnoty a zásady Únie, a predovšetkým prevziať zodpovednosť za ne;

L.  keďže podľa článku 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ má Únia dodržiavať rovnosť členských štátov pred zmluvami a keďže rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti a národných tradícií v rámci členských štátov a medzi nimi by nemalo brániť jednotnej a vysokej úrovni ochrany demokracie, právneho štátu a základných práv v Únii; keďže zásada rovnosti a nediskriminácie je všeobecnou zásadou a predstavuje spoločný prvok všetkých politík a činností Únie;

M.  keďže ochrana právneho štátu a účinných nezávislých justičných systémov zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní pozitívneho politického prostredia schopného získať dôveru verejnosti v inštitúcie, a teda aj pre prostredie priaznivé pre investície a pre poskytovanie lepšej predvídateľnosti v oblasti regulácie a zabezpečenie udržateľného rastu;

N.  keďže zvýšenie účinnosti justičných systémov v členských štátoch je kľúčovým aspektom právneho štátu a je zásadné pre zabezpečenie rovnakého zaobchádzania, sankcionovanie zneužívania zo strany vlád a predchádzanie svojvoľnosti a Komisia ho považuje za kľúčovú zložku štrukturálnych reforiem v európskom semestri, ročnom cykle pre koordináciu hospodárskych politík na úrovni Únie; keďže nezávislé právnické povolanie je jedným zo základných kameňov slobodnej a demokratickej spoločnosti;

O.  keďže v usmernení generálneho tajomníka OSN o prístupe OSN k pomoci v oblasti právneho štátu sa odporúča, aby zásada právneho štátu zahŕňala verejnosť a občiansku spoločnosť, ktorá prispieva k posilňovaniu právneho štátu a vyvodzovaniu   zodpovednosti voči verejným činiteľom a inštitúciám;

P.  keďže výskumná služba Európskeho parlamentu vo svojej štúdii o nákladoch v oblasti organizovanej trestnej činnosti a korupcie v prípade nekonania na úrovni EÚ odhaduje, že začlenenie súčasných mechanizmov monitorovania EÚ, ako sú mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania, porovnávací prehľad v oblasti justície a protikorupčné správy, do širšieho rámca pre monitorovanie zásady právneho štátu by malo za následok úspory vo výške 70 miliárd EUR ročne;

Q.  keďže demokratické a právne riadenie Únie nedisponuje takým pevným legislatívnym základom ako jej správa hospodárskych záležitostí, pretože Únia pri vyžadovaní rešpektovania svojich základných hodnôt neprejavuje rovnakú nekompromisnosť a rozhodnosť ako vtedy, keď zabezpečuje primerané vykonávanie svojich hospodárskych a fiškálnych pravidiel;

R.  keďže nesplnenie požadovaných štandardov, hodnôt a demokratických zásad kandidátskou krajinou vedie k odloženiu pristúpenia k Európskej únii až do splnenia týchto štandardov, kým nesplnenie tých istých štandardov členským štátom alebo inštitúciou Únie má v praxi len malé následky;

S.  keďže povinnosti uložené kandidátskym krajinám na základe kodanských kritérií sa v členských štátoch po ich pristúpení k Únii naďalej uplatňujú v zmysle článku 2 Zmluvy o EÚ, ako aj zásady lojálnej spolupráce stanovenej v článku 4 Zmluvy o EÚ, a keďže by sa preto mali nielen novšie, ale aj staršie členské štáty pravidelne hodnotiť s cieľom overiť, či ich právne predpisy a prax naďalej zodpovedajú tým kritériám a spoločným hodnotám, na ktorých je Únia založená;

T.  keďže približne 8 % občanov EÚ-28 patrí k niektorej národnostnej menšine a zhruba 10 % občanov hovorí regionálnym alebo menšinovým jazykom; keďže na zaručenie ich práv menšiny neexistuje žiadny právny rámec Únie; keďže vytvorenie účinného mechanizmu na monitorovanie ich práv v Únii je nanajvýš dôležité; keďže je rozdiel medzi ochranou menšín a politikami boja proti diskriminácii; keďže rovnaké zaobchádzanie je základným právom všetkých občanov, a nie ich výsadou;

U.  keďže súdržnosť a jednotnosť vnútornej a vonkajšej demokracie, právneho štátu a politiky v oblasti základných práv je kľúčom k dôveryhodnosti Únie;

V.  keďže existuje málo nástrojov, ktorými sa zabezpečí, aby boli rozhodnutia inštitúcií Únie v oblasti legislatívnej a exekutívnej politiky v súlade so základnými zásadami a hodnotami Únie;

W.  keďže Súdny dvor nedávno vydal rôzne rozsudky, ktorými sa zrušila platnosť určitých právnych predpisov Únie, rozhodnutí Komisie alebo legislatívnych postupov, pretože boli v rozpore s chartou alebo odporovali zásadám zmluvy týkajúcim sa transparentnosti a prístupu k dokumentom, ale inštitúcie Únie v niekoľkých prípadoch nevyhoveli v plnej miere zneniu a duchu rozsudkov;

X.  keďže pristúpenie Európskej únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zmluvnou povinnosťou vyplývajúcou z článku 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

Y.  keďže presadzovanie a ochrana pluralitnej demokracie, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, právny štát, politická a právna spolupráca, sociálna súdržnosť a kultúrna výmena sú jadrom spolupráce medzi Radou Európy a Úniou;

Z.  keďže potrebu účinnejších a záväzných mechanizmov zabezpečujúcich plné uplatňovanie zásad a hodnôt zmluvy uznala Komisia aj Rada a keďže sa táto potreba realizovala tým, že Komisia vytvorila rámec EÚ na posilnenie právneho štátu a Rada dialóg o právnom štáte;

AA.  keďže Únia disponuje veľkým množstvom nástrojov a postupov na zabezpečenie plného a riadneho uplatňovania zásad a hodnôt zmluvy, ale od inštitúcií Únie neprichádza rýchla a účinná odpoveď; keďže existujúce nástroje by sa mali uplatňovať a presadzovať, hodnotiť a dopĺňať v rámci mechanizmu právneho štátu, aby boli primerané a účinné, a nemali by byť vnímané ako politicky motivované alebo svojvoľné a nespravodlivo zamerané proti určitým krajinám;

AB.  keďže počet rozsudkov Súdneho dvora, v ktorých sa cituje charta vzrástol zo 43 v roku 2011 na 210 v roku 2014;

AC.  keďže súdržnosť medzi inštitúciami a členskými štátmi pri dodržiavaní zásad demokracie, právneho štátu a základných práv poskytne zrejmý prínos, akým sú menej nákladné súdne konania, lepšia jasnosť pre občanov Únie a ich práva a väčšia istota pre členské štáty z hľadiska ich uplatňovania;

AD.  keďže niektoré vlády členských štátov odmietajú uznať, že dodržiavanie zásad a hodnôt Únie je povinnosťou vyplývajúcou zo zmluvy alebo že Únia má právomoc zabezpečiť ich dodržiavanie;

AE.  keďže v situáciách, keď členský štát už viac nezaručuje rešpektovanie demokracie, právneho štátu a základných práv, alebo v prípade porušovania zásad právneho štátu majú Únia a jej členské štáty povinnosť chrániť integritu zmlúv a ich uplatňovanie a chrániť práva všetkých v rámci svojej jurisdikcie;

AF.  keďže občianska spoločnosť zohráva dôležitú úlohu pri budovaní a posilňovaní demokracie, monitorovaní a obmedzovaní moci štátu a podporovaní dobrej správy vecí verejných, transparentnosti, účinnosti, otvorenosti, schopnosti reagovať a zodpovednosti;

AG.  keďže na zásadu subsidiarity sa nemožno odvolávať so zámerom odmietnuť akýkoľvek zásah Únie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby členský štát dodržiaval zásady a hodnoty vyplývajúce zo zmluvy;

AH. keďže činnosť Únie, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby členské štáty a inštitúcie dodržiavali hodnoty, na ktorých je založená a od ktorých sa odvodzujú práva Európanov, je základnou podmienkou na to, aby tieto štáty a inštitúcie boli súčasťou európskeho projektu;

AI.  keďže prebiehajúci európsky integračný proces a nedávne udalosti v niektorých členských štátoch ukázali, že sa riadne nepredchádza nedodržiavaniu zásad právneho štátu a základných hodnôt a že je potrebné prepracovať a zjednotiť súčasné mechanizmy a vytvoriť účinný mechanizmus, ktorým sa odstránia zostávajúce medzery a zabezpečí sa dodržiavanie, ochrana a podpora zásad a hodnôt vyplývajúcich zo zmluvy v celej Únii;

AJ.   keďže nový mechanizmus by mal byť založený na dôkazoch; mal by byť objektívny a nepodliehať vonkajšiemu vplyvu, a to najmä politickému, a mal by byť nediskriminačný a hodnotenie by malo prebiehať na rovnakom základe; mal by dodržiavať zásadu subsidiarity, nevyhnutnosti a proporcionality; mal by platiť pre členské štáty, ako aj pre inštitúcie Únie; a mal by byť založený na odstupňovanom prístupe vrátane preventívnej aj nápravnej časti;

AK.  keďže účelom nového mechanizmu by mal byť jednotný ucelený rámec, ktorý buduje na súčasných nástrojoch a mechanizmoch, ktoré sa doň včlenia, a ktorým sa odstránia všetky zostávajúce medzery;

AL.  keďže uzatvorením paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach nie je dotknuté priame uplatňovanie článku 7 ods. 1 a 2 Zmluvy o EÚ;

1.  odporúča, aby sa do prípadnej zmeny zmluvy vytvoril komplexný mechanizmus Únie pre demokraciu, právny štát a základné práva, ktorý by zahŕňal všetky zainteresované strany, a preto žiada Komisiu, aby do septembra 2017 na základe článku 295 ZFEÚ predložila návrh na uzatvorenie paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach v podobe medziinštitucionálnej dohody, v ktorej sa stanovujú opatrenia uľahčujúce spoluprácu inštitúcií Únie a jej členských štátov v rámci článku 7 Zmluvy o EÚ a ktorou sa zjednocujú, zlaďujú a dopĺňajú súčasné mechanizmy, a to na základe podrobných odporúčaní uvedených v prílohe vrátane možnosti spoločného paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach pre všetky inštitúcie a orgány Únie, ktoré si to želajú;

2.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala zmysluplný dialóg s občianskou spoločnosťou a zabezpečila, aby sa jej príspevky a úloha zohľadnili v návrhu medziinštitucionálnej dohody;

3.  predovšetkým odporúča, aby súčasťou mechanizmov paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach boli preventívne a nápravné prvky a aby tieto mechanizmy platili rovnako pre všetky členské štáty, pričom sa budú dodržiavať zásady subsidiarity, nevyhnutnosti a proporcionality;

4.  domnieva sa, že hoci hlavným účelom paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach by malo byť predchádzať porušovaniu hodnôt Únie a napravovať ho, mal by zahŕňať aj prípadné sankcie, ktoré môžu pôsobiť ako účinný odrádzajúci prostriedok;

5.  domnieva sa, že závery a stanoviská Agentúry Európskej únie pre základné práva, ako aj judikatúra Súdneho dvora predstavujú dobrý základ pre výklad článku 2 Zmluvy o EÚ a rozsah práv zakotvených v charte;

6.  pripomína, že Komisia ako strážkyňa zmlúv je povinná monitorovať a posudzovať správne vykonávanie právnych predpisov Únie a dodržiavanie zásad a cieľov zakotvených v zmluvách členskými štátmi a všetkými inštitúciami a orgánmi Únie; odporúča preto, aby sa táto úloha Komisie zohľadnila pri posudzovaní dodržiavania zásad demokracie, právneho štátu a základných práv v rámci politického cyklu v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv;

7.  vyzýva Komisiu, aby od roku 2018 zoskupovala svoje príslušné ročné tematické správy, ako aj výsledky existujúcich mechanizmov monitorovania a nástrojov pravidelného posudzovania, ktoré by sa všetky predkladali v ten istý deň a boli by príspevkom do politického cyklu v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv;

8.   považuje za dôležité presadzovať trvalý dialóg a usilovať sa o dosiahnutie výraznejšieho konsenzu medzi Úniou a jej členskými štátmi v záujme podpory a ochrany demokracie, právneho štátu a základných práv s cieľom chrániť spoločné hodnoty zakotvené v zmluvách a v charte, a to úplne transparentným a objektívnym spôsobom; vyjadruje presvedčenie, že v oblasti základných práv a hodnôt zakotvených v zmluvách a v charte nemôže existovať žiaden kompromis;

9.   zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú by Európsky parlament a národné parlamenty mali zohrávať pri meraní pokroku v oblasti spoločných hodnôt Únie zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ a pri monitorovaní ich dodržiavania; berie na vedomie kľúčovú úlohu Európskeho parlamentu pri udržiavaní nevyhnutnej trvalej diskusie v rámci spoločného konsenzu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach so zreteľom na zmeny, ku ktorým dochádza v našej spoločnosti; domnieva sa, že uplatňovanie týchto hodnôt a zásad sa musí zakladať aj na účinnom monitorovaní dodržiavania základných práv zaručených v charte;

10.  odporúča, aby do každej medziparlamentnej diskusie o demokracii, právnom štáte a základných právach bola zapojená občianska spoločnosť, a domnieva sa, že občianska účasť a sila občianskej spoločnosti by sa mali brať do úvahy ako ukazovateľ demokracie;

11.  vyzýva Komisiu, aby do júna 2017 predstavila nový návrh dohody o pristúpení Európskej únie k EDĽP, ktorý sa zaoberá závermi v stanovisku 2/13, s cieľom splniť povinnosť zakotvenú v článku 6 Zmluvy o EÚ, a okrem toho vyzýva Radu Európy, aby umožnila tretím stranám podpísať Európsku sociálnu chartu, aby Komisia mohla začať rokovania o pristúpení Únie;

12.  vyzýva európskeho ombudsmana, aby zohľadňujúc názory spoločnosti v rámci svojej výročnej správy v samostatnej kapitole zdôraznil a zlúčil prípady, odporúčania a rozhodnutia týkajúce sa základných práv občanov, ako aj zásad demokracie a právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby analyzovala tieto osobitné odporúčania;

13.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom zabezpečiť v súlade s článkom 47 charty všeobecný prístup k právnej pomoci jednotlivcom a organizáciám, ktorí vedú súdne spory súvisiace s porušovaním zásad demokracie, právneho štátu a základných práv národnými vládami alebo inštitúciami Únie, a v prípade potreby doplniť národné systémy a smernicu o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači;

14.  víta reformu Súdneho dvora, prostredníctvom ktorej sa počet sudcov na súde postupne zvyšuje s cieľom zvládnuť pracovné zaťaženie a skrátiť trvanie konaní;

15.  odporúča, aby podľa navrhovanej medziinštitucionálnej dohody skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv vypracovala aj posúdenie týkajúce sa prístupu k spravodlivosti na úrovni Únie, a to vrátane takých ukazovateľov, ako je nezávislosť a nestrannosť súdov a sudcov, nezávislé právnické povolanie, pravidlá právneho postavenia, trvanie a náklady súdnych sporov, primeranosť a účinnosť systému právnej pomoci, ako aj existencia finančných prostriedkov, ktoré sú naň potrebné, vykonávanie súdnych rozsudkov, rozsah súdneho preskúmania a súdnej nápravy, ktoré majú občania k dispozícii, a možnosti cezhraničného kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu; v tejto súvislosti sa domnieva, že pozornosť by sa mala zamerať na ustanovenia článku 298 ZFEÚ o práve občanov Únie na otvorenú, efektívnu a nezávislú európsku administratívu;

16.  vyzýva Komisiu, aby spolu s občianskou spoločnosťou pripravila a vykonala kampaň na zvýšenie informovanosti, umožnila občanom a osobám s pobytom v Únii plne si osvojiť vlastné práva vyplývajúce zo zmlúv a z charty (napr. sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania, právo voliť) a poskytla informácie o právach občanov na justičnú nápravu alebo prostriedky súdneho sporu v prípadoch súvisiacich s porušovaním zásad demokracie, právneho štátu a základných práv národnými vládami alebo inštitúciami Únie;

17.  požaduje vytvorenie organizácie poskytujúcej granty zamerané na prispievanie k demokracii, ktorá bude podporovať miestnych aktérov presadzujúcich zásady demokracie, právneho štátu a základné práva v Únii;

18.   zdôrazňuje, že ak Únia vo svojich medzinárodných dohodách stanovuje požiadavky na ochranu a podporu ľudských práv, potom musí takisto zabezpečiť, aby inštitúcie a všetky členské štáty dodržiavali zásady právneho štátu a rešpektovali základné práva;

19.  ďalej odporúča, aby pakt EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach zahŕňal pravidelné monitorovanie zlučiteľnosti medzinárodných dohôd ratifikovaných členskými štátmi a Úniou s primárnym a sekundárnym právom Únie;

20.  okrem toho sa domnieva, že ak by sa v budúcnosti zvažovala revízia zmluvy, malo by dôjsť k týmto zmenám:

–  článok 2 Zmluvy o EÚ a charta by sa mali stať právnym základom pre legislatívne opatrenia, ktoré sa prijmú v rámci riadneho legislatívneho postupu;

–  umožniť vnútroštátnym súdom, aby podľa článku 2 Zmluvy o EÚ mohli pred Súdnym dvorom podať žalobu na zákonnosť opatrení členských štátov;

–  zrevidovať článok 7 tak, aby sankcie proti členským štátom boli relevantné a uplatniteľné, pričom sa určia práva členského štátu, ktorý pochybil (okrem práva hlasovať v Rade), ktoré sa môžu pozastaviť, napr. finančné sankcie alebo pozastavenie financovania z fondov Únie;

–  umožniť, aby tretina poslancov Európskeho parlamentu mohla postúpiť právny predpis Súdnemu dvoru po tom, čo bol s konečnou platnosťou prijatý a pred jeho vykonávaním;

–  umožniť fyzickým a právnickým osobám, ktoré sú priamo alebo individuálne poškodené opatrením, podať žalobu pred Súdnym dvorom za údajné porušenie Charty základných práv inštitúciami EÚ alebo členským štátom, a to zmenou článkov 258 a 259 ZFEÚ;

–  zrušenie článku 51 Charty základných práv a premena charty na Listinu práv Únie;

–  zrevidovanie požiadavky jednomyseľnosti v oblastiach súvisiacich s dodržiavaním, ochranou a presadzovaním základných práv, ako je rovnosť a nediskriminácia;

21.  potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity;

22.  domnieva sa, že akékoľvek finančné dôsledky požadovaných návrhov na rozpočet Únie by mali byť zahrnuté do existujúcich rozpočtových prostriedkov; zdôrazňuje, že v prípade Únie a jej členských štátov, ako aj v prípade občanov by prijatie a vykonanie týchto návrhov viedlo k značným úsporám v oblasti nákladov a času, posilnilo by vzájomnú dôveru, pokiaľ ide o rozhodnutia a opatrenia členských štátov, ako aj ich uznávanie a bolo by teda prínosné z hospodárskeho aj sociálneho hľadiska;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a podrobné odporúčania Komisii, Rade a parlamentom a vládam členských štátov, ako aj Výboru regiónov na rozoslanie parlamentom a radám na nižšej ako národnej úrovni.

(1)

  http://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_submission_on_the_future_of_eu_justice.pdf

(2)

http://www.rijksoverheid.nl/bestanden/documenten-en-publicaties/brieven/2013/03/13/brief-aan-europese-commissie-over-opzetten-rechtsstatelijkheidsmechanisme/brief-aan-europese-commissie-over-opzetten-rechtsstatelijkheidsmechanisme.pdf

(3)

http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%2015206%202014%20INIT

(4)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-5377-2015-INIT/en/pdf

(5)

  ECLI:EÚ:C:2014:2454.


PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA:Podrobné odporúčania k návrhu medziinštitucionálnej dohody o opatreniach týkajúcich sa postupov na monitorovanie a následnú kontrolu situácie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v členských štátoch a inštitúciách EÚ

NÁVRH MEDZIINŠTITUCIONÁLNEJ DOHODY

PAKT EURÓPSKEJ ÚNIE O DEMOKRACII, PRÁVNOM ŠTÁTE A ZÁKLADNÝCH PRÁVACH

Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia:

so zreteľom na preambulu k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na jej druhé, štvrté, piate a siedme odôvodnenie,

so zreteľom najmä na článok 2, článok 3 ods. 1, článok 3 ods. 3 druhý pododsek a články 6, 7 a 11 Zmluvy o EÚ,

so zreteľom na články Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) týkajúce sa dodržiavania, podpory a ochrany demokracie, právneho štátu a základných práv v Únii vrátane jej článkov 70, 258, 259, 260, 263 a 265,

so zreteľom na článok 4 ods. 3 a článok 5 Zmluvy o EÚ, článok 295 ZFEÚ, Protokol č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii a Protokol č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktoré sú pripojené k Zmluve o EÚ a ZFEÚ,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“),

so zreteľom na Európsku sociálnu chartu Rady Európy, najmä na jej článok E o nediskriminácii;

so zreteľom na kodanské kritériá a súbor pravidiel Únie, ktoré musí splniť kandidátska krajina, ak chce pristúpiť k EÚ, tzv. acquis, najmä na kapitoly 23 a 24,

so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

so zreteľom na kontrolný zoznam zásad právneho štátu, ktorý Benátska komisia prijala 18. marca 2016 na svojom 106. plenárnom zasadnutí,

so zreteľom na Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou z 23. mája 2007,

so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,

so zreteľom na Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

so zreteľom na zmluvy OSN o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na judikatúru zmluvných orgánov OSN,

so zreteľom na publikácie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) vrátane Európskeho informačného systému pre základné práva (EFRIS) navrhovaného v dokumente agentúry FRA s názvom Základné práva v budúcnosti v rámci spravodlivosti a vnútorných vecí Európskej únie z 31. decembra 2013,

so zreteľom na dokument OSN o prístupe v oblasti pomoci právnemu štátu z apríla 2008,

so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä na cieľ 16,

so zreteľom na 25. polročnú správu Konferencie výborov pre európske záležitosti (COSAC) z 18. mája 2016 s názvom Vývoj postupov a praxe v Európskej únii, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu,

so zreteľom na list ministrov zahraničných vecí Nemecka, Dánska, Fínska a Holandska predsedovi Komisie zo 6. marca 2013,

so zreteľom na stanovisko agentúry FRA z 8. apríla 2016 k príprave integrovaného nástroja objektívnych ukazovateľov základných práv, ktoré dokážu merať mieru dodržiavania spoločných hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ na základe existujúcich zdrojov informácií,

so zreteľom na poznámku talianskeho predsedníctva s názvom Zabezpečenie dodržiavania právneho štátu v Európskej únii z 15. novembra 2014,

so zreteľom na závery Rady a členských štátov zasadajúcich v Rade zo 16. decembra 2014 o zabezpečení dodržiavania zásad právneho štátu,

so zreteľom na usmernenia Rady o metodických opatreniach, ktoré treba prijať s cieľom overiť súlad so základnými právami v prípravných orgánoch Rady z 19. decembra 2014,

so zreteľom na prvý a druhý dialóg o zásadách právneho štátu uskutočnený počas luxemburského a holandského predsedníctva 17. novembra 2015 a 24. mája 2016,

so zreteľom na súčasný mechanizmus Komisie na monitorovanie a na nástroje pravidelného posudzovania vrátane mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania, porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, správ o boji proti korupcii a monitorovania médií,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2010 s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou,

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 6. mája 2011 s názvom Operačné usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu,

so zreteľom na výročné kolokvium Komisie o základných právach,

so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016,

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o situácii základných práv v Európskej únii (2013 – 2014),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2015 o situácii v Maďarsku, (2015/2700(RSP)), najmä na jeho odsek 12,

(1)  keďže existuje potreba mechanizmu na podporu demokracie, právneho štátu a základných práv, ktorý je objektívny, založený na dôkazoch, ktorý platí rovnako a spravodlivo pre všetky členské štáty aj pre inštitúcie Únie a ktorý obsahuje preventívny aj nápravný rozmer;

(2)  keďže prvoradým cieľom tohto mechanizmu by malo byť zabrániť porušovaniu a nedodržiavaniu zásad demokracie, právneho štátu a základných práv a súčasne poskytovať nástroje potrebné na fungovanie preventívnej aj nápravnej časti článku 7 Zmluvy o EÚ, ako aj iných nástrojov uvedených v zmluvách v praxi;

(3)  keďže sa treba vystríhať zbytočného vytvárania nových štruktúr alebo duplicity a keďže sa má uprednostňovať zjednocovanie a začleňovanie existujúcich nástrojov;

(4)  keďže vypracovanie vymedzení pojmov, noriem a kritérií týkajúcich sa demokracie, právneho štátu a základných práv nie je jednorazové rozhodnutie, ale skôr nepretržitý a interaktívny proces založený na širokej verejnej diskusii a konzultáciách, pravidelnom preskúmavaní a vzájomnej výmene najlepších postupov;

(5)  keďže účinný môže byť len taký mechanizmus, ktorý má širokú podporu občanov Únie a ktorý im umožňuje prevziať zodpovednosť za proces;

(6)  keďže členské štáty v prvom rade zodpovedajú za dodržiavanie spoločných noriem, ale keď ich porušia, Únia má povinnosť zasiahnuť na ochranu svojho ústavného jadra a zabezpečiť, aby hodnoty stanovené v článku 2 Zmluvy o EÚ a v charte boli zaručené pre všetkých občanov Únie a osoby s pobytom v nej na celom jej území;

(7)  keďže je dôležité, aby všetky úrovne verejnej správy úzko spolupracovali na základe svojich právomocí a pôsobností s cieľom zavčasu odhaliť možné systémové hrozby pre právny štát a zlepšiť ochranu právneho štátu;

(8)  keďže existuje niekoľko nástrojov na riešenie rizika vážneho porušenia hodnôt Únie, ale treba vypracovať jasné a objektívne kritériá pre tieto nástroje, aby boli dostatočne silné a odrádzajúce na to, aby zabránili porušovaniu zásad právneho štátu a základných práv; keďže Únia nemá žiadny právne záväzný mechanizmus, na základe ktorého by bolo možné pravidelne monitorovať, ako členské štáty a inštitúcie Únie rešpektujú hodnoty Únie a základné práva;

(9)  keďže v súlade s článkom 295 ZFEÚ táto medziinštitucionálna dohoda stanovuje iba opatrenia na uľahčenie spolupráce medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou a v súlade s článkom 13 ods. 2 Zmluvy o EÚ tieto inštitúcie konajú v rámci limitov právomocí, ktoré im udelili zmluvy, a v súlade s ich postupmi, podmienkami a cieľmi; keďže touto medziinštitucionálnou dohodou nie sú dotknuté prerogatíva Súdneho dvora v oblasti náležitého výkladu práva Únie,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Základné hodnoty a zakladajúce zásady Únie, najmä demokracia, právny štát a základné práva, sa budú dodržiavať v celej Únii prostredníctvom paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach, ktorý tvorí vymedzenie, rozpracovanie, monitorovanie a presadzovanie týchto hodnôt a zásad a ktorý sa uplatňuje na členské štáty, ako aj na inštitúcie Únie.

Článok 2

Pakt EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach tvorí:

–  výročná správa o demokracii, právnom štáte a základných právach s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny zahŕňajúca správy Agentúry pre základné práva, Rady Európy a iných relevantných orgánov v tejto oblasti;

–  každoročná medziparlamentná rozprava na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach,

–  opatrenia na nápravu možných rizík a porušení v zmysle zmlúv vrátane aktivácie preventívnej alebo nápravnej časti článku 7 Zmluvy o EÚ;

–  politický cyklus v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v inštitúciách Únie.

Článok 3

Pakt EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach sa rozšíri tak, aby sa do jedného nástroja Únie začlenil rámec Komisie pre právny štát a dialóg Rady o právnom štáte.

Článok 4

Európsku správu o demokracii, právnom štáte a základných právach o stave demokracie, právneho štátu a základných práv v členských štátoch vypracúva Komisia, pričom konzultuje so skupinou nezávislých odborníkov (skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv), ktorá je uvedená v článku 8. Komisia predloží európsku hodnotiacu správu o demokracii, právnom štáte a základných právach Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom. Európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach sa sprístupní verejnosti.

Európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach obsahuje všeobecnú časť a odporúčania pre jednotlivé krajiny.

Ak Komisia neprijme včas európsku správu o demokracii, právnom štáte a základných právach vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny, príslušný výbor Európskeho parlamentu môže Komisiu formálne vyzvať k tomu, aby svoje meškanie vysvetlila a aby tieto dokumenty bezodkladne prijala, aby sa predišlo ďalšiemu meškaniu.

Článok 5

Európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach zahŕňa a dopĺňa existujúce nástroje, najmä porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, monitorovanie plurality médií, správu o boji proti korupcii a postupy partnerského hodnotenia založené na článku 70 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a nahradí mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pre Bulharsko a Rumunsko.

Článok 6

Európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach sa vypracuje pomocou rozmanitých zdrojov a existujúcich nástrojov posudzovania činností členských štátov, podávania správ o nich a monitorovania týchto činností vrátane:

–  príspevkov príslušných orgánov členských štátov v oblasti rešpektovania demokracie, právneho štátu a základných práv;

–  Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA), najmä pomocou jej Európskeho informačného systému pre základné práva (nástroj EFRIS);

–  iných špecializovaných agentúr Únie, najmä prostredníctvom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS), Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) a Eurostatu;

–  odborníkov, akademických pracovníkov, organizácií občianskej spoločnosti, profesijných a odvetvových združení, napríklad sudcov, právnikov a novinárov;

–  existujúcich ukazovateľov a kritérií, ktoré vytvorili medzinárodné organizácie a MVO;

–  Rady Európy, predovšetkým Benátskej komisie, Skupiny štátov proti korupcii (GRECO), Kongresu miestnych a regionálnych orgánov Rady Európy a Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ);

–  medzinárodných organizácií, ako je OSN, OBSE a OECD;

–  judikatúry Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a iných medzinárodných súdov, tribunálov a zmluvných orgánov.

–  všetkých rezolúcií a iných relevantných príspevkov Európskeho parlamentu vrátane jeho výročnej správy o situácii v oblasti ľudských práv v Únii;

–  príspevkov z inštitúcií Únie;

Všetky príspevky zo zdrojov uvedených v tomto článku, ako aj návrh európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach pripravené skupinou odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv sa sprístupnia verejnosti na webovej stránke Komisie.

Článok 7

Európska správa sa predloží v harmonizovanom formáte, doplní sa o odporúčania pre jednotlivé krajiny a vypracuje sa s osobitným dôrazom na tieto ukazovatele:

–  oddelenie mocí,

–  nestranná povaha štátu,

–  zvratnosť politických rozhodnutí po voľbách,

–  existencia inštitucionálnych kontrol a protiváh, ktorými sa zaistí, že sa nespochybní nestranný štát,

–  stálosť štátu a inštitúcií na základe nemennosti ústavy,

–  sloboda a pluralita médií,

–  sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania,

–  presadzovanie občianskeho priestoru a účinných mechanizmov pre občiansky dialóg,

–  právo na aktívnu a pasívnu demokratickú účasť vo voľbách a participatívna demokracia;

–  morálna integrita a neprítomnosť korupcie,

–  transparentnosť a zodpovednosť,

–  zákonnosť,

–  právna istota,

–  predchádzanie zneužitia právomocí,

–  rovnosť pred zákonom a nediskriminácia.

–  prístup k spravodlivosti: nezávislosť a nestrannosť, spravodlivé súdne konanie, ústavné súdnictvo (v štátoch, v ktorých existuje), nezávislé právnické povolanie,

–  špecifické výzvy v oblasti právneho štátu: korupcia, konflikt záujmov, zber osobných údajov a sledovanie,

–  hlavy I až IV charty,

–  Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a súvisiace protokoly.

Článok 8

Posudzovanie stavu demokracie, právneho štátu a základných práv v členských štátoch, ako aj prípravu návrhu odporúčaní pre jednotlivé krajiny vykoná skupina nezávislých odborníkov (ďalej len „skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv“) na základe kvantitatívneho a kvalitatívneho preskúmania dostupných údajov a informácií.

8.1. Skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv sa skladá z týchto členov:

–  jeden nezávislý expert vymenovaný parlamentom každého členského štátu; členmi skupiny odborníkov by mali byť kvalifikovaní sudcovia ústavného alebo najvyššieho súdu, ktorí nie sú v súčasnosti v činnej službe,

–  desať ďalších odborníkov, ktorých určí Európsky parlament dvojtretinovou väčšinou a ktorí sa vyberajú zo zoznamu odborníkov vybraných:

i)  federáciou All European Academies (ALLEA),

ii)  Európskou sieťou národných inštitúcií pre ľudské práva (ENNHRI),

iii)  Radou Európy (vrátane Benátskej komisie, skupiny GRECO a komisára pre ľudské práva Rady Európy),

iv)  Európskou komisiou pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ) a Radou advokátskych komôr a združení právnikov Európy (CCBE),

v)  Organizáciou Spojených národov (OSN), Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

8.2.   Skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv si spomedzi svojich členov zvolí predsedu.

8.3.   Komisia na uľahčenie prípravy návrhu európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach a návrhu odporúčaní pre jednotlivé krajiny poskytne skupine odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv sekretariát, čím jej umožní efektívne fungovať, najmä zhromažďovaním údajov a informačných zdrojov, ktoré sa majú preskúmať a posúdiť, a poskytovaním administratívnej podpory v procese prípravy návrhov.

Článok 9

Skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv posúdi každý členský štát z hľadiska ukazovateľov uvedených v článku 7 a určí možné riziká a porušenia. Toto posúdenie sa uskutoční pod podmienkou anonymity a nezávislosti každého člena skupiny odborníkov, aby sa zabezpečila nezávislosť skupiny odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv a objektivita európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach. Členovia skupiny odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv sa však môžu navzájom radiť s cieľom prediskutovať metódy a schválené normy.

Skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv každý rok preskúma metódy posudzovania a v prípade potreby ich ďalej rozpracuje, vylepší, obohatí a upraví na základe spoločnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou a po porade s národnými parlamentmi, odborníkmi a občianskou spoločnosťou.

Článok 10

Prijatím európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach Komisiou sa začne medziparlamentná diskusia a diskusia v Rade, ktoré sa zamerajú na výsledky európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach a odporúčaní pre jednotlivé krajiny prostredníctvom týchto krokov:

–  Európsky parlament na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach zorganizuje medziparlamentnú diskusiu a prijme uznesenie; táto diskusia by sa mala organizovať takým spôsobom, aby sa stanovili kritériá a ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, a aby sa zabezpečili prostriedky na hodnotenie medziročných zmien v rámci existujúceho konsenzu Únie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv; príslušné postupy by sa mali urýchliť s cieľom vytvoriť taký mechanizmus, ktorý umožní nielen okamžité a účinné monitorovanie medziročných zmien, ale zabezpečí aj dodržiavanie záväzkov všetkými príslušnými stranami,

–  každoročná medziparlamentná rozprava je súčasťou viacročného štruktúrovaného dialógu medzi Európskym parlamentom, národnými parlamentmi, Komisiou a Radou a zahŕňa aj občiansku spoločnosť, Agentúru Európskej únie pre základné práva a Radu Európy,

–  Rada usporiada výročnú rozpravu vychádzajúcu z jej dialógu o právnom štáte, a to na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach, a prijme závery Rady, v ktorých vyzve národné parlamenty, aby poskytli svoje reakcie na európsku správu o demokracii, právnom štáte a základných právach, návrhy alebo reformy,

–  na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach sa Komisia môže rozhodnúť, že podá žalobu za „systematické porušovanie právnych predpisov“ podľa článku 2 Zmluvy o EÚ a článku 258 ZFEÚ, v ktorej spojí dovedna niekoľko prípadov porušenia právnych predpisov,

–  na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach, po konzultácii s Európskym parlamentom a Radou, sa Komisia môže rozhodnúť, že predloží návrh na hodnotenie vykonávania politík Únie členskými štátmi v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podľa článku 70 ZFEÚ.

10.1. Ak na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach je členský štát v súlade so všetkými ukazovateľmi, neprijme sa žiadne ďalšie opatrenie.

10.2. Ak na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach členský štát nie je v súlade s jedným alebo viacerými ukazovateľmi uvedenými v článku 7, Komisia bezodkladne začne dialóg s daným členským štátom, pričom zohľadní odporúčania pre jednotlivé krajiny.

10.2.1. Ak odporúčanie pre jednotlivé krajiny týkajúce sa členského štátu obsahuje tvrdenie skupiny odborníkov, že existuje jednoznačné riziko závažného porušenia hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ a že sú dostatočné dôvody na uplatnenie článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ, Európsky parlament, Rada a Komisia záležitosť bezodkladne prediskutujú a prijmú odôvodnené rozhodnutie, ktoré sa zverejní.

10.3. Ak na základe európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach odporúčanie pre jednotlivé krajiny týkajúce sa členského štátu obsahuje tvrdenie skupiny odborníkov, že existuje jednoznačné riziko závažného a pretrvávajúceho porušovania – ktoré sa zvyšuje alebo zostáva nezmenené najmenej počas dvoch rokov – hodnôt uvedených v článku 2 Zmluvy o EÚ a že sú dostatočné dôvody na uplatnenie článku 7 ods. 2 Zmluvy o EÚ, Európsky parlament, Rada a Komisia záležitosť bezodkladne prediskutujú a prijmú odôvodnené rozhodnutie, ktoré sa zverejní.

Článok 11

Komisia v súlade s odsekom 25 medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva zaradí do posudzovania vplyvov pri všetkých legislatívnych návrhoch aj základné práva.

Skupina odborníkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv vytvorená podľa článku 8 posúdi súlad Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv.

Článok 12

Ustanoví sa pracovná skupina pre medziinštitucionálne posúdenie vplyvu (ďalej len „pracovná skupina“) s cieľom zlepšiť medziinštitucionálnu spoluprácu na posudzovaní vplyvov a vytvoriť kultúru dodržiavania základných práv a zásad právneho štátu. Pracovná skupina sa od začiatku radí s národnými odborníkmi, aby mohla lepšie predvídať problémy pri vykonávaní v členských štátoch, ako aj pomáhať pri prekonávaní odlišných výkladov a chápania v rôznych inštitúciách Únie, pokiaľ ide o vplyv základných práv a zásad právneho štátu na právne akty Únie. Na zabezpečenie dodržiavania a podpory demokracie, právneho štátu a základných práv vychádza pracovná skupina z usmernení o metodických opatreniach, ktoré treba prijať s cieľom overiť súlad so základnými právami v prípravných orgánoch Rady, zo stratégie Komisie v oblasti účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou, z operačného usmernenia Komisie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu, z nástroja č. 24 zo súboru nástrojov na lepšiu tvorbu práva a z článku 38 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu.

Článok 13

Výročné správy Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o presadzovaní a dodržiavaní zásad právneho štátu a základných práv inštitúciami Únie sa predložia spolu s každoročným politickým cyklom pre demokraciu, právny štát a základné práva európskej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach:

  – výročná správa o uplatňovaní charty,

  – výročná správa o uplatňovaní práva Únie,

  – výročná správa o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001(1).

Článok 14

Táto dohoda nadobúda účinnosť…

V...

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu Európskej únie

predseda

Za Európsku komisiu

predseda

(1)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európa má dlhú tradíciu v oblasti demokracie, právneho štátu a občianskych práv, a to od aténskej demokracie a rímskeho práva, cez listinu Magna Carta z roku 1215, Deklaráciu ľudských a občianskych práv z roku 1789 a Európsky dohovor o ľudských právach až po Chartu základných práv.

Európska únia navyše zakotvila demokraciu, zásadu právneho štátu a základné práva medzi svoje základné zásady a ciele do prvých článkov zmlúv a medzi kritériá členstva v EÚ. Pokusy o zahrnutie odkazu na židovsko-kresťanské korene Európy do zmlúv neboli úspešné, ale potvrdzujú, že Európska únia sa považuje za spoločenstvo hodnôt. Vo svojich vonkajších politikách EÚ kladie dôraz na ľudské práva a demokratickú správu vecí verejných a od imigrantov v Európe sa očakáva, že budú rešpektovať a prijmú naše spoločné hodnoty.

Európska únia má široký rad nástrojov na presadzovanie svojich právnych predpisov a zmlúv, pokiaľ ide o konkrétne otázky. Európska komisia môže členským štátom nariadiť úpravu rozpočtu, systémov verejného zdravotníctva či daňových rozhodnutí, aby sa dosiahol súlad s právnymi predpismi EÚ. V týchto prípadoch členské štáty nespochybňujú skutočnosť, že sú zmluvami EÚ viazané dodržiavať právo Únie. No nie je to tak, keď treba presadzovať záväzky vyplývajúce zo zmlúv, ktoré sa týkajú demokracie, právneho štátu a základných práv. Pokusy Európskej komisie, strážkyne zmlúv, pripomenúť členským štátom ich záväzky sa stretávajú s neochotou alebo priamym odmietnutím uznať spoločne dohodnuté pravidlá a autoritu EÚ pri ich presadzovaní. Zásahy Komisie boli zatiaľ opatrné a svojvoľné. V niektorých prípadoch sa ani samotné inštitúcie EÚ neriadili základnými zásadami demokracie, právneho štátu a základných práv.

Hoci EÚ disponuje niekoľkými existujúcimi nástrojmi, aby mohla zabezpečiť dodržiavanie zásad demokracie, právneho štátu a základných práv, stále existujú veľké medzery a v praxi majú tieto nástroje často obmedzený rozsah pôsobnosti, bývajú nedostatočné a neúčinné alebo nie je pravdepodobné, že sa využívajú. V niektorých prípadoch mnohí vnímajú ich nerovnaké uplatňovanie ako politicky motivované, svojvoľné a nespravodlivo zamerané proti určitým krajinám; Neexistuje žiadny jednotný mechanizmus na systematické, nestranné a úplné monitorovanie všetkých členských štátov a inštitúcií Únie.

Je preto nevyhnutné schváliť rámec, ktorý EÚ umožní riešiť nielen porušenia konkrétnych právnych predpisov EÚ, ale aj prípady (riziká) vážneho ohrozenia demokracie, právneho štátu a základných práv. Európske hodnoty majú v zmluvách najvyššiu dôležitosť a je už najvyšší čas, aby sa im najvyššia dôležitosť prisúdila aj v praxi.

Neschopnosť EÚ presadzovať vlastné pravidlá a pocit, že neexistujú nijaké spoločné európske hodnoty, takisto oslabujú vzájomnú dôveru a spoľahlivý, stabilný právny rámec, ktoré sú nevyhnutné pre dobré fungovanie EÚ vo všetkých oblastiach politiky. Podľa zmluvy, a najmä podľa článku 2, článku 3 ods. 1 a článku 7 Zmluvy o EÚ, má Európska únia povinnosť chrániť svoj ústavný základ a základné hodnoty, ktoré sú spoločné pre všetky jej členské štáty.

Na základe pracovných dokumentov predložených a prediskutovaných vo výbore a s ohľadom na rozličné vstupy poskytnuté externými zainteresovanými stranami a na dve štúdie zadané generálnym riaditeľstvom pre parlamentné výskumné služby spravodajkyňa odporúča prijať pakt EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach v podobe medziinštitucionálnej dohody.

Cieľom navrhovanej medziinštitucionálnej dohody je stanoviť opatrenia, ktoré uľahčia spoluprácu inštitúcií EÚ a jej členských štátov v rámci článku 7 Zmluvy o EÚ a ktorými sa zjednocujú, zlaďujú a dopĺňajú súčasné mechanizmy. Medziinštitucionálnou dohodou sa navyše zabezpečí zjednotený mechanizmus preskúmania, ktorý bude platiť pre všetky členské štáty, ako aj pre tri hlavné inštitúcie EÚ. Vo vývojovom diagrame priloženom na konci dôvodovej správy sa uvádzajú postupy a povinnosti pre uplatňovanie paktu EÚ o demokracii, právnom štáte a základných právach, opierajúc sa o tieto tri prvky: európsku správu o demokracii, právnom štáte a základných právach, diskusiu o demokracii, právnom štáte a základných právach a politický cyklus pre demokraciu, právny štát a základné práva v inštitúciách EÚ.

Spravodajkyňa namiesto vytvárania nových postupov odporúča, aby navrhovaná medziinštitucionálna dohoda stavala najmä na existujúcich nástrojoch, najmä na rámci právneho štátu Európskej komisie a dialógu Rady o právnom štáte, a aby ich zjednotila, pričom ich rozšíri o mechanizmus podávania správ (európska správa o demokracii, právnom štáte a základných právach), oznámenia a sankcie (konania o porušení povinnosti alebo prípadná aktivácia článku 7). Tento nový jednotný rámec, ktorý sa vykoná, by mal byť objektívny, založený na dôkazoch, mal by platiť rovnako a spravodlivo pre všetky členské štáty a mal by obsahovať preventívny aj nápravný rozmer.

Spravodajkyňa popri navrhovanej medziinštitucionálnej dohode odporúča aj sériu dodatočných nelegislatívnych opatrení, aby sa zabezpečil zahŕňajúci prístup k dodržiavaniu hodnôt, na ktorých je založená EÚ, najmä pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti na európskej úrovni.

PAKT EURÓPSKEJ ÚNIE O DEMOKRACII, PRÁVNOM ŠTÁTE A ZÁKLADNÝCH PRÁVACH

 

 

 

 


MENŠINOVÉ STANOVISKO

3.10.2016

v súlade s článkom 56 ods. 3 rokovacieho poriadku

Kazimierz M. Ujazdowski a Marek Jurek

Nesúhlasíme s touto správou, pretože v platných zmluvách neexistuje náležitý právny základ pre mechanizmus pre demokraciu, právny štát a základné práva. Na túto úlohu postačuje článok 7 zmluvy o EÚ; Rade EÚ dáva právo na posúdenie rizík v tejto oblasti. Navrhovaný mechanizmus prekračuje rámec mandátu zmluvy a narúča inštitúciu medziinštitucionálnej dohody. Medziinštitucionálne dohody sa uzatvárajú na prehĺbenie spolupráce medzi inštitúciami EÚ v rámci súčasnej kompetencie, a nie na vytvorenie nových právomocí (článok 295 ZFEÚ). Dobrovoľný dialóg medzi krajinami a inštitúciami EÚ však môže v budúcnosti priniesť pozitívne výsledky.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

10.10.2016

v súlade s článkom 56 ods. 3 rokovacieho poriadku

Beatrice von Storch

Táto správa má zlomiť odpor niektorých členských štátov proti zavádzaniu hodnôt a noriem zo strany EÚ. Stanovuje tak novú formu politickej nadvlády EÚ nad členskými štátmi. V budúcnosti by malo byť možné, aby boli tieto členské štáty brané na pranier na základe názoru „nezávislých odborníkov“, ak sa ich obyvateľstvo chce chrániť pred rozhodnutiami inštitúcií EÚ v osobitne citlivých oblastiach prostredníctvom referend alebo zmien ústavy. Únia pritom musí rešpektovať národnú identitu členských štátov, ktorá „spočíva v ich základných politických a ústavných systémoch vrátane regionálnych a miestnych samospráv“ (čl. 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ). Pán Timmermans a pani Jourová sa v pléne sami niekoľkokrát priznali, že ani v obzvlášť politicky a mediálne manipulovaných prípadoch Maďarska a Poľska neboli schopní zistiť žiadne porušenie základných práv. EÚ sama sa neustále dopúšťa takýchto priestupkov a sama seba nežaluje: či už ide o pravidlá týkajúce sa stability a rozpočtu, záchranu eura či migračnej krízy, sankcie stanovené v zmluvách nie sú nikdy uplatňované. O politicky definovaných základných právach by však odteraz mali rozhodovať „nezávislí odborníci“, alebo sudcovia z Turecka, Azerbajdžanu či Maroka, ak by EÚ pristúpila k Európskemu dohovoru o ľudských právach Rady Európy. Túto správu odmietam. Slúži iba na manipuláciu vnútroštátnych vlád profesionálnymi eurokratmi.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

10.10.2016

v súlade s článkom 56 ods. 3 rokovacieho poriadku

Kristina Winberg

1. Návrh prenecháva právomoc novej nezávislej skupine EÚ na vyšetrovanie členských štátov EÚ; bude zahŕňať medzinárodné organizácie, ktoré už majú tento mandát na monitorovanie situácie v oblasti ľudských práv a demokracie, a preto v skutočnosti ide o duplicitu; predstavuje to neprijateľné mrhanie finančnými prostriedkami. Okrem toho to bude nástroj na politickú nadvládu EÚ nad členskými štátmi a ako takú musím túto správu odmietnuť.

2. EÚ nie je súčasťou medzinárodných zmlúv, pretože to predstavuje porušenie práva na zvrchovanosť členských štátov.

3. Vytvorenie nového fondu Únie na právnu pomoc v rámci EÚ, ktorý musí využívať financovanie z daňových príjmov v členských štátoch EÚ, je neprijateľné.


STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (16.6.2016)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k zriadeniu mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva

(2015/2254(INL))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: György Schöpflin

(Podnet – článok 46 rokovacieho poriadku)

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor:

–  zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.   zdôrazňuje spoločné hodnoty stanovené v článku 2 Zmluvy o EÚ, na ktorých je Európska únia založená;

2.   zdôrazňuje, že Únia je založená na spoločných zásadách a na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; zastáva názor, že inštitúcie a orgány Únie a členské štáty by mali tieto zásady a hodnoty presadzovať a ísť príkladom tým, že budú skutočne plniť svoje povinnosti a zamerajú sa na dosiahnutie konsenzu a spoločného vymedzenia pojmu právny štát ako univerzálnej hodnoty vo všetkých 28 členských štátoch a v rámci inštitúcií Únie, aby ho mohli všetky príslušné strany uplatňovať rovnakým spôsobom;

3.   zastáva názor, že dodržiavanie zásad právneho štátu je predpokladom ochrany základných práv a má v rámci Únie mimoriadny význam, pretože je tiež nutnou podmienkou dodržiavania všetkých práv a záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv a z medzinárodného práva;

4.   domnieva sa, že závery a stanoviská Agentúry Európskej únie pre základné práva, ako aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie predstavujú dobrý základ pre výklad článku 2 Zmluvy o EÚ a rozsahu práv zakotvených v Charte základných práv;

5.   pripomína, že článok 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ zaväzuje Úniu, aby pristúpila k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto vyzýva na uskutočnenie tohto kroku;

6.   konštatuje, že nedávne udalosti v niektorých členských štátoch poukazujú na to, že sa riadne nepredchádza nedodržiavaniu zásad právneho štátu a základných hodnôt, a to vzhľadom na problémy medzi členskými štátmi a skutočnosť, že od inštitúcií Únie neprichádza rýchla a účinná odpoveď;

7.   domnieva sa, že postup podľa článku 7 Zmluvy o EÚ zostáva poslednou možnosťou a len sotva sa v plnej miere využije, pretože vzhľadom na požiadavku jednomyseľnosti v Európskej rade je ťažké dospieť k rozhodnutiu; konštatuje, že Únia nemá žiadny právne záväzný mechanizmus, na základe ktorého by bolo možné pravidelne monitorovať, ako členské štáty a inštitúcie Únie rešpektujú hodnoty a základné práva Únie;

8.   zdôrazňuje dôležitosť rámca pre právny štát, ktorý Komisia vytvorila v roku 2014(1), a význam každoročného dialógu o právnom štáte zavedeného v rámci Rady pre všeobecné záležitosti v decembri 2014; očakáva vymedzenie spoločného základu medzi týmito rôznymi mechanizmami právneho štátu s cieľom zaistiť, aby boli účinné pri zabezpečovaní dodržiavania základných práv a demokratických hodnôt v celej Únii; vyzýva Komisiu a Radu, aby Parlament o týchto otázkach pravidelne informovali; vyzýva však všetky inštitúcie EÚ, aby sa usilovali o vytvorenie širšieho, integrovaného mechanizmu pre demokraciu, právny štát a základné práva, ktorý sa bude vzťahovať na všetky členské štáty a inštitúcie Únie; odporúča preto prijatie paktu o demokracii, právnom štáte a základných právach medzi občanmi, vládami a inštitúciami Únie, vďaka čomu preberú zodpovednosť všetky strany;

9.   považuje za dôležité presadzovať trvalý dialóg a usilovať sa o dosiahnutie výraznejšieho konsenzu medzi Úniou a jej členskými štátmi v záujme podpory a ochrany demokracie, právneho štátu a základných práv s cieľom chrániť spoločné hodnoty, ako sú zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv, a to úplne transparentným a objektívnym spôsobom; vyjadruje presvedčenie, že v oblasti základných práv a hodnôt zakotvených v zmluvách a v Charte základných práv nemôže existovať žiaden kompromis;

10.   zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú by Európsky parlament a národné parlamenty mali zohrávať pri meraní pokroku v oblasti spoločných hodnôt Únie, ako sú zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ, a monitorovaní ich dodržiavania; berie na vedomie kľúčovú úlohu Európskeho parlamentu pri udržiavaní nevyhnutnej trvalej diskusie v rámci spoločného konsenzu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach so zreteľom na zmeny, ku ktorým dochádza v našej spoločnosti; domnieva sa, že uplatňovanie týchto hodnôt a zásad sa musí zakladať aj na účinnom monitorovaní dodržiavania základných práv zaručených v charte;

11.   uznáva zásadnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri presadzovaní demokratických hodnôt, zásad právneho štátu a základných práv;

–  zaradil do prílohy k návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto odporúčania:

12.   odporúča vytvorenie komplexného mechanizmu Únie pre demokraciu, právny štát a základné práva, ktorý bude zahŕňať všetky zainteresované strany; domnieva sa, že to môže vzhľadom na spoločné úsilie brániť demokratické zásady Únie zahŕňať prípadnú zmenu zmluvy so zdĺhavým, avšak nevyhnutným postupom, pričom však dovtedy možno zriadiť mechanizmus v rámci obmedzení súčasných zmlúv, napríklad prostredníctvom medziinšitucionálnej dohody, a to za predpokladu, že takýto mechanizmus nebude ohrozovať postup podľa článku 7 Zmluvy o EÚ ani s ním konkurovať, ale bude ho skôr dopĺňať a uľahčí jeho uplatnenie; žiada, aby sa so všetkými členskými štátmi zaobchádzalo rovnako a aby sa žiadne rozhodnutie neprijalo z čisto politických dôvodov;

13.   zdôrazňuje, že ak Únia vo svojich medzinárodných dohodách stanoví požiadavky na ochranu a podporu ľudských práv, potom musí takisto zabezpečiť, aby inštitúcie a všetky členské štáty dodržiavali zásady právneho štátu a rešpektovali základné práva;

14.   žiada koordináciu iniciatív z rôznych inštitúcií Únie a zastáva názor, že pravidelne by sa mali organizovať neformálne trialógy s cieľom zabezpečiť koherentný prístup Únie a na základe úplného konsenzu vytvoriť pracovnú definíciu ľudských práv, právneho štátu a demokracie;

15.   odporúča, aby sa uzatvorila zmluva s cieľom vytvoriť ročný politický cyklus v oblasti základných práv ako súčasť viacročného štruktúrovaného dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami; v tejto súvislosti navrhuje, aby Európsky parlament a národné parlamenty každoročne viedli diskusiu o rešpektovaní demokracie, zásad právneho štátu a základných práv v Únii; domnieva sa, že táto diskusia by sa mala organizovať takým spôsobom, aby sa stanovili kritériá a ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, a zabezpečili sa prostriedky na hodnotenie medziročných zmien v rámci existujúceho konsenzu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach;

16.   odporúča, aby sa v rámci celej Únie každoročne uskutočnila parlamentná rozprava o demokracii, právnom štáte a základných právach ako súčasť viacročného štruktúrovaného dialógu medzi Európskym parlamentom, národnými parlamentmi, Komisiou a Radou, ktorá bude zahŕňať aj občiansku spoločnosť, Agentúru Európskej únie pre základné práva a Radu Európy;

17.   odporúča, aby sa táto parlamentná rozprava celej Únie organizovala tak, aby mohla zahŕňať stanovenie cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, a aby poskytla prostriedky na medziročné meranie zmien s možnosťou informovať o vykonávaní cieľov či odpo1rúčaní; takisto odporúča urýchlenie príslušných postupov s cieľom vytvoriť taký mechanizmus, ktorý umožní nielen okamžité a účinné monitorovanie medziročných zmien, ale zabezpečí aj dodržiavanie záväzkov všetkých príslušných strán;

18.   považuje za nevyhnutné, aby sa s cieľom nadviazať na uvedenú parlamentnú rozpravu poskytla možnosť predloženia výročného uznesenia v pléne;

19.   vyzýva Komisiu a Radu, aby sa čo najskôr zaoberali obavami, na ktoré poukázal Súdny dvor vo svojom stanovisku 2/13, s cieľom splniť povinnosť zakotvenú v článku 6 Zmluvy o EÚ, pokiaľ ide o pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

15.6.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

13

3

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Pascal Durand, Danuta Maria Hübner, Ramón Jáuregui Atondo, Morten Messerschmidt, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, György Schöpflin, Barbara Spinelli, Claudia Țapardel, Josep-Maria Terricabras, Kazimierz Michał Ujazdowski, Rainer Wieland

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Enrique Guerrero Salom, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jérôme Lavrilleux, Cristian Dan Preda, Daciana Octavia Sârbu

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso

(1)

Oznámenie Komisie z 11. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158).


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

3.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

41

11

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Martina Anderson, Michał Boni, Caterina Chinnici, Frank Engel, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Laura Ferrara, Kinga Gál, Nathalie Griesbeck, Jussi Halla-aho, Filiz Hyusmenova, Sophia in ‘t Veld, Eva Joly, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Barbara Kudrycka, Cécile Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Monica Macovei, Claude Moraes, Alessandra Mussolini, Péter Niedermüller, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Csaba Sógor, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Beatrix von Storch, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström, Kristina Winberg, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Hugues Bayet, Anna Maria Corazza Bildt, Marek Jurek, Jean Lambert, Jeroen Lenaers, Andrejs Mamikins, Angelika Mlinar, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Barbara Spinelli, Kazimierz Michał Ujazdowski, Axel Voss

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Norbert Lins, Georg Mayer, Georgi Pirinski, Viviane Reding, Mylène Troszczynski, Harald Vilimsky


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

41

+

ALDE

Nathalie Griesbeck, Filiz Hyusmenova, Sophia in 't Veld, Angelika Mlinar, Cecilia Wikström,

ECR

Monica Macovei

EFDD

Laura Ferrara

GUE/NGL

Martina Anderson, Cornelia Ernst, Barbara Spinelli, Marie-Christine Vergiat

PPE

Georges Bach, Michał Boni, Anna Maria Corazza Bildt, Frank Engel, Barbara Kudrycka, Jeroen Lenaers, Norbert Lins, Alessandra Mussolini, Viviane Reding, Csaba Sógor, Traian Ungureanu, Axel Voss, Tomáš Zdechovský

S&D

Hugues Bayet, Caterina Chinnici, Tanja Fajon, Cécile Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Arne Lietz, Juan Fernando López Aguilar, Andrejs Mamikins, Claude Moraes, Georgi Pirinski, Christine Revault D'Allonnes Bonnefoy, Birgit Sippel, Josef Weidenholzer

Verts/ALE

Eva Joly, Jean Lambert, Judith Sargentini, Bodil Valero

11

-

ECR

Jussi Halla-aho, Marek Jurek, Branislav Škripek, Helga Stevens, Kazimierz Michał Ujazdowski

EFDD

Beatrix von Storch, Kristina Winberg

ENF

Georg Mayer, Mylène Troszczynski, Harald Vilimsky

PPE

Kinga Gál

2

0

S&D

Sylvia-Yvonne Kaufmann, Péter Niedermüller

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia