SPRÁVA o otázke, ako môže SPP zlepšiť tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach

10.10.2016 - (2015/2226(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Spravodajca: Eric Andrieu


Postup : 2015/2226(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0285/2016
Predkladané texty :
A8-0285/2016
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o otázke, ako môže SPP zlepšiť tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach

(2015/2226(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0285/2016),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zamestnanosť vo vidieckych oblastiach: odstránenie rozdielov v oblasti zamestnanosti (KOM (2006)0857),

A.  keďže vidiecke oblasti predstavujú viac než 77 % územia EÚ a keďže mnohé pracovné miesta v týchto oblastiach, z ktorých je veľa nepremiestniteľných, závisia od poľnohospodárstva a agropotravinárskeho odvetvia;

B.  keďže poľnohospodárske a agropotravinárske odvetvie spolu predstavujú 6 % HDP EÚ, 15 miliónov podnikov a 46 miliónov pracovných miest;

C.  keďže v posledných desaťročiach sa počet poľnohospodárov vo vidieckych oblastiach v mnohých európskych krajinách dramaticky znížil, pričom podobným spôsobom sa znížil aj príjem poľnohospodárov a iných pracovníkov v poľnohospodárstve, pričom zamestnanosť v poľnohospodárstve sa v týchto oblastiach stále znižuje; keďže v období rokov 2005 až 2014 došlo v EÚ-28 k úbytku pracovnej sily v poľnohospodárstve takmer o štvrtinu (-23,6 %)[1];

D.  keďže aj napriek tomu, že poľnohospodárstvo zostáva hlavnou formou využívania pôdy v Európe, v súčasnosti zamestnáva len malú časť obyvateľov v produktívnom veku žijúcich vo vidieckych oblastiach; keďže diverzifikované využívanie pôdy vo vidieckych oblastiach, ktoré kombinuje produktívnu hospodársku funkciu s funkciami zabezpečujúcimi potreby bývania, rekreačné využitie a ochranu prírody, predstavuje veľkú výzvu v súvislosti s rozvojom a zamestnanosťou v rôznych vidieckych regiónoch Únie; keďže v niektorých regiónoch už niekoľko rokov dochádza k demografickému obratu migračných tokov a k zvyšovaniu počtu ľudí, ktorí chcú žiť na vidieku, čo vo väčšine prípadov sprevádza fenomén rozširovania prímestských oblastí, v omnoho menej prosperujúcich regiónoch, ktoré sú izolované a v ktorých je podpora rozvoja a zamestnanosti oveľa ťažšia, sa však prejavuje aj tendencia k úpadku;

E.  keďže mnohé vidiecke oblasti čelia viacerým výzvam, ako sú nízke príjmy, úbytok obyvateľstva, nedostatok pracovných miest a vysoká miera nezamestnanosti, pomalý rozvoj terciárneho sektora, nedostatočná kapacita na spracovanie potravinových výrobkov, nízka úroveň kvalifikácie a obmedzený kapitál;

F.  keďže viac než deväť z desiatich Európanov považuje poľnohospodárstvo a vidiecke oblasti za dôležité pre svoju budúcnosť;

G.  keďže poľnohospodárske činnosti vykazujú relatívne nízky príjem na pracovnú jednotku, čo je znepokojujúce;

H.  keďže zo všetkých častí Európy zasiahla hospodárska kríza jednoznačne najviac vidiecke oblasti; keďže tieto oblasti utrpeli v dôsledku úsporných politík bezprecedentné škody;

I.  keďže vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu Európska únia – najmä prostredníctvom EFSI – stanovila zamestnanosť za jednu zo svojich hlavných priorít, a keďže v tejto súvislosti treba zvýšiť účinnosť SPP a opätovne potvrdiť jej legitímnosť ako jedného z hlavných opatrení EÚ zameraného na zachovanie a tvorbu pracovných miest a konkurencieschopnosti vo vidieckych oblastiach, najmä v odvetví poľnohospodárstva; keďže v tejto súvislosti treba zhodnotiť, do akej miery má SPP vplyv na tvorbu a udržanie pracovných miest vo vidieckych oblastiach;

J.  keďže je mimoriadne dôležité zachovať oba piliere SPP, vzhľadom na to, že prvý pilier zabraňuje odlivu malých a rodinných poľnohospodárskych podnikov z odvetvia a zachováva pracovné miesta v odvetví poľnohospodárstva, pričom finančné prostriedky z druhého piliera zabezpečujú tvorbu pracovných miest v ďalších oblastiach, akými sú cestovný ruch, spracovanie potravín a iné súvisiace odvetvia;

K.  keďže európske poľnohospodárstvo čelí viacerým výzvam týkajúcim sa výroby potravín a potravinovej bezpečnosti, biodiverzity, udržateľnosti, energetiky a zmeny klímy, je nevyhnutné posilniť vzťah medzi spoločnosťou a poľnohospodárstvom, vypracovať inovatívne riešenia týchto výziev s cieľom zabezpečiť odolnosť a konkurencieschopnosť odvetvia a prehodnotiť ciele skutočne verejnej politiky, ktorá je v záujme nás všetkých, čo je jedným z najdôležitejších aspektov európskej integrácie;

L.  keďže opätovnej teritorializácii poľnohospodárstva, ktorá je nevyhnutná pre upevnenie produkcie a zamestnanosti na príslušnom území, sa príliš dlho nevenovala dostatočná pozornosť, a keďže je našou povinnosťou zachovať poľnohospodárstvo ako kľúčovú činnosť, na ktorej sa podieľajú muži aj ženy v oblastiach, v ktorých žijú, s cieľom zabezpečiť, aby vidiecke oblasti boli dynamické a ponúkali dostatok pracovných miest; keďže táto opätovná teritorializácia zabezpečí aj stabilnú rovnováhu medzi mestským a vidieckym rozvojom;

M.  keďže narastá úloha mestského a prímestského poľnohospodárstva a záujem o takéto poľnohospodárstvo, pričom sa mení spotrebiteľský model, ktorý v sebe spája rôzne faktory, medzi ktoré patria minimálna environmentálna stopa, miestne výrobky vysokej kvality a ocenenie hodnoty práce malých a regionálnych výrobcov;

N.  keďže štrukturálne prvky poslednej reformy SPP umožnili presmerovanie a spravodlivejšie prerozdeľovanie pomoci medzi členské štáty a rôzne poľnohospodárske odvetvia a potvrdili hospodársku a sociálne stabilizačnú úlohu SPP pre poľnohospodárske podniky a vidiecke regióny;

O.  keďže štúdie ukázali, že hoci priame platby v rámci prvého piliera priamo nevytvárajú pracovné miesta, zohrávajú kľúčovú úlohu pri ich zachovávaní a pri udržaní poľnohospodárov na pôde; keďže v prípade zrušenia tejto politickej podpory by 30 % európskych poľnohospodárov muselo ukončiť svoju činnosť a odísť z odvetvia poľnohospodárstva; keďže vďaka týmto platbám drobní poľnohospodári a vidiecke oblasti prežívajú;

P.  keďže podpora vo forme priamych platieb pre poľnohospodárov v okrajových oblastiach, ktorí hospodária na znevýhodnenej alebo menej úrodnej pôde, je kľúčová nielen pre zaistenie toho, aby títo poľnohospodári na pôde zotrvali a mali dôstojné živobytie, ale aj pre zaistenie ochrany tejto pôdy a jej úlohy, ktorá spočíva v priťahovaní cestovného ruchu do uvedených oblastí;

Q.  keďže hlavným cieľom prvého piliera reformovanej SPP je zabezpečenie dodávok potravín, čo prispieva k zachovaniu existujúcich pracovných miest v poľnohospodárstve, a keďže existuje požiadavka zabezpečiť spravodlivejšie rozdeľovanie platieb v rámci prvého piliera s cieľom maximalizovať pozitívne účinky tejto podpory;

R.  keďže skúsenosti z praxe ukazujú, že možno využívať iné druhy poľnohospodárskeho rozvoja, ktoré ponúkajú lepšie výsledky z hľadiska kvality potravín a agronomickej, environmentálnej a sociálno-ekonomickej výkonnosti, že je dôležité podporovať a propagovať rozmanitosť poľnohospodárskych systémov a že malé a stredné poľnohospodárske podniky, ktoré sú vo všeobecnosti viac diverzifikované, inovatívnejšie a vysoko flexibilné, sú často lepšie zorganizované v podobe zoskupení výrobcov a družstiev, pričom v čase krízy sa javia ako odolnejšie a dokážu sa dôsledkom krízy jednoduchšie prispôsobiť, sú prínosom pre miestne komunity, čím podporujú vidiecke hospodárstvo, ktoré je kľúčom k rozvoju európskeho poľnohospodárstva;

S.  keďže súčasná kríza ukazuje, že v rámci trhovo orientovanej SPP je dôležité zachovať spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov a stanoviť vhodné nové regulačné nástroje na zabezpečenie cenovej stability a udržanie pracovných miest a poľnohospodárskych príjmov;

T.  keďže Komisia vo svojom vlastnom posúdení vplyvu týkajúcom sa dôsledkov TTIP konštatuje, že zraniteľnejšie sú prevažne vidiecke oblasti, ktoré sa zameriavajú na špecifické činnosti a ktoré majú obmedzené alternatívy; keďže vidiecke oblasti a pracovné miesta na vidieku ohrozuje odklon od tradičných poľnohospodárskych modelov, ktoré táto dohoda prinesie;

U.  keďže európski poľnohospodári pôsobia na čoraz globálnejšom trhu, a sú preto viac než ostatné odvetvia vystavení nestálosti cien; keďže obchodné dohody, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, ako je Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP), komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou (CETA) a dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a združením Mercosur, predstavujú hrozbu pre vytváranie pracovných miest a podmienok na podporu živobytia v poľnohospodárstve;

V.  keďže platobný systém, ktorý v súčasnosti funguje v potravinovom dodávateľskom reťazci, nezaručuje udržateľné prerozdelenie pridanej hodnoty a často vedie k tomu, že príjmy prvovýrobcov nie sú dostatočné ani na pokrytie ich nákladov;

W.  keďže v porovnaní s mestskými oblasťami sa tie vidiecke zvyčajne vyznačujú štatisticky vyššími mierami nezamestnanosti a výrazne nižšími príjmami obyvateľstva, ako aj menej príťažlivou infraštruktúrou a horším prístupom k službám, keďže náklady na ich poskytovanie sú v dôsledku nižšej hustoty obyvateľstva a dostupnosti značné;

X.  keďže tvorba pracovných miest vo vidieckych oblastiach sa musí uskutočňovať v rámci trvalo udržateľnej politiky prispôsobenej konkrétnym územiam, ktorej súčasťou je zachovávanie a rozvoj poľnohospodárskych činností, ktoré s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom nepriamo súvisia, ako aj vidiecke činnosti, ktoré umožňujú vytváranie sociálnych väzieb a solidaritu medzi rôznymi zainteresovanými stranami a zlepšovanie kvality životného prostredia;

Y.  keďže budúcnosť vidieckych oblastí nezávisí výlučne od vývoja poľnohospodárskeho odvetvia, ale je spojená aj s diverzifikáciou a zachovaním ďalších hospodárskych činností, ako sú lesné hospodárstvo, remeselná výroba, s rozvojom malých a stredných podnikov a integrovaných výrobných kapacít, vidieckym cestovným ruchom, rekreačnými, vzdelávacími a športovými možnosťami (napr. jazdectvo) a udržateľným využívaním poľnohospodárskych a lesných zdrojov (vrátane odpadu) na výrobu obnoviteľnej energie alebo organických materiálov a výrobkov založených na ekologických procesoch; keďže sú potrebné decentralizované a integrované miestne politiky spojené so sociálno-ekonomickými aspektmi a s identitou a kultúrou vidieka, a tiež skutočný územný systém, ktorého cieľom je usilovať o súčinnosť a spoločné využívanie zdrojov vidieka, a to prostredníctvom kolektívnych a medziodvetvových prístupov vrátane využívania ďalších prostriedkov EÚ, aby sa podporil rozvoja vidieka a zamestnanosť na vidieku a aby sa zároveň zabezpečila vidiecka infraštruktúra;

Z.  keďže za týmto účelom je absolútne nevyhnutné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že mnoho pracovných miest závisí od územia a konkrétnej poľnohospodárskej činnosti (vrátane lesného hospodárstva), že ich nemožno premiestniť a súvisia nielen s potravinárskymi, ale aj nepotravinárskymi službami, akými sú ochrana a riadenie krajiny a vodných zdrojov;

AA.  keďže súčasná štruktúra SPP pomohla zaistiť, aby značný podiel príjemcov priamych platieb v rámci SPP v súčasnosti dostával tieto platby bez vykonávania poľnohospodárskej činnosti, ale len na základe toho, že vlastnia poľnohospodársku pôdu;

AB.  keďže podpora by sa mala poskytovať najmä malým rodinným poľnohospodárskym podnikom, t. j. jednotlivým poľnohospodárom, ktorí buď sami, alebo spoločne s inými osobami, prevádzkujú svoje poľnohospodárske podniky zodpovedne, nezávisle a efektívne a ktorí dokážu čeliť prípadným problémom tým, že prispôsobia produkciu a/alebo jej metódy a diverzifikujú svoje činnosti tak, aby sa vyrovnali s neustálymi štrukturálnymi zmenami v odvetví poľnohospodárstva;

AC.  keďže potenciál žien, ktoré pracujú a/alebo podnikajú v poľnohospodárstve a na vidieku, by sa mal analyzovať, zaznamenať a presadzovať vo všetkých politikách EÚ, pričom tieto ženy by nemali byť znevýhodňované žiadnou z týchto politík, pretože to vytvorí základ, aby sa ženy mohli stať hnacou silou rozvoja a inovácií, čo by pomohlo celému odvetviu dostať sa z krízy; keďže ženy by sa mali zapájať do odvetvových plánov rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, v rámci ktorých by sa zužitkovali ich potreby, skúsenosti a vízie, a preto by mali byť vybavené zručnosťami, ktoré sú potrebné na to, aby sa aktívne zapájali do ich vypracúvania;

AD.  keďže v roku 2010 bolo iba 7,5 % poľnohospodárov mladších ako 35 rokov a keďže dnes vykonáva poľnohospodársku činnosť viac ako 4,5 milióna poľnohospodárov starších ako 65 rokov a články 50 a 51 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 v rámci SPP obsahujú ustanovenia na podporu novej generačnej výmeny v poľnohospodárstve;

AE.  keďže v mnohých členských štátoch majú ženy vo vidieckych oblastiach obmedzený prístup na trh práce v poľnohospodárstve a v iných odvetviach a rozdiel v ich platoch v porovnaní s platmi mužov je oveľa väčší než v iných oblastiach, a to napriek ich mimoriadne dôležitej úlohe pre rozvoj a sociálnu štruktúru vidieckych oblastí, najmä pokiaľ ide o poľnohospodárske podniky, ktoré diverzifikujú svoje činnosti (agroturistika, kvalitné výrobky, rekreačné, vzdelávacie a športové činnosti a iné služby); keďže podnikanie žien predstavuje významný sociálny, ekonomický a environmentálny pilier udržateľného rozvoja vidieckych oblastí; keďže nerovnaký prístup k pôde je faktorom, ktorý obmedzuje možnosti žien rozvíjať podnikanie v odvetví poľnohospodárstva; keďže v priemere 29 % európskych poľnohospodárskych podnikov prevádzkujú ženy;

AF.  keďže počet priemyselne pestovaných odrôd plodín je malý a miestne odrody a prostriedky obživy sú nahrádzané priemyselnými; keďže miestne plemená a odrody zohrávajú úlohu pri zachovávaní biodiverzity a zaisťovaní živobytia obyvateľov v regiónoch a miestnej produkcie;

AG.  keďže je nevyhnutné zatraktívniť vidiecke prostredie pre nové generácie, a to podporovaním vzdelávania zameraného na inováciu a modernizáciu povolania i technológií;

AH.  keďže všeobecný rámec iniciatívy posudzovanie udržateľnosti potravinových a poľnohospodárskych systémov (SAFA) bol vypracovaný Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO);

AI.  keďže Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) poskytuje strednodobú finančnú pomoc v oblasti bývania, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a zamestnanosti vo vidieckych oblastiach pre marginalizované komunity; keďže fond EPFRV môže zohľadniť osobitné potreby utečencov a môže byť použitý na činnosti v oblasti odbornej prípravy a získavania zručností v rôznych odvetviach činnosti vo vidieckych oblastiach;

V rámci súčasnej SPP

1.  vyzýva členské štáty, aby v záujme riešenia vyľudňovania vidieka poskytli mladým poľnohospodárom dlhodobé vyhliadky, aby zaviedli komplexnú stratégiu generačnej výmeny a využili na to v plnej miere všetky možnosti, ktoré poskytuje nová SPP na podporu mladých poľnohospodárov a začínajúcich poľnohospodárov, a to aj mimo rámec rodiny, najmä opatrenia prvého a druhého piliera na pomoc mladým poľnohospodárom, a aby tiež podporili nových poľnohospodárov vo veku nad 40 rokov pri usádzaní a podnikaní; zároveň konštatuje, že tieto opatrenia musia byť doplnené o príslušné vnútroštátne politické ustanovenia (využívanie pôdy, daňová politika a sociálne zabezpečenie atď.) a byť s nimi v súlade, a to vrátane podpory podľa článkov 50 a 51 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013;

2.  poznamenáva, že prevažná väčšina priamych platieb v rámci SPP smeruje do najbohatších poľnohospodárskych podnikov, pričom v roku 2014 získalo len 13 % príjemcov až 74 % priamych platieb v rámci SPP; domnieva sa, že táto situácia nepomáha tvorbe pracovných miest v poľnohospodárstve, keďže malé poľnohospodárske podniky sú náročnejšie na prácu a 53 % pracovníkov v poľnohospodárstve pracuje v malých podnikoch; požaduje lepšie prerozdeľovanie platieb v rámci SPP v prospech malých poľnohospodárov;

3.  nabáda členské štáty, aby zvýšili svoju podporu pre malé a stredné poľnohospodárske podniky, najmä častejším využívaním redistributívnej platby; ďalej ich vyzýva, aby sa zaviedli mechanizmy na odmeňovanie podnikov s efektívnou organizačnou štruktúrou a tých podnikov, ktoré využívajú právne nástroje zoskupovania podnikov;

4.  domnieva sa, že v rámci SPP treba vo väčšej miere zohľadniť geograficky znevýhodnené územia (napríklad horské oblasti, zámorské územia, najvzdialenejšie regióny a citlivé prírodné oblasti), keďže zachovanie poľnohospodárstva v týchto oblastiach predstavuje nevyhnutný prvok hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja so zameraním na zamestnanosť; dodáva však, že SPP musí zohľadňovať aj novú dynamiku, ktorú predstavuje rozvoj prímestských oblastí, a pomôcť týmto oblastiam čeliť obmedzeniam, ktoré sú spojené s ich špecifickou povahou;

5.  poukazuje na to, že členské štáty vo veľkej miere využívali možnosť poskytovať viazanú pomoc – ktorá tým, že umožňuje rozvoj produkcie a jej zachovanie na mieste, zaisťuje pracovné príležitosti v znevýhodnených oblastiach – a vyzýva členské štáty, aby zvýšili podiel takejto pomoci pre aktívnych poľnohospodárov, aby ju spravili flexibilnejšou a aby ju viac využívali na zvýšenie výroby rastlinných bielkovín v EÚ, keďže zásobovanie Únie touto komoditou v súčasnosti závisí od dovozu z tretích krajín; okrem toho navrhuje, aby sa úroveň dobrovoľne viazaných platieb mohla meniť v závislosti od miery zamestnanosti spojenej s príslušnou plodinou, čím by sa poskytla ďalšia podpora produkcii, ktorá si vyžaduje najviac pracovnej sily;

6.  poukazuje na to, že v súčasnom programovom období a v súlade s programom rozvoja vidieka existuje ustanovenie o cielenej pomoci pre pestovanie miestnych odrôd a chov miestnych plemien, ktoré má podporiť zamestnanosť v regióne a zachovanie biodiverzity; vyzýva členské štáty, aby zaviedli mechanizmy, prostredníctvom ktorých by mohli cielenú pomoc získať skupiny a organizácie výrobcov a poľnohospodárov, ktorí pestujú miestne odrody a chovajú miestne plemená;

7.  poukazuje na to, že priame podpory musia mať environmentálny rozmer, ktorý musí byť neoddeliteľnou súčasťou udržateľnosti a životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a ktorý prispeje k zachovaniu a vytváraniu nových pracovných miest, okrem iného v oblasti zachovávania biodiverzity, agroturistiky a územného plánovania, napríklad využitím vidieckych a historických sídiel; naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že právne predpisy v oblasti ochrany životného prostredia budú jednoduchšie, ľahko vykonateľné, zrozumiteľné a bezproblémové; poukazuje na to, že environmentálny rozmer nesmie viesť k znižovaniu alebo rušeniu poľnohospodárskej výroby, čo je mimoriadne citlivou otázkou v horských a okrajových oblastiach;

8.  domnieva sa, že vzhľadom na rýchle vymieranie včiel medonosných vo viacerých krajinách EÚ a vzhľadom na to, že ako opeľovače sú kľúčové pre potravinovú bezpečnosť a ekonomiku mnohých rastlinných odvetví, by Únia mala poskytnúť väčšiu podporu tomuto odvetviu, a to prijatím skutočnej európskej stratégie na obnovu populácie včiel; dodáva, že toto opatrenie by si nevyžadovalo veľké investície a bolo by zdrojom mnohých pracovných miest, a to vďaka diverzifikácii činností v existujúcich poľnohospodárskych podnikoch alebo vďaka vytváraniu nových špecializovaných poľnohospodárskych podnikov, v prípade ktorých odborníci odhadujú, že by boli životaschopné s 200 úľmi, a ktorých hlavnou úlohou by bol odchov vybraných kráľovien a rojov a následne aj produkcia medu, ktorého je v EÚ vážny nedostatok; poukazuje na to, že takýto prístup, ktorý sa opiera o rôzne európske stratégie, a to inováciu, sociálne začleňovanie a tvorbu pracovných miest, je v úplnom súlade so snahou presmerovať spoločnú poľnohospodársku politiku a rozvoj poľnohospodárstva k väčšej udržateľnosti;

9.  poznamenáva, že na udržanie pracovných miest v poľnohospodárskych podnikoch treba v odvetví začať využívať nové nástroje na riadenie rizík a viac využívať nástroje ako organizácie výrobcov v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a druhého piliera, s cieľom lepšie reagovať na nestabilitu a požiadavky globálneho trhu; zastáva názor, že trhové opatrenia, mimoriadne krízové opatrenia a opatrenia na zníženie rizík stanovené v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a druhého piliera sa musia vykonávať oveľa rýchlejšie, aktívnejšie a s podporou z rozpočtu EÚ, pričom ich treba podľa potreby prispôsobiť konkrétnej situácií najvzdialenejších regiónov, horských oblastí a iných regiónov, ktoré čelia problémom s konkurencieschopnosťou, s cieľom obmedziť negatívny vplyv klesajúcich cien na príjmy poľnohospodárov; poukazuje na to, že vykonávaním mimoriadnych krízových opatrení sa nedosiahli všetky jeho ciele, pričom tieto opatrenia by mali viac zohľadňovať existujúcu infraštruktúru a kapacity členských štátov; naliehavo žiada Komisiu, aby vzhľadom na nedávne krízy vytvorila rýchlejšie a účinnejšie intervenčné systémy, ktoré budú schopné zabrániť väčšine negatívnych dôsledkov;

10.  žiada Komisiu, aby úplne využila potenciál výnimočných opatrení ustanovených v článkoch 219 až 222 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013;

11.  zastáva názor, že aby intervenčné ceny mohli plniť svoju úlohu záchrannej siete, musia sa pravidelne prispôsobovať vývoju nadobúdacích nákladov, čo umožní priamo pôsobiť na príjmy producentov a stálosť ich činností, ako aj na zamestnanosť; vyzýva EÚ, aby vo všetkých hlavných výrobných odvetviach zaviedla nástroje prevencie podľa vzoru strediska pre monitorovanie trhu s mliekom, s cieľom monitorovať trhy, čo by pomohlo riadiť výrobu a v období krízy náležite reagovať vďaka pružným nástrojom na riadenie trhu, ktoré by sa aktivovali v prípade potreby;

12.  uznáva, že krátke dodávateľské reťazce, ktoré spájajú poľnohospodárov a miestnych výrobcov, môžu stimulovať tvorbu pracovných miest na vidieku a zdôrazňuje, že systémy kvality, zemepisné označenia a ekologické poľnohospodárstvo predstavujú príležitosť na rozvoj agropotravinárskeho odvetvia a na prípadné vytvorenie pracovných miest na vidieku, a ako také by sa mali nielen chrániť, ale aj rozvíjať v záujme vytvorenia nových pracovných miest a zachovania regionálnej kultúry a identity; zdôrazňuje, že treba zlepšiť prístup týchto výrobkov na väčšie trhy a zaviesť kvalitu, propagáciu a ochranné opatrenia s cieľom zlepšiť ich uvádzanie na trh a zaradiť ich medzi ostatné produkty turistického ruchu v danej geografickej oblasti; s ohľadom na prerokúvané legislatívne návrhy pripomína, že tieto pozitívne hospodárske účinky sa zakladajú na dôvere spotrebiteľov, ktorú by nemali oslabiť zmeny, ktoré možno vnímať ako znižovanie kvality; zdôrazňuje tiež, že postupy na dosiahnutie týchto noriem kvality môžu byť zložité a mali by sa zjednodušiť.

13.  odporúča, aby členské štáty vo väčšej miere využívali oblasti priority 6 druhého piliera, ktoré sa týkajú zachovávania a tvorby pracovných miest, opatrení v oblasti prenosu znalostí, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania (vrátane učňovskej prípravy, odbornej prípravy na pracovisku a rekvalifikácie pracovníkov v poľnohospodárstve), ktoré umožňujú pridelenie pracovníkov na vykonávanie iných vidieckych činností, a tiež opatrení v oblasti poradenstva a pomoci s riadením, ktoré majú zlepšiť hospodársku a environmentálnu výkonnosť poľnohospodárskych podnikov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili podporu odbornej príprave poľnohospodárov, poľnohospodárskych a vidieckych pracovníkov, vďaka ktorej sa stanú všestrannejšími, naučia sa diverzifikovať svoje činnosti a iniciatívy a posilnia svoje inovačné schopnosti;

14.  konštatuje, že súčasné programy rozvoja vidieka sa v porovnaní s projektmi predchádzajúceho programového obdobia (2007 – 2013) omnoho menej zameriavajú na sociálne projekty, ktoré chránia zamestnanosť, a že to možno vysvetliť voľbou opatrení prijímaných členskými štátmi v rámci ich programov rozvoja vidieka a tiež nižšími sumami finančných prostriedkov vyčlenenými na opatrenia súvisiace priamo so zamestnanosťou; žiada preto členské štáty, aby svoj výber prehodnotili, a vyzýva na väčšiu pružnosť pri vykonávaní politiky rozvoja vidieka;

15.  domnieva sa, že zložitosť programov rozvoja vidieka výrazne znižuje využívanie finančných prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a brzdí projekty, ktoré by mohli viesť k tvorbe pracovných miest; domnieva sa, že treba zjednodušiť vykonávanie politiky rozvoja vidieka, prijímať koherentnejšie prístupy typu opatrení financovaných z viacerých fondov a zabrániť vykonávaniu príliš úzkostlivých administratívnych a finančných kontrol zo strany orgánov členských štátov a Komisie;

16.  vyzýva členské štáty, aby lepšie propagovali potenciál druhého piliera SPP pre diverzifikáciu činností vo vidieckych oblastiach (napr. agroturistika, výroba energie z obnoviteľných zdrojov);

17.  poukazuje na to, že riziká spojené s inováciou nie sú dostatočne zohľadnené vo vnútroštátnych politikách ani v politikách EÚ, čo je prekážkou pre inovácie a vytváranie pracovných miest, a to najmä v prípade mnohých zainteresovaných strán, ktoré nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami na dokončenie inovatívnych projektov;

18.   zdôrazňuje, že rozvoj vidieka a vytváranie pracovných miest idú ruka v ruke, a preto vyzýva členské štáty a regióny, aby maximalizovali potenciál miestnych a regionálnych orgánov, ktoré najlepšie poznajú výzvy a príležitosti vo svojich oblastiach, aby dosahovali ciele druhého piliera a rešpektovali priority SPP, a to vrátane presadzovania sociálneho začleňovania, znižovania chudoby a hospodárskeho rozvoja; pripomína, že programy rozvoja vidieka a operačné programy možno zamerať na vytváranie pracovných miest, ich zachovanie a na zlepšovanie služieb na vidieku, a vyzýva Komisiu, aby bola pri plnení tohto cieľa nápomocná; zdôrazňuje, že modely hospodárstva spoločného využívania zdrojov vo vidieckych oblastiach treba prispôsobiť tak, aby prispievali k zvyšovaniu zamestnanosti, zefektívňovaniu poľnohospodárskych činností a znižovaniu nákladov;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali podniky a družstvá v sociálnom hospodárstve vrátane sociálneho poľnohospodárstva[2], s cieľom podporiť sociálne začleňovanie a tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach; berie na vedomie opatrenia vykonávané v rámci iniciatívy pre sociálne podnikanie a vyzýva Komisiu, aby zväčšila prínos sociálneho hospodárstva pre rozvoj vidieka, napríklad prostredníctvom akčného plánu pre sociálne hospodárstvo;

20.  zdôrazňuje, že opatrenia na podporu demografického rozvoja a charakteru vidieckych oblastí, ktorý je priaznivý pre rodiny, sú už cieľom SPP a že im treba prikladať väčší význam s cieľom podporiť rodiny a uľahčiť spájanie rodinného života so zamestnaním, a to aj v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa trhu práce a hospodárskeho rozvoja vo vidieckych oblastiach;

21.  zdôrazňuje potrebu podporovať aktívne opatrenia a politiky zdôrazňujúce pozitívnu úlohu migrácie pri podpore hospodárskeho rastu a posilňovaní sociálnej súdržnosti vo vidieckych oblastiach;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali politiky rozvoja vidieckych oblastí prostredníctvom podpory cestovného ruchu, ktorý, ak je vhodne štruktúrovaný a podporovaný, sa môže stať hybnou silou kultúrneho, sociálneho a hospodárskeho rastu v oblastiach, v ktorých sa nachádzajú významné prírodné, krajinné, kultúrne a agropotravinárske zdroje; zdôrazňuje, že turistický rozvoj vidieckych oblastí a diverzifikácia poľnohospodárstva (vrátane vzdelávacích, kultúrnych a rekreačných aktivít) tiež predstavujú stimul pre nové generácie, aby opäť prevzali vidiek do svojich rúk v duchu iniciatív a podnikania zameraných na inovácie a propagovanie tradičných výrobkov;

23.  zdôrazňuje, že vzájomná súčinnosť medzi rôznymi politikami bude s podporou z fondu EPFRV a ďalších európskych fondov zásadná pre riešenie problému zamestnanosti vo vidieckych oblastiach pre zabezpečeniu toho, aby poľnohospodárstvo bolo opäť uznané za kľúčový faktor územného rozvoja; poznamenáva, že finančné prostriedky z druhého piliera by sa mohli využívať ako dynamický finančný nástroj na zvýšenie vzájomnej súčinnosti s alternatívnymi zdrojmi financovania a programami, ktoré sa tak sprístupnia vidieckym oblastiam, čím sa zvýši prepojenosť, konkurencieschopnosť, hospodárska diverzifikácia a podpora podnikania, a to s prihliadnutím na zachovanie vidieckej kultúry a identity;

24.  zdôrazňuje, že malé podniky prevádzkované vlastníkmi sa dostávajú pod čoraz väčší tlak spôsobený skupovaním poľnohospodárskej pôdy investormi; zdôrazňuje, že zachovanie obrábanej plochy a prístup k pôde sú nevyhnutné pre zakladanie a rozširovanie poľnohospodárskych podnikov a sú kľúčové pre zachovanie pracovných miest vo vidieckych oblastiach; poukazuje na to, že správa Komisie o potrebách mladých poľnohospodárov z novembra 2015 ukázala, že najväčším problémom mladých poľnohospodárov a začínajúcich poľnohospodárov je dostupnosť pôdy na kúpu alebo prenájom; vyzýva preto členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a vypracovali nástroje na uľahčenie prístupu k pôde vo vidieckych oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, napríklad participatívnym využívaním a správou poľnohospodárskej pôdy v súlade s vnútroštátnou praxou alebo vytvorením systémov pre správu a poskytovanie informácií o nevyužívanej pôde alebo pôde, ktorá by mohla byť využívaná na poľnohospodárstvo, pričom prednostné právo na využívanie služieb týchto systémov by mali mladí poľnohospodári a ženy;

25.  považuje za dôležité, aby programy rozvoja vidieka viac podporovali zlepšenie vzťahov medzi vidieckymi a mestskými oblasťami s cieľom podnecovať spoluprácu a ponúkať príležitosti pre podniky pôsobiace vo vidieckych oblastiach, ktoré sú kľúčové pre rozvoj týchto oblastí a tvorbu pracovných miest; domnieva sa, že vo vzťahoch medzi mestom a vidiekom zohrávajú dôležitú úlohu dediny, keďže obyvateľom okolitých vidieckych oblastí poskytujú prístup k základným službám a členské štáty by preto mali podporovať služby na dedinách ako súčasť svojich územných politík;

26.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh strednodobej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá bude odpoveďou na súčasnú pretrvávajúcu krízovú situáciu a jej závažný vplyv na zamestnanosť, najmä vo vidieckych oblastiach, obmedzila byrokraciu a administratívnu záťaž kladenú na európskych poľnohospodárov a aby zaviedla ekologizačné opatrenia, ktoré budú z environmentálneho hľadiska účinnejšie, merateľnejšie a ambicióznejšie a ktoré budú zároveň poľnohospodármi jednoduchšie vykonateľné;

27.  vyzýva na vytvorenie záväzných pravidiel týkajúcich sa spravodlivého odmeňovania v potravinovom dodávateľskom reťazci medzi výrobcami potravín, veľkoobchodníkmi a spracovateľmi, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodári budú dostávať primeraný podiel z pridanej hodnoty, ktorá im umožní vykonávať udržateľné poľnohospodárstvo;

28.  zdôrazňuje, že odvetvie lesného hospodárstva, ktoré sa v súčasnosti v Európe nedostatočne využíva, predstavuje obrovský zdroj pracovných miest, ktorých rôzne formy treba viac podporovať v celom drevospracujúcom priemysle; dodáva, že EÚ v súčasnosti trpí vážnymi nedostatkami v zásobovaní drevom, čo si vyžaduje investície do infraštruktúry potrebnej pre rozvoj tohto odvetvia;

29.  zdôrazňuje, že prístup k pôde je základným predpokladom založenia a rozšírenia poľnohospodárskeho podniku; poukazuje na to, že hlavným problémom mladých poľnohospodárov, ktorí si chcú založiť poľnohospodársky podnik, je prístup k pôde;

Budúcnosť SPP po roku 2020

30.  zdôrazňuje, že SPP potrebuje zjednodušenie postupov, pričom treba zachovať jej dostatočné financovanie, ktoré bude aspoň na súčasnej úrovni a bude odrážať významnú európsku pridanú hodnotu tejto politiky, aby mohla účinne a dlhodobo plniť svoju úlohu spočívajúcu v podpore zamestnanosti v rámci diverzifikovaného európskeho poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a v podpore udržateľného rozvoja a príťažlivosti vidieckych oblastí; zdôrazňuje, že treba postupne posilňovať politiku rozvoja vidieka, ktorá umožní priamo a účinnejšie znížiť sociálne vylúčenie medzi obyvateľmi vidieka, a podporiť zamestnanosť a rozvoj vidieckych oblastí bez toho, aby to negatívne ovplyvnilo podporu z prvého piliera, ktorú treba tiež zreorganizovať, aby okrem iného zabezpečila lepšie fungovanie a väčšiu stabilitu trhov, čo je kľúčové pre zabezpečenie poľnohospodárskych príjmov, európskeho modelu poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti a pre to, aby vidiecke oblasti zostali v porovnaní s mestami príťažlivé (s dôrazom na kvalitu života);

31.  zdôrazňuje, že v rámci SPP by sa mal veľký význam pripisovať nástrojom zameraným na modernizáciu a investície, ktoré udržateľným spôsobom a v súlade s environmentálnymi pravidlami zabezpečia konkurencieschopnosť hospodárskych odvetví vo vidieckych oblastiach (vrátane agropotravinárskeho, energetického a spracovateľského priemyslu, služieb a sociálneho sektora), čím sa zabezpečí, že pracovné miesta bude možné zachovať; upozorňuje na to, že tieto nástroje umožnia aj prekonanie rozdielov medzi členskými štátmi a medzi regiónmi, pokiaľ ide o rozvoj poľnohospodárstva a vidieka;

32.  zdôrazňuje význam odvetvia cestovného ruchu ako zdroja príjmov poľnohospodárov (napr. dovolenka na farme); naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vytvorili programy na podporu investícií a podnikania; považuje za dôležité podporovať dotknutých poľnohospodárov prostredníctvom kampaní zameraných na cestovný ruch;

33.  berie na vedomie opatrenia, ktoré boli doteraz prijaté na zjednodušenie SPP, vyzýva však Komisiu, aby naďalej vypracúvala a vykonávala opatrenia na zavedenie proporcionality a flexibility, pokiaľ ide o znižovanie administratívnej záťaže spojenej s SPP a zvyšovanie produktivity poľnohospodárskych podnikov;

34.  zdôrazňuje, že existujú obmedzenia v tom, čo možno dosiahnuť v rámci SPP, keďže jej hlavným cieľom je zabezpečenie dodávky potravín, a že účinné riešenie mnohých výziev, ktoré ovplyvňujú tvorbu a zachovávanie pracovných miest vo vidieckych oblastiach, si vyžaduje širší prístup naprieč politikami, a to na regionálnej úrovni, ako aj na úrovni členských štátov;

35.  vyzýva Komisiu, aby prijala politiky na podporu konkurencieschopného a udržateľného európskeho modelu poľnohospodárstva založeného na rodinnom, diverzifikovanom a multifunkčnom modeli poľnohospodárstva, ktorý by sa v prvom rade usiloval o spravodlivo odmeňované pracovné miesta a ich udržanie v oblasti, ktorý by kládol osobitný dôraz na územia, ktoré čelia osobitným obmedzeniam uvedeným v článku 349 ZFEÚ, a zaisťoval v rámci produkcie potravín a nepotravinových výrobkov potravinovú bezpečnosť, ako aj bezpečnosť potravín s cieľom chrániť zdravie;

36.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili nástroje na monitorovanie a reguláciu pôdy, ktoré by im pomohli lepšie spoznať trhy s pôdou a ukončiť rozšírený fenomén koncentrácie a zaberania pôdy a výrobných zariadení;

37.  zdôrazňuje, že treba povzbudzovať rozvoj, marketing a predaj kvalitných poľnohospodárskych produktov; požaduje iniciatívy na otváranie nových trhov, ako aj zavádzanie operačných produktových programov a marketingových kampaní s cieľom zabezpečiť diverzifikáciu a konkurencieschopnosť produktov európskeho potravinového reťazca;

38.  zastáva názor, že SPP musí zohľadňovať všetky formy európskeho poľnohospodárstva a všetky vidiecke oblasti vrátane najviac znevýhodnených a najzraniteľnejších oblastí (ako sú horské oblasti a najvzdialenejšie regióny), aby sa zabezpečilo čo najlepšie využitie všetkých zdrojov; vyjadruje presvedčenie, že súčasťou tohto prístupu je aj obnova poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola opustená alebo ležala úhorom;

39.  poukazuje na to, že diverzifikácia poľnohospodárstva a regionálne špecializované trhy zvyšujú a zabezpečujú zamestnanosť vo vidieckych oblastiach; žiada iniciatívy na podporu diverzifikácie poľnohospodárskych podnikov (napr. priamy marketing poľnohospodárskych výrobkov) a vidieckeho hospodárstva vo všeobecnosti (napr. uľahčovanie prechodu od práce v poľnohospodárstve k iným činnostiam);

40.  domnieva sa, že finančné prostriedky v rámci budúcej SPP by mali viac napomáhať spomaľovaniu úbytku malých a stredných poľnohospodárskych podnikov a podnikov združených v organizáciách výrobcov, ktoré sú zvyčajne rozmanitejšie, úspornejšie a samostatnejšie, dajú sa ľahšie premiestniť, sú účinnejšie z hľadiska vytvárania pridanej hodnoty a pracovných miest na daných územiach a sú významným hospodárskym a sociálnym pilierom v regiónoch, a mali by aj naďalej poskytovať špecifickú podporu územiam postihnutým osobitnými obmedzeniami uvedenými v článku 349 ZFEÚ;

41.  poukazuje na to, že priame platby by sa v rámci SPP mali prideľovať len osobám, ktorých hlavnou činnosťou je poľnohospodárstvo;

42.  zdôrazňuje, že v najvzdialenejších regiónoch je hľadanie riešení týkajúcich sa zamestnanosti v prípade hospodárskeho poklesu sťažené nedostatkom vzájomnej prepojenosti, vzhľadom na význam poľnohospodárstva v týchto regiónoch sa však domnieva, že v rámci financovania budúcej SPP by sa mala uplatňovať pozitívna diskriminácia týchto území, ktoré čelia osobitným obmedzeniam uznaným v ZFEÚ, keďže by to vyvolalo multiplikačný účinok vo vzťahu k podpore ďalších súvisiacich činností, ako je agropriemysel, cestovný ruch, ochrany prírody, výroba energie a obehové hospodárstvo, ktorý by dopĺňal stratégiu založenú na financovaní z viacerých fondov; zdôrazňuje, že táto stratégia by mala zohľadňovať faktory pozitívneho rozlišovania pre najvzdialenejšie regióny, ktoré by mohli slúžiť ako laboratórium pre originálne inovatívne riešenia v poľnohospodárstve, ktoré by sa mohli následne uplatňovať v menej extrémnych a komplexnejších podmienkach a ktoré by sa týkali štruktúry poľnohospodárskych podnikov, pôdnych a klimatických podmienok či charakteristickej biodiverzity;

43.  domnieva sa, že združenia poľnohospodárov treba propagovať a finančne podporovať, pretože znižujú výrobné náklady poľnohospodárskych podnikov, najmä nákladov na mechanizáciu, a navyše podporujú solidaritu medzi poľnohospodármi a zdieľanie inovácií, poznatkov a najlepších postupov, a to vytvorením dynamiky priaznivej pre rozvoj a zamestnanosť;

44.  vyzýva Komisiu, aby stimulovala diverzifikáciu a konkurencieschopnosť malých poľnohospodárskych podnikov, a to aj pokiaľ ide o sociálne poľnohospodárstvo a poľnohospodárstvo orientované na služby;

45.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby SPP vo väčšej miere podporovala pozitívne účinky, ktoré so sebou poľnohospodárstvo prináša z hľadiska zamestnanosti a životného prostredia, a účinnejšie podporovala ekologické a biodynamické poľnohospodárstvo a všetky ďalšie udržateľné výrobné postupy vrátane integrovaného poľnohospodárstva a agrolesníctva v kontexte agroekológie, čo si však vyžiada zjednodušenie súčasných pravidiel a prijatie jednoduchých, zrozumiteľných a ľahko vykonateľných právnych predpisov; domnieva sa, že tieto významné pozitívne účinky na zamestnanosť a životné prostredie sa týkajú celej spoločnosti a sú prvkom, ktorý by sa mal stať súčasťou poľnohospodárskych príjmov;

46.  pripomína pozitívny príklad tzv. bioregiónov, teda oblastí, v ktorých sa prostredníctvom súboru koordinovaných opatrení podporujú miestne poľnohospodárske výrobky rastlinnej a živočíšnej výroby vyprodukované ekologicky a všetky hospodárske subjekty, ktoré od nich závisia (agropotravinárske, gastronomické podniky a podniky pôsobiace v cestovnom ruchu), keďže sa ukázalo, že tento nástroj môže byť prínosom pre miestny príjem a prispievať k ochrane pôdy zachovávaním krajiny a tradičných výrobkov;

47.  zdôrazňuje potenciál udržateľných poľnohospodárskych a potravinárskych systémov, najmä ekologického poľnohospodárstva, ako aj udržateľného pôdneho a vodného hospodárstva, udržateľného riadenia biodiverzity a poľnohospodárskej infraštruktúry pre zachovanie a vytváranie dôstojných pracovných miest v poľnohospodárskych a prosperujúcich vidieckych hospodárstvach;

48.  domnieva sa, že opätovné získanie kontroly nad európskym trhom sa musí stať prvoradou a hlavnou zásadou činnosti budúcej SPP, a to ešte pred zameraním pozornosti na trhy mimo EÚ, ktoré sa však tiež nesmú zanedbávať; v tejto súvislosti sa domnieva, že obchodné dohody, akou je TTIP, CETA a dohoda o obchode medzi EÚ a Mercosurom, môžu predstavovať skutočnú a vážnu hrozbu pre európske poľnohospodárstvo a pracovné trhy; domnieva sa, že dohody o voľnom obchode by nemali viesť k nekalej súťaži poškodzujúcej malé a stredné poľnohospodárske podniky, nemali by ohrozovať miestne hospodárstvo a pracovné miesta a nemali by byť ani v rozpore s politikami zameranými na podporu miestnej výroby a živobytia v poľnohospodárstve;

49.  zastáva názor, že v záujme zlepšenia súčasnej nedostatočnej organizácie v odvetví ovocia a zeleniny by sa mala zo strany EÚ obnoviť podpora projektov pre novozaložené združenia pestovateľov ovocia a zeleniny;

50.  zdôrazňuje, že vzhľadom na značnú neistotu v súvislosti s budúcnosťou poľnohospodárskych cien, ktoré sú nízke a nestále, musí EÚ plniť ciele SPP stanovené v zmluve, viac pôsobiť v prospech nápravy nepredvídateľných účinkov trhov tam, kde zlyhávajú, a zabezpečovať odolnosť a konkurencieschopnosť odvetvia poľnohospodárstva, a to vytváraním účinných záchranných sietí a systémov prevencie a riadenia kríz, ktoré povedú k nastoleniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom, ako aj vytvorením nástrojov na riadenie rizík, ktoré sa budú zakladať na nových, inovatívnych systémov a zapoja samotných poľnohospodárov do financovania, budú vychádzať napríklad z proticyklickej pomoci, čo umožní poľnohospodárom dosiahnuť spravodlivejšie ceny; domnieva sa, že treba navýšiť podiel finančných prostriedkov na opatrenia na stabilizáciu poľnohospodárskych trhov, pričom SPP musí predovšetkým posilniť poistné systémy chrániace poľnohospodárov pred rôznymi klimatickými, zdravotnými a hospodárskymi rizikami; domnieva sa, že vzhľadom na riziká súvisiace s globálnym otepľovaním musí EÚ urobiť všetko pre posilnenie pozitívnej úlohy poľnohospodárstva pri zachytávaní uhlíka, prostredníctvom agronómie a lepšieho hospodárenia s pôdou, a že treba poľnohospodárom poskytnúť technickú a finančnú podporu, aby mohli postupne zmeniť svoje postupy a pristúpiť k inováciám;

51.  zdôrazňuje tiež, že priame platby by mali zostať nástrojom SPP aj po roku 2020 v záujme podpory a stabilizácie príjmov poľnohospodárskych podnikov, kompenzácie nákladov na dodržiavanie prísnych noriem Únie (najmä pokiaľ ide o výrobné metódy a environmentálne požiadavky) a zachovania poľnohospodárskej výroby v najviac znevýhodnených regiónoch; zdôrazňuje, že priame platby by tak mali zabezpečiť hospodársku stabilitu poľnohospodárstva, ako aj potravinovú a environmentálnu bezpečnosť; v tejto súvislosti poznamenáva, že vyrovnanie miery priamych platieb má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia rovnakých podmienok hospodárskej súťaže na jednotnom trhu Únie a udržateľného využívania poľnohospodárskych zdrojov na úrovni EÚ;

52.  domnieva sa, že keďže v jednotlivých členských štátoch existujú výrazné rozdiely v úrovni spolupráce medzi poľnohospodármi a keďže nedostatočná spolupráca má negatívny vplyv na schopnosť poľnohospodárov čeliť krízovým situáciám a trhovým tlakom, SPP by mala rozvoj spolupráce medzi poľnohospodármi komplexne podporovať, a to predovšetkým vo výrobných a spracovateľských odvetviach;

53.  žiada členské štáty, aby v rámci druhého piliera SPP uprednostnili európske partnerstvo v oblasti inovácií (EIP); vyzýva Komisiu, aby uprednostňovala program Horizont 2020 a zabezpečila poľnohospodárom lepší prístup k možnostiam financovania z EIB, podporu inovatívnym a udržateľným poľnohospodárskym a lesníckym modelom na výrobu potravín, nepotravinárskeho tovaru a poskytovanie služieb (obnoviteľné zdroje energie, biohospodárstvo, vidiecky cestovný ruch, nové perspektívy pre poľnohospodárov, pokiaľ ide o zabezpečovanie surovín v priemyselnej ére po odklone od ropy) a rozvoj zdrojov každého vidieckeho územia;

54.  vyjadruje pevné presvedčenie, že dokonca aj v budúcnosti bude treba podporovať kontinuálnu odbornú prípravu poľnohospodárov a pracovníkov v poľnohospodárstve a zabezpečiť šírenie vedeckých poznatkov a inovácií, aby sa zaistila schopnosť prispôsobiť sa meniacemu prostrediu a aby sa zjednodušila účasť na hospodárskych činnostiach;

55.  domnieva sa, že prístupy zdola nahor k miestnemu rozvoju, napríklad iniciatíva LEADER/CLLD, potvrdili svoju efektivitu, pokiaľ ide o množstvo vytvorených pracovných miest a nízkych verejných výdavkov na vytvorené pracovné miesto, a že by sa teda mali ďalej posilňovať, propagovať a uplatňovať vo všetkých členských štátoch prostredníctvom prístupov využívajúcich financovanie z viacerých fondov a posilnením úlohy miestnych a regionálnych orgánov; zdôrazňuje najmä úlohu lídrov miestnych akčných skupín pri poskytovaní technickej a prevádzkovej podpory iniciatívam zameraným na rozbehnutie projektov podporujúcich zamestnanosť; žiada pre tieto miestne akčné skupiny čo najširšiu autonómiu, aby mohli maximalizovať svoju efektívnosť; dodáva, že by sa mali zaviesť mechanizmy, ktoré zaručia zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov, a vyzýva Komisiu, aby predložila modely osvedčených postupov, pokiaľ ide o nadnárodné projekty LEADER II;

56.  berie na vedomie, že ťažký prístup k informáciám o príslušných vnútroštátnych programoch a programoch EÚ a o možnostiach financovania je prekážkou rozvoja vidieckeho hospodárstva;

57.  žiada, aby sa investície poskytované v rámci politiky rozvoja vidieka, ako podpora zamestnanosti vo vidieckych oblastiach, boli prednostne vyčleňované na zamestnanosť, zmeny v oblasti nezamestnanosti, efektívnosť prijímajúcich podnikov a vytváranie stimulov na prijímanie zamestnancov, a odporúča, aby programy rozvoja vidieka zahŕňali posilnenie mikrofinancovania, ktoré je mimoriadne užitočné pre rozbehnutie činností poľnohospodárskych aj nepoľnohospodárskych podnikov;

58.  zdôrazňuje, že význam druhého piliera pre vytváranie pracovných miest sa môže posilniť tým, že sa umožní väčšia flexibilita v závislosti od špecifických potrieb regiónu;

59.  domnieva sa, že do budúcnosti treba naďalej rozvíjať kvalitné a na územie naviazané potravinové systémy dodávajúce nespracované alebo spracované potraviny a podporovať občiansku zodpovednosť a zapojiť zainteresované strany – buď spoločne, a to producentov, spracovateľov, distribútorov a spotrebiteľov, alebo ako spoločenstvá producentov a spotrebiteľov, alebo zhromaždením všetkých hospodárskych subjektov z agropotravinárskeho a gastronomického odvetvia a z odvetvia cestovného ruchu – do kvalitatívnych postupov a zmluvných úkonov usilujúcich o zabezpečenie dodávok potravín a ich bezpečnosti, ale tiež o spravodlivé odmeňovanie, aby poľnohospodári mohli dôstojne vyžiť zo svojho povolania a udržať zamestnancov vo svojich podnikoch; konštatuje, že tieto potravinové systémy by mohli mať najmä, ale nie výlučne, podobu krátkych dodávateľských reťazcov a/alebo miestnych trhov; domnieva sa, že v budúcnosti bude treba vyčleniť viac zdrojov EÚ na rozvoj a prevádzku určitých osobitných systémov kvality potravín, ako aj na ďalší rozvoj svetovo uznávanej európskej gastronómie; domnieva sa, že za týmto účelom je nevyhnutné lepšie prispôsobiť právne predpisy v oblasti verejného obstarávania, aby miestne orgány mohli propagovať miestnu produkciu;

60.  upozorňuje na potrebu ďalšej podpory poľnohospodárstva a vytvárania pracovných miest v poľnohospodárstve v znevýhodnených oblastiach a v oblastiach na vonkajších hraniciach EÚ;

61.  domnieva sa, že treba podporovať mnohostranné partnerstvá združujúce poľnohospodárov a iné zainteresované strany z vidieckych oblastí, pretože umožňujú rozvoj rôznych činností vytvárajúcich priame alebo nepriame pracovné miesta, ako napríklad štruktúrovanie miestnych potravinových a nepotravinových reťazcov a zavádzanie rôznych služieb (vidiecky cestovný ruch, údržba súkromných a verejných priestorov atď.);

62.  domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali motivovať poľnohospodárov prostredníctvom SPP a iných politík, aby diverzifikovali zdroje svojich príjmov, vďaka čomu sa budú môcť chrániť pred prepadmi na trhu; domnieva sa, že takáto diverzifikácia by mohla zahŕňať ekologický cestovný ruch, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ako je veterná a solárna energia, čo prinesie pridanú hodnotu poľnohospodárskej produkcii vďaka spracovaniu, a farmárske predajne;

63.  vyzýva Komisiu, aby viac podporovala miestne družstvá s cieľom pomôcť im získať kontrolu nad svojimi cenami a produktmi;

64.  konštatuje, že cestovný ruch ponúka významné príležitosti na vytváranie príjmov a priamych a nepriamych pracovných miest v poľnohospodárstve a vidieckych oblastiach, čo umožní zhodnotenie historického, kultúrneho, gastronomického, krajinného a prírodného dedičstva každého regiónu; konštatuje tiež, že príťažlivosť regiónov pre turistov sa nezakladá len na ich histórii, ale čoraz viac aj na kvalite potravín, krajiny a životného prostredia v týchto regiónoch; domnieva sa, že z týchto dôvodov by politika rozvoja vidieka mala odvetvie cestovného ruchu ešte viac podporovať;

65.  vyzýva Komisiu, aby zvážila stanovenie definície pojmu miestny producent s cieľom podporiť tento druh produkcie;

66.  zdôrazňuje, že výzvy súvisiace so zmenou klímy a životným prostredím si vyžadujú značné verejné a súkromné investície na tvorbu pracovných miest a podporu vzniku nových povolaní s cieľom zabezpečiť starostlivosť o vidiecke zdroje a ich ochranu, obnovu kvality znečistených ekosystémov, účinnejší boj proti záplavám a požiarom, lepšiu ochranu vôd, pôdy, ovzdušia a biodiverzity; to samozrejme predpokladá spoluprácu medzi poľnohospodárstvom a ďalšími zainteresovanými stranami vidieka, predovšetkým to však ponúka nové príležitosti na diverzifikáciu príjmov v poľnohospodárstve;

67.  vyzýva Komisiu, aby posúdila sociálny vplyv súčasnej krízy poľnohospodárstva, najmä z hľadiska straty pracovných miest, najmä vo vidieckych oblastiach; vyzýva členské štáty, aby zvážili, ako možno zlepšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva tak, aby mohlo toto odvetvie vytvárať pracovné miesta a pridanú hodnotu, ktorá sa spravodlivo rozdelí medzi poľnohospodárstvo a agropotravinársky priemysel, a aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž a minimalizácia škôd spôsobených sociálnym dampingom a neistými a neštandardnými pracovnými podmienkami, ktoré neúmerne postihujú niektoré skupiny; konštatuje, že mnoho členov rodinných poľnohospodárskych podnikov nemá sociálne postavenie ani právne uznanie a nevzťahuje sa na nich systém sociálneho zabezpečenia; zdôrazňuje, že poľnohospodárske podniky musia dodržiavať vnútroštátne právne predpisy v oblasti zamestnanosti a sociálnych záležitostí; domnieva sa, že zavedením ďalších podmienok pre platby prvého piliera SPP by sa výrazne zvýšila administratívna záťaž pre poľnohospodárov a obmedzil by sa ich potenciál vytvárania pracovných miest; žiada, aby sociálni partneri hrali popri riadiacich orgánoch významnejšiu úlohu, a vyzýva členské štáty, aby uznali a zaručili sociálne práva poľnohospodárov a zároveň zabezpečili, že všetci pracovníci v poľnohospodárstve, či pracujú na čiastočný alebo plný pracovný úväzok, budú zahrnutí do systémov sociálnej ochrany; vyzýva členské štáty, aby do vnútroštátnych právnych predpisov transponovali smernicu 2014/36/EÚ o sezónnych pracovníkoch; požaduje, aby sa vnútroštátnym orgánom v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pridelili zdroje na šírenie informácií o bezpečnosti v poľnohospodárskych podnikoch;

68.  konštatuje, že poľnohospodárstvo patrí medzi nebezpečnejšie povolania, pričom obzvlášť vysoké riziko zranenia alebo úmrtia predstavujú stroje a zvieratá (len v Írsku sa v posledných desiatich rokoch vyskytlo 194 úmrtí); požaduje prijatie zodpovedajúcich vnútroštátnych právnych predpisov na odstránenie hlavných rizík a zavedenie primeraných systémov odškodňovania úrazov s trvalými následkami;

69.  vyzýva Komisiu, aby začlenila ukazovatele, ktoré navrhla FAO, do svojho hodnotenia udržateľnosti potravinových a poľnohospodárskych systémov (SAFA), najmä tie, ktoré sú zamerané na zamestnanosť a sociálne blaho;

70.  pripomína, že priemerný európsky poľnohospodár má iba 12 hektárov pôdy a 70 % poľnohospodárskych podnikov má plochu menej ako päť hektárov; konštatuje, že vzhľadom na ich veľkosť a štruktúru si poľnohospodárske podniky nemôžu vždy dovoliť zamestnávať pracovníkov na plný úväzok alebo vysoko kvalifikovaných pracovníkov; nabáda preto Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia na podporu vytvárania skupín zamestnávateľov;

71.  domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť verejné a súkromné služby, ktoré by zaistili príťažlivosť vidieckych oblastí a umožnili zachovanie a rozvoj zamestnanosti v týchto oblastiach; domnieva sa, že ľudia vo vidieckych oblastiach majú právo na rovnaký prístup ku kvalitným verejným službám, akými sú vzdelávanie a sociálna a zdravotná starostlivosť; považuje za nevyhnutné, aby všetci – miestna samospráva, regionálna samospráva (ak existuje) a súkromný sektor na miestnej úrovni – spoločnými silami podporovali investície a zabezpečili, že vidiecke a odľahlé oblasti budú mať základnú infraštruktúru, akou sú verejné a súkromné dopravné spojenia, bezpečné dodávky energie a spoľahlivé a rýchle širokopásmové technológie, ako aj finančné a úverové programy pre podnikateľov na vidieku, mikropodniky a MSP, bez ktorých by vidiecke podniky a domácnosti boli trvalo znevýhodnené a pokračovala by migrácia do mestských oblastí;

72.  domnieva sa, so zreteľom na nedávne epidémie zvierat, ako bol africký mor ošípaných v pobaltských štátoch a v Poľsku či vtáčia chrípka, ktorá zasiahla Francúzsko, ako aj nedávne škandály týkajúce sa bezpečnosti potravín, ako bola nákaza E. coli v roku 2011 a škandál s konským mäsom z roku 2013, ako aj na súčasný škandál s falšovaním medu, že treba podstatne zvýšiť finančné prostriedky na potravinovú a krmivovú bezpečnosť, podľa tretieho okruhu viacročného finančného rámca, keďže súčasné zdroje vo výške 1,93 miliardy EUR vyčlenené na sedem rokov nie sú ani zďaleka dostatočné;

73.  zdôrazňuje, že poľnohospodári musia vo veľkej miere čeliť administratívnym nákladom spojeným so SPP a že tieto náklady sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby znižovali administratívne zaťaženie tým, že obmedzia byrokraciu a zjednodušia SPP, a aby zabezpečili aj nákladovo efektívne vykonávanie tejto politiky;

74.  zdôrazňuje, že prístup k základným službám, ako je vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a bývanie, ako aj kontinuita týchto služieb sú predpokladom pre prostredie priaznivé pre vytváranie pracovných miest a uspokojovanie základných potrieb obyvateľov žijúcich vo vidieckych oblastiach;

75.  považuje za nevyhnutné požadovať od verejných orgánov, aby zriadili poradenské služby a služby na pomoc pri riadení poľnohospodárskych podnikov vo vidieckych oblastiach, a to s cieľom modernizovať európske poľnohospodárstvo a odstrániť zastarané tradičné metódy;

76.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a uľahčovali rovnosť žien na trhu práce a zlučiteľnosť pracovného a súkromného života vo vidieckych oblastiach, najmä pokiaľ ide o oblasť miezd, sociálnych a dôchodkových práv, ponuku nových kvalifikácií, vyhliadok a príležitostí pre ženy pracujúce v poľnohospodárstve a mimo neho, a to v súlade so zásadou rovnosti a nediskriminácie obsiahnutou v politikách a programoch EÚ; takisto ich vyzýva, aby lepšie využívali možnosti ponúkané špecializovanými on-line informačnými platformami, pomoc začínajúcim a aktívnym poľnohospodárkam, ako aj ostatným ženám vo vidieckych oblastiach, najmä v rámci fondu EPFRV a iných fondov EÚ podporujúcich rozvoj projektov, a aby pomáhali zachovávať základnú infraštruktúru a služby, ktoré sú dôležité pre každodenný život na vidieku, čo pomôže obmedziť odchod žien z vidieckych oblastí; upozorňuje aj na to, že najmä vo vidieckych oblastiach sú potrebné udržateľné stratégie na zachovanie, propagáciu a podporu sietí a organizácií žien a ich významu v rámci rozhodovania v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach; vyzýva aj na zjednodušenie prístupu k vzdelávaniu, financiám a informáciám, ktorý ženám uľahčí podnikateľské iniciatívy (napr. prostredníctvom elektronického obchodu), vlastníctvo a rozvoj vidieckych podnikov;

77.  naliehavo žiada členské štáty, aby posilnili úlohu sociálnych partnerov a organizácií sociálnej starostlivosti, ktorí spolupracujú s orgánmi pri monitorovaní dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, v boji proti neprihlásenej práci a pri monitorovaní dodržiavania noriem sociálnej starostlivosti a bezpečnostných noriem, ktoré podporujú sociálnu a ekonomickú integráciu migrujúcich pracovníkov vrátane sezónnych pracovníkov, migrantov a utečencov z radov žien; žiada, aby sa zaviedli opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa ženy mohli zúčastňovať na všetkých úrovniach procesu;

78.  vyzýva Komisiu, aby navrhla spôsoby na primerané financovanie osobitného programu EÚ vo forme tzv. európskej záruky pre ženy z vidieckych oblastí, vytvorenej podľa vzoru európskej záruky pre mladých ľudí;

79.  poukazuje na to, že rozloha poľnohospodárskej pôdy sa v EÚ z roka na rok znižuje; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať ornú pôdu s cieľom zaručiť pracovné miesta vo vidieckych oblastiach; vyzýva členské štáty, aby podporovali lepší prístup k pôde v oblastiach s vysokou úrovňou vidieckej nezamestnanosti, a v tejto súvislosti na prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť, aby mladé poľnohospodárky mali prístup k úverom a boli schopné podieľať sa na hospodárení s pôdou;

80.  upozorňuje na skutočnosť, že 45 % pracovných síl v poľnohospodárstve sú ženy; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala vymedzenie rodinného poľnohospodárskeho podniku s cieľom uľahčiť prístup žien k odbornej príprave a odbornému poradenstvu, ako aj ku kapitálu a výhodám;

81.  vyzýva príslušné vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby podporili účasť žien v miestnych akčných skupinách a rozvoj miestnych partnerstiev v rámci programu LEADER a zabezpečili rodovo vyváženú účasť v ich správnych radách;

82.  vyzýva regionálne subjekty, aby využívajúc finančné prostriedky z druhého piliera uskutočňovali programy na zvyšovanie informovanosti s cieľom zdôrazniť rodovú neutralitu vo všetkých profesiách a prekonať pretrvávajúce veľmi tradičné rozdelenie úloh v poľnohospodárstve;

83.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

  • [1] aEurostat, 2016.
  • [2] Pozri: http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.nat-opinions.25458.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (26.5.2016)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k otázke, ako možno v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky zlepšiť tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach?
(2015/2226(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Paloma López Bermejo

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže vidiecke oblasti predstavujú viac než 77 % územia EÚ a keďže mnohé pracovné miesta v týchto oblastiach súvisia s poľnohospodárstvom a agropotravinárskym odvetvím;

B.  keďže poľnohospodárske a agropotravinárske odvetvie spolu predstavujú 6 % HDP EÚ, 15 miliónov podnikov a 46 miliónov pracovných miest;

C.  keďže všeobecný rámec iniciatívy posudzovanie udržateľnosti potravinových a poľnohospodárskych systémov (SAFA) bol vypracovaný Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO);

D.  keďže Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) poskytuje strednodobú finančnú pomoc v oblasti bývania, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a zamestnanosti vo vidieckych oblastiach pre marginalizované komunity; keďže EPFRV môže zohľadniť osobitné potreby utečencov a môže byť použitý na činnosti v oblasti odbornej prípravy a získavania zručností v rôznych odvetviach činnosti vo vidieckych oblastiach;

E.  keďže potenciál žien, ktoré pracujú a/alebo podnikajú v poľnohospodárstve a na vidieku, by sa mal analyzovať, zaznamenať a presadzovať vo všetkých politikách EÚ, pričom tieto ženy by nemali byť znevýhodňované žiadnou z týchto politík, pretože to vytvorí základ, aby sa ženy mohli stať hnacou silou rozvoja a inovácií, čo by pomohlo celému odvetviu dostať sa z krízy; keďže ženy by sa mali zapájať do odvetvových plánov rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, v rámci ktorých by sa zužitkovali ich potreby, skúsenosti a vízie, a preto by mali byť vybavené zručnosťami, ktoré sú potrebné na to, aby sa aktívne zapájali do ich vypracúvania;

F.  keďže demografické zmeny, ako starnutie obyvateľstva a migračné toky, by mohli byť dôležitým faktorom rozvoja horských a znevýhodnených vidieckych oblastí, v ktorých dochádza k vyľudňovaniu alebo starnutiu obyvateľstva;

1.  zdôrazňuje význam poľnohospodárstva a agropotravinového odvetvia pre sociálnu a územnú súdržnosť vzhľadom na ich úlohu pri udržateľnom hospodárskom raste, tvorbe kvalitných pracovných miest a pri zachovaní vidieckych komunít; zdôrazňuje potrebu zachovať rozpočet spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a posilniť jeho sociálnu a hospodársku úlohu, najmä so zameraním na poľnohospodárske mikropodniky a malé podniky a zohľadniť regionálne osobitosti; zdôrazňuje, že účinné vykonávanie SPP by malo prispieť k sociálnemu začleňovaniu vo vidieckych oblastiach, k dôstojným životným a pracovným podmienkam a k dobrým vyhliadkam do budúcnosti;

2.  podporuje komplexný rozvoj zemepisných označení na ochranu regionálnych osobitostí a kultúrnej rozmanitosti, pretože predstavujú dôležitý zdroj nových vysokokvalitných pracovných miest vo vidieckych spoločenstvách;

3.  podporuje koordinovaný prístup medzi druhým pilierom SPP a ostatnými fondmi EÚ s cieľom posilniť ich efektívnosť a vyhnúť sa neefektívnym a duplicitným činnostiam; vyzdvihuje súčinnosť s Európskym sociálnym fondom, ktorý poľnohospodárom neposkytuje priamu finančnú pomoc, možno ho však mobilizovať na podporu odbornej prípravy a prispôsobenia sa zmenám v poľnohospodárstve a vidieckom hospodárstve, ako aj na sociálne začleňovanie a boj proti chudobe; zdôrazňuje význam zapojenia orgánov miestnej a regionálnej verejnej správy a ostatných príslušných miestnych aktérov do riadenia a vytvárania vidieckej politiky a význam zlepšenia prípravy orgánov verejnej správy v oblasti riešenia otázok spojených s európskymi fondmi;

4.  zdôrazňuje význam územnej súdržnosti v EÚ, ktorá by sa mala zaručiť politikami hospodárskeho rozvoja prispôsobenými výzvam, ktorým čelia vidiecke oblasti; zdôrazňuje úzke prepojenie medzi vidieckymi systémami, malými spoločenstvami a obcami a požaduje lepšiu súčinnosť medzi nástrojmi politiky súdržnosti a SPP; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam integrovaných územných investícií (ITI) a miestneho rozvoja vedeného komunitou (CLLD); domnieva sa, že v záujme zachovania dynamických vidieckych oblastí a obnovenia pracovných miest treba podporovať reteritorializáciu[1] tam, kde existuje tradičné prepojenie medzi zamestnanosťou, poľnohospodárstvom a daným územím;

5.  vyzýva členské štáty, aby so zreteľom na uznávaný úspech programu LEADER v oblasti vytvárania pracovných miest vo vidieckych oblastiach poskytli pre tento program primerané zdroje;

6.  vyjadruje presvedčenie, že trhovo orientovaná SPP vedie k nestabilite cien a prílišnej konkurencii, čo má za následok negatívny vplyv na príjmy a zamestnanosť na vidieku, čoho dôkazom je krízová situácia v mliekárenskom sektore po zrušení systému kvót; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili ceny, ktoré riadne zohľadnia prácu výrobcov s cieľom zabezpečiť im a ich zamestnancom dôstojnú životnú úroveň, a to aj prostredníctvom opatrení na strane ponuky; zdieľa obavy z možného negatívneho vplyvu dohôd o voľnom obchode, o ktorých sa v súčasnosti rokuje a kam patrí aj Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo, na prácu v poľnohospodárstve, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila ich vplyv na poľnohospodárstvo; poznamenáva, že prísne normy EÚ v oblasti bezpečnosti potravín, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ktoré sú životne dôležité pre zabezpečenie dôvery spotrebiteľov v EÚ, by nemali byť ohrozené alebo by sa o nich nemalo rokovať zvlášť v rámci obchodných dohôd;

7.  žiada primerané odškodnenie tých odvetví a krajín, ktoré sú už ohrozené v dôsledku ruského embarga alebo v dôsledku súčasných dohôd o voľnom obchode, napríklad dohôd s Tuniskom a Marokom;

8.  vyzýva všetky členské štáty, aby v súčasnom kontexte, ku ktorého hlavným črtám patrí ruské embargo, pokles dopytu, zrušenie kvót na mlieko, prudký pokles cien, zvýšenie výrobných nákladov, zvýšená hospodárska súťaž a environmentálne výzvy, zvážili, ako môžu vylepšiť konkurencieschopnosť svojho poľnohospodárstva tak, aby toto odvetvie mohlo vytvárať pracovné miesta a pridanú hodnotu, ktorá by sa spravodlivo rozdeľovala v poľnohospodárstve a agropotravinárskom odvetví, najmä v prípade remeselnej výroby a malovýroby; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zachovania poľnohospodárskych podnikov na vidieku, uznáva ich multifunkčnú povahu, ktorá im umožňuje, aby okrem svojej primárnej funkcie produkcie poľnohospodárskych surovín plnili niekoľko iných dôležitých funkcií, ako je ochrana životného prostredia a prispievanie k životaschopnosti vidieckych oblastí a k rovnováhe regionálneho rozvoja;

9.  zdôrazňuje, že hospodársky rozvoj vo vidieckych oblastiach by sa mal vnímať aj v kontexte sociálneho a demografického vývoja, pričom treba zohľadniť opatrenia na podporu rodín a uľahčiť zosúlaďovanie rodinného a pracovného života;

10.  zdôrazňuje potrebu podporovať udržateľné poľnohospodárske a potravinárske systémy vrátane ekologického poľnohospodárstva, ako aj udržateľné riadenie pôdneho a vodného hospodárstva a biodiverzity, s cieľom zachovať a vytvárať dôstojné pracovné miesta v poľnohospodárskych a prosperujúcich vidieckych hospodárstvach pri súčasnom posune k väčšej udržateľnosti a zníženiu používania pesticídov;

11.  zdôrazňuje, že európske poľnohospodárstvo v súčasnosti čelí bezprecedentnej kríze, ktorá ochudobňuje poľnohospodárov, čím vzniká riziko bankrotu a vedie k rastúcemu počtu samovrážd; vyzýva Komisiu, aby posúdila sociálny vplyv tejto krízy, najmä z hľadiska straty pracovných miest, najmä vo vidieckych oblastiach;

12.  požaduje, aby sa posilnili organizácie výrobcov, pretože zohrávajú zásadnú úlohu v oblasti ochrany záujmov drobných poľnohospodárov, a najmä rodinných poľnohospodárskych podnikov, a aby sa zodpovedajúcim spôsobom aktívnejšie podieľali na sociálnej podpore pre ľudí pracujúcich v tomto odvetví;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali podniky a družstvá v sociálnom hospodárstve vrátane sociálneho poľnohospodárstva[2], s cieľom podporiť sociálne začleňovanie a tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach; berie na vedomie opatrenia vykonávané v rámci iniciatívy pre sociálne podnikanie a vyzýva Komisiu, aby zväčšila prínos sociálneho hospodárstva pre rozvoj vidieka, napríklad prostredníctvom akčného plánu pre sociálne hospodárstvo;

14.  naliehavo vyzýva, aby sa podnikli kroky na skoncovanie s nekalými praktikami veľkých distribučných skupín v oblasti potravín v dodávateľskom reťazci s cieľom zaručiť spravodlivé ceny pre poľnohospodárov, čím by sa zabezpečilo, že poľnohospodárstvo si zachová potenciál tvorby pracovných miest vo vidieckych oblastiach;

15.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v súčasnosti prvý pilier SPP zvýhodňuje veľkých poľnohospodárskych výrobcov, čo vedie k extrémnej trhovej koncentrácii a nedostatku stimulov pre zamestnanosť v príslušných odvetviach; požaduje preto naliehavé reformy v tomto smere;

16.  požaduje silný prvý pilier SPP, ktorý bude podporovať udržateľnú produkciu, kvalitné pracovné miesta, ziskové poľnohospodárske podniky a dôstojné príjmy, ako aj dodržiavanie príslušných kolektívnych zmlúv a právnych predpisov v oblasti sociálneho a pracovného práva bez vytvárania nových záťaží pre poľnohospodárov;

17.  vyzýva členské štáty, aby do vnútroštátnych právnych predpisov transponovali smernicu 2014/36/EÚ o sezónnych pracovníkoch; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili správne uplatňovanie uvedenej smernice a vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu o stave jej uplatňovania do septembra 2019; vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala rozsah systémov nelegálneho zamestnávania v EÚ prostredníctvom vyšetrovaní, prieskumov a štatistických údajov, najmä v tých európskych regiónoch, v ktorých je využívanie nelegálnej práce a poľnohospodárskej práce najviac rozšírené; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť účinné nástroje vrátane primeraných inšpekcií a kontrol na zabezpečenie dôstojných pracovných a životných podmienok sezónnych pracovníkov vo všetkých regiónoch EÚ, najmä v tých, kde je tento jav viac rozšírený, a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dodržiavanie zamestnaneckých práv a pracovných noriem a vysoko kvalitné pracovné podmienky vo všeobecnosti;

18.  víta opatrenia, ktoré boli doteraz prijaté na zjednodušenie SPP, ale vyzýva Komisiu, aby naďalej vypracúvala a vykonávala opatrenia na zavedenie proporcionality a flexibility vo vzťahu k administratívnej záťaži v rámci SPP; považuje to za prospešné pre poľnohospodárov a pre hladké fungovanie SPP ako celku;

19.  zdôrazňuje, že opatrenia na podporu demografického vývoja a charakteru vidieckych oblastí, ktorý je priaznivý pre rodiny, sú už cieľom SPP a že je potrebné im prikladať väčší význam aj v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa trhu práce;

20.  vyzýva Komisiu, aby začlenila ukazovatele, ktoré navrhla FAO, do svojho hodnotenia udržateľnosti potravinových a poľnohospodárskych systémov (SAFA), najmä tie, ktoré sú zamerané na zamestnanosť a sociálne blaho;

21.  zdôrazňuje, že poľnohospodárske podniky musia dodržiavať vnútroštátne právne predpisy v oblasti zamestnanosti a sociálnych záležitostí; domnieva sa, že zavedením ďalších podmienok pre platby prvého piliera SPP by sa výrazne zvýšila administratívna záťaž pre poľnohospodárov a obmedzil by sa ich potenciál vytvárania pracovných miest;

22.  žiada, aby sociálni partneri, riadiace orgány a prípadne aj organizácie občianskej spoločnosti zohrávali dôležitejšiu úlohu pri rozvoji a vykonávaní poľnohospodárskej politiky s cieľom vytvárať kvalitné pracovné miesta, zabezpečiť dodržiavanie právnych predpisov v oblasti pracovného práva, bojovať proti nelegálnej práci, zabezpečiť vysokú úroveň noriem v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti a podporiť sociálnu a hospodársku integráciu vidieckych pracovníkov vrátane utečencov, migrujúcich a sezónnych pracovníkov;

23.  zdôrazňuje potrebu podporovať aktívne opatrenia a politiky zdôrazňujúce pozitívnu úlohu migrácie pri podpore hospodárskeho rastu a posilňovaní sociálnej súdržnosti vo vidieckych oblastiach;

24.  zdôrazňuje význam kvalitnej odbornej prípravy poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov, ktorej súčasťou je učňovská príprava a získavanie zručností vrátane tých z oblasti IKT, najmä v prípade mladých ľudí vstupujúcich na trh práce, aby sa dokázali prispôsobiť zmenám v stále sa meniacom globálnom prostredí poľnohospodárstva a agropotravinového odvetvia a aby zároveň zaručili produkciu potravín v dostatočnom množstve a vysokej kvalite;

25.  zdôrazňuje, že prístup k infraštruktúram IKT a zavádzanie širokopásmového internetu vo vidieckych oblastiach, ako aj odborná príprava v oblasti digitálnych zručností, sú kľúčové pre modernizáciu poľnohospodárskych podnikov a pre celoživotné vzdelávanie pracovníkov v poľnohospodárstve a poľnohospodárov, ako aj pre tvorbu pracovných miest a zakladanie podnikov vo vidieckych oblastiach;

26.  zdôrazňuje potrebu digitálneho rozvoja vo vidieckych oblastiach ako kľúčového prvku pri vytváraní nových udržateľných pracovných miest, ako aj potrebu koncepcie „digitálnych dedín“, ktorá ďaleko presahuje širokopásmovú infraštruktúru ako takú;

27.  nabáda členské štáty, aby podporovali program ERASMUS + medzi mladými poľnohospodármi v rámci odbornej prípravy vrátane učňovskej zložky, a to s cieľom nabádať ich k tomu, aby získali nové technické a jazykové schopnosti v zahraničí;

28.  zdôrazňuje osobitné výhody praktickej výučby a učňovstva vo vidieckych oblastiach, ktoré majú často vysokú mieru nezamestnanosti a prístup do stredísk odbornej prípravy je v nich obmedzený;

29.  pripomína, že plocha poľnohospodárskej pôdy v EÚ každoročne klesá; zdôrazňuje, že zachovanie obrábanej plochy je dôležité na zachovanie pracovných miest vo vidieckych oblastiach; vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a vypracovali ďalšie nástroje umožňujúce prístup k pôde vo vidieckych oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, a to napríklad nielen prostredníctvom vlastníctva, ale aj participatívnym využívaním a správou poľnohospodárskej pôdy v súlade s vnútroštátnou praxou; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že zlepšenie prístupu k pôde prostredníctvom nástrojov, akými sú verejné banky pôdy, obnova opustenej pôdy, zakladanie sociálnych družstiev, verejné dotácie a zlepšenie prístupu k úverom, prispeje k zamestnanosti v poľnohospodárstve, najmä v prípade mladých ľudí a žien; pripomína významný charakter opatrení, ktoré umožnia výmenu generácií a nástup začínajúcich mladých poľnohospodárov;

30.  pripomína, že priemerný európsky poľnohospodár má iba 12 hektárov pôdy a 70 % poľnohospodárskych podnikov má plochu menej ako päť hektárov; konštatuje, že vzhľadom na ich veľkosť a štruktúru si poľnohospodárske podniky nemôžu vždy dovoliť zamestnávať pracovníkov na plný úväzok alebo vysoko kvalifikovaných pracovníkov; nabáda preto Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia na podporu vytvárania skupín zamestnávateľov;

31.  zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť opatrenia na uľahčenie prevodu poľnohospodárskych podnikov vzhľadom na ich často vysokú hodnotu z hľadiska dedičstva;

32.  domnieva sa, že poľnohospodárstvo a najmä rodinné poľnohospodárstvo má najväčší význam pre zachovanie hospodárskych a sociálnych štruktúr vidieckych oblastí; v tejto súvislosti sa domnieva, že stimulovaním konsolidácie existujúcich podnikov, a tým maximalizovaním následnej zamestnanosti na miestnej úrovni by sa mohla zvýšiť udržateľnosť rodinného poľnohospodárstva;

33.  berie na vedomie zásadný prínos žien pre vidiecke hospodárstvo; vyjadruje znepokojenie nad nízkym zastúpením žien, pokiaľ ide o pracovné miesta na vidieku a v poľnohospodárstve, kde ženy predstavujú 45 % pracovnej sily napriek tomu, že predstavujú 50 % obyvateľstva; poukazuje na to, že podmienky zamestnávania žien sú neprimerane neisté a neštandardné; zdôrazňuje, že situácia je ešte závažnejšia z hľadiska prístupu k vlastníctvu poľnohospodárskych pozemkov, keďže len 29 % pozemkov vlastnia ženy[3]; naliehavo žiada, aby sa riešil rodový rozdiel vo vidieckych oblastiach s cieľom zlepšiť pracovné podmienky žien a ich prístup k pôde; poznamenáva, že vo vidieckych oblastiach je rozdiel v odmeňovaní žien a mužov o viac ako 10 % vyšší než inde; zdôrazňuje, že v poľnohospodárskej politike a politike rozvoja vidieka EÚ treba prijať rodové hľadisko; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam aktualizovaných štatistických údajov o vlastníctve poľnohospodárskych podnikov a o zamestnanosti žien vo vidieckych oblastiach;

34.  vyzýva k tomu, aby sa na vidieku a v malých horských spoločenstvách zachovalo právo na verejné služby, ako sú školy a zdravotnícke zariadenia, aby sa zachovala ich dynamika a príťažlivosť a aby sa zároveň zachovali existujúce pracovné miesta a vytvorili miesta nové a aby sa vyriešil problém vyľudňovania vidieckych oblastí nabádaním ľudí žijúcich v týchto oblastiach, aby v nich zostali a usadili sa tam; poznamenáva, že inovačné riešenia, ako napríklad multimodálne platformy, ktoré vidieckemu obyvateľstvu uľahčujú rýchly a účinný prístup k službám, môžu prispieť k ochrane prístupu k verejným službám; podporuje vytvorenie systémov minimálneho príjmu na úrovni členských štátov s cieľom zabezpečiť slušný príjem pre obyvateľov vidieka a podporiť sociálnu súdržnosť v každom členskom štáte, a to vzhľadom na vysokú mieru chudoby a sociálneho vylúčenia vo vidieckych oblastiach.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

39

7

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Tiziana Beghin, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Thomas Händel, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Jan Keller, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Kostadinka Kuneva, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Javi López, Morten Løkkegaard, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Georgi Pirinski, Marek Plura, Terry Reintke, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Maria Arena, Amjad Bashir, Lynn Boylan, Rosa Estaràs Ferragut, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Joachim Schuster, Csaba Sógor, Helga Stevens, Ivo Vajgl, Tom Vandenkendelaere, Gabriele Zimmer

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Fernando Ruas

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (12.7.2016)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Ako možno v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky zlepšiť tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach?
(2015/2226(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Elisabeth Köstinger

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže v mnohých členských štátoch majú ženy z vidieckych oblastí len obmedzený prístup na trh práce a relatívne malé sú aj možnosti založenia vlastného podniku v poľnohospodárskom sektore;

B.  keďže ženy predstavujú o niečo menej ako 50 % celkovej populácie v produktívnom veku vo vidieckych oblastiach EÚ a len približne 45 % celkového ekonomicky činného obyvateľstva v roku 2011[1]; keďže v Európe riadia v priemere 29 % [2]poľnohospodárskych podnikov ženy a podnikanie žien predstavuje zo sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho hľadiska dôležitý pilier udržateľného rozvoja vo vidieckych oblastiach;

C.  keďže hospodárska kríza zasiahla celú Európsku úniu, pričom vidiecke oblasti majú obzvlášť ničivú mieru nezamestnanosti, chudoby a vyľudňovania, a postihuje predovšetkým ženy;

D.  keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov vo vidieckych oblastiach je o 10 % väčší ako v iných oblastiach a keďže je potrebné venovať viac pozornosti vypracovaniu aktualizovaných štatistík o vlastníctve pôdy ženami a pracovných podmienkach žien vo vidieckych oblastiach;

E.  keďže podiel poľnohospodárskych podnikov, ktoré vlastnia ženy a ktoré majú prístup k pomoci z programov rozvoja vidieka, je nižší ako podiel poľnohospodárskych podnikov v EÚ, ktoré prevádzkujú ženy[3];

F.  keďže treba dôsledne uplatňovať zásadu rovnakých príležitostí pre mužov a ženy v SPP a prístup zohľadňujúci rodové hľadisko treba uplatňovať nielen v SPP, ale aj v politike súdržnosti vo vidieckych oblastiach;

G.  keďže v prevažne vidieckych oblastiach EÚ bolo v roku 2009 zamestnaných iba 61 % žien vo veku od 20 do 20 rokov[4];

H.  keďže neustály exodus žien z vidieckych oblastí má nepriaznivý vplyv nielen na sociálnu infraštruktúru, napríklad z dôvodu straty mnohých žien, ktoré sa podieľajú na dobrovoľníckej činnosti, ale aj na trh práce, a keďže tento exodus sa môže zastaviť iba vytvorením rámca, v ktorom ženy môžu vo vidieckych oblastiach dosiahnuť svoje osobné a profesijné ciele;

I.  keďže podpora rovnosti mužov a žien a nediskriminácia je jednou zo zásad, ktoré sa vzťahujú na EŠIF vrátane EPFRV;

1.  konštatuje, že vidiecke ženy nie sú homogénnou skupinou a že ich úlohy a potreby sú rozdielne, ako aj ich situácia v jednotlivých členských štátoch; preto sa domnieva, že opatrenia prijaté s cieľom zlepšiť ich životné príležitosti a vyhliadky na zamestnanie by mali byť rôzne; zdôrazňuje však nerovný prístup žien k vlastníctvu poľnohospodárskej pôdy; keďže ženy v poľnohospodárskych podnikoch sú často iba rodinnými príslušníkmi vlastníkov, sú klasifikované ako manželky majiteľa poľnohospodárskeho podniku a predstavujú 80,1 % všetkých manželských partnerov v roku 2007[5], a preto často nemajú vlastné príjmy, takže ich ekonomická nezávislosť nie je zaručená;

2.  vyjadruje poľutovanie nad rodovými rozdielmi vo vidieckych oblastiach a žiada, aby sa zlepšili pracovné podmienky žien a aby sa uľahčil ich prístup k pôde;

3.  domnieva sa, že poľnohospodárky zohrávajú významnú úlohu, pokiaľ ide o zachovanie perspektívneho rodinného poľnohospodárstva, a preto by sa ich inovačná schopnosť mala posilniť prostredníctvom pomoci na diverzifikačné opatrenia, ako sú priamy marketing, dovolenky na gazdovskom dvore, sociálne a opatrovateľské služby; zdôrazňuje význam pojmu poľnohospodárskej diverzifikácie vrátane širokého spektra ekologických, ekonomických a kultúrnych tovarov a služieb, pretože by mohli vytvárať priestor pre doplnkový príjem žien na farmách a súčasne výrazne uľahčiť vyváženosť pracovného a súkromného života mužov a žien;

4.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o potenciálny vplyv dohôd, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, ako je Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP), komplexná hospodárska a obchodná dohoda s Kanadou (CETA) a dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Mercosurom, na európske poľnohospodárstvo;

5.  poukazuje na to, že rodová rovnosť je kľúčovým cieľom EÚ a jej členských štátov a že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by malo byť neoddeliteľnou súčasťou SPP; vyzýva Komisiu, aby zlepšila monitorovacie a hodnotiace ukazovatele SPP na identifikáciu „neviditeľnej“ práce žien a ukazovatele podľa možnosti rozčleňovala podľa pohlavia; zdôrazňuje potrebu stanoviť ciele a zámery vychádzajúce z posudzovania rodového vplyvu ako prostriedok na podporu udržateľných vyhliadok a príležitostí na platené zamestnanie pre ženy v poľnohospodárstve a posilnenie hospodárskej účinnosti;

6.  zdôrazňuje vysoký podiel samostatne zárobkovo činných osôb vo vidieckych oblastiach s nedostatkom primeranej sociálnej ochrany a vysoký podiel „neviditeľnej“ práce, ktorý sa týka najmä ženy; vyzýva preto členské štáty a regióny s legislatívnymi právomocami, aby zlepšili právne predpisy týkajúce sa rodovej rovnosti na trhu práce, najmä pokiaľ ide o mzdy, vlastnícke práva a rozhodovanie, a aby zaručili sociálne zabezpečenie pre mužov, ako aj ženy, ktorí pracujú vo vidieckych oblastiach;

7.  vyzýva členské štáty, aby účinnejšie využívali možnosti podpory poľnohospodárok a žien vo vidieckych oblastiach v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a aby podporovali relevantné opatrenia na zjednodušenie; vyzýva Komisiu, aby navrhla nové cielené akcie zamerané na podporu a povzbudzovanie účasti žien na trhu práce vo vidieckych oblastiach, a členské štáty, aby do svojich programov rozvoja vidieka zaradili špecifické podprogramy na podporu podnikania žien, stratégie, ktorými sa vytvoria pracovné miesta pre ženy, ktoré zaistia nárok na dôchodok, politiky na podporu zastúpenia žien na politických, ekonomických a sociálnych fórach v poľnohospodárskom sektore, a presadzovanie rovnakých príležitostí vo vidieckych oblastiach;

8.  naliehavo žiada členské štáty, aby posilnili úlohu sociálnych partnerov a organizácií sociálnej starostlivosti, ktorí spolupracujú s orgánmi pri monitorovaní dodržiavania pracovnoprávnych predpisov, v boji proti neprihlásenej práci a pri monitorovaní dodržiavania noriem sociálnej starostlivosti a bezpečnostných noriem, ktoré podporujú sociálnu a ekonomickú integráciu migrujúcich pracovníkov vrátane sezónnych pracovníkov, migrantov a utečencov; žiada, aby sa zaviedli opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa ženy mohli zúčastňovať na všetkých úrovniach procesu;

9.  vyzýva Komisiu, aby navrhla spôsoby na primerané financovanie osobitného programu EÚ vo forme tzv. európskej záruky pre ženy z vidieckych oblastí, vytvorenej podľa vzoru európskej záruky pre mladých ľudí;

10.  poukazuje na to, že rozloha poľnohospodárskej pôdy sa v EÚ z roka na rok znižuje; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať ornú pôdu s cieľom zaručiť pracovné miesta vo vidieckych oblastiach; vyzýva členské štáty, aby podporovali lepší prístup k pôde v oblastiach s vysokou úrovňou vidieckej nezamestnanosti, a v tejto súvislosti na prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť, aby mladé poľnohospodárky mali prístup k úverom a boli schopné podieľať sa na hospodárení s pôdou;

11.  upozorňuje na skutočnosť, že 45 % pracovných síl v poľnohospodárstve sú ženy; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala vymedzenie rodinného poľnohospodárskeho podniku, uľahčila ich prístup k odbornej príprave a odbornému poradenstvu, ako aj ku kapitálu a ziskom;

12.  vyzýva Komisiu, aby uplatňovala rodové rozpočtovanie na finančnú pomoc v rámci prvého a druhého piliera SPP;

13.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zlepšila podmienky pre ženy vo vidieckych oblastiach a poskytovala nielen primerané informačné materiály o možnostiach podpory osobitne zamerané na poľnohospodárky a ženy vo vidieckych oblastiach, ale aj prístup k vzdelávaniu a úverom, a rovnako podporovala zakladanie združení a poskytovanie komplexného odborného poradenstva v oblasti diverzifikácie, aby sa dotknuté ženy povzbudili k aktívnej realizácii vlastných projektov vo vidieckych oblastiach; v tejto súvislosti poukazuje na to, že je potrebné, aby platformy on-line sprístupňovali informačné materiály s cieľom poskytnúť ženám vo vidieckych oblastiach flexibilný prístup k informáciám o grantoch; zdôrazňuje, že zavedenie informačných kurzov o pravidlách a požiadavkách na založenie a riadenie podniku, ktoré by boli určené ženám, môže mať pozitívny vplyv, pretože môže dodať ženám odvahu, ktorú potrebujú pri zakladaní vlastných podnikov;

14.  vyzýva príslušné vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby podporili účasť žien v miestnych akčných skupinách a rozvoj miestnych partnerstiev v rámci programu Leader a zabezpečili rodovo vyváženú účasť v ich správnych radách;

15.  zdôrazňuje význam opatrení na podporu vzdelávania, odbornej prípravy a nových kvalifikácií pre poľnohospodárky a ženy vo vidieckych oblastiach vrátane podpory lepšieho prístupu k postgraduálnemu vzdelávaniu a špecializovaným kurzom pre podnikateľov a poľnohospodárskych výrobcov, a to v záujme zabezpečenia dlhodobej zamestnanosti vo vidieckych oblastiach a uľahčenia adaptácie na zmeny v poľnohospodárstve a produkcii potravín; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti venovala náležitú pozornosť, pokiaľ ide o podporné opatrenia v rámci druhého piliera SPP, podpore vzdelávania a poradenstva pre ženy na farmách vrátane špecifického vzdelávania s cieľom zlepšiť schopnosti žien a konkurencieschopnosť v poľnohospodárstve a uľahčiť ich formálne pracovné príležitosti; zdôrazňuje význam poradenstva a podpory žien s cieľom umožniť im rozvíjať inovačné poľnohospodárske činnosti vo vidieckych oblastiach vrátane poľnohospodárskej prvovýroby;

16.  zdôrazňuje – okrem iného s ohľadom na čiastočný úväzok a prácu na diaľku – dôležitosť digitálneho rozvoja vo vidieckych oblastiach a rozvoj komplexného prístupu („digitálna obec“), a v tejto súvislosti vyzýva na väčšie využívanie programov v rámci druhého piliera s cieľom uľahčiť začínanie samostatnej zárobkovej činnosti; zdôrazňuje, že zlepšenie kvality a dostupnosti základnej infraštruktúry, ako sú dopravné spoje, bezpečné dodávky energie a spoľahlivé a rýchle širokopásmové technológie, ktoré môžu umožniť vysoko kvalifikovaným ženám prácu vo vidieckych oblastiach (napríklad prostredníctvom e-podnikania), a inštitúcií dôležitých pre každodenný život a služieb vo vidieckych oblastiach je nevyhnutné na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom mužov a žien, a vyzýva členské štáty, aby prijali mobilné prístupy k rozvoju vidieka v úzkej spolupráci s obcami a regiónmi;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať a presadzovať účasť poľnohospodárok na rozhodovacom procese; poukazuje na to, že ženy môžu prispieť k rozvoju svojich komunít a poľnohospodárskych podnikov;

18.  zdôrazňuje, že vo vidieckych oblastiach v Európe dochádza k starnutiu obyvateľstva, nízkej hustote obyvateľstva a v niektorých oblastiach k vyľudňovaniu; požaduje ďalšie opatrenia na vytvorenie životných a pracovných podmienok vo vidieckych oblastiach, ktoré poskytnú ženám a ich rodinám dôvody na to, aby tam zostali a viedli úspešný život;

19.  vyzýva regionálne subjekty, aby využívajúc finančné prostriedky z druhého piliera uskutočňovali programy na zvyšovanie informovanosti s cieľom zdôrazniť rodovú neutralitu vo všetkých profesiách a prekonať pretrvávajúce veľmi tradičné rozdelenie úloh v poľnohospodárstve;

20.  upozorňuje na ťažkosti, s ktorými sa poľnohospodárky stretávajú pri získavaní financovania; poznamenáva, že lepší prístup k investičnému kapitálu je rozhodujúci pre zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie žien vo vidieckych oblastiach a podporu podnikania žien, a vyzýva členské štáty, aby rozvíjali, podporovali, a zabezpečovali prístup žien pracujúcich v poľnohospodárstve k zdrojom financovania a špecifickému odbornému vzdelávaniu, ktoré môže uľahčiť dostupnosť kapitálu;

21.  je si vedomý existencie špecifických problémov, pokiaľ ide o zlučiteľnosť súkromného a pracovného života na farmách, a významu situácie rodičov a zamestnaneckého prostredia z hľadiska vplyvu na rodinu na rodinných farmách; zdôrazňuje kľúčovú úlohu verejných služieb pri zvyšovaní účasti žien na trhu práce, keďže tieto služby znižujú záťaž žien, ktoré zvyčajne trávia viac času než muži starostlivosťou o deti a iné závislé osoby; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne samosprávy, aby uplatňovali politiky, ktoré budú chrániť, modernizovať a podporovať kvalitnú a dostupnú infraštruktúru, zariadenia a služby pre každodenný život vo vidieckych oblastiach;

22.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili systémy sociálneho zabezpečenia a opatrenia právneho uznania poľnohospodárok s cieľom zabezpečiť, aby mali rovnaké práva ako muži, pretože často dlhé hodiny pracujú pre rodinný podnik bez sociálneho zabezpečenia alebo právnej ochrany;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné zachovať, povzbudzovať a podporovať podnikateľské iniciatívy, združenia, družstvá a organizácie žien v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach, ktoré budú podporovať výmenu osvedčených postupov na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a stimulovať prístup žien na trh práce; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať informačné centrá a siete s cieľom zvýšiť informovanosť o sociálnej a hospodárskej situácii žien vo vidieckych oblastiach.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.7.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

26

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Beatriz Becerra Basterrechea, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Maria Corazza Bildt, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Maria Noichl, Marijana Petir, Terry Reintke, Jordi Sebastià, Michaela Šojdrová, Ángela Vallina, Beatrix von Storch, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ildikó Gáll-Pelcz, Arne Gericke, Kostadinka Kuneva, Constance Le Grip, Marc Tarabella, Monika Vana, Julie Ward

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa D’Amato, Jens Nilsson

  • [1]  Eurostat, 2013. Regionálna ročenka Eurostatu 2013. Pohľad na rozvoj vidieka.
  • [2]  Štúdia „Medzinárodný deň žien na vidieku 2015“, Tematická sekcia C, Európsky parlament.
  • [3]  Dower, J. (2015). Úloha financovania žien na vidieku v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. EPRS, International Day of Rural Women 2015 (Medzinárodný deň žien na vidieku v roku 2015).
  • [4]  Európska komisia (2011), Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Poľnohospodársky ekonomický prehľad EÚ. Vidiecke oblasti a stratégia Európa 2020 – zamestnanosť, správa č. 5 – november 2011.
  • [5]  Európska komisia (2012), Agricultural Economic Briefs (Poľnohospodársky ekonomický prehľad). Ženy v poľnohospodárstve a vidieckych oblastiach EÚ: tvrdá práca, nedostatočné zviditeľnenie, správa č. 7 – jún 2012.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

29.9.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

7

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Richard Ashworth, José Bové, Paul Brannen, Nicola Caputo, Matt Carthy, Albert Deß, Norbert Erdős, Edouard Ferrand, Luke Ming Flanagan, Beata Gosiewska, Martin Häusling, Esther Herranz García, Jan Huitema, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Urszula Krupa, Zbigniew Kuźmiuk, Philippe Loiseau, Giulia Moi, Ulrike Müller, James Nicholson, Maria Noichl, Bronis Ropė, Jordi Sebastià, Jasenko Selimovic, Maria Lidia Senra Rodríguez, Czesław Adam Siekierski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Arthuis, Jean-Paul Denanot, Jens Gieseke, Maria Heubuch, Norbert Lins, Stanislav Polčák, Sofia Ribeiro, Vladimir Urutchev, Miguel Viegas