SPRÁVA o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii

14.10.2016 - (2016/2030(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajkyňa: Anna Elżbieta Fotyga

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii

(2016/2030(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme[1],

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu v Štrasburgu/Kehli zo 4. apríla 2009 prijaté pri príležitosti 60. výročia NATO,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ[2],

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 9. februára 2015 o boji proti terorizmu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 19. a 20. marca 2015,

–  so zreteľom na závery Rady o regionálnej stratégii EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj pre hrozbu, ktorú predstavuje ISIL/Dá’iš, zo 16. marca 2015, ktoré opätovne potvrdila Rada pre zahraničné veci 23. mája 2016,

–  so zreteľom na správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 18. mája 2015 o Európskej únii v meniacom sa globálnom prostredí – v prepojenejšom, konfliktnejšom a komplexnejšom svete a na pokračujúce práce na novej globálnej bezpečnostnej stratégii EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2015 o stave vzťahov medzi EÚ a Ruskom[3],

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre oblasť strategickej komunikácie (Ref. Ares(2015)2608242 – 22/06/2015),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky[4],

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO vo Walese z 5. septembra 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o predchádzaní radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami[5],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 28. apríla 2015 o Európskom programe v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade zo 6. apríla 2016 s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám: eakcia Európskej únie (JOIN(2016)0018),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade z 20. apríla 2016 o napĺňaní Európskeho programu v oblasti bezpečnosti s cieľom bojovať proti terorizmu a pripraviť pôdu pre účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu (COM(2016)0230),

–  so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti pripravenú Európskou nadáciou na podporu demokracie a venovanú iniciatívam médií vysielajúcich v ruskom jazyku v krajinách Východného partnerstva a v ďalších krajinách nazvanú „Bringing Plurality and Balance to the Russian Language Media Space“ (Vnesenie plurality a rovnováhy do priestoru médií vysielajúcich v ruskom jazyku),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu o presadzovaní a ochrane ľudských práv a základných slobôd pri boji proti terorizmu (A/HRC/31/65),

–  so zreteľom na všeobecnú pripomienku Výboru OSN pre ľudské práva č. 34 (CCPR/C/GC/34),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0290/2016),

A.  keďže EÚ sa zaviazala, že bude usmerňovať svoju činnosť na medzinárodnej scéne v súlade so zásadami demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, ako aj slobody médií, prístupu k informáciám, slobody prejavu a plurality médií, z ktorých posledná však môže byť do určitej miery obmedzená v súlade s medzinárodným právom vrátane Európskeho dohovoru o ľudských právach; keďže tretie subjekty, ktoré sa snažia Úniu zdiskreditovať, neuznávajú rovnaké hodnoty;

B.  keďže EÚ a jej členské štáty a občania sú pod rastúcim a systematickým tlakom, pokiaľ ide o boj proti informačným, dezinformačným a lživým kampaniam a propagande zo strany krajín a neštátnych subjektov, napríklad nadnárodných teroristických a zločineckých organizácií v jej susedstve, ktorých cieľom je oslabiť samotnú koncepciu objektívnych informácií či etickej žurnalistiky, pričom všetky informácie sa vykresľujú ako zavádzajúce alebo ako nástroj politickej moci, a ktorých terčom sú aj demokratické hodnoty a záujmy;

C.  keďže sloboda médií, prístup k informáciám a sloboda prejavu sú základnými piliermi demokratického systému, v rámci ktorého má transparentnosť vlastníctva médií a zdrojov ich financovania mimoriadny význam; keďže stratégie na zaistenie kvalitnej žurnalistiky, plurality médií a kontroly faktov môžu byť účinné len v prípade, ak sú poskytovatelia informácií dôveryhodní; keďže by sa súčasne malo kriticky posudzovať to, ako naložiť s mediálnymi zdrojmi, ktoré preukázateľne a opakovane uplatnili stratégiu zámerného klamania a dezinformovania, , najmä pokiaľ ide o „nové médiá“, sociálne siete a digitálnu oblasť;

D.  keďže informačná vojna je historický jav starý ako vojna sama; keďže cielenú informačnú vojnu proti Západu intenzívne využíval v Sovietsky zväz počas studenej vojny a odvtedy je neoddeliteľnou súčasťou modernej hybridnej vojny, ktorá predstavuje kombináciu vojenských a nevojenských opatrení skrytej aj otvorenej povahy využívaných na destabilizáciu politickej, hospodárskej a sociálnej situácie krajiny vystavenej útoku bez vyhlásenia vojny, pričom jej terčom sú nielen partneri EÚ, ale aj samotná EÚ, jej inštitúcie a všetky členské štáty a občania bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť a svoje náboženstvo;

E.  keďže anektovaním Krymu Ruskom a Ruskom vedenou hybridnou vojnou v Donbase Kremeľ eskaloval konfrontáciu s EÚ; keďže Kremeľ zintenzívnil svoju propagandistickú vojnu, pričom Rusko zohráva posilnenú úlohu v európskom mediálnom prostredí, ktorá sa zameriava na vytvorenie politickej podpory ruských krokov v európskej verejnej mienke a na oslabenie súdržnosti zahraničnej politiky EÚ;

F.  keďže vojnová propaganda a akékoľvek zastávanie sa národnostnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti, ktoré podnecujú k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu, sú zákonom zakázané v súlade s článkom 20 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

G.  keďže finančná kríza a pokroky v oblasti nových foriem digitálnych médií predstavujú pre kvalitnú žurnalistiku závažné výzvy, čo vedie k poklesu kritického myslenia verejnosti, ktorej tak viac hrozí, že sa stane obeťou dezinformovania a manipulácie;

H.  keďže propagandistická vojna a zasahovanie ruských médií sú javy osobitne silné a často bez reakcie v krajinách východného susedstva; keďže národné médiá v týchto krajinách sú často slabé a nie sú schopné vyrovnať sa sile a moci ruských médií;

I.  keďže technológie informačnej a komunikačnej vojny sa používajú na legitimizovanie krokov, ktoré ohrozujú zvrchovanosť členských štátov EÚ, ich politickú nezávislosť, bezpečnosť ich občanov a ich územnú celistvosť;

J.  keďže EÚ neuznáva organizáciu ISIL/Dá’iš za štát alebo organizáciu podobnú štátu;

K.  keďže ISIL/Dá’iš, al-Káida a mnoho ďalších násilných džihádistických teroristických skupín systematicky využívajú komunikačné stratégie a priamu propagandu šírené tradičným spôsobom aj na internete v rámci odôvodnenia svojich akcií namierených proti EÚ a členským štátom a proti európskym hodnotám, a tiež s cieľom podporiť nábor mladých Európanov;

L.  keďže na základe vyhlásenia zo samitu NATO v Štrasburgu/Kehli, v ktorom sa zdôrazňuje rastúci význam toho, aby NATO vhodne, včas, presne a pohotovo informovala o vývoji svojich úloh, cieľov a misií, bolo v roku 2014 v Lotyšsku zriadené Centrum excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu (NATO StratCom COE), čo sa vo vyhlásení zo samitu NATO vo Walese uvítalo;

Strategická komunikácia EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii

1.  zdôrazňuje, že nepriateľská propaganda proti EÚ má mnoho rôznych foriem a využíva rôzne nástroje, pričom je často prispôsobená situácii členských štátov EÚ s cieľom skresliť skutočnosti, vyvolať pochybnosti, rozdeliť členské štáty, vytvárať strategický rozkol medzi Európskou úniou a jej severoamerickými partnermi a ochromiť rozhodovací proces, zdiskreditovať inštitúcie EÚ a transatlantické partnerstvá, ktoré zohrávajú uznávanú úlohu v európskej bezpečnostnej a hospodárskej štruktúre, v očiach a mysliach občanov EÚ a susedných krajín a narušiť a oslabiť európsku koncepciu založenú na demokratických hodnotách, ľudských právach a právnom štáte; pripomína, že jedným z najdôležitejších využívaných nástrojov je podnecovanie strachu a neistoty medzi občanmi EÚ, ako aj prezentovanie nepriateľských štátnych a neštátnych subjektov ako omnoho silnejších, než v skutočnosti sú; konštatuje, že ďalšie autoritárske režimy na celom svete používajú podobné stratégie ako tie, ktoré vyvinul Kremeľ;

2.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby uznali, že strategická komunikácia a informačná vojna nie sú len vonkajšou, ale aj vnútornou otázkou EÚ, a je znepokojený tým, koľko šíriteľov má propaganda nepriateľská voči EÚ v samotnej Únii; je znepokojený obmedzenou informovanosťou niektorých členských štátov EÚ o tom, že sú publikom a arénou pre propagandu a dezinformácie; v tejto súvislosti vyzýva subjekty EÚ, aby riešili aktuálne nejasnosti a nezhody týkajúce sa toho, čo sa má považovať za propagandu a dezinformovanie, aby v spolupráci so zástupcami médií a odborníkmi z členských štátov EÚ vytvorili spoločný súbor vymedzení a aby zhromažďovali údaje a fakty o využívaní propagandy;

3.  konštatuje, že dezinformácie a propaganda sú súčasťou hybridnej vojny; preto zdôrazňuje, že je potrebné zvyšovať povedomie a prejavovať asertivitu prostredníctvom inštitucionálnej/politickej komunikácie, výskumu expertných skupín (think tank)/akademického výskumu, kampaní v sociálnych médiách, iniciatív občianskej spoločnosti, mediálnej gramotnosti a iných vhodných opatrení;

4.  zdôrazňuje, že stratégia propagandy a dezinformácií proti EÚ zo strany tretích krajín môže mať rozličné formy a môže zahŕňať najmä tradičné médiá, sociálne siete, vzdelávacie programy a politické strany, a to v rámci Európskej únie, ako aj mimo nej;

5.  berie na vedomie viacvrstvový charakter súčasnej strategickej komunikácie EÚ na rôznych úrovniach vrátane inštitúcií EÚ, členských štátov, rôznych orgánov NATO a OSN a mimovládnych a občianskych organizácií a požaduje čo najlepšiu koordináciu a výmenu informácií medzi týmito subjektmi; požaduje lepšiu spoluprácu a výmenu informácií medzi rôznymi aktérmi, ktorí vyjadrili znepokojenie nad týmito propagandistickými operáciami a chcú vypracovať stratégie boja proti dezinformáciám; domnieva sa, že v kontexte EÚ by táto koordinácia mala byť úlohou inštitúcií Únie;

6.  uznáva, že EÚ musí svoju snahu v oblasti strategickej komunikácie považovať za prioritu, čo by malo zahŕňať príslušné zdroje; opakuje, že EÚ je úspešný model integrácie, ktorý aj v kríze naďalej priťahuje krajiny, ktoré chcú tento model zopakovať a začleniť sa doň; zdôrazňuje preto, že EÚ potrebuje vysielať pozitívne správy o svojich úspechoch, hodnotách a zásadách, a to rozhodne a odvážne, a že jej rétorika musí byť ofenzívna, nie defenzívna;

Pochopenie a odhalenie ruskej dezinformačnej a propagandistickej vojny

7.  s poľutovaním konštatuje, že Rusko využíva kontakty a stretnutia s náprotivkami z EÚ skôr na účely propagandy a na verejné oslabovanie spoločnej pozície EÚ než na vytvorenie skutočného dialógu;

8.  uznáva, že ruská vláda agresívnym spôsobom využíva širokú škálu nástrojov a prostriedkov, ako sú expertné skupiny (think tanks) a osobitné nadácie (napr. Russkij mir), osobitné orgány (Rossotrudničestvo), viacjazyčné televízne stanice (napr. RT), domnelé tlačové agentúry a multimediálne služby (napr. Sputnik), cezhraničné sociálne a náboženské skupiny, keďže režim sa chce predstaviť ako jediný obhajca tradičných kresťanských hodnôt, sociálne médiá a internetových trolov s cieľom spochybniť demokratické hodnoty, rozdeľovať Európu, získavať domácu podporu a vytvárať dojem zlyhávajúcich štátov vo východnom susedstve EÚ; zdôrazňuje, že Rusko investuje významné finančné zdroje do svojich dezinformačných a propagandistických nástrojov, ktoré využíva buď priamo štát, alebo spoločnosti a organizácie ovládané Kremľom; zdôrazňuje, že na jednej strane Kremeľ financuje politické strany a ďalšie organizácie v rámci EÚ s úmyslom poškodiť politickú súdržnosť a že na druhej strane sa jeho propaganda priamo zameriava na konkrétnych novinárov, politikov a jednotlivcov v EÚ;

9.  pripomína, že bezpečnostné a spravodajské služby dospeli k záveru, že Rusko má schopnosť a zámer uskutočňovať operácie zamerané na destabilizáciu iných krajín; upozorňuje, že to má často formu podpory politických extrémistov a rozsiahlych dezinformačných a masmediálnych kampaní; ďalej konštatuje, že takéto mediálne spoločnosti v EÚ existujú a vyvíjajú svoju činnosť;

10.  poukazuje na to, že informačná stratégia Kremľa dopĺňa jeho politiku zintenzívňovania bilaterálnych vzťahov, hospodárskej spolupráce a spoločných projektov s jednotlivými členskými štátmi EÚ s cieľom oslabiť súdržnosť EÚ a ohroziť jej politiky;

11.  tvrdí, že ruská strategická komunikácia je súčasťou rozsiahlejšej podvratnej kampane na oslabenie spolupráce EÚ a zvrchovanosti, politickej nezávislosti a územnej celistvosti Únie a jej členských štátov; naliehavo vyzýva vlády členských štátov, aby pozorne sledovali ruské informačné operácie na európskej pôde a zvýšili mieru spoločného využívania kapacít a úsilie kontrarozviedky zamerané na boj proti takýmto operáciám;

12.  dôrazne kritizuje ruské snahy o narušenie integračného procesu EÚ a v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rusko v EÚ podporuje sily namierené proti EÚ, najmä extrémne pravicové strany, populistické sily a hnutia, ktoré popierajú základné hodnoty liberálnych demokracií;

13.  je vážne znepokojený rýchlym rozširovaním činností v Európe, ktoré sú inšpirované Kremľom, vrátane dezinformácií a propagandy usilujúcich sa o udržanie alebo zvýšenie vplyvu Ruska s cieľom oslabiť a rozdeliť EÚ; zdôrazňuje, že veľká časť nepriateľskej propagandy Kremľa je zameraná na opisovanie niektorých európskych krajín, ako keby patrili do „tradičnej sféry vplyvu Ruska“, čím chce oslabiť ich zvrchovanosť a hlboko zakorenenú európsku identitu, ktorá bola v minulosti narušená komunistickými režimami; poznamenáva, že jednou z jeho hlavných stratégií je šíriť a vnucovať alternatívnu rétoriku, ktorá je často založená na zmanipulovanom výklade historických udalostí a zameraná na odôvodnene jej vonkajších krokov a geopolitických záujmov; poznamenáva, že falšovanie histórie je jednou z jeho hlavných stratégií; v tomto smere berie na vedomie potrebu zlepšiť informovanosť o zločinoch komunistických režimov prostredníctvom verejných kampaní a vzdelávacích systémov a podporovať výskumnú a dokumentačnú činnosť, najmä v krajinách, ktoré sú bývalými členmi sovietskeho bloku, čo by mala byť protiváha kremeľskej rétoriky;

14.  zdôrazňuje, že Rusko využíva chýbajúci medzinárodný právny rámec v oblastiach, ako je kybernetická bezpečnosť, a absenciu zodpovednosti v oblasti regulácie médií a akékoľvek nejasnosti v týchto záležitostiach obracia vo svoj prospech; zdôrazňuje, že agresívne ruské aktivity v kybernetickej oblasti uľahčujú informačnú vojnu; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby v bezpečnostnej stratégii EÚ venovali pozornosť úlohe internetových výmenných bodov ako kľúčovej infraštruktúry; zdôrazňuje, že je zásadne potrebné zaistiť odolnosť informačných systémov na úrovni EÚ a členských štátov, a to najmä voči popieraniu a narúšaniu, ktoré môžu zohrávať ústrednú úlohu v hybridnom konflikte a v boji proti propagande, a v tomto smere úzko spolupracovať s NATO, najmä s Centrom excelentnosti NATO pre spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany;

15.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili koordinované mechanizmy strategickej komunikácie na podporu prideľovania a na boj proti dezinformáciám a propagande, a to s cieľom odhaliť hybridné hrozby;

Pochopenie informačnej vojny a metód dezinformácie a radikalizácie, ktoré využíva ISIL/Dá’iš, a boj proti nim

16.  uvedomuje si súbor stratégií, ktoré využíva organizácia ISIL/Dá’iš v regionálnom a celosvetovom meradle na presadzovanie svojej politickej, náboženskej, sociálnej, nenávistnej a násilnej rétoriky; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali protiargumentáciu k organizácii ISIL/Dá’iš, a to so zapojením vzdelávacieho systému, ako aj posilnením postavenia a zviditeľnením umiernených moslimských vzdelancov, ktorí sú dostatočne dôveryhodní na to, aby mohli narušiť legitimitu propagandy organizácie ISIL/Dá’iš; víta úsilie, ktoré vyvíja celosvetová koalícia s cieľom bojovať proti organizácii ISIL/Dá’iš, a v tejto súvislosti podporuje regionálnu stratégiu EÚ pre Sýriu a Irak; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby vypracovali a šírili protiargumentáciu k džihádistickej propagande, pričom by sa mal osobitne zdôrazňovať pedagogický rozmer, poukazujúc na teologické zblúdenie, ktorým je podpora radikálneho islamu;

17.  zdôrazňuje, že islamistické teroristické organizácie, najmä ISIL/Dá’iš a al-Káida, uskutočňujú aktívne informačné kampane zamerané na oslabenie európskych hodnôt a záujmov a zvýšenie miery nenávisti voči nim; je znepokojený tým, že ISIL/Dá’iš intenzívne využíva nástroje sociálnych médií, a najmä Twitter a Facebook, na presadzovanie svojich cieľov v oblasti propagandy a náboru, predovšetkým medzi mladými ľuďmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam toho, aby sa stratégia boja proti propagande organizácie ISIL/Dá’iš začlenila do širšej, komplexnej regionálnej stratégie kombinujúcej diplomatické nástroje, socioekonomické nástroje, rozvojové nástroje a nástroje na predchádzanie konfliktom; víta vytvorenie osobitnej skupiny pre strategickú komunikáciu so zameraním ja juh, ktorá by mohla účinne prispievať k rozkladu extrémistickej propagandy a vplyvu organizácie ISIL/Dá’iš a k boju proti nim;

18.  zdôrazňuje, že EÚ a európski občania sú pre ISIL/Dá’iš hlavným cieľom, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby užšie spolupracovali pri ochrane spoločnosti, najmä mladých ľudí, pred náborom, a tak posilňovali ich odolnosť voči radikalizácii; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť zameranie na zlepšenie nástrojov a metód EÚ, predovšetkým v kybernetickej oblasti; nabáda každý členský štát, aby v úzkej spolupráci centrom excelentnosti siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii, ktoré bolo vytvorené v októbri 2015, preskúmal a účinne riešil základné sociálno-demografické dôvody, ktoré sú základnou príčinou náchylnosti k radikalizácii, ako aj inštitucionálne viacrozmerné štruktúry (ktoré spájajú akademický výskum, správu väzníc, políciu, justíciu, sociálne služby a vzdelávacie systémy) na boj proti radikalizácii; zdôrazňuje, že Rada vyzvala na presadzovanie opatrení v oblasti trestnej justície v záujme boja proti radikalizácii, ktorá vedie k terorizmu a násilnému extrémizmu;

19.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali na obmedzovaní prístupu organizácie ISIL/Dá’iš k finančným prostriedkom a aby podporovali túto zásadu vo vonkajšej činnosti EÚ, a zdôrazňuje potrebu odhaliť skutočný charakter organizácie ISIL/Dá’iš a zavrhnúť jeho ideologické legitimizovanie;

20.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podnikli konzistentné kroky v celej EÚ zamerané proti nenávistným prejavom, ktoré systematicky presadzujú netolerantní, radikálni kazatelia prostredníctvom kázní, kníh, televíznych programov, internetu a akýmikoľvek inými komunikačnými prostriedkami, čo vytvára živnú pôdu pre teroristické organizácie ako ISIL/Dá’iš a al-Káida;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ a členské štáty spolupracovali s poskytovateľmi služieb sociálnych médií s cieľom bojovať proti propagande organizácie ISIL/Dá’iš šírenej cez kanály sociálnych médií;

22.  zdôrazňuje, že islamské teroristické organizácie, najmä ISIL/Dá’iš a al-Káida, sú zapojené do aktívnych dezinformačných kampaní, ktorých cieľom je podkopávať európske hodnoty a záujmy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležitá osobitná stratégia boja proti islamskej propagande a dezinformáciám zameraným proti EÚ;

23.  zdôrazňuje, že nestranná, spoľahlivá a objektívna komunikácia a tok informácií na základe skutočností týkajúcich sa vývoja v krajinách EÚ by zabránili šíreniu propagandy podporovanej tretími stranami;

Stratégia EÚ na boj s propagandou

24.  víta akčný plán strategickej komunikácie; víta spoločné oznámenie s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám a vyzýva na podporu a okamžité vykonávanie jeho odporúčaní; zdôrazňuje, že navrhované kroky si vyžadujú spoluprácu a koordináciou všetkých relevantných aktérov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni; zastáva názor, že len komplexný prístup môže viesť k úspechu úsilia EÚ; vyzýva členské štáty, ktoré majú rotujúce predsedníctvo EÚ, aby strategickú komunikáciu vždy zahŕňali do svojho programu s cieľom zabezpečiť kontinuitu práce na tejto téme; v tejto súvislosti víta iniciatívy a dosiahnuté výsledky lotyšského predsedníctva; vyzýva VP/PK, aby v záujme lepšej koordinácie činností EÚ zabezpečila častú komunikáciu na politickej úrovni s členskými štátmi; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO v oblasti strategickej komunikácie by sa mala výrazne posilniť; víta zámer slovenského predsedníctva zorganizovať pri príležitosti Európskeho dňa spomienok na obete totalitných režimov konferenciu o totalitarizme;

25.  požaduje, aby príslušné inštitúcie a orgány EÚ dôsledne sledovali zdroje financovania protieurópskej propagandy;

26.  zdôrazňuje, že v rámci nástrojov EÚ pre demokraciu sú potrebné ďalšie finančné prostriedky na podporu slobody médií v krajinách európskej susedskej politiky (ESP); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plné využívanie existujúcich nástrojov, ako je európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ESP, monitorovanie slobody médií v rámci Východného partnerstva (Eastern Partnership Media Freedom Watch) a Európska nadácia na podporu demokracie, a to s cieľom chrániť slobodu a pluralitu médií;

27.  berie na vedomie obrovské zdroje, ktoré Rusko vynakladá na propagačné aktivity, a možný vplyv nepriateľskej propagandy na rozhodovacie procesy v EÚ a na podkopávanie dôvery verejnosti, otvorenosti a demokracie; oceňuje značnú prácu, ktorú vykonala osobitná skupina EÚ pre strategickú komunikáciu; vyzýva preto, aby sa posilnila osobitná skupina EÚ pre strategickú komunikáciu tým, že sa stane plnohodnotnou jednotkou v rámci ESVČ, ktorá bude zodpovedná za východné a južné susedstvo a bude mať k dispozícii primerané personálne a rozpočtové zdroje, prípadne prostredníctvom dodatočného osobitného rozpočtového riadku; vyzýva na lepšiu spoluprácu medzi spravodajskými službami členských štátov v záujme posúdenia vplyvu, ktorý spôsobujú tretie krajiny v snahe oslabiť demokratické základy a hodnoty EÚ; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi Parlamentom a ESVČ v oblasti strategickej komunikácie, a to aj prostredníctvom využívania analytických kapacít Parlamentu a jeho informačných kancelárií v členských štátoch;

28.  zdôrazňuje, že je zásadne dôležité, aby EÚ prostredníctvom svojej vonkajšej činnosti naďalej aktívne presadzovala rešpektovanie základných práv a slobôd; domnieva sa, že podpora slobody prejavu, slobody zhromažďovania, práva na prístup k informáciám a nezávislosti médií v susedných krajinách by mala byť základom opatrení EÚ zameraných na boj s propagandou;

29.  zdôrazňuje, že treba posilňovať pluralitu a objektivitu, nestrannosť a nezávislosť médií v EÚ a jej susedstve, a to aj v neštátnych subjektoch, okrem iného podporovaním novinárov a vypracúvaním programov budovania kapacít pre mediálnych aktérov, podporovaním partnerstiev a sietí v oblasti výmen informácií, napríklad platforiem na šírenie obsahu, výskumu v oblasti médií, príležitostí na mobilitu a odbornú prípravu pre novinárov a stáží v médiách so sídlom v EÚ, s cieľom uľahčiť výmeny najlepších postupov;

30.  zdôrazňuje dôležitú úlohu kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy novinárov v EÚ aj mimo nej s cieľom vypracúvať kvalitné novinárske analýzy a zaisťovať vysoké redakčné normy; zastáva názor, že presadzovanie hodnôt EÚ, ako je sloboda tlače a vyjadrovania a pluralita médií, zahŕňa podporovanie stíhaných a uväznených novinárov a obhajcov ľudských práv v tretích krajinách;

31.  podporuje intenzívnejšiu spoluprácu medzi inštitúciami EÚ, Európskou nadáciou na podporu demokracie, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Radou Európy a členskými štátmi s cieľom vyhnúť sa duplicite a zabezpečovať synergiu s podobnými iniciatívami;

32.  vyjadruje znepokojenie nad závažnými problémami týkajúcimi sa nezávislosti a slobody médií v niektorých členských štátoch, o ktorých informovali medzinárodné organizácie, ako napríklad Reportéri bez hraníc; vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie v mediálnom sektore s cieľom zabezpečiť dôveryhodnosť vonkajšej činnosti EÚ na podporu slobody, nestrannosti a nezávislosti médií;

33.  vyzýva osobitnú skupinu pre strategickú komunikáciu, ktorá bola za základe návrhu takto posilnená, aby v línii účtu @EUvsDisInfo na Twitteri zaviedla internetovú stránku určenú širokej verejnosti, ktorá bude obsahovať rôzne nástroje určené na odhaľovanie dezinformácií, ktorá vysvetlí ich fungovanie a ktorá môže spájať mnohé iniciatívy občianskej spoločnosti zamerané na túto otázku;

34.  potvrdzuje, že v rámci účinnej komunikačnej stratégie sa musia do diskusií o opatreniach EÚ zapojiť miestne spoločenstvá, musí sa poskytovať podpora pre medziľudské kontakty a musia sa náležite zohľadňovať kultúrne a sociálne výmeny ako kľúčové platformy boja proti predsudkom miestneho obyvateľstva; v tejto súvislosti pripomína, že delegácie EÚ musia udržiavať priamy kontakt s miestnymi zainteresovanými stranami a zástupcami občianskej spoločnosti;

35.  zdôrazňuje, že podnecovanie k nenávisti, násiliu alebo vojne sa nemôže „skrývať“ za slobodu prejavu; nabáda v tejto súvislosti na prijatie právnych iniciatív s cieľom zaistiť väčšiu zodpovednosť pri riešení dezinformácií;

36.  zdôrazňuje, že je dôležité jednotne a účinne informovať o politikách EÚ, a to interne, ako aj externe, a zabezpečovať komunikáciu prispôsobenú konkrétnym regiónom vrátane prístupu k informáciám v miestnych jazykoch; víta v tejto súvislosti vytvorenie webového sídla ESVČ v ruštine ako prvý krok správnym smerom a nabáda na preklad webového sídla ESVČ aj do ďalších jazykov, ako je arabčina a turečtina;

37.  zdôrazňuje zodpovednosť členských štátov za to, aby aktívne, preventívne a v spolupráci bojovali proti nepriateľským informačným operáciám na svojom území alebo namiereným proti ich záujmom; naliehavo vyzýva vlády členských štátov, aby vytvorili vlastné schopnosti v oblasti strategickej komunikácie;

38.  vyzýva každý členský štát, aby svojim občanom sprístupnil dva týždenné bulletiny osobitnej skupiny EÚ pre strategickú komunikáciu The Disinformation Digest (Prehľad dezinformácií) a The Disinformation Review (Správa o dezinformáciách), a to s cieľom informovať širokú verejnosť o metódach propagandy využívaných tretími stranami;

39.  trvá na tom, že je rozdiel medzi propagandou a kritikou;

40.  zdôrazňuje, že každá kritika EÚ alebo jej politík, najmä v rámci politických vyjadrení, síce nevyhnutne neznamená propagandu alebo dezinformácie, prípady manipulácie alebo podpory spojené s tretími krajinami, ktorej cieľom je živiť alebo prehlbovať túto kritiku, však poskytujú dôvod na spochybňovanie spoľahlivosti týchto správ;

41.  zdôrazňuje, že síce treba bojovať proti propagande a dezinformáciám tretích krajín zameraným proti EÚ, nemal by sa tým však spochybniť význam zachovania konštruktívnych vzťahov s tretími krajinami a ich zapájania ako strategických partnerov pri riešení spoločných výziev;

42.  víta prijatie akčného plánu pre strategickú komunikáciu a vytvorenie tímu East StratCom v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) s cieľom informovať o politikách EÚ a čeliť propagande a dezinformáciám zameraným proti EÚ; požaduje ďalšie posilnenie strategickej komunikácie; je presvedčený, že je potrebné naďalej zlepšovať efektívnosť a transparentnosť práce tímu East StratCom; vyzýva ESVČ, aby vypracovala kritériá na meranie efektívnosti jeho práce; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť dostatočné financovanie a primerané personálne zabezpečenie tímu East StratCom;

43.  konštatuje, že bulletin Disinformation Review, ktorý zverejňuje osobitná skupina East StratCom, musí spĺňať normy stanovené vo vyhlásení o zásadách správania novinárov Medzinárodnej federácie novinárov (MFN); zdôrazňuje, že tento bulletin musí byť vypracovaný vhodným spôsobom bez použitia urážlivých vyjadrení alebo hodnotiacich úsudkov; vyzýva osobitnú skupinu East StratCom, aby prehodnotila kritériá používané pri vypracúvaní tohto bulletinu;

44.  je presvedčený, že efektívnou stratégiou boja s propagandou zameranou proti EÚ by mohlo byť prijatie opatrení, ktorými sa zabezpečí, že cieľové publikum dostane primerané a zaujímavé informácie o činnostiach EÚ, európskych hodnotách a ďalších záležitostiach verejného záujmu, a zdôrazňuje, že na tento účel by sa mohli použiť moderné technológie a sociálne siete;

45.  vyzýva Komisiu, aby predložila určité legislatívne iniciatívy s cieľom dosiahnuť vyššiu účinnosť a zodpovednosť pri riešení problému dezinformácií a propagandy a aby využila preskúmanie nástroja európskeho susedstva v polovici trvania s cieľom podporovať posilnenie odolnosti médií ako strategickú prioritu; vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala efektívnosť existujúcich finančných nástrojov EÚ a predložila návrh komplexného a flexibilného riešenia, ktoré môže poskytnúť priamu podporu nezávislým médiám, expertným skupinám (think tanks) a MVO, najmä v jazyku cieľovej skupiny, a umožniť vyčlenenie dodatočných zdrojov pre organizácie, ktoré majú takúto kapacitu, napr. Európsku nadáciu na podporu demokracie, a zároveň oklieštiť finančné toky zamerané na financovanie jednotlivcov a subjektov zapojených do aktivít strategickej komunikácie a nabádania na násilie a nenávisť; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila dôsledný audit efektívnosti niektorých rozsiahlych mediálnych projektov, ktoré financuje EÚ, napríklad projektu Euronews;

46.  zdôrazňuje význam zlepšovania informovanosti, vzdelávania, gramotnosti týkajúcej sa internetových médií a informačnej gramotnosti v EÚ a v jej susedstve v záujme takého posilnenia postavenia občanov, aby dokázali kriticky analyzovať obsah médií na účely identifikácie propagandy; v tomto zmysle zdôrazňuje význam posilňovania vedomostí na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému; poukazuje na potrebu nabádať ľudí na aktívne občianstvo a rozvíjať ich informovanosť ako konzumentov médií; zdôrazňuje ústrednú úlohu internetových nástrojov, najmä sociálnych médií, v ktorých je šírenie nepravdivých informácií a začatie dezinformačných kampaní jednoduchšie a často bez prekážok; pripomína, že bojovať proti propagande propagandou je kontraproduktívne, a chápe preto, že EÚ ako celok a členské štáty jednotlivo môžu proti propagande tretích strán bojovať len vyvracaním dezinformačných kampaní a využívaním pozitívnych správ a informácií a mali by vytvoriť skutočne účinnú stratégiu, ktorá by bola diferencovaná a prispôsobená povahe subjektov, ktoré propagandu šíria; uznáva, že finančná kríza a pokrok v oblasti nových foriem digitálnych médií vytvorili vážne výzvy pre kvalitnú žurnalistiku;

47.  vyjadruje obavy z používania sociálnych médií a online platforiem na vyjadrovanie trestných nenávistných prejavov a podnecovanie násilia a nabáda členské štáty, aby prispôsobili a aktualizovali právne predpisy v záujme zohľadnenia prebiehajúceho vývoja alebo aby plne vykonávali a presadzovali existujúce právne predpisy o nenávistnom prejave, a to na internete aj mimo neho; tvrdí, že je potrebná väčšia spolupráca s online platformami a poprednými internetovými a mediálnymi spoločnosťami;

48.  vyzýva členské štáty, aby poskytli a zabezpečili nevyhnutný rámec pre kvalitnú žurnalistiku a rozmanitosť informácií prostredníctvom boja proti koncentrácii médií, ktorá má negatívny vplyv na pluralitu médií;

49.  konštatuje, že mediálne vzdelávanie poskytuje znalosti a zručnosti a občanom umožňuje uplatňovať svoje právo na slobodu prejavu, kriticky analyzovať mediálny obsah a reagovať na dezinformácie; zdôrazňuje preto, že opatreniami mediálnej gramotnosti na všetkých úrovniach je potrebné zvyšovať informovanosť o rizikách dezinformácie, a to aj prostredníctvom európskej informačnej kampane zameranej na mediálnu, novinársku a redakčnú etiku, ako aj podporou lepšej spolupráce so sociálnymi platformami a presadzovaním spoločných iniciatív na riešenie problému nenávistných prejavov, podnecovania násilia a diskriminácie na internete;

50.  konštatuje, že žiadna stratégia mäkkej moci nemôže uspieť bez kultúrnej diplomacie a podpory medzikultúrneho dialógu medzi krajinami a v rámci nich, a to v EÚ aj mimo nej; nabáda preto na organizovanie dlhodobých verejných akcií a iniciatív, ako aj akcií a iniciatív v oblasti kultúrnej diplomacie, ako sú napríklad štipendiá a výmenné programy pre študentov a mladých odborníkov, vrátane iniciatív na podporu medzikultúrneho dialógu, posilňovanie kultúrnych väzieb s EÚ a podporu spoločného kultúrneho prepojenia a dedičstva a poskytovanie náležitej odbornej prípravy pre zamestnancov delegácií EÚ a ESVČ s cieľom vybaviť ich primeranými medzikultúrnymi zručnosťami;

51.  domnieva sa, že verejné médiá by mali byť príkladom a ukazovať, ako poskytovať nestranné a objektívne informácie v súlade s najlepšími postupmi a žurnalistickou etikou;

52.  zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať novým technológiám – vrátane digitálneho vysielania, mobilnej komunikácie, internetových médií a sociálnych sietí vrátane tých s regionálnym charakterom –, ktoré uľahčujú šírenie informácií a zvyšovanie povedomia o európskych hodnotách zakotvených v zmluvách; pripomína, že takáto komunikácia musí mať vysoký štandard, obsahovať konkrétne najlepšie postupy a vyzdvihovať vplyv EÚ v tretích krajinách vrátane humanitárnej pomoci EÚ, ako aj príležitosti a výhody, ktoré bližšie združovanie a spolupráca s EÚ prinesú občanom v tretích krajinách, najmä mladým ľuďom, ako je napríklad bezvízový styk alebo budovanie kapacít, mobilita a prípadne výmenné programy;

53.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby nový portál ESP, ktorý sa v súčasnosti vytvára v rámci susedského programu OPEN, nezhromažďoval len obsah určený spoločenstvám odborníkov, ale obsahoval aj časť prispôsobenú širšiemu publiku; zastáva názor, že tento portál by mal obsahovať časť venovanú Východnému partnerstvu, v ktorej sa budú nachádzať všetky informácie o iniciatívach, ktoré sú v súčasnosti roztrúsené medzi viacerými webovými sídlami;

54.  poukazuje na potenciál populárnej kultúry a zábavného vzdelávania ako prostriedkov na vyjadrenie spoločných ľudských hodnôt a informovanie o politikách EÚ;

55.  zdôrazňuje svoju podporu iniciatívam, ako sú Pobaltské centrum excelentnosti médií v Rige, Centrum excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu (NATO StratCom COE) alebo centrum excelentnosti siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii; zdôrazňuje, že je potrebné využívať ich zistenia a analýzy a posilňovať analytické kapacity EÚ na všetkých úrovniach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby iniciovali podobné projekty, aby sa zapájali do odbornej prípravy novinárov, aby podporovali centrá nezávislých médií a mediálnu rozmanitosť, nabádali na budovanie sietí a spoluprácu medzi médiami a expertnými skupinami (think tanks) a aby si vymieňali najlepšie postupy a informácie v týchto oblastiach;

56.  odsudzuje pravidelné zásahy namierené proti nezávislým médiám, žurnalistom a aktivistom občianskej spoločnosti v Rusku a na okupovaných územiach vrátane Krymu od jeho nelegálnej anexie; zdôrazňuje, že od roku 1999 boli v Rusku zabité alebo uväznené alebo bez stopy zmizli desiatky novinárov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili ochranu novinárov v Rusku a v susedstve EÚ a aby podporovali ruskú občiansku spoločnosť a investovali do medziľudských kontaktov; žiada okamžité prepustenie žurnalistov; konštatuje, že EÚ posilňuje vzťahy so svojimi východnými partnermi a inými susedmi a pritom ponecháva otvorené komunikačné spojenia s Ruskom; uznáva, že najväčšou prekážkou pre ruské dezinformačné kampane by bola existencia nezávislých a slobodných médií v samotnom Rusku; domnieva sa, že dosiahnutie tohto stavu by malo byť cieľom EÚ; požaduje, aby sa osobitná pozornosť a dostatočné zdroje venovali pluralite médií, miestnym médiám, investigatívnej žurnalistike a cudzojazyčným médiám, najmä v ruštine, arabčine, perzštine, turečtine a urdčine, ako aj v iných jazykoch, ktorými hovoria populácie náchylné voči propagande;

57.  podporuje komunikačné kampane, ktoré vedú príslušní aktéri v Sýrii, Iraku a v celom regióne (vrátane krajín pôvodu zahraničných bojovníkov) a ktoré sú zamerané na diskreditáciu ideológie organizácie ISIS/Dá’iš a odsúdenie toho, ako porušuje ľudské práva, ako aj na boj proti násilnému extrémizmu a nenávistným prejavom v spojení s ďalšími skupinami v tomto regióne; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vo svojom dialógu s krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky zdôrazňovali to, že zásadnými predpokladmi ochrany týchto spoločností pred šírením netolerantných a násilných ideológií, ktoré inšpirujú teroristické organizácie ako ISIS/Dá’iš a al-Káida, sú dobrá správa vecí verejných, zodpovednosť, transparentnosť, zásady právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv; so zreteľom na rastúcu teroristickú hrozbu zo strany organizácie ISIS/Dá’iš a ďalších medzinárodných teroristických organizácií zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu v bezpečnostnej oblasti s krajinami, ktoré majú s bojom proti terorizmu rozsiahle skúsenosti;

58.  vyzýva VP/PK a Radu, aby potvrdili plnú podporu EÚ vo voči prebiehajúcemu procesu vykonávania a aby finančne prispeli k realizácii odporúčaní, ktoré obsahuje štúdia uskutočniteľnosti venovaná iniciatívam médií vysielajúcich v ruskom jazyku vo Východnom partnerstve a ďalších krajinách, ktorú uskutočnila Európska nadácia na podporu demokracie v roku 2015;

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ESVČ a NATO.

• [1]  Ú. v. EÚ C 137E, 27.5.2010, s. 25.
• [2]  Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 24.
• [3]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0225.
• [4]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0272.
• [5]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0410.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

k strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii

(2016/2030(INI))

Výbor pre zahraničné veci, spravodajkyňa: Anna Elżbieta Fotyga

Menšinové stanovisko, ktoré predložil poslanec EP za skupinu GUE/NGL Javier Couso

Táto správa určuje dve hrozby, pokiaľ ide propagandu: štátny subjekt, konkrétne Rusko, a teroristické skupiny, ako je Dá’iš. Chce bojovať proti radikalizácii a teroristickej propagande prostredníctvom posilnenej spolupráce členských štátov a EÚ. Zameriava sa však na poskytovanie prostriedkov Európskej únii na podporu jej vlastných strategických propagandistických kampaní, najmä voči Rusku.

Správu odmietame, pretože:

•  je nezodpovedné klásť štát ako Rusko na rovnakú úroveň hrozieb ako Dá’iš;

•  podporuje snahu EÚ urýchlene uzatvárať dohody o voľnom obchode vo východnom susedstve a v ďalších oblastiach, čím pomáha eskalácii napätia s Ruskom a jeho Eurázijskou hospodárskou úniou;

•  neodzrkadľuje negatívnu a vyhrocujúcu úlohu EÚ v súvislosti so súčasnými konfliktmi v južnom a vo východnom susedstve EÚ ani propagandu, ktorú rozvíjajú hlavne USA, aby legitimovali svoje minulé intervencie, ako napríklad v Iraku, ktoré viedli v regióne k chaosu;

•  neuznáva vlastnú propagandu demokracie EÚ ako jedinej možnosti, čo zdôrazňuje domnelú nadradenosť, ktorá môže byť urážlivá;

•  paradoxne odporúča, aby EÚ podporovala „nezávislé médiá“.

Požadujeme:

–  považovať Rusko za to, čím skutočne je: kľúčovým partnerom EÚ a kľúčovým globálnym aktérom v oblasti zahraničnej bezpečnosti i spoločného boja proti Dá’iš;

–  zrušenie sankcií EÚ voči Rusku, ktoré poškodzujú občanov na oboch stranách;

–  obnovenú dohodu o mierovej spolupráci s Ruskom, ktorá by ukončila napätie;

–  prísne oddelenie EÚ od NATO;

–  podporu medzinárodného úsilia v rámci OSN zameraného na odstránenie Dá’iš, v ktorom Rusko zohrávalo kľúčovú úlohu;

–  usilovať sa o zabránenie prístupu organizácie Dá’iš k financovaniu vrátane prostriedkov pochádzajúcich z obchodovania s ropou alebo zbraňami, ako aj to, aby členské štáty náležite prehodnotili svoje vzťahy s niektorými tretími krajinami ako Turecko, Katar a Saudská Arábia z dôvodu ich zhovievavosti s niektorými extrémistickými organizáciami;

–  bojovať proti teroristickej propagande a radikalizácii prostredníctvom investícií do sociálnej oblasti a verejných služieb a takisto zabrániť akejkoľvek diskriminácii členských štátov.

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (23.6.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci

k strategickej komunikácii EÚ s cieľom bojovať s propagandou tretích strán zameranou proti Únii
(2016/2030(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bogdan Andrzej Zdrojewski

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže v Únii sa termín „propaganda“ obvykle chápe ako šírenie nápadov, koncepcií, informácií a politických doktrín na účely vytvárania alebo zmeny verejnej mienky a termín „dezinformácia“ sa obvykle chápe ako úmyselné šírenie zámerne falošných alebo nepresných informácií;

B.  keďže v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach sa zabezpečuje sloboda prejavu, ale tiež sa v ňom ustanovuje, že táto sloboda môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti;

C.  keďže vojnová propaganda a akékoľvek zastávanie sa národnostnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti, ktoré podnecujú k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu, sú zákonom zakázané v súlade s článkom 20 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

D.  keďže v článku 11 Charty základných práv Európskej únie sa ustanovuje, že každý má právo na slobodu prejavu a že toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice;

1.  konštatuje, že dezinformácie a propaganda sú súčasťou hybridného spôsobu vedenia vojny; preto zdôrazňuje, že je potrebné zvyšovať povedomie a prejavovať asertivitu prostredníctvom inštitucionálnej/politickej komunikácie, výskumu expertných skupín (think tank)/akademického výskumu, kampaní v sociálnych médiách, iniciatív občianskej spoločnosti, mediálnej gramotnosti a iných vhodných opatrení;

2.  zdôrazňuje, že stratégia propagandy a dezinformácií proti EÚ zo strany tretích krajín môže mať rozličné formy a môže zahŕňať najmä tradičné médiá, sociálne siete, vzdelávacie programy a politické strany, a to v rámci Európskej únie, ako aj mimo nej;

3.  trvá na tom, že je rozdiel medzi propagandou a kritikou;

4.  zdôrazňuje, že každá kritika Európskej únie alebo jej politík, najmä v rámci politických vyjadrení, síce nevyhnutne neznamená propagandu alebo dezinformácie, prípady manipulácie alebo podpory zo strany tretích krajín, ktorej cieľom je živiť alebo prehlbovať túto kritiku, však poskytujú dôvod na spochybňovanie spoľahlivosti týchto správ;

5.  zdôrazňuje, že síce treba bojovať proti propagande a dezinformáciám tretích krajín zameraným proti EÚ, nesmie sa tým však spochybniť význam zachovania konštruktívnych vzťahov s tretími krajinami a ich zapájania ako strategických partnerov pri riešení spoločných výziev;

6.  víta prijatie akčného plánu pre strategickú komunikáciu a vytvorenie tímu East StratCom v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) s cieľom informovať o politikách EÚ a čeliť propagande a dezinformáciám zameraným proti EÚ; vyzýva na ďalšie posilňovanie strategickej komunikácie; je presvedčený, že je potrebné naďalej zlepšovať účinnosť a transparentnosť práce tímu East StratCom; vyzýva ESVČ, aby vypracovala kritériá na meranie efektívnosti jeho práce; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť dostatočné financovanie a primerané personálne zabezpečenie tohto tímu;

7.  konštatuje, že správa o dezinformáciách, ktorú zverejňuje pracovná skupina East StratCom, musí spĺňať normy uvedené vo vyhlásení o zásadách správania novinárov Medzinárodnej federácie novinárov (MFN); zdôrazňuje, že táto správa musí byť vypracovaná vhodným spôsobom bez použitia urážlivých vyjadrení alebo hodnotiacich úsudkov; vyzýva pracovnú skupinu East StratCom, aby prehodnotila kritériá používané pri vypracúvaní tejto správy;

8.  je presvedčený, že efektívnou stratégiou boja s propagandou zameranou proti EÚ by mohlo byť prijatie opatrení, ktorými sa zabezpečí, že cieľové publikum dostane primerané a zaujímavé informácie o činnostiach EÚ, európskych hodnotách a ďalších záležitostiach verejného záujmu, a zdôrazňuje, že na tento účel by sa mohli použiť moderné technológie a sociálne siete;

9.  zdôrazňuje, že islamské teroristické organizácie, najmä ISIS a al-Káida, sú zapojené do aktívnych dezinformačných kampaní, ktorých cieľom je podkopávať európske hodnoty a záujmy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležitá osobitná stratégia boja proti islamskej propagande a dezinformáciám zameraným proti EÚ;

10.  zdôrazňuje, že nestranná, spoľahlivá a objektívna komunikácia a tok informácií na základe skutočností týkajúcich sa vývoja v krajinách EÚ by zabránili šíreniu propagandy podporovanej tretími stranami;

11.  zdôrazňuje, že treba posilňovať pluralitu a objektivitu, nestrannosť a nezávislosť médií v Európskej únie a jej susedstve, a to aj u neštátnych subjektov, okrem iného podporovaním novinárov a vypracovaním programov budovania kapacít pre mediálnych aktérov, podporovaním partnerstiev a sietí v oblasti výmen informácií, napríklad platforiem na šírenie obsahu, výskumu v oblasti médií, príležitostí na mobilitu a odbornú prípravu pre novinárov a stáží v médiách so sídlom v EÚ, s cieľom uľahčiť výmeny najlepších postupov;

12.  zdôrazňuje dôležitú úlohu kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy novinárov v EÚ aj mimo nej s cieľom vypracúvať kvalitné novinárske analýzy a zaisťovať vysoké redakčné normy; zastáva názor, že presadzovanie hodnôt EÚ, ako je sloboda tlače a vyjadrovania a pluralita médií, zahŕňa podporovanie stíhaných a uväznených novinárov a obhajcov ľudských práv v tretích krajinách;

13.  podporuje intenzívnejšiu spoluprácu medzi inštitúciami EÚ, Európskou nadáciou na podporu demokracie, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Radou Európy a členskými štátmi s cieľom vyhnúť sa duplicite a zabezpečovať synergiu s podobnými iniciatívami;

14.  vyjadruje znepokojenie nad závažnými problémami týkajúcimi sa nezávislosti a slobody médií v niektorých členských štátoch EÚ, o ktorých informovali medzinárodné organizácie, ako napríklad Reportéri bez hraníc; vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie v mediálnom sektore s cieľom zabezpečiť aj dôveryhodnosť vonkajšej činnosti EÚ na podporu slobody, nestrannosti a nezávislosti médií;

15.  zdôrazňuje, že v rámci nástrojov demokracie EÚ sú potrebné ďalšie finančné prostriedky na podporu slobody médií v krajinách európskej susedskej politiky (ESP); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plné využívanie existujúcich nástrojov, ako je európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ESP, monitorovanie slobody médií v rámci Východného partnerstva (Eastern Partnership Media Freedom Watch) a Európska nadácia na podporu demokracie, a to s cieľom chrániť slobodu a pluralizmus médií;

16.  vyjadruje obavy z používania sociálnych médií a elektronických platforiem na vyjadrovanie trestných nenávistných prejavov a podnecovanie k násiliu a vyzýva členské štáty, aby prispôsobili a aktualizovali právne predpisy v záujme riešenia prebiehajúceho vývoja alebo aby plne vykonávali a presadzovali existujúce právne predpisy o nenávistnom prejave, a to offline aj online; tvrdí, že je potrebná väčšia spolupráca s elektronickými platformami a poprednými internetovými a mediálnymi spoločnosťami;

17.  vyzýva členské štáty, aby poskytli a zabezpečili nevyhnutný rámec pre kvalitnú žurnalistiku a rozmanitosť informácií prostredníctvom boja proti koncentrácii médií, ktorá má negatívny vplyv na pluralitu médií;

18.  konštatuje, že mediálne vzdelávanie poskytuje znalosti a zručnosti a občanom umožňuje uplatňovať svoje právo na slobodu prejavu, kriticky analyzovať mediálny obsah a reagovať na dezinformácie; zdôrazňuje preto, že opatreniami mediálnej gramotnosti na všetkých úrovniach je potrebné zvyšovať informovanosť o rizikách dezinformácie, a to aj prostredníctvom európskej informačnej kampane zameranej na mediálnu, novinársku a redakčnú etiku, ako aj podporou lepšej spolupráce so sociálnymi platformami a presadzovaním spoločných iniciatív na riešenie nenávistných prejavov, podnecovania k násiliu a diskriminácie na internete;

19.  konštatuje, že žiadna stratégia tzv. mäkkej moci nemôže uspieť bez kultúrnej diplomacie a podpory medzikultúrneho dialógu medzi krajinami a v rámci nich, a to v EÚ aj mimo nej; nabáda preto na organizovanie dlhodobých verejných akcií a iniciatív, ako aj akcií a iniciatív v oblasti kultúrnej diplomacie, ako sú napríklad štipendiá a výmenné programy pre študentov a mladých odborníkov, vrátane iniciatív na podporu medzikultúrneho dialógu, posilňovanie kultúrnych väzieb s EÚ a podporu spoločného kultúrneho prepojenia a dedičstva a poskytovanie náležitej odbornej prípravy pre zamestnancov delegácií EÚ a ESVČ s cieľom vybaviť ich primeranými medzikultúrnymi zručnosťami;

20.  je pevne presvedčený, že v záujme dôsledného presadzovania zásad uvedených v článku 21 Zmluvy o Európskej únii by sa vonkajšia činnosť Európskej únie mala vyhýbať akejkoľvek propagande;

21.  potvrdzuje, že v rámci účinnej komunikačnej stratégie sa musia do diskusií o opatreniach EÚ zapojiť miestne spoločenstvá, musí sa poskytovať podpora pre medziľudské kontakty a musia sa náležite zohľadňovať kultúrne a sociálne výmeny ako kľúčové platformy boja proti predsudkom miestneho obyvateľstva; v tejto súvislosti pripomína, že delegácie EÚ musia udržiavať priamy kontakt s miestnymi zainteresovanými stranami a zástupcami občianskej spoločnosti;

22.  zdôrazňuje, že podnecovanie k nenávisti, násiliu alebo vojne sa nemôže „skrývať“ za slobodu prejavu; nabáda v tejto súvislosti na prijatie právnych iniciatív s cieľom zaistiť väčšiu zodpovednosť pri riešení dezinformácií;

23.  zdôrazňuje, že je dôležité jednotne a účinne informovať o politikách EÚ, a to interne, ako aj externe, a zabezpečovať komunikáciu prispôsobenú konkrétnym regiónom vrátane prístupu k informáciám v miestnych jazykoch; víta v tejto súvislosti vytvorenie webového sídla ESVČ v ruštine ako prvý krok správnym smerom a nabáda na preklad webového sídla ESVČ aj do ďalších jazykov, ako je arabčina a turečtina;

24.  zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať novým technológiám – vrátane digitálneho vysielania, mobilnej komunikácie, internetových médií a sociálnych sietí vrátane tých s regionálnym charakterom –, ktoré uľahčujú šírenie informácií a zvyšovanie povedomia o európskych hodnotách zakotvených v zmluvách; pripomína, že takáto komunikácia musí mať vysoký štandard, obsahovať konkrétne najlepšie postupy a zdôrazňovať vplyv EÚ v tretích krajinách vrátane humanitárnej pomoci EÚ, ako aj príležitosti a výhody, ktoré bližšie združovanie a spolupráca s EÚ prinesú občanom v tretích krajinách, najmä mladým ľuďom, ako je napríklad bezvízový styk alebo budovanie kapacít, mobilita a výmenné programy vo vhodných prípadoch;

25.  vyjadruje obavu, že spravodajstvo týkajúce sa EÚ má často príliš technický charakter, čím sa informácie stávajú pre poslucháčov nezrozumiteľnými a nepríťažlivými; zdôrazňuje, že je potrebné sústrediť komunikačné materiály na podstatu a obsah politických zasadnutí, iniciatív a projektov a ich následný regionálny vplyv prostredníctvom zrozumiteľných, inovačných a kreatívnych metód šírenia, a vyzýva na zodpovedajúcu revíziu a aktualizáciu príslušných webových stránok EÚ;

26.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby nový portál ESP, ktorý sa v súčasnosti vytvára v rámci susedského programu OPEN, nezhromažďoval len obsah určený spoločenstvám odborníkov, ale obsahoval aj časť prispôsobenú širšiemu publiku; zastáva názor, že tento portál by mal obsahovať časť venovanú Východnému partnerstvu, v ktorej sa budú nachádzať všetky informácie o iniciatívach, ktoré sú v súčasnosti roztrúsené medzi viacerými webovými sídlami;

27.  poukazuje na potenciál populárnej kultúry a zábavného vzdelávania ako prostriedkov na vyjadrenie spoločných ľudských hodnôt a informovanie o politikách EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	21.6.2016
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	25 3 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Angel Dzhambazki, María Teresa Giménez Barbat, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Stefano Maullu, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Yana Toom, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Bogdan Brunon Wenta, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Rosa D’Amato, Santiago Fisas Ayxelà, Eider Gardiazabal Rubial, Zdzisław Krasnodębski, Ernest Maragall, Emma McClarkin, Liliana Rodrigues

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	10.10.2016
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	33 8 14
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Petras Auštrevičius, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, Lorenzo Cesa, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Mark Demesmaeker, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule, Richard Howitt, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Ryszard Antoni Legutko, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, Tonino Picula, Kati Piri, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Geoffrey Van Orden
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Neena Gill, María Teresa Giménez Barbat, Ana Gomes, Rebecca Harms, Marek Jurek, Othmar Karas, Javi López, Antonio López-Istúriz White, Urmas Paet, Eleni Theocharous, Traian Ungureanu, Paavo Väyrynen
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Edward Czesak, Heidi Hautala, Emilian Pavel, Mylène Troszczynski, Michaela Šojdrová