Postup : 2015/2352(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0308/2016

Predkladané texty :

A8-0308/2016

Rozpravy :

PV 30/11/2016 - 18
CRE 30/11/2016 - 18

Hlasovanie :

PV 01/12/2016 - 6.23
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0478

SPRÁVA     
PDF 506kWORD 68k
19.10.2016
PE 582.416v02-00 A8-0308/2016

o zodpovednosti, náhradách a finančnom zabezpečení operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori

(2015/2352(INI))

Výbor pre právne veci

Spravodajca: Kostas Chrysogonos

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o zodpovednosti, náhradách a finančnom zabezpečení operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori

(2015/2352(INI))

Európsky parlament

  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o zodpovednosti, náhradách a finančnom zabezpečení operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori podľa článku 39 smernice 2013/30/EÚ (COM(2015) 0422),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Občianskoprávna zodpovednosť, náhrada a finančné zabezpečenie nehôd na mori v Európskom hospodárskom priestore, ktorý je pripojený k správe Komisie o tejto otázke (SWD(2015)0167),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a o zmene smernice 2004/35/ES (ďalej len „smernica o bezpečnosti na mori“)(1),

–  so zreteľom na posúdenia vplyvu – sprievodný dokument k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (SEC(2011)1293),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (ďalej len „smernica o environmentálnej zodpovednosti“)(3),

–  so zreteľom na medzinárodné a regionálne acquis v oblasti nárokov na náhradu škody z nehôd súvisiacich s prieskumom a ťažbou ropy a zemného plynu na mori, a najmä na Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené znečistením ropou (ďalej len „Dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti“) z 27. novembra 1992, Medzinárodný dohovor o zriadení Medzinárodného fondu na kompenzáciu škôd vzniknutých v dôsledku znečistenia ropným látkami (ďalej len „Dohovor o fonde“) z 27. novembra 1992, Medzinárodný dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené znečistením ropnými látkami zo zásobníkov (ďalej len „Dohovor o znečistení ropnými látkami zo zásobníkov“) z 23. marca 2011, Severský dohovor o ochrane životného prostredia, uzatvorený medzi Dánskom, Fínskom, Nórskom a Švédskom, a morský protokol k Barcelonskému dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (ďalej len „morský protokol“),

–  so zreteľom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 13. septembra 2005(4),

–  so zreteľom na článok 83 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie nariadenia Brusel I)(5),

–  so zreteľom na Dohovor o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Luganský dohovor z roku 2007)(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (nariadenie Rím II)(7),

–  so zreteľom na záverečnú správu, ktorú pre Komisiu pripravila spoločnosť BIO by Deloitte s názvom Občianskoprávna zodpovednosť, finančné zabezpečenie a žiadosti o náhradu súvisiace s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Európskom hospodárskom priestore(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o otázkach bezpečnosti prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori(9),

–  so zreteľom na nehodu ropnej plošiny Deepwater Horizon v apríli 2010 v Mexickom zálive,

–  so zreteľom na haváriu platformy Castor pri pobreží provincií Castellón a Tarragona v Španielsku, pri ktorých došlo k 500 zemetraseniam, ktoré ovplyvnili tisícky európskych občanov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0308/2016),

A.  keďže článok 194 ZFEÚ jednoznačne potvrdzuje právo členských štátov určiť podmienky využívania svojich zdrojov energie, pričom sa rešpektuje solidarita a ochrana životného prostredia;

B.  keďže domáce zdroje ropy a zemného plynu môžu významne prispieť k existujúcim európskym energetickým potrebám a sú obzvlášť dôležité pre energetickú bezpečnosť a energetickú rozmanitosť;

C.  keďže operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori prebiehajú v čoraz extrémnejších prostrediach a potenciálne môžu mať závažné a ničivé dôsledky na životné prostredie a hospodárstvo v morských a pobrežných oblastiach;

D.  keďže aj keď ťažba ropy a zemného plynu v Severnom mori v posledných rokoch klesá, počet zariadení na mori v Európe v budúcnosti pravdepodobne vzrastie, a to najmä v Stredozemnom a Čiernom mori;

E.  keďže nehody spôsobené ropnými plošinami a plošinami na ťažbu zemného plynu na mori majú cezhraničné dôsledky a opatrenia EÚ na prevenciu a zmiernenie takýchto nehôd a snaha bohovať proti týmto nehodám sú preto odôvodnené;

F.  pripomína tragickú stratu 167 ropných robotníkov, ktorí 6. júla 1988 zomreli pri havárii ropnej plošiny Piper Alpha pri pobreží pri Aberdeene v Škótsku;

G.  poukazuje na to, že viaceré štúdie vrátane štúdie výskumnej služby Európskeho parlamentu a štúdie Spoločného výskumného centra odhadujú, že v období 1990 až 2007 došlo k niekoľkým tisícom nehôd v ropnom a plynárenskom sektore EÚ, presnejšie k 9 700 nehodám; ďalej poukazuje na to, že kumulatívny vplyv týchto nehôd vrátane nehôd s malým rozsahom sa nepriaznivo a dlhodobo odráža na morskom prostredí a mal by sa v smernici zohľadniť;

H.  keďže v súlade s článkom 191 Zmluvy o fungovaní EÚ sa všetky opatrenia EÚ v tejto oblasti musia opierať o vysokú úroveň ochrany založenej okrem iného na zásadách predbežnej opatrnosti, prevencie, udržateľnosti a znečisťovateľ platí;

I.    berie na vedomie, že od roku 1988 nedošlo k rozsiahlej havárii v EÚ a že 73 % produkcie ropy a zemného plynu v EÚ pochádza z členských štátov pri Severnom mori, ktoré sú už uznávané, že majú najvýkonnejšie bezpečnostné systémy na mori na svete; zdôrazňuje, že EÚ má približne 68 000 kilometrov pobrežia a množstvo zariadení na mori sa bude pravdepodobne v budúcnosti výrazne zvyšovať, najmä v Stredozemnom a Čiernom mori, v dôsledku čoho je naliehavo potrebné v plnej miere vykonávať a presadzovať smernicu 2013/30/EÚ a zabezpečiť, aby bol vytvorený riadny právny rámec na riadenie všetkých činností na mori predtým, ako dôjde k vážnej nehode; pripomína, že podľa článku 191 ZFEÚ environmentálna politika Únie musí vychádzať zo zásady predbežnej opatrnosti a zásady prevencie;

J.  keďže systémy zodpovednosti predstavujú základný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje zásada znečisťovateľ platí, ktorá zabezpečuje, že podniky nesú zodpovednosť za akékoľvek škody vzniknuté v rámci prevádzky, a ktorá ich podnecuje k prijatiu opatrení a vypracovaniu postupov na minimalizáciu rizika takejto škody;

K.  keďže smernica o bezpečnosti na mori neumožnila zaviesť komplexný rámec EÚ pre zodpovednosť, hoci podľa nej držitelia povolenia na operácie na mori nesú objektívnu zodpovednosť za prevenciu a nápravu akejkoľvek environmentálnej škody vyplývajúcej z ich činnosti (článok 7 v spojení s článkom 38, ktorý rozširuje rozsah pôsobnosti smernice o environmentálnej zodpovednosti na kontinentálne šelfy členských štátov);

L.  keďže je nanajvýš dôležité mať k dispozícii účinné a primerané mechanizmy náhrad a rýchle a primerané mechanizmy vybavovania nárokov pre ľudí, zvieratá a životné prostredie ako obete škôd spôsobených operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, ako aj dostatočné zdroje na obnovu hlavných ekosystémov;

M.  keďže smernicou o bezpečnosti na mori sa nezabezpečila harmonizácia, pokiaľ ide o občianskoprávne škody z nehôd na mori, a existujúci medzinárodný právny rámec sťažuje úspešné vymoženie cezhraničného nároku na náhradu škody v občianskoprávnych veciach;

N.  keďže v smernici o bezpečnosti na mori sa stanovujú podmienky na udeľovanie povolení, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby držitelia povolení boli vždy technicky aj finančne schopní niesť následky svojich operácií na mori, a takisto sa vyžaduje, aby členské štáty zaviedli postupy na zabezpečenie rýchleho a primeraného vybavovania žiadostí o náhradu vrátane nárokov vyplývajúcich z cezhraničných nehôd a aby uľahčili využívanie udržateľných finančných nástrojov (článok 4);

1.  víta prijatie smernice 2013/30/EÚ o bezpečnosti na mori, ktorá dopĺňa smernicu 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti a smernicu 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako aj ratifikáciu morského protokolu Barcelonského dohovoru Radou ako prvého kroku na ochranu životného prostredia, ľudských činností a bezpečnosti pracovníkov; vyzýva členské štáty, ktoré ešte netransponovali uvedené smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov, aby tak urobili čo najskôr; rovnako vyzýva členské štáty, aby v súlade s článkom 8 smernice o bezpečnosti na mori zabezpečili nezávislosť príslušných orgánov, a vyzýva Komisiu, aby posúdila primeranosť zavedenia ďalších harmonizovaných pravidiel o zodpovednosti, náhradách a finančnom zabezpečení s cieľom predchádzať akýmkoľvek ďalším nehodám s cezhraničnými dôsledkami;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v smerniciach 2013/30/EÚ a 2004/35/EÚ sú havárie definované ako „závažné“ iba ak spôsobia smrť alebo vážne zranenia, bez odkazu na vplyvy na životné prostredie; zdôrazňuje, že havária, aj keď nemá za následok smrť alebo vážne zranenia, môže mať závažný vplyv na životné prostredie z dôvodu svojho rozsahu alebo z toho dôvodu, že ovplyvňuje napríklad chránené oblasti, chránené druhy alebo mimoriadne zraniteľné biotopy;

3.  zdôrazňuje, že účinné uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori by sa malo vzťahovať nielen na náklady na predchádzanie environmentálnym škodám a ich nápravu – čo sa v súčasnosti do určitej miery zabezpečuje pomocou smerníc o bezpečnosti na mori a o environmentálnej zodpovednosti – ale aj na náklady na nápravu v súvislosti s nárokmi týkajúcimi sa tradičných škôd v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a zásadou trvalo udržateľného rozvoja; preto vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie legislatívneho mechanizmu náhrad pre prípady nehôd na mori – podobne ako v prípade nórskeho zákona o ropných činnostiach – aspoň pre odvetvia, ktoré môžu byť vážne postihnuté, ako napr. rybolov a prímorský cestovný ruch a ďalšie odvetvia modrej ekonomiky; v tejto súvislosti odporúča, aby sa zneužívanie alebo havárie spôsobené činnosťami podnikov kvantitatívne a kvalitatívne posúdili tak, aby zahŕňali všetky vedľajšie účinky na spoločenstvá; takisto zdôrazňuje, pokiaľ ide o environmentálnu zodpovednosť, rozdiely a nedostatky pri transpozícii a uplatňovaní smernice o environmentálnej zodpovednosti, ako sa uvádza aj v druhej správe Komisie o vykonávaní; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinnú implementáciu smernice o environmentálnej zodpovednosti a aby sa zodpovednosť za environmentálne škody spôsobené nehodami na mori uplatňovala v zodpovedajúcej miere v celej EÚ;

4.  v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že v smernici o bezpečnosti na mori sa neupravuje občianskoprávna zodpovednosť za škody voči fyzickým alebo právnickým osobám, či už ide o ublíženie na zdraví, majetkovú škodu alebo priamu či nepriamu hospodársku stratu;

5.  vyjadruje aj poľutovanie nad tým, že prístup jednotlivých členských štátov k občianskoprávnej zodpovednosti sa značne odlišuje; zdôrazňuje, že v mnohých členských štátoch ťažiacich ropu a plyn neexistuje žiadna zodpovednosť za väčšinu žiadostí tretích strán o náhradu tradičných škôd spôsobených nehodou, v prevažnej väčšine členských štátov žiadny systém kompenzačných platieb a v mnohých členských štátoch ani žiadna záruka, že prevádzkovatelia alebo zodpovedné osoby budú mať dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie pohľadávok; navyše zdôrazňuje, že často panuje neistota, pokiaľ ide o spôsob, ako by právne systémy týchto štátov zvládli rozmanitosť občianskoprávnych nárokov, ktoré by mohli vyplynúť z nehôd, ku ktorým došlo pri prieskume ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori; domnieva sa preto, že je potrebný európsky rámec, ktorý by mal byť založený na právnych predpisoch z najvyspelejších členských štátov, mal by sa vzťahovať nielen na ublíženia na zdraví a škody na majetku, ale aj na čisto ekonomické straty a mal by zabezpečiť efektívne mechanizmy odškodnenia pre obete a pre odvetvia, ktoré môžu byť vážne postihnuté (napr. rybolov a cestovný ruch v pobrežných oblastiach); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby posúdila, či európsky horizontálny rámec kolektívneho odškodňovania by bol možným riešením, a aby tejto oblasti venovala osobitnú pozornosť pri vypracúvaní správy o vykonávaní smernice o bezpečnosti na mori;

6.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nároky na náhradu a nápravu tradičných škôd sú naďalej obmedzované pravidlami občianskoprávneho konania týkajúcimi sa premlčacích lehôt, finančnými nákladmi, neexistenciou sporu týkajúceho sa verejného záujmu a hromadných nárokov na náhradu škody, ako aj ustanoveniami o dôkazoch, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia;

7.  zdôrazňuje, že v rámci kompenzačných režimov musí byť možné účinne a urýchlene riešiť cezhraničné nároky, v rámci rozumného časového rámca a bez diskriminácie medzi žiadateľmi z rôznych krajín EHP; odporúča, aby pokryli primárne aj sekundárne škody vo všetkých dotknutých oblastiach, pretože takéto udalosti ovplyvňujú väčšiu oblasť a môžu mať dlhodobý vplyv; zdôrazňuje, že je potrebné, aby susedné krajiny, ktoré nie sú členmi EHP, rešpektovali medzinárodné právo;

8.  zastáva názor, že by sa mali stanoviť prísne pravidlá občianskoprávnej zodpovednosti pri nehodách na mori s cieľom uľahčiť prístup k spravodlivosti pre obete (právnické a fyzické osoby)nehôd na mori, pretože to môže poskytnúť stimul pre prevádzkovateľa na mori, aby správne riadil riziká operácií; domnieva sa, že by sa malo zabrániť finančným obmedzeniam zodpovednosti;

9.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvážili osobitnú situáciu pracovníkov a zamestnancov v odvetví prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu, najmä v malých a stredných podnikoch (MSP); poukazuje na to, že nehody, ku ktorým dochádza pri prieskume ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori, môžu mať obzvlášť závažné dôsledky na sektory rybolovu a cestovného ruchu, ako aj na ostatné sektory, ktoré pri podnikaní závisia od dobrého stavu spoločného morského prostredia, pretože tieto sektory, ktoré zahŕňajú množstvo malých a stredných podnikov, by mohli v prípade veľkých nehôd na mori utrpieť výrazné hospodárske straty;

10.  zdôrazňuje preto, že je nanajvýš dôležité aktualizovať existujúce systémy zodpovednosti v členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že ak dôjde k nehode v ich vodách, nebude to mať nepriaznivý vplyv na budúce operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v danom členskom štáte ani v celej EÚ, ak k nehode dôjde v oblasti, ktorá je do značnej miery závislá od príjmov z cestovného ruchu; preto vyzýva Komisiu, aby prehodnotila potrebu zaviesť spoločné normy EÚ pre systémy nárokov na náhradu a nápravu škody;

11.  zdôrazňuje, že je potrebné začleniť obete sprievodných škôd súvisiacich so sondovaním, prieskumom a prevádzkou zariadení na mori, ako aj tých, ktorí budú pravdepodobne oprávnení na pripravované odškodnenie;

12.    berie na vedomie, že Komisia má v úmysle uskutočniť systematické zhromažďovanie údajov prostredníctvom skupiny orgánov EÚ pre činnosti na mori (EUOAG) na vykonávanie komplexnejšej analýzy účinnosti a pôsobnosti vnútroštátnych ustanovení o zodpovednosti;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia vykonávala pravidelné kontroly súladu vnútroštátnych právnych systémov a podnikov s príslušnými ustanoveniami o zodpovednosti a náhradách v smernici o bezpečnosti na mori vrátane overení účtovných závierok spoločností na mori, a aby sa prijali opatrenia v prípade nedodržania súladu, a to s cieľom predchádzať závažným nehodám a obmedziť ich vplyv na ľudí a životné prostredie; odporúča, aby sa vytvoril spoločný mechanizmus na európskej úrovni na riešenie havárií a zneužívania;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné nájsť rovnováhu medzi rýchlym a primeraným odškodnením obetí a predchádzaním vyplácaniu nelegitímnych nárokov (známemu ako problém „otvorených brán“), a to prostredníctvom zvýšenej istoty, pokiaľ ide o úrovne finančnej zodpovednosti mnohých zahraničných podnikov a vyhnutie sa zdĺhavým a nákladným súdnym konaniam;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že žiadny z členských štátov výslovne neuvádza širokú škálu nástrojov finančného zabezpečenia týkajúcich sa náhrady škody, pokiaľ ide o nároky na náhradu tradičných škôd z nehôd, ku ktorým došlo pri prieskume ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prílišné spoliehanie sa na poistenie by potenciálne mohlo viesť k uzavretiu trhu s nástrojmi finančného zabezpečenia, keďže by mohlo vyústiť do nedostatku hospodárskej súťaže a zvýšených nákladov;

16.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom využívania nástrojov finančného zabezpečenia v EÚ na pokrytie škôd spôsobených najnákladnejšími nehodami na mori; berie na vedomie, že jedným z dôvodov môže byť to, že z rozsahu zodpovednosti za škodu v niektorých členských štátoch nevyplýva potreba takýchto nástrojov;

17.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali podrobné údaje týkajúce sa čerpania finančných nástrojov a primeraného krytia nehôd na mori vrátane tých najnákladnejších nehôd;

18.  domnieva sa, že všetky prípady preukázanej zodpovednosti, ako aj podrobnosti o uplatnených sankciách by mali byť zverejnené s cieľom umožniť, aby skutočné náklady na environmentálne škody boli transparentné pre všetkých;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby vyvinuli nástroje finančného zabezpečenia v súvislosti s nárokmi na náhradu tradičných škôd z nehôd, ku ktorým došlo pri všeobecných činnostiach prieskumu ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori alebo pri doprave ropy a plynu na mori, ale aj v prípadoch platobnej neschopnosti; je presvedčený, že by to mohlo obmedziť presun zodpovednosti prevádzkovateľov za havarijné znečistenie na verejný rozpočet, z ktorého by sa inak museli znášať náklady na náhradu škody, ak by pravidlá zostali v súčasnej podobe; domnieva sa, že v tejto súvislosti treba zvážiť aj zriadenie fondu založeného na poplatkoch uhrádzaných odvetvím ťažby na mori;

20.  domnieva sa, že je potrebné zanalyzovať, do akej miery zavedenie trestnej zodpovednosti na úrovni EÚ pridané k občianskoprávnym sankciám posilní odrádzanie a zlepší ochranu životného prostredia a dodržiavanie bezpečnostných opatrení; víta preto skutočnosť, že EÚ prijala smernicu o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorá harmonizuje trestné sankcie za určité porušenia právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že rozsah pôsobnosti smernice o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva sa nevzťahuje na všetky činnosti v rámci smernice o bezpečnosti na mori; vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že v EÚ nie je harmonizovaná definícia priestupkov trestnej povahy ani minimálne sankcie súvisiace s porušením bezpečnosti na mori; vyzýva Komisiu, aby do rozsahu smernice o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva doplnila závažné ropné nehody a Európskemu parlamentu včas predložila svoju prvú správu o vykonávaní smernice o bezpečnosti na mori, a to najneskôr do 19. júla 2019;

21.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdie potrebné na posúdenie hospodárskeho rizika, ktorému by jednotlivé členské štáty a ich pobrežné oblasti mohli byť vystavené, berúc do úvahy hospodárske odvetvové zameranie jednotlivých regiónov, stupeň koncentrácie operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v daných oblastiach, prevádzkové podmienky a klimatické faktory, ako sú napríklad oceánskych prúdy a vetry, a uplatňované environmentálne normy; odporúča preto zaviesť mechanizmy ochrany a bezpečnostné obvody v prípade, že tieto operácie sú ukončené, a víta skutočnosť, že ropný priemysel buduje štyri zariadenia na upchávanie ropných vrtov, ktoré môžu znížiť únik ropy v prípade nehody na mori;

22.  požaduje, aby sa vypracúvalo posúdenie vplyvov na životné odvetvie prispôsobené arktickým podmienkam v prípade všetkých operácií, ktoré sa uskutočňujú v arktickom regióne, kde sú ekosystémy mimoriadne krehké a sú úzko napojené na celkovú biosféru;

23.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zvážili možnosť prijatia ďalších opatrení, ktoré by účinne chránili operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori skôr, ako dôjde k závažnej nehode;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti aj naďalej skúmali možnosť medzinárodného riešenia, keďže veľa ropných a plynárenských spoločností pôsobiacich v EÚ vykonáva svoje činnosti po celom svete a globálne riešenie by posilnením kontrol ťažobných spoločností mimo hraníc EÚ zabezpečilo rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni; vyzýva členské štáty, aby urýchlene ratifikovali Parížsku dohodu o zmene klímy z decembra 2015;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66.

(2)

Ú. v. EÚ L 328, 19.11.2008, s. 28.

(3)

Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.

(4)

Vec C-176/03, Komisia/Rada, ECLI:EU:C:2005:542.

(5)

Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ L 339, 21.12.2007, s. 3.

(7)

Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40.

(8)

BIO by Deloitte (2014), Občianskoprávna zodpovednosť, finančné zabezpečenie a žiadosti o náhradu súvisiace s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Európskom hospodárskom priestore, záverečná správa vypracovaná pre Európsku komisiu – Generálne riaditeľstvo pre energetiku.

(9)

Ú. v. EÚ C 51E, 22.2.2013, s. 43.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Kontext

Operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori sa vykonávajú ďalej od pevniny a často v oveľa hlbších vodách ako doposiaľ. Niektoré operácie prebiehajú v drsných podmienkach, napríklad v Arktíde, a ďalej na miestach, ktoré sú vo veľkej miere závislé od príjmov z cestovného ruchu, ako je napríklad oblasť Stredozemného mora a Egejského mora. Viac ako 90 % ropy a 60 % zemného plynu vyťaženého v Európe (EÚ a Nórsko/Island) pochádza z operácií na mori. Operácie na mori (prieskum a ťažba) prebiehajú alebo sa plánujú v teritoriálnych vodách 18 členských štátov.

V nadväznosti na výbuch a únik ropy z ropnej plošiny Deepwater Horizon 20. apríla 2010 bola prijatá smernica o bezpečnosti na mori s cieľom stanovenia minimálnych požiadaviek na predchádzanie závažným nehodám pri operáciách prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v EÚ a na obmedzenie následkov takýchto nehôd. Členské štáty mali do 19. júla aktualizovať svoje vnútroštátne legislatívne rámce operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, aby boli v súlade so smernicou o bezpečnosti na mori. Keďže táto lehota už dávno uplynula, základné prvky komplexného rámca EÚ z hľadiska predchádzania závažným nehodám a obmedzovania ich následkov by už mali byť zavedené.

Z článku 7 smernice o bezpečnosti na mori v spojení s článkom 38 vyplýva objektívna zodpovednosť držiteľov povolenia na operácie na mori za prevenciu a odstraňovanie akýchkoľvek environmentálnych škôd spôsobených ich operáciami. Príslušné verejné orgány členských štátov poverené ochranou životného prostredia zabezpečia identifikáciu zodpovedného prevádzkovateľa, preukázanie príčinnej súvislosti, stanovenie a schválenie plánu nápravy, vykonanie potrebných preventívnych alebo nápravných opatrení atď. V článku 4 smernice o bezpečnosti na mori sa stanovujú podmienky na udeľovanie povolení, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby držitelia povolenia boli vždy technicky a finančne spôsobilí niesť následky svojich operácií na mori. V tomto článku sa stanovuje aj povinnosť členských štátov zaviesť postupy rýchleho a primeraného vybavovania žiadostí o náhradu vrátane nárokov vyplývajúcich z cezhraničných nehôd a uľahčiť využívanie udržateľných finančných nástrojov.

Občianskoprávna a trestná zodpovednosť

Smernica však neobsahuje ustanovenia o občianskoprávnej zodpovednosti za škody voči fyzickým alebo právnickým osobám, či už ide o ublíženie na zdraví, majetkovú škody alebo hospodársku stratu – následnú alebo čistú. Neobsahuje ani ustanovenia o trestnej zodpovednosti za nehody na mori, možných postihoch a iných trestoch nezahŕňajúcich trest odňatia slobody. Hoci porušenia bezpečnosti na mori sú upravené v trestných zákonoch mnohých štátov(1), vymedzenie trestných činov ani minimálny druh a výška sankcií nie sú harmonizované v rámci EÚ. Pridanie trestnej zodpovednosti na úrovni EÚ k občianskoprávnym sankciám by mohlo posilniť odrádzanie, čo by mohlo zlepšiť ochranu životného prostredia a zabezpečiť súlad s bezpečnostnými opatreniami. To by bolo v súlade s právnymi predpismi EÚ, keďže sa prijímajú trestnoprávne opatrenia na zabezpečenie účinného uplatňovania politiky EÚ v oblasti životného prostredia(2). Navyše v súlade s článkom 83 ods. 2 ZFEÚ sa môžu na úrovni EÚ prijať minimálne pravidlá v podobe vymedzenia trestných činov a sankcií, pokiaľ sú nevyhnutné na zabezpečenie účinného vykonávania politiky Únie. Z toho zase vyplýva, že na to, aby sa porušenie smernice o bezpečnosti na mori považovalo za trestný čin, je potrebné vykonať test nevyhnutnosti a proporcionality.

Občianskoprávnu zodpovednosť možno rozdeliť do troch kategórií: ublíženie na zdraví, majetková škoda a hospodárska strata. Podľa záverečnej správy BIO by Deloitte pre Európsku komisiu s názvom Občianskoprávna zodpovednosť, finančné zabezpečenie a žiadosti o náhradu súvisiace s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Európskom hospodárskom priestore za nároky na náhradu ublíženia na zdraví a majetkovej škody vyplývajúcich z nehôd na mori zodpovedajú všetky cieľové členské štáty. Táto zodpovednosť je v EHP takmer vždy finančne neobmedzená.(3) Členské štáty však upravujú občianskoprávnu zodpovednosť za tieto nehody veľmi odlišne. Občianskoprávna zodpovednosť za nehody na mori je vo väčšine pobrežných členských štátov obmedzená právnym dôkazom nedbanlivosti, požiadavkami týkajúcimi sa priameho charakteru utrpených hospodárskych strát a/alebo je zaplatenie náhrady za hospodárske straty v prípade, ak nedošlo k ublíženiu na zdraví alebo majetkovej škode, úplne nemožné („vylučujúce pravidlá“).

Komerčný rybolov a osoby pôsobiace v sektore akvakultúry/morskej akvakultúry môžu utrpieť čistú hospodársku stratu zapríčinenú únikom ropy alebo chemikálií v dôsledku operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori alebo nevhodného používania dispergantov, ak nemôžu pokračovať vo vykonávaní svojej obchodnej činnosti v dôsledku zákazu rybolovu a predaja kôrovcov alebo v dôsledku obmedzenia alebo straty trhov. Podniky v sektore cestovného ruchu by tiež mohli utrpieť čisté hospodárske straty v dôsledku ušlého zisku vyplývajúceho zo zníženia záujmu klientov v dôsledku únikov ropy a chemikálií na plážach. To môže nepriaznivo ovplyvniť rôzne podniky v oblasti cestovného ruchu od hotelov, reštaurácií a výletných lodí až po kaviarne a obchody so suvenírmi. Podobne by mohli byť ovplyvnené aj ďalšie pobrežné sektory, ako sú elektrárne a odsoľovacie zariadenia, ktoré používajú veľké množstvo morskej vody a v ktorých môže dôjsť k poruche, ak sa do týchto zariadení dostane voda znečistená ropou.

Jediný štát EHP, ktorý má právne predpisy upravujúce zodpovednosť za náhradu škody konkrétne v prípade nehody, ku ktorej došlo pri prieskume ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori, je Nórsko, a to pokiaľ ide o sektor rybolovu. Dánsko ukladá objektívnu zodpovednosť za ublíženie na zdraví, majetkovú škodu a hospodársku stratu spôsobenú pri prieskume a ťažbe uhľovodíkov. Zdá sa, že Grécko a Cyprus stanovujú okrem všeobecných právnych predpisov o zodpovednosti za škodu zodpovednosť za čistú hospodársku stratu držiteľov povolenia/prenajímateľov aj na základe ich vzorovej dohody o spoločnej výrobe, resp. návrhu vzorovej zmluvy o prenájme. Vzhľadom na zahrnutie záväzkov k náhrade škody osobám poškodeným operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori do zmluvných dohôd má však len štát právo požadovať, aby držiteľ povolenia/prenajímateľ plnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Žiadatelia by teda museli presvedčiť štát, aby konal v ich mene.

Hoci nariadenie Brusel I a nariadenie Rím II prispievajú k ochrane záujmov žiadateľov, pokiaľ ide o nehody, ku ktorým došlo v jurisdikciách s menej prísnymi pravidlami občianskoprávnej zodpovednosti než v ich vlastnej jurisdikcii, miera, do akej je táto situácia postačujúca z hľadiska prístupu k spravodlivosti, ako aj z hľadiska vytvorenia konkurenčného prostredia s rovnakými podmienkami pre podniky, by sa mala ďalej skúmať. Rozdiely medzi systémami zodpovednosti zvyšujú potenciál taktizovania pri výbere súdu (tzv. forum shopping), ak došlo k úniku ropy, zemného plynu alebo iných nebezpečných látok v dôsledku nehody, ku ktorej došlo pri prieskume ložísk a ťažbe ropy a zemného plynu na mori.

Spravodajca sa preto domnieva, že je nanajvýš dôležité aktualizovať existujúce systémy zodpovednosti v členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že ak dôjde k nehode vo vodách týchto členských štátov, nebude to mať nepriaznivý vplyv na budúce operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v danom členskom štáte ani v celej EÚ – ak k nehode došlo v oblasti, ktorá je do značnej miery závislá od príjmov z cestovného ruchu. Nedostatok účinnej zodpovednosti a chýbajúci systém finančného zabezpečenia na pokrytie nárokov predstavujú pre tieto členské štáty značné riziko vzhľadom na hospodársku recesiu a väzby medzi podporou ťažby ropy a zemného plynu ako prostriedku na zníženie štátneho dlhu členských štátov.

Finančné zabezpečenie

Podľa odôvodnenia 63 smernice o bezpečnosti na mori by Európska komisia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu týkajúcu sa „vhodných opatrení na zaručenie primerane robustného režimu zodpovednosti za škody súvisiace s operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, požiadaviek na finančnú spôsobilosť vrátane dostupnosti vyhradených nástrojov finančného zabezpečenia alebo iných dojednaní. Môže sem patriť aj preskúmanie uskutočniteľnosti spoločného systému náhrad.“

V súčasnosti väčšina členských štátov stanovuje iba jeden mechanizmus náhrady škody, a to poistenie. Je to v ostrom kontraste s mechanizmami, ktoré si môže vybrať držiteľ povolenia na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori na splnenie záväzkov vyplývajúcich z povolenia alebo zmluvnej dohody, medzi ktoré najčastejšie patria bankové záruky, záruky na plnenie, poistenie, a ak je to vhodné, záruky materskej spoločnosti. Napokon nie je jasné, či politiky v oblasti poistenia prijaté príslušnými orgánmi v členských štátoch zahŕňajú náhradu čistej hospodárskej straty – pre držiteľa povolenia na operácie prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori by pravdepodobne nemalo veľký zmysel mať finančné zabezpečenie zodpovednosti, ktorá neexistuje v jurisdikcii, v ktorej vykonáva svoje operácie.

Spravodajca sa preto domnieva, že je potrebné podporovať vyvážené riešenie, pokiaľ ide o požiadavky na povinné finančné zabezpečenie, aby ropné spoločnosti neboli zo sektora prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori vytlačené. Je pri tom potrebné zabezpečiť, aby účinnosť zásady znečisťovateľ platí nebola ohrozená nastavením príliš nízkych minimálnych súm zabezpečenia a aby sa povinné zabezpečenie obmedzilo len na poistné produkty.

Záver

Účinnosť systémov zodpovednosti za tradičné škody spôsobené znečistením z operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v členských štátoch úzko súvisia so systémami vybavovania žiadosti o náhradu škody, dostupnosťou nástrojov finančného zabezpečenia a požiadavkami na finančné zabezpečenie. Drvivú väčšinu nárokov na náhradu tradičných škôd spôsobených znečistením z operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori pravdepodobne tvorí čistá hospodárska strata. V prípade, že v systéme zodpovednosti v členskom štáte sa neuznáva tento typ straty alebo sa prijal konzervatívny prístup k nárokom na náhradu čistej hospodárskej straty, je irelevantné, či existuje účinný systém vybavovania žiadostí o náhradu škody alebo či sa na tieto nároky vzťahujú nástroje finančného zabezpečenia.

Vzhľadom na systémy zodpovednosti, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, je zásadnou otázka, či sa na väčšinu občianskoprávnych nárokov z nehôd, v dôsledku ktorých vznikla rozsiahla škoda spôsobená znečistením, vzťahujú súčasné legislatívne alebo nelegislatívne ad hoc alebo súdne režimy zavedené v týchto členských štátoch. S výnimkou Francúzska, Holandska a Dánska je nepravdepodobné, aby sa žiadatelia domohli nápravy v mnohých členských štátoch, a to najmä pokiaľ ide o podniky, ktoré utrpeli nepriame škody, ako sú trajekty, podniky na spracovanie rýb atď. Takéto žiadosti boli podané v EÚ najmä v prípadoch únikov ropy z plavidiel a na základe medzinárodného režimu stanoveného v dohovoroch o občianskoprávnej zodpovednosti a fondoch, ktoré sa vzťahujú na ušlý zisk v prípade priamej straty. Takéto dohovory však neexistujú v oblasti náhrady škody vzniknutej v dôsledku operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori a uvedené dohovory by sa s najväčšou pravdepodobnosťou na tieto nehody nevzťahovali, pretože zariadenia na prieskum ložísk a ťažbu ropy a zemného plynu na mori by sa na účely týchto dohovorov s najväčšou pravdepodobnosťou nepovažovali za „lode“.

Spravodajca sa preto domnieva, že Komisia musí úzko spolupracovať s členskými štátmi a zabezpečiť, aby sa poskytli informácie o systémoch náhrad a finančného zabezpečenia operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v EÚ, konkrétnejšie, i) zabezpečiť vyrovnanie nárokov tretích strán na náhradu tradičných škôd spôsobených operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori; Ii) zaviesť účinný režim spracovania príslušných platieb za náhradu škôd; a iii) zabezpečiť, aby prevádzkovatelia alebo iné zodpovedné strany mali k dispozícii primerané finančné aktíva na uspokojenie nárokov na náhradu škody.

(1)

Ako je Dánsko, Spojené kráľovstvo a Nórsko.

(2)

Vec C-176/03, Komisia/ Rada, rozsudok z 13. septembra 2005.

(3)

Nemecko môže stanoviť limit zodpovednosti v rámci právnych vecí týkajúcich sa odškodnenia, na ktoré sa vzťahuje objektívna zodpovednosť.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (12.7.2016)

pre Výbor pre právne veci

k zodpovednosti, náhradám a finančnému zabezpečeniu operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori

(2015/2352(RSP))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nikos Androulakis

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína škodu na životnom prostredí spôsobenú haváriou ropnej plošiny Deepwater Horizon; takisto upozorňuje na skutočnosť, že projekt Castor spôsobil asi 500 zemetrasení pri pobreží Tarragone a Castellon v roku 2013 a že tieto zemetrasenia priamo ovplyvnili tisícky európskych občanov;

2.  pripomína tragickú stratu 167 ropných robotníkov, ktorí 6. júla 1988 zomreli pri havárii ropnej plošiny Piper Alpha na pobreží pri Aberdeene v Škótsku;

3.  berie na vedomie, že od roku 1988 nedošlo k rozsiahlej havárii v EÚ a že 73 % produkcie ropy a zemného plynu v EÚ pochádza z členských štátov pri Severnom mori, ktoré sú už uznávané, že majú najvýkonnejšie bezpečnostné systémy na mori na svete; zdôrazňuje, že EÚ má približne 68 000 kilometrov pobrežia a množstvo zariadení na mori sa bude pravdepodobne v budúcnosti výrazne zvyšovať, najmä v Stredozemnom a Čiernom mori, v dôsledku čoho je naliehavo potrebné v plnej miere vykonávať a presadzovať smernicu 2013/30/EÚ a zabezpečiť riadny právny rámec na riadenie všetkých činností na mori predtým, ako dôjde k vážnej nehode; pripomína, že podľa článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie environmentálna politika Únie vychádza zo zásady predbežnej opatrnosti a zásady prevencie;

4.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v smerniciach 2013/30/EÚ a 2004/35/EÚ sú havárie definované ako „závažné“ iba ak spôsobia smrť alebo vážne zranenia, bez odkazu na vplyvy na životné prostredie; zdôrazňuje, že havária, aj keď nemá za následok smrť alebo vážne zranenia, môže mať závažný vplyv na životné prostredie z dôvodu svojho rozsahu alebo z toho dôvodu, že ovplyvňuje napríklad chránené oblasti, chránené druhy alebo zvlášť zraniteľné biotopy;

5.  poukazuje na to, že viaceré štúdie vrátane štúdie výskumnej služby Európskeho parlamentu a štúdie spoločného výskumného centra uvádzajú niekoľko tisíc nehôd v ropnom a plynárenskom sektore EÚ, presnejšie 9 700 v období 1990 až 2007; ďalej poukazuje na to, že kumulatívny vplyv týchto nehôd vrátane nehôd s malým rozsahom sa nepriaznivo odráža na morskom prostredí a mal by sa v smernici zohľadniť;

6.  víta prijatie smernice 2013/30/EÚ o bezpečnosti na mori, ktorá dopĺňa smernicu 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti, a smernicu 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako aj ratifikáciu protokolu o ochrane pobrežných oblastí Barcelonského dohovoru Radou ako prvého kroku na ochranu životného prostredia a zdravia a bezpečnosti pracovníkov; pripomína, že termín na transpozíciu tejto smernice uplynul 19. júla 2015; konštatuje, že väčšina členských štátov ešte nevykonáva príslušné ustanovenia smernice o bezpečnosti na mori; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôkladné monitorovanie jej vykonávania s cieľom posúdiť vhodnosť čo najskoršieho zavedenia ďalších harmonizovaných pravidiel o zodpovednosti, náhradách a finančnom zabezpečení na zlepšenie súladu so smernicou o bezpečnosti na mori s cieľom účinne predchádzať prípadným nehodám;

7.  zdôrazňuje potrebu vykonávať a uverejňovať pravidelné analýzy rizík a posúdenia vplyvu každej operácie na mori v súlade s ostatnými právnymi predpismi EÚ a politickými oblasťami, ako je biodiverzita, zmena klímy, udržateľné využívanie pôdy, ochrana morského prostredia a jeho zraniteľnosť a odolnosť voči nehodám a prírodným katastrofám, ako aj vhodná odborná príprava pracovníkov pred akýmkoľvek povolením na výkon činnosti; vyzýva Európsku agentúru pre námornú bezpečnosť, aby pomáhala Komisii a členským štátom pri príprave plánov reakcie na núdzovú situáciu; víta skutočnosť, že ropný priemysel buduje štyri zariadenia na upchávanie ropných vrtov, pomocou ktorých možno obmedziť únik ropy v prípade havárie;

8.  požaduje, aby sa vypracúvalo posúdenie vplyvov na životné odvetvie prispôsobené arktickým podmienkam v prípade všetkých operácií, ktoré sa uskutočňujú v arktickom regióne, kde sú ekosystémy mimoriadne krehké a napojené na celkovú biosféru;

9.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rýchle a účinné nápravné opatrenia vrátane primeraného odškodnenia pre všetkých, ktorí sú poškodení znečistením, a za akékoľvek environmentálne škody spôsobené haváriami na mori, a to v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“;

10.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby členské štáty v súlade s právom EÚ trvalo a odborne monitorovali činnosti vykonávané na mori, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie kontrol s cieľom predchádzať vážnym nehodám a obmedzovať ich vplyv na osoby a životné prostredie;

11.  poznamenáva, že napriek tomu, že smernica o bezpečnosti na mori obsahuje niekoľko osobitných ustanovení o zodpovednosti a otázkach súvisiacich s náhradami, nevytvára to komplexný rámec EÚ pre zodpovednosť; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť rovnaký prístup k spravodlivosti a náhrade škody v prípade akejkoľvek havárie s cezhraničnými následkami, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že podľa článku 41 ods. 3 a 5 smernice o bezpečnosti na mori sú niektoré členské štáty čiastočne vylúčené z rozsahu smernice;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že trestné stíhanie porušení pravidiel týkajúcich sa bezpečnosti na mori nie je v EÚ harmonizované; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na doplnenie trestných činov v rámci smernice o bezpečnosti na mori do rozsahu pôsobnosti smernice 2008/99/ES o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, pretože by sa tým mohol pridať ďalší prvok odstrašujúceho účinku;

13.  berie na vedomie, že Komisia má v úmysle uskutočniť systematické zhromažďovanie údajov prostredníctvom skupiny orgánov EÚ pre činnosti na mori (EUOAG) na vykonávanie komplexnejšej analýzy účinnosti a pôsobnosti vnútroštátnych ustanovení o zodpovednosti;

14.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rozsah zodpovednosti za škody a hospodárske straty, ktorý bude nevyhnutným nástrojom na zabezpečenie účinnej bezpečnosti na mori v Únii, sa v jednotlivých členských štátoch líši; žiada Komisiu, aby posúdila potrebu harmonizácie zodpovednosti na úrovni Únie vzhľadom na cezhraničný charakter týchto činností;

15.  zastáva názor, že prísne pravidlá o občianskoprávnej zodpovednosti pri haváriách na mori by sa mali stanoviť s cieľom uľahčiť prístup k spravodlivosti pre obete (právnické a fyzické osoby), ktoré sú ovplyvnené nehodami na mori, pretože to môže poskytnúť stimul pre subjekt na mori, aby správne riadil riziko operácií; domnieva sa, že by sa malo zabrániť finančným obmedzeniam zodpovednosti;

16.  domnieva sa, že všetky prípady preukázanej zodpovednosti, ako aj podrobnosti o uplatnených sankciách by mali byť zverejnené s cieľom umožniť, aby skutočné náklady na environmentálne škody boli transparentné pre všetkých;

17.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali podrobné údaje týkajúce sa čerpania finančných nástrojov a primeraného krytia nehôd zariadení na mori vrátane tých najnákladnejších nehôd;

18.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom využívania nástrojov finančného zabezpečenia v EÚ na pokrytie škôd spôsobených najnákladnejšími nehodami na mori; berie na vedomie, že jedným z dôvodov môže byť to, že rozsah zodpovednosti za škodu nemôže v niektorých členských štátoch vyvolať potrebu takýchto nástrojov;

19.  konštatuje nedostatok regulačných požiadaviek pre určité úrovne pokrytia v mnohých členských štátoch; hoci by mohlo byť neproduktívne stanoviť konkrétne sumy na úrovni celej EÚ, zdôrazňuje potrebu metodiky EÚ na výpočet súm, ktoré by mali vyžadovať vnútroštátne orgány, ktorá by rešpektovala osobitosti činností, miestne prevádzkové podmienky a oblasti v okolí zariadení s cieľom poskytnúť primerané pokrytie pri nehodách s cezhraničným dosahom;

20.  uznáva potrebu umožniť dostatočnú pružnosť, pokiaľ ide o nástroje finančného zabezpečenia, zdôrazňuje však potrebu mať k dispozícii harmonizovanejšie pravidlá na overenie toho, či forma a výška ponúkanej finančnej záruky bolo dostatočná na pokrytie potenciálnych škôd a že subjekty finančného zabezpečenia môžu uspokojiť dopyt po pokrytí, čím sa podporí zavádzanie týchto nástrojov primeraným spôsobom; žiada Komisiu, aby predložila návrhy, pretože je to mimoriadne dôležité vzhľadom na cezhraničný charakter týchto druhov nehôd;

21.  konštatuje, že viacero produktov finančného zabezpečenia možno použiť na obmedzenie rizík pre najnákladnejšie a zriedkavé nehody na mori; vyzýva členské štáty, aby rozšírili rozsah pôsobnosti mechanizmov finančného zabezpečenia schválených na vydávanie povolení a na vykonávanie činností a zároveň zabezpečili rovnakú úroveň krytia;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili vytvorenie legislatívneho kompenzačného mechanizmom pri nehodách na mori, ako je stanovené v zákone o ropných činnostiach v Nórsku, aspoň pre odvetvia, ktoré môžu byť výrazne postihnuté, ako sú napr. rybolov a pobrežný cestovný ruch a iné odvetvia modrej ekonomiky;

23.  vyzýva Komisiu, aby vždy, keď sa začalo konanie proti členskému štátu vo veci porušenia právnych predpisov, predstúpila pred Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín s cieľom podať správu o prípade a opatreniach, ktoré sa majú prijať na nápravu krokov príslušného členského štátu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

12.7.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

58

7

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Cristian-Silviu Buşoi, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Alberto Cirio, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Seb Dance, Jørn Dohrmann, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Pavel Poc, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Dubravka Šuica, Tibor Szanyi, Nils Torvalds, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Paul Brannen, Nicola Caputo, Martin Häusling, Merja Kyllönen, Christel Schaldemose, Keith Taylor

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jiří Maštálka, Maurice Ponga


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

13.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

18

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux, Rosa Estaràs Ferragut, Enrico Gasbarra, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Julia Reda, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, József Szájer, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Buda, Sergio Gaetano Cofferati, Pascal Durand, Evelyne Gebhardt, Constance Le Grip, Virginie Rozière

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia