Postup : 2016/2101(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0309/2016

Predkladané texty :

A8-0309/2016

Rozpravy :

PV 25/10/2016 - 15
CRE 25/10/2016 - 15

Hlasovanie :

PV 26/10/2016 - 6.7
CRE 26/10/2016 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0416

SPRÁVA     
PDF 603kWORD 89k
20.10.2016
PE 585.449v02-00 A8-0309/2016

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2016

(2016/2101(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Alfred Sant

Spravodajcovia výboru požiadaného o stanovisko (*):

Sofia Ribeiro, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2016

(2016/2101(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 136,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. mája 2016 o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2016 (COM(2016)0321),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 28. a 29. júna 2016 (EUCO 26/16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu 2016(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 s názvom Európsky semester 2016: hodnotenie pokroku pri štrukturálnych reformách, prevencia a náprava makroekonomických nerovnováh a výsledky hĺbkových preskúmaní podľa nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 (COM(2016)0095),

–  so zreteľom na správy Komisie s názvami Ročný prieskum rastu na rok 2016, Správa o mechanizme varovania na rok 2016 a na návrh spoločnej správy o zamestnanosti, na odporúčanie Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky v eurozóne a na návrh Komisie z 26. novembra 2015 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020,

–  so zreteľom na správu piatich predsedov z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o Európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 18. februára 2015 s názvom Vytváranie únie kapitálových trhov (COM(2015)0063),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2015 s názvom Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať (COM(2015)0302),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 5. februára 2013(5) a z 15. septembra 2016(6) o zlepšení prístupu MSP k financiám,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0309/2016),

A.  keďže predpoveď Komisie z jari 2016 uvádza očakávanú mieru rastu 1,6 % v eurozóne a 1,8 % v EÚ v roku 2016;

B.  keďže Európa stále čelí významnému investičnému deficitu a existuje potreba zvýšiť vnútorný dopyt a napraviť makroekonomickú nerovnováhu, a súčasne ďalej zvyšovať investície v EÚ;

C.  keďže nezamestnanosť vo všeobecnosti (a najmä štrukturálna nezamestnanosť) v EÚ zostáva jednou z hlavných výziev, ktorým čelia členské štáty, keďže v súčasnosti dosahuje veľmi vysokú mieru (10,5 milióna dlhodobo nezamestnaných v EÚ); keďže aj napriek tomu, že údaje sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne zlepšili, nezamestnanosť mladých ľudí a celkové miery nezamestnanosti v okrajových oblastiach Európy stále výrazne presahujú priemernú mieru v EÚ ako celku;

D.  keďže pokles ceny ropy a pomalý hospodársky rast v roku 2016 sa javia ako ďalšie faktory, ktoré prispievajú k znižovaniu miery inflácie na úrovne nižšie ako nula;

E.  keďže politický vývoj, ako napríklad výsledok referenda v Spojenom kráľovstve a vzťahy s Ruskom, ako aj neistota v globálnom hospodárskom vývoji, ešte viac obmedzuje investície;

F.  keďže prílev utečencov do členských štátov takisto oslabuje investície v nich;

G.  keďže na odporúčania európskeho semestra členské štáty reagujú podobne citlivo ako na jednostranné odporúčania OECD (29 % v porovnaní s 30 % v roku 2014);

H.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení o ročnom prieskume rastu na rok 2016 na jednej strane zdôraznil potrebu venovať osobitnú pozornosť eurozóne, no zároveň uvítal zlepšenie súboru politík; okrem toho zdôraznil význam väčších investícií, udržateľných reforiem a fiškálnej zodpovednosti s cieľom ďalej podporovať vyššie úrovne rastu a oživenia v Európe;

Výzvy pre Európu v súvislosti so spomalením celosvetového hospodárstva

1.  so znepokojením konštatuje, že hospodárstvo EÚ bude rásť menej, než sa očakávalo na základe jarnej európskej hospodárskej prognózy na rok 2016, keďže sa očakáva, že HDP v eurozóne sa zvýši iba o 1,6 % a do roku 2017 dosiahne 1,8 %;

2.  zdôrazňuje, že výzvy v EÚ sú naviazané na zhoršujúce sa medzinárodné prostredie, nevykonanie udržateľných reforiem a rozdiely v hospodárskych a sociálnych výsledkoch v rôznych častiach Únie; zdôrazňuje potrebu zlepšiť rast, súdržnosť, produktivitu a konkurencieschopnosť; domnieva sa, že chýbajúce udržateľné investície a nedostatky pri dobudovávaní jednotného trhu uberajú z plného potenciálu rastu EÚ;

3.  víta zameranie Komisie v roku 2016 v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny (CSR) na tri hlavné priority na ďalšie posilnenie hospodárskeho rastu: podpora investícií do inovácií, rastu a tvorby pracovných miest, presadzovanie sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem a podpor zodpovedných verejných financií; zdôrazňuje však, že Komisia by mala urobiť viac pre posilnenie fiškálnej udržateľnosti v súlade s Paktom stability a rastu, pričom by však v súlade s oznámením Komisie z 13. januára 2015 (COM(2015)0012) mala v plnej miere využiť doložky flexibility;

4.  uznáva, že je dôležitý súlad medzi nástrojmi politiky súdržnosti a širším rámcom správy hospodárskych záležitostí, a to s cieľom podporiť úsilie o zabezpečenie súladu, ktoré je potrebné na dosiahnutie súladu s pravidlami európskeho semestra; zdôrazňuje však, že legitímnosť politiky súdržnosti vyplýva zo zmlúv, pričom táto politika je prejavom európskej solidarity, ktorej hlavným cieľom je posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ prostredníctvom zmenšenia rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a financovania investícií súvisiacich s cieľmi stratégie Európa 2020 a priblíženie EÚ k jej občanom; zastáva preto názor, že opatrenia prepájajúce účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí by sa mali uplatňovať obozretne a vyvážene, ale iba ako posledná možnosť, a o ich dosahu by sa mali podávať správy; okrem toho pripomína, že pri uplatňovanie takýchto opatrení by malo byť vždy odôvodnené, transparentné a zohľadňovať hospodárske a spoločenské podmienky v dotknutom členskom štáte, aby sa zabránilo obmedzovaniu regionálnych a miestnych investícií, ktoré sú absolútne nevyhnutné pre hospodárstva členských štátov, najmä pre malé a stredné podniky (MSP), keďže tieto investície maximalizujú rast a vytváranie pracovných miest a stimulujú konkurencieschopnosť a produktivitu, najmä v časoch silného tlaku na verejné výdavky; pokiaľ ide o prípady dvoch členských štátov, ktoré boli predmetom rozhodnutia Rady z 12. júla 2016, čo viedlo k sankciám v rámci postupu pri nadmernom deficite na základe článku 126 ods. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) zdôrazňuje návrh Komisie z 27. júla 2016 a následné rozhodnutie Rady z 8. augusta o zrušení pokút, ktoré mohli byť uložené, s prihliadnutím na odôvodnené žiadosti členských štátov, náročné hospodárske prostredie, reformné úsilie oboch krajín a ich záväzky dodržiavať pravidlá Paktu stability a rastu; v tejto súvislosti sa domnieva, že v návrhu na pozastavenie časti záväzkov na rok 2017 pre európske štrukturálne a investičné fondy v rámci opatrení spájajúcich ich účinnosť s riadnou správou hospodárskych záležitostí, by sa malo zohľadniť stanovisko Parlamentu vyjadrené počas štruktúrovaného dialógu;

5.  víta skutočnosť, že Komisia aj naďalej obmedzuje počet odporúčaní, a jej úsilie o zefektívnenie semestra tým, že sa pri stanovovaní cieľov politiky počas nasledujúcich 18 mesiacov zameriava najmä na prioritné oblasti makroekonomického a sociálneho významu; opätovne zdôrazňuje, že sa tým uľahčí vykonávanie odporúčaní na základe komplexného a účelného súboru súčasných hospodárskych a sociálnych kritérií; zdôrazňuje, že zníženie počtu odporúčaní by malo viesť k lepšiemu tematickému zameraniu; zdôrazňuje potrebu znížiť hospodárske rozdiely a dosiahnuť väčšiu konvergenciu medzi členskými štátmi;

6.  plne podporuje úsilie zabezpečiť väčšiu zodpovednosť štátov pri formulovaní a vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny ako prebiehajúci reformný proces; domnieva sa, že v záujme zvýšenia zodpovednosti jednotlivých krajín a posilnenia účinného vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že viac ako polovicu odporúčaní pre jednotlivé krajiny musia vykonávať miestne a regionálne orgány, by tieto odporúčania mali byť dostatočne vymedzené na základe jasne formulovaných štruktúrovaných priorít na európskej úrovni s prípadným zapojením národných parlamentov a regionálnych a miestnych orgánov, ak je to vhodné; opakuje, že vzhľadom na rozdelenie právomocí a kompetencií v jednotlivých členských štátoch sa plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny môže zlepšiť aktívnou účasťou miestnych a regionálnych orgánov, preto podporuje návrh kódexu správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra, ako navrhol Výbor regiónov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadnu demokratickú kontrolu svojich národných programov reforiem vo svojich národných parlamentoch;

7.  zdôrazňuje, že dlhoročná hospodárska kríza Európy podčiarkla silnú potrebu uľahčiť investície v takých oblastiach, ako je vzdelávanie, inovácie, výskum a vývoj, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť EÚ prostredníctvom presadzovania udržateľných štrukturálnych reforiem na podporu tvorby kvalitných pracovných miest a uplatňovania zodpovedných fiškálnych politík s cieľom vytvoriť lepšie prostredie pre zamestnanosť, podniky (najmä MSP) a investície; berie na vedomie vplyv Európskeho fondu pre strategické investície po roku jeho fungovania; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť využívanie EFSI v menej rozvinutých a prechodných regiónoch a skutočne doplnkovú povahu jeho investícií, a zároveň zintenzívniť úsilie o rozvoj investičných platforiem, a to aj na regionálnej úrovni;

8.  podčiarkuje, že stále príliš vysoké miery nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých, poukazujú na to, že schopnosť vytvárať kvalitné pracovné miesta v niekoľkých členských štátoch je stále obmedzená, a zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie opatrenia, a to na základe konzultácií so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi, s cieľom zintenzívniť investície do zručností, zabezpečiť, aby trhy práce boli inkluzívnejšie, a znížiť sociálne vylúčenie a rastúce nerovnosti v príjmoch a bohatstve, a zároveň udržať zdravé rozpočtové hospodárenie; poznamenáva, že podporné opatrenia na uľahčenie prístupu k financovaniu, najmä pre MSP, sú nevyhnutné na to, aby bolo možné účinne riešiť pretrvávajúcu vysokú mieru nezamestnanosti v mnohých členských štátoch;

9.  zdôrazňuje, že súčasná hospodárska situácia, v ktorej sa spája prebytok likvidity s úrokovými sadzbami s nulovou dolnou hranicou, málo sľubnými vyhliadkami v oblasti dopytu, obmedzenými investíciami a spotrebu domácností a spoločností, si vyžaduje zavedenie nového súboru politík navrhnutých Komisiou, zameraných na vytváranie rastu; poznamenáva, že menová politika sama o sebe nepostačuje na stimuláciu rastu, keď chýbajú investície a udržateľné štrukturálne reformy;

Priority a ciele odporúčaní na rok 2016

10.  víta odporúčanie Komisie pre tri členské štáty ukončiť postup pri nadmernom deficite; súhlasí s Komisiou, že veľké a konzistentné prebytky bežného účtu naznačujú jasnú potrebu stimulovať dopyt a investície, a to najmä dlhodobé investície, s cieľom zvládnuť budúce výzvy týkajúce sa dopravy a komunikácií, digitálneho hospodárstva, vzdelávania, inovácií a výskumu, zmeny klímy, energetiky, ochrany životného prostredia a starnutia populácie; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala zodpovedné a udržateľné rozpočtové politiky, ktoré podporujú rast a obnovu vo všetkých členských štátoch, kladením väčšieho dôrazu na investície a efektívnosť verejných výdavkov a podporou trvalo udržateľných a sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem;

11.  konštatuje, že v eurozóne sú potrebné ďalšie opatrenia na rozšírenie možností financovania, a to najmä pre MSP, ako aj na obmedzenie nesplácaných úverov, v súlade s právnymi predpismi EÚ, s cieľom dosiahnuť zlepšenie bankových súvah, čím sa zvýši schopnosť bánk poskytovať úvery reálnej ekonomike; zdôrazňuje, že je dôležité postupne dokončiť a uskutočniť bankovú úniu a rozvinúť úniu kapitálových trhov s cieľom vytvoriť stabilné prostredie pre investície a rast a predísť roztrieštenosti finančného trhu eurozóny;

12.  zdôrazňuje skutočnosť, že investície doteraz neboli dostatočné a neviedli k udržateľnému a inkluzívnemu rastu v EÚ a neprispeli k zlepšeniu podnikateľského prostredia; domnieva sa, že menovú politiku musia dopĺňať vhodné fiškálne politiky zamerané na zvyšovanie rastu v EÚ, a to v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu vrátane jeho doložiek týkajúcich sa flexibility; poznamenáva, že investície na nižšej ako celoštátnej úrovni sa v posledných rokoch výrazne obmedzili, ale stále predstavujú asi šesťdesiat percent verejných investícií v EÚ; zdôrazňuje, že nástroje investičnej politiky, ako napríklad EFSI a EŠIF, si vyžadujú riadne nastavenie prepájania a doplnkovosti medzi nimi, aby sa posilnila pridaná hodnota výdavkov Únie získaním dodatočných zdrojov od súkromných investorov; zdôrazňuje preto, že do programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) by sa mali zapojiť miestne a regionálne orgány, keď budú zostavovať predmetné projekty štrukturálnych reforiem;

Politické reakcie a závery

13.  zdôrazňuje, že treba zlepšiť celkovú schopnosť EÚ rásť a vytvárať a udržiavať kvalitné pracovné miesta, a teda riešiť vysokú mieru nezamestnanosti vytvorením regulačného rámca, ktorý podporuje rast; domnieva sa, že migrácia by v závislosti od schopnosti členských štátov lepšie využívať zručnosti migrantov a prispôsobiť systémy riadenia migrácie potrebám pracovného trhu mohla zohrávať úlohu pri kompenzácii negatívneho vplyvu starnutia obyvateľstva;

14.  zdôrazňuje význam inkluzívnych vzdelávacích systémov, ktorými sa podporujú inovácie a tvorivosť, a v ktorých sa vyučujú zručnosti relevantné pre pracovný trh, najmä s ohľadom na odborné vzdelávanie; konštatuje, že treba zachovať vhodnú rovnováhu medzi ekonomickými a sociálnymi nákladmi a vplyvmi na životy ľudí v súlade s hodnotami solidarity a subsidiarity, ktoré uznáva EÚ, vďaka ktorej sa možno vyhnúť pretekom v znižovaní miezd mzdy a pracovných noriem, pričom sa treba zamerať na investície do ľudského kapitálu, výskumu a vývoja, ako aj modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy vrátane celoživotného vzdelávania; domnieva sa, že na podporu inovácií, výskumu a rozvoja s cieľom posilniť produktivitu, vytvoriť trvalý rast a pomôcť pri riešení súčasných štrukturálnych výziev, vďaka čomu sa znížia rozdiely v oblasti inovácií oproti ostatným ekonomikám, sú potrebné dobre navrhnuté politiky;

15.  vyzýva Komisiu, aby uprednostnila opatrenia, ktorými sa obmedzujú prekážky pre rozsiahlejší prílev investícií a obchod, ktoré vznikajú na úrovni EÚ v dôsledku nedostatočnej zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o stratégie, ktoré sa majú dodržiavať, a to najmä v týchto oblastiach: energetika, doprava, komunikácia a digitálne hospodárstvo; berie na vedomie vplyv schválenia bankovej únie a na vnútroštátnej úrovni zložitých právnych systémov, korupcie, nedostatku transparentnosti vo finančnom sektore, zastaranej byrokracie, nedostatočnej digitalizácie verejných služieb, prideľovania zdrojov, existencie prekážok vnútorného trhu v bankovom sektore a v sektore poisťovníctva a vzdelávacích systémov, ktoré zostávajú nezosúladené s požiadavkami trhu práce a dokončením jednotného trhu, na poskytovanie bankových úverov;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že so zreteľom na stratégiu Európa 2020, v ktorej sa do programu EÚ po prvýkrát začlenil boj proti chudobe, sa nepodarí dosiahnuť cieľ znížiť mieru chudoby v Únii; domnieva sa, že cieľ bojovať proti chudobe by sa do politík EÚ mal začleňovať už pri ich navrhovaní;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité vyhýbať sa nadmernému daňovo-odvodovému zaťaženiu práce, keďže nadmerné zdanenie znižuje stimuly pre neaktívne osoby, nezamestnaných, osoby s nízkou mzdou a druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti, aby sa vrátili do zamestnania;

18.  berie na vedomie prebiehajúce rokovania medzi Komisiou a členskými štátmi o metodike výpočtu produkčnej medzery;

19.  poukazuje na to, že treba vynaložiť úsilie na odstránenie zostávajúcich prekážok pre investície v členských štátoch a umožniť vhodnejšiu kombináciu politík zameranú na podporu udržateľného rastu vrátane skutočného zamerania výdavkov na výskum a vývoj; domnieva sa, že verejná a súkromná podpora výskumných a vzdelávacích inštitúcií je kľúčovým faktorom konkurencieschopnejšieho európskeho hospodárstva, a že slabosť alebo absencia tejto infraštruktúry výrazne znevýhodňuje určité krajiny; zdôrazňuje, že neexistuje ideálne univerzálne riešenie pre inovačnú politiku EÚ, ale že s cieľom preklenúť priepasť inovačnej kapacity v EÚ treba odporučiť dostatočne diferencované inovačné politiky v členských štátoch, ktoré sa opierajú o už dosiahnuté úspechy;

20.  víta dohodu na konferencii o zmene klímy v Paríži (COP 21) v decembri 2015 a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby ju vykonávali.

Odvetvové príspevky k európskemu semestru 2016

Zamestnanosť a sociálna politika

21.  domnieva sa, že Rada a Komisia by sa mali zamerať na dosiahnutie toho, aby procesy fiškálnej konsolidácie boli sprevádzané opatreniami na znižovanie nerovností a zdôrazňuje, že procesy európskeho semestra by mali pomôcť nachádzať odpovede na existujúce a vznikajúce sociálne výzvy, čím sa zabezpečí účinnejšie hospodárstvo; poukazuje na to, že sociálne investície do ľudského kapitálu musia predstavovať ústrednú doplnkovú činnosť, keďže ľudský kapitál je jedným z faktorov rastu a hnacou silou konkurencieschopnosti a rozvoja; žiada, aby hlavné štrukturálne reformy presadzované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sprevádzalo posúdenie sociálneho vplyvu, pokiaľ ide o ich krátkodobé, strednodobé a dlhodobé účinky, s cieľom lepšie pochopiť sociálny a hospodársky dosah, ako aj dosah na zamestnanosť, a to najmä na tvorbu pracovných miest a hospodársky rast;

22.  zdôrazňuje, že nezamestnanosť, najmä nezamestnanosť mladých ľudí, ostáva v európskych spoločnostiach naďalej hlavným problémom a že podľa Komisie miera nezamestnanosti naďalej postupne klesá, no s počtom 21,2 milióna nezamestnaných, ktorý dosiahla v apríli 2016, stále zostáva nad úrovňou z roku 2008, s obrovskými rozdielmi medzi jednotlivými členskými štátmi; poukazuje na potrebu kvalitatívneho a kvantitatívneho vyhodnotenia nezamestnanosti, aby sa predišlo zvyšovaniu jej úrovne výlučne kvôli neistým pracovným podmienkam alebo znižovaniu pracovnej sily; konštatuje, že napriek výsledkom v oblasti zručností a vedomostí vzdelávacie systémy v niektorých členských štátoch zaostávajú z medzinárodného hľadiska a predstavujú narastajúce nedostatky v zručnostiach, čo prispieva ku skutočnosti, že 39 % obchodných spoločností má stále problémy pri hľadaní zamestnancov s požadovanými zručnosťami; trvá na tom, aby sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny viac uprednostňovalo prekonanie štrukturálnej nerovnováhy na trhu práce vrátane dlhodobej nezamestnanosti a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a zdôrazňuje potrebu ďalšieho investovania do vzdelávania a systémov odbornej prípravy a ich rozvoja, čím sa spoločnosti poskytnú nástroje a možnosti prispôsobiť sa meniacim sa požiadavkám trhu práce;

23.  poukazuje na to, že medzi rokmi 2008 až 2014 sa počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením v EÚ zvýšil o 4,2 milióna, čo v súčasnosti predstavuje vyše 22 miliónov (22,3 %); konštatuje, že Komisia uviedla, že „väčšina členských štátov stále čelí vážnym dôsledkom krízy“; žiada Komisiu a členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie na zníženie chudoby, sociálneho vylúčenia a zvyšujúcej sa nerovnosti, s cieľom bojovať proti hospodárskym a sociálnym nerovnostiam medzi členskými štátmi; zastáva názor, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a zníženie nerovnosti by mali byť v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny jednou z priorít, keďže majú zásadný význam z hľadiska dosiahnutia trvalého hospodárskeho rastu a sociálne udržateľného tempa vykonávania;

24.  pripomína, že sociálne zodpovedné reformy musia byť, ako uviedol Parlament, založené na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti a spravodlivom rozdelení bohatstva, teda modeli, v rámci ktorého sa zaručí rovnosť a sociálna ochrana, ochrana zraniteľných skupín a zlepšenie životnej úrovne všetkých občanov;

25.  zastáva názor, že hospodársky rast musí zaručiť pozitívny sociálny vplyv; víta zavedenie troch nových ukazovateľov zamestnanosti do makroekonomickej tabuľky; opakuje svoju výzvu, aby boli považované za rovnocenné s existujúcimi hospodárskymi ukazovateľmi, pričom sa zaručí lepšie vyhodnotenie vnútornej nerovnováhy a zvýši sa účinnosť štrukturálnych reforiem; požaduje v tejto súvislosti, a v záujme vyhnutia sa selektívnemu uplatňovaniu, aby sa umožnili hĺbkové analýzy a aby sa lepšie pochopili príčinné súvislosti medzi politikami a opatreniami; navrhuje zavedenie postupov pri sociálnej rovnováhe pri navrhovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, s cieľom zabrániť pretekom ku dnu, pokiaľ ide o sociálne normy, pričom by sa malo vychádzať z účinného využívania sociálnych ukazovateľov a ukazovateľov zamestnanosti v mikroekonomickom dohľade; zastáva názor, že ukazovateľom zamestnanosti a hospodárskym ukazovateľom by sa mal prisudzovať rovnaká váha, pričom by sa zároveň mala posilniť úloha Rady EPSCO v európskom semestri;

26.  domnieva sa, že zavedenie troch ukazovateľov zamestnanosti ukazuje, že európska stratégia zamestnanosti vrátane usmernení politík zamestnanosti zohráva dôležitú úlohu v správe hospodárskych záležitostí EÚ, ale je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, a to najmä zavedením sociálnych ukazovateľov;

27.  uznáva, že Komisia začala prácu na vytvorení európskeho piliera sociálnych práv, no pripomína potrebu dosiahnutia výsledkov v rámci procesu konzultácií a prijímania nových účinných krokov zameraných na dosiahnutie hlbšej a spravodlivejšej EÚ, ktoré by mali zohrávať dôležitú úlohu v boji proti nerovnosti; v tomto zmysle upozorňuje na správu piatich predsedov, v ktorej sa požaduje väčšia hospodárska a sociálna konvergencia, no uznáva, že neexistuje jednotné riešenie vhodné pre všetkých; je v tomto zmysle presvedčený, že pre každý členský štát by sa mala prijímať prispôsobená spoločná politika; domnieva sa, že všetky európske opatrenia by sa mali týkať nerovností a rozdielov v príjmoch v rámci členských štátov, a ich cieľom musí byť viac, než zaoberať sa iba situáciou tých v najväčšej núdzi;

28.  uznáva, že v rámci európskeho semestra sa v súčasnosti kladie väčší dôraz na zamestnanosť a výsledky v sociálnej oblasti; vyzýva členské štáty, pri rešpektovaní ich právomocí, aby podnikli naliehavé opatrenia s cieľom zabezpečiť dôstojnú prácu s dôstojnou mzdou, dostupnosť primeraného minimálneho príjmu a sociálnej ochrany (ktorá už znížila mieru chudoby z 26,1 % na 17,2 %) a kvalitných verejných služieb a podporuje rozvoj a vytvorenie vhodného udržateľného systému sociálneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby členským štátom ponúkla podporu a vymieňala si s nimi osvedčené postupy, s cieľom zlepšiť administratívne kapacity na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, keďže ide o hlavnú výzvu z hľadiska oživenia dlhodobých investícií a zabezpečenia tvorby pracovných miest a udržateľného rastu;

29.  zdôrazňuje, že poskytovanie a riadenie systémov sociálneho zabezpečenia sú právomocou členského štátu, ktorú Únia koordinuje, ale neharmonizuje;

30.  uznáva, že stanovenie miezd je právomocou členského štátu, ktorá sa v súlade so zásadou subsidiarity musí rešpektovať;

31.  berie na vedomie skutočnosť, že nezamestnanosť mladých ľudí sa znížila, ale poukazuje na to, že v EÚ stále dosahuje neuveriteľne vysokú úroveň s vyše 4 miliónmi nezamestnaných do 25 rokov, z ktorých 2,885 milióna je v eurozóne; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že viac ako tri roky po začatí iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sú výsledky vykonávania záruky pre mladých ľudí veľmi nerovnomerné a v niektorých prípadoch neúčinné; vyzýva Komisiu, aby v októbri predložila podrobnú analýzu jej vykonávania, ktorá bude základom pokračovania tohto programu;

32.  pripomína, že v mnohých členských štátoch sa každý rok znižujú dávky v nezamestnanosti, čo je okrem iných faktorov dôsledkom dlhodobej nezamestnanosti, v dôsledku čoho sa zvyšuje počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby a sociálneho vylúčenia; požaduje záruku primeraných dávok v nezamestnanosti, aby mohli ľudia dôstojne žiť, a opatrenia na plynulé začlenenie týchto ľudí na trh práce;

33.  upozorňuje na skutočnosť, že nerovnováha v dôchodkových systémoch je v podstate dôsledkom nezamestnanosti, znehodnocovania miezd a neistých pracovných miest; požaduje preto reformy, ktorými by sa zaručili primerané finančné prostriedky do prvého piliera dôchodkového systému, ktorý zaručuje slušné dôchodky aspoň nad hranicou chudoby;

34.  opätovne pripomína, že voľný pohyb osôb je základom posilnenia konvergencie a integrácie medzi európskymi krajinami;

35.  berie na vedomie zvýšenie počtu odporúčaní (piatim členským štátom) týkajúcich sa režimov minimálnej mzdy; vyzýva však Komisiu, so zreteľom na skutočnosť, že veľká nerovnosť príjmov neškodí len sociálnej súdržnosti, ale aj udržateľnému hospodárskemu rastu (ako to nedávno uviedli MMF aj OECD), aby splnila sľub predsedu Junckera z jeho inauguračnej reči, poskytnúť všetkým Európanom primeraný príjem prostredníctvom európskeho rámca pre minimálnu mzdu s cieľom pokryť základné životné náklady, pričom sa budú dodržiavať vnútroštátne postupy a zásada subsidiarity;

36.  vyjadruje obavy zo zvyšovania nerovnosti príjmov, ktoré čiastočne súvisí s neúčinnými reformami trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali opatrenia na zlepšenie kvality pracovných miest s cieľom znížiť segmentáciu trhu práce spolu s opareniami na zvýšenie minimálnej mzdy na slušnú úroveň a posilniť kolektívne vyjednávanie a postavenie zamestnancov v systémoch stanovovania miezd, aby sa tak znížili mzdové rozdiely; upozorňuje, že v posledných desaťročiach pripadá väčšia časť hospodárskych výhod vedeniu podnikov, pričom mzdy zamestnancov stagnujú alebo sa znižujú; domnieva sa, že tieto neúmerné mzdové rozdiely zvyšujú nerovnosť a škodia produktivite a konkurencieschopnosti spoločností;

37.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že miera dlhodobej nezamestnanosti je s 10,5 milióna nezamestnanými v EÚ stále vysoká, a pripomína, že začlenenie dlhodobo nezamestnaných na pracovný trh má zásadný význam pre zaručenie udržateľnosti systémov sociálnej ochrany, ako aj pre sebavedomie týchto ľudí; vyjadruje preto poľutovanie nad nedostatočnou činnosťou členských štátov pri vykonávaní odporúčania Rady týkajúceho sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce; opätovne vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie o vytvorenie inkluzívnych príležitostí na celoživotné vzdelávanie pre pracujúcich a uchádzačov o zamestnanie zo všetkých vekových kategórií a aby čo najskôr prijala opatrenia na zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom EÚ a tam, kde je to možné, mobilizovala ďalšie zdroje;

38.  domnieva sa, že sociálna ochrana vrátane dôchodkov a služieb, ako sú zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti a dlhodobá starostlivosť, je stále zásadne dôležitá pre vyvážený a inkluzívny rast, dlhší aktívny pracovaný život, vytváranie pracovných miest a znižovanie nerovností; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali politiky, ktorými sa zaručí, že systém sociálnej ochrany bude počas života človeka dostatočný, primeraný, efektívny a kvalitný, a zaručí sa nimi slušný život, pričom prispejú k boju proti nerovnosti a podporia inklúziu s cieľom odstrániť chudobu, a to najmä u ľudí vylúčených z trhu práce a najzraniteľnejších skupín;

39.  poukazuje na fyzické aj digitálne prekážky, s ktorými sa ešte stále stretávajú osoby so zdravotným postihnutím; dúfa, že akt o zdravotnom postihnutí, ktorý iniciovala Komisia, sa bude vykonávať čo najskôr, a že sa účinne zameria na konkrétne opatrenia na podporu začleňovania a prístupu;

Vnútorný trh

40.  víta veľké množstvo odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré podporujú dobre fungujúci a integrovaný jednotný trh vrátane financovania a investičných príležitostí, ktoré podporujú podniky, a to najmä MSP, a pomáhajú vytvárať pracovné miesta, elektronickú verejnú správu, verejné obstarávanie a vzájomné uznávanie vrátane vzájomného uznávania kvalifikácií; zdôrazňuje, že ak má byť vplyv týchto oblastí politiky účinný, kľúčom je presadzovanie; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné, aby Komisia v súvislosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny venovala čo najväčšiu pozornosť zavedeniu dlhodobých reforiem, ktoré majú značný vplyv, najmä vo vzťahu k sociálnym investíciám, zamestnanosti a odbornej príprave;

41.  uvádza, že jednotný trh je základom hospodárstva EÚ, a zdôrazňuje, že inkluzívny jednotný trh so zlepšenou správou vecí verejných, ktorá kladie do popredia lepšiu reguláciu a hospodársku súťaž, je kľúčovým nástrojom na zlepšenie rastu, súdržnosti, zamestnanosti a konkurencieschopnosti, a teda na zachovanie dôvery podnikateľského sektora a spotrebiteľov; žiada preto Komisiu, aby sledovala pokrok dosiahnutý na úrovni členských štátov, a opakovane zdôrazňuje, že je dôležité formálne začlenenie piliera jednotného trhu do európskeho semestra s cieľom umožniť nepretržité monitorovanie ukazovateľov jednotného trhu, ktoré umožňuje systematické sledovanie a vyhodnocovanie pokroku členských štátov v súvislosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny;

42.  víta odhodlanie Komisie riešiť nedostatok koordinácie v oblasti daní v rámci EÚ, najmä ťažkosti, ktorým čelia MSP v dôsledku zložitosti rozdielnych vnútroštátnych predpisov v oblasti DPH; vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť ešte väčšej koordinácie, a najmä možnosť prístupu zjednodušenia DPH na digitálnom jednotnom trhu;

43.  odsudzuje prekážky, ktoré stále existujú alebo ktoré boli vytvorené, a ktoré bránia dobre fungujúcemu a integrovanému jednotnému trhu; upozorňuje predovšetkým na čiastočnú transpozíciu a vykonávanie smernice o službách v mnohých členských štátoch, a vyzýva Komisiu, aby účinnejšie presadzovala to, k čomu sa členské štáty zaviazali v rámci práva EÚ; pripomína záväzok Komisie využívať v prípade potreby konania o porušení povinnosti, s cieľom zabezpečiť plné vykonávanie právnych predpisov pre jednotný trh s tovarom a službami a v digitálnej oblasti;

44.  poukazuje na to, že systém uznávania odborných kvalifikácií je podporený zásadou vzájomnej dôvery medzi právnymi systémami a vzájomnou kontrolou kvality kvalifikácií; konštatuje, že sú potrebné ďalšie opatrenia v záujme lepšieho vykonávania vzájomného uznávania odborných kvalifikácií; zdôrazňuje, že riadne presadzovanie a lepšia právna regulácia sú vzhľadom na rozdrobenie jednotného trhu, ktoré obmedzuje hospodársku činnosť a možnosť výberu pre spotrebiteľov, kľúčové a mali by sa vzťahovať na všetky sektory podnikania a uplatňovať na existujúce a budúce právne predpisy; víta vykonávanie mapovania regulovaných kvalifikácií a profesií, na základe ktorého sa vytvorí interaktívna verejná databáza, ktorá môže pomôcť národným akčným plánom členských štátov;

45.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že odporúčania pre jednotlivé krajiny naďalej poukazujú na nedostatky v oblasti verejného obstarávania, ako je napríklad nedostatočná hospodárska súťaž a transparentnosť, pričom 21 členských štátov netransponovalo legislatívny balík v plnej miere, čo spôsobuje narušenia trhu; vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty dodržali svoje právne záväzky prostredníctvom prijatia postupov potrebných na začatie konaní o porušení povinnosti; vyzýva Komisiu, aby systematicky, efektívne a transparentne dohliadala na to, aby administratívne postupy nevytvárali podnikom neprimeranú záťaž a aby nebránili MSP v účasti na verejnom obstarávaní;

46.  podporuje členské štáty v úsilí o modernizáciu verejných administratívnych služieb, najmä prostredníctvom elektronickej verejnej správy, a žiada lepšiu cezhraničnú spoluprácu, zjednodušenie administratívnych postupov a interoperabilitu orgánov verejnej správy v prospech všetkých podnikov a občanov, a zároveň vyzýva Komisiu, aby sa v prípade financovania elektronizácie verejných služieb z rozpočtu EÚ angažovala v účinnejšom monitorovaní primeranosti použitia týchto prostriedkov;

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedom Rady, Komisie a Euroskupiny, prezidentovi ECB a národným parlamentom.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0058.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0238.

(3)

Ú. v. EÚ C 165E, 11.6.2013, s. 24.

(4)

Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 2.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0358.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (28.9.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2016

(2016/2101(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Sofia Ribeiro(*)

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže podľa Komisie(1) je hospodársky rast stále relatívne mierny a oživenie je naďalej nerovnomerné a niektoré krajiny zaznamenali štvrťročný pokles;

B.  keďže podľa správ o jednotlivých krajinách(2) sú rodové rozdiely stále výrazné a naďalej predstavujú hlavnú prekážku dosiahnutia rodovej rovnosti a neprijateľnú diskrimináciu na základe pohlavia a je potrebné urýchlene vynaložiť úsilie na zmenšenie rozdielu v miere zamestnanosti mužov a žien;

1.  konštatuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny dokazujú, že v rámci európskeho semestra existujú medzi členskými štátmi rozdiely, a poukazujú na potrebu vzostupnej sociálnej a hospodárskej konvergencie; zastáva názor, že členské štáty musia naďalej uprednostňovať reformy prispôsobené ich vlastným politickým problémom, ktoré podporia ich sociálne a hospodárske zotavovanie, vytvoria kvalitné pracovné miesta a posilnia sociálnu súdržnosť; pripomína preto, že je potrebné zvýšiť verejné a súkromné investície, vykonávanie sociálne zodpovedných štrukturálnych reforiem, ktoré znižujú hospodársku a sociálnu nerovnosť, a presadzovanie fiškálnej a rozpočtovej zodpovednosti, pričom treba v prípade potreby čo najlepšie využiť existujúci rozsah pružnosti s cieľom dosiahnuť zlučiteľnosť s hospodárskym rastom a kvalitnými pracovnými miestami; domnieva sa, že do navrhovania a vykonávania štrukturálnych reforiem je v prípade potreby nutné aktívne zapojiť sociálnych partnerov, s cieľom zlepšiť neuspokojivé vykonávanie reforiem; pripomína, že tieto reformy by mali EÚ a jej členským štátom umožniť splniť päť cieľov stratégie Európa 2020, a trvá na tom, že tieto reformy nesmú oslabiť ochranu poskytovanú pracovníkom a MSP;

2.  domnieva sa, že Rada a Komisia by sa mali zamerať na dosiahnutie toho, aby procesy fiškálnej konsolidácie boli sprevádzané opatreniami na znižovanie nerovností a zdôrazňuje, že procesy európskeho semestra by mali pomôcť nachádzať odpovede na existujúce a vznikajúce sociálne výzvy, čím sa zabezpečí účinnejšie hospodárstvo; poukazuje na to, že sociálne investície do ľudského kapitálu musia predstavovať ústrednú doplnkovú činnosť, keďže ľudský kapitál je jedným z faktorov rastu a hnacou silou konkurencieschopnosti a rozvoja; žiada, aby hlavné štrukturálne reformy presadzované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sprevádzalo posúdenie sociálneho vplyvu, pokiaľ ide o ich krátkodobé, strednodobé a dlhodobé účinky, s cieľom lepšie pochopiť sociálny a hospodársky dosah, ako aj dosah na zamestnanosť, a to najmä na tvorbu pracovných miest a hospodársky rast;

3.  zdôrazňuje, že nezamestnanosť, najmä nezamestnanosť mladých ľudí, ostáva v európskych spoločnostiach naďalej hlavným problémom a že podľa Komisie miera nezamestnanosti naďalej postupne klesá, no s počtom 21,2 milióna nezamestnaných, ktorý dosiahla v apríli 2016, stále zostáva nad úrovňou z roku 2008, s obrovskými rozdielmi medzi jednotlivými členskými štátmi; poukazuje na potrebu kvalitatívneho a kvantitatívneho vyhodnotenia nezamestnanosti, aby sa predišlo zvyšovaniu jej úrovne výlučne kvôli neistým pracovným podmienkam alebo znižovaniu pracovnej sily; konštatuje, že napriek výsledkom v oblasti zručností a vedomostí vzdelávacie systémy v niektorých členských štátoch zaostávajú z medzinárodného hľadiska a predstavujú narastajúce nedostatky v zručnostiach, čo prispieva ku skutočnosti, že 39 % obchodných spoločností má stále problémy pri hľadaní zamestnancov s požadovanými zručnosťami; trvá na tom, aby sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny viac uprednostňovalo prekonanie štrukturálnej nerovnováhy na trhu práce vrátane dlhodobej nezamestnanosti a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a zdôrazňuje potrebu ďalšieho investovania do vzdelávania a systémov odbornej prípravy a ich rozvoja, čím sa spoločnosti poskytnú nástroje a možnosti prispôsobiť sa meniacim sa požiadavkám trhu práce;

4.  zdôrazňuje význam súkromných investícií, ale domnieva sa, že by sa tiež účinným a efektívnym spôsobom mali podporovať verejné výdavky; považuje za rozhodujúce, aby sa členským štátom poskytol široký priestor na investície do kvalitnej odbornej prípravy a vzdelávania, ako aj prístup k nim, pričom by sa malo začať väčšími vnútroštátnymi stropmi spolufinancovania na podporu projektov EÚ v týchto oblastiach; je presvedčený, že členské štáty by sa mali zamerať na zdroje výdavkov, ktoré by v budúcnosti zvýšili kapacitu produktivity a ktoré by mali silné priaznivé účinky na hospodárstvo ako celok – a to najmä prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy (v akademickej a odbornej oblasti), výskumu a vývoja a infraštruktúry (doprava, energetika a komunikácie);

5.  poukazuje na to, že medzi rokmi 2008 až 2014 sa počet ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením v EÚ zvýšil o 4,2 milióna, čo v súčasnosti predstavuje vyše 22 miliónov (22,3 %); konštatuje, že Komisia uviedla, že „väčšina členských štátov stále čelí vážnym dôsledkom krízy“; žiada Komisiu a členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie na zníženie chudoby, sociálneho vylúčenia a zvyšujúcej sa nerovnosti, s cieľom bojovať proti hospodárskym a sociálnym nerovnostiam medzi členskými štátmi; zastáva názor, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a zníženie nerovnosti by mali byť v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny jednou z priorít, keďže majú zásadný význam z hľadiska dosiahnutia trvalého hospodárskeho rastu a sociálne udržateľného tempa vykonávania;

6.  pripomína, že sociálne zodpovedné reformy musia byť, ako uviedol Parlament, založené na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti a spravodlivom rozdelení bohatstva, teda modeli, v rámci ktorého sa zaručí rovnosť a sociálna ochrana, ochrana zraniteľných skupín a zlepšenie životnej úrovne všetkých občanov;

7.  vyzýva na dobudovanie európskeho vnútorného trhu ako najúčinnejšieho nástroja rastu a boja proti nezamestnanosti v EÚ, a súčasnú kontrolu presadzovania práva a dodržiavania pravidiel;

8.  pripomína, že dlhodobá vízia načrtnutá v stratégii Európa 2020 predstavuje dobrý prvý krok, ale je presvedčený, že tieto ciele by sa mali prispôsobiť realite a potrebám jednotlivých členských štátov, pričom sa členským štátom ponechá dostatočný politický priestor, aby si samy našli cestu prispôsobenú vlastným podmienkam ako uskutočniť reformy v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami a zároveň zabezpečiť, že v rámci ich cieľov bude mať stratégia Európa 2020 naďalej ústredný význam;

9.  pripomína výzvu Európskej rady(3), aby sa v kontexte európskeho semestra využívali výročné správy o rodovej rovnosti s cieľom posilniť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

10.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v stratégii Európa 2020 sa neuplatňuje hľadisko rodovej rovnosti, a vyzýva Komisiu a Radu, aby do stratégie začlenili pilier a zastrešujúci cieľ, ktoré sa budú týkať rodovej rovnosti;

11.  zastáva názor, že hospodársky rast musí zaručiť pozitívny sociálny vplyv; víta zavedenie troch nových ukazovateľov zamestnanosti do makroekonomickej tabuľky; opakuje svoju výzvu, aby boli považované za rovnocenné s existujúcimi hospodárskymi ukazovateľmi, pričom sa zaručí lepšie vyhodnotenie vnútornej nerovnováhy a zvýši sa účinnosť štrukturálnych reforiem; požaduje v tejto súvislosti, a v záujme vyhnutia sa selektívnemu uplatňovaniu, aby sa umožnili hĺbkové analýzy a aby sa lepšie pochopili príčinné súvislosti medzi politikami a opatreniami; navrhuje zavedenie postupov pri sociálnej rovnováhe pri navrhovaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, s cieľom zabrániť pretekom ku dnu, pokiaľ ide o sociálne normy, pričom by sa malo vychádzať z účinného využívania sociálnych ukazovateľov a ukazovateľov zamestnanosti v mikroekonomickom dohľade; zastáva názor, že ukazovateľom zamestnanosti a hospodárskym ukazovateľom by sa mal prisudzovať rovnaká váha, pričom by sa zároveň mala posilniť úloha Rady EPSCO v európskom semestri;

12.  domnieva sa, že zavedenie troch ukazovateľov zamestnanosti ukazuje, že európska stratégia zamestnanosti vrátane usmernení politík zamestnanosti zohráva dôležitú úlohu v správe hospodárskych záležitostí EÚ, ale je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, a to najmä zavedením sociálnych ukazovateľov;

13.  uznáva, že Komisia začala prácu na vytvorení európskeho piliera sociálnych práv, no pripomína potrebu dosiahnutia výsledkov v rámci procesu konzultácií a prijímania nových účinných krokov zameraných na dosiahnutie hlbšej a spravodlivejšej EÚ, ktoré by mali zohrávať dôležitú úlohu v boji proti nerovnosti; v tomto zmysle upozorňuje na správu piatich predsedov, v ktorej sa požaduje väčšia hospodárska a sociálna konvergencia, no uznáva, že neexistuje jednotné riešenie vhodné pre všetkých; je v tomto zmysle presvedčený, že pre každý členský štát by sa mala prijímať prispôsobená spoločná politika; domnieva sa, že všetky európske opatrenia by sa mali týkať nerovností a rozdielov v príjmoch v rámci členských štátov, a ich cieľom musí byť viac, než zaoberať sa iba situáciou tých v najväčšej núdzi;

14.  uznáva, že v rámci európskeho semestra sa v súčasnosti kladie väčší dôraz na zamestnanosť a výsledky v sociálnej oblasti; vyzýva členské štáty, pri rešpektovaní ich právomocí, aby podnikli naliehavé opatrenia s cieľom zabezpečiť dôstojnú prácu s dôstojnou mzdou, dostupnosť primeraného minimálneho príjmu a sociálnej ochrany (ktorá už znížila mieru chudoby z 26,1 % na 17,2 %) a kvalitných verejných služieb a podporuje rozvoj a vytvorenie vhodného udržateľného systému sociálneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby členským štátom ponúkla podporu a vymieňala si s nimi osvedčené postupy, s cieľom zlepšiť administratívne kapacity na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, keďže ide o hlavnú výzvu z hľadiska oživenia dlhodobých investícií a zabezpečenia tvorby pracovných miest a udržateľného rastu;

15.  poznamenáva, že sociálna ochrana vrátane dôchodkov a služieb, ako sú zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti a dlhodobá starostlivosť, sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2016(4) považuje za zásadnú z hľadiska vyrovnaného a inkluzívneho rastu a môže prispieť k zvyšovaniu zamestnanosti a znižovaniu rodových rozdielov;

16.  zdôrazňuje, že poskytovanie a riadenie systémov sociálneho zabezpečenia sú právomocou členského štátu, ktorú Únia koordinuje, ale neharmonizuje;

17.  vyzýva členské štáty, aby do svojich národných programov reforiem a programov stability a konvergenčných programov začlenili rodový rozmer a zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi, a to stanovením kvalitatívnych cieľov a opatrení na riešenie pretrvávajúcich rodových rozdielov;

18.  uznáva, že stanovenie miezd je právomocou členského štátu, ktorá sa v súlade so zásadou subsidiarity musí rešpektovať;

19.  uznáva, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) bol vytvorený, aby hral dôležitú úlohu pri stimulovaní investícií a podpore rastu a vytváraní pracovných miest; žiada pevný záväzok Komisie podporovať EFSI a využívať prostriedky, ktoré sú určené pre oblasti Európy, ktoré sú zvlášť postihnuté vysokou nezamestnanosťou a tých, ktorých účasť na ňom je nízka alebo žiadna; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala a kontrolovala investície v rámci Junckerovho plánu, aby mohla reálne posúdiť dosah investícií na hospodárstvo a zamestnanosť, pričom uskutoční súbežnú analýzu prekážok, s ktorými sa stretávajú najmä MSP, keďže tento plán je nielen novým zdrojom ich financovania, ale tiež im poskytuje technickú pomoc a poradenstvo; zároveň vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí zlepšiť podnikateľské prostredie a podmienky získavania finančných prostriedkov pre podnikateľskú činnosť; podporuje zvýšenie sociálnych investícií a investícií do životného prostredia a pomoc pri účasti sociálnych aktérov na fungovaní fondu; zdôrazňuje zároveň význam zabezpečenia, aby sa pravidlá, ktorými sa riadia programy financované z EFSI, plne dodržiavali; domnieva sa, že projekty by sa v súlade s požiadavkou Parlamentu mali zameriavať na kvalitu, a tiež podporovať vytváranie kvalitných pracovných miest a vzostupnej sociálnej konvergencie; opätovne poukazuje na svoj dôraz na investície do ľudského kapitálu a ďalších sociálnych investícií, a na potrebu účinného vykonávania balíka o sociálnych investíciách;

20.  zdôrazňuje, že Junckerov plán (EFSI) doposiaľ nepriniesol plánované výsledky, keďže projekty, ktoré boli z neho financované, sa týkajú výlučne veľkej infraštruktúry, v rámci ktorej sa nevytvárajú udržateľné a trvalé pracovné miesta; poukazuje navyše na potrebu opatrení a investícií v oblasti existujúcej infraštruktúry, ktorá je zastaraná a potrebuje zabezpečenie a modernizáciu;

21.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia vo svojom balíku hodnotení/odporúčaní zabudla na sociálne hospodárstvo; pripomína, že tento sektor zahŕňa 2 milióny podnikov, ktoré zamestnávajú vyše 14 miliónov osôb a prispievajú k dosiahnutiu cieľov do roku 2020; žiada Komisiu a členské štáty, aby viac pozornosti venovali sociálnym podnikom a poskytovali im väčšie uznanie; domnieva sa, že tento nedostatok pozornosti negatívne ovplyvňuje prístup k finančným prostriedkom; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh európskeho štatútu pre družstvá, združenia, nadácie a vzájomné poisťovacie spoločnosti;

22.  vyzýva členské štáty, aby využili priestor vo fiškálnej oblasti a zvýšili investície do oblastí, ktoré podporujú rast, napríklad do infraštruktúry, vzdelávania a výskumu;

23.  uznáva úsilie niektorých členských štátov o zvýšenie produktivity pri vykonávaní štrukturálnych reforiem, podporu vytvárania pracovných miest, zvýšenie konkurencieschopnosti a zlepšenie podnikateľského prostredia, pripomína, že v niektorých členských štátoch sa v rámci vykonávaných reforiem uprednostňuje flexibilita na úkor pracovnej istoty, a preto trvá na tom, že je potrebné vyvážiť všeobecný prístup, aby bolo možné zaviesť nové sociálne zodpovedné reformy zamerané na blahobyt občanov a zosúladiť efektívny a udržateľný hospodársky rast so sociálnymi normami EÚ; nazdáva sa však, že treba dosiahnuť ďalší pokrok, osobitne v prípadoch neefektívnosti a najmä v prípadoch členských štátov s veľkým prebytkom bežného účtu, a to konkrétne vykonávaním opatrení na nasmerovanie nadmerných úspor do domáceho hospodárstva, čím sa podporia domáce investície; pripomína, že v záujme podpory silného a trvalo udržateľného rastu a vzostupnej sociálnej konvergencie existuje mnoho ďalších štrukturálnych reforiem v oblastiach, akými sú daňová politika, energetika a priemyselná politika, a reformy dôchodkového systému a systému zdravotnej starostlivosti, verejných výdavkov a sociálnych investícií, ako aj presun zdaňovania práce tak, aby sa podporilo vytváranie pracovných miest a stimulov pre podnikanie a vytváranie pracovných miest;

24.  berie na vedomie skutočnosť, že nezamestnanosť mladých ľudí sa znížila, ale poukazuje na to, že v EÚ stále dosahuje neuveriteľne vysokú úroveň s vyše 4 miliónmi nezamestnaných do 25 rokov, z ktorých 2,885 milióna je v eurozóne; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že viac ako tri roky po začatí iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sú výsledky vykonávania záruky pre mladých ľudí veľmi nerovnomerné a v niektorých prípadoch neúčinné; vyzýva Komisiu, aby v októbri predložila podrobnú analýzu jej vykonávania, ktorá bude základom pokračovania tohto programu;

25.  pripomína, že v mnohých členských štátoch sa každý rok znižujú dávky v nezamestnanosti, čo je okrem iných faktorov dôsledkom dlhodobej nezamestnanosti, v dôsledku čoho sa zvyšuje počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby a sociálneho vylúčenia; požaduje záruku primeraných dávok v nezamestnanosti, aby mohli ľudia dôstojne žiť, a opatrenia na plynulé začlenenie týchto ľudí na trh práce;

26.  pripomína význam systematického monitorovania transparentnosti verejnej správy ako rozhodujúceho kritéria pre väčšiu dôveru v Európu a ako spôsobu podpory účinného cyklu rastu a investícií;

27.  je pevne presvedčený, že prostredie, ktoré bude priaznivejšie pre podniky a zamestnanosť, podnieti väčšie súkromné investície, rast a vytváranie pracovných miest;

28.  upozorňuje na skutočnosť, že nerovnováha v dôchodkových systémoch je v podstate dôsledkom nezamestnanosti, znehodnocovania miezd a neistých pracovných miest; požaduje preto reformy, ktorými by sa zaručili primerané finančné prostriedky do prvého piliera dôchodkového systému, ktorý zaručuje slušné dôchodky aspoň nad hranicou chudoby;

29.  opätovne pripomína, že voľný pohyb osôb je základom posilnenia konvergencie a integrácie medzi európskymi krajinami;

30.  berie na vedomie zvýšenie počtu odporúčaní (piatim členským štátom) týkajúcich sa režimov minimálnej mzdy; vyzýva však Komisiu, so zreteľom na skutočnosť, že veľká nerovnosť príjmov neškodí len sociálnej súdržnosti, ale aj udržateľnému hospodárskemu rastu (ako to nedávno uviedli MMF aj OECD), aby splnila sľub predsedu Junckera z jeho inauguračnej reči, poskytnúť všetkým Európanom primeraný príjem prostredníctvom európskeho rámca pre minimálnu mzdu s cieľom pokryť základné životné náklady, pričom sa budú dodržiavať vnútroštátne postupy a zásada subsidiarity;

31.  vyjadruje obavy zo zvyšovania nerovnosti príjmov, ktoré čiastočne súvisí s neúčinnými reformami trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali opatrenia na zlepšenie kvality pracovných miest s cieľom znížiť segmentáciu trhu práce spolu s opareniami na zvýšenie minimálnej mzdy na slušnú úroveň a posilniť kolektívne vyjednávanie a postavenie zamestnancov v systémoch stanovovania miezd, aby sa tak znížili mzdové rozdiely; upozorňuje, že v posledných desaťročiach pripadá väčšia časť hospodárskych výhod vedeniu podnikov, pričom mzdy zamestnancov stagnujú alebo sa znižujú; domnieva sa, že tieto neúmerné mzdové rozdiely zvyšujú nerovnosť a škodia produktivite a konkurencieschopnosti spoločností;

32.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že miera dlhodobej nezamestnanosti je s 10,5 milióna nezamestnanými v EÚ stále vysoká, a pripomína, že začlenenie dlhodobo nezamestnaných na pracovný trh má zásadný význam pre zaručenie udržateľnosti systémov sociálnej ochrany, ako aj pre sebavedomie týchto ľudí; vyjadruje preto poľutovanie nad nedostatočnou činnosťou členských štátov pri vykonávaní odporúčania Rady týkajúceho sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce; opätovne vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie o vytvorenie inkluzívnych príležitostí na celoživotné vzdelávanie pre pracujúcich a uchádzačov o zamestnanie zo všetkých vekových kategórií a aby čo najskôr prijala opatrenia na zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom EÚ a tam, kde je to možné, mobilizovala ďalšie zdroje;

33.  domnieva sa, že sociálna ochrana vrátane dôchodkov a služieb, ako sú zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti a dlhodobá starostlivosť, je stále zásadne dôležitá pre vyvážený a inkluzívny rast, dlhší aktívny pracovaný život, vytváranie pracovných miest a znižovanie nerovností; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali politiky, ktorými sa zaručí, že systém sociálnej ochrany bude počas života človeka dostatočný, primeraný, efektívny a kvalitný, a zaručí sa nimi slušný život, pričom prispejú k boju proti nerovnosti a podporia inklúziu s cieľom odstrániť chudobu, a to najmä u ľudí vylúčených z trhu práce a najzraniteľnejších skupín;

34.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom súbore opatrení ignorovala žiadosť Parlamentu, aby sa posilnilo uplatňovanie článku 349 ZFEÚ konkrétne prijímaním osobitných opatrení s cieľom posilniť integráciu najvzdialenejších regiónov EÚ; pripomína, že tieto regióny majú špecifické vlastnosti a podmienky a viac než 30 % mieru nezamestnanosti; zdôrazňuje, že na zníženie asymetrie je potrebné uplatňovať rôzne prispôsobené opatrenia a programy s cieľom maximalizovať sociálnu súdržnosť v EÚ; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť ďalším vidieckym oblastiam, ktoré čelia početným hospodárskym, environmentálnym, demografickým a sociálnym výzvam; domnieva sa, že priorita by sa tiež mala dať všetkým regiónom, ktoré stále čelia vysokej dlhodobej nezamestnanosti mladých ľudí a v ktorých produktivita stále rastie len pomaly, čo má vplyv na životnú úroveň a konkurencieschopnosť; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby vypracovali osobitné investičné programy pre svoje subregióny, v ktorých je miera nezamestnanosti vyššia ako 30 %; opätovne vyzýva Komisiu, aby týmto členským štátom dohodnutým spôsobom pomohla pri navrhovaní a financovaní v rámci VFR týchto investičných programov;

35.  žiada Komisiu a členské štáty, aby preukázali väčšie odhodlanie pri uplatňovaní politiky súdržnosti v boji proti demografickým problémom, tak ako sa stanovuje v článku 174 ZFEÚ, a to najmä v regiónoch s ťažkým a trvalým prírodným alebo demografickým znevýhodnením; domnieva sa, že v rámci európskeho semestra by sa mala rozšíriť pozornosť venovaná demografickým problémom a mali by sa zvážiť ďalšie aspekty, nielen vplyv starnutia na vnútroštátne rozpočty; zastáva názor, že tieto prvky by sa mali začleniť do odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ako prejav informovanosti nielen na celoštátnej, ale aj regionálnej a miestnej úrovni; pripomína, že je potrebné posilniť územnú súdržnosť prostredníctvom strategických investícií do oblastí s vážnymi demografickými problémami, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť, zlepšila priemyselná štruktúra a územná súdržnosť a v neposlednom rade udržal počet obyvateľstva;

36.  domnieva sa, že kľúčovým prvkom vytvárania rastu a pracovných miest je zníženie administratívnej záťaže a nákladov na dosiahnutie súladu, s ktorými sa stretávajú podniky, a to najmä MSP, a zrušenie zbytočných právnych predpisov, pričom sa ďalej zaručí vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov, zamestnancov, zdravia a životného prostredia;

37.  poukazuje na to, že výzvy, ktorým EÚ čelí od roku 2015, ako napríklad prijímanie utečencov, boj proti terorizmu, posilnenie bezpečnosti, pretrvávanie hospodárskej a sociálnej krízy, poľnohospodárska kríza a kríza identity samotnej Európskej únie, si vyžadujú výrazné adaptačné úsilie a dôkladné prehodnotenie uplatňovania sankcií voči členským štátom s nadmerným deficitom; pripomína obrovské úsilie, ktoré sa vynaložilo na prispôsobenie sa týmto novým skutočnostiam; konštatuje, že je dôležité, aby Komisia jednotne a súdržne uplatňovala a presadzovala pravidlá Paktu stability a rastu; vyzýva Komisiu a Radu, aby zvážili neuplatňovanie obmedzení voči ESF ako sankcií voči členským štátom v roku 2016, vzhľadom na súčasnú situáciu a berúc do úvahy, že to by to znamenalo pozastavenie uplatňovania tohto fondu v krajinách pod sankciou v okamihu, keď to spotrebitelia potrebujú najviac;

38.  zdôrazňuje, že úrovne deficitov členských štátov môžu byť vyššie z dôvodu, že členské štáty musia spolufinancovať projekty financované z EŠIF; konštatuje, že so zreteľom na rozpočtové obmedzenia má mnoho znevýhodnených regiónov menej možností využívať EŠIF; žiada Komisiu, aby prehodnotila žiadosti o spolufinancovanie pre oblasti, ktoré sú drasticky zadlžené alebo v deficite;

39.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že postoj Parlamentu po jeho schválení v pléne len v malej miere ovplyvní alebo dokonca zmení prebiehajúcu diskusiu o odporúčaniach pre jednotlivé krajiny; požaduje zvýšenie demokratického prvku v postupe európskeho semestra tak na úrovni EÚ, ako aj na národnej úrovni; požaduje agendu, v ktorej by bol postoj Parlamentu posilnený a zohľadnený skôr, než Rada prijme rozhodnutie;

40.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zapojenie zainteresovaných strán do európskeho semestra na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ je stále nedostatočné, príliš nekvalitné a nedostatočne sledované; vyzýva Komisiu a Radu, aby vydali dôrazné odporúčania, a to najmä v súvislosti so zapojením organizácií občianskej spoločnosti do kvalitného štruktúrovaného dialógu a rovnako aj sociálnych partnerov, aby sa občanom zaručila viditeľnosť, vlastnícke právo a zodpovednosť, ktoré majú zásadný význam pre demokratickú angažovanosť a pochopenie úlohy procesu semestra zo strany spoločnosti.

41.  poukazuje na fyzické aj digitálne prekážky, s ktorými sa ešte stále stretávajú osoby so zdravotným postihnutím; dúfa, že akt o zdravotnom postihnutí, ktorý iniciovala Komisia, sa bude vykonávať čo najskôr, a že sa účinne zameria na konkrétne opatrenia na podporu začleňovania a prístupu;

42.  zdôrazňuje, že je dôležité počúvať hlasy zastupujúce sociálne a demokratické postoje, ktorých väčšina v minulých rokoch vyzývala na preskúmanie postupu európskeho semestra, a to najmä v prospech investícií, kvality sociálnych výdavkov a mimoriadnych opatrení v oblasti zamestnanosti a odbornej prípravy.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

26.9.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

35

12

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Tim Aker, Guillaume Balas, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Thomas Händel, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Jan Keller, Ádám Kósa, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Morten Løkkegaard, Dominique Martin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Anne Sander, Jutta Steinruck, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Rosa D’Amato, Rosa Estaràs Ferragut, Tania González Peñas, Sergio Gutiérrez Prieto, Eduard Kukan, Flavio Zanonato, Gabriele Zimmer

(1)

Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe, štvrťročný prehľad, leto 2016 (jún 2016).

(2)

COM(2016)0095 final/2

(3)

Závery Rady o rodovej rovnosti 337/16.

(4)

COM(2016) 321 final.


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (27.9.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2016

(2016/2101(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Catherine Stihler

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  opakovane zdôrazňuje význam dobre fungujúceho, konkurencieschopného a integrovaného jednotného trhu pre obnovu európskeho hospodárstva po skončení finančnej krízy; podporuje začlenenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré presahujú fiškálne a makroekonomické ciele a umožňujú vyváženejšiu kombináciu politík s potenciálom vytvoriť udržateľný rast podporujúci väčšiu stabilitu, hospodársky rast, pokrok v oblasti životného prostredia, zamestnanosť a väčšiu konkurencieschopnosť, bez ktorých nemôže existovať vyrovnané oživenie; víta túto zmenu orientácie, ako aj efektívnejšiu štruktúru odporúčaní pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje, že rozdrobenosť jednotného trhu je jednou z hlavných prekážok výraznejšieho štrukturálneho hospodárskeho rastu; žiada, aby sa zintenzívnilo úsilie na boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom;

2.  víta veľké množstvo odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré podporujú dobre fungujúci a integrovaný jednotný trh vrátane financovania a investičných príležitostí, ktoré podporujú podniky, a to najmä MSP, a pomáhajú vytvárať pracovné miesta, elektronickú verejnú správu, verejné obstarávanie a vzájomné uznávanie vrátane vzájomného uznávania kvalifikácií; zdôrazňuje, že ak má byť vplyv týchto oblastí politiky účinný, kľúčom je presadzovanie; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné, aby Komisia v súvislosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny venovala čo najväčšiu pozornosť zavedeniu dlhodobých reforiem, ktoré majú značný vplyv, najmä vo vzťahu k sociálnym investíciám, zamestnanosti a odbornej príprave;

3.  uvádza, že jednotný trh je základom hospodárstva EÚ, a zdôrazňuje, že inkluzívny jednotný trh so zlepšenou správou vecí verejných, ktorá kladie do popredia lepšiu reguláciu a hospodársku súťaž, je kľúčovým nástrojom na zlepšenie rastu, súdržnosti, zamestnanosti a konkurencieschopnosti, a teda na zachovanie dôvery podnikateľského sektora a spotrebiteľov; žiada preto Komisiu, aby sledovala pokrok dosiahnutý na úrovni členských štátov, a opakovane zdôrazňuje, že je dôležité formálne začlenenie piliera jednotného trhu do európskeho semestra s cieľom umožniť nepretržité monitorovanie ukazovateľov jednotného trhu, ktoré umožňuje systematické sledovanie a vyhodnocovanie pokroku členských štátov v súvislosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny;

4.  berie na vedomie, že členské štáty zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o dobrú správu vecí verejných a riadne fungovanie jednotného trhu, a že preto musia spoločne vykonávať proaktívnu zodpovednosť a riadenie jednotného trhu, vytvárať nový politický impulz prostredníctvom konsolidovaných správ o stave jednotného trhu a formálneho začlenenia jednotného trhu ako piliera riadenia do európskeho semestra;

5.  uznáva novú štruktúru odporúčaní pre jednotlivé krajiny v roku 2016, ktorá umožňuje účinnejšie zameranie sa na výzvy, ktoré boli identifikované ako kľúčové; zdôrazňuje však, že by sa nemal prehliadať pokrok, ktorý dosiahli členské štáty v súvislosti so všetkými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, a existujúce ťažkosti týkajúce sa vykonávania by sa mali dôkladne zanalyzovať;

6.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť súlad medzi prebiehajúcimi a budúcimi iniciatívami Komisie v oblasti jednotného trhu, najmä tými, ktoré sa týkajú stratégie jednotného trhu a digitálneho jednotného trhu, vnútorného trhu s energiou, únie kapitálových trhov a stratégie Európa 2020; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere spolupracovali pri zavádzaní stratégie jednotného digitálneho trhu a stratégie jednotného trhu a aby podporovali rozvoj hospodárstva spoločného využívania zdrojov;

7.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila budúce politiky, ako sú napríklad politiky týkajúce sa únie kapitálových trhov a jednotného digitálneho trhu, ako aj situáciu v každej krajine, pri vypracúvaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny s cieľom pripraviť členské štáty vopred, a zabezpečiť tak hladké vykonávanie týchto politík;

8.  podčiarkuje význam inkluzívneho a transparentného procesu vedúceho k podstatným a potrebným reformám prostredníctvom európskeho semestra; zdôrazňuje význam sústavného dialógu so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom posilniť postup európskeho semestra;

9.  vyzýva členské štáty, aby urobili všetko, čo môžu, na podporu zdravého podnikateľského prostredia ďalším znižovaním byrokracie a zlepšovaním administratívnej efektívnosti a kvality právnych predpisov, ako aj investíciami a inováciami, energetickou efektívnosťou, výskumom a vývojom a digitalizáciou s cieľom vytvárať pracovné miesta, najmä prostredníctvom mikropodnikov, elektronického obchodu, začínajúcich podnikov a malých a stredných podnikov;

10.  víta odhodlanie Komisie riešiť nedostatok koordinácie v oblasti daní v rámci EÚ, najmä ťažkosti, ktorým čelia MSP v dôsledku zložitosti rozdielnych vnútroštátnych predpisov v oblasti DPH; vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť ešte väčšej koordinácie, a najmä možnosť prístupu zjednodušenia DPH na digitálnom jednotnom trhu;

11.  odsudzuje prekážky, ktoré stále existujú alebo ktoré boli vytvorené, a ktoré bránia dobre fungujúcemu a integrovanému jednotnému trhu; upozorňuje predovšetkým na čiastočnú transpozíciu a vykonávanie smernice o službách v mnohých členských štátoch, a vyzýva Komisiu, aby účinnejšie presadzovala to, k čomu sa členské štáty zaviazali v rámci práva EÚ; pripomína záväzok Komisie využívať v prípade potreby konania o porušení povinnosti, s cieľom zabezpečiť plné vykonávanie právnych predpisov pre jednotný trh s tovarom a službami a v digitálnej oblasti;

12.  spomedzi existujúcich prekážok zdôrazňuje tie, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím v plnej miere využívať výhody vnútorného trhu; dúfa, že akt o zdravotnom postihnutí, ktorý začala Komisia, sa bude môcť vykonávať čo najskôr, a že sa účinne zameria na konkrétne opatrenia na podporu začleňovania a prístupu;

13.  poukazuje na to, že systém uznávania odborných kvalifikácií je podporený zásadou vzájomnej dôvery medzi právnymi systémami a vzájomnou kontrolou kvality kvalifikácií; konštatuje, že sú potrebné ďalšie opatrenia v záujme lepšieho vykonávania vzájomného uznávania odborných kvalifikácií; zdôrazňuje, že riadne presadzovanie a lepšia právna regulácia sú vzhľadom na rozdrobenie jednotného trhu, ktoré obmedzuje hospodársku činnosť a možnosť výberu pre spotrebiteľov, kľúčové a mali by sa vzťahovať na všetky sektory podnikania a uplatňovať na existujúce a budúce právne predpisy; víta vykonávanie mapovania regulovaných kvalifikácií a profesií, na základe ktorého sa vytvorí interaktívna verejná databáza, ktorá môže pomôcť národným akčným plánom členských štátov;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že odporúčania pre jednotlivé krajiny naďalej poukazujú na nedostatky v oblasti verejného obstarávania, ako je napríklad nedostatočná hospodárska súťaž a transparentnosť, pričom 21 členských štátov netransponovalo legislatívny balík v plnej miere, čo spôsobuje narušenia trhu; vyzýva Komisiu, aby konala rýchlo s cieľom zabezpečiť, aby si členské štáty splnili svoje právne záväzky, a to začatím potrebných konaní o porušení povinnosti; vyzýva Komisiu, aby systematicky, efektívne a transparentne dohliadala na to, aby administratívne postupy nevytvárali podnikom neprimeranú záťaž a aby nebránili MSP v účasti na verejnom obstarávaní;

15.  podporuje členské štáty v úsilí o modernizáciu verejných administratívnych služieb, najmä prostredníctvom elektronickej verejnej správy, a žiada lepšiu cezhraničnú spoluprácu, zjednodušenie administratívnych postupov a interoperabilitu orgánov verejnej správy v prospech všetkých podnikov a občanov, a zároveň vyzýva Komisiu, aby sa v prípade financovania elektronizácie verejných služieb z rozpočtu EÚ angažovala v účinnejšom monitorovaní primeranosti použitia týchto prostriedkov;

16.  poznamenáva, že niekoľko odporúčaní pre jednotlivé krajiny sa zameriava na zručnosti a pracovné trhy; zdôrazňuje, že správne zručnosti a investície do úvodnej a celoživotnej odbornej prípravy sú kľúčom k zabezpečeniu rastu produktivity, konkurencieschopnosti a výroby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne prijali, vykonávali a zintenzívnili programy digitálneho a celoživotného vzdelávania; okrem toho zdôrazňuje, že študentom a učňom treba umožniť, aby v rámci svojej odbornej prípravy absolvovali učňovskú prípravu, stáž alebo študijnú cestu v zahraničí, a podnecovať ich k tomu;

17.  víta väčší dôraz na trhy práce v správach o jednotlivých krajinách, zdôrazňujúc závažné štrukturálne problémy, ako je dlhodobá nezamestnanosť a nedostatočná realizácia politík aktívneho trhu práce; zdôrazňuje, že príliš mnoho zistených problémov sa nerieši cielenými odporúčaniami;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

26.9.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

28

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dita Charanzová, Sergio Gaetano Cofferati, Daniel Dalton, Nicola Danti, Vicky Ford, Evelyne Gebhardt, Sergio Gutiérrez Prieto, Liisa Jaakonsaari, Philippe Juvin, Eva Paunova, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Richard Sulík, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mylène Troszczynski, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Birgit Collin-Langen, Roberta Metsola, Julia Reda, Marc Tarabella

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Tim Aker, Franc Bogovič, Albert Deß, Sofia Ribeiro


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (13.9.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: realizácia priorít na rok 2016

(2016/2101(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Fernando Ruas

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. decembra 2015 s názvom Podpora sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe (15071/15),

1.  uznáva väčšiu súdržnosť nového integrovaného európskeho semestra, ktorý umožňuje viac príležitostí spájať sa a komunikovať s členskými štátmi a zainteresovanými stranami na všetkých úrovniach, posilňuje zodpovednosť jednotlivých členských štátov, predkladá sa v rámci neho menej odporúčaní a je zameraný na tri kľúčové priority ako stabilizačné prvky –  podporu investícií, pokračovanie štrukturálnych reforiem a zodpovedné verejné financovanie – s ohľadom na podporu rastu, vytváranie pracovných miest, odbornú prípravu a vzdelávacie príležitosti, výskum a inovácie; poznamenáva, že posilnenie sociálneho hospodárstva prostredníctvom projektov podporujúcich rast a sociálne podniky, by mohlo priniesť do regiónov zamestnanosť a prosperitu; zastáva názor, že zapojenie regionálnych a miestnych orgánov stále potrebuje zlepšenie a navrhuje prijatie kódexu správania pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra, ktorý je podobný kódexu pre partnerstvo v rámci politiky súdržnosti;

2.  konštatuje vysokú mieru nezamestnanosti v niektorých členských štátoch, predovšetkým v súvislosti s nezamestnanosťou mladých a dlhodobou nezamestnanosťou; zdôrazňuje, že kapacita na podporu trhov práce je v mnohých členských štátoch stále obmedzená a že fondy politiky súdržnosti niekedy ostávajú jediným zdrojom investovania do rastu, rozvoja, zamestnanosti a vzdelávania; zdôrazňuje v tejto súvislosti existujúce príležitosti v rámci európskeho semestra na preskúmanie nástrojov a mechanizmov s cieľom zabezpečiť, aby sa flexibilita, ktorú umožňuje Pakt stability a rastu, dala využiť v strategických oblastiach investícií na zabezpečenie rastu a trvalej zamestnanosti; vyzýva navyše Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využili svoj fiškálny priestor na podporu produktívnych investícií a pripomína skutočnosť, že výhody štrukturálnych reforiem sa ukážu v dlhodobom horizonte; je presvedčený, že by sa malo zvážiť zahrnutie príjemcov prostriedkov zo štrukturálnych fondov v období rokov 2014 – 2020 do posudzovania prebiehajúceho semestra;

3.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú podniky sociálneho hospodárstva pri vytváraní vysoko konkurencieschopného a spravodlivejšieho regionálneho rozvoja prostredníctvom svojej rôznorodej škály obchodných modelov so sociálnymi a ekologickými cieľmi; zdôrazňuje potrebu zvýšiť viditeľnosť existujúcich partnerstiev medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi a organizáciami sociálneho hospodárstva v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán EÚ pre podniky sociálneho hospodárstva s cieľom otvoriť celý potenciál pre udržateľný rast;

4.  je znepokojený kumulatívnym nedostatkom investícií, čo ovplyvňuje dlhodobý udržateľný rast a tvorbu kvalitných pracovných miest, a v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad neskorým prijatím operačných programov v rámci politiky súdržnosti počas súčasného programového obdobia; zdôrazňuje preto dôležitosť rýchleho a jednotného vykonávania v koordinácii s ďalšími programami a iniciatívami financovanými z EÚ; pripomína v tejto súvislosti, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) sa musí uplatňovať takým spôsobom, ktorý je doplnkový k EŠIF, aby sa využil celý potenciál verejných a súkromných investícií a zabezpečila spravodlivejšia geografická vyváženosť; pripomína vo všeobecnejšej rovine, že synergie a komplementárnosť medzi fondami, programami, iniciatívami EÚ (vrátane programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a Horizontu 2020) a národnými investíciami, sa musia využiť s cieľom maximalizovať celý dosah projektovaných investícií, znížiť územné rozdiely a lepšie dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020; zdôrazňuje zároveň, že je potrebné posilniť viacúrovňové riadenie a zlepšiť celkovú kvalitu verejnej správy, a to horizontálne aj vertikálne, s osobitným zameraním na správnu kapacitu, ako aj na posilnenie pravidiel verejného obstarávania, transparentnosť, zodpovednosť a boj proti korupcii;

5.  uznáva, že je dôležitý súlad medzi nástrojmi politiky súdržnosti a širším rámcom správy hospodárskych záležitostí, a to s cieľom podporiť úsilie o zabezpečenie súladu, ktoré je potrebné na dosiahnutie súladu s pravidlami európskeho semestra; zdôrazňuje však, že legitímnosť politiky súdržnosti vyplýva zo zmlúv, pričom táto politika je prejavom európskej solidarity, ktorej hlavným cieľom je posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ prostredníctvom zmenšenia rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a financovania investícií súvisiacich s cieľmi stratégie Európa 2020 a priblíženie EÚ k jej občanom; zastáva preto názor, že opatrenia prepájajúce účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí by sa mali uplatňovať obozretne a vyvážene, ale iba ako posledná možnosť, a o ich dosahu by sa mali podávať správy ; okrem toho pripomína, že pri uplatňovanie takýchto opatrení by malo byť vždy odôvodnené, transparentné a zohľadňovať osobitné sociálno-ekonomické podmienky v dotknutom členskom štáte, aby sa zabránilo obmedzovaniu regionálnych a miestnych investícií, ktoré sú absolútne nevyhnutné pre hospodárstva členských štátov, najmä pre malé a stredné podniky (MSP), keďže tieto investície maximalizujú rast a vytváranie pracovných miest a stimulujú konkurencieschopnosť a produktivitu, najmä v časoch silného tlaku na verejné výdavky;

6.  pokiaľ ide o prípady dvoch členských štátov, ktoré boli predmetom rozhodnutia Rady zo 12. júla 2016, čo viedlo k sankciám v rámci postupu pri nadmernom deficite na základe článku 126 ods. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) zdôrazňuje návrh Komisie z 27. júla 2016 a následné rozhodnutie Rady z 8. augusta o zrušení pokút, ktoré mohli byť uložené, s prihliadnutím na odôvodnené žiadosti členských štátov, náročné hospodárske prostredie, reformné úsilie oboch krajín a ich záväzky dodržiavať pravidlá Paktu stability a rastu; v tejto súvislosti sa domnieva, že v návrhu na pozastavenie časti záväzkov na rok 2017 pre európske štrukturálne a investičné fondy v rámci opatrení spájajúcich ich účinnosť s riadnou správou hospodárskych záležitostí, by sa malo zohľadniť stanovisko Parlamentu, ktoré bude vyjadrené počas štruktúrovaného dialógu;

7.  vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie zohľadňovala stratégiu Európa 2020 a primerane riešila jej kľúčové ciele tým, že bude zlepšovať jej realizáciu, vykonávať analýzu stratégie v kontexte európskeho semestra a navrhovať opatrenia a metódy na lepšie monitorovanie výdavkov vynaložených z fondov EÚ na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020; je presvedčený, že blížiace sa preskúmanie viacročného finančného rámca (VFR) bude príležitosťou na analýzu, zhodnotenie a v prípade potreby aj zvýšenie pridanej hodnoty európskych štrukturálnych a investičných fondov a podpory, ktorú poskytujú, so zameraním na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, čo nepriamo súvisí s procesmi európskeho semestra;

8.  poukazuje na to, že vyváženie hospodárskych asymetrií, ktoré vznikli v dôsledku rôznych menových politík medzi eurozónou a krajinami mimo nej, je dôležité z hľadiska dosiahnutia cieľov politiky územnej súdržnosti;

9.  domnieva sa, že zabezpečenie transparentnosti a účinnosti verejných výdavkov je nevyhnutné na vytvorenie rastovo orientovaného prostredia; je ďalej presvedčený, že je potrebné sa intenzívnejšie usilovať o zjednodušenie administratívnych postupov, predovšetkým s cieľom znížiť administratívnu záťaž; víta skutočnosť, že niektoré členské štáty dokázali zohľadniť odporúčania pre jednotlivé krajiny vo svojich operačných programoch (OP) prostredníctvom cielených investícií alebo reforiem uskutočnených v rámci ex ante kondicionalít; poukazuje na to, že odporúčania pre jednotlivé krajiny môžu byť užitočným nástrojom na šírenie investičných príležitostí, a spolu s ex ante kondicionalitami v rámci politiky súdržnosti by mohli zohrávať kľúčovú úlohu, pretože sa vyznačujú dôležitým účinkom presahovania na širšie investičné prostredie; oceňuje skutočnosť, že investície EŠIF už prispievajú k implementácii štrukturálnych reforiem a zlepšujú celkovú hospodársku výkonnosť členských štátov, ako sa to odporúča v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, čím prispievajú k napĺňaniu strategických cieľov EÚ v oblasti hospodárskeho rastu, kvalitných pracovných miest a trvalo udržateľného rozvoja v celej Únii vrátane regiónov alebo oblastí, ktoré sú znevýhodnené prírodnými a geografickými podmienkami;

10.  zastáva názor, že navrhovaný program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) by mal byť skutočnou a cielenou podporou členským štátom na dobrovoľnej báze a pomáhať im s navrhovaním a vykonávaním inštitucionálnych, štrukturálnych a administratívnych reforiem, slúžiť ako dodatočná podpora a zároveň zabezpečovať, aby nedochádzalo k prekrývaniu/zdvojeniu financovania z iných nástrojov Únie alebo podpory z iných typov už zavedenej technickej pomoci; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby vydala jednotný strategický dokument, v ktorom sa stanovia priority a kritéria pre využívanie SRSP v koordinácii s ostatnými opatreniami EÚ na budovanie kapacít; zdôrazňuje, že navrhovaný rozpočtový presun z technickej pomoci v rámci politiky súdržnosti do SRSP na podnet Komisie by nemal predstavovať precedens pre akékoľvek budúce návrhy.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

8.9.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Steeve Briois, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Jens Nilsson, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Fernando Ruas, Monika Smolková, Maria Spyraki, Ramón Luis Valcárcel Siso, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Olbrycht, Dimitrios Papadimoulis

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Czesław Hoc, Karol Karski, Julia Reda, Tatjana Ždanoka


STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (28.9.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2016

(2016/2101(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bogdan Andrzej Zdrojewski

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že nezamestnanosť mladých ľudí je pre Európu trvalou výzvou; poznamenáva, že situácia v oblasti zamestnanosti sa v celej EÚ výrazne líši; berie na vedomie zraniteľnú situáciu mladých Rómov a ďalších menšín alebo prisťahovalcov a mladých ľudí so zdravotným postihnutím na trhu práce vo väčšine členských štátov; zdôrazňuje preto, že je potrebné uskutočniť reformy trhu práce, čo odráža skutočnosť, že vzdelávanie je právom každého občana a je najzákladnejšou požiadavkou integrácie, sociálneho začleňovania a boja proti chudobe a vylúčeniu;

2.  okrem toho zdôrazňuje naliehavú potrebu reformy smerom k duálnym vzdelávacím projektom a projektom odbornej prípravy, ktoré prispôsobujú zručnosti mladých ľudí súčasným aj budúcim požiadavkám trhu práce, pričom treba v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 vyvíjať rozhodné úsilie v boji proti diskriminácii a nerovnosti; berie na vedomie, že Komisia nedávno prijala nový program v oblasti zručností pre Európu; v tejto súvislosti naďalej podporuje iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí v rámci systému záruky pre mladých ľudí, ako nástroj na pomoc členským štátom pri poskytovaní cielenej podpory mladým ľuďom na základe ich potrieb; vyzýva na sústavnú angažovanosť EÚ v projekte Erasmus;

3.  upozorňuje na potrebu pokračovať v úsilí o znižovanie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky a podporovať vzdelávanie znevýhodnených mladých ľudí v súlade s cieľmi stanovenými v stratégii Európa 2020; berie na vedomie, že výsledky monitora vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2015 ukazujú, že napriek určitému pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 sa zvyšuje nebezpečenstvo zväčšovania rozdielov a nerovnosti a najzraniteľnejšie osoby, vrátane mladých ľudí s rôznym sociálno-ekonomickým zázemím a ľudí znevýhodnených skupín, sú z procesu vynechávané; upozorňuje na potrebu zvýšiť účasť mladých žien na trhu práce, najmä žien po materskej dovolenke a osamelých matiek, ako aj na účasť mladých migrantov, ľudí s nízkou kvalifikáciou, mladých ľudí so zdravotným postihnutím a všetkých mladých ľudí, ktorým hrozí diskriminácia;

4.  zdôrazňuje, že cieľom politík v oblasti pracovného trhu a konkrétne politík v oblasti zosúladenia zručností, pokiaľ ide o odborné vzdelávanie a prípravu, musí byť vytváranie kvalitných a bezpečných pracovných miest v súlade s programom MOP v oblasti dôstojnej práce; konštatuje, že tieto politiky musia prispievať k boju proti fenoménu neistých pracovných miest, zmlúv bez špecifikácie pracovného času a neplatených stáží;

5.  víta iniciatívu Komisie začať konzultácie o vytvorení európskeho piliera sociálnych práv; považuje za nevyhnutné, aby táto iniciatíva dokázala priniesť flexibilnejšie rozvíjanie zručností a kompetencií, opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania a aktívnu podporu kvalitnej zamestnanosti;

6.  zdôrazňuje, že sociálne podnikanie je rastúcim odvetvím, ktoré môže oživiť hospodárstvo a zároveň zmierňovať chudobu, sociálne vylúčenie a ďalšie problémy spoločnosti; domnieva sa preto, že vzdelávanie v oblasti podnikania by malo zahŕňať sociálny rozmer a zaoberať sa takými témami, ako sú spravodlivý obchod, sociálne podniky a alternatívne obchodné modely, napríklad družstvá, s cieľom usilovať sa dosiahnuť sociálnejšie, inkluzívnejšie a udržateľnejšie hospodárstvo;

7.  požaduje opatrenia na uľahčenie prechodu mladých ľudí od vzdelávania k práci zabezpečením kvalitných stáží a učňovskej prípravy tým, že mladí ľudia budú mať jasne vymedzené práva, ktoré zahŕňajú prístup k sociálnej ochrane, písomné a záväzné zmluvy a spravodlivé odmeňovanie, s cieľom zabezpečiť, aby neboli diskriminovaní pri vstupe na trh práce;

8.  pripomína, že úroveň financovania vzdelávania v členských štátoch zostáva nízka v porovnaní so situáciou pred krízou, a požaduje zvýšenie investícií do infraštruktúry, kvality a relevantnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy prostredníctvom všetkých dostupných európskych nástrojov financovania, najmä štrukturálnych fondov (EFRR a ESF) a fondu EFSI; pripomína, že udržateľné investície do vzdelávania a kultúry posilňujú zamestnateľnosť a prispievajú k udržateľnému rastu a vytváraniu kvalitných pracovných miest v EÚ; ďalej vyzýva členské štáty, aby smerovali investície do inkluzívneho vzdelávania, ktoré reaguje na spoločenské výzvy, pokiaľ ide o zabezpečenie spravodlivého prístupu a rovnakých príležitostí pre všetkých, vrátane rozšírenia predškolského vzdelávania a príležitostí na vzdelávanie dospelých a uľahčenie návratu k vzdelávaniu a odbornej príprave mladým ľuďom, ktorí opustili počiatočné vzdelávanie;

9.  zdôrazňuje potrebu štrukturálnych reforiem a modernizácie školského vzdelávania a odborného vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch vrátane komplexného prístupu k učeniu sa a výučbe, podpory inovácií, kreativity a používania digitálnych technológií; zdôrazňuje aj potrebu zabezpečiť lepšiu súčinnosť medzi EÚ a členskými štátmi a uľahčovať výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť synergie medzi kultúrou a vzdelávaním a podporovať umelecké vzdelávanie ako kľúčový nástroj na rozvoj kritického myslenia, tvorivosti a prenosných zručností a kompetencií, ako aj občianske hodnoty, ktoré študujúcim umožnia stať sa aktívnymi, zodpovednými a tolerantnými členmi spoločnosti; zastáva názor, že je nevyhnutné posilniť verejné investície s cieľom zachovať a zlepšiť kvalitu systémov zdravotníctva a vzdelávania a kvalitu služieb poskytovaných verejnosti a vytvoriť priaznivé podmienky na hospodársky rozvoj;

11.  zdôrazňuje, že pretrvávajúca príliš vysoká miera nezamestnanosti ukazuje, že schopnosť vytvárať pracovné miesta je vo väčšine členských štátov stále obmedzená; zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie opatrenia, a to v konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnou praxou, aby sa trhy práce stali vo všeobecnosti inkluzívnejšie; vyjadruje obavy v súvislosti so skutočnosťou, že nové pracovné miesta sú väčšinou málo kvalitné a vyznačujú sa nízkymi mzdami a neistými podmienkami, a preto nemôžu významne stimulovať spotrebu a domáci dopyt;

12.  pripomína kľúčovú úlohu, ktorú neformálne vzdelávanie a informálne učenie môžu zohrať pri rozvoji a udržiavaní potrebných zručností na zamestnateľnosť mladých ľudí, ako sú podnikavosť, vodcovstvo a budovanie kapacít, najmä medzi marginalizovanými skupinami;

13.  zdôrazňuje, že je treba zlepšiť celkovú schopnosť EÚ vytvárať a udržiavať kvalitné pracovné miesta, a tým riešiť problém vysokej miery nezamestnanosti, a pritom zohľadňovať skutočnosť, že migrácia by mohla zohrávať významnú úlohu, a to aj prostredníctvom vzdelávacích systémov, ak by ju dopĺňali efektívne verejné výdavky, s cieľom zabezpečiť vysoko kvalitné sociálne a ekologicky udržateľné investície pre začlenenie pracovníkov do trhu práce a zníženie nezamestnanosti;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť špecifické potreby v oblasti vzdelávania menšín a prisťahovaleckých skupín mládeže a mladých ľudí so zdravotným postihnutím a zároveň rešpektovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť Únie;

15.  vyzýva členské štáty na zvýšenie príťažlivosti vedy, technológií, inžinierskych disciplín a matematiky (STEM) s cieľom vyriešiť súčasný nedostatok záujemcov o tieto odvetvia a zároveň posilniť rozvoj digitálnych zručností a mediálnej gramotnosti na všetkých úrovniach vzdelávania;

16.  zdôrazňuje skutočnosť, že reformy vzdelávania a odbornej prípravy sa osvedčili v prípadoch, v ktorých boli sociálni partneri zapojení do konzultácií v rámci európskeho semestra;

17.  víta podiel programu Erasmus + na posilňovaní mobility a kultúrnych výmen v rámci EÚ a s tretími krajinami; žiada lepšiu propagáciu a využívanie európskych nástrojov na transparentnosť, mobilitu a uznávanie získaných zručností a kvalifikácií s cieľom zabezpečiť väčšie záruky a väčšiu istotu profesijnej a spoločenskej integrácie mladých ľudí, ktorí chcú využívať mobilitu, aby si rozšírili príležitosti v oblasti vzdelávania a zamestnanosti; opätovne potvrdzuje, že je nutné zabezpečiť aj možnosti mobility odbornej prípravy, znevýhodnených mladých ľudí a osôb trpiacich rôznymi formami diskriminácie;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť potvrdzovanie kompetencií, vedomostí a zručností získaných prostredníctvom informálneho učenia, neformálneho vzdelávania a celoživotného vzdelávania do roku 2018, ako sa uvádza v odporúčaní Rady z 20. decembra 2012; v tejto súvislosti konštatuje, že uznávanie má zásadný význam pre zlepšenie prístupu k formálnemu vzdelávaniu a novým profesijným príležitostiam a zároveň aj posilňuje sebavedomie a motiváciu učiť sa; zdôrazňuje, že niektoré členské štáty dosiahli značný pokrok pri vypracúvaní príslušného právneho rámca, zatiaľ čo iné majú ťažkosti pri vytváraní komplexných stratégií potvrdzovania; zdôrazňuje preto potrebu rozvíjať komplexné stratégie, aby sa umožnilo potvrdzovanie;

19.  zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel významne prispieva k zamestnanosti mládeže a zamestnáva v priemere viac mladých ľudí ako akékoľvek iné odvetvie; je si vedomý, že viac ako 6 miliónov ľudí v EÚ pracuje v sektore kultúry; zdôrazňuje, že ďalšia podpora a investície do kultúrneho a kreatívneho priemyslu budú prospešné pri vytváraní nových pracovných miest a v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí, a preto požaduje zlepšenie využívania prostriedkov EÚ, najmä v rámci programu Horizont 2020 a EFSI; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že špičkové technológie, tvorivé médiá a IKT majú osobitný význam pre mladých ľudí;

20.  pripomína, že program Európa pre občanov je jediným programom EÚ, ktorý je určený výlučne na podporu aktívneho európskeho občianstva, posilnenie sociálnej súdržnosti a vytváranie ekonomických príležitostí na budovanie nadnárodných partnerstiev, družobných partnerstiev miest a sietí medzi mestami;

21.  zdôrazňuje kľúčový význam výskumu a vedy pre budovanie udržateľného hospodárskeho rozvoja a medzinárodnej spolupráce; odporúča preto sústavne investovať do akademického a vedeckého výskumu v rámci programu Horizont 2020, aby sa dosiahol cieľ 3 % pre výskum a vývoj, ako sa uvádza v stratégii Európa 2020.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

26.9.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

16

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Mircea Diaconu, María Teresa Giménez Barbat, Petra Kammerevert, Andrew Lewer, Stefano Maullu, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Bogdan Brunon Wenta, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ernest Maragall, Emma McClarkin, Martina Michels


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

11.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

39

14

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Esther de Lange, Fabio De Masi, Anneliese Dodds, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Barbara Kappel, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Philippe Lamberts, Werner Langen, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Marisa Matias, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Michael Theurer, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Miguel Viegas, Beatrix von Storch, Jakob von Weizsäcker, Pablo Zalba Bidegain, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alain Cadec, Ashley Fox, Sophia in ‘t Veld, Thomas Mann, Emmanuel Maurel, Siôn Simon, Joachim Starbatty, Tibor Szanyi, Romana Tomc

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia