Postup : 2016/2139(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0322/2016

Predkladané texty :

A8-0322/2016

Rozpravy :

PV 21/11/2016 - 17
CRE 21/11/2016 - 17

Hlasovanie :

PV 22/11/2016 - 5.10
CRE 22/11/2016 - 5.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0437

SPRÁVA     
PDF 514kWORD 69k
10.11.2016
PE 589.254v03-00 A8-0322/2016

o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce

(2016/2139(INI))

Výbor pre rozvoj

Spravodajca: Cristian Dan Preda

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce

(2016/2139(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 pod názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a najmä na cieľ 17 v rámci cieľov udržateľného rozvoja, ktorý je stanovený v tomto programe a ktorý členské štáty OSN zaväzuje k posilneniu spôsobu vykonávania programu a obnoveniu globálneho partnerstva pre trvalo udržateľný rozvoj,(1)

–  so zreteľom na akčný program z Addis Abeby, výsledný dokument prijatý na 3. Medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja (Addis Abeba, Etiópia, 13. – 16. júl 2015), ktorý schválilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vo svojej rezolúcii č. 69/313 z 27. júla 2015,(2)

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o trendoch a pokroku v medzinárodnej rozvojovej spolupráci, ktorú predložil Fóru rozvojovej spolupráce, ktoré sa konalo 24. – 27. júla 2016 (E/2016/65),(3)

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci prijatú na druhom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v roku 2005, Akčný plán z Akkry prijatý na treťom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v roku 2008 v Akkre (Ghana)(4) a výsledky štvrtého fóra na vysokej úrovni o účinnosti pomoci, ktoré sa uskutočnilo v Pusane (Kórejská republika) v decembri 2011, na ktorom bolo vytvorené Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC),(5)

–  so zreteľom na vyhlásenie z Dili z 10. apríla 2010(6) týkajúce sa budovania mieru a budovania štátu a na „Novú dohodu o angažovanosti v nestabilných štátoch“, zverejnenú 30. novembra 2011 na štvrtom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci,

–  so zreteľom na komuniké z prvého zasadnutia GPEDC na vysokej úrovni, ktoré sa konalo v Mexiku (Mexiko) v apríli 2014(7),

–  so zreteľom na nadchádzajúce druhé zasadnutie Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu na vysokej úrovni, ktoré sa bude konať od 28. novembra do 1. decembra 2016 v Nairobi(8),

–  so zreteľom na správu o pokroku OECD a UNDP za rok 2014 nazvanú Zefektívňovanie rozvojovej spolupráce,(9)

–  so zreteľom na konsenzus organizácií občianskej spoločnosti zo Siem Reapu o medzinárodnom rámci pre účinnosť rozvoja organizácií občianskej spoločnosti z roku 2011,

–  so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, v ktorom je obmedzovanie a odstránenie chudoby vymedzené ako hlavný cieľ rozvojovej politiky EÚ a podľa ktorého musia Únia a jej členské štáty plniť záväzky, ktoré schválili v rámci OSN a iných príslušných organizácií, a zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní vykonávaných politík, ktoré by mohli mať vplyv na rozvojové krajiny,

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji(10) z roku 2005 a na plány schváliť v roku 2017 nový konsenzus,

–  so zreteľom na Kódex správania Európskej únie v oblasti komplementárnosti a rozdelenia práce v rozvojovej politike(11),

–  so zreteľom na konsolidované znenie Operačného rámca pre účinnosť pomoci(12), ktorý vychádza zo záverov Rady zo 17. novembra 2009 o operačnom rámci pre účinnosť pomoci, zo záverov Rady zo 14. júna 2010 o rozdelení práce medzi krajinami a zo záverov Rady z 9. decembra 2010 o vzájomnej zodpovednosti a transparentnosti,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. marca 2015 „Vytvorenie rámca EÚ pre výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce a rozvoja“(13) a na závery Rady z 26. mája 2015 o rámci pre výsledky,(14)

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. marca 2014 o spoločnej pozícii EÚ na prvé zasadnutie Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu na vysokej úrovni,(15)

–  so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o novom globálnom partnerstve pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľnom rozvoji po roku 2015,(16)

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2016 o zintenzívnení spoločného plánovania,(17)

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2016 o výročnej správe na rok 2016 pre Európsku radu o cieľoch rozvojovej pomoci EÚ,(18)

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 22. júna 2015 s názvom Správa o zodpovednosti EÚ v oblasti financovania rozvoja – preskúmanie pokroku EÚ a jej členských štátov,(19)

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie – Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa, ktorý v júni 2016 predložila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku(20)

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o následných opatreniach Parížskeho vyhlásenia z roku 2005 o účinnosti pomoci,(21)

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o budúcnosti rozpočtovej podpory EÚ pre rozvojové krajiny,(22)

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o štvrtom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci,(23)

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o koordinácii darcov EÚ v oblasti rozvojovej pomoci,(24)

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja,(25)

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o súkromnom sektore a rozvoji,(26)

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,(27)

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015,(28)

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A8-0322/2016),

A.  keďže zásady stanovené v Parížskej deklarácii a v akčnom programe z Akkry stále platia a preukázali svoj význam pri zvyšovaní kvality rozvojovej pomoci, ako aj jej podpory zo strany verejnosti v darcovských krajinách;

B.  keďže politické záväzky na vysokej úrovni v rámci konsenzu z Monterrey (2002), Rímskej deklarácie (2003), Parížskej deklarácie (2005), akčného programu z Akkry (2008) a štvrtého fóra o účinnosti pomoci v Pusane (2011) sledujú rovnaký cieľ, a to zlepšiť kvalitu vykonávania, správy a využívania oficiálnej rozvojovej pomoci s cieľom maximalizovať jej vplyv;

C.  keďže zásady účinnosti pomoci jednoznačne prispeli k pokroku miléniových rozvojových cieľov v mnohých krajinách, ktorý však nie je všade rovnaký, pričom nie všetky zásady sa v plnej miere plnia vo všetkých krajinách ani ich neplnia nepretržite všetci rozvojoví aktéri;

D.  keďže globálne partnerstvo môže zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja tým, že presúva pozornosť z pojmu „účinnosť pomoci“, ktorý odkazuje na tradičnú verejnú rozvojovú pomoc, na pojem „účinnosť rozvojovej spolupráce“;

E.  keďže oficiálna rozvojová pomoc (ODA) môže zohrávať kľúčovú úlohu pri plnení programu 2030, najmä v krajinách s nízkymi príjmami, a pri boji proti extrémnej chudobe a nerovnosti, ak bude táto pomoc lepšie zacielená a ak bude dodržiavať zásady účinnej rozvojovej spolupráce, najmä demokratickú zodpovednosť krajiny, zosúladenie, posilnenie miestnej kapacity, transparentnosť a demokratickú zodpovednosť, dôraz na výsledky, a inkluzívnosť; zdôrazňuje, že podmienky pomoci musia byť v súlade so zásadami demokratickej zodpovednosti;

F.  keďže okrem rozvojovej pomoci a spolupráce sú na účinné odstránenie chudoby a podporu cieľov trvalo udržateľného rozvoja potrebné aj iné nástroje rozvojovej politiky;

G.  keďže rozpočtová podpora má mnoho výhod, ako je zodpovednosť štátu, presnejšia analýza výsledkov, väčšia súdržnosť politík, účinnejšie predpovedanie pomoci a optimálne využitie dostupných prostriedkov priamo v prospech obyvateľstva;

H.  keďže súkromný sektor sa stáva spolu s ďalšími tradičnými vládnymi aj mimovládnymi organizáciami pre rozvoj skutočným partnerom v našich rozvojových stratégiách pri dosahovaní inkluzívneho a udržateľného rozvoja;

I.  keďže pre účinnosť pomoci je nevyhnutné, aby prijímajúce krajiny súbežne uplatňovali hospodárske politiky podporujúce rast, ktoré budú zavádzať mechanizmy trhového hospodárstva, mobilizáciu súkromného kapitálu a pozemkové reformy, ako aj postupne otvárať svoje trhy celosvetovej konkurencii;

J.  keďže podľa štúdie Komisie fragmentácia úsilia o pomoc predstavuje pre Európsku úniu dodatočné náklady vo výške 2 až 3 miliárd EUR ročne;

K.  keďže Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC) predstavuje inkluzívne fórum združujúce vlády, dvoj- a viacstranné organizácie, občiansku spoločnosť, parlamenty, odborové zväzy a súkromný sektor zo všetkých krajín;

L.  keďže GPEDC sa zameriava na správanie rozvojových aktérov a ich vzájomné vzťahy, na účinné vykonávanie rozvojových politík a programov a na monitorovanie pokroku v súlade s hlavnými zásadami, ktoré boli vymedzené v poslednom desaťročí, s cieľom zlepšiť účinnosť úsilia všetkých aktérov v oblasti rozvoja; keďže jeho zosúladenie s globálnymi štruktúrami rozvoja, ktoré dohliadajú na vykonávanie programu do roku 2030, by sa malo vymedziť jasnejšie;

M.  keďže krajiny ako Čína, Brazília, Turecko, Rusko a India zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu ako novovznikajúci darcovia a aj pri prenose odborných znalostí a technológií v oblasti rozvoja, v neposlednom rade vďaka svojim nedávnym aj súčasným skúsenostiam s rozvojom; keďže ich spolupráca s darcami s dlhšou tradíciou pri podpore celosvetových verejných statkov a ich účasť na integratívnej rozvojovej spolupráci v rámci GPEDC sa môže posilniť;

N.  keďže Komisia zohráva aktívnu úlohu v rámci riadiaceho výboru GPEDC, pričom jeden z jeho podpredsedov pochádza z členského štátu EÚ, a to z Holandska; keďže túto spolupredsednícku úlohu preberá Nemecko;

O.  keďže zodpovednosť krajín v rámci rozvojovej spolupráce si vyžaduje od darcov zabezpečenie súladu s národnými rozvojovými plánmi a medzinárodne dohodnutými cieľmi udržateľného rozvoja, ako aj vnútroštátnu účasť na vytváraní rozvojových plánov a programov a zodpovednosti za ich vykonávanie;

P.  keďže pomoc vedie k dvojakému prínosu, ak sa nezameriava len na financovanie rozvojových projektov, ale sa používa aj lokálne, na lokálne vyrobený tovar a služby; keďže posilnenie systémov v krajinách a národných systémov obstarávania je základným prvkom pre účinnosť pomoci v súlade s Parížskou deklaráciou o účinnosti pomoci a na posilnenie dobrej správy a demokratickej zodpovednosti partnerských krajín;

Q.  keďže programy rozvojovej spolupráce iniciované poskytovateľmi a viazaná pomoc, a to i v oblasti verejného obstarávania, môžu byť vyjadrením rozličných politických záujmov, ktoré sú niekedy v rozpore s rozvojovými politikami, a keďže v ich prípade môže hroziť, že sa naruší zodpovednosť a udržateľnosť rozvojovej pomoci a pokrok v oblasti zosúladenia, ktorý bol dosiahnutý v minulosti, čo môže viesť k neúčinnosti a rastúcej závislosti; keďže miestna zodpovednosť má dôležitú úlohu pri zabezpečovaní účinného rozvoja pre občanov;

R.  keďže rámce pre výsledky sa momentálne viac používajú na meranie úspechov programov rozvojovej spolupráce, ale plná zodpovednosť a používanie týchto rámcov zo strany rozvojových krajín je stále trvalým problémom;

S.  keďže z tretieho kola monitorovania GPEDC v roku 2016 vyplýva, že pokrok pri používaní systémov v krajinách zostáva na nízkej úrovni, a keďže nedošlo k ďalšiemu uvoľneniu pomoci, ktorá zostala na maximálnej úrovni 80 % dosiahnutej v roku 2010;

T.  keďže poslanci z partnerských krajín, miestne orgány a občianska spoločnosť naďalej vyjadrujú nespokojnosť s tým, do akej miery sú zapojení do plánovania a vykonávania rozvojovej spolupráce a dostávajú o tom informácie;

U.  keďže účinnosť rozvoja, ktorá sa chápe ako účinné používanie všetkých prostriedkov a zdrojov orientovaných na rozvoj, a to i na znižovanie chudoby, závisí tak od darcovských krajín, ako i od prijímajúcich krajín a od existencie efektívnych a pohotových inštitúcií, náležitých politík, zapojenia miestnych zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti, právneho štátu, inkluzívnej demokratickej správy vecí verejných, prítomnosti účinných a transparentných kontrolných mechanizmov a ochrany pred korupciou v rozvojových krajinách a nezákonnými finančnými tokmi na medzinárodnej úrovni; keďže GPEDC by malo zohrávať väčšiu úlohu pri umožňovaní a podporovaní pokroku vyššie uvedených faktorov rozvoja;

V.  keďže fragmentácia pomoci zostáva trvalou výzvou z dôvodu rozširovaniu počtu darcov a humanitárnych organizácií a nedostatočnej koordinácie ich činnosti a projektov;

W.  keďže spolupráca medzi južnými oblasťami sa rozvíja napriek spomaleniu rastu rozvíjajúcich sa ekonomík a klesajúcim cenám komodít;

X.  keďže rozvojové prostredie je čoraz rôznorodejšie, pričom viac chudobných ľudí žije v krajinách so strednými príjmami než v krajinách s nízkymi príjmami; keďže sa zároveň zmenil charakter rozvojových výziev so vznikom nových globálnych problémov, ako je migrácia, bezpečnosť potravín, mier a stabilita a zmena klímy;

1.  vyzýva všetkých rozvojových aktérov, aby nadviazali na záväzky prijaté v období medzi parížskym a pusanským fórom a aby zvýšili svoje úsilie o čo najúčinnejšiu rozvojovú spoluprácu s cieľom splniť ambiciózne ciele stanovené v programe do roku 2030 a zabezpečiť čo najlepšie využívanie verejných a súkromných zdrojov na rozvoj;

2.  vyzýva, aby sa využívali všetky nástroje rozvojovej politiky na odstránenie chudoby a podporu cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zastáva názor, že účinnosť financovania rozvoja by sa mala posudzovať na základe konkrétnych výsledkov a jeho prínosu k rozvojovej politike ako celku;

3.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu oficiálnej rozvojovej pomoci z hľadiska plnenia programu účinnosti rozvoja, odstraňovania chudoby, znižovania rozdielov, poskytovania základných verejných služieb a podpory dobrej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že ODA je pružnejšia, predvídateľnejšia a je spojená s väčšou zodpovednosťou, než ostatné toky, ktoré potenciálne prispievajú k rozvoju;

4.  pripomína, že dostatočné finančné zdroje sú predpokladom pre účinnú rozvojovú spoluprácu; poznamenáva, že väčšina poskytovateľov oficiálnej rozvojovej pomoci nesplnila svoj záväzok, a to prideliť do roku 2015 na rozvojovú pomoc 0,7 % HND, z čoho vyplýva, že rozvojovým krajinám nebolo poskytnutých vyše 2 biliónov USD potrebných na to, aby mohli dosiahnuť miléniové rozvojové ciele;

5.  naliehavo žiada Európsku úniu a jej členské štáty, aby dodržali dlhodobý záväzok venovať 0,7 % HND na účely pomoci a zvýšili svoju rozvojovú pomoc, a to i prostredníctvom rozpočtu EÚ a Európskeho rozvojového fondu a aby prijali účinný plán postupu na transparentné, predvídateľné a zodpovedné splnenie tohto záväzku; varuje pred rozdrobením kritérií oficiálnej rozvojovej pomoci s cieľom pokryť iné výdavky, než sú tie, ktoré sú priamo spojené s podporou trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách;

6.  so znepokojením konštatuje, že od polovice roka 2015 uverejnilo len päť členských štátov EÚ plány vykonávania na základe fóra v Pusane; naliehavo vyzýva členské štáty, aby uverejnili plány vykonávania a informovali o vyvíjanom úsilí, a to ešte pred druhým zasadnutím GPEDC na vysokej úrovni (HLM2), ktoré sa bude konať od 28. novembra do 1. decembra 2016 v Nairobi;

7.  žiada, aby vo výslednom dokumente z HLM2 boli jasne vymedzené a pridelené diferencované úlohy a povinnosti rozvojových aktérov a inštitúcií na realizáciu programu a uplatňovanie zásad s cieľom posilniť pokrok a podporiť budúcu spoluprácu;

8.  berie na vedomie mexický návrh na zahrnutie piatej zásady účinnosti rozvoja. t. j. „nikoho nevynechať“ (Leave No-one Behind); uznáva, že v kontexte agendy účinnosti rozvoja je dôležité klásť osobitný dôraz na chudobné, zraniteľné a marginalizované skupiny s prihliadnutím na rovnosť žien a mužov a situácie nestability a konfliktu; zastáva názor, že aj keby zásada zodpovedala všeobecnej filozofii a zastrešujúcemu záväzku programu 2030, jej možné zahrnutie by malo byť sprevádzané serióznou diskusiou a úvahami o jej uplatňovaní v praxi, najmä pokiaľ ide o otázky začleňovania a ukazovatele;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné jasne zasadiť GPEDC do kontextu vykonávania programu 2030 a akčného programu z Addis Abeby; domnieva sa, že GPEDC môže vytvoriť pridanú hodnotu, ak sa jeho práca strategicky rozvrhne do etáp a prispôsobí sa práci a harmonogramu fóra pre rozvojovú spoluprácu, fóra o financovaní rozvoja, ako aj politického fóra na vysokej úrovni, ktoré fungujú v rámci ECOSOC OSN;

10.  zdôrazňuje, že GPEDC by malo zohrávať výraznú úlohu v rámci aspektov monitorovania a zodpovednosti založených na dôkazoch, pokiaľ ide o zásady účinnosti na účel plnenia cieľov udržateľného rozvoja, a pri podporovaní ich úplnej realizácie zo strany všetkých aktérov na národnej úrovni; zdôrazňuje, že GPEDC musí konkrétnym rozvojovým aktérom, ktorí nepatria medzi darcov OECD, napríklad novovznikajúcim darcom, miestnym a regionálnym samosprávam, organizáciám občianskej spoločnosti, súkromným filantropom, finančným inštitúciám, spoločnostiam zo súkromného sektora a odborovým zväzom, poskytnúť jasne vymedzené spôsoby spolupráce; verí, že usporiadanie vedenia GPEDC by malo odrážať rozmanitosť zúčastnených strán;

11.  pripomína, že rast o 1 % v Afrike predstavuje viac ako dvojnásobné množstvo oficiálnej rozvojovej pomoci;

12.  domnieva sa, že GPEDC by malo zohrávať vedúcu úlohu pri zabezpečovaní pokroku v plnení cieľa udržateľného rozvoja č. 17, konkrétne pokiaľ ide o monitorovanie a zodpovednosť, vyššiu účinnosť pomoci, aspekty kvality a kapacít financovania rozvoja, daňovú a dlhovú udržateľnosť, mobilizáciu súkromného sektora a jeho zodpovednosť za trvalo udržateľný rozvoj, transparentnosť, súdržnosť politík, viacstranné partnerstvá a spoluprácu juh-juh a trojstrannú spoluprácu;

13.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú musí GPEDC zohrávať, pokiaľ ide o ukazovateľ cieľa udržateľného rozvoja č. 17.16.1, a to najmä pri zabezpečení účinnejšieho začlenenia partnerstva rôznych zainteresovaných strán na podporu a zachovanie vykonávania programu 2030, meraním kvality ich úsilia o rozvoj; víta kolo monitorovania v roku 2016, pričom konštatuje, že počet rozvojových partnerov zapojených do tejto činnosti sa zvýšil a teší sa na zverejnenie správy o pokroku;

14.  nabáda strany zapojené do GPEDC, aby posúdili vytvorenie stáleho sekretariátu pre toto partnerstvo s väčšou nezávislosťou a s náležitými zdrojmi, ktorý by nadviazal na prácu spoločného podporného tímu, a naliehavo vyzýva členské štáty EÚ a partnerské krajiny, aby určili národné kontaktné miesta;

15.  poukazuje na to, že Európsky parlament by mal byť plne schopný zohrávať svoju dôležitú úlohu demokratickej kontroly, pokiaľ ide o všetky politiky Európskej únie vrátane rozvojových politík, a žiada, aby pravidelne a včas dostával informácie o pozíciách, ktoré prijímajú Komisia a riadiaci výbor GPEDC;

16.  víta dosiahnutý pokrok a odporúča, aby Komisia podnikla ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby všetky dotknuté subjekty mali prístup k informáciám o transparentnosti plánovania, mechanizmov financovania, projektov rozvojovej spolupráce a tokov pomoci, najmä v súvislosti s Iniciatívou za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI) a vytvorením nástroja EU Aid Explorer; poukazuje však na to, že v tomto smere ešte treba vykonať zásadné kroky, a požaduje, aby všetci darcovia urýchlene vynaložili ďalšie výrazné úsilie o zvyšovanie dostupnosti informácií a údajov, ich včasné poskytovanie a porovnateľnosť; vyzýva tie členské štáty, ktoré sa zatiaľ nezapojili do IATI, aby sa na nej začali zúčastňovať; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili dostupné údaje a prostredníctvom presadzovania výmeny informácií a osvedčených postupov v tomto smere podporili aj partnerské krajiny;

17.  nazdáva sa, že monitorovanie, preskúmanie a spoločné využitie poznatkov o pokroku v oblasti rozvoja majú prvoradý význam pre posilnenie zodpovednosti a dosahu spolupráce, najmä na úrovni jednotlivých krajín; preto naliehavo žiada Komisiu, aby aspoň každých 24 mesiacov predkladala správy o úsilí a akčných plánoch EÚ a členských štátov s cieľom komplexne vykonávať zásady z Pusanu; žiada EÚ, aby ďalej podporovala partnerské krajiny, pokiaľ ide o zlepšovanie ich administratívnej a logistickej kapacity, a najmä ich štatistických systémov;

18.  víta iniciatívy OECD, ktoré potenciálne prispievajú k zníženiu nezákonných finančných tokov, a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby sa zlepšila spolupráca pri zvyšovaní transparentnosti daňových režimov a finančných tokov vo všeobecnosti; trvá na základnej úlohe a zodpovednosti nadnárodných spoločností a finančných inštitúcií v tejto súvislosti;

19.  vyzýva Komisiu a delegácie EÚ a agentúry členských štátov, aby informovali národné parlamenty a v rámci možnosti miestne a regionálne agentúry, ako aj súkromné zainteresované strany a občiansku spoločnosť o záväzkoch týkajúcich sa programovania a financovania v súvislosti s rozvojovou pomocou, a to zverejnením prieskumov rozvojovej spolupráce podľa jednotlivých krajín, čo by malo poskytnúť prehľad o strategických dokumentoch, koordinácii darcov, ročných akčných plánoch a prebiehajúcich a plánovaných programoch, ako aj o výzvach na predloženie projektov a obstarávaniach, alebo o iných použitých mechanizmoch financovania;

20.  nabáda parlamenty prijímajúcich krajín, aby prijali národné politiky rozvojovej pomoci s cieľom zvýšiť zodpovednosť darcov a vlád prijímajúcich krajín vrátane zodpovednosti miestnych orgánov, posilniť riadenie verejných financií a schopnosť ich čerpania, odstrániť korupciu a všetky formy plytvania pomocou, zvýšiť účinnosť daňových systémov a zlepšiť podmienky prijímania rozpočtovej podpory, ako aj – z dlhodobého hľadiska – znižovania závislosti od pomoci;

21.  považuje za dôležité podporovať zapojenie všetkých členských štátov do daňovej iniciatívy Addis s cieľom zdvojnásobiť technickú pomoc do roku 2020 a posilniť daňovú kapacitu partnerských krajín;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nadviazali spoluprácu s národnými parlamentmi partnerských krajín s cieľom konštruktívne podporovať rozvíjanie takýchto politík, pričom by ich doplnili o opatrenia týkajúce sa vzájomnej zodpovednosti; víta snahy Komisie o zlepšenie vnútroštátnej zodpovednosti v súvislosti s rozpočtovou podporou posilňovaním inštitucionálnych kapacít národných parlamentov a najvyšších kontrolných inštitúcií;

23.  vyzdvihuje úlohu občanov, miestnych komunít, volených zástupcov, nábožensky založených organizácií, organizácií občianskej spoločnosti, odborových zväzov a súkromného sektora v rozvoji a zdôrazňuje, že všetci títo aktéri musia byť zapojení do rozširovania a vykonávania programu účinnosti pomoci na rôznych úrovniach; domnieva sa, že ich účinný príspevok si vyžaduje aktívne zapojenie do plánovania a vykonávania, vzájomnej zodpovednosti a transparentnosti, monitorovania a hodnotenia a že darcovia by mali pri práci s týmito aktérmi ako partnermi vykonávania a partnermi poskytujúcimi dodávky základných služieb zlepšiť predvídateľnosť a zvýšiť tempo, aby sa skutočne dostali k najzraniteľnejším častiam populácie;

24.  zdôrazňuje, že pomoc možno udržať iba vtedy, ak budú príjemcovia rozhodne angažovaní a budú mať zodpovedný prístup; trvá na tom, že je dôležitá spoločná zodpovednosť za výsledky v oblasti rozvoja, a to i za vykonávanie zásad z Istanbulu, a pripomína, že demokratická zodpovednosť si vyžaduje pevné inštitúcie, ktoré dokážu zabezpečiť plnú účasť miestnych aktérov vo vykonávaní, monitorovaní a hodnotení rozvojových programov;

25.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby organizácie občianskej spoločnosti vykonávali svoju úlohu samostatných rozvojových subjektov s osobitným zameraním na priaznivé prostredie, ktoré je v súlade s dohodnutými medzinárodnými právami a maximalizuje prínosy organizácií občianskej spoločnosti k rozvoju; vyjadruje znepokojenie nad zmenšujúcim sa priestorom pre organizácie občianskej spoločnosti v mnohých partnerských krajinách; vyzýva Komisiu, aby zlepšila dostupnosť finančných prostriedkov pre organizácie občianskej spoločnosti;

26.  víta pokrok a záväzky EÚ v oblasti spoločného plánovania; konštatuje, že spoločné plánovanie by malo znížiť roztrieštenosť pomoci a transakčné náklady, zvýšiť doplnkovosť lepším rozdelením práce a posilniť vnútroštátnu a vzájomnú zodpovednosť, ako aj predvídateľnosť rozvojovej spolupráce, a tým ponúka EÚ aj partnerským krajinám jasné výhody; konštatuje, že spoločné plánovanie sa skúmalo v 59 zo 110 partnerských krajín, ktoré dostávajú rozvojovú pomoc EÚ; vyzýva členské štáty a partnerské krajiny, aby sa intenzívnejšie zapájali do spoločného plánovania, aby bolo možné naplno využívať jeho výhody v plnej miere a vo všetkých krajinách;

27.  pripomína svoju požiadavku(29), aby sa kodifikovali a posilnili mechanizmy a postupy na zabezpečenie lepšej komplementárnosti a účinnej koordinácie rozvojovej pomoci medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, pričom by sa stanovili jasné a vymáhateľné pravidlá na zaručenie demokratickej vnútroštátnej zodpovednosti, harmonizácie, zosúladenia so stratégiami a systémami krajiny, predvídateľnosti financovania, transparentnosti a vzájomnej zodpovednosti; žiada Komisiu, aby poskytla informácie o neprijatí opatrení v nadväznosti na túto požiadavku a aby oznámila, aké alternatívne kroky v tejto oblasti podnikla alebo plánuje podniknúť;

28.  pripomína, že EÚ a jej členské štáty sú odhodlané uvoľniť svoju pomoc, a oceňuje pokrok dosiahnutý v tejto oblasti; vyzýva na ďalšie úsilie na urýchlenie uvoľňovania pomoci v celosvetovom meradle všetkými poskytovateľmi rozvojovej pomoci vrátane rozvíjajúcich sa hospodárstiev; žiada poskytovateľov pomoci, aby prednostne využívali systémy verejného obstarávania partnerských krajín;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali nové iniciatívy na preskúmanie hlavných projektov spolupráce juh-juh a trojstrannej spolupráce za účasti nových darcov a ďalších krajín so strednými príjmami, a to na základe riešenia globálnych výziev spoločného záujmu bez toho, aby sa zo zreteľa stratil cieľ odstraňovania chudoby; zdôrazňuje, že je potrebné využiť plný potenciál decentralizovanej spolupráce, aby sa mohol dosiahnuť pokrok v rámci programu účinnosti rozvoja a zároveň boli dodržané všetky ochranné opatrenia týkajúce sa transparentnosti, účinnosti a súdržnosti a zabránilo sa ďalšiemu triešteniu medzinárodného systému pomoci;

30.  zdôrazňuje, že rozvojová pomoc môže zohrávať dôležitú úlohu v boji proti chudobe, odstraňovaní nerovností a podporovaní rozvoja, najmä najmenej rozvinutých krajín, a z hľadiska podpory prístupu najodkázanejších a najzraniteľnejších skupín osôb ku kvalitným verejným službám, ako aj pri podporovaní ďalších rozhodujúcich systémových faktorov, ktoré podnecujú rozvoj, ak sa uplatňujú v kontexte legitímnej a inkluzívnej správy založenej na zásadách právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv, teda faktorov, ako je presadzovanie rodovej rovnosti (ako je uvedené v partnerstve z Pusanu), vzdelávanie, posilnenie zdravotných systémov, vrátane boja proti chorobám súvisiacich s chudobou;

31.  zdôrazňuje význam cieľa udržateľného rozvoja č. 16 z hľadiska celkovej účinnosti rozvoja a varuje, že rozvojová pomoc nemôže účinne plniť svoj účel, keď nepanuje mier, nedodržiavajú sa ľudské práva a zásady právneho štátu a neexistuje nestranný, účinný a nezávislý súdny systém, medzinárodne uznávané sociálne, environmentálne a pracovné normy a záruky na ochranu integrity verejných inštitúcií a činiteľov, inkluzívneho, participatívneho a reprezentatívneho rozhodovania na všetkých úrovniach, ako aj transparentnosti a zodpovednosti;

32.  pripomína, že korupcia v prijímajúcich krajinách predstavuje nezávisle od toho, či je alebo nie je priamo spojená s rozvojovou pomocou, vážne porušenie demokratickej legitímnosti a poškodzuje verejnú podporu rozvojovej pomoci v darcovských krajinách; víta preto všetky opatrenia prijímané na podporovanie riadneho finančného hospodárenia a odstránenia korupcie raz a navždy a zároveň konštatuje, že situácia v mnohých partnerských krajinách už vo svojej podstate znamená určitý stupeň rizika;

33.  naliehavo vyzýva členské štáty a ostatných darcov, aby posilnili úsilie a ľudské zdroje pri vytváraní koncepcií účinnosti a hĺbkovej analýzy v súvislosti s nestabilitou, obdobím po konflikte a predchádzaním konfliktom v prípadoch, keď nie je vždy možné zachytiť očakávané výsledky formou údajov ani v rámcoch pre výsledky;

34.  vyjadruje pevné presvedčenie, že súkromný sektor je dôležitým partnerom z hľadiska dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a mobilizácie ďalších zdrojov určených na rozvoj; zdôrazňuje, že vzhľadom na ich rastúcu úlohu v rozvojovej spolupráci musia subjekty súkromného sektora dodržiavať zásady rozvojovej účinnosti a zásady zodpovednosti podnikov v priebehu celého životného cyklu projektov; uznáva úsilie niektorých subjektov súkromného sektora, ktoré sa snažia zohľadniť záväzky v oblasti ľudských práv, sociálneho začlenenia a udržateľnosti a spraviť z nich ústrednú časť svojich obchodných modelov, a žiada, aby bol tento prístup uplatňovaný všeobecne; poukazuje na to, že je potrebné, aby súkromný sektor dodržiaval zásady medzinárodného práva a sociálne a environmentálne štandardy, ako aj Globálny pakt OSN o ľudských právach, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, základné pracovné normy MOP a Dohovor OSN proti korupcii; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že sa podniky pôsobiace z daňových rajov nebudú zúčastňovať na projektoch financovaných z oficiálnej rozvojovej pomoci; súčasne zdôrazňuje, že je potrebné, aby partnerské krajiny podporili priaznivé prostredie pre podniky vrátane transparentných právnych a regulačných systémov;

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ESVČ, parlamentu a vláde Kene ako hostiteľskej krajiny druhého zasadnutia GPEDC na vysokej úrovni, spolupredsedom GPEDC, rozvojového programu OSN, OECD a Medziparlamentnej únii.

(1)

http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1&Lang=E.

(2)

http://www.un.org/esa/ffd/wp-content/uploads/2015/08/AAAA_Outcome.pdf.

(3)

https://documents-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/N16/132/05/PDF/N1613205.pdf?OpenElement.

(4)

http://www.oecd.org/dac/effectiveness/34428351.pdf.

(5)

http://www.oecd.org/dac/effectiveness/49650173.pdf.

(6)

http://www.g7plus.org/sites/default/files/resources/Dili%20Declaration%20and%20g7%2B%20Statement%20%5BENGLISH%5D.pdf.

(7)

http://effectivecooperation.org/2014/03/draft-communique-for-the-first-high-level-meeting-of-the-global-partnership/.

(8)

http://effectivecooperation.org/events/2016-high-level-meeting/.

(9)

http://effectivecooperation.org/wp-content/uploads/2016/05/4314021e.pdf.

(10)

Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

(11)

Závery Rady 9558/07, 15.5.2007.

(12)

18239/10.

(13)

SWD(2015)0080 - http://ec.europa.eu/europeaid/staff-working-document-launching-eu-international-cooperation-and-development-results-framework_en.

(14)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9145-2015-INIT/sk/pdf.

(15)

http://www.consilium.europa.eu/en/workarea/downloadasset.aspx?id=15603

(16)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9241-2015-INIT/sk/pdf.

(17)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-8831-2016-INIT/sk/pdf.

(18)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-8822-2016-INIT/sk/pdf.

(19)

SWD(2015)0128 – http://ec.europa.eu/europeaid/sites/devco/files/eu-financing-for-development-accountability-report-2015-staff-working-document_en.pdf

(20)

Dokument Rady 10715/16.

(21)

Ú. v. EÚ 259E, 19.11.2009, s. 100.

(22)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0317.

(23)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0460.

(24)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0558.

(25)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0196.

(26)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0137.

(27)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0224.

(28)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0246.

(29)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0558.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

EÚ prijala dlhodobý záväzok zlepšovať prostredníctvom rozvojovej spolupráce účinnosť pomoci a rozvoja.

V decembri 2016 uplynie päť rokov od prijatia Pusanského partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu. Zároveň sa na konci novembra 2016 v Nairobi (Keňa) uskutoční druhé zasadnutie Globálneho partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu (GPEDC) na vysokej úrovni, ktoré sleduje vykonávanie záväzkov prijatých v Pusane.

Európsky parlament počas predchádzajúceho funkčného obdobia prijal stanovisko k otázke zlepšenia účinnosti pomoci, ktorá je teraz začlenená do širšieho pojmu účinnosti rozvoja, tým, že predložil svoj príspevok na štvrté fórum na vysokej úrovni o účinnosti pomoci.

Po piatich rokoch je dôležité zhodnotiť vykonávanie globálnych záväzkov týkajúcich sa účinnosti pomoci a rozvoja. Je to tiež vhodná príležitosť preskúmať, ako by mohla účinnosť pomoci a rozvoja prispieť k vykonávaniu cieľov udržateľného rozvoja a programu z Addis Abeby o financovaní rozvoja. V kontexte nového programu do roku 2030 a vzhľadom na potrebu „dosiahnuť viac s menším úsilím“ má účinnejšie poskytovanie pomoci a účinnejšia rozvojová spolupráca naďalej kľúčový význam, aby sa prispelo k zmierneniu chudoby, posilneniu národnej stability a postavenia miestnych komunít.

Nadviazanie na acquis a zachovanie politického impulzu v oblasti účinnosti rozvoja

Záväzky prijaté v Pusane a založené na acquis stanovenom v Parížskej deklarácii z roku 2005 a v akčnom programe z Akkry z roku 2008 pomohli stanoviť medzinárodnú normu týkajúcu sa účinnosti pomoci, ktorá sa vzťahuje na všetkých aktérov rozvoja. Štyri postupne vypracované zásady účinnosti pomoci, a to zodpovednosť rozvojových krajín za rozvojové priority, dôraz na výsledky prostredníctvom akcií, ktoré trvalo znižujú chudobu a nerovnosti v rozvojových krajinách, inkluzívne rozvojové partnerstvá založené na vzájomnom rešpekte, transparentnosť a spoločná zodpovednosť, majú ešte aj dnes mimoriadny význam a preukázalo sa, že sú dôležité pre zlepšovanie kvality pomoci, pomoc krajinám pri napredovaní v plnení miléniových rozvojových cieľov a získavanie verejnej podpory v darcovských krajinách.

Zároveň bolo Pusanské partnerstvo pre mnohých vizionárskou dohodou, ktorá znamenala zmenu v zaužívaných vzorcoch nášho zmýšľania a realizácie rozvojovej spolupráce, pričom sa prešlo od účinnosti pomoci k účinnosti rozvoja, od perspektívy sever/juh, darca/prijímateľ na model, ktorý zdôrazňuje aj iné spôsoby financovania a partnerstva, ako je pomoc.

Na štvrtom fóre na vysokej úrovni bol takisto vytvorený inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa osvedčil v rámci napredovania globálneho dialógu o účinnosti pomoci a rozvoja a zaručenia zodpovednosti za záväzky prijaté v tejto oblasti, a to GPEDC.

Globálne partnerstvo je založené na dohode o Pusanskom partnerstve z decembra 2011, ktorú schválilo 161 krajín a území a 54 medzinárodných organizácií. Jedným z jeho hlavných znakov je inkluzívnosť, pretože združuje široké spektrum zúčastnených strán, nielen vlády a medzinárodné a regionálne organizácie, ale aj národné parlamenty, občiansku spoločnosť a súkromný sektor, v snahe presadzovať a podporovať účinnú rozvojovú spoluprácu. GPEDC predstavuje aj užitočný nástroj na nadviazanie spolupráce s novými alebo vznikajúcimi darcami pomoci a na vyvíjanie úsilia o presadzovanie jednotnejšieho chápania toho, čo všetko patrí k účinnosti rozvoja.

Spravodajca zastáva názor, že druhé zasadnutie GPEDC na vysokej úrovni bude úspešné, ak sa podarí identifikovať inovatívne prístupy k trvalo udržateľnému rozvoju a jasne vymedziť úlohy a zodpovednosť rôznych aktérov rozvoja diferencovaným spôsobom. V kontexte vykonávania programu do roku 2030 narastajú požiadavky na mobilizáciu a účinné využívanie rozvojovej spolupráce a GPEDC je vhodné na to, aby stálo na čele tohto úsilia za predpokladu, že je všeobecne jasné, aké sú príspevky jednotlivých rozvojových aktérov. Takisto bude dôležité, aby zasadnutie v Nairobi prispelo k zachovaniu politického impulzu v prípade účinnosti pomoci a rozvoja v súvislosti s vykonávaním programu do roku 2030.

Lepšie formulovanie globálnych štruktúr rozvoja

EÚ, ktorá zohrávala a zohráva dôležitú úlohu v tvorbe súčasných noriem týkajúcich sa účinnosti pomoci a rozvoja, ako aj pri prijímaní programu do roku 2030, by mala mať aj teraz, po začatí fázy vykonávania, vedúce postavenie v súvislosti s týmito otázkami a podieľať sa na úvahách o zosúladení týchto dvoch oblastí a synergiách medzi nimi.

Na základe akčného programu z Addis Abeby bolo vytvorené fórum o financovaní rozvoja v rámci ECOSOC OSN, ako doplnok fóra ECOSOC pre rozvojovú spoluprácu organizovaného každé dva roky, ktoré má slúžiť ako globálne fórum na výmenu poznatkov o trendoch a pokroku v oblasti medzinárodnej rozvojovej spolupráce, keďže GPEDC prináša osobitnú perspektívu, pretože sa zameriava na spojitosť medzi aktérmi rozvoja a na monitorovanie pokroku v realizácii zásad účinnosti pomoci a rozvoja. GPEDC môže vytvoriť pridanú hodnotu pre tieto ostatné fóra, ktoré sa podieľajú na vykonávaní a monitorovaní programu do roku 2030, ak sa jeho činnosť strategicky rozvrhne a náležite upraví. Týmto spôsobom by GPEDC bolo aj naďalej významným aktérom v nových globálnych štruktúrach v oblasti rozvoja a mohlo by účinne prispievať k začleňovaniu zásad účinnej rozvojovej spolupráce do opatrení nadväzujúcich na financovanie rozvoja, fóra pre rozvojovú spoluprácu, ako aj diskusií politického fóra na vysokej úrovni.

Jednou z oblastí, v ktorej by GPEDC mohlo podstatne prispieť, je zodpovednosť za účinnosť rozvoja zameraná na vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja. Rámec monitorovania, ktorý vytvorilo, sa osvedčil pri budovaní dialógu založeného na dôkazoch o tom, ako zvýšiť účinnosť rozvojovej spolupráce, pričom by sa však mohol viac posilniť a upraviť. Aj tu má GPEDC veľký potenciál, pokiaľ ide o zabezpečovanie spôsobov spolupráce s celým radom aktérov, ktorí nepatria medzi darcovské krajiny OECD.

Medzi ďalšie oblasti určené spravodajcom ako oblasti, v ktorých by GPEDC mohlo priniesť zmenu, patrí vedúce postavenie pri zabezpečovaní pokroku v plnení cieľa udržateľného rozvoja č. 17 v celom rade rôznych otázok, ako aj podporovanie vykonávania programu do roku 2030 na úrovni krajín.

Pokrok v programe účinnosti rozvoja

EÚ podnikla významné kroky na zvýšenie transparentnosti pomoci, zlepšenie spoločného plánovania, riešenie otázky konfliktu a nestability, ako aj merania výsledkov. V súvislosti s meraním výsledkov predstavuje zavedenie rámca EÚ pre výsledky v marci 2015 krok vpred smerom k posilneniu zodpovednosti, transparentnosti a zviditeľnenia pomoci EÚ.

Predovšetkým pokiaľ ide o spoločné plánovanie, ktoré už existuje vo viac ako v polovici partnerských krajín prijímajúcich rozvojovú pomoc EÚ, mal by sa uznať dosiahnutý pokrok. Európsky parlament však vo svojom uznesení z 13. decembra 2013 o koordinácii darcov EÚ v oblasti rozvojovej pomoci vypracoval celý rad odporúčaní Komisii, ktoré okrem iného obsahujú požiadavku, aby sa kodifikovali a posilnili mechanizmy na zabezpečenie účinnej koordinácie rozvojovej pomoci s jasnými a vymáhateľnými pravidlami týkajúcimi sa otázok, ako sú demokratická zodpovednosť, zosúladenie so stratégiami a systémami krajiny, predvídateľnosť financovania a vzájomná zodpovednosť. Z pohľadu spravodajcu by bolo vhodné získať od Komisie informácie o krokoch, ktoré podnikla v nadväznosti na požiadavku Parlamentu, pretože mnohé z uvedených otázok sú pre EÚ naďalej dôležité, aby v tejto oblasti mohla byť príkladom.

Odhliadnuc od týchto aspektov by spravodajca chcel zdôrazniť, že treba vykonať viac, tak na úrovni EÚ, ako aj na svetovej úrovni, aby sa zvýšila účinnosť pomoci a rozvojovej spolupráce.

V správe je určených niekoľko záležitostí, ktoré by mohli prispieť k napredovaniu programu rozvojovej účinnosti.

EÚ a jej členské štáty by mohli napríklad pracovať na nových iniciatívach s cieľom vytvoriť projekty trojstrannej spolupráce za účasti vznikajúcich darcov a krajín so strednými príjmami. EÚ, aj na úrovni delegácií, a jej členské štáty by mohli postupovať proaktívnejšie a systematickejšie pri zapájaní národných parlamentov, miestnych orgánov, občianskej spoločnosti a súkromných aktérov do záväzkov týkajúcich sa plánovania a financovania rozvojovej spolupráce, a to zverejnením prieskumov rozvojovej spolupráce v konkrétnych krajinách.

Spravodajca by chcel zdôrazniť aj to, že legitímna a inkluzívna správa vecí verejných, ktorá je založená na právnom štáte a dodržiavaní ľudských práv v rozvojových krajinách, je nevyhnutná na to, aby rozvojová pomoc mohla riadne plniť svoju úlohu pri znižovaní chudoby a zlepšovaní situácie a vyhliadok obyvateľov. Cieľ udržateľného rozvoja č. 16 má preto nesmierny význam pre účinnosť rozvoja.

Väčšie zapojenie občianskej spoločnosti a volených zástupcov do vykonávania programu účinnosti rozvoja by malo byť aj naďalej prioritou. V duchu demokratickej zodpovednosti by sa predovšetkým mala poskytovať náležitá podpora parlamentom prijímajúcich krajín, aby mali možnosť prijímať vnútroštátne politiky rozvojovej pomoci, budovať kapacity a zlepšovať vnútroštátnu zodpovednosť.

*

EÚ je ako svetovo najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci osobitne zodpovedná za zlepšovanie účinnosti pomoci EÚ na celom svete a zvyšovanie zodpovednosti, ktorá je s ňou spojená. Okrem toho by EÚ mala byť na čele svetového úsilia o napredovanie plnenia programu rozvojovej účinnosti a zabezpečenie toho, aby v popredí úsilia stáli transparentnosť, dobrá správa vecí verejných a zásady právneho štátu.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

8.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

22

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Louis Aliot, Nicolas Bay, Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Raymond Finch, Enrique Guerrero Salom, Maria Heubuch, György Hölvényi, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Cristian Dan Preda, Elly Schlein, Eleni Theocharous, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Bernd Lucke, Paul Rübig, Judith Sargentini, Patrizia Toia

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Grapini


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

22

+

ALDE

Beatriz Becerra Basterrechea, Paavo Väyrynen

ECR

Bernd Lucke, Eleni Theocharous

EFDD

Ignazio Corrao

ENF

Louis Aliot, Nicolas Bay

GUE/NGL

Marina Albiol Guzmán

PPE

Agustín Díaz de Mera García Consuegra, György Hölvényi, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Cristian Dan Preda, Paul Rübig, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská

S&D

Maria Grapini, Enrique Guerrero Salom, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Elly Schlein, Patrizia Toia

3

-

EFDD

Raymond Finch

Verts/ALE

Maria Heubuch, Judith Sargentini

0

0

 

 

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia