Postup : 2016/2034(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0339/2016

Predkladané texty :

A8-0339/2016

Rozpravy :

PV 13/12/2016 - 17
CRE 13/12/2016 - 17

Hlasovanie :

PV 14/12/2016 - 9.17
CRE 14/12/2016 - 9.17
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0504

SPRÁVA     
PDF 584kWORD 68k
16.11.2016
PE 580.784v02-00 A8-0339/2016

o nástrojoch SPP na obmedzenie cenových výkyvov na poľnohospodárskych trhoch

(2016/2034(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Spravodajkyňa: Angélique Delahaye

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o nástrojoch SPP na obmedzenie cenových výkyvov na poľnohospodárskych trhoch

(2016/2034(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č.  1307/2013 a (EÚ) č. 1308/2013, v ktorých sa vymedzuje spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie,

–  so zreteľom na štúdiu z marca 2016 vypracovanú pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka s názvom Súčasný stav nástrojov na riadenie rizík využívaných členskými štátmi počas rokov 2014 – 2020: vnútroštátne a európske rámce,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0339/2016),

A.  keďže nestabilita a cenové výkyvy vždy charakterizovali poľnohospodárske trhy a v uplynulých niekoľkých rokoch sa v dôsledku rýchlo po sebe nasledujúcich otrasov v oblasti dopytu, ponuky a cien stali štrukturálnym prvkom poľnohospodárstva na európskej a svetovej úrovni;

B.  keďže poľnohospodárstvo musí zvládnuť hlavné výzvy rastu svetovej populácie, pričom veľká časť obyvateľstva planéty je podvyživená a nestálosť poľnohospodárskych trhov, zmeny vo výrobe a nerovnováha medzi ponukou a dopytom sa budú aj naďalej zvyšovať;

C.  keďže zmena klímy a poľnohospodárski škodcovia nepriaznivo ovplyvňujú úroveň poľnohospodárskej produkcie a prejavy zmeny klímy, ako sú suchá a záplavy, prispievajú k cenovým výkyvom;

D.  keďže makroekonomické podmienky môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri cenových výkyvoch vrátane štrukturálnych faktorov, ako sú napríklad výmenné kurzy, ceny energií a hnojív, úrokové sadzby a špekulácie na poľnohospodárskych trhoch;

E.  keďže mimo EÚ veľké globálne subjekty na poľnohospodárskych trhoch zavádzajú politiky zamerané na zmiernenie výkyvov a keďže v rámci skupiny G20 sa v oblasti poľnohospodárstva pristúpilo k riešeniu problému v kontexte udržateľného rozvoja, a to prijatím opatrení na boj proti negatívnym vplyvom nadmerných výkyvov cien poľnohospodárskych surovín na potravinovú bezpečnosť;

F.  keďže každý región na svete má vlastné výrobné modely, ako aj zavedené rôzne opatrenia so zreteľom na životné prostredie a dobré životné podmienky zvierat, čo môže mať vážne dôsledky na pomer výrobných nákladov a ceny, a keďže európski poľnohospodári by mali byť schopní konkurovať na svetovom trhu;

G.  keďže politické rozhodnutia, akými je napr. uloženie obchodného embarga, môžu viesť k zvýšeniu výkyvov cien poľnohospodárskych výrobkov;

H.  keďže Európska únia v súčasnosti nemá skutočnú záchrannú sieť proti výkyvom trhov, čo vo veľkej miere odrádza poľnohospodárov od pokračovania v práci na území EÚ;

I.  keďže v posledných desaťročiach otvorenie trhu a rozhodnutia vedúce k hospodárskej globalizácii, najmä na základe dohôd WTO alebo dvojstranných obchodných dohôd, umožnili hladšie fungovanie trhu, ale zohrali aj úlohu pri prehlbovaní fenoménu výkyvov cien v poľnohospodárstve;

J.  keďže poľnohospodári zaznamenali nárast výrobných nákladov a zvýšenie dlhu poľnohospodárskych podnikov a keďže v rokoch 2005 až 2010 v EÚ zaniklo 2,4 milióna poľnohospodárskych podnikov, čo viedlo k strate značného počtu pracovných miest vo vidieckych oblastiach;

K.  keďže poľnohospodárske trhy, ako východiskový bod ponuky a dopytu, sú vo svojej podstate nestabilné, a keďže prítomnosť finančných subjektov má tendenciu posilniť túto nestabilitu a obmedzená pružnosť celosvetového dopytu po potravinách a dodávky poľnohospodárskych výrobkov prispievajú k zvýšeniu vplyvu skutočnej alebo vnímanej nerovnováhy na účastníkov trhu, pričom niekedy majú šokujúci vplyv na ceny poľnohospodárskych výrobkov;

L.  keďže financializácia celosvetového hospodárstva a sprievodná špekulácia by mohli mať vplyv na poľnohospodárske trhy a môžu prispieť k zvýšeniu ich nerovnováhy a k výkyvom cien poľnohospodárskych surovín používaných jednoducho ako finančné aktíva; strašné nepokoje vyvolané hladom v roku 2008 preukázali, že táto nadmerná financializácia môže byť ničivá a eticky odsúdeniahodná, ak to ohrozuje potravinovú bezpečnosť najchudobnejších, najmenej dobre živených ľudí na tejto planéte;

M.  keďže Európska únia má povinnosť prispievať k potravinovej bezpečnosti v Európe a ku konkurencieschopnosti európskych poľnohospodárov a záhradníkov na svetovom trhu;

N.  keďže poľnohospodárske a agropotravinárske odvetvie je dôležité pre hospodárstvo EÚ a má potenciál prispievať k udržateľnému rastu;

O.  keďže cenové výkyvy vyvolávajú veľkú neistotu medzi výrobcami a spotrebiteľmi, pričom výrobcovia vidia svoj príjem a schopnosť investovať, a tým aj dlhodobú životaschopnosť svojich činností v ohrození, keď sú ceny nízke, zatiaľ čo schopnosť spotrebiteľov zabezpečovať si potraviny a mať prístup k základným tovarom môže byť ohrozená v dôsledku vysokých cien potravín, čo môže viesť ku krízovým situáciám;

P.  keďže cenové výkyvy poškodzujú poľnohospodárstvo a agropotravinárske odvetvia, čo má nepriaznivý vplyv na investície, rast a zamestnanosť a čo môže takisto vážne ovplyvniť zásobovanie spotrebiteľov, potravinovú bezpečnosť a hladké fungovanie SPP;

Q.  keďže cenové výkyvy ovplyvňujú schopnosť poľnohospodárov investovať a vytvárať pracovné miesta, čo odrádza od modernizácie, inovácií, generačnej výmeny a príchodu mladých poľnohospodárov;

R.  keďže udržateľné poľnohospodárstvo ako zdroj vysokokvalitných potravín možno zabezpečiť len v prípade, že poľnohospodári dostávajú primerané nákupné ceny, ktoré pokrývajú všetky náklady na udržateľnú výrobu;

S.  keďže v kontexte digitálnej revolúcie môže väčšia transparentnosť na európskych trhoch a včasný prístup k informáciám prispieť, okrem iných nástrojov, k obmedzeniu nestálosti trhov a cien, a to zlepšeným a objektívnejším prístupom hospodárskych subjektov k rozvoju poľnohospodárskych trhov, k pomoci v oblasti poskytovania lepšej ochrany poľnohospodárskych príjmov a k boju proti špekuláciám;

T.  keďže SPP po reforme v roku 2013 zahŕňa nástroje na riadenie rizík v rámci politiky rozvoja vidieka a keďže iba 2 % rozpočtu druhého piliera a 0,4 % rozpočtu SPP sa v súčasnosti vynakladajú na tieto nástroje;

Súčasná situácia a ciele

1.  domnieva sa, že poľnohospodári budú čoraz častejšie vystavení cenovým výkyvom vyplývajúcim z rôznych príčin, ako je nestabilita a nedokonalosť poľnohospodárskych trhov, globalizácia a sofistikovanosť poľnohospodárskych trhov, väčšia variabilita dodávok v dôsledku klimatickej nestability, zdravotné riziká a neistá rovnováha dodávok potravín;

2.  považuje za potrebné, aby sa prijala dôraznejšia a súdržnejšia politika s cielenými nástrojmi na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť multifunkčnú a trvalo udržateľnú poľnohospodársku výrobu v celej Únii, ako aj spravodlivé a výhodné ceny, a to znížením negatívnych účinkov na tie hospodárske subjekty, ktoré sú najviac vystavené cenovým výkyvom;

3.  konštatuje, že rôzne poľnohospodárske sektory majú rôznu mieru vystavenia cenovým výkyvom a že kalibrácia nástrojov verejnej politiky alebo zmierňujúcich stratégií zainteresovaných subjektov sa musí prispôsobiť každému sektoru a reálnym, súčasným a budúcim rizikám, ktorým čelia poľnohospodári;

4.  konštatuje, že zatiaľ čo Európska únia obmedzuje svoju strategickú podporu pre poľnohospodárstvo, jej konkurenti na svetovom trhu, najmä Spojené štáty, Brazília a Čína, poskytujú značný a čoraz väčší objem verejných finančných prostriedkov na rozvoj nových modelov politiky v oblasti rizík a poskytujú nástroje na ochranu svojich poľnohospodárov pred vplyvmi cenových výkyvov;

5.  poukazuje na to, že Európska únia je jediným aktérom v poľnohospodárstve, ktorý založil svoju poľnohospodársku politiku na podpore oddelenej od výroby, pričom zároveň v priebehu rokov znižuje svoju strategickú podporu pre poľnohospodárstvo;

6.  konštatuje, že Spojené štáty v rámci poľnohospodárskeho zákona (Farm Bill) z roku 2014 vypracovali osobitné politiky v oblasti poistenia v rôznych poľnohospodárskych sektoroch;

7.  poukazuje na to, že SPP prechádza za posledné desaťročia neustálym vývojom, pričom jej hlavné ciele, ktorými sú zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne poľnohospodárov a zabezpečenie trvalých a bezpečných dodávok potravín spotrebiteľom za dostupné ceny, sú naďalej platné;

8.  v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že spoločná európska politika má zásadný význam pre odvetvie, ktoré je zodpovedné za zabezpečenie dodávok potravín a za potravinovú bezpečnosť a ktoré zohráva kľúčovú úlohu vo využívaní prírodných zdrojov a v oblasti trvalo udržateľného hospodárskeho a environmentálneho rozvoja vidieckych oblastí;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité využívať súčinnosť medzi SPP a ostatnými politikami EÚ;

10.  poznamenáva, že nedávne reformy SPP takmer úplne oddelili priamu pomoc od produkcie, pokračovali v procese konvergencie priamych platieb a vo väčšej miere zohľadňovali spoločenské, a najmä environmentálne obavy;

11.  so znepokojením berie na vedomie zníženie prostriedkov SPP v priebehu rokov, najmä tých prostriedkov, ktoré boli určené na opatrenia v oblasti spoločnej organizácie trhu (SOT), čím sa otvorila perspektíva renacionalizácie SPP a narúšajú sa spravodlivé a rovnaké podmienky v rámci jednotného trhu EÚ;

12.  zdôrazňuje, že priemerný ročný príjem poľnohospodárov EÚ počas uplynulých 10 rokov stagnoval alebo dokonca klesal, hoci výrobné náklady trvale rástli, čo má za následok výrazné zníženie počtu poľnohospodárskych podnikov, čo prináša hrozbu straty mnohých pracovných miest vo vidieckych oblastiach;

13.  domnieva sa, že Komisia by mala využiť celý finančný manévrovací priestor, ktorý má k dispozícii v rámci jednotnej spoločnej organizácie trhu;

14.  vyjadruje poľutovanie nad veľmi pomalým tempom zavádzania nástrojov jednotnej spoločnej organizácie trhov na zníženie negatívnych dôsledkov cenových výkyvov a na nápravu narušenia trhu;

15.  poukazuje na to, že väčšina nástrojov na riadenie rizík, podielových fondov, nástrojov stabilizácie príjmov a poistenia poskytnutých v rámci programov rozvoja vidieka sa uplatňuje nerovnomerne a s obmedzenými rozpočtovými prostriedkami;

16.  odporúča preto, aby sa posilnili súčasné opatrenia v rámci druhého piliera s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva a zapojiť organizácie výrobcov do procesu implementácie;

17.  vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu príčin nedostatočného využívania nástrojov dostupných v rámci druhého piliera SPP a neoptimálneho vykonávania jednotnej SOT na účel revízie príslušných ustanovení;

18.  zdôrazňuje význam udržania súčasnej oddelenej priamej pomoci v rámci SPP spoločne s režimom jednotnej platby na plochu, čo predstavuje náhradu za služby vo verejnom záujme a je dôležitým prvkom pri zabezpečovaní príjmov a poskytovaní určitej miery finančnej stability pre poľnohospodárov ;

19.  zdôrazňuje však, že súčasnej SPP chýbajú nástroje reakcie a účinné nástroje, ani adekvátne nerieši väčšiu nestálosť zaznamenanú na poľnohospodárskych trhoch a ani neumožňuje poľnohospodárom reagovať na signály trhu alebo vyvíjať riešenia na zvládnutie zmeny cien;

20.  vyzýva Komisiu, aby prijala urgentné opatrenia na podporu poľnohospodárstva najvzdialenejších regiónov, horských a znevýhodnených regiónov, kde náklady spojené s výrobou, zberom a uvádzaním výrobkov na trh mimo oblasti, kde boli vyprodukované, sú oveľa vyššie ako v iných oblastiach, a aby poskytovala konkrétne ukazovatele na aktiváciu opatrení záchrannej siete pre poľnohospodárske trhy v týchto regiónoch;

21.  domnieva sa, že potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť EÚ, ako aj na rozvoj konkurencieschopného a udržateľného poľnohospodárstva na celom území Únie, ktorý spĺňa potreby občanov, musí zostať strategickým cieľom budúcej SPP, pričom naliehavo musí byť zaručená primeraná životnú úroveň poľnohospodárov;

22.  domnieva sa, že životaschopná výroba potravín nemôže existovať bez európskych poľnohospodárov, ktorí sú neustále vystavení cenovým výkyvom a vo veľkej miere závisia od stabilných trhov a cien, ako aj primeraného financovania z verejných zdrojov a opatrení na zachovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov a rodinných poľnohospodárskych podnikov;

23.  v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu mladých poľnohospodárov a nováčikov na zaručenie budúcnosti európskeho poľnohospodárstva;

Návrhy

Organizácia odvetví a systém uzatvárania zmlúv

24.  domnieva sa, že prvovýrobcovia sú najslabším článkom v potravinovom dodávateľskom reťazci, najmä vzhľadom na čoraz koncentrovanejšie a veľké maloobchodné reťazce na európskej a vnútroštátnej úrovni, a že prvovýrobcovia musia mať možnosť spojiť sa do organizácií, ako sú družstvá, organizácie výrobcov alebo ich združenia a medziodvetvové organizácie;

25.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila zavedenie zmluvných systémov tým, že sa v súlade s článkom 42 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže prispôsobí osobitným potrebám poľnohospodárskeho sektora s jednotnými pravidlami a vykonávaním vo všetkých členských štátoch;

26.  zdôrazňuje, že vyjednávaciu pozíciu výrobcov v potravinovom reťazci treba posilniť prostredníctvom štandardných, transparentných, vyvážených a kolektívne vyjednaných zmlúv, aby poľnohospodári mohli bojovať proti nekalým obchodným praktikám, aby sa zvýšila ich konkurencieschopnosť, zlepšila stabilita ich príjmov, vytvárala sa pridaná hodnota a investovalo sa do inovácií;

27.  zdôrazňuje, že tieto zmluvy by mali mať primerané trvanie a mali by stanoviť ceny, lehoty splatnosti a ostatné podmienky pre dodávky poľnohospodárskych produktov;

28.  domnieva sa, že poľnohospodári v rámci rôznych poľnohospodárskych sektorov by mali mať možnosť rokovať o podmienkach zmluvy spoločne prostredníctvom organizácií výrobcov, ktorých veľkosť zodpovedá veľkosti priemyselných alebo distribučných skupín, s ktorými rokujú;

29.  konštatuje, že možnosti, ktoré ponúkajú dlhodobé integrované zmluvy týkajúce sa dodávateľského reťazca, forwardy a zmluvy s pevnou maržou, ako aj príležitosť na fixné ceny, ktoré odrážajú výrobné náklady počas stanoveného obdobia, by mohli výrobcom poskytnúť nástroj na zvládnutie vplyvu nestálosti na ich marže;

30.  domnieva sa, že by mala existovať možnosť využívať v zmluvných vzťahoch nové nástroje a že treba dať k dispozícii aj nástroje na sprostredkovávanie zmlúv;

31.  konštatuje, že medziodvetvové organizácie podporujú dôveru a dialóg medzi rôznymi zainteresovanými stranami (výrobcovia, spracovatelia a distribútori) a uľahčujú vytváranie pridanej hodnoty prostredníctvom spoločných iniciatív, ktoré pomáhajú poľnohospodárom lepšie pochopiť fungovanie trhov a výroby, podporujú osvedčené postupy a transparentnosť trhu, predpovedajú výrobný potenciál, pomáhajú zlepšiť riadenie dodávok a vypracúvajú štandardné formy zmlúv, ktoré sú zlučiteľné s pravidlami a nariadeniami EÚ;

32.  vyzýva Komisiu, aby podporovala medziodvetvové organizácie na úrovni EÚ s cieľom spoločne brániť záujmy výrobcov v odvetviach, ktoré sú najviac orientované na cezhraničné trhy, napríklad sektor ovocia a zeleniny;

33.  uznáva úsilie európskych družstiev o zjednocovanie a pomoc výrobcom zlepšiť ich pozíciu v rámci hodnotového reťazca a považuje za nevyhnutné nabádať ich, aby zohrávali významnejšiu úlohu v poľnohospodárskych sektoroch, čím zmiernia účinky nadmernej kolísavosti trhu;

Nástroje na riadenie rizík

34.  odporúča, aby nástroje na riadenie klimatických, zdravotných a hospodárskych rizík, najmä rôzne druhy poistenia rizika pre poľnohospodársku výrobu, nástroje na stabilizáciu príjmov, mechanizmy individuálnej rezervy a podielové fondy, sa ďalej rozvíjali v trhovo orientovanej SPP s cieľom obmedziť účinky cenových výkyvov a presadzovať riadenie poľnohospodárskeho podniku zamerané na budúcnosť;

35.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi a vytvárala nové nástroje, ktoré by mali byť nielen spravodlivé, efektívne a reaktívne, ale aj cenovo dostupné a prístupné pre poľnohospodárov, a to s cieľom predchádzať rizikám spojeným s cenovými výkyvmi a riadiť ich, a tým vytvoriť základ pre diskusiu o budúcej reformy SPP;

36.  zdôrazňuje, že takéto nástroje spolu so systémom priamych platieb musia mať dostatočné zdroje na zvýšenie odolnosti poľnohospodárstva a zároveň musia znížiť potrebu krízového riadenia ex post;

37.  domnieva sa, že sektorové podielové fondy vytvorené na podnet poľnohospodárov môžu do určitej miery stabilizovať príjmy poľnohospodárov v závislosti od zmien marže zisku dosiahnuté pri predaji výrobkov;

38.  ďalej sa domnieva, že tieto podielové fondy by nemali nahrádzať podporu poskytovanú Úniou a mali by byť kombinované s vnútroštátnou podporou;

39.  rovnako vyzýva Komisiu, aby prijala iniciatívy na poskytnutie stimulov na vytvorenie takýchto fondov, pričom treba zaručiť, aby akýkoľvek budúci systém riadenia rizík bol v súlade a v prípade potreby dopĺňal systémy poistenia prijaté členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni;

40.  zastáva názor, že cenové výkyvy môžu byť riadené aj na vnútroštátnej úrovni, a vyzýva členské štáty, aby zohľadnili kolísavosť trhu vo svojich daňových predpisoch a umožnili poľnohospodárom vytvárať mechanizmy individuálnej rezervy, ktoré by mohli byť oslobodené od dane;

41.  domnieva sa, že poľnohospodári sú ekonomicky najzraniteľnejšie subjekty na trhoch, najmä tí, ktorí investovali do rozvoja svojich hospodárstiev;

42.  ďalej sa domnieva, že nástroje SPP, ako je účinná pomoc s peňažným tokom alebo systém preventívnych úspor, by sa mali zaviesť s cieľom zabrániť strate dynamiky investícií;

43.  zdôrazňuje skutočnosť, že poľnohospodárske podniky si môžu dovoliť inovovať len vtedy, ak sú kapitálové náklady nízke a je dostupný určitý objem likvidity; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že stabilný príjem je jedným zo základných predpokladov, ktoré poľnohospodárom umožnia získať prístup k úverom;

44.  konštatuje, že úloha a opatrenia bankového sektora majú závažný dosah na výrobcov a že narastajúca úroveň dlhu poľnohospodárskych podnikov v čase nestability predstavuje dodatočnú záťaž pre toto odvetvie;

45.  zdôrazňuje, že je dôležité lepšie informovať poľnohospodárov o kľúčovej úlohe Európskej investičnej banky pri podpore a rozvoji vidieckeho hospodárstva a o tom, ako využívať inovatívne finančné nástroje;

46.  domnieva sa, že pre poľnohospodárov a organizácie poľnohospodárov musia byť dostupné lepšie informácie o modernizácii, udržateľnosti a konkurencieschopnosti podnikov a že zároveň treba poskytovať kurzy odbornej prípravy o riadení rizík, trhových údajoch, maržách a nestabilite;

47.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi a poľnohospodárskymi skupinami prijala plán na zvýšenie informovanosti o nástrojoch na riadenie rizík dostupných v rámci druhého piliera a jednotnej spoločnej organizácii trhov;

48.  vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby posilnili uvedené aspekty vo svojich programoch poľnohospodárskeho vzdelávania a odbornej prípravy;

49.  domnieva sa, že jedným zo spôsobov na stabilizáciu trhov a zníženie cenových výkyvov je zabezpečiť lepšiu rovnováhu medzi ponukou a dopytom;

Strediská na sledovanie poľnohospodárskych trhov a cien

50.  domnieva sa, že poľnohospodárske trhy musia byť transparentné, čo sa môže v zásade dosiahnuť zverejnením (ktoré bude včasnejše, ľahko prístupné a užitočné pre všetky zainteresované strany v rámci dodávateľského reťazca od výroby po distribúciu) existujúcich informácií o cenách a nákladoch, a tým sa obmedzia cenové špekulácie a cenové výkyvy;

51.  konštatuje však, že cenová transparentnosť sama osebe nepomôže zlepšiť odolnosť poľnohospodárov voči cenovým výkyvom alebo vyriešiť štrukturálne nedostatky v organizácii trhov, ako je napríklad nerovnováha medzi ponukou a dopytom; 

52.  podporuje vytvorenie európskej mapy s aktuálnymi informácií o dostupnosti poľnohospodárskych výrobkov;

53.  víta rozšírenie dodatočných nástrojov na monitorovanie trhu na ďalšie odvetvia;

54.  zdôrazňuje, akou dôležitou výhodou pri rokovaniach o zmluvách so všetkými ostatnými zainteresovanými stranami pre poľnohospodárov je, ak majú znalosti o tvorbe cien a pohyboch, ako aj o trendoch v oblasti ponuky;

55.  odporúča zriadenie európskych stredísk na sledovanie poľnohospodárskych cien, ktoré by pokrývali celú reťaz od výrobnej ceny po konečnú predajnú cenu s cieľom poskytnúť dynamickú analýzu poľnohospodárskych trhov podľa segmentov;

56.  odporúča zapojenie hospodárskych subjektov do spracúvania aktuálnych a relevantných údajov o pohybe a do vypracúvania krátkodobých a strednodobých prognóz dostupných v mesačných alebo dvojmesačných intervaloch zodpovedajúcich osobitným potrebám príslušných odvetví;

57.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla potrebné prostriedky na monitorovacie strediská, ktoré im umožnia skôr predkladať odporúčania, než aby len sledovali narušenia;

Nástroje na predchádzanie krízam a ich riadenie

58.  zastáva názor, že tradičné nástroje SPP na riadenie kríz (verejná intervencia a súkromné skladovanie) nie sú dostatočne účinné v globalizovanom hospodárstve;

59.  vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila kombinovateľné a/alebo doplnkové nástroje verejného a súkromného sektora spolu s prispôsobeným záväzným mechanizmom včasného varovania s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie trhov a zabrániť krízam na trhu;

60.  domnieva sa, že Komisia by mala využiť všetky nástroje, ktoré už má k dispozícii v rámci jednotnej spoločnej organizácie trhov, na boj proti krízam;

61.  vyjadruje poľutovanie nad nízkym používaním rezervy na krízové situácie, ktoré je spôsobené najmä rozpočtovými pravidlami, najmä zásadou ročnej platnosti, a diskrečnou právomocou, ktorou disponuje Komisia, pokiaľ ide o uvoľnenie prostriedkov z rezervy;

62.  požaduje preto, aby sa vytvorila rezerva na krízové situácie mimo rozpočtu EÚ a aby slúžila ako zdroj financovania nástrojov na riadenie kríz;

63.  považuje proticyklické opatrenia za nástroje na predchádzanie krízam a na ich riadenie spolu s nástrojmi na riadenie rizík, prostredníctvom ktorých môže EÚ zasahovať na poľnohospodárskych trhoch v prípade krízy v dôsledku „zásahu vyššej moci“ tak, aby sa zabránilo výraznému zníženiu cien;

64.  vyzýva Komisiu, aby zadala štúdiu o tom, ako vypracovať mechanizmy na predchádzanie a potlačenie kríz spôsobených cenovými výkyvmi použitím proticyklickej pomoci, a zabezpečila väčšiu flexibilitu ročných rozpočtov v medziach viacročného finančného rámca, a to s cieľom zohľadniť proticyklickú pomoc;

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európski poľnohospodári sú čoraz viac vystavení rizikám

Poľnohospodárska činnosť závisí od biologických procesov. Je teda vysoko závislá od klimatických podmienok a ovplyvnená ochoreniami zvierat a rastlín(1) – prírodnými faktormi mimo kontroly poľnohospodárov. Vývoj výkonnosti poľnohospodárskych podnikov je preto oveľa neistejší než podnikov v iných hospodárskych odvetviach. Neistota v oblasti príjmov ohrozuje najmä investície a inovácie a môže ohroziť ekonomickú životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov. Okrem toho výkyvy poľnohospodárskej produkcie spôsobujú, že poľnohospodárske trhy majú prirodzenú tendenciu byť nestálymi. Vo všeobecnosti sa uznáva, že nadmerné výkyvy nie sú prospešné ani pre výrobcov (pretože narušujú trhové signály a spôsobujú, že príjmy sú neisté), ani pre spotrebiteľov (pretože zhoršujú ich možnosť výberu pri nákupe potravín).

Kolísavosť je zložitý jav, ktorý má viaceré a niekedy kontroverzné príčiny. Od prudkého nárastu cien poľnohospodárskych produktov na svetových trhoch v rokoch 2007 a 2008 a vysokej kolísavosti, ktorá potom nasledovala, sa tento jav stal jadrom medzinárodnej politickej agendy(2), najmä vzhľadom na jeho možný vplyv na celosvetovú potravinovú bezpečnosť(3). V roku 2011 skupina G20 schválila akčný plán týkajúci sa cenových výkyvov potravín a poľnohospodárstva, ktorý je pôvodcom informačného systému o poľnohospodárskych trhoch (AMIS), s cieľom zvýšiť transparentnosť trhov s poľnohospodárskymi výrobkami(4).

Je pravdepodobné, že budúce roky prinesú zvýšenú neistotu na trhoch a hospodárske a klimatické riziká budú výraznejšie. Rastúca globalizácia obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami prináša zdravotné riziká (šírenie chorôb) a aj riziká externej ponuky a dopytu spojené s vonkajšími politikami EÚ v oblasti obchodu, medzivládnymi vzťahmi a rozvojovou spoluprácou.

V dôsledku toho sú nástroje na riadenie rizík v poľnohospodárstve predmetom obnoveného záujmu. Tento rastúci záujem potvrdilo rastúce rozsiahle začleňovanie týchto nástrojov do poľnohospodárskych politik, najmä v rámci zákona Farm Bill 2014 (poľnohospodársky politický dokument USA), a do novej SPP na obdobie 2014 – 2020.

Ako SPP rieši kolísavosť

SPP sa pôvodne vyznačovala výraznou reguláciou trhov. Jadrom pôvodného systému boli garantované ceny. S takýmito cenami mali poľnohospodári istotu, že v prípade krízy získajú minimálnu cenu za svoje produkty.

Časom došlo v postupných cykloch k dôležitým reformám SPP.

Najskôr (v cykle, ktorý zahŕňal McSharryho reformu z roku 1992 a Agendu 2000) priame platby spojené s produkciou nahradili garantované ceny ako hlavný mechanizmus SPP.

Druhý cyklus zahŕňa Fischlerovu reformu z roku 2003, ktorá odštartovala proces oddelenia priamych platieb (režim jednotnej platby). Reforma, tzv. kontrola zdravotného stavu, v roku 2009 predĺžila toto smerovanie a priniesla niekoľko úprav SPP spojených najmä s rastúcimi výkyvmi poľnohospodárskych cien a nákladov. Predovšetkým po prvýkrát zaviedla súbor opatrení na riadenie rizík v rámci prvého piliera (poistenie a podielové fondy pre škody na úrode, klimatické katastrofy a choroby zvierat – článok 68 nariadenia (ES) č. 73/2009).

Tretí cyklus začal reformou z roku 2013, ktorá vymedzila SPP na obdobie 2014 – 2020. Súčasná SPP si zachovala svoju dvojpilierovú štruktúru. Konkrétnejšie, zaviedla sa nová štruktúra systému priamych platieb (cielenejší, spravodlivejší a ekologickejší), obnovila sa bezpečnostná sieť v rámci SOT a zrevidovala sa politika rozvoja vidieka.

Tieto reformy postupne orientovali SPP na trhy. Práve v tomto kontexte sa objavili prvé úvahy o potenciálnej úlohe nástrojov na riadenie rizík ako prostriedkov na boj proti výkyvom a na stabilizáciu príjmov.

Nástroje na riadenie rizík v súčasnej SPP

SPP v reformovanej podobe z roku 2013 navrhla nový súbor opatrení na riadenie rizík v rámci druhého piliera (rozvoj vidieka)(5). Členské štáty majú k dispozícii širokú škálu opatrení zameraných na riziká vo výrobe alebo na trhu alebo na stabilizáciu príjmov prostredníctvom rôznych nástrojov (poistenie a podielové fondy – článok 36 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013). Členské štáty rozhodujú o tom, či nástroje zahrnú alebo nezahrnú do svojich programov rozvoja vidieka (vnútroštátnych alebo regionálnych). Články 37 až 39 sa venujú poisteniu plodín, zvierat a rastlín, podielovým fondom a novému nástroju na stabilizáciu príjmov (v podobe finančných príspevkov do podielových fondov).

Podpora podľa článkov 37 (poistenie) a 38 (podielové fondy) sa poskytuje len na pokrytie strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, chorobou zvierat alebo rastlín alebo škodcami, environmentálnou nehodou alebo opatrením prijatým v súlade so smernicou 2000/29/ES o ochranných opatreniach proti zavlečeniu škodlivých organizmov. Nástroj na stabilizáciu príjmov (článok 39) predstavuje prvé preniknutie SPP do oblasti poistenia príjmov podľa vzoru prístupu, ktorý sa uplatňuje v americkej poľnohospodárskej politike. Podpora sa poskytuje len vtedy, ak pokles príjmu presiahne 30 % priemerného ročného príjmu konkrétneho poľnohospodára za predchádzajúce obdobie troch rokov alebo trojročného priemeru za predchádzajúce obdobie piatich rokov, okrem najvyššieho a najnižšieho údaju.

Treba poznamenať, že verejné financie sa nemôžu podieľať na počiatočnom kapitále podielových fondov. Okrem toho zaistenie poisťovní alebo podielových fondov nie je oprávnené na fondy pre rozvoj vidieka.

Uplatňovanie nástrojov na riadenie rizík členskými štátmi

Keďže nové opatrenia na riadenie rizík sa nachádzajú v druhom pilieri, sú pre členské štáty nepovinné. Prvé opatrenia na riadenie rizík zavedené v rámci tzv. kontroly zdravotného stavu dosiahli obmedzený úspech a v období 2007 – 2013 len málo členských štátov využívalo tieto nové nástroje.

Pokiaľ ide o nástroje súčasnej SPP, najnovšie dostupné údaje ukazujú, že boli použité dvanástimi členskými štátmi (deväť na vnútroštátnej úrovni a tri na regionálnej úrovni). Celkovo 2,7 miliardy EUR z verejných výdavkov bolo vyčlenených na tento účel (z toho 1,7 miliardy z fondov na rozvoj vidieka).

Hoci sa tieto výdavky zvýšili v porovnaní s prostriedkami vyčlenenými pre starú SPP, stále predstavujú len 0,4 % výdavkov SPP (a menej ako 2 % výdavkov druhého piliera).

Pozícia spravodajkyne

Spravodajkyňa sa domnieva, že tieto nástroje na riadenie rizík v druhom pilieri súčasnej SPP sú úplne nevhodné na limitovanie dôsledkov cenových výkyvov na príjmy poľnohospodárov.

Výkyvy cien poľnohospodárskych produktov považuje za jeden z hlavných faktorov katastrofálnej situácie, v ktorej sa v súčasnosti nachádzajú mnohí európski poľnohospodári, a domnieva sa, že vyriešenie tejto situácie, najmä prostredníctvom SPP, je úlohou Európskej únie.

Spravodajkyňa by chcela predložiť dokument, ktorý je zrozumiteľný pre všetkých poľnohospodárov a môže priniesť námety na úvahy s ohľadom na nasledujúcu reformu SPP. V tejto súvislosti spravodajkyňa chcela navrhnúť pragmatickú víziu a predložiť krátky, jasný a stručný text zdôrazňujúci tri hlavné myšlienky:

•  posilnenie organizácie v rôznych poľnohospodárskych sektoroch a posilnenie systému uzatvárania zmlúv,

•  účinnejšia ochrana príjmov poľnohospodárov využívaním nástrojov na riadenie rizík, ktoré môžu riešiť otázku cenových výkyvov,

•  posilnenie transparentnosti trhov zriadením monitorovacích stredísk cien.

Spravodajkyňa je presvedčená, že pragmatický postup zameraný výlučne na nástroje na boj proti cenovým výkyvom je jasným odkazom nielen pre Komisiu a Radu, ale aj pre verejnosť vo všeobecnosti, a najmä pre poľnohospodárov.

Zámerom spravodajkyne je totiž vyhnúť sa v čo najväčšej miere tomu, aby sa téma výkyvov rozptýlila do mnohých ďalších tematických okruhov súvisiacich s poľnohospodárskymi trhmi. V záujme efektívnosti a prehľadnosti záverečného odkazu vyslaného Parlamentom sa teda spravodajkyňa rozhodla maximálne ohraničiť predmet tejto správy.

Spravodajkyňa preto nenavrhuje opatrenia na riadenie krízy. Ide o odlišnú tému, ktorá by mohla byť zahrnutá do rámca inej parlamentnej činnosti. Práve v duchu tejto logiky sa spravodajkyňa rozhodla, že sa nebude zaoberať proticyklickou pomocou chápanou ako opatrenie krízového riadenia.

Spravodajkyňa sa takisto domnieva, že tvorba a stanovenie úrovne cien sú odlišnou témou a nevenuje sa teda otázke klesajúceho trendu cien na poľnohospodárskych trhoch.

(1)

5. hodnotiaca správa o zmene klímy, GIEC 2014

(2)

Ako riešiť nestálosť cien a príjmov poľnohospodárov? Prehľad medzinárodných poľnohospodárskych politík a nástrojov (Farm Europe, 2016).

(3)

Vyhliadky pre poľnohospodárske trhy EÚ v roku 2024: hnacie sily a neistoty (Tassos Haniotis, 2014).

(4)

Vyhlásenie ministrov G20, 2011.

(5)

Články 37, 38, 39, 40 a 41 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (7.9.2016)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k nástrojom SPP na obmedzenie cenových výkyvov na poľnohospodárskych trhoch

(2016/2034(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nedzhmi Ali

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže nedávne vlny extrémnych cenových výkyvov na svetových poľnohospodárskych trhoch sú predzvesťou rastúcich a častejších hrozieb pre svetovú potravinovú bezpečnosť a zvýšenej zraniteľnosti trhov, oslabujú investície a modernizáciu, odrádzajú nových účastníkov a brzdia obnovu generácií v poľnohospodárskom odvetví;

B.  keďže vysoká miera kolísania cien a príjmov pre poľnohospodárov súvisí s trhovými zásadami ponuky a dopytu, ktorých účinky sa prejavujú od 90. rokov minulého storočia v dôsledku priblíženia sa poľnohospodárstva trhom, k čomu došlo v dôsledku deregulácie spoločných organizácií trhu v rámci SPP aj väčšej otvorenosti na medzinárodných trhoch, ktorú priniesla obchodná politika EÚ; keďže však túto nestabilitu cien a príjmov môžu zvýšiť iné makroekonomické premenné, široké politické a legislatívne prostredie, geopolitika a embargá a špekulácie s poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré, ak sa predávajú ako finančné aktíva, sú vystavené otrasom na príbuzných komoditných trhoch (ako sú trhy s energiou a kovmi);

C.  keďže volatilita cien zvyšuje nepredvídateľnosť príjmov poľnohospodárov a spôsobuje výrazné ťažkosti európskym poľnohospodárom, ktorých náklady zostávajú vysoké;

D.  keďže zvýšená zraniteľnosť je zapríčinená častejším výskytom extrémnych výkyvov počasia, vplyvom zmeny klímy na úroveň poľnohospodárskej výroby a štrukturálnymi faktormi, akými sú ceny energie a hnojív, výmenné kurzy alebo úrokové sadzby; keďže treba nabádať poľnohospodárov, aby vo svojich poľnohospodárskych podnikoch lepšie kontrolovali využívanie vstupov, ktorých nákup je drahý a ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie;

E.  keďže výrobcovia mlieka utrpeli ťažké straty spôsobené ruským embargom a silným suchom v roku 2015;

F.  keďže veľkej časti podnikov boli uložené značné pokuty za prekročenie kvót na mlieko v rokoch 2014 – 2015;

G.  keďže chovatelia ošípaných sú už niekoľko mesiacov postihnutí nízkou úrovňou výkupnej ceny, čo je dôsledkom ruského embarga, ale hlavne afrického moru ošípaných;

1.  zdôrazňuje, že EÚ je najväčším svetovým dovozcom aj vývozcom agropotravinárskych výrobkov, ale možnosti využívania programov rozvoja vidieka v rámci SPP na prispievanie k poisteniu, vzájomným fondom a systémom stabilizácie príjmu pre poľnohospodárov sa ukázali ako málo úspešné;

2.  poznamenáva, že priame platby naďalej poskytujú poľnohospodárom určitý stupeň finančnej stability, najmä počas dlhého obdobia nízkych cien; domnieva sa, že priame platby sa ukázali ako ekonomicky lepšie riešenie v porovnaní s predchádzajúcou praxou priameho zásahu na trhu; zdôrazňuje tiež, že priame platby by mali zostať nástrojom SPP aj po roku 2020 v záujme podpory a stabilizácie príjmov poľnohospodárskych podnikov, kompenzácie nákladov na dodržiavanie prísnych noriem Únie (pokiaľ ide o výrobné metódy, predovšetkým environmentálne požiadavky) a zachovania poľnohospodárskej výroby v najviac znevýhodnených regiónoch; okrem toho zdôrazňuje, že priame platby by mali zabezpečiť hospodársku stabilitu poľnohospodárstva, ako aj potravinovú a environmentálnu bezpečnosť; v tejto súvislosti poznamenáva, že vyrovnanie miery priamych platieb má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia rovnakých podmienok hospodárskej súťaže na jednotnom trhu Únie a udržateľného využívania;

3.  požaduje lepšiu súčinnosť medzi SPP a ostatnými politikami EÚ, najmä pokiaľ ide o energetiku, zásobovanie vodou, využívanie pôdy, biodiverzitu a ekosystémy a rozvoj odľahlých a horských oblastí;

4.  požaduje väčšiu transparentnosť poľnohospodárskych trhov, aby príslušné informácie o cenách boli prístupné všetkým zainteresovaným stranám vrátane spotrebiteľov; v tejto súvislosti žiada, aby Komisia posúdila, či by bolo možné zaviesť transparentný systém kontroly vývoja cien poľnohospodárskych výrobkov od výroby po distribúciu;

5.  žiada Komisiu, aby úzko spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi a poľnohospodárskymi združeniami s cieľom vytvoriť systém na ochranu príjmov poľnohospodárov prostredníctvom väčšieho povedomia o nástrojoch riadenia rizík (ako je poistenie alebo vzájomné fondy dopĺňajúce nástroje krízového riadenia a predchádzania krízam), ich pochopenia a využívania, čím by došlo k zmene doposiaľ vynaloženého úsilia v rámci reformy SPP na roky 2014 – 2020; domnieva sa, že v budúcnosti musí každý systém riadenia rizík rešpektovať systémy poistenia prijaté členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni, prípadne ich dopĺňať, aby sa predišlo spochybneniu doteraz dosiahnutého pokroku;

6.  domnieva sa, že boj proti nadmerným cenovým výkyvom si vyžaduje nové riešenia zamerané na zlepšenie fungovania trhov a založené na mobilizácii súboru nástrojov z verejného a súkromného sektora, ktoré sa tiež môžu kombinovať a/alebo vzájomne dopĺňať; vzhľadom na veľmi vážnu poľnohospodársku krízu, ktorú zažívame, považuje za nevyhnutné, aby sa v rámci budúcej SPP zaviedli nové mechanizmy predchádzania krízam a prispôsobenia sa trhov, ktoré by zodpovedali osobitostiam výroby a boli by pružné, účinné a rýchlo nasaditeľné a v prípade potreby sa mohli aktivovať v záujme napravenia vážneho narušenia trhov;

7.  žiada, aby sa preskúmalo využívanie prostriedkov zo všeobecného rozpočtu (alebo tzv. rezervy na krízu) ako zdroja financovania týchto a iných opatrení Komisie, ktorých cieľom je zlepšiť situáciu na poľnohospodárskych trhoch;

8.  žiada vytvorenie európskej mapy, ktorá by v reálnom čase odrážala dostupnosť poľnohospodárskych výrobkov na trhu, a to od výroby až po ich distribúciu;

9.  domnieva sa, že je vhodné, aby si poľnohospodárske podniky povinne vytvárali preventívne úspory, ktoré by nahradili súčasnú krízovú rezervu EÚ, s cieľom pokryť všetky druhy rizík, čiastočne prostredníctvom priamej pomoci, a to tak, že v najlepších rokoch by si usporili prostriedky, ktoré by sa dali použiť v ťažkých časoch;

10.  zdôrazňuje, že vyrovnanie miery priamych platieb medzi členskými štátmi má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia rovnakých podmienok hospodárskej súťaže na jednotnom trhu Únie a udržateľného využívania poľnohospodárskych zdrojov na úrovni EÚ;

11.  domnieva sa, že humanitárna potravinová pomoc môže slúžiť ako užitočná záchranná sieť pre výrobcov;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sledovali výrazné kolísanie cien poľnohospodárskych výrobkov tým, že vytvoria európske monitorovacie strediská poľnohospodárskych cien pre rôzne sektory, zlepšia európsky nástroj na monitorovanie cien potravín (FPMT) a budú bojovať proti cenovým špekuláciám s poľnohospodárskymi výrobkami; domnieva sa, že včasné informácie o trhu môžu zlepšiť schopnosť poľnohospodárov reagovať na volatilitu trhu a prijímať zodpovedajúce opatrenia;

13.  žiada, aby sa posilnili a rýchlejšie uplatňovali intervenčné mechanizmy na podporu príjmov poľnohospodárov v oblastiach postihnutých veľkými prírodnými katastrofami;

14.  domnieva sa, že cieľom financovania z programu rozvoja vidieka by malo byť to, aby sa poľnohospodárom poskytlo vzdelávanie a odborná príprava, ktoré potrebujú na náležité využívanie nástrojov riadenia rizík; domnieva sa, že by to poľnohospodárom umožnilo lepšie predvídať a zvládať cenové výkyvy;

15.  žiada konkrétne nástroje na zmiernenie negatívnych sociálnych dôsledkov cenových výkyvov pre európskych poľnohospodárov;

16.  vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala a vyhodnotila funkciu ochrany pred rizikami v prípade európskych trhov s poľnohospodárskymi komoditnými derivátmi a ich príslušnú infraštruktúru na fyzických poľnohospodárskych trhoch;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

31.8.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

31

5

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Esteban González Pons, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Clare Moody, Siegfried Mureşan, Victor Negrescu, Jan Olbrycht, Urmas Paet, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Paul Tang, Isabelle Thomas, Monika Vana, Daniele Viotti, Marco Zanni, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Xabier Benito Ziluaga, Giovanni La Via, Stanisław Ożóg, Pavel Poc, Ivan Štefanec, Tomáš Zdechovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

David Coburn, Estefanía Torres Martínez


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

8.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

11

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Richard Ashworth, José Bové, Daniel Buda, Nicola Caputo, Matt Carthy, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Herbert Dorfmann, Edouard Ferrand, Luke Ming Flanagan, Beata Gosiewska, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Esther Herranz García, Jan Huitema, Peter Jahr, Elisabeth Köstinger, Urszula Krupa, Zbigniew Kuźmiuk, Philippe Loiseau, Florent Marcellesi, Mairead McGuinness, Nuno Melo, Giulia Moi, Ulrike Müller, Maria Noichl, Marijana Petir, Bronis Ropė, Jasenko Selimovic, Maria Lidia Senra Rodríguez, Czesław Adam Siekierski, Tibor Szanyi, Marc Tarabella, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Angélique Delahaye, Jean-Paul Denanot, Jørn Dohrmann, Ivan Jakovčić, Norbert Lins, Gabriel Mato, Stanislav Polčák, Annie Schreijer-Pierik, Vladimir Urutchev

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia