Postup : 2016/2072(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0357/2016

Predkladané texty :

A8-0357/2016

Rozpravy :

PV 12/12/2016 - 16
CRE 12/12/2016 - 16

Hlasovanie :

PV 13/12/2016 - 5.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0486

SPRÁVA     
PDF 710kWORD 91k
30.11.2016
PE 583.957v02-00 A8-0357/2016

o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu

(2016/2072(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajcovia: Christian Ehler, Luigi Morgano

(Spoločné schôdze výborov – článok 55 rokovacieho poriadku)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre právne veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu

(2016/2072(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu (COM(2016)0381/2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (COM(2014)0442),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. januára s názvom Akčný plán pre podnikanie 2020: Opätovné stimulovanie podnikateľského ducha v Európe (COM(2012)0795),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 o obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ (COM(2012)0537),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Konkurencieschopnosť európskych podnikov s luxusným tovarom (SWD(2012)0286),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (COM(2010)0183),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z júna 2016 s názvom Podpora konkurencieschopnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre rast a zamestnanosť (EASME/COSME/2015/003),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z júna 2009 o vplyve kultúry na tvorivosť,

–  so zreteľom na oznámenie Výboru regiónov z 30. mája 2013 o podpore kultúrnych a kreatívnych odvetví,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Tvorivé a kultúrne odvetvia – silná stránka Európy v celosvetovej konkurencii(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“)(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES(8),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2016 o rodovej rovnosti,

–  so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2015 o presahovaní oblasti kultúry a tvorivej oblasti s cieľom podnecovať inováciu, hospodársku udržateľnosť a sociálnu inklúziu,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2012 o aktualizácii oznámenia o priemyselnej politike: silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o kultúre ako katalyzátore tvorivosti a inovácie,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 s názvom Smerom k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o malých a stredných podnikoch (MSP): konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o kultúrnom priemysle v Európe(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o stave sociálneho zabezpečenia umelcov(16),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,

–  so zreteľom na správu OECD a EUIPO z 18. apríla 2016 s názvom Obchod s falšovaným a pirátskym tovarom – mapovanie hospodárskeho vplyvu(17),

–   so zreteľom na štúdiu organizácie UNESCO z decembra 2015 s názvom Cultural times: The first global map of cultural and creative industries (Éra kultúry: prvá celosvetová mapa kultúrneho a kreatívneho priemyslu),

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny odborníkov z členských štátov EÚ z novembra 2015 s názvom Towards more efficient financial ecosystems: innovative instruments to facilitate access to finance for the cultural and creative sectors (Smerom k efektívnejším finančným ekosystémom: inovatívne nástroje na uľahčenie prístupu kultúrneho a kreatívneho priemyslu k financovaniu),

–  so zreteľom na článok 167 a článok 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre kultúru a vzdelávanie podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0357/2016),

A.  keďže Komisia v uvedenom oznámení s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ uznáva kľúčovú úlohu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(18) pre sociálny a hospodársky rozvoj EÚ a jej členských štátov;

B.  keďže EÚ by mala podporiť nové zdroje inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a investovať do nich; keďže by v tejto súvislosti mala uvoľniť zatiaľ zväčša nevyužívaný potenciál kreatívneho a kultúrneho priemyslu v oblasti vytvárania rastu a pracovných miest, a to kvôli ich významnému vplyvu v oblastiach ako nové obchodné modely, kreativita a inovácia, digitalizácia a budovanie zručností;

C.   keďže kultúrny a kreatívny priemysel má dvojakú a vnútornú hodnotu, pretože prostredníctvom priamych väzieb na umelcov a tvorcov zachováva a podporuje kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a posilňuje európsku, národnú, regionálnu a miestnu identitu, pričom podporuje sociálnu súdržnosť a spolu s rôznymi modelmi tvorby hodnôt významne prispieva ku kreativite, k investíciám, rastu, inováciám a k zamestnanosti a je hnacou silou udržateľného hospodárskeho rastu v EÚ a jej členských štátoch;

D.  keďže európska kultúra a umenie sú plodom 3 000 rokov spoločného kultúrneho dedičstva, sú nositeľom vedomostí a hodnôt a prispievajú k ochrane hmotných aj nehmotných dôkazov o človekom vytváranom aj prírodnom svete pre súčasné a budúce generácie;

E.   keďže kultúrna diplomacia založená na vzájomnom rešpektovaní hodnôt a osobitostí posilňuje dvojstranné a viacstranné vzťahy medzi európskymi a tretími krajinami, prostredníctvom medziľudských kontaktov a spolupráce vo všetkých oblastiach kultúry a kreatívnej tvorby buduje mosty medzi spoločnosťami a prispieva k lepšiemu vzájomnému pochopeniu a spoločným projektom, pričom je hnacou silou hospodárskeho a sociálneho rastu;

F.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel prispieva pri plnení svojej úlohy šíriteľa európskych hodnôt, akými sú kultúra, tvorivosť, kvalita, excelentnosť a remeselná výroba, k „mäkkej moci“, ktorú Európa využíva na svetovej scéne;

G.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel je stredobodom duálneho a krehkého ekosystému, ktorý existuje medzi veľkými skupinami medzinárodne konkurencieschopných a inovatívnych MSP a začínajúcimi podnikmi, ktoré neustále obnovujú túto oblasť, uchovávajú a podporujú rôznorodosť, vytvárajú pracovné miesta, ale niekedy sú zraniteľné, najmä pokiaľ ide o ich prístup na trhy a k finančným prostriedkom;

H.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel poskytuje v Európe viac ako 12 miliónov pracovných miest na plný úväzok, čo predstavuje 7,5 % pracovnej sily EÚ, a vytvára približne 509 miliárd EUR pridanej hodnoty k HDP (5,3 % celkovej hrubej pridanej hodnoty EÚ); keďže kultúrny a kreatívny priemysel má v niektorých regiónoch podstatne vyšší percentuálny podiel na HDP a zamestnáva vyššie percento miestnej pracovnej sily;

I.  keďže podľa štúdie Európskeho patentového úradu a Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu generujú tzv. odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva viac než štvrtinu pracovných miest a viac než tretinu hospodárskej činnosti v EÚ;

J.  keďže takmer 39 % HDP EÚ generujú odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva, pričom odvetvia intenzívne využívajúce ochranné známky generujú 34 % celkového objemu, odvetvia intenzívne využívajúce dizajn 13 %, odvetvia intenzívne využívajúce patenty 14 % a odvetvia intenzívne využívajúce autorské práva 4,2 %(19);

K.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel zamestnáva v EÚ 2,5 krát viac ľudí ako výrobcovia automobilov a päťkrát viac ako chemický priemysel;

L.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel zohráva významnú úlohu pri vytváraní živých a jedinečných regiónov, čo môže zvýšiť kvalitu života občanov a môže byť významným faktorom priťahujúcim investície;

M.  keďže autori a výkonní umelci sú základom a samotným zdrojom kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

N.  keďže nie je príliš pravdepodobné, že by sa pracovné miesta zo sektoru kultúry presunuli do zahraničia, lebo sú viazané na špecifické spôsobilosti z oblasti kultúry, často na regionálnej úrovni a histórie; keďže kultúrny a kreatívny priemysel prispieva výraznou mierou k zamestnanosti mladých ľudí, a to oveľa viac ako akékoľvek iné odvetvie, pričom počas hospodárskej krízy po roku 2008 sa toto odvetvie ukázalo ako najodolnejšie; keďže zamestnanosť v kultúrnom a kreatívnom priemysle v rokoch 2008 až 2014 rástla v celej EÚ; uznáva významnú úlohu Európskeho sociálneho fondu pri presadzovaní zamestnanosti mládeže a rozvoja zručností;

O.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel má z hľadiska miestneho rozvoja atraktívne vlastnosti: využíva spektrum zručností na rôznych úrovniach, podporuje zvyčajne sociálnu zodpovednosť a inkluzívnosť a v oblastiach, kde sa nachádza, vytvára pozitívne externality; keďže jeho otvorenosť a interakcia s inými aktivitami prináša aglomeračné a klastrové účinky a má tendenciu generovať vysoký podiel celkovej pridanej hodnoty na miestnej úrovni;

P.  keďže pružnosť a mobilita sú v kontexte profesionálnej umeleckej činnosti neoddeliteľné, a je preto dôležité, aby nepredvídateľnú a niekedy neistú povahu umeleckej profesie vyvážila záruka skutočnej sociálnej ochrany;

Q.   keďže kultúrny a kreatívny priemysel pozostáva väčšinou z malých podnikov a mikropodnikov a keďže podniky pôsobiace v kultúrnom a kreatívnom sektore, ktoré majú menej ako 10 zamestnancov, predstavujú viac ako 95 %(20) pracovnej sily;

R.  keďže sa mylne tvrdí, že s investovaním do kultúrneho a kreatívneho priemyslu je spojený vyšší stupeň rizika než v prípade iných typov podnikov, a keďže tento argument vychádza okrem iného z toho, že kultúrny a kreatívny priemysel intenzívne využíva práva duševného vlastníctva a že s používaním nehmotných statkov ako záruk v prípade financovania sú spojené ťažkosti;

S.  keďže je čoraz zriedkavejšie, aby umelci z kultúrnych a kreatívnych odvetví mali trvalé zamestnanie; keďže ide v čoraz väčšej miere o samostatne zárobkovo činné osoby, osoby alternujúce medzi samostatnou zárobkovou činnosťou a zamestnaním alebo osoby zamestnané na čiastočný úväzok alebo vykonávajúce nepravidelnú pracovnú činnosť;

T.  keďže kultúrne iniciatívy a odvetvia zohrávajú v oblasti miestneho a regionálneho rozvoja viacero úloh, pričom tradične zvyšujú príťažlivosti regiónov, zabezpečujú sociálno-ekonomické začlenenie a rozvoj vidieckych a izolovaných oblastí a umožňujú integrovanú a udržateľnú obnovu miest;

U.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel zohráva kľúčovú úlohu pri reindustrializácii Európy, je hnacou silou rastu a jeho strategická pozícia mu umožňuje presahovanie inovácií do ďalších odvetví, ako sú cestovný ruch, maloobchod a digitálne technológie;

V.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel je hnacou silou inovácie a rozvoja IKT v Európe; keďže digitálna transformácia priemyslu ponúka nové možnosti rozvoja nových obchodných modelov a rozširovania trhu, je však aj výzvou pre tradičné odvetvia kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

W.  keďže kreatívny priemysel patrí medzi odvetvia s najväčším podnikateľským duchom a rozvíja prierezové zručnosti ako kreatívne myslenie, riešenie problémov, tímová práca a vynaliezavosť;

X.  keďže cestovný ruch zameraný na priemyselné dedičstvo a múzeá priemyslu môžu poskytnúť nové kultúrne a hospodárske vyhliadky, najmä pre postindustriálne regióny, a zachovať tradičné európske know-how;

Y.  keďže spomedzi rôznych zdrojov financovania EÚ len Kreatívna Európa a Európsky fond pre strategické investície uvádzajú kultúrny a kreatívny priemysel ako osobitnú prioritu;

Z.  keďže po nadobudnutí účinnosti nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 by bolo možné za štátnu pomoc považovať niektoré opatrenia v odvetví kultúrneho dedičstva (najmä reštaurovanie a uchovávanie) a v niektorých prípadoch aj v odvetví kultúrnych činností s podporou prostriedkov z EÚ a z ďalších regionálnych fondov, a to napriek ich lokálnemu charakteru a nekomerčnej povahe a nekomerčnej organizácii príslušných činností a kultúrnych inštitúcií, čo by bolo závažnou prekážkou pre príslušné regionálne orgány a viedlo by to k oneskoreniam pri vykonávaní týchto opatrení;

AA.  keďže na dnešnom zbližujúcom sa a globalizovanom trhu je inovatívny a na výskume založený európsky kultúrny a kreatívny priemysel mimoriadne dôležitý na zaistenie jazykovej a kultúrnej rozmanitosti, plurality a ponuky inovatívnych služieb vysokej kvality;

AB.  keďže napriek tomu, že v súčasnosti je prístupné a šíriteľné oveľa väčšie množstvo kultúrneho a kreatívneho obsahu ako kedykoľvek predtým, najmä prostredníctvom služieb, ako sú platformy zhromažďujúce obsah nahraný používateľmi alebo služby s agregovaným obsahom, a napriek tomu, že distribučné a výrobné náklady vďaka technologickému vývoju klesli, kultúrny a kreatívny priemysel nezaznamenal v súvislosti s týmto nárastom spotreby porovnateľný nárast príjmov, a to najmä pre netransparentnosť hodnotového reťazca a právnu nezrozumiteľnosť, ako aj pre ťažkosti tradičných odvetví pri prispôsobovaní sa digitálnej transformácii;

AC.   keďže sa na Komisiu nalieha, aby prijala primerané opatrenia s cieľom umožniť vznik zaujímavých legálnych ponúk a cezhraničnej dostupnosti v záujme zníženia hodnotového rozdielu a zabezpečenia spravodlivého odmeňovania autorov, tvorcov, interpretov a držiteľov práv za ich diela;

AD.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel sa výrazne mení v dôsledku toho, že nárast digitálnych technológií prináša zmeny podmienok umeleckej tvorby a ovplyvňuje právo duševného vlastníctva;

AE.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel je naďalej nedocenený a nedostatočne uznávaný, najmä z hľadiska jeho schopnosti získať prístup k počiatočnému kapitálu a financovaniu;

AF.  keďže v najnovšej štúdii vypracovanej na žiadosť Komisie(21) sa v definícii kultúrneho a kreatívneho priemyslu zohľadňujú aj odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky, v ktorých má významnú úlohu kreativita; keďže módny priemysel a odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky sú závislé od stabilných kultúrnych a kreatívnych vstupov, prispievajú k zachovaniu stáročia používaného európskeho know-how a čerpajú z kultúrneho dedičstva a tradícií, ktoré nemožno nahradiť; keďže by sa mala posilniť spolupráca, aby sa zohľadňovali zmeny v zamestnanosti a potreba osobitných zručností;

AG.  keďže vnútroštátne odhady týkajúce sa kultúrneho a kreatívneho priemyslu sú zriedka porovnateľné, keďže členské štáty ešte stále používajú rozdielne definície kultúrneho a kreatívneho priemyslu; konštatuje, že tieto definície zahŕňajú aj široké kategórie kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako softvér, reklama a marketing, ktoré sú mimoriadne úspešné nielen z hospodárskeho hľadiska, ale aj ako príklady európskej kreativity a podnikavosti;

AH.  keďže medzinárodný obchod s falšovaným a pirátskym tovarom tvoril v roku 2013 2,5 % svetového obchodu a 5 % dovozu do EÚ, čo predstavuje hodnotu 85 miliárd EUR;

AI.  keďže v priemyselnom hospodárstve sa investície primárne zameriavali na hmotný majetok, ktorý bol hlavnou hnacou silou rastu, zatiaľ čo v dnešnom kreatívnom hospodárstve je hlavným cieľom investícií, zdrojom hodnoty a hnacou silou rastu nehmotný majetok; keďže financovanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu by sa malo vnímať v tomto kontexte;

AJ.  keďže rozvoj digitálnych technológií a infraštruktúry je prioritou európskej politiky, no stále treba zlepšiť šírenie kultúrneho a kreatívneho tovaru a online služieb prostredníctvom kultúrnych inštitúcií;

AK.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel prispieva k uchovávaniu a zlepšovaniu ohromného kultúrneho, historického a architektonického dedičstva Európy; keďže kultúrny a kreatívny sektor je dôležitý z hľadiska rozvoja kultúrnej diplomacie, cestovného ruchu, propagácie národných a miestnych kultúr, pričom je motorom snahy o pokrok a rozvoj miest a regiónov;

Definícia a štatistiky

1.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný, koherentný a dlhodobý rámec priemyselnej politiky pre kultúrny a kreatívny sektor, a vyzýva EÚ, aby zahrnula rozvoj, účinnú podporu a ochranu a primerané financovanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu do svojich strategických cieľov a všeobecných priorít s cieľom naštartovať jeho konkurencieschopnosť a umožniť mu naplniť svoj potenciál z hľadiska tvorby kvalitných pracovných miest a rastu;

2.  vyzýva Komisiu, aby svoje budúce politiky pripravovala na základe tejto definície kultúrneho a kreatívneho priemyslu: „kultúrny a kreatívny priemysel predstavujú tie odvetvia, ktoré sa zakladajú na kultúrnych hodnotách, kultúrnej rozmanitosti, individuálnej a/alebo kolektívnej tvorivosti, zručnostiach a talente a majú potenciál generovať inovácie, bohatstvo a pracovné miesta vytváraním sociálnych a hospodárskych hodnôt predovšetkým z duševného vlastníctva; patria sem tieto odvetvia, ktoré závisia od kultúrnych a kreatívnych vstupov: architektúra, archívy a knižnice, umelecké remeslá, audiovizuálna oblasť (vrátane filmu, televízie, softvéru, videohier, multimédií a hudby zo záznamu), kultúrne dedičstvo, dizajn, odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky, v ktorých má významnú úlohu kreativita, a móda, festivaly, naživo hraná hudba, divadelné umenie, knihy a publikácie (noviny a časopisy), rozhlas a výtvarné umenie, reklama“;

3.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na to, že členské štáty používajú na klasifikáciu činností patriacich do kultúrneho a kreatívneho priemyslu vnútroštátne systémy, stanovila konkrétne ukazovatele s cieľom monitorovať a analyzovať kultúrny, hospodársky a spoločenský dosah a dynamiku svojich politík a regulačných návrhov súvisiacich s kultúrnymi a kreatívnymi sektormi, ako aj úlohu tohto odvetvia ako nositeľa inovácie a rastu vo všetkých ostatných oblastiach činnosti v EÚ i v súvislosti s prepojenými tretími krajinami; preto zdôrazňuje, že Komisia by mala nájsť alternatívne zdroje údajov s cieľom doplniť a zlepšiť oficiálne štatistiky; zdôrazňuje, že v kultúrnom a kreatívnom priemysle sa často vyskytujú zložité obchodné modely, ktoré môžu byť pre tradičné formy financovania problémom, a že je dôležité zaistiť, aby boli pozitívne účinky verejných investícií viditeľnejšie, a zabezpečiť takú úroveň analýzy, ktorá je potrebná na prilákanie väčšieho objemu súkromných investícií; vyzýva ďalej Komisiu, aby umožnila koordináciu s cieľom uľahčiť nadnárodné synergie, ako sú projekty spolupráce, možnosti mobility a spoločné podniky v tejto oblasti;

4.  zdôrazňuje, že potreba získať štatistické údaje o kultúrnom a kreatívnom priemysle tiež prispieva do diskusie o kultúrnej politike, a nabáda Komisiu a Eurostat, aby pri svojom úsilí o pravidelnú analýzu a meranie vplyvu politík v oblasti kultúry na kultúrne a kreatívne sektory ako celok zahrnuli kultúrne a kreatívne sektory do svojich výročných štatistík, a to na základe analýzy hodnoty a prienikov vytvorených kultúrnym a kreatívnym priemyslom v digitálnom veku, a aby každé dva roky uverejnili odvetvovú správu o vývoji kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Európe; v tejto súvislosti vyzdvihuje potrebu posilniť úlohu Eurostatu a Spoločného výskumného centra;

Rámcové podmienky a podpora inovácií

5.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla systém na zastrešenie oblastí výskumu a vývoja (VaV), produkcie európskeho kreatívneho obsahu a technologických inovácií v oblasti médií a inde; konštatuje, že takýto zastrešujúci systém by podporoval produkciu kreatívnych a konkurencieschopných služieb v EÚ, obchodné a pracovné príležitosti, a zlepšil prístup MSP a začínajúcich podnikov na trh, a zároveň by bol inšpiráciou pre pluralitné a pestré európske prostredie založené na silných synergiách medzi kultúrnym a kreatívnym priemyslom a technologickou inováciou, čím by sa posilnil jednotný európsky digitálny trh;

6.  zdôrazňuje, že digitálne technológie a infraštruktúra sú závislé od obsahu, ktorý poskytujú autori; poznamenáva, že priamy prístup k publiku na celom svete vedie k vzniku nových foriem umeleckého a kreatívneho obsahu; preto vyzýva Komisiu, aby zvážila potreby všetkých príslušných aktérov a vytvorila primeraný právny rámec hodnotového reťazca v digitálnom veku zahrňujúci autorské práva, v ktorom budú zohľadnené osobitosti tohto odvetvia, umožnia sa ďalšie inovácie, presadzovať sa budú transparentné zmluvné vzťahy a ktorý povedie k zakotveniu práva na spravodlivú odmenu a právnu ochranu autorov, tvorcov a všetkých strán zapojených do tvorivého procesu, ako aj ich diela, čím sa zaistí prosperujúce digitálne hospodárstvo;

7.  zdôrazňuje, že treba spolupracovať a neustále si vymieňať poznatky a najlepšie postupy medzi členskými štátmi s cieľom podporovať a inšpirovať kreatívny priemysel a presadzovať kreativitu a produktivitu na všetkých úrovniach;

8.  domnieva sa, že ochrana autorských a s nimi súvisiacich práv je základom príjmov kultúrneho a kreatívneho priemyslu; žiada Komisiu, aby vzhľadom na prebiehajúcu reformu autorského práva vypracovala v spolupráci so skupinami zástupcov odvetvia a spotrebiteľov vyvážené právne riešenia prispôsobené digitálnemu veku, ktoré budú podporovať MSP, veľmi malé podniky a mikropodniky, tvorcov, držiteľov práv, používateľov práv, spotrebiteľov a samostatne zárobkovo činné osoby a budú spĺňať ich záujmy, aby bolo jasné, že výnimky zo zodpovednosti sa môžu uplatňovať iba na poskytovateľov skutočne neutrálnych a pasívnych online služieb, ktoré sú uvedené v smernici o elektronickom obchode a v judikatúre Súdneho dvora EÚ, a nie na služby, ktoré sa aktívne používajú pri distribúcii, propagovaní a speňažovaní obsahu na úkor tvorcov; domnieva sa, že vzhľadom na to, že digitálne prostredie nepozná hranice, je potrebné zaistiť jednotný postup regulačných orgánov, orgánov presadzovania práva a súdnictva v rámci EÚ;

9.  zdôrazňuje, že výskum venovaný držiteľom práv a netransparentné pravidlá v oblasti autorského práva predstavujú administratívnu záťaž, ktorej výsledkom sú vysoké náklady a značné úsilie, ktoré znášajú najmä MSP s cezhraničnou pôsobnosťou; odporúča preto, aby sa v záujme jednoduchšieho vysporiadania autorských práv vytvorila spoločná celoeurópska databáza so všetkými dostupnými informáciami o držiteľoch práv pre každé odvetvie;

10.  zdôrazňuje, že smernica 2014/26/EÚ viedla k zlepšeniu systému na vysporiadanie autorských práv v prípade hudobných diel v internetovom prostredí; žiada Komisiu, aby takisto zlepšila dobrú správu, efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť organizácií kolektívnej správy práv v iných sektoroch;

11.  zdôrazňuje, že pirátstvo a falšovanie predstavujú aj naďalej vážny problém pre kultúrny a kreatívny priemysel, ako aj pre občanov; zdôrazňuje, že tieto nezákonné činnosti vedú k značným stratám príjmov a pracovných miest a môžu byť zdrojom bezpečnostných a zdravotných rizík, na ktoré sa treba zamerať; víta skutočnosť, že predstavitelia tohto odvetvia sa zapájajú do hľadania riešení na boj proti pirátstvu a falšovaniu, a zdôrazňuje, že treba posilniť boj proti týmto nezákonným činnostiam;

12.   zdôrazňuje potrebu monitorovať a posilniť uplatňovanie platných pravidiel presadzovania práva v celej EÚ; odporúča, aby sa zvážilo zavedenie prísnejších sankcií a podpora systému záruk v oblasti vysledovateľnosti s cieľom odradiť od falšovania, a to predovšetkým veľkých komerčných falšovateľov, a aby sa zvýšila náhrada škody a kompenzácia pre držiteľov práv; žiada EÚ a členské štáty, aby začali informačné kampane zamerané na boj proti pirátstvu a falšovaniu, aby identifikovali trendy a efektívnejšie sa na ne zamerali a zároveň nabádali držiteľov práv a poskytovateľov služieb, aby zabezpečili jednoduchý prístup k právnemu obsahu, a tým odrádzali o pirátstva; napokon zdôrazňuje potrebu zapojiť všetkých aktérov digitálneho sveta do boja proti online falšovaniu;

13.  vyzýva Komisiu, aby navrhla účinné opatrenia na boj proti internetovému pirátstvu, a najmä aby zabezpečila, aby online služby, na ktorých je uložený obsah, uplatňovali účinné opatrenia na odstránenie nezákonného obsahu zo svojich služieb a aby uskutočnili kroky na zabránenie opakovanému zobrazeniu tohto obsahu po jeho odstránení;

14.  domnieva sa, že je nevyhnutné odstrániť nejednotné zmýšľanie v tradičných oblastiach politiky a podporovať kultúrne a kreatívne prieniky;

15.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich príslušných oblastiach právomoci podporovali medziodvetvovú spoluprácu tým, že zavedú „vzdelávacie laboratóriá“, tvorivé centrá, spoločné pracovné priestory, programy vytvárania kontaktov a kultúrne a tvorivé zoskupenia a siete na regionálnej, vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporiť interakcie medzi mikropodnikmi, malými, strednými a veľkými podnikmi a medzi neziskovými organizáciami a obchodnými spoločnosťami pôsobiacimi v kultúrnom a kreatívnom sektore, tradičnými remeslami, organizáciami pôsobiacimi v oblasti kultúrneho dedičstva, výskumnými centrami, univerzitami, investormi a tvorcami politík; okrem toho žiada o podporu pre rozvoj priaznivého právneho prostredia nakloneného inováciám na tvorbu a skúšanie nových obchodných modelov, výrobkov a služieb prostredníctvom strategických partnerstiev výrobcov, distribútorov a propagátorov a o podporu činností podnikateľských inkubátorov;

16.   domnieva sa, že pre EÚ a jej členské štáty je nevyhnutné zachovať si možnosť chrániť a rozvíjať svoje kultúrne a audiovizuálne politiky, a robiť tak v súlade so svojimi existujúcimi právnymi predpismi, normami a dohodami vrátane Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov; žiada preto, aby sa v zmluvách medzi Úniou a tretími krajinami výslovne uvádzalo vylúčenie služieb s kultúrnym a audiovizuálnym obsahom vrátane služieb poskytovaných on-line; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné vylúčiť kultúrne a audiovizuálne služby z rozsahu pôsobnosti mandátu na rokovanie o všeobecných dohodách týkajúcich sa voľného obchodu, pričom upozorňuje, že kultúrne a kreatívne diela majú dvojakú a vnútornú hodnotu;

17.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala a podporovala vytváranie, zlepšovanie a rozširovanie infraštruktúry, ktorá je z hľadiska podpory tvorivých priemyselných odvetví v Európe kľúčová, a najmä aby zabezpečila šírenie vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

18.  uznáva, že mnohé mestá a regióny v celej Európe vypracovali rozsiahle plány pre svoj miestny kultúrny a kreatívny priemysel; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na najlepšie postupy z týchto stratégií;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018 považovali za významnú príležitosť na posilnenie európskej excelentnosti v kultúrnom a kreatívnom priemysle a zdôraznenie potreby primeraného plánovania a financovania;

20.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby využila potenciál kultúrnej diplomacie tým, že podporí a zlepší konkurencieschopnosť európskeho kultúrneho a kreatívneho sektora;

Digitalizácia kultúrneho a kreatívneho priemyslu

21.   zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel, ktorý tvoria väčšinou MSP, funguje v prostredí, ktoré sa neustále vyvíja, a ako taký je nútený koncipovať nové obchodné modely a pretvárať ich s cieľom vyvíjať riešenia založené na potrebách trhu a prilákať nové publikum; vyzdvihuje príležitosti, ktoré hospodárstvu a spoločnosti poskytujú nové IKT, ako sú technológie Big Data, cloud computing, internet vecí, najmä, ak sa spoja s odvetviami ako kultúrny a kreatívny priemysel, a predovšetkým v súvislosti s distribúciou, využívaním a produkciou kreatívnych diel; zdôrazňuje však, že na to, aby kultúrny a kreatívny priemysel mohol v plnej miere uchopiť potenciál nových technológií v oblasti rastu a pracovných miest, musí byť prioritou dokončenie jednotného digitálneho trhu; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné posilniť právnu istotu a znížiť administratívnu záťaž; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporili digitalizáciu kultúrneho obsahu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že plán Komisie s názvom Digitalizácia priemyslu a rámec EÚ na presadzovanie práva by mali plne zohľadňovať osobitosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

22.  domnieva sa, že digitálne platformy sú spôsobom, ako poskytnúť širší prístup ku kultúrnym a kreatívnym dielam, a ponúkajú kultúrnym a kreatívnym odvetviam nesmierne príležitosti na vývoj nových obchodných modelov; zdôrazňuje, že treba uvažovať o tom, ako by tento proces mohol fungovať pri zabezpečení väčšej právnej istoty a rešpektovaní držiteľov práv; vyzdvihuje význam transparentnosti a zabezpečenia spravodlivých rovnakých podmienok; v tejto súvislosti sa domnieva, že ochrana držiteľov práv v oblasti autorských práv a duševného vlastníctva je potrebná na to, aby sa zabezpečilo uznávanie hodnôt a podpora inovácií, tvorivosti, investícií a tvorby obsahu;

23.  zdôrazňuje, že digitalizácia a konvergencia médií vytvárajú nové príležitosti na prístup k európskym dielam a ich distribúciu a propagáciu, a zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť financovanie digitalizácie, zachovania a dostupnosti európskeho kultúrneho dedičstva na internete;

Pracovné podmienky v kultúrnom a kreatívnom odvetví

24.   poukazuje na skutočnosť, že, pokiaľ ide o pracovníkov v kultúrnom a kreatívnom priemysle, najmä v odvetví médií a kultúry, obvyklou praxou sú atypické formy zamestnania (práca na čiastočný úväzok a pracovné zmluvy na určitý čas, dočasná agentúrna práca a ekonomicky závislá samostatná zárobková činnosť);

zdôrazňuje potrebu odstrániť prekážky, ktoré bránia mobilite umelcov a odborníkov v oblasti kultúry, a podporuje žiadosť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru adresovanú Komisii, aby zabezpečila vhodné riešenie na zlepšenie mobility pracovníkov v kultúrnom a kreatívnom priemysle v EÚ a zjednodušenie konania o udelení víza pre účastníkov výmen s tretími krajinami;

25.   vyzýva členské štáty, aby vypracovali alebo zaviedli právny a inštitucionálny rámec v oblasti kreatívnej umeleckej tvorby prijatím alebo zavedením súboru ucelených a komplexných opatrení týkajúcich sa zmlúv, spôsobov kolektívneho zastupovania, sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia, priameho a nepriameho zdaňovania a súladu s európskymi pravidlami s cieľom zlepšiť mobilitu umelcov v celej EÚ;

26.  berie na vedomie vysoký podiel žien v kreatívnom priemysle, a najmä matiek, ktoré sú samostatne zárobkovo činné alebo sa vracajú do zamestnania („matky-podnikateľky“);

27.  poukazuje na súčasný priemerný rozdiel v mzde (16,1 % v roku 2014) a v dôchodkoch (40,2 %) medzi ženami a mužmi v EÚ a zdôrazňuje, že ženy čelia v kultúrnom a kreatívnom priemysle podobným prekážkam ako v iných odvetviach hospodárstva, najmä pokiaľ ide o rozdiely v mzde a dôchodkoch žien a mužov, prístup k financovaniu, stereotypy, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie;

Vzdelávanie, zručnosti a odborná príprava

28.   zdôrazňuje, že tvorivý impulz je prítomný v každom človeku a že kreatívne zručnosti by sa mali rozvíjať od útleho veku, aby sa položili základy pre nepretržité obnovovanie tvorivého myslenia; poznamenáva však, že tieto zručnosti možno rozvíjať v každom veku, najmä prostredníctvom dostupných celoživotných vzdelávacích programov; nabáda členské štáty, aby v rámci vzdelávacích programov a programov odbornej prípravy podporovali nadobúdanie hlbších poznatkov o kultúrnom a kreatívnom priemysle, aby rozvíjali výučbu mediálnej gramotnosti a digitálnych zručností a aby zlepšili svoje systémy odbornej prípravy, vzdelávania a kvalifikácií, čím umožnia všetkým vekovým skupinám študentov získať komplexnú odbornú prípravu v kreatívnych umeleckých odboroch;

29.   upozorňuje na to, že absolventom kultúrnych a umeleckých odborov chýbajú prierezové, no najmä podnikateľské zručnosti, ako aj na ich nedostatočné poznatky o zákonoch týkajúcich sa autorských práv a o spôsoboch ochrany týchto práv; považuje preto za dôležité nabádať členské štáty a vzdelávacie inštitúcie, aby riešili tento nedostatok upravením programov výučby s cieľom zabezpečiť nepretržitú odbornú prípravu a lepšie prepojiť vzdelávanie o kreatívnosti a podnikaní a upevniť tak obchodné, finančné, marketingové a riadiace zručnosti kreatívnych podnikateľov;

30.   vyzýva členské štáty, aby zvýšili podporu učiteľov s cieľom umožniť im rozvíjať kreatívne a inovačné schopnosti mladých, a to modernizáciou vyučovacieho procesu a začlenením mediálnej gramotnosti, umenia, hudby, divadla a filmu do programov vzdelávania a odbornej prípravy; naliehavo vyzýva členské štáty, aby rozvíjali vedomosti o kultúrnom dedičstve, umeleckých postupoch a prejavoch, ako aj mäkké zručnosti zamerané na tvorivosť a inováciu; vyzýva takisto členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi školami, ktorej cieľom je vymieňať si najúčinnejšie metódy a postupy, pokiaľ ide o stimulovanie tvorivosti a inovácie, čím pomáhajú ľuďom poznať hodnotu produktov a služieb kreatívneho priemyslu;

31.   pripomína, že partnerstvá môžu spolu so vzdelaním prispieť aj k stimulujúcemu vzdelávaciemu prostrediu a k integrácii znevýhodnených a marginalizovaných komunít a zároveň ponúknuť príležitosti pre ľudí žijúcich v znevýhodnených štvrtiach;

32.   vyzdvihuje potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu v oblasti zamestnanosti mladých ľudí a reindustrializácie, a najmä nárast príležitostí v kultúrnom a kreatívnom sektore, ktoré pre mladých ľudí vytvára digitálne prostredie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli kultúrny a kreatívny priemysel do iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a poskytli finančné prostriedky na podporu kariéry, podnikania a odbornej prípravy v tomto sektore tým, že vytvoria programy učňovského vzdelávania, uľahčia mobilitu a výmenu prostredníctvom programov mentorstva a stáží; požaduje účinnejšie využívanie zdrojov poskytnutých v rámci systému záruky pre mladých;

33.  pripomína, že jedným z najvážnejších problémov, ktorému odvetvie kultúrneho dedičstva čelí, je postupný zánik tradičných zručností a remesiel; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zachovanie dedičstva, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, tradičných zručností a európskeho národného, regionálneho a miestneho know-how a aby chránili a propagovali remeselné živnosti spojené s kultúrnym a kreatívnym sektorom, aby podporovali a uľahčovali prenos know-how a aby venovali väčšiu pozornosť odbornej príprave a v záujme prilákania talentov aj vysoko kvalifikovanej pracovnej sile, a to vrátane vynikajúcich remeselných zručností v stavebníctve a pri reštauračných prácach a prácach v oblasti pamiatkovej starostlivosti; na tento účel zdôrazňuje, že medzi kultúrnou politikou a sociálnymi a výrobnými zdrojmi sa musia pestovať silné strategické väzby;

34.   vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť o kariérnych príležitostiach v remeselných a vo výrobných odvetviach spojených s kultúrnym a kreatívnym sektorom prostredníctvom informačných kampaní a politík na podporu prenosu poznatkov s cieľom zachovať remeselné a odborné zručnosti v týchto odvetviach;

35.   nabáda členské štáty, aby nadviazali na stimuly programu Erasmus+ s cieľom podporovať medzisektorové prístupy medzi rôznymi oblasťami vo formálnom, neformálnom a informálnom vzdelávaní, odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní; nabáda zariadenia vysokoškolského a odborného vzdelávania, aby prelínali programy medzi rôznymi druhmi umenia a kultúrou, vedou, inžinierstvom, technológiami, obchodom a inými príslušnými oblasťami; vyzýva predovšetkým na prijatie opatrení na preklenutie rozdielov medzi predmetmi v oblasti prírodných vied, technológií, inžinierstva a matematiky (tzv. predmety STEM) a IKT a predmetmi v oblasti umenia a dizajnu s cieľom podporovať rozvoj technických povolaní v kreatívnom priemysle a kreatívnych povolaní v odvetví STEM, ktoré sú nevyhnutné pre rast európskeho kultúrneho a kreatívneho sektora. zdôrazňuje potrebu podporovať centrá excelentnosti a propagovať výmeny medzi povolaniami v tomto sektore vrátane tretích krajín a prilákať a rozvíjať tvorivé myslenie;

36.   vyzýva členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi umeleckými školami, poskytovateľmi odborného vzdelávania, univerzitami a podnikmi v oblasti kultúrnych a kreatívnych sektorov, a to aj prostredníctvom pôsobenia umelcov v podnikoch a vzdelávacích zariadeniach s cieľom zabezpečiť väčší súlad medzi ponukou zručností a dopytom na trhu práce a naštartovať konkurenčný potenciál tohto odvetvia; odporúča rozvíjať možnosti kombinácie práce a učenia sa, akými sú systémy duálneho vzdelávania;

37.  odporúča navrhnúť a prijať politiky zamerané na zvýšenie účasti občanov EÚ na kultúrnom živote, ktorá je v mnohých členských štátoch stále kriticky nízka; zdôrazňuje, že by to malo prínos z hľadiska podpory tvorivejšieho myslenia a zabezpečenia väčšej a istejšej základne dopytu po kultúrnych a kreatívnych produktoch v EÚ;

38.  požaduje založiť „európsku cenu v oblasti kreatívneho a kultúrneho priemyslu“, ktorá bude podobná „Francúzsko-nemeckej cene pre kreatívny a kultúrny priemysel“;

39.   vyzdvihuje obrovský potenciál žien v oblasti inovácií a podnikania a ich významnú úlohu v kultúrnom a kreatívnom priemysle; nabáda členské štáty, aby poskytli primeranú finančnú podporu a odbornú prípravu, a vyzdvihuje význam vytvárania sietí a výmeny najlepších postupov;

40.  požaduje, aby sa preskúmala možnosť programov mobility pre mladých inovátorov s cieľom podporovať výmeny a inovácie v kultúrnej a kreatívnej oblasti;

41.  berie na vedomie oznámenie Komisie s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu: Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti, pričom súhlasí s názorom, že: „V rýchlo sa meniacom svetovom hospodárstve budú zručnosti do veľkej miery určujúcim faktorom pre konkurencieschopnosť a schopnosť podnecovať inovácie. Priťahujú investície a sú katalyzátorom v pozitívnom kolobehu vytvárania pracovných miest a rastu. Sú kľúčom k sociálnej súdržnosti.“; považuje za potrebné venovať pri revízii rámca kľúčových kompetencií a európskeho kvalifikačného rámca osobitnú pozornosť tvorivým zručnostiam;

42.  nabáda členské štáty, aby zaviedli iniciatívy podobné iniciatíve talianskej vlády s názvom „bonus na kultúru“, v rámci ktorej poskytla 500 EUR všetkým osobám vo veku 18 rokov s riadnym pobytom v Taliansku, ktoré môžu použiť len na „kultúrne obohacujúce činnosti“, akými sú návštevy múzeí, galérií, archeologických nálezísk a lokalít kultúrneho dedičstva, knihy a filmy;

Financovanie

43.  poukazuje na to, že kultúrny a kreatívny priemysel vo veľkej miere využíva verejné financie určené pre oblasť kultúry, čo takisto významne prispieva aj ku kultúrnej rozmanitosti v Európskej únii; naliehavo preto žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojej pôsobnosti naďalej vyčleňovali vo svojich rozpočtoch primeranú časť verejných finančných prostriedkov na kultúru;

44.  zdôrazňuje, že na podporu kultúrneho a kreatívneho sektora je potrebné posilniť vládne politiky a zlepšiť rozpočet na kultúru; poukazuje na to, že verejné financie zaznamenali v členských štátoch výrazné rozpočtové škrty, čo významne ohrozuje európsku kultúrnu a tvorivú činnosť;

45.  poukazuje na úspech systémov daňových úľav pre kultúrny a kreatívny sektor, ktoré existujú v niektorých členských štátoch; nabáda preto všetky členské štáty, aby zaviedli takého systémy, pričom odsudzuje osobitné daňové úpravy, známe ako daňové stanoviská, ktoré umožnili niektorým spoločnostiam neprimerane si znížiť dane na minimum;

46.   konštatuje, že kultúrny a kreatívny priemysel sa môže zapájať do všetkých programov financovaných z prostriedkov EÚ, v porovnaní s jeho potenciálom však treba túto účasť považovať za nedostatočnú; žiada Komisiu, aby najprv vytvorila jednotné kontaktné miesto, t. j. webové sídlo, kde by jednotlivé príslušné GR úzko spolupracovali s cieľom poukázať na rôzne možnosti financovania pre kultúrne a kreatívne sektory, šíriť informácie prostredníctvom celoeurópskych kultúrnych a kreatívnych sietí a vnútroštátnych organizácií, zhromažďovať a propagovať príklady najlepších postupov, ako aj zvýšiť informovanosť finančných investorov a inštitúcií o osobitostiach a rôznych problémoch kultúrneho a kreatívneho priemyslu, pretože by sa tým zlepšila informovanosť a dostupnosť finančných prostriedkov pre kultúrny a kreatívny priemysel;

47.   vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom všestrannej a prierezovej stratégie EÚ pracovala na presadzovaní podpory EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel vrátane financovania; zdôrazňuje však, že je potrebné uvedomiť si rôznorodosť kultúrneho a kreatívneho priemyslu a následne aj jeho špecifické odvetvové potreby týkajúce sa prostredia financovania a inovácií, ako aj osobitné plány vykonávania, akým je spoločný rámcový režim pre programy Horizont 2020 a Kreatívna Európa; uznáva multiplikačný účinok, ktorý v kultúrnom a kreatívnom priemysle, najmä v určitých regiónoch vyvolávajú finančné prostriedky EÚ;

48.  uznáva dôležitú úlohu, ktorú plnia neziskové, družstevné a sociálne podniky v kultúrnom a kreatívnom priemysle, a preto žiada, aby sa zabránilo akémukoľvek rozlišovaniu štrukturálneho a sociálneho financovania EÚ, ktoré by mohlo obmedziť oprávnenosť týchto štruktúr;

49.  poznamenáva, že preskúmanie viacročného finančného rámca v polovici obdobia a správy o vykonávaní programov EÚ treba chápať ako dve navzájom prepojené zložky toho istého procesu; poznamenáva, že najmä v prípade programov Kreatívna Európa, Horizont 2020 a štrukturálnych fondov (EFRR a ESF) treba osobitne zhodnotiť a ďalej podporovať úlohu a vplyv kultúrneho a kreatívneho priemyslu na rast, zamestnanosť a územnú súdržnosť, najmä pokiaľ ide o programy; zdôrazňuje, že tento proces by sa mal stať pevným a jednotným základom revízie VFR a štruktúry budúcich programov EÚ na obdobie po roku 2020;

50.  vyzýva Komisiu, aby dodržala článok 167 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a stanovila kultúrny a kreatívny priemysel ako súčasť kultúrneho a kreatívneho sektora za horizontálnu prioritu v rámci režimov a programov financovania zo zdrojov EÚ, najmä v rámci programu Horizont 2020, programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a EŠIF;

51.  vyzýva Komisiu, aby na podporu väčšieho počtu projektov v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu v plnej miere využila potenciálne synergie medzi politikami EÚ s cieľom efektívne využiť finančné prostriedky dostupné v rámci programov EÚ, akými sú Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, EaSI, Kreatívna Európa, COSME), a európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF);

52.  poukazuje na to, že na dosiahnutie účinnejšej interakcie medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) a inými európskymi programami na programové obdobie 2014 – 2020 stále možno urobiť oveľa viac, najmä pokiaľ ide o programy ERASMUS+ a Kreatívna Európa uvedené v bodoch 4.6 a 6.4 prílohy 1 k nariadeniu o spoločných ustanoveniach, a to poskytovaním lepších informácií v celej EÚ a oveľa jednoznačnejším vykonávaním v členských štátoch a ich regiónoch;

53.  vyzýva Komisiu, aby časť nariadenia Komisie (EÚ) 651/2014 týkajúcu sa štátnej pomoci v oblasti kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva upravila a/alebo vyložila vzhľadom na odôvodnenie 72 nariadenia a oznámenie Komisie z 19. mája 2016 s cieľom nezahrnúť pod pojem štátnej pomoci niektoré opatrenia v odvetví kultúrneho dedičstva (najmä pokiaľ ide o reštaurovanie a uchovanie) a v niektorých prípadoch kultúrne aktivity podporované z fondov EÚ a ďalších regionálnych fondov;

54.   poznamenáva, že záručný mechanizmus v rámci programu Kreatívna Európa je jedným zo spôsobov, ako riešiť naliehavú potrebu prístupu k finančným prostriedkom prostredníctvom úverov pre inovatívne a udržateľné projekty v kultúrnom a kreatívnom sektore; pripomína oneskorené spustenie záručného mechanizmu; zdôrazňuje, že je potrebné navýšiť rozpočet programu Kreatívna Európa a záručného mechanizmu s cieľom účinne podporovať európske kultúrne a tvorivé prejavy, diverzifikovať príjemcov finančných prostriedkov, zaručiť rovnaký prístup k záručnému mechanizmu a zlepšiť účasť subjektov z oblasti kultúry zo všetkých členských štátov;

55.   poznamenáva, že EFSI by mal pomáhať malým a stredným podnikom prekonať nedostatok kapitálu, pričom by sa mal obvykle zameriavať na projekty s vyšším rizikovým profilom a nie na projekty, ktoré sú podporované bežnými operáciami ECB(22); poznamenáva, že k septembru 2016 boli finančné prostriedky pridelené len niekoľkým projektom v kultúrnom a kreatívnom sektore, ktorý tvoria väčšinou MSP s vyššou mierou rizika, a projektom v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a zdôrazňuje, že treba vynaložiť maximálne úsilie na to, aby sa lepšie využívali prostriedky z fondu EFSI.

56.  vyzýva ECB, aby v rámci riešenia nedostatočného financovania kultúrneho a kreatívneho priemyslu z fondu EFSI skúmala možné prepojenia s programom Kreatívna Európa a záručným mechanizmom s cieľom poskytovať účelové pôžičky pre kultúrny a kreatívny priemysel;

57.  vyzýva Komisiu, členské štáty a ECB, aby podporovali zmiešané spôsoby financovania, najmä formou verejno-súkromných partnerstiev s cieľom zamerať sa na problém nedostatočného kapitálového financovania kultúrneho a kreatívneho priemyslu a tento problém vyriešiť;

58.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili investičné prostredie a rozšírili spektrum finančných nástrojov, ktoré sú dostupné mikropodnikom a MSP v kultúrnom a kreatívnom sektore o nové a inovačné systémy financovania, ako sú mikroúver, návratné príspevky, kolektívne financovanie, financovanie rizikového kapitálu, počiatočný a rizikový kapitál; poznamenáva, že rôzne modely kolektívneho financovania a kolektívneho investovania v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu sa môžu stať spoľahlivým nástrojom financovania kultúrnych a kreatívnych projektov a aké také sa môžu stať vítaným doplnením tradičných zdrojov finančnej podpory kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako celku; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby naďalej monitorovali a podporovali rozvoj trhu kolektívneho financovania, zapájali verejné inštitúcie, lepšie využívali možnosti inštitucionálneho kolektívneho financovania, koordinovali jednotlivé regulačné prístupy, zabezpečili primeranú jednoznačnosť, pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel EÚ, rozvíjali najlepšie postupy a zlepšili regulačný rámec tým, že odstránia prekážky a/alebo v prípade potreby predstavia nový regulačný nástroj; poukazuje však na to, že týmto nemôžu nahradiť udržateľné verejné a súkromné financovanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

59.  považuje za potrebné zlepšiť úlohu, ktorú zohrávajú verejné investičné banky v kultúrnom a kreatívnom sektore, a to zlepšením prístupu malých a stredných podnikov k úverom a poskytnutím pomoci podnikom pri rozširovaní ich trhov a vývozných aktivitách;

60.  domnieva sa, že na zlepšenie prístupu kultúrneho a kreatívneho priemyslu k financovaniu treba rozvíjať odborné znalosti v oblasti zisťovania a posudzovania hodnoty nehmotného majetku, ktorý by sa mohol použiť ako zábezpeka; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť vedomosti finančných investorov a inštitúcií o osobitostiach a rôznych problémoch týkajúcich sa kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktoré sa považujú za rizikovejšie; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia zahrnula finančných sprostredkovateľov do systému odbornej prípravy v rámci záručného mechanizmu programu Kreatívna Európa, pretože sa tým môže zlepšiť schopnosť kultúrneho a kreatívneho priemyslu osloviť a presvedčiť vonkajších investorov; považuje však za užitočné vypracovať hodnotenie tohto systému a v prípade úspechu ho rozšíriť do rôznych oblastí politiky;

61.  požaduje preto presadzovanie „protokolov o majetku duševného vlastníctva“, ktoré uľahčia oceňovanie práv duševného vlastníctva, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné mechanizmy na zlepšenie obchodovateľnosti s právami duševného vlastníctva a uznania ich plnej hodnoty ako majetku;

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 83.

(2)

Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.

(4)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.

(5)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(6)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.

(7)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(8)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0293.

(11)

Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 95.

(12)

Ú. v. EÚ C 68, 7.3.2014, s. 40.

(13)

Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 135.

(14)

Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 142.

(15)

Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 25.

(16)

Ú. v. EÚ C 125 E, 22.5.2008, s. 223.

(17)

OECD/EUIPO (2016), Obchod s falšovaným a pirátskym tovarom: mapovanie hospodárskeho vplyvu, OECD Publishing, Paris.

(18)

keďže v oznámení Komisie sa za kultúrny a kreatívny priemysel považuje: architektúra, archívy a knižnice, umelecké remeslá, audiovizuálne odvetvie (vrátane filmu, televízie, videohier a multimédií), kultúrne dedičstvo, dizajn (vrátane módneho návrhárstva), festivaly, hudba, divadelné a výtvarné umenie, publikačná činnosť a rádio.

(19)

Analytická správa na odvetvovej úrovni, (2013), Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva: príspevok k ekonomickej výkonnosti a zamestnanosti v Európskej únii, s. 8 (v angličtine) https://euipo.europa.eu/ohimportal/documents/11370/80606/IP+Contribution+study.

(20)

Štúdia Európskej komisie EASME/COSME/2015/003.

(21)

Odkaz na štúdiu sa doplní po jej uverejnení. Všetky údaje uvedené v tejto správe vychádzajú z tejto štúdie.

(22)

Nariadenie (EÚ) 2015/1017.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Kultúra, umenie a tvorivosť poskytujú pravdivý obraz o Európe vo svete a sú jej silnou stránkou.

V 21. storočí, keď Európa prechádza na digitálne hospodárstvo, kultúrny a kreatívny priemysel v čoraz väčšej miere nahrádza tradičné výrobné postupy a tradičné hodnotové reťazce. Tvorba kvalitného obsahu, schopnosť inovovať, vyrozprávať príbeh, vzbudiť predstavy a vyvolať pocity sú v súčasnosti našou najvzácnejšou surovinou. Surovinou, ktorú treba rozvíjať, podporovať, propagovať a ochraňovať.

Kultúrny a kreatívny priemysel zahŕňa odvetvia, ktoré sú založené na kultúrnych hodnotách, individuálnej kreativite, zručnostiach a talente a ktoré majú potenciál vytvárať bohatstvo a pracovné príležitosti na základe hodnôt pochádzajúcich z duševného vlastníctva. Podľa spoluspravodajcov toto odvetvie zahŕňa oblasti, ktoré sú závislé od kultúrnych a kreatívnych vstupov, a to tieto: architektúra, archívy a knižnice, umelecké remeslá, audiovizuálna oblasť (vrátane filmu, televízie, videohier a multimédií), kultúrne dedičstvo, dizajn, móda a odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky, v ktorých má významnú úlohu kreativita, festivaly, hudba, divadelné umenie, knihy a publikačná činnosť, rozhlas a výtvarné umenie.

Korene a inšpirácia európskeho kultúrneho a kreatívneho priemyslu vychádzajú z jedinečnej európskej kultúry a umenia, ktoré sa zachovali v rámci 3 000 rokov starého spoločného kultúrneho dedičstva. Na rozdiel od iných odvetví sa kultúrny a kreatívny priemysel vyznačuje dvojakou vnútornou hodnotou: zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane a podpore európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, posilňuje pocit príslušnosti k európskej a regionálnej identite, prispieva k odovzdávaniu vedomostí a hodnôt a zachováva hmotné a nehmotné dedičstvo Európy pre súčasné a budúce generácie. Zároveň je konkrétnym nástrojom sociálnej súdržnosti, keďže sa významne podieľa na hospodárstve EÚ z hľadiska zamestnanosti, investícií, rastu a inovácií a vo veľkej miere prispieva ku konkurencieschopnosti Európy na celosvetovej úrovni.

Preto je zo strategického hľadiska dôležité podporovať inovatívny európsky kultúrny a kreatívny priemysel zameraný na výskum, vzhľadom na to, že dokáže zachovať jazykovú a kultúrnu rozmanitosť, pluralitu a ponúknuť inovatívne a vysokokvalitné služby, najmä v kontexte konvergentného a globalizovaného trhu.

V posledných rokoch sa v nadväznosti na zelenú knihu Európskej komisie z roku 2010(1) pripravilo viacero odvetvových štúdií, konferencií a oznámení Komisie, ako aj uznesení Európskeho parlamentu, pričom všetky poukazujú na to, že kultúrna a kreatívna tvorba je východiskom dnešného hodnotového reťazca. Táto správa je však prvá spoločná správa výborov CULT a ITRE, ktorá poukazuje na to, čo by malo tvoriť piliere európskej priemyselnej politiky pre kultúrny a kreatívny priemysel, a tým spája kultúrny a ekonomický potenciál tohto odvetvia.

Budúcnosť kultúrneho a kreatívneho priemyslu má osobitný význam pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie (CULT), ktorý v posledných rokoch vypracoval niekoľko správ na túto tému(2), a pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE), ktorý je zodpovedný za priemyselnú politiku Únie a súvisiace opatrenia a využívanie nových technológií vrátane opatrení týkajúcich sa malých a stredných podnikov. Všetky tieto odvetvia spája obchod s kreatívnymi aktívami, ktoré majú formu duševného vlastníctva. Využitie plného potenciálu kultúrneho a kreatívneho sektora je vzhľadom na jeho rozmanitosť a zložitosť skutočným problémom.

Spoluspravodajcovia sa domnievajú, že využitie plného potenciálu tohto odvetvia si vyžaduje koordinované opatrenia na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ale aj na úrovni EÚ. Spoluspravodajcovia na základe dôkladnej analýzy sektora a jeho problémov navrhujú niekoľko opatrení a politík, ktoré sa z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska zameriavajú na sedem kľúčových oblastí politiky, ktoré sú hlavnou témou tejto správy:

  zber spoľahlivých štatistických údajov a údajov založených na komplexnej definícii s cieľom zvyšovať povedomie o charakteristikách a potrebách sektora,

  monitorovanie vývoja v sektore s cieľom vytvárať účelné riešenia pre kultúrny a kreatívny priemysel,

  podpora inovácií a podnikania v kultúrnom a kreatívnom sektore uľahčovaním spolupráce s inými sektormi a politikami (výmeny),

  zlepšovanie prístupu k finančným prostriedkom, podpora nových podnikateľských modelov,

  využívanie súboru nástrojov existujúceho na európskej úrovni a sústreďovanie všetkých existujúcich nástrojov a iniciatív koherentným spôsobom,

  rozvoj zručností vrátane podnikateľských zručností,

  riešenie meniacich sa potrieb zručností a vyriešenie nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily.

Hospodársky a sociálny význam kultúrneho a kreatívneho priemyslu

Na celom svete sa kultúrny a kreatívny sektor považuje za významnú a čoraz väčšiu zložku svetového hospodárstva. Jeho význam ako tvorcu pracovných miest a bohatstva sa čoraz viac uznáva predovšetkým v EÚ: podľa nedávnej štúdie vypracovanej na žiadosť Európskej komisie pôsobí v kultúrnom a kreatívnom priemysle (s výnimkou odvetví vyrábajúcich luxusné výrobky) 11,2 % všetkých súkromných podnikov a ich zamestnanci predstavujú 7,5 % všetkých osôb zamestnaných v celom hospodárstve. Celkovo možno do kultúrneho a kreatívneho priemyslu (s výnimkou odvetví vyrábajúcich luxusné výrobky) zaradiť viac ako tri milióny podnikov, ktoré zamestnávajú viac ako 12 miliónov ľudí. Pokiaľ ide o pridanú hodnotu, kultúrny a kreatívny priemysel (s výnimkou odvetví vyrábajúcich luxusné výrobky) produkuje 5,3 % celkovej európskej hrubej pridanej hodnoty(3). Na druhej strane, odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky zamestnávajú približne 1,7 milióna osôb. Ich hodnota, pokiaľ ide o predaj tovaru a služieb, predstavuje 547 miliárd EUR alebo približne 4 % nominálneho HDP EÚ.

Osobitosť kultúrneho a kreatívneho priemyslu spočíva v tom, že vytvára most medzi umením, kultúrou, podnikaním a technológiami. Kultúrny a kreatívny priemysel je navyše charakteristický tým, že vytvára pracovné miesta, ktoré nemožno presunúť do zahraničia, pretože sa viažu na špecifické kultúrne a historické zručnosti a sú späté s územím a tradíciami, ktoré ich určujú. Významná je tiež skutočnosť, že kultúrny a kreatívny priemysel prispieva viac ako akékoľvek iné odvetvie k zamestnanosti mládeže a žien. Kultúrny a kreatívny priemysel takisto preukázal po kríze v roku 2008 väčšiu odolnosť v porovnaní s ostatnými odvetviami, čo potvrdila aj jeho schopnosť naštartovať pozitívne zmeny v iných hospodárskych odvetviach, napríklad v cestovnom ruchu, maloobchode a digitálnych technológiách.

Napriek týmto skutočnostiam stále nedošlo k vypracovaniu skutočnej a jednotnej priemyselnej politiky na úrovni EÚ. Potrebujeme komplexnú priemyselnú stratégiu na európskej úrovni, ktorá zohľadní všetky špecifické vlastnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu a ktorá vytvorením vyváženého právneho rámca premení problémy, akými sú digitalizácia a revízia predpisov v oblasti autorského práva na nové príležitosti na rast a tvorbu pracovných miest. Potrebujeme záväzok k dlhodobému rozvoju kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktorý bude vychádzať z integrovaného prístupu, ktorý bude môcť zabezpečiť udržateľné politické a regulačné prostredie pre tento priemysel teraz i v budúcnosti a ktorý bude považovať rozvoj, podporu a ochranu kultúrneho a kreatívneho priemyslu za strategický cieľ a všeobecnú politickú prioritu EÚ.

Definícia pojmu kultúrny a kreatívny priemysel a štatistické údaje pre skutočnú európsku rozvojovú politiku

Jedným z faktorov, ktorý jednoznačne prispieva k nedostatočnému povedomiu o skutočnom hospodárskom potenciáli tohto priemyslu a následnému nedostatku osobitných politík na podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu, je to, že neexistuje jasná definícia pojmu „kultúrny a kreatívny priemysel“.

Zatiaľ čo väčšina oblastí kultúrneho priemyslu tvorí jednoznačný pilier tohto sektora a ako také ich možno v rámci neho jednoducho klasifikovať (umelecké a historické dedičstvo, archívy, knižnice, knihy, publikačná činnosť a tlač, výtvarné umenie, architektúra, divadelné umenie, multimediálne a audiovizuálne služby), v prípade kreatívneho priemyslu je to menej zrejmé, pretože každá inovačná činnosť má v podstate kreatívny charakter a opiera sa o tvorivosť.

So zreteľom na oznámenie Európskej komisie z roku 2012(4), v ktorom sa kreatívny priemysel definuje ako ƒ„odvetvia, ktoré využívajú kultúru ako vstup a majú kultúrny rozmer, aj keď ich výstupy sú predovšetkým funkčné. Zahŕňa architektúru a dizajn“(5), a vzhľadom na najnovšiu štúdiu Komisie(6), ktorá vo svojej definícii kultúrneho a kreatívneho priemyslu uvádza popri móde a dizajne ako základných prvkoch kultúrneho a kreatívneho priemyslu aj odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky, spoluspravodajcovia navrhujú novú, rozšírenú a komplexnejšiu definíciu kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Spravodajcovia sa domnievajú, že štandardizovaná definícia umožní lepšie monitorovať vývoj sektora a následne prijímať politické riešenia, ktoré budú prispôsobené kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu. Definícia navrhovaná spravodajcami zahŕňa uvedené tradičné odvetvia, ako aj módu a odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky, v ktorých má významnú úlohu kreativita, na základe ich osobitných kultúrnych vstupov, tvorivého impulzu, ktorým sa vyznačuje úvodná etapa výroby, a ich schopnosti vytvárať hodnoty.

Móda a odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky neprispievajú len k propagácii a šíreniu európskej excelentnosti, ale keďže sa opierajú o silné kultúrne a kreatívne vstupy, významne prispievajú aj k zachovaniu európskeho know-how, jedinečnej pokladnice vedomostí a stáročných zručností, ktoré je ťažké napodobniť a ktoré verne vystihujú európsku pridanú hodnotu.

Kultúrny a kreatívny priemysel ako šíriteľ európskosti

To však nie je všetko. Kultúra môže zohrávať kľúčovú úlohu pri posilňovaní medzinárodných partnerstiev, a to nielen v jej tradičných formách, ale aj prostredníctvom kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Tento priemysel prispieva k „mäkkej moci“ Európy, ktorú Európa využíva na svetovej scéne pri plnení úlohy šíriteľa európskych hodnôt (akými sú kvalita, excelentnosť, remeselná výroba, tvorivosť a kultúra). Treba poznamenať, že podľa Eurostatu predstavovala celková hodnota vývozu (všetkých produktov) z EÚ v roku 2014 1 703 miliárd EUR, čo je 15,9 % celkového svetového obchodu. Z toho 27,3 miliardy EUR (1,6 %) možno priradiť vývozu tovaru týkajúceho sa kultúry a 209,1 miliardy EUR tovaru súvisiacemu s módou (12,3 %). Odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky tvoria 18 % európskeho vývozu, pričom ich vývozná hodnota predstavuje približne 308 miliárd EUR.

EÚ už preto financovala množstvo projektov z kultúrnych a kreatívnych sektorov, napríklad siete tvorivých centier; (ACP) Cultures+ – program pre africké, karibské a tichomorské štáty; programy na podporu správy kultúry a propagáciu medzikultúrneho dialógu. Väčšia podpora sa poskytuje aj z programov Kreatívna Európa a Horizont 2020 s cieľom podporiť výskum v oblasti kultúrnej diplomacie, činnosti zamerané na kultúrne dedičstvo, konkrétne v oblasti podpory kultúrneho a kreatívneho priemyslu a presadzovania medzikultúrneho dialógu.

Uvedomenie si významu tohto nástroja nedávno viedlo Európsku komisiu k uverejneniu oznámenia s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy, v ktorom sa EÚ a jej partnerské krajiny nabádajú ku kultúrnej spolupráci a presadzuje dialóg a vzájomné porozumenie s cieľom budovať dlhodobé vzťahy s krajinami na celom svete.

Vzdelávanie a odborná príprava

Kreativita, inšpirácia a predstavivosť vychádzajú zo všetkých foriem kultúry a umenia a takisto by mali byť neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania.

Preto je nevyhnutné pripomenúť členským štátom, aby zaradili výtvarnú, hudobnú, divadelnú a filmovú výchovu do učebných osnov, pretože sú kľúčovými prvkami rozvoja vedomostí o kultúrnom dedičstve, výtvarného a výrazového prejavu a mäkkých zručností zameraných na tvorivosť a inováciu. Vzdelávanie sa začína najskôr v rodine, ale neskôr pokračuje najmä v rámci školských systémov, pričom ho ovplyvňujú aj masmédiá. Formálne a informálne vzdelávanie a odborná príprava preto nie sú len dve podmienky potrebné na pestovanie tvorivosti, podstaty kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ale aj na stimuláciu dopytu po kvalitnom obsahu a kreatívnych produktoch.

Súdržná politika pre kultúrny a kreatívny priemysel preto závisí od rozvoja úzkej spolupráce medzi kultúrnym a kreatívnym sektorom a sociálnymi partnermi v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

Musíme podporovať medziodvetvové prístupy medzi rôznymi oblasťami vo formálnom aj neformálnom vzdelávaní. Vyžaduje si to väčšiu súčinnosť medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, napríklad prostredníctvom spoločných programov medzi umením a kultúrou, vedou, inžinierstvom, technológiami a podporou centier excelentnosti, ktoré rozvíjajú tie pracovné profily, ktoré udržujú sektor nažive, ktoré sú schopné prilákať študentov z rôznych členských štátov a rozvíjať medzinárodné projekty. Najlepšie postupy zavedené v niektorých členských štátoch napokon dokazujú, že je dôležité podporovať rozvoj možností kombinovania učenia a práce.

Pokiaľ ide o módny priemysel a odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky, treba poznamenať, že tieto odvetvia sa vyznačujú nielen veľkými priemyselnými skupinami, ale aj tým, že sa opierajú o spoluprácu s MSP, mikropodnikmi a tradičnými remeslami. V rámci kultúrneho a kreatívneho priemyslu existuje viacero sektorov, ktoré by určite využili finančnú podporu a účelové fondy Európskej únie zamerané na podporu ich rozvoja.

Na druhej strane, treba riešiť nepomer medzi potrebami priemyslu a dostupnosťou vysokokvalifikovanej pracovnej sily na úrovni EÚ(7), na čo poukázali aj rôzne európske zainteresované strany. Pre módny priemysel a odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky to znamená, že prioritou je poskytnúť nové politiky na zabezpečenie ochrany a podpory tradičného európskeho know-how a umeleckých remesiel súvisiacich s kultúrnym a kreatívnym priemyslom, a to zlepšením a podporou odborného vzdelávania a vysoko kvalifikovanej pracovnej sily. Cieľom je prilákať talenty a nové zručnosti, ako napríklad vynikajúcich remeselníkov alebo dočasné pracovné profily v stavebníctve, ktorí budú vykonávať konzervačné a reštauračné práce.

Obaja spravodajcovia ďalej poukazujú na to, ako môže spolupráca medzi sektorom vzdelávania a kultúrnym a kreatívnym sektorom prispieť k obnove miest a k budúcej európskej konkurencieschopnosti. Táto spolupráca zlepší atraktívnosť regiónov a miest, ale takisto pomôže pri vytváraní stimulujúceho vzdelávacieho prostredia, ktoré je mimoriadne vhodné na to, aby pomohlo nezamestnaným mladým ľuďom – najmä, ale nie výlučne z marginalizovaných skupín obyvateľstva a znevýhodnených oblastí – pri získavaní odborných zručností, čím sa zvýšia ich šance na zamestnanie v odvetviach, ktoré hľadajú kvalifikovanú pracovnú silu.

Tento sektor ako celok má skutočne veľký význam pri riešení problému nezamestnanosti mladých ľudí: podľa nedávnej štúdie zamestnáva kultúrny a kreatívny sektor viac osôb vo veku 15 až 29 rokov než akékoľvek iné odvetvie hospodárstva (19,1 % celkovej zamestnanosti predstavuje kultúrny a kreatívny priemysel v porovnaní s 18,6 % vo zvyšku hospodárstva)(8). Vzhľadom na odliv mozgov, ktorý Európa zažíva v posledných desaťročiach, ďalšie investície do kultúrneho a kreatívneho priemyslu a jeho podpora budú mať pozitívny vplyv na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí vzhľadom na veľký počet mladých ľudí, ktorí študujú túto oblasť. V rámci kultúrneho a kreatívneho priemyslu preto existuje potenciál v súvislosti so zamestnanosťou mladých ľudí a reindustrializáciou na zabezpečenie prenosu znalostí a tradičných remesiel a zachovanie hospodárskej, historickej a sociálnej štruktúry, od ktorej je kultúrny a kreatívny priemysel závislý.

Podľa názoru spoluspravodajcov by teda Komisia a členské štáty mali v rámci programov EÚ na podporu rastu a zamestnanosti (akými sú napríklad iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí a nedávno predložený nový program v oblasti zručností pre Európu) venovať osobitnú pozornosť kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu a zabezpečiť finančné prostriedky na podporu kariéry a odbornej prípravy v tomto sektore. Komisia a členské štáty by okrem toho mali podporovať kampane na zvýšenie informovanosti o možnostiach zamestnania v týchto odvetviach, v ktorých sa tvoria európske pracovné miesta a podporuje odovzdávanie znalostí, s cieľom zachovať remeslá v týchto strategických sektoroch.

Autorské právo a falšovanie v kultúrnom a kreatívnom sektore

Autorské právo znamená pre kultúrny a kreatívny sektor to, čo patenty znamenajú pre priemysel a technológie. Ochrana autorského práva je životne dôležitým prvkom kreatívneho priemyslu.

Napriek tomu, že sa dnes využíva viac kreatívneho obsahu ako kedykoľvek predtým (napríklad rekordy zaznamenané v hudbe), a to prostredníctvom služieb, ako sú ako sú platformy zhromažďujúce užívateľmi nahraný obsah a služby s agregovaným obsahom, kreatívne sektory (okrem iných aj držitelia práv, umelci a tvorcovia) nezaznamenali v súvislosti s týmto nárastom spotreby primeraný nárast príjmov.

To viedlo k vytvoreniu „hodnotového rozdielu“, keďže platformové služby si ponechávajú hodnotu kultúrnych a tvorivých diel, ktorá je odklonená od tvorcov. Presunom hodnoty vznikol neefektívny a nespravodlivý trh, v dôsledku čoho je ohrozené dlhodobé zdravie kultúrneho a kreatívneho sektora v EÚ a úspech jednotného digitálneho trhu.

Spoluspravodajcovia preto vyzývajú Komisiu, aby vzhľadom na navrhovanú reformu autorského práva stanovila právne riešenia uplatniteľné na online služby, ktoré vyriešia túto deformáciu trhu a budú vyhovovať tvorcom, držiteľom práv a aj spotrebiteľom. Výnimky zo zodpovednosti sa môžu uplatňovať iba na poskytovateľov skutočne neutrálnych a pasívnych online služieb a nie na služby, ktoré zohrávajú aktívnu úlohu pri distribúcii, propagovaní a speňažovaní obsahu na úkor tvorcov.

V móde a odvetviach vyrábajúcich luxusné výrobky navyše čoraz častejšie dochádza k falšovaniu veľkého množstva výrobkov, ktoré dosahuje alarmujúce rozmery, pokiaľ ide o straty príjmov v odvetví a následnú stratu pracovných miest, nehovoriac o problémoch týkajúcich sa zdravia a ochrany spotrebiteľa. O závažnosti tohto problému svedčia údaje za rok 2013, ktoré ukazujú, že falšovaný a pirátsky tovar predstavoval až 2,5 % objemu medzinárodného obchodu a až 5 % dovozu do EÚ, čo predstavuje 85 miliárd EUR.

Spolupravodajcovia sa domnievajú, že popri jasnej definícii, ktorá zohľadní všetky sektory súvisiace s kultúrnym a kreatívnym priemyslom, je rovnako potrebné disponovať porovnateľnými a spoľahlivými štatistickými údajmi. Každý členský štát má totiž svoju vlastnú klasifikáciu kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Preto je nevyhnutné prijať pre tento sektor aktualizovaný rámec na úrovni EÚ a postupom času mapovať jeho zmeny. Cieľom by malo byť stanovenie konkrétnych ukazovateľov na meranie výsledkov politík na podporu tohto sektora.

Kultúrny a kreatívny priemysel: prístup k financovaniu a finančné prostriedky EÚ

Riešenia šité na mieru sú potrebné najmä v oblasti finančnej podpory a financovania. V rámci kultúrneho a kreatívneho priemyslu existuje viacero sektorov, ktoré by na podporu svojho rozvoja a inovatívne výstupy mali a určite aj mohli lepšie využívať finančnú podporu a účelové fondy Európskej únie.

Hoci regióny veľmi dobre rozvíjajú klastre a regionálnu a cezhraničnú spoluprácu v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu a spoločnosti pôsobiace v tomto priemysle sa považujú za najinovatívnejšie a zúčastňujú sa na výskumných a inovačných programoch, stále chýbajú údaje o tom, koľko projektov sa financuje a o aké projekty ide. Potrebujeme identifikovať osobitné ukazovatele s cieľom monitorovať a analyzovať kultúrny, hospodársky a spoločenský vplyv politík a regulačných návrhov súvisiacich s kultúrnym a kreatívnym priemyslom.

Hoci všetky programy sú otvorené pre žiadosti z kultúrneho a kreatívneho priemyslu, miera účasti by sa mohla a mala zvýšiť. Podpora kultúrneho a kreatívneho priemyslu by sa mala stať politickou prioritou v rámci EŠIF, Horizontu 2020 a VFR ako celku. Predovšetkým v rámci výskumného programu Horizont 2020 a štrukturálnych fondov by sme mali v plnej miere využiť potenciálne synergie existujúce medzi politikami EÚ. To by umožnilo efektívne využívať finančné prostriedky dostupné v rámci programov EÚ a dosiahnuť ciele, na ktoré boli určené.

V tomto zmysle treba preskúmanie VFR v polovici obdobia a správy o vykonávaní programov EÚ chápať ako dve navzájom prepojené zložky toho istého procesu. Systémy financovania by mali byť lepšie zosúladené s európskymi politickými prioritami, akými sú napríklad podpora udržateľného rastu založeného na inováciách a kvalitné pracovné miesta. Hodnotenie súčasného stavu programov a ich rozpočtových potrieb musí poskytnúť pevný a jednotný základ pre revíziu VFR a pre budúcu štruktúru programov EÚ po roku 2020.

Tento prístup sa nesmie obmedziť len na tie programy, ktoré priamo riadi Európska komisia, ale jeho pôsobnosť by mala byť primerane širšia: EFSI bol vytvorený, aby pomáhal malým a stredným podnikom prekonať nedostatok kapitálu, pričom by sa mal zvyčajne zameriavať na projekty s vyšším rizikovým profilom než na projekty, ktoré sú podporované bežnými operáciami ECB(9). Financovanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu je v rámci nariadenia o EFSI klasifikované ako prioritné. Projektom z kultúrneho a kreatívneho sektora ani projektom z oblasti vzdelávania alebo odbornej prípravy, ktoré pozostávajú najmä z malých a stredných podnikov s vyšším stupňom rizika, však neboli do mája 2016, po viac ako roku vykonávania plánu, pridelené žiadne finančné prostriedky. Európske inštitúcie vrátane Európskej investičnej banky by mali preskúmať možné interakcie medzi EFSI a programom Kreatívna Európa (vrátane záručného mechanizmu) s cieľom zabezpečiť účelové pôžičky pre kultúrny a kreatívny priemysel.

Význam EFSI pre kultúrny a kreatívny priemysel spočíva hlavne v jeho schopnosti prilákať súkromných investorov do sektora a podporiť schémy rizikového kapitálu a rizikového financovania. Podľa prieskumu Komisie z roku 2013 však kultúrny a kreatívny priemysel naráža na prekážky, ktoré mu bránia v prístupe k financovaniu, keďže tento priemysel má veľmi špecifické vlastnosti, medzi ktoré okrem iných patria aj problémy pri posudzovaní rizika a oceňovaní nehmotného majetku, napríklad práv duševného vlastníctva.

Preto, s cieľom zlepšiť prístup k financovaniu kultúrneho a kreatívneho priemyslu treba zabezpečiť schémy rizikového financovania, ale aj rozvíjať odborné znalosti týkajúce sa ohodnocovania nehmotného majetku, ktorý by sa mohol použiť ako zábezpeka. Tieto odborné znalosti sú potrebné v mikropodnikoch, ale aj v MSP a vo finančných inštitúciách. Komisia a členské štáty by mali prijať potrebné mechanizmy s cieľom zvýšiť túto „obchodovateľnosť“ práv duševného vlastníctva a zabezpečiť uznanie ich plnej hodnoty ako aktív.

Úspech ako taký je dobrý a mal by byť ocenený. Vo všeobecnosti by sa však európski podnikatelia a investori mali vzdať negatívnej konotácie spojenej s neúspechom a prijať riziko neúspechu ako dôležitý krok v procese podnikateľského vzdelávania.

Záver

Spoluspravodajcovia sa domnievajú, že kultúrny a kreatívny priemysel zohráva kľúčovú úlohu pri reindustrializácii Európy, je hnacou silou rastu a jeho strategická pozícia mu umožňuje šíriť inovácie do ďalších odvetví, ako sú cestovný ruch, maloobchod a digitálne technológie. Spolupravodajcovia sa domnievajú, že EÚ by sa mohla ujať vedúceho postavenia pri propagovaní výrazného pozitívneho vplyvu, ktorý majú kreatívne sektory v Európe, a to aj presadzovaním politík, ktoré podporujú najjedinečnejšiu výhodu Európy: jej kultúru.

(1)

COM(2010)0183.

(2)

Pozri napríklad uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu a uznesenie z 12. septembra 2013 k podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti (T7-0368/2013).

(3)

Štúdia s názvom Podpora konkurencieschopnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre rast a zamestnanosť (Boosting the competitiveness of cultural and creative industries for growth and jobs). Odkaz na štúdiu sa doplní po jej uverejnení.

(4)

COM(2012)0537.

(5)

COM(2010)0183 final, strana 6.

(6)

Štúdia s názvom Boosting the competitiveness of cultural and creative industries for growth and jobs (Podpora konkurencieschopnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre rast a zamestnanosť). Odkaz na štúdiu sa doplní po jej uverejnení.

(7)

ECCIA (2014), Prínos kultúrneho a kreatívneho priemyslu vyrábajúceho luxusné výrobky pre európske hospodárstvo.

(8)

Cultural Times – The first global map of cultural and creative industries, december 2015.

(9)

Nariadenie (EÚ) 2015/1017.


STANOVISKO Výboru pre právne veci (14.10.2016)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu

(2016/2072(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Therese Comodini Cachia

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre kultúru a vzdelávanie, ako spoločne zodpovedné výbory podľa článku 55 rokovacieho poriadku, aby zapracovali tieto návrhy do návrhu uznesenia:

1.  zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel funguje v prostredí, ktoré sa neustále vyvíja pod vplyvom rozvoja a využívania digitálnych informačných a komunikačných technológií v globálnom rozsahu;

2.  opätovne zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel je založený na kreativite, kultúrnych hodnotách, zručnostiach a talente jednotlivcov s potenciálom vytvárať bohatstvo a pracovné príležitosti vytváraním hodnôt z duševného vlastníctva;

3.  poukazuje na to, že kultúrny a kreatívny priemysel, ktorý má obrat 535,9 miliardy EUR a vytvára 7,1 milióna pracovných miest, je zásadný pre stabilitu a dlhodobú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva;

4.  poukazuje na to, že kultúrny a kreatívny priemysel zaručuje nielen kultúrnu rozmanitosť, ale aj pluralitu médií a hospodársku životaschopnosť Európskej únie;

5.  konštatuje, že kultúrny a kreatívny priemysel má strategický význam pre hospodársky rozvoj a vytváranie kvalitných pracovných miest v EÚ;

6.  zdôrazňuje, že pri formulovaní právneho vymedzenia kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Európe by sa mali zohľadniť nové kultúrne a kreatívne trendy súčasnej spoločnosti a nepretržité zmeny a príležitosti, ktoré môžu digitálne technológie aj naďalej prinášať, a že takéto vymedzenie by sa malo vzťahovať na diela vrátane tovaru a služieb, ktoré sú produktmi umeleckého, kultúrneho alebo tvorivého procesu a ktoré sú chránené právom duševného vlastníctva bez toho, aby sa obmedzovali procesy, ktorými boli tieto diela vytvorené alebo vyprodukované;

7.  preto sa domnieva, že ochrana držiteľov práv v súvislosti s legislatívnymi rámcami autorských práv a práv duševného vlastníctva je potrebná, a to spôsobom, ktorý uznáva hodnoty a stimuluje inovácie, kreativitu, investície a tvorbu obsahu a súčasne sa prispôsobuje neustálemu technologickému vývoju a budúcim digitálnym platformám;

8.  zdôrazňuje, že EÚ by nemala uvažovať o kultúre iba z hľadiska vnútorného trhu, hospodárskej súťaže alebo obchodnej politiky, ale mala by z nej urobiť súčasť európskej politiky v oblasti spolupráce a rozvoja a zároveň zohľadniť osobitný charakter kultúrneho spektra EÚ; vyzýva Komisiu, aby upevnila väzbu medzi kultúrnym odvetvím, odborným vzdelávaním a kultúrnym a kreatívnym priemyslom, aby zvážila vytvorenie európskeho právneho rámca pre rozvoj učňovského vzdelávania v kultúrnom a kreatívnom priemysle vo všetkých členských štátoch EÚ a maximalizovala potenciál MSP v kultúrnych a kreatívnych odvetviach;

9.  domnieva sa, že digitálne prostredie ponúka nové príležitosti na to, aby sa mohli tvoriť a produkovať kultúrne a kreatívne diela, aby sa mohli distribuovať, prevádzkovať a sprístupňovať širšej verejnosti nezávisle od fyzických a geografických obmedzení, včas, za nižšie náklady a s menšími prekážkami pri uvádzaní na trh; konštatuje však, že na čoraz integrovanejšom a digitalizovanějšom fóre by mohli byť autori a tvorcovia s obmedzenými zdrojmi v prostredí s väčšou konkurenciou finančne znevýhodnení;

10.  domnieva sa, že digitálne technológie priniesli aj príležitosti na tvorbu rôznych druhov umeleckých diel alebo postupov, pre ktoré tieto digitálne technológie predstavujú podstatnú súčasť tvorivého procesu;

11.  v tejto súvislosti pripomína, že sa kultúrny a kreatívny priemysel skladá prevažne z nespočetného množstva mikropodnikov, malých a stredných podnikov a tvorcov pôsobiacich v slobodnom povolaní, pričom majú obmedzený prístup k infraštruktúram, zdrojom a financovaniu s obmedzenou vyjednávaciu schopnosťou voči novým digitálnym možnostiam odbytu a ďalším sprostredkovateľom, ktorí majú dominantné postavenie na trhu, ako je tomu konkrétne v prípade umelcov a tvorcov pochádzajúcich z okrajových kultúrnych a jazykových oblastí; v tejto súvislosti podporuje potrebu vytvoriť vyvážený právny rámec, ktorý zohľadňuje osobitné charakteristiky odvetvia a poskytuje vhodné nápravné právne riešenia s cieľom umožniť tvorcom, aby získali lepšiu vyjednávaciu pozíciu;

12.  zdôrazňuje, že pokračujúca digitálna inovácia vytvára tlak na kultúrny a kreatívny priemysel, aby prehodnotil a pretvoril svoje obchodné modely; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v najbežnejších obchodných modeloch sa ekonomická hodnota obsahu, ktorú je potrebné znovu definovať, vyskytuje v rôznych častiach hodnotového reťazca, ale môže byť presunutá na koniec hodnotového reťazca, čím bude systém, prostredníctvom ktorého kreatívne spoločenstvo čerpá hodnotu z obsahu vrátane spravodlivého odmeňovania autorov a tvorcov, stále zložitejší; zároveň konštatuje, že kreatívne spoločenstvo čelí takisto stratám vyplývajúcim z porušovania autorských práv, ako je napr. pirátstvo, a z rôznych problémov vznikajúcich v dôsledku neustálych zmien internetového prostredia a v súvislosti s problémami súčasných obchodných modelov;

13.  zdôrazňuje význam nového digitálneho prostredia pre rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu pri zabezpečovaní väčšej viditeľnosti pre tvorcov a možnosti byť neustále v kontakte s publikom a spotrebiteľmi; preto sa domnieva, že k vytvoreniu právneho rámca, ktorý vymedzuje digitalizáciu kultúrneho a kreatívneho priemyslu, by teda malo dôjsť až po rozsiahlej konzultácii so všetkými subjektmi začlenenými do hodnotového reťazca;

14.  domnieva sa, že digitálne platformy sú prostriedkom zaisťujúcim širší prístup ku kultúrnym a kreatívnym dielam a je potrebné uvažovať o tom, ako tento proces môže fungovať s väčšou právnou istotou a rešpektovaním držiteľov práv;

15.  vyzýva Komisiu, aby riešila otázku presunu hodnoty v súvislosti s prebiehajúcou diskusiou o autorských právach;

16.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsku kultúrnu stratégiu v digitálnom veku v súlade so všetkými politikami EÚ vrátane daňovej politiky;

17.  vyzýva Komisiu, aby účinne riešila problém šírenia nezákonného digitálneho obsahu úmerne k rôznym dotknutým právam tým, že okrem iného podnieti lepšiu spoluprácu medzi orgánmi členských štátov a dotknutým priemyslom a uľahčí vznik atraktívnych legálnych ponúk, ktoré budú dostupné v rozsiahlom katalógu s cezhraničnou prístupnosťou, pričom sa bude rešpektovať zásada teritoriality; rovnako vyzýva Komisiu, aby preskúmala rozličné možnosti a zamerala sa na zmluvy týkajúce sa autorského práva s cieľom spravodlivejšie odmeňovať autorov a tvorcov, v záujme odmeňovania tvorivosti a inovácie a spolu s podporou transparentnosti v hodnotovom reťazci súvisiacom s autorskými právami v digitálnom prostredí, a chrániť národné kultúrne a jazykové osobitostí a stimulovať hospodársku a výskumnú činnosť; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby aj naďalej zisťovala, aké mechanizmy sú účinné pri postupe proti porušovaniu autorských práv, a zvyšovala informovanosť verejnosti v tejto oblasti;

18.  pripomína výsledky verejnej konzultácie, ktorú začala Komisia, o regulačnom prostredí pre platformy a internetových sprostredkovateľov; zdôrazňuje skutočnosť, že účastníci uznávajú výhody online platforiem v tom, že sa kreatívny obsah stáva prístupnejším a komunikácia je jednoduchšia, ale zároveň sa zaoberajú nedostatočnou transparentnosťou a právnou istotou v tomto procese, pokiaľ ide o dodržiavanie autorských práv;

19.  domnieva sa, že primeraná a účinná ochrana autorských a súvisiacich práv je kľúčová na zabezpečenie spravodlivého odmeňovania tvorcov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

13.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

17

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux, Rosa Estaràs Ferragut, Enrico Gasbarra, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Julia Reda, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, József Szájer, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Durand, Evelyne Gebhardt, Constance Le Grip, Victor Negrescu, Virginie Rozière


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

10.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

57

4

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, José Blanco López, Andrea Bocskor, Louise Bours, Jerzy Buzek, Angelo Ciocca, David Coburn, Silvia Costa, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Pilar del Castillo Vera, Mircea Diaconu, Angel Dzhambazki, Christian Ehler, Fredrick Federley, Ashley Fox, Adam Gierek, María Teresa Giménez Barbat, Giorgos Grammatikakis, Eva Kaili, Kaja Kallas, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Jaromír Kohlíček, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Florent Marcellesi, Edouard Martin, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Angelika Niebler, Carolina Punset, Herbert Reul, Paul Rübig, Algirdas Saudargas, Jean-Luc Schaffhauser, Michaela Šojdrová, Neoklis Sylikiotis, Antonio Tajani, Helga Trüpel, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Bogdan Brunon Wenta, Lieve Wierinck, Hermann Winkler, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Carlos Zorrinho, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Pervenche Berès, Miriam Dalli, Francesc Gambús, Gunnar Hökmark, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Barbara Kudrycka, Olle Ludvigsson, Monika Smolková, Hannu Takkula

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Franc Bogovič, Steeve Briois, Doru-Claudian Frunzulică, Michael Theurer, Martina Werner

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia