SPRÁVA o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

30.11.2016 - (2016/2036(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Elmar Brok

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-013 (PDF - 437 KB)
• 001-013 (DOC - 76 KB)
• 014-019 (PDF - 395 KB)
• 014-019 (DOC - 60 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

(2016/2036(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

–  so zreteľom na články 21 a 36 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie (VP/PK) o politickej zodpovednosti,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182),

–  so zreteľom na prejav predsedu Junckera o stave Únie prednesený 14. septembra 2016,

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú predložila VP/PK Federica Mogherini 28. júna 2016, a na jej návrhy z neformálneho zasadnutia ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konalo v Bratislave 2. septembra 2016,

–  so zreteľom na závery zo samitu v Bratislave zo 16. septembra 2016,

–  so zreteľom na výsledok neformálneho stretnutia ministrov obrany EÚ uskutočneného v Bratislave 27. septembra 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o operáciách na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou[1],

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Weimarského trojuholníka Franka-Waltera Steinmeiera (Nemecko), Jeana-Marca Ayraulta (Francúzsko) a Witolda Waszczykowskiho (Poľsko) o budúcnosti Európy, vydané vo Weimare 28. augusta 2016,

–  so zreteľom na francúzsko-nemeckú iniciatívu o obrane zo septembra 2016 s názvom „Obnova SZBP“,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0360/2016),

A.  keďže Európska únia čelí bezprecedentným vnútorným aj vonkajším výzvam, medzi ktoré patria medzištátne konflikty, zlyhania štátov, terorizmus, hybridné hrozby, kybernetická a energetická neistota, organizovaný zločin a zmena klímy; keďže EÚ bude schopná na nové výzvy účinne reagovať len vtedy, ak jej štruktúry a členské štáty budú spolupracovať a spoločne a skutočne koordinovane vyvíjať úsilie v oblasti SZBP/SBOP;

B.  keďže EÚ v súčasnosti obklopuje nestabilita, pretože rozsiahle časti Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA) sa zmietajú v etnicko-náboženských konfliktoch a vo vojnách v zastúpení, a v celom regióne sa šíria teroristické skupiny, ako sú tzv. Islamský štát (IS)/Dá’iš a Džabhat Fath aš-Šám; keďže al-Káida využíva bezpečnostné vákuum v regióne MENA na svoje posilnenie a jej odhodlanosť, pokiaľ ide o celosvetový džihád, sa nemení;

C.  keďže tieto konflikty majú priame a vážne dôsledky pre bezpečnosť a blahobyt občanov EÚ, pretože sa postupne rozširujú do EÚ, či už v podobe terorizmu, masívneho prílivu utečencov, alebo dezinformačných kampaní, ktorých cieľom je rozdelenie našej spoločnosti;

D.  keďže Európa prežíva hrozbu terorizmu na svojom vlastnom území; keďže nedávne teroristické útoky v európskych mestách spáchané radikálnymi džihádistami napojenými na IS/Dá’iš sú súčasťou ucelenej stratégie tejto skupiny a dopĺňajú pozemnú vojnu v Sýrii, Iraku a Líbyi a hospodársku vojnu zameranú na odvetvie cestovného ruchu v severnej Afrike, ako aj propagandu na internete a kybernetické útoky; keďže tisíce občanov EÚ, ktorí sa pripojili k takýmto teroristickým skupinám, predstavujú čoraz väčšiu hrozbu pre našu bezpečnosť doma aj inde vo svete;

E.  keďže agresívne Rusko naďalej narúša zvrchovanosť a nezávislosť svojich susedských štátov a otvorene napáda európsky a celosvetový mier a bezpečnostný poriadok; keďže dnešné Rusko je čoraz autokratickejšie a voči svojim susedom agresívnejšie než kedykoľvek od rozpustenia Sovietskeho zväzu v roku 1991; keďže oficiálna ruská propaganda vykresľuje Západ ako nepriateľa aktívne sa snaží oslabiť jednotu v Európskej únii a súdržnosť transatlantickej aliancie, či už formou dezinformačných kampaní, alebo poskytovania finančnej podpory euroskeptickým a fašistickým skupinám v Únii a v kandidátskych krajinách;

Pokračovanie úspechu EÚ: konať v záujme premeny

1.  pripomína, že Európska únia je jedným z najväčších úspechov európskej histórie a že transformačná sila EÚ priniesla mier, stabilitu a prosperitu pre jej občanov a pre krajiny, ktoré s ňou susedia a z ktorých mnohé sa stali členskými štátmi EÚ; zdôrazňuje, že EÚ je naďalej najväčšou hospodárskou mocnosťou, najštedrejším darcom humanitárnej a rozvojovej pomoci a priekopníkom v globálnej mnohostrannej diplomacii v otázkach ako zmena klímy, medzinárodná spravodlivosť, nešírenie zbraní hromadného ničenia a ľudské práva; vyzýva, aby sa zvýšilo zviditeľnenie akcie EÚ v týchto oblastiach;

2.  domnieva sa, že súčasná vnútorná a vonkajšia kríza je pre EÚ príležitosťou, ak sa použije na zlepšenie fungovania a spolupráce Únie; domnieva sa, že dnešné výzvy si vyžadujú reformu, ktorá zlepší fungovanie EÚ a posilní jej demokratický charakter a na základe ktorej bude EÚ schopná splniť to, čo občania očakávajú; pripomína, že európski občania vnímajú účinnú spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku ako prioritnú oblasť činnosti EÚ a že je to jedna z oblastí, kde môže európska spolupráca priniesť najvyššiu pridanú hodnotu; preto zdôrazňuje, že členské štáty musia zmeniť spôsob myslenia, pretože doterajšie zmýšľanie o zahraničnej politike a bezpečnosti z vnútroštátneho hľadiska je obmedzené a už prekonané; je presvedčený, že žiadny členský štát sa nedokáže sám vyrovnať ani s jedným z problémov, ktorým dnes čelíme; je pevne presvedčený, že zraniteľnosť EÚ je priamym dôsledkom neúplnej integrácie a nedostatočnej koordinácie; zdôrazňuje skutočnosť, že v dôsledku globalizácie a multipolarity sú integračné procesy, ako je proces EÚ, nevyhnutné; naliehavo vyzýva členské štáty, aby konečne prejavili dostatočnú mieru jednoty, politickej vôle a vzájomnej dôvery s cieľom umožniť koordinované využitie nástrojov, ktoré sú k dispozícii, na presadzovanie našich záujmov a hodnôt; opakuje, že Európska únia môže byť silným globálnym hráčom a mať rovnocenné postavenie vo vzťahu k ďalším veľmociam iba v prípade, že všetky členské štáty budú vystupovať jednotne a postupovať spoločne v rámci silnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

3.  víta plán a záväzky zo samitu v Bratislave a očakáva konkrétne záväzky členských štátov v oblasti jeho realizácie;

4.  pripomína, že je potrebné, aby boli vonkajšie politiky EÚ koherentné navzájom, ako aj s inými politikami s vonkajším rozmerom a aby sa sledovali ciele vymedzené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii; konštatuje, že keďže budovanie odolnosti by malo byť jedným z hlavných cieľov SZBP, vyžaduje si komplexný prístup, v rámci ktorého rôzne sektory spochybňujú tradičné prístupy k zahraničnej a bezpečnostnej politike s využitím širokej škály diplomatických, bezpečnostných, obranných, hospodárskych, obchodných, rozvojových a humanitárnych nástrojov, ako aj zvýšením nezávislosti v oblasti energetickej bezpečnosti; zastáva názor, že SZBP by mala byť asertívnejšia, účinnejšia a založená na hodnotách; zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je jedinečným nástrojom na dosiahnutie operatívneho komplexného prístupu EÚ v súlade s cieľmi programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

5.  víta skutočnosť, že Komisia prijala novú obchodnú stratégiu Obchod pre všetkých, v ktorej sa zameriava na posilnenie ľudských práv v obchodnej politike a využívanie pozície EÚ ako obchodného bloku na mobilizáciu ľudských práv v tretích krajinách; zdôrazňuje, že toto si bude vyžadovať úplné zblíženie a dopĺňanie sa iniciatív v oblasti obchodu a zahraničnej politiky vrátane úzkej spolupráce medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami, ESVČ a orgánmi členských štátov; zdôrazňuje význam skupiny komisárov pre vonkajšiu činnosť, ktorej predsedá VP/PK, pri stimulovaní k uplatňovaniu komplexného prístupu; vyzýva, aby VP/PK pravidelne podávala Európskemu parlamentu správy o činnosti tejto skupiny; vyzýva delegácie EÚ, aby zaviedli do praxe spoločné programy vo všetkých oblastiach politiky vonkajšej činnosti s cieľom predchádzať duplicite, šetriť peniaze, zvyšovať účinnosť a odhaľovať možné medzery;

6.  uznáva, že zmena klímy by mohla mať vážny vplyv na regionálnu a globálnu stabilitu, keďže globálne otepľovanie ovplyvňuje spory o územia, potraviny, vodu a ostatné zdroje, oslabuje hospodárstva, ohrozuje regionálnu bezpečnosť a je zdrojom migračných tokov; ďalej nabáda EÚ a členské štáty, aby zvážili, ako by sa mohli do národného a vojenského plánovania EÚ zahrnúť stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy a čo by sa malo považovať za vhodné spôsobilosti, priority a reakcie;

7.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju schopnosť čeliť dezinformačnej a propagandistickej kampani zameranej na ľudí žijúcich v EÚ a jej susedstve; vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby uznali, že prebiehajúca informačná vojna nie je len vonkajším, ale aj vnútorným problémom EÚ; vyjadruje poľutovanie nad neschopnosťou EÚ oznamovať a náležite prezentovať európskej verejnosti kroky, zásluhy a úspechy spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby túto medzeru vyplnili zvýšením spoľahlivosti a viditeľnosti vonkajšej činnosti EÚ;

8.  berie na vedomie, že informačná a kybernetická vojna je zámerným pokusom na štátnej a neštátnej úrovni destabilizovať a diskreditovať politické, hospodárske a sociálne štruktúry; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú potrebu začleniť kybernetickú bezpečnosť a kybernetickú obranu do vnútorných a vonkajších politík EÚ a do jej vzťahov s tretími krajinami; vyzýva členské štáty, aby zaviedli automatizovaný systém výmeny informácií o kybernetických a hybridných hrozbách a útokoch; vyzýva EÚ, aby na medzinárodných fórach obhajovala koncepciu toho, že otvorená globálna kľúčová infraštruktúra internetu je neutrálnou zónou; je tiež presvedčený, že EÚ by mala spolupracovať so svojimi partnermi a zintenzívniť svoju pomoc pri budovaní kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boji proti počítačovej kriminalite a kybernetickému terorizmu;

9.  pripomína odhodlanie EÚ vytvárať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa riadi zásadami demokracie, právneho štátu, všeobecnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, a dodržiavania Charty OSN a medzinárodného práva; pripomína akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, v ktorom sa zdôrazňuje význam EÚ vrátane jej politík v oblasti ľudských práv a rodových otázok počas misií a operácií krízového riadenia; pripomína význam tzv. doložky o ľudských právach, ktorá je súčasťou všetkých rámcových dohôd podpísaných s tretími krajinami od začiatku 90. rokov;

10.  pripomína, že politika rozširovania je jednou z najúspešnejších politík EÚ a prispieva k zabezpečovaniu stability, demokracie a prosperity na európskom kontinente; opakuje preto svoju dôraznú podporu procesu rozširovania pod podmienkou splnenia kodanských kritérií vrátane integračnej kapacity; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi EÚ a kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami v otázkach, ako je migrácia, bezpečnosť, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu a boj proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva kandidátske krajiny, aby vynaložili maximálne úsilie o dosiahnutie súladu so SZBP/SBOP EÚ;

11.  zdôrazňuje záväzok EÚ týkajúci sa medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a účinného multilateralizmu pod vedením OSN; uznáva strategické partnerstvo medzi EÚ a OSN pri udržiavaní mieru a krízovom riadení od roku 2003; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby podporovali úsilie OSN o udržiavanie mieru a spolupracovali s OSN na posilňovaní kapacít regionálnych organizácií na zabezpečenie mieru, najmä Africkej únie, a zohľadňovali mierový nástroj pre Afriku; vyzýva členské štáty EÚ, aby výrazne zvýšili svoje vojenské a policajné príspevky do mierových misií OSN; víta záväzok globálnej stratégie EÚ podporovať NATO ako základný kameň kolektívnej bezpečnosti Európy a posilňovať OSN ako základ medzinárodného poriadku;

12.  upozorňuje na to, ako nedávne krízy poukázali na obmedzené možnosti OSN; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zo všetkých síl usilovali o reformu Bezpečnostnej rady, najmä so zreteľom na zrušenie práva veta v prípade masových ukrutností;

13.  zdôrazňuje, že účinné vykonávanie globálnej stratégie EÚ, ktorú predložila VP/PK v júni 2016, nie je možné, ak členské štáty nepreukážu pevné odhodlanie, zodpovednosť, politickú vôľu a vodcovstvo; zdôrazňuje, že na vykonávanie tejto stratégie musia členské štáty prideliť primerané ľudské a finančné zdroje, a to najmä pokiaľ ide o kľúčové oblasti predchádzania konfliktom, bezpečnosti a obrany; zdôrazňuje praktické a finančné prínosy ďalšej integrácie európskych obranných spôsobilostí;

14.  víta zámer vypracovať plán vykonávania pre bezpečnosť a obranu; zdôrazňuje, že tento plán vykonávania by mal byť doplnený o proces bielej knihy, ktorý by stanovil úroveň ambícií, úlohy, požiadavky a priority v oblasti spôsobilosti, pokiaľ ide o európsku obranu; vyzýva VP/PK, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi a Komisiou prednostne začala pracovať na takejto bielej knihe s cieľom dosiahnuť prvé výsledky v roku 2017;

15.  oceňuje návrh na každoročné zhodnotenie aktuálneho stavu vykonávania stratégie; je presvedčený, že tieto úvahy by sa mali stať súčasťou každoročnej rozpravy v Parlamente, a to na základe správy o plnení, ktorú vypracuje podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka;

16.  zastáva názor, že globálna stratégia by sa mala pravidelne preskúmavať a mala by sa zabezpečiť analýza jej vykonávania, a to synchrónne s volebným cyklom a začiatkom funkčného obdobia každej novej Komisie, aby sa overilo, či jej ciele a priority stále zodpovedajú aktuálnym výzvam a hrozbám;

17.  zdôrazňuje, že vonkajšia činnosť EÚ sa musí zakladať na troch pilieroch, ktoré možno definovať ako „tri D“: diplomacia, rozvoj a obrana (Diplomacy, Development and Defence);

Prevzatie zodpovednosti za našu bezpečnosť: predchádzať, brániť, odrádzať, reagovať

18.  zdôrazňuje, že EÚ musí posilniť svoje spôsobilosti v oblasti bezpečnosti a obrany, pretože svoj potenciál svetovej veľmoci môže naplno využiť iba vtedy, ak svoju jedinečnú mäkkú moc spojí s tvrdou mocou v rámci komplexného prístupu EÚ; pripomína, že kľúčovými prvkami na to, aby EÚ dokázala riadne reagovať na krízu, zvyšovať odolnosť partnerov a chrániť Európu, sú silnejšie a spoločné civilné a vojenské kapacity; konštatuje, že keďže v oblasti medzinárodných vzťahov opäť dominuje mocenská politika, schopnosti v oblasti obrany a odstrašovania sú na účely uplatňovania vplyvu EÚ pri diplomatických rokovaniach kľúčové; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že je nevyhnutné posilniť a prehĺbiť spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, pretože jediným realistickým spôsobom, ako zlepšiť naše vojenské spôsobilosti v období rozpočtových obmedzení je to, že sa zintenzívni obranná spolupráca a zvýši sa súčinnosť na základe potrieb všetkých členských štátov a so zameraním na investície; domnieva sa, že výraznejšia európska spolupráca v oblasti bezpečnosti a obrany by viedla k vyššej účinnosti, jednotnosti a efektivite a že EÚ a jej členské štáty by prostredníctvom takejto prehĺbenej spolupráce len získali potrebné technologické a priemyselné spôsobilosti;

19.  je presvedčený o tom, že vzhľadom na už aj tak nedostatočne financovaný rozpočet EÚ, ďalšie úsilie týkajúce sa operácie, administratívne náklady, prípravné akcie a pilotné projekty v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky sú takisto potrebné dodatočné finančné prostriedky zo strany členských štátov, ako aj snahy o posilnenie synergií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na riešenie rozpočtových potrieb v oblasti čoraz väčších bezpečnostných výziev využili súčasné preskúmanie/revíziu viacročného finančného rámca (VFR); vyzýva členské štáty, aby zvýšili výdavky na obranu a tak splnili ciele NATO týkajúce sa kapacít, podľa ktorých sa vyžadujú výdavky na obranu na úrovni minimálne dvoch percent HDP; zdôrazňuje, že lepšia koordinácia a obmedzenie prekrývajúcich sa činností EÚ a členských štátov by umožnili úspory a presun prostriedkov;

20.  v tejto súvislosti zastáva názor, že je veľmi dôležité konečne uplatniť nástroje stanovené v Lisabonskej zmluve, konkrétne stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO); domnieva sa, že pri uplatňovaní PESCO je zásadne dôležitý pružný, inkluzívny prístup podnecujúci otvorenú a proaktívnu účasť všetkých členských štátov; víta spoločný dokument ministrov obrany Francúzska a Nemecka o „obnovení SBOP“ a taliansky návrh „silnejšej európskej obrany“ a plne podporuje ich cieľ prijať kladné rozhodnutie o vytvorení stálej štruktúrovanej spolupráce na zasadnutí Rady pre zahraničné veci a obranu v novembri 2016; vyzýva VP/PK, aby sa ujala vedenia v súvislosti s touto iniciatívou, ako aj inými nedávnymi návrhmi na posilnenie SBOP, s cieľom pripraviť pôdu pre ďalšie ambiciózne rozhodnutia o SBOP, ktoré sa majú prijať na novembrovom zasadnutí Rady pre zahraničné veci a obranu a na decembrovom zasadnutí Európskej rady, vrátane:

•  vytvorenia trvalého civilno-vojenského veliteľstva na politickej strategickej úrovni, s rovnako dôležitým útvarom pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) a útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC), čo by skvalitnilo strategické a operačné plánovanie počas celého plánovacieho cyklu, posilnilo civilno-vojenskú spoluprácu a zlepšilo schopnosť EÚ pohotovo reagovať na krízy;

•  posilnenia nástrojov EÚ v oblasti rýchlej reakcie najmä tým, že sa zvýši použiteľnosť bojových skupín a uvedie sa do praxe článok 44, ako aj posilnením a väčším využívaním zboru Eurocorps pri misiách a operáciách SBOP;

  rozšírenia spoločného financovania operácií SBOP, a to aj prostredníctvom naliehavého a dôkladného preskúmania mechanizmu Athena, ktoré by zahŕňalo vyhlásenie o bojových skupinách a ktoré je potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že misie EÚ sa budú môcť financovať z kolektívnych prostriedkov, a nie jednotlivými zúčastnenými členskými štátmi, čím sa odstráni potenciálna prekážka brániaca členským štátom v nasadení vojenských síl;

  vytvorenia zoskupenia v Rade v oblasti obrany;

21.  podporuje revíziu prístupu EÚ k civilným misiám SBOP, počnúc povahou zásahov až po ich ciele a zapojené osoby, aby sa zabezpečila ich náležitá príprava, realizácia a podpora; víta pokrok, ktorý sa dosiahol v prípade misií a operácií SBOP napriek ich nedostatkom; požaduje väčšiu flexibilitu rozpočtových pravidiel EÚ s cieľom podporiť jej schopnosť reagovať na krízy, ako aj vykonávanie súčasných ustanovení Lisabonskej zmluvy; podporuje vytvorenie počiatočného fondu na začatie operácií na urýchlené financovanie počiatočných etáp vojenských operácií; je presvedčený, že nový, účinnejší rozhodovací postup prijímania rozhodnutí o vojenských misiách EÚ by zlepšil aktivitu EÚ a posilnil ju v reakciách na hrozby a krízy, pričom uznáva, že rozhodnutie o poskytnutí alebo neposkytnutí vojsk na takéto misie musí byť prijaté na úrovni členských štátov;

22.  trvá na tom, že akékoľvek rozhodnutie posunúť sa smerom k európskej obrannej únii vrátane rozvoja rozsiahlejšej stálej štruktúrovanej spolupráce a vytvorenia spoločných obranných nástrojov musí byť prijaté členskými štátmi EÚ jednohlasne;

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia, ESVČ, EDA a členské štáty ešte v plnej miere nesplnili komplexné úlohy vyplývajúce zo zasadnutí Rady pre zahraničné veci z novembra 2013 a Európskej rady z rokov 2013 a 2015; vyzýva VP/PK a komisárku pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, aby skôr, než navrhnú nové úlohy, predložili Parlamentu posúdenie plnenia predchádzajúcich rozhodnutí; vyzýva na urýchlenie prebiehajúcej práce na európskom obrannom akčnom pláne a úsilia, ktoré Komisia vyvíja s cieľom maximalizovať obrannú spoluprácu, a to aj prostredníctvom stimulov v politických oblastiach, ako je politika vnútorného trhu, verejného obstarávania, výskumu, dopravy, kozmického priestoru, kybernetiky, energetiky a priemyslu; berie na vedomie návrh francúzskeho prezidenta na zriadenie európskeho fondu pre bezpečnosť a obranu a podporuje rozvoj nových a inovatívnych finančných a investičných projektov, a to aj prostredníctvom Európskej investičnej banky a verejno-súkromných partnerstiev;

24.  berie na vedomie, že vzhľadom na to, že členské štáty majú ťažkosti so zachovaním širokého spektra plne operačných obranných spôsobilostí, je potrebné zaistiť väčšiu koordináciu a lepšie objasniť možnosti rozhodovania o tom, ktoré spôsobilosti treba zachovať, aby sa členské štáty mohli špecializovať na určité spôsobilosti; zdôrazňuje praktické a finančné prínosy ďalšej integrácie európskych obranných spôsobilostí a berie na vedomie rôzne, takto zamerané prebiehajúce iniciatívy, ktoré by sa mali stať súčasťou širšieho rámca s cieľom vytvoriť inteligentný plán; podporuje návrhy na tzv. európsky semester obrany a vyzýva VP/PK, aby predložila konkrétne návrhy na tento účel; domnieva sa, že interoperabilita má kľúčový význam, ak majú byť ozbrojené sily členských štátov väčšmi kompatibilné a integrované; nabáda členské štáty, aby hľadali ďalšie spôsoby spoločného nákupu, zachovávania a udržiavania síl a materiálov;

25.  oceňuje úlohu Európskej obrannej agentúry pri podpore a koordinácii rozvoja spôsobilostí a vyzýva na jej posilnenie, konkrétne zvýšením jej rozpočtu; zdôrazňuje, že personálne a prevádzkové náklady agentúry by sa mali financovať z rozpočtu Únie; vyzýva VP/PK a členské štáty, aby preskúmali organizáciu, postupy a minulé aktivity EDA;

26.  pripomína, že Európa si musí zachovať konkurencieschopnú a inovatívnu priemyselnú a technologickú základňu, ktorá dokáže rozvíjať a produkovať požadované spôsobilosti; pripomína, že na dosiahnutie úspor z rozsahu a zlepšenie účinnosti sú absolútne potrebné integrovaný obranný trh a konsolidácia európskeho obranného priemyslu;

27.  víta návrh predsedu Junckera vytvoriť európsky obranný fond na oživenie výskumu a inovácií; víta prebiehajúce práce na prípravách zameraných na výskum v oblasti obrany, na ktoré by mal v budúcom viacročnom finančnom rámci nadviazať rozsiahly európsky program výskumu v oblasti obrany financovaný z prostriedkov EÚ vrátane ďalších finančných zdrojov, ktoré poskytnú členské štáty;

28.  požaduje, aby EÚ zohrávala aktívnejšiu úlohu v oblasti odzbrojovania, nešírenia a kontroly zbraní; vyzýva Radu, aby umožnila PK/VP aktívnejšie vystupovať pri riešení konfliktov a budovaní mieru;

29.  uznáva rastúcu vzájomnú závislosť medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou a zastáva názor, že súčasné výzvy v oblasti bezpečnosti si vyžadujú dôslednú kritickú analýzu našich bezpečnostných politík tak, aby vznikla súdržná a jednotná politika zahŕňajúca vnútorný, ako aj vonkajší rozmer, vrátane aspektov, ako sú boj proti terorizmu, kybernetická bezpečnosť, energetická bezpečnosť, hybridné hrozby, strategická komunikácia a kritické infraštruktúry; naliehavo vyzýva bezpečnostné služby členských štátov, aby posilnili koordináciu a spoluprácu a zintenzívnili výmenu spravodajstva a informácií, a vyzýva všetky členské štáty, aby si v rámci boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti plnili svoju zákonnú povinnosť zdieľať spravodajské informácie s agentúrami Europol a Eurojust; naliehavo vyzýva EÚ, aby v boji proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti ešte viac upevnila spoluprácu s tretími krajinami v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; oceňuje zriadenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž;

30.  víta spoločné vyhlásenie o spolupráci medzi NATO a EÚ, ktoré bolo prijaté počas samitu vo Varšave; plne podporuje prehĺbenie spolupráce medzi NATO a EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, migrácie, strategickej komunikácie a reakcie na hybridné hrozby; vyzýva VP/PK, aby predložila konkrétne návrhy na opatrenia v nadväznosti na spoločné vyhlásenie z Varšavy do konca roku 2016; je presvedčený, že NATO má zásadný význam pre kolektívnu bezpečnosť Európy a trvá na potrebe zachovať vlastné spôsobilosti EÚ v oblasti reakcie; pripomína, že silnejšie NATO a silnejšia EÚ sa navzájom posilňujú a dopĺňajú; víta záväzok globálnej stratégie EÚ vo vzťahu k NATO ako základný kameň kolektívnej bezpečnosti Európy; zdôrazňuje, že EÚ by mala čo najlepšie využívať dostupné zdroje v oblasti bezpečnosti a obrany a predchádzať možnému zdvojeniu; okrem toho sa domnieva, že EÚ a jej členské štáty musia užšie spolupracovať s NATO na zabezpečení toho, aby sa iniciatíva v oblasti inteligentnej obrany tejto aliancie a iniciatíva EÚ v oblasti združovania a spoločného využívania dopĺňali a vzájomne posilňovali;

31.  zdôrazňuje, že bezpečnosť členských štátov EÚ je nedeliteľná a že podľa článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ musia mať všetky členské štáty rovnakú úroveň bezpečnosti, a preto by mali bezpečnosť EÚ zaisťovať a zúčastňovať sa na nej rovnakým dielom na pomernom základe, a plniť stanovené záväzky; ďalej poznamenáva, že v tomto článku sa tiež uvádza, že tým nie je dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov;

32.  berie na vedomie potrebu hľadať kreatívne riešenia spolupráce medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v oblasti SZBP/SBOP;

33.  nazdáva sa, že je veľmi dôležité posilniť európsku bezpečnostnú štruktúru, ktorá je založená na Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 a jeho štyroch „košoch“ a ktorú vážne narúšajú protiprávne vojenské zásahy Ruska na Kryme a východnej Ukrajine;

34.  zastáva názor, že nastal čas vytvoriť novú, realistickejšiu stratégiu pre vzťahy EÚ s Ruskom založenú na presvedčivých odstrašujúcich opatreniach, ako aj na dialógu v oblastiach spoločného záujmu, ako sú boj proti terorizmu, nešírenie zbraní a obchod; zároveň zdôrazňuje, že je dôležité investovať viac do spolupráce s ruskou občianskou spoločnosťou a do jej podpory s cieľom posilniť dlhodobý základ vzťahov medzi EÚ a Ruskom; zdôrazňuje, že v reakcii na ďalšiu ruskú agresiu na Ukrajine boli potrebné sankcie, ktoré sa ukázali ako účinný prostriedok na jej zamedzenie; pripomína, že zrušenie súvisiacich sankcií je podmienené úplným vykonávaním dohôd z Minska; plne podporuje zavedenie reštriktívnych opatrení EÚ voči jednotlivcom a podnikom v Rusku ako reakciu na nezákonné pripojenie Krymu a svojvoľnú destabilizáciu Ukrajiny a trvá na tom, že EÚ by mala ponechať otvorenú možnosť ďalších postupných sankcií, najmä proti technologicky vyspelým produktom v sektoroch ropy a zemného plynu, IT a zbrojenia, ak bude Rusko naďalej porušovať medzinárodné právo; domnieva sa, že je v spoločnom záujme EÚ a Ruska dosiahnuť lepší vzťah, a to za predpokladu, že sa uplatňuje medzinárodné právo;

35.  vyzýva členské štáty EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby sa jednohlasne vyslovili za vyslanie jasného odkazu ruskej vláde, že jej činy budú mať svoju cenu a následky; ďalej požaduje zmiernenie súčasnej krízy a trvá na tom, aby EÚ a jej členské štáty spolupracovali s medzinárodnými partnermi na vystavení ruskej vlády diplomatickému, politickému a hospodárskemu tlaku s cieľom ukončiť túto agresiu; víta rozhodnutia zo samitu NATO vo Varšave prijaté v tejto súvislosti; vyjadruje svoj záväzok voči jednote, suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny; zdôrazňuje neplatnosť volieb, ktoré sa konali na okupovaných územiach Krymu;

36.  domnieva sa, že je dôležité nájsť spôsoby, ako zmierniť súčasné napätie a začať s Ruskom konštruktívny dialóg s cieľom určiť opatrenia, ktoré sú zamerané na zníženie rizika nebezpečných nedorozumení a mylných odhadov; zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť vzájomnú transparentnosť vojenských činností, aby sa zabránilo leteckým a námorným incidentom s Ruskom, a že je potrebné vypracovať spoločné normy pre postup v prípade havárií a incidentov; považuje nespolupracujúce vojenské lety bez aktívnych transpondérov za vážnu hrozbu pre civilné letectvo a považuje za nevyhnutné navrhnúť opatrenia na čo najskoršie odhaľovanie takýchto letov a nájsť medzinárodnú cestu smerom k odstráneniu takýchto bezpečnostných rizík; okrem toho sa domnieva, že spolupráca s Ruskom v súvislosti s nedávnym iránskym jadrovým programom poskytuje nádej na zlepšenie vzťahov v iných oblastiach vrátane vzťahov s NATO s cieľom zmierniť napätie, napríklad v Pobaltí, Sýrii a na Ukrajine;

37.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila spoluprácu s krajinami východného partnerstva s cieľom posilniť ich demokratické inštitúcie, odolnosť a nezávislosť vrátane zavedenia ambicióznych plnohodnotných misií SBOP poverených posilnením bezpečnosti a stability; vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnejšiu a účinnejšiu úlohu, pokiaľ ide o riešenie konfliktov a budovanie mieru; vyzýva členské štáty, aby zvýšili pomoc pre Ukrajinu vrátane primeraných obranných systémov s cieľom zabrániť vyostreniu vojenského konfliktu na východe Ukrajiny, aby zmenili pracovnú skupinu EÚ East StratCom na stálu štruktúru EÚ a aby vyčlenili primerané ľudské a finančné zdroje na jej lepšie fungovanie; ďalej podporuje ambície týchto krajín vo vzťahu k EÚ a program reforiem v oblastiach, ako sú právny štát, hospodárstvo, verejná správa, boj proti korupcii a ochrana menšín;

38.  pripomína záväzok EÚ voči svojim partnerom v susedstve a podporovať sociálne a politické reformy, konsolidovať právny štát, chrániť ľudské práva a podporovať rozvoj hospodárstva ako najlepšie prostriedky na posilnenie medzinárodného poriadku a zabezpečenie stability svojho susedstva; uznáva, že v politike EÚ sa nesmie zaujať paušálny prístup, a teda musí byť pružnejšia a pohotovejšie reagovať na meniacu sa situáciu vo východnom a južnom susedstve; konštatuje, že revidovaný nástroj európskeho susedstva neplní svoje ciele, najmä pokiaľ ide o zásadu „viac za viac“; nabáda, aby sa zvážil prístup „menej za menej“ v prípade tých krajín, ktoré v oblasti správy vecí verejných, demokracie a ľudských práv zaradili spätný chod;

39.  zdôrazňuje, že prehĺbenie vzťahov s USA a Kanadou má pre EÚ strategický význam a že zároveň je dôležité, aby EÚ posilnila svoje vzťahy so Strednou a Južnou Amerikou nielen v záujme posilnenia partnerstva medzi oboma regiónmi, ale aj spoločného riešenia významných globálnych výziev; uznáva, že EÚ je zďaleka najvýznamnejším hospodárskym partnerom USA a naopak, pričom obaja sú kľúčovými medzinárodnými spojencami tak na bilaterálnej úrovni, ako aj prostredníctvom NATO a v oblastiach ako iránsky jadrový program, Sýria a Ukrajina; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili pokračovanie tohto vzťahu založeného na spoločných hodnotách aj po novembrových prezidentských voľbách v USA;

Budovanie odolnosti a investovanie do skutočného komplexného prístupu: rozvoj, podpora a posilnenie

40.  zdôrazňuje, že Európa sa musí v súčasnosti zamerať na zabezpečenie mieru a stability na našom kontinente, v našom susedstve a v Afrike; uznáva, že trvalo udržateľný rozvoj nemôže existovať bez bezpečnosti a že trvalo udržateľný rozvoj je podmienkou bezpečnosti, stability, sociálnej spravodlivosti a demokracie; zastáva názor, že je nevyhnutné riešiť základné príčiny nestability a nútenej a nelegálnej migrácie, a to najmä chudobu, nedostatok hospodárskych príležitostí, ozbrojené konflikty, zlú správu vecí verejných, zmenu klímy, porušovanie ľudských práv, nerovnosť a obchodné politiky, ktoré neriešia tieto problémy; domnieva sa, že bezpečnosť, hospodársky a sociálny rozvoj a obchod sú súčasťou tej istej komplexnej stratégie a musia byť v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, zakotvenou v článku 208 Lisabonskej zmluvy; žiada európske a medzinárodné opatrenia (OSN/G20) proti nezákonným prevodom finančných prostriedkov z Afriky;

41.  zdôrazňuje, že EÚ musí venovať osobitnú pozornosť zlepšovaniu životných podmienok vo svojom susedstve a využiť pritom všetky dostupné politické nástroje vrátane obchodu, rozvojovej pomoci, politiky v oblasti životného prostredia a diplomacie, rovnako ako spôsobilosti v oblasti krízového riadenia; v tejto súvislosti víta nové partnerstvá EÚ v oblasti migrácie a plán vonkajších investícií a žiada o zapojenie do vykonávania týchto nástrojov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaujať nový postoj k Afrike, ktorý by bol založený na hodnotách a zásadách EÚ a ktorý by poskytol lepšie príležitosti na obchod, investovanie, prístup k energiám a hospodársky rast a podporil africké krajiny v budovaní demokratických, transparentných a účinných inštitúcií, ako aj opatrenia na zmiernenie vplyvu zmeny klímy; je presvedčený, že EÚ by mala preskúmať svoje rozvojové a obchodné politiky s cieľom zaistiť, že budú v súlade s našimi hodnotami a že prispejú k týmto cieľom; vyzýva EÚ, a najmä členské štáty, aby bojovali proti nezákonným finančným prevodom a výrazne zvýšili svoje finančné záväzky voči tomuto regiónu, a to aj prostredníctvom trustového fondu pre Afriku, plánu pre vonkajšie investície a Európskeho rozvojového fondu; zdôrazňuje dôležitú úlohu EÚ pri dosahovaní cieľov programu do roku 2030; domnieva sa, že súkromný sektor by mohol zohrávať dôležitú úlohu v oblasti rozvoja, ak bude konať v súlade s právne záväzným rámcom, v ktorom sa vymedzuje zodpovednosť podnikateľského sektora, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských, sociálnych a environmentálnych práv;

42.  uznáva, že poskytovanie pomoci zo strany EÚ obetiam katastrof, utečencom a ostatným ľuďom v núdzi prinieslo rôznorodé výsledky;

43.  zdôrazňuje takisto potrebu zintenzívniť boj proti hlavným príčinám terorizmu a radikalizácie, ktoré postihujú predovšetkým západnú Afriku, Sahel, Africký roh a Blízky východ a v nebývalej miere sa zameriavajú na Európu; naliehavo žiada EÚ, aby spoločne s USA a ďalšími medzinárodnými spojencami vyvíjala koordinované diplomatické úsilie s cieľom presvedčiť partnerov v regióne, napríklad Turecko, Saudskú Arábiu a Irán, že je potrebná spoločná a legálna stratégia proti tomuto celosvetovému problému; ďalej podporuje snahy o spoluprácu a koordináciu s ostatnými krajinami v tomto boji a vyzýva štátne a neštátne subjekty v tomto regióne, aby nevytvárali podnety na ďalšie sektárske a etnické napätie; vyjadruje silné znepokojenie nad vážnym porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv v Jemene vrátane bombardovania pohrebu v Sanaa 8. októbra; požaduje urýchlené nezávislé medzinárodné vyšetrovanie tejto udalosti aj iných prípadov porušenia medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pozastavili akúkoľvek spoluprácu v Jemene, až kým sa toto porušovanie nevyšetrí a v prípade zodpovedných osôb nebude vyvodená zodpovednosť; požaduje okamžité zrušenie blokády v Jemene a vyzýva všetky strany konfliktu, aby obnovili dialóg a usilovali sa o udržateľné prímerie; trvá na tom, že tento konflikt nemožno riešiť vojenskou cestou;

44.  naliehavo žiada, aby boli vytvorené tematické rámce s cieľom ponúknuť spoluprácu medzi Úniou, partnerskými krajinami južného susedstva a kľúčovými regionálnymi aktérmi, najmä v Afrike, v regionálnych otázkach, ako je bezpečnosť, rozvoj, energetika a riadenie migračných tokov; domnieva sa, že naše susedstvo by bolo odolnejšie, keby mohlo byť organizované v rámci regionálnej spolupráce, ktorá umožňuje nájsť spoločné reakcie na problémy migrácie, terorizmu, rozvoja atď.; vyzýva preto Úniu, aby v spolupráci so svojimi maghrebskými susedmi obnovila a ďalej rozvíjala Zväz arabského Maghrebu;

45.  pripomína, že región Sahel a ďalšie súvisiace geografické oblasti predstavujú prioritné regióny na zaistenie bezpečnosti Európskej únie, zdôrazňuje krehkosť bezpečnostnej situácie v tomto regióne a možné následky súčasných nepokojov; vyzýva Úniu, aby pracovala na posilnení spolupráce s krajinami severnej Afriky a regiónu Sahel v boji proti narastajúcej teroristickej činnosti v sahelsko-saharskom regióne; zdôrazňuje, že drsné životné podmienky v niektorých miestach by mohli viesť časť populácie k tomu, aby si ako alternatívu zvolila islamský terorizmus; podporuje rozvoj ucelenej, rozsiahlej stratégie pre región Sahel zameranej na zlepšenie správy vecí verejných a zodpovednosti a legitimity štátnych a regionálnych inštitúcií, zvýšenie bezpečnosti, boj proti radikalizácii, obchodovaniu s ľuďmi, so zbraňami a s drogami, ako aj na posilnenie hospodárskych a rozvojových politík; je presvedčený, že posilnenie kapacít regionálnych a subregionálnych organizácií, najmä v Afrike, je veľmi dôležité vzhľadom na predchádzanie konfliktom, riešenie konfliktov a spoluprácu v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje, že EÚ musí na túto bezpečnostnú situáciu poskytnúť skutočnú odpoveď, a to nielen na hospodárskej, ale aj politickej a vojenskej úrovni;

46.  zdôrazňuje význam nájdenia dlhodobo udržateľného riešenia konfliktu v Sýrii v súlade s procesom prechodu stanoveným v Ženevskom vyhlásení a v rezolúcii BR OSN 2254 (2015); podporuje snahu OSN uľahčiť rokovania o inkluzívnom politickom riešení medzi všetkými stranami sýrskeho konfliktu; žiada PK/VP, aby urýchlene pripravila európsku stratégiu pre Sýriu; je presvedčený, že bilaterálne rokovania medzi Ruskom a USA nebudú dostatočné, aby priniesli dlhodobo udržateľnú reakciu na sýrsku krízu; vyzýva EÚ, aby upustila od pozície spočívajúcej v diplomatickej marginalizácii a využila svoj vplyv na hlavných aktérov, ako sú Irán, Saudská Arábia, Turecko, Katar a Rusko, s cieľom zabezpečiť, že zaujmú konštruktívny postoj a nebudú prispievať k ďalšiemu zhoršovaniu situácie; naďalej nalieha na všetkých členov Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), aby v súvislosti s touto krízou plnili svoje povinnosti; pripomína opakované využívanie práva veta v BR OSN Ruskom a inými krajinami a domnieva sa, že jeho uplatňovanie je v rozpore s medzinárodným úsilím o mier a riešenie konfliktu v Sýrii a v regióne; zdôrazňuje, že sankcie by sa mali zvažovať voči všetkým jednotlivcom a subjektom, ktoré sú v Sýrii zapojené do zločinov proti ľudskosti; vyjadruje vážne znepokojenie nad hromadným a rozšíreným porušovaním medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv všetkými stranami sýrskeho konfliktu a zdôrazňuje význam zabezpečenia zodpovednosti za takéto zneužívanie; opätovne pripomína svoju podporu susedným krajinám Sýrie, ktoré čelia obrovským výzvam spojeným s poskytovaním útočiska miliónom utečencov; pripomína svoju plnú podporu nezávislosti, územnej celistvosti a zvrchovanosti Iraku a Sýrie, kde budú plne dodržiavané práva všetkých etnických a náboženských skupín;

47.  uznáva úlohu Turecka ako dôležitého partnera pri riešení sýrskeho konfliktu, v boji proti IS/Dá’iš v Sýrii a Iraku a migračnej kríze; dôrazne odsudzuje pokus o vojenský prevrat proti demokraticky zvolenej vláde Turecka; nabáda tureckú vládu, aby chránila ústavný poriadok, pričom zdôrazňuje význam dodržiavania ľudských práv, zásad právneho štátu, slobody prejavu a nezávislosti súdnictva a médií po štátnom prevrate, v súlade s jej záväzkami ako člena Rady Európy; zdôrazňuje, že Turecko by malo úzko spolupracovať s Radou Európy s cieľom zaistiť dodržiavanie zásad právneho štátu pri všetkých postupoch; je znepokojený represívnou povahou a mierou čistiek, ktoré sa začali po pokuse o prevrat, čím sú vážne ohrozované základné slobody a ľudské práva v Turecku; vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti s narastajúcim počtom prípadov nadmerného používania sily políciou a zlého zaobchádzania so zadržanými osobami, pretrvávajúcou beztrestnosťou za porušovanie ľudských práv a narúšaním nezávislosti súdnictva;

48.  zdôrazňuje, že v prípade konfliktu na Blízkom východe je potrebné dosiahnuť riešenie medzi oboma štátmi na základe parametrov stanovených v záveroch Rady z júla 2014, ktoré zaručí bezpečný Izraelský štát a životaschopný palestínsky štát na základe hraníc z roku 1967 a vyrieši všetky otázky týkajúce sa trvalého štatútu v záujme ukončenia konfliktu; vyzýva EÚ, aby prevzala zodpovednosť a stala sa skutočným aktérom a sprostredkovateľom v diplomatickom procese; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby urýchlene podnikli kroky na ochranu životaschopnosti riešenia pre oba štáty a vytvorili pozitívnu dynamiku smerom k skutočným mierovým rokovaniam; vyzýva izraelské orgány, aby ihneď pozastavili svoju politiku osídľovania a zásadne zmenili jej smerovanie; zdôrazňuje, že dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva všetkými stranami je naďalej a za každých okolností základným predpokladom dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru; zdôrazňuje význam zabezpečenia súdržnosti politiky EÚ, pokiaľ ide o situácie, pri ktorých dochádza k okupácii alebo anexii územia;

49.  domnieva sa, že boj proti obchodníkom s ľuďmi je možný iba vtedy, keď existuje spolupráca s krajinami na druhej strane Stredozemného mora a s celou Afrikou, ktorej základom je dodržiavanie ľudských práv, a v tejto súvislosti sa domnieva, že Európska únia a jej členské štáty musia spolupracovať s medzinárodnými partnermi na riešení faktorov spôsobujúcich nátlak, ktoré vedú k migrácii;

50.  dôrazne podporuje posilnenie zodpovednosti za ochranu (R2P) ako dôležitú zásadu dobrej správy v Európskej únii a prácu jej členských štátov v širokom spektre konfliktov, ako aj v oblasti ľudských práv a rozvoja;

Sila európskej diplomacie: vedomosti, angažovanosť a vplyv

51.  zdôrazňuje obrovský potenciál EÚ ako diplomatickej superveľmoci, ktorý je založený na širokej škále nástrojov, ktoré máme k dispozícii, a našej normatívnej sile v oblasti demokracie, slobody a ľudských práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje ústrednú koordinačnú úlohu vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie, ESVČ a delegácií EÚ v tretích krajinách;

52.  domnieva sa, že treba venovať osobitnú pozornosť predchádzaniu konfliktom, riešeniu základných príčin nestability a zaisteniu bezpečnosti ľudí; uznáva, že včasné preventívne opatrenia proti dlhodobým rizikám násilných konfliktov sú účinnejšie, menej náročné na čas a lacnejšie ako operácie na udržiavanie mieru; vyzýva EÚ, aby preukázala politické vedúce postavenie v preventívnej diplomacii a pri mediácii konfliktov; víta v tejto súvislosti úlohu systému EÚ pre včasné varovanie v prípade konfliktov, tímu ESVČ na podporu sprostredkovávania mieru a Európskeho mierového inštitútu; vyzýva na ďalší rozvoj kapacít EÚ na predchádzanie konfliktom a ich mediáciu; zdôrazňuje, že účasť žien na rokovaniach o riešení konfliktov je nevyhnutná na podporu práv a účasti žien a je prvým krokom k ich úplnému začleneniu do budúcich procesov prechodu; vyzýva PK/VP a Komisiu, aby zvýšili finančné a administratívne zdroje vyčlenené na činnosti spojené mediáciou, dialógom, zmierovaním a reakciou na krízy; vyzýva členské štáty, aby prísne dodržiavali normy stanovené v spoločnej pozícii EÚ týkajúcej sa vývozu zbraní a zastavili obchodovanie so zbraňami s tretími krajinami, ktoré nespĺňajú uvedené kritériá; trvá na tom, aby EÚ zintenzívnila politický dialóg a spoluprácu v oblasti odzbrojovania, nešírenia zbraní a kontroly zbraní;

53.  dôrazne vyzýva na ďalšie rokovania o znovuzjednotení Cypru v záujme ich rýchleho a úspešného uzavretia;

54.  domnieva sa, že Európska únia a jej členské štáty musia vytvoriť účinnú zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku, ktorá bude rešpektovať vnútroštátne záujmy a súčasne sa bude snažiť o spoluprácu s medzinárodnými partnermi, OSN, MVO, obhajcami ľudských práv a inými subjektmi v otázkach spoločného záujmu a v záujme presadzovania mieru, prosperity a stability na celom svete; zdôrazňuje potrebu úzkej spolupráce s ostatnými svetovými a regionálnymi veľmocami v súvislosti s globálnymi hrozbami a výzvami; zdôrazňuje najmä kľúčový význam transatlantických vzťahov, ktoré sú založené na spoločných záujmoch a hodnotách; poukazuje na skutočnosť, že prioritou EÚ by mala byť revitalizácia takýchto strategických partnerstiev so snahou o ich transformáciu na účinný nástroj zahraničnej politiky;

55.  zastáva názor, že EÚ by mala posilniť a zintenzívniť svoje diplomatické úsilie v Ázii vrátane ASEAN-u s cieľom prispieť k väčšej stabilite a bezpečnosti v konfliktných oblastiach, kde opäť narastá napätie, a to v úzkej spolupráci s partnermi v regióne, a zároveň presadzovať medzinárodné právo aj v Juhočínskom mori a Indickom oceáne, a s cieľom riešiť otázky týkajúce sa ochrany ľudských práv a zásad právneho štátu; berie na vedomie, že EÚ musí naďalej podporovať rozvíjanie mierových vzťahov medzi Čínou a jej susedmi v Juhočínskom mori vrátane Vietnamu, Taiwanu a Filipín, a to prostredníctvom konštruktívnych dvojstranných a inkluzívnych viacstranných mechanizmov; domnieva sa, že posilnenie a obnovenie štruktúr medzinárodného poriadku nemožno dosiahnuť bez účasti Ázie, a najmä Číny; zdôrazňuje, že vzhľadom na globálne ambície Číny musí vzťah medzi EÚ a Čínou prekročiť hospodárske väzby a byť komplexnejší a zamerať sa na úlohu Číny v OSN, jej vplyv v regionálnych konfliktoch v jej susedstve a na jej prínos k riešeniu globálnych výziev;

56.  vyzýva EÚ, aby sa nestiahla úplne z oblastí, ktoré majú v súčasnosti menej strategický význam, ale ktoré by sa v budúcnosti mohli znovu stať dôležitými – či už z hospodárskeho, ľudského, alebo vojenského hľadiska – ako sú stredná Ázia, subsaharská Afrika alebo Arktída, a ktoré priťahujú záujem iných svetových mocností;

57.  pripomína význam normatívnej sily Európy a vyzýva na ďalšie posilnenie kultúrnej a vedeckej diplomacie EÚ s cieľom predstaviť a propagovať európske prednosti a hodnoty za našimi hranicami; poukazuje tiež na silu hospodárskej diplomacie, okrem iného sankcií, ako nástroja na presadzovanie politík EÚ;

58.  zdôrazňuje význam parlamentnej diplomacie pri posilňovaní politickej spolupráce s partnermi EÚ;

59.  zdôrazňuje potrebu posilnenia úlohy národných parlamentov pri vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a to aj prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v otázkach zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ;

60.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú neštátne subjekty a organizácie občianskej spoločnosti ako aktéri diplomacie a kľúčoví partneri EÚ, a zdôrazňuje význam pomoci EÚ týmto partnerom a spolupráce s nimi;

61.  zdôrazňuje potrebu urýchliť konsolidáciu plnohodnotnej európskej diplomatickej služby, a najmä posilniť jej odborné znalosti v konkrétnych oblastiach a strategické plánovanie politík a prognóz, ako aj oblasť spravodajských služieb; domnieva sa, že je tiež dôležité poveriť zastúpenia ESVČ v krízových oblastiach konzulárnymi úlohami, aby tak pomáhali občanom EÚ; trvá na tom, že je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi diplomatmi vyslanými z členských štátov a úradníkmi EÚ v ESVČ, a to aj vo vedúcich pozíciách;

62.  zdôrazňuje, že finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na vonkajšiu činnosť EÚ, nie sú primerané vzhľadom na problémy, ktorým čelíme; vyzýva preto, aby sa pri nadchádzajúcom preskúmaní VFR v polovici trvania výrazne zvýšili zdroje dostupné v okruhu IV;

63.  vyzýva na väčšiu zodpovednosť a transparentnosť, najmä pokiaľ ide o rokovanie o medzinárodných dohodách;

64.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad obmedzeným rozpočtom na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ (SZBP) vo výške približne 320 miliónov EUR (0,2 % rozpočtu EÚ) a žiada lepšie riadenie finančných tokov na plnenie tohto rozpočtu; zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky pridelené na rok 2016 sú na rovnakej úrovni ako v roku 2015 a že po schválení dodatočných 5 miliónov EUR na bezpečnostné opatrenia pre misiu EUCAP Sahel Mali a 10 miliónov EUR pre EUBAM Líbya predstavovala dostupná rezerva ku koncu marca 170 miliónov EUR; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom dostupných prostriedkov vzhľadom na záväzky, ktoré sa musia splniť v priebehu roka 2016, pričom len na pokračovanie misií, ktoré sa končia v roku 2016, sa predpokladá dodatočný rozpočet vo výške 169 miliónov EUR;

65.  zdôrazňuje dôležitú úlohu kultúry vo vonkajšej politike EÚ pri presadzovaní dialógu a v otázke vzájomného porozumenia a učenia; zdôrazňuje, že cielené kultúrne a vzdelávacie politiky môžu podporiť kľúčové ciele zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a prispieť k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv; pripomína úlohu medzikultúrneho a medzináboženského dialógu v boji proti extrémizmu, radikalizácii a marginalizácii; vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zohľadňovali kultúrnu diplomaciu a medzikultúrny dialóg vo všetkých nástrojoch vonkajších vzťahov EÚ, ako aj v rozvojovej agende EÚ; vyzýva ESVČ a delegácie EÚ na celom svete, aby v každom zastúpení EÚ v tretích partnerských krajinách vymenovali kultúrneho atašé; ďalej zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania v posilňovaní občianstva a medzikultúrnych zručností, ako aj v zabezpečovaní lepších ekonomických vyhliadok a zlepšovaní zdravia; podporuje súčasné úsilie Komisie o posilnenie úlohy spolupráce v oblasti vedy a výskumu ako nástroja jemnej sily v európskych vonkajších vzťahoch; zdôrazňuje, nakoľko môže vedecká výmena prispieť k budovaniu koalícií a riešeniu konfliktov, najmä vo vzťahoch so susednými krajinami EÚ;

°

°  °

66.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade a Komisii.

• [1]  P8_TA(2016)0249.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky 2016/2036(INI)

Výbor pre zahraničné veci, spravodajca: Elmar Brok

Menšinové stanovisko, ktoré predložili poslanci skupiny GUE/NGL Sabine Lösing, Javier Couso Permuy, Jean-Luc Mélenchon, Takis Hadjigeorgiou

V správe sa tvrdí, že EÚ zabezpečila svojim občanom a susedným krajinám mier, stabilitu a prosperitu; zdôrazňuje sa v nej, že EÚ je najštedrejším darcom humanitárnej a rozvojovej pomoci, zároveň sa však neuvádza, že EÚ patrí medzi najväčších vývozcov zbraní na svete, akceptuje na svojom území jadrové zbrane a ich modernizáciu, uzavretie všetkých legálnych a bezpečných trás pre utečencov/migrantov smerujúcich do EÚ a že rozvojová pomoc EÚ bola nedávno podmienená zadržiavaním a braním späť migrantov.

Správa podporuje ďalšiu militarizáciu EÚ, silnejšiu spoluprácu medzi EÚ a NATO a podporuje zlúčenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti.

Namietame proti tejto správe, pretože:

•  od členských štátov požaduje zvýšenie investícií do oblasti obrany – kapacitný cieľ NATO (min. 2 % of HDP na výdavky na obranu), ako aj na výskum obrany;

•  hovorí o EÚ ako o priekopníkovi v diplomacii a o rozsiahlejšej činnosti v oblasti odzbrojovania, zároveň však žiada zvýšenie schopností v oblasti obrany a odstrašovania;

•  požaduje rozšírenie mechanizmu ATHENA nad rámec parlamentnej kontroly, zasadzuje sa za stálu štruktúrovanú spoluprácu, ktorú by financovala EÚ, v kombinácii s bojovými skupinami;

•  víta výskum v oblasti obrany a fond EÚ v oblasti obrany, akčný plán v oblasti európskej obrany, ktorý prináša výhody pre obranný a bezpečnostný priemysel EÚ a vojensko-priemyselný komplex.

Požadujeme:

-  úplné (teda aj jadrové) odzbrojenie na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni;

-  neposkytovanie finančných prostriedkov na vojenskú oblasť z rozpočtu EÚ a prísny výklad článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

-  zrušenie NATO.

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (23.5.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci

k vykonávaniu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky
(2016/2036(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean Arthuis

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci už obmedzeného rozpočtu vo výške približne 320 miliónov eur (0,2 % rozpočtu EÚ) sa spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) EÚ v roku 2015 vykonávala nedostatočne a nepoužili sa finančné prostriedky vo výške 96 miliónov eur, čo svedčí o chýbajúcich ambíciách a popieraní reality, v ktorej sa Európania ocitli v čase, keď medzinárodné konflikty ohrozujú ich bezpečnosť až v centre Európy;

2.  zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky pridelené na rok 2016 sú na rovnakej úrovni ako v roku 2015 a že po schválení dodatočných 5 miliónov EUR na bezpečnostné opatrenia pre misiu EUCAP Sahel Mali a 10 miliónov EUR pre EUBAM Líbya predstavovala dostupná rezerva ku koncu marca 170 miliónov EUR; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom dostupných prostriedkov vzhľadom na záväzky, ktoré sa musia splniť v priebehu roka 2016, pričom len na pokračovanie misií, ktoré sa končia v roku 2016, sa predpokladá dodatočný rozpočet vo výške 169 miliónov EUR;

3.  konštatuje, že SZBP zohráva jedinečnú a doplňujúcu úlohu vo svetovej bezpečnosti a že činnosť EÚ môže dosiahnuť výsledky v prípadoch, keď iní majú ťažkosti konať; ďalej zdôrazňuje, že činnosť EÚ môže predísť a predišla potrebe nákladnejších a rizikovejších intervencií NATO a OSN;

4.  konštatuje, že s výnimkou operácie EUNAVFOR MED SOPHIA, ktorá s rozpočtom menej ako 12 miliónov EUR zachránila na mori život viac ako 13 000 migrantom a ktorej mandát sa končí v júli 2016, a preto sa bude musieť predĺžiť a prispôsobiť, a opatrení na posilnenie riadenia migrácie v rámci misie EUCAP Sahel Niger bol prínos civilných misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) k európskej reakcii na migračnú krízu veľmi obmedzený a nepredstavoval skutočnú stratégiu;

5.  vyjadruje prekvapenie, že v období rozpočtových obmedzení a s ohľadom na to, že sa donedávna výrazne znižovali vojenské výdavky v porovnaní s ostatnými regiónmi sveta, členské štáty nepovažujú za naliehavo potrebné dosiahnuť úspory z rozsahu prostredníctvom „trvalej štrukturálnej spolupráce“, teda združovaním vojenských prostriedkov krajinami, ktoré si to želajú a majú na to predpoklady (článok 46 ZEÚ); víta existenciu bojových skupín EÚ („battlegroups“), odsudzuje však, že sa nevyužívajú, pretože ich štruktúra je z dôvodu svojej zložitosti nefunkčná a systém financovania je nespravodlivý, čo ohrozuje samotnú myšlienku účinnej európskej obrany;

6.  vyzýva členské štáty, aby splnili kritérium národných výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP; nabáda členské štáty, aby rozumnejšie investovali do svojich obranných spôsobilostí s cieľom zvýšiť svoju schopnosť spolupráce v rámci NATO a EÚ;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál projektov spolupráce navrhnutých Európskou obrannou agentúrou členské štáty dostatočne nevyužívajú, a vyjadruje znepokojenie nad zmrazením rozpočtu agentúry zo strany členských štátov od roku 2010; združovanie výskumných kapacít v oblasti obrany považuje za nevyhnutné s cieľom zabrániť prekrývaniu a pripraviť sa na budúcnosť; víta vytvorenie pilotného projektu Parlamentu v tejto oblasti a podporuje jeho posilnenie primeranými prostriedkami od roku 2017, a to vo forme prípravnej akcie;

8.  vyzýva Komisiu, aby mala na zreteli rastúce bezpečnostné hrozby, ktorým čelí EÚ aj jej členské štáty, a rozhodne sa nimi zaoberala v rámci preskúmania viacročného finančného rámca, ktoré sa začne koncom roka 2016;

9.  podporuje úsilie Komisie a Rady o vykonávanie iniciatívy zameranej na zlepšenie budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD);

10.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby rešpektovali svoje záväzky prijaté vo vzťahu k príspevkom do trustových fondov, ktoré EÚ zriadila práve pre nedostatok rozpočtových prostriedkov, a neodkladali ich plnenie, a to s cieľom neohroziť úspech činnosti EÚ, ani neznižovať jej dôveryhodnosť a viditeľnosť; pripomína, že Parlament je ako súčasť rozpočtového orgánu zodpovedný za ochranu a obranu finančných záujmov Únie;

11.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby sa zameriavala na predchádzanie konfliktom a úzko spolupracovala s OSN aj NATO.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	23.5.2016
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	17 8 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean Arthuis, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, José Manuel Fernandes, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Sophie Montel, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Urmas Paet, Paul Rübig, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Paul Tang, Daniele Viotti, Auke Zijlstra
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Georgios Kyrtsos, Andrej Plenković, Ivan Štefanec, Nils Torvalds
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Laura Agea, Rosa Estaràs Ferragut, Rainer Wieland

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (27.4.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci

k vykonávaniu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky
(2016/2036(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Angel Dzhambazki

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje dôležitú úlohu kultúry vo vonkajšej politike EÚ z hľadiska presadzovania dialógu a vzájomného porozumenia a učenia; pripomína, že treba zabezpečiť súlad vnútorných a vonkajších politík EÚ; zdôrazňuje, že cielené kultúrne a vzdelávacie politiky môžu podporiť kľúčové ciele zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a prispieť k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v súlade so zásadami stanovenými v článku 21 Zmluvy o Európskej únii; pripomína úlohu medzikultúrneho a medzináboženského dialógu v boji proti extrémizmu, radikalizácii a marginalizácii na základe medzivládnej spolupráce, a to v úzkej spolupráci s miestnymi partnermi a občianskou spoločnosťou a MVO v oblasti kultúry, ako nástroja na budovanie mieru a prevencie a riešenia konfliktov; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala kultúrnu diplomaciu a medzikultúrny dialóg vo všetkých nástrojoch vonkajších vzťahov EÚ, ako aj v rozvojovej agende EÚ;

2.  pripomína dôležitú deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania prijatú v Paríži v marci 2015, ktorá zdôrazňuje potrebu podpory aktívneho dialógu medzi kultúrami, ako aj globálnej solidarity a vzájomnej úcty,

3.  zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania v núdzových humanitárnych situáciách a vyzýva EÚ, aby vyčlenila 4 % svojej humanitárnej pomoci na vzdelávanie; ešte raz zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania v posilňovaní občianstva a medzikultúrnych zručností, ako aj v zabezpečovaní lepších ekonomických vyhliadok a zlepšovaní zdravia;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že výročná správa o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike za rok 2014 sa nezaoberá kultúrnou diplomaciou, a zdôrazňuje, že treba, aby členské štáty začali uplatňovať strategický prístup ku kultúre a k medzikultúrnemu a medzináboženskému dialógu, čo by sa malo premietnuť do vonkajších vzťahov EÚ, vrátane zavedenia európskej stratégie kultúrnej diplomacie; okrem toho zdôrazňuje významnú úlohu kultúrnej diplomacie, kultúrnej spolupráce a vzdelávania a kultúrnych výmen pri posilňovaní spoločného jadra univerzálnych hodnôt; navrhuje, aby sa v nadchádzajúcom oznámení Komisie o kultúrnej diplomacii navrhol podobný strategický rámec pre oblasť medzinárodnej kultúrnej spolupráce, ktorý by zabezpečil náležitú dlhodobú podporu verejným a súkromným subjektom v oblasti kultúry;

5.  žiada Komisiu, aby vzala do úvahy kľúčové posolstvá a 12 odporúčaní prípravnej akcie v oblasti kultúry vo vonkajších vzťahoch EÚ prijatej v roku 2014 a aby ich začlenila do novej stratégie kultúrnej diplomacie, ako aj do globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu a partnerstvá v politikách v oblasti kultúry, vzdelávania, audiovízie, mládeže a športu; zdôrazňuje potrebu výmeny najlepších postupov so strategickými partnermi EÚ v týchto oblastiach;

7.  pripomína, že nato, aby mohla presadzovať základné hodnoty EÚ a riešiť výzvy, ako je migračná kríza, nárast extrémizmu a xenofóbie, ničenie kultúrneho dedičstva a ohrozovanie slobody prejavu a tvorby, musí kultúrna diplomacia podporovať výmeny a spoluprácu s miestnymi organizáciami a občianskou spoločnosťou z členských štátov EÚ, ako aj tretích krajín;

8.  víta činnosť GR pre vzdelávanie a kultúru Komisie (GR EAC) pri rozširovaní kontaktov v oblasti kultúry a vzdelávania s tretími krajinami, ako je Čína, Kórea a India; podporuje spoluprácu medzi GR EAC a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ako sa uvádza v odporúčaniach prípravnej akcie v oblasti kultúry vo vonkajších vzťahoch EÚ, a vymenovanie kultúrneho atašé v zastúpení EÚ v Číne;

9.  domnieva sa, že pri podporovaní základných hodnôt, medzikultúrneho dialógu a kultúrnej rozmanitosti na medzinárodnej úrovni by EÚ mala dôrazne odsudzovať akékoľvek neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a všetky prípady porušenia ľudských práv s cieľom konkrétne presadzovať plnohodnotné dodržiavanie Všeobecnej deklarácie ľudských práv;

10.  vyzýva inštitúcie EÚ a jej vedúcich predstaviteľov, aby začlenili kultúrnu a vedeckú diplomaciu do nadchádzajúcej globálnej stratégie Európskej únie;

11.  víta obnovenú európsku susedskú politiku (ESP) a žiada rozšíriť zastúpenie kultúry, vzdelávania, športu a mládeže v politikách týkajúcich sa pristupujúcich a kandidátskych krajín a v programoch bilaterálnej a regionálnej spolupráce v rámci ESP pomocou iniciatív, ako je napríklad nástroj európskeho susedstva (ENI), a to najmä na základe cieľa na podporu medziľudských kontaktov s cieľom zapojiť väčší počet občanov do činností v oblasti kultúry a vzdelávania a vybudovať odolnú občiansku spoločnosť; konštatuje, že tieto programy by mali vychádzať zo širokej definície občianskej spoločnosti a mali by podporovať širokú škálu subjektov a verejne motivovaných činností; víta prípravnú akciu v oblasti kultúry vo vonkajších vzťahoch EÚ a jej pokračovanie ako dôležitý základ pri posilňovaní úlohy kultúry ako strategického faktora ľudského, sociálneho a hospodárskeho rozvoja, ktorý prispieva k plneniu cieľov vonkajšej politiky;

12.  vyzýva EÚ, aby posilnila spoluprácu s OSN s cieľom dosiahnuť explicitnejšie začlenenie kultúry a vzdelávania do programu udržateľného rozvoja OSN po roku 2015, a najmä do cieľov udržateľného rozvoja;

13.  podporuje súčasné úsilie Komisie o posilnenie úlohy spolupráce v oblasti vedy a výskumu ako nástroja jemnej sily v európskych vonkajších vzťahoch; zdôrazňuje, že vedecká výmena môže prispieť k budovaniu koalícií a riešeniu konfliktov, a to najmä vo vzťahoch s krajinami európskeho susedstva;

14.  víta Memorandum o porozumení EÚ – UNESCO a následnú rozšírenú spoluprácu medzi oboma stranami; domnieva sa, že v záujme posilnenia spolupráce treba ísť nad rámec finančnej pomoci a spoločného riadenia projektov a v dlhodobom horizonte posilňovať partnerstvá v oblasti vzdelávania a kultúry; žiada preto zaviesť každoročný strategický dialóg na vysokej úrovni v záujme trvalejšieho riešenia spoločných výziev;

15.  žiada EÚ a členské štáty, aby podporovali medzinárodné úsilie zamerané na vytvorenie mechanizmu rýchlej reakcie v spolupráci s UNESCO na ochranu lokalít kultúrneho dedičstva, ktoré sa stali ideologickými cieľmi v ozbrojených konfliktoch; podporuje ucelenejšiu stratégiu v boji proti nezákonnému obchodovaniu s kultúrnymi predmetmi, ako aj na ochranu svetového dedičstva posilnením medzinárodnej spolupráce v oblastiach konfliktov, a to v užšej spolupráci s Medzinárodným výborom Modrého štítu (ICBS); vyzýva ďalej členské štáty, aby v spolupráci s EÚ prijali primerané opatrenia na podporu a ochranu kultúrneho dedičstva pred cieleným ničením a rabovaním najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike;

16.  pripomína, že UNESCO spustilo vlani v júni medzivládnu iniciatívu s názvom Unite4Heritage, v rámci ktorej požaduje vyslanie modrých prilieb v oblasti kultúry v naliehavých prípadoch prevencie, ochrany a obnovy ohrozeného alebo poškodeného kultúrneho dedičstva a kultúrnych predmetov; pripomína v tejto súvislosti memorandum o porozumení podpísané medzi talianskou vládou a UNESCO 16. februára 2016; vyzýva ostatné členské štáty, aby nasledovali taliansky príklad a aby toto memorandum použili ako vzor pre ďalšie bilaterálne dohody medzi vládami členských štátov a UNESCO; nabáda Komisiu, aby podporila túto iniciatívu v rámci OSN a vyjadrovala sa jednotne za celú Európsku úniu;

17.  berie na vedomie výsledky nedávnej štúdie Európskeho parlamentu o európskych kultúrnych inštitúciách v zahraničí, najmä súbor hlavných zásad pre účinné združovanie a spoločné využívanie zdrojov medzi kultúrnymi inštitútmi a inštitúciami EÚ s cieľom zlepšiť viditeľnosť európskej činnosti v zahraničí (najmä v oblasti demokracie, ľudských práv a budovania mieru), podporiť postavenie miestnych aktérov občianskej spoločnosti a posilniť dialóg s tretími krajinami; vyzýva preto EÚ, aby nabádala na aktívnu spoluprácu medzi národnými kultúrnymi inštitútmi Európskej únie (EUNIC) a delegáciami Európskej únie v zahraničí; zdôrazňuje, že kultúrna rozmanitosť Európy by sa mala vo vonkajšej činnosti EÚ využívať ako výhoda a odporúča členským štátom, aby nabádali svoje kultúrne inštitúty na širšiu účasť na kultúrnej diplomacii EÚ;

18.  uznáva úlohu kultúrneho a kreatívneho priemyslu pri podporovaní rastu a trvalého hospodárskeho rozvoja a nabáda na ďalšiu podporu kreatívnych odvetví v EÚ a v tretích krajinách (vrátane sociálnych podnikov, ako sú družstvá), napríklad prostredníctvom pilotného projektu na podporu sietí mladých tvorivých podnikateľov v EÚ a tretích krajinách, ktorý sa má začať v roku 2016; zdôrazňuje, že treba vypracovať štatistické ukazovatele pre kultúru a kultúrny priemysel s cieľom prispieť do diskusie o kultúrnej politike a naďalej klásť dôraz na hospodársky potenciál kultúrnych a tvorivých odvetví a ich vplyv na sociálny blahobyt; vyzýva na pokračovanie projektu odborného fóra EÚ a UNESCO (Expert facility);

19.  víta činnosť, ktorú vykonala Komisia, a oznámenie o kultúrnej diplomacii, ktoré sa má zverejniť v roku 2016;

20.  upozorňuje na význam ucelenej a vzájomne sa doplňujúcej spolupráce v súvislosti s vedomostným trojuholníkom so zreteľom na splnenie cieľov zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, a to najmä v súvislosti s opatrením na zlepšenie verejnej bezpečnosti, čo pomôže pri hľadaní inovatívnych riešení globálnych problémov a výziev, ktorým čelia jednotlivé štáty, a podporí európsku konkurencieschopnosť;

21.  berie na vedomie dôležitú a cennú úlohu, ktorú môže zohrávať informálne učenie, šport, práca s mládežou a dobrovoľníctvo pri podpore medzinárodných cieľov, najmä cieľov udržateľného rozvoja, posilňovaní medzikultúrnych výmen a kontaktov medzi ľuďmi a podpore univerzálnych hodnôt, globálneho občianstva a mieru, najmä vo vojnových oblastiach; zdôrazňuje v tejto súvislosti potenciál športu ako prostriedku na podporu zmierenia, vzájomného porozumenia, reciprocity, dôvery a spolupráce, najmä ako súčasť prístupu po skončení konfliktu; zdôrazňuje, že šport môže prispieť k rozvoju živých kultúrnych vzťahov; s potešením očakáva ročenku EUNIC za rok 2016 na túto tému a jej závery;

22.  upozorňuje na rozhodujúcu úlohu, ktorú môžu inštitúcie zohrávať pri podpore čestného súťaženia (fair play) a v boji proti dopingu, ovplyvňovaniu výsledkov zápasov a všetkým formám nelegálnej činnosti v športe, a to rovnako v Európe, ako aj mimo nej, s cieľom presadzovať spravodlivé a zdravé súťaženie vo všetkých športových činnostiach;

23.  nabáda ESVČ a delegácie EÚ, aby preskúmali potenciál informačných a komunikačných technológií s cieľom zvýšiť význam kultúrnej diplomacie a kultúrnych vzťahov v digitálnom veku;

24.  nabáda na zapojenie oprávnených tretích krajín do hlavných programov EÚ v oblasti vzdelávania, kultúry, občianstva a vedeckého výskumu, ako sú Erasmus+, Kreatívna Európa, Európa pre občanov a Horizont 2020. podporuje všetky činnosti, ktoré umožňujú mladým ľuďom byť v kontakte s tretími krajinami (a naopak) s cieľom učiť sa navzájom od seba a otvoriť sa svojimi susedom, napríklad v rámci prípravných akcií v súvislosti s výmenami mládeže medzi EÚ a Ukrajinou a EÚ a Ruskom; zdôrazňuje potrebu výmeny európskych skúsenosti v oblasti budovania a správy kultúrnych kapacít a odstraňovania prekážok mobility umelcov a kultúrnych pracovníkov v súlade s Dohovorom o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005;

25.  uznáva význam podpory spolupráce medzi médiami z európskych a z tretích krajín, najmä prevádzkovateľmi verejnoprávnych médií, s cieľom zlepšiť vzájomné porozumenie a posilniť medzikultúrny dialóg, spoločné projekty a koprodukcie;

26.  zdôrazňuje význam vzdelania pre deti v núdzových situáciách a dlhodobých krízach a potrebu zviditeľniť vzdelávacie projekty v takýchto prípadoch; berie na vedomie oznámenie Komisie, že v roku 2016 poskytne 445 miliónov EUR na humanitárnu pomoc pre Sýriu, z čoho časť sa vyčlení na vzdelávanie;

27.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a delegácie EÚ na celom svete, aby v každom zastúpení EÚ v tretích partnerských krajinách vymenovali kultúrneho atašé a aby pre zamestnancov ESVČ, ako aj všetkých ostatných relevantných zamestnancov EÚ usporiadali školenia na tému medzikultúrnych spôsobilostí a kultúrneho rozmeru vonkajšej politiky;

28.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby plne využili existujúce nástroje financovania vrátane Európskych rozvojových fondov (EDF), celkových pridelených prostriedkov z nástroja rozvojovej spolupráce (DCI), nástroja európskeho susedstva (EPS), nástroja predvstupovej pomoci (IPA II), nástroja partnerstva (PI), ako aj rozpočtu tlačových a informačných kancelárií delegácií EÚ na financovanie kultúrnych činností a rozšírenie využívania kultúry vo vonkajších vzťahoch EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	26.4.2016
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	23 0 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Jill Evans, María Teresa Giménez Barbat, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Stefano Maullu, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Yana Toom, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Therese Comodini Cachia, Mary Honeyball, Ilhan Kyuchyuk, Martina Michels

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	24.11.2016
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	41 9 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Bas Belder, Mario Borghezio, Elmar Brok, Fabio Massimo Castaldo, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Jean-Luc Mélenchon, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Charles Tannock, László Tőkés, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Geoffrey Van Orden, Boris Zala
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Antonio López-Istúriz White, Norbert Neuser, Soraya Post, Jean-Luc Schaffhauser, Bodil Valero, Janusz Zemke