SPRÁVA k výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ

12.1.2017 - (2016/2100(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Tibor Szanyi

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ

(2016/2100(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie z 15. júna 2016 o politike hospodárskej súťaže za rok 2015 [COM(2016)0393] a na pracovný dokument útvarov Komisie zverejnený ako sprievodný dokument toho istého dňa,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články39, 42 a 101 až 109,

–  so zreteľom na Protokol č. 26 ZFEÚ o službách všeobecného záujmu,

–  so zreteľom na Protokol (č. 2) ZFEÚ o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na všeobecný rámec pre posudzovanie udržateľnosti potravinových a poľnohospodárskych systémov (SAFA), ktorý vypracovala Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo Organizácie Spojených národov (FAO),

–  so zreteľom na príslušné pravidlá, usmernenia, uznesenia, oznámenia a dokumenty Komisie v oblasti hospodárskej súťaže,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku[1],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2016 o správe o pokroku Chorvátska za rok 2008[2],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2016 o sociálnom dampingu v Európskej únii[3],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o výročnej správe za rok 2014 o politike hospodárskej súťaže EÚ[4] a na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o výročnej správe za rok 2013 o politike hospodárskej súťaže EÚ[5],

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie zo 6. mája 2015 o začatí vyšetrovania elektronického obchodu podľa článku 17 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 [C(2015)3026],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe [COM(2015)0192],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy [COM(2015)0080],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu[6],

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy[7],

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi[8],

–  so zreteľom na bielu knihu z 9. júla 2014 s názvom Smerom k účinnejšej kontrole koncentrácií v EÚ (COM(2014)0449),

–  so zreteľom na odpovede Komisie na otázky na písomné zodpovedanie od Európskeho parlamentu E-000344/2016, E-002666/2016 a E-002112/2016,

–  so zreteľom na uznesenie z 11. novembra 2015 o letectve[9], najmä na jeho odseky 6, 7 a 11 súvisiace s revíziou nariadenia (ES) č. 868/2004 v záujme spravodlivej hospodárskej súťaže vo vonkajších leteckých vzťahoch EÚ a posilnenia konkurenčnej pozície leteckého priemyslu v EÚ, účinnejšieho bránenia nekalej súťaži, zaistenia reciprocity a odstránenia nekalých praktík vrátane dotácií a štátnej pomoci poskytovanej všetkým leteckým spoločnostiam z niektorých tretích krajín, ktoré narúšajú trh, keďže finančná transparentnosť v ustanovení o spravodlivej hospodárskej súťaži je základným predpokladom na zaručenie rovnakých podmienok,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007[10],

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 1218/2010 zo 14. decembra 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na niektoré kategórie dohôd o špecializácii[11],

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0001/2017),

A.  keďže silná a účinná politika hospodárskej súťaže EÚ bola vždy základným kameňom vnútorného trhu, pretože podnecuje hospodársku efektívnosť a vytvára priaznivé prostredie pre rast, inovácie a technologický pokrok, a zároveň znižuje ceny;

B.  keďže európska politika hospodárskej súťaže je dôležitým nástrojom na boj proti fragmentácii vnútorného trhu, a teda vytváranie a zachovávanie rovnakých podmienok pre podniky v celej EÚ;

C.  keďže Európska únia pod vedením Komisie by mala podporovať kultúru hospodárskej súťaže v EÚ a na celom svete;

D.  keďže politika hospodárskej súťaže je svojou podstatou prostriedkom ochrany európskej demokracie a to tým, že zabraňuje nadmernej koncentrácii ekonomickej a finančnej moci v rukách niekoľko málo subjektov, ktorá by oslabila schopnosť politických orgánov Európy konať nezávisle od veľkých priemyselných a bankových skupín;

E.  keďže riadne uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže (vrátane anitrustových pravidiel) v súlade so sociálnym trhovým hospodárstvom by mali zabrániť nadmernej koncentrácii hospodárskej a finančnej moci v rukách niekoľko málo súkromných spoločností a podnecuje aktérov aj tým, že poskytuje stimuly na to, aby boli dynamickí, inovatívni a na trhoch sa odlíšili od konkurentov;

F.  keďže politika spravodlivej hospodárskej súťaže udržiava trhy efektívne a otvorené, čo vedie k nižším cenám, vzniku nových aktérov, lepšej kvalite výrobkov a služieb, väčšiemu výberu pre spotrebiteľov, a tiež podporuje výskum a inovácie, hospodársky rast a odolnejšie spoločnosti;

G.  keďže politika hospodárskej súťaže môže a mala by významnou mierou prispievať ku kľúčovým politickým prioritám, akými sú podpora inovácií, kvalitné pracovné miesta, boj proti zmenám klímy, udržateľný rast a udržateľný rozvoj, investície, efektívne využívanie zdrojov, ochrana spotrebiteľov a ľudského zdravia, a zároveň posilnenie jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o jednotný digitálny trh a energetickú úniu;

H.  keďže úspešná politika hospodárskej súťaže sa nesmie zamerať výhradne na znižovanie spotrebiteľských cien, ale že by súčasne mala mať neustále na zreteli inovačnú kapacitu a investičnú aktivitu európskeho priemyslu a osobitné podmienky hospodárskej súťaže malých a stredných podnikov;

I.  keďže politika hospodárskej súťaže EÚ je definovaná aj takými hodnotami, ako je sociálna spravodlivosť, politická nezávislosť, transparentnosť a riadny proces;

J.  keďže politika hospodárskej súťaže EÚ je úzko prepojená s inými hlavnými politikami EÚ, vrátane daňovej politiky a politík v oblastiach priemyslu a digitálnych technológií, koordinácia ktorých má za cieľ zabezpečenie dodržiavania základných zásad zakotvených v zmluvách, najmä transparentnosti a lojálnosti;

K.  keďže daňové úniky, daňové podvody a daňové raje stoja daňovníkov EÚ miliardy eur (podľa niektorých odhadov ide o sumu až 1 bilión eur) stratených príjmov ročne a narušujú hospodársku súťaž na jednotnom trhu medzi spoločnosťami, ktoré platia svoj spravodlivý podiel daní, a spoločnosťami, ktoré dane neplatia;

L.  keďže celosvetová spolupráca na presadzovaní hospodárskej súťaže pomáha zabrániť nesúladu v nápravných opatreniach a vo výsledkoch opatrení na presadzovanie práva a pomáha podnikom znižovať svoje náklady na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi;

M.  keďže judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a z rozhodovacia prax Komisie ponúkajú rozdielny výklad pojmu „hospodárska činnosť“ v závislosti od toho, či ide o pravidlá vnútorného trhu alebo o pravidlá hospodárskej súťaže; keďže tieto mätúce praktiky ešte viac komplikujú už beztak problematický pojem „hospodárska činnosť“;

N.  keďže jasné, súdržné a uskutočniteľné regulačné prostredie usilujúce sa o prispôsobenie politiky hospodárskej súťaže špecifikám poľnohospodárstva môže prispieť k posilneniu postavenia poľnohospodárov v rámci potravinového dodávateľského reťazca tým, že bude riešiť nerovnomerné rozloženie síl medzi jednotlivými subjektmi, zvyšovať efektívnosť trhu a zabezpečovať právnu istotu a rovnaké podmienky na jednotnom trhu;

O.  keďže tvar, intenzitu a načasovanie hospodárskych rizík sa dá ťažko predvídať a je nevyhnutné, aby trhovo orientovaná SPP v prípade vážnej nerovnováhy na trhu poskytovala poľnohospodárom podporu a umožnila dodatočné časovo obmedzené výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže; keďže počas krízy v mliekárenskom odvetví sa Komisia rozhodla ako krajné opatrenie aktivovať článok 222 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov s cieľom oslobodiť kolektívne plánovanie výroby mlieka uznanými zoskupeniami poľnohospodárov z uplatňovania práva hospodárskej súťaže;

P.  keďže politika hospodárskej súťaže sama osebe nepostačuje na riešenie nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci;

Q.  keďže z článku 102 ZFEÚ jasne vyplýva, že priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných obchodných praktík v iných sektoroch potravinového reťazca predstavuje porušenie tejto zmluvy;

R.  keďže v záujme zlepšenia postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci bola zriadená osobitná skupina pre poľnohospodárske trhy, ktorá má preskúmať možnosti, pokiaľ ide o posilnenie ich postavenia, vrátane zákonných možností týkajúcich sa nadviazania zmluvných vzťahov a organizovania kolektívnych akcií poľnohospodárov; keďže v rámci prípadných budúcich diskusií a opatrení, ktoré sa majú prijať, sa musia vziať do úvahy závery tejto osobitnej skupiny;

1.  víta výročnú správu Komisie o politike hospodárskej súťaže, ktorá preukazuje, že vhodná politika hospodárskej súťaže EÚ môže pomôcť obnoviť dostatočnú úroveň investícií a inovácie vytvorením spravodlivého konkurenčného prostredia; víta zameranie správy na prínos politiky hospodárskej súťaže pri odstraňovaní prekážok a rušivých opatrení v oblasti štátnej pomoci v prospech vnútorného trhu; takisto opakuje, že budúcnosť Európy by mala byť založená na inovácii, sociálnom trhovom hospodárstve a efektívnom využívaní zdrojov, čo vytvára vysokú životnú úroveň pre všetkých občanov EÚ;

Integrácia jednotného trhu

2.  víta cieľ Komisie vytvárať nové príležitosti pre občanov a podniky a pripomína, že voľný pohyb tovaru, kapitálu, služieb a osôb predstavuje štyri slobody jednotného trhu, a že ich uplatňovanie je kľúčom k priblíženiu EÚ k jej občanom; zdôrazňuje, že bez účinnej politiky hospodárskej súťaže EÚ nemôže vnútorný trh dosiahnuť svoj plný potenciál; víta skutočnosť, že Komisia využíva rôzne nástroje, ktoré má k dispozícii, vrátane kontroly fúzií, boja proti zneužívaniu dominantného postavenia a praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž, boja proti kartelom, kontroly štátnej pomoci, koordinácie s národnými a prípadne regionálnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, ako aj sektorových prieskumov;

3.  zastáva názor, že účinná politika hospodárskej súťaže musí umožňovať konkrétne trhové podmienky vzťahujúce sa na MSP, mikropodniky a začínajúce podniky, a musia chrániť práva pracovníkov a zaručiť spravodlivé zdaňovanie;

4.  vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby považovali za prioritu posilnenie jednotného trhu po brexite zabezpečením úplného dodržiavania právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže a ďalším prehĺbením spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti daňových záležitostí; konštatuje tiež, že brexit by mohol negatívne ovplyvniť politiku hospodárskej súťaže EÚ; zdôrazňuje najmä riziko zdvojenia konaní, ktoré by zvýšilo administratívne náklady a spôsobilo omeškania vo vyšetrovacích postupoch;

5.  pripomína, že spravodlivá hospodárska súťaž v oblasti daní je nevyhnutná pre integritu vnútorného trhu EÚ, a preto by všetci účastníci trhu by mali platiť spravodlivý podiel daní, pričom dane sa musia platiť tam, kde vznikajú zisky; zdôrazňuje, že od odhalenia tzv. LuxLeaks EÚ s cieľom posilniť spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu uznala, že potrebuje jednoduché a transparentné daňové politiky a reguláciu, a tiež uznala, že je potrebné, aby ukončili nekalú daňovú súťaž (vrátane poskytnutých nezákonných daňových výhod) zo strany členských štátov, čo predstavuje morálny hazard a vytvára dodatočné daňové zaťaženie čestných daňových poplatníkov a bráni rozvoju malých a stredných podnikov, a to aj vtedy, ak noví účastníci trhu a MSP pôsobiace iba v jednej krajine sú znevýhodnení v porovnaní s nadnárodnými spoločnosťami, ktoré môžu presúvať zisky alebo vykonávať iné formy agresívneho daňového plánovania prostredníctvom rôznych rozhodnutí a nástrojov, ku ktorým majú prístup len ony; zdôrazňuje, že je potrebné dôkladne vyšetriť všetky prípady, v ktorých je podozrenie, že cieľom je nezákonná daňová optimalizácia zo strany nadnárodných spoločností; súčasne víta hĺbkové vyšetrovania Komisie týkajúce sa praktík narúšajúcich hospodársku súťaž, ako sú selektívne daňové výhody, ktoré môžu zahŕňať systémy rozhodnutí o nadmernom zisku, a víta aj nedávne výsledky vyšetrovaní, ktoré preukazujú, že selektívne daňové výhody predstavujú nelegálnu štátnu pomoc v zmysle práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, že Komisia mala široký prístup k informáciám s cieľom začať viac vyšetrovaní podozrivých prípadov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jasné usmernenia o štátnej pomoci daňovej povahy, ktoré by sa týkali prípadov nekalej hospodárskej súťaže, a tiež, aby v plnej miere využila svoje právomoci v rámci právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže s cieľom pomôcť členským štátom účinne bojovať proti škodlivým daňovým praktikám; trvá na tom, že je potrebné, aby sa väčšie úsilie vynakladalo aj na boj proti agresívnym daňovým praktikám; zdôrazňuje, že informácie o daňových rozhodnutiach a dohodách o transferovom oceňovaní, ktoré sa vymieňajú medzi daňovými orgánmi členských štátov, majú mimoriadny význam; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty odopierajú GR pre hospodársku súťaž členských štátov prístup k týmto informáciám; odporúča zvýšenú výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi a vyzýva členské štáty, aby zverejňovali informácie o svojich daňových rozhodnutiach, a navrhuje predložiť tieto informácie vo forme regionálneho členenia podľa potreby; domnieva sa, že rozhodnutia Komisie, ktorými sa stanovila jasná metodika výpočtu hodnoty a nenáležitej konkurenčnej výhody, ktoré požívajú spoločnosti, ktorých sa týkali nesprávne rozhodnutia, poskytujú vhodný právny základ pre ďalšiu konvergenciu;

6.  zdôrazňuje, že korupcia vo verejnom obstarávaní významne negatívne ovplyvňuje európsku konkurencieschopnosť tým, že narúša trh; pripomína, že verejné obstarávanie je jednou z vládnych činností, ktoré sú najviac náchylné na korupciu; zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch verejné obstarávanie financované zo zdrojov EÚ so sebou prináša väčšie riziko korupcie ako obstarávanie financované z vnútroštátnych zdrojov; pripomína, že na obmedzenie hospodárskej súťaže na trhu sa vo veľkej miere používajú personalizované verejné súťaže; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí zabraňovať zneužívaniu finančných prostriedkov EÚ a podporovať zodpovednosti v oblasti verejného obstarávania; naliehavo vyzýva na vytvorenie Európskej prokuratúry s potrebnými právomocami s cieľom lepšie vyšetrovať údajné trestné činy súvisiace s fondmi EÚ;

7.  zdôrazňuje, že konania o štátnej pomoci samy o sebe nemôžu v členských štátoch zastaviť nekalú daňovú súťaž; odporúča preto zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb ( plný CCCTB), čo pomôže odstrániť deformácie hospodárskej súťaže a poskytnúť záruku, že žiaden zisk neopustí EÚ bez zdanenia, zverejnenie príslušných informácií o záväzných daňových rozhodnutiach, preskúmanie smernice o DPH s cieľom predísť podvodom a povinnosť veľkých medzinárodných spoločností, aby zverejňovali svoje obraty a zisky podľa jednotlivých krajín, a vyzýva členské štáty, aby zaviedli väčšiu transparentnosť vo svojich daňových postupoch a vzájomných požiadavkách na podávanie správ; pripomína nevyhnutnosť zavedenia balíka opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, pravidiel upravujúcich výmenu informácií medzi krajinami EÚ, ako ja mechanizmu rýchlej reakcie na boj proti podvodom v oblasti DPH, s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž;

8.  nazdáva sa, že spravodlivú hospodársku súťaž môže prekaziť daňové plánovanie; víta odporúčanie Komisie upraviť vymedzenie pojmu „stála prevádzkareň“ tak, aby spoločnosti nemohli umelo zabrániť tomu, aby mali zdaniteľnú prítomnosť v členských štátoch, v ktorých majú hospodársku činnosť; zdôrazňuje, že toto vymedzenie pojmu by sa malo tiež vzťahovať na osobitnú situáciu digitálneho odvetvia, v ktorom spoločnosti, ktoré sa zapájajú do úplne dematerializovaných digitálnych činností, možno považovať za spoločnosti so stálou prevádzkarňou v členskom štáte, ak majú v hospodárstve danej krajiny významnú digitálnu prítomnosť;

9.  zdôrazňuje, že v záujme boja proti fragmentácii jednotného trhu je potrebné presadzovať pravidlá jednotného trhu aj na úrovni členských štátov a riešiť ich porušenia;

10.  požaduje zlepšenia jednotného kontaktného miesta založené na súčasných skúsenostiach zo zjednodušeného režimu jedného kontaktného miesta pre digitálne výrobky; konštatuje, že dokonca aj zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta môže malým podnikom a mikropodnikom pomôcť čeliť výraznému zvýšeniu administratívnej záťaže;

11.  zdôrazňuje potrebu ďalej posilniť jednotný trh odstránením zostávajúcich bariér a prekážok; domnieva sa, že pevný rámec pre rozpočtovú a fiškálnu konvergenciou by posilnil súdržnosť a konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ a zlepšil jeho schopnosť čeliť celosvetovej konkurencii;

12.  pripomína Komisii, že aby jednotný trh EÚ mohol fungovať bez problémov, je nevyhnutné umožniť vnútroštátnym a regionálnym orgánom zasahovať v situáciách, ktoré vyplývajú zo znevýhodnení spôsobených geografickou polohou, ktoré obmedzujú schopnosť trhu rozvíjať sa v hospodárskom aj sociálnom rozmere;

13.  trvá na tom, že je potrebné bojovať proti fiškálnemu a sociálnemu dumpingu, zneužívaniu daňového plánovania a daňovým únikom, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž na jednotnom trhu;

14.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dokončila realizáciu jednotného európskeho železničného priestoru, zabezpečila úplnú transparentnosť v tokoch peňazí medzi manažérmi infraštruktúry a železničnými podnikmi a overila, či každý členský štát má silný a nezávislý vnútroštátny regulačný orgán;

15.  naliehavo vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala potrebné opatrenia s cieľom prijať návrh Komisie o zosúladení spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB);

16.  zastáva názor, že keby tie štáty, ktoré ešte neprijali jednotnú menu, prijali euro, posilnilo by to voľnú hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu;

Jednotný digitálny trh

17.  víta stratégiu Komisie pre jednotný digitálny trh a zdôrazňuje kľúčovú úlohu politiky hospodárskej súťaže pri dokončení digitálneho vnútorného trhu; podporuje tiež úsilie Komisie zabezpečiť, aby sa politika hospodárskej súťaže EÚ plne uplatňovala na jednotný digitálny trh, keďže hospodárska súťaž nielenže prináša spotrebiteľom väčší výber, ale tiež poskytuje rovnaké podmienky a vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný nedostatok európskeho digitálneho rámca zvýraznil zlyhanie v oblasti zosúladenia záujmov malých a veľkých poskytovateľov služieb; zdôrazňuje, že tradičné trhové modely politiky hospodárskej súťaže často nie sú dostatočne relevantné pre digitálny vnútorný trh; žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť novým obchodným modelom, ktoré využívajú digitálne podniky; opakuje, že zjednotený digitálny trh by mohol vytvoriť státisíce nových pracovných miest a hospodárstvu EÚ ročne priniesť 415 miliárd EUR;

18.  zdôrazňuje, že aby stratégia v oblasti jednotného digitálneho trhu zostala vierohodná, by Komisia mala pozorne uzavrieť všetky ostatné otvorené vyšetrovania kartelov bez toho, aby bola ohrozená kvalita; žiada, aby sa konania urýchlil, aby sa výsledky dosiahli v čo najkratšom čase; víta preto dodatočné oznámenie o výhradách zaslané Komisiou, týkajúce sa služby porovnávania cien a oznámenie o výhradách v prípade systému Android; vyzýva Komisiu, aby s rozhodnosťou pokračovala v preskúmaní všetkých problémov, ktoré svojim vyšetrovaním zistí, a to aj vo všetkých ostatných oblastiach skresleného vyhľadávania (hotely, miestne vyhľadávanie, lety), aby sa zabezpečila rovnosť podmienok pre všetky subjekty na digitálnom trhu; žiada o vyšetrenie dominantných platforiem na rezerváciu hotelov; 19.  víta odvetvové vyšetrovanie Komisie v oblasti elektronického obchodu, ktorého predbežné výsledky identifikovali určité obchodné praktiky v tomto sektore, ktoré by mohli obmedzovať hospodársku súťaž v online prostredí; víta aj záväzok Komisie smerom k európskemu jednotnému digitálnemu trhu a jej návrh týkajúci sa geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti a miesta pobytu zákazníkov; vyzýva Komisiu, aby prijala ambiciózne kroky na odstránenie nezákonných prekážok hospodárskej súťaže v on-line prostredí s cieľom zaistiť bezbariérové nakupovanie on-line pre spotrebiteľov EÚ, ktorí nakupujú od predajcov so sídlom v inom členskom štáte; domnieva sa teda, že sú potrebné cielené kroky na zlepšenie prístupu k tovarom a službám, najmä odstránením praktík neopodstatneného geografického blokovania a nespravodlivej cenovej diskriminácie na základe zemepisnej polohy, ktorých dôsledkom je často vytváranie monopolov a uchyľovanie sa k nezákonnému obsahu zo strany spotrebiteľov; vyzýva aj na označovanie stránok na úrovni EÚ, aby sa zaručila existencia a kvalita poskytovaných služieb alebo výrobkov s cieľom zabezpečiť ešte vyššiu úroveň spravodlivej hospodárskej súťaže a zároveň posilniť ochranu spotrebiteľa;

20.  domnieva sa, že posilnenie účasti MSP by malo zohrávať kľúčovú úlohu v úsilí o podporu združeného jednotného digitálneho trhu a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa vyhodnotil potenciálny vplyv každej iniciatívy, a najmä tých, ktoré sa zameriavajú na podporu elektronického obchodu a objasnenie statusu stálej prevádzky pre digitálny sektor, na schopnosť MSP využívať výhody jednotného digitálneho trhu;

21.  pripomína, že sieťová neutralita je mimoriadne dôležitá na zabezpečenie nediskriminácie medzi internetovými službami a hospodárskej súťaže v plnej miere („neutralita siete“ je zásada, podľa ktorej sa so všetkými internetovými prenosmi zaobchádza rovnako bez diskriminácie, obmedzenia alebo rušenia, nezávisle od odosielateľa, príjemcu, typu, obsahu, zariadenia, služby alebo aplikácie);

22.  zdôrazňuje rastúci význam nových podnikov schopných fungovať v digitálnom prostredí, predovšetkým pokiaľ ide o internetové a mobilné aplikácie, popri existujúcich prevádzkovateľoch, čo otvorilo nové kanály, pomocou ktorých spotrebitelia môžu nájsť, porovnať a vybrať si tovary a služby v rámci jednotného trhu, v dôsledku čoho sa posilňuje postavenie spotrebiteľov, ktorí sa usilujú prijímať informované rozhodnutia na základe ich osobných potrieb a cieľov;

23.  zdôrazňuje, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov ponúka spotrebiteľom v EÚ množstvo inovatívnych výrobkov a služieb; zdôrazňuje, že platformy hospodárstva spoločného využívania zdrojov priniesli myšlienku výzvy pre existujúcich etablovaných dominantných aktérov s cieľom vytvoriť konkurenčnejšie prostredie pre spotrebiteľov aj podniky; pripomína, že okrem zdaňovania, administratívneho rámca a bezpečnostných aspektov by Komisia mala preskúmať aj aspekty týkajúce sa hospodárskej súťaže a odstrániť prekážky vstupu na trh pre podniky s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých; zdôrazňuje, že tento druh hospodárstva sa zaviedol už pred niekoľkými rokmi, a že z dôvodov právnej konzistentnosti by sa všetky nezrovnalosti mali riešiť na úrovni EÚ v súlade so zásadou subsidiarity; zdôrazňuje, že v súvislosti s jednotným digitálnym trhom treba zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a osobných údajov; vyzýva Komisiu, aby vytvorila súbor nástrojov, ktorý je nevyhnutný, aby rozmanité formy a varianty hospodárstva spoločného využívania zdrojov mohli získať podporu na úrovni EÚ a aj v jednotlivých členských štátoch, využívali sa a získali dôveryhodnosť a dôveru, a uvedomuje si, že tento zhovievavý a podporný regulačný rámec nepovedie k narušeniu hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby sa opäť zaoberala týmito obavami, aby sa výhody týchto obchodných modelov pre spoločnosť v daných právnych rámcoch stali realitou;

24.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila rozsiahle preskúmanie účinnosti existujúcich nástrojov práva hospodárskej súťaže v digitálnom veku, a v prípade potreby ich ďalej rozvíjala;

25.  zdôrazňuje, že najmä v dynamickom sektore, akým je digitálne hospodárstvo, je absolútne nevyhnutné, aby sa konania vo veci hospodárskej súťaže uzatvárali rýchlo, aby zneužitie dominantného postavenia na trhu nemohlo viesť ku konsolidácii trhu;

26.  vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala rastúcu konvergenciu na digitálnych trhoch porovnávaním porovnateľných služieb, ako napríklad služieb na zasielanie rýchlych správ s ekvivalentnými službami, ktoré poskytuje všeobecný telekomunikačný sektor;

27.  víta, že Komisia vyšetruje niektoré praktiky narúšania hospodárskej súťaže, ktoré používajú viaceré spoločnosti, konkrétne najväčšie spoločnosti v oblasti internetu a telekomunikácií a iné mediálne spoločnosti, filmové štúdiá a televízni distribútori; vyzýva Komisiu, aby urýchlila všetky konania proti správaniu potláčajúcemu hospodársku súťaž, ktoré porušuje antitrustové pravidlá EÚ;

28.  víta rozhodnutie Komisie o vymáhaní štátnej pomoci v prípade spoločnosti Apple, ktoré predstavuje míľnik pri riešení otázky nelegálnej štátnej pomoci formou daňových výhod; poukazuje však na to, že EÚ musí mať prísnejšie právne predpisy upravujúce daňové rozhodnutia, ktoré zároveň zabezpečia účinný systém a postup vymáhania dlhu v prospech vlastných zdrojov rozpočtu EÚ; vyzýva Komisiu, aby napravila akékoľvek porušenie, s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu;

29.  vyzýva Komisiu, aby navrhla regulačnú stratégiu zohľadňujúcu konvergenciu technológií, a najmä zvýšenie počtu platforiem; pripomína, že sektorové predpisy ex ante preto musia vytvárať rovnováhu ochrany plurality, slobody prejavu, ochrany osobných údajov, ochrany samostatnosti spotrebiteľa a slobodnej voľby, a tiež rovnakej propagácie konkurenčných ponúk v Európe a konvergentných ponúk najlepších európskych podnikov v medzinárodnej hospodárskej súťaži; žiada o vyrovnanie nerovností v rovnováhe síl a odstránenie stavov závislosti medzi hospodárskymi subjektami s cieľom dosiahnuť spravodlivé rozdelenie hodnoty;

30.  víta väčšiu pozornosť venovanú sieťovým efektom a zhromažďovaniu údajov, ako aj analýze pri určovaní trhovej sily na digitálnych trhoch; zastáva názor, že údaje zohrávajú významnú úlohu v digitálnom hospodárstve, preto by sa mali brať do úvahy pri hodnotení pravidiel hospodárskej súťaže;

31.  domnieva sa, že hospodárska súťaž v odvetví internetového vyhľadávania a v telekomunikačnom odvetví má rozhodujúci význam nielen pri podnecovaní inovácií a investícií do sietí a do digitálneho hospodárstva, ale aj pri nabádaní k prijateľným cenám a vo výbere služieb pre spotrebiteľov; preto vyzýva Komisiu, aby v týchto odvetviach zachovala konkurenciu, a to aj pokiaľ ide o internetové služby a prideľovanie frekvenčných rozsahov; v tejto súvislosti víta zámer Komisie pri uplatňovaní usmernení týkajúcich sa štátnej pomoci v oblasti širokopásmových sietí pozitívne zohľadňovať strategické ciele telekomunikačného balíka; víta rozhodnutie Komisie zastaviť fúziu poskytovateľov mobilných telefónnych služieb O2 a Three v Spojenom kráľovstve, ktoré bolo v prospech európskych spotrebiteľov; opätovne zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania európskeho kódexu elektronickej komunikácie a posilňovanie prepojenosti v celej EÚ;

32.  domnieva sa, že zrušenie poplatkov za roaming v EÚ nepostačuje a že hovory v rámci EÚ musia byť regulované na takej istej úrovni ako miestne hovory; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý sa bude týkať regulácie hovorov v rámci EÚ;

33.  domnieva sa, že kroky vedúce k odstráneniu spotrebiteľských poplatkov za roaming v EÚ z dlhodobého hľadiska nie sú dostatočné, ak sa má jednotný trh ďalej prehlbovať, že treba vytvoriť stimuly na to, aby boli hovory v rámci EÚ na rovnakej úrovni ako miestne hovory, a to uľahčovaním investícií do plne európskych alebo spoločných sietí; vyzýva Komisiu, aby vykonala podrobné konzultácie s prevádzkovateľmi sietí a príslušnými zainteresovanými stranami o tom, ako znížiť poplatky za hovory v rámci EÚ na úroveň miestnych hovorov čo najefektívnejším spôsobom, ktorým sa zároveň podporujú investície a zabezpečia celosvetová konkurencieschopnosť a inovácie;

34.  vyzýva Komisiu, aby využila svoje politické a finančné nástroje a podporovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, aby sa posilnili investície do rôznych tradičných odvetví a malých a stredných podnikov (MSP), ktoré zaostávajú za digitálnou priemyselnou revolúciou;

35.  zdôrazňuje, že Európska únia by mala podporovať všetky podniky (ako sú napríklad podniky s dominantným podielom na trhu, a tiež začínajúce podniky) v tom, aby inovovali;

36.  vyzýva Komisiu, aby preukázala rovnakú zásadovosť v priebehu prebiehajúceho vyšetrovania proti spoločnosti McDonald’s a v jeho výsledkoch;

Štátna pomoc

37.  víta reformu pravidiel štátnej pomoci, a navrhuje, aby sa Parlamentu posielala osobitná výročná správa; pripomína členským štátom, že cieľom bolo lepšie sa zamerať na opatrenia vedúce k dlhodobému trvalo udržateľnému hospodárskemu rastu, tvorbu kvalitných pracovných miest, ako aj sociálnu súdržnosť, pričom by sa súčasne zabezpečili rovnaké podmienky a slobodné fungovanie sociálneho trhového hospodárstva; zdôrazňuje, že členské štáty majú zvýšenú zodpovednosť pri poskytovaní pomoci bez predchádzajúceho oznámenia Komisii; zdôrazňuje, že Komisia by mala poskytnúť dostatočný právny základ v právnych predpisoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže s cieľom podporiť cestovný ruch ako dôležitý hospodársky faktor v EÚ, a že financovanie verejnoprávnych organizácie cestovného ruchu by teda malo spadať pod výnimku podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách; vyzýva Komisiu, aby preskúmala akékoľvek transakcie na poslednú chvíľu, ktoré uskutočňuje členský štát, bez ohľadu na politický tlak, ktorý sa následne uplatňuje; pripomína tiež Komisii, že je potrebné zabrániť tomu, aby niektoré vlády konali so zlým úmyslom tak, ako konajú pri mrhaní finančnými prostriedkami EÚ;

38.  zdôrazňuje, že štátne alebo regionálne stimuly patria medzi politické nástroje na zabezpečenie služieb nevyhnutných na podporu hospodárskych a sociálnych podmienok v izolovaných, odľahlých či okrajových regiónoch a na ostrovoch v Únii, ale treba tiež zohľadniť doterajšie skúsenosti a tieto zásahy by nemali byť v rozpore so zásadami jednotného trhu; zdôrazňuje, že prepojenosť okrajových ostrovných regiónov je tiež mimoriadne dôležitá a víta začlenenie sociálnej pomoci pre dopravu obyvateľov vzdialených regiónov do všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, v ktorom sa uznáva problém prepojenosti; žiada Komisiu, aby počas prebiehajúcej revízie nariadenia o skupinových výnimkách v plnej miere zohľadnila osobitosti najvzdialenejších európskych regiónov, ako je stanovené v článku 349 ZFEÚ, vzhľadom na to, že prepojenosť je životne dôležitá pre miestne MSP v najvzdialenejších regiónoch, a je tiež najmenej pravdepodobné, že ovplyvní hospodársku súťaž na vnútornom trhu;

39.  víta oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc v rámci iniciatívy modernizácie štátnej pomoci; uznáva prínosy zjednodušených pravidiel, ktoré dávajú istotu verejným orgánom aj spoločnostiam; zároveň vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie kontrolovala zakázanú štátnu pomoc, ktorá má veľký negatívny vplyv na jednotný trh;

40.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na významné zmeny judikatúry a praxe v oblasti presadzovania vytvorila dokument s usmerneniami týkajúcimi sa pojmu štátna pomoc, a to čo najskôr, aby sa zabezpečila právna istota a predvídateľnosť;

41.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla plán postupu pre nižšiu, ale lepšie cielenú štátnu pomoc, ktorého cieľom bude umožnenie zníženia štátnej pomoci prostredníctvom zníženia daní, čo podporí nové podniky a spravodlivú hospodársku súťaž namiesto toho, aby sa podporovali staré štruktúry a etablované subjekty;

42.  žiada Komisiu, aby zaujala konštruktívny postoj v oblasti štátnej pomoci, majúc na pamäti, že jednotlivé členské štáty musia reagovať na rôzne politické priority na základe svojej situácie, veľkosti, fyzických a iných daností, ako aj stavu ich hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

43.  zdôrazňuje, že pri využívaní štátnej pomoci s cieľom podporiť služby všeobecného záujmu je rozhodujúci prospech spotrebiteľov a občanov, nie prospech jednotlivých podnikov či verejných subjektov;

44.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala opätovné zoštátňovanie verejných služieb v členských štátoch EÚ a zabránila neoprávnenej štátnej pomoci poskytovanej vo forme kompenzácie za služby vo verejnom záujme;

45.  Vyzýva Komisiu, aby v rámci medzinárodných organizácií zameraných na hospodársku súťaž, ako napríklad Medzinárodná sieť pre hospodársku súťaž, presadzovala harmonizovanú definíciu štátnej pomoci;

46.  zdôrazňuje, že aby sa dosiahlo riadne fungovanie energetickej únie a aby sa predišlo nesúladu s pravidlami štátnej pomoci a zároveň zneužitiu fondov EÚ, musia sa všetky prípady štátnej pomoci a nezrovnalosti vo verejných obstarávaniach spojených s investíciami v oblasti životného prostredia a energetiky, ako napríklad kontroverzný projekt na zväčšenie jadrovej elektrárne Paks v Maďarsku, prísne monitorovať a podrobne preskúmať;

47.  zdôrazňuje, že tak, ako už Komisia po šiesty raz uviedla vo svojej výročnej správe o hospodárskej súťaži, dočasná štátna pomoc poskytovaná vo finančnom sektore bola považovaná za potrebnú na stabilizáciu svetového finančného systému, ale musí sa rýchlo obmedziť alebo úplne odstrániť a prešetriť, ak sa má dokončiť banková únia; vyzýva Komisiu a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA), aby zabezpečili jednotné uplatňovanie všetkých právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, ako napríklad smernice MiFID a smernice o distribúcii poistenia, v rámci jednotného trhu, a žiada Komisiu a ESMA o zabezpečenie toho, aby nedochádzalo k regulačnej arbitráži pri uplatňovaní týchto právnych predpisov; žiada Komisiu, aby zvážila možnosť podmieňovania štátnej pomoci bankám poskytovaním úverov malým a stredným podnikom;

48.  pripomína svoju pozíciu, pokiaľ ide o súčasné vyšetrovanie Komisie týkajúce sa odložených daňových aktív a odložených daňových pohľadávok/dobropisov (DTC) v prospech bankového sektoru vo viacerých členských štátoch; zastáva názor, že odložené daňové pohľadávky a odložené záväzky by mali byť so spätnou účinnosťou povolené v zmysle ustanovení o štátnej pomoci, ak sa viažu s konkrétnymi podmienkami týkajúcimi sa finančných cieľov pre reálnu ekonomiku;

49.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepodnikla žiadne kroky proti prípadom zneužitia, ku ktorým došlo v rámci reštrukturalizácie súkromných bánk, vrátane prípadov, ktoré mali vplyv na malých vkladateľov a malých vlastníkov finančných nástrojov, ako napr. prioritných akcií, ktoré boli v mnohých prípadoch uvedené na trh bez toho, aby pritom boli plne dodržané právne predpisy EÚ; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala rozsiahlymi dôsledkami zavádzajúceho predaja finančných produktov, ktorých sa netýkala reštrukturalizácia bánk a ktorých sa dotkla hospodárska kríza;

50.  pripomína svoju požiadavku, aby Komisia preskúmala, či bankové odvetvie od začiatku krízy získalo implicitné dotácie a štátnu podporu prostredníctvom nekonvenčnej podpory likvidity;

51.  konštatuje, že Európsky dvor audítorov zistil chyby v oblasti štátnej pomoci pri približne pätine z kontrolovaných projektov, ktoré boli spolufinancované z programov súdržnosti a označené za dôležité v oblasti štátnej pomoci počas obdobia rokov 2010 – 2014[12]; konštatuje, že tretina týchto chýb bola ohodnotená ako také, ktoré majú finančný dosah, a že sa považujú za faktory, ktoré prispeli k chybovosti v oblasti politiky súdržnosti; domnieva sa preto, že existuje priestor na pokrok pri riešení problému nesúladu s pravidlami štátnej pomoci v rámci politiky súdržnosti; domnieva sa, že je mimoriadne potrebné zlepšiť poznatky o pravidlách štátnej pomoci v prijímajúcich krajinách, aby bolo možné vyhnúť sa chybám v dobrej viere, ako aj zlepšiť zaznamenávanie nezrovnalostí s cieľom získať lepší prehľad o tejto otázke;

52.  domnieva sa, že je potrebné lepšie pochopenie klasifikácie nezákonnej štátnej pomoci na miestnej a vnútroštátnej úrovni; víta nedávne rozhodnutia Komisie, v ktorých sa objasnilo, ktoré opatrenia verejnej podpory členských štátov sa môžu vykonať bez toho, aby Komisia posudzovala štátnu pomoc; považuje tieto rozhodnutia za užitočné pramene usmernení pre miestne a mestské projekty, ktorými sa znižuje administratívne zaťaženie a súčasne zvyšuje právna istota;

53.  vyzýva Komisiu, aby preverila výklad príslušných ustanovení o hospodárskej súťaži v súvislosti so smernicou o systéme ochrany vkladov (DGSD) tak, aby sa včasné stabilizačné nástroje ustanovené zákonodarným orgánom EÚ mohli skutočne začať používať;

54.  zdôrazňuje význam vyšetrovania Komisie týkajúceho sa štátnej pomoci daňovej povahy, ktoré poskytujú potrebnú podporu pre európsku a medzinárodnú daňovú agendu, a to najmä v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu;

55.  vyzýva Komisiu, aby vyčlenila viac zdrojov na vyšetrovanie daňových rozhodnutí, ktoré vytvárajú znepokojenie, pokiaľ ide o štátnu pomoc, a aby pristupovala k takýmto vyšetrovaniam systematicky; berie na vedomie skutočnosť, že Komisia považuje neprehľadné daňové rozhodnutia udelené zo strany niektorých členských štátov niektorým nadnárodným spoločnostiam za protiprávnu štátnu pomoc z dôvodu, že nenarúšajú hospodársku súťaž na vnútornom trhu; víta aj zvýšenú informovanosť o vzájomnom prepojení medzi daňovými politikami a administratívnymi postupmi v oblasti zdaňovania na jednej strane a politikou hospodárskej súťaže na druhej strane; vyzýva Komisiu, aby uverejnila zhrnutie hlavných daňových rozhodnutí dohodnutých v predchádzajúcom roku na základe informácií obsiahnutých v bezpečnom centrálnom registri, zahŕňajúce prinajmenšom opis otázok riešených v daňovom rozhodnutí a opis kritérií použitých na určenie záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia, pričom by sa určili aj členské štáty, ktoré najpravdepodobnejšie budú ovplyvnené;

56.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie sankcií okrem vrátenia pôvodnej štátnej pomoci v prípadoch, keď bola poskytnutá protiprávna štátna pomoc; domnieva sa, že sankcie by sa mali uplatňovať buď voči štátu alebo voči zúčastnenej spoločnosti, alebo voči obidvom, a to tak, aby bolo možné predísť situácii, keď členský štát uznaný vinným z porušenia pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci je sankcionovaný jednoducho tým, že kompenzuje svoju pôvodnú platbu;

Protimonopolné konanie týkajúce sa kartelov a kontroly koncentrácií

57.  víta úsilie Komisie vypracovať usmernenia k svojim postupom a priebežne hodnotiť právny rámec EÚ;

58.  zdôrazňuje význam rozbíjania kartelov v záujme európskych občanov a európskych podnikov, najmä MSP; nabáda Komisiu, aby v záujme zrýchlenia konaní zjednodušila administratívne postupy v tejto oblasti;

59.  domnieva sa, že navrhované zlúčenie najväčších svetových spoločnosti v oblasti agrochémie a osív by viedlo k riziku rastu cien osív a menšieho výberu odrôd prispôsobených agroekologickým podmienkam; zdôrazňuje, že ak by sa toto zlúčenie uskutočnilo, 61 % svetového trhu s osivami a 65 % svetového trhu s pesticídmi by kontrolovali iba tri spoločnosti;

60.  vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju činnosť na celosvetovej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby pravidlá hospodárskej súťaže v tretích krajinách neboli v rozpore s ustanoveniami EÚ na úkor európskych podnikov;

61.  žiada Komisiu, aby zásadne a účinne presadzovala protimonopolné opatrenia vo všetkých prípadoch, v ktorých má dostatočné dôkazy o porušovaní predpisov; poukazuje na to, že politika hospodárskej súťaže umožňuje konkurentom, aby spolupracovali v oblasti inovácií bez toho, aby sa táto spolupráca zneužívala na protikonkurenčné účely; berie na vedomie päť rozhodnutí z minulého roka týkajúcich sa pokút v celkovej výške približne 365 miliónov EUR, ako sa to uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie pripojenom k správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2015;

62.  domnieva sa, že platné ustanovenia pre pokuty za porušenie pravidiel by bolo možné doplniť o prísnejšie postihy zodpovedných subjektov; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť doplňujúcich pokút pre kartely spojených s osobnými sankciami zameranými na osoby s rozhodovacími právomocami v spoločnostiach, ako aj individuálne sankcie pre tých zamestnancov, ktorí sú skutočne zodpovední za to, že ich spoločnosti porušili právo hospodárskej súťaže – Komisia by preto mala byť schopná v prípade potreby ukladať opatrenia, ako je napríklad zákaz činnosti pre riaditeľa alebo osobné peňažné sankcie;

63.  je presvedčený, že zvyšovanie pokút ako jediný antitrustový nástroj by mohlo byť príliš nešikovné; zdôrazňuje, že politika vysokých pokút by sa nemala používať ako alternatívny mechanizmus financovania rozpočtu; podporuje prístup „cukru a biča“ so sankciami, ktoré účinne odrádzajú (najmä tých, čo priestupky páchajú opakovane), a súčasne podporujú dodržiavanie predpisov;

64.  konštatuje, že počet oznámených koncentrácií sa v roku 2015 podstatne zvýšil; preto žiada, aby sa príslušným útvarom (prostredníctvom vnútorných presunov zamestnancov) poskytli nevyhnutné zdroje, ktoré im umožnia, aby sa týmto stavom naďalej účinne zaoberali;

65.  víta, že Komisia nedávno začala konzultácie o určitých procesných a právnych aspektoch kontroly zlúčení podnikov v EÚ; v súvislosti s plánovanou reformou nariadenia o fúziách vyzýva Komisiu, aby starostlivo preskúmala, či sa súčasných postupoch posudzovania dostatočne zohľadňujú okolnosti týkajúce sa digitálnych trhov a internacionalizácie trhov; domnieva sa, že najmä v digitálnom hospodárstve treba kritériá posudzovania zlučovania spoločností prispôsobiť;

66.  vyjadruje rovnaké obavy v súvislosti so súčasnými rokovaniami týkajúcimi sa fúzie medzi spoločnosťami Bayer AG a Monsanto Company Inc.; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že plánované zlúčenie by v prípade, ak bude povolené, vytvorilo možný európsky a globálny oligopol; zdôrazňuje, že toto zlúčenie by mohlo viesť k monopolnému postaveniu na trhoch s osivami a pesticídmi, ktoré sú dôležité pre poľnohospodársky sektor; žiada preto Komisiu, aby predložila ex ante posúdenie vplyvu tejto fúzie, a žiada tiež jasný prehľad, pokiaľ ide o časový plán Komisie;

67.  zastáva názor, že režim kontroly zlučovania podnikov v EÚ by mal ako kritérium zohľadňovať cenu, pretože z fúzií na digitálnych trhoch vyplýva, že prahové hodnoty obratu nie sú dostatočné;

68.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorým sa stanoví rámec pre európsku koordináciu vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v oblasti kontroly fúzií;

69.  opätovne vyzýva Komisiu, aby dôsledne preverila, či členské štáty transponovali smernicu 2014/104/EÚ o škodách pri porušovaní antitrustových pravidiel; poukazuje na to, že uvedená smernica sa musí riadne transponovať do 27. decembra 2016; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokrok v transpozícii je zatiaľ pomalý a mnohé členské štáty ešte nepredložili návrhy právnych predpisov; vyzýva Komisiu ako strážkyňu zmlúv, aby pripomenula členským štátom ich povinnosti;

Odvetvové aspekty

70.  víta Rámcovú stratégiu odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy zverejnenú Komisiou a súhlasí s jej piatimi navzájom prepojenými politickými rozmermi; zdôrazňuje, že prijímanie rozhodnutí o energetickom mixe je vecou členských štátov;

71.  víta rôzne protimonopolné vyšetrovania, osobitne tie, ktoré sa týkajú Gazpromu a Bulgargazu, ktorých cieľom je zabezpečiť trhovú integráciu v energetickej únii; vyslovuje však poľutovanie nad praxou časti členských štátov kupovať plyn cez zahraničné spoločnosti, pretože ide o typický príklad obchádzania daňových povinností a činnosť, ktorá je v rozpore s riadnym fungovaním energetickej únie; takisto zdôrazňuje dôležitosť predchádzania tvorbe trhových štruktúr, ktoré by mohli narušiť účinnú hospodársku súťaž v odvetví energetiky;

72.  berie na vedomie úsilie Komisie podporovať trhovú integráciu obnoviteľných zdrojov energie, aby sa zabránilo narúšaniu hospodárskej súťaže; zdôrazňuje však právne záväzné záväzky prijaté členskými štátmi na konferencii o zmene klímy COP21, ktoré nemožno splniť bez konkrétnych (štátnych) opatrení na podporu a financovanie výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov;

73.  zdôrazňuje, že európska politika hospodárskej súťaže má veľký potenciál pri podpore vyšších noriem v environmentálnej a sociálnej oblasti; s poľutovaním konštatuje, že maďarská vláda stanovením vysokých daní a zabraňovaním zavádzaniu energeticky efektívnych a obnoviteľných energetických technológií narúšajú hospodársku súťaž v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov v Európe na dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovených v desaťročnej stratégii rastu EÚ s názvom Európa 2020; žiada Komisiu, aby naďalej podporovala začleňovanie environmentálnych, sociálnych a pracovných požiadaviek do postupov verejného obstarávania;

74.  vyzýva Komisiu na prepracovanie nariadenia Komisie (EÚ) č. 267/2010, ktorým sa vylučujú určité dohody v sektore poisťovníctva, vzhľadom na to, že výmena informácií požadovaných na účely výpočtu rizika a spoločné krytie rizika zvyšujú právnu istotu a konkurencieschopnosť sektora, čím sa uľahčuje vstup na trh pre nové podniky, a teda zvyšuje možnosť voľby pre spotrebiteľov a zlepšujú hospodárske podmienky;

75.  poukazuje na potrebu z pojmového a politického hľadiska rozlišovať medzi pravidlami hospodárskej súťaže a sociálnou politikou príslušného členského štátu; uznáva, že je každá vláda je povinná zasahovať s cieľom zabraňovať energetickej chudobe svojich občanov;

76.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby znížili dane z energetických výrobkov a prijali účinné opatrenia na boj proti energetickej chudobe;

77.  poukazuje na to, že energetická sieť je sieťová infraštruktúra, ktorá si vyžaduje osobitné zaobchádzanie, aby sa umožnila a podporila vlastná spotreba;

78.  konštatuje, že existujúce štátne monopoly, ako sú monopoly na hazardné hry, môže viesť k nekalým praktikám a praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž; upozorňuje na riziko, že poskytnutím licencií bez ponukových konaní týkajúcich sa koncesií alebo prostredníctvom netransparentných a spochybniteľných ponukových konaní majú vlády členských štátov možnosť zvýhodniť určité podniky pred inými, a tým môžu vytvoriť prostredie s mimoriadne narušenou hospodárskou súťažou; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala existujúce štátne monopoly a zákonnosť koncesných ponukových konaní s cieľom zabrániť akémukoľvek neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže;

79.  vyzýva Komisiu, aby navrhla zmeny nariadenia (ES) č. 261/2004 s cieľom zabezpečiť rovnakú ochranu pre cestujúcich leteckou dopravou na letoch z tretích krajín bez ohľadu na to, či dopravca pochádza z EÚ alebo z krajiny mimo EÚ;

80.  pripomína, že v článku 42 ZFEÚ sa kladie osobitný dôraz na sektor poľnohospodárstva, pokiaľ ide o právo hospodárskej súťaže, čo sa potvrdilo počas poslednej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), a to umožnením viacerých odchýlok a výnimiek z ustanovení článku 101 ZFEÚ; domnieva sa, že súčasná kríza v odvetví poľnohospodárstva zhoršuje už aj tak slabú pozíciu poľnohospodárov v rámci potravinového dodávateľského reťazca;

81.  domnieva sa, že kolektívne činnosti vykonávané organizáciami výrobcov a ich združeniami, ako je plánovanie výroby a rokovanie o predaji a prípadne aj o zmluvných podmienkach, sú nevyhnutné pre dosiahnutie cieľov SPP vymedzených v článku 39 ZFEÚ, a preto by sa na ne mala vzťahovať domnienka súladu s článkom 101 ZFEÚ; konštatuje, že súčasné výnimky nie sú využívané v plnom rozsahu, a že nejednoznačnosť týchto výnimiek, ťažkosti pri vykonávaní a nejednotné uplatňovanie zo strany vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž neposkytujú poľnohospodárom a ich organizáciám dostatočnú právnu istotu, čo im bráni v samoorganizácii a narúša dobré fungovanie vnútorného trhu; vyzýva preto Komisiu, aby zlepšila dostupné nástroje tým, že zabezpečí, aby politika hospodárskej súťaže lepšie zohľadňovala špecifiká poľnohospodárskeho sektora, a tiež tým, že náležite spresní rozsah pôsobnosti všeobecnej výnimky pre poľnohospodárstvo, osobitné pravidlá pre sektory mlieka a mliečnych výrobkov, olivového oleja, hovädzieho a teľacieho mäsa a plodín pestovaných na ornej pôde, ako aj individuálne výnimky podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ;

82.  vyzýva Komisiu, aby bojovala proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom reťazci, ktoré bránia poľnohospodárov a spotrebiteľov, a prijímala záväzné regulačné opatrenia na úrovni EÚ proti týmto praktikám; vyzýva Komisiu a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, aby reagovali na znepokojenie, ktoré vyvolal kumulatívny vplyv jednak rýchlej koncentrácie distribúcie na vnútroštátnej úrovni a jednak rozvoja aliancií veľkých distribútorov na medzinárodnej aj európskej úrovni, po vzostupnej línii potravinového dodávateľského reťazca, ako aj u maloobchodných predajcov a spotrebiteľov; poznamenáva, že tento štrukturálny vývoj by mohol viesť k cenovej volatilite a ku znižujúcim sa príjmom poľnohospodárov a vzbudzuje obavy z možných strategických spojenectiev, obmedzenia hospodárskej súťaže a menšieho priestoru pre investície do inovácií v potravinovom dodávateľskom reťazci;

83.  zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže chráni záujmy spotrebiteľov, ale neberie do úvahy záujmy poľnohospodárskych výrobcov; zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže musí postaviť ochranu záujmov poľnohospodárskych výrobcov na tú istú úroveň ako ochranu záujmov spotrebiteľov tým, že zabezpečí spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže a prístupu na vnútorný trh v záujme podpory investícií, zamestnanosti, inovácií, životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a vyváženého rozvoja vidieckych oblastí v EÚ;

84.  trvá na tom, že pojem „spravodlivá cena“ by nemala byť vnímaná ako najnižšia možná cena pre spotrebiteľa, ale že táto cena musí byť primeraná a musí umožniť spravodlivé odmeňovanie všetkých účastníkov v potravinovom dodávateľskom reťazci;

85.  vyzýva Komisiu, aby Parlamentu a Rade poskytla prehľad toho, ako poľnohospodári v jednotlivých členských štátoch využívajú existujúce výnimky z uplatňovania článku 225 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, a aby náležite objasnila rozsah týchto odchýlok, ako aj individuálne výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ; vyzýva Komisiu, aby objasnila najmä to, či dohody o udržateľnosti, ktoré boli uzavreté v rámci potravinového dodávateľského reťazca s cieľom uspokojiť spoločenský dopyt a ktorých opatrenia presahujú rámec zákonných požiadaviek, môžu byť oslobodené od uplatňovania práva hospodárskej súťaže, ak tieto dohody prispievajú k zlepšovaniu produkcie a podporujú inováciu a zároveň prinášajú prospech spotrebiteľom;

86.  vyzýva Komisiu, aby zaujala extenzívny prístup pri určovaní „dominantného postavenia“ a zneužitia tohto postavenia zo strany jedného alebo viacerých poľnohospodárskych podnikov spojených horizontálnou dohodou, pričom zohľadní stupeň koncentrácie a obmedzenia plynúce z vyjednávacej sily vstupného, spracovateľského a maloobchodného odvetvia;

87.  domnieva sa, že na jednotnom poľnohospodárskom trhu treba ďalej rozvíjať pojem „relevantného trhu“, ktorý by sa mal analyzovať v prvom rade na úrovni EÚ, než sa prihliadne na nižšie úrovne, aby sa reštriktívnym rozčleňovaním oblastí činnosti poľnohospodárskych podnikov neohrozil cieľ koncentrácie poľnohospodárskej ponuky;

88.  domnieva sa, že poľnohospodárom vo všetkých výrobných odvetviach by sa malo zaručiť právo na kolektívne vyjednávanie vrátane práva na odsúhlasenie minimálnych cien;

89.  domnieva sa, že poľnohospodári by mali plne spolupracovať s organizáciami výrobcov vrátane družstiev, ich združení a medziodvetvových subjektov a využívať ich potenciál; vyzýva Komisiu, aby podporila právomoci a účinnosti takýchto kolektívnych svojpomocných nástrojov tým, že objasní a zjednoduší pravidlá, ktoré sa na ne vzťahujú, s cieľom posilniť ich rokovaciu pozíciu a ich konkurencieschopnosť a súčasne zachovať zásady stanovené v článku 39 ZFEÚ;

90.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že ustanovenia článku 222 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov sa v čase závažnej trhovej nerovnováhy dokážu rýchlo aktivovať, a aby ďalej vyhodnocovala účinnosť tohto opatrenia v prípadoch, keď je použité na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, a mohla tak navrhnúť ďalšie dočasné úpravy práva hospodárskej súťaže a príslušných konaní, ktoré by platili v čase závažnej nerovnováhy na trhu;

91.  víta v tejto súvislosti nedávne uverejnenie usmernení o uplatňovaní týchto osobitných pravidiel; domnieva sa však, že ich právny rozsah je príliš obmedzený a kritériá, ktoré sa majú dodržiavať, sú príliš prísne a v jednotlivých odvetviach príliš odlišné na to, aby mohli poľnohospodárom, ktorí by chceli tieto výnimky využívať, poskytnúť potrebnú právnu zrozumiteľnosť a istotu;

92.  domnieva sa, že kategorizácia relevantného trhu nie je pre súčasnú situáciu v sektore olivového oleja vhodná, a preto navrhuje, aby bol spotrebiteľský trh s olivovým olejom považovaný za jednotný trh, čím by sa mohlo zlepšiť vykonávanie pravidiel článku 169 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov;

93.  domnieva sa, že vzhľadom na rozdiely vo výrobe olivového oleja, ktoré sú spôsobené hlavne poveternostnými podmienkami, a v záujme zaručenia cieľov stanovených členmi organizácií výrobcov alebo združení organizácií výrobcov by sa mali zohľadniť prípady, keď sú organizácie výrobcov nútené nakupovať olivový olej od nečlenov, a malo by sa zároveň zabezpečiť, aby boli tieto len pridruženou činnosťou k uvádzaniu produktov vyrobených vlastnými členmi na trh;

94.  navrhuje rozšíriť rozsah pôsobnosti pravidiel článku 170 týkajúcich sa hovädzieho a teľacieho mäsa na odvetvie výkrmu dobytka, aby sa zabezpečilo lepšie vykonávanie;

95.  v súvislosti so zrušením kvót v odvetví cukru víta ponechanie zmluvného rámca[13] medzi pestovateľmi cukrovej repy, ich organizáciami a cukrovarníckymi podnikmi, ktorý im umožňuje rokovať o podmienkach zdieľania hodnôt v závislosti od vývoja na trhu s cukrom alebo inými surovinami; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že táto možnosť bude ponúknutá všetkým subjektom v tomto odvetví, aby sa tak mohli splniť ciele nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, čím sa dosiahne spravodlivé vyváženie práv a povinností medzi cukrovarníckymi podnikmi a pestovateľmi cukrovej repy;

96.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv maloobchodníkov na firmy, ktoré vyrábajú svoje výrobky pod vlastnou značkou;

97.  pripomína, že Parlament podporuje[14] prijatie rámcových právnych predpisov na úrovni EÚ, ktoré by riešili nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci; zdôrazňuje, že tieto právne predpisy musia zabezpečiť, aby európski poľnohospodári a spotrebitelia mali možnosť využívať spravodlivé podmienky pri predaji a nákupe;

98.  domnieva sa, že na posilnenie sektoru mlieka a mliečnych výrobkov je nevyhnutné úplné a uspokojivé vykonanie balíka predpisov týkajúcich sa mlieka[15] a vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla predĺženie platnosti balíka predpisov týkajúcich sa mlieka na obdobie po polovici roka 2020 a preskúmala možnosť rozšírenia jeho pravidiel na iné poľnohospodárske odvetvia;

99.  berie na vedomie závery štúdie s názvom Ekonomický vplyv moderného maloobchodu na výber a inovácie v potravinárskom odvetví EÚ Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž vrátane existencie negatívneho vzťahu, ktorý by mohol existovať medzi inováciami a prienikom výrobkov súkromných značiek na trh s potravinami; vyzýva Komisiu, aby predložila Parlamentu prehľad o rozsahu prebiehajúcich rokovaní, aby bolo možné určiť, či tento negatívny vzťah obmedzuje inovácie a rôznorodosť produktov, ktoré sú k dispozícii spotrebiteľom, a to, aký dlhodobý vplyv by to malo na dodávateľský reťazec a situáciu poľnohospodárov;

100.  opätovne zdôrazňuje potrebu postupne vypracovať rámec EÚ pre hospodársku súťaž, aby sa zahrnulo monitorovanie potravinového dodávateľského reťazca v Európe, ukazovatele SAFA ( rámca pre posudzovanie udržateľnosti potravinového a poľnohospodárskeho systému) Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vrátane ukazovateľov uvedených v oddieloch Spravodlivé stanovovanie cien a transparentné zmluvy (S.2.1.1) a Práva dodávateľov (S.2.2.1);

101.  zdôrazňuje, že nadmerné zdaňovanie niektorého odvetvia by ľahko mohlo zničiť hospodársku súťaž a bolo by v rozpore so záujmami spotrebiteľov;

102.  vyzýva na ďalší rozvoj nástroja na monitorovanie cien potravín v Európe s cieľom zlepšiť odhaľovanie kríz v agropotravinárskom sektore, a to prostredníctvom lepších a viac rozčlenených údajov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zapojenia organizácií poľnohospodárov do vymedzovania a zhromažďovanie údajov;

103.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na citlivú finančnú situáciu poľnohospodárskych výrobcov v Európe a ich zásadnú úlohu v našej spoločnosti v plnom rozsahu zohľadnila vplyv možných deformácií trhu vyplývajúcich z obchodných dohôd s tretími krajinami týkajúcich sa na nich; domnieva sa, že Komisia by mala venovať osobitnú pozornosť dohodám s tými krajinami, ktoré majú podstatne menej poľnohospodárskych a zdravotných predpisov ako v EÚ;

104.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala povahu a podstatu narúšania hospodárskej súťaže na maloobchodnom trhu a zahrnula do preskúmania možný vplyv teritoriálnych obmedzení ponuky pre maloobchodníkov vzhľadom na to, že narušenia vedú k fragmentácii trhu a vytvárajú potenciál pre veľké supermarkety, aby mohli prevládnuť na trhu a skresliť hospodársku súťaž v rámci dodávateľských reťazcov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky zainteresované strany zverejňovali príslušné informácie; naliehavo žiada Komisiu, aby začala vyšetrovanie otázky udržiavania maloobchodných cien;

105.  domnieva sa, že Komisia by mala ďalej posilňovať prepojenia medzi politikou hospodárskej súťaže a dopravnou politikou; konštatuje, že v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 21/2014 sa uvádza, že okrem osobitných prípadov regionálnych letísk alebo letísk v odľahlých oblastiach by sa prepojenosť v Európe mala zakladať na ekonomickej udržateľnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že investície do letísk vždy nepriniesli predpokladané výsledky; vyzýva preto Komisiu, aby určila úspešné a neúspešné projekty rozvoja letísk; vyzýva Komisiu, aby preskúmala nariadenie (ES) č. 868/2004 s cieľom posilniť konkurenčnú pozíciu leteckého priemyslu v EÚ, účinnejšie zabraňovať nekalej súťaži, zabezpečiť reciprocitu a odstrániť nekalé praktiky vrátane dotácií a štátnej pomoci poskytovanej všetkým leteckým spoločnostiam z určitých tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či niektoré postupy na základe existujúcich dvojstranných dohôd o leteckých službách uzavretých medzi členskými štátmi a krajinami, ktoré nepatria do EÚ, poškodzujú spravodlivú hospodársku súťaž medzi dopravcami a letiskami, a či sú v záujme európskych spotrebiteľov; takisto vyzýva Komisiu, aby účinne riešila praktiky narúšajúce hospodársku súťaž, ktoré môžu ohroziť schopnosť európskych spotrebiteľov používať rôzne online kanály vrátane metavyhľadávacie služby na porovnania a online cestovné kancelárie;

106.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preukázali väčšiu politickú vôľu na ďalšie prehlbovanie a posilňovanie jednotného trhu v oblasti dopravy a vytvárali rovnaké podmienky s cieľom zabezpečiť otvorenú a spravodlivú hospodársku súťaž medzi verejnými a súkromnými subjektmi v odvetví dopravy a v sektore pôšt a cestovného ruchu, pri rešpektovaní ostatných politík, cieľov a zásad EÚ vrátane sociálneho rozmeru, ktorý je dôležitý pre hladké fungovanie vnútorného trhu v doprave;

107.  zdôrazňuje význam prepojenia a dopravnej infraštruktúry pre zabezpečenie prežitia, hospodárskeho rozvoja a poskytovania verejných a súkromných služieb v regiónoch a vo vzdialených oblastiach;

108.  verí preto, že sa dokončí globálna sieť TEN-T;

109.  zdôrazňuje, že potreba zaručenia účinnejšej ochrany práv pracovníkov pred zneužívaním by nemala byť zámienkou na obmedzenie voľnej hospodárskej súťaže medzi subjektmi z rôznych členských štátov; vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní právnych predpisov, ktoré budú mať významný vplyv na fungovanie jednotného trhu s dopravou, rešpektovala zásady proporcionality a subsidiarity;

110.  berie na vedomie výzvy, s ktorými sa stretávajú prevádzkovatelia poštových služieb v dôsledku vytvorenia jednotného digitálneho trhu; zdôrazňuje, že úspech tohto ambiciózneho projektu, najmä v oblasti elektronického obchodu, závisí vo veľkej miere od formy trhu s balíkovými zásielkovými službami; zdôrazňuje, že treba zaručiť spravodlivú cezhraničnú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky pre súkromné subjekty a verejných prevádzkovateľov poskytujúcich komerčné služby;

111.  zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže by mala dodržiavať sociálne práva všetkých prevádzkovateľov v príslušných odvetviach;

112.  zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty často nevykonávajú dostatočne právne predpisy EÚ v oblasti dopravy a nedodržiavajú zásady zakotvené v zmluvách, najmä ak ústredná vláda pristupuje k doprave ako k monopolu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riadne vykonávali a presadzovali súčasné právne predpisy EÚ, ktoré sú kľúčom k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, s cieľom zabezpečiť dodatočný prínos pre podniky, priemysel, spotrebiteľov, sociálne podmienky pracovníkov a životné prostredie;

113.  zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť fyzické, technické a regulačné prekážky medzi členskými štátmi, aby sa zabránilo roztrieštenosti jednotného trhu a uľahčila cezhraničná mobilita a územná spolupráca, čím sa stimuluje hospodárska súťaž;

114.  upriamuje pozornosť Komisie na nepriame prekážky hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú z rozdielov v pravidlách pre zdaňovanie, bezpečnosť, čas vedenia vozidla a odpočinku, typové označovanie a právach cestujúcich;

115.  víta pokrok v oblasti digitálnych technológií v doprave a cestovnom ruchu, ktoré podporujú hospodársku súťaž, tvorbu pracovných miest, uľahčujú prístup MSP na väčšie trhy a prinášajú hmatateľné výhody pre spotrebiteľov; poukazuje na to, že digitalizácia a vítaný rozvoj kolaboratívnej ekonomiky prinesú významné zmeny v prevádzkových prostrediach odvetví a že v záujme využitia výhod procesu digitalizácie je potrebné zaviesť vhodný a jasný právny rámec;

116.  zdôrazňuje, že subjekty, ktoré pôsobia na základe nových hospodárskych modelov pozitívne ovplyvňujú trh dopravy a cestovného ruchu v EÚ, najmä tým, že zvyšujú dostupnosť služieb a zlepšujú ich kvalitu;

117.  víta zámer Komisie rokovať o vonkajších dohodách v oblasti leteckej dopravy s viacerými kľúčovými krajinami a regiónmi vo svete; domnieva sa, že týmto sa nielen zlepší prístup na trh, ale vzniknú aj nové obchodné príležitosti pre celosvetovo najlepšie európske odvetvie letectva, vytvoria sa kvalitné pracovné miesta, zachovajú sa prísne normy bezpečnosti, zohľadnia sa práva pracovníkov v tomto odvetví a prinesie to výhody pre spotrebiteľov; zdôrazňuje, že Parlament musí zohrávať dôležitú úlohu v rámci týchto rokovaní;

118.  vyzýva Komisiu, aby do rokovaní o týchto vonkajších dohodách o leteckej doprave zahrnula ustanovenie o spravodlivej hospodárskej súťaži s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky;

119.  domnieva sa, že so zreteľom na prístavné služby treba pre verejné prístavy v Európe vytvoriť čoraz otvorenejší, konkurencieschopnejší a transparentnejší regulačný rámec a zároveň vytvárať ďalšie pracovné príležitosti;

120.  je presvedčený, že intenzívnejšia hospodárska súťaž vyplývajúca z postupného otvárania sa trhu EÚ s cestnou nákladnou dopravou môže priniesť spotrebiteľom výhody, no dôrazne odsudzuje skutočnosť, že určité opatrenia uplatňované niektorými členskými štátmi narúšajú integritu jednotného trhu v tejto oblasti; podporuje postoj Komisie v boji proti takýmto opatreniam;

121.  verí, že toto otvorenie trhu nákladnej cestnej dopravy nebude ďalšou príčinou sociálneho dampingu a okrem toho vyjadruje poľutovanie nad javom „schránkových spoločností“;

122.  vyjadruje ďalej poľutovanie nad tým, že v politikách EÚ sa nevenuje náležitá pozornosť ľahkým úžitkovým vozidlám, a to napriek skutočnosti, že sa čoraz častejšie používajú na obchádzanie správneho uplatňovania právnych predpisov o zamestnanosti, bezpečnosti a ochrane životného prostredia;

123.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala oligopolné tendencie cenového dumpingu najmä v odvetví leteckej dopravy a v odvetví diaľkovej/linkovej autobusovej dopravy, a trvá na správnom uplatňovaní práva EÚ a spravodlivých konkurenčných podmienkach medzi jednotlivými druhmi dopravy;

124.  požaduje urýchlené uzavretie rokovaní o štvrtom železničnom balíku a vyjadruje presvedčenie, že by to malo ešte viac otvoriť osobnú železničnú dopravu hospodárskej súťaži a zlepšiť efektívnosť sektora železničnej dopravy pri súčasnom zabezpečení kvality a zachovaní záväzkov služieb vo verejnom záujme;

125.  víta prijatie technického piliera štvrtého železničného balíka a je presvedčený, že sa tým posilní bezpečnosť železníc a zároveň odstránia technické prekážky hospodárskej súťaže prostredníctvom interoperability;

126.  zdôrazňuje význam cestovného ruchu ako dôležitej hnacej sily hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest a vyzýva Komisiu, aby zaujala aktívny prístup k podpore konkurencieschopnosti odvetvia európskeho cestovného ruchu a k vytváraniu priaznivého prostredia pre rast a rozvoj;

127.  zdôrazňuje, že poštové služby, a najmä cezhraničné doručovanie balíkov majú zásadný význam pre rozvoj elektronického obchodu v rámci EÚ; víta protimonopolné vyšetrovanie Komisie v odvetví elektronického obchodu a nabáda ju, aby naďalej monitorovala vývoj trhu v oblasti doručovania balíkov a poštových služieb;

128.  zdôrazňuje, že treba financovať udržateľné, dostupné, bezpečné dopravné projekty, ktoré by mohli pomôcť zlepšiť fungovanie celého európskeho dopravného systému;

129.  žiada, aby sa finančné prostriedky EÚ, ako napríklad Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a program Horizont 2020, používali na rozvoj európskej dopravnej infraštruktúry a zvyšovanie kvantity a kvality služieb;

130.  vyzýva členské štáty, aby venovali dostatočnú pozornosť ukončovaniu cezhraničných projektov v oblasti infraštruktúry, a koordinovali svoje najdôležitejšie dopravné plány so susednými členskými štátmi;

131.  považuje za dôležité, aby sa v plnej miere využívali inovatívne finančné nástroje, ako je napríklad Európsky fond pre strategické investície, ktoré sú vhodné na financovanie projektov odvetvia dopravy s cieľom podporiť rast a konkurencieschopnosť; zdôrazňuje však, že zdroje vyčlenené na záručný fond EFSI nemôžu byť na úkor NPE a programu Horizont 2020, ktoré sú dôležitými nástrojmi na rozvoj spoločného trhu v odvetví dopravy;

132.  zdôrazňuje, že úplné otvorenie trhu železničnej dopravy by mohlo priniesť množstvo výhod pre prevádzkovateľov aj cestujúcich zo všetkých členských štátov; konštatuje však, že v tomto procese treba zohľadňovať rozdielne stupne rozvoja železničnej infraštruktúry v členských štátoch; zdôrazňuje potrebu zachovať v budúcom viacročnom finančnom rámci súčasnú úroveň investícií na vyrovnávanie rozdielov v železničnej infraštruktúre;

133.  zdôrazňuje, že potreba zaručenia účinnejšej ochrany práv pracovníkov pred zneužívaním by nemala byť zámienkou na obmedzenie voľnej hospodárskej súťaže medzi subjektmi z rôznych členských štátov; vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní právnych predpisov, ktoré budú mať významný vplyv na fungovanie jednotného trhu s dopravou, rešpektovala zásady proporcionality a subsidiarity;

134.  vyzýva Komisiu, aby poskytla analytické metódy na vymedzenie nových relevantných trhov, na ktorých sa rozvíja digitalizácia hospodárstva, a najmä fenomén konvergencie technológií a komerčné používanie osobných údajov vo veľkom rozsahu;

135.  vyzýva členské štáty, aby s cieľom zabezpečiť skutočnú hospodársku súťaž medzi európskymi podnikmi v oblasti cestnej dopravy prestali udeľovať akékoľvek koncesie na cesty v okolí mestských oblastí, čo má za následok platbu mýta;

136.  žiada Komisiu, aby preskúmala údajné prípady podvodov v oblasti DPH v odvetví bravčového mäsa; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ešte nezačala vyšetrovanie v tejto veci, a to napriek sťažnostiam, ktoré dostala od združení poľnohospodárov;

137.  zastáva názor, že pri bežných a vkladových účtoch by nemali vznikať poplatky pre používateľov, pokiaľ nie sú viazané na osobitné služby;

138.  opakuje svoje znepokojenie (vyjadrené v uznesení z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii) nad prísnym vymedzením sociálneho bývania, ktoré stanovila Komisia v oblasti politiky hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby objasnila toto vymedzenie na základe výmeny najlepších postupov a skúseností medzi členskými štátmi, berúc do úvahy skutočnosť, že sociálne bývanie je v rôznych členských štátoch, regiónoch a miestnych spoločenstvách koncipované a riadené rôznymi spôsobmi;

139.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nedokázala rýchlo a rozhodne reagovať na pokusy niektorých členských štátov obmedziť slobodnú hospodársku súťaž v odvetví dopravy; žiada, aby sa táto prax zrušila a aby sa prijali všetkých dostupné opatrenia na zabezpečenie rovnakého prístupu na jednotný trh za rovnakých podmienok pre subjekty pôsobiace v tomto odvetví zo všetkých členských štátov;

140.  domnieva sa, že je dôležité zaručiť hospodársku súťaž na vnútornom európskom trhu v oblasti finančných služieb vrátane poistenia, čo znamená, že sa bude chrániť možnosť cezhraničného nadobúdania;

141.  opätovne vyzýva Komisiu, aby zverejnila zistenia súčasných vyšetrovaní postupov hospodárskej súťaže v odvetviach dodávok potravín, energetiky, dopravy a médií;

142.  vyjadruje znepokojenie nad vplyvom, ktorý by mohli mať zmeny navrhnuté Komisiou v smernici 96/71/ES na odvetvie cestnej dopravy; zdôrazňuje, že pokusy o harmonizáciu minimálnych mzdových predpisov sú v rozpore so zásadou subsidiarity, spôsobili by diskrimináciu na jednotnom trhu voči subjektom z niektorých členských štátov a mohli by vážne narušiť slobodu poskytovania služieb v EÚ;

143.  odmieta požiadavku, aby používatelia mali sídlo v členskom štáte, v ktorom má na účely poskytovania služieb sídlo finančná inštitúcia alebo poisťovňa, pretože to nezodpovedá cieľom vnútorného trhu v oblasti retailových finančných služieb;

144.  žiada okamžité vyšetrenie znepokojenia v súvislosti s hospodárskou súťažou v rámci motoristického športového odvetvia formuly 1;

145.  vyzýva Komisiu, aby pri tvorbe a uplatňovaní politiky hospodárskej súťaže zohľadňovala skutočnosť, že mikropodniky a malé a stredné podniky predstavujú prevažnú väčšinu podnikov v EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu používateľsky priaznivých pravidiel hospodárskej súťaže pre menšie podniky, ktoré chcú v rámci jednotného trhu pôsobiť online a cezhranične;

146.  rovnako pripomína Komisii, že finančné inštitúcie naďalej rušia platnosť platobných kariet, ak sa ich držiteľ presťahuje do iného členského štátu, a žiada, aby boli prijaté opatrenia v tejto oblasti, okrem iného tým, že sa upovedomia vnútroštátne orgány;

147.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť prístup k liekom tak, že sa bude bojovať proti zneužívaniu farmaceutického priemyslu; konštatuje, že v zdravotníckych systémoch členských štátov je potrebné podporovať používanie generických liekov, ak sú k dispozícii;

148.  zdôrazňuje, že prístup k hotovosti prostredníctvom bankomatov predstavuje základnú verejnú službu, ktorá sa musí poskytnúť bez akýchkoľvek diskriminačných alebo nekalých praktík a bez praktík narúšajúcich hospodársku súťaž, a že sa teda nesmie spájať s nadmernými nákladmi;

149.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti nekalým kolektívnym bojkotom, ktoré možno vymedziť ako situácie, v ktorých sa skupina konkurentov dohodne na vylúčení skutočného alebo potenciálneho konkurenta, pretože z ich podstaty vyplýva obmedzenie hospodárskej súťaže;

150.  vyjadruje znepokojenie nad škandálmi súvisiacimi s tzv. otáčavými dverami, ktoré ovplyvňujú orgány EÚ na ochranu hospodárskej súťaže, a najmä nad prípadom bývalej komisárky pre hospodársku súťaž Neelie Kroesovej, ktorá bude nielen lobovať za spoločnosť Uber, ale tiež sa jej týkajú odhalenia kauzy Bahamas Leaks;

Zvýšenie efektívnosti národných orgánov členských štátov na ochranu hospodárskej súťaže v EÚ

151.  víta decentralizované presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ v Európe, ale domnieva sa, že účinnosť ochrany občanov a podnikov pred praktikami, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou, by nemala závisieť len od členského štátu, v ktorom sídlia; zastáva názor, že nariadenie o konaniach v prípadoch kartelov (nariadenie 1/2003) výrazne prispelo k vytvoreniu rovnakých podmienok pre podniky na celom vnútornom trhu; zdôrazňuje však, že ešte stále existujú rozdiely medzi vnútroštátnymi systémami a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o nezávislosť, stanovovania výšky pokút a programy zhovievavosti; zastáva názor, že ak sa má presadzovať kartelové právo EÚ a zaručovať právna istota spotrebiteľov a podnikov, sú nevyhnutne potrebné účinné a jednotné procesné ustanovenia; vyzýva orgány pre hospodársku súťaž v členských štátoch, aby v plnej miere využívali možnosti, ktoré ponúka európska spolupráca v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž (ESHS);

152.  preto považuje za zásadné, aby národné orgány na ochranu hospodárskej súťaže v EÚ mali prostriedky a nástroje, ktoré potrebujú na účinné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v EÚ, vrátane nástrojov na zisťovanie, riešenie a postihovanie porušení a programov zhovievavého posudzovania, ktoré budú rozhodujúce, ak majú spoločnosti vyjsť s pravdou von, pokiaľ ide o monopoly v Európe;

153.  opakuje, že nezávislosť národných orgánov na ochranu hospodárskej súťaže má prvoradý význam a že sem patrí aj zabezpečenie toho, aby mali zdroje, ktoré potrebujú na plnenie svojich úloh;

154.  v tejto súvislosti víta konzultačný postup spustený Komisiou, ktorý pravdepodobne povedie k legislatívnym návrhom týkajúcim sa posilnenia nástrojov presadzovania a sankčných nástrojov, ktoré majú k dispozícii národné orgány pre hospodársku súťaž, tzv. ESHS+; opätovne zdôrazňuje, že presadzovanie zo strany viacerých orgánov v tom istom alebo v súvisiacich prípadoch vytvára riziko prekrývania a potenciálne nekonzistentných opatrení, čo znižuje právnu istotu a vytvára zbytočné náklady pre podniky; preto žiada Komisiu, aby predložila návrh proaktívnych opatrení EÚ, ktorými sa zabezpečí, že národné orgány na ochranu hospodárskej súťaže budú účinnejšími presadzovateľmi a budú konať jednotne a zosúladene, aby sa mohol využiť celý potenciál decentralizovaného systému presadzovania hospodárskej súťaže v EÚ; žiada úplné zapojenie Parlamentu v rámci spolurozhodovacieho postupu;

155.  zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca medzi orgánmi pre hospodársku súťaž je v globalizovanom svete nevyhnutne potrebná; podporuje preto aktívnu účasť Komisie a vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže v medzinárodnej sieti pre hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti uzatvorenia dohôd o hospodárskej súťaži, ktorý sa uľahčí výmena informácií medzi vyšetrujúcimi orgánmi, s viacerými tretími krajinami; zdôrazňuje, že v tomto ohľade môžu slúžiť ako model budúcich dohôd tohto druhu dohody o hospodárskej súťaži nedávno uzatvorené so Švajčiarskom a s Kanadou; domnieva sa tiež, že medzinárodné obchodné a investičné dohody by mali obsahovať rozsiahlu časť venovanú hospodárskej súťaži;

156.  vyzýva Komisiu, aby bez toho, aby bola ohrozená nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže, posúdila rôzne úrovne vnútroštátnych sankcií za porušenia v členských štátoch a posúdila možnosť a vhodnosť zmiernenia týchto rozdielov;

157.  považuje za zásadne dôležité, aby Komisia naďalej presadzovala lepšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v EÚ;

158.  víta ekonomickejší prístup Komisie k právu v oblasti hospodárskej súťaže, a to aj v oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ); súhlasí s názorom Komisie, že zlyhanie trhu je neodmysliteľnou podmienkou existencie služby všeobecného hospodárskeho záujmu; berie však na vedomie prebiehajúcu diskusiu v akademických kruhoch o tom, aký druh zlyhania trhu môže opodstatniť označenie služby za SVHZ;

159.  zdôrazňuje, že nezávislosť GR pre hospodársku súťaž je nanajvýš dôležitá na to, aby sa úspešne dosiahli jeho ciele; opakovane žiada o prísne členenie oddelení, ktoré vypracúvajú usmernenia a tých, ktoré sú zodpovedné za uplatňovanie týchto usmernení; žiada Komisiu, aby vyčlenila dostatočné finančné prostriedky a ľudské zdroje pre GR pre hospodársku súťaž; žiada, aby Komisia pri vyšetrovaní podnikov v oblasti špičkových technológií zabezpečila dostatok technicky kvalifikovaných inžinierov; naliehavo žiada Komisiu, aby etické pravidlá pre tím hlavného ekonóma GR pre hospodársku súťaž zosúladila s postupmi pre ostatných úradníkov Komisie;

Demokratické posilnenie politiky hospodárskej súťaže

160.  víta úsilie komisárky Vestagerovej, súčasnej komisárky zodpovednej za otázky hospodárskej súťaže, viesť pravidelný štruktúrovaný dialóg s Európskym parlamentom, a najmä s Výborom pre hospodárske a menové záležitosti a s pracovnou skupinou pre politiku hospodárskej súťaže; žiada Komisiu, aby predložila komplexnejšiu spätnú väzbu týkajúcu sa konkrétnych žiadostí predkladaných v rámci výročnej správy Parlamentu o hospodárskej súťaži; domnieva sa, že osobitný štruktúrovaný dialóg by mohol prispieť k dôkladnejšiemu procesu prijímania následných opatrení vyplývajúcich z príslušných výročných správ o hospodárskej súťaži;

161.  víta iniciatívy Komisie týkajúce sa verejných konzultácií pri uplatňovaní kontroly fúzií a vyzýva ju, aby výsledky prediskutovala s Parlamentom;

162.  vyzýva na rozšírenie dialógu medzi európskymi inštitúciami a vnútroštátnymi orgánmi pre hospodársku súťaž, najmä s cieľom zahrnúť výmeny názorov s parlamentnými výbormi Európskeho parlamentu;

163.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby začlenila usmernenia k metóde stanovovania pokút do záväzných právnych predpisov;

Medzinárodný rozmer politiky hospodárskej súťaže

164.  víta skutočnosť, že Komisia sa zaviazala k otvorenej a konštruktívnej výmene názorov o otázkach hospodárskej súťaže na celom svete; víta pokrok, ktorý sa dosiahol, pokiaľ ide o ustanovenia o hospodárskej súťaži v niektorých dohodách o voľnom obchode (DVO), ale zároveň nalieha na Komisiu, aby pokračovala v práci na začlenení ustanovení o hospodárskej súťaži a štátnej pomoci do rokovaní o všetkých dohodách o voľnom obchode;

165.  zdôrazňuje, že spravodlivá hospodárska súťaž v oblasti obchodu, služieb a investícií ma pozitívny vplyv na spoločensko-hospodársky rozvoj EÚ a jej obchodných partnerov; vyzýva Komisiu a Radu, aby urýchlene ukončili prácu na modernizácii nástrojov na obranu obchodu, ktoré sú potrebné na zaručovanie spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu EÚ, a domnieva sa, že obchodné dohody by sa mali systematicky zaoberať problémami nekalých praktík zo strany tretích krajín;

166.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s obchodnými partnermi s cieľom zabezpečiť, aby ich trhy boli otvorenejšie pre spoločnosti z EÚ, najmä pokiaľ ide o oblasť energetiky, dopravy, telekomunikácií, verejného obstarávania a služieb vrátane služieb poskytovaných v rámci vykonávania regulovaných profesií;

167.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula ambiciózne ustanovenia týkajúce sa hospodárskej súťaže do všetkých obchodných dohôd a aby efektívne monitorovala riadne vykonávanie týchto ustanovení stranami, pokiaľ ide o všetky pravidlá, vrátane ustanovení o štátnej pomoci a pokiaľ ide o všetkých hospodárskych aktérov vrátane štátnych podnikov;

168.  zdôrazňuje význam podpory rozvíjajúcich sa krajín pri ich snažení o podporu a praktické vykonávanie zásad hospodárskej súťaže;

169.  vyzýva Komisiu, aby podporila snahu o vytvorenie komplexnej, užívateľsky prístupnej databázy, ktorá by obsahovala ustanovenia o hospodárskej súťaži v dohodách o voľnom obchode, ktorú by mohol prevádzkovať sekretariát WTO;

170.  víta pokrok dosiahnutý na ministerskej konferencii WTO v Nairobi o znižovaní vývozných dotácií, ktorého cieľom je zaručiť nerušenú hospodársku súťaž na medzinárodných trhoch s poľnohospodárskymi výrobkami; v tejto súvislosti zdôrazňuje citlivosť poľnohospodárskeho odvetvia a potrebu prijať jasné a účinné opatrenia aj v rámci dohôd WTO, ktoré umožnia európskym výrobcom zachovať si konkurencieschopnosť na medzinárodných trhoch;

171.  opakovane konštatuje, že rovnaký prístup k prírodným zdrojom vrátane energetických zdrojov má zásadný vplyv na rovnocennú a spravodlivú hospodársku súťaž na celosvetovom trhu a vyzýva Komisiu, aby do obchodných dohôd zahrnula ustanovenia, ktorými sa zlepší prístup k takýmto zdrojom vrátane ustanovení o postupoch narúšajúcich hospodársku súťaž zo strany podnikov vo vlastníctve štátu a o nediskriminácii a tranzite;

172.  zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže je dôležitou súčasťou vnútorného trhu, ako je ustanovené v zmluve; zdôrazňuje, že konkurencieschopný a plne fungujúci jednotný trh je potrebný na podporu udržateľného rastu, zamestnanosti a inovácie v EÚ a že snaha o zachovanie spravodlivej hospodárskej súťaže v celej EÚ je v záujme spotrebiteľov, začínajúcich podnikov a MSP; je presvedčený, že presadzovanie európskych právnych predpisov by nemalo byť oslabené využívaním projektu EU Pilot namiesto formálneho konania o porušení povinnosti a že sa treba snažiť o zachovanie hospodárskej súťaže;

173.  nabáda Komisiu, aby nesústredila svoje úsilie o spravodlivú hospodársku súťaž len na najsledovanejšie konania proti známym veľkým spoločnostiam; pripomína Komisii, že presadzovanie spravodlivej hospodárskej súťaže je dôležité aj pre MSP;

174.  vyzýva na posilnenie slobody výberu pre spotrebiteľov; domnieva sa, že právo na prenosnosť údajov zakotvené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov predstavuje správny prístup k posilneniu práv spotrebiteľov aj hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať, ako je možné zabezpečiť interoperabilitu medzi digitálnymi sieťami na základe otvorených noriem a rozhraní;

175.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala a napravila situáciu maloobchodníkov, ktorí na základe práva hospodárskej súťaže môžu spolupracovať prostredníctvom kamenných obchodov, ale sú obvinení z nekalej hospodárskej súťaže, ak poskytujú spoločné ponuky v rámci elektronického obchodu;

176.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania sa vykonajú včas, najmä čo sa týka zavedenia elektronického obstarávania a nových ustanovení na podporu rozdeľovania zákaziek na časti, čo je zásadne dôležité pre podporu inovácií a hospodárskej súťaže a pre podporu MSP na trhoch s verejným obstarávaním;

177.  vyzýva Komisiu, aby zabránila tvorbe monopolov alebo uzatvorených hodnotových reťazcov prostredníctvom štandardizácie; domnieva sa, že by mal byť zavedený odvolací postup na preskúmanie noriem, ak môžu priniesť riziko vplyvu na konkurencieschopnosť;

178.  vyjadruje znepokojenie nad úrovňou koncentrácie v niektorých odvetviach, ako je chemický priemysel, vzhľadom na nedávne fúzie; žiada Komisiu, aby vysvetlila, akým spôsobom umožňuje vstup na trh, najmä začínajúcim podnikom; žiada Komisiu, aby preskúmala, či by sa trhová sila podniku vyplývajúca z informácií a údajov a spracovania týchto informácií a údajov, ako aj počet používateľov mali brať do úvahy ako skúšobné kritériá pri kontrole fúzií; vyzýva na zváženie, či by zlúčenie údajov a informácií, a to najmä o zákazníkoch, mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže;

179.  považuje hospodársku súťaž v telekomunikačnom odvetví za kľúčový prvok presadzovania inovácií a investícií do sietí, ako aj možnosti výberu služieb pre spotrebiteľov; považuje rýchle rozšírenie širokopásmového pripojenia za kľúčové pre dokončenie digitálneho jednotného trhu; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia zváži strategické ciele týkajúce sa pripojenia, ako sú stanovené v telekomunikačnom balíku, pri uplatňovaní usmernení o štátnej pomoci v oblasti širokopásmového pripojenia;

180.  poukazuje na poslednú správu Európskeho dvora audítorov o nesúlade s pravidlami štátnej pomoci v rámci politiky súdržnosti, v ktorej zaznamenáva výraznú úroveň nesúladu a požaduje vykonanie viacerých odporúčaní; vyjadruje znepokojenie nad týmito zisteniami, pretože je to na úkor dobre fungujúceho vnútorného trhu, a preto žiada Komisiu, aby vzala odporúčania Dvora audítorov do úvahy a zvýšila úsilie na zabránenie ďalším nedostatkom;

181.  podporuje opatrenia Komisie v oblasti presadzovania práva v súvislosti s kartelovými dohodami, ako sú nedávne opatrenia v odvetví maloobchodu s potravinami a odvetví optických diskových mechaník, v záujme zaručenia spravodlivých cien pre spotrebiteľov;

182.  poukazuje na to, že spotrebiteľom na jednotnom trhu sa predávajú výrobky, ktorých zložky sa v jednotlivých zásielkach líšia, hoci značka a balenie sú rovnaké; vyzýva Komisiu, aby určila, či má táto praktika negatívny vplyv na miestnych výrobcov, najmä MSP, a či vedie k diskriminácii spotrebiteľov z dôvodu uvádzania výrobkov nižšej kvality na trh;

183.  pripomína, že Parlament vo svojom uznesení o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2014 vyzval Komisiu, aby dôsledne monitorovala aliancie medzi veľkými distribútormi v Európe, a víta ochotu Komisie diskutovať o vplyve týchto aliancií na výrobcov a spotrebiteľov v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž;

°

°   °

184.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vnútroštátnym a prípadne regionálnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.

• [1]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0310.
• [2]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0292.
• [3]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0346.
• [4]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0004.
• [5]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0051.
• [6]  Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 1.
• [7]  Ú. v. EÚ L 187, 26.6.2014, s. 1.
• [8]  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.
• [9]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0394.
• [10]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.
• [11]  Ú. v. EÚ L 335, 18.12.2010, s. 43.
• [12]  Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 24/2016: „Potreba ďalšieho úsilia na zvyšovanie informovanosti o súlade s pravidlami štátnej pomoci a na presadzovanie súladu s týmito pravidlami v rámci politiky súdržnosti“ – http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR16_24/SR_STATE_AIDS_SK.pdf
• [13]  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1166 zo 17. mája 2016, ktorým sa mení príloha X k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o podmienky nákupu cukrovej repy v sektore cukru od 1. októbra 2017
• [14]  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci (P8_TA(2016)0250).
• [15]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 261/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Politika hospodárskej súťaže bola vždy jednou z kľúčových politík EÚ a má zásadný význam pre riadne fungovanie jednotného trhu. Európska únia potrebuje dnes viac ako kedykoľvek predtým intenzívne a dôrazne presadzovať politiku hospodárskej súťaže.

Dôsledne dodržiavané pravidlá hospodárskej súťaže poskytujú európskym občanom nespočetne mnoho výhod. Európskym spotrebiteľom umožňujú prístup k väčšiemu počtu kvalitných výrobkov a služieb. Vytvárajú vyrovnanejšie podmienky pre podniky pôsobiace v celej EÚ a zabraňujú nadmernej koncentrácii ekonomickej a finančnej moci v rukách len niekoľkých subjektov. Podporujú tvorbu kvalitných pracovných miest, rast, inovácie a investície. Zabezpečujú, že si všetky spoločnosti plnia svoje povinnosti a platia dane a že sa žiadny podnik neuprednostňuje. Tento proces však funguje aj naopak. Čím viac podnikov a členských štátov tieto pravidlá zámerne porušuje, tým viac sú poškodzovaní spotrebitelia, iné podniky a celý jednotný trh. Na život európskych občanov majú závažný vplyv všetky neoprávnené daňové úľavy a iné druhy štátnej pomoci, každý protimonopolný postup a každé protekcionistické rozhodnutie vlády, ktoré brzdí inovácie.

Najmä v súčasnosti, keď najväčšia hrozba pre európsku integráciu pochádza zo samotnej EÚ vo forme euroskeptického populizmu, môžu pretrvávajúce nečestné praktiky daňového zvýhodňovania veľkých spoločností spôsobiť ďalšiu nedôveru verejnosti voči EÚ.

Politika hospodárskej súťaže EÚ nemôže a nemá riešiť všetky problémy Únie, ale má veľký potenciál na dosiahnutie spoľahlivých zlepšení v mnohých oblastiach. K týmto zlepšeniam našťastie už dochádza. Dôkladné vyšetrovanie praktík narúšajúcich hospodársku súťaž, napr. preferenčných daňových výhod, zo strany Komisie, ukazuje odhodlanie a účinnosť EÚ.

Nedávno Komisia zistila niekoľko prípadov, keď nadnárodné spoločnosti ochudobnili národné rozpočty o miliardy eur z výberu daní, často s pomocou členských štátov. Tieto incidenty sú veľmi alarmujúce a vyžadujú si dôkladnejšie preskúmanie podozrivých prípadov štátnej pomoci a okamžité ukončenie používania prispôsobených daňových riešení, ako je rastový daňový kredit alebo systémy zdaňovania nadmerného zisku. Okrem toho bude na posilnenie jednotného trhu a presadzovanie lepšej fiškálnej disciplíny potrebné vytvoriť fiškálnu úniu.

Tu je dôležité spomenúť prácu výboru TAXE a osobitných výborov TAXE II, keďže ich úsilie spätne zisťovať postupy pri daňových rozhodnutiach členských štátov a skúmať spôsoby boja proti nekalej daňovej súťaži a daňovým únikom v EÚ bolo plne v súlade s prácou Komisie. Výbory TAXE aktívne bojovali proti daňovým únikom a daňovým podvodom, dospeli k niektorým ďalekosiahlym zisteniam a navrhli odporúčania ako obnoviť daňovú spravodlivosť. Pri tejto činnosti bola hlavným partnerom Parlamentu Komisia a táto aktívna spolupráca medzi Komisiou a Európskym parlamentom, tak v oblasti hospodárskej súťaže, ako aj daňových vecí je potrebná v záujme dosiahnutia ďalších kladných výsledkov.

Politika hospodárskej súťaže tiež výrazne prispieva k plneniu súčasných kľúčových politických priorít EÚ a posilňuje jednotný trh s osobitným dôrazom na jednotný digitálny trh a energetickú úniu.

Keďže jednotný digitálny trh by mohol vytvoriť státisíce nových pracovných miest a prispievať do nášho hospodárstva 415 miliardami EUR ročne, od členských štátov sa očakáva, že prekonajú prekážky, akými sú napríklad problémy so širokopásmovou dostupnosťou alebo infraštruktúrou. Členské štáty musia zabezpečiť, že pre európskych občanov a európske podniky, najmä malé, stredné a začínajúce podniky, nebudú existovať žiadne online prekážky, ktoré by im bránili naplno využívať výhody on-line služieb a digitálnych technológií.

Podobne musia štátne regulačné orgány nájsť riešenia, aby sa neoslabili on-line platformy a inovačné podniky, ktoré patria do kategórie hospodárstva spoločného využívania zdrojov a majú potenciál poskytnúť státisíce pracovných miest a cenovo dostupné služby pre zákazníkov. Namiesto čiastočného alebo úplného zákazu on-line platforiem (ako to bolo v prípade americkej dopravnej spoločnosti Uber s on-line sieťou v Belgicku, Nemecku, Maďarsku a Holandsku) by sa členské štáty mali riadiť existujúcimi pozitívnymi príkladmi a preskúmať regulačné možnosti.

Komisia by okrem toho mala pokračovať vo vyšetrovaní proti praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž v digitálnom a on-line sektore a výrazne urýchliť všetky prebiehajúce postupy týkajúce sa protimonopolných a daňových otázok s cieľom zabezpečiť, aby sa malým a stredným podnikom a začínajúcim podnikom v digitálnej oblasti zabezpečila vyváženejšia a spravodlivejšia hospodárska súťaž na trhu, ktorú často určujú nadnárodné technologické giganty.

Spravodajca vyzýva Komisiu, aby chránila hospodársku súťaž v telekomunikačnom sektore s osobitným dôrazom na prideľovanie frekvenčných rozsahov a s cieľom povzbudzovať k dostupným cenám a možnosti výberu v službách pre spotrebiteľov. Do tejto koncepcie by sa hodilo aj regulovanie vysokých cien hovorov v rámci EÚ ako ďalší nevyhnutný krok po zrušení roamingových poplatkov v EÚ.

Ďalší prioritný projekt EÚ, energetická únia, je takisto závislý od schopnosti Komisie zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a zaručiť tak cenovú dostupnosť a udržateľnosť a dosiahnuť ciele EÚ stanovené do roku 2020 v oblasti energetiky a životného prostredia. Preto sa musia prísne sledovať a dôkladne vyšetrovať prípady nezrovnalostí v poskytovaní štátnej pomoci a vo verejnom obstarávaní v súvislosti s energetickými a environmentálnymi investíciám (napríklad kontroverzný projekt rozšírenia maďarskej jadrovej elektrárne v Pakse).

Celkovo je vítané úsilie Komisie zamerané na prevenciu a nápravu správania narúšajúceho hospodársku súťaž. Výsledkom tohto úsilia sú nedávno zmodernizované pravidlá štátnej pomoci. Členským štátom však treba pripomenúť, že cieľom bolo viac zamerať opatrenia pomoci na hospodársky rast, vytváranie kvalitných pracovných miest a sociálnu súdržnosť. Treba takisto uviesť, že hoci dočasná štátna pomoc vo finančnom sektore bola v určitom období potrebná, teraz sa musí rýchlo obmedziť alebo úplne odstrániť, ak sa má dokončiť vytvorenie bankovej únie. Preto je potrebné, aby Komisia objasnila pravidlá a postupy uplatňované pri štátnej pomoci vo finančnom sektore.

Napokon, prebiehajúce významné vyšetrovania a výšky udelených pokút ukazujú účinnosť práce Komisie. Aby však národné orgány na ochranu hospodárskej súťaže boli schopné predchádza správaniu narúšajúcemu hospodársku súťaž a porušovaniu právnych predpisov o hospodárskej súťaži, musia zohrávať významnejšiu úlohu. Preto je dôležité, aby národné orgány na ochranu hospodárskej súťaže, posilnené vo svojej nezávislosti, mali prostriedky a nástroje, ktoré sú nevyhnutné na účinné presadzovanie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.

Žiaľ, napriek hmatateľným výsledkom, európski spotrebitelia a daňovníci sú stále vážne postihovaní praktikami narúšajúcimi hospodársku súťaž v súkromnom aj verejnom sektore. Tieto praktiky majú priamy nepriaznivý vplyv na úroveň inovácií, pričom zároveň podrývajú dôveru k EÚ a jednotnému trhu. Po tom, čo Spojené kráľovstvo hlasovalo za odchod z Európskej únie, je našou úlohou posilniť dôveru európskych občanov, podnikov a investorov v jednotný trh a jedným z kľúčových spôsobov na dosiahnutie tohto cieľa je dodržiavanie zásad spravodlivej hospodárskej súťaže. Kým sa tak stane, musí úzka spolupráca Komisie, nezávislých národných orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a Parlamentu pokračovať a ešte sa zintenzívniť.

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (10.11.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ
(2016/2100(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Adam Szejnfeld

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že spravodlivá hospodárska súťaž v oblasti obchodu, služieb a investícií ma pozitívny vplyv na spoločensko-hospodársky rozvoj EÚ a jej obchodných partnerov; vyzýva Komisiu a Radu, aby urýchlene ukončili prácu na modernizácii nástrojov na obranu obchodu, ktoré sú potrebné na zaručovanie spravodlivej hospodárskej súťaže na trhu EÚ, a domnieva sa, že obchodné dohody by sa mali systematicky zaoberať problémami nekalých praktík zo strany tretích krajín;

2.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s obchodnými partnermi s cieľom zabezpečiť, aby ich trhy boli otvorenejšie pre spoločnosti z EÚ, najmä pokiaľ ide o oblasť energetiky, dopravy, telekomunikácií, verejného obstarávania a služieb vrátane služieb poskytovaných v rámci vykonávania regulovaných profesií;

3.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula ambiciózne ustanovenia týkajúce sa hospodárskej súťaže do všetkých obchodných dohôd a aby efektívne monitorovala riadne vykonávanie týchto ustanovení stranami, pokiaľ ide o všetky pravidlá, vrátane ustanovení o štátnej pomoci a pokiaľ ide o všetkých hospodárskych aktérov vrátane štátnych podnikov;

4.  zdôrazňuje, že účinná implementácia politiky hospodárskej súťaže EÚ si vyžaduje spoluprácu s orgánmi ochrany hospodárskej súťaže zo štátov mimo EÚ, najmä rozvíjajúcich sa hospodárstiev;

5.  zdôrazňuje význam podpory rozvíjajúcich sa krajín pri ich snažení o podporu a praktické vykonávanie zásad hospodárskej súťaže;

6.  víta aktívnu účasť Komisie v mnohostranných organizáciách hospodárskej súťaže, ako akými sú Medzinárodná sieť pre hospodársku súťaž, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Konferencia Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj a Svetová obchodná organizácia; zdôrazňuje, že celosvetová spolupráca na presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže pomáha zabrániť nesúladu a zlepšuje výsledky presadzovania práva a pomáha podnikom znižovať náklady na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi;

7.  vyzýva Komisiu, aby podporila snahu o vytvorenie komplexnej, užívateľsky prístupnej databázy, ktorá by obsahovala ustanovenia o hospodárskej súťaži v dohodách o voľnom obchode, ktorú by mohol prevádzkovať sekretariát WTO;

8.  víta pokrok dosiahnutý na ministerskej konferencii WTO v Nairobi o znižovaní vývozných dotácií, ktorého cieľom je zaručiť nerušenú hospodársku súťaž na medzinárodných trhoch s poľnohospodárskymi výrobkami; v tejto súvislosti zdôrazňuje citlivosť poľnohospodárskeho odvetvia a potrebu prijať jasné a účinné opatrenia aj v rámci dohôd WTO, ktoré umožnia európskym výrobcom zachovať si konkurencieschopnosť na medzinárodných trhoch;

9.  opakovane konštatuje, že rovnaký prístup k prírodným zdrojom vrátane energetických zdrojov má zásadný vplyv na rovnocennú a spravodlivú hospodársku súťaž na celosvetovom trhu a vyzýva Komisiu, aby do obchodných dohôd zahrnula ustanovenia, ktorými sa zlepší prístup k takýmto zdrojom vrátane ustanovení o  postupoch narúšajúcich hospodársku súťaž zo strany podnikov vo vlastníctve štátu a o nediskriminácii a tranzite.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	10.11.2016
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	31 5 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Laima Liucija Andrikienė, Maria Arena, Tiziana Beghin, David Borrelli, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Karoline Graswander-Hainz, Ska Keller, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, David Martin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Franz Obermayr, Artis Pabriks, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, Hannu Takkula, Iuliu Winkler, Jan Zahradil
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Klaus Buchner, Nicola Danti, Syed Kamall, Frédérique Ries, Fernando Ruas, Jarosław Wałęsa
Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Philippe Loiseau

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (29.11.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ
(2016/2100(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Andreas Schwab

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže je dôležitou súčasťou vnútorného trhu, ako je ustanovené v zmluve; zdôrazňuje, že konkurencieschopný a plne fungujúci jednotný trh je potrebný na podporu udržateľného rastu, zamestnanosti a inovácie v EÚ a že snaha o zachovanie spravodlivej hospodárskej súťaže v celej EÚ je v záujme spotrebiteľov, začínajúcich podnikov a MSP; je presvedčený, že presadzovanie európskych právnych predpisov by nemalo byť oslabené využívaním projektu EU Pilot namiesto formálneho konania o porušení povinnosti a že sa treba snažiť o zachovanie hospodárskej súťaže;

2.  domnieva sa, že je nevyhnutné v plnej miere rešpektovať nezávislosť Komisie pri rozhodovaní o hospodárskej súťaži na jednotnom trhu a oddelenie právomocí inštitúcií EÚ; zdôrazňuje, že rozhodnutia by sa mali zakladať na skutkových okolnostiach prípadu a mali by byť v súlade s cieľmi politiky hospodárskej súťaže EÚ;

3.  nabáda Komisiu, aby nesústredila svoje úsilie o spravodlivú hospodársku súťaž len na najsledovanejšie konania proti známym veľkým spoločnostiam; pripomína Komisii, že presadzovanie spravodlivej hospodárskej súťaže je dôležité aj pre MSP;

4.  zdôrazňuje, že právne predpisy a orgány EÚ v oblasti hospodárskej súťaže musia zaručovať rovnaké podmienky pre podniky a možnosť výberu pre spotrebiteľov na jednotnom digitálnom trhu; víta, že Komisia vyšetruje niektoré praktiky narúšania hospodárskej súťaže, ktoré používajú viaceré spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby otvorila diskusiu o tom, do akej miery tradičná logika, z ktorej vychádza právo hospodárskej súťaže, vyhovuje špecifickým podmienkam a novým výzvam digitálneho hospodárstva, a žiada ju, aby uplatňovala politiku aktívneho, účinného a urýchleného presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže s cieľom bojovať proti zneužívaniu dominantného postavenia, a tým podporovať inováciu a inovatívne podnikateľské modely a umožniť spotrebiteľom v EÚ využívať všetky príležitosti, ktoré ponúka skutočný digitálny jednotný trh; nabáda Komisiu, aby čo najskôr uzavrela tieto zdĺhavé kľúčové konania;

5.  vyzýva na posilnenie slobody výberu pre spotrebiteľov; domnieva sa, že právo na prenosnosť údajov zakotvené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov predstavuje správny prístup k posilneniu práv spotrebiteľov aj hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať, ako je možné zabezpečiť interoperabilitu medzi digitálnymi sieťami na základe otvorených noriem a rozhraní;

6.  požaduje aktívne monitorovanie všetkých možných problémov v oblasti hospodárskej súťaže týkajúcich sa neoprávneného geografického blokovania a iných obmedzení predaja online; vyjadruje poľutovanie, že sa väčšina elektronického obchodu vykonáva na vnútroštátnej úrovni a že v tomto odvetví neexistuje skutočný vnútorný trh bez vnútroštátnych prekážok; víta prebiehajúce prešetrovanie odvetvia elektronického obchodu, ktoré by sa malo vykonať dôkladne a urýchlene uzavrieť a ktoré môže byť užitočným prínosom pre ďalšie opatrenia v rámci stratégie digitálneho jednotného trhu a pre cezhraničný obchod; nabáda Komisiu, aby vytvorila podnikateľské prostredie, ktoré zabezpečí rozvoj inovatívnych myšlienok;

7.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala a napravila situáciu maloobchodníkov, ktorí na základe práva hospodárskej súťaže môžu spolupracovať prostredníctvom kamenných obchodov, ale sú obvinení z nekalej hospodárskej súťaže, ak poskytujú spoločné ponuky v rámci elektronického obchodu;

8.  pripomína, že online platformy umožňujú miliónom podnikov vrátane mnohých európskych MSP využívať výhody elektronického obchodu; domnieva sa, že v záujme vytvorenia spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže je nevyhnutné zaručiť porovnateľné pravidlá pre porovnateľné digitálne služby; zastáva názor, že nové obchodné modely vo forme platforiem a sprostredkovateľov kolaboratívneho hospodárstva nastoľujú naliehavé otázky týkajúce sa okrem iného uplatňovania európskych a vnútroštátnych právnych predpisov, vzťahov medzi podnikmi, zabezpečenia platenia príslušných daní a uznania práv zamestnancov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa teda zaoberali týmito obavami;

9.  domnieva sa, že Komisia by mala vyšetriť praktiky členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov narúšajúce hospodársku súťaž v súvislosti so sprostredkovateľmi kolaboratívneho hospodárstva; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať nadmernému regulačnému zaťaženiu, neprimeranému uplatňovaniu existujúcich pravidiel na neporovnateľné obchodné modely a zákonnosti úplných zákazov;

10.  opakuje potrebu včasného a riadneho vykonávania smernice 2014/104/EÚ o žalobách podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže v členských štátoch; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že transpozícia do vnútroštátneho práva napreduje pomaly a že mnohé členské štáty ešte neprijali ani návrh vykonávacích právnych predpisov; preto čo najrozhodnejšie nabáda Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie smernice, venovala sa tejto otázke spolu s členskými štátmi a predkladala výročné správy týkajúce sa žalôb podaných na základe tejto smernice; zdôrazňuje, že prístup k spravodlivosti, ktorý môže zahŕňať dostupnosť kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, je nevyhnutný na dosiahnutie cieľov politiky hospodárskej súťaže EÚ;

11.  víta úvahy Komisie o potrebe väčšieho počtu nástrojov na posilnenie úsilia o dosiahnutie spravodlivej hospodárskej súťaže; so záujmom očakáva návrh Komisie o ECN+ a vyzýva na úplné zapojenie Európskeho parlamentu prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu; domnieva sa, že účinné nástroje na boj proti narušeniam hospodárskej súťaže sú veľmi dôležité na fungovanie jednotného trhu a že je nevyhnutné zaistiť, aby sa spotrebitelia a podniky mohli spoľahnúť na jednotné uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ v celej Únii; zdôrazňuje, že právo EÚ by malo byť presadzované rovnako vo všetkých členských štátoch; domnieva sa, že sú potrebné celoeurópske minimálne normy, najmä pokiaľ ide o programy zhovievavosti, sankcie a nezávislosť vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže; poukazuje na možnosť zriadenia vyšetrovacích nástrojov Komisie, s ktorými by mohla nezávisle od informácií členských štátov vyšetrovať podozrenia týkajúce sa protiprávnej štátnej pomoci;

12.  zdôrazňuje, že daňová koordinácia je jedným z kľúčových prvkov konkurencieschopnosti na jednotnom trhu, a opätovne zdôrazňuje, že všetci aktéri na trhu by mali odvádzať spravodlivý podiel daní; víta, že Komisia hĺbkovo vyšetruje protisúťažné praktiky, ako sú selektívne daňové výhody alebo systémy rozhodnutí o nadmernom zisku v niektorých členských štátoch, ktoré môžu byť v rozpore s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci, a víta v tejto súvislosti nedávne rozhodnutia Komisie o štátnej pomoci; zdôrazňuje však, že tieto rozhodnutia neboli zamerané voči spoločnostiam ako takým, ale proti podmienkam, ktoré ponúkajú členské štáty a ktoré údajne nie sú v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci; vyzýva Komisiu, aby to vzala do úvahy a podobné prípady riešila rovnakým smerom;

13.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania sa vykonajú včas, najmä čo sa týka zavedenia elektronického obstarávania a nových ustanovení na podporu rozdeľovania zákaziek na časti, čo je zásadne dôležité pre podporu inovácií a hospodárskej súťaže a pre podporu MSP na trhoch s verejným obstarávaním;

14.  vyzýva Komisiu, aby zabránila tvorbe monopolov alebo uzatvorených hodnotových reťazcov prostredníctvom štandardizácie; domnieva sa, že by mal byť zavedený odvolací postup na preskúmanie noriem, ak môžu priniesť riziko vplyvu na konkurencieschopnosť;

15.  vyjadruje znepokojenie nad úrovňou koncentrácie v niektorých odvetviach, ako je chemický priemysel, vzhľadom na nedávne fúzie; žiada Komisiu, aby vysvetlila, akým spôsobom umožňuje vstup na trh, najmä začínajúcim podnikom; žiada Komisiu, aby preskúmala, či by sa trhová sila podniku vyplývajúca z informácií a údajov a spracovania týchto informácií a údajov, ako aj počet používateľov mali brať do úvahy ako skúšobné kritériá pri kontrole fúzií; vyzýva na zváženie, či by zlúčenie údajov a informácií, a to najmä o zákazníkoch, mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže;

16.  považuje hospodársku súťaž v telekomunikačnom odvetví za kľúčový prvok presadzovania inovácií a investícií do sietí, ako aj možnosti výberu služieb pre spotrebiteľov; považuje rýchle rozšírenie širokopásmového pripojenia za kľúčové pre dokončenie digitálneho jednotného trhu; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia zváži strategické ciele týkajúce sa pripojenia, ako sú stanovené v telekomunikačnom balíku, pri uplatňovaní usmernení o štátnej pomoci v oblasti širokopásmového pripojenia;

17.  poukazuje na poslednú správu Európskeho dvora audítorov o nesúlade s pravidlami štátnej pomoci v rámci politiky súdržnosti, v ktorej zaznamenáva výraznú úroveň nesúladu a požaduje vykonanie viacerých odporúčaní; vyjadruje znepokojenie nad týmito zisteniami, pretože je to na úkor dobre fungujúceho vnútorného trhu, a preto žiada Komisiu, aby vzala odporúčania Dvora audítorov do úvahy a zvýšila úsilie na zabránenie ďalším nedostatkom;

18.  v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila správne uplatňovanie všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách č. 651/2014, ktoré nadobudlo účinnosť v júli 2014; víta súčasnú revíziu všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách; pripomína, že existuje právna neistota v súvislosti s otázkou, či prideľovanie verejných finančných prostriedkov organizáciám cestovného ruchu je vo svojej súčasnej podobe v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla usmernenie o uplatňovaní štátnej pomoci na podporu cestovného ruchu ako dôležitého hospodárskeho faktora v rámci vnútorného trhu; zdôrazňuje preto potrebu začleniť do všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách novú výnimku;

19.  podporuje opatrenia Komisie v oblasti presadzovania práva v súvislosti s kartelovými dohodami, ako sú nedávne opatrenia v odvetví maloobchodu s potravinami a odvetví optických diskových mechaník, v záujme zaručenia spravodlivých cien pre spotrebiteľov;

20.  poukazuje na to, že spotrebiteľom na jednotnom trhu sa predávajú výrobky, ktorých zložky sa v jednotlivých zásielkach líšia, hoci značka a balenie sú rovnaké; vyzýva Komisiu, aby určila, či má táto praktika negatívny vplyv na miestnych výrobcov, najmä MSP, a či vedie k diskriminácii spotrebiteľov z dôvodu uvádzania výrobkov nižšej kvality na trh;

21.  pripomína, že Parlament vo svojom uznesení o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže za rok 2014 vyzval Komisiu, aby dôsledne monitorovala aliancie medzi veľkými distribútormi v Európe, a víta ochotu Komisie diskutovať o vplyve týchto aliancií na výrobcov a spotrebiteľov v rámci Európskej siete pre hospodársku súťaž;

22.  víta kroky, ktoré Komisia a Parlament doteraz podnikli v záujme boja proti nekalým obchodným praktikám v potravinárskom reťazci; berie na vedomie prebiehajúcu analýzu Komisie zameranú na určenie toho, či môžu značky distribútorov prinášať výhody narúšajúce hospodársku súťaž na trhu, a vyzýva Komisiu, aby Parlament informovala o výsledkoch tohto vyšetrovania; domnieva sa, že cestou vpred je možnosť rámca na úrovni EÚ, v ktorom sa stanovia všeobecné zásady a zohľadnia najlepšie postupy a dobrovoľné systémy, napríklad Iniciatíva dodávateľského reťazca;

23.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich politikách hospodárskej súťaže umožnila určité formy spolupráce medzi nezávislými dodávateľmi potravín s cieľom zabrániť nekalým obchodným praktikám zo strany veľkopredajní a bojovať proti nim.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	29.11.2016
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	29 2 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Dita Charanzová, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Dennis de Jong, Pascal Durand, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Sergio Gutiérrez Prieto, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Morten Løkkegaard, Marlene Mizzi, Jiří Pospíšil, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Mylène Troszczynski, Mihai Ţurcanu, Marco Zullo
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Lucy Anderson, Anna Hedh, Kaja Kallas, Roberta Metsola, Dariusz Rosati, Adam Szejnfeld, Marc Tarabella, Theodoros Zagorakis
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Bill Etheridge, Andrey Kovatchev

STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (14.11.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ
(2016/2100(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Jacqueline Foster

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preukázali väčšiu politickú vôľu na ďalšie prehlbovanie a posilňovanie jednotného trhu v oblasti dopravy a vytvárali rovnaké podmienky s cieľom zabezpečiť otvorenú a spravodlivú hospodársku súťaž medzi verejnými a súkromnými subjektmi v odvetví dopravy a v sektore pôšt a cestovného ruchu, pri rešpektovaní ostatných politík, cieľov a zásad EÚ vrátane sociálneho rozmeru, ktorý je dôležitý pre hladké fungovanie vnútorného trhu v doprave;

2.  zdôrazňuje význam prepojenia a dopravnej infraštruktúry pre zabezpečenie prežitia, hospodárskeho rozvoja a poskytovania verejných a súkromných služieb v regiónoch a vo vzdialených oblastiach;

3.  verí preto, že sa dokončí globálna sieť TEN-T;

4.  zdôrazňuje, že potreba zaručenia účinnejšej ochrany práv pracovníkov pred zneužívaním by nemala byť zámienkou na obmedzenie voľnej hospodárskej súťaže medzi subjektmi z rôznych členských štátov; vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní právnych predpisov, ktoré budú mať významný vplyv na fungovanie jednotného trhu s dopravou, rešpektovala zásady proporcionality a subsidiarity;

5.  berie na vedomie výzvy, s ktorými sa stretávajú prevádzkovatelia poštových služieb v dôsledku vytvorenia jednotného digitálneho trhu; zdôrazňuje, že úspech tohto ambiciózneho projektu, najmä v oblasti elektronického obchodu, závisí vo veľkej miere od formy trhu s balíkovými zásielkovými službami; zdôrazňuje, že treba zaručiť spravodlivú cezhraničnú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky pre súkromné subjekty a verejných prevádzkovateľov poskytujúcich komerčné služby;

6.  zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže by mala dodržiavať sociálne práva všetkých prevádzkovateľov v príslušných odvetviach;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty často nevykonávajú dostatočne právne predpisy EÚ v oblasti dopravy a nedodržiavajú zásady zakotvené v zmluvách, najmä ak ústredná vláda pristupuje k doprave ako k monopolu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riadne vykonávali a presadzovali súčasné právne predpisy EÚ, ktoré sú kľúčom k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, s cieľom zabezpečiť dodatočný prínos pre podniky, priemysel, spotrebiteľov, sociálne podmienky pracovníkov a životné prostredie;

8.  zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť fyzické, technické a regulačné prekážky medzi členskými štátmi, aby sa zabránilo roztrieštenosti jednotného trhu a uľahčila cezhraničná mobilita a územná spolupráca, čím sa stimuluje hospodárska súťaž;

9.  upriamuje pozornosť Komisie na nepriame prekážky hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú z rozdielov v pravidlách pre zdaňovanie, bezpečnosť, čas vedenia vozidla a odpočinku, typové označovanie a právach cestujúcich;

10.  víta pokrok v oblasti digitálnych technológií v doprave a cestovnom ruchu, ktoré podporujú hospodársku súťaž, tvorbu pracovných miest, uľahčujú prístup MSP na väčšie trhy a prinášajú hmatateľné výhody pre spotrebiteľov; poukazuje na to, že digitalizácia a vítaný rozvoj kolaboratívnej ekonomiky prinesú významné zmeny v prevádzkových prostrediach odvetví a že v záujme využitia výhod procesu digitalizácie je potrebné zaviesť vhodný a jasný právny rámec;

11.  zdôrazňuje, že subjekty, ktoré pôsobia na základe nových hospodárskych modelov pozitívne ovplyvňujú trh dopravy a cestovného ruchu v EÚ, najmä tým, že zvyšujú dostupnosť služieb a zlepšujú ich kvalitu;

12.  víta zámer Komisie rokovať o vonkajších dohodách v oblasti leteckej dopravy s viacerými kľúčovými krajinami a regiónmi vo svete; domnieva sa, že týmto sa nielen zlepší prístup na trh, ale vzniknú aj nové obchodné príležitosti pre celosvetovo najlepšie európske odvetvie letectva, vytvoria sa kvalitné pracovné miesta, zachovajú sa prísne normy bezpečnosti, zohľadnia sa práva pracovníkov v tomto odvetví a prinesie to výhody pre spotrebiteľov; zdôrazňuje, že Parlament musí zohrávať dôležitú úlohu v rámci týchto rokovaní;

13.  vyzýva Komisiu, aby do rokovaní o týchto vonkajších dohodách o leteckej doprave zahrnula ustanovenie o spravodlivej hospodárskej súťaži s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky;

14.  nabáda Komisiu, aby podporovala súdržnosť, vrátane dotácií EÚ, medzi letiskami, ktoré sú geograficky blízko seba, ale na rozdielnych stranách štátnych hraníc;

15.  domnieva sa, že so zreteľom na prístavné služby treba pre verejné prístavy v Európe vytvoriť čoraz otvorenejší, konkurencieschopnejší a transparentnejší regulačný rámec a zároveň vytvárať ďalšie pracovné príležitosti;

16.  je presvedčený, že intenzívnejšia hospodárska súťaž vyplývajúca z postupného otvárania sa trhu EÚ s cestnou nákladnou dopravou môže priniesť spotrebiteľom výhody, no dôrazne odsudzuje skutočnosť, že určité opatrenia uplatňované niektorými členskými štátmi narúšajú integritu jednotného trhu v tejto oblasti; podporuje postoj Komisie v boji proti takýmto opatreniam;

17.  verí, že toto otvorenie trhu nákladnej cestnej dopravy nebude ďalšou príčinou sociálneho dampingu a okrem toho vyjadruje poľutovanie nad javom „schránkových spoločností“;

18.  vyjadruje ďalej poľutovanie nad tým, že v politikách EÚ sa nevenuje náležitá pozornosť ľahkým úžitkovým vozidlám, a to napriek skutočnosti, že sa čoraz častejšie používajú na obchádzanie správneho uplatňovania právnych predpisov o zamestnanosti, bezpečnosti a ochrane životného prostredia;

19.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala oligopolné tendencie cenového dumpingu najmä v odvetví leteckej dopravy a v odvetví diaľkovej/linkovej autobusovej dopravy, a trvá na správnom uplatňovaní práva EÚ a spravodlivých konkurenčných podmienkach medzi jednotlivými druhmi dopravy;

20.  požaduje urýchlené uzavretie rokovaní o štvrtom železničnom balíku a vyjadruje presvedčenie, že by to malo ešte viac otvoriť osobnú železničnú dopravu hospodárskej súťaži a zlepšiť efektívnosť sektora železničnej dopravy pri súčasnom zabezpečení kvality a zachovaní záväzkov služieb vo verejnom záujme;

21.  víta prijatie technického piliera štvrtého železničného balíka a je presvedčený, že sa tým posilní bezpečnosť železníc a zároveň odstránia technické prekážky hospodárskej súťaže prostredníctvom interoperability;

22. zdôrazňuje význam cestovného ruchu ako dôležitej hnacej sily hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest a vyzýva Komisiu, aby zaujala aktívny prístup k podpore konkurencieschopnosti odvetvia európskeho cestovného ruchu a k vytváraniu priaznivého prostredia pre rast a rozvoj;

23.  zdôrazňuje, že poštové služby a najmä cezhraničné doručovanie balíkov majú zásadný význam pre rozvoj elektronického obchodu v rámci EÚ; víta protimonopolné vyšetrovanie Komisie v odvetví elektronického obchodu a nabáda ju, aby naďalej monitorovala vývoj trhu v oblasti doručovania balíkov a poštových služieb;

24.  zdôrazňuje, že treba financovať udržateľné, dostupné, bezpečné dopravné projekty, ktoré by mohli pomôcť zlepšiť fungovanie celého európskeho dopravného systému;

25.  žiada, aby sa finančné prostriedky EÚ, ako napríklad Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a program Horizont 2020, používali na rozvoj európskej dopravnej infraštruktúry a zvyšovanie kvantity a kvality služieb;

26.  vyzýva členské štáty, aby venovali dostatočnú pozornosť ukončovaniu cezhraničných projektov v oblasti infraštruktúry, a koordinovali svoje najdôležitejšie dopravné plány so susednými členskými štátmi;

27.  považuje za dôležité, aby sa v plnej miere využívali inovatívne finančné nástroje, ako je napríklad Európsky fond pre strategické investície, ktoré sú vhodné na financovanie projektov odvetvia dopravy s cieľom podporiť rast a konkurencieschopnosť; zdôrazňuje však, že zdroje vyčlenené na záručný fond EFSI nemôžu byť na úkor NPE a programu Horizont 2020, ktoré sú dôležitými nástrojmi na rozvoj spoločného trhu v odvetví dopravy;

28.  zdôrazňuje, že úplné otvorenie trhu železničnej dopravy by mohlo priniesť množstvo výhod pre prevádzkovateľov aj cestujúcich zo všetkých členských štátov; konštatuje však, že v tomto procese treba zohľadňovať rozdielne stupne rozvoja železničnej infraštruktúry v členských štátoch; zdôrazňuje potrebu zachovať v budúcom viacročnom finančnom rámci súčasnú úroveň investícií na vyrovnávanie rozdielov v železničnej infraštruktúre.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	10.11.2016
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	29 10 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Bruno Gollnisch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Gabriele Preuß, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Claudia Țapardel, Pavel Telička, István Ujhelyi, Wim van de Camp, Roberts Zīle, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Grapini, Ramona Nicole Mănescu, Matthijs van Miltenburg
Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní	Virginie Rozière

STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (29.11.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k výročnej správe o európskej politike hospodárskej súťaže
(2016/2100(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Michel Dantin

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na článoky 39 a 42 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ)[1],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 [1][2]^,[3],

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 1218/2010 zo 14. decembra 2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na niektoré kategórie dohôd o špecializácii[4]^,[5],

A.  keďže článkom 42 ZFEÚ sa sektoru poľnohospodárstva udeľuje osobitný štatút, pokiaľ ide o uplatňovanie práva hospodárskej súťaže;

B.  keďže v článku 39 ZFEÚ sa ako cieľ spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) stanovuje zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, najmä zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve;

C.  keďže sektor poľnohospodárstva EÚ sa skladá hlavne z malých rodinných poľnohospodárskych podnikov, ktoré majú nízku odolnosť voči otrasom a zmenám na trhu; keďže pre sektor poľnohospodárstva je v dôsledku dĺžky výrobných cyklov príznačná nedostatočná flexibilita, pokiaľ ide o riadenie ponuky, čo vedie k štrukturálne slabšiemu postaveniu poľnohospodárov v rámci potravinového dodávateľského reťazca;

D.  keďže poľnohospodárske trhy sa vyznačujú vyššou kolísavosťou poľnohospodárskych cien a v súčasnosti prekonávajú bezprecedentnú krízu, najmä v mliekarenskom odvetví, ktorú ešte zhoršuje slabé postavenie poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci;

E.  keďže príjmy poľnohospodárov sú čoraz viac určované ich postavením v potravinovom dodávateľskom reťazci a krajiny, v ktorých je odvetvie poľnohospodárstva lepšie zorganizované, pociťujú poľnohospodársku krízu najmenej;

F.  keďže cieľom spolupráce medzi poľnohospodármi je posilniť ich vyjednávaciu pozíciu, pričom im tiež umožňuje získať vyšší podiel pridanej hodnoty ich výrobkov, prispieva k zvýšeniu konkurencieschopnosti, viditeľnosti a ochrane poľnohospodárov a pomáha im aj uspokojiť spoločenský dopyt;

G.  keďže cieľom poslednej reformy SPP bolo posilniť pozíciu poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci pomocou celého radu odchýlok a výnimiek z článku 101 ZFEÚ; keďže Parlament predložil v rámci poslednej reformy SPP inovačné a ambiciózne návrhy zamerané na lepšie prispôsobenie práva hospodárskej súťaže poľnohospodárskym trhom;

H.  keďže jasné, súdržné a uskutočniteľné regulačné prostredie usilujúce sa o prispôsobenie politiky hospodárskej súťaže špecifikám poľnohospodárstva môže prispieť k posilneniu postavenia poľnohospodárov v rámci potravinového dodávateľského reťazca tým, že bude riešiť nerovnomerné rozloženie síl medzi jednotlivými subjektmi, zvyšovať efektívnosť trhu a zabezpečovať právnu istotu a rovnaké podmienky na jednotnom trhu;

I.  keďže tvar, intenzitu a načasovanie hospodárskych rizík sa dá ťažko predvídať a je nevyhnutné, aby trhovo orientovaná SPP v prípade vážnej nerovnováhy na trhu poskytovala poľnohospodárom podporu a umožnila dodatočné časovo obmedzené výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže; keďže počas krízy v mliekarenskom odvetví sa Komisia rozhodla ako krajné opatrenie aktivovať článok 222 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov s cieľom oslobodiť kolektívne plánovanie výroby mlieka uznanými zoskupeniami poľnohospodárov z uplatňovania práva hospodárskej súťaže;

J.  keďže politika hospodárskej súťaže sama osebe nepostačuje na riešenie nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci;

K.  keďže v záujme zlepšenia postavenia poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci bola zriadená osobitná skupina pre poľnohospodárske trhy, ktorá má preskúmať možnosti, pokiaľ ide o posilnenie ich postavenia, vrátane zákonných možností týkajúcich sa nadviazania zmluvných vzťahov a organizovania kolektívnych akcií poľnohospodárov; keďže v rámci prípadných budúcich diskusií a opatrení, ktoré sa majú prijať, sa musia vziať do úvahy závery tejto osobitnej skupiny;

Všeobecné poznámky

1.  zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže chráni záujmy spotrebiteľov, ale neberie do úvahy záujmy poľnohospodárskych výrobcov; zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže musí postaviť ochranu záujmov poľnohospodárskych výrobcov na tú istú úroveň ako ochranu záujmov spotrebiteľov tým, že zabezpečí spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže a prístupu na vnútorný trh v záujme podpory investícií, zamestnanosti, inovácií, životaschopnosti poľnohospodárskych podnikov a vyváženého rozvoja vidieckych oblastí v EÚ;

2.  trvá na tom, že pojem „spravodlivá cena“ by nemala byť vnímaná ako najnižšia možná cena pre spotrebiteľa, ale že táto cena musí byť primeraná a musí umožniť spravodlivé odmeňovanie všetkých účastníkov v potravinovom dodávateľskom reťazci;

3.  domnieva sa, že súčasná kríza v poľnohospodárstve si vyžaduje nové iniciatívy, ktoré zlepšia dostupné nástroje a zabezpečia zohľadnenie špecifickosti poľnohospodárstva a rozmanitosti sektorov poľnohospodárstva v súlade s článkom 39 ZFEÚ;

4.  považuje za poľutovaniahodné, že súčasné odchýlky nie sú využívané v plnej miere, a domnieva sa, že sú naďalej nejasné a nejednoznačné, ťažko sa vykonávajú a vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže ich uplatňujú rozdielne, čo poľnohospodárom bráni samostatne sa zorganizovať a narúša dobré fungovanie vnútorného trhu;

5.  vyzýva Komisiu, aby Parlamentu a Rade poskytla prehľad toho, ako poľnohospodári v jednotlivých členských štátoch využívajú existujúce výnimky z uplatňovania článku 225 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, a aby náležite objasnila rozsah týchto odchýlok, ako aj individuálne výnimky z pravidiel hospodárskej súťaže podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ; vyzýva Komisiu, aby objasnila najmä to, či dohody o udržateľnosti, ktoré boli uzavreté v rámci potravinového dodávateľského reťazca s cieľom uspokojiť spoločenský dopyt a ktorých opatrenia presahujú rámec zákonných požiadaviek, môžu byť oslobodené od uplatňovania práva hospodárskej súťaže, ak tieto dohody prispievajú k zlepšovaniu produkcie a podporujú inováciu a zároveň prinášajú prospech spotrebiteľom;

6.  vyzýva Komisiu, aby zaujala extenzívny prístup pri určovaní „dominantného postavenia“ a zneužitia tohto postavenia zo strany jedného alebo viacerých poľnohospodárskych podnikov spojených horizontálnou dohodou, pričom zohľadní stupeň koncentrácie a obmedzenia plynúce z vyjednávacej sily vstupného, spracovateľského a maloobchodného odvetvia;

7.  domnieva sa, že na jednotnom poľnohospodárskom trhu treba ďalej rozvíjať pojem „relevantného trhu“, ktorý by sa mal analyzovať v prvom rade na úrovni EÚ, než sa prihliadne na nižšie úrovne, aby sa reštriktívnym rozčleňovaním oblastí činnosti poľnohospodárskych podnikov neohrozil cieľ koncentrácie poľnohospodárskej ponuky;

8.  domnieva sa, že kolektívne činnosti vykonávané organizáciami výrobcov a ich združeniami, ako je plánovanie výroby a rokovanie o predaji a prípadne aj o zmluvných podmienkach, sú pre sektor poľnohospodárstva priaznivé, pokiaľ je ich zámerom dosiahnutie cieľov SPP vymedzených v článku 39 ZFEÚ, a preto by sa na ne mala vzťahovať domnienka súladu s článkom 101 ZFEÚ;

9.  domnieva sa, že poľnohospodárom vo všetkých výrobných odvetviach by sa malo zaručiť právo na kolektívne vyjednávanie vrátane práva na odsúhlasenie minimálnych cien;

10.  domnieva sa, že poľnohospodári by mali plne spolupracovať s organizáciami výrobcov vrátane družstiev, ich združení a medziodvetvových subjektov a využívať ich potenciál; vyzýva Komisiu, aby podporila právomoci a účinnosti takýchto kolektívnych svojpomocných nástrojov tým, že objasní a zjednoduší pravidlá, ktoré sa na ne vzťahujú, s cieľom posilniť ich rokovaciu pozíciu a ich konkurencieschopnosť a súčasne zachovať zásady stanovené v článku 39 ZFEÚ;

11.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že ustanovenia článku 222 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov sa v čase závažnej trhovej nerovnováhy dokážu rýchlo aktivovať, a aby ďalej vyhodnocovala účinnosť tohto opatrenia v prípadoch, keď je použité na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, a mohla tak navrhnúť ďalšie dočasné úpravy práva hospodárskej súťaže a príslušných konaní, ktoré by platili v čase závažnej nerovnováhy na trhu;

Analýzy podľa jednotlivých odvetví

12.  vyzdvihuje možnosti vyplývajúce z článkov 169, 170 a 171 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov týkajúce sa zmluvných rokovaní v sektore olivového oleja, hovädzieho a teľacieho mäsa a plodín pestovaných na ornej pôde;

13.  víta v tejto súvislosti nedávne uverejnenie usmernení o uplatňovaní týchto osobitných pravidiel; domnieva sa však, že ich právny rozsah je príliš obmedzený a kritériá, ktoré sa majú dodržiavať, sú príliš prísne a v jednotlivých odvetviach príliš odlišné na to, aby mohli poľnohospodárom, ktorí by chceli tieto výnimky využívať, poskytnúť potrebnú právnu zrozumiteľnosť a istotu;

14.  domnieva sa, že kategorizácia relevantného trhu nie je pre súčasnú situáciu v sektore olivového oleja vhodná, a preto navrhuje, aby bol spotrebiteľský trh s olivovým olejom považovaný za jednotný trh, čím by sa mohlo zlepšiť vykonávanie pravidiel článku 169 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov;

15.  domnieva sa, že vzhľadom na rozdiely vo výrobe olivového oleja, ktoré sú spôsobené hlavne poveternostnými podmienkami, a v záujme zaručenia cieľov stanovených členmi organizácií výrobcov alebo združení organizácií výrobcov by sa mali zohľadniť prípady, keď sú organizácie výrobcov nútené nakupovať olivový olej od nečlenov, a malo by sa zároveň zabezpečiť, aby boli tieto len pridruženou činnosťou k uvádzaniu produktov vyrobených vlastnými členmi na trh;

16.  navrhuje rozšíriť rozsah pôsobnosti pravidiel článku 170 týkajúcich sa hovädzieho a teľacieho mäsa na odvetvie výkrmu dobytka, aby sa zabezpečilo lepšie vykonávanie;

17.  je osobitne znepokojený situáciou v mliekarenskom odvetví a domnieva sa, že toto odvetvie by po skončení systému kvót na mlieko malo získať pomoc pri svojej reorganizácii, a že je nutné ho podnietiť k tomu, aby efektívnejšie reagovalo na vývoj na trhu a kolísanie cien; preto sa domnieva, že na posilnenie mliekarenského sektora je nevyhnutné úplné a uspokojivé vykonávanie balíka predpisov týkajúcich sa mlieka[6], najmä preto, aby sa zabezpečilo kolektívne vyjednávanie zmluvných podmienok; vyzýva Európsku komisiu, aby navrhla predĺženie platnosti balíka predpisov týkajúcich sa mlieka na obdobie po polovici roka 2020 a navrhla rozšírenie jeho pravidiel na iné poľnohospodárske odvetvia;

18.  v súvislosti so zrušením kvót v odvetví cukru víta ponechanie zmluvného rámca[7] medzi pestovateľmi cukrovej repy, ich organizáciami a cukrovarníckymi podnikmi, ktorý im umožňuje rokovať o podmienkach zdieľania hodnôt v závislosti od vývoja na trhu s cukrom alebo inými surovinami; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že táto možnosť bude ponúknutá všetkým subjektom v tomto odvetví, aby sa tak mohli splniť ciele nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, čím sa dosiahne spravodlivé vyváženie práv a povinností medzi cukrovarníckymi podnikmi a pestovateľmi cukrovej repy;

Vzťahy s potravinovým dodávateľským reťazcom

19.  vyzýva Komisiu a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže, aby reagovali na znepokojenie, ktoré vyvolal kumulatívny dosah jednak náhlej koncentrácie v oblasti distribúcie na vnútroštátnej úrovni, jednak rozvoj aliancií veľkých distribútorov na medzinárodnej a európskej úrovni na hornú časť potravinového dodávateľského reťazca, ako aj na maloobchodníkov a spotrebiteľov; domnieva sa, že tento štrukturálny vývoj vzbudzuje obavy z možných strategických spojenectiev, obmedzenia hospodárskej súťaže a menšieho priestoru pre investície do inovácií v potravinovom dodávateľskom reťazci;

20.  berie na vedomie závery štúdie Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž s názvom Ekonomický vplyv moderného maloobchodu na výber a inovácie v potravinárskom odvetví EÚ, ako aj zistenia, že medzi inováciami, možnosťami výberu pre spotrebiteľov a prenikaním výrobkov súkromných značiek na trh môže byť negatívny vzťah;

21.  vyzýva Komisiu, aby Parlament informovala o rozsahu opatrení, ktoré zvažuje prijať v nadväznosti na závery tejto štúdie, a najmä o dlhodobých dôsledkoch, ktoré by tento vývoj mal pre celý potravinový dodávateľský reťazec i pre situáciu poľnohospodárov v rámci tohto reťazca;

22.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv maloobchodníkov na firmy, ktoré vyrábajú svoje výrobky pod vlastnou značkou;

23.  pripomína, že Parlament podporuje[8] prijatie rámcových právnych predpisov na úrovni EÚ, ktoré by riešili nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci; zdôrazňuje, že tieto právne predpisy musia zabezpečiť, aby európski poľnohospodári a spotrebitelia mali možnosť využívať spravodlivé podmienky pri predaji a nákupe.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	29.11.2016
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	37 4 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Daniel Buda, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Edouard Ferrand, Luke Ming Flanagan, Beata Gosiewska, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Esther Herranz García, Jan Huitema, Elisabeth Köstinger, Urszula Krupa, Zbigniew Kuźmiuk, Philippe Loiseau, Florent Marcellesi, Mairead McGuinness, Ulrike Müller, James Nicholson, Maria Noichl, Marijana Petir, Jens Rohde, Bronis Ropė, Jasenko Selimovic, Maria Lidia Senra Rodríguez, Tibor Szanyi, Marc Tarabella, Marco Zullo
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Bas Belder, Franc Bogovič, Jakop Dalunde, Anthea McIntyre, Sofia Ribeiro, Annie Schreijer-Pierik, Ricardo Serrão Santos, Miguel Viegas
Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Carlos Iturgaiz

• [1]  Ak bude tento návrh prijatý gestorským výborom, mal byť zahrnutý do uznesenia ako citácia.
• [2]  Ak bude tento návrh prijatý gestorským výborom, mal byť zahrnutý do uznesenia ako citácia.
• [3]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.
• [4]  Ak bude tento návrh prijatý gestorským výborom, mal byť zahrnutý do uznesenia ako citácia.
• [5]  Ú. v. EÚ L 335, 18.12.2010, s. 43.
• [6]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 261/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.
• [7]  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1166 zo 17. mája 2016, ktorým sa mení príloha X k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o podmienky nákupu cukrovej repy v sektore cukru od 1. októbra 2017
• [8]  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o nekalých obchodných praktikách v potravinovom dodávateľskom reťazci (P8_TA(2016)0250).

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	8.12.2016
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	33 6 5
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Esther de Lange, Fabio De Masi, Anneliese Dodds, Markus Ferber, Jonás Fernández, Neena Gill, Sylvie Goulard, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Petr Ježek, Othmar Karas, Alain Lamassoure, Werner Langen, Sander Loones, Fulvio Martusciello, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Jakob von Weizsäcker
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	David Coburn, Ildikó Gáll-Pelcz, Eva Joly, Joachim Starbatty, Tibor Szanyi
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Salvatore Cicu, Jan Huitema, Seán Kelly, Mairead McGuinness, Jens Nilsson