Postup : 2015/2117(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0071/2017

Predkladané texty :

A8-0071/2017

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 27/04/2017 - 5.68

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0199

SPRÁVA     
PDF 522kWORD 64k
23.3.2017
PE 594.105v02-00 A8-0071/2017

o vykonávaní smernice o banskom odpade (2006/21/ES)

(2015/2117(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajca: György Hölvényi

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní smernice o banskom odpade (2006/21/ES)

(2015/2117(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (ďalej len „smernica“)(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2009/335/ES z 20. apríla 2009 o technických usmerneniach na zriadenie finančnej zábezpeky(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2009/337/ES z 20. apríla 2009 o stanovení kritérií na klasifikáciu zariadení na nakladanie s odpadmi v súlade s prílohou III k smernici 2006/21/ES(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2009/360/ES z 30. apríla 2009, ktorým sa dopĺňajú technické požiadavky na opis vlastností odpadu(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2009/358/ES z 29. apríla 2009 o zosúladení, pravidelnom prenose informácií a dotazníku podľa článku 22 ods. 1 písm. a) a článku 18 smernice 2006/21/ES(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2009/359/ES z 30. apríla 2009, ktorým sa dopĺňa definícia inertného odpadu v rámci vykonávania článku 22 ods. 1 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu(6),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní smernice 2006/21/ES (COM(2016)0553),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd(7),

–  so zreteľom na štúdiu o európskom posúdení vykonávania smernice o banskom odpade z januára 2017, ktorú uskutočnila výskumná služba Európskeho parlamentu, vrátane štúdie v jej prílohe 1 s názvom Preskúmanie alternatív technológií, ktoré sa pri nesprávnom nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu spájajú s vysokými environmentálnymi a zdravotnými rizikami: výzvy, riziká a príležitosti pre ťažobný priemysel vyplývajúce z kontextu koncepcie obehového hospodárstva(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o všeobecnom zákaze používania kyanidovej metódy pri ťažbe v Európskej únii(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o ponaučení plynúcom z katastrofy spôsobenej únikom červeného kalu päť rokov po havárii v Maďarsku(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie pre Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

–  so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti, ktorú vypracovala Európska komisia, o koncepcii nástroja na rozdelenie rizika priemyselných katastrof pre celú EÚ(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0071/2017),

A.  keďže po dvoch veľkých nehodách, pri ktorých došlo k vyliatiu rizikového ťažobného odpadu, bola prijatá smernica 2006/21/ES (ďalej len „smernica“) o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu s cieľom predchádzať nepriaznivým vplyvom na životné prostredie a rizikám pre ľudské zdravie vyplývajúcim z nakladania s odpadom z ťažobného priemyslu a čo najviac ich zmierniť;

B.  keďže lehota na transponovanie smernice členskými štátmi uplynula 1. mája 2008 a takmer všetky členské štáty s transponovaním smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov zaostávali;

C.  keďže Komisia začala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti 18 členským štátom, ktoré smernicu transponovali nesprávne alebo neúplne; keďže ku koncu novembra 2016 sa stále riešili štyri prípady;

D.  keďže ani po celých 11 rokoch od prijatia smernice Komisia neprijala usmernenia pre inšpekcie požadované podľa článku 22 ods. 1 písm. c) smernice; keďže neexistencia vymedzenia pojmu inšpekcia a podrobností o spôsobe jej vykonávania, ako aj rôzne výklady požiadaviek smernice členskými štátmi jasne zdôrazňujú potrebu pevných usmernení Komisie;

E.  keďže desať členských štátov uviedlo, že na svojom území nemajú zariadenia kategórie A;

F.  keďže obmedzenia súčasného systému podávania správ každé tri roky, čoho dôkazom sú rozdiely medzi informáciami poskytovanými členskými štátmi, a pravdepodobne nesprávny výklad niektorých ustanovení smernice znamenajú, že neuspokojivá kvalita dostupných údajov neumožnila naplánovať a posúdiť vykonávanie smernice v praxi;

G.  keďže na úrovni EÚ neexistuje žiadna databáza zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom;

H.  keďže odpad pochádzajúci z banského a ťažobného priemyslu tvorí veľmi veľký podiel z celkového objemu odpadu vyprodukovaného v Európskej únii (približne 30 % v roku 2012), z čoho časť tvorí nebezpečný odpad;

I.  keďže EÚ je veľmi závislá od dovozu surovín z tretích krajín a významný počet prírodných zdrojov čelí rýchlemu vyčerpávaniu; keďže environmentálne a zdravotné predpisy v týchto tretích krajinách sú často menej prísne ako v EÚ;

J.  keďže oznámenie Komisie s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614) neposkytol žiadne legislatívne preskúmanie smernice;

K.  keďže prechod na obehové hospodárstvo ponúka významné prirodzené prínosy pre životné prostredie a je kľúčom k dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ;

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty (EÚ 27)(12) mali určité problémy pri transponovaní z hľadiska času alebo kvality, alebo obidvoch faktorov, a že v súčasnosti v praxi nemožno očakávať riadne vykonávanie smernice vo všetkých členských štátoch, keďže stále prebiehajú postupy v prípade nesplnenia povinnosti;

2.  vyzýva príslušné členské štáty a Komisiu, aby čo najskôr zabezpečili správne a úplné transponovanie a vykonávanie smernice; žiada Komisiu, aby poskytla členským štátom dostatočné usmernenia na zabezpečenie tejto správnej a úplnej transpozície;

3.  poukazuje na skutočnosť, že chýbajúce usmernenia týkajúce sa inšpekcií stanovených v článku 22 ods. 1 písm. c) smernice nielenže brzdia efektívne a účinné vykonávanie smernice v praxi, ale takisto vedú k rozdielom v nákladoch na dodržiavanie pravidiel a presadzovanie pre hospodárske subjekty a orgány v rôznych členských štátoch;

4.  preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr, a v každom prípade najneskôr do konca roka 2017, prijala konkrétne usmernenia pre jednotlivé odvetvia týkajúce sa inšpekcií v odvetviach nakladajúcich s ťažobným odpadom, ako aj jej definíciu;

5.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila možnosť neohlásených kontrol na mieste zo strany dotknutých príslušných orgánov členských štátov;

6.  domnieva sa, že súčasný systém podávania správ podľa článku 18 ods. 1 nevyhovuje účelu a je neefektívny, keďže neumožňuje komplexne naplánovať a posúdiť vykonávanie, pričom pre členské štáty a útvary Komisie len vytvára zbytočnú záťaž, čím zároveň znižuje efektívnosť;

7.  v tejto súvislosti poukazuje na nedostačujúci návrh nástroja na zbieranie údajov (dotazník(13)), ktorý umožňuje dvojznačné výklady, čím vedie k podávaniu správ o opatreniach prijatých na vnútroštátnej úrovni, a nie o tom, ako sa zavádzajú do praxe, najmä pokiaľ ide o podávanie správ o zariadeniach na nakladanie s ťažobným odpadom;

8.  zdôrazňuje, že niektoré číselné údaje poskytnuté členskými štátmi, pokiaľ ide o počet zariadení na ich území identifikovaných ako zariadenia, na ktoré sa vzťahuje smernica, sa nezdá byť vierohodný, pretože v niektorých prípadoch sú pomerne nízke v porovnaní s údajmi o celkovej tvorbe ťažobného odpadu na vnútroštátnej úrovni z iných zdrojov informácií;

9.  požaduje prioritnú reformu súčasného mechanizmu podávania správ (vrátane dotazníka) včas pred nadchádzajúcimi lehotami pre tretie obdobie podávania správ (2014 – 2017) s cieľom umožniť riadne posúdenie vykonávania smernice v praxi na základe tretieho obdobia podávania správ a v budúcnosti; ďalej žiada Komisiu, aby do mechanizmu podávania správ zahrnula požiadavku poskytnúť všetky relevantné údaje o vplyve na životné prostredie;

10.  navrhuje, aby sa dotazník podľa prílohy III k rozhodnutiu Komisie 2009/358/ES skvalitnil tým, že členské štáty budú povinné oznamovať úplné, aktuálne a spoľahlivé údaje o zariadeniach na nakladanie s ťažobným odpadom na svojich územiach; navrhuje, že zvolený reformný prístup by mal umožniť zriadenie a ľahkú aktualizáciu európskej databázy zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom, čo by malo kľúčový význam pre načrtnutie, monitorovanie a hodnotenie úplného obrazu o praktickom vykonávaní smernice na úrovni EÚ; poznamenáva, že by sa mohli zvážiť aj iné prístupy, napríklad používanie vzorovej vyplnenej správy členského štátu podľa článku 18 ods. 1 smernice ako vzoru, ktorým sa treba riadiť, a že takéto zlepšenia by už viac neumožňovali rôzne výklady členských štátov toho, aké údaje treba poskytnúť;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia zverejnila len jednu správu o vykonávaní vzťahujúcu sa na prvé aj druhé obdobie podávania správ (2008 – 2011 a 2011 – 2014) namiesto jednej správy každé tri roky, ako sa vyžaduje podľa článku 18 ods. 1 smernice, čím nechala verejnosť mnoho rokov bez informácií o (nedostatočnom) vykonávaní tejto smernice a čím sa de facto oddialili ďalšie kroky na zabezpečenie úplného vykonávania tejto smernice napriek tomu, čo treba pripomenúť, že táto smernica sa zaoberá hospodárskou činnosťou s významným environmentálnym, zdravotným a sociálnym vplyvom; vyzýva Komisiu, aby prísne dodržiavala trojročné intervaly podávania správ;

12  uznáva, že väčšina členských štátov prijala opatrenia potrebné na vykonávanie ustanovení smernice; upozorňuje však na skutočnosť, že z rozdielov medzi výkladmi členských štátov vyplýva, že je potrebné ďalšie úsilie na zabezpečenie toho, aby všetky členské štáty chápali a uplatňovali základné koncepcie smernice podobným spôsobom, čím by sa v celej EÚ zabezpečili rovnaké podmienky;

13.  víta plány Komisie na vydanie všeobecných usmernení týkajúcich sa vykonávania ustanovení smernice, ktoré by umožnili zlepšenie pri dodržiavaní a presadzovaní smernice a ktoré zahŕňajú celý životný cyklus zariadenia na nakladanie s banským odpadom od udelenia povolenia cez rekultiváciu až po monitorovanie po uzavretí; poukazuje na veľké rozdiely vo výklade a nedorozumenia, pokiaľ ide o základné ustanovenia smernice (napríklad o to, či sú alebo nie sú na území členských štátov zariadenia, na ktoré sa vzťahuje smernica);

14.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie z neúplnosti procesu súvisiaceho s náležitou klasifikáciou a povolením zariadení kategórie A, ktoré sa spájajú s vyššími rizikami, a varuje, že vonkajšie havarijné plány chýbajú približne v 25 % zariadení kategórie A nachádzajúcich sa na území EÚ; preto žiada členské štáty, aby dokončili primeranú klasifikáciu zariadení na svojich územiach a prijali chýbajúce externé núdzové plány najneskôr do konca roku 2017;

15.  vyjadruje obavu, že podľa národných správ predložených podľa článku 18 ods. 1 smernice významný počet členských štátov EÚ zrejme nesprávne identifikoval zariadenia patriace do rozsahu pôsobnosti smernice, najmä pokiaľ ide o zariadenia, ktoré by mali byť klasifikované v kategórii A;

16.  zdôrazňuje význam získania informácií o stave súčasných odkalísk; vyzýva členské štáty, aby zlepšili bezpečnosť priehrad s cieľom chrániť ľudské zdravie a životné prostredie, najmä v zariadeniach kategórie A;

17.  poukazuje na význam toho, aby sa miestne spoločenstvá už teraz zapojili do etapy plánovania projektov nakladania s ťažobným odpadom v prípade používania nebezpečných látok a aby sa zaručila transparentnosť a skutočné zapojenie občanov v celom postupe schvaľovania a pri aktualizácii už udeleného povolenia alebo podmienok povolenia; pripomína význam dohovorov z Espoo a Aarhusu v tomto smere; vyzýva Komisiu, aby poskytla databázu osvedčených postupov v záujme lepšieho zapojenia miestnych spoločenstiev;

18.  vyzýva Komisiu, aby navrhla účinnejšie opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia občanov, pretože niektoré členské štáty sa zatiaľ ukázali ako neschopné predchádzať znečisťovaniu pôdy a vody niektorými prevádzkovateľmi;

19.  berie na vedomie zbytočnú administratívnu záťaž orgánov a hospodárskych subjektov, pokiaľ ide o nakladanie s inertným odpadom a neznečistenou pôdou, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabránili duplikovaniu procesov schvaľovania, pričom treba vziať do úvahy charakteristiky odvetvia a následky z hľadiska zdravia, bezpečnosti a životného prostredia;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsob vykonávania rozhodnutia Komisie 2009/335/ES v členských štátoch a to, či sú zavedené nástroje finančného zabezpečenia dostatočné a vhodné na daný účel;

21.  upozorňuje na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o úplnom zákaze používania kyanidovej metódy pri ťažbe v Európskej únii, najmä vzhľadom na slabú úroveň vykonávania, pokiaľ ide o povoľovanie zariadení kategórie A, a opakuje svoju výzvu Komisii, aby čo najskôr navrhla úplný zákaz používania kyanidových technológií v Európskej únii, najmä vzhľadom na dostupnosť netoxických alternatív, akou je cyklodextrín(14); žiada členské štáty, aby okamžite zabezpečili najlepšie možné riadenie kyanidových odkalísk;

22.  naliehavo vyzýva podniky a príslušné kompetentné orgány, aby počas procesu povoľovania zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom zvážili dostupné pokročilé technológie, najmä pokiaľ ide o návrh úložísk hlušiny, v súlade s najprísnejšími environmentálnymi normami; vyzýva členské štáty, aby zbierali a analyzovali údaje poskytnuté na účely povoľovacieho postupu, porovnávali ich so skutočnými environmentálnymi vplyvmi prevádzky zariadenia na nakladanie s ťažobným odpadom a v prípade potreby vykonali potrebné úpravy podmienok povolenia;

23.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočné financovanie výskumu a inovácií v oblasti riadenia zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom s cieľom zlepšiť bezpečnosť týchto zariadení;

24.  vyzýva Komisiu, aby využila príležitosť prebiehajúcej revízie referenčného dokumentu o najlepších dostupných technikách (BREF) v kontexte koncepcie obehového hospodárstva a aby pri vymedzovaní najlepších postupov, ktoré sa majú zahrnúť do plánov nakladania s ťažobným odpadom, uprednostnila prísnejšie environmentálne normy a efektívne využívanie zdrojov;

25.  vyzýva Komisiu, aby propagovala zhodnocovanie kľúčových surovín aj z ťažobného odpadu, ako sa vymedzuje v akčnom pláne EÚ pre obehové hospodárstvo;

26.  vyjadruje poľutovanie nad trendom v európskom baníctve prechádzať na hlbšie zdroje nižšej triedy, čo vedie k ťažbe väčšieho množstva materiálu v záujme vyprodukovania cieľového kovu; žiada členské štáty, aby odpadovú horninu čo najlepšie využívali na nahradenie pôvodných hornín všade, kde to je možné; vyjadruje veľké znepokojenie z efektívnosti procesu chemického spracovania, keďže menší pomer rudy voči nosnej hornine znamená, že sa vyprodukuje viac hlušiny, a teda ťažobného odpadu na tonu cieľového kovu;

27.  zdôrazňuje, že vzhľadom na prechod EÚ na obehové hospodárstvo je kľúčové znížiť využívanie zdrojov a podporovať opätovné použitie a recykláciu; vyzýva Komisiu, aby zvážila stanovenie cieľov na tento účel, a to na základe posúdenia životného cyklu;

28.  zdôrazňuje, že komplexná ťažba by sa mala stať hlavnou zásadou, pričom však, samozrejme, treba vziať do úvahy technické a trhové obmedzenia, ako aj možné nepriame náklady, ako je uhlíková stopa; navrhuje, aby sa odpad z ťažby a drvenia analyzoval a roztrieďoval na účely likvidácie, čo by uľahčilo jeho neskoršiu obnovu;

29.  vyzýva Komisiu a príslušné orgány v členských štátoch, aby viac investovali do výskumu a vývoja alternatívnych realizovateľných postupov na zásobovanie EÚ surovinami a druhotnými surovinami a na predchádzanie vzniku odpadu z ťažobných činností;

30.  zdôrazňuje, že historické dedičstvo opustených zariadení na nakladanie s odpadom by mohlo v strednodobom alebo krátkodobom horizonte predstavovať vážne ohrozenie ľudského zdravia alebo životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby čo najtransparentnejšie objasnila všetky výnimky zo smernice poskytnuté členským štátom a medzery, ktoré pretrvávajú vo vzťahu k historickým skládkam odpadu a ich ozdraveniu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi predložila akčný plán úplnej obnovy týchto miest s ohľadom na najlepšie postupy a možné výhody koncepcie obehového hospodárstva, ak by sa uplatnila na nakladanie s odpadom z ťažobného priemyslu, vrátane dohôd o monitorovaní fáz po uzavretí týchto miest;

31.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15.

(2)

Ú. v. EÚ L 101, 21.4.2009, s. 25.

(3)

Ú. v. EÚ L 102, 22.4.2009, s. 7.

(4)

Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 48.

(5)

Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 39.

(6)

Ú. v. EÚ L 110, 1.5.2009, s. 46.

(7)

Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.

(8)

Číslo PE: 593.788.

(9)

Ú. v. EÚ C 81E, 15.3.2011, s. 74.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0349.

(11)

Štúdia na preskúmanie uskutočniteľnosti vytvorenia fondu na pokrytie environmentálnej zodpovednosti a strát, ku ktorým dochádza na základe priemyselných havárií, záverečná správa, Európska komisia, GR ENV, 17. apríla 2013.

(12)

Pozri poznámku pod čiarou č. 3 v dôvodovej správe.

(13)

Príloha III k rozhodnutiu Komisie 2009/358/ES.

(14)

Liu a kol.: Selective isolation of gold facilitated by second-sphere coordination with α-cyclodextrin, Nature Communications, 2013.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Cieľ

Smernica 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu (ďalej len „smernica“) bola prijatá v reakcii na dve veľké nehody v rokoch 1998 a 2000, pri ktorých došlo k rozliatiu nebezpečného ťažobného odpadu. Stanovujú sa v nej opatrenia, postupy a usmernenia na prevenciu alebo čo najväčšie znižovanie nepriaznivých účinkov na životné prostredie a zdravie ľudí, ktoré sú výsledkom nakladania s ťažobným odpadom. V smernici sa stanovujú prísnejšie požiadavky voči zariadeniam tzv. kategórie A, pri ktorých by nevhodné nakladanie s odpadom mohlo mať za následok závažnú haváriu, t. j. môže viesť k vážnemu nebezpečenstvu pre zdravie ľudí a/alebo životné prostredie.

Európsky parlament sa už dlho osobitne zaujíma o činnosti súvisiace s ťažobným odpadom, ako aj o odpad, ktorý ťažobný priemysel vytvára. Európskej komisii adresoval niekoľko parlamentných otázok, parlamentný Výbor pre petície posudzoval niekoľko petícií občanov a za posledné roky sa uskutočnilo mnoho vypočutí a rozpráv a bolo prijatých mnoho uznesení. Vo svojom uznesení z 5. mája 2010 Európsky parlament konkrétne požadoval všeobecný zákaz používania kyanidovej metódy pri ťažbe(1). Európska komisia však zamietla následný legislatívny návrh, keďže zastávala názor, že existujúce právne predpisy EÚ postačujú na predchádzanie nehodám a na čo najväčšie zmiernenie ich následkov, ak sa budú správne vykonávať. V roku 2015 v ďalšom parlamentnom uznesení o ponaučení plynúcom z katastrofy spôsobenej únikom červeného kalu v roku 2010 bola smernica označená za oblasť „mimoriadneho záujmu“(2).

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa zdalo byť nutné preskúmať a posúdiť praktické vykonávanie transponovanej smernice v rámci kontrolných činností výboru ENVI. S cieľom podporiť prácu výboru pripravila výskumná služba Európskeho parlamentu štúdiu o európskom posúdení vykonávania.

Kľúčové zistenia a odporúčania týkajúce sa vykonávania

Lehota na transponovanie smernice uplynula 1. mája 2008. Od tohto dátumu členské štáty zodpovedajú za zaistenie toho, aby sa v praxi plnili všetky požiadavky smernice.

Kľúčovým zistením tejto správy je to, že členské štáty (EÚ 27(3)) mali určité problémy pri transponovaní z hľadiska času alebo kvality, alebo obidvoch faktorov, a teda že v praxi nemožno očakávať riadne vykonávanie smernice vo všetkých členských štátoch, keďže stále prebiehajú postupy v prípade nesplnenia povinnosti. Odporúčalo sa preto, aby sa proces transponovania smernice (z hľadiska kvality) dokončil čo najskôr.

Zdá sa, že väčšina členských štátov prijala opatrenia potrebné na vykonávanie ustanovení smernice. Praktické vykonávanie príslušných ustanovení a inšpekcií je však stále problematické. Z mála dostupných dôkazov je zrejmé, že existujú praktické problémy s vonkajšími havarijnými plánmi (pre zariadenia kategórie A), ako aj s povoleniami a inšpekciami (pre všetky typy zariadení vrátane zariadení kategórie A). Preto sa ako absolútna nevyhnutnosť javí čo najskoršie vydanie všeobecných usmernení týkajúcich sa vykonávania ustanovení smernice, ako Komisia uviedla vo svojej správe o vykonávaní zo 6. septembra 2016.

Pokiaľ ide o inšpekcie, v smernici sa výslovne nevymedzuje ich koncepcia ani sa nestanovujú podrobnosti o spôsobe ich vykonávania. Hoci Komisia prijala takmer všetky požadované vykonávacie opatrenia umožňujúce praktické vykonávanie smernice, stále chýba kľúčový dokument, ktorým sú usmernenia týkajúce sa inšpekcií. Chýbajúce usmernenia predstavujú problém, lebo to môže viesť k rozdielom v prístupoch, ktoré členské štáty uplatnia k inšpekciám. Ciele smernice v dôsledku toho nebolo možné rovnako dosiahnuť vo všetkých členských štátoch, t. j. efektívnosť sa medzi členskými štátmi líši. Keďže v EÚ chýba jednotný prístup k inšpekciám, vznikajú navyše rozdiely z hľadiska nákladov na dodržiavanie a presadzovanie pravidiel, a teda aj rôzna úroveň efektívnosti vykonávania smernice v jednotlivých členských štátoch. Preto sa odporúčalo, aby Komisia čo najskôr prijala usmernenia týkajúce sa inšpekcií.

Súčasný systém podávania správ podľa smernice, a najmä podávanie správ členskými štátmi každé tri roky podľa článku 18 ods. 1 smernice, nie sú vhodné na daný účel, keďže sa tým neumožňuje získať, monitorovať a posúdiť komplexný obraz o praktickom vykonávaní na úrovni EÚ. Konkrétnejšie, nástroj na zbieranie údajov (dotazník)(4) má niekoľko nedostatkov, ako sa ukázalo v dostupnom prieskume. Tie sa musia napraviť:

•  po prvé, ako priorita, aby sa získali spoľahlivé údaje pre monitorovanie a vyhodnotenie praktického vykonávania, a

•  po druhé, ako naliehavá záležitosť, aby sa zabezpečilo, že členské štáty nebudú v treťom období vykonávania (2014 – 2017) používať rovnaký nedostatočný nástroj.

Okrem toho neexistuje nijaká databáza zariadení na nakladanie s ťažobným odpadom na úrovni EÚ a takúto databázu na základe súčasného mechanizmu podávania správ ani nemožno vytvoriť. V dôsledku toho je monitorovanie zariadení, a teda aj posúdenie praktického vykonávania náročné.

Záujem občanov o vykonávanie

Na základe kvality dostupných údajov všeobecne nemožno náležite vytvoriť a posúdiť komplexný obraz praktického vykonávania smernice. Právne predpisy EÚ o nakladaní s ťažobným odpadom majú stále význam z hľadiska reálnych potrieb, najmä miestnych spoločenstiev žijúcich v bezprostrednej blízkosti veľkých ťažobných projektov, kde sa používajú aj nebezpečné látky, praktickým vykonávaním smernice však nemožno zaručiť očakávanú úroveň bezpečnosti, ktorú zákonodarca plánoval.

Vzhľadom na závery uvedené vyššie chce spravodajca upozorniť na oprávnené záujmy miestnych spoločenstiev zasiahnutých potenciálne škodlivými vplyvmi zariadení na nakladanie s banským odpadom. Ich minulé skúsenosti naznačujú, že nakladanie s ťažobným odpadom sa skôr vníma ako samostatná činnosť, ktorá je mimo komplexnej problematiky ťažobného priemyslu. V rámci tohto prístupu sa môže ignorovať zásada predbežnej opatrnosti a skutočná účasť miestnych spoločenstiev, čo bráni reálnemu posúdeniu nákladov a rizík vznikajúcich v dôsledku modernej povrchovej ťažby. Táto správa o vykonávaní predstavuje jedinečnú príležitosť poskytnúť odporúčania o možnosti zlepšenia smernice v tomto smere.

Ťažobný odpad v kontexte obehového hospodárstva

Hoci ťažobný odpad tvorí jednu tretinu odpadu vytvoreného v EÚ, v smernici sa nestanovujú nijaké ciele pre objem ťažobného odpadu. Podobne, hoci by sa ťažba primárnych zdrojov Zeme a riadenie zostávajúceho odpadu hodili do kontextu obehového hospodárstva, smernica nebola zaradená ani do revízie balíka obehového hospodárstva, ktorú Komisia uskutočnila v roku 2015(5). Zaradenie nakladania s ťažobným odpadom do kontextu obehového hospodárstva sa teda považovalo za dôležité pre túto správu o vykonávaní, keďže tento politický posun by ovplyvnil spôsob ťažby nerastných surovín a zaobchádzania s nimi, a tým aj spôsob nakladania s ťažobným odpadom, t. j. mal by vplyv na praktické vykonávanie smernice.

Technológie spojené s vysokými environmentálnymi a zdravotnými rizikami

  Na základe sekundárneho prieskumu odborníkov(6) sa spravodajca pokúsil takisto preskúmať alternatívy k technológiám, ktoré sa pri nesprávnom nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu spájajú s vysokými environmentálnymi a zdravotnými rizikami.

  Z hľadiska ťažobných techník a techník nakladania s odpadom používaných v súčasnosti možno väčšinu procesov považovať za uváženú a bezpečnú za predpokladu, že sa vykonávajú na základe regulačných požiadaviek. Pri existujúcich operáciách však môžu byť rozdiely vo vykonávaní z hľadiska návrhu a z hľadiska konštrukcie. Dôvodmi môžu byť napríklad hospodárske tlaky vedúce k hľadaniu „jednoduchších cestičiek“ a neprimeraný regulačný dohľad, ktorý by naprával takéto situácie. Ďalším dôvodom je to, že mnohé zariadenia existujú celé roky alebo dokonca desaťročia a neboli postavené podľa toho, čo sa dnes považuje za „najlepší postup“. Môžu tak vznikať situácie, keď sú zariadenia zastarané, a ktorých vyriešenie je technicky náročné a nákladné.

Spravodajca zastáva názor, že koncepcia BAT by sa mala znovu zvážiť, aby sa zabránilo tomu, že „najlepší“ bude znamenať len „bežnú prax“, a to aj vtedy, keď to môže byť preukázateľne nedostatočné. Pri vypracúvaní najlepších postupov, najmä ak sa týkajú vysokých environmentálnych a zdravotných rizík, spravodajca obhajuje používanie výsledkov minulých a prebiehajúcich výskumných činností, najnovších inovácií v oblasti recyklácie odpadu z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) a poučení zo zlyhaní úložísk hlušín na celom svete. Podporuje takisto uprednostnenie prísnych environmentálnych noriem a efektívneho využívania zdrojov, aj keď to je nákladnejšie, čím by sa odstránili technologické možnosti, ktoré sú najlacnejšie, ale najnáchylnejšie na zlyhanie.

Poďakovanie

Spravodajca by na záver rád poďakoval oddeleniu posudzovania vplyvu ex post riaditeľstva pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu v rámci generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre parlamentné výskumné služby za dôkladné európske posúdenie vykonávania a takisto Európskej komisii za spoluprácu pri preskúmavaní údajov o vykonávaní v 28 členských štátoch. Ďakuje takisto tieňovým spravodajcom za ich aktívnu účasť, ako aj rôznym zainteresovaným stranám, vnútroštátnym orgánom, zástupcom občianskej spoločnosti a obchodným združeniam za ich stanoviská a konzultácie, ktoré boli všetky hodnotným prínosom k tejto správe o vykonávaní.

(1)

Uznesenie EP z 5. mája 2010.

(2)

Uznesenie EP z 8. októbra 2015.

(3)

Tento záver platí pre 27 štátov, ktoré boli k lehote na transponovanie smernice 1. mája 2008 členskými štátmi Európskej únie, a netýka sa Chorvátska, ktoré sa k EÚ pripojilo 1. júla 2013.

(4)

Podľa rozhodnutia Komisie 2009/358/ES, a najmä jeho prílohy III.

(5)

Ťažobný odpad sa v skutočnosti rieši v akčnom pláne, ktorý dopĺňa tento balík, kde Komisia prijala dva hlavné záväzky.

(6)

Štúdiu vypracoval Dr. Eberhard Falck v čase od februára do mája 2016 na žiadosť GR EPRS a bola zverejnená v prílohe I k štúdii o európskom posúdení vykonávania pod názvom: Preskúmanie alternatív technológií, ktoré sa pri nesprávnom nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu spájajú s vysokými environmentálnymi a zdravotnými rizikami. Výzvy, riziká a príležitosti pre ťažobný priemysel vyplývajúce z kontextu koncepcie obehového hospodárstva.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

21.3.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

57

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Ivo Belet, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Benedek Jávor, Josu Juaristi Abaunz, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Pavel Poc, Julia Reid, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Estefanía Torres Martínez, Nils Torvalds, Adina-Ioana Vălean, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikolay Barekov, Nicola Caputo, Stefano Maullu, Gesine Meissner, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Keller, Arne Lietz


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

57

+

ALDE

Gerben-Jan Gerbrandy, Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis, Gesine Meissner, Frédérique Ries, Nils Torvalds

ECR

Nikolay Barekov, Ian Duncan, Julie Girling, Urszula Krupa

EFDD

Piernicola Pedicini

ENF

Mireille D’Ornano, Sylvie Goddyn

GUE/NGL

Stefan Eck, Josu Juaristi Abaunz, Kateřina Konečná, Estefanía Torres Martínez

NI

Zoltán Balczó

PPE

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Birgit Collin-Langen, Angélique Delahaye, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Jens Gieseke, Françoise Grossetête, György Hölvényi, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Stefano Maullu, Miroslav Mikolášik, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Adina-Ioana Vălean

S&D

Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nicola Caputo, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Jan Keller, Arne Lietz, Susanne Melior, Massimo Paolucci, Pavel Poc, Damiano Zoffoli

Verts/ALE

Marco Affronte, Margrete Auken, Bas Eickhout, Benedek Jávor, Michèle Rivasi, Davor Škrlec

1

-

EFDD

Julia Reid

0

0

 

 

Vysvetlenie symbolov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia