SPRÁVA o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ

30.3.2017 - (2015/2041(INI))

Výbor pre ústavné veci
Spravodajca: Sven Giegold

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ

(2015/2041(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 15. apríla 2014 o úprave medziinštitucionálnej dohody o registri transparentnosti[1],

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej články 9 a 10,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o vytvorení rámca činnosti zástupcov záujmových skupín (lobistov) pri európskych inštitúciách[2],

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 25. novembra 2014 nestretávať sa s nezaregistrovanými lobistami a zverejňovať informácie o stretnutiach lobistov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 104 ods. 7) za obdobie 2011 – 2013[3],

–  so zreteľom na zásady transparentnosti a integrity pri lobovaní prijaté Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 13. decembra 2016 o celkovej revízii rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu[4],

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0133/2017),

A.  keďže Únia „dodržiava [...] zásadu rovnosti občanov, ktorým sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií“ (článok 9 ZEÚ); keďže „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“ a „rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“ (článok 10 ods. 3 ZEÚ a podobné znenie v odôvodnení 13 jej preambuly a v článku 1 ods. 2 a článku 9 ZEÚ); keďže „inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie [dodržiavajú] v čo najväčšej možnej miere zásadu otvorenosti“ (článok 15 ods. 1 ZFEÚ);

B.  keďže inštitúcie EÚ už dosiahli pokrok a stali sa otvorenejšími a vo väčšine ohľadov sú už popredu v porovnaní s vnútroštátnymi a regionálnymi politickými inštitúciami, pokiaľ ide o ich transparentnosť, zodpovednosť a integritu;

C.  keďže nevyhnutnou súčasťou demokracie je dialóg medzi zákonodarcom a spoločnosťou, ako aj zastupovanie záujmov a keďže primerané zastupovanie rôznych záujmov v legislatívnom procese poskytuje poslancom informácie a odborné znalosti a má zásadný význam z hľadiska riadneho fungovania pluralitnej spoločnosti;

D.  keďže vzhľadom na rastúcu priepasť medzi EÚ a jej občanmi a na potrebu zvýšiť záujem médií o záležitosti EÚ musia inštitúcie EÚ vynaložiť úsilie o dosiahnutie čo najvyšších noriem transparentnosti, zodpovednosti a integrity; keďže tieto zásady predstavujú kľúčové a vzájomne sa dopĺňajúce zložky pri presadzovaní dobrej správy v inštitúciách EÚ a pri zaisťovaní väčšej otvorenosti vo fungovaní EÚ a v jej rozhodovacom procese a keďže tieto zásady by mali byť hlavnými zásadami kultúry v inštitúciách;

E.  keďže dôvera občanov v inštitúcie EÚ je základom demokracie, dobrej správy a účinnej tvorby politík; keďže je potrebné zmenšiť medzery v EÚ v oblasti zodpovednosti a posunúť sa smerom k užšej spolupráci, pokiaľ ide o spôsoby kontroly, ktoré sú kombináciou demokratického dohľadu, kontroly a audítorských činností, pričom treba zabezpečiť aj väčšiu transparentnosť;

F.  keďže netransparentné a jednostranné zastupovanie záujmov môže viesť k riziku korupcie a môže predstavovať výraznú hrozbu a vážnu výzvu, pokiaľ ide o tvorcov politiky a dôveru verejnosti v inštitúcie EÚ; keďže korupcia má významné finančné dôsledky a je vážnou hrozbou pre demokraciu, právny štát a verejné investície;

G.  keďže právny akt slúžiaci ako nový základ pre povinný register transparentnosti si vyžaduje právne vymedzenie činností, ktoré patria do pôsobnosti registra, čo by pomohlo objasniť existujúce nejednoznačné definície a výklady transparentnosti, integrity a zodpovednosti;

H.  keďže v niektorých členských štátoch už boli zriadené vnútroštátne registre transparentnosti;

I.  keďže v súlade s požiadavkou transparentnosti stanovenou v článku 15 ods. 3 ZFEÚ v spojení s článkom 42 charty základných práv a s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie majú všetci občania Únie právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov a iných agentúr Únie[5];

Zabezpečenie, aby bol register transparentnosti v čo najväčšej miere povinný

1.  víta rozhodnutie Predsedníctva požiadať administratívu, aby pre všetkých spravodajcov a spravodajcov výborov požiadaných o stanovisko vypracovalo dobrovoľnú legislatívnu stopu, v ktorej sa uvedie, s akými zástupcami záujmových skupín a organizácií viedli konzultácie; vzor by sa mal poskytnúť aj ako nástroj IT;

2.  pripomína svoju revíziu rokovacieho poriadku z 13. decembra 2016, v súlade s ktorým by sa poslanci mali systematický stretávať iba so zástupcami záujmových skupín, ktoré sa zaregistrovali v registri transparentnosti, a žiada, aby to platilo aj v prípade stretnutí medzi zástupcami záujmových skupín a generálnymi tajomníkmi, generálnymi riaditeľmi a generálnymi tajomníkmi politických skupín; žiada poslancov a ich zamestnancov, aby skontrolovali, či zástupcovia záujmových skupín, s ktorými sa zamýšľajú stretnúť, sú zaregistrovaní, a ak nie sú, aby ich požiadali tak urobiť čo najskôr pred stretnutím; naliehavo žiada Radu, aby zaviedla podobné ustanovenie vzťahujúce sa aj na stále zastupiteľstvá; považuje za nevyhnutné zaviazať subjekty zaregistrované v registri transparentnosti, aby predložili dokumenty, ktorými sa preukáže, že predložené informácie sú pravdivé;

3.  pripomína vymedzenie „stretnutia so zástupcami záujmových skupín“ uvedené v rozhodnutí Komisie z 25. novembra 2014 o zverejňovaní informácií o stretnutiach; pripomína ustanovenia o tom, aké informácie sa nemusia zverejniť podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001; domnieva sa, že ustanovenia o takýchto stretnutiach by sa nemali obmedzovať iba na „dvojstranné“ stretnutia a mali by zahŕňať stretnutia s medzinárodnými organizáciami;

4.  vyzýva Predsedníctvo, aby vyčlenilo potrebné prostriedky s cieľom umožniť poslancom zverejňovať na ich online profiloch na stránke Parlamentu stretnutia so zástupcami záujmových skupín, ak si to želajú;

5.  vyzýva Komisiu, aby prax stretávania sa iba s organizáciami alebo so samostatne zárobkovo činnými osobami, ktoré sú zapísané v registri transparentnosti, rozšírila na všetky príslušné útvary Komisie (od úrovne vedúceho oddelenia vyššie);

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zverejnila informácie o stretnutiach všetkých príslušných zamestnancov Komisie, ktorí sú zapojení do procesu tvorby politík EÚ, s externými organizáciami, pričom sa zohľadnia pravidlá v oblasti ochrany údajov; v súvislosti s ostatnými zamestnancami prítomnými na týchto stretnutiach by sa mal zverejňovať odkaz na oddelenie alebo útvar;

7.  podporuje výzvu Komisie určenú inštitúciám EÚ a ich zamestnancom, ako aj jej agentúram, aby prestali s pozývaním zástupcov neregistrovaných záujmových skupín ako rečníkov, upustili od poskytovania patronátu ich podujatiam a od povoľovania usporadúvania takýchto podujatí v priestoroch EÚ a spoluúčasti uvedených osôb na poradných orgánoch Komisie;

8.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom online jednotného kontaktného miesta boli verejnosti ľahko prístupné všetky informácie o zastupovaní záujmov vo vzťahu k inštitúciám Únie, o vyhláseniach o záujmoch, potvrdených konfliktoch záujmov a o expertných skupinách;

9.  nabáda Komisiu, aby vypracovala opatrenia na dosiahnutie lepšej rovnováhy posilnením postavenia nedostatočne zastúpených záujmových skupín;

10.  domnieva sa, že poslanec EP, ktorý bol vymenovaný za spravodajcu pre legislatívne správy, alebo predseda výboru nesie osobitnú zodpovednosť, pokiaľ ide o transparentnosť jeho kontaktov so zástupcami záujmových skupín, a to vzhľadom na úlohu, ktorú zohráva pri tvorbe právnych predpisov EÚ;

11.  domnieva sa, že subjekty zaregistrované v registri transparentnosti by mali byť povinné v registri včas aktualizovať údaje o výdavkoch svojich zástupcov na činnosti, ktoré patria do pôsobnosti registra, keď uvedené výdavky presiahnu úroveň stanovenú pre príslušnú kategóriu;

12.  domnieva sa, že všetky zaregistrované subjekty by mali mať povinnosť zverejniť v registri transparentnosti zoznam všetkých darcov a ich zodpovedajúce dary v hodnote presahujúcej 3 000 EUR, pričom sa každoročne uvedie povaha a hodnota jednotlivých darov; jednotlivé dary v hodnote presahujúcej 12 000 EUR sa musia oznámiť ihneď;

13.  opätovne zdôrazňuje svoju dlhodobú výzvu, aby bol register transparentnosti EÚ zakotvený v právnom akte, pokiaľ nie je možné medziinštitucionálnou dohodou odstrániť všetky právne medzery a stanoviť, aby bol register v plnom rozsahu povinný pre všetkých zástupcov záujmových skupín; domnieva sa, že v návrhu tohto právneho aktu by sa mohol zohľadniť pokrok dosiahnutý vďaka zmenám v medziinštitucionálnej dohode a kódexe správania Európskeho parlamentu; pripomína Komisii svoju výzvu obsiahnutú v uznesení z 15. apríla 2014[6], aby do konca roka 2016 predložila vhodný legislatívny návrh na zriadenie povinného registra transparentnosti na základe článku 352 ZFEÚ;

14.  opätovne zdôrazňuje svoju výzvu Rade vrátane jej prípravných orgánov, aby sa čo najskôr zapojila do registra transparentnosti; vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli právne predpisy na podporu transparentnosti zastupovania záujmov; vyzýva členské štáty, aby zaviedli pravidlá, na základe ktorých by mali zástupcovia záujmových skupín transparentne informovať o tom, ak cieľom ich kontaktov s politikmi a verejnou správou v danom členskom štáte je ovplyvňovanie európskych právnych predpisov;

Transparentnosť, zodpovednosť a integrita pri rokovaniach so zástupcami záujmových skupín

15.  pripomína svoje rozhodnutie z 13. decembra 2016 o zbavení výsad osôb, ktoré nie sú ochotné spolupracovať pri vyšetrovaniach alebo vypočutiach a počas schôdzí výborov, ktoré sú poverené zistením potrebných skutočností; vyzýva Komisiu, aby ďalej upravila kódex správania pre registrované subjekty s cieľom motivovať ich, aby počas takýchto vypočutí alebo schôdzí výborov neposkytovali nedostatočné alebo zavádzajúce informácie, a to ani v dobrej viere; domnieva sa, že podľa kódexu správania by sa malo subjektom zaregistrovaným v registri transparentnosti zakázať zamestnávanie osôb alebo organizácií, ktoré zakrývajú záujmy alebo strany, ktorým slúžia;

16.  domnieva sa, že profesionálne konzultantské spoločnosti, právnické firmy a samostatne zárobkovo činní konzultanti by mali uvádzať presný objem činností, na ktoré sa register vzťahuje, pričom uznáva, že určitým osobám môžu vnútroštátne právne predpisy v niektorých členských štátoch brániť v splnení požiadaviek registra transparentnosti;

17.  trvá na tom, aby zaregistrované subjekty vrátane právnických firiem a konzultantské spoločností uvádzali v registri transparentnosti všetkých klientov, v mene ktorých vykonávajú činnosti súvisiace so zastupovaním záujmov, ktoré patria do pôsobnosti registra transparentnosti; víta nedávne rozhodnutia rôznych advokátskych komôr a združení právnikov, v ktorých sa uznávajú rozdiely medzi činnosťami právnikov súvisiacimi s prácou súdov a inými činnosťami, ktoré patria do pôsobnosti registra transparentnosti; okrem toho vyzýva Radu advokátskych komôr a združení právnikov Európy, aby nabádala svojich členov na prijatie obdobných opatrení, pričom uznáva, že určitým osobám môžu vnútroštátne právne predpisy v niektorých členských štátoch brániť v splnení požiadaviek registra transparentnosti;

18.  berie na vedomie, že v niektorých členských štátoch existujú zákonné ustanovenia o pravidlách upravujúcich vykonávanie povolaní, ktoré predovšetkým objektívne bránia právnickým firmám v tom, aby sa zaregistrovali v registri transparentnosti a zverejňovali informácie o svojich klientoch, ktoré register vyžaduje; uvedomuje si však aj značné riziko súvisiace s tým, že takéto zákonné ustanovenia sa môžu takisto zneužiť na to, aby sa zamedzilo zverejňovaniu informácií potrebných na riadny zápis v registri; v tejto súvislosti víta jasnú pripravenosť profesijných organizácií právnikov na partnerskú spoluprácu s cieľom zabezpečiť, aby sa takéto zadržiavanie informácií v záujme ich profesie obmedzovalo výlučne na prípady objektívne povolené právnymi predpismi; vyzýva Komisiu a predsedu Európskeho parlamentu na zabezpečenie toho, aby táto pripravenosť priniesla praktické dôsledky a výsledok sa čo najskôr začlenil do upravenej dohody;

19.  vyzýva Predsedníctvo, aby v súlade s článkom 15 ZFEÚ a článkom 11 ZEÚ požadovalo od nezaregistrovaných organizácií alebo jednotlivcov, ktorí vykonávajú činnosti spadajúce do pôsobnosti registra transparentnosti, aby sa pred vstupom do priestorov Parlamentu zaregistrovali; domnieva sa, že skupiny návštevníkov by sa mali z týchto pravidiel vyňať; zdôrazňuje, že Parlament ako komora zastupujúca európskych občanov by mal zachovávať politiku otvorených dverí voči občanom a nemali by sa vytvárať zbytočné prekážky, ktoré by mohli občanov odradiť od návštevy jeho priestorov;

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa organizácie Transparency International bola viac ako polovica zápisov v úniovom registri zverejňovania lobistov v roku 2015 nepresná, neúplná alebo nezmyselná;

21.  vyzýva Predsedníctvo a generálneho tajomníka, aby uľahčili proces opätovnej aktivácie nevyhnutný v prípade preukazov lobistov tým, že vytvoria nástroj na opätovnú aktiváciu s cieľom vyhnúť sa neprimerane dlhému čakaniu na získanie prístupu do priestorov; vyzýva, aby sa zrušilo obmedzenie, podľa ktorého najviac štyria držitelia vstupného preukazu môžu súčasne vstúpiť do priestorov Parlamentu;

22.  pripomína rozhodnutie Parlamentu z 13. decembra 2016, pokiaľ ide o vstupné preukazy pre osoby sprevádzajúce poslancov, a vyzýva generálneho tajomníka, aby zmenil predpisy upravujúce poskytovanie vstupných preukazov a povolení na vstup do priestorov Parlamentu z 13. decembra 2013 tak, aby každá osoba vo veku nad 18 rokov žiadajúca o vstupný preukaz pre osoby sprevádzajúce poslancov bola povinná podpísať dokument, ktorým sa zaručí, že sa nebude zapájať do činností spadajúcich do pôsobnosti registra transparentnosti;

23.  domnieva sa, že treba urýchlene zaviesť primeraný systém kontroly predložených informácií s cieľom zabezpečiť, aby údaje, ktoré zaregistrované subjekty poskytujú, boli zmysluplné, presné, aktuálne a úplné; v tejto súvislosti vyzýva na podstatné zvýšenie zdrojov oddelenia pre transparentnosť v rámci Európskeho parlamentu a spoločného sekretariátu registra transparentnosti;

24.  domnieva sa, že oddelenie pre transparentnosť a spoločný sekretariát registra transparentnosti by mali každoročne kontrolovať vyhlásenia registrovaných subjektov na základe náhodného výberu vzoriek v dostatočnom počte tak, aby poskytovali zmysluplné, presné, aktuálne a úplné údaje;

25.  s odvolaním sa na článok 4 ods. 2 a článok 5 ods. 2 ZEÚ sa domnieva, že demokraticky zvolené a kontrolované štátne inštitúcie na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a ich zastúpenia v inštitúciách EÚ, ako aj ich vnútorné orgány a formálne a neformálne združenia a zastrešujúce organizácie zložené výlučne z nich by nemali patriť do pôsobnosti registra transparentnosti EÚ, ak konajú vo verejnom záujme, pretože sú súčasťou viacúrovňového úniového systému riadenia;

Ochrana integrity pred konfliktmi záujmov

26.  vyzýva tie inštitúcie a orgány EÚ, ktoré stále nezaviedli kódex správania, aby takýto dokument čo najskôr vypracovali; považuje za poľutovaniahodné, že Rada ani Európska rada zatiaľ neprijali kódex správania svojich členov; naliehavo žiada Radu, aby zaviedla osobitný etický kódex vrátane sankcií, ktorý bude riešiť riziká špecifické z hľadiska národných delegátov; trvá na tom, že Rada musí byť rovnako zodpovedná a transparentná ako ostatné inštitúcie; požaduje tiež kódex správania členov a zamestnancov dvoch poradných orgánov EÚ, Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru; vyzýva agentúry EÚ, aby prijali usmernenia pre súdržnú politiku v oblasti predchádzania konfliktom a ich riešenia, ktoré by sa vzťahovali na členov správnych rád a riaditeľov, expertov vo vedeckých výboroch a členov odvolacích rád, a aby prijali a uplatňovali jasnú politiku v oblasti konfliktov záujmov v súlade s plánom o následných opatreniach týkajúcich sa spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram EÚ;

27.  domnieva sa, že všetci úradníci EÚ vrátane dočasných zamestnancov, akreditovaných parlamentných asistentov, zmluvných zamestnancov a vyslaných národných expertov musia absolvovať školenie o tom, ako zaobchádzať so zástupcami záujmových skupín a riešiť konflikty záujmov, okrem iného tým, že sa v rámci postupov prijímania zamestnancov a pri preskúmaní výkonnosti bude povinne hovoriť o integrite a transparentnosti;

28.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť integritu a etický rámec prostredníctvom jasných a posilnených kódexov správania a etických zásad, aby sa umožnil rozvoj spoločnej a skutočnej kultúry integrity v prípade všetkých inštitúcií a agentúr EÚ;

29.  uznáva, že jav otáčavých dverí môže mať škodlivý účinok na vzťahy medzi inštitúciami a zástupcami záujmových skupín; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vypracovali systematický a primeraný prístup k tomuto problému; domnieva sa, že všetky nariadenia týkajúce sa javu otáčavých dverí by sa mali uplatňovať aj na predsedu Rady;

30.  požaduje, aby sa sprísnili obmedzenia týkajúce sa bývalých komisárov rozšírením obdobia, počas ktorého sa osoba musí vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, na tri roky a aby toto obdobie bolo povinné aspoň v prípade všetkých činností patriacich do pôsobnosti registra transparentnosti;

31.  domnieva sa, že rozhodnutia o nových úlohách riadiacich pracovníkov a bývalých komisárov musí menovaný orgán prijímať čo najnezávislejšie od osôb, ktoré budú jeho rozhodnutiami dotknuté;

32.  žiada, aby všetky inštitúcie EÚ každoročne zverejňovali v súlade s pravidlami EÚ v oblasti ochrany údajov informácie o riadiacich pracovníkoch, ktorí odišli z administratívy EÚ, a o úlohách, ktoré prijali;

33.  domnieva sa, že treba zvážiť zavedenie 18-mesačné obdobia, počas ktorého sa osoba musí vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, na konci funkčného obdobia externých a ad hoc členov výboru pre kontrolu regulácie v súvislosti s lepšou tvorbou práva a členov správnej rady Európskej investičnej banky, pričom počas tohto obdobia by nesmeli lobovať u členov riadiacich orgánov EIB a pracovníkov banky za svoj podnik, klienta či zamestnávateľa;

Integrita a vyvážené zloženie skupín expertov

34.  víta zámer Komisie nadviazať na odporúčania ombudsmanky zamerané proti konfliktom záujmov v skupinách expertov a výslovne podporuje uverejňovanie dostatočne podrobného životopisu každého osobne vymenovaného experta v registri expertných skupín, ako aj uverejňovanie vyhlásenia o záujmoch každého osobne vymenovaného experta v registri expertných skupín;

35.  podporuje výzvu ombudsmanky, aby zápis v registri transparentnosti bol podmienkou vymenovania do skupiny expertov v prípade tých členov, ktorí nie sú vládnymi úradníkmi a nedostávajú celý príjem alebo prevažnú časť ich iného príjmu od štátnych inštitúcií, ako sú univerzity, a to za predpokladu, že osoby z druhej uvedenej skupiny nezískavajú finančné prostriedky od zástupcov záujmových skupín a hospodárskych a obchodných subjektov;

36.  domnieva sa, že ustanovenie obsahujúce všeobecné kritériá na vymedzenie hospodárskych a nehospodárskych záujmov, ako odporúča ombudsmanka a na základe vyhlásenia expertov o záujmoch, by pomohlo Komisii vyberať odborníkov zastupujúcich záujmy vyváženejším spôsobom;

37.  nalieha na Komisiu, aby všetky zápisnice zo schôdzí skupín expertov sprístupnila verejnosti na svojom webovom sídle vrátane rôznorodosti zastúpených názorov;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa počas konzultácií preskúmali otvorené otázky namiesto toho, aby sa len nabádalo na potvrdenie zvoleného politického smerovania;

Integrita volieb do Európskeho parlamentu

39.  domnieva sa, že podľa európskeho volebného práva navrhovanie kandidátov v rámci strán musí prebiehať demokraticky, tajne a za riadnej účasti poslancov a že osoby odsúdené právoplatným rozsudkom za korupciu týkajúcu sa finančných záujmov EÚ alebo v rámci členských štátov by mali stratiť právo kandidovať vo voľbách na obdobie zodpovedajúce závažnosti trestného činu; konštatuje, že tento postup vylúčenia je už zavedený v niektorých členských štátoch; domnieva sa, že novým nástrojom, napríklad smernicou, by sa mohli stanoviť spoločné minimálne normy pre rôzne postupy a právne rámce v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o vylúčenie pre korupciu;

Posilnenie právnej zodpovednosti členov Komisie

40.  vyzýva Komisiu, aby vychádzajúc z osvedčených postupov členských štátov, čo sa týka právnych predpisov o funkcii ministra, predložila legislatívny návrh, ktorým sa ustanovia povinnosti týkajúce sa transparentnosti a práva členov Komisie, a to v súlade so spolurozhodovacím postupom;

41.  žiada, aby sa rozhodnutie o stanovení odmeny komisárov vrátane ich platov, ktoré od založenia Európskych spoločenstiev prijíma výlučne Rada, presunulo do rámca spolurozhodovacieho postupu;

42.  konštatuje, že niektoré členské štáty nemajú zákony, ktoré by vylučovali možnosť, aby držitelia funkcií boli jedinými vlastníkmi alebo spoločníkmi podnikov;

Konflikty záujmov v zdieľanom hospodárení a v tretích krajinách v súvislosti so správou finančných prostriedkov EÚ

43.  vidí vážny konflikt záujmov v možnosti, že podniky vlastnené funkcionármi EÚ môžu žiadať o finančné prostriedky EÚ alebo tieto prostriedky získať ako subdodávatelia, keď samotní vlastníci a držitelia funkcií nesú zodpovednosť za riadne využívanie finančných prostriedkov a kontrolu ich použitia;

44.  vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti začlenila do všetkých právnych predpisov EÚ o platbách doložku, ktorá by držiteľom funkcií v členských štátoch EÚ a tretích krajinách znemožňovala žiadať alebo prijímať akékoľvek finančné prostriedky EÚ;

Dosiahnutie cieľa úplného prístupu k dokumentom a transparentnosti v legislatívnom procese na účely zodpovednosti

45.  pripomína svoju výzvu určenú Komisii a Rade uvedenú v uznesení z 28. apríla 2016 o prístupe verejnosti k dokumentom za obdobie 2014 – 2015[7], v ktorom:

–  vyzval na rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1049/2001, aby zahŕňalo všetky európske inštitúcie, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje, ako sú Európska rada, Európska centrálna banka, Súdny dvor a všetky orgány a agentúry EÚ,

–  vyzval na úplné dodržiavanie povinnosti inštitúcií, agentúr a iných orgánov viesť registre všetkých dokumentov, ako je stanovené v článkoch 11 a 12 nariadenia (ES) č. 1049/2001,

–  dospel k záveru, že dokumenty vytvorené v rámci trialógov, ako sú programy, zhrnutia výsledkov, zápisnice a všeobecné smerovania Rady, sa týkajú legislatívnych postupov a v zásade sa s nimi nemôže zaobchádzať inak ako s ostatnými legislatívnymi dokumentmi a mali by byť priamo prístupné na webovom sídle Parlamentu,

–  vyzval na vytvorenie spoločného medziinštitucionálneho registra vrátane osobitnej spoločnej databázy o stave legislatívnych spisov, v prípade ktorých prebiehajú práce, ako sa dohodlo v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva,

–  vyzval Radu, aby zverejňovala zápisnice zo zasadnutí pracovných skupín Rady a ďalšie dokumenty,

–  vyzval Komisiu, aby vytvorila register všetkých sekundárnych právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o delegované akty, a vzal na vedomie, že práce na jeho vytvorení už prebiehajú, ako sa dohodlo v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva,

–  vyjadril presvedčenie, že treba zaviesť nezávislý orgán dohľadu pre utajovanie a odtajňovanie dokumentov,

–  vyzval, aby sa sprístupňovali programy a spätná väzba zo schôdzí koordinátorov parlamentných výborov, Predsedníctva a Konferencie predsedov a v zásade aj všetky dokumenty, na ktoré sa odkazuje v týchto programoch, tak, že sa zverejnia na webovom sídle Parlamentu;

Transparentnosť externých zastúpení a rokovaní EÚ

46.  víta nedávnu judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktorou sa posilňuje právo Parlamentu na informácie o medzinárodných dohodách, a záväzok inštitúcií nadviazať na bod 40 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva tým, že budú rokovať o lepšej spolupráci a výmene informácií; berie na vedomie, že rokovania sa začali koncom roka 2016, a v tejto súvislosti vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby sa skutočne zaviazali čo najrýchlejšie dosiahnuť dohodu s Parlamentom o zlepšení spolupráce a výmeny informácií s Parlamentom počas celého životného cyklu medzinárodných dohôd a v tomto smere vyvinuli maximálne úsilie, pretože by to prispelo k zvýšeniu legitímnosti a demokratickej kontroly vonkajšej činnosti EÚ;

47.  poznamenáva, že hoci medzi Parlamentom a Komisiou existuje medziinštitucionálna dohoda o spolupráci, takáto dohoda neexistuje medzi Parlamentom a Radou;

48.  vyzdvihuje najnovšie úsilie Komisie o zvýšenie transparentnosti obchodných rokovaní; domnieva sa však, že Rada a Komisia by mali naďalej zlepšovať svoje pracovné metódy, čo by viedlo k lepšej spolupráci s Parlamentom, pokiaľ ide o prístup k dokumentom, informáciám a rozhodovaniu v prípade všetkých otázok a rokovaní súvisiacich so spoločnou obchodnou politikou (ako sú informácie týkajúce sa rokovaní – vrátane analýz rozsahu pôsobnosti, mandátov a vývoja rokovaní –, zmiešaného alebo výlučného charakteru obchodných dohôd a ich predbežného uplatňovania, činností a rozhodnutí prijatých orgánmi, ktoré boli vytvorené na základe obchodných a/alebo investičných dohôd, stretnutí expertov a delegovaných a vykonávacích aktov); v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nesprístupnila poslancom Európskeho parlamentu (EP) ani verejnosti mandáty na rokovanie v prípade všetkých dohôd, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, ale víta skutočnosť, že konečne po roku rokovaní medzi Komisiou a Parlamentom o prístupe k dokumentom týkajúcim sa rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) bola dosiahnutá operačná dohoda s cieľom udeliť prístup všetkým poslancom EP, čím sa rokovania o TTIP stali dosiaľ najtransparentnejšími rokovaniami; v tejto súvislosti víta ambíciu generálneho riaditeľstva Komisie pre obchod využiť súčasnú iniciatívu zameranú na transparentnosť a týkajúcu sa TTIP ako model pre všetky obchodné rokovania, ako sa uvádza v obchodnej stratégii Obchod pre všetkých, a uskutočniť tento krok;

49.  zdôrazňuje, že – ako upozornil Súdny dvor Európskej únie – požiadavky týkajúce sa transparentnosti vyplývajú z demokratického charakteru správy vecí verejných v EÚ a že pokiaľ dôverné informácie nie sú prístupné verejnosti, ako je to v prípade obchodných rokovaní, musia byť k dispozícii poslancom, ktorí vykonávajú kontrolu obchodnej politiky v mene občanov; domnieva sa preto, že prístup k utajovaným skutočnostiam má zásadný význam z hľadiska kontroly Parlamentom, ktorý by mal zase dodržiavať svoju povinnosť uvedené skutočnosti náležite spravovať; nazdáva sa, že by mali existovať jasné kritériá, na základe ktorých sa dokumenty označujú ako „utajované“, aby sa zamedzilo nejednoznačnosti a svojvoľným rozhodnutiam, a takisto zastáva názor, že utajenie dokumentu by malo byť zrušené ihneď, ako už nie je potrebné; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či prerokúvaný dokument možno zverejniť ihneď po jeho internej finalizácii; konštatuje, že z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie jasne vyplýva, že ak sa na dokument inštitúcie EÚ vzťahuje výnimka z práva na prístup verejnosti, inštitúcia musí zrozumiteľne vysvetliť, prečo by mohol prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutočne poškodiť záujem chránený uvedenou výnimkou, a že toto riziko musí byť primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické; vyzýva Komisiu, aby vykonala odporúčania európskeho ombudsmana z júla 2014 s osobitným zreteľom na prístup k dokumentom v prípade všetkých rokovaní a zverejňovala programy schôdzí a zápisnice zo schôdzí konaných za účasti jednotlivcov a organizácií patriacich do pôsobnosti registra transparentnosti; vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament a verejnosť o návrhoch programu rokovaní ešte pred jeho začatím, o konečných programoch a správach po skončení rokovaní;

50.  domnieva sa, že EÚ musí prevziať vedúcu úlohu pri posilňovaní transparentnosti obchodných rokovaní, a to nielen pokiaľ ide o dvojstranné procesy, ale podľa možností aj viacstranné a mnohostranné procesy, aby neboli o nič menej transparentné ako rokovania organizované v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO); zdôrazňuje však, že Komisia musí takisto presvedčiť rokovacích partnerov, aby zvýšili transparentnosť aj na svojej strane, s cieľom zabezpečiť, aby išlo o vzájomný proces, v rámci ktorého sa neohrozí rokovacia pozícia EÚ, ako aj zahrnúť žiaducu úroveň transparentnosti do svojich analýz rozsahu pôsobnosti s potenciálnymi rokovacími partnermi; podčiarkuje, že zvýšená transparentnosť je v záujme všetkých rokovacích partnerov EÚ a zainteresovaných strán na celom svete a že môže posilniť globálnu podporu obchodovania založeného na pravidlách;

51.  pripomína, že je dôležité, aby legislatívny proces týkajúci sa spoločnej obchodnej politiky vychádzal zo štatistických údajov Únie v súlade s článkom 338 ods. 2 ZFEÚ, z posúdení vplyvu a posúdení vplyvu na udržateľnosť v zhode s najprísnejšími normami objektívnosti a spoľahlivosti, čo je zásada, ktorá by mala platiť pre všetky príslušné revízie v rámci politiky Komisie v oblasti lepšej tvorby práva; nazdáva sa, že posúdenia vplyvu podľa jednotlivých odvetví by obchodným dohodám EÚ zabezpečilo vyššiu úroveň spoľahlivosti a legitímnosti;

52.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii uvedenú v uznesení z 12. apríla 2016[8], aby vypracovala európsky kódex správania týkajúci sa transparentnosti, integrity a zodpovednosti, ktorý by slúžil na usmerňovanie činnosti zástupcov EÚ v medzinárodných organizáciách/orgánoch; žiada lepšiu súdržnosť politík a koordináciu medzi celosvetovými inštitúciami zavedením komplexných noriem demokratickej legitimity, transparentnosti, zodpovednosti a integrity; zastáva názor, že EÚ by mala racionalizovať a kodifikovať svoje zastúpenie v multilaterálnych organizáciách/orgánoch s cieľom zvýšiť transparentnosť, integritu a zodpovednosť účasti Únie v týchto subjektoch, jej vplyv a presadzovanie právnych predpisov, ktoré prijala ako výsledok demokratického procesu; žiada prijatie medziinštitucionálnej dohody s cieľom formalizovať dialóg medzi zástupcami EÚ a Parlamentom, ktorý by sa mal usporiadať za účasti Európskeho parlamentu na účely stanovenia usmernení týkajúcich sa prijímania a súladu európskych pozícií v rámci príprav na významné medzinárodné rokovania;

Transparentnosť a zodpovednosť v oblasti verejných výdavkov

53.  je presvedčený, že zverejňovaním údajov o rozpočte a výdavkoch v EÚ by sa mala zabezpečiť ich transparentnosť a príslušná zodpovednosť, a to aj na úrovni členských štátov, pokiaľ ide o zdieľané hospodárenie;

Transparentnosť a zodpovednosť pri správe hospodárskych záležitostí v eurozóne

54.  domnieva sa, že rozhodnutia prijímané v rámci Euroskupiny, Hospodárskeho a finančného výboru, „neoficiálnych“ stretnutí Rady pre hospodárske a finančné záležitosti a samitov eurozóny musia v prípade potreby nadobudnúť inštitucionálny charakter a stať sa transparentnými a zodpovednými, a to aj zverejňovaním príslušných programov a zápisníc, čím sa dosiahne rovnováha medzi požadovanou transparentnosťou a nevyhnutnou ochranou finančnej, menovej alebo hospodárskej politiky Únie alebo členského štátu;

Transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti s rozpočtom EÚ

55.  poznamenáva, že v roku 2014 bolo celkovo uzavretých 40 prípadov týkajúcich sa zamestnancov a členov inštitúcií EÚ; zdôrazňuje, že tento údaj je nízky a naznačuje, že podvody a korupcia nie sú v inštitúciách EÚ časté[9];

56.  zdôrazňuje, že v roku 2014 najväčší počet potenciálnych prípadov podvodov oznámených Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) sa týkal využívania európskych štrukturálnych fondov (549 z 1 417 obvinení); zdôrazňuje, že v roku 2014 úrad OLAF odporučil vymáhanie finančných prostriedkov vo výške 476,5 milióna EUR pochádzajúcich zo štrukturálnych fondov; konštatuje, že príslušné orgány spätne získali 22,7 milióna EUR na základe odporúčaní úradu OLAF v roku 2014; vyzýva členské štáty, aby venovali prioritnú pozornosť správnemu prideľovaniu finančných prostriedkov EÚ a vyvinuli maximálne úsilie o ich spätné získanie, ak nie sú správne pridelené[10];

57.  vyzýva Komisiu, aby predložila revíziu tzv. balíka šiestich legislatívnych aktov a balíka dvoch legislatívnych aktov s cieľom poskytnúť Parlamentu väčšie kontrolné právomoci, pokiaľ ide o prijatie hlavných dokumentov týkajúcich sa európskeho semestra, a najmä účinné prostriedky na zaručenie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality;

58.  vyzýva Euroskupinu, aby zapojila Parlament do sledovania vykonávania zmluvných podmienok dohodnutých s príjemcami finančnej pomoci z Európskeho mechanizmu pre stabilitu;

Ochrana oznamovateľov a boj proti korupcii

59.  víta vyšetrovanie európskej ombudsmanky zamerané na to, či inštitúcie EÚ plnia svoju povinnosť zaviesť vnútorné pravidlá týkajúce sa protispoločenskej činnosti; vyjadruje poľutovanie nad zistením ombudsmanky, že niektoré inštitúcie EÚ zatiaľ náležite nevykonali pravidlá na ochranu oznamovateľov; zdôrazňuje, že do dnešného dňa takéto pravidlá prijali iba Parlament, Komisia, úrad ombudsmana a Dvor audítorov; žiada, aby sa vypracovala štúdia Parlamentu týkajúca sa mechanizmu ochrany pre akreditovaných asistentov poslancov v prípade, že sa sa stanú oznamovateľmi;

60.  domnieva sa, že účinná ochrana oznamovateľov je kľúčovou zbraňou boja proti korupcii, a preto opätovne zdôrazňuje svoju výzvu z 25. novembra 2015[11] adresovanú Komisii, aby do júna 2016 navrhla legislatívny rámec EÚ na účinnú ochranu oznamovateľov a podobných osôb[12], a to s prihliadnutím na hodnotenie pravidiel na vnútroštátnej úrovni s cieľom stanoviť minimálne pravidlá na ochranu oznamovateľov;

61.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne uplatňovala opatrenia týkajúce sa voľnej úvahy a vylúčenia, pokiaľ ide o verejné obstarávanie, spolu s vykonávaním riadneho overovania spoľahlivosti v každom štádiu a aby uplatňovala kritéria vylúčenia s cieľom zabrániť účasti spoločností v prípade akéhokoľvek konfliktu záujmov, čo je nevyhnutné z hľadiska ochrany dôveryhodnosti inštitúcií;

62.  domnieva sa, že príliš často sa oznamovatelia viac stretávajú so stíhaním ako s podporou dokonca aj v inštitúciách EÚ; vyzýva Komisiu, aby navrhla zmenu nariadenia o úrade ombudsmana a rozšírila jeho pôsobnosť tak, aby sa stal kontaktným bodom pre oznamovateľov, ktorí sa stanú obeťami zlého zaobchádzania; vyzýva Komisiu, aby navrhla primerané zvýšenie rozpočtu úradu ombudsmana s cieľom umožniť plnenie tejto novej náročnej úlohy;

63.  vyzýva, aby EÚ čo najskôr predložila žiadosť o členstvo v Skupine štátov proti korupcii (GRECO), ktorá vznikla v rámci Rady Európy, a aby bol Parlament priebežne informovaný o stave tejto žiadosti; vyzýva Komisiu, aby do správy zahrnula prehľad najväčších problémov korupcie v členských štátoch, politické odporúčania na ich riešenie a nadväzujúce opatrenia, ktoré má Komisia prijať, najmä s ohľadom na nepriaznivý vplyv korupčných činností na fungovanie vnútorného trhu;

64.  domnieva sa, že osobám odsúdeným právoplatným rozsudkom z korupcie v EÚ alebo spoločnostiam vedeným alebo vlastneným osobami, ktoré spáchali korupciu alebo spreneveru verejných finančných prostriedkov v prospech ich spoločnosti a boli odsúdené právoplatným rozsudkom z týchto dôvodov, by sa malo aspoň na tri roky účinne zakázať uzatvárať zmluvy o verejnom obstarávaní s Európskou úniou a využívať finančné prostriedky EÚ; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala svoj systém vylúčenia; zdôrazňuje, že spoločnosti, ktoré Komisia vylúčila z verejného obstarávania týkajúceho sa finančných prostriedkov EÚ, by sa mali automaticky zaradiť na verejný zoznam, aby sa lepšie chránili finančné záujmy EÚ a umožnila sa kontrola širokou verejnosťou;

65.  poznamenáva, že od 12. novembra 2008, keď bola Európska únia schválená ako zmluvná strana Dohovoru Spojených národov proti korupcii (UNCAS), sa nezúčastňovala na mechanizme preskúmania, ktorý sa dohovorom zaviedol, ani neprijala prvé opatrenie, ktorým je vypracovanie vlastného hodnotenia týkajúceho sa vykonávania záväzkov, ktoré jej vyplývajú z dohovoru; vyzýva Európsku úniu, aby si plnila svoje záväzky vyplývajúce z dohovoru UNCAC a vypracovala vlastné hodnotenia toho, ako vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z dohovoru, a zúčastňovala sa na mechanizme partnerského preskúmania; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr uverejnila svoju ďalšiu správu EÚ o boji proti korupcii a zahrnula do nej kapitolu o inštitúciách EÚ; žiada Komisiu, aby na úrovni inštitúcií EÚ aj členských štátov uskutočnila ďalšiu analýzu prostredia, v ktorom sa politiky vykonávajú, s cieľom identifikovať jeho kritické faktory, zraniteľné oblasti a rizikové faktory vedúce ku korupcii;

66.  pripomína svoje rozhodnutie z 25. marca 2014 týkajúce sa návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (2012/0193 (COD)) a vyzýva na urýchlené prijatie rozhodnutia v tejto súvislosti;

Integrita regulácie EÚ

67.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala systémové záruky s cieľom zamedziť konfliktom záujmov v oblasti regulácie priemyselných výrobkov a pri presadzovaní politiky; vyzýva Komisiu, aby riešila súčasný štrukturálny konflikt záujmov pri hodnotení rizík pre verejnosť v súvislosti s regulovanými výrobkami, konkrétne to, že hodnotenie týchto výrobkov je prevažne alebo výlučne založené na štúdiách vykonaných žiadateľmi alebo tretími stranami, ktorým títo zaplatili, pričom nezávislý výskum sa príliš často nezohľadňuje alebo neberie vážne; trvá na tom, že výrobcovia by mali naďalej predkladať štúdie, a to pri rozdelení nákladov medzi veľké podniky a MSP na základe relatívneho trhového podielu v záujme zabezpečenia spravodlivosti, pričom však všetci hodnotitelia by mali vo svojich hodnoteniach plne zohľadniť nezávislé vedecké poznatky, ktoré boli podrobené partnerskému preskúmaniu; vyzýva Komisiu, aby predovšetkým prehodnotila svoje oznámenie z roku 2002 o všeobecných zásadách a normách pre konzultácie so zainteresovanými stranami; navrhuje, aby predchádzajúca registrácia vedeckých štúdií a skúšok s uvedením ich rozsahu a predpokladaného dátumu uzavretia mohla byť podmienkou ich zohľadnenia v regulačných a politických procesoch, a to v záujme riešenia problémov vyplývajúcich zo selektívneho potláčania nepriaznivých výsledkov výskumu; v záujme spoľahlivého a nezávislého vedeckého poradenstva na účely tvorby politík zdôrazňuje dôležitosť primeraných zdrojov pre rozvoj interných odborných znalostí v rámci špecializovaných agentúr EÚ, čo zahŕňa aj možnosť vykonať výskum a testovanie, ktoré možno zverejniť, čím sa zvýši príťažlivosť verejných služieb pri poskytovaní poradenstva v oblasti regulácie bez toho, aby boli narušené kariérne vyhliadky vedeckých pracovníkov na akademickú kariéru;

Posilnenie parlamentnej zodpovednosti Komisie a jej agentúr

68.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala nariadenie týkajúce sa všetkých agentúr EÚ, ktorým sa Parlamentu udelí spolurozhodovacia právomoc pri menovaní alebo odvolávaní riaditeľov týchto agentúr a priame právo na ich výsluch a vypočutie;

69.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby v agentúrach EÚ pôsobili nezávislí experti, a domnieva sa, že väčší dôraz treba klásť na odstraňovanie konfliktov záujmov vo vnútri agentúr; konštatuje, že v súčasnosti experti z viacerých agentúr vrátane Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) nie sú platení; žiada, aby experti v regulačných agentúrach zastupujúci napríklad neziskové organizácie alebo akademickú obec dostávali primeranú náhradu; zdôrazňuje význam primeraných zdrojov na rozvoj interných odborných znalostí v rámci špecializovaných agentúr EÚ;

70.  vyzýva EFSA, Európsku agentúru pre lieky (EMA) a Európsku chemickú agentúru (ECHA) na bezodkladné prehodnotenie svojej politiky nezávislosti tak, aby jednoznačne zaručili svoju nezávislosť od hospodárskych odvetví, ktoré regulujú, a vyhli sa konfliktom záujmov v prípade svojich zamestnancov a expertov;

71.  podporuje prax národných parlamentov pozývať členov Komisie s cieľom klásť im otázky;

72.  pripomína, že právomoc zriaďovať vyšetrovacie výbory je neodmysliteľnou súčasťou parlamentných systémov na celom svete a že v Lisabonskej zmluve sa ustanovuje osobitný legislatívny postup na prijatie nariadenia o práve vyšetrovať podľa článku 226 ods. 3 ZFEÚ; zdôrazňuje, že v súlade so zásadou lojálnej spolupráce by sa Parlament, Rada a Komisia mali dohodnúť na prijatí nového nariadenia;

73.  vyzýva Radu a Komisiu, aby urýchlene prijali rozhodnutie o návrhu Parlamentu z 23. mája 2012 týkajúceho sa nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Parlamentu[13];

°

°  °

74.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Prijaté texty, P7_TA(2014)0376.
• [2]  Prijaté texty, P6_TA(2008)0197.
• [3]  Prijaté texty, P7_TA(2014)0203.
• [4]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0484.
• [5]  Rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2010,
  Švédske kráľovstvo proti Association de la presse internationale ASBL (API) a Európska komisia (C-514/07 P), Association de la presse internationale ASBL (API) proti Európskej komisii (C-528/07 P) a Európska komisia proti Association de la presse internationale ASBL (API) (C-532/07 P), Spojené veci C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, ECLI:EU:C:2010:541.
• [6]  Prijaté texty, P7_TA(2014)0376.
• [7]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0202.
• [8]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0108.
• [9]  Správa úradu OLAF za rok 2014, Pätnásta správa Európskeho úradu pre boj proti podvodom za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2014.
• [10]  Tamže.
• [11]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.
• [12]  Spravodajca, znenie z uznesenia z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, (Prijaté texty, P8_TA(2015)0408).
• [13]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0219.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Priepasť deliaca občanov si vyžaduje najvyššie štandardy transparentnosti, zodpovednosti a integrity

Inštitúcie EÚ sú transparentnejšie, zodpovednejšie a bezúhonnejšie než väčšina ostatných politických inštitúcií na vnútroštátnej či regionálnej úrovni v Európe. Občania môžu sledovať takmer všetky schôdze výborov prostredníctvom vysielania na internete: to je transparentnosť, aká doteraz neexistuje vo väčšine parlamentov členských štátov. Európska komisia predstavuje otvorený správny orgán, ktorý je oveľa transparentnejší a prístupnejší ako správne orgány, ktoré poznáme vo väčšine členských štátov. Napriek tomu je z viacerých dôvodov politika Bruselu vzdialenejšia občanom celej EÚ. Celková úroveň dôvery občanov v inštitúcie EÚ, dosiahla podľa prieskumu Eurostatu v roku 2014 42 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to predstavuje nárast, v historickom porovnaní je však táto úroveň stále nízka, v roku 2002 bola na úrovni 59 %. Vo väčšine z 20 členských štátov je dôvera občanov vo vnútroštátne inštitúcie v súčasnosti väčšia. Iba v menšom počte krajín, v ôsmich nich, majú občania väčšiu dôveru v inštitúcie EÚ než vo vnútroštátne inštitúcie.

Miestne a vnútroštátne politiky sú občanom menej vzdialené: v médiách sa o nich hovorí viac, občania majú osobnejšie kontakty so svojimi zástupcami, problémy sa niekedy zdajú menej abstraktné a vo vnútroštátnych a v miestnych politikách jazyk zvyčajne nepredstavuje prekážku. Okrem týchto rozdielov skôr štrukturálneho charakteru sa však politika EÚ zdá mnohým občanom vzdialenejšia v dôsledku vnímaného nedostatočného vplyvu občanov. Čo je horšie, súčasná Európska únia je niekedy vnímaná viac ako Európa lobistov než Európa občanov. V Bruseli sú lobisti aktívnejší než vo Washingtone D. C., pričom z výskumov vyplýva veľká nevyváženosť, pokiaľ ide o prístup silných obchodných záujmov k činiteľom s rozhodovacou právomocou v EÚ a ich vplyvom na nich a prístupom a vplyvom slabších spoločenských záujmov. S cieľom preklenúť túto vnímanú priepasť sa v tejto správe požaduje trojitý prístup: inštitúcie EÚ musia posilniť transparentnosť, zodpovednosť a integritu a stanoviť čo najvyššie normy v týchto oblastiach.

Integrita spočíva v spravodlivom a rovnakom zohľadňovaní záujmov občanov

V Lisabonskej zmluve sa zaručuje, že „Únia dodržiava zásadu rovnosti občanov, ktorým sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií“ (článok 9), a že „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“. Realita je však iná: privilegovaný prístup mocných lobistov k činiteľom s rozhodovacou právomocou v EÚ výrazne kontrastuje s rovnakým zohľadňovaním záujmov občanov. Tí, ktorí majú viac peňazí a väčšiu moc, majú jednoducho porovnateľne väčší vplyv. Na preklenutie tejto priepasti potrebujú inštitúcie EÚ posilniť svoju integritu. Integrita znamená rovnaký prístup a vplyv občanov v rozhodovacom procese. Uprednostňovanie osobitných záujmov pred všeobecnými záujmami je v rozpore s integritou. Cieľom tejto správy je prispieť k oddeleniu hospodárskej a politickej moci. Je to zároveň v najlepšom záujme prevažnej väčšiny malých a stredných podnikov v Európe. Malé podniky nemôžu prosperovať, pokiaľ právne predpisy vytvárajú mnohonárodné organizácie.

Posilňovanie vplyvu občanov prostredníctvom prístupu k informáciám a dokumentom

Na zavedenie integrity v politike EÚ sa v zmluvách poskytujú ďalšie usmernenia a požiadavky v článku 10 ods. 3 ZFEÚ: „rozhodnutia sa prijímajú podľa možnosti čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“. Chápeme preto transparentnosť ako včasné sprístupnenie všetkých relevantných informácií občanom s cieľom obmedziť možnú neinformovanosť u občanov a lobistov, ako aj u osôb, ktoré zastupujú osobitné obchodné záujmy, a osôb, ktoré zastupujú všeobecnejšie záujmy spoločnosti. V znení zmlúv sa vyzýva k tomu, aby sa venovala osobitná pozornosť načasovaniu prístupu k informáciám. Prijímanie rozhodnutí „čo najbližšie k občanovi“ znamená, že občania by mali mať čas na spracovanie informácií pred tým, ako sa prijmú rozhodnutia. Okrem toho otázka rovnosti medzi občanmi je tiež otázkou času. Keďže rozhodovanie je zvyčajne plynulý proces, je rozdiel, keď sú informácie a dokumenty sprístupnené ešte pred uzavretím dohôd. Rozdiely medzi vynaliezavými a profesionálnymi subjektmi na jednej strane a občanmi a dokonca poslancami Parlamentu na druhej strane sú v rozpore so zmluvami a narúšajú integritu. Preto sú tajné a neoficiálne dokumenty, ktoré sú k dispozícii len privilegovanej menšine, neprijateľné. V zmluvách sa požaduje jasné rozlišovanie: dokumenty sú buď verejné, alebo vo výnimočných prípadoch tajné. To znamená, že: všetko, čo vedia lobisti, musí byť verejne prístupné pre všetkých.

Proces vytvárania právnych predpisov EÚ je kľúčový, pokiaľ ide o posilnenie transparentnosti v Európskej únii. Verejnosť má právo vedieť, kto mal vplyv pri navrhovaní právnych predpisov. Dôležitým nástrojom na dosiahnutie väčšej transparentnosti v právnych predpisoch EÚ je vytvorenie legislatívnej stopy. V tejto stope sa budú zaznamenávať rôzne záujmy súvisiace s každým právnym predpisom a umožní sa tak odhadnúť možnú nevyváženosť vplyvu. Navyše, čím viac relevantných informácií o stretnutiach a vstupoch sa sprístupní v reálnom čase, tým viac nevyváženosti sa môže napraviť pred prijatím právnych predpisov. Tematická sekcia vo svojej štúdii s názvom Inštitucionálne a ústavné aspekty zastúpenia osobitných záujmov, ktorú vypracovala pre výbor AFCO, odporúča zvážiť jej vytvorenie.

Dosiahnutie zodpovednosti inštitúcií EÚ prostredníctvom transparentnosti

Škandály, ako je škandál týkajúci sa peňažnej hotovosti poskytnutej za pozmeňujúci návrh, boli hnacou silou nových predpisov na zabezpečenie integrity politík EÚ. V zmluvách sa požaduje, aby pri každej činnosti v inštitúciách: boli pri vykonávaní svojich poslaní inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou (článok 298 ods. 1 ZFEÚ). Zodpovednosť možno dosiahnuť iba ustanoveniami, ktorými sa zabezpečí, že inštitúcie, úradníci a zamestnanci budú podávať transparentné správy o svojej práci.

Hoci mnohé fázy tvorby právnych predpisov EÚ sú transparentnejšie než v členských štátoch, rozhodujúca fáza v spolurozhodovacích procesoch sa odohráva za zatvorenými dverami. Rozšírenejšie využívanie neoficiálnych rozhovorov v podobe trialógu viedlo k situácii, že dochádza k schváleniu 80 % právnych predpisov v prvom čítaní. Existuje tu problém s transparentnosťou týchto tajných stretnutí: zápisnice z týchto stretnutí neexistujú, účastníci a ich stanoviská sú neznáme, tajné dokumenty sa niekedy dostávajú do rúk niektorým lobistom, ale nie do rúk širšej verejnosti. Táto selektívna transparentnosť pre privilegované subjekty narúša integritu súčasného postupu z dôvodu nerovnakého zaobchádzania s občanmi.

Ochrana integrity pred konfliktmi záujmov prostredníctvom nezávislého dohľadu

Sú potrebné najlepšie dostupné normy na ochranu integrity členov a zamestnancov inštitúcií EÚ. Tieto normy musia zahŕňať činnosti osôb zostávajúcich funkcie a zamestnancov v rámci aj mimo inštitúcií EÚ, ako aj počas zastávania funkcie v inštitúciách EÚ a po ňom, napríklad zavedením obdobia, počas ktorého sa osoba musí vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, v prípade, že si chce vybudovať kariéru v oblastiach úzko súvisiacich s jej inštitucionálnymi činnosťami.

Neutralita je dôležitým kritériom na účinný dohľad nad dodržiavaním pravidiel. V správe EÚ o boji proti korupcii za rok 2014 sa dospelo k záveru, že nezávislosť protikorupčných agentúr je kľúčovým faktorom ich úspechu: „V niektorých prípadoch, keď agentúry mali silný mandát, sa ukázalo, že nezávislé a veci oddané vedenie prinieslo prelom, ktorý im umožnil stíhať korupciu vo vysokých kruhoch.“ (s. 41). Poučení, ktoré vyplýva z existujúcich systémov integrity, je to, že dohľad nad dodržiavaním pravidiel zo strany osôb zastávajúcich funkcie a zamestnancov by sa mal zveriť do rúk externej a neutrálnej organizácie. Takýto nezávislý dohľad sa uplatňuje v členských štátoch ako Francúzsko a Chorvátsko. Navyše potenciálny konflikt záujmov sa musí takisto riešiť spoločne so skupinami expertov a kontrolou financovania európskych politických strán. Skupiny expertov nesmú dovoliť, aby osobitné záujmy priamo ovplyvnili právne predpisy, ktoré sa ich týkajú. Európsky parlament by nemal dohliadať na financovanie strán, ku ktorým patrí väčšina jeho poslancov.

Budovanie novej dôvery v obchodné rokovania prostredníctvom transparentnosti

V porovnaní s európskou politikou sú medzinárodné obchodné rokovania občanom omnoho vzdialenejšie. Obchodné dohody sú pre Európsku úniu spravidla záväzné a môže byť náročné tieto rozhodnutia zmeniť v prípade, že sa zmení stanovisko politickej väčšiny alebo verejnosti. Vzhľadom na tieto ďalekosiahle dôsledky obchodných dohôd sa musia pri rokovaniach o nich dodržiavať najvyššie normy transparentnosti a zodpovednosti, a to ešte viac ako v inej oblasti. V neprospech transparentnosti pri obchodných rokovaniach svedčí argument, že utajenie môže doviesť rokovania k úspešnému koncu jednoduchšie. Príklady Svetovej obchodnej organizácie (WTO), Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) či Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) sú však dôkazom toho, že medzinárodné dohody sa môžu dosiahnuť aj s úplne verejne dostupnými dokumentmi, a dokonca aj verejným postupom. Keďže však rastie celoeurópska nespokojnosť s prebiehajúcimi rokovaniami o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) a s finalizáciou komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA), Európska únia by mala prispôsobiť tieto najlepšie postupy na zlepšenie transparentnosti, zodpovednosti a integrity všetkých obchodných rokovaní.

PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB , KTORÉ POSKYTLI SPRAVODAJCOVI PODNETY

Tento zoznam bol vypracovaný absolútne dobrovoľne na základe výlučnej zodpovednosti spravodajkyne. Spravodajkyňa pri príprave správy až po jej prijatie vo výbore získala vstupy od týchto subjektov alebo fyzických osôb:

Subjekt a/alebo fyzická osoba
Access Info Europe 49931835063-67 Andreas Pavlou – 2. 5. 2016, 21. 11. 2016
Alliance for Lobby Transparency and Ethics Regulation (ALTER-EU) 2694372574-63 zahŕňa okrem iného Access Info Europe, FoEE, CEO, LobbyControl – 2. 3. 2017, 27. 1. 2016, 10. 3. 2016, 6. 7. 2016, 23. 9. 2016, 5. 10. 2016, 28. 10. 2016, 29. 11. 2016, 7. 2. 2017
Bundesarbeitskammer Österreich (BAK) 23869471911-54 Alice Wagner, Julia Stroj – 13. 9. 2016, 23. 9. 2016
Corporate Europe Observatory (CEO) 5353162366-85 Olivier Hoedeman, Martin Pigeon, Pascoe Sabido, Margarida da Silva, Vicky Cann – 22. 4. 2015, 28. 10. 2016, 29. 11. 2016, 2. 3. 2017
Rada advokátskych komôr a združení právnikov Európy (CCBE) 4760969620-65 Simone Cuomo – 15. 10. 2015
Rada európskych obcí a regiónov (CEMR) Carol Thomas
Democracy International e.V. 180184113990-05 Sophie von Hatzfeldt – 23. 9. 2016, 5. 10. 2016
European Public Affairs Consultancies Association (EPACA) 8828523562-52 Karl Isaksson, James Padgett – 16. 3. 2015, 27. 2. 2017
Spoločné európske úrady miestnych samospráv v Bavorsku, Bádensku-Württembersku a Sasku Caroline Bogenschütz, Christiane Thömmes – 16. 2. 2016
Frank Bold Society 57221111091-19 Bartosz Kwiatkowski – 10. 3. 2016, 6. 7. 2016, 9. 9. 2016, 13. 9. 2016, 23. 9. 2016, 5. 10. 2016, 27. 10. 2016, 21. 11. 2016, 2. 3. 2017, 10. 3. 2017
Friends of the Earth Europe (FoEE) 9825553393-31 Paul de Clerck, Fabian Flues, Myriam Douo – 27. 1. 2016, 10. 3. 2016, 6. 7. 2016, 23. 9. 2016, 5. 10. 2016, 28. 10. 2016, 29. 11. 2016, 7. 2. 2017, 2. 3. 2017
LobbyControl 6314918394-16 Nina Katzemich – 28. 10. 2016, 29. 11. 2016, 2. 3. 2017
Riparte il futuro 158241921709-39 Giulio Carini – 23. 9. 2016, 5. 10. 2016
Transparency International (TI) 501222919-71 Daniel Freund, Elsa Foucraut Yannik Bendel, Lola Girard, Carl Dolan – 25. 2. 2015, 3. 9. 2015, 15. 12. 2015, 1. 3. 2016, 15. 3. 2016, 2. 5. 2016, 1. 7. 2016, 6. 7. 2016, 9. 9. 2016, 27. 10. 2016, 28. 10. 2016, 29. 11. 2016, 6. 2. 2017, 2. 3. 2017, 10. 3. 2017

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (11.12.2015)

pre Výbor pre ústavné veci

k transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ
(2015/2041(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bernd Lange

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že Zmluva o Európskej únii (ZEÚ) znamenala novú etapu v procese vytvárania čoraz užšej Únie, v ktorej sa prijímajú rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi (článok 1 ZEÚ); zohľadňuje živú verejnú diskusiu v celej Únii o súčasných obchodných rokovaniach a obavy občanov EÚ týkajúce sa obchodnej politiky EÚ; domnieva sa, že v záujme zaistenia legitimity obchodnej politiky EÚ by sa malo vyvíjať intenzívnejšie úsilie zamerané na zvýšenie úrovne informovanosti o obchodnej politike a súvisiacich rokovaniach, i pokiaľ ide o spôsob, akým členské štáty a Komisia zberajú súvisiace údaje, oznamujú a zverejňujú ich, a zároveň pripomína, že je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi transparentnosťou a účinnosťou; nazdáva sa, že tiež by sa malo posilniť postavenie občanov tak, aby lepšie chápali tvorbu politík a vnútorné fungovanie administratívy EÚ (aj vo Výbore pre medzinárodný obchod (INTA)); preto víta iniciatívu Komisie zameranú na transparentnosť a novú obchodnú stratégiu Obchod pre všetkých, ktorej cieľom je okrem iného zaistenie vyššej úrovne transparentnosti v oblasti obchodnej politiky;

2.  pripomína, že v súlade s článkom 12 písm. f) ZEÚ o úlohe národných parlamentov v rámci EÚ boli vytvorené rôzne nástroje spolupráce s cieľom zaručiť účinnú demokratickú kontrolu právnych predpisov EÚ na všetkých úrovniach; zdôrazňuje, že zmysluplnejšia spolupráca s občianskou spoločnosťou a so sociálnymi partnermi – zodpovedajúca záväzku EÚ uznať a podporovať úlohu sociálnych partnerov, ako sa uvádza v článku 152 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) – je kľúčová na dosiahnutie väčšej legitímnosti (aj pokiaľ ide o vypracovanie smerníc na rokovania); v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú potrebu skutočnej spolupráce so všetkými zainteresovanými stranami prostredníctvom stretnutí, brífingov a iných podujatí a optimalizácie domácich poradných skupín zapojených do vykonávania existujúcich obchodných dohôd; vyzýva Komisiu, aby zlepšila otvorenosť všetkých verejných konzultácií;

3.  odporúča, aby prebiehajúce úsilie Komisie zvýšiť transparentnosť v rámci všetkých súčasných a budúcich obchodných rokovaní znamenalo i posilnenie mandátu európskeho ombudsmana ako nezávislého orgánu dohľadu;

4.  vyzýva Radu a Komisiu, aby sa v plnej miere a so všetkou vážnosťou zaviazali k dodržiavaniu zásady lojálnej spolupráce s Parlamentom, a to tým, že okamžite a pomocou príslušných prostriedkov poskytnú úplné a presné informácie týkajúce sa vonkajšej činnosti Únie vrátane jej spoločnej obchodnej politiky, pokiaľ ide o rozhodovanie o primárnych a sekundárnych právnych predpisoch a ich vykonávanie; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zohľadnila požiadavky Parlamentu týkajúce sa medziinštitucionálnej dohody, najmä pokiaľ ide o súbor jasných kritérií predbežného uplatňovania a vykonávania obchodných dohôd; vyzýva Radu, aby akceptovala tieto kritériá a zaručila, že predbežné uplatňovanie obchodných dohôd bude podmienené predchádzajúcim súhlasom Európskeho parlamentu;

5.  pripomína, že podľa zásady lojálnej spolupráce sa Únia a členské štáty musia v plnej miere vzájomne rešpektovať a vzájomne si pomáhať pri vykonávaní určitých úloh (články 4 a 13 ZEÚ), čo je pre Parlament základným predpokladom, aby primerane vykonával svoju legislatívnu a rozpočtové funkciu, funkciu politickej kontroly a poradnú funkciu (článok 14 ZEÚ); poznamenáva, že hoci medzi Parlamentom a Komisiou existuje medziinštitucionálna dohoda o spolupráci, takáto dohoda neexistuje medzi Parlamentom a Radou, čo vytvára určité prekážky pre kontrolu;

6.  víta, že výbor INTA a Generálne riaditeľstvo Komisie pre obchod sa spoločne proaktívne usilujú o posilnenie spolupráce, stanovenie najlepších postupov a zlepšenie komunikačných kanálov a že táto spolupráca je obzvlášť užitočná na účely monitorovania obchodných rokovaní prostredníctvom stálych spravodajcov výboru INTA a cielených monitorovacích skupín; vyzdvihuje najnovšie úsilie Komisie zvýšiť transparentnosť obchodných rokovaní; domnieva sa však, že Rada a Komisia by mali naďalej zlepšovať svoje pracovné postupy, aby lepšie spolupracovali s Parlamentom, pokiaľ ide o prístup k dokumentom, informáciám a rozhodovaniu v prípade všetkých otázok a rokovaní súvisiacich so spoločnou obchodnou politikou (ide napríklad o informácie týkajúce sa rokovaní – vrátane analýz rozsahu pôsobnosti, mandátov a vývoja rokovaní –, zmiešaného alebo výlučného charakteru obchodných dohôd a ich predbežného uplatňovania, činností a rozhodnutí prijatých orgánmi, ktoré boli vytvorené na základe obchodných a/alebo investičných dohôd, stretnutí odborníkov a delegovaných a vykonávacích aktov); v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada neposkytla poslancom Európskeho parlamentu (EP) mandát na rokovanie pre všetky dohody, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, ale víta, že konečne po roku rokovaní medzi Komisiou a Parlamentom o prístupe k dokumentom týkajúcim sa rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) bola dosiahnutá operačná dohoda s cieľom udeliť prístup všetkým poslancom EP, čím sa rokovania o TTIP stali dosiaľ najtransparentnejšími rokovaniami; v tomto zmysle víta ambíciu Komisie využiť súčasnú iniciatívu zameranú na transparentnosť a týkajúcu sa TTIP ako model pre všetky obchodné rokovania, ako sa uvádza v obchodnej stratégii Obchod pre všetkých; konštatuje, že nariadením (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom sa poskytujú bežným občanom veľmi rozsiahle práva, pokiaľ ide o prístup k dokumentom, pričom tieto práva môžu presahovať rámec prístupu, ktorý sa poskytuje v súčasnosti poslancom EP;

7.  v zmysle upozornenia Súdneho dvora (SD) zdôrazňuje, že požiadavky týkajúce sa transparentnosti vyplývajú z demokratického charakteru správy vecí verejných v EÚ a že ak dôverné informácie nie sú prístupné pre verejnosť, ako je to v prípade obchodných rokovaní, musia byť k dispozícii poslancom, ktorí vykonávajú kontrolu obchodnej politiky v mene občanov; domnieva sa preto, že prístup k utajovaným informáciám má zásadný význam pre kontrolu zo strany Parlamentu, ktorý by mal zase dodržiavať svoju povinnosť riadne takéto informácie spravovať; nazdáva sa, že by mali existovať jasné kritériá, na základe ktorých sa dokumenty označujú ako „utajované“, s cieľom zamedziť nejednoznačnosti a svojvoľným rozhodnutiam, a takisto zastáva názor, že utajenie dokumentu by malo byť zrušené ihneď, ako už nie je potrebné; konštatuje, že z judikatúry SD vyplýva, že ak sa na dokument inštitúcie EÚ vzťahuje výnimka z práva na prístup verejnosti, musí inštitúcia zrozumiteľne vysvetliť, prečo by mohol prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutočne poškodiť záujem chránený uvedenou výnimkou, a že toto riziko musí byť primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické; vyzýva Komisiu, aby vykonala odporúčania európskeho ombudsmana z júla 2015 s osobitným zreteľom na prístup k dokumentom v prípade všetkých rokovaní;

8.  domnieva sa, že EÚ musí prevziať vedúcu úlohu pri posilňovaní transparentnosti obchodných rokovaní, a to nielen pokiaľ ide o dvojstranné, ale v prípade možnosti aj viacstranné a mnohostranné procesy, aby boli nemenej transparentné ako rokovania organizované v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO); zdôrazňuje však, že Komisia musí takisto presvedčiť rokovacích partnerov, aby zvýšili transparentnosť aj na svojej strane, s cieľom zabezpečiť, aby išlo o vzájomný proces, v rámci ktorého nebude rokovacia pozícia EÚ ohrozená, a zahrnúť žiaducu úroveň transparentnosti do svojich analýz rozsahu pôsobnosti s potenciálnymi rokovacími partnermi; podčiarkuje, že zvýšená transparentnosť je v záujme všetkých rokovacích partnerov EÚ a zainteresovaných strán na celom svete a že môže posilniť globálnu podporu obchodovania založeného na pravidlách;

9.  pripomína, že je dôležité, aby legislatívny proces týkajúci sa spoločnej obchodnej politiky vychádzal zo štatistických údajov Únie v súlade s článkom 338 ods. 2 ZFEÚ, z posúdení vplyvu a posúdení vplyvu týkajúcich sa udržateľnosti v zhode s najprísnejšími normami objektívnosti a spoľahlivosti, čo je zásada, ktorá by mala platiť pre všetky príslušné revízie v rámci politiky Komisie v oblasti lepšej tvorby práva; nazdáva sa, že posúdenia vplyvu podľa jednotlivých odvetví by pre obchodné dohody EÚ znamenali vyššiu úroveň spoľahlivosti a legitímnosti;

10.  zdôrazňuje, že Komisia musí podporovať celkové záujmy Únie, musí byť vedená členmi, ktorí boli zvolení na základe ich kompetencií a nezávislosti, a musí upustiť od akéhokoľvek konania nezlučiteľného s jej úlohami (článok 17 ZEÚ); víta iniciatívy zamerané na väčšiu transparentnosť, zodpovednosť a integritu vrátane rozhodnutí, ktoré prijala Komisia 25. novembra 2014, a nový impulz pre register transparentnosti, ktorý by mal byť povinný a záväzný pre všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ; víta ďalšie úvahy o tom, ako zlepšiť existujúci register transparentnosti – register lobistov EÚ, aby bol legislatívny proces vo väčšej miere založený na faktoch a bol transparentnejší pre občanov i zainteresované strany; v tejto súvislosti vyzýva Parlament, aby koordinoval opatrenia na zvýšenie transparentnosti v rámci inštitúcií, pokiaľ ide o činnosť lobistických skupín, mimovládnych organizácií, odborov a osobitných záujmových skupín;

11.  vyjadruje pevné presvedčenie, že transparentnosť, integrita a etické správanie, zodpovednosť a dobrá správa vecí verejných by mali byť impulzom pre všetky administratívne a politické iniciatívy EÚ a mali by byť ich súčasťou, a domnieva sa, že treba vyvíjať úsilie o väčšie odhodlanie a medziinštitucionálnu koordinovanú činnosť na dosiahnutie prísnejších noriem, pokiaľ ide o integritu, a že napríklad Komisia by nemala prijímať usmernenia na vykonávanie právnych predpisov, ktoré by boli v rozpore s pozíciou Parlamentu a Rady;

12.  domnieva sa, že dôveryhodnosť etického správania EÚ budú v konečnom dôsledku posudzovať občania na základe súladu politických iniciatív EÚ s jej vnútornými administratívnymi normami; v tejto súvislosti vyzdvihuje vnútorné normy EÚ v oblasti boja proti korupcii a ochrany oznamovateľov;

13.  vyjadruje presvedčenie, že Parlament by mal cielenejšie spolupracovať so Súdnym dvorom, s Dvorom audítorov, európskym ombudsmanom a úradom Komisie pre boj proti podvodom, aby sa mohli podrobne vzájomne informovať o vývoji spoločnej obchodnej politiky v rámci svojich príslušných právomocí a povinností.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia	10.12.2015
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	33 0 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Arena, David Borrelli, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Santiago Fisas Ayxelà, Karoline Graswander-Hainz, Ska Keller, Jude Kirton-Darling, Gabrielius Landsbergis, Bernd Lange, Emmanuel Maurel, Emma McClarkin, Artis Pabriks, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Viviane Reding, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Adam Szejnfeld, Hannu Takkula, Iuliu Winkler
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Klaus Buchner, Dita Charanzová, Nicola Danti, Sander Loones, Lola Sánchez Caldentey, Ramon Tremosa i Balcells, Marita Ulvskog, Wim van de Camp, Jarosław Wałęsa
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Edward Czesak, Eleonora Evi, Maurice Ponga, Dario Tamburrano, Derek Vaughan, Flavio Zanonato

STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (2.12.2015)

pre Výbor pre ústavné veci

k transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ
(2015/2041(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Tamás Deutsch

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže transparentnosť, zodpovednosť a integrita predstavujú kľúčové a vzájomne sa dopĺňajúce zložky pri presadzovaní dobrej správy v inštitúciách EÚ a pri zaisťovaní väčšej otvorenosti vo fungovaní EÚ a v jej rozhodovacom procese;

B.  keďže dôvera občanov v inštitúcie EÚ je základom demokracie, dobrej správy a účinnej tvorby politík;

C.  keďže je potrebné zmenšiť medzery v EÚ v oblasti zodpovednosti a posunúť sa smerom k užšej spolupráci, pokiaľ ide o spôsoby kontroly, ktoré sú kombináciou demokratického dohľadu, kontroly a audítorských činností, pričom treba zabezpečiť aj väčšiu transparentnosť;

D.  keďže korupcia má významné finančné dôsledky a predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu, právny štát a verejné investície;

E.  keďže transparentnosť, zodpovednosť a integrita by mali byť hlavné zásady kultúry v inštitúciách EÚ;

1.  vyzýva na celkové zlepšenie v oblasti predchádzania korupcii vo verejnom sektore, a najmä v inštitúciách EÚ, a boja proti nej prostredníctvom holistického prístupu, počnúc lepším prístupom verejnosti k dokumentom a prísnejšími pravidlami týkajúcimi sa konfliktu záujmov, podporou investigatívnej žurnalistiky a protikorupčných pozorovateľských skupín, zavedením alebo posilnením registrov transparentnosti a poskytnutím dostatočných zdrojov na opatrenia presadzovania práva, ako aj prostredníctvom zlepšenej spolupráce medzi členskými štátmi a s príslušnými tretími krajinami;

2.  vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby posilnili svoje postupy a praktiky zamerané na zabezpečenie finančných záujmov Únie a aktívne prispievali k postupu udelenia absolutória zameranému na výsledky;

3.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť integritu a etický rámec prostredníctvom lepšieho vykonávania kódexov správania a etických zásad s cieľom posilniť spoločnú a skutočnú kultúru bezúhonnosti v prípade všetkých inštitúcií a agentúr EÚ;

4.  podporuje vytvorenie nezávislej štruktúry na dohľad nad uplatňovaním rôznych kódexov správania a ochrany oznamovateľov podľa čo najprísnejších profesijných etických noriem, a to v kontexte posilnenia rámca zodpovednosti verejného sektora a výkonnosti administratívy vďaka lepším zásadám a štruktúram riadenia na všetkých úrovniach;

5.  považuje za poľutovaniahodné, že Rada ešte stále neprijala kódex správania; zastáva názor, že všetky inštitúcie EÚ by sa mali dohodnúť na spoločnom kódexe správania, ktorý je potrebný pre transparentnosť, zodpovednosť a integritu týchto inštitúcií; vyzýva inštitúcie a orgány EÚ, ktoré stále nezaviedli kódex správania, aby takýto dokument čo najskôr vypracovali;

6.  vyzýva tie inštitúcie EÚ, ktoré zaviedli kódexy správania, vrátane Parlamentu, aby zintenzívnili svoje vykonávacie opatrenia, ako sú kontroly vyhlásení o finančných záujmoch;

7.  žiada, aby všetky inštitúcie EÚ vykonávali článok 16 služobného poriadku tým, že budú každoročne uverejňovať informácie o vyšších úradníkoch, ktorí odišli z administratívy EÚ, ako aj zoznam konfliktov záujmov; žiada, aby uvedená nezávislá štruktúra posúdila zlučiteľnosť zamestnania po odchode z inštitúcií EÚ alebo situácie, keď zamestnanci verejnej správy a bývalí poslanci EP prejdú z verejného do súkromného sektora („efekt otáčavých dverí“), a posúdila prípadný konflikt záujmov a aby jasne vymedzila obdobia, ktoré by mali zodpovedať aspoň obdobiu poskytovania dočasných príspevkov a počas ktorých sa úradníci a poslanci EP musia vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov a sú povinní konať čestne a uvážlivo a dodržiavať určité podmienky pri nástupe na novú pozíciu; žiada, aby uvedenú štruktúru tvorili nezávislí externí experti, aby mohla úlohy, ktoré jej boli zverené, vykonávať úplne nezávisle;

8.  pripomína všeobecnú zásadu, podľa ktorej sa každý považuje za nevinného, kým sa zákonným postupom nepreukáže jeho vina;

9.  nabáda inštitúcie a orgány EÚ, aby zlepšili zvyšovanie informovanosti medzi úradníkmi o politike v oblasti konfliktu záujmov popri súbežne prebiehajúcich aktivitách na zvyšovanie informovanosti a zahrnutie integrity a transparentnosti ako bodu, o ktorom sa má povinne rokovať počas postupov prijímania zamestnancov a preskúmaní výkonnosti; domnieva sa, že v prípade právnych predpisov o konflikte záujmov by sa malo rozlišovať medzi volenými zástupcami a verejnými činiteľmi; zastáva názor, že takéto pravidlá by mali platiť aj v členských štátoch v prípade verejných činiteľov a úradníkov, ktorí sa zúčastňujú na správe a kontrole európskych fondov; vyzýva Európsku komisiu, aby predložila príslušný návrh právneho základu;

10.  víta rozhodnutie Komisie posilniť transparentnosť tým, že zlepší svoj systém expertných skupín, najmä pokiaľ ide o postup výberu odborníkov, vypracovaním novej politiky v oblasti konfliktu záujmov týkajúcej sa odborníkov vymenovaných na základe ich osobnej spôsobilosti, ktorá Európskemu parlamentu umožní priamy vplyv na ich výber; berie na vedomie požiadavku, aby boli odborníci v príslušnom prípade zaregistrovaní v registri transparentnosti; naliehavo však vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní pozmeňujúcich návrhov k súčasným horizontálnym pravidlám vzťahujúcim sa na expertné skupiny zohľadnila odporúčania európskeho ombudsmana týkajúce sa zloženia expertných skupín, ako aj odporúčania uvedené v štúdii s názvom Zloženie expertných skupín Komisie a stav registra expertných skupín, aby tak vytvorila systematickejší a transparentnejší prístup; žiada Komisiu, aby nadviazala dialóg s Parlamentom ešte pred tým, ako sa tieto pravidlá formálne prijmú, a to najmä v súvislosti s pripravovanou správou Výboru pre rozpočtovú kontrolu a Výboru pre právne veci o tejto otázke; nabáda európske agentúry, aby zvážili reformy v podobnom duchu;

11.  zastáva názor, že v záujme zvýšenia úrovne transparentnosti lobistických aktivít je potrebné prijať ďalšie kroky na riešenie etických otázok týkajúcich sa politickej roly lobistických skupín, ich postupov a vplyvu a na presadzovanie záruk integrity; navrhuje vypracovať spoločný predpis pre všetky inštitúcie EÚ, ktorý by sa týkal pravidiel a podmienok pre výkon činnosti lobistov v nich;

12.  domnieva sa, že úroveň transparentnosti by sa mala zvýšiť vytvorením tzv. legislatívnej stopy pre lobizmus EÚ; žiada predloženie návrhu, ktorý by umožnil uverejňovanie všetkých dokumentov týkajúcich sa každého kroku v procese navrhovania právnych predpisov a ktorý by predstavoval definitívny prechod z dobrovoľného na povinný register EÚ týkajúci sa všetkých lobistických aktivít v súvislosti so všetkými inštitúciami EÚ do roku 2016;

13.  vyzýva Radu, aby sa pripojila k registru transparentnosti EÚ;

14.  v tejto súvislosti sa domnieva, že povinný register EÚ musí obsahovať jasné ustanovenia o druhu informácií, ktoré sa majú zaznamenať, t. j. presné a pravidelne aktualizované informácie o povahe lobistických/právnych činností spolu s podrobnou evidenciou kontaktov a príspevkami k právu a tvorbe politík EÚ; domnieva sa, že pod dohľadom Parlamentu treba ustanoviť systém sankcií pre prípad zneužitia; vyzýva Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu predložila svoje návrhy týkajúce sa povinného registra;

15.  žiada, aby všetky inštitúcie EÚ, ktoré tak ešte neurobili, bezodkladne prijali vnútorné predpisy týkajúce sa oznamovania nekalých praktík a uplatnili spoločný prístup k svojim povinnostiam so zameraním na ochranu oznamovateľov; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala ochrane oznamovateľov korupcie v súvislosti so smernicou o ochrane obchodného tajomstva; vyzýva Komisiu, aby podporila právne predpisy o minimálnej úrovni ochrany oznamovateľov korupcie v EÚ; vyzýva inštitúcie, aby zmenili služobný poriadok s cieľom zabezpečiť, aby tento poriadok nielen formálne zaviazal úradníkov k oznamovaniu všetkých druhov nezrovnalostí, ale tiež stanovil primeranú ochranu oznamovateľov korupcie; vyzýva inštitúcie, aby bezodkladne vykonávali článok 22c služobného poriadku;

16.  žiada inštitúcie a orgány EÚ, aby prísne uplatňovali opatrenia diskrečnej právomoci a vylúčenia v súvislosti s verejným obstarávaním, pričom by v každom prípade riadne preverili príslušný kontext, a aby uplatňovali kritériá vylúčenia s cieľom vyradiť spoločnosť v prípade akéhokoľvek konfliktu záujmov, čo je nevyhnutné pre ochranu finančných záujmov EÚ;

17.  vyjadruje presvedčenie, že postup udelenia absolutória je dôležitým nástrojom demokratickej zodpovednosti voči občanom Únie; pripomína ťažkosti, ktoré sa doposiaľ opakovane vyskytovali v rámci postupov udeľovania absolutória v dôsledku nedostatočnej spolupráce zo strany Rady; trvá na tom, že účinná kontrola rozpočtu a demokratická zodpovednosť inštitúcie si vyžadujú spoluprácu Parlamentu a Rady;

18.  trvá na tom, že Rada musí byť zodpovedná a transparentná rovnako ako ostatné inštitúcie;

19.  uvádza, že výročné správy inštitúcií EÚ by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri dodržiavaní transparentnosti, zodpovednosti a integrity; vyzýva inštitúcie EÚ, aby do svojich výročných správ zahrnuli štandardnú kapitolu o týchto prvkoch;

20.  domnieva sa, že prvá dvojročná správa Komisie o boji proti korupcii je sľubným pokusom o lepšie pochopenie problematiky korupcie vo všetkých jej rozmeroch, vypracovanie účinných riešení v záujme boja proti nej a o vytvorenie podmienok pre posilnenú zodpovednosť verejnej sféry voči občanom EÚ; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje dôležitosť politiky EÚ vyznačujúcej sa nulovou toleranciou voči podvodom, korupcii a tajným dohodám; považuje však za poľutovaniahodné, že v tejto správe nie sú uvedené protikorupčné politiky samotných inštitúcií EÚ;

21.  konštatuje, že komplexný a mnohotvárny charakter korupcie oslabuje demokraciu a právny štát a brzdí a poškodzuje hospodárstvo, dôveryhodnosť a dobré meno EÚ (najmä prostredníctvom tajných praktík a tlaku na odklonenie sa od pôvodných cieľov politiky alebo ich vykonanie určitým spôsobom);

22.  žiada, aby Komisia najneskôr vo svojej druhej správe o boji proti korupcii vykonala na úrovni inštitúcií EÚ aj členských štátov ďalšiu analýzu prostredia, v ktorom sa politiky vykonávajú, s cieľom určiť základné kritické faktory, zraniteľné oblasti a rizikové faktory vedúce ku korupcii;

23.  žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti venovala osobitnú pozornosť predchádzaniu konfliktom záujmov a korupčným praktikám v prípade decentralizovaných agentúr, ktoré sú obzvlášť zraniteľné, berúc do úvahy to, že verejnosti sú pomerne neznáme a sú rozmiestnené po celej EÚ;

24.  opakuje svoju žiadosť[1], aby Komisia dvakrát ročne predložila Parlamentu a Rade správu o tom, ako inštitúcie EÚ vykonávajú svoje vnútorné protikorupčné politiky, a so záujmom očakáva uverejnenie nasledujúcej správy začiatkom roka 2016; žiada Komisiu, aby do nej vložila kapitolu o výsledkoch inštitúcií EÚ v boji proti korupcii, a zastáva názor, že budúce správy Komisie o boji proti korupcii by sa mali vždy vzťahovať na všetky inštitúcie a orgány EÚ;

25.  vyjadruje presvedčenie, že Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) je kľúčový aktér v boji proti korupcii, a preto sa domnieva, že je nanajvýš dôležité, aby táto inštitúcia fungovala efektívne a nezávisle; odporúča, aby sa v súlade s nariadením o úrade OLAF poskytol dozornému výboru úradu OLAF prístup k informáciám, ktoré potrebuje na účinné vykonávanie svojho mandátu, čo sa týka dohľadu nad činnosťami úradu OLAF, a aby sa tomuto výboru udelila rozpočtová nezávislosť;

26.  vyzýva EÚ, aby čo najskôr požiadala o členstvo v Skupine štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO) a aby bol Európsky parlament priebežne informovaný o stave tejto žiadosti;

27.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne splnila svoje ohlasovacie povinnosti vyplývajúce z Dohovoru OSN proti korupcii;

28.  podporuje posilnenú spoluprácu medzi členskými štátmi s cieľom vymieňať si know-how a osvedčené postupy, posilniť medzinárodné dohody o súdnej a policajnej spolupráci a priviesť EÚ, Organizáciu Spojených národov, Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Radu Európy k tomu, aby vypracovali koordinované opatrenia na boj proti korupcii;

29.  uznáva dôležitú úlohu Europolu a Eurojustu v boji proti organizovanej trestnej činnosti vrátane korupcie; domnieva sa, že týmto agentúram by mali byť udelené ďalšie právomoci konať v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o cezhraničné prípady; odporúča, aby bol Európskej prokuratúre udelený mandát týkajúci sa organizovanej trestnej činnosti vrátane boja proti korupcii; zdôrazňuje, že úlohy a zodpovednosť Európskej prokuratúry by sa mali ďalej objasniť s cieľom zabrániť prípadnému prekrývaniu s prácou vnútroštátnych orgánov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	1.12.2015
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	21 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nedzhmi Ali, Inés Ayala Sender, Ryszard Czarnecki, Dennis de Jong, Tamás Deutsch, Martina Dlabajová, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Bogusław Liberadzki, Verónica Lope Fontagné, Monica Macovei, Georgi Pirinski, Claudia Schmidt, Igor Šoltes, Marco Valli, Tomáš Zdechovský
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Benedek Jávor, Marian-Jean Marinescu, Julia Pitera, Miroslav Poche, Patricija Šulin

• [1]  Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2015 o výročnej správe za rok 2013 o ochrane finančných záujmov Európskej únie – o boji proti podvodom (prijaté texty, P8_TA(2015)0062);

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (8.12.2015)

pre Výbor pre ústavné veci

k transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ
(2015/2041(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Nessa Childers

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Všeobecné otázky

1.  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2014 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2015 trvá na tom, že je potrebné, aby právne záväzný rámec nahradil oznámenie s názvom Rámec pre expertné skupiny Komisie: Horizontálne pravidlá a verejný register[1], s cieľom dosiahnuť úplné a jednotné vykonávanie platných pravidiel vo všetkých generálnych riaditeľstvách Komisie (GR);

2.  zdôrazňuje, že celkový cieľ výskumnej politiky EÚ týkajúci sa vytvorenia verejno-súkromných partnerstiev medzi podnikmi a akademickou obcou je v rozpore s tým, že regulačné orgány v EÚ potrebujú nezávislý výskum v oblasti priemyselných výrobkov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala systémové záruky s cieľom zamedziť konfliktom záujmov v oblasti regulácie priemyselných výrobkov a pri presadzovaní politiky;

3.  vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala súčasným štrukturálnym konfliktom záujmov pri hodnotení rizík pre verejnosť v súvislosti s regulovanými výrobkami, konkrétne situáciou, keď hodnotenie týchto výrobkov v prevažnej miere alebo úplne vychádza zo štúdií, ktoré vykonali žiadatelia alebo tretie strany na poverenie týchto žiadateľov, pričom nezávislý výskum sa príliš často prehliada alebo neberie do úvahy; trvá na tom, že výrobcovia by mali naďalej predkladať štúdie, a to pri rozdelení nákladov medzi veľké podniky a MSP na základe relatívneho trhového podielu v záujme zabezpečenia spravodlivosti, pričom však všetci hodnotitelia by mali pri svojom hodnotení plne zohľadniť nezávislé vedecké poznatky, ktoré boli podrobené partnerskému preskúmaniu;

4.  víta investície súkromného sektora do výskumu a vývoja; pripomína, že väčšina expertov sa podieľala na výskumných projektoch financovaných súkromným sektorom; takisto pripomína, že odborné znalosti sú vzácnym zdrojom a expertným skupinám by sa nemal upierať prístup k nemu;

Medzinárodné otázky

5.  vyzýva Komisiu, aby každoročne vydávala a šírila včasné verejné výzvy na predkladanie prihlášok o zaradenie do výberu všetkých členov expertnej skupiny, ktoré je podmienené zapísaním v registri transparentnosti, a aby zabezpečila dodržiavanie usmernení OECD o riadení konfliktu záujmov vo verejnej službe a náležitú starostlivosť pri kontrole tohto dodržiavania;

6.    nabáda Komisiu, aby nasledovala príklad Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a vytvorila status „pozvaných expertov“, čo umožní čerpať z externých odborných znalostí, pričom subjektom so skutočným, potenciálnym alebo zdanlivým konfliktom záujmov sa znemožní uplatňovať právomoci vypracúvať dokumenty a hlasovať, ktoré majú členovia expertnej skupiny;

7.  naliehavo žiada všetky príslušné inštitúcie EÚ, aby uplatňovali článok 5 ods. 3 Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku, v ktorom sa určuje, že strany musia konať tak, aby chránili politiky na kontrolu tabaku pred obchodnými a inými zásadnými záujmami tabakového priemyslu, v súlade s odporúčaniami obsiahnutými v usmerneniach k nemu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby uverejnila hodnotenie dohody so spoločnosťou Philip Morris International (dohoda PMI) a dohôd s ďalšími tabakovými spoločnosťami a posúdenie vplyvu týkajúce sa vykonávania uvedeného rámcového dohovoru; vyjadruje sklamanie v súvislosti s nedávno zverejnenou a doposiaľ výrazne cenzurovanou e-mailovou výmenou medzi Komisiou a spoločnosťou British American Tobacco;

8.  vyjadruje presvedčenie, že o dohode PMI by sa nemalo rokovať pred tým, ako prebehne verejná a transparentná diskusia v nadväznosti na zverejnenie hodnotenia dohody PMI; vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce alternatívy;

9.  domnieva sa, že vzhľadom na absenciu posúdenia vplyvu, ktoré Komisia už mala predložiť, obnovená dohoda o boji proti pašovaniu a falšovaniu uzavretá s tabakovým priemyslom nie je dostatočným nástrojom na riešenie nezákonného obchodovania s tabakom, najmä so zreteľom na článok 15 smernice o tabakových výrobkoch a na Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami WHO, ktorý prijali strany rámcového dohovoru WHO;

10.  zdôrazňuje, že v súlade s článkom 8 ods. 2 Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami WHO je potrebný systém sledovania a zisťovania falšovania cigariet, ktorý bude nezávislý od tabakového priemyslu, najmä vzhľadom na to, že zhabaný pašovaný tovar nebol podrobený žiadnemu nezávislému laboratórnemu posúdeniu, a keďže priemysel má oprávnený záujem o to, aby sa zhabaný tovar považoval za falšovaný v zmysle dohody o boji proti pašovaniu a falšovaniu, s čím súvisí strata colných príjmov pre Úniu;

Otázky týkajúce sa lobingu

11.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prístup verejnosti k informáciám o činnosti lobistov s cieľom zlepšiť transparentnosť a integritu rozhodovacieho procesu v inštitúciách EÚ; domnieva sa, že prístup verejnosti k informáciám o činnosti lobistov je základným právom občanov EÚ a je potrebný z hľadiska náležitej demokratickej praxe;

12.  vyzýva inštitúcie EÚ a ich zamestnancov, ako aj agentúry EÚ, aby upustili od pozývania neregistrovaných lobistov na vypočutia a iné oficiálne podujatia; žiada, aby sa tieto ustanovenia vzťahovali aj na rokovaciu skupinu Komisie pre TTIP;

13.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby vytvorili verejne prístupný internetový register pre všetky pozičné dokumenty predložené zainteresovanými stranami, pričom všetci registrovaní lobisti majú povinnosť súčasne do tohto registra odoslať kópiu všetkých pozičných dokumentov, ktoré odovzdávajú členom alebo zamestnancom inštitúcií;

Záležitosti EÚ

14.  domnieva sa, že v období nárastu euroskepticizmu je nevyhnutné posilniť dôveru verejnosti v inštitúcie EÚ a jej vedúce osobnosti a že mimoriadne dôležitý je pevný záväzok k transparentnosti na zabezpečenie integrity inštitúcií a boja proti korupcii;

15.  pripomína, že prieskum Eurobarometra z roku 2014 ukázal, že 70 % verejnosti EÚ sa domnieva, že v inštitúciách EÚ existuje korupcia, a preto vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa urýchlene zaoberali týmto nedostatkom dôvery verejnosti;

16.  vyzýva Komisiu, aby predovšetkým prehodnotila svoje oznámenie z roku 2002 o všeobecných zásadách a normách pre konzultácie so zainteresovanými stranami[2];

17.  vyzýva predsedu Komisie, aby nové opatrenia transparentnosti týkajúce sa komisárov a generálnych riaditeľov uplatňoval aj na ďalších vyšších úradníkov EÚ, ktorí sú výrazne zapojení do legislatívneho procesu a pravidelne sa stretávajú s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú vedúci oddelení;

18.  zdôrazňuje, že Charta základných práv Európskej únie poskytuje jednotlivcom právo prístupu k verejným dokumentom, a kritizuje skutočnosť, že jedným z hlavných problémov súvisiacich s transparentnosťou, ktorým čelia európske inštitúcie, je ich časté zamietanie udelenia prístupu k dokumentom a informáciám;

19.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti vrátane legislatívnych aktov, inštitucionálnych a administratívnych opatrení a aby prijala konkrétne opatrenia na vytvorenie rámca na zlepšenie správy a jasné zastupovanie budúcich generácií, aby sa ich práva mohli lepšie začleniť do rozhodovania a tvorby politík na európskej úrovni;

20.  zdôrazňuje, že Komisia by mala posilňovať integritu spôsobu, akým využíva vedecké poradenstvo, najmä tým, že sa nebude snažiť o politickú rovnováhu, ale skôr tým, že sa bude opierať o najobjektívnejšie a najspoľahlivejšie dostupné informácie;

21.  vyzýva Komisiu, aby zefektívnila prístup k informáciám a zabezpečila väčšiu transparentnosť pri uplatňovaní pravidiel o výnimkách stanovených v článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001;

22.  dôrazne odporúča 5-ročné obdobie, počas ktorého sa dotknutá osoba musí vyhýbať obchodným záujmom, ako požiadavku vzťahujúcu sa na kandidátov do expertných skupín so štatútom plnoprávnych členov vedeckých panelov s úlohami v oblasti vypracúvania návrhov a prijímania rozhodnutí;

23.  víta rozhodnutie Komisie požadovať od svojich členov zverejnenie informácií o schôdzach, ktoré organizujú oni sami a členovia ich súkromných kancelárií s organizáciami a so samostatne zárobkovo činnými osobami o otázkach týkajúcich sa tvorby a vykonávania politiky EÚ;

24.  vyzýva Komisiu, aby zaručila poskytnutie prístupu k dokumentom a informáciám o formálnych výzvach a konaniach o porušení povinnosti voči členským štátom a o vykonávaní rozsudkov Súdneho dvora;

25.  oceňuje a víta úsilie Komisie o zabezpečenie väčšej transparentnosti v rokovaniach o TTIP a vyzýva Komisiu, aby nadviazala na toto úsilie a pre všetkých poslancov EP zabezpečila jednoduchý prístup k prerokúvaným textom;

26.  naliehavo vyzýva podpredsedu Komisie zodpovedného za lepšiu právnu reguláciu, medziinštitucionálne vzťahy, právny štát a chartu základných práv, aby dodržal svoj záväzok a bezodkladne predložil návrhy na stanovenie medziinštitucionálnej dohody o povinnom registri transparentnosti vrátane primeraných mechanizmov sankcií pre organizácie, ktoré nedodržiavajú pravidlá; vyzýva Radu, aby vo svojej pozícii spoluzákonodarcu Únie dodržiavala register transparentnosti;

Odbornosť

27.  navrhuje, aby predchádzajúca registrácia vedeckých štúdií a skúšok s uvedením ich rozsahu a predpokladaného dátumu uzavretia mohla byť podmienkou ich zohľadnenia v regulačných a politických procesoch, a to v záujme riešenia problémov vyplývajúcich zo selektívneho potláčania nepriaznivých výsledkov výskumu;

28.  vzhľadom na svoju úlohu pri ochrane integrity verejného rozhodovania vyjadruje znepokojenie v súvislosti s niektorými zavádzajúcimi postupmi registrácie, pokiaľ ide o ekonomické záujmy v expertných skupinách, ktoré skresľujú počet takýchto záujmov v absolútnom i relatívnom vyjadrení, a takisto v súvislosti so súčasnou nerovnováhou z hľadiska nehospodárskych alebo politických záujmov;

29.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby konzultácie zahŕňali otvorené otázky vedúce k skutočnej politickej diskusii namiesto toho, aby len nabádali na potvrdenie už zvoleného politického smerovania alebo zvolenej politickej alternatívy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vyváženú účasť na konzultáciách tým, že zohľadní rôznorodosť zainteresovaných strán;

30.  domnieva sa, že na zabezpečenie skutočne vyváženej účasti by sa pri zverejňovaní výziev na predkladanie prihlášok malo vyvíjať osobitné úsilie o obsiahnutie rôznych relevantných odborných oblastí, či už z oblasti vedy alebo občianskej spoločnosti;

31.  víta oznámenie Komisie o prehodnotení klasifikácie členov expertných skupín v registri expertných skupín; domnieva sa, že týmto postupom by sa mala kategorizácia členov uviesť do súladu s kategorizáciou, ktorá sa uplatňuje v registri transparentnosti;

32.  vyzýva Komisiu, aby stanovila právne záväzné opatrenia a sankcie na zabezpečenie toho, aby členstvo v expertných skupinách a podobných subjektoch poskytujúcich poradenstvo Komisii bolo presne a dôsledne vyvážené, s náležitým zreteľom na úroveň odbornosti účastníkov a ich aktuálne skúsenosti s prerokúvanými otázkami, a kategorizované vzhľadom na povahu záujmov, ktoré zastupujú členovia, v súlade s odporúčaniami európskeho ombudsmana v súvislosti s vyšetrovaním z vlastného podnetu OI/6/2014/NF;

33.  domnieva sa, že celková úroveň zverejňovania informácií o konaniach a rokovaniach expertných skupín je nedostatočná; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa včas a súhrnným spôsobom sprístupňovali podrobnejšie informácie, najmä pokiaľ ide o podskupiny; naliehavo žiada Komisiu, aby na svojej webovej stránke uverejnila vyhlásenia expertov o záujmoch, ako aj zápisnice zo stretnutí expertných skupín;

34.  víta záväzok Komisie zaviesť nové ustanovenia o konfliktoch záujmov jednotlivcov jednotlivo vymenovaných za členov expertných skupín; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetci experti predložili vyhlásenie o záujmoch, ktoré sa uverejní v registri expertných skupín;

35.  žiada Komisiu, aby monitorovala nezávislosť expertov počas výkonu ich povinností, keďže v tom období by sa mohli objaviť nové hospodárske záujmy;

36.  uznáva, že expertné skupiny musia mať prístup k najlepším dostupným vedeckým poznatkom;

37.  zastáva názor, že požiadavka týkajúca sa veľmi špecifických technických odborných znalostí nie je dostatočným dôvodom na zamedzenie výzve na predkladanie prihlášok;

Agentúry

38.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby v agentúrach EÚ pôsobili nezávislí experti, a domnieva sa, že väčší dôraz treba klásť na odstraňovanie konfliktov záujmov vo vnútri týchto agentúr;

39.  upozorňuje, že je potrebné, aby agentúry zakladali svoje rozhodnutia na najlepších dostupných dôkazoch; pripomína, že zárukou vedeckej presnosti je postup partnerského preskúmania a transparentnosť a reprodukovateľnosť výsledkov;

40.  v záujme spoľahlivého a nezávislého vedeckého poradenstva na účely tvorby politík zdôrazňuje dôležitosť primeraných zdrojov pre rozvoj interných odborných znalostí v rámci špecializovaných agentúr EÚ, čo zahŕňa aj možnosť vykonať výskum a testovanie, ktoré možno zverejniť, čím sa zvýši príťažlivosť verejnej služby pri poskytovaní poradenstva v oblasti regulácie bez toho, aby bola narušená akademická kariéra vedeckých pracovníkov;

41.  trvá na tom, aby všetky údaje, ktoré agentúry používajú s cieľom dosiahnuť akýkoľvek konkrétny vedecký záver, boli verejne dostupné v strojovo čitateľnom formáte s cieľom umožniť vedeckú kontrolu a neustály pokrok; trvá na tom, že hoci je nevyhnutné rešpektovať súkromie jednotlivca, obchodné doložky o dôvernosti a právne predpisy v oblasti obchodného tajomstva sa nesmú používať na obmedzenie zverejňovania údajov; vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala riadne vykonávanie zverejňovania údajov;

42.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, aby agentúry mali k dispozícii prostriedky zodpovedajúce ich úlohám; pripomína, že experti pôsobiaci vo viacerých agentúrach nie sú v súčasnosti za svoju prácu odmeňovaní napriek tomu, že ich príspevky majú strategický význam pre verejné zdravie a ochranu životného prostredia;

43.  v súvislosti s dotknutými agentúrami EÚ zdôrazňuje, že pri zisťovaní prípadných konfliktov záujmov nestačí spoliehať sa na vlastné hodnotenie budúcich členov vedeckých tímov a výborov; nabáda agentúry na vytvorenie systému proaktívnych kontrol;

44.  zdôrazňuje, že Európska agentúra pre lieky (EMA) by mala zabezpečiť čo najvyššiu transparentnosť pri poskytovaní prístupu ku klinickým správam, a víta rozhodnutie agentúry proaktívne zverejňovať správy o klinických testoch pri podpore svojich rozhodnutí o jednotlivých liekoch;

45.  naliehavo vyzýva agentúry EÚ, aby naďalej vyvíjali úsilie o uplatňovanie prísnych kritérií a postupov na zabezpečenie nezávislosti ich vedeckých panelov od hospodárskych a nehospodárskych odvetví a od politického vplyvu tých, ktoré majú osobitný záujem o dotknutú tému, aby náležite predchádzali konfliktom záujmov, s osobitným dôrazom na možnosť využívať status „pozvaných expertov“ umožňujúci získavať informácie od expertov, ktorí majú väzby na regulované odvetvia, ale sú vylúčení z vypracúvania vedeckých stanovísk alebo rozhodovania o nich.

Otázky týkajúce sa Európskeho parlamentu

46.  oceňuje výskumnú službu Európskeho parlamentu za vysokú kvalitu jej práce; zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť jej ďalšie zdroje a ďalej zaručiť jej administratívnu nezávislosť v prospech verejného záujmu;

47.  hodlá zvážiť vytvorenie verejnej databázy vyhlásení o záujmoch poslancov EP, v ktorej by sa dalo vyhľadávať, a to v záujme väčšej transparentnosti a kontroly zo strany občianskej verejnosti;

48.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby v prípade vyšších úradníkov EÚ a poslancov EP prijali opatrenia na zavedenie alebo posilnenie praxe minimálnych období, počas ktorých sa treba vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov a ktoré sa budú uplatňovať pred tým, ako bývalí úradníci alebo volení zástupcovia získajú nárok zastávať lobistické pozície, ktoré by mohli viesť k vzniku konfliktov záujmov alebo by sa za ne mohli považovať, čím by sa zabránilo situáciám „otáčavých dverí“; žiada, aby sa medzitým zverejnili mená bývalých vyšších úradníkov EÚ vrátane poslancov EP, ktorí opustili inštitúcie a v súčasnosti zastupujú súkromné záujmy;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	1.12.2015
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	68 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marco Affronte, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Jørn Dohrmann, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Susanne Melior, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Pavel Poc, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Tibor Szanyi, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Nils Torvalds, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Guillaume Balas, Renata Briano, Nicola Caputo, Mark Demesmaeker, Christofer Fjellner, Luke Ming Flanagan, Krzysztof Hetman, Merja Kyllönen, Gesine Meissner, József Nagy, James Nicholson, Alojz Peterle, Bart Staes, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Marie-Christine Boutonnet, Anja Hazekamp, Jiří Maštálka

• [1]  Oznámenie C (2010)7649, 10.11.2010.
• [2]  COM(2002)0704, 11.12.2002.

STANOVISKO Výboru pre právne veci (5.2.2016)

pre Výbor pre ústavné veci

k transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ
(2015/2041(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pavel Svoboda

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že posilnenie legitímnosti, zodpovednosti a účinnosti inštitúcií EÚ spolu s mierou dôvery občanov EÚ má mimoriadny význam, a domnieva sa, že pravidlá dobrej správy EÚ sú kľúčom k dosiahnutiu tohto cieľa prostredníctvom poskytovania rýchlych, jednoznačných a viditeľných odpovedí v reakcii na obavy občanov;

2.  zdôrazňuje, že hoci právo na dobrú správu vecí verejných, ktorým sa každému udeľuje právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, je ustanovené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie, pričom toto právo zahŕňa aj právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, právo každého na prístup k spisom, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva, a povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia, vzhľadom na absenciu jednotného a komplexného súboru kodifikovaných pravidiel správneho práva je pre občanov ťažké pochopiť ich správne práva vyplývajúce z práva EÚ, čo im bráni v tom, aby mali ľahký prístup k týmto právam a v plnej miere ich využívali; domnieva sa, že transparentnosť je potrebná na to, aby občania vo väčšej miere chápali rozhodovanie EÚ a zvýšila sa dôvera v inštitúcie EÚ;

3.  domnieva sa, že európske správne právo procesné, ktoré sa vzťahuje na inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ pri ich styku s verejnosťou, by prispelo k vysokej úrovni transparentnosti a zodpovednosti, zvýšilo by dôveru občanov v otvorenú, efektívnu a nezávislú správu EÚ s prihliadnutím na ich práva a posilnilo by ich procesné práva vo vzťahu k inštitúciám EÚ;

4.  v tejto súvislosti pripomína, že vo svojom uznesení z 15. januára 2013, ktoré bolo prijaté veľkou väčšinou, Parlament požadoval prijatie nariadenia EÚ o európskom správnom práve procesnom; vyjadruje poľutovanie, že Komisia v tomto ohľade nepodnikla žiadne kroky; opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na jasný a záväzný súbor pravidiel pre správu EÚ na základe článku 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa požaduje otvorenosť, efektívnosť a nezávislosť, ako aj na základe všeobecných zásad práva EÚ, ako sa uvádza v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie; pripomína, že podľa článku 10 ods. 3 a článku 11 ods. 2 ZEÚ a článku 15 ZFEÚ transparentnosť predstavuje demokratický základ Európskej únie;

5.  domnieva sa, že Parlament a Rada by mali prijať rozsiahlejšie záväzky týkajúce sa transparentnosti, najmä v trialógoch a zmierovacích postupoch; pripomína, že je potrebné zlepšiť transparentnosť legislatívnych rokovaní, a zdôrazňuje, že je dôležité po každom trialógu zverejňovať pokrok rokovaní a zvážiť mandát udelený plénom pre rokovací tím Parlamentu s cieľom zlepšiť transparentnosť dohôd v prvom čítaní, ku ktorým bežne dochádza v trialógoch;

6.  domnieva sa, že aktívna kultúra transparentnosti, ktorá presadzuje zásady právneho štátu, predpokladá jasné a účinné mechanizmy na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riešenie v rámci inštitúcií a poradných orgánov EÚ; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie, že neexistuje spoločný kódex správania pre Európsku radu, čo sťažuje posudzovanie toho, či je zabezpečená integrita a či sa sankcionuje potenciálne nevhodné správanie, a vyzýva Európsku radu, aby pre svojho predsedu a jeho úrad zaviedla komplexné pravidlá integrity; naliehavo vyzýva Radu, aby preskúmala svoju politiku prístupu k dokumentom a zosúladila ju s príslušným ustanovením charty základných práv;

7.  pripomína význam prístupu k dokumentom, a preto požaduje ambicióznu reformu nariadenia (ES) č. 1049/2001, a vyjadruje poľutovanie, že Rada revíziu zablokovala; berie na vedomie judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä veci C-39/05 P a C-52/05 P, v ktorých Súdny dvor pri zvažovaní podmienok, ktorými je upravené zverejňovanie dokumentov v súvislosti s legislatívnym postupom, rozlišuje medzi dokumentmi legislatívneho a správneho konania; pripomína, že pri udeľovaní prístupu k dokumentom sa musia dodržiavať pravidlá pre ochranu údajov;

8.  zdôrazňuje, že práca na zvýšení transparentnosti v inštitúciách EÚ musí zahŕňať aj revíziu kódexu správania Európskeho parlamentu; domnieva sa, že táto revízia musí v každom prípade zahŕňať zákaz tých vedľajších činností, ktoré v prípade poslancov Európskeho parlamentu jednoznačne predstavujú konflikt záujmov; okrem toho poznamenáva, že s cieľom predísť konfliktom záujmov musí platiť absolútny zákaz platieb spolupracovníkom poslancov Európskeho parlamentu, ktoré poskytujú zástupcovia záujmových skupín;

9.  vyjadruje poľutovanie, že neexistujú previerky integrity a/alebo finančných záujmov zástupcov členských štátov v Rade Európskej únie a jej predsedníctve, a naliehavo žiada Radu, aby zaviedla osobitný etický kódex vrátane sankcií, ktorý bude riešiť riziká špecifické pre národných delegátov;

10.  vyzýva tiež Radu, aby prijala komplexný kódex správania, ktorý by upravoval konflikty záujmov a zahŕňal účinné nástroje na zamedzenie neprimeranému správaniu a jeho sankcionovanie a ktorý by sa vzťahoval na členov a zamestnancov dvoch poradných orgánov EÚ, čiže Výboru regiónov a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru;

11.  vyzýva agentúry EÚ, aby prijali usmernenia pre súdržnú politiku v oblasti predchádzania konfliktom a ich riešenia, ktoré by sa vzťahovali na členov správnych rád a riaditeľov, odborníkov vo vedeckých výboroch a členov odvolacích rád, a prijali a uplatňovali jasnú politiku v oblasti konfliktov záujmov, a to v súlade s plánom o následných opatreniach týkajúcich sa spoločného prístupu k decentralizovaným agentúram EÚ;

12.  navrhuje, aby Výbor pre právne veci Európskeho parlamentu neskúmal vyhlásenia o finančných záujmoch dezignovaných komisárov len formálne, ale aby preskúmanie bolo aj vecné, a to s cieľom zabrániť akýmkoľvek konfliktom záujmov; víta výzvu európskej ombudsmanky určenú Komisii, aby posilnila svoje postupy preskúmania prípadov tzv. efektu otáčavých dverí s cieľom zabrániť konfliktom záujmov; konkrétne požaduje úplné uplatňovanie článku 16 služobného poriadku; pripomína, že vo svojom uznesení z 8. septembra 2015 o postupoch týkajúcich sa vypočutí komisárov a ponaučeniach, ktoré si treba vziať z procesu z roku 2014[1], Parlament uviedol, že „výrok Výboru pre právne veci, ktorý na základe dôkladnej analýzy vyhlásení o finančných záujmoch potvrdí absenciu akéhokoľvek konfliktu záujmov, je zásadným predpokladom pre uskutočnenie vypočutia zo strany príslušného výboru“ (odsek 4); Výbor pre právne veci by preto mal vydať „usmernenia v podobe odporúčania alebo iniciatívnej správy s cieľom uľahčiť reformu postupov týkajúcich sa vyhlásení o záujmoch komisárov“ (odsek 13);

13.  je presvedčený, že v rámci vzťahov so zástupcami záujmových skupín je nevyhnutné zaviesť povinný register transparentnosti za účasti Komisie, Rady a Parlamentu s cieľom dosiahnuť minimálnu mieru transparentnosti v právnych predpisoch;

14.  domnieva sa, že účinná ochrana oznamovateľov by pomohla zvýšiť záujem verejnosti aj demokratickú zodpovednosť v európskych inštitúciách; vyzýva Komisiu, aby vypracovala regulačný rámec týkajúci sa oznamovateľov s cieľom uchovať ich totožnosť v tajnosti a chrániť ich pred akoukoľvek formou postihu; pripomína svoju žiadosť určenú Komisii o preskúmanie možnosti zriadiť európsky program ochrany oznamovateľov a víta vyšetrovanie európskej ombudsmanky zamerané na to, či inštitúcie EÚ plnia svoju povinnosť zaviesť vnútorné pravidlá oznamovania nekalých praktík; berie na vedomie zistenie ombudsmanky, že väčšina inštitúcií EÚ zatiaľ náležite nevykonala predpisy na ochranu oznamovateľov, ako požaduje reforma služobného poriadku z roku 2014; žiada všetky inštitúcie EÚ, ktoré tak ešte neurobili, aby bezodkladne prijali vnútorné predpisy týkajúce sa oznamovania nekalých praktík a uplatnili spoločný prístup k svojim povinnostiam.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	28.1.2016
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	22 2 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux, Laura Ferrara, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Dietmar Köster, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Jiří Maštálka, Emil Radev, Julia Reda, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, Axel Voss, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sergio Gaetano Cofferati, Pascal Durand, Angel Dzhambazki, Evelyne Gebhardt, Jytte Guteland, Heidi Hautala, Constance Le Grip, Angelika Niebler, Virginie Rozière

• [1]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0287.

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (18.2.2016)

pre Výbor pre ústavné veci

k transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ
(2015/2041(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Sylvie Guillaume

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie, že má v úmysle v roku 2016 predložiť návrh medziinštitucionálnej dohody o revízii registra transparentnosti zástupcov záujmových skupín; trvá na tom, aby sa počas konzultácie, ktorá bude predchádzať tento návrh, vyvážene zohľadnili rôzne vyjadrené názory; domnieva sa, že úroveň transparentnosti treba zvýšiť zriadením povinného registra EÚ;

2.  vyzýva na využívanie tzv. legislatívnej stopy pre lobizmus EÚ, a to na základe dobrovoľnosti; v tejto súvislosti poukazuje na možnosť zaviesť prílohy k návrhom Komisie a správam Parlamentu, v ktorých by sa jasne uviedlo, ktorí lobisti mali podstatný vplyv na znenie týchto návrhov a správ; nabáda poslancov EP a zástupcov Rady, aby dobrovoľne zverejňovali informácie o svojich stretnutiach so zainteresovanými stranami, ako je to zaužívané v Komisii;

3.  vyzýva tie európske inštitúcie, ktoré zaviedli kódexy správania, vrátane Parlamentu, aby zintenzívnili svoje monitorovacie a vykonávacie opatrenia, ako sú kontroly vyhlásení o finančných záujmoch; poznamenáva, že monitorovacie orgány a orgány ukladajúce sankcie musia byť politicky nezávislé;

4.  víta zámer Komisie zverejňovať každé dva roky správu o aktuálnom stave v súvislosti s korupciou v EÚ; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila dodatok k svojej prvej správe o boji proti korupcii s podrobným opisom situácie v rámci inštitúcií EÚ v tomto ohľade;

5.  vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabezpečiť dodržiavanie protikorupčných noriem Rady Európy zo strany inštitúcií pokračovala v rokovaniach o pristúpení EÚ k Skupine štátov proti korupcii (GRECO) a usilovala sa o stanovenie predbežného harmonogramu tohto pristúpenia;

6.  ľutuje skutočnosť, že sa dosiahol len obmedzený pokrok, pokiaľ ide o zabezpečenie ochrany oznamovateľov korupcie a novinárov, ktorí môžu zohrávať významnú úlohu v boji proti korupcii; preto zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neodpovedala na žiadosť Parlamentu o posúdenie možnosti vypracovať európsky program ochrany oznamovateľov korupcie; vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2016 predložila oznámenie na túto tému, ktoré bude založené na vyhodnotení situácie, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa oznamovateľov korupcie na vnútroštátnej úrovni, a aby zvážila možný plán na stanovenie minimálnych pravidiel v súvislosti s oznamovateľmi korupcie;

7.  vyjadruje poľutovanie aj nad nedostatočným pokrokom, čo sa týka riešenia problému zneužívania zákonov o hanobení na zastrašovanie novinárov a ďalších osôb vyšetrujúcich korupciu; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby iniciovala diskusiu o právnych predpisoch na podporu zrušenia trestnoprávnych sankcií za hanobenie v členských štátoch;

8.  domnieva sa, že silná a nezávislá Európska prokuratúra s jasne vymedzenými právomocami a povinnosťami pomôže v boji proti trestným činom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a pri vyšetrovaní, trestnom stíhaní a postavení páchateľov trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, pred súd; domnieva sa, že akékoľvek menej dôrazné riešenie by ohrozovalo rozpočet Únie; nabáda Radu, aby dala nový impulz rokovaniam o smernici o ochrane finančných záujmov s cieľom posilniť existujúci právny rámec a zvýšiť účinnosť ochrany finančných záujmov EÚ;

9.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada zablokovala revíziu nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom; naliehavo vyzýva Radu, aby zaujala konštruktívny postoj, v rámci ktorého zohľadní pozíciu Európskeho parlamentu prijatú v prvom čítaní 15. decembra 2011 a požiadavky Lisabonskej zmluvy; poznamenáva, že sa zrealizovalo len málo odporúčaní Parlamentu týkajúcich sa transparentnosti a prístupu k dokumentom; pripomína, že transparentnosť zvyšuje dôveru verejnosti v inštitúcie EÚ tým, že občanom umožňuje získavať informácie o rozhodovacom procese EÚ; občania by mali byť informovaní presne a včas; preto opakuje, že transparentnosť správy a procesu tvorby práva EÚ je kľúčová pre legitímnosť právnych predpisov a politík EÚ; zdôrazňuje, že transparentnosť je základným kameňom „lepšej tvorby práva“;

10.  pripomína svoje odporúčanie, aby každá inštitúcia alebo orgán EÚ vymenoval niektorého člena svojich existujúcich riadiacich štruktúr za úradníka pre transparentnosť, ktorý bude zodpovedný za dodržiavanie pravidiel;

11.  pripomína, že je potrebné zlepšiť transparentnosť legislatívnych rokovaní vrátane trialógov; preto konštatuje, že ich transparentnosť by sa mala zvýšiť prostredníctvom podávania správ príslušnému parlamentnému výboru o aktuálnom stave rokovaní v rámci trialógu; poukazuje najmä na to, že podľa článku 73 ods. 4 rokovacieho poriadku Parlamentu musí po každom trialógu rokovacia skupina podať správu gestorskému výboru a poskytnúť mu dokumenty, v ktorých sú zachytené výsledky trialógu; požaduje preto, aby ústna správa i dokumenty obsahovali podrobné informácie o stave rokovaní v rámci trialógu; okrem toho požaduje, aby sa zverejnil zoznam dátumov rokovaní trialógu a mien priamych účastníkov;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť dostatočný čas medzi dosiahnutím konečnej dohody v rámci trialógu a hlasovaním o schválení v príslušnom výbore, aby si členovia daného výboru mohli prečítať text a prerokovať ho vo svojich politických skupinách pred konečným hlasovaním vo výbore;

13.  požaduje zvýšenie transparentnosti agentúr EÚ a ich vzťahov s ostatnými orgánmi EÚ; zdôrazňuje význam transparentného procesu nominovania, zvolenia a vymenovania zástupcov agentúr, najmä v prípadoch, v ktorých je zahrnutý Parlament;

14.  domnieva sa, že prvá dvojročná správa Komisie o boji proti korupcii bola sľubným pokusom o dohľad nad korupciou v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby do nadchádzajúcej správy v roku 2016 zahrnula analýzu rizík korupcie v inštitúciách EÚ spolu s prehľadom najväčších problémov korupcie v členských štátoch, politickými odporúčaniami na ich riešenie a nadväzujúcimi opatreniami, ktoré má Komisia prijať, najmä s ohľadom na nepriaznivý vplyv korupčných činností na fungovanie vnútorného trhu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	16.2.2016
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	49 1 6
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Philipp Albrecht, Michał Boni, Caterina Chinnici, Ignazio Corrao, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Laura Ferrara, Monika Flašíková Beňová, Lorenzo Fontana, Kinga Gál, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Brice Hortefeux, Sophia in ‘t Veld, Eva Joly, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Timothy Kirkhope, Barbara Kudrycka, Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Monica Macovei, Roberta Metsola, Claude Moraes, József Nagy, Péter Niedermüller, Soraya Post, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Udo Voigt, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström, Kristina Winberg, Tomáš Zdechovský
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marina Albiol Guzmán, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Pál Csáky, Daniel Dalton, Dennis de Jong, Gérard Deprez, Anna Hedh, Petr Ježek, Emil Radev, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Barbara Spinelli, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	21.3.2017
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	20 2 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Michał Boni, Elmar Brok, Richard Corbett, Pascal Durand, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Diane James, Ramón Jáuregui Atondo, Jo Leinen, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Markus Pieper, Paulo Rangel, Helmut Scholz, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Claudia Țapardel, Kazimierz Michał Ujazdowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gerolf Annemans, Ashley Fox, Sven Giegold, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jérôme Lavrilleux, Rainer Wieland
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Laura Agea

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

20	+
ALDE	Maite Pagazaurtundúa Ruiz
ECR	Ashley Fox, Kazimierz Michał Ujazdowski
EFDD	Laura Agea
GUE/NGL	Helmut Scholz, Barbara Spinelli
NI	Diane James
PPE	Michał Boni, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Jérôme Lavrilleux, Paulo Rangel
S&D	Richard Corbett, Ramón Jáuregui Atondo, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jo Leinen, Pedro Silva Pereira, Claudia Țapardel
VERTS/ALE	Pascal Durand, Sven Giegold

2	-
PPE	Elmar Brok, Rainer Wieland

2	0
ENF	Gerolf Annemans
PPE	Markus Pieper

	Corrections to final vote and voting intentions
+	Gerolf Annemans
-
0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania