SPRÁVA k akčnému plánu EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020

2.5.2017 - (2016/2273(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajkyňa: Sabine Verheyen
Spravodajcovia výboru požiadaného o stanovisko (*):
Angelika Mlinar, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Pavel Svoboda, Výbor pre právne veci
(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

Postup : 2016/2273(INI)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A8-0178/2017

Predkladané texty :

A8-0178/2017

Rozpravy :

PV 15/05/2017 - 19
CRE 15/05/2017 - 19

Hlasovanie :

PV 16/05/2017 - 6.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0205

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
STANOVISKO Výboru pre právne veci
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o akčnom pláne EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020

(2016/2273(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na Chartu G8 o otvorených dátach,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 – Využitie IKT na podporu inteligentnej, udržateľnej a inovačnej verejnej správy (COM(2010)0743),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 s názvom Konkurencieschopný jednotný digitálny trh – elektronická verejná správa ako vedúca sila[1],

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 – Urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy (COM(2016)0179),

– so zreteľom na správu Komisie o referenčnom porovnávaní elektronickej verejnej správy za rok 2016,

– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2015)0100),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu[2],

– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 z 25. novembra 2015, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA²) ako prostriedok modernizácie verejného sektora,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európske normy pre 21. storočie (COM(2016)0358),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2011 o ochrane kritických informačných infraštruktúr „Dosiahnuté ciele a ďalšie kroky: na ceste ku globálnej kybernetickej bezpečnosti“ (COM(2011)0163),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (COM(2014)0442),

– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2016 o oznámení s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch[3],

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010,

– so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti (COM(2016)0587) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2015)0300),

– so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie (prepracované znenie) COM(2016)590 a na jeho prílohy 1 až 11 – Posúdenie vplyvu (SWD(2016)0303), Zhrnutie posúdenia vplyvu (SWD(2016)0304) a Hodnotenie a zhrnutie (SWD(2016)0305),

– so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014, pokiaľ ide o podporu internetového pripojenia v miestnych spoločenstvách (COM(2016)0589),

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora,

– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 27. júna 2013 o opakovanom použití informácií verejného sektora (smernica o informáciách verejného sektora),

– so zreteľom na návrh Komisie z 10. januára 2017 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zavedení európskeho elektronického preukazu služieb a súvisiacich administratívnych prostriedkoch (COM(2016)0824),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. januára 2017 s názvom Výmena a ochrana osobných údajov v globalizovanom svete (COM(2017)0007),

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. januára 2017 s názvom Budovanie európskeho dátového hospodárstva (COM(2017)0009),

– so zreteľom na návrh Komisie z 10. januára 2017 na nariadenie o rešpektovaní súkromného života a ochrane osobných údajov v elektronických komunikáciách a o zrušení smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (COM(2017)0010),

– so zreteľom na návrh Komisie z 10. januára 2017 na nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (COM(2017)0008),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe (COM(2016)0178),

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/55/EÚ zo 16. apríla 2014 o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu (COM(2016)0381/2),

– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre právne veci (A8-0178/2017),

A. keďže stratégie modernizácie orgánov verejnej správy musia byť prispôsobené meniacemu sa prostrediu, ktoré umožňuje prechod na digitálnu verejnú správu;

B. keďže digitalizácia verejnej správy by mala pomôcť k dosiahnutiu plného potenciálu jednotného trhu, podpore zlepšovania aktívneho občianstva, zvyšovaniu kvality života občanov a sociálneho a ekonomického rozvoja regiónov, posilneniu porozumenia verejných služieb občanmi a ich zapojenia do nich a zlepšeniu ich účinnosti a efektívnosti nákladov a posilneniu politickej účasti zlepšením dialógu občanov s verejnými orgánmi a zvýšením transparentnosti; keďže EÚ by mala podporovať výmenu najlepších postupov a technológií medzi členskými štátmi;

C. keďže sa žiada, aby sektor IKT pomáhal v tomto transformačnom procese poskytovaním na mieru šitých riešení pre orgány verejnej správy;

D. keďže transformácia na digitálnu verejnú správu sa musí začať na úrovni EÚ, členských štátov a na regionálnej a miestnej úrovni;

E. keďže plný potenciál digitálnej verejnej správy možno dosiahnuť len vtedy, ak budú občania a podniky plne dôverovať ponúkaným službám;

F. keďže Európsky portál elektronickej justície je nevyhnutným nástrojom na prístup k informáciám a spravodlivosti a predstavuje dôležitý krok pri dosahovaní modernizácie verejnej správy EÚ;

G. keďže lepší prístup k informáciám a zvýšené využívanie zlepšených digitálnych nástrojov na formality súvisiace s právom obchodných spoločností počas celého životného cyklu spoločnosti by mali zvýšiť právnu istotu a znížiť náklady spoločnosti;

H. keďže pokračuje úsilie o prepojenie elektronických obchodných a insolvenčných registrov v celej Únii, čo je dôležité z hľadiska transparentnosti a právnej istoty na vnútornom trhu;

I. keďže jednotný prístup do týchto registrov prostredníctvom portálu elektronickej justície zatiaľ nie je možný vzhľadom na rozdielne technické normy používané členskými štátmi; keďže je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na dosiahnutie ľahko prístupných interoperabilných nástrojov elektronickej verejnej správy dostupných pre verejnosť v EÚ; keďže stupeň bezpečnosti a ochrany údajov pri spracúvaní údajov je vzhľadom na charakter príslušných dát pri justičnej práci základným predpokladom pre využívanie elektronickej justície;

1. domnieva sa, že rozvoj elektronickej verejnej správy je kľúčovým prvkom jednotného digitálneho trhu, a vyzýva Komisiu, aby vymedzila konkrétne a merateľné ciele akčného plánu na základe ukazovateľov výkonnosti a aby monitorovala a každoročne podávala Európskemu parlamentu správu o pokroku, ktorý bol dosiahnutý pri jeho vykonávaní; zdôrazňuje, že akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 vykázal pozitívne výsledky na úrovni EÚ i na úrovni členských štátov; nabáda Komisiu a členské štáty, aby tiež posúdila potreby spotrebiteľov s cieľom zvýšiť mieru využívania elektronických služieb;

Orgány verejnej správy: digitalizácia

2. zastáva názor, že orgány verejnej správy by mali byť otvorenými, efektívnymi a inkluzívnymi a mali by ponúkať bezhraničné, personalizované, ľahko použiteľné, prístupné a komplexné digitálne verejné služby občanom a podnikom do roku 2022, čím sa znížia náklady, prekážky a administratívne zaťaženie pre občanov a podniky, najmä MSP, a využijú sa tým všetky výhody digitálnej revolúcie; domnieva sa však, že toto by malo byť zlučiteľné so spravodlivou reštrukturalizáciou vo verejnej správe;

3. podporuje zámer, aby sa budúce iniciatívy zakladali na zásade „štandardne digitálne“ (digital by default), a zdôrazňuje význam naplnenia zásady „jednorazovosti“, čo uľahčí interakciu občanov a podnikov s orgánmi verejnej správy tým, že sa tak zamedzí zbytočným a zdĺhavým administratívnym procesom a uľahčí sa opätovné použitie predtým poskytnutých informácií na iné uplatnenia; zdôrazňuje, že v skutočnosti sa podľa štúdií Komisie očakáva, že vďaka vykonávaniu prístupu založenému na „zásade jednorazovosti“ na úrovni EÚ sa do roku 2017 ušetrí približne 5 miliárd EUR ročne; vyzýva Komisiu, aby podala Európskemu parlamentu správu o výsledkoch jednorazového rozsiahleho pilotného projektu pre podniky a aby do konca roka 2017 iniciovala jednorazový rozsiahly pilotný projekt pre občanov;

4. víta zámer Komisie čo najskôr zriadiť jednotnú digitálnu bránu, ktorá by občanom a podnikom poskytla prepojený a ucelený balík online služieb jednotného trhu na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ, ktorý by zahŕňal informácie o predpisoch EÚ a vnútroštátnych predpisoch, ako aj asistenčné služby, a dokončiť najdôležitejšie postupy pre občanov a podniky v cezhraničných situáciách a pomôcť zaviesť zásadu jednorazovosti v EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili jej rýchle a úplné zavedenie a aby prijali všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie jej efektívneho fungovania a interoperability, aby sa tak uvoľnil jej plný potenciál a výhody; zdôrazňuje, že existujúce najlepšie postupy, ktoré sa už používajú v niektorých členských štátoch by sa mali podporovať; domnieva sa, že táto iniciatíva by mala zabezpečiť, aby všetky členské štáty používali jeden oficiálny portál elektronických služieb, ktorý by poskytoval prístup ku všetkým ich online službám a dostupným interoperabilným službám EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili urýchlené a úplné zavedenie portálov slúžiacich ako jednotné kontaktné miesto;

5. vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie spôsoby, ako podporiť digitálne riešenia pre formality v rámci celého životného cyklu spoločnosti, elektronické vyplňovanie dokumentov spoločnosti a poskytovanie informácií v cezhraničných prípadoch a v rámci iných obchodných registrov; konštatuje, že v tejto oblasti môžu byť právne predpisy jediným spôsobom, ako vytvoriť vhodný právny rámec pre digitálne riešenia v rámci celej EÚ;

6. domnieva sa, že práca na elektronickom prepojení obchodných registrov a registrov platobnej neschopnosti v členských štátoch by sa mala zintenzívniť, a zdôrazňuje význam tohto prepojenia pre vnútorný trh; zdôrazňuje, že všetky informácie, ktoré sa majú poskytnúť, by mali spĺňať kritériá spoločného európskeho vzoru alebo rámca;

7. zdôrazňuje význam inkluzívnosti a prístupnosti služieb elektronickej verejnej správy a všeobecného prístupu k nim, čo sú základné faktory pri tvorbe a uskutočňovaní politík presadzujúcich konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť, a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali a uplatňovali novú smernicu o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora pre zdravotne postihnuté a staršie osoby;

8. zdôrazňuje význam „otvorených dát“, vďaka ktorým sú niektoré verejné informácie voľne dostupné na použitie a opätovné použitie, a to aj tretími stranami a v rámci orgánov verejnej správy a medzi nimi; zdôrazňuje nevyhnutnosť záruk, ktorými sa zabezpečí dodržiavanie autorských práv a ochranu údajov; zdôrazňuje, že otvorený a inkluzívny voľný tok údajov by umožnil ďalší rozvoj a vytvorenie nových inovačných riešení, a tým zvýšil účinnosť, ako aj transparentnosť; zdôrazňuje, že tento typ údajov a informovanie verejnosti by preto mali byť prístupné v čo najväčšej miere s cieľom podporiť nové príležitosti na vzdelávanie a prispievať k rozvoju a posilňovaniu otvorenej spoločnosti; pripomína, že verejná správa by mala sprístupňovať informácie v rámci všetkých svojich možností, a to najmä vtedy, ak je množstvo vytvorených údajov veľmi veľké, ako to je v prípade programu Inspire; domnieva sa, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na vykonávanie koordinovaných stratégií týkajúcich sa údajov v inštitúciách EÚ, ako aj v členských štátoch, vrátane zvyšovania a urýchľovania poskytovania údajov verejnej sfére, čím sa zabezpečí lepšia kvalita údajov a jednoduchý prístup k údajom a poskytne legislatíva v elektronickej forme v strojovo čitateľnom formáte;

9. zdôrazňuje výhody elektronickej participácie a skutočnosť, že členské štáty by mali viac využívať elektronické konzultácie, elektronické informácie a elektronické rozhodovanie; zdôrazňuje, že aby sa zabránilo zneužívaniu systémov, musí byť elektronická účasť, a najmä vo vzťahu k elektronickému rozhodovaniu, v súlade s nariadením (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu, aby sa zabezpečila zodpovednosť a transparentnosť;

10. víta všetky iniciatívy, ktoré prijali inštitúcie EÚ na podporu mechanizmov elektronickej účasti na úrovni EÚ a členských štátov, a žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala a podporovala digitálne nástroje, ako sú elektronické hlasovacie zariadenia a elektronické petície, ktorých cieľom je podpora a povzbudenie občanov a podnikov k účasti na procese tvorby politiky EÚ;

11. konštatuje, že využívanie mobilných zariadení sa značne zvýšilo za posledných päť rokov, ale len jedna tretina webových sídel verejných orgánov je užívateľsky prístupných pre mobilné zariadenia; vyzýva preto členské štáty, aby posúdili možnosť vypracovania mobilných riešení pre služby elektronickej verejnej správy a aby zabezpečili ich užívateľskú prístupnosť a dostupnosť pre všetkých; zdôrazňuje, že aby mohla prístupnosť služieb elektronickej verejnej správy obstáť aj v budúcnosti, webové sídla orgánov verejnej správy a nástroje verejnej správy musia držať krok s modernou technológiou a s neustále sa vyvíjajúcimi požiadavkami kybernetickej bezpečnosti;

12. vyzýva členské štáty, aby podporovali a využívali elektronické verejné obstarávanie pri nákupe tovarov a služieb alebo obstarávaní verejných prác, čím sa zabezpečí väčšia transparentnosť a efektívnosť verejných výdavkov, čo povedie k zníženiu nákladov a byrokracie; vyzýva členské štáty, aby taktiež zvýšili používanie registrov zmlúv a interoperabilných elektronických podpisov vo svojich verejných sektoroch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali potrebné kroky na zabezpečenie transparentnosti postupov verejného obstarávania a dostupnosti informácií v reálnom čase všetkým účastníkom týchto postupov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov týkajúcich sa uplatňovania kritérií inovácií vo verejných súťažiach, najmä tým, že zabezpečí, aby verejné súťaže nebránili riešeniam, ale radšej prenechávali priestor účastníkom verejných súťaží na navrhovanie inovatívnych a otvorených riešení; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej práci, pokiaľ ide o štandardy elektronickej fakturácie, elektronické podávanie dokladov a elektronickú notifikáciu, a povzbudzovala k využívaniu elektronickej identifikácie v interných systémoch orgánov verejnej správy s cieľom zlepšiť zodpovednosť a vysledovateľnosť vo vzťahu ku všetkým operáciám v týchto systémoch;

13. zdôrazňuje význam rozvoja bezpečných, spoľahlivých a interoperabilných cezhraničných verejných služieb, ktorými sa zabráni ďalšej fragmentácii a podporí sa mobilita; zdôrazňuje, že interoperabilita a štandardizácia sú kľúčovými prvkami realizácie štruktúr elektronickej verejnej správy, a preto víta oznámenie Komisie s názvom Európske normy pre 21. storočie, ako aj v tejto súvislosti revíziu európskeho rámca interoperability; zdôrazňuje, že využívanie otvorených noriem má zásadný význam pre občanov EÚ, aby sa mohli zúčastniť na vládnych platformách, a zdôrazňuje, že normy musia slúžiť záujmom spoločnosti ako celku tým, že budú inkluzívne, spravodlivé a nadčasové, a mali by byť vypracované otvorene a transparentne; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali otvorené normy pri rozvoji verejných digitálnych riešení a venovali väčšiu pozornosť interoperabilite a potenciálnym výhodám účinného využívania digitálnych technológií;

14. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2015 malo pevné rýchle internetové pripojenie iba 28 % európskych domácností vo vidieckych oblastiach a že priemerné pokrytie 4 G sieťou v EÚ je vo vidieckych oblastiach iba 36 %, hoci v celej EÚ je to 86 %, a upozorňuje na naliehavú potrebu nepretržitej podpory širokopásmového pripojenia, najmä vo vidieckych oblastiach, keďže prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu je nevyhnutný na využívanie služieb elektronickej verejnej správy a úžitok z nich; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v primeranom financovaní širokopásmového pripojenia, infraštruktúry digitálnych služieb a cezhraničnej interakcie verejnej správy po roku 2020 v rámci Nástroja na prepojenie Európy alebo iných vhodných programov EÚ, a tak zabezpečili dlhodobú udržateľnosť; v tejto súvislosti vyzýva operátorov, aby viac investovali do infraštruktúr, a tak zlepšili prepojenosť vo vidieckych oblastiach, a aby zabezpečili, že aj vidiecke oblasti budú mať úžitok zo sietí s veľmi veľkou kapacitou v podobe sietí 5G, pretože pôjde o hlavný stavebný kameň našej digitálnej spoločnosti;

15. zdôrazňuje, že pre fungovanie služieb elektronickej verejnej správy je nevyhnutné plné zavedenie bezpečnej, primeranej, odolnej, spoľahlivej a vysokovýkonnej infraštruktúry, ako sú ultrarýchle širokopásmové a telekomunikačné siete; vyzýva preto na urýchlené prijatie európskeho kódexu elektronickej komunikácie (EECC) v záujme dosiahnutia európskych strategických cieľov; považuje za kľúčové, aby orgány verejnej moci držali krok s technologickým vývojom a aby mali dostatočnú kapacitu na prijímanie inovatívnych technológií, ako sú napríklad veľké dáta (big data) a internet vecí alebo zavádzanie mobilných služieb, ako napríklad 5G, ktoré budú schopné uspokojiť potreby užívateľov;

16. domnieva sa, že pre fungovanie infraštruktúry digitálnych služieb má zásadný význam opätovné použitie technických modulov Nástroja na prepájanie Európy (NPE) vo verejnom i súkromnom sektore; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť technických modulov NPE a výsledkov rozsiahlych pilotných projektov a programu ISA² aj po roku 2020; zdôrazňuje potenciál iniciatívy WiFi4EU pre podporu všeobecného prístupu k vysokorýchlostným sieťam; vyzýva preto Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vypracovala dlhodobú riadiacu štruktúru s cieľom dosiahnuť ciele jednotného digitálneho trhu, ktorá by prioritne reagovala na potreby občanov a podnikov a v maximálnej miere podporovala využívanie spoločných štandardov;

17. konštatuje, že zavádzanie inovatívnych riešení pre dátovo náročné verejné služby, napríklad pre využívanie cloudových služieb, je stále pomalé a roztrieštené; pripomína, že služby ako Inspire produkujú veľké objemy dát, ktoré vyžadujú väčšiu počítačovú kapacitu; v tejto súvislosti víta európsku iniciatívu v oblasti cloud computingu a domnieva sa, že je potrebné rozšíriť užívateľskú základňu európskeho cloudu pre otvorenú vedu o verejný sektor;

18. vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť o dôležitosti portálu elektronickej justície a jeho použití a aby z neho vytvorila jednotné kontaktné miesto pre prístup k príslušným právnym informáciám a k spravodlivosti v členských štátoch; konštatuje však, že nie všetci účastníci konaní majú rovnaký prístup a rovnaké zručnosti pri využívaní informačných a komunikačných technológií, čo by mohlo znamenať obmedzenie ich prístupu k spravodlivosti; zdôrazňuje, že v rámci prístupu k portálu elektronickej justície by sa osobitná pozornosť mala venovať ľuďom so zdravotným postihnutím;

19. víta zavedenie systému e-CODEX, ktorým sa umožňuje priama komunikácia medzi občanmi a súdmi vo všetkých členských štátoch, čo predstavuje dôležitý krok k uľahčeniu cezhraničného prístupu k verejným službám;

20. víta prácu Rady a Komisie na zavedení európskeho identifikátora judikatúry (ECLI), ktorý je veľmi užitočný pre právny výskum a dialóg medzi súdmi, a víta vytvorenie vyhľadávača ECLI, ktorý by mal uľahčiť prístup k právnym informáciám v celej Únii;

21. opakuje, že je potrebné zlepšiť digitálne zručnosti administratívneho personálu, ako aj všetkých občanov a podnikov, a to prostredníctvom vývoja aktivít odbornej prípravy na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a ich podpory s cieľom minimalizovať riziko vzniku digitálneho vylúčenia, a zaviesť špecializované kurzy odbornej prípravy o službách elektronickej správy pre štátnych zamestnancov a osoby zodpovedné za rozhodovanie; zdôrazňuje, že digitálne zručnosti sú absolútnym základným predpokladom účasti v elektronickej verejnej správe; podporuje rozvoj učebných plánov v oblasti elektronického vzdelávania, ktoré sú uznané v Európskom systéme prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS); domnieva sa, že jedným zo základných prvkov pre rozvoj elektronickej verejnej správy je sústavné rozvíjanie digitálnych kompetencií; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť a odstrániť digitálne rozdiely medzi geografickými oblasťami, medzi ľuďmi z rôznych sociálno-ekonomických vrstiev a medzi generáciami; vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali návrhmi v akčnom pláne pre elektronickú verejnú správu týkajúcimi sa umožnenia najmä mladým ľuďom komunikovať s administratívnymi orgánmi spôsobmi, ktoré zodpovedajú ich komunikačným zvyklostiam v iných oblastiach života, a ďalej zdôrazňuje, že vyučovanie digitálnych zručností je osobitne dôležité v prípade starších ľudí, ktorým často chýbajú zručnosti alebo odvahu na to, aby mohli používať elektronické služby; domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať celoživotné vzdelávanie a zjednodušovať komunikačné a vzdelávacie kampane a zároveň vytvárať aj siete na výučbu mediálnej gramotnosti, aby občania EÚ mohli v plnej miere využívať možnosti, ktoré im ponúkajú nové portály a služby elektronickej verejnej správy;

22. zdôrazňuje, že je potrebný inkluzívny dvojitý prístup online a offline, aby sa zabránilo vylúčeniu, berúc do úvahy súčasnú mieru digitálnej negramotnosti a skutočnosť, že viac ako 22 % Európanov, najmä starších ľudí, odmieta využívanie online služieb pri styku s verejnou správou; zdôrazňuje, že existujú viaceré dôvody a prekážky vedúce k odmietaniu využívania online služieb, ktoré sa musia riešiť alebo odstrániť, ako je neinformovanosť, nedostatok zručností, nedostatok dôvery a nesprávne chápanie; domnieva sa, že s cieľom predísť digitálnemu vylúčeniu alebo prehĺbeniu digitálnej priepasti je potrebné zaručiť dostupnosť a kvalitu služieb elektronickej verejnej správy pre občanov, ktorí žijú vo vidieckych, v horských alebo odľahlých oblastiach;

23. zdôrazňuje, že digitalizácia môže priniesť úspory nákladov pre verejné orgány; berie na vedomie, že digitalizácia a iné výzvy vyplývajúce z modernizačných balíkov sa často riešia v kontexte rozpočtových obmedzení, a že najmä miestne a regionálne orgány čaká v nasledujúcich rokoch obrovská záťaž, ktorá bude vyžadovať nielen prijatie digitálnych riešení založených na otvorených normách, čím sa znížia náklady na údržbu a zvýši sa miera inovácií, ale aj presadzovanie verejno-súkromných partnerstiev; zdôrazňuje, že časom sa prejaví nákladová účinnosť, pretože investície do digitalizácie pomôžu znížiť administratívne náklady v budúcnosti; zdôrazňuje, že zatiaľ zostáva nevyhnutná potreba online a offline prístupu;

24. poukazuje na to, že pri zohľadňovaní digitalizácie jednotlivých administratívnych postupov treba vziať do úvahy námietky založené na prevažujúcom verejnom záujme;

Cezhraničná elektronická verejná správa na všetkých administratívnych úrovniach

25. zdôrazňuje význam vytvorenia udržateľnej cezhraničnej infraštruktúry elektronickej verejnej správy s cieľom zjednodušiť prístup k informáciám a uplatňovanie štyroch základných slobôd;

26. zdôrazňuje význam cezhraničných služieb elektronickej verejnej správy pre občanov v ich každodennom živote a prínos a ďalší rozvoj elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI) a Európskeho portálu pre pracovnú mobilitu (EURES), ako aj cezhraničných služieb elektronického zdravotníctva;

27. víta rôzne iniciatívy Európskej komisie na rozvoj cezhraničných digitálnych lekárskych predpisov, najmä pokiaľ ide o interoperabilitu a štandardizáciu; zdôrazňuje však, že zavádzanie týchto riešení je príliš pomalé vzhľadom na hodnotu a dôležitosť týchto služieb pre občanov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zavedenie správneho rámca na podporu dôvery medzi členskými štátmi a na zrýchlenie rozvoja cezhraničného digitálneho predpisovania liekov, od ochrany údajov a bezpečnosti výmeny údajov až po zavedenie potrebnej digitálnej infraštruktúry a služieb;

28. žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala a presadzovala používanie Európskeho portálu pre pracovnú mobilitu (EURES) prostredníctvom užšej integrácie a spolupráce medzi systémami verejných služieb zamestnanosti a portálom EURES s cieľom uľahčiť a zvýšiť mobilitu zamestnávateľov a uchádzačov o zamestnanie v Európskej únii;

29. podčiarkuje, že elektronické zdravotníctvo môže výrazne zlepšiť kvalitu života občanov tým, že bude pacientom poskytovať prístupnejšiu, nákladovo efektívnejšiu a účinnejšiu zdravotnú starostlivosť;

30. domnieva sa, že v záujme plného fungovania cezhraničných služieb elektronickej verejnej správy sa musia riešiť jazykové bariéry a že orgány verejnej správy, najmä v pohraničných regiónoch, by mali zabezpečiť, aby ich informácie a služby boli dostupné nielen v jazykoch ich členských štátov, ale aj v iných relevantných európskych jazykoch;

31. zdôrazňuje význam výmeny najlepších postupov, príkladov a skúseností s projektmi medzi všetkými úrovňami verejnej správy v rámci členských štátov a medzi nimi; uznáva skutočnosť, že rozsiahle pilotné projekty financované EÚ, napr. eSENSE, eCODEX a TOOP, výrazne prispievajú k podpore cezhraničných služieb v Európe;

32. zastáva názor, že komplexné monitorovanie výkonu elektronickej verejnej správy v členských štátoch by malo zabezpečiť, že metodika výkonnosti bude primerane zohľadňovať národné osobitosti; zdôrazňuje výhody spoľahlivo meranej výkonnosti v členských štátoch pre tvorcov politík a verejnú mienku;

33. poukazuje na to, že interoperabilita, otvorené štandardy a otvorené dáta sú dôležité nielen v cezhraničnom kontexte, ale sú potrebné aj na národnej, regionálnej a miestnej administratívnej úrovni v každom členskom štáte, pričom treba zohľadniť potrebu ochrany údajov pri prenose informácií;

34. vyzýva Komisiu a ostatné inštitúcie EÚ, aby išli príkladom v oblasti elektronickej verejnej správy a poskytli občanom a podnikom transparentnú a užívateľsky ústretovú digitálnu bránu, ako aj úplné (end-to-end) digitálne služby, najmä na účely žiadania o finančné prostriedky EÚ a verejného obstarávania, a vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoje úsilie o preklad svojich webových stránok do všetkých úradných jazykov EÚ a vyzdvihnutie najlepších postupov;

Ochrana a bezpečnosť údajov

35. zdôrazňuje, že dôvera občanov v ochranu osobných údajov má zásadný význam pre zabezpečenie úspešnosti akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 a že verejné správy musia spracúvať osobné údaje bezpečne v úplnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov a pravidlami EÚ o ochrane súkromia, čím sa posilní dôvera v digitálne služby;

36. zdôrazňuje, že v rámci akčného plánu pre elektronickú verejnú správu by sa mal zvážiť aj plán elektronického zdravotníctva ako jeho dôležitá súčasť; nazdáva sa, že zhromažďovanie a prenos údajov by sa mali zlepšiť a že cezhraničný prenos údajov by mal byť možný, ak je to v určitých prípadoch nutné, pretože to uľahčí poskytovanie zdravotných služieb všetkým občanom EÚ;

37. poukazuje na to, že právne predpisy týkajúce sa ochrany údajov by sa pritom nemali vnímať ako prekážka, ale skôr ako východiskový bod pre vývoj inovačných riešení elektronickej verejnej správy, a preto zdôrazňuje, že sú potrebné účinné usmernenia týkajúce sa uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ako aj neustála výmena so zúčastnenými stranami;

38. konštatuje, že iba 15 % Európanov vyhlasuje, že má pocit úplnej kontroly nad využívaním ich osobných údajov; domnieva sa, že je dôležité ďalej preskúmať zásadu vlastníctva údajov, a verí, že budúce opatrenia budú môcť stavať na oznámení Komisie s názvom Vytváranie európskeho dátového hospodárstva a ďalších súvisiacich návrhoch;

39. naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili rýchle a úplné plnenie nariadenia o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách (nariadenie eIDAS), pretože elektronické podpisy, elektronická identifikácia a elektronické overovanie totožnosti sú základnými stavebnými kameňmi cezhraničných digitálnych verejných služieb; zdôrazňuje, že je dôležité nabádať občanov, podniky a orgány verejnej správy k využívaniu oznamovaných systémov elektronickej identifikácie podľa nariadenia eIDAS; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prijatie týchto kľúčových faktorov by malo byť v rámci rozvoja digitálnych služieb prioritou súkromného i verejného sektora; vyzýva preto Komisiu, aby prijala opatrenia na uľahčenie a podporu verejno-súkromnej spolupráce v cezhraničnom a medziodborovom využívaní digitálnej identifikácie a podpisov; víta aj program ISA², ktorý zahŕňa všetky politiky EÚ vyžadujúce interoperabilitu systémov fungujúcich na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

40. zdôrazňuje, že opatrenia na ochranu verejných orgánov pred kybernetickými útokmi, ktoré im tiež umožnia odolať takýmto útokom, sú extrémne dôležité a treba ich vyvíjať; zdôrazňuje potrebu prístupu na európskej úrovni, najmä vzhľadom na to, že zásada jednorazovosti, ktorá je súčasťou akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020, závisí od výmeny údajov občanov medzi európskymi správnymi subjektami;

41. zdôrazňuje, že bezpečnosť údajov treba zohľadniť už vo fáze tvorby aplikácií, ktoré musia byť moderné a ľahko zvládnuteľné, a administratívnych procesov, ktoré musia byť efektívnejšie (bezpečnosť už v štádiu návrhu – „security by design“), s cieľom umožniť, aby občania a podniky mohli naplno využívať moderné technológie;

° °

42. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

[1] Ú. v. EÚ C 258E, 7.9.2013, s. 64.
[2] Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.
[3] Prijaté texty, P8_TA(2016)0089.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Spravodajkyňa víta akčný plán pre elektronickú verejnú správu, ktorý predložila Európska komisia a ktorý stanovuje ambiciózne ciele, ktoré sa majú dosiahnuť v nadchádzajúcich rokoch. Na rozdiel od akčného plánu na obdobie 2011 – 2015 majú súčasné opatrenia širší kontext a tvoria súčasť stratégie digitálneho trhu Komisie. Komisia si je pritom vedomá, že digitálne prekážky, ktoré majú za následok fragmentáciu jednotného digitálneho trhu, existujú nielen v súkromnom, ale aj vo verejnom sektore.

Všetky odvetvia sú skutočne vystavené významným výzvam, ktoré prináša transformácia na digitálnu spoločnosť. Nielenže je tempo tejto transformácie prekvapivé, ale zdá sa, že aj technické prostriedky, ktoré sú dostupné alebo sú na hranici realizovateľnosti, ponúkajú neznáme možnosti. Orgány verejnej správy musia byť pripravené aktívne sa zapojiť do tohto procesu transformácie a pretransformovať svoje služby, aby zodpovedali aj budúcim nárokom.

Orgány verejnej správy: digitalizácia

Verejná správa musí byť v takej pozícii, aby mohla čo najlepšie využiť potenciál digitalizácie. Tento potenciál majú vnútorné i vonkajšie pracovné postupy administratívy, pretože zamestnanci očakávajú, že budú pracovať, a občania a podniky očakávajú, že budú participovať v modernom digitálnom prostredí.

Digitalizovaná verejná správa musí byť otvorená, efektívna a inkluzívna a musí zabezpečovať bezhraničné, personalizované, ľahko použiteľné a komplexné digitálne verejné služby pre všetkých občanov a podniky v EÚ. Nevyhnutnou podmienkou je, aby boli verejné služby poskytované digitálne všade tam, kde je to možné („štandardne digitálne“). Zároveň by sa od občanov a podnikov nemalo vyžadovať, aby museli poskytovať rovnaké informácie viackrát (zásada jednorazovosti). Viacnásobné poskytovanie rovnakých informácií by nielenže predstavovalo dodatočnú záťaž pre všetky zúčastnené strany, ale zároveň by poukazovalo na to, že verejná správa nevyužíva naplno potenciál digitálnych riešení, a preto zbytočne znásobuje interné procesy.

Budúce stratégie neznamenajú len poskytovanie údajov, ale aj prístupnosť. Z hľadiska Únie sa to týka predovšetkým informácií súvisiacich s jednotným trhom, ako na to správne poukázala Komisia. Vytvorenie jednotnej digitálnej brány by určite uľahčilo prístup občanov i podnikov k informáciám.

Únia však už dosiahla iné čiastkové ciele, pokiaľ ide o dostupnosť: novou smernicou o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií[1] zákonodarcovia EÚ posilnili dostupnosť verejných služieb online. Členské štáty majú v súčasnosti povinnosť budovať webové sídla užívateľsky prístupnejšie nielen pre osoby so zdravotným postihnutím, ale v konečnom dôsledku pre všetkých používateľov.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že v súčasnosti viac ako 83 % európskych domácností má prístup k internetu a pokračuje trend čoraz viac nasadzovať mobilné zariadenia. Len jedna tretina webových sídel verejných orgánov je pritom užívateľsky prístupná pre mobilné zariadenia. Toto poznanie vedie k záveru, že existuje značný potenciál na zvýšenie rozsahu využívania mobilných riešení elektronickej verejnej správy .

Používatelia môžu profitovať aj z otvoreného prístupu k údajom. Verejné a súkromné údaje možno považovať za nový zdroj 21. storočia. Je dôležité, aby stratégie otvoreného prístupu k údajom umožňovali občanom a podnikom, aby voľne využívali informácie verejného sektora. Podporili by sa tým inovatívne riešenia, efektívnosť, ako aj transparentnosť a pomohlo by to premene na skutočnú znalostnú spoločnosť. Niektoré členské štáty, napríklad Estónsko so svojím portálom otvorených dát (opendata.riik.ee), sú pokročilejšie ako ostatné. Ďalším príkladom je Nemecko, kde federálna vláda v súčasnosti uskutočňuje pilotný projekt v rámci govdata.de. Členské štáty by si mali vymieňať relevantné informácie, pokiaľ je to možné, v záujme dosiahnutia pokroku v tejto oblasti.

Prístup je takisto podmienkou účasti na tvorbe verejnej mienky. Elektronická účasť umožňuje občanom, aby sa jednoduchým spôsobom aktívne zapájali do tvorby politík, a členské štáty by mali viac využívať elektronické konzultácie, elektronické informácie a elektronické rozhodovanie.

Komisia správne oznamuje ďalšiu podporu pre členské štáty pri prechode na úplné využívanie elektronického verejného obstarávania a rovnako aj pri činnosti, ktorá sa týka štandardov elektronickej fakturácie, elektronického podávania dokladov a elektronickej notifikácie. Časový rámec je ambiciózny (2018: elektronické ponuky, 2019: akceptácia elektronickej fakturácie), bude ho však možno dosiahnuť len vtedy, ak budú Komisia a členské štáty úzko spolupracovať v nasledujúcich dvoch rokoch.

Transformačný proces vo verejnom aj súkromnom sektore sa uskutočňuje v kontexte príliš vysokej negramotnosti v Európe[2] a neochoty obyvateľstva vrátane starších ľudí využívať online služby pri styku s orgánmi verejnej správy. Vo verejnom sektore to platí dokonca ešte viac ako v súkromnom: žiaden občan nesmie byť ponechaný sám na seba. Spravodajkyňa preto vidí potrebu kombinácie online a offline iniciatív, ktoré ponúkajú služby vysokej kvality pre občanov a podniky a zabraňujú vylúčeniu určitých skupín spoločnosti.

Úspešný prechod na digitálnu budúcnosť musia podporiť moderné normy, ktoré poskytnú nielen predvídateľný a stabilný investičný rámec, ale umožnia aj zlepšenie kvality, bezpečnosti, transparentnosti a interoperability tovarov a služieb. Výbor IMCO v súčasnosti pripravuje iniciatívnu správu[3] ako odpoveď na oznámenie Komisie na tému Európske normy pre 21. storočie[4]. Rovnako dôležité sú aj iné iniciatívy, ktoré už Komisia začala alebo má začať, ako aj zámer Komisie revidovať európsky rámec interoperability.

Existuje riziko, že bez náležitého prepojenia zostanú riešenia elektronickej verejnej správy nepovšimnuté. Okrem iných opatrení, akými je pokrytie sieťami 5 G atď., je rozšírenie širokopásmových sietí kľúčové na vytvorenie prístupu k digitálnym verejným službám, najmä vo vidieckych oblastiach. Bez primeraných verejných finančných prostriedkov zo strany Európskej komisie a členských štátov širokopásmové pripojenie nebude realizované. Preto je mimoriadne dôležité, aby boli investície podporené Nástrojom na prepájanie Európy alebo inými vhodnými programami EÚ.

Viac prostriedkov je potrebných aj na náležité vzdelávanie zamestnancov administratívy, občanov a podnikov. Opäť bude potrebné spolufinancovanie akcií na úrovni Únie a členských štátov s cieľom vytvoriť ambiciózne programy odbornej prípravy zamerané na minimalizáciu rizika digitálneho vylúčenia.

Avšak napriek optimizmu spravodajkyňa uznáva, že digitalizácia má svoje obmedzenia. V prípade veľkej časti verejných služieb má digitalizácia skutočne potenciál zlepšiť kvalitu a efektívnosť. Preto budú potrebné niektoré služby, ktoré budú poskytovať zamestnanci vyškolení pre príslušnú činnosť, pri jej vykonávaní. Napríklad, moderné technológie môžu byť určite prínosom pre verejný dohľad nad hospodárstvom, pokiaľ ide o reguláciu finančných trhov. Existujú však obmedzenia zvýšenia efektívnosti, pokiaľ ide o overovanie hygienických noriem v reštauráciách, pri ktorých sú kontroly na mieste v súčasnosti naďalej nevyhnutné.

Z toho vyplýva, že modernizačné opatrenia nesmú byť výlučne stimulované riešeniami v oblasti informačných technológií alebo obchodnými aspektmi, ale je potrebné, aby orgány verejnej správy poskytovali efektívne, účinné služby prístupné pre občanov poskytované vyškolenými zamestnancami, ktoré budú zodpovedať požiadavkám občanov.

Cezhraničná elektronická verejná správa na všetkých administratívnych úrovniach

Všetky členské štáty, Únia, ako aj všetky úrovne správy sú ovplyvnené digitalizáciou. Je to najmä administratíva Únie, ktorá by mala byť príkladom v procese transformácie. Jednoduchý príklad: mnohí občania sa sťažujú, že nie je vždy jednoduché nájsť relevantné informácie na webových stránkach Komisie. Otvorený a transparentný prístup k informáciám je dôležitý nielen na podporu európskej integrácie, tvorí aj súčasť zamerania na služby modernej správy.

Impulz treba využiť na posilnenie cezhraničných služieb pri digitalizácii verejnej správy. Je to dôležité predovšetkým s cieľom oživiť štyri základné slobody vnútorného trhu (napr. poskytovanie pomoci a posilnenie mobility občanov a podnikov). Musíme takto pristúpiť aj k verejnému sektoru: občania a podniky v celej Európe očakávajú, že budú môcť využívať výhody digitálnych technológií v iných členských štátoch, než je ich členský štát pobytu alebo podnikateľskej činnosti. To je dôvod, prečo je dôležité ďalej rozvíjať elektronickú výmenu informácií o sociálnom zabezpečení, Európsky portál pre pracovnú mobilitu (EURES), ako aj cezhraničné služby elektronického zdravotníctva.

Najmä v pohraničných regiónoch jasne vidno významný vplyv jazykových bariér. Nemôžeme očakávať len od našich občanov, že si zlepšia svoje jazykové zručnosti, ale musíme byť príkladom a ponúkať služby všade, kde je to možné, v jednom alebo viacerých ďalších jazykoch, než je jazyk členského štátu trvalého pobytu/podnikateľskej činnosti, keď existuje skutočný dopyt po takomto jazyku.

Ochrana a bezpečnosť údajov

Ochrana a bezpečnosť údajov je veľmi špecifickou oblasťou, v ktorej môžu ísť verejné správy príkladom a ukázať súkromnému sektoru, ako dodržiavať tieto základné zásady pri rozvíjaní novej technologickej architektúry.

Ochrana údajov je základným právom a Európska únia len nedávno aktualizovala svoje právne predpisy novým nariadením o ochrane údajov (VNOÚ)[5], ktoré sa bude uplatňovať od mája 2018. Komisia nedávno predložila aj zosúladenie smernice o súkromí a elektronických komunikáciách a pravidiel EÚ týkajúcich sa ochrany údajov s VNOÚ, keď sú spracúvané inštitúciami EÚ[6], a návrh nariadenia o rešpektovaní súkromného života a ochrany osobných údajov v elektronických komunikáciách (nariadenie o súkromí a elektronických komunikáciách)[7]. Prijatím nového balíka Únia slúži ako vzor, pokiaľ ide o bezpečné zaobchádzanie s osobnými údajmi. Vnútroštátne orgány verejnej správy, najmä na miestnej úrovni, budú však potrebovať účinné usmernenia týkajúce sa uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov. EÚ aj členské štáty by mali poskytnúť a v prípade potreby aktualizovať takéto usmernenia. Najmä výmena názorov so zainteresovanými stranami poskytne dôležitý pohľad na to, ako nájsť správnu rovnováhu medzi dodržiavaním základného práva na ochranu údajov a pomocou pri rozvoji inovačných riešení elektronickej verejnej správy.

Takéto riešenia by sa mali vzťahovať aj na otázku vlastníctva údajov. Príslušné diskusie, najmä pokiaľ ide o súkromný sektor, otvorila Komisia vo svojom oznámení s názvom Budovanie európskeho dátového hospodárstva[8]. Predpokladané opatrenia týkajúce sa vlastníctva údajov a iné opatrenia, ako je prístup k nim a prenos údajov, budú takisto zohrávať dôležitú úlohu pri budovaní správneho politického rámca pre verejnú správu. Sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie poskytuje podrobnejšie informácie o tom, ako by sa táto otázka dala v budúcnosti vyriešiť[9].

Bezpečnosť a dôvera sú dva doplňujúce piliere moderných stratégií elektronickej verejnej správy. Všetky iniciatívy musia stavať na zabezpečení opatrení, ktoré znovu posilnia dôveru občanov a podnikov, ktorá je potrebná na prijatie a uplatňovanie digitálnej ponuky zo strany verejnej správy. Pokiaľ ide o bezpečnosť, opatrenia Únie sú už pripravené na prijatie. Napríklad nariadenie o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách už stanovuje regulačné prostredie pre verejné orgány, občanov a podniky, aby mohli vykonávať bezpečné elektronické interakcie prostredníctvom režimov elektronickej identifikácie. Elektronický podpis, elektronická identifikácia a elektronické overovanie totožnosti sú dôležité služby, ktoré budú zamestnanci verejnej správy používať v budúcnosti.

Napokon, zásada bezpečnosti musí byť zásadou každej digitalizačnej stratégie vrátane stratégie pre elektronickú verejnú správu. Členské štáty žiaľ zablokovali začlenenie verejnej správy do tzv. smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti (kybernetickej bezpečnosti)[10]. Komisia ďalej stanovila zásady politiky v oblasti kybernetickej bezpečnosti vo svojom oznámení z roku 2016 o posilnení odolnosti kybernetického systému a podpore konkurencieschopného a inovačného odvetvia kybernetickej bezpečnosti (COM(2016)0410, 5.7.2016), v ktorom sa presadzuje zásada bezpečnosti už v štádiu návrhu pre všetky významné investície do infraštruktúry. Teraz nastal čas, aby sa zabezpečilo, aby bola zásada bezpečnosti už v štádiu návrhu rešpektovaná v štádiu návrhu všetkých iniciatív týkajúcich sa elektronickej verejnej správy.

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2012 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).
[2] Pozri napríklad záverečnú správu skupiny EÚ na vysokej úrovni – expertov v oblasti gramotnosti, september 2012.
[3] 2016/2274(INI) Európske normy – vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 1025/2012.
[4] COM(2016) 358, 16.2016.
[5] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).
[6] Návrh Komisie na nariadenie o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES.
[7] Návrh Komisie z 10. januára 2017 na nariadenie o rešpektovaní súkromného života a ochrane osobných údajov v elektronických komunikáciách a o zrušení smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách)(COM(2017)0010 final – 2017/0003(COD)).
[8] Oznámenie Komisie z 10. januára 2017 s názvom Budovanie európskeho dátového hospodárstva (COM(2017)0009 final).
[9] Pracovný dokument útvarov Komisie o voľnom toku údajov a vznikajúcich otázkach európskeho dátového hospodárstva – Sprievodný dokument k oznámeniu s názvom Budovanie európskeho dátového hospodárstva (SWD(2017)0002 final).
[10] Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (28.2.2017)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k akčnému plánu EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020
(2016/2273(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Angelika Mlinar

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1. domnieva sa, že rozvoj elektronickej verejnej správy je kľúčovým prvkom digitálneho jednotného trhu; víta oznámenie Komisie s názvom Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020; podporuje zásady, z ktorých akčný plán vychádza a na základe ktorých bude verejná správa konzistentnejšia a inkluzívnejšia, dôveryhodnejšia, efektívnejšia a transparentnejšia a bude poskytovať otvorené, interoperabilné a vzájomne prepojené digitálne služby, orientované na používateľa, čím sa posilní postavenie občanov; víta skutočnosť, že administratívna záťaž a náklady sa znížia prijatím zásady „stačí len raz“; pripomína, že zavedenie zásady „stačí len raz“ by na úrovni EÚ mohlo priniesť ročnú čistú úsporu vo výške päť miliárd EUR; víta spustenie projektu zásada „stačí len raz“ (TOOP), ktorý sa týka vykonávania zásady „stačí len raz“ v cezhraničnom kontexte, a žiada Komisiu, aby do tohto projektu zapojila miestne úrady v pohraničných regiónoch;

2. zdôrazňuje, že inkluzívne a dostupné digitálne služby verejnej správy sú základným faktorom pri tvorbe a uskutočňovaní politík presadzujúcich konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť; zdôrazňuje, že by sa mal využívať potenciál digitálnych technológií s cieľom dosiahnuť výkonnejší a efektívnejší verejný sektor a zároveň znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť využívanie participatívnych nástrojov a využívať dostupnú efektívnu spätnú väzbu v prípade digitálnych platforiem, aby elektronická verejná správa vyhovovala potrebám rozvíjajúcej sa spoločnosti; konštatuje, že rozvoj digitalizácie môže okrem iného znížiť výskyt omeškaní platieb dodávateľom a zlepšiť výber daní a systémy zdravotnej starostlivosti a zvýšiť efektívnosť justičných systémov, napr. prepojením obchodných registrov a registrov platobnej neschopnosti; žiada Komisiu, aby podporovala priemyselný výskum s cieľom vyvíjať výrobky, služby a postupy, ktoré na trhu chýbajú a ktoré zabezpečia inovatívne riešenia spĺňajúce konkrétne požiadavky verejného sektora na výkon a funkčnosť;

3. nabáda Komisiu, aby po skúsenosti so zjednodušeným režimom jedného kontaktného miesta minimalizovala zaťaženie vyplývajúce z cezhraničného elektronického obchodovania, ktoré vyplýva z rôznych systémov DPH, a zabezpečila tak väčší súlad a rovnaké podmienky pre európske podniky;

4. zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť informovanosť občanov o dostupných nástrojoch a službách elektronickej verejnej správy; domnieva sa, že s cieľom predísť digitálnemu vylúčeniu alebo prehĺbeniu digitálnej priepasti je potrebné zaručiť dostupnosť a kvalitu služieb elektronickej verejnej správy pre občanov, ktorí žijú vo vidieckych, v horských a odľahlých oblastiach; požaduje, aby sa pri príprave akčného plánu pre elektronickú verejnú správu podporoval inkluzívny prístup voči starším občanom a znevýhodneným skupinám a tým, ktorí majú obmedzené zručnosti alebo schopnosti, ktoré im bránia pri používaní všeobecne dostupných systémov alebo rozhraní; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zaujali globálny a komplexný prístup k elektronickej verejnej správe s cieľom zabezpečiť hladkú koordináciu medzi administratívnymi službami online a offline;

5. zdôrazňuje, že občania, ktorí nemajú potrebné zručnosti alebo nástroje pre prácu v digitálnej oblasti, musia mať prístup k verejným službám prostredníctvom štandardných formulárov a postupov vrátane osobného vybavenia v priestoroch verejných služieb;

6. zdôrazňuje, že je dôležité, aby akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu občanom a MSP v cezhraničných regiónoch, ktorí zvyčajne pri dochádzaní za prácou prechádzajú hranice, uľahčil každodenný život;

7. vyzýva na urýchlené zavedenie elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení s cieľom posilniť ochranu a monitorovanie práv mobilných občanov, čo sa týka sociálneho zabezpečenia;

8. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť prístup k informáciám a výmenu údajov; zdôrazňuje, že služby elektronickej verejnej správy by mali byť navrhnuté tak, aby zaručovali bezpečnosť informácií a ochranu osobných údajov v súlade s európskymi právnymi predpismi; v prípade potreby by sa mali vypracovať nové a inovatívne technológie, aby sa zabezpečilo, že kybernetická bezpečnosť bude začlenená do prípravy týchto služieb; poukazuje na to, že splnenie týchto podmienok umožní zvýšiť dôveru v digitálne služby a ich používanie;

9. zdôrazňuje, že pre fungovanie služieb elektronickej verejnej správy je nevyhnutné plné zavedenie bezpečnej, primeranej, odolnej, spoľahlivej a vysokovýkonnej infraštruktúry, ako napríklad ultrarýchle širokopásmové a telekomunikačné siete; vyzýva preto na urýchlené prijatie EECC v záujme dosiahnutia európskych strategických cieľov; považuje za kľúčové, aby orgány verejnej moci držali krok s technologickým vývojom a aby mali dostatočnú kapacitu na prijímanie inovatívnych technológií, ako sú napríklad veľké dáta (big data) a internet vecí alebo zavádzanie mobilných služieb, ako napríklad 5G, ktoré budú schopné uspokojiť potreby užívateľov;

10. víta dynamický a pružný prístup v akčnom pláne; vyzýva Komisiu, aby nepretržite identifikovala konkrétne, realistické a merateľné ciele na základe ukazovateľov výkonnosti s cieľom podporiť inovácie a monitorovať ich plnenie a podávať o tom správy; domnieva sa, že prínos služieb elektronickej verejnej správy bude tým väčší, čím viac informácií o ich účinnosti sa bude šíriť, čo posilní dôveru verejnosti v ich využívanie;

11. zdôrazňuje dôležitosť rozvoja bezpečných, spoľahlivých a interoperabilných cezhraničných verejných služieb, zabránenia ďalšej fragmentácii a podpory mobility v rámci jednotného trhu prostredníctvom úplného zavedenia mimoriadne kľúčových faktorov ako sú vysoko bezpečné systémy elektronickej totožnosti a elektronických podpisov; konštatuje, že stále nebola dosiahnutá interoperabilita rôznych verejných služieb medzi členskými štátmi na úrovni EÚ, vnútroštátnej a miestnej úrovni; v tejto súvislosti víta revíziu európskeho rámca interoperability a jeho stratégie, odporúča podporovať najlepšie postupy, ako napríklad využívanie otvorených noriem a slobodného softvéru a vyzýva na urýchlené vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 910/2014 (eIDAS); vyzýva najmä Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi a súkromným sektorom pracovala na vytvorení cezhraničných a komplexných digitálnych služieb, založených na oznámených systémoch elektronickej identifikácie (eID) a digitálnych podpisoch s cieľom zaistiť do úplného vykonania nariadenia eIDAS zavedenie digitálnych služieb i digitálnych identít;

12. víta program ISA², ktorý pokrýva všetky politiky Únie, v ktorých je nevyhnutná interoperabilita systémov fungujúcich na úrovni EÚ aj jednotlivých štátov, čo by umožnilo ponúkať v celej Európe online služby občanom, podnikom a vnútroštátnym správnym orgánom;

13. domnieva sa, že pre fungovanie infraštruktúry digitálnych služieb má zásadný význam opätovné použitie technických modulov nástroja na prepájanie Európy (NPE) vo verejnom i súkromnom sektore; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť technických modulov NPE a výsledkov rozsiahlych pilotných projektov a programu ISA² aj po roku 2020; zdôrazňuje potenciál iniciatívy Wifi4EU pre podporu všeobecného prístupu k vysokorýchlostným sieťam; vyzýva preto Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vypracovala dlhodobú riadiacu štruktúru s cieľom dosiahnuť ciele jednotného digitálneho trhu, ktorá by prioritne reagovala na potreby občanov a podnikov a v maximálnej miere podporovala využívanie spoločných štandardov;

14. pripomína, že údaje verejnej správy by štandardne mali byť čo najviac otvorené najmä vtedy, ak je množstvo vytvorených údajov veľmi veľké, ako to je v prípade programu INSPIRE; zdôrazňuje dôležitosť bezpečnej dostupnosti a uchovávania údajov na opätovné použitie prostredníctvom tretích strán, pričom sa dodrží právny rámec EÚ a členských štátov; zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú pri rozvoji nových a inovatívnych služieb a riešení môžu zohrávať verejno-súkromné partnerstvá a súkromný sektor;

15. konštatuje, že zavádzanie inovatívnych riešení pre dátovo náročné verejné služby, napríklad pre využívanie cloudových služieb, je pomalé a roztrieštené; pripomína, že služby ako INSPIRE produkujú veľké objemy dát, ktoré vyžadujú väčšiu počítačovú kapacitu; v tejto súvislosti víta európsku iniciatívu v oblasti cloud computingu a domnieva sa, že je potrebné rozšíriť užívateľskú základňu európskeho cloudu pre otvorenú vedu na verejný sektor;

16. zdôrazňuje, že otvorený prístup k verejným údajom a možnosť voľne ich používať sú základom modernej elektronickej správy a prispievajú k rozvíjaniu a posilňovaniu otvorenej spoločnosti;

17. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zavedenie vzdelávacích politík, ktoré by umožnili úradníkom štátnej správy získať potrebné digitálne zručnosti, a zabezpečili informačné kampane pre občanov a podniky týkajúce sa používania a dostupnosti nových elektronických služieb;

18. domnieva sa, že Komisia môže zohrávať vedúcu úlohu pri vytváraní otvorenejšieho a inkluzívnejšieho prístupu k elektronickej verejnej správe zameraného na občanov a ich potreby; žiada preto Komisiu, aby urýchlila svoje úsilie ísť príkladom, najmä čo sa týka prekladania svojich webových sídiel do jazykov EÚ a zdôrazňovania najlepších postupov, prostredníctvom opatrení zahŕňajúcich plné uznanie oznámených systémov elektronickej identifikácie (eID) a digitálnych podpisov v súlade s nariadením eIDAS s cieľom uplatňovať štandardne digitálne postupy, najmä pokiaľ ide o žiadosti o financovanie zo strany Európskej únie a verejné obstarávanie, a ostatné európske inštitúcie, aby ju čo najskôr nasledovali; domnieva sa, že to, že Komisia prijme ustanovenia zo stavebných modulov NPE, by mohlo viesť k zvýšeniu dôvery a kultúrnemu posunu smerom k využívaniu digitálnych verejných služieb.

19. domnieva sa, že jedným zo základných prvkov pre rozvoj elektronickej verejnej správy je sústavné rozvíjanie digitálnych kapacít, ktoré zvyšuje dopyt po rôznych digitálnych službách;

20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali efekt prelievania a šírenie riešení elektronickej verejnej správy do súkromného sektora;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	28.2.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	43 1 6
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nicolas Bay, Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, Cristian-Silviu Buşoi, Reinhard Bütikofer, Angelo Ciocca, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Fredrick Federley, Ashley Fox, Adam Gierek, Theresa Griffin, Hans-Olaf Henkel, Kaja Kallas, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Jaromír Kohlíček, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Nadine Morano, Dan Nica, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Lieve Wierinck, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Olle Ludvigsson, Notis Marias, Anne Sander, Maria Spyraki

STANOVISKO Výboru pre právne veci (2.3.2017)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k akčnému plánu EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020
(2016/2273(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pavel Svoboda

(*) Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže Európsky portál elektronickej justície je nevyhnutným nástrojom na prístup k informáciám a spravodlivosti a predstavuje dôležitý krok pri dosahovaní modernizácie verejnej správy EÚ;

B. keďže lepší prístup k informáciám a zvýšené využívanie zlepšených digitálnych nástrojov na formality súvisiace s právom obchodných spoločností počas celého životného cyklu spoločnosti by mali zvýšiť právnu istotu a znížiť náklady spoločnosti;

C. keďže pokračuje úsilie o prepojenie elektronických obchodných a insolvenčných registrov v celej Únii, čo je dôležité z hľadiska transparentnosti a právnej istoty na vnútornom trhu;

D. keďže jednotný prístup do týchto registrov prostredníctvom portálu elektronickej justície zatiaľ nie je možný vzhľadom na rozdielne technické normy používané členskými štátmi; keďže je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na dosiahnutie ľahko prístupných interoperabilných nástrojov elektronickej verejnej správy dostupných pre verejnosť v EÚ; keďže stupeň bezpečnosti a ochrany údajov pri spracúvaní údajov je vzhľadom na charakter príslušných dát pri justičnej práci základným predpokladom pre využívanie elektronickej justície;

E. keďže sa neustále vynakladá úsilie na zlepšenie spolupráce medzi správnymi orgánmi členských štátov prostredníctvom zjednodušenia a digitalizácie určitých administratívnych služieb;

F. keďže využívanie otvorených noriem je nevyhnutné na to, aby sa občanom EÚ umožnilo zúčastňovať sa na vládnych platformách, a na to, aby občania neboli nútení pri komunikácii so správnymi orgánmi využívať vlastné aplikácie predajcov;

G. keďže kľúčové digitálne technológie by mali podporovať všetky snahy o modernizáciu a racionalizáciu verejných služieb s cieľom zabezpečiť rýchle a kvalitné služby na zvýšenie mobility občanov a vytváranie cezhraničných štruktúr verejnej správy pre podniky, a tým prispieť k zvýšeniu konkurencieschopnosti a urobiť z EÚ atraktívnejšie miesto pre investovanie a život;

H. keďže sa v súčasnosti vyvíja úsilie na podporu prechodu členských štátov na plne elektronické verejné obstarávanie a používanie registrov zmlúv a interoperabilných elektronických podpisov vo verejných sektoroch;

1. vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť o dôležitosti portálu elektronickej justície a jeho použití a aby z neho vytvorila jednotné kontaktné miesto pre prístup k príslušným právnym informáciám a k spravodlivosti v členských štátoch; konštatuje však, že nie všetci účastníci konaní majú rovnaký prístup a rovnaké zručnosti pri využívaní informačných a komunikačných technológií, čo by mohlo znamenať obmedzenie ich prístupu k spravodlivosti; zdôrazňuje, že v rámci prístupu k portálu elektronickej justície by sa osobitná pozornosť mala venovať ľuďom so zdravotným postihnutím;

2. vyzýva Komisiu, aby podporovala a ďalej rozvíjala portál elektronickej justície a používanie digitálnych technológií na obchodné účely a v rámci verejného sektoru ako takého, aby sa urýchlilo cezhraničné a medzisektorové využívanie elektronickej identifikácie (eID) vrátane mobilnej identifikácie a dôveryhodných služieb pre elektronické transakcie na vnútornom trhu (elektronický podpis a ďalšie služby eIDAS[1], autentifikácia webových lokalít a elektronických doručovacích služieb pre registrované zásielky);

3. zdôrazňuje potrebu zachovania ľudského rozmeru v prípadoch, keď sú služby prevedené do elektronického formátu, s cieľom umožniť občanom využívať personalizované poradenstvo a riešenia;

4. víta zavedenie systému e-CODEX, ktorým sa umožňuje priama komunikácia medzi občanmi a súdmi vo všetkých členských štátoch, čo predstavuje dôležitý krok k uľahčeniu cezhraničného prístupu k verejným službám; okrem toho požaduje vzájomné prepojenie databáz na úrovni EÚ s cieľom ďalej uľahčiť interoperabilitu medzi právnymi orgánmi v rámci EÚ; pripomína však, že bezpečnosť dokladov a ochrana totožnosti, ako aj bezpečnosť sietí sú naďalej zdrojom znepokojenia; pripomína dôležitosť rešpektovania ochrany osobných údajov a zásad zakotvených v Charte základných práv Európskej únie pri využívaní takýchto digitálnych služieb, ako je právo na súkromie;

5. blahoželá Rade a Komisii k práci v súvislosti so zavedením európskeho identifikátora judikatúry (ECLI), ktorý je veľmi užitočný pre právny výskum a dialóg medzi súdmi, a víta vytvorenie vyhľadávača ECLI, ktorý by mal uľahčiť prístup k právnym informáciám v celej Únii;

6. vyzýva Komisiu, aby zvážila ďalšie spôsoby, ako podporiť digitálne riešenie pre formality v rámci celého životného cyklu spoločnosti, elektronické vyplňovanie dokumentov spoločnosti a poskytovanie informácií v cezhraničných prípadoch a v rámci iných obchodných registrov; konštatuje, že v tejto oblasti môžu byť právne predpisy jediným spôsobom, ako vytvoriť vhodný právny rámec pre digitálne riešenia v rámci celej EÚ;

7. zdôrazňuje, že elektronická správa vecí verejných je zvlášť dôležitá pre malé a stredné podniky, ktoré sú obmedzené z hľadiska veľkosti pracovnej sily a dostupných finančných prostriedkov;

8. vyzýva na koordináciu na úrovni EÚ a implementáciu riešení elektronickej správy vecí verejných v záujme ďalšieho uľahčenia výmeny údajov;

9. domnieva sa, že v záujme riadneho vykonávania akčného plánu je potrebné stanoviť jasné lehoty spolu s jasnými opatreniami na zníženie byrokracie;

10. domnieva sa, že s cieľom umožniť včasnú celoeurópsku implementáciu akčného plánu by mali členské štáty zaviesť špecializované kurzy odbornej prípravy o službách elektronickej správy pre štátnych zamestnancov a osoby zodpovedné za rozhodovanie;

11. domnieva sa, že členské štáty by mali zjednodušovať komunikačné a vzdelávacie kampane, aby občania EÚ mohli v plnej miere využívať možnosti, ktoré im ponúkajú nové portály elektronickej správy a služieb;

12. vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri zavádzaní automatizovaných centralizovaných mechanizmov, ktoré umožňujú včasnú identifikáciu akýchkoľvek fyzických alebo právnických osôb, ktoré vlastnia alebo kontrolujú pozemky a stavby na ich území, s cieľom predchádzať zneužívaniu finančného systému na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu; domnieva sa, že tieto informácie by mali byť na vnútroštátnej úrovni priamo prístupné pre finančné spravodajské jednotky (FSJ) a príslušné orgány a mali by byť prístupné a vyhľadateľné prostredníctvom centralizovaných mechanizmov aj pre FSJ iných členských štátov;

13. domnieva sa, že práca na elektronickom prepojení obchodných a insolvenčných registrov v členských štátoch by sa mala zintenzívniť, a zdôrazňuje význam tohto prepojenia pre vnútorný trh; zdôrazňuje, že všetky informácie, ktoré sa majú poskytnúť, by mali spĺňať kritériá spoločného európskeho vzoru alebo rámca;

14. nabáda na zverejnenie údajov verejného sektora a služieb s cieľom podporiť nové príležitosti pre získavanie poznatkov, rast a zamestnanosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri rozvoji verejných digitálnych riešení podporovali otvorené normy;

15. vyzýva Komisiu, aby iniciovala a zaviedla súbor opatrení, ktoré podnikateľským subjektom poskytnú príležitosť, aby sa uchádzali o zákazky v rámci verejného obstarávania v celej EÚ elektronicky s dôrazom na rozvoj vnútroštátnych elektronických systémov verejného obstarávania, jednotný európsky dokument pre obstarávanie, online archív osvedčení (e -Certis) a elektronickú fakturáciu;

16. v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné, aby Komisia a členské štáty spolupracovali na vývoji prototypu európskeho katalógu noriem verejného obstarávania IKT, aby sa tak uľahčila interoperabilita pri získavaní digitálnych riešení prostredníctvom odkazu na spoločný súbor noriem a profilov verejného obstarávania IKT;

17. vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní svojho Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) venovala väčšiu pozornosť interoperabilite a možným prínosom účinného využívania digitálnych technológií pri preskúmavaní existujúceho acquis v oblasti vnútorného trhu a vypracovaní nových návrhov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	28.2.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	19 2 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux, Laura Ferrara, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Jiří Maštálka, Emil Radev, Julia Reda, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, Axel Voss, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniel Buda, Evelyne Gebhardt, Virginie Rozière, Tiemo Wölken
Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Pál Csáky

[1] Súbor noriem pre elektronickú identifikáciu a dôveryhodné služby pre elektronické transakcie na jednotnom európskom trhu. Bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	25.4.2017
Výsledok záverečného hlasovania:	+: –: 0:	32 2 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Dita Charanzová, Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Pascal Durand, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Morten Løkkegaard, Eva Maydell, Marlene Mizzi, Marcus Pretzell, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Jasenko Selimovic, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pascal Arimont, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Antanas Guoga, Franz Obermayr, Ulrike Trebesius, Sabine Verheyen
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	David Coburn, Pál Csáky, Andor Deli, Dieter-Lebrecht Koch

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

32	+
ALDE	Dita Charanzová, Morten Løkkegaard, Jasenko Selimovic
ECR	Daniel Dalton, Ulrike Trebesius, Anneleen Van Bossuyt
EFDD	Marco Zullo
PPE	Pascal Arimont, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Pál Csáky, Andor Deli, Antanas Guoga, Dieter-Lebrecht Koch, Eva Maydell, Andreas Schwab, Ivan Štefanec, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Sabine Verheyen
S&D	Sergio Gaetano Cofferati, Nicola Danti, Evelyne Gebhardt, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Maria Grapini, Liisa Jaakonsaari, Marlene Mizzi, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Catherine Stihler
VERTS/ALE	Pascal Durand, Igor Šoltes

2	-
EFDD	David Coburn
GUE/NGL	Dennis de Jong

3	0
EFDD	Robert Jarosław Iwaszkiewicz
ENF	Franz Obermayr, Marcus Pretzell

Vysvetlenie symbolov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia