SPRÁVA o stave populácií rýb a sociálno-ekonomickej situácii v sektore rybolovu v Stredozemí

    11.5.2017 - (2016/2079(INI))

    Výbor pre rybárstvo
    Spravodajca: Marco Affronte

    Postup : 2016/2079(INI)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A8-0179/2017

    NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

    o stave populácií rýb a sociálno-ekonomickej situácii v sektore rybolovu v Stredozemí

    (2016/2079(INI))

    Európsky parlament,

    –  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES[1],

    –  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)[2],

    –  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1967/2006 z 21. decembra 2006 o riadiacich opatreniach pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov rybného hospodárstva v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2847/93 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1626/94[3],

    –  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999[4],

    –  so zreteľom na strednodobú stratégiu Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) (2017-2020), ktorá sa zameriava na udržateľnosť rybárstva Stredozemného mora a Čierneho mora,

    –  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2016 o návrhu smernice Rady, ktorou sa vykonáva Dohoda o vykonaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybolovu z roku 2007 uzavretá medzi Všeobecnou konfederáciou poľnohospodárskych družstiev v Európskej únii (COGECA), Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) a Združením národných organizácií rybárskych podnikov v Európskej únii (EUROPÊCHE) 21. mája 2012, v znení zmenenom 8. mája 2013[5],

    –  so zreteľom na rezolúciu OSN z 25. septembra 2015 nazvanú Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

    –  so zreteľom na regionálnu konferenciu na tému Budovanie budúcnosti pre udržateľný maloobjemový rybolov v Stredozemnom a Čiernom mori (Alžír, Alžírsko, 7. – 9. marca 2016),

    –  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

    –  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0179/2017),

    A.  keďže Stredozemné more je so svojimi 17 000 morskými druhmi jednou z hlavných oblastí biodiverzity vo svete; keďže pri rozhodovaní o ich riadení preto treba uplatňovať prístup spoločný pre mnohé druhy;

    B.  keďže Komisia vo svojom oznámení s názvom Konzultácie k rybolovným možnostiam na rok 2017 v rámci spoločnej rybárskej politiky (COM(2016) 396) tvrdí, že v Stredozemnom mori je stále rozšírený nadmerný rybolov a sú naliehavo potrebné opatrenia na zvrátenie tejto situácie; keďže Komisia v uvedenom dokumente vyjadruje znepokojenie nad tým, že mnoho posudzovaných populácií je lovených vysoko nad úrovňou odhadu cieľa maximálneho udržateľného výnosu (MSY);

    C.  keďže Stredozemie musí prijať výzvu na splnenie cieľa, ktorým je postupná obnova a zachovanie populácií rýb nad úrovňami biomasy umožňujúcimi dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu pre všetky populácie najneskôr do roku 2020; keďže táto výzva si bude vyžadovať, aby sa na nej podieľali krajiny mimo EÚ a aby prijali záväzok; keďže celková úroveň nadmerného rybolovu v Stredozemnom mori zodpovedá zhruba dvoj- až trojnásobku maximálneho udržateľného výnosu; keďže napriek značnému úsiliu vynaloženému na úrovni EÚ i mimo EÚ na zabezpečenie vykonávania a dodržiavania právnych predpisov v odvetví rybárstva sa viac ako 93 % posudzovaných druhov v Stredozemnom mori stále považuje za druhy podliehajúce nadmernému rybolovu;

    D.  keďže rybolov v tomto regióne má veľký sociálno-ekonomický význam pre pobrežné obyvateľstvo; keďže toto odvetvie zamestnáva státisíce ľudí, a to aj prostredníctvom sekundárneho sektora spracovania, pričom najmä zamestnanosť značného počtu žien závisí od rybolovu; keďže Stredozemie zásadným spôsobom prispieva k potravinovej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva v regióne; keďže rybolov ponúka spôsob doplnenia príjmu alebo dodávky potravín a prispieva k stabilite v regióne;

    E.  keďže Stredozemné more je ovplyvnené širokou škálou faktorov, ktoré majú spolu s rybolovom dosah na zdravie populácií rýb, ako napríklad znečistenie spôsobené námornou dopravou;

    F.  keďže maloobjemový rybolov predstavuje 80 % flotíl a 60 % pracovných miest v oblasti Stredozemného mora; keďže je poľutovaniahodné, že neexistuje spoločne dohodnutá definícia maloobjemového rybolovu na európskej úrovni, pričom uznáva, že je to veľmi náročné vzhľadom na rôzne špecifiká a charakteristiky morského ekosystému a odvetvia rybolovu; keďže „maloobjemový pobrežný rybolov“ je formálne vymedzený iba na účely Európskeho rybárskeho fondu (nariadenie Rady č. 1198/2006) ako „rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami celkovej dĺžky menej ako 12 metrov, nepoužívajúcimi vlečný výstroj“ (napríklad vlečné siete); keďže vymedzenie maloobjemového rybolovu by malo zohľadňovať viaceré národné a regionálne charakteristiky;

    G.  keďže na stretnutí na vysokej úrovni o stave populácií v Stredozemnom mori (vo februári 2016 v Catanii) sa dospelo k dohode o naliehavej potrebe zvrátiť tieto negatívne trendy a bola potvrdená veľká výzva obnoviť a zachovať populácie rýb nad úrovňami biomasy umožňujúcimi dosiahnuť maximálny udržateľný výnos pri súčasnom dodržiavaní povinnosti v rámci SRP týkajúcej sa MSY pre všetky druhy najneskôr do roku 2020;

    H.  keďže okrem nadmerného rybolovu Stredozemné more čelí mnohým výzvam, pričom väčšina z nich súvisí s husto obývaným pobrežím (nadmerné množstvo živín, znečisťujúce látky, zmeny biotopu a pobrežia), ale aj s námornou dopravou a nadmerným využívaním zdrojov (okrem iného ťažba ropy a zemného plynu); keďže okrem toho je Stredozemné more veľmi citlivé na zmenu klímy, ktorá v spojení s intenzívnou námornou dopravou uľahčuje prinesenie a udomácnenie nových inváznych druhov;

    I.  keďže nemožnosť používať osobitné nástroje a techniky, ktoré sú prijateľnejšie a majú menej výrazný dosah na stav ohrozených populácií, vážne ovplyvňuje životaschopnosť už marginalizovaných pobrežných a ostrovných komunít, bráni rozvoju a vo zvýšenej miere spôsobuje vyľudňovanie;

    J.  keďže pobrežné komunity naprieč členskými štátmi v oblasti Stredozemia sú vo vysokej miere závislé od rybolovu, a najmä maloobjemového rybolovu, a teda sú ohrozené nedostatočnou udržateľnosťou populácií rýb;

    K.  keďže mnoho pobrežných komunít v EÚ vo vysokej miere závisí od činností maloobjemového tradičného rybolovu v oblasti Stredozemného mora;

    L.  keďže rekreačný rybolov má v mnohých regiónoch Stredozemia sociálno-ekonomickú hodnotu a priamy, ako aj nepriamy vplyv na zamestnanosť;

    M.  keďže treba zohľadniť úlohu rekreačného rybolovu z hľadiska stavu populácií v Stredozemí;

    1.  zdôrazňuje dôležitosť včasného a komplexného presadzovania cieľov a opatrení spoločnej rybárskej politiky (SRP) a včasného vypracovania a účinného vykonávania viacročných plánov riadenia v súlade s prístupom sústredeným na regionalizáciu a veľký počet druhov; zdôrazňuje najmä to, že je potrebné dosiahnuť cieľ dobrého environmentálneho stavu stanovený rámcovou smernicou EÚ o stratégii pre morské prostredie (smernica 2008/56/EC) a zohľadniť skutočnosť, že o opatreniach v oblasti riadenia rybárstva by sa malo rozhodovať v kontexte spoločnej rybárskej politiky;

    2.  zastáva názor, že vo vzťahu k Stredozemiu by sa malo naďalej uplatňovať rozdielne zaobchádzanie v porovnaní s ostatnými morskými oblasťami v rámci SRP, keďže jeho veľkú časť tvoria medzinárodné vody, v ktorých rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o stav populácií, zohrávajú tretie krajiny;

    3.  domnieva sa, že je naliehavo potrebná kolektívna reakcia založená na viacúrovňovej medzinárodnej, európskej, vnútroštátnej a regionálnej spolupráci; domnieva sa, že všetky zúčastnené strany vrátane profesionálnych a rekreačných rybárov, rybolovného priemyslu, tradičného a drobného maloobjemového rybolovu, vedcov, regionálnych organizácií, manažérov morských chránených oblastí, odborových a mimovládnych organizácií by mali byť zapojené do inkluzívneho procesu zdola nahor; zdôrazňuje strategickú úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohráva Poradná rada pre Stredozemie;

    4.  zdôrazňuje, že bez informovanosti, plnej podpory a zapojenia pobrežných komunít, ktoré musia byť v záujme svojej hospodárskej a sociálnej budúcnosti informované o rizikách prelovenia populácií a druhov, riadiace opatrenia a predpisy nenaplnia svoj potenciál;

    5.  poznamenáva, že neexistujú žiadne spoločné, podrobné vymedzenia maloobjemového a drobného rybolovu; zdôrazňuje, že takéto definície sú čo najskôr potrebné pre ďalšie politické opatrenia na úrovni EÚ;

    6.  trvá na tom, že vymedzenie politík rybolovu by malo zahŕňať rybárov a ich združenia a organizácie výrobcov, odborové organizácie, pobrežné akčné skupiny a miestne komunity, ktorí by mali byť zapojení do rozhodovacieho procesu a byť jeho integrálnou súčasťou v súlade so zásadou regionalizácie spoločnej rybárskej politiky, a to vrátane tretích krajín na východnom a južnom pobreží Stredozemného mora; zdôrazňuje, že iba vytvorením spravodlivých, vyvážených a rovnocenných podmienok pre všetky zúčastnené krajiny a pre všetkých prevádzkovateľov v rybárskom sektore v Stredozemí sa budú dať zabezpečiť zdravé rybolovné zdroje a udržateľné a ziskové rybolovné oblasti, a teda zaručiť súčasnú úroveň zamestnanosti a v ideálnom prípade vytvárať viac pracovných miest v sektore rybolovu; zdôrazňuje významnú úlohu silných a nezávislých sociálnych partnerov v sektore rybolovu, ako aj inštitucionalizovaného sociálneho dialógu a účasti zamestnancov na záležitostiach podnikov;

    7.  konštatuje, že v rámci SRP sa poskytujú stimuly vrátane rybolovných možností, a to pre selektívny rybolov s malým vplyvom na morský ekosystém a rybolovné zdroje; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu, aby členské štáty uplatňovali transparentné a objektívne kritériá vrátane environmentálnych, sociálnych a ekonomických kritérií (článok 17 nariadenia o SRP); naliehavo vyzýva k vynaloženiu úsilia v tomto smere v snahe zabezpečiť, aby sa flotilám maloobjemového (drobného a tradičného) rybolovu poskytlo viac stimulov a prednostný prístup k pobrežným rybolovným oblastiam, ak lovia selektívne a spôsobom, ktorý má obmedzený vplyv; zdôrazňuje, že je dôležité konzultovať s dotknutými pobrežnými komunitami;

    8.  poznamenáva, že vplyv rekreačného rybolovu na populácie rýb a jeho sociálno-ekonomický potenciál v Stredozemí neboli dostatočne preskúmané; domnieva sa, že v budúcnosti by sa mali zhromaždiť údaje týkajúce sa počtu rekreačných rybárov, objemu ich úlovkov a nimi vytvorenej pridanej hodnoty v pobrežných komunitách;

    9.  poznamenáva, že rekreačný rybolov predstavuje pre miestne komunity podstatný ekonomický príjem prostredníctvom činností, ako je cestovný ruch, a keďže má malý vplyv na životné prostredie, mal by sa teda podporovať;

    10.  domnieva sa, že je nevyhnutné vymedziť pobrežný, maloobjemový pobrežný a tradičný rybolov v súlade so sociálno-ekonomickými charakteristikami a uplatňovať pritom regionálny prístup;

    11.  zdôrazňuje, že pobrežný rybolov využíva tradičnú výstroj a techniky, ktoré svojou špecifickosťou definujú identitu a spôsob života pobrežných oblastí, a preto je nevyhnutné zachovať ich využívanie a chrániť ich ako súčasť kultúrneho, historického a tradičného dedičstva;

    12.  domnieva sa, že v kontexte regionalizácie a vzhľadom na osobitosti každého druhu rybolovu by sa mali umožniť odôvodnené výnimky týkajúce sa používania špecifického rybárskeho výstroja a techník;

    13.  zdôrazňuje, že podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) by sa pri ochrane, využívaní živých morských zdrojov a ich riadení mal uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti, ktorý zohľadňuje sociálno-ekonomické aspekty s cieľom dosiahnuť udržateľné rybárstvo a súčasne chrániť a zachovávať morské prostredie ako celok; zdôrazňuje, že nedostatok vedeckých informácií nesmie byť zámienkou na nevykonanie opatrení zameraných na ochranu zdrojov a hospodárenie s nimi; domnieva sa, že je nevyhnutné urýchlene odstrániť nedostatok údajov a konkrétnych vedeckých informácií o stave populácií; zdôrazňuje, že by sa malo konzultovať so všetkými zainteresovanými stranami, ktoré by mali byť zapojené do tohto procesu;

    14.  domnieva sa, že na ochranu a zachovanie rybolovných a environmentálnych zdrojov v Stredozemnom mori musia byť politiky riadenia rybárstva efektívne a musia ich sprevádzať silné, rozsiahle a naliehavé politiky a opatrenia na boj proti faktorom, ktoré tieto zdroje postihujú a majú na ne nepriaznivý vplyv, ako sú: zmena klímy (globálne otepľovanie, acidifikácia, zrážky), znečistenie (chemické, organické, makroskopické a mikroskopické), nekontrolovaný prieskum a ťažba ropy a zemného plynu, námorná doprava, invázne druhy a ničenie alebo poškodzovanie prirodzených biotopov, najmä pobrežných; zdôrazňuje, že je dôležité lepšie porozumieť vplyvu týchto faktorov na populácie rýb; žiada, aby sa existujúce európske kapacity na pozorovanie a monitorovanie v Stredozemnom mori (ako napríklad sieť EMODnet a programu Copernicus a jeho morské zložky v tejto súvislosti posilnili;

    15.  domnieva sa, že ochrana a zachovanie rybolovných zdrojov a morských zdrojov v oblasti Stredozemia by nemali byť založené len na opatreniach týkajúcich sa odvetvia rybolovu, ale takisto by mali zahŕňať aj iné odvetvia, ktoré majú vplyv na morské prostredie;

    16.  zastáva názor, že by sa malo zintenzívniť úsilie v oblasti námorných poznatkov, najmä so zreteľom na komerčne využívané druhy, a že tieto poznatky by sa mali využiť ako základ na plánovanie ich udržateľného využívania;

    17.  naliehavo zdôrazňuje, že rozsiahly problém nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu stále pretrváva v oblasti Stredozemného mora, dokonca aj v krajinách EÚ; domnieva sa, že nijaké opatrenia na zachovanie zdrojov, a to aj najmä opatrenia pre hospodárstva s maloobjemovým rybolovom, nemôžu byť účinné bez rozhodného a odhodlaného boja proti NNN rybolovu; domnieva sa, že EÚ musí podporovať stredozemské krajiny mimo EÚ v ich úsilí v boji proti NNN rybolovu; navyše sa domnieva, že vzhľadom na veľmi odlišné postupy inšpekcií a udeľovania sankcií by sa kontrolné postupy mali harmonizovať v celej oblasti Stredozemného mora;

    18.  opätovne pripomína, že pobrežné komunity majú výrazný vplyv na účinnosť opatrení zameraných na prevenciu, odhaľovanie a identifikáciu NNN rybolovu;

    19.  domnieva sa, že prvoradú pozornosť treba venovať zintenzívneniu monitorovacej činnosti na súši, v rámci celého distribučného reťazca (trhy a odvetvie stravovacích služieb), a na mori, a to najmä v oblastiach, kde je rybolov pozastavený alebo zakázaný;

    20.  domnieva sa, že s cieľom zabrániť sociálnym rozdielom by sa mali rybolovné možnosti rozdeľovať na základe objektívnych a transparentných kritérií vrátane kritérií environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho charakteru, s náležitým ohľadom na metódy s malými dôsledkami; domnieva sa, že aj rybolovné možnosti by sa mali rovnomerne rozdeľovať v rámci rôznych segmentov rybolovu vrátane tradičného a maloobjemového rybolovu; okrem toho sa nazdáva, že v súlade s článkom 17 nariadenia o SRP by sa flotilám mali poskytnúť stimuly na používanie selektívnejšieho rybárskeho výstroja a techník, ktoré majú znížený vplyv na morské prostredie;

    21.  zastáva názor, že prelovenie populácií v Stredozemnom mori by sa malo riešiť prostredníctvom opatrení v oblasti riadenia a zachovania rybárstva pre komerčný a rekreačný rybolov, a to najmä prostredníctvom oblastných a časových obmedzení a denných alebo týždenných obmedzení rybolovu, a prípadne kvótami; domnieva sa, že by sa tým zaručili rovnaké podmienky s tretími krajinami pre spoločné populácie; vyjadruje presvedčenie, že o týchto opatreniach by sa malo rozhodovať v úzkej spolupráci s príslušným odvetvím s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie;

    22.  víta nárast počtu inšpekcií Európskej agentúry pre kontrolu a zdôrazňuje potrebu posilnenia úsilia na riešenie dvoch hlavných problémov z hľadiska dodržiavania predpisov v roku 2016, pričom ide najmä o: nepravdivé vyhlásenia alebo falošné dokumenty (lodný denník, vyhlásenia o vylodení a preprave, potvrdenia o predaji atď.) a používanie zakázaného alebo nevyhovujúceho rybárskeho výstroja;

    23.    zdôrazňuje, že rybári by v žiadnom prípade nemali preberať zodpovednosť vyplývajúcu z povinnosti vylodiť úlovky stanovenej v reformovanej SRP;

    24.  vyzýva na vypracovanie štúdie o dôsledkoch, ktoré bude mať ukončenie odhadzovania úlovkov z hľadiska odobratia živín morským organizmom a iným druhom, napríklad čajkám;

    25.  poznamenáva, že sústava chránených morských oblastí pokrýva príliš malú časť Stredozemného mora, pričom možno konštatovať výrazné rozdiely medzi jednotlivými oblasťami; poukazuje na to, že existuje všeobecný nedostatok hospodárskych zdrojov; domnieva sa, že je veľmi dôležité uznať a posilniť úlohu, ktorú majú chránené morské oblasti ako pokročilé laboratóriá pre vedecký výskum, pre vykonávanie osobitných opatrení a spoluprácu a spoločné riadenie s rybármi a pre optimalizáciu ich využívania, a to vzhľadom na vedecké poradenstvo a ciele v oblasti ochrany; v tejto súvislosti považuje za dôležité zaistiť stabilné zvýšenie financovania systému; domnieva sa, že je veľmi dôležité užšie spolupracovať s GFCM a nečlenskými krajinami EÚ s cieľom určiť oblasti, ktoré je potrebné podrobiť opatreniam na ochranu, a vytvoriť účinný monitorovací a kontrolný systém na kontrolu účinnosti týchto oblastí;

    26.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby chránené morské oblasti do roku 2020 pokrývali aspoň 10 % Stredozemného mora, v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja 14.5 Organizácie Spojených národov; vyzýva GFCM, aby sa na výročnom zasadnutí v roku 2018 dohodla na progresívnom kalendári s kvalifikovanými cieľmi na dosiahnutie tohto cieľa; zdôrazňuje, že existujúce chránené morské oblasti v mnohých prípadoch nie sú primerane spravované; preto sa domnieva, že okrem zavedenia účinného monitorovacieho a kontrolného systému je potrebné vypracovať a uplatňovať opatrenia v oblasti riadenia v súlade s ekosystémovým prístupom, aby bolo možné monitorovať účinnosť opatrení týkajúcich sa ochrany;

    27.  zdôrazňuje najmä potrebu chrániť spoluprácu v oblasti riadenia citlivých oblastí, ktoré sú dôležitými neresiskami ekonomicky najdôležitejších druhov (napríklad oblasť Jabuka Pit v Jadranskom mori);

    28.  zdôrazňuje, že Stredozemie sa vyznačuje biologicky jedinečnou populáciou, ktorú využívajú flotily z rôznych krajín, a teda kľúčový význam má úzka spolupráca a koordinácia opatrení na reguláciu rybolovu medzi všetkými zainteresovanými stranami a na všetkých úrovniach;

    29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom riešiť problém morského odpadu a plastov v mori, ktoré spôsobujú veľmi vážne environmentálne, ekologické, hospodárske a zdravotné škody;

    30.  domnieva sa, že v súvislosti s politikami je nevyhnutné uplatňovať rôznorodý a diferencovaný prístup v rámci plánov riadenia, s rôznymi kritériami založenými na biologických vlastnostiach druhov a technických vlastnostiach rybárskych metód; navyše zastáva názor, že každý viacročný plán by mal stanovovať primerané plánovanie v priestore (rotujúce oblasti „bez rybolovu“, s celkovým alebo čiastočným uzatvorením v závislosti od systémov rybolovu) a čase (obdobia hájenia), popri podpore technických opatrení zameraných na maximálnu selektívnosť výstroja; zdôrazňuje, že by sa mala stanoviť primeraná finančná kompenzácia;

    31.  víta záväzky Komisie vo vzťahu k viacročnému plánu riadenia pre Stredozemné more; zdôrazňuje dôležitosť regionalizácie spoločnej rybárskej politiky pre riadenie rybolovu v oblasti Stredozemného mora; žiada zapojenie Poradnej rady pre Stredozemie (MEDAC) počas celého procesu plánovania a vytvárania viacročného plánu riadenia a regionalizovaných opatrení;

    32.  zdôrazňuje, že v obdobiach hájenia treba zaručiť dôstojný príjem pre rybárov;

    33.  zdôrazňuje, že pre Stredozemie by sa mala pre všetky komerčné a rekreačné cieľové druhy stanoviť minimálna povolená veľkosť v závislosti od pohlavnej zrelosti a vychádzajúc z najlepších vedeckých poznatkov; poukazuje na to, že treba prijať opatrenia na presadzovanie prísnejšieho dodržiavania týchto minimálnych povolených veľkostí;

    34.  domnieva sa, že treba podporovať koordinovanú činnosť s tretími krajinami z oblasti Stredozemia, a to zintenzívnením politickej a technickej spolupráce pod záštitou medzinárodných inštitúcií pôsobiacich v tejto oblasti; víta nedávne spustenie programu Komisie MedFish4Ever, ktorý je výzvou na prijatie opatrení s cieľom zastaviť prelovenie populácií rýb v Stredozemnom mori; zdôrazňuje, že je potrebné urobiť všetko, čo je v rámci tohto programu v našich silách, na podporu udržateľného rybolovu v krajinách Stredozemia;

    35.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať a vykonávať dohodu o časovopriestorovom uzatvorení rybolovu, ktorou sa v priebehu roka stanovujú dočasné sekvenčné obmedzenia rybolovu v oblastiach chovu určitých druhov; poukazuje na to, že toto obmedzovanie rybolovného úsilia podľa obdobia roka a jeho špecializácia budú mať vysoko produktívny charakter a mali by sa plánovať po dohode s rybárskymi komunitami a vedeckými poradcami;

    Opatrenia súvisiace s tretími krajinami

    36.  vyzýva Komisiu, aby podporovala opatrenia prostredníctvom GFCM na zlepšenie stavu populácií spoločných s tretími krajinami, pričom by sa využívali výhody z činnosti v rámci spolupráce, ktorá už bola nadviazaná medzi orgánmi zastupujúcimi flotily a podnikmi pôsobiacimi v odvetví rybolovu a príslušnými úradmi alebo orgánmi v dotknutých tretích krajinách;

    37.  poznamenáva, že chýbajúci spoločný regulačný rámec pre flotily z EÚ a mimo EÚ pôsobiace v Stredozemnom mori vytvára nespravodlivú hospodársku súťaž medzi rybármi a zároveň ohrozuje dlhodobú udržateľnosť úlovkov v prípade spoločne využívaných druhov;

    38.  zdôrazňuje dôležitosť spolupráce a potrebu podporovať dodržiavanie pravidiel a rovnaké podmienky v oblasti kontroly rybolovu s tretími krajinami a regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva (RFMO) a posilňovať horizontálnu koordináciu pri riadení morských oblastí a populácií rýb mimo vnútroštátnych jurisdikcií;

    39.  vyzýva Komisiu, aby pomáhala stredozemským krajinám mimo EÚ pri dosahovaní udržateľného rybolovu, a to aj podporovaním maloobjemového a pobrežného rybolovu, vymieňaním si najlepších postupov a otvorenou komunikáciou, a pri nadviazaní potrebného dialógu medzi rôznymi zúčastnenými vnútroštátnymi správnymi orgánmi s cieľom primeraným spôsobom podporiť vykonávanie strednodobej stratégie GFCM (2017 – 2020) a zvrátiť znepokojivý trend, pokiaľ ide o stav populácií v Stredozemnom mori; vyzýva Komisiu, aby organizovala efektívne výmeny informácií s tretími krajinami Stredozemia o činnostiach flotíl tretích krajín pôsobiacich v Stredozemnom mori;

    40.  žiada vypracovanie regionálneho plánu pod záštitou Všeobecnej rybárskej komisie pre Stredozemné more (GFCM) s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky plavidlá loviace v oblasti Stredozemného mora a zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi rybolovnými zdrojmi a kapacitou flotíl všetkých krajín na pobreží Stredozemného mora, okrem toho požaduje vytvorenie regionálneho centra pre systém monitorovania plavidiel (VMS) a spoločné operácie v oblasti inšpekcie;

    41.  odporúča, aby Komisia pozastavila dovozy z tretích krajín, ktoré neprijímajú opatrenia potrebné na zamedzenie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktoré im ako vlajkovým štátom, prístavným štátom, pobrežným štátom alebo štátom predaja vyplývajú ako povinnosť z medzinárodného práva;

    42.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali tretie krajiny v ich úsilí účinnejšie bojovať proti NNN rybolovu v celom Stredozemnom mori, poskytovali im na tento účel maximálnu možnú pomoc a spolupracovali s nimi;

    43.  naliehavo žiada pobrežné štáty, aby spolupracovali na vytvorení oblastí obmedzeného rybolovu a morských chránených oblastí, a to aj v medzinárodných vodách;

    44.  zdôrazňuje, že treba stanoviť súbor základných pravidiel pre riadenie rekreačného rybolovu v celom Stredozemnom mori;

    Sociálno-ekonomické aspekty

    45.  zdôrazňuje, že priamo na lodiach je zamestnaných 250 000 osôb a že počet osôb závislých od odvetvia rybolovu sa exponenciálne zvýši, ak doň zahrnieme aj rodiny, ktoré žijú vďaka regionálneho rybolovu a ktoré sú zamestnané v súvisiacich odvetviach, ako je údržba lodí a cestovný ruch vrátane cestovného ruchu spojeného s rekreačným rybolovom; konštatuje, že 60 % činností súvisiacich s rybolovom sa vykonáva v rozvojových krajinách južného a východného Stredozemia, čo ukazuje, aká dôležitá je úloha maloobjemového (drobného a tradičného) rybolovu a rekreačného rybolovu pre udržateľný rozvoj týchto regiónov, a najmä pre najzraniteľnejšie pobrežné komunity;

    46.  domnieva sa, že zlepšenie pracovných podmienok rybárov má zásadný význam počnúc dôstojným odmeňovaním a spravodlivou hospodárskou súťažou, pričom osobitný dôraz treba klásť na vysokú mieru úrazov v tomto odvetví a vysoké riziko chorôb z povolania; navrhuje, aby členské štáty vytvorili nástroje na podporu príjmu, pri riadnom dodržiavaní zákonov a zvyklostí každého členského štátu; a napokon odporúča, aby členské štáty vytvorili fond na kompenzáciu stabilného príjmu, z ktorého by sa pokryli obdobia zákazu rybolovu, ktoré môžu zahŕňať obdobia nepriaznivých poveternostných podmienok znemožňujúcich rybolov, a obdobia uzavretia rybolovu (obdobia hájenia), ktoré slúžia na zachovanie životného cyklu využívaných druhov, environmentálne katastrofy alebo udalosti, počas ktorých dochádza k dlhotrvajúcemu znečisteniu životného prostredia alebo ku kontaminácii morskými biotoxínmi;

    47.  poznamenáva, že odvetvie rybolovu v EÚ prechádza už niekoľko rokov ťažkým obdobím z dôvodu vyšších výrobných nákladov, klesajúcich populácií rýb, slabších úlovkov a neustáleho poklesu príjmu;

    48.  konštatuje, že sociálno-ekonomická situácia v tomto sektore sa z rôznych dôvodov zhoršila, a to aj v dôsledku poklesu populácií rýb, zníženia hodnoty rýb pri prvom predaji (ktoré nebolo zohľadnené v maloobchodných predajných cenách v dôsledku nespravodlivého rozdelenia pridanej hodnoty v hodnotovom reťazci väčšinou sprostredkovateľov a v niektorých regiónoch v dôsledku monopolov na distribúciu), a zvýšenia cien palív; konštatuje, že tieto problémy prispeli k zvýšeniu rybolovného úsilia, čo vyvoláva znepokojenie predovšetkým v prípade maloobjemového rybolovu a skutočne môže ohroziť budúcnosť tohto tradičného spôsobu života a prežitie miestnych komunít, ktoré sú veľmi závislé od rybolovu;

    49.  zdôrazňuje význam rozvoja iniciatív, ktoré by mohli mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a sú zlučiteľné so znížením rybolovného úsilia, napríklad cestovný ruch v oblasti rybolovu a výskumné činnosti;

    50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby všetkým pracovníkom v sektore rybolovu zlepšili prístup k dôstojným pracovným podmienkam a adekvátnemu sociálnemu zabezpečeniu, a to bez ohľadu na veľkosť a typ podniku, ktorý ich zamestnáva, miesto zamestnania alebo príslušnú zmluvu, a to aj prostredníctvom dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva podpísaných v regióne s cieľom bojovať proti sociálnemu dumpingu a zlepšiť prístup k trhom a financiám, spoluprácu s orgánmi verejnej správy a inštitúciami a diverzifikáciu spôsobov obživy; zdôrazňuje význam účinných pracovných inšpekcií a kontrol;

    51.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť pracovné podmienky rybárov vzhľadom na vysokú mieru úrazov v tomto odvetví, ako aj neprimerane vysoké riziko chorôb z povolania, tak telesných, ako aj duševných; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť riadne vyváženie pracovného a súkromného života rybárov; zdôrazňuje význam primeraného sanitárneho vybavenia na palube rybárskych plavidiel, ako aj dôstojného ubytovania a možností pre rekreačné činnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby prístavy a ich vodné cesty boli vždy počas prevádzky bezpečné a splavné;

    52.  zdôrazňuje potrebu zaručiť, aby všetky ryby a výrobky z rýb dovážané do EÚ spĺňali podmienky, ktoré sú v súlade s medzinárodnými environmentálnymi a pracovnými normami a normami v oblasti ľudských práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž a udržateľnosť v sektore rybolovu v záujme zachovania pracovných miest a rastu; zdôrazňuje, že je to veľmi dôležité nielen vzhľadom na hospodársku súťaž v rámci Únie, ale predovšetkým aj vzhľadom na konkurentov so sídlom v tretích krajinách;

    53.  domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali podporovať plné využívanie prostriedkov z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) a nástroja európskeho susedstva; nazdáva sa, že Komisia by mala vyvinúť maximálne úsilie, aby pomohla členským štátom a štátom mimo EÚ čo najefektívnejšie využívať všetky dostupné finančné prostriedky, a to najmä s ohľadom na:

    – zlepšenie pracovných podmienok a bezpečnosti na palube,

    – zvýšenie hodnoty práce a odborného vzdelávania a podporu vzniku a rozvoja nových hospodárskych činností v sektore (napríklad prostredníctvom prijímania do zamestnania, vzdelávania a multidisciplinárnej odbornej prípravy mladých ľudí;

    – zlepšenie postavenia žien v rybolove a s ním súvisiacich odvetviach so zreteľom na skutočnosť, že ženy tvoria viac než 12 % celkovej pracovnej sily v tomto odvetví;

    54.  pripomína, že Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) musí poskytnúť pomoc odvetviu maloobjemového rybolovu pri obnove rybárskeho výstroja, predovšetkým s cieľom splniť prísne obmedzenia spojené s povinnosťou vylodiť úlovky;

    55.  vyzýva Komisiu, aby podporila založenie a činnosť miestnych akčných skupín v oblasti rybárstva (FLAG), ktoré podporujú model udržateľného rybárstva;

    56.  domnieva sa, že je nevyhnutné podporovať, posilňovať a stimulovať spoluprácu medzi rybármi, najmä rybármi vykonávajúcimi maloobjemový rybolov v tej istej oblasti alebo regióne, na účely spoločného riešenia plánovania miestnych rybolovných zdrojov a hospodárenia s nimi v záujme účinnej a praktickej regionalizácie a v súlade s cieľmi SRP; nazdáva sa, že obrovská fragmentácia a diferenciácia povolaní, cieľov, technických vlastností a použitého vybavenia je charakteristickým znakom rybolovu v Stredozemnom mori a že horizontálny a jednotný prístup by teda nerešpektoval tieto miestne špecifiká;

    57.  konštatuje, že počet populácií bez spoľahlivého posúdenia ich stavu zostáva i napriek nedávnym zlepšeniam vysoký a že Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) vyjadril poľutovanie nad tým, že v skutočnosti došlo k zníženiu počtu posúdení zo 44 v roku 2012 na iba 15 v roku 2014; zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia rýchleho a náležitého zberu údajov a podporovania zvýšenia počtu štúdií a druhov, ktorých sa údaje týkajú, a tým prehĺbiť poznatky o populáciách a vplyve rekreačného rybolovu a vonkajších faktorov, ako je znečistenie, a to s cieľom dosiahnuť udržateľné riadenie populácií;

    58.  domnieva sa, že racionálne a udržateľné hospodárenie so zdrojmi je závislé od kvantity a vedeckého využívania zozbieraných údajov o faktoroch, ako sú kapacity rybolovu, vykonávané rybolovné činnosti a ich sociálno-ekonomická situácia a biologický stav využívaných populácií;

    59.  konštatuje, že iba 40 % vyloženého nákladu v oblasti pôsobnosti GFCM pochádza z populácií, pre ktoré existuje vedecké posúdenie poskytnuté Komisii, a že percentuálny podiel klesá, pokiaľ ide o populácie, ktoré podliehajú plánu riadenia; upozorňuje, že je potrebné zlepšiť pokrytie rozsah vedeckých posúdení stavu populácí a zvýšiť percentuálny podiel vylodeného úlovku pochádzajúceho z foriem rybolovu regulovaných viacročnými plánmi riadenia;

    60.  domnieva sa, že posúdenia rybolovného úsilia v rámci rekreačného rybolovu a zber údajov o úlovkoch v každej morskej oblasti a Stredozemnom mori sú dôležité;

    61.  zdôrazňuje potrebu integrovaných prístupov, ktorými sa súčasne zohľadní rôznorodosť morského prostredia, komplexnosť (využívaných i nevyužívaných) druhov v mori, rôzne charakteristiky a vykonávanie rybolovných činností, fenomén poklesu hodnoty rýb pri prvom predaji a v niektorých regiónoch i monopolov na distribúciu, ako aj všetky ostatné faktory, ktoré ovplyvňujú zdravie populácie rýb;

    62.  uznáva, že dostupné údaje pre meranie rozsahu a vplyvu činností maloobjemového rybolovu sú obmedzené a môžu sa v jednotlivých štátoch líšiť; uznáva, že pre tento nedostatok údajov existuje tendencia k podceňovaniu drobného rybolovu;

    63.  zdôrazňuje, že lepšie pochopenie hospodárskych a sociálnych dôsledkov rôznych druhov rybolovu, najmä maloobjemového a rekreačného rybolovu, by pomohlo pri určovaní najlepších opatrení v oblasti riadenia;

    64.  dôrazne podporuje návrh GFCM vypracovať prehľad rybárskych činností a zahrnúť doň informácie o rybárskych nástrojoch a operáciách, opis rybolovných oblastí, ako aj cieľové druhy a náhodné úlovky s cieľom poskytnúť úplný opis rybolovných činností v oblasti a interakcií s ostatnými odvetviami, ako je rekreačné rybárstvo;

    65.  domnieva sa, že na rekreačný rybolov by sa mali uplatňovať nové pravidlá a že by sa mal vypracovať prehľad činností rekreačného rybolovu vrátane informácií o rybárskom výstroji a rybolovných operáciách, opisu rybolovných oblastí, cieľových druhov a vedľajších úlovkov;

    66.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rozsiahlu vedeckú spoluprácu a pracovala na zlepšení zberu údajov v prípade najdôležitejších populácií, skrátila doby medzi zberom a konečným posúdením a požadovala od STECF posudzovanie nových populácií; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že väčšina vykládok v Stredozemnom mori sa týka druhov, o ktorých nie sú dostatočné údaje („rybárstvo bez dostatočných údajov“);

    67.  zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné vymieňať si údaje a bojovať proti ich neprístupnosti a rozptýleniu, a to tým, že sa vypracuje spoločná databáza s komplexnými a spoľahlivými údajmi o zdrojoch rybolovu a vytvorí sa sieť odborníkov a výskumných ústavov pre rôzne oblasti vedy o rybárstve; zdôrazňuje, že táto databáza by mala byť financovaná z prostriedkov EÚ a mala by obsahovať všetky údaje o rybárstve a rybolovných činnostiach podľa jednotlivých zemepisných podoblastí vrátane údajom o rekreačnom rybárstve s cieľom uľahčiť kontrolu kvality, nezávislých a komplexných údajov, a tým zlepšiť posudzovanie populácií;

    68.  poznamenáva, že vplyv, charakteristiky a rozsah NNN rybolovu nie sú v súčasnosti v dostatočnej miere predmetom posudzovania, ich posudzovanie sa líší v jednotlivých krajinách v oblasti Stredozemného mora a že tieto krajiny preto nie sú primerane zastúpené, pokiaľ ide o informácie o súčasnom stave rybolovu a trendoch v priebehu času; zdôrazňuje, že tieto krajiny by mali byť náležite zohľadnené pri vypracúvaní vedeckých posúdení na účely riadenia rybárstva;

    69.  vyzýva členské štáty, aby bojovali proti podvodom s produktmi mora označovaním a sledovateľnosťou výrobkov a zvýšili svoje úsilie v boji proti nezákonnému rybolovu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom dostupných informácií o stave väčšiny populácií („populácie, o ktorých neexistuje veľa údajov“) a nad skutočnosťou, že približne 50 % úlovkov nie je oficiálne deklarovaných a 80 % vykládok pochádza z „populácií, o ktorých neexistuje veľa údajov“;

    70.  vyzýva členské štáty, aby ratifikovali a v plnej miere vykonávali všetky príslušné dohovory MOP pre pracovníkov v odvetví rybárstva s cieľom zabezpečiť dobré pracovné podmienky a posilnenie inštitúcií kolektívneho vyjednávania, aby pracujúci v námornom odvetví vrátane samostatne zárobkovo činných osôb mohli využívať svoje pracovné práva;

    71.  vyzýva Komisiu, aby nabádala na investície do diverzifikácie a inovácie v odvetví rybárstva rozvojom doplnkových činností a podporovala tieto investície;

    Informovanosť

    72.  zdôrazňuje, že účinné výsledky a maximálne splnenie cieľov možno dosiahnuť vysokou mierou zodpovednosti a informovanosti prevádzkovateľov v tomto odvetví, rozvíjaním zručností a vzdelávaním (profesionálnych a rekreačných) rybárov a ich zapájaním do rozhodovacieho procesu a doplnením osobitných opatrení na šírenie osvedčených postupov;

    73.  domnieva sa, že je dôležité podporovať povinné poskytovanie náležitých podrobných spotrebiteľských informácií o pôvode výrobkov a spôsobe a dátume úlovku; nazdáva sa, že treba analyzovať a posúdiť, či opatrenia ustanovené v rámci novej spoločnej organizácie trhov (SOT) dokázali zlepšiť spotrebiteľské informácie;

    74.  navyše považuje za dôležité zvýšiť informovanosť spotrebiteľov a vzdelávať a nabádať ich na zodpovednú konzumáciu rýb uprednostňovaním miestnych druhov, ktoré boli ulovené udržateľnými metódami a pravdepodobne pochádzajú z populácií, ktoré nie sú nadmerne využívané a široko predávané; pokladá za nevyhnutné, aby bol v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami na tento účel zriadený účinný systém vysledovateľnosti a označovania, a to s cieľom okrem iného informovať spotrebiteľa a bojovať proti potravinovým podvodom;

    75.  domnieva sa, že sa musí nájsť rovnováha medzi spravodlivou hospodárskou súťažou, požiadavkami spotrebiteľov, udržateľnosťou sektora rybolovu a zachovaním pracovných miest; zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu a silnej politickej vôle všetkých stredozemských krajín s cieľom reagovať na výzvy a zlepšiť situáciu v Stredozemnom mori;

    76.  víta kampaň MEDFISH4EVER, ktorú začala Komisia s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o situácii v Stredozemnom mori;

    77.  domnieva sa, že školy, nemocnice a iné verejné zariadenia by mali byť zásobované rybami z miestnych rybolovov;

    78.  zdôrazňuje, že vzhľadom na tento nový scenár a všetky tieto nové vzájomne súvisiace faktory v Stredozemnom mori sa nariadenie (ES) č. 1967/2006 musí pre Stredozemie zrevidovať, aby sa zosúladilo so súčasnou situáciou;

    79.  upozorňuje, že treba zrevidovať nariadenie (ES) č. 1967/2006, najmä časť, ktorá sa týka zákazu používania určitých druhov tradičného výstroja (napríklad zákaz používania žiabroviek mimo komerčného rybolovu), a ustanovenia, ktoré sa týkajú osobitných charakteristík rybárskeho výstroja, ako sú výška a veľkosť ôk rybárskych sietí a hĺbka a vzdialenosť od pobrežia, pri ktorom možno výstroj používať;

    o

    o  o

    80.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

    • [1]  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.
    • [2]  Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.
    • [3]  Ú. v. EÚ L 409, 30.12.2006, s. 11.
    • [4]  Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1.
    • [5]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0343.

    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    Stredozemné more s jeho 17 000 druhmi morských živočíchov je jedným z regiónov sveta s najväčšou biodiverzitou, avšak celková miera nadmerne lovených rybárskych populácií dvojnásobne alebo trojnásobne presahuje úroveň maximálne udržateľného výlovu. Riskujeme premenu Stredozemného mora na púšť.

    Okrem nadmerného rybolovu je Stredozemné more vystavené ďalším vážnym hrozbám. Nadmerný obsah živín a hnojív, znečistenie, zmeny pobrežia a biotopov spolu predstavujú závažnú hrozbu, pričom námorná doprava, ťažba ropy a zemného plynu sú ďalšími rizikovými faktormi. Stredozemné more je tiež veľmi citlivé na zmenu klímy. Musíme ho chrániť.

    Tu sú niektoré kľúčové body tejto správy:

    – viacročné riadenie zdrojov pre väčšiu udržateľnosť, a to aj vďaka selektívnejším rybárskym nástrojom;

    – spolupráca s tretími krajinami pôsobiacimi v oblasti Stredozemného mora;

    – biologický pokoj na základe biologických vlastností druhov;

    – uzavretie určitých oblastí pre sádky alebo obnovenie nadmerne lovených populácií;

    – preferenčný prístup k zdrojom pre maloobjemový (drobný) rybolov;

    – lepšia kontrola nezákonného rybolovu doplnená osobitnými opatreniami voči tým, ktorí porušujú pravidlá a nemajú povolenie;

    – prípadné zavedenie kvót na niektoré nadmerne lovené druhy;

    – dodržanie minimálnej veľkosti a vymedzenie veľkosti založené na vedeckých kritériách;

    – lepšia kontrola dodávateľského reťazca na trhu s produktmi rybolovu s komplexnejšími informáciami pre spotrebiteľov;

    – väčšie zapojenie regionálnych rybárskych organizácií do rozhodovacieho procesu v súlade s regionalizáciou uvedenou v spoločnej rybárskej politike.

    Cieľom iniciatívnej správy vo všeobecnosti je dosiahnuť tieto ciele:

    – viacročné riadenie zdrojov pre väčšiu udržateľnosť, a to aj vďaka selektívnejším rybárskym nástrojom;

    – spolupráca s tretími krajinami pôsobiacimi v oblasti Stredozemného mora;

    – obdobia biologického pokoja;

    – uzavretie určitých oblastí pre sádky alebo obnovenie nadmerne lovených populácií;

    – preferenčný prístup k zdrojom pre flotily maloobjemového (drobného) rybolovu;

    – lepšia kontrola nezákonného rybolovu doplnená osobitnými opatreniami voči tým, ktorí porušujú pravidlá a nemajú povolenie;

    – zavedenie kvót na niektoré nadmerne lovené druhy;

    – dodržanie minimálnej veľkosti;

    – lepšia kontrola dodávateľského reťazca na trhu s produktmi rybolovu s komplexnejšími informáciami pre spotrebiteľov;

    – väčšie zapojenie GFCM a regionálnych rybárskych organizácií do rozhodovacieho procesu v súlade s regionalizáciou uvedenou v spoločnej rybárskej politike (SRP).

    STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (9.12.2016)

    pre Výbor pre rybárstvo

    k stavu populácií rýb a sociálno-ekonomickej situácii v sektore rybolovu v Stredozemí
    (2016/2079(INI))

    Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: João Pimenta Lopes

    NÁVRHY

    Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre rybárstvo, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

    A.  keďže o pobrežie Stredozemného mora sa delí 19 krajín s právnou a administratívnou zodpovednosťou v tejto zemepisnej oblasti; keďže rybolov v Stredozemí je veľmi rôznorodý a, aj keď zahŕňa niektoré činnosti priemyselného rybolovu, v zásade pozostáva z drobného rybolovu, niekedy určenému iba na obživu rodiny, s rôznymi technickými charakteristikami a stupňami selektívnosti, a preto je ťažké uplatňovať klasické alebo tradičné metódy posudzovania a riadenia sektora rybolovu;

    B.  keďže bohatá morská biodiverzita v Stredozemí (okolo 10 000 – 12 000 druhov) je vážne ohrozená javmi spojenými s globálnou zmenou klímy, so znečisťovaním morského prostredia a najmä nadmerným rybolovom; keďže dochádza ku všeobecnému prudkému poklesu zásob rýb v Stredozemnom mori (viac ako 90 % populácií trpí nadmerným rybolovom) vrátane niektorých prelovených populácií ohrozených kolapsom;

    C.  keďže sociálno-ekonomická situácia v sektore rybolovu v Stredozemnom mori závisí predovšetkým od udržateľnej úrovne populácií rýb;

    1.  upozorňuje, že maloobjemový rybolov je kľúčovým ekonomickým a sociálnym faktorom v Stredozemí a predstavuje 80 % rybárskej flotily a 60 % pracovných miest v sektore; poukazuje na dôležitosť drobného maloobjemového rybolovu pre udržateľnosť populácií rýb spoločných pre rôzne krajiny, biologickú a environmentálnu ochranu druhov, udržateľné využívanie morskej biodiverzity a sociálno-ekonomický rozvoj rybárskych komunít, najmä vidieckych komunít; zdôrazňuje, že identita, kultúrne dedičstvo, tradície a hodnoty mnohých miestnych komunít z veľkej časti vychádzajú z činností v sektore rybolovu;

    2.  vyzýva členské štáty, aby bojovali proti podvodom s produktmi mora označovaním a sledovateľnosťou výrobkov a zvýšili svoje úsilie v boji proti nezákonnému rybolovu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom dostupných informácií o stave väčšiny populácií („populácie, o ktorých neexistuje veľa údajov“) a nad skutočnosťou, že približne 50 % úlovkov nie je oficiálne deklarovaných a 80 % vykládok pochádza z „populácií, o ktorých neexistuje veľa údajov“;

    3.  konštatuje, že sociálno-ekonomická situácia v tomto sektore sa z rôznych dôvodov zhoršila, a to aj v dôsledku poklesu populácií rýb, zníženia hodnoty rýb pri prvom predaji (ktoré nebolo zohľadnené v maloobchodných predajných cenách v dôsledku nespravodlivého rozdelenia pridanej hodnoty v hodnotovom reťazci väčšinou sprostredkovateľov a v niektorých regiónoch v dôsledku monopolov na distribúciu), a zvýšenia cien palív; konštatuje, že tieto problémy prispeli k zvýšeniu rybolovného úsilia, čo vyvoláva znepokojenie predovšetkým v prípade maloobjemového rybolovu a skutočne môže ohroziť budúcnosť tohto tradičného spôsobu života a prežitie miestnych komunít, ktoré sú veľmi závislé od rybolovu;

    4.  domnieva sa, že sa musí nájsť rovnováha medzi spravodlivou hospodárskou súťažou, požiadavkami spotrebiteľov, udržateľnosťou sektora rybolovu a zachovaním pracovných miest; zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu a silnej politickej vôle všetkých stredozemských krajín s cieľom reagovať na výzvy a zlepšiť situáciu v Stredozemnom mori;

    5.  zdôrazňuje potrebu jednotných pravidiel týkajúcich sa športového rybolovu s cieľom chrániť morský ekosystém; zdôrazňuje, že rekreačný rybolov musí rešpektovať tie isté obdobia zákazu lovu rýb, ktoré sú platné pre profesionálny rybolov;

    6.  trvá na tom, že vymedzenie politík rybolovu by malo zahŕňať rybárov a ich združenia a organizácie výrobcov, odborové organizácie, pobrežné akčné skupiny a miestne komunity, ktorí by mali byť začlenení do rozhodovacieho procesu a byť jeho integrálnou súčasťou v súlade so zásadou regionalizácie spoločnej rybárskej politiky, a to vrátane tretích krajín na východnom a južnom pobreží Stredozemného mora; zdôrazňuje, že iba vytvorením spravodlivých, vyvážených a rovnocenných podmienok pre všetky zúčastnené krajiny a pre všetkých prevádzkovateľov v rybárskom sektore v Stredozemí sa budú dať zabezpečiť zdravé rybolovné zdroje a udržateľné a ziskové rybolovné oblasti, a teda zaručiť súčasnú úroveň zamestnanosti a v ideálnom prípade vytvárať viac pracovných miest v sektore rybolovu; zdôrazňuje významnú úlohu silných a nezávislých sociálnych partnerov v sektore rybolovu, ako aj inštitucionalizovaného sociálneho dialógu a účasti zamestnancov na riadení podnikov;

    7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili riadenie, koordináciu a budovanie kapacít a podporovali a uľahčili sprístupňovanie informácií a poskytovanie technickej podpory rybárskym organizáciám a organizáciám výrobcov uchádzajúcich sa o financovanie z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (alebo iných fondov EÚ), ktoré by mali uspokojovať logistické, ľudské a finančné potreby sektora prostredníctvom týchto opatrení:

      –  presadzovaním renovácie a modernizácie flotíl s cieľom zlepšiť pracovné podmienky a bezpečnosť, znížiť rybolovné úsilie, pričom sa zvýšia úlovky dosahované udržateľným spôsobom využívaním menej invazívnych a selektívnych rybárskych výstrojov a znížením vedľajších a odhodených úlovkov, optimalizovať procesy v rámci dodávateľského reťazca, zlepšiť energetickú účinnosť, posilniť systémy sledovateľnosti a zlepšiť a zabezpečiť prítomnosť aktívnych a pasívnych bezpečnostných zariadení na palube, ako je napríklad systém lokalizácie používateľa záchrannej vesty a EPIRB (Emergency Position Indicating Radio Beacon), okrem iných, ktoré sa považujú za vhodné podľa právnych predpisov členských štátov, a zabezpečením primeranej odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti na palube a používania príslušných zariadení;

      –  podporovaním náboru,vzdelávania a multidisciplinárnej odbornej prípravy mladých ľudí, a tým valorizovať prácu a odbornú prípravu a podporovať vznik sa rozvoj nových hospodárskych činností v sektore, a zlepšovaním pracovných výhľadov v regióne v oblasti zamestnanosti, čo povedie k dôstojným budúcim príjmom, a to s cieľom zabezpečiť udržateľnosť a územnú súdržnosť; zdôrazňuje, že je potrebné, aby príslušné orgány v tejto oblasti poskytovali rybárom primerané odborné vzdelávanie a informácie o ňom (vrátane prijatia osvedčených postupov a zvyšovania informovanosti v environmentálnej oblasti;

      –  nabádaním pracujúcich v sektore rybolovu a priemysle rybárskych výrobkov, aby sa zjednotili a zorganizovali, napr. prostredníctvom odborov, komunitných organizácií, družstiev a/alebo zastupiteľských organizácií rybárov a vlastníkov rybárskych plavidiel, alebo vypracovaním spoločného posúdenia výhľadov do budúcnosti a rozvíjaním spôsobov na dosahovanie budúcich dôstojných príjmov, či už v rybárskom alebo inom sektore;

      –  zdôrazňovaním úlohy, ktoré ženy zohrávajú v rybárstve a súvisiacich rybárskych sektoroch, aby sa zvýšila ich viditeľnosť – majúc na pamäti, že tvoria 12 % pracovnej sily v sektore – a podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi;

    8.  zdôrazňuje význam rozvoja iniciatív, ktoré by mohli mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a sú zlučiteľné so znížením rybolovného úsilia, napríklad cestovný ruch v oblasti rybolovu a výskumné činnosti;

    9.  navrhuje, aby členské štáty stanovili minimálnu mzdu alebo podporu na dosiahnutie porovnateľného príjmu na zabezpečenie živobytia pre rybárov prostredníctvom právnych predpisov alebo kolektívneho vyjednávania, a to s náležitým ohľadom na zákony a postupy v členských štátoch; odporúča vytvorenie fondu na kompenzáciu stabilného príjmu, z ktorého sa pokryjú obdobia zákazu rybolovu, do ktorých môžu byť zahrnuté aj obdobia nepriaznivých poveternostných javov znemožňujúcich rybolov, sezóny uzavretia rybolovu (obdobia hájenia), ktoré slúžia na zachovanie životného cyklu lovených druhov, environmentálne katastrofy alebo udalosti, počas ktorých dochádza k predĺženému znečisťovaniu životného prostredia alebo ku kontaminácii morskými biotoxínmi, a žiada, aby sa tieto obdobia považovali za skutočný pracovný čas na účely dôchodkových a ďalších práv v oblasti sociálneho zabezpečenia;

    10.  zdôrazňuje potrebu podporovať kolektívne vyjednávanie a nabáda sociálnych partnerov v sektore rybolovu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a postupmi, keďže takéto zmluvy sú účinným nástrojom na zachovanie sociálnych a pracovných noriem a na zabezpečenie dôstojného odmeňovania všetkých pracovníkov a spravodlivej hospodárskej súťaže v sektore; zdôrazňuje potrebu chrániť a zlepšiť práva pracovníkov v rybárskom sektore, ktoré sú v niektorých členských štátoch Únie mimoriadne narušené;

    11.  opätovne vyzýva tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 188 o práci v odvetví rybolovu, ktorý zabezpečuje rybárom slušné pracovné podmienky na palube rybárskych plavidiel;

    12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby všetkým pracovníkom v sektore rybolovu zlepšili prístup k dôstojným pracovným podmienkam a adekvátnemu sociálnemu zabezpečeniu, a to bez ohľadu na veľkosť a typ podniku, ktorý ich zamestnáva, miesto zamestnania alebo príslušnú zmluvu, a to aj prostredníctvom dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva podpísaných v regióne s cieľom bojovať proti sociálnemu dumpingu a zlepšiť prístup k trhom a financiám, spoluprácu s orgánmi verejnej správy a inštitúciami a diverzifikáciu spôsobov obživy; zdôrazňuje význam účinných pracovných inšpekcií a kontrol;

    13.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť pracovné podmienky rybárov vzhľadom na vysokú mieru úrazov v tomto odvetví, ako aj neprimerane vysoké riziko chorôb z povolania, tak telesných, ako aj duševných; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť riadne vyváženie pracovného a súkromného života rybárov; zdôrazňuje význam primeraného sanitárneho vybavenia na palube rybárskych plavidiel, ako aj dôstojného ubytovania a možností pre rekreačné činnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby prístavy a ich vodné cesty boli vždy počas prevádzky bezpečné a splavné;

    14.  uznáva dôležitú úlohu rybárov, pokiaľ ide o záchranu stroskotaných utečencov v Stredozemí;

    15.  zdôrazňuje potrebu zaručiť, aby všetky ryby a výrobky z rýb dovážané do EÚ spĺňali podmienky, ktoré sú v súlade s medzinárodnými environmentálnymi a pracovnými normami a normami v oblasti ľudských práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž a udržateľnosť v sektore rybolovu v záujme zachovania pracovných miest a rastu; zdôrazňuje, že je to veľmi dôležité nielen vzhľadom na hospodársku súťaž v rámci Únie, ale predovšetkým aj vzhľadom na konkurentov so sídlom v tretích krajinách;

    16.  zdôrazňuje, že Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu medzi EÚ a Marokom, ako aj každá iná dohoda musia rešpektovať legitímne nároky obyvateľov Západnej Sahary v súlade s príslušnými rezolúciami OSN.

    VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

    Dátum prijatia

    8.12.2016

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

    +:

    –:

    0:

    43

    6

    1

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Laura Agea, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Czesław Hoc, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jean Lambert, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Romana Tomc, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Jana Žitňanská

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Daniela Aiuto, Georges Bach, Deirdre Clune, Karima Delli, Tania González Peñas, Edouard Martin, Evelyn Regner, Joachim Schuster, Monika Vana, Tom Vandenkendelaere, Flavio Zanonato, Gabriele Zimmer

    Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

    John Stuart Agnew, Adam Gierek, Hannu Takkula

    INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

    Dátum prijatia

    25.4.2017

     

     

     

    Výsledok záverečného hlasovania

    +:

    –:

    0:

    18

    1

    1

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Marco Affronte, Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Alain Cadec, Richard Corbett, Linnéa Engström, Sylvie Goddyn, Carlos Iturgaiz, Werner Kuhn, António Marinho e Pinto, Gabriel Mato, Norica Nicolai, Ulrike Rodust, Remo Sernagiotto, Ricardo Serrão Santos, Ruža Tomašić, Peter van Dalen, Jarosław Wałęsa

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Jens Gieseke, Verónica Lope Fontagné

    Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

    John Stuart Agnew

    ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

    18

    +

    ALDE

    António Marinho e Pinto, Norica Nicolai

    ECR

    Remo Sernagiotto, Ruža Tomašić, Peter van Dalen

    PPE

    Alain Cadec, Jens Gieseke, Carlos Iturgaiz, Werner Kuhn, Verónica Lope Fontagné, Gabriel Mato

    S&D

    Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Richard Corbett, Ulrike Rodust, Ricardo Serrão Santos

    Verts/ALE

    Marco Affronte, Linnéa Engström

    1

    -

    EFDD

    John Stuart Agnew

    1

    0

    ENF

    Sylvie Goddyn

    Vysvetlenie použitých znakov:

    +  :  za

    -  :  proti

    0  :  zdržali sa hlasovania