SPRÁVA o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu
12.5.2017 - (2016/2061(INI))
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajkyňa: Constance Le Grip
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):
Tania González Peñas, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na články 8, 151, 153 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej ustanovenia o sociálnych právach a o rovnosti medzi ženami a mužmi,
– so zreteľom na články 22 a 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,
– so zreteľom na všeobecnú poznámku č. 16 Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (CESCR): Rovnaké práva mužov a žien pri využívaní všetkých hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv (článok 3 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach)[1] a všeobecnú poznámku CESCR č. 19: Právo na sociálne zabezpečenie (článok 9 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach),[2]
so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (COM(2010)2020),
– so zreteľom na článok 4 ods. 2, článok 4 ods. 3 a články 12, 20 a 23 Európskej sociálnej charty,
– so zreteľom na závery Európskeho výboru pre sociálne práva z 5. decembra 2014[3],
– so zreteľom na smernicu Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením[4],
– so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní[5],
– so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu[6],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)[7],
– so zreteľom na plán Komisie z augusta 2015 s názvom Nový začiatok s cieľom riešiť problém vyváženia pracovného a súkromného života, ktorému čelia pracujúce rodiny,
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278) a najmä na jeho cieľ č. 3.2,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o situácii žien v preddôchodkovom veku[8],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o situácii osamelých matiek[9],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty[10],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o vplyve hospodárskej krízy na rodovú rovnosť a práva žien[11],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013[12],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015[13],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania[14],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom[15],
so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2015 o rovnosti príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o príjmy: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch,
so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ (Holandsko, Slovensko a Malta) zo 7. decembra 2015 o rodovej rovnosti,
– so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada 7. marca 2011,
– so zreteľom na svoju štúdiu s názvom Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov: rozdiely medzi matkami a ženami bez detí (2016) a štúdiu Komisie s názvom Rozdiely v dôchodkoch žien a mužov v EÚ (2013),
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0197/2017),
A. keďže rozdiel vo výške dôchodkov mužov a žien, ktorý môžeme vymedziť ako rozdiel medzi priemernou výškou dôchodkov pred zdanením, ktorú dostávajú ženy v porovnaní s mužmi, v EÚ v roku 2014 predstavoval vo vekovej skupine 65 a viac rokov 39,4 % a za posledných päť rokov sa v polovici členských štátov zvýšil; keďže finančná kríza niekoľkých posledných rokov mala negatívny vplyv na príjmy mnohých žien, pričom v dlhodobom priemere je tento vplyv väčší ako v prípade príjmov mužov; keďže v niektorých členských štátoch 11 až 36 % žien nemá vôbec žiadny prístup k dôchodku;
B. keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je jednou zo spoločných a základných zásad zakotvených v článkoch 2 a 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 23 Charty základných práv Európskej únie; keďže rodová rovnosť by mala byť podobne zahrnutá do všetkých politík, iniciatív, programov a činností EÚ;
C. keďže ženy sú, pokiaľ ide o výšku dôchodkov, vo väčšine členských štátov EÚ menej zabezpečené ako muži a sú zároveň nadmerne zastúpené v kategórii najchudobnejších dôchodcov a nedostatočne zastúpené v kategórii najbohatších dôchodcov;
D. keďže tieto rozdiely sú neprijateľné a mali by sa znížiť a všetky príspevky do systému dôchodkového zabezpečenia by sa v EÚ mali vypočítavať a vyberať rodovo neutrálnym spôsobom, pretože jednou zo zásad, na ktorých je EÚ založená, je rodová rovnosť a jedným zo základných práv, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv EÚ, je právo všetkých ľudí na dôstojný život;
E. keďže v krajinách EÚ-28 závisí jedna osoba zo štyroch od svojho dôchodku ako hlavného zdroja príjmov a keďže výrazný nárast počtu osôb v dôchodkovom veku v dôsledku predlžovania strednej dĺžky života a všeobecného starnutia obyvateľstva povedie k tomu, že sa do roku 2060 počet ľudí v tejto kategórii zdvojnásobí;
F. keďže v dôsledku demografických zmien bude v budúcnosti čoraz menej aktívnych zamestnancov musieť zabezpečiť čoraz viac dôchodcov, čo znamená, že súkromné a zamestnanecké systémy starobných dôchodkov budú naberať na význame;
G. keďže cieľom dôchodkových politík je zabezpečiť ekonomickú nezávislosť, ktorá má zásadný význam pre rovnosť medzi ženami a mužmi, ako aj to, aby systémy sociálneho zabezpečenia v členských štátoch poskytovali všetkým občanom EÚ dôstojný a zodpovedajúci dôchodkový príjem a prijateľnú životnú úroveň a aby ich chránili pred rizikom chudoby v dôsledku rôznych faktorov alebo pred sociálnym vylúčením, aby sa tak zaručila ich aktívna účasť na spoločenskom, kultúrnom a politickom živote a dôstojný život v pokročilom veku a občania sa naďalej mohli podieľať na chode spoločnosti;
H. keďže rastúca individuálna zodpovednosť za rozhodnutia súvisiace so sporením je spojená s rôznymi rizikami, čo zároveň znamená, že jednotlivci musia byť jasne informovaní o dostupných možnostiach a súvisiacich rizikách; keďže ženy aj muži, no najmä ženy treba podporovať pri zlepšovaní ich finančnej gramotnosti, aby mohli prijímať informované rozhodnutia v tejto čoraz komplexnejšej oblasti;
I. keďže rozdiel vo výške dôchodkov zhoršuje situáciu žien, pokiaľ ide o ich zraniteľnosť, a ponecháva ich napospas sociálnemu vylúčeniu, trvalej chudobe a ekonomickej závislosti, a to najmä od ich manželov alebo iných rodinných príslušníkov; keďže rozdiel v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov je ešte zreteľnejší v prípade žien s viacnásobným znevýhodnením alebo príslušníčok rasových, etnických, náboženských a jazykových menšín, pretože sú často zamestnané na pracovných pozíciách, ktoré si vyžadujú menej zručností a menšiu zodpovednosť;
J. keďže dôchodky spojené skôr s individuálnym právom ako s odvodeným právom by mohli pomôcť zaručiť hospodársku nezávislosť každého jednotlivca, odstrániť demotivačné faktory odrádzajúce od formálnej práce a minimalizovať rodové stereotypy;
K. keďže ženy mávajú z dôvodu dlhšej strednej dĺžky života počas celého trvania dôchodku v priemere väčšiu potrebu príjmu ako muži; keďže k takémuto dodatočnému príjmu by mohli mať prístup na základe mechanizmov pozostalostných dôchodkov;
L. keďže nedostatok porovnateľných, úplných, spoľahlivých a pravidelne aktualizovaných údajov, ktoré by umožňovali vyhodnotiť veľkosť rozdielov medzi dôchodkami a váhu jednotlivých faktorov, ktoré k nim prispievajú, vedie k neistote, pokiaľ ide o to, ktoré prostriedky na boj proti týmto rozdielom by boli najúčinnejšie;
M. keďže v porovnaní s priemerom kategórie osôb starších ako 65 rokov je tento rozdiel najvyšší (vyšší ako 40 %) vo vekovej kategórii 65 – 74 rokov, a to predovšetkým z dôvodu prevodu práv, napríklad práv súvisiacich s ovdovením, ktoré existujú v niektorých členských štátoch;
N. keďže znižovanie a zmrazovanie dôchodkov zvyšuje riziko chudoby v starobe, a to najmä u žien; keďže podiel starších žien ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením bol v roku 2014 na úrovni 20,2 % v porovnaní so 14,6 % v prípade mužov a do roku 2050 by mohol podiel ľudí vo veku nad 75 rokov ohrozených chudobou dosiahnuť 30 % vo väčšine členských štátov;
O. keďže osoby staršie ako 65 rokov majú príjem vo výške približne 94 % priemerného príjmu obyvateľstva ako celku; keďže však približne 22 % žien nad 65 rokov žije pod hranicou rizika chudoby;
P. keďže za priemerným rozdielom vo výške dôchodkov v EÚ v roku 2014 sa skrývajú veľké rozdiely medzi členskými štátmi; keďže pre porovnanie najmenší rozdiel vo výške dôchodkov mužov a žien je 3,7 % a najväčší rozdiel je 48,8 %, pričom v 14 členských štátoch je tento rozdiel vyšší než 30 %;
Q. keďže percento obyvateľstva, ktoré poberá dôchodok, sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne odlišuje a v roku 2012 siahalo od 11 % na Cypre po 25 % v Belgicku, zatiaľ čo v krajinách ako Španielsko, Írsko a Malta poberá dôchodok len 10 % alebo menej žien;
R. keďže rozdiel vo výške dôchodkov spôsobený mnohými faktormi dokazuje nerovnováhu medzi situáciou žien a mužov, pokiaľ ide o ich profesijnú dráhu a rodinný život, ako aj o ich príležitosti prispievať do dôchodkového systému, ich pozíciu v rodinnej štruktúre a metódy výpočtu výšky dôchodkov, ako sú určené v rámci príslušného dôchodkového systému; keďže rozdiel vo výške dôchodkov je takisto odrazom segregácie trhu práce a vyššieho podielu žien pracujúcich na čiastočný pracovný úväzok za nižšiu hodinovú mzdu, pričom svoju kariéru prerušujú a majú menší počet odpracovaných rokov z dôvodu neplatenej práce, ktorú ženy vykonávajú ako matky a opatrovateľky vo svojich rodinách; keďže preto treba rozdiel v dôchodkoch žien a mužov považovať za kľúčový ukazovateľ rodovej nerovnosti na trhu práce, čo platí o to viac, že súčasná úroveň rozdielu v dôchodkoch žien a mužov je na veľmi podobnej úrovni ako celkový rozdiel v odmeňovaní žien a mužov (40,2 %);
S. keďže skutočný rozsah rozdielu v dôchodkoch mužov a žien, ktorý je súhrnom nerovnováh a nerovností medzi mužmi a ženami – napríklad z hľadiska celoživotného prístupu k moci a finančným zdrojom – ktoré vznikajú po celý ich pracovný život a odrážajú sa v prvom a druhom dôchodkovom pilieri, môže byť skreslený existenciou nápravných mechanizmov;
T. keďže rozdiel vo výške dôchodku v určitom momente odráža situáciu v spoločnosti a trh práce počas obdobia trvajúceho viacero desaťročí; keďže táto situácia niekedy prechádza výrazným vývojom, ktorý sa odráža na potrebách jednotlivých generácií žien v dôchodku;
U. keďže rozdiel vo výške dôchodku vykazuje rôzne charakteristiky podľa osobného, sociálneho, manželského a/alebo rodinného postavenia príslušných dôchodkýň; keďže v tejto súvislosti jednotný prístup nemusí povinne viesť s lepším výsledkom;
V. keďže zraniteľné sú najmä domácnosti s jedným rodičom, pretože predstavujú 10 % všetkých domácností s nezaopatrenými deťmi a 50 % z nich je ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, čo je dvojnásobok vzhľadom na celkový počet obyvateľov; keďže existuje jasná súvislosť medzi rozdielom vo výške dôchodku a počtom detí vychovávaných počas života a keďže rozdiely vo výške dôchodkov sú v prípade vydatých žien a matiek oveľa väčšie ako v prípade bezdetných slobodných žien; keďže z tohto hľadiska môžu byť nerovnosti, ktorým sú vystavené matky, najmä slobodné matky, znásobené v čase ich odchodu do dôchodku;
W. keďže diskriminácia súvisiaca s tehotenstvom a rodičovskou dovolenkou často vedie matky, ktoré predstavujú 79,76 % osôb skracujúcich si pracovný úväzok z dôvodu starostlivosti o deti mladšie ako 8 rokov, k tomu, aby prijímali pracovné miesta s nízkou mzdou alebo na čiastočný úväzok, alebo aby svoju kariéru nutne prerušili z dôvodu starostlivosti o deti; keďže materská dovolenka, otcovská dovolenka a rodičovská dovolenka sú nevyhnutné a zásadne dôležité nástroje z hľadiska lepšej deľby úloh súvisiacich so starostlivosťou, zlepšenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a zníženia počtu kariérnych prestávok žien na minimum;
X. keďže úrovne miezd, a tým aj dôchodkové nároky otcov, sú nedotknuté, alebo môžu byť dokonca pozitívne ovplyvnené počtom ich detí;
Y. keďže miera nezamestnanosti žien sa podceňuje vzhľadom na skutočnosť, že mnohé ženy nie sú zaregistrované ako nezamestnané, najmä tie, ktoré žijú vo vidieckych alebo v odľahlých oblastiach, pričom mnohé z nich sa tiež výhradne venujú domácim prácam a starostlivosti o deti; keďže táto skutočnosť spôsobuje rozdiely v ich dôchodkoch;
Z. keďže tzv. klasické spôsoby organizácie práce sťažujú pracujúcemu páru, v ktorom si obaja rodičia želajú vykonávať pracovnú činnosť na plný úväzok, harmonicky skĺbiť rodinný a pracovný život;
AA. keďže dôchodkové kredity pre mužov a ženy ako forma prídavku za starostlivosť o deti alebo rodinných príslušníkov by mohli pomôcť zaručiť, aby kariérne prestávky z dôvodu starostlivosti nemali negatívny vplyv na dôchodky, a bolo by žiaduce, aby sa takéto systémy rozšírili alebo posilnili vo všetkých členských štátoch;
AB. keďže dôchodkové kredity by sa mali uplatňovať na všetky formy práce od platených zamestnancov po samostatne zárobkovo činné osoby;
AC. keďže hoci bolo na nápravu tejto situácie vynaložené isté úsilie, je miera začlenenia žien do trhu práce stále nižšia ako ciele stratégie Európa 2020 a oveľa nižšia ako miera začlenenia mužov; keďže zvyšujúca sa účasť žien na trhu práce prispieva k snahe o zmenšenie rozdielov v dôchodkov žien a mužov v EÚ, pretože existuje priama súvislosť medzi účasťou na trhu práce a výškou dôchodku; keďže miera zamestnanosti však nezahŕňa žiadne informácie o trvaní alebo type zamestnania, a preto môže iba v obmedzenej miere vypovedať o výške platov a dôchodkov;
AD. keďže dĺžka pracovnej kariéry má priamy vplyv na rozdiel vo výške dôchodkov; keďže ženy majú priemernú kariéru kratšiu o viac ako desať rokov v porovnaní s mužmi a keďže ženy, ktorých kariéra je kratšia ako 14 rokov, trpia v dôsledku rozdielu vo výške dôchodku, ktorý je dvakrát vyšší (64 %) ako u žien s dlhšou pracovnou kariérou (32 %);
AE. keďže u žien je pravdepodobnejšie ako u mužov, že opakovane prerušia svoju kariéru, budú zamestnané prostredníctvom neistých pracovných zmlúv, budú využívať neštandardné formy zamestnávania, prácu na čiastočný pracovný úväzok (32 % žien v porovnaní s 8,2 % mužov) alebo neplatenú prácu, najmä ak sa starajú o deti a príbuzných a sú takmer výlučne zodpovedné za poskytovanie starostlivosti a domáce práce kvôli pretrvávajúcim rodovým nerovnostiam alebo napríklad z toho dôvodu, že ich zamestnávatelia od nich očakávajú, že za tieto úlohy prevezmú zodpovednosť v neskoršej fáze života, pričom toto všetko je na úkor ich dôchodkov;
AF. keďže investovanie do škôl, predškolského vzdelávania, univerzít a starostlivosti o starších ľudí môže ženám pomôcť dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a v dlhodobom horizonte môže viesť nielen k vzniku pracovných miest, ale aj k tomu, že ženy získajú vysokokvalitné pracovné miesta a budú môcť ostať na trhu práce dlhšie, čo bude mať z dlhodobého hľadiska pozitívny vplyv na ich dôchodky;
AG. keďže neformálna starostlivosť a dobrovoľná práca sú základné piliere našej spoločnosti a vo veľkej miere ich vykonávajú ženy, pričom táto nerovnosť sa odráža v rozdiele v dôchodkoch žien a mužov; keďže tieto druhy neviditeľnej práce nie sú dostatočne uznávané a nie vždy sú zohľadňované, najmä pokiaľ ide o posudzovanie dôchodkových nárokov;
AH. keďže v EÚ naďalej pretrváva veľký rozdiel v odmeňovaní žien a mužov; keďže tento rozdiel, ktorý v roku 2014 predstavoval 16,3 %, spôsobujú také javy, ako sú diskriminácia a segregácia, ktoré vedú k nadmernému zastúpeniu žien v sektoroch, kde je úroveň odmeňovania nižšia ako v sektoroch, v ktorých prevládajú hlavne muži; keďže k rozdielom v odmeňovaní žien a mužov prispievajú aj iné faktory ako kariérne prestávky alebo nedobrovoľné prijatie práce na čiastočný úväzok v záujme zosúladenia pracovných a rodinných povinností, stereotypy, podhodnotenie ženskej práce a rozdiely v úrovni vzdelania a odbornej praxe;
AI. keďže politiky zamerané na zvýšenie miery kvalitnej zamestnanosti u skupín s najvyššou nezamestnanosťou, ako sú ženy, mladí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, osoby staršie ako 55 rokov, dlhodobo nezamestnaní a prisťahovalci, by pomohli zachovať udržateľnosť dôchodkového systému a znížiť závislosť na verejných systémoch;
AJ. keďže cieľ EÚ dosiahnuť primeranú sociálnu ochranu je zakotvený v článku 151 ZFEÚ; keďže EÚ by preto mala pomáhať členským štátom vydávaním odporúčaní na zlepšenie ochrany starších ľudí s nárokom na dôchodok z dôvodu ich veku alebo osobnej situácie;
AK. keďže v článku 4.1 Európskej sociálnej charty o práve na primeranú odmenu sa stanovuje, že s cieľom zabezpečiť účinný výkon práva na primeranú odmenu sa „zmluvné strany zaväzujú priznať právo pracovníkom na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň“; keďže Európsky výbor pre sociálne práva vo svojich záveroch z 5. decembra 2014 uviedol, že s cieľom zabezpečiť dôstojný životný štandard v zmysle článku 4 ods. 1 charty z roku 1961, musí byť odmena vyššia ako minimálna prahová hodnota stanovená na 60 % priemernej čistej mzdy;
AL. keďže všeobecné, podľa miesta pobytu alebo paušálne určené minimálne dôchodky indexované na mzdy sa zdajú byť osobitne vhodné z hľadiska rodovej rovnosti, pretože celý základný dôchodok sa vypláca bez ohľadu na predchádzajúce zamestnanie alebo rodinné okolnosti;
AM. keďže posilnenie prepojenia medzi prispievaním do dôchodkového systému a odmeňovaním spolu so zvýšením podielu druhého a tretieho piliera v organizácii dôchodkových systémov vedie k tomu, že sa riziko, že sa v rozdiele dôchodkov odrazia rodovo špecifické faktory, presúva smerom k súkromným subjektom;
AN. keďže sa neuskutočnili žiadne ex ante ani ex post posúdenia vplyvu reforiem dôchodkových systémov stanovených v bielej knihe Komisie o dôchodkoch z roku 2012 z rodového hľadiska; keďže to poukazuje na nedostatky politiky EÚ pri zabezpečovaní skutočne rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach;
AO. keďže organizácia verejných systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkových systémov patrí do výlučnej právomoci členských štátov; keďže EÚ má v oblasti dôchodkového zabezpečenia predovšetkým podporné právomoci, najmä na základe článku 153 TFEÚ;
Všeobecné poznámky
1. žiada Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracovala stratégiu na odstránenie rozdielov vo výške dôchodkov mužov a žien v Európskej únii;
2. je presvedčený, že stratégia sa nesmie uspokojiť s nápravou vplyvov rozdielu v dôchodkoch žien a mužov na úrovni členských štátov, najmä v prípade najzraniteľnejších skupín, ale zároveň musí tomuto rozdielu v budúcnosti zabrániť tým, že bude bojovať proti jeho základným príčinám, ako je nerovné postavenie žien a mužov na trhu práce, pokiaľ ide o odmeňovanie, kariérny postup a príležitosti pracovať na plný úväzok, ako aj segregácia trhu práce; v tejto súvislosti nabáda členské štáty na vzájomný medzivládny dialóg a výmenu najlepších postupov;
3. poukazuje na to, že miera nezamestnanosti žien sa podceňuje vzhľadom na skutočnosť, že mnohé ženy nie sú zaregistrované ako nezamestnané, najmä tie, ktoré žijú vo vidieckych alebo v odľahlých oblastiach alebo ktoré pomáhajú v rodinných podnikoch, spolu s mnohými ženami, ktoré sa venujú výhradne práci v domácnosti a starostlivosti o deti;
4. zdôrazňuje, že na to, aby bola stratégia úspešná, je potrebný mnohostranný prístup v kombinácii s činnosťami v rámci rôznych politík, ktorých cieľom je zlepšenie rodovej rovnosti, pričom táto stratégia musí zahŕňať prístup k dôchodkom zohľadňujúci celý profesijný život jednotlivých osôb a musí riešiť nerovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o úroveň zamestnanosti, profesijnú dráhu a možnosti prispievania do dôchodkového systému, ako aj nerovnosti vyplývajúce zo spôsobu organizácie dôchodkových systémov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nadviazali na závery Rady z 18. júna 2015 s názvom Rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o príjmy: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch;
5. zdôrazňuje, že v oblasti dôchodkov je nevyhnutné dôsledne uplatňovať aj zásadu subsidiarity;
Hodnotenie a zvyšovanie informovanosti v záujme účinnejšieho boja proti rozdielom v dôchodkoch
6. žiada členské štáty a Komisiu, aby naďalej skúmali rozdiely v dôchodkoch žien a mužov a aby v spolupráci s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE) vypracovali formálne a spoľahlivé ukazovatele rozdielu v dôchodkoch mužov a žien a aby identifikovali jednotlivé faktory vedúce k vzniku tohto rozdielu s cieľom sledovať ho a stanoviť jasné ciele zamerané na jeho zníženie a aby o tom podávali správy Európskemu parlamentu; vyzýva členské štáty, aby Eurostatu poskytovali každoročné štatistiky o rozdieloch v odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov, aby tak bolo možné posúdiť vývoj situácie v celej EÚ a prostriedky na riešenie tejto problematiky;
7. vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala, aký vplyv majú odporúčania pre jednotlivé krajiny a odporúčania bielej knihy o dôchodkoch z roku 2012 na najzraniteľnejšie skupiny, najmä na ženy, s cieľom bojovať proti príčinám rozdielu v dôchodkoch žien a mužov, a aby takisto zaviedla formálny ukazovateľ rozdielu v dôchodkoch žien a mužov a aby vykonávala systematické monitorovanie; požaduje náležité hodnotenie a monitorovanie rodového vplyvu doteraz prijatých odporúčaní alebo opatrení; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj rodovo rozčlenených štatistík a výskum s cieľom posilniť monitorovanie a hodnotenie vplyvu dôchodkových reforiem na prosperitu a blahobyt žien;
8. vyzýva členské štáty, aby podporovali boj proti tomuto rozdielu vo výške dôchodkov mužov a žien v rámci svojich sociálnych politík, a to zvyšovaním informovanosti príslušných rozhodovacích subjektov v tejto oblasti, vypracúvaním programov zameraných na zvýšenie informovanosti žien o dôsledkoch tohto rozdielu a poskytnutím nástrojov umožňujúcich ženám uplatňovať trvalé a udržateľné stratégie financovania ich dôchodku, ktoré sú prispôsobené ich osobitným potrebám, ako aj o prístupe žien k dôchodkom z druhého a tretieho piliera, najmä vo feminizovaných sektoroch, kde ich využívanie môže byť nízke; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozširovali a ďalej zvyšovali informovanosť verejnosti o rovnakom odmeňovaní a rozdieloch v dôchodkoch žien a mužov, ako aj o priamej a nepriamej diskriminácii žien v práci;
9. opätovne pripomína potrebu jasných harmonizovaných vymedzení, aby sa na úrovni EÚ uľahčilo porovnávanie pojmov, ako sú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, rozdiely vo výške dôchodkov mužov a žien;
10. vyzýva členské štáty a inštitúcie Únie, aby podporovali štúdie o vplyve rodových rozdielov na dôchodky a finančnú nezávislosť žien so zreteľom na otázky, ako sú starnutie obyvateľstva, rozdiely medzi pohlaviami v oblasti hygienických podmienok a dĺžky života, zmena rodinných štruktúr a zvýšenie počtu domácností s jedným členom, ako aj rozdiely v osobnej situácii žien; takisto ich vyzýva, aby vypracovali možné stratégie na odstránenie rozdielov vo výške dôchodkov mužov a žien;
11. vyzýva členské štáty, aby čo najskôr uhradili odstupné a odchodné hneď po začatí obdobia nároku na dôchodok s cieľom predísť situáciám hospodárskych ťažkostí, znížiť následnú záťaž v súvislosti so zálohovými platbami za úver a znížiť závislosť žien od mužov;
Znižovanie nerovnosti, pokiaľ ide o rozsah príspevkov do dôchodkového systému
12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dohliadali na riadne vykonávanie a systematické sledovanie pokroku právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti priamej a nepriamej rodovej diskriminácii, aby v prípade ich neplnenia iniciovali konania o porušení povinnosti, a aby ich prípadne preskúmali s cieľom zabezpečiť, aby muži a ženy mohli v rovnakej miere prispievať do dôchodkového systému;
13. jednoznačne odsudzuje rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a ich „nevysvetliteľnú“ zložku vyplývajúcu z diskriminácie na pracovisku a opakuje svoju výzvu, aby sa zrevidovala smernica 2006/54/ES, ktorá bola jasne a dostatočne transponovaná len v dvoch členských štátoch, a to s cieľom zabezpečiť väčšiu rovnosť v zaobchádzaní medzi mužmi a ženami v oblasti zamestnanosti a odmeňovania, pričom treba uplatniť zásadu rovnakej odmeny žien a mužov za rovnakú prácu, čo už od založenia EHS zaručuje zmluva;
14. vyzýva členské štáty, zamestnávateľov a odborové zväzy, aby vypracovali a zaviedli užitočné a špecifické nástroje na hodnotenie pracovných miest, ktoré pomôžu stanoviť prácu rovnakej hodnoty, a tak zabezpečiť rovnakú mzdu pre mužov aj ženy, a tým aj rovnaké dôchodky v budúcnosti; nabáda podniky, aby vykonávali každoročné audity rovnakej mzdy s cieľom uverejniť údaje s najvyššou možnou mierou transparentnosti a zmenšiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov;
15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili horizontálnu a vertikálnu segregáciu na trhu práce odstránením rodových rozdielov a diskriminácie v zamestnaní a nabádaním dievčat a žien, najmä prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania povedomia, aby si volili štúdium, povolanie a profesijnú dráhu v sektoroch s potenciálom do budúcnosti v oblasti inovácií a rastu, v ktorých v súčasnosti v dôsledku pretrvávajúcich stereotypov prevládajú muži;
16. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ponúkali ženám väčšie stimuly, aby pracovali dlhšie a s kratšími prestávkami, s cieľom zvýšiť mieru ich ekonomickej nezávislosti dnes aj v budúcnosti;
17. pripomína, že v súvislosti presunom zodpovednosti zo štátnych dôchodkových systémov na systémy financovania z vlastných zdrojov je dôležité zabezpečiť, aby bol prístup k finančným službám patriacim do rozsahu smernice 2004/113/ES nediskriminačný a založený na rovnakých poistno-matematických kritériách pre ženy i mužov; konštatuje, že pravidlo jednotných výhod pomôže zmenšiť rozdiel v dôchodkoch žien a mužov; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili transparentnosť, prístup k informáciám a istote pre členov a príjemcov zamestnaneckých dôchodkových systémov so zreteľom na zásady EÚ týkajúce sa nediskriminácie a rodovej rovnosti;
18. konštatuje, že zamestnanecké starobné dôchodkové systémy sú čoraz častejšie spravované v súlade so zásadami uplatňovanými v poisťovníctve a že to by mohlo viesť k vzniku mnohých medzier z hľadiska sociálnej ochrany[16]; zdôrazňuje, že Súdny dvor Európskej únie sa jasne vyjadril, že zamestnanecké dôchodkové systémy treba považovať za odmeňovanie a zásada rovnosti zaobchádzania sa teda vzťahuje aj na ne;
19. vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť migrantkám, ktoré vo svojej krajine pôvodu často nenadobudli dôchodkové práva, a preto im chýba ekonomická nezávislosť, najmä v prípade rozvodu;
Znižovanie rodových nerovností v súvislosti s profesijnou dráhou
20. vyzýva Komisiu, aby urýchlene splnila záväzky, ktoré formulovala vo svojom pláne, ako aj v strategickom záväzku, aby tak všetkým vrátane pracujúcich rodičov umožnila dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, a aby v rámci svojho pracovného programu na rok 2017 predložila ambiciózny a komplexný balík legislatívnych a nelegislatívnych opatrení;
21. vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a presadzovali právne predpisy týkajúce sa práv matiek, aby ženy neboli znevýhodňované, pokiaľ ide o dôchodky, pretože sa počas svojho pracovného života stali matkami;
22. vyzýva členské štáty, aby zvážili, či zamestnancom dajú možnosť vyjednávať dobrovoľné podmienky flexibilnej práce vrátane inteligentnej organizácie práce (tzv. smart working), a to v súlade s vnútroštátnou praxou a nezávisle od veku detí alebo rodinnej situácie, čo by ženám a mužom umožnilo lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života tak, aby neboli nútení uprednostniť jeden v porovnaní s druhým, keď na seba preberú povinnosti súvisiace so starostlivosťou;
23. nabáda členské štáty, aby na základe výmeny osvedčených postupov tak v prospech žien, ako aj mužov zaviedli tzv. kredity (započítateľné obdobia) za starostlivosť o inú osobu s cieľom kompenzovať prerušenia pracovnej kariéry v dôsledku neformálnej starostlivosti o člena rodiny a obdobia formálnej dovolenky na účely starostlivosti, ako je materská, otcovská a rodičovská dovolenka, a aby tieto kredity spravodlivo valorizovali pri výpočte dôchodkových práv; zdôrazňuje, že tieto kredity by sa mali udeľovať za krátke, pevne stanovené obdobie, aby sa nezavádzali ďalšie stereotypy a nerovnosti;
24. vyzýva členské štáty, aby navrhli stratégie na uznanie významu neformálnej starostlivosti poskytovanej rodinným príslušníkom a iným závislým osobám, ako aj významu dobrovoľnej práce a spravodlivej deľby tejto starostlivosti a práce medzi ženami a mužmi, pretože nedostatočná deľba práce je potenciálnou príčinou prerušenia profesijnej dráhy a neistej práce pre ženy, čo ohrozuje ich dôchodkové nároky; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam stimulov pre mužov, aby čerpali svoju rodičovskú a otcovskú dovolenku;
25. vyzýva členské štáty, aby umožnili prechod zamestnancov po materskej alebo rodičovskej dovolenke späť na rovnaké pracovné podmienky;
26. pripomína, že správna rovnováha medzi rodinným a pracovným životom mužov a žien sa dá dosiahnuť iba vtedy, keď sú na miestnej úrovni k dispozícii vysokokvalitné, cenovo dostupné a prístupné zariadenia starostlivosti o deti, staršie osoby a iné závislé osoby a keď sa bude podporovať rovnomerné rozdelenie zodpovednosti, nákladov a starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do služieb pre deti, pričom zdôrazňuje potrebu toho, aby boli vo vidieckych oblastiach k dispozícii zariadenia starostlivosti o deti, a nalieha na Komisiu, aby aj prostredníctvom poskytovania dostupných finančných prostriedkov EÚ podporovala členské štáty pri vytváraní takýchto zariadení vo forme, ktorá bude prístupná pre všetkých; vyzýva členské štáty, aby nielen urýchlene splnili nielen barcelonské ciele, a to najneskôr do roku 2020, ale aby takisto vymedzili podobné ciele pre služby dlhodobej starostlivosti a zároveň ponúkli rodinám, ktoré uprednostňujú odlišný model výchovy detí, možnosť slobodne si vybrať; blahoželá tým členským štátom, ktoré už splnili oba ciele;
Vplyv dôchodkových systémov na rozdiel v dôchodkoch
27. vyzýva členské štáty, aby na základe spoľahlivých a porovnateľných údajov vyhodnotili vplyvy svojich dôchodkových systémov na rozdiel v dôchodkoch a faktory, ktoré ho spôsobujú, s cieľom bojovať proti diskriminácii a vytvoriť transparentnosť v dôchodkových systémoch členských štátov;
28. zdôrazňuje, že udržateľnosť dôchodkových systémov musí zohľadňovať výzvy súvisiace s demografickými zmenami, starnutím obyvateľstva, mierou pôrodnosti a pomerom medzi zárobkovo činnými osobami a osobami v dôchodkovom veku; pripomína, že situácia osôb v dôchodkovom veku do veľkej miery závisí od počtu rokov, počas ktorých pracovali a platili príspevky;
29. vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na rastúcu strednú dĺžku života v EÚ urýchlene uskutočnili potrebné štrukturálne zmeny dôchodkových systémov s cieľom zaistiť udržateľné sociálne zabezpečenie;
30. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne preskúmala potenciálny vplyv, ktorý by mal prechod zo zákonných štátnych dôchodkov smerom ku flexibilnejším mechanizmom v zamestnaneckých a súkromných systémoch dôchodkových príspevkov na rozdiel v dôchodkoch, či už ide o výpočet dĺžky prispievania do dôchodkového systému alebo postupný odchod z trhu práce;
31. poukazuje na to, že prechod na viacpilierový dôchodkový systém spôsobuje ďalšie nerovnosti medzi ženami a mužmi v oblasti dôchodkov[17]; trvá na tom, že prvý z troch dôchodkových pilierov musí zostať stredobodom dôchodkových systémov členských štátov a musí sa podporovať a umožňovať jeho fungovanie s cieľom odstrániť nerovnosti, najmä rodovo podmienené; takisto trvá na tom, aby súkromné dôchodkové systémy zostali voliteľnou možnosťou; poukazuje na to, že rodové rozdiely v starobných dôchodkoch sú najmenšie v rámci prvého piliera a že tieto systémy sa ukázali byť ako najinkluzívnejšie, najspravodlivejšie, pokiaľ ide o prerozdeľovanie, a dokonca aj ako nákladovo najefektívnejší prostriedok boja proti chudobe v starobe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili verejné dôchodkové systémy na úkor iných systémov, ktoré by mohli prehĺbiť rozdiely v dôchodkoch žien a mužov;
32. vyzýva členské štáty, aby zo svojich dôchodkových systémov a zavedených reforiem odstránili tie prvky, ktoré prispievajú k rozdielom v dôchodkoch (najmä k rodovým rozdielom, ako v prípade jestvujúceho rozdielu v dôchodkoch žien a mužov), a aby pritom zohľadnili rodový vplyv akýchkoľvek budúcich dôchodkových reforiem a zároveň vykonávali opatrenia na odstránenie tohto druhu diskriminácie; zdôrazňuje, že akékoľvek politické zmeny súvisiace s dôchodkami by sa mali posudzovať so zreteľom na ich vplyv na rodové rozdiely prostredníctvom osobitných analýz, v ktorých sa porovnáva vplyv navrhovaných zmien na ženy a mužov, čo by malo byť kľúčovým prvkom procesov plánovania, navrhovania, vykonávania a hodnotenia verejných politík;
33. vyzýva Komisiu, aby nabádala k výmene osvedčených postupov s cieľom súčasne stanoviť najúčinnejšie nápravné mechanizmy a tie, ktoré sú schopné bojovať proti faktorom vyvolávajúcim rozdiel v dôchodkoch,
34. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci dôchodkových systémov zaviedli jednotné životné sadzby pre obe pohlavia a kredity za starostlivosť, ako aj odvodené dávky, aby tak ženy mohli dostávať rovnaké ročné dôchodkové dávky (anuity) za rovnaké príspevky, hoci pravdepodobne budú žiť dlhšie než muži, a aby zabezpečili, že dĺžka života žien sa nebude používať ako zámienka na diskrimináciu, najmä pri výpočte dôchodkov;
35. zdôrazňuje však dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať pozostalostné dôchodky pri ochrane a zabezpečení mnohých starších žien pred rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia, ktorému čelia v porovnaní so staršími mužmi; vyzýva členské štáty, aby tam, kde je to potrebné, zreformovali svoje systémy pozostalostných a vdovských dôchodkov, s cieľom prestať so znevýhodňovaním slobodných žien; vyzýva členské štáty, aby s podporou Komisie skúmali účinky rôznych systémov poskytujúcich pozostalostné dôchodky vzhľadom na vysokú mieru rozvodovosti, výskyt chudoby u nezosobášených párov a sociálne vylúčenie starších žien, a aby zvážili zavedenie právnych nástrojov na zabezpečenie spoločných dôchodkových práv v prípade rozvodu;
36. zdôrazňuje skutočnosť, že všetci ľudia majú právo na všeobecne prístupný verejný dôchodok, a pripomína, že v článku 25 Charty základných práv Európskej únie sa zakotvujú práva starších ľudí na dôstojný a nezávislý život a v článku 34 charty sa uznáva právo na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne služby, ktorými sa zabezpečuje ochrana v prípade materstva, choroby, pracovného úrazu, závislosti od dlhodobej starostlivosti, vysokého veku alebo straty zamestnania; poukazuje na význam verejných systémov sociálneho zabezpečenia financovaných prostredníctvom príspevkov ako na dôležitý prvok primeraného dôchodkového zabezpečenia;
37. pripomína, že slušný príjem na dôchodku je nevyhnutný na boj proti chudobe starších osôb; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby zamestnanci na kratší pracovný čas, zamestnanci, ktorí sú zamestnaní iba nepravidelne, asistenciu poskytujúci manželia a zamestnanci s prerušenou kariérou alebo nižším počtom odpracovaných hodín za isté obdobie mali právo na prístup k primeranému systému dôchodkového zabezpečenia bez toho, aby boli akokoľvek diskriminovaní;
38. žiada členské štáty, aby odstránili prekážky prístupu k náležitému dôchodku, ako je zvýšenie minimálneho počtu rokov potrebných na vznik nároku na dôchodok alebo prepojenie dôchodku s príspevkami odvedenými počas celého života, ktoré stoja v ceste ľuďom s prerušenou kariérou (čo sú väčšinou ženy);
39. vyzýva členské štáty, aby v prípade, ak nie sú splnené podmienky pre zákonný starobný dôchodok, poskytovali primeraný minimálny verejný dôchodok, ktorý nezávisí od predchádzajúceho pracovného života, a aby zabezpečili, že pri výpočte dôchodkových nárokov jednotlivcov sa započítajú obdobia formálnej dovolenky, počas ktorých sa tieto osoby starali o členov rodiny; zdôrazňuje, že je dôležité prejsť od odvodených nárokov na dôchodok a sociálne dávky k individuálnym nárokom, aby sa zabránilo situáciám závislosti v rámci rodiny; naliehavo vyzýva členské štáty, aby nahradili modely, podľa ktorých je základnou jednotkou domácnosť, a súvisiace práva týkajúce sa sociálneho zabezpečenia s cieľom zabezpečiť individuálne práva a bojovať proti závislosti od partnerov alebo štátu; zdôrazňuje však, že pomer medzi verejným minimálnym dôchodkom a priemerným dôchodkom vyplývajúcim z pracovného života musí byť primeraný; vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladnú analýzu najlepších postupov s cieľom pomôcť členským štátom pri výpočte týchto minimálnych dôchodkov;
40. vyjadruje vážne obavy z toho, že zmrazovanie a znižovanie dôchodkov v niektorých členských štátoch najviac postihuje ľudí s kratšou, resp. prerušenou kariérou alebo s nižším príjmom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že najčastejšie postihnuté sú práve ženy; zdôrazňuje, že tieto opatrenia vedú k nepriamej diskriminácii pri uplatňovaní nárokov na sociálne zabezpečenie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili tak pre mužov, ako aj ženy, šancu na dosiahnutie úplných období platenia príspevkov a takisto každému zabezpečili právo na plný dôchodok v záujme preklenutia rozdielov v dôchodkoch prostredníctvom boja proti rodovej diskriminácii v zamestnaní, prispôsobenia študijného a kariérneho plánovania, lepšieho zladenia pracovného a súkromného života a zvýšenia investícií do starostlivosti o deti a starostlivosti o starších ľudí; domnieva sa, že dôležité je aj vypracovanie spoľahlivých predpisov týkajúcich sa bezpečnosti a zdravia na pracovisku, ktorých súčasťou sú pracovné riziká podmienené rodovými rozdielmi, ako aj psychosociálne riziká, investovanie do verejných služieb zamestnanosti, ktoré dokážu usmerňovať ženy všetkých vekových kategórií pri hľadaní zamestnania, a zavedenie flexibilných pravidiel prechodu z práce do dôchodku;
41. poukazuje na to, že vo svojej všeobecnej poznámke č. 16 (2005) o rovnakých právach mužov a žien pri využívaní všetkých hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva stanovuje požiadavky článku 3 vo vzťahu k článku 9 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach vrátane požiadavky vyrovnania povinného veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy a zabezpečenia, aby ženy mali rovnaké výhody v rámci verejných a súkromných dôchodkových systémov;
42. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] 11. augusta 2005, E/C.12/2005.
- [2] 4. februára 2008, E/C.12/GC/19.
- [3] XX-3/def/GRC/4/1/EN.
- [4] Ú. v. ES L 6, 10.1.1979, s. 24.
- [5] Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
- [6] Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
- [7] Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
- [8] Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 9.
- [9] Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 60.
- [10] Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75.
- [11] Prijaté texty, P7_TA(2013)0073.
- [12] Prijaté texty, P8_TA(2015)0050.
- [13] Prijaté texty, P8_TA(2015)0218.
- [14] Prijaté texty, P8_TA(2015)0351.
- [15] Prijaté texty, P8_TA(2016)0338.
- [16] http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/files/conference_sept_2011/dgjustice_oldagepensionspublication3march2011_en.pdf.
- [17] Európsky parlament, tematická sekcia C pre práva občanov a ústavné veci (Ludovici: 2016): Rodový rozdiel v starobných dôchodkoch: rozdiely medzi matkami a bezdetnými ženami (The gender pension gap: differences between mothers and women without children), http://www.europarl.europa.eu/supporting-analyses.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Rozdiely vo výške dôchodkov medzi mužmi a ženami (tzv. gender gap in pensions – GGP) sú jednou z mnohorakých podôb, ktoré majú nerovnosti medzi mužmi a ženami. Tieto rozdiely vymedzené ako rozdiel medzi priemernou výškou dôchodkov (pred zdanením), ktoré dostávajú ženy v porovnaní s mužmi, v roku 2012 predstavoval 38 % pre vekovú skupinu 65 a viac rokov, čo je neprijateľné.
Úlohou je dosiahnuť skutočnú rovnosť mužov a žien, ale zároveň predchádzať chudobe a zraniteľnosti, pričom takáto situácia sa viac týka žien s nízkymi príjmami.
Spravodajkyňa sa v tejto súvislosti domnieva, že na boj proti rozdielom v dôchodkoch žien a mužov je potrebné prijať globálnu a všeobecnú stratégiu, pretože na rozdiel v dôchodkoch žien a mužov vplývajú mnohé faktory. V súčasnosti sa vplyv týchto faktorov na konečný výsledok nedá priamo vyčísliť, pretože chýbajú presné a spoľahlivé údaje, môžeme sa však odôvodnene domnievať, že rozdiel v dôchodkoch žien a mužov je odrazom mnohých nerovností, s ktorými sa ženy stretávajú počas celého života a profesijnej dráhy.
V EÚ naďalej pretrváva veľký rozdiel v odmeňovaní žien a mužov. Hlavnými príčinami uvedených rozdielov, ktoré v roku 2014 dosiahli 16,3 %, sú diskriminácia, segregácia a kariérne prestávky. Sociálna, manželská a/alebo rodinná situácia dôchodkýň prispieva ku rozdielom v dôchodkoch žien a mužov tiež, pretože vdovy sú z tohto hľadiska v zraniteľnejšej pozícii. Okrem toho rozdiel v dôchodkoch žien a mužov je jednoznačne viazaný na počet detí: keďže ženy zohrávajú prevládajúcu úlohu pri výchove detí v rodine, dochádza v ich prípade k opakovaným kariérnym prestávkam a často sú nútené zvoliť si prácu na polovičný úväzok. Napríklad ženy, ktorých pracovná kariéra je kratšia ako 14 rokov, sú obeťou dvojnásobne väčšieho rozdielu v dôchodkoch (64 %) než ženy s dlhšou kariérou (32 %). Všetky tieto faktory majú negatívny vplyv na dôchodky žien, a preto ich treba riešiť.
Spravodajkyňa tak navrhuje uplatniť rôzne odporúčania, pričom treba rešpektovať rozdelenie právomocí medzi Úniou a jej členskými štátmi v rámci uplatňovania zásady subsidiarity; Vo všeobecnosti nabáda k spolupráci a výmene osvedčených postupov medzi členskými štátmi.
Hodnotenie a zvyšovanie informovanosti v záujme účinnejšieho boja proti rozdielom v dôchodkoch žien a mužov
V prvom rade sa zdá kľúčové vypracovať štatistické nástroje zamerané na vymedzenie rôznych faktorov, ktoré vedu k zvýšeniu rozdielu v dôchodkoch žien a mužov. Treba vyvinúť skutočné úsilie na pochopenie tohto javu. Tieto nástroje umožnia rôznym subjektom počnúc Európskou komisiou lepšie pochopiť problematiku, a najmä umožnia členským štátom začleniť tieto údaje do ich sociálnych politík a zvýšiť informovanosť subjektov prijímajúcich rozhodnutia v tejto oblasti.
Znižovanie nerovností, pokiaľ ide o schopnosť prispievať do dôchodkového systému
Prvá časť opatrení sa musí zamerať na schopnosti prispievať do dôchodkového systému. Keďže väčšina dôchodkových systémov je založená na akumulácii práv a príjmov získaných počas celej kariéry, nerovnosti v tejto oblasti sa môžu odrážať vo výške dôchodku.
Z tohto hľadiska spravodajkyňa pripomína, že mnohé legislatívne nástroje už existujú a bolo by vhodné, aby sa zabezpečilo ich účinné uplatňovanie, pričom treba identifikovať nedostatky platných vykonávacích ustanovení a prípadne zamýšľať sa nad vývojom právnych predpisov v týchto oblastiach.
Znižovanie rodových nerovností v súvislosti s profesijnou dráhou
Je takisto potrebné zabezpečiť, aby profesijná dráha žien čelila menšiemu počtu prekážok vzhľadom na ťažkosti, s ktorými sa stretávajú v dôsledku nadmerného podielu na práci a povinnostiach v rodine.
V súlade s uznesením prijatým 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom spravodajkyňa vyzýva Komisiu, aby splnila svoje záväzky v súlade s plánom a strategickým záväzkom.
Vplyv dôchodkových systémov na rozdiel v dôchodkoch žien a mužov
Spravodajkyňa si želá takisto vyzvať členské štáty, aby zmerali dôsledky organizácie svojich dôchodkových systémov na rozdiel v dôchodkoch žien a mužov a aby zaviedli mechanizmy na korekciu nerovností, ktoré by mohli viesť k rozdielom v dôchodkoch žien a mužov, najmä v prospech najzraniteľnejších osôb.
Spravodajkyňa vyzýva Komisiu, aby preskúmala potenciálny vplyv, ktorý by mal vývoj dôchodkových systémov smerom ku flexibilnejším mechanizmom prispievania a stanovenia dôchodkových práv a príjmov, na rozdiel v dôchodkoch žien a mužov, či už ide o výpočet dĺžky prispievania do dôchodkového systému alebo postupný odchod z trhu práce;
MENŠINOVÉ STANOVISKO
v súlade s článkom 52a ods. 4 rokovacieho poriadku
Beatrix von Storch
Táto správa upevňuje snahu EÚ formovať spoločenské hodnoty a normy a zasahovať do základných otázok rodinného života. Pritom EÚ nedisponuje v oblasti vnútroštátnej dôchodkovej politiky žiadnymi právomocami, čo je uvedené aj v odôvodneniach.
Opäť teda ide len o to, že Parlament predstiera, že rieši problém, no v skutočnosti sa vyhýba priamej konfrontácii s ním. Pre rozdiel v dôchodkoch žien a mužov neexistujú žiadne všeobecne platné ukazovatele, čo sa v tejto správe takisto uvádza.
Európska únia matkám a otcom odopiera slobodu voľby. Ide jej totiž len o splnenie barcelonských cieľov v oblasti štátnych zariadení starostlivosti o deti. EÚ vedome nepripúšťa slobodu voľby pre tie rodiny, ktoré uprednostňujú iný model výchovy.
Rodina je uznávaná ako zdroj sociálnej súdržnosti a základný pilier celej spoločnosti. Ženy a matky, ako ani muži a otcovia však nie sú oceňovaní za to, že prostredníctvom výchovy svojich detí a starostlivosti o ne pracujú aj na zachovaní budúcnosti spoločnosti.
Skutočný škandál nespočíva v možnom rozdiele v odmeňovaní alebo rozdiele v dôchodkoch žien a mužov, ale v neuznávaní práce v domácnosti, pri výchove detí, starostlivosti a práce v rodine, ktorú vykonávajú rovnako ženy aj muži, ako aj v nedostatku príležitostí na zosúladenie rodinného a pracovného života a na slobodnú voľbu medzi rodinou a povolaním, čo sa týka rovnako žien, ako aj mužov. Touto problematikou sa musia zaoberať sociálni partneri v členských štátoch.
STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (9.12.2016)
pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu
(2016/2061(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Tania González Peñas
(*) Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku
NÁVRHY
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
– so zreteľom na články 22 a 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,
– so zreteľom na všeobecnú poznámku č. 16 Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva (CESCR): Rovnaké práva mužov a žien pri využívaní všetkých hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv (článok 3 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, 11. augusta 2005, E/C.12/2005/) a všeobecnú poznámku CESCR č. 19: Právo na sociálne zabezpečenie (článok 3 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, 4. februára 2008, E/C.12/GC/19),
– so zreteľom na článok 4 ods. 2, článok 4 ods. 3 a články 12, 20 a 23 Európskej sociálnej charty,
– so zreteľom na závery Európskeho výboru pre sociálne práva z 5. decembra 2014 (XX-3/def/GRC/4/1/EN),
– so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom je zakotvená základná zásada rovnosti medzi mužmi a ženami,
– so zreteľom na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článok 23 Charty základných práv Európskej únie, v ktorých je zakotvená zásada rovnosti medzi ženami a mužmi,
– so zreteľom na články 151 a 153 ZFEÚ,
– so zreteľom na závery, ktoré prijala Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (Rada EPSCO) v júni 2015 s názvom Rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o príjmy: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch,
– so zreteľom na článok 34 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada 7. marca 2011,
– so zreteľom na dokument s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, a najmä na jeho cieľ 3.2,
– so zreteľom na svoju štúdiu s názvom Rodový rozdiel v starobných dôchodkoch: rozdiely medzi matkami a bezdetnými ženami (The gender pension gap: differences between mothers and women without children, 2016) a štúdiu Komisie s názvom Rozdiely v dôchodkoch žien a mužov v EÚ (The Gender Gap in Pensions in the EU, 2013);
– so zreteľom na články 3 a 9 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach ,
A. keďže rozdiel v dôchodkoch žien a mužov v EÚ sa v roku 2014 odhadoval na približne 39 %, pričom medzi členskými štátmi vládli značné rozdiely, siahajúce od 3,7 % v Estónsku až po 48,8 % na Cypre; keďže podiel starších žien ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením bol v roku 2014 na úrovni 20,2 % v porovnaní s 14,6 % v prípade mužov a do roku 2050 by mohol podiel ľudí vo veku nad 75 rokov ohrozených chudobou dosiahnuť 30 % vo väčšine členských štátov; keďže v roku 2015 zarábali ženy stále v priemere o 16 % menej na hodinu ako muži za tú istú prácu; keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov často vedie k tomu, že ženy poberajú v porovnaní s mužmi nižšie dôchodky a v dôchodkovom veku sú častejšie vystavené riziku chudoby; keďže zraniteľné sú najmä domácnosti s jedným rodičom, pretože predstavujú 10 % všetkých domácností s nezaopatrenými deťmi a 50 % z nich je ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, čo je dvojnásobok vzhľadom na celkový počet obyvateľov;
B. keďže percento obyvateľstva, ktoré poberá dôchodok, sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne odlišuje a v roku 2012 siahalo od 11 % na Cypre po 25 % v Belgicku, zatiaľ čo v krajinách ako Španielsko, Írsko a Malta poberá dôchodok len 10 % alebo menej žien;
C. keďže zmrazovanie a znižovanie dôchodkov zvyšuje riziko chudoby v starobe, a to najmä u žien; keďže podiel starších žien ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením bol v roku 2014 na úrovni 20,2 % v porovnaní s 14,6 % v prípade mužov a do roku 2050 by mohol podiel ľudí vo veku nad 75 rokov ohrozených chudobou dosiahnuť 30 % vo väčšine členských štátov;
D. keďže osoby staršie ako 65 rokov majú príjem vo výške približne 94 % priemerného príjmu obyvateľstva ako celku; keďže však približne 22 % žien nad 65 rokov žije pod hranicou rizika chudoby;
E. keďže prístup k dôstojnému dôchodku v súčasnosti závisí od mnohých rôznych faktorov, akými sú celoživotný príjem, druh pracovnej zmluvy, zamestnanie na dobu určitú, segregácia na trhu práce, účasť a prístup na trh práce, prestávky v kariére z dôvodu starostlivosti a stredná dĺžka života, a tieto faktory ovplyvňujú ženy negatívnejšie než mužov;
F. keďže dôchodky spojené skôr s individuálnym právom ako s odvodeným právom by mohli pomôcť zaručiť hospodársku nezávislosť každého jednotlivca, odstrániť demotivačné faktory odrádzajúce od formálnej práce a minimalizovať rodové stereotypy;
G. keďže dôchodkové kredity pre mužov a ženy ako forma prídavku za starostlivosť o deti alebo rodinných príslušníkov by mohli pomôcť zaručiť, aby prerušenia kariéry z dôvodu starostlivosti, odbornej prípravy alebo nezamestnanosti nemali negatívny vplyv na dôchodky, a bolo by žiaduce, aby sa takéto systémy rozšírili alebo posilnili vo všetkých členských štátoch;
H. keďže dôchodkové kredity by sa mali uplatňovať na všetky formy práce od platených zamestnancov po samostatne zárobkovo činné osoby;
I. keďže všeobecné, podľa miesta pobytu alebo paušálne určené minimálne dôchodky indexované na mzdy sa zdajú byť osobitne vhodné z hľadiska rodovej rovnosti, pretože celý základný dôchodok sa vypláca bez ohľadu na predchádzajúce zamestnanie a rodinné podmienky;
J. keďže mnohí ľudia so zmluvami na čiastočný úväzok, najmä ženy (32 % oproti 8,2 % mužov), si možno takýto typ zmluvy nevybrali alebo tak urobili z dôvodov zosúladenia pracovného a rodinného života a opatrovateľských povinností, čo v mnohých prípadoch vedie k nižším dôchodkom;
K. keďže neisté pracovné miesta a segregácia na trhu práce sú prekážky, ktoré stoja v ceste dosiahnutiu cieľa rovnosti a sociálnej solidarity v starobe;
L. keďže vysoká miera nezamestnanosti núti mnohé rodiny byť odkázané na jediný príjem do domácnosti, v mnohých prípadoch dôchodok poberaný staršími členmi rodiny, zvyčajne starými matkami, pričom tri generácie žijú z tohto jediného zdroja príjmov;
M. keďže politiky zamerané na zvýšenie miery kvalitnej zamestnanosti u skupín s najvyššou nezamestnanosťou, ako sú ženy, mladí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, osoby staršie ako 55 rokov, dlhodobo nezamestnaní a prisťahovalci, by pomohli zachovať udržateľnosť dôchodkového systému a znížiť závislosť na verejných systémoch;
N. keďže rastúca individuálna zodpovednosť za rozhodnutia súvisiace so sporením je spojená s rôznymi rizikami, čo zároveň znamená, že jednotlivci musia byť jasne informovaní o dostupných možnostiach a súvisiacich rizikách; keďže kríza ukázala, že súkromné dôchodkové fondy závisia od vývoja na finančných trhoch, v mnohých prípadoch ohrozujú dôchodky starších ľudí, ktorí sú niekedy zle informovaní o dôsledkoch využívania týchto fondov; keďže ženy aj muži, no najmä ženy by sa mali bezplatne podporovať pri zlepšovaní ich finančnej gramotnosti, aby mohli prijímať informované rozhodnutia o čoraz zložitejšom otázke;
O. keďže sa neuskutočnili žiadne ex ante ani ex post posúdenia vplyvu reforiem dôchodkových systémov stanovených v bielej knihe Komisie o dôchodkoch z roku 2012 z rodového hľadiska; keďže to poukazuje na nedostatky politiky EÚ pri zabezpečovaní skutočne rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach;
P. keďže odborové zväzy a kolektívne vyjednávanie môžu zohrať zásadnú úlohu pri zabezpečovaní ochrany práv starších osôb;
Q. keďže viac investícií do bezplatnej, všeobecnej verejnej zdravotnej starostlivosti, siete verejných sociálnych služieb a verejnej infraštruktúry kvalitnej starostlivosti o závislé osoby by pomohlo zabezpečiť, aby ľudia mohli uplatňovať svoje právo na dôstojný život v starobe;
R. keďže v článku 4.1 Európskej sociálnej charty o práve na primeranú odmenu sa stanovuje, že s cieľom zabezpečiť účinný výkon práva na primeranú odmenu sa „zmluvné strany zaväzujú priznať právo pracovníkom na odmenu, ktorá zabezpečí im a ich rodinám dôstojnú životnú úroveň“; keďže Európsky výbor pre sociálne práva vo svojich záveroch z 5. decembra 2014 (XX-3/def/GRC/4/1/EN) uviedol, že s cieľom zabezpečiť dôstojný životný štandard v zmysle článku 4 ods. 1 charty z roku 1961, musí byť odmena vyššia ako minimálna prahová hodnota stanovená na 60 % priemernej čistej mzdy;
S. keďže cieľ EÚ dosiahnuť primeranú sociálnu ochranu je zakotvený v článku 151 ZFEÚ; keďže EÚ by preto mala pomáhať členským štátom vydávaním odporúčaní na zlepšenie ochrany starších ľudí s nárokom na dôchodok z dôvodu ich veku alebo osobnej situácie;
T. keďže nedávne reformy dôchodkových systémov prijaté v členských štátoch: zvýšili vek odchodu do dôchodku; znížili úrovne indexácie pre aktualizáciu systémov; zvýšili príspevkové aspekty, ako je dĺžka a kontinuálnosť období odvádzania príspevkov na účely nároku na dávky; podporili úlohu súkromných dôchodkových systémov; prispeli k rastu rodového rozdielu v starobných dôchodkoch;
U. keďže rodovo špecifické zamestnania, rozdiel v odmeňovaní a s tým spojený rozdiel v dôchodkoch, nadmerné zastúpenie žien na neistých pracovných miestach[1], nedobrovoľná práca na čiastočný úväzok a prerušenie kariéry žien z dôvodu starostlivosti o deti alebo iné závislé osoby prispieva k tomu, že ženy sú obzvlášť postihnuté alebo ohrozené chudobou;
V. keďže Európska únia má v oblasti dôchodkového zabezpečenia predovšetkým podporné právomoci, najmä na základe článku 153 TFEÚ;
1. zdôrazňuje, že rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach; zdôrazňuje, že zvýšenie miery zamestnanosti žien je základnou podmienkou na odstránenie rozdielu v dôchodkoch žien a mužov, ktorý je dôsledkom kumulatívneho znevýhodnenia, ktorému sú vystavené ženy na trhu práce počas celého ich života; uznáva v tejto súvislosti, že kľúčom k prevencii a zmierňovaniu rozdielu v dôchodkoch mužov a žien je prístup žien na trh práce s kvalitnou ponukou zamestnania, podpora kariérneho postupu, zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom mužov a žien a riešenie rodovej segregácie v rámci vzdelávania a zamestnávania; ďalej poznamenáva, že v súčasnosti vstupuje na trh práce stále viac a lepšie vyškolených mladých žien;
2. upozorňuje na dôležitú úlohu sociálnych partnerov pri rokovaniach o otázkach týkajúcich sa minimálnej mzdy pri súčasnom prísnom dodržiavaní zásady subsidiarity; zdôrazňuje významnú úlohu odborových zväzov a kolektívnych dohôd s cieľom zabezpečiť, aby starší ľudia mali prístup k verejným dôchodkom v súlade so zásadami solidarity medzi generáciami a rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa pri prijímaní politických rozhodnutí, ktorými sa menia významné právne aspekty podmienok oprávnenosti nároku na dôchodok, náležite zohľadňovali sociálni partneri; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi a s organizáciami pre rodovú rovnosť stanovili a realizovali politiky na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; odporúča členským štátom, aby popri tomto úsilí zvážili vykonávanie pravidelného mapovania situácie v oblasti miezd;
3. s poľutovaním konštatuje, že rodový rozdiel v dôchodkoch v EÚ je 39 %, teda viac než dvojnásobok rodového rozdielu v odmeňovaní (16 %), čo odzrkadľuje dôsledky a vplyv nerovnosti na trhu práce na práva žien, ako aj rozdiely z hľadiska kariérneho vývoja a opatrovateľských povinností počas celého ich života; pripomína, že v súlade s článkom 157 ZFEÚ členské štáty zabezpečia „uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty“ a že vykonávanie a podpora tejto zásady má kľúčový význam pre znižovanie rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a pre odstránenie rizika chudoby; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podnikli kroky na boj proti všetkým formám viacnásobnej diskriminácie na základe rodu, zabezpečili uplatňovanie zásady nediskriminácie a rovnosti na trhu práce a pri prístupe k zamestnaniu, a najmä prijali opatrenia v oblasti sociálnej ochrany s cieľom zabezpečiť, aby nároky žien na odmenu a sociálne dávky vrátane dôchodkov boli v súlade so zásadou rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané opatrenia na zamedzenie porušovaniu zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty pre mužov a ženy; domnieva sa, že rodová rovnosť je prospešná nielen pre ženy, ale aj pre spoločnosť ako celok, pretože sa vďaka nej zvyšuje sociálny a hospodársky blahobyt;
4. vyjadruje poľutovanie, že v mnohých členských štátoch neexistuje prístupná, cenovo dostupná a kvalitná starostlivosť o deti a dlhodobá starostlivosť a že mnohé ženy musia obmedziť svoj pracovný čas, aby sa starali o deti, osoby so zdravotným postihnutím a ostatné závislé osoby; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby ženy a muži dostávali rovnakú odmenu a rovnako sa podieľali na starostlivosti, tým, že sa odstráni nerovnosť medzi mužmi a ženami v platenej a neplatenej práci, ako aj podporovať rovnaký podiel povinností, nákladov a starostlivosti; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu zabezpečenia univerzálneho prístupu ku kvalitným (sociálnym) službám všeobecného záujmu a osobitných návrhov na lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života;
5. poukazuje na to, že rodový rozdiel v dôchodkoch je zložitý jav, ktorý presahuje štruktúry dôchodkových systémov; zdôrazňuje, že nedostatočné plnenie barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti zo strany členských štátov výrazne znižuje možnosti plnohodnotného pracovného uplatnenia žien a prispieva tak k nerovnostiam v dôchodku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do roku 2020 vykonali barcelonské ciele, a to efektívnym spôsobom, aby schválili rámec kvality z roku 2014 pre vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, aby riešili hlavné príčiny rozdielov v dôchodkoch žien a mužov poskytovaním podpory, ktorá ženám umožní aktívne sa zapájať do trhu práce, zvýšili investície do cenovo prijateľných a dostupných systémov starostlivosti o deti, staršie osoby a závislé osoby a aby zohľadnili obdobia starostlivosti pri výpočte práv na sociálnu ochranu;
6. konštatuje, že dôchodkové politiky musia byť spojené s primeranými politikami práce a aktívneho starnutia, s cieľom znížiť rozdiely v odmeňovaní a vo výške dôchodkov žien a mužov; v tejto súvislosti zdôrazňuje zraniteľné postavenie žien z rasových, etnických, náboženských a jazykových menšín; zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti rodovým stereotypom v zamestnaní; žiada členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonávali smernicu 2006/54/ES, pričom požaduje, aby spoločnosti vypracovali opatrenia v oblasti rodovej rovnosti s cieľom predchádzať diskriminácii pri odbornej príprave a povyšovaní žien vrátane opatrení na odstránenie segregácie, vytvorenia systémov odmeňovania a opatrení na podporu kariéry žien; vyzýva členské štáty, aby vykonávali odporúčania Komisie týkajúce sa transparentnosti v oblasti miezd, rodovo neutrálnych opisov a klasifikácie pracovných miest, presunutia dôkazného bremena pri napádaní rodovej diskriminácie v zamestnaní;
7. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zárobková činnosť sa stáva čoraz viac nestabilnou a neistou v dôsledku dočasného zamestnania, častejšieho výskytu nedobrovoľných krátkodobých zmlúv, okrajových zamestnaní a nezamestnanosti; konštatuje, že ženy sú častejšie finančne znevýhodňované než muži, pretože mávajú prerušovanú kariéru, častejšie tiež majú problémy získať dostatočné dávky zo súkromných i verejných dôchodkových systémov v dôsledku slabšej účasti na trhu práce, rozdielov v odmeňovaní, prerušení kariéry, prevažne práce na kratší čas, segregácie v povolaní a atypických zmlúv, vykonávania neplatenej starostlivosti a vylúčenia z trhu práce na dlhé obdobia počas svojho života; zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti nepriamej diskriminácii v dôchodkových systémoch, a to nielen v zamestnaneckých systémoch, ale aj v postupoch zákonných dôchodkových systémov; požaduje, aby sa ťažiskom stala potreba riešenia rozdielov v odmeňovaní žien a mužov a segregácie v povolaní v odvetviach s nízkymi mzdami; domnieva sa, že odporúčaným nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa by malo byť zvyšovanie miezd v odvetviach, v ktorých ženy tvoria väčšinu; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie dôchodkového pokrytia atypických pracovníkov, ktoré by bolo na rovnakej úrovni ako v prípade ostatných pracovníkov;
8. pripomína, že slušný príjem na dôchodku je nevyhnutný na boj proti chudobe starších osôb; zdôrazňuje, že feminizácia chudoby je výsledkom niekoľkých faktorov vrátane rozdielu v odmeňovaní mužov a žien, rozdielu v dôchodkoch, opatrovateľských povinností a súvisiacich kariérnych prestávok, ako aj nedostatočnej podpory a daňových systémov, ktoré ovplyvňujú domácnosti, v ktorých je jediným rodičom matka; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby zamestnanci na kratší pracovný čas, zamestnanci, ktorí sú zamestnaní iba nepravidelne, vypomáhajúci manželia a manželky a pracovníci, ktorí prerušili kariéru alebo za určité obdobia odpracovali nižší počet hodín, mali právo na prístup k dôstojnému dôchodkovému systému bez toho, aby boli akokoľvek diskriminovaní;
9. konštatuje, že zamestnanecké starobné dôchodkové systémy sú čoraz častejšie spravované v súlade so zásadami uplatňovanými v poisťovníctve, čo by mohlo viesť k vzniku početných medzier z hľadiska sociálnej ochrany[2]; zdôrazňuje, že Súdny dvor Európskej únie sa jasne vyjadril, že zamestnanecké dôchodkové systémy treba považovať za odmeňovanie a zásada rovnosti zaobchádzania sa teda vzťahuje aj na ne;
10. poukazuje na to, že prechod na viacpilierový dôchodkový systém spôsobuje ďalšie nerovnosti medzi ženami a mužmi v oblasti dôchodkov[3]; trvá na tom, že prvý z troch dôchodkových pilierov musí zostať stredobodom dôchodkových systémov členských štátov a musí sa podporovať a umožňovať jeho fungovanie s cieľom odstrániť nerovnosti, najmä rodovo podmienené; taktiež trvá na tom, aby prax súkromných dôchodkových systémov zostala voliteľnou možnosťou; poukazuje na to, že rodové rozdiely v starobných dôchodkoch sú najmenšie v rámci prvého piliera a že tieto systémy sa ukázali byť ako najinkluzívnejšie, najspravodlivejšie, pokiaľ ide o prerozdeľovanie, a dokonca aj ako nákladovo najefektívnejší spôsob boja proti chudobe v starobe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili verejné dôchodkové systémy na úkor iných systémov, ktoré by mohli prehĺbiť rozdiely v dôchodkoch žien a mužov;
11. zdôrazňuje skutočnosť, že všetci ľudia majú právo na všeobecne prístupný verejný dôchodok, a pripomína, že v článku 25 Charty základných práv Európskej únie sa zakotvujú práva starších ľudí na dôstojný a nezávislý život a v článku 34 sa uznáva právo na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne služby, ktorými sa zabezpečuje ochrana v prípade materstva, choroby, pracovného úrazu, závislosti od dlhodobej starostlivosti, vysokého veku alebo straty zamestnania; poukazuje na význam verejných systémov sociálneho zabezpečenia financovaných prostredníctvom príspevkov ako na dôležitý prvok primeraného dôchodkového zabezpečenia;
12. zdôrazňuje, že demografická zmena sa nesmie používať ako zdôvodnenie na obmedzenie sociálnych nárokov a dávok;
13. zdôrazňuje však dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať pozostalostné dôchodky pri ochrane a zabezpečení mnohých starších žien pred rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia, ktorému čelia v porovnaní so staršími mužmi; vyzýva členské štáty, aby tam, kde je to potrebné, zreformovali svoje systémy pozostalostných a vdovských dôchodkov, s cieľom prestať so znevýhodňovaním slobodných žien; vyzýva členské štáty, aby s podporou Komisie skúmali účinky rôznych systémov poskytujúcich pozostalostné dôchodky na chudobu a sociálne vylúčenie starších žien vzhľadom na vysokú mieru rozvodovosti a nezosobášených párov a aby zvážili zavedenie právnych nástrojov na zabezpečenie spoločných dôchodkových práv v prípadoch rozvodu;
14. pripomína svoju výzvu členským štátom, aby zvážili možnosť zavedenia, prípadne posilnenia dôchodkových kreditov za starostlivosť prostredníctvom pracovnoprávnych predpisov a právnych predpisov o sociálnej ochrane pre ženy a mužov ako rovnocenné obdobia, počas ktorých sa týmto osobám započítava nárok na dôchodok na účel nadobúdania dôchodkových práv, s cieľom chrániť osoby, ktoré si berú voľno zo zamestnania z dôvodu neformálnej starostlivosti o závislú osobu alebo rodinného príslušníka, a to bez ohľadu na rodinné pomery a/alebo osobný stav; pripomína výzvu adresovanú Komisii, aby predložila návrh smernice o opatrovateľskej dovolenke, ktorou by sa opatrovateľom poskytovala náležitá odmena a sociálna ochrana, a aby predostrela osvedčené postupy na navrhovanie kreditných dôchodkových systémov vo všetkých členských štátoch s cieľom modernizovať a rozšíriť tento nástroj v celej EÚ, čo pomôže znížiť rozdiely v dôchodkoch mužov a žien;
15. vyzýva členské štáty, aby v prípade, ak nie sú splnené podmienky pre zákonný starobný dôchodok, poskytovali primeraný minimálny verejný dôchodok, ktorý nezávisí od predchádzajúceho pracovného života, a aby zabezpečili, že pri výpočte dôchodkových nárokov jednotlivcov sa započítajú formálne dovolenky, počas ktorých sa tieto osoby starali o členov rodiny; zdôrazňuje, že je dôležité prejsť od odvodených nárokov na dôchodok a sociálne dávky k individuálnym nárokom, aby sa zabránilo situáciám závislosti v rámci rodiny; naliehavo vyzýva členské štáty, aby nahradili modely, podľa ktorých je základnou jednotkou domácnosť, a súvisiace práva týkajúce sa sociálneho zabezpečenia s cieľom zabezpečiť individuálne práva a bojovať proti závislosti od partnerov alebo štátu; zdôrazňuje však, že pomer medzi verejným minimálnym dôchodkom a priemerným dôchodkom vyplývajúcim z pracovného života musí byť primeraný;
16. vyzýva Komisiu, aby vykonala podrobnú analýzu najlepších postupov s cieľom pomôcť členským štátom pri výpočte takýchto minimálnych dôchodkov;
17. vyjadruje vážne obavy z toho, že zmrazovanie a znižovanie dôchodkov v niektorých členských štátoch najviac postihuje ľudí s kratšou, resp. prerušenou kariérou alebo s nižším príjmom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že najčastejšie postihnuté sú práve ženy; zdôrazňuje, že tieto opatrenia vedú k nepriamej diskriminácii pri uplatňovaní nárokov na sociálne zabezpečenie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili tak pre mužov, ako aj ženy, šancu na dosiahnutie úplných období platenia príspevkov a takisto každému zabezpečili právo na plný dôchodok v záujme preklenutia rozdielov v dôchodkoch prostredníctvom boja proti rodovej diskriminácii v zamestnaní, prispôsobenia študijného a kariérneho plánovania, lepšieho zladenia pracovného a súkromného života a zvýšenia investícií do starostlivosti o deti a starších ľudí; domnieva sa, že dôležité je aj vypracovanie spoľahlivých predpisov týkajúcich sa bezpečnosti a zdravia pri práci, ktorých súčasťou sú pracovné riziká podmienené rodovými rozdielmi, ako aj psychosociálne riziká, investovanie do verejných služieb zamestnanosti, ktoré dokážu usmerňovať ženy všetkých vekových kategórií pri hľadaní zamestnania, a zavedenie flexibilných pravidiel prechodu z práce do dôchodku;
18. zastáva názor, že hospodársku a sociálnu politiku a politiku zamestnanosti je treba zmeniť posilnením investícií a zlepšením politiky na podporu rastu miezd s cieľom oživiť rast sociálne užitočných, ekologických a zamestnanosť podporujúcich činností, aby sa prekonala hospodárska kríza a kríza zamestnanosti;
19. zdôrazňuje, že vysoká miera nezamestnanosti spolu s dôsledkami finančnej a hospodárskej krízy nútia mnohé rodiny spoliehať sa na jeden príjem, ktorým je v mnohých prípadoch dôchodok starších osôb; je presvedčený, že humánna spoločnosť musí byť nevyhnutne založená na zásade solidarity medzi generáciami; vymedzuje spravodlivosť medzi generáciami ako spravodlivé rozdelenie výhod a zaťažení medzi generáciami; domnieva sa, že účinná spolupráca medzi generáciami vychádza zo solidarity a musí sa vyznačovať vzájomným rešpektom, zodpovednosťou a ochotou poskytovať vzájomnú starostlivosť, bez toho, aby bola dotknutá konečná a hlavná zodpovednosť, ktorú musia niesť členské štáty;
20. zdôrazňuje, že je nevyhnutné prísne uplatňovať zásadu subsidiarity aj v oblasti dôchodkov;
21. vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do služieb pre deti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zriaďovanie cenovo dostupných, vhodných a dostatočných verejných služieb; varuje pred rizikami pre rodovú rovnosť, ktoré vznikajú v dôsledku zmien dôchodkových dávok sociálneho zabezpečenia na osobné dôchodky, keďže osobné dôchodky sú založené na individuálnych príspevkoch a neposkytujú kompenzáciu za čas strávený starostlivosťou o deti a iných nezaopatrených členov rodiny, alebo obdobia nezamestnanosti, práceneschopnosti z dôvodu choroby alebo zdravotného postihnutia; poukazuje na skutočnosť, že reformy dôchodkových systémov, ktoré prepájajú dávky sociálneho zabezpečenia s rastom a stavom na trhu práce a finančných trhoch, sa zameriavajú len na makroekonomické aspekty a prehliadajú sociálny účel dôchodkov;
22. zdôrazňuje, že udržateľnosť dôchodkových systémov môže byť posilnená zabezpečením rovnakého prístupu žien ku všetkým dôchodkovým pilierom; v tejto súvislosti nabáda členské štáty, aby vypracovali informačné kampane na zvyšovanie povedomia s cieľom podporiť a uľahčiť prístup žien k dôchodkom z druhého a tretieho piliera, najmä vo feminizovaných sektoroch, kde ich využívanie môže byť nízke;
23. zastáva názor, že dôchodkové systémy by mohli byť udržateľné, ak sa prednostne posilnia systémy sociálnej ochrany a ak sa bude rázne bojovať proti daňovým podvodom a únikom;
24. zdôrazňuje, že udržateľnosť dôchodkových systémov musí zohľadňovať výzvy súvisiace s demografickými zmenami, starnutím obyvateľstva, mierou pôrodnosti a pomerom medzi zárobkovo činnými osobami a osobami v dôchodkovom veku, ktorých situácia do veľkej miery závisí od počtu rokov, počas ktorých pracovali a platili príspevky;
25. trvá na tom, že rozdiely v strednej dĺžke života mužov a žien môžu takisto priamo alebo nepriamo viesť k situáciám znevýhodnenia z hľadiska poskytovaných dávok, najmä dôchodkov; všíma si bežnú tendenciu žiadať členské štáty, aby postupne zvyšovali vek odchodu do dôchodku, čo neumožňuje výmenu generácií ani súlad pracovného a súkromného života, najmä preto, že slabo platené pracovné miesta častejšie zastávajú ženy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci dôchodkových systémov zaviedli jednotné životné sadzby pre obe pohlavia a kredity za starostlivosť, ako aj odvodené dávky, aby tak ženy mohli dostávať rovnaké ročné dôchodkové dávky (anuity) za rovnaké príspevky, hoci pravdepodobne budú žiť dlhšie než muži, a aby zabezpečili, že dĺžka života žien sa nebude používať ako zámienka na diskrimináciu, najmä pri výpočte dôchodkov; poukazuje na to, že používanie faktora udržateľnosti, ktorý spája trendy v oblasti dôchodkov so strednou dĺžkou života a starnutím obyvateľstva, čo by mohlo zvýšiť finančný tlak na verejné systémy sociálneho zabezpečenia, by sa dalo prekonať medziiným hospodárskou politikou na podporu rozvoja a zamestnanosti prostredníctvom nových verejných investícií a lepším prerozdeľovaním príjmov;
26. vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na rastúcu strednú dĺžku života v EÚ urýchlene uskutočnili potrebné štrukturálne zmeny dôchodkových systémov s cieľom zaistiť udržateľné sociálne zabezpečenie;
27. žiada členské štáty, aby odstránili prekážky prístupu k náležitému dôchodku, ako je zvýšenie minimálneho počtu rokov potrebných na vznik nároku na dôchodok alebo prepojenie dôchodku s príspevkami odvedenými počas celého života, ktoré stoja v ceste ľuďom s prerušenou kariérou (čo sú väčšinou ženy);
28. naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlene podnikla kroky na odstránenie faktorov, ktoré bránia v prístupe k dôstojnému dôchodku a ktoré postihujú predovšetkým ženy, mladých ľudí a prisťahovalcov;
29. poukazuje na to, že vo svojej všeobecnej poznámke č. 16 (2005) o rovnakých právach mužov a žien pri využívaní všetkých hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva stanovuje požiadavky článku 3 vo vzťahu k článku 9 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach vrátane požiadavky vyrovnania povinného veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy a zabezpečenia, aby ženy mali rovnaké výhody v rámci verejných a súkromných dôchodkových systémov;
30. upozorňuje, že rozdiely v dôchodkoch žien a mužov vyplývajú z rozmanitých faktorov a žiada členské štáty a Komisiu, aby pokračovali v skúmaní týchto rozdielov a v získavaní porovnateľných dát s cieľom navrhovať lepšie informované politiky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nadviazali na závery Rady z 18. júna 2015 s názvom Rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o príjmy: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch (Equal income opportunities for women and men: closing the gender gap in pensions), vrátane výzvy na začlenenie období opatery do výpočtu práv na sociálnu ochranu, investícií do prístupnej a cenovo dostupnej starostlivosti, vývoja ukazovateľov týkajúcich sa rozdielu v dôchodkoch žien a mužov a podpory ďalšieho výskumu jeho príčin;
31. vyzýva členské štáty, aby zaviedli ohľaduplné a chudobe zabraňujúce opatrenia pre tých zamestnancov, ktorým zdravotný stav neumožňuje pracovať do zákonného veku odchodu do dôchodku; domnieva sa, že mechanizmy predčasného odchodu do dôchodku by sa mali zachovať pre pracovníkov vystavených namáhavým alebo nebezpečným pracovným podmienkam; domnieva sa, že zvyšovanie miery zamestnanosti prostredníctvom kvalitných pracovných miest by mohlo pomôcť výrazne obmedziť budúci nárast počtu ľudí, ktorí nemôžu pracovať do zákonného veku odchodu do dôchodku, čím by sa znížilo finančné bremeno spojené so starnutím;
32. vyjadruje hlboké znepokojenie nad vplyvom odporúčaní pre jednotlivé krajiny, motivovaných úspornými opatreniami, na dôchodkové systémy, ich udržateľnosť a prístup k príspevkovým dôchodkom v čoraz viacerých členských štátoch a nad negatívnymi dôsledkami týchto odporúčaní na úroveň príjmov a na sociálne prevody potrebné na odstránenie chudoby a sociálneho vylúčenia;
33. vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala, aký vplyv majú odporúčania pre jednotlivé krajiny a odporúčania bielej knihy o dôchodkoch z roku 2012 na najzraniteľnejšie skupiny, najmä na ženy, s cieľom bojovať proti príčinám rozdielu v dôchodkoch žien a mužov, aby zaviedla formálny ukazovateľ rozdielu v dôchodkoch žien a mužov a aby vykonávala systematické monitorovanie; požaduje náležité hodnotenie a monitorovanie rodového vplyvu doteraz prijatých odporúčaní alebo opatrení; vyzýva Komisiu, aby zahrnula ukazovateľ rozdielu v dôchodkoch žien a mužov medzi ukazovatele hodnotiacej tabuľky a aby podporovala rozvoj rodovo rozčlenených štatistík a výskumu s cieľom posilniť monitorovanie a hodnotenie vplyvu dôchodkových reforiem na prosperitu a blahobyt žien;
34 vyzýva Komisiu, aby rozšírila svoje odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa reformy dôchodkových systémov členských štátov tak, aby zahŕňali jasné odporúčania o potrebe zaviesť opatrenia týkajúce sa účasti žien na trhu práce, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, vyváženého zastúpenia mužov a žien pri domácich prácach a starostlivosti o deti a závislé osoby, ako aj odporúčania týkajúce sa návrhu verejných dôchodkových systémov a regulácie súkromných a zamestnaneckých systémov, s cieľom znížiť rozdiely v odmeňovaní a vo výške dôchodkov žien a mužov;
35. vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali viac kvalitnejších údajov o rodových rozdieloch s cieľom lepšie pochopiť tento problém a na tomto základe vypracovať vhodné riešenia; vyzýva Komisiu, aby pomohla členským štátom zbierať údaje, a tak sa zabezpečilo, že budú porovnateľné v európskom kontexte; vyzýva členské štáty, aby zo svojich dôchodkových systémov a zavedených reforiem odstránili tie prvky, ktoré prispievajú k rozdielom v dôchodkoch (najmä k rodovým rozdielom, ako v prípade súčasného rozdielu v dôchodkoch žien a mužov), a aby pritom zohľadnili rodový vplyv akýchkoľvek budúcich dôchodkových reforiem a zároveň vykonávali opatrenia na odstránenie tohto druhu diskriminácie; zdôrazňuje, že akékoľvek politické zmeny súvisiace s dôchodkami by sa mali posudzovať so zreteľom na ich vplyv na rodové rozdiely prostredníctvom osobitných analýz, v ktorých sa porovnáva vplyv navrhovaných zmien na ženy a mužov, čo by malo byť kľúčovým prvkom procesov plánovania, navrhovania, vykonávania a hodnotenia verejných politík;
36 naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prepracovali systémy ochrany materstva a otcovstva, zamerali sa pritom na systém rodičovskej dovolenky podľa výberu partnerov, čím by sa odstránilo výlučné bremeno podpory detí jedným rodičom, ktorým je väčšinou matka; konštatuje však, že takýto systém nemôže nahradiť výlučné dovolenky pre otcov a matky, ktoré musia existovať súbežne;
37. zdôrazňuje význam miestnych a regionálnych orgánov v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnych služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby medzi tvorcami politiky, podnikmi a občianskou spoločnosťou zvyšovali povedomie o celkovej otázke rodových rozdielov v dôchodkoch mužov a žien, a aby poskytovali ďalšiu pomoc v podobe cielenej finančnej gramotnosti, informácií a poradenstva pre ženy aj mužov, no najmä pre ženy, s cieľom pomôcť im prijímať správne investičné rozhodnutia; konštatuje, že doterajšia verejná diskusia o otázke rodových rozdielov v dôchodkoch nebola vyčerpávajúca; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spustili informačné kampane a neustále zlepšovali dôchodkovú gramotnosť medzi ženami a mužmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila a prerozdelila prostriedky potrebné na realizáciu stratégie EÚ zameranej na odstránenie rodových rozdielov v starobných dôchodkoch a na ich predchádzanie.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
Dátum prijatia |
8.12.2016 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
26 21 5 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Laura Agea, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Elena Gentile, Czesław Hoc, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jean Lambert, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Marek Plura, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Jana Žitňanská |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Daniela Aiuto, Georges Bach, Deirdre Clune, Karima Delli, Tania González Peñas, Edouard Martin, Alex Mayer, Joachim Schuster, Tom Vandenkendelaere, Flavio Zanonato, Gabriele Zimmer |
||||
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
John Stuart Agnew, Adam Gierek, Hannu Takkula |
||||
- [1] Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach (Ú. v. EÚ C 70E, 8.3.2012, s. 1.).
- [2] http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/files/conference_sept_2011/dgjustice_oldagepensionspublication3march2011_en.pdf.
- [3] Európsky parlament, tematická sekcia C pre práva občanov a ústavné veci (Ludovici: 2016): Rodový rozdiel v starobných dôchodkoch: rozdiely medzi matkami a bezdetnými ženami (The gender pension gap: differences between mothers and women without children),http://www.europarl.europa.eu/supporting-analyses.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
Dátum prijatia |
3.5.2017 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
17 5 13 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Arne Gericke, Anna Hedh, Filiz Hyusmenova, Florent Marcellesi, Angelika Mlinar, Angelika Niebler, Maria Noichl, Marijana Petir, Pina Picierno, João Pimenta Lopes, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Beatrix von Storch, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská, Jana Žitňanská |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Biljana Borzan, Stefan Eck, Constance Le Grip, Edouard Martin, Clare Moody, Julie Ward |
||||
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Joëlle Bergeron, Angélique Delahaye, Marian Harkin, Maurice Ponga, Julia Reid, Sven Schulze, Sabine Verheyen, Lambert van Nistelrooij |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
17 |
+ |
|
ALDE |
Marian Harkin, Filiz Hyusmenova, Angelika Mlinar |
|
ECR |
Arne Gericke, Jadwiga Wiśniewska, Jana Žitňanská |
|
EFDD |
Joëlle Bergeron |
|
PPE |
Angélique Delahaye, Constance Le Grip, Angelika Niebler, Marijana Petir, Maurice Ponga, Sven Schulze, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Lambert van Nistelrooij |
|
5 |
- |
|
EFDD |
Julia Reid, Beatrix von Storch |
|
GUE/NGL |
Malin Björk, Stefan Eck, João Pimenta Lopes |
|
13 |
0 |
|
PPE |
Anna Záborská |
|
S&D |
Vilija Blinkevičiūtė, Biljana Borzan, Anna Hedh, Edouard Martin, Clare Moody, Maria Noichl, Pina Picierno, Liliana Rodrigues, Julie Ward |
|
VERTS/ALE |
Florent Marcellesi, Terry Reintke, Ernest Urtasun |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania