SPRÁVA o hodnotení vykonávania programu Horizont 2020 so zreteľom na jeho predbežné hodnotenie a návrh deviateho rámcového programu

6.6.2017 - (2016/2147(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajkyňa: Soledad Cabezón Ruiz

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN FAKTOV A ZÁVEROV

1. Postup a zdroje

1.1 Ciele a načasovanie správy

Spravodajkyňa bola 24. mája 2016 poverená úlohou pripraviť správu o vykonávaní programu Horizont 2020 – rámcového programu pre výskum.

Načasovanie prijatia správy o vykonávaní Európskym parlamentom bolo zosúladené s harmonogramom Komisie, ktorá prijme svoje oznámenie v októbri 2017 a svoj návrh deviateho rámcového programu na jar 2018, s cieľom zabezpečiť prenos záverov Európskeho parlamentu do predbežného hodnotenia programu Horizont 2020 a odporúčaní pre nasledujúci rámcový program v oblasti výskumu.

1.2. Zdroje a metódy

Pri vypracovaní tejto správy bola zohľadnená analytická činnosť pracovnej skupiny výboru ITRE v rámci programu Horizont 2020 zriadenej od roku 2015, ktorá usporiadala viac ako 18 stretnutí s odborníkmi, zainteresovanými stranami a Komisiou a vypracovala pracovný dokument o programe Horizont 2020. Európsky parlament monitoruje vykonávacie opatrenia programu Horizont 2020 a od GR pre výskum a inováciu dostáva informácie, ktoré postupuje pracovnej skupine Rady pre výskum. Odpovede na písomné otázky Komisii boli takisto zdrojom informácií.

Výskumná služba Európskeho parlamentu začala štúdiu o posúdení vykonávania na úrovni EÚ a uverejnila aj niekoľko ďalších brífingových dokumentov a tematické sekcie v rámci GR IPOL Európskeho parlamentu požiadali o vypracovanie niekoľkých štúdií.

V novembri 2016 boli zorganizované dve vyšetrovacie cesty do Portugalska a Španielska a vo februári 2017 do Nemecka a Poľska a 29. novembra 2016 bolo zorganizované verejné vypočutie na tému Budúcnosť politiky EÚ v oblasti výskumu: bilancia a vyhliadky do budúcnosti.

Spravodajkyňa zorganizovala stretnutia so zainteresovanými stranami a prijala od nich množstvo pozičných dokumentov. Cennými zdrojmi informácií boli aj oficiálne správy Komisie a oznámenia.

Odseky 2, 3 a 4 sa nachádzajú v prílohe.

5. Vízia spravodajkyne

Horizont 2020 je najväčší výskumný program na svete a jeho cieľ reagovať na sociálne a hospodárske výzvy je východiskom jeho hodnotenia uznaním jeho úspechov a analyzovaním tých aspektov, ktoré je potrebné zlepšiť, aby bolo možné efektívnym a udržateľným spôsobom dosiahnuť ambiciózne ciele, ktoré sa pre svoju zložitosť ťažko vykonávajú.

Program Horizont 2020 vznikol v rámci cieľov stratégie Európa 2020, najmä vzhľadom na hospodársku krízu a dezindustrializáciu v Európe, ktoré prioritne priznávajú dôležitú úlohu inovácii, konkurencieschopnosti, posilneniu účasti MSP a excelentnosti. Štruktúra troch pilierov, zjednodušenie, otvorená veda, stanovenie nových cieľov, hľadanie súčinnosti medzi európskymi fondmi a rozšírenie v záujme zlepšenia pomerov v oblasti výskumu a vývoja v najviac zaostávajúcich regiónoch a rodové hľadisko sú v porovnaní so siedmym rámcovým programom takisto nové alebo posilnené v porovnaní s RP7 a rozpočet bol zvýšený o približne 30 %.

Rýchle a hlboké zmeny, ktorým čelí európska spoločnosť (národný populizmus, xenofóbia, medzinárodný terorizmus, nerovnosti, migračné toky, technologický pokrok, ciele v sociálnej a zdravotníckej oblasti, zmena klímy alebo udržateľnosť prírodných zdrojov) predstavujú novú paradigmu, na ktorú treba poskytnúť odpovede z hľadiska a v záujme spoločnosti, a zároveň zachovať hodnoty a zásady, ktoré charakterizujú EÚ.

Európa je svetový región, kde sa jedinečným spôsobom prelína vysoká úroveň hospodárskeho a sociálneho rozvoja, práv, slobôd a blahobytu, ktoré jej poskytujú pridanú hodnotu a prispievajú k jej identite a ktoré treba v tomto novom kontexte zachovať a pritom vnímať výskum a vývoj ako kľúčový nástroj riešenia týchto otázok. Veda musí slúžiť na dosiahnutie znalostnej spoločnosti slúžiacej záujmom občanov v záujme udržateľnej a inkluzívnej spoločnosti, kde sú vedecká komunita a priemysel prostriedkami na dosiahnutie hlavného cieľa pre spoločnosť.

V tomto zmysle je program Horizont 2020 reakciou na tento meniaci sa svet a budúci deviaty rámcový program by mal v tomto smere pokračovať. Je však potrebné posilniť záväzok všetkých subjektov EÚ v oblasti výskumu a vývoja.

EÚ investovala v roku 2015 do výskumu a vývoja 2,03 % (2,04 % v roku 2014 a 1,74 % v roku 2005, s rozdielom medzi krajinami od 0,48 % do 3,26 %), čo má ďaleko do dosiahnutia 3 % stanovených v stratégii Európa 2020, pričom tento cieľ dosiahlo iba Fínsko (3,2 %), Švédsko (3,2 %), Dánsko (3,1 %) a Rakúsko (3 %), po ktorých tesne nasledovalo Nemecko (2,9 %), čo je ďaleko od Južnej Kórey (4,3 %), Izraela (4,1 %) alebo Japonska (3,6 %).

Tieto údaje poukazujú na hospodársku súťaž, ktorej čelí EÚ, a na rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o investície do výskumu a vývoja, ktoré by sa mali znížiť s cieľom dosiahnuť nielen cieľ vo výške 3 % do roku 2020, ale aj vyšší cieľ v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti vo svete a dosiahnuť 4 % v krátkodobom horizonte.

Na odstránenie rozdielov medzi regiónmi treba okrem rozpočtu staviť aj na kvalifikovaný ľudský kapitál, technologickú infraštruktúru a spoluprácu medzi univerzitami a podnikmi. Krajiny s vyššou mierou inovácií majú vyvážený vnútroštátny systém v oblasti výskumu a vývoja s vysokou kvalitou akademického výskumu otvoreného spolupráci a vysokokvalitný ľudský kapitál s finančným rámcom pre výskum a vývoj a rizikovým kapitálom, aby mohli podniky vyvíjať nové technológie. Investície podnikateľského sektora do inovácií, spolupráce a inovačných sietí medzi podnikmi a s verejným sektorom sú takisto vysoké.

V tejto súvislosti je kľúčové napredovať v oblasti Európskeho výskumného priestoru, v rozpočtovom úsilí dosiahnuť 3 % HDP v oblasti výskumu a vývoja pre všetky členské štáty, v posilnení rozšírenia alebo súčinnosti medzi európskymi fondmi a rámcovým programom (zjednodušenie, zlučiteľnosť noriem, zosúladenie stratégií RIS a dodržanie zásady doplnkovosti fondov), ako aj rozvíjať a udržiavať technologické infraštruktúry. Stručne povedané, rozvoj a súdržnosť medzi regiónmi musí vyplývať z konvergencie v oblasti vývoja a inovácií, čo povedie ku konkurencieschopnejšej Európe.

Financovanie inovácií musí zahŕňať všetky jej fázy, nielen tie, ktoré sa týkajú trhu, a napredovať na vnútornom trhu inovácií s primeraným regulačným rámcom vrátane verejných politík v záujme zachovania a zlepšenia konkurencieschopnosti podnikov.

Úloha mladých ľudí a financovanie rušivých inovácií by sa nemali podceniť. Nemali by sa financovať iba technologické inovácie, keďže aj v sociálnej oblasti vznikajú znalosti, ktoré možno uplatňovať v strednodobom alebo dlhodobom horizonte a ktoré sa môžu podceňovať z dôvodu prílišnej orientácie na trh a bezprostrednej snahy o dosiahnutie výsledkov bez toho, aby sa vzala do úvahy globálnejšia vízia.

Vedecká excelentnosť a základný výskum musia byť naďalej hlavnou prioritou rámcového programu v záujme dosiahnutia budúcich cieľov. Európa disponuje uznávanými centrami excelentnosti na svetovej úrovni, ale potrebuje väčší počet excelentných centier a regiónov. Dôležité je zaručiť mobilitu vedeckých pracovníkov bez toho, aby bolo problémom odmeňovanie alebo aby kvalita vplyvu projektov centra mala kľúčovú váhu pri hodnotení a zatieňovala samotnú excelentnosť centra, a podporovať otváranie a účasť nových centier a orgánov.

Výskum a vývoj treba chápať ako štruktúralny a nie z hľadiska okamihu. Kľúčovou výzvou je vzdelávanie. Súvislosť medzi výskumom, vývojom a vzdelávaním je kľúčová od začiatočnej fázy a počas celého vzdelávania. Treba podporovať účasť spoločnosti na výskume a jeho výsledky a činnosti treba šíriť v kontexte vedy v školách. Výskum a vývoj treba vnímať ako strednodobú až dlhodobú cestu a spoločnosť, a najmä vzdelávacie spoločenstvo v preduniverzitných etapách musia byť lepšie informované o rámcovom programe. Krajiny, ktoré majú v oblasti vedy a inovácií lepšie výsledky, disponujú flexibilnými vzdelávacími systémami, ktoré podporujú kreativitu, kritické myslenie a aktívnu účasť študentov. Preto by sa mal do EVP zahrnúť prvok „vzdelávania“, takže by mal nadobudnúť formu EERA.

Zameranie sa na vzdelávacie systémy s dôrazom na vysokokvalifikovaný ľudský kapitál je kľúčové s cieľom reagovať na nahradenie manuálnej práce technológiami novými pracovnými miestami.

Úloha univerzít je naďalej prvoradá ako hlavný zdroj vedomostí, pričom sú potrebné podmienky, aby sa mohla väčšmi priblížiť inováciám; vzťahy medzi univerzitami a priemyselným odvetvím treba posilniť v záujme zlepšenia inovačných kapacít podnikov. V tejto súvislosti je potrebné zvážiť sprostredkovateľskú úlohu technologických parkov.

Pokiaľ ide o verejno-súkromné partnerstvo, ktoré posilňuje program Horizont 2020, cieľom je prispieť k zlepšeniu inovácií v priemyselnej štruktúre a rozvinúť oblasti záujmu výskumu. Je však potrebná štúdia o rozdieloch medzi veľkými podnikmi a MSP a analýza toho, či majú podobné potreby zdrojov, pričom treba vyhodnotiť ich vplyv a posúdiť, či má ich prínos rovnomerný sociálny vplyv. Treba objasniť, či veľké podniky okrem konkrétnych projektov, ktoré vyžadujú veľkú infraštruktúru, rozpočet a vysokú pridanú hodnotu pre európsku spoločnosť ako celok, vyžadujú verejné financovanie výskumu, alebo naopak, či je inovačný rámec a napredovanie vnútorného trhu v oblasti inovácií najefektívnejším prínosom verejnej politiky. Efektívnosť zdrojov a vplyv výsledkov sú nevyhnutnosťou. Pokiaľ ide o účasť MSP, odpoveď tkvie v ich prevahe v priemyselnej štruktúre v Európe a v potrebe zlepšovať ich kapacity v oblasti výskumu, vývoja a rastu. Na druhej strane je potrebné zabezpečiť okrem sociálneho prínosu vo forme vytvárania pracovných miest návratnosť verejných investícií, a to zavedením kritérií sociálnej zodpovednosti a spravodlivosti, ktoré zaručia prístup občanov k pokroku, ku ktorému prispieva verejný sektor.

Mala by sa posilniť otvorená veda, ktorú presadzuje program Horizont 2020 pre jej rastúci potenciál v oblasti samotných znalostí a hospodárstva. Účasť všetkých subjektov, verejných aj súkromných, na podpore a prístupe, musí byť takisto súčasťou potrebnej rovnováhy a spätnej väzby, ktoré umožnia plne využívať znalostný potenciál.

Pokiaľ ide o sociálne siete, spoločenské a humanitné vedy sú veľmi dôležité pre štúdium nových výziev, ako sú terorizmus, populizmus, migračné toky alebo nerovnosť, a zároveň by mali byť prierezovo uznané v ostatných vedeckých disciplínach.

Výzvy v sociálnej a zdravotníckej oblasti si vyžadujú väčšie úsilie a komplexnú víziu; sú potrebné jasné odpovede na demografické zmeny, nárast chronických ochorení, presné medicínske postupy alebo prístup k technológiám v záujme udržateľnosti zdravotných a sociálnych systémov. Verejné zdravie, prevencia, zdravé životné prostredie, technológie, digitalizácia a prepojenie zdravotnej a sociálnej oblasti musia byť zahrnuté do globálneho rámca poskytujúceho účinnú, komplexnú a efektívnu reakciu na reformy, ktoré si vyžaduje európsky systém sociálneho zabezpečenia.

Prvoradý je záväzok v oblasti znalostí a boja proti rakovine a posilnenie programov v tejto oblasti, takisto ako odhodlaná a solídna stratégia v oblasti boja proti mikrobiálnej rezistencii. Potrebné sú primerané finančné prostriedky, vhodný rámec a koordinácia európskych zdrojov v oblasti výskumu a vývoja.

A napokon, poľnohospodársky sektor, ktorý v Európe čelí výzvam v oblasti dostatočnosti, konkurencieschopnosti a sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, musí posilniť výskum a inováciu, ako aj vhodný rámec pre rozvoj a uplatňovanie inovácie MSP, ktoré musia konkurovať nadnárodným zahraničným spoločnostiam.

Väčšie úsilie si vyžaduje rovnosť pohlaví. Okrem väčšieho počtu žien v poradných skupinách zvyšné oblasti nedosahujú minimálne percento vo výške 40 %. Počty žien zúčastnených v paneloch expertov, na veľkých projektoch alebo ich koordinácii sú stále nízke. Ich účasť na rôznych spoločenských problémoch alebo priemyselnom pilieri nezodpovedá napredovaniu ich zastúpenia v technických profesiách. Stručne povedané, malo by sa požadovať uplatňovanie rodového hľadiska prierezovým spôsobom, najmä pri vypracúvaní projektov, formovaní výskumných a hodnotiacich skupín a rozčleňovaní údajov pri vyhodnocovaní výsledkov, keďže rovnosť pohlaví je nevyhnutná pre súdržnejšiu spoločnosť a blahobyt prostredníctvom začlenenia väčších znalostí a na základe ostatných hľadísk a potrieb.

Pokiaľ ide o medzinárodnú spoluprácu, údaje zaznamenávajú pokles v porovnaní so siedmym rámcovým programom, čo je potrebné napraviť. Vedecká diplomacia môže zohrávať dôležitú úlohu pri riešení niektorých nedávnych spoločenských problémov. Je potrebné uznať iniciatívy ako PRIMA, ktoré pri hľadaní odpovede na také dôležité problémy, ako je potravinová bezpečnosť alebo dostatok vodných zdrojov, môžu nepriamo prispieť k prisťahovalectvu tým, že zlepšia spoluprácu medzi jednotlivými krajinami a regiónmi prostredníctvom zlepšenia ich rozvoja.

Strednodobá revízia programu Horizont 2020 umožňuje vyvodiť závery a odporúčania pre budúci deviaty rámcový program, a pritom je potrebné zohľadniť kontinuitu, predvídateľnosť a stabilitu vedeckej komunity a prebiehajúcich projektov. Okrem adaptácií, ktoré je potrebné zaviesť, aby bolo možné reagovať na nové výzvy, je potrebné posilniť štruktúru a základ programu Horizont 2020 a vykonávať ho na základe väčšej transparentnosti, jasnosti a zjednodušenia, s menšou fragmentáciou, lepším hodnotením a spätnou väzbou od výskumných pracovníkov a následným monitorovaním a meraním vplyvu verejných zdrojov.

Deviaty rámcový program musí obsahovať dostatočné a garantované zdroje a počas jeho vykonávania sa treba vyhnúť prípadnému kráteniu rozpočtu. Deviaty rámcový program treba financovať ako ambiciózny program pre oblasť výskumu a vývoja a na tento účel treba ako východiskový bod zaručiť rozpočet vo výške 100 miliárd EUR.

Stručne povedané, znalosti môžu a mali by prispieť k blahobytu spoločnosti a ku konkurencieschopnosti Európy vo svete, a preto musí byť program Horizont 2020 úspešný a deviaty rámcový program posilnený.

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o hodnotení vykonávania programu Horizont 2020 so zreteľom na jeho predbežné hodnotenie a návrh deviateho rámcového programu

(2016/2147(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020)[1],

–  so zreteľom na nariadenie Rady (Euratom) č. 1314/2013 zo 16. decembra 2013 o výskumnom a vzdelávacom programe Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (2014 – 2018), ktorý prispieva k rámcovému programu v oblasti výskumu a inovácií Horizont 2020[2],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia[3],

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 3. decembra 2013, ktorým sa stanovuje osobitný program na vykonávanie programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1292/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 294/2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút[4],

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1312/2013/EÚ z 11. decembra 2013 o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT): príspevok EIT k vytváraniu inovatívnejšej Európy[5],

–  so zreteľom na nariadenia Rady (EÚ) č. 557/2014, 558/2014, 559/2014, 560/2014 a 561/2014 zo 6. mája 2014[6] a nariadenia Rady (EÚ) č. 642/2014[7] a 721/2014[8] zo 16. júna 2014, ktorými sa stanovujú spoločné podniky financované v rámci programu Horizont 2020,

–  so zreteľom na rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 553/2014, 554/2014, 555/2014 a 556/2014 z 15. mája 2014, ktorými sa stanovuje článok 185 o verejno-verejných partnerstvách financovaných v rámci programu Horizont 2020[9],

–  so zreteľom na pravidlá pre skupinu na vysokej úrovni o maximalizovaní vplyvu programov pre výskum a inováciu EÚ z 3. februára 2017[10],

–  so zreteľom na správy Komisie o monitorovaní programu Horizont 2020 za roky 2014 a 2015,

–  so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o Európskom výskumnom priestore: čas na jeho realizáciu a monitorovanie pokroku (COM(2017)0035),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akčný plán v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Vykonávanie stratégie pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií (COM(2016)0657),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe (COM(2016)0178) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0106),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov týkajúce sa reakcie na správu expertnej skupiny na vysokej úrovni o hodnotení ex post siedmeho rámcového programu (COM(2016)0005),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Výročná správa o aktivitách Európskej únie v oblasti výskumu a technického rozvoja v roku 2014 (COM(2015)0401),

–  so zreteľom na správy Komisie z rokov 2014 a 2015 o začlenení sociálnych a humanitných vied do programu Horizont 2020: účastníkoch, rozpočte a disciplínach,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Lepšia právna regulácia pre investície na úrovni EÚ založené na inováciách (SWD(2015)0298),

–  so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Európsky výskumný priestor: správa o pokroku z roku 2014 (COM(2014)0575),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu (COM(2014)0339),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Druhá situačná správa o vzdelávaní a odbornej príprave v oblasti jadrovej energetiky v Európskej únii (SWD(2014)0299),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Hlavné iniciatívy programu FET: nový partnerský prístup k riešeniu veľkých vedeckých výziev a na podporu inovácie v Európe (SWD(2014)0283),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Druhé priebežné hodnotenie spoločných podnikov pre vykonávanie spoločných technologických iniciatív Čisté nebo, Palivové články a vodík a Iniciatíva pre inovačné lieky (COM(2014)0252),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Úloha a vplyv spoločných technologických iniciatív (JTI) a verejno-súkromných partnerstiev (PPP) pri implementácii programu Horizont 2020 pre udržateľné priemyselné zmeny (CCMI/142),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o európskej iniciatíve v oblasti cloud computingu[11],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o finančných prostriedkoch EÚ pre rodovú rovnosť[12],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ[13],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3)[14],

–  so zreteľom na článok 52 svojho rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0209/2017),

A.  keďže program Horizont 2020 je najväčší centrálne riadený program výskumu a inovácií v EÚ a najväčší verejne financovaný program výskumu a inovácií na svete;

B.  keďže pri rokovaní o programe Horizont 2020 a súčasnom viacročnom finančnom rámci (VFR) požiadal Parlament o 100 miliárd EUR namiesto 77 miliárd EUR, ktoré boli schválené; keďže rozpočet sa javí ako veľmi obmedzený, ak má program Horizont 2020 plne preskúmať potenciál excelentnosti a primerane reagovať na spoločenské výzvy, ktorým v súčasnosti čelí európska a globálna spoločnosť;

C.  keďže správa skupiny na vysokej úrovni o maximalizácii vplyvu programov EÚ v oblasti výskumu a vývoja a predbežné hodnotenie naplánované na 3. štvrťrok 2017 položia základy pre štruktúru a obsah deviateho rámcového programu, o ktorom bude v prvej polovici roka 2018 uverejnený návrh;

D.  keďže hospodárska a finančná kríza bola rozhodujúcim faktorom pri navrhovaní programu Horizont 2020; keďže nové súčasné výzvy, nové politické a hospodárske paradigmy a pokračujúce globálne trendy budú pravdepodobne ovplyvňovať budúci rámcový program (RP);

E.  keďže rámcový program musí byť založený na európskych hodnotách, vedeckej nezávislosti, otvorenosti, rozmanitosti, vysokých európskych etických normách, sociálnej súdržnosti a rovnakom prístupe občanov k riešeniam a odpovediam, ktoré poskytuje;

F.  keďže investície do výskumu a vývoja sú nevyhnutné pre európsky hospodársky a sociálny rozvoj a globálnu konkurencieschopnosť; keďže dôležitosť vynikajúcej vedy na podporu inovácií a dlhodobých konkurenčných výhod sa musí odzrkadliť vo financovaní 9. rámcového programu;

Štruktúra, filozofia a vykonávanie programu Horizont 2020

1.  domnieva sa, že viac ako tri roky po začatí programu Horizont 2020 nastal čas, aby Parlament vypracoval svoju pozíciu k svojmu predbežnému hodnoteniu a vízii budúceho deviateho rámcového programu;

2.  pripomína, že cieľom programu Horizont 2020 je prispieť k budovaniu spoločnosti a hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách a posilniť vedecko-technickú základňu a nakoniec aj konkurencieschopnosť Európy prostredníctvom posilnenia dodatočného verejného a súkromného financovania v oblasti výskumu a vývoja a pomáhať dosiahnuť cieľ vo výške 3 % HDP pre výskum a vývoj do roku 2020; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ investovala v roku 2015 iba 2,03 % HDP, pričom jednotlivé údaje pre rôzne krajiny sa pohybovali v rozmedzí od 0,46 % do 3,26 %[15], pričom významní globálni konkurenti prekonávajú EÚ, pokiaľ ide o výdavky na výskum a vývoj;

3.  pripomína, že Európsky výskumný priestor (EVP) je v priamej súťaži s najlepšími výskumnými regiónmi sveta a že posilnenie EVP je preto kolektívnou povinnosťou Európy; nabáda príslušné členské štáty, aby prispeli v dostatočnej výške k dosiahnutiu cieľa EÚ 3 % HDP pre výskum a vývoj; poznamenáva, že celkové zvýšenie na úrovni 3 % by pre výskum a inovácie v Európe prinieslo navyše viac ako 100 miliárd EUR ročne;

4.  zdôrazňuje, že z hodnotenia siedmeho rámcového programu a monitorovania programu Horizont 2020 vyplýva, že rámcový program EÚ pre výskum a inovácie je úspechom a má pre EÚ jasnú pridanú hodnotu[16]; uznáva, že existujú možnosti na zlepšenie rámcového programu a budúcich programov;

5.  domnieva sa, že dôvodmi jeho úspechu sú multidisciplinárne a kolaboratívne nastavenie a požiadavky na excelentnosť a vplyv;

6.  chápe, že zámerom rámcového programu je stimulovať zvýšenie výdavkov priemyslu na výskum a vývoj[17]; poznamenáva, že účasť priemyslu vrátane MSP je výrazne vyššia ako v prípade siedmeho rámcového programu; pripomína však, že v priemere priemysel dostatočne nezvýšil svoj podiel na výdavkoch v oblasti výskumu a vývoja, ako bolo dohodnuté v záveroch zo zasadnutia Rady v Barcelone[18]^a; žiada Komisiu, aby posúdila európsku pridanú hodnotu a relevantnosť pre verejnosť, pokiaľ ide o financovanie nástrojov zameraných na podniky, ako sú spoločné technologické iniciatívy[19], a súdržnosť, otvorenosť a transparentnosť všetkých spoločných iniciatív[20];

7.  poznamenáva, že rozpočtom, riadením a vykonávaním programu sa zaoberá viac ako 20 rôznych orgánov EÚ; kladie otázku, či to má za následok nadmerné úsilie v oblasti koordinácie, administratívnu zložitosť a duplicitu; vyzýva Komisiu, aby pracovala na zjednodušení tohto systému;

8.  poznamenáva, že piliere 2 a 3 sú zamerané najmä na vyššie úrovne pripravenosti technológie (TRL), čo by mohlo obmedziť budúcu absorpciu rušivých inovácií, ktoré sa stále nachádzajú v poradovníku výskumných projektov s nižšou úrovňou pripravenosti technológie; vyzýva, aby úrovne technologickej pripravenosti boli starostlivo vyvážené tak, aby podporovali celý hodnotový reťazec; domnieva sa, že úrovne pripravenosti technológie môžu vylučovať netechnologické formy inovácií vytvorené základným alebo aplikovaným výskumom, najmä z oblasti spoločenských a humanitných vied;

9.  vyzýva Komisiu, aby ponúkla vyváženú kombináciu malých, stredných a veľkých projektov; konštatuje, že priemerný rozpočet na projekty sa v rámci programu Horizont 2020 zvýšil a že väčšie projekty sú náročnejšie, pokiaľ ide o prípravu návrhu a projektové riadenie, čo zvýhodňuje účastníkov, ktorí majú s rámcovými programami väčšou skúsenosť, vytvára prekážky pre novo príchodzích a sústreďuje financovanie do rúk obmedzeného počtu inštitúcií;

Rozpočet

10.  zdôrazňuje, že súčasná veľmi nízka miera úspešnosti vo výške menej ako 14 % [21]predstavuje v porovnaní so siedmym rámcovým programom negatívny trend; zdôrazňuje, že nadmerný počet žiadostí neumožňuje, aby bolo financovanie dostupné pre väčší počet veľmi kvalitných projektov, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že škrty uskutočnené Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) tento problém prehĺbili; vyzýva Komisiu, aby už nevykonávala ďalšie škrty v rozpočte programu Horizont 2020;

11.  zdôrazňuje rozpočtové tlaky, ktorým čelí rámcový program Únie pre výskum a inováciu; vyjadruje poľutovanie nad negatívnym vplyvom, ktorý mala platobná kríza v rozpočte EÚ na vykonávanie programu počas prvých rokov súčasného VFR; okrem toho berie na vedomie umelo spôsobené oneskorenie v roku 2014 v prípade výziev na predkladanie ponúk v hodnote 1 miliardy EUR a výrazné zníženie úrovne predbežného financovania v prípade nových programov; v tejto súvislosti vyzdvihuje, že v súlade s článkom 15 nariadenia o VFR sa v rokoch 2014 – 2015 vykonalo prednostné vyčlenenie zdrojov pre program Horizont 2020; zdôrazňuje, že tieto prednostne vyčlenené prostriedky boli v plnej miere vyčerpané programom, čím sa preukázala jeho výborná výkonnosť a ešte väčšia absorpčná kapacita; zdôrazňuje, že týmto prednostným vyčlenením prostriedkov sa nezmenilo celkové finančné krytie programov, čo povedie k nižšiemu objemu rozpočtových prostriedkov v druhej polovici VFR; vyzýva obe zložky rozpočtového orgánu a Komisiu, aby zabezpečili primeranú úroveň platobných rozpočtových prostriedkov v nasledujúcich rokoch a vyvinuli maximálne úsilie s cieľom predísť vzniku novej platobnej krízy v posledných rokoch súčasného VFR;

12.  zdôrazňuje, že program Horizont 2020 musí byť primárne založený na grantoch a zameraný najmä na financovanie základného a kooperatívneho výskumu; trvá na tom, že výskum môže byť pre investorov vysoko rizikovou investíciou a že prax financovania výskumu prostredníctvom grantov je nutnosťou; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že mnohé verejné subjekty sú aj tak právne vylúčené z prijímania úverov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch existuje tendencia prejsť od využívania grantov k využívaniu úverov; uznáva, že finančné nástroje by mali byť dostupné pre vysokú úroveň pripravenosti technológie, mali by mať blízko k činnostiam trhu ako súčasť finančných nástrojov InnovFin a mali by byť mimo rámcového programu (napr. schémy EIB, EIF);

13.  zdôrazňuje, že niektoré členské štáty nedodržiavajú svoje národné investičné záväzky v oblasti výskumu a vývoja; zdôrazňuje, že je potrebné splniť cieľ vo výške 3% HDP, a dúfa, že bude možné tento cieľ čo najskôr zvýšiť na úroveň najväčších celosvetových konkurentov EÚ; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vykonávali národné stratégie s cieľom dosiahnuť tieto zámery, a požaduje, aby niektoré časti štrukturálnych fondov boli určené na činnosť a programy v oblasti výskumu a vývoja, najmä na investície do budovania kapacít, výskumnú infraštruktúru a mzdy a aj na podporné činnosti súvisiace s prípravou návrhov a projektového riadenia rámcového programu;

Hodnotenie

14.  potvrdzuje, že „excelentnosť“ by mala zostať hlavným hodnotiacim kritériom vo všetkých troch pilieroch rámcového programu, hoci berie na vedomie súčasné kritériá „vplyvu“ a „kvality a účinnosti vykonávania“, ktoré môžu pomôcť preukázať pridanú hodnotu projektu pre EÚ; preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby zohľadňovaní kritérií „vplyvu“ a „kvality a účinnosti vykonávania“, ktorými sú: nedostatočná účasť nedostatočne zastúpených regiónov EÚ, začlenenie nedostatočne zastúpených oblastí vedy, ako sú sociálne a humanitné vedy, a využívanie výskumnej infraštruktúry financovanej z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktoré sa javia ako dôležité pre úspešné vykonávanie ERA a pre zabezpečenie súčinnosti medzi rámcovými programami a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi;

15.  vyzýva na lepšie a transparentnejšie hodnotenie a zabezpečenie kvality zo strany hodnotiteľov; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť spätnú väzbu voči účastníkom v priebehu hodnotiaceho procesu, a naliehavo vyzýva, aby sa zohľadnili sťažnosti neúspešných žiadateľov týkajúce sa toho, že súhrnné hodnotiace správy nie dosť podrobne a jasne informujú o tom, čo je potrebné vykonať inak, aby sa dosiahol úspech; preto vyzýva Komisiu, aby spolu s výzvou na predkladanie návrhov zverejnila podrobné kritériá hodnotenia projektov s cieľom zabezpečiť účastníkom podrobnejšie a informatívnejšie súhrnné hodnotiace správy a aby výzvy na predkladanie návrhov organizovala tak, aby sa zabránilo podávaniu nadmerného počtu žiadostí, čo negatívne ovplyvňuje motiváciu výskumníkov a reputáciu programu;

16.  vyzýva Komisiu, aby stanovila širšiu definíciu „vplyvu“, ktorá zohľadní hospodárske aj sociálne účinky; zdôrazňuje, že posúdenie vplyvu základných výskumných projektov by malo zostať flexibilné; vyzýva Komisiu, aby zachovala rovnováhu medzi žiadosťami o prístup zdola nahor a zhora nadol a aby analyzovala, ktorý postup hodnotenia (vo fáze jeden alebo dva) je vhodnejší z hľadiska predchádzania nadmernému dopytu a vykonávania kvalitného výskumu;

17.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, do akej miery by presnejšie tematické zameranie malo význam v kontexte udržateľnosti;

18.  vyzýva Komisiu, aby zjednodušila prístupnosť portálu účastníkov, rozšírila sieť národných kontaktných miest a poskytla jej viac zdrojov s cieľom zabezpečiť efektívne služby pre mikropodniky a malé podniky, najmä počas predkladania a hodnotenia projektov;

19.  domnieva sa, že Európska rada pre výskum by sa mala viac angažovať v kolaboratívnych projektoch v celej Európe a mala by najmä pribrať regióny a inštitúcie s nízkou kapacitou s cieľom šíriť politiku a znalosti EÚ v oblasti výskumu a inovácií v celej EÚ;

Prierezové otázky

20.  poznamenáva, že zainteresované strany všeobecne vítajú štruktúru programu Horizont 2020 a osobitne prístup k problémom spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v posilňovaní prístupu z hľadiska problémov spoločnosti a zdôraznila význam spoločného výskumu s účasťou univerzít, výskumných organizácií, priemyslu (najmä MSP) a iných subjektov; žiada Komisiu, aby počas realizácie rámcového programu a v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom zvážila posúdenie dostatočnosti a jednotlivých rozpočtov na pokrytie spoločenských výziev na základe súčasnej ekonomickej, spoločenskej a politickej situácie;

21.  uznáva úsilie Komisie o racionalizáciu administratívy a skrátenie času medzi zverejnením výzvy na predkladanie návrhov a pridelením grantu; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o zníženie byrokracie a zjednodušenie administratívy; víta návrh Komisie na zavedenie jednorazových platieb s cieľom zjednodušiť administratívu a audity;

22.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či zjednodušený model financovania zavedený pre program Horizont 2020 viedol k zvýšenej účasti priemyslu, ako sa plánovalo; v tejto súvislosti vyzýva na posúdenie efektívnosti modelu financovania;

23.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, do akej miery by sa používaním vnútroštátnych alebo špecifických účtovných systémov namiesto systému určeného v pravidlách, ktorými sa upravuje účasť na programe, mohol dosiahnuť značne zjednodušený účtovný postup, a tým znížená miera chybovosti v súvislosti s auditom európskych projektov financovania; v tejto súvislosti požaduje užšiu spoluprácu s Európskym dvorom audítorov a zavedenie jednotného všeobecného auditu;

24.  poznamenáva, že v záujme väčšej efektívnosti investícií je kľúčová súčinnosť medzi fondmi; zdôrazňuje, že RIS3 je dôležitým nástrojom na katalýzu súčinnosti, ktorým sa stanovujú národné a regionálne rámce pre investície do výskumu, vývoja a inovácií, a preto ich treba podporiť a posilniť; vyjadruje poľutovanie nad existenciou zásadných prekážok pre plné fungovanie súčinnosti[22]; usiluje preto o zladenie pravidiel a postupov pre projekty výskumu, vývoja a inovácií v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov a rámcových programov a konštatuje, že efektívne využívanie systému založeného na známke excelentnosti bude možné len vtedy, keď budú splnené vyššie uvedené podmienky; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila časť EŠIF na synergie RIS3 s programom Horizont 2020; vyzýva Komisiu, aby vykonala revíziu pravidiel štátnej pomoci a umožnila odôvodniteľnosť projektov v oblasti výskumu a vývoja financovaných zo štrukturálnych fondov v rámci pravidiel rámcového programu a zároveň zaručila ich transparentnosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne uplatňovanie zásady doplnkovosti, ktorá v praxi znamená, že príspevky európskych fondov by nemali nahrádzať národné alebo rovnocenné výdavky členského štátu v regiónoch, v ktorých sa táto zásada uplatňuje;

25.  konštatuje, že úspešné zavedenie Európskeho výskumného priestoru (ERA) vyžaduje plné využitie potenciálu výskumu, vývoja a inovácií všetkých členských štátov; uznáva, že existuje problém rozdielnej účasti v programe Horizont 2020, ktorý treba riešiť na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov, a to aj prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby upravili existujúce nástroje alebo aby prijali nové opatrenia s cieľom preklenúť tento rozdiel, napríklad pomocou vývoja nástrojov na vytváranie výskumných sietí; víta politiku šírenia excelentnosti a rozširovania účasti; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či tri nástroje rozširovania dosiahli svoje konkrétne ciele: poskytnúť primeraný rozpočet a vyvážený súbor nástrojov reagujúcich na nerovnosti, ktoré v EÚ existujú na poli výskumu a inovácií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli jasné pravidlá, ktoré umožnia plné vykonávanie systému založeného na známke excelentnosti, a aby zvážili financovania pri využití synergií; vyzýva Komisiu, aby vytvorila mechanizmus umožňujúci začleniť do rámcového programu projekty výskumnej infraštruktúry financované pomocou európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva na revíziu ukazovateľov používaných pri definícii „nedostatočne zastúpených“ krajín a regiónov a na pravidelné overovanie zoznamu týchto krajín a regiónov v priebehu realizácie rámcového programu;

26.  poznamenáva, že podľa výročných správ Komisie o vykonávaní programu Horizont 2020 v rokoch 2014 a 2015 dostali krajiny EÚ-15 spoločne 88,6 % prostriedkov, ale krajiny EÚ-13 len 4,5 %, čo predstavuje menej ako financovanie pre pridružené krajiny (vo výške 6,4 %);

27.  víta úsilie o zabezpečenie lepších prepojení medzi Európskym výskumným priestorom a európskym priestorom vysokoškolského vzdelávania s cieľom uľahčiť odbornú prípravu novej generácie výskumných pracovníkov; uznáva význam zahrnutia STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a zručností v oblasti výskumu a podnikania do vzdelávania od počiatku s cieľom podnietiť mladých ľudí v rozvoji týchto zručností, keďže výskum a vývoj treba vnímať skôr zo štrukturálneho než z cyklického alebo časového hľadiska; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili stabilitu a atraktívnosť zamestnávania mladých výskumných pracovníkov;

28.  zdôrazňuje význam užšej spolupráce medzi priemyslom a univerzitnými a vedeckými subjektmi na uľahčenie vytvorenia špecializovaných štruktúr v rámci univerzít a výskumných centier s cieľom nadviazať užšie prepojenie s výrobným odvetvím;

29.  zdôrazňuje, že globálna spolupráca je dôležitý prostriedok na posilnenie európskeho výskumu; potvrdzuje, že medzinárodná účasť klesla v siedmom rámcovom programe z 5 % na 2,8 % v programe Horizont 2020; pripomína, že rámcový program by mal prispieť k zabezpečeniu toho, aby Európa zostala kľúčovým globálnym hráčom, a zároveň zdôrazňuje význam vedeckej diplomacie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala podmienky medzinárodnej spolupráce v rámcovom programe a aby zaviedla konkrétne a okamžité opatrenia a dlhodobú strategickú víziu a štruktúru na podporu tohto cieľa; víta v tejto súvislosti iniciatívy, ako sú BONUS a PRIMA;

30.  zdôrazňuje, že treba posilniť medzinárodnú spoluprácu v rámci deviateho rámcového programu a šíriť vedeckú diplomaciu;

31.  pripomína, že integrácia spoločenských a humanitných vied znamená výskum v oblasti týchto vied v interdisciplinárnych projektoch a nie ex post doplnok k inak technologickým projektom a že najnaliehavejšie problémy, ktorým čelí EÚ, si vyžadujú metodický výskum, ktorý je koncepčne väčšmi zameraný na spoločenské a humanitné vedy; konštatuje, že spoločenské a humanitné vedy sú v súčasnom rámcovom programe nedostatočne zastúpené; vyzýva Komisiu, aby zlepšila možnosti výskumných pracovníkov v oblasti spoločenských a humanitných vied zapojiť sa do interdisciplinárnych projektov rámcového programu a poskytnúť dostatočné finančné prostriedky na témy spoločenských a humanitných vied;

32.  poukazuje na rovnováhu výskumu a inovácií v rámci programu Horizont 2020 a požaduje, aby sa uplatňoval rovnaký prístup v prípade nového rámcového programu; víta vytvorenie Európskej rady pre inováciu (EIC)[23], ale trvá na tom, že by to nemalo znovu viesť k oddeleniu výskumu od inovácií alebo k ďalšej fragmentácii financovania; zdôrazňuje skutočnosť, že program Horizont 2020 nezameriava účinne na „údolie smrti“, ktoré predstavuje hlavnú prekážku pre konverziu prototypov na sériovú výrobu;

33.  vyzýva Komisiu, aby objasnila nástroje a fungovanie EIC, a zdôrazňuje, že je potrebné zhodnotiť pilotné výsledky EIC; vyzýva Komisiu, aby ponúkla vyváženú kombináciu malých, stredných a veľkých projektov; zdôrazňuje, že EIC by za žiadnych okolností nemala nahradiť pilier 2 a že tento pilier by sa nemal stať individuálnym podporným nástrojom, ale mal by sa skôr naďalej zameriavať na kolaboratívny výskum; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať a posilniť nástroj pre MSP a urýchlenie procesu inovácií; vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmy na lepšie začlenenie MSP do väčších interdisciplinárnych projektov v rámci keďže s cieľom využiť ich plný potenciál; vyzýva Komisiu, aby udržiavala znalostné a inovačné spoločenstvá v súčasnej štruktúre EIT a zdôrazňovala pritom dôležitosť transparentnosti a rozsiahle zapojenie zainteresovaných strán a aby analyzovala, ako môžu EIT a ZIS spolupracovať s EIC; žiada Komisiu, aby v spolupráci s EIC navrhla rámec pre investície do rizikového kapitálu s cieľom podporiť investície do rizikového kapitálu v Európe;

34.  víta iniciatívy, ktoré spájajú verejný a súkromný sektor s cieľom stimulovať výskum a inovácie; zdôrazňuje potrebu posilniť vedúce postavenie EÚ pri stanovovaní priorít verejných výskumných potrieb a dostatočnú transparentnosť, vysledovateľnosť a primeranú úroveň návratnosti investícií v rámci programu Horizont 2020 z hľadiska cenovej dostupnosti, dostupnosti a vhodnosti konečných produktov, a to najmä v niektorých citlivých oblastiach, ako sú zdravie, ochrana verejného záujmu a spravodlivý sociálny vplyv; vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmala mechanizmy, najmä s ohľadom na dlhodobé využívanie všetkých projektov financovaných z grantov poskytnutých rámcovým programom, z hľadiska prepojenia spravodlivej verejnej návratnosti a stimulov pre účasť priemyslu;

35.  víta skutočnosť, že otvorený prístup je teraz v rámci programu Horizont 2020 všeobecnou zásadou; upozorňuje na to, že z dostatočného počtu publikácií súvisiacich s projektmi Horizontu 2020 až do decembra 2016[24] vyplýva, že sú nutné nové politiky posilňovania voľnej výmeny dát a znalostí, aby bolo prístupné maximálne množstvo výskumných výsledkov a vedeckých údajov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala kritériá flexibility, ktoré by mohli byť prekážkou pre tento cieľ, a rozšírila znalosti a rozvoj;

36.  víta pilotné financovanie otvorených výskumných údajov ako prvý krok smerom ku cloudu pre otvorenú vedu; uznáva význam a potenciál elektronických infraštruktúr a superpočítačov, potrebu účasti zainteresovaných strán z verejného a súkromného sektora a občianskej spoločnosti a význam občianskej vedy pri zabezpečovaní toho, aby spoločnosť zohrávala pri vymedzovaní a riešení problémov a pri spoločnom presadzovaní riešení aktívnejšiu úlohu; vyzýva Komisiu a verejné a súkromné výskumné spoločenstvo, aby preskúmali nové modely, ktoré integrujú súkromné zdroje cloudu a vytvárania sietí a verejné elektronické infraštruktúry, a začali občianske programy v oblasti vedy a inovácií;

37.  víta koncepciu inovačných centier, ktorú Komisia nedávno zaviedla, ktoré ďalej posilnia európske inovačné prostredie tým, že spoločnosti, a najmä MSP získajú podporu pri zlepšovaní obchodných modelov a výrobných procesov;

38.  nabáda národné kontaktné miesta, aby sa viac zapájali do podpory projektov, ktorým bola udelená známka excelentnosti, a pomáhali pri hľadaní ďalších zdrojov verejného alebo súkromného financovania pre tieto projekty, či už vnútroštátneho alebo medzinárodného, posilnením spolupráce v tejto oblasti v rámci siete národných kontaktných miest;

Odporúčania 9. rámcového programu

39.  domnieva sa, že EÚ má potenciál stať sa svetovým vedúcim globálnym centrom pre výskum a vedu; ďalej sa domnieva, že deviaty rámcový program sa musí stať hlavnou prioritou pre Európu v záujme posilnenia rastu, pracovných miest a inovácií;

40.  víta úspech programu Horizont 2020 a pákový efekt s faktorom na úrovni 1 : 11; vyzýva Komisiu, aby navrhla zvýšený celkový rozpočet vo výške 120 miliárd EUR pre 9. RP; domnieva sa, že nad rámec zvýšenia rozpočtu je potrebný rámec zahŕňajúci inovácie, a preto vyzýva Komisiu, aby objasnila koncepciu inovácií a jej rôznych typov;

41.  konštatuje, že EÚ čelí viacerým významným a dynamickým výzvam, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Parlamentom poskytla v pilieri 3 a vyvážený a flexibilný súbor nástrojov reagujúcich na dynamickú povahu vznikajúcich problémov; zdôrazňuje potrebu zaistiť dostatočne pružný rozpočet pre špecifické výzvy v pilieri 3, ako aj pravidelnú revíziu primeranosti týchto výziev;

42.  vyzýva Komisiu, aby zachovala rovnováhu medzi základným výskumom a inováciami v rámci deviateho rámcového programu; poznamenáva, že je potrebné posilniť spoločný výskum; zdôrazňuje význam lepšieho zapojenia MSP do projektov spolupráce a inovácií;

43.  nabáda Komisiu, aby posilnila súčinnosť medzi 9. rámcovým programom a inými vyčlenenými európskymi fondmi na výskum a inovácie a aby vytvorila harmonizované nástroje a zosúladené pravidlá pre tieto fondy na európskej aj vnútroštátnej úrovni a v úzkej spolupráci s členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby v budúcich rámcových programoch naďalej prihliadala na normalizáciu, ktorá v súvislosti s inováciami zohráva dôležitú úlohu;

44.  konštatuje, že deviaty rámcový program by mal riešiť možný problém nadmerného dopytu a nízkej miery úspešnosti, ktorý sa vyskytuje v programe Horizont 2020; navrhuje zvážiť opätovné zavedenie dvojfázového postupu hodnotenia, a to s jednotnou prvou fázou a špecifikovanou druhou fázou určenou pre vybraných žiadateľov; žiada Komisiu, aby zabezpečila dostatočne komplexné súhrnné hodnotiace správy s upozorneniami na spôsob zlepšenia návrhu;

45.  zdôrazňuje, že európska pridaná hodnota musí byť naďalej nespornou základnou zložkou rámcového výskumného programu;

46.  vyzýva Komisiu, aby v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci oddelila výskum v oblasti obrany od civilného výskumu s dvoma rôznymi programami a dvoma odlišnými rozpočtami, ktoré nebudú mať vplyv na rozpočtové ambície civilného výskumu deviateho rámcového programu; vyzýva preto Komisiu, aby predložila Parlamentu návrh možných spôsobov financovania budúceho programu výskumu v oblasti obrany v súlade so zmluvami s osobitným rozpočtom, novými zdrojmi a osobitnými pravidlami; zdôrazňuje význam parlamentného dohľadu v tejto oblasti;

47.  domnieva sa, že program v oblasti technológií budúcnosti a vznikajúcich technológii (FET) má veľký potenciál pre budúcnosť a predstavuje správny nástroj na šírenie inovačných myšlienok a poznatkov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

48.  zdôrazňuje, že v kontexte Parížskej dohody a cieľov EÚ v oblasti klímy je potrebné uprednostniť financovanie výskumu v oblasti zmeny klímy a infraštruktúry na zber údajov o klimatických zmenách - najmä preto, že Spojené štáty zvažujú významné rozpočtové škrty pre výskumné inštitúcie USA v oblasti životného prostredia; zabezpečiť, aby všetky prostriedky na energetické výzvy boli pridelené na obnoviteľnú energiu, technológie energetickej efektívnosti konečného využitia, inteligentné siete a skladovanie; zabezpečiť primerané financovanie výskumu v oblastiach, ako je poľnohospodárstvo s nízkymi vstupmi, zdravé potraviny a rozmanitosť, rozmer udržateľnosti dopravy, vodné hospodárstvo a biodiverzita;

49.  zdôrazňuje, že 9. RP pre výskum a inovácie by mal posilniť spoločenský pokrok a konkurencieschopnosť EÚ, vytváranie rastu a pracovných miest, prinášanie nových znalostí a inovácií s cieľom riešiť rozhodujúce výzvy, ktorým čelí Európa, ako aj ďalší pokrok smerom k rozvoju udržateľného Európskeho výskumného priestoru; v tejto súvislosti víta súčasnú pilierovú štruktúru rámcového programu a vyzýva Komisiu, aby zachovala túto štruktúru v záujme kontinuity a predvídateľnosti; preto žiada Komisiu, aby pokračovala v práci na súdržnosti, zjednodušení, transparentnosti a prehľadnosti programu, na zlepšení procesu hodnotenia, znížení fragmentácie a duplikácie a na zabránení zbytočnej administratívnej záťaži;

50.  uznáva, že administratívne úlohy a výskum sa vo veľkej miere navzájom rušia; zdôrazňuje preto, že je dôležité udržiavať povinnosť predkladať správy na minime s cieľom zabrániť tomu, aby byrokratická záťaž zabraňovala inováciám a zabezpečila efektívne využívanie finančných prostriedkov v rámci keďže a súčasne zabezpečila autonómiu výskumu; nabáda Komisiu, aby na tento účel zintenzívnila svoje úsilie o zjednodušenie;

51.  konštatuje, že Komisia sa čoraz častejšie odvoláva na podporu založenú na výkone; vyzýva Komisiu, aby presnejšie vymedzila pojem výkon;

52.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili súčinnosť medzi rámcovým programom a ostatnými fondmi s cieľom riešiť problém nedostatkov v oblasti výskumu, ktorým čelia konvergenčné regióny v niektorých členských štátoch pri uplatňovaní zásady doplnkovosti; vyjadruje poľutovanie, že finančné alokácie zo štrukturálnych a investičných fondov môžu viesť k zníženiu národných výdavkov v oblasti výskumu a vývoja v tých regiónoch, v ktorých sa uplatňujú, trvá však na tom, že musia dopĺňať vnútroštátne verejné výdavky; zároveň vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že investície do výskumu a vývoja sa budú považovať skôr za investíciu do budúcnosti ako za náklady;

53.  konštatuje, že účinné investície do výskumu a inovácií v rámci štrukturálnych fondov sú možné len v prípade riadne vybudovaných základov v členských štátoch; požaduje preto užšie prepojenie medzi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny súvisiacimi so štrukturálnymi reformami a investíciami do výskumu a inovácií;

54.  zdôrazňuje potrebu nových centier a regiónov väčšej excelentnosti a význam pokračovania v rozvoji Európskeho výskumného a inovačného priestoru; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť viac synergií medzi RP, EFSI a EŠIF na dosiahnutie tohto cieľa; žiada politiky, ktoré odstránia prekážky, ako sú nízke mzdy, ktorým čelia východné a južné krajiny, aby sa zabránilo úniku mozgov; vyzýva na excelentnosť projektov, ktoré majú mať prioritu pred excelentnosťou vedúcich „elitných“ inštitúcií;

55.  domnieva sa, že treba vytvoriť výraznejšie stimuly na využívanie prostriedkov z EŠIF na investície do výskumu a inovácií, ak to vyplýva z odporúčaní pre jednotlivé krajiny alebo ak sú zistené nedostatky; konštatuje, že v období rokov 2014 – 2020 sa z EŠIF poskytnú prostriedky na investície do výskumu a inovácií vo výške 65 miliárd EUR; navrhuje preto, aby sa výkonnostná rezerva EŠIF v členských štátoch použila na investovanie podstatnej časti príjmov zo štrukturálnych fondov do výskumu a inovácií;

56.  víta princíp a potenciál známky excelentnosti ako značky kvality pre synergie medzi EŠIF a programom Horizont 2020, ale konštatuje, že známka sa v praxi neuplatňuje v dostatočnej miere v dôsledku nedostatočného financovania v členských štátoch; domnieva sa, že projekty, ktoré boli predložené na financovanie v rámci Horizontu 2020 a úspešne prešli prísnymi kritériami výberu a udeľovania, ale nemohli sa financovať v dôsledku obmedzení rozpočtu, by sa mali financovať zo zdrojov EŠIF, ak sú na tento účel dostupné zdroje; zdôrazňuje, že by sa mal vymedziť aj podobný mechanizmus pre projekty výskumnej spolupráce;

57.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila novú, zvýšenú úroveň podpory pre mladých výskumných pracovníkov v 9. RP, ako napríklad celoeurópske nástroje na vytváranie sietí, a posilnila systém financovania pre začínajúcich výskumných pracovníkov, ktorí majú menej ako dva roky praxe po dokončení PhD.;

58.  poznamenáva, že akcie Marie Sklodowska-Curie sú zdrojom financovania, ktorý je u výskumných pracovníkov dobre známy a ktorý podporuje mobilitu výskumných pracovníkov a rozvoj mladých výskumných pracovníkov; domnieva sa, že v záujme kontinuity by v rámci deviateho rámcového programu bolo vhodné naďalej financovať akcie Marie Sklodowska-Curie;

59.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali súkromné investície do výskumu, vývoja a inovácií, ktoré musia byť dodatkové a nesmú nahrádzať verejné investície; pripomína, že dve tretiny cieľa 3 % HDP na výskum a vývoj by mali pochádzať zo súkromného sektora[25]; oceňuje úsilie, ktoré doteraz vyvíjal priemysel, a vzhľadom na všeobecne obmedzené zdroje verejných výdavkov na výskum a vývoj vyzýva súkromný sektor, aby sa viac zapájal do výdavkov na výskum a vývoj, ako aj do programov otvoreného prístupu a otvorenej vedy; vyzýva Komisiu, aby určila stupeň účasti veľkého priemyslu (či už prostredníctvom pôžičiek, grantov alebo na vlastné náklady) v závislosti od úrovne európskej pridanej hodnoty projektu a jeho potenciálu byť hnacou silou pre MSP, a zohľadnila osobitosti a potreby každého odvetvia; vyzýva Komisiu, aby monitorovala nepeňažné príspevky s cieľom zabezpečiť, aby investície boli skutočnými a novými investíciami;

60.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila transparentnosť a prehľadnosť pravidiel verejno-súkromnej spolupráce v rámci projektov deviateho rámcového programu na základe výsledkov a odporúčaní vyplývajúcich z hodnotenia; žiada Komisiu, aby overila a posúdila existujúce nástroje pre verejno-súkromné partnerstvá;

61.  zdôrazňuje skutočnosť, že bez ohľadu na nástroj pre MSP by sa mala naďalej podporovať účasť priemyslu, keďže priemysel disponuje v mnohých oblastiach nevyhnutnými odbornými znalosťami a predstavuje významný finančný príspevok;

62.  vyjadruje poľutovanie nad zmiešaným súborom výsledkov dosiahnutých zameraním programu Horizont 2020 na rodovú rovnosť, keďže jediným cieľom, ktorý sa podarilo dosiahnuť, je podiel žien v poradných skupinách, zatiaľ čo podiel žien v hodnotiacich komisiách projektov a medzi koordinátormi projektov a rodový rozmer obsahu výskumu a inovácií zostávajú pod cieľovými úrovňami; zdôrazňuje potrebu zlepšiť účasť a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v 9. RP a dosiahnuť cieľové úrovne stanovené v nariadení Horizont 2020 a vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu zameranú na preskúmanie prekážok alebo ťažkostí, ktoré môžu ovplyvniť nedostatočné zastúpenie žien v programe; nabáda členské štáty, aby v súlade s cieľmi Európskeho výskumného priestoru vytvorili rodovo vyvážené právne a politické prostredie a poskytli podnety na zmenu; víta usmernenia Komisie o rodovej rovnosti v programe Horizont 2020[26]; pripomína, že podľa tejto príručky je rodová rovnováha jedným z faktorov hodnotenia priorít návrhov nad hranicou s rovnakými výsledkami;

63.  poznamenáva, že v budúcom rámcovom programe sa bude musieť vziať do úvahy vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ a jeho dôsledky; poznamenáva, že výskum a vývoj majú prínos z jasných a stabilných dlhodobých rámcov a že Spojené kráľovstvo má vedúce postavenie v oblasti vedy; vyjadruje želanie, aby siete a spolupráca medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ mohli pokračovať v oblasti výskumu a aby sa za určitých podmienok rýchlo našlo stabilné a uspokojivé riešenie, aby sa zabezpečilo, že EÚ nepríde o vedecké výsledky vytvorené v rámci programu Horizont 2020 a 9. RP;

o

o  o

64.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
• [2]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 948.
• [3]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81.
• [4]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 174.
• [5]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 892.
• [6]  Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 54 – 178.
• [7]  Ú. v. EÚ L 177, 17.6.2014, s. 9.
• [8]  Ú. v. EÚ L 192, 1.7.2014, s. 1.
• [9]  Ú. v. EÚ L 169, 7.6.2014, s. 1 – 53.
• [10]  http://ec.europa.eu/research/evaluations/pdf/hlg_issue_papers.pdf.
• [11]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0052.
• [12]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0075.
• [13]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0311.
• [14]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0320.
• [15]  Štúdia výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Horizont 2020, rámcový program EÚ pre výskum a inováciu. Posúdenie vykonávania na úrovni EÚ.
• [16]  Viac ako 130 000 doručených návrhov, 9 000 podpísaných grantov, 50 000 účastníkov a 15,9 miliardy EUR z finančných prostriedkov EÚ.
• [17]  Dve tretiny 3 % HDP pre výskum a vývoj by mali pochádzať z priemyslu. Pozri Súkromné výdavky na výskum a vývoj podľa Eurostatu: http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/table.do?tab=table&init=1&language=en&pcode=tsc00031&plugin=1
• [18]  http://ec.europa.eu/invest-in-research/pdf/download_en/barcelona_european_council.pdf
• [19]  Sedem spoločných technologických iniciatív tvorí viac ako 7 miliárd EUR financií programu Horizont 2020, teda približne 10 % celkového rozpočtu na program Horizont 2020 a viac ako 13 % momentálne dostupných finančných prostriedkov na výzvy v rámci programu Horizont 2020 (približne 8 miliárd EUR ročne počas siedmich rokov).
• [20]  Pozri závery Rady z 29. mája 2015.
• [21]  Štúdia výskumnej služby Európskeho parlamentu s názvom Horizont 2017, rámcový program EÚ pre výskum a inováciu. Posúdenie vykonávania na úrovni EÚ.
• [22]  Veľká výskumná infraštruktúra zapadá do rámca a cieľov EFRR, ale finančné prostriedky fondu EFRR vyčlenené na vnútroštátnej úrovni nie je možné použiť na jej spolufinancovanie; náklady na výstavbu spojené s novou výskumnou infraštruktúrou sú oprávnené v rámci EFRR, nie však prevádzkové a personálne náklady.
• [23]  Oznámenie Komisie s názvom Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (COM(2016)0733),
• [24]  Správa OpenAIRE: V programe Horizont 2020 bolo z celkového počtu 10 684 projektov ukončených 2 017 projektov (19 %) a 8 667 projektov stále prebieha. V správe OpenAIRE sa uvádza 6 133 publikácií, ktoré súvisia s 1 375 projektmi programu Horizont 2020.
• [25]  Pozri závery Rady z 29. mája 2015.
• [26]  Pozri usmernenia Komisie o rodovej rovnosti v programe Horizont 2020.http://eige.europa.eu/sites/default/files/h2020-hi-guide-gender_en.pdf

PRÍLOHA

2. Origin, structure and purpose of the Horizon 2020 Framework Programme

2.1. Main issues to understand about the research framework programmes

European research policy has a legal base in the Treaty of Lisbon[1] which also introduced a legal basis for the creation of a European Research Area[2]. So far, the European Commission has not taken legislative action in this domain and European research policy implementation has until now relied on soft law approaches. With the Research Framework Programmes, the EU started to become a player in research funding, with the main initial focus being on financing collaborative projects involving several Member States. Broadly speaking, only about 5% of the overall available European GBAORD[3] is funded by the FP. Around 80% of the GBAORD is confined to Member States, and 15% is implemented by longstanding European intergovernmental organisations such as ESA, CERN, etc.[4]

Still, the GDP allocated to R&D is still comparatively low in the EU-28 in relation to Japan or the US. Moreover, most of the EU Member States, especially those in which the Excessive Deficit Procedure was launched, have cut their spending on R&D&I due to the economic crisis. The EU’s share of world gross expenditure on research and innovation fell by 5% in the years from 2000 to 2013.

The first framework programme was established in 1983 for a four-year period. During the subsequent 30 years, successive FPs have provided financial support for the implementation of European research and innovation policies.

With the introduction of the European Research Area (ERA), the Open Method of Coordination and many other soft law approaches, the Union has started to coordinate national research policies (and eventually also national research programmes) since 2000. The FPs have always of course had a structuring effect on the national research systems, with the main idea of EU funding being to incentivise and leverage more national research funding. It was only with the introduction of ‘ERA instruments’ as of FP 6 (ERA-NETs, Article 185 initiatives), however, that this structuring influence became more evident and moved from the project level (at researcher and/or research unit level) to the Member State/funding bodies – or programme – level[5].

The introduction of the ERA was accompanied by the launch of the Lisbon process and the definition of the Barcelona goal for national research funding to reach 3% of GDP in 2010. This goal was renewed by another call for research funding to reach 3% by 2020 – the so called Europe 2020 Strategy (A strategy for smart, sustainable and inclusive growth) which was launched in March 2010. Today, the attainment of the 3% target is monitored by the Commission in the context of the European Semester[6] which is anchored upon extensive Member State reporting to the Commission. According to figures from 2015, the EU only invested 2.03%, with the individual figures for different countries ranging from 0.46% to 3.26%.[7]

In terms of topics funded, the purpose of the FPs has changed gradually from initially being an industry-focused programme to slowly opening up to basic research activities in universities. With the exception of the introduction of the European Research Council (ERC) funding for basic and frontier research only, the common feature of the FPs over the years was that they were always mission-oriented programmes serving commonly defined goals. The process in place for their adoption is through the co-decision procedure (now called the ordinary legislative procedure).

Finally, with the launch of the seven flagship initiatives in the context of the Europe 2020 Strategy in March 2010, the European Innovation Union[8] was introduced and with it the prerogative for innovation and competitiveness in Europe also moved into the research policy domain. H2020 is now one of the main tools with which the Innovation Union is being implemented.

2.2. Horizon 2020 - Overview

There is extensive information on H2020, its structure, rules and functioning[9], that does not need to be repeated here in detail. The description of the H2020 programme is limited to an illustration of the most relevant issues for the recommendations by the European Parliament.

As such, H2020 differs enormously from previous FPs insofar as it made the move to more research-generated innovation compulsory and introduced a more interdisciplinary impact-oriented societal challenge approach in contrast to the previous more mono-disciplined and sectoral approach taken until FP7. The approach of formulating mission-oriented programmes with predefined research results and prescribed research methods was abandoned in favour of a more openly defined societal challenge-oriented approach, in which the results are left open-ended and evolve over time. This approach also favours the early involvement of societal actors and opens the programme up to newcomers. Issues of transversal importance, such as the SME instrument or measures to improve synergies between H2020 and the structural funds, were also introduced.

H2020 is the world’s biggest Research and Innovation programme with nearly €80 billion of funding available over 7 years (2014 to 2020), and places the emphasis on excellent science, industrial leadership and tackling societal challenges. Its goals are to ensure that Europe produces world-class science, to foster innovation, and to make it easier for the public and private sectors to work together in delivering research and innovation.

Horizon 2020 is built around three main objectives:

1) Support for ‘Excellent Science’ – including grants for individual researchers from the European Research Council and Marie Skłodowska-Curie fellowships (formerly known as Marie Curie fellowships);

2) Support for ‘Industrial Leadership3 – including grants for small and medium-sized enterprises and indirect finance for companies through the European Investment Bank and other financial intermediaries;

3) Support for research to tackle ‘societal challenges’. During negotiations between the European Parliament and the Council it was decided to support research aimed at meeting seven broad challenges:

1.  Health, demographic change and wellbeing

2.  Food security, sustainable agriculture and forestry, marine, maritime and inland water research, and the bio-economy

3.  Secure, clean and efficient energy

4.  Smart, green and integrated transport

5.  Climate action, the environment, resource efficiency and raw materials

6.  Inclusive, innovative and reflective societies

7.  Secure and innovative societies

It also has two specific objectives:

4) Spreading excellence and widening participation

5) Science with and for society

and two separate institutions:

6) European Institute of Innovation and Technology (EIT)

7) The non-nuclear direct actions of the Joint Research Centre.

A number of priorities will be addressed across and within all three pillars of Horizon 2020. These include gender equality and the gender dimension in research; social and economic sciences and humanities; international cooperation; and fostering the functioning and achievement of the European Research Area and Innovation Union, as well as contributing to other Europe 2020 flagships (e.g. the Digital Agenda). At least 60% of the overall Horizon 2020 budget should be related to sustainable development, and climate-related expenditure should exceed 35% of the budget.

The management and implementation of the programme is complex. The overall budget for H2020 is managed by 9 different Commission Directorates-General and the JRC. Overall, 22 bodies implement different parts of the Horizon 2020 budget:

•  five Commission DGs

•  four executive agencies

•  four public‐public partnerships (P2Ps)

•  seven public‐private partnerships (PPPs)

•  the European Institute of Innovation and Technology (EIT)

•  the European Investment Bank (EIB).

The following graph tries to capture the complexity of the management and implementation of H2020

 

The specific programme is implemented by multiannual work programmes. Implementing powers are conferred on the Commission to adopt work programmes for the implementation of the specific programme. Several programme committees (each pillar has a number of committees and there is a main overall ‘strategic configuration’ committee) were set up to assist the Commission in preparing the work programmes. The preparation of work programmes also involves the consultation of stakeholders. For this purpose 19 Horizon 2020 Advisory Groups have been set up as consultative bodies to represent the broad constituency of stakeholders ranging from industry and research to representatives of civil society. Additional open and targeted consultation activities aim to obtain further views and contributions, including from the Enterprise Policy Group, the contractual Public-Private Partnerships (cPPPs), European Innovation Partnerships and European Technology Platforms.

3. The transition from FP 7 to Horizon 2020 and main improvements brought by Horizon 2020

The FP7 Final Evaluation Report by the High Level Expert Group[10] confirms that the move from FP7 to an adapted structure under H2020 was beneficial for the European research community and the logical next step at the time of the launch of H2020. The total budget of H2020 has been increased to about 77 billion euro which is nearly 50% more than the FP7budget. H2020 integrated elements from FP7 and existing, previously separate, funding programmes (CIP and EIT), which also accounts for the increase in the budget. However, in 2015, the planned budget for H2020 was cut by 2.2 billion euro to support the European Fund for Strategic Investments (EFSI). These cuts did not affect the ERC, Marie Skłodowska‐Curie Actions and the ‘Spreading excellence and widening participation’ programme, but fell on ‘Excellent Science’ (cut by 209 million euro), ‘Industrial Leadership’ (cut by 549 million euro) and ‘Societal Challenges’ (reduced by 1 billion euro).

The main improvements brought by H2020 as compared to its predecessor programmes can be summarised as follows[11]:

•  High share of newcomers[12] in H2020 grant participation

The share of newcomers in 2014 and 2015 amounts to 49.0% of all participants on average for the entire H2020. The different programme parts display large differences in the share of new participants. The lowest share of newcomers is found in the Excellent Science Pillar, with the ERC having 1.4% of newcomer participations from calls in the first two years of Horizon 2020. The highest share of newcomers was recorded in the SME Instrument, where almost 79.6% of the participations came from organisations that had not taken part in FP7. The average for the Societal Challenge actions was 27.9% and within Industrial Leadership it was around 27.1%.

The share of newcomer participation per Member State differs between the EU-13 and EU-15. On average the EU-13 has a higher share (30.6%) of newcomer participation than EU-15 (24.7%). Malta and Romania had the highest shares of newcomer participation at 42.9% and 40.0% respectively, while Greece and United Kingdom had the lowest at 16.3% and 15.6%.

•  Much shorter time-to-grant

Compared to FP7, the first two years of implementation of Horizon 2020 have shown a significant reduction in the time that elapsed between the closure of a call and the signature of the Grant Agreement (the so-called time-to-grant – TTG). Under Horizon 2020, the Commission has committed itself to signing grant agreements within a period of eight months (245 days) for actions other than ERC actions. The average for both 2014 and 2015 is 90.7%. This constitutes a significant 33.4% improvement on the average TTG for the whole of FP7 (303 days).

•  Proven simplification

Compared to FP7, the design of Horizon 2020 brought a number of important simplifications:

  A radically simplified funding model.

  Under the MSCA, the use of simplified forms of grants.

  Streamlined ex-ante checks.

  Reduced requirements for work-time recording.

  Reduced audit burden.

  Faster granting processes.

  Fully paperless proposal and grant management.

4. Main areas of concern with the current H2020 implementation

The European Parliament has also identified areas of concern based on consultations with representatives of the research community in Europe:

•  Oversubscription - Lower success rate in H2020 as compared to FP7

The average success rates are substantially lower in H2020 than in FP7 (average of 19% from 2007 to 2013[13]) and different potential reasons for this are currently being discussed. These include research budget cuts in Member States, a less prescriptive approach in drafting the call texts in the work programmes allowing for more newcomers, and broader application of the two‐stage proposal schemes.

Furthermore, the increased attractiveness of the programme also explains the growing interest in Horizon 2020. In total, over 8 500 more proposals where submitted in 2015 than in 2014. This is reflected in lower success rates in 2015 than 2014 throughout Horizon 2020: in terms of numbers of proposals, from 13.2% to 10.7%, and in terms of funding, from 14.2% to 10.9%.

One worrying finding is the fact that an ever larger number of high quality proposals scoring above the threshold in the project proposal evaluation cannot be funded. A mere 22.7% of the proposals which scored above the threshold were retained for funding in 2015. This constitutes a significant decrease of 8.8 percentage points compared to 2014. In total for Horizon 2020, about one in four high quality proposals submitted was selected for funding. In numbers, 25 116 high quality proposals in the first two years of Horizon 2020 were not funded[14]. This means that 77.3% of successful proposals could not be funded. The Commission calculates that H2020 would have needed an additional EUR 41.6 billion in the first two years to fund all proposals deemed excellent by independent evaluators. The extrapolated figure for the years to come until the end of the programme amounts to an additional EUR 145.6 billion if H2020 is to exploit European excellence potential to the maximum.

Table: Overall Success Rates[15]

 

•  Participation by third countries dropped by half

Horizon 2020 should contribute to maintaining the status of Europe as a key global player, in direct competition with the world’s top performing research regions. To achieve this, the programme should have a strategic vision and structure to support Europe in this. It should fulfil a strategic role when it comes to European co-ordination/prioritisation. In a nutshell, Horizon 2020 should be open, but in a strategic way.

However, the share of third country participation in FP7 was higher (i.e. 4.0% for all projects and 4.3% for collaborative projects). In H2020, third country participation in internationally open collaborative projects increased from 2.1% in 2014 to 2.8% in 2015, and for all projects from 1.7% in 2014 to 2.0% in 2015.

This has to do with the fact that the Commission has taken a radically new approach to international collaboration in H2020 as compared to FP7, changing the funding regime for third countries and abandoning the former INCO. The latter was replaced by strategic programming and roadmaps including flagship initiatives for collaboration with targeted non-EU countries. Much emphasis was also placed on multilateral funding through Member States. However, and especially when addressing the societal challenges as defined in H2020, a global approach requiring the involvement of all actors worldwide is imperative.

•  Insufficient definition of impact in H2020 projects

There are some concerns about the fact that the underlying definition of impact for H2020 projects poses problems for both project evaluators and researchers carrying out the project. In the long run, a fuzzy definition of impact will also disappoint research funders who will not be satisfied with the research outcomes. Collectively and especially when addressing societal challenges, the Commission and national governments will need to improve tracking outcomes and impact as well as broaden the definition of what constitutes impact. Different types of research produce different types of impact and evaluation processes need to reflect this. This discussion is connected with the need to better determine the place of innovation and the corresponding TRLs in research programme and project formulation. An overhaul of the H2020 indicators measured by DG RTD is needed.

It is to be noted that the legal base of H2020 states that it should support all stages of the research and innovation chain, so a concentration only on higher TRL levels is not a legal obligation but a political choice. The currently required high TRLs in Pillar 3 make it hard for vast sectors of the research landscape, such as universities, to compete. Focusing only on higher TRLs, while important to boost European industrial competitiveness, may limit the future absorption of disruptive innovations that are still in the pipeline of research projects with lower TRLs.

Generally, TRLs are based on a narrow perception of innovation as a linear model. TRLs thus do not capture the full complexity and bandwidth of innovation and exclude non-technological forms of innovation generated by fundamental or applied research, particularly from SSH research.

To a considerable extent, whole areas of research are being excluded from Horizon 2020 simply because the value they bring to society is not reflected well in the current impact and innovation definitions.

•  Lost focus on the European Research Area

It seems that current policymakers both in Member States and the Commission have lost interest in ERA. ERA progress reports have been launched since 2013 and one would as a consequence assume that a better database for ERA monitoring would also lead to common targets or corrective measures which would make the realisation of ERA successful. This is still not the case.

There are some concerns about this Commission’s reluctance to continue with the European Research Area project which is even anchored in the Treaty of Lisbon. H2020 should not come on top of what Member States are doing nationally and operate in isolation from them, but should be intrinsically linked, coordinated and aligned with Member States’ activities (as also laid down in the TFEU). H2020 should act as a pull factor for ERA to work better and should demonstrate clear EU added value. The overall poor progress made by Member States in reaching the 3% goal for GDP allocation to R&D by 2020 is intrinsically linked to this lost focus on ERA. In this respect joint programming, in which Council began to play a bigger role, is essential for ERA because it incentivises countries to prioritise nationally and enhances capacity building by collaborating across borders. Council should play a stronger role in defining common grand societal challenges that are then reflected in the Joint Programming Initiatives and in Horizon 2020.

The introduction of the 3 O’s[16] by Commissioner Moedas, after having declared that ERA was completed, reduced the potential of European research policy to marginal operational details within the much wider scope of ERA.

Taking ERA seriously would also improve the discussion on cohesion versus excellence within Europe. ERA is about capacity building, about national and regional coordination across borders, fostering mutual learning, avoiding redundancies and acting in a more strategic and efficient manner. Transnational cooperation has always been a good test bed to gather experience in order – at a later stage – to compete better when participating in H2020.

•  Addressing the innovation valley of death

The innovation process is characterised by the existence of a hard step between the development of an innovative product and its commercialisation. This gap is known as the innovation ‘valley of death’. SMEs are specifically vulnerable to this issue. They therefore need support to overcome this gap. A potential European Innovation Council (EIC), as proposed by Commissioner Moedas, should try to analyse the gaps and take action where needed.

A lot has been done already with the introduction of the Fast Track to Innovation and the SME Instrument which focuses on very high TRLs. However these had very low success rates (7%). One possibility, rather than investing even more, could be to decomplexify the EU funding landscape. There might be enough out there, but information on it is lacking.

This should not be the sole task of H2020 and other programmes should play a bigger role. H2020 cannot be overburdened to solve everything.

•  Widening participation

Despite the Sharing Excellence and Widening Participation instruments launched in the Horizon 2020 programme with its total budget of 816 million euro, there has been no significant increase in the share of low-performing European countries and regions in the framework programme.

Europe needs cohesion in terms of excellence and competitiveness and Horizon 2020, together with efforts by each Member State, are instruments to achieve that goal.

• [1]  See Title XIX, Research and technological development and space, Articles 179 to 190 TFEU.
• [2]  Article 182(5) TFEU.
• [3]  GBAORD: Government budget appropriations or outlays for research and development.
• [4]  Numbers have not significantly changed since 2009.
• [5]  Arnold, Erik et alia: ‘Understanding the Long Term Impact of the Framework Programme’ Final report, December 2011.
• [6]  The European Semester provides a framework for the coordination of economic policies between the countries of the European Union. It allows the EU Member States to discuss their economic and budget plans and to monitor progress at specific times throughout the year. Having assessed the EU governments’ plans (which detail the specific policies each country will implement to boost jobs and growth and prevent/correct imbalances, and their concrete plans to comply with the EU’s country-specific recommendations and general fiscal rules), the Commission presents each country with a set of country-specific recommendations, along with an overarching Communication.
• [7]  ‘Horizon 2020, the EU framework programme for research and innovation. European Implementation Assessment’. Výskumná služba Európskeho parlamentu.
• [8]  http://ec.europa.eu/research/innovation-union/index_en.cfm?pg=key.
• [9]  e.g. EPRS Briefings, H2020 Participant Portal, National Contact Point websites, etc.
• [10]  Commitment and Coherence: Ex‐Post‐Evaluation of the 7th EU Framework Programme (2007-2013), November 2015: https://ec.europa.eu/research/evaluations/pdf/fp7_final_evaluation_expert_group_report.pdf#view=fit&pagemode=none
• [11]  Horizon 2020 Monitoring Report 2015:
  http://ec.europa.eu/research/evaluations/pdf/archive/h2020_monitoring_reports/second_h2020_annual_monitoring_report.pdf
• [12]  Newcomers are defined as not having participated in FP7.
• [13]  Seventh FP7 Monitoring Report 2013, see page 10: http://ec.europa.eu/research/evaluations/pdf/archive/fp7_monitoring_reports/7th_fp7_monitoring_report.pdf
• [14]  Horizon 2020 Monitoring Report 2015: http://ec.europa.eu/research/evaluations/pdf/archive/h2020_monitoring_reports/second_h2020_annual_monitoring_report.pdf
• [15]  Same source as for footnote 15.
• [16]  Open Science, Open Innovation, Open to the World. Speech by Carlos Moedas, Commissioner for Research, Science and Innovation at the conference ‘A new start for Europe: Opening up to an ERA of Innovation’ in Brussels, 22 June 2015.

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (26.4.2017)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k posúdeniu vykonávania programu Horizont 2020 so zreteľom na jeho predbežné hodnotenie a návrh 9. rámcového programu
(2016/2147(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nils Torvalds

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže cieľom stratégie Európa 2020 je vyčleniť 3 % HDP EÚ na činnosti v oblasti výskumu a vývoja;

B.  keďže vedecká excelentnosť zostáva hlavným pilierom rámcového programu pre výskum a inovácie Horizont 2020;

C.  keďže podľa odhadov každé euro vynaložené na výskum a inovácie v EÚ prinesie približne 11 EUR v priamych a nepriamych ekonomických účinkoch prostredníctvom inovácií, nových technológií a výrobkov[1];

D.  keďže investície EÚ do pilotného výskumu a inovácií majú kľúčový význam, pretože činnosti v oblasti výskumu a inovácií prinášajú na úrovni EÚ značnú pridanú hodnotu, zvyšujú konkurencieschopnosť EÚ ako celku a vytvárajú podmienky pre hospodársky rast a tvorbu pracovných miest;

1.  zdôrazňuje úspešné vykonávanie programu Horizont 2020, čoho dôkazom je zvyšujúci sa počet predložených návrhov, z ktorých veľké množstvo je veľmi kvalitných; vyzdvihuje značné zlepšenia v rámci programu Horizont 2020, pokiaľ ide o zjednodušenie procesov, optimalizáciu interných postupov a skrátenie času medzi podaním žiadosti a udelením grantu, ako aj osvedčené postupy rozpočtovania v prospech účastníkov a agentúr; žiada o ďalšie zlepšenia v tomto smere v 9.RP s cieľom zabezpečiť jednoduchú a jasnú štruktúru, ktorá bude prístupná všetkým účastníkom; žiada, aby sa pokračovalo vo veľmi úspešnom systéme financovania založenom na grantoch a finančných nástrojoch v záujme zachovania konkurencieschopnosti európskych vedeckých inštitúcií a spoločností v čase čoraz tvrdšieho globálneho prostredia;

2.  víta skutočnosť, že program kladie dôraz na MSP, ich väčšie zapojenie a svoj nevyčerpaný rozpočet dáva na MSP; domnieva sa však, že cieľ stanovený Komisiou vo výške 8,65 miliardy EUR určených na podporu zapojenia MSP je nedostatočný; požaduje ambicióznejšie kvantitatívne a kvalitatívne ciele; žiada Komisiu, aby hlbšie preskúmala koordináciu činností v rámci programu COSME, novej Európskej rady pre inováciu (EIC) a programu Horizont 2020 a navrhla jej nové spôsoby s cieľom odstrániť zostávajúce prekážky účasti MSP a lepšie presadzovať tento program medzi MSP;

3.  pripomína, že na vytvorenie konkurencieschopných produktov a služieb vznikajúcich z nápadov a výskumu je nevyhnutné investovať do rozvoja a modernizácie vedy, technológie a podnikateľského prostredia, rozvíjať partnerstvá medzi verejnými inštitúciami a súkromným sektorom, ako aj zapojiť akademickú obec do procesov vývoja s cieľom nasmerovať výsledky vedeckého výskumu tak, aby napĺňali potreby spoločnosti;

4.  zdôrazňuje, že financovanie zo strany EÚ nemôže nahradiť vnútroštátne úsilie, a vyzýva členské štáty, aby otočili trend znižovania prostriedkov určených pre činnosti v oblasti výskumu a inovácií; domnieva sa, že táto skutočnosť viedla k vyššiemu počtu žiadostí a prispela k nižšej miere úspešnosti návrhov;

5.  s veľkým znepokojením konštatuje, že miera úspešnosti programu Horizont 2020 výrazne poklesla v porovnaní s úrovňou, ktorá sa dosiahla v prípade jeho predchodcu (7. RP) v predchádzajúcom období, a finančné prostriedky získal iba asi každý štvrtý kvalitný návrh; pripomína, že ak by sa malo financovať všetkých 25 000 kvalitných návrhov, ďalších 41,6 miliardy EUR by bolo potrebných v prvých dvoch rokoch programu Horizont 2020[2]; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ nevyužila tieto príležitosti ako prínos k udržateľnému a inkluzívnemu rastu založenému na vedomostiach stanovenému v stratégii EÚ 2020;

6.  konštatuje, že EŠIF a program Horizont 2020 by sa mali plánovať účinnejšie, aby sa navzájom čo najlepšie dopĺňali;

7.  zdôrazňuje rozpočtové tlaky, ktorým čelí rámcový program Únie pre výskum a inováciu; vyjadruje poľutovanie nad negatívnym vplyvom, ktorý mala platobná kríza v rozpočte EÚ na vykonávanie programu počas prvých rokov súčasného VFR; okrem toho berie na vedomie umelo spôsobené oneskorenie v roku 2014 v prípade výziev na predkladanie ponúk v hodnote 1 miliardy EUR a výrazné zníženie úrovne predbežného financovania v prípade nových programov; v tejto súvislosti vyzdvihuje, že v súlade s článkom 15 nariadenia o VFR sa v rokoch 2014 – 2015 vykonalo prednostné vyčlenenie zdrojov pre program Horizont 2020; zdôrazňuje, že tieto prednostne vyčlenené prostriedky boli v plnej miere vyčerpané programom, čím sa preukázala jeho výborná výkonnosť a ešte väčšia absorpčná kapacita; zdôrazňuje, že týmto prednostným vyčlenením prostriedkov sa nezmenilo celkové finančné krytie programov, čo povedie k nižšiemu objemu rozpočtových prostriedkov v druhej polovici VFR; vyzýva obe zložky rozpočtového orgánu a Komisiu, aby zabezpečili primeranú úroveň platobných rozpočtových prostriedkov v nasledujúcich rokoch a vyvinuli maximálne úsilie s cieľom predísť vzniku novej platobnej krízy v posledných rokoch súčasného VFR;

8.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dosiahnutie cieľových podielov finančného príspevku EÚ pre klímu a trvalú udržateľnosť v rámci programu Horizont 2020;

9.  vyjadruje poľutovanie nad znížením finančných prostriedkov na program Horizont 2020 vo výške 2,2 miliardy EUR s cieľom poskytnúť ich Európskemu fondu pre strategické investície; zdôrazňuje záväzok Parlamentu zmierniť negatívny vplyv takýchto škrtov v rámci ročného rozpočtového postupu; pripomína svoj postoj, že nové programy by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov; žiada, aby sa zvážilo zvýšenie financií pre 9.RP v budúcom VFR o výšku prostriedkov presunutých do EFSI v záujme čiastočného vyriešenia tohto problému;

10.  poznamenáva, že program Horizont 2020 a budúci rámcový program budú musieť zohľadniť odchod Spojeného kráľovstva z EÚ a že Spojené kráľovstvo sa stane treťou krajinou a jeho pokračujúca účasť bude podliehať podmienkam; vyjadruje želanie, aby sa urýchlene našli riešenia vzhľadom na vedúce postavenie Spojeného kráľovstva v oblasti výskumu a inovácií a na jeho významnú úlohu, ktorú zohráva v rámci vedeckej spolupráce v celej EÚ;

11.  upozorňuje na obrovský nevyužitý potenciál výskumu a inovácií v Európe a potrebu udržať si vedecké talenty; zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť financovanie základného výskumu v oblasti excelentnej vedy a vedúceho postavenia priemyslu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade existujúcich programov, ako je výzva s názvom vznikajúce technológie a technológie budúcnosti, akcie Marie Skłodowskej-Curie alebo Inovácie v MSP, záujem výrazne prevyšuje dostupné prostriedky; žiada, aby sa na vysokých školách zriadili podnikateľské inkubátory s cieľom rozvíjať začínajúce podniky a samostatnú zárobkovú činnosť; nabáda Úniu, aby aj v budúcnosti pokračovala v práci na príprave vysoko ambicióznych programov financovania; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili finančné zdroje pre všetky programy, v prípade ktorých záujem výrazne prevyšuje dostupné prostriedky;

12.  víta vytvorenie Európskej rady pre inováciu (EIC) a žiada Komisiu, aby predložila analýzu toho, ako táto rada doplní existujúce výskumné programy namiesto toho, aby ich oslabovala;

13.  zdôrazňuje, že v rozpočte EÚ by sa mal odzrkadľovať ambiciózny cieľ programu Horizont 2020, ktorým je dosiahnuť, aby sa EÚ stala popredným svetovým hospodárstvom a spoločnosťou založenou na výskume a inováciách.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	24.4.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	27 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Lefteris Christoforou, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Ingeborg Gräßle, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Clare Moody, Siegfried Mureşan, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Jordi Solé, Patricija Šulin, Monika Vana, Daniele Viotti, Tiemo Wölken Marco Zanni, Stanisław Żółtek
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nicola Caputo, Ivana Maletić, Pier Antonio Panzeri, Nils Torvalds, Marco Valli, Derek Vaughan, Rainer Wieland, Tomáš Zdechovský
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Karin Kadenbach, Ramón Luis Valcárcel Siso

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

27	+
ALDE	Gérard Deprez, Nils Torvalds
ECR	Zbigniew Kuźmiuk, Bernd Kölmel
EFDD	Marco Valli
PPE	Lefteris Christoforou, José Manuel Fernandes, Ingeborg Gräßle, Ivana Maletić, Siegfried Mureşan, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Ramón Luis Valcárcel Siso, Rainer Wieland, Tomáš Zdechovský, Patricija Šulin
S&D	Nicola Caputo, Eider Gardiazabal Rubial, Karin Kadenbach, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Derek Vaughan, Daniele Viotti, Tiemo Wölken
VERTS/ALE	Jordi Solé, Monika Vana

2	-
ENF	Marco Zanni, Stanisław Żółtek

0	0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

• [1]  Európska komisia, 2015, Záväzok a súdržnosť – hodnotenie ex post 7. rámcového programu EÚ, s. 5.
• [2]  Európska komisia, 2016, Monitorovacia správa o programe Horizont 2020 za rok 2015, s. 11.

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (30.3.2017)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k hodnoteniu vykonávania programu Horizont 2020 so zreteľom na jeho predbežné hodnotenie a návrh deviateho rámcového programu
(2016/2147(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Matthijs Van Miltenburg

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zastáva názor, že základom rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie musia byť i naďalej excelentnosť a konkurencieschopnosť, zatiaľ čo európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) by sa mali zameriavať na regionálny rast a súdržnosť; odmieta preto, aby nový rámcový program obsahoval akékoľvek kritériá alebo kvóty, ktoré majú vplyv na geografické rozdelenie alebo súdržnosť; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila nástroj podpory programu Horizont 2020 nazvaný Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti a – ak sa nástroj ukáže ako úspešný – aby ho zachovala aj v rámci deviateho rámcového programu s cieľom dosiahnuť vyvážený rozvoj výskumnej činnosti v celej EÚ;

2.  konštatuje, že z hľadiska cieľov a zamerania majú rámcový program a EŠIF spoločné znaky i rozdiely; poznamenáva, že zavedením tematického cieľa 1 – posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií – do nariadenia o spoločných ustanoveniach sa vo veľkej miere zvýšilo využívanie výsledkov výskumu v reálnej ekonomike; domnieva sa, že treba vyvinúť ďalšie úsilie o dosiahnutie čo najväčšej súčinnosti na úrovni programov a projektov; nabáda Komisiu, aby ďalej analyzovala územné vzory programu Horizont 2020 a výdavky EŠIF s cieľom identifikovať konkrétne oblasti, v ktorých by sa mala zvýšiť súčinnosť pri prideľovaní finančných prostriedkov, a aby vytvorila databázu osvedčených postupov pre projekty a naznačila spôsoby, ako možno v budúcnosti dosiahnuť ďalšiu súčinnosť;

3.  pripomína rozpočet pilotného projektu EÚ s názvom Cesta k dokonalosti (S2E), v rámci ktorého sa naďalej podporujú regióny v 13 členských štátoch pri rozvoji a využívaní súčinnosti medzi EŠIF, Horizontom 2020 a ďalšími programami financovania EÚ;

4.  zastáva názor, že stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) je vhodným prostriedkom na vybudovanie, reformovanie a posilnenie regionálnych inovačných ekosystémov; zdôrazňuje, že na základe priorít identifikovaných v RIS3 by sa mala rozvíjať medziregionálna spolupráca, keďže by to umožnilo vytváranie hodnotových reťazcov v celej EÚ; žiada Komisiu, aby posilnila ďalší rozvoj znalostných a inovačných spoločenstiev Európskeho inovačného a technologického inštitútu s centrami RIS3; vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby zintenzívnili svoje úsilie na zlepšenie kvality stratégií pre inteligentnú špecializáciu a účinné vykonávanie svojich stratégií;

5.  zastáva názor, že EŠIF sa môžu použiť na budovanie a posilňovanie výskumnej a inovačnej infraštruktúry a kapacít, čím sa členským štátom umožní dosiahnuť excelentnosť v oblasti výskumu a inovácií; zdôrazňuje, že EŠIF sa môžu využiť na prenos inovácií, podporovanie verejných a súkromných investícií do výskumu a inovácií a na rozvoj prepojení a súčinnosti medzi podnikmi, výskumnými a vývojovými centrami a v sektore vysokoškolského vzdelávania; vyjadruje prianie, aby sa EŠIF využívali na podporu kompetenčných centier a inovačných centier, najmä tých, ktoré predstavujú európsky záujem;

6.  zastáva názor, že účinné investície z EŠIF do výskumu a inovácií sú možné len vtedy, ak sú v členských štátoch riadne upravené rámcové podmienky; pripomína, že nato, aby sa zabezpečilo, aby mali EŠIF významný vplyv na inovácie v politike súdržnosti, je dôležité plniť príslušné ex ante kondicionality, ako napríklad kondicionality týkajúce sa inteligentnej špecializácie; požaduje preto silné a vyvážené prepojenie medzi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny týkajúcimi sa štrukturálnych reforiem v oblasti výskumu a inovácií a investíciami v tejto oblasti;

7.  vyzýva členské štáty na zlepšenie podmienok pre inovácie, výskum a rozvoj, najmä tým, že sa zamerajú na zvýšenie kombinovaných verejných a súkromných investícií do výskumu a vývoja na 3 % HDP do roku 2020 a na podporovanie činností v oblasti výskumu a inovácií najmä v menej rozvinutých regiónoch; konštatuje, že existuje jasné prepojenie medzi vnútroštátnymi investíciami do výskumu a vývoja a výškou úspešných žiadostí o projekt v rámci rámcových programov;

8.  domnieva sa, že treba vytvoriť výraznejšie stimuly na využívanie prostriedkov z EŠIF na investície do výskumu a inovácií, ak to vyplýva z odporúčaní pre jednotlivé krajiny alebo ak sú zistené nedostatky; konštatuje, že v období rokov 2014 – 2020 sa z EŠIF poskytne na investície do výskumu a inovácií 65 miliárd EUR; navrhuje preto, aby sa výkonnostná rezerva EŠIF v členských štátoch použila na investovanie podstatnej časti príjmov zo štrukturálnych fondov do výskumu a inovácie;

9.  víta princíp a potenciál známky excelentnosti ako značky kvality pre synergie medzi EŠIF a programom Horizont 2020, ale konštatuje, že známka sa v praxi neuplatňuje v dostatočnej miere v dôsledku nedostatočného financovania v členských štátoch; domnieva sa, že projekty, ktoré boli predložené na financovanie v rámci Horizontu 2020 a úspešne prešli prísnymi kritériami výberu a udeľovania, ale nemohli sa financovať v dôsledku obmedzení rozpočtu, by sa mali financovať zo zdrojov EŠIF, ak sú na tento účel dostupné zdroje; zdôrazňuje, že by sa mal vymedziť aj podobný mechanizmus pre projekty výskumnej spolupráce;

10.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rozpočet programu Horizont 2020 sa znížil o 2,2 miliardy EUR s cieľom financovať záručný fond EFSI; zastáva názor, že EÚ musí zostať medzinárodne konkurencieschopná a nemala by stratiť svoj potenciál v oblasti výskumu a inovácií; zdôrazňuje, že deviaty rámcový program a štrukturálne a investičné fondy musia byť náležite zahrnuté do viacročného finančného rámca na obdobie po roku 2020, aby bolo možné poskytovať primeranú podporu pre výskum; navrhuje preto zvýšenie rozpočtu deviateho rámcového programu na celkovú výšku 100 miliárd EUR – vrátane väčšieho osobitného rozpočtu pre nástroj pre MSP –, čo by sa malo zabezpečiť počas celého trvania programu;

11.  žiada Európsku komisiu, aby pri vypracúvaní deviateho rámcového programu a budúcich nariadení o EŠIF zlepšila a zjednodušila rámcové podmienky, a tým posilnila súčinnosť a komplementárnosť medzi odvetvovými politikami výskumu a inovácií, štrukturálnymi fondmi a fondmi a programami v oblasti výskumu a inovácií; zdôrazňuje, že deviaty rámcový program by sa mal naďalej v prvom rade zameriavať na projekty nižšej a strednej úrovne technologickej pripravenosti, pričom na projekty vysokej úrovne technologickej pripravenosti by sa mali naďalej v prvom rade vzťahovať EŠIF;

12.  konštatuje, že pravidlá štátnej pomoci sa vzťahujú na EŠIF, ale nie na Horizont 2020, pričom obidva nástroje môžu financovať podobné projekty s podobnými cieľmi; zdôrazňuje, že to spôsobuje zbytočné problémy v súvislosti so súčinnosťou medzi týmito fondmi; zdôrazňuje, že prístup rovnakého zaobchádzania, pokiaľ ide o postupy, napr. v oblasti štátnej pomoci a nákladov spojených s oprávnenosťou na EŠIF a rámcový program, by sa mal stať hlavnou zásadou; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila preskúmanie príslušných pravidiel štátnej pomoci, najmä pokiaľ ide o projekty týkajúce sa známky excelentnosti, a aby vymedzila, ktoré projekty už nebudú spadať do rozsahu pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	21.3.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	30 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pascal Arimont, Franc Bogovič, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Krzysztof Hetman, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Andrew Lewer, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Jens Nilsson, Andrey Novakov, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Andor Deli, Josu Juaristi Abaunz, Ivana Maletić, Demetris Papadakis, Tomasz Piotr Poręba, Julia Reid, Davor Škrlec, Damiano Zoffoli, Milan Zver
Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Luigi Morgano

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

30	+
ALDE	Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg
ECR	Andrew Lewer, Mirosław Piotrowski, Tomasz Piotr Poręba, Ruža Tomašić
EFDD	Rosa D'Amato
PPE	Pascal Arimont, Franc Bogovič, Andor Deli, Krzysztof Hetman, Marc Joulaud, Ivana Maletić, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Fernando Ruas, Ramón Luis Valcárcel Siso, Milan Zver, Lambert van Nistelrooij
S&D	Andrea Cozzolino, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Luigi Morgano, Jens Nilsson, Demetris Papadakis, Liliana Rodrigues, Monika Smolková, Derek Vaughan, Damiano Zoffoli
	Davor Škrlec

1	-
EFDD Group	Julia Reid

2	0
GUE/NGL Group	Josu Juaristi Abaunz, Martina Michels

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (3.5.2017)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k posúdeniu vykonávania programu Horizont 2020 so zreteľom na jeho predbežné hodnotenie a návrh 9. rámcového programu
(2016/2147(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Vilija Blinkevičiūtė

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–   so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 14 ods. 1 a článok 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES[1],

A.  keďže program Horizont 2020 v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 16 nariadenia začleňuje rodovú rovnosť a rodovú rovnosť vo výskume ako prierezové témy do všetkých častí pracovného programu;

B.  keďže program Horizont 2020 má tri ciele, ktoré sa týkajú uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a to: podporiť rovnaké príležitosti a rodovú vyváženosť v projektových tímoch, zabezpečiť rodovú vyváženosť v rozhodovacom procese a začleniť rodový rozmer do výskumného a inovačného obsahu, ktorý by mal byť kvalitatívny;

C.  keďže EÚ sa zaviazala k podpore rodovej rovnosti a k zabezpečeniu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach; keďže výskum a inovácie sú hlavnými hnacími silami európskeho hospodárskeho rastu a väčšie zastúpenie žien vo výskume prispieva k šíreniu inovácií; keďže využívanie plného potenciálu schopností, vedomostí a kvalifikácií žien prispeje k podpore rastu, zamestnanosti a európskej konkurencieschopnosti;

D.  keďže podiel žien v poradných skupinách v období 2014 – 2015 bol 51,9 %[2]; keďže išlo o jediný ukazovateľ spojený s účasťou žien, ktorý dosiahol stanovený cieľ, ktorým bolo v tomto prípade 50 %; keďže podiel expertiek zaregistrovaných v databázach odborníkov bol 31,1 % a podiel žien zúčastňujúcich sa na hodnotiacich paneloch 36,7 %[3]; keďže žiadna z týchto hodnôt nesplnila svoje príslušný cieľ 40 %;

E.  keďže rodový rozmer v obsahu výskumu a inovácií sa zaznamenal pri 36,2 % udelených projektov[4]; keďže v období 2014 – 2015 podiel účastníčok v projektoch programu Horizont 2020 predstavoval 35,8 % celkovej pracovnej sily vrátane nevýskumných pracovníkov[5];

F.  keďže Horizont 2020 sa rovnako ako všetky ostatné programy EÚ zameriava na naplnenie stratégie Európa 2020 a iných medzinárodných záväzkov, ako sú COP 21 a program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 vrátane cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 5 v oblasti rodovej rovnosti; keďže tieto ciele nemožno dosiahnuť bez nových inovácií, výskumu a vývoja; zdôrazňuje však, že program je doplnením vlastných investícií členských štátov do výskumu a inovácií;

1.  berie na vedomie pozitívne zmeny, ktoré sa v posledných rokoch udiali z hľadiska rovnosti medzi ženami a mužmi v oblasti výskumu, vývoja a inovácie, no upozorňuje na silnú vertikálnu a horizontálnu segregáciu, ktorou trpia ženy v akademickej obci, a existenciu kultúrnych a inštitucionálnych prekážok;

2.  víta skutočnosť, že program Horizont 2020 podporuje výskumné subjekty v realizácii plánov rodovej rovnosti; víta aj spoločný projekt Komisie a Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, ktorého cieľom je vytvoriť internetový nástroj na formulovanie plánov na zaistenie rodovej rovnosti, prostredníctvom ktorého bude možné identifikovať a vymieňať si osvedčené postupy s príslušnými zainteresovanými stranami;

3.  zdôrazňuje dôležitosť zachovania čo najužších väzieb s vedcami a vedkyňami z Veľkej Británie, tak aby nedošlo k prerušeniu, alebo strate poznatkov napríklad v oblasti zdravotného výskumu.

4.  víta skutočnosť, že rodová rovnováha zamestnancov je jedným z faktorov s vplyvom na poradie pri hodnotení kritérií v rámci programu Horizont 2020, pretože ženy predstavujú iba 35,8 % pracovnej sily; vyzýva Komisiu, aby zaviedla požiadavku minimálne 40 % podielu menej zastúpeného pohlavia v ďalšom rámcovom programe; víta navyše skutočnosť, že žiadatelia majú možnosť zahrnúť do svojich návrhov ako oprávnené náklady odbornú prípravu a osobitné štúdie o rodovom hľadisku;

5.  víta osobitné ukazovatele, ktoré sa používajú na monitorovanie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v programe Horizont 2020, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že iba 36,2 % podpísaných grantov v rovnakom období zohľadňovalo rodový rozmer v obsahu výskumu a inovácií[6]; vyzýva preto Komisiu, aby vykonanie posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť zahrnula ako ex ante kondicionalitu, ktorá sa bude vzťahovať na všetky granty v rámci rámcového programu č. 9;

6.  konštatuje, že v súčasnosti neexistujú žiadne ukazovatele na posúdenie percentuálneho podielu projektov zameraných konkrétne na otázky rodovej rovnosti a otázky úzko súvisiace s rodovou rovnosťou, ako sú: zdravie matiek a novorodencov, choroby súvisiace s chudobou a zanedbávané choroby, ktoré neúmerne postihujú ženy a deti, potraviny a výživa, voda a hygiena a prístup k zdrojom; v tejto súvislosti poznamenáva nedostatok ukazovateľov na meranie percentuálneho podielu výziev na predkladanie návrhov, ktoré si vyžadujú takéto projekty; vyzýva Komisiu, aby do budúcich výročných monitorovacích správ o programe Horizont 2020 a do nového rámcového programu začlenila ukazovatele týkajúce sa všetkých týchto otázok;

7.  víta rodovú rovnováhu v poradných skupinách programu Horizont 2020, v ktorých zastúpenie žien v roku 2014 a 2015 dosiahlo 52 %; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že podiel expertiek zaregistrovaných v databázach odborníkov bol 31,1 % a podiel žien v hodnotiacich paneloch nedosiahol cieľ účasti menej zastúpeného pohlavia na úrovni 40 %; vyzýva Komisiu, aby navrhla nové opatrenia na riešenie tohto stavu situácie;

8.  víta skutočnosť, že jedným z cieľov programu Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť je zabezpečiť rodovú rovnosť v rámci výskumného procesu aj obsahu výskumu; ďalej víta granty nazvané Podpora výskumných organizácií na vykonávanie plánov v oblasti rodovej rovnosti a Podpora rodovej rovnosti v programe Horizont 2020 a Európskom výskumnom priestore; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v rozpočte nie sú vyčlenené samostatné riadky pre ciele uvedené v programe Horizont 2020;

9.  domnieva sa, že je potrebné vykonať ďalšie preskúmanie s cieľom vyhodnotiť výsledky programu Horizont 2020 na základe spoľahlivých a porovnateľných ukazovateľov, ako je percento účastníčok a projektových koordinátoriek v programe, aby sa v prípade potreby navrhli zmeny špecifických akcií v záujme zabezpečenia lepších výsledkov;

10.  žiada Komisiu, aby zvýšila rozpočet pre program Horizont 2020 s cieľom zvýšiť počet zúčastnených univerzít a výskumných inštitúcií, a vyzýva členské štáty, aby uľahčili výskumným a vedeckým pracovníčkam prístup k osobitným grantom s cieľom podporovať rovnosť vo vedeckej kariére a posilniť konkurencieschopnosť v EÚ;

11.  vyzýva členské štáty, aby ďalej posilnili uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci programu Horizont 2020 a budúceho 9. rámcového programu a podporili a posilnili dialóg medzi výskumnými inštitúciami, podnikmi a príslušnými sociálnymi partnermi; vyzýva na vypracovanie cieľov v oblasti rodovej rovnosti v stratégiách, programoch a projektoch vo všetkých fázach výskumného cyklu;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o prekonanie zostávajúcich štrukturálnych rodových nerovností medzi výskumnými pracovníkmi, najmä v súvislosti s pracovnými podmienkami – ako sú rozdiely v odmeňovaní a diskriminačné zmluvné dojednania – a v zastúpení žien v riadiacich orgánoch výskumných inštitúcií a univerzít[7];

13.  zdôrazňuje, že podnikanie žien je potrebné podporovať prostredníctvom nástroja pre malé a stredné podniky a ženy pri tom nabádať, aby podnikanie zvažovali ako relevantnú kariérnu možnosť, a to prostredníctvom uľahčenia prístupu k úverom, zníženia byrokracie a iných prekážok pre začínajúce podniky založené ženami s cieľom dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast; navyše zdôrazňuje dôležitosť podporných programov pre podnikateľky a pre ženy pracujúce v oblasti vedy a v akademickej sfére a naliehavo vyzýva EÚ, aby tieto programy podporila konkrétnejším spôsobom, a to aj prostredníctvom pozitívnych opatrení, ako je vytváranie sietí a mentorské programy, ako aj vytvárania primeraných podmienok a zabezpečenia rovnakých príležitostí ako pre mužov všetkých vekových kategórií na odbornú prípravu, postup, rekvalifikáciu a preškoľovanie;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili počet a dosah osvetových a informačných kampaní týkajúcich sa programu Horizont 2020 s cieľom pritiahnuť viac dievčat do oblastí STEM a posilniť účasť žien vo výskumných projektoch; vyzýva Komisiu na vyhodnotenie adresnosti a úspechu informačných kampaní pri zvyšovaní účasti žien vo výskumných projektoch;

15.  nabáda členské štáty, aby presadzovali opatrenia a činnosti na podporu vodcovského potenciálu žien a ich účasti na rozhodovaní s použitím osobitných nástrojov, ako sú mentorstvo, vytváranie sietí a vzory pre kariérny postup žien;

16.  žiada Komisiu, aby v priebežnom hodnotení programu Horizont 2020 zaujala kvalitatívny prístup a aby priebežnú hodnotiacu správu využila na rozvoj osobitných meraní účasti a začlenenia žien a mužov, ktoré sa využijú na hodnotenie programu Horizont 2020 ex post;

17.  vyzýva na zachovanie nezávislého riadku na financovanie projektov týkajúcich sa rodovo špecifických štrukturálnych zmien (napr. GERI na obdobie 2014 – 2016), ako aj ďalších tém týkajúcich sa rodovej rovnosti v oblasti výskumu a inovácií;

18.  žiada začlenenie stabilnej stratégie pre rodovú rovnosť a merateľných cieľov do návrhu rámcového programu č. 9 a rozvinutejších a konkrétnejších požiadaviek na začlenenie mužov a žien do základného nariadenia, ktoré sa má navrhnúť pre nový rámcový program; domnieva sa, že je dôležité aj naďalej podporovať rodovú rovnosť ako prierezový cieľ a ako konkrétnu oblasť, ktorú možno financovať v každej z jednotlivých častí pracovného programu.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	25.4.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	22 0 6
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Arena, Beatriz Becerra Basterrechea, Viorica Dăncilă, Arne Gericke, Anna Hedh, Mary Honeyball, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Kostadinka Kuneva, Angelika Mlinar, Maria Noichl, Marijana Petir, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská, Jana Žitňanská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Stefan Eck, Rosa Estaràs Ferragut, Mariya Gabriel, Ildikó Gáll-Pelcz, Kostadinka Kuneva, Marc Tarabella, Monika Vana

• [1]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
• [2]  Monitorovacia správa o programe Horizont za rok 2015 http://ec.europa.eu/research/evaluations/pdf/archive/h2020_monitoring_reports/second_h2020_annual_monitoring_report.pdf.
• [3]  Tamže.
• [4]  Horizont 2020, rámcový program EÚ pre výskum a inovácie, štúdia EPRS, február 2017.
• [5]  Tamže.
• [6]  Monitorovacia správa o programe Horizont za rok 2015, s. 53, -217. http://ec.europa.eu/research/evaluations/pdf/archive/h2020_monitoring_reports/second_h2020_annual_monitoring_report.pdf
• [7]  She Figures 2015 (Údaje o ženách). https://ec.europa.eu/research/swafs/pdf/pub_gender_equality/she_figures_2015-final.pdf#view=fit&pagemode=none

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	30.5.2017
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	50 2 5
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Angelo Ciocca, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Ashley Fox, Adam Gierek, Theresa Griffin, Hans-Olaf Henkel, Kaja Kallas, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jaromír Kohlíček, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Nadine Morano, Dan Nica, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Jean-Luc Schaffhauser, Neoklis Sylikiotis, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Lieve Wierinck, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Soledad Cabezón Ruiz, Jude Kirton-Darling, Constanze Krehl, Barbara Kudrycka, Olle Ludvigsson, Florent Marcellesi, Marian-Jean Marinescu, Marisa Matias, Markus Pieper, Sofia Sakorafa, Anne Sander, Pavel Telička, Anneleen Van Bossuyt
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Fabio Massimo Castaldo, Nicola Danti, Gabriele Preuß

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

50	+
ALDE	Kaja Kallas, Angelika Mlinar, Morten Helveg Petersen, Pavel Telicka, Lieve Wierinck
ECR	Edward Czesak, Ashley Fox, Hans-Olaf Henkel, Evžen Tošenovský, Anneleen Van Bossuyt
GUE	Xabier Benito Ziluaga, Jaromír Kohlícek, Marisa Matias, Sofia Sakorafa
PPE	Bendt Bendtsen, Jerzy Buzek, Christian Ehler, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Barbara Kudrycka, Janusz Lewandowski, Marian-Jean Marinescu, Nadine Morano, Angelika Niebler, Markus Pieper, Herbert Reul, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Anne Sander, Algirdas Saudargas, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Anna Záborská, Pilar del Castillo Vera
S&D	José Blanco López, Soledad Cabezón Ruiz, Nicola Danti, Adam Gierek, Theresa Griffin, Jude Kirton-Darling, Peter Kouroumbashev, Constanze Krehl, Miapetra Kumpula-Natri, Olle Ludvigsson, Edouard Martin, Dan Nica, Miroslav Poche, Gabriele Preuβ, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

2	-
ENF	Angelo Ciocca, Jean-Luc Schaffhauser

5	0
Verts/ALE	Reinhard Bütikofer, Jakop Dalunde, Florent Marcellesi, Michel Reimon, Claude Turmes

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania