SPRÁVA o európskych normách – vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 1025/2012

9.6.2017 - (2016/2274(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajkyňa: Marlene Mizzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Hans-Olaf Henkel, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskych normách – vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 1025/2012

(2016/2274(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES,

-  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (smernica NIS),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 1. júna 2016 o vykonávaní nariadenia č. 1025/2012 v rokoch 2013 až 2015 (COM(2016)0212),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 1. júna 2016 s názvom Analýza vykonávania nariadenia (EÚ) č. 1025/2012 v rokoch 2013 až 2015 a prehľad (SWD(2016)0126),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európske normy pre 21. storočie (COM(2016)0358),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 1. júna 2016 o využití potenciálu európskych noriem v oblasti služieb na pomoc európskym spotrebiteľom a podnikom (SWD(2016)0186),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu na rok 2017 (COM(2016)0357),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 1. júna 2016 o vykonávaní opatrení ročného pracovného programu Únie pre európsku normalizáciu na rok 2016 vrátane vykonávacích aktov a mandátov zaslaných európskym normalizačným organizáciám (SWD(2016)0186),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Priority v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh (COM(2016)0176),

–  so zreteľom na spoločnú iniciatívu v oblasti normalizácie v rámci stratégie jednotného trhu, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o budúcnosti európskej normalizácie[1],

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Európske normy pre 21. storočie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Európska normalizácia v roku 2016,

-  so zreteľom na stratégiu Európskej komisie pre slobodný softvér na roky 2014 – 2017[2],

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0213/2017),

A.  keďže európsky systém normalizácie je kľúčovým prvkom zabezpečenia jednotného trhu; keďže opatrenia Komisie stanovujúce spoločnú víziu pre európsku normalizáciu sú priamym výsledkom desiatich priorít Junckerovej Komisie, a najmä priorít týkajúcich sa prepojeného digitálneho jednotného trhu a stratégie pre jednotný trh;

B.  keďže otvorený, inkluzívny, transparentný a primárne trhovo orientovaný európsky systém normalizácie založený na dôvere a riadnom dodržiavaní predpisov zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska pozitívnej reakcie na narastajúcu potrebu noriem v rámci európskej priemyselnej, hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky a legislatívy, ktoré môžu prispieť k bezpečnosti výrobkov, inovácii, interoperabilite, udržateľnosti a prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a zlepšiť kvalitu života občanov, spotrebiteľov a pracovníkov;

C.  keďže účinný európsky systém normalizácie by mal byť založený na úzkom partnerstve a spolupráci medzi priemyslom, orgánmi verejnej moci, normalizačnými orgánmi a ostatnými zainteresovanými stranami, napríklad organizáciami uznanými podľa prílohy III k nariadeniu č. 1025/2012;

D.  keďže európske normy treba vypracúvať v rámci otvoreného, inkluzívneho a transparentného systému na základe konsenzu medzi všetkými zainteresovanými stranami a s cieľom vymedziť strategické technické alebo kvalitatívne požiadavky, ktoré môžu spĺňať súčasné alebo budúce výrobky, výrobné postupy, služby alebo metódy;

E.  keďže v oznámení Komisie s názvom Priority v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh sa uznáva význam otvorených noriem, ale nestanovuje žiadna definícia otvorenej normy; keďže otvorené normy sa ukázali ako dôležité pre vznik a rozvoj internetu a internetových služieb, ktoré potom podporovali inovačné, spoločenské a hospodárske možnosti;

F.  keďže používanie riešení v oblasti licencovania slobodného softvéru a hardvéru by európskym spoločnostiam a verejným správam malo a mohlo pomôcť zabezpečiť lepší prístup k digitálnemu tovaru a službám;

G.  keďže moderný a pružný európsky systém normalizácie je užitočnou súčasťou ambicióznej a obnovenej európskej priemyselnej politiky a fungovania jednotného trhu; keďže normy môžu posilniť globálnu konkurencieschopnosť EÚ, rast, spravodlivú hospodársku súťaž a inovácie, kvalitu, podniky, a najmä výkonnosť MSP a ochranu spotrebiteľov, pracovníkov a životného prostredia;

H.  keďže v Európe vedľa seba existujú dva rôzne systémy rozvoja noriem, a to jeden založený na zásade národných delegácií a uplatňovaný Európskym výborom pre normalizáciu (CEN) a Európskym výborom pre elektrotechnickú normalizáciu (CENELEC), a druhý založený na platenom členstve zainteresovaných strán, ktorý vypracoval Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI); keďže je potrebné vyhodnotiť systémy rozvoja noriem týkajúce sa nariadenia č. 1025/2012 s cieľom identifikovať existujúce problémy a osvedčené postupy;

I.  keďže nariadenie č. 1025/2012 znamenalo zlepšenie procesu normalizácie tým, že po prvýkrát začlenilo zainteresované strany spoločnosti a MSP do právneho základu európskeho systému normalizácie;

J.  keďže normy IKT, ktoré sa rozvíjajú predovšetkým na globálnej úrovni, umožňujú rozvoj interoperabilných riešení pre doplnkové výrobky a pre rôzne časti konkrétneho výrobku, čo je mimoriadne dôležité pre rozvoj internetu vecí (IoT); keďže roztrieštenosť noriem a patentované alebo polouzatvorené riešenia brzdia rast a využívanie internetu vecí, a preto je potrebné vypracovať strategický prístup k normalizácii IKT v záujme zabezpečenia úspešnej reakcie na potreby nadchádzajúceho desaťročia, čím sa umožní EÚ udržať si vedúcu úlohu v globálnom systéme normalizácie;

K.  keďže zverejňovanie dokumentov a údajov napĺňa vládnu zodpovednosť a ciele transparentnosti vrátane zodpovednosti, reprodukovateľnosti, udržateľnosti a spoľahlivosti vládnych opatrení; keďže dokumenty alebo údaje musia mať pri uverejnení otvorený a štandardizovaný formát, aby sa predišlo situáciám odkázanosti na určitého dodávateľa, keď softvérový produkt alebo predajca už nemusia byť komerčne dostupní, a aby boli nezávislé subjekty schopné zavádzať tieto formáty v rámci rôznych modelov vývoja a obchodných modelov vrátane otvoreného zdroja tak, aby sa zabezpečila kontinuita vládnych a administratívnych procesov;

L.  keďže odvetvie dopravy stojí na čele vývoja a zavádzania noriem, ktoré sú potrebné na vytvorenie jednotného európskeho dopravného priestoru;

Všeobecné úvahy

1.  víta všeobecný normalizačný balík Komisie, ktorý je spolu s oznámením o normách IKT a spoločnou iniciatívou v oblasti normalizácie zameraný na stanovenie koherentnej a jednoduchej európskej politiky normalizácie s cieľom zachovať jej početné úspešné prvky, zlepšiť jej nedostatky a dosiahnuť správnu rovnováhu medzi európskym, vnútroštátnym a medzinárodným rozmerom; zdôrazňuje, že akékoľvek budúce preskúmanie európskeho systému normalizácie (ESN) by malo byť založené na silných stránkach existujúceho systému, ktoré predstavujú pevný základ pre zlepšenie bez toho, aby sa vykonali akékoľvek radikálne zmeny, ktoré by narušili jeho základné hodnoty;

2.  uznáva osobitosť a význam ESN pre všetky zainteresované strany vrátane priemyslu, MSP, spotrebiteľov a zamestnancov a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európsky systém bude aj naďalej existovať a že bude mať dostatočné zdroje na splnenie cieľov nariadenia č. 1025/2012, čím prispeje okrem iného k interoperabilite, právnej istote a uplatňovaniu vhodných záruk pre podniky a spotrebiteľov a pre voľný pohyb informačných technológií; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie viacročného finančného rámca (VFR) zaručila udržateľný rozpočet pre ESN;

3.  víta okrúhly stôl pre relevantnosť noriem pre trh (SMARRT) v rámci spoločnej iniciatívy v oblasti normalizácie, ktorý umožňuje dialóg medzi Komisiou a priemyslom a úplnú transparentnosť pre zainteresované strany, pokiaľ ide o program Výboru pre normy;

4.  poznamenáva, že normy sú dobrovoľný, trhovo orientovaný nástroj, ktorý poskytuje technické požiadavky a usmernenia a ktorého používanie uľahčuje súlad tovarov a služieb s európskymi právnymi predpismi a podporuje európske politiky, keď sa vypracúvajú zodpovedným, transparentným a inkluzívnym spôsobom; zdôrazňuje však, že normy nemožno považovať za právo Únie, keďže právne predpisy a politiky týkajúce sa úrovne ochrany spotrebiteľa, zdravia, bezpečnosti, životného prostredia a údajov a úrovne sociálneho začlenenia stanovuje zákonodarca;

5.  uznáva úlohu otvorených, normalizovaných formátov pre povinnú transparentnosť vlád, verejnej správy a európskych inštitúcií; vyzýva členské štáty, aby sa pokúsili uplatňovať spoločné normy, pokiaľ ide o digitálnu správu, s osobitným zameraním na súdne orgány a miestne orgány; zdôrazňuje, že otvorené normy majú zásadný význam pre ďalší rozvoj politík otvorených údajov verejnej správy a inteligentných miest a že dokumenty a údaje sa preto musia uverejňovať v otvorených, normalizovaných formátoch, ktoré možno ľahko implementovať tak, aby sa uľahčilo opätovné využívanie údajov; zdôrazňuje úlohu verejného obstarávania a riešení spočívajúcich na otvorených normách pri predchádzaní odkázanosti na určitého dodávateľa;

6.  je pevne presvedčený, že otvorené dáta sú najmä v sektore dopravy zásadným prvkom pre zužitkovanie všetkých výhod digitálneho jednotného trhu, ako je podpora a rozvoj multimodálnej dopravy; preto zdôrazňuje potrebu väčšej právnej istoty, najmä pokiaľ ide o vlastníctvo a zodpovednosť; vyzýva preto Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu zverejnila plán rozvoja noriem zameraných na harmonizáciu údajov a programovacích rozhraní v oblasti dopravy financovanej z verejných zdrojov v záujme podnietenia inovácií náročných na údaje a poskytovania nových dopravných služieb;

7.  zdôrazňuje, že súčasný systém akreditácie skúšobných inštitúcií vždy nezaručuje, že výrobky a služby na trhu, ktoré dobrovoľne uplatňujú európske normy, sú v súlade s týmito normami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoločná iniciatíva v oblasti normalizácie (JIS) a ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu (AUWP) nevenujú žiadnu pozornosť akreditácii skúšobných inštitúcií a noriem, a vyzýva Komisiu, aby tento aspekt zohľadnila pri navrhovaní nových iniciatív;

8.  domnieva sa, že otvorené normy musia byť založené na otvorenosti procesu normalizácie a na rozvoji a dostupnosti noriem pre vykonávanie a používanie v súlade s nariadením č. 1025/2012 a zásadami WTO; berie na vedomie zámer Komisie, ako sa uvádza v pláne týkajúcom sa patentov nevyhnutných pre normy (SEP), objasniť otázky týkajúce sa zásad FRAND a licencovania SEP; nabáda Komisiu, aby spolu s európskymi normalizačnými organizáciami (ESO) a komunitami otvorených zdrojov preskúmala vhodné spôsoby vzájomnej spolupráce;

9.  zdôrazňuje, že európsky systém normalizácie musí prispieť k európskej inovácii, posilniť konkurencieschopnosť Únie, upevniť jej miesto v medzinárodnom obchode a podporiť blahobyt jej občanov; považuje preto za dôležité, aby Európa obhajovala svoju kľúčovú úlohu v medzinárodnom systéme normalizácie, a zdôrazňuje dôležitosť presadzovania európskych noriem na globálnej úrovni pri rokovaní o obchodných dohodách s tretími krajinami; zdôrazňuje, že európsky systém normalizácie môže mať prospech aj z dohôd o partnerstve, ktoré ESO uzavreli s normalizačnými organizáciami z tretích krajín, a konštatuje, že články 13 a 14 nariadenia č. 1025/2012 už predpokladajú účasť mnohých organizácií pre rozvoj noriem (SDO) pri verejnom obstarávaní v oblasti IKT; odporúča, aby ESO zvážili užšiu spoluprácu s vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi (NSB) tretích krajín vrátane sprievodných normalizačných orgánov, ak existujú možnosti na podrobné zosúladenie; nabáda Komisiu, členské štáty a ESO, aby naďalej pracovali na vytváraní globálnych noriem a zároveň venovali pozornosť aj regionálnemu kontextu a významu normy, keď sa zapájajú do normalizačných prác;

10.  zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca v oblasti noriem pomáha zabezpečiť transparentnosť, efektívnosť a súdržnosť a vytvára pre priemyselné odvetvie prostredie naklonené hospodárskej súťaži, čoho dobrým príkladom je Svetové fórum pre harmonizáciu predpisov o vozidlách (WP.29) v rámci Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN), ktoré bolo zriadené pre odvetvie IKT;

11.  zdôrazňuje, že normy, ktoré prijímajú medzinárodné organizácie, sa zvyčajne vyvíjajú mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 1025/2012, a odporúča ESO, aby ich schválili až po vnútornom schvaľovacom procese, ktorý zahŕňa zastúpenie zainteresovaných strán, ako sú organizácie uznané podľa prílohy III, najmä pokiaľ ide o harmonizované normy podporujúce vykonávanie európskych právnych predpisov;

12.  zastáva názor, že ESO by mali za každých okolností vypracúvať inkluzívne, udržateľné, bezpečné a vysokokvalitné normy, ku ktorým majú všetky zainteresované strany spravodlivý prístup a ktoré platia rovnako pre všetkých, pričom sa minimalizuje vplyv na životné prostredie a primerane sa chránia osobné údaje a súkromie;

13.  považuje spoluprácu Komisie a členských štátov s priemyslom EÚ za kľúčový prostriedok na uľahčenie prijímania globálnych noriem európskeho typu pri definovaní a zavádzaní technológií 5G;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozdiely medzi vnútroštátnymi normami, napríklad v odvetví nákladnej dopravy a logistiky, aj naďalej predstavujú prekážku pre vnútorný trh, a preto vyzýva Komisiu a ESO, aby vždy, keď to považujú za potrebné, vypracovali príslušné normy na harmonizáciu podmienok na vnútroštátnej úrovni s cieľom odstrániť všetky prípadné prekážky pre vnútorný trh; v tomto smere zdôrazňuje, že je potrebné usilovať sa o harmonizáciu noriem naprieč rôznymi druhmi dopravy;

15.  okrem toho poukazuje na to, že normalizácia nielenže bráni roztrieštenosti trhu, ale môže výrazne prispieť aj k zníženiu administratívneho zaťaženia a dopravných nákladov pre všetky podniky (napr. prostredníctvom elektronických dokumentov), a najmä pre MSP, a môže uľahčiť riadne presadzovanie právnych predpisov EÚ (napr. prostredníctvom digitálnych tachografov či elektronických mýtnych systémov);

16.  konštatuje, že nariadením č. 1025/2012 sa zlepšila inkluzívnosť ESN, ktorý umožňuje aktívnu účasť MSP, spotrebiteľov, pracovníkov a environmentálnych organizácií na procese normalizácie, a nabáda na pokračovanie v tomto smere tak, aby boli všetci primerane zastúpení a mohli sa zúčastňovať na systéme normalizácie a využívať tak v plnej miere výhody, ktoré vyplývajú zo štandardizácie; vyzýva Komisiu, ESO a NSB, aby určili najlepšie spôsoby na dosiahnutie tohto cieľa a na riešenie problémov, vrátane nedostatku informovanosti, ktoré bránia väčšej účasti;

17.  víta úsilie ETSI o zabezpečenie jednoduchého prístupu pre európske MSP, ako aj jeho dlhodobú stratégiu na roky 2016 – 2021 zameranú konkrétne na medziodvetvovú spoluprácu;

18.  uznáva, že rýchlosť vypracúvania noriem sa zvýšila, a pripomína, že je dôležité nájsť správnu rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť včasný vývoj noriem a zároveň ich vysokú kvalitu;

19.  zastáva názor, že okrem existujúcich najlepších postupov zistených medzi normalizačnými komunitami môže zvýšenie informovanosti verejnosti o navrhovaných normách, riadne a včasné zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán a zlepšenie kvality žiadostí o normalizáciu ešte viac zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť v rámci systému normalizácie;

20.  okrem toho vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť a poskytla podporu úsiliu kandidátskych krajín o harmonizáciu ich noriem s európskymi normami s cieľom minimalizovať existujúce prekážky;

Normy IKT

21.  víta oznámenie o prioritách v oblasti normalizácie IKT, v ktorom sa stanovuje strategický prístup k normalizácii pre IKT, ale vyzýva Komisiu, aby jasne stanovila spojitosť medzi týmto oznámením a priebežným plánom normalizácie IKT, balíkom „Normy pre 21. storočie“ a ročným pracovným programom;

22.  konštatuje, že nedávna konvergencia technológií a digitalizácia spoločnosti, podnikov a verejných služieb stiera tradičné rozdiely medzi všeobecnou normalizáciou a normalizáciou v oblasti IKT; domnieva sa, že normalizácia IKT by mala byť súčasťou európskej digitálnej stratégie s cieľom vytvárať úspory z rozsahu, rozpočtové úspory a lepšiu konkurencieschopnosť a inovácie pre európske spoločnosti a zvýšiť medziodvetvovú a cezhraničnú interoperabilitu tovaru a služieb prostredníctvom rýchlejšieho vymedzenia – a to otvoreným a konkurenčným spôsobom – dobrovoľných noriem, ktoré MSP ľahko zavedú;

23.  zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce v rámci komunity pre normalizáciu IKT, najmä medzi jednotlivými ESO, a vyzýva ESO, aby vypracovali spoločný ročný pracovný program, v ktorom určia prierezové oblasti spoločného záujmu;

24.  zdôrazňuje, že otvorené, dobrovoľné, inkluzívne a konsenzuálne orientované procesy normalizácie boli doteraz účinné, keďže predstavujú hnaciu silu inovácií, vzájomného prepájania a zavádzania technológií, a pripomína, že je zároveň dôležité zabezpečiť riadne investície, odborné znalosti a rozvoj v oblasti špičkových technológií a podporovať MSP;

25.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby požiadala ESO, aby prispievali k vysokokvalitným, interoperabilným a otvoreným normám s cieľom bojovať proti roztrieštenosti a stimulovať ich široké prijatie, a uznala existujúci ekosystém a rozmanité obchodné modely, ktoré podporujú rozvoj digitálnych technológií, pretože to prispeje k sociálnej, hospodárskej a environmentálnej udržateľnosti hodnotových reťazcov IKT a potvrdí záväzok k zabezpečeniu ochrany súkromia a údajov vo verejnom záujme;

26.  zdôrazňuje nevyhnutnú potrebu prispôsobiť politiku normalizácie IKT trhovému vývoju a vývoju politiky, čo povedie k dosiahnutiu významných cieľov európskej politiky, ktoré si vyžadujú interoperabilitu, ako sú prístupnosť, bezpečnosť, elektronický obchod, elektronická verejná správa, elektronické zdravotníctvo a doprava; odporúča, aby medzi priority Komisie a ESO patrili normy v oblasti 5G, cloud computingu, internetu vecí, dát a kybernetickej bezpečnosti, ako aj v oblasti vertikálnych domén, ako sú prepojené a automatizované riadenie a inteligentné dopravné systémy, inteligentné mestá, inteligentná energia, vyspelá výroba a inteligentné prostredie pre život;

27.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť otvorený, interoperabilný ekosystém IKT založený na piatich prioritných normách IKT, čím sa podporí hospodárska súťaž pri vytváraní hodnôt v prospech inovácií; domnieva sa, že:

–  normy v oblasti 5G by mali umožniť skutočný generačný posun z hľadiska kapacity, spoľahlivosti a latencie, čo technológiám 5G dovolí vysporiadať sa s očakávaným nárastom prenosu údajov a rozličnými požiadavkami služieb, ktoré z nich budú vychádzať;

–  normy kybernetickej bezpečnosti by mali umožňovať bezpečnosť prostredníctvom koncepcie (security-by-design) a mali by byť v súlade so zásadami ochrany súkromia prostredníctvom koncepcie (privacy-by-design), podporovať odolnosť sietí a riadenie rizika a mali by byť schopné držať krok s rýchlym nárastom kybernetických hrozieb pre všetok vývoj IKT;

–  normy v oblasti cloud computingu by sa mali zbližovať, aby sa umožnila interoperabilita vo všetkých aspektoch cloudových služieb, a tým aj prenosnosť;

–  normy v oblasti údajov by mali podporovať medziodvetvové interdisciplinárne toky údajov, čím sa dosiahne lepšia interoperabilita údajov a metaúdajov vrátane sémantifikácie, a prispievať k vypracovaniu referenčnej štruktúry veľkých dát (big data);

–  normy v oblasti internetu vecí by mali riešiť súčasnú fragmentáciu bez obmedzovania inovácií v sektore, ktorý sa rozvíja veľmi rýchlo;

28.  uznáva, že efektívne komunikačné siete 5G v zásadnej miere závisia od spoločných noriem na zabezpečenie interoperability a bezpečnosti, ale pripomína, že rozvoj siete s veľmi vysokou kapacitou je jadrom spoľahlivej 5G siete;

29.  konštatuje, že úspech hospodárstva založeného na údajoch závisí od širšieho ekosystému IKT vrátane vysokovzdelaných odborníkov, ako aj kvalifikovaných ľudí s cieľom odstrániť digitálnu priepasť a digitálne vylúčenie;

30.  povzbudzuje Komisiu k tomu, aby zhromaždila štatistické údaje v záujme lepšieho zhodnotenia dosahu digitalizácie a IKT na dopravu a cestovný ruch;

31.  uvedomuje si rastúci počet platforiem, skupín, stretnutí a kanálov týkajúcich sa noriem v oblasti IKT; vyzýva Komisiu, aby zracionalizovala počet platforiem a koordinačných mechanizmov, ktoré sa zaoberajú normalizáciou, a zapojila normalizačné organizácie do nových iniciatív, aby sa predišlo zdvojeniu úsilia zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie koordinovať normy IKT a normalizačné priority medzi rôznymi organizáciami, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby promptne informovala zainteresované strany o dosiahnutých výsledkoch v rámci prebiehajúcich iniciatív týkajúcich sa noriem v oblasti IKT;

32.  zdôrazňuje, že digitalizácia napreduje rýchlym tempom a je významnou hnacou silou hospodárstva; zdôrazňuje dôležitosť účinnej digitalizácie vertikálnych odvetví s cieľom zabezpečiť prínos pre MSP, a najmä spotrebiteľov na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj potrebu primeraného zastúpenia ich záujmov v rámci medzinárodnej normalizácie IKT;

33.  podporuje zámer Komisie preskúmať iniciatívy, ako sú dôveryhodné označenie a certifikačný systém internetu vecí, ktoré môžu pomôcť podporiť dôveru v úroveň súkromia a koncovej bezpečnosti zariadenia internetu vecí tým, že poskytnú merateľné a porovnateľné hodnotenia možných rizík spojených s prevádzkou a používaním zariadenia alebo služby internetu vecí; domnieva sa, že by sa mali rozvíjať v relevantných prípadoch a vtedy, keď by zariadenia internetu vecí mohli mať vplyv na príslušnú infraštruktúru na základe požiadaviek uvedených v smernici NIS, ktorá by mala slúžiť ako základ pre stanovenie bezpečnostných požiadaviek; konštatuje, že každé takéto označenie musí byť schopné prispôsobiť sa budúcim technologickým zmenám a podľa potreby zohľadniť globálne normy;

34.  vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri presadzovaní medziodvetvových, medzijazykových noriem a podpore služieb, ktoré chránia súkromie a sú spoľahlivé a bezpečné;

35.  na tento účel podporuje vymedzenie osobitných a merateľných minimálnych požiadaviek, ktoré zohľadňujú dlhodobú udržateľnosť a spoľahlivosť zariadení alebo služieb internetu vecí, ako aj štandardnú počítačovú bezpečnosť v rámci odvetvia a normy udržateľnosti; takýto zoznam by mal zahŕňať napríklad záväzok sprístupňovať aktualizácie po určité minimálne obdobie po nákupe a záväzok výrobcu alebo poskytovateľa dodržiavať určitý časový rámec, v rámci ktorého poskytne aktualizáciu po zistení a notifikácii zraniteľnosti; na tento účel by Komisia mala vyhodnotiť možnosť samoregulácie odvetvia so zreteľom na rýchlosť, akou sa normy a technológie v odvetví IKT vyvíjajú, a rozmanitosť modelov vývoja a obchodných modelov vrátane otvoreného zdroja, začínajúcich podnikov a MSP;

36.  berie na vedomie obavy o kybernetickú bezpečnosť a osobitosti hrozieb v odvetví dopravy; naliehavo žiada Komisiu, aby sa týmito osobitosťami zaoberala pri prijímaní svojich odporúčaní týkajúcich sa noriem kybernetickej bezpečnosti, ktoré sa očakáva do konca roka 2017 ako prvý krok ku komplexnej stratégii pre kybernetickú bezpečnosť v odvetví dopravy;

37.  poznamenáva, že normalizácia IKT bude mať pozitívny vplyv na rozvoj služieb súvisiacich s dopravou a cestovným ruchom a multimodálnych dopravných riešení; vyzýva Komisiu, aby spolu s ESO pri vykonávaní svojho prioritného akčného plánu pre normalizáciu IKT prikladala väčší význam tomuto rozvoju, a predovšetkým aby preskúmala potenciálnu úlohu normalizácie z hľadiska podpory technologických zmien a nových obchodných modelov, ktoré vznikajú v odvetví cestovného ruchu; vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia na podporu rozvoja integrovaných inteligentných služieb predaja cestovných lístkov a informačných služieb a nových koncepcií mobility, ako je „mobilita ako služba“;

38.  konštatuje, že v dôsledku zvýšeného využívania internetu, online bankovníctva, sociálnych sietí a iniciatív v oblasti elektronického zdravotníctva majú ľudia čoraz väčšie obavy o bezpečnosť a súkromie a že normy v oblasti IKT musia odrážať zásady ochrany jednotlivcov, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov a voľný pohyb takýchto údajov;

39.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula digitálnu integráciu výroby ako normalizačnú prioritu v oblasti IKT, a vyzýva na rozvoj otvorených noriem pre komunikačný protokol a formáty údajov na účely digitálnej integrácie výrobných zariadení s cieľom zabezpečiť úplnú interoperabilitu medzi strojmi a zariadeniami;

40.  uznáva niektoré obavy, najmä pokiaľ ide o IKT a patenty nevyhnutné pre normy (SEP), a uznáva, že spoľahlivá, spravodlivá a primeraná politika v oblasti práv duševného vlastníctva podnieti investície a inovácie a uľahčí využívanie digitálneho jednotného trhu a nových technológií, najmä pokiaľ ide o nasadenie 5G a zariadení internetu vecí, keďže sa do veľkej miery opierajú o štandardizáciu; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať vyvážený normalizačný rámec a efektívne postupy licencovania SEP na základe metodiky FRAND (spravodlivých, primeraných a nediskriminačných postupov) a riešenia legitímnych obáv poskytovateľov aj nadobúdateľov licencií na SEP, pričom sa zabezpečí, aby normalizačný proces ponúkal rovnaké podmienky, v ktorých podniky všetkých veľkostí vrátane MSP môžu spolupracovať vzájomne prínosným spôsobom; podporuje úsilie Komisie o zabezpečenie toho, aby interoperabilitu medzi digitálnymi komponentmi bolo možné dosiahnuť prostredníctvom rôznych druhov licenčných riešení a obchodných modelov;

41.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne objasnila hlavné prvky spravodlivej, účinnej a vymožiteľnej metodiky licencovania na základe zásad FRAND, pričom sa zohľadnia záujmy držiteľov práv a používateľov noriem, ktoré zahŕňajú SEP, ako aj primeraná návratnosť investícií a široká dostupnosť technológií vyvinutých v rámci udržateľného procesu otvorenej normalizácie; vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie rozsudok SDEÚ C-170/13 (Huawei/ZTE), v ktorom sa dosiahla rovnováha medzi držiteľmi SEP a používateľmi noriem s cieľom prekonať porušovanie patentov a zabezpečiť efektívne riešenie sporov; ďalej vyzýva Komisiu, aby zlepšila definíciu týkajúcu sa informácií o rozsahu patentov a riešila otázky súvisiace s informačnou asymetriou medzi MSP a veľkými podnikmi, zvýšila transparentnosť vyhlásení o patentoch nevyhnutných pre normy a zlepšila kvalitu informácií o vzťahu medzi SEP a produktmi; domnieva sa, že akákoľvek kompenzácia vývojárov SEP musí byť založená na spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienkach, ako aj transparentných, primeraných, predvídateľných a udržateľných sadzbách odmien s výnimkou prípadov, keď sa vývojári rozhodnú normu sprístupniť bez finančnej náhrady; uznáva však, že existujú rôzne obchodné modely, napríklad bezodplatné poskytovanie licencií a implementácia slobodného softvéru, a preto by sa v právnych predpisoch a diskusii malo naďalej uznávať využívanie všetkých modelov na základe zahŕňajúcom práva všetkých sektorov trhu a držiteľov práv duševného vlastníctva;

42.  konštatuje potrebu prístupu založeného na dôkazoch pri monitorovaní a ďalšom vývoji rámca na udeľovanie licencií s cieľom zabezpečiť dynamický ekosystém, ktorý vytvára pridanú hodnotu a zamestnanosť;

43.  vyzýva Komisiu, aby uverejňovala polročné správy s uvedením skutočných prípadov: a) nelicencovaného využívania SEP (t. j. porušovania) v trvaní 18 mesiacov alebo viac; a b) problémov s prístupom k normám z dôvodu systematického nedodržiavania záväzkov FRAND;

44.  vyzýva Komisiu, aby uzavrela diskusiu o „vnímanej potrebe“ vedeckého cloudu a aby v úzkej súčinnosti s členskými štátmi prijala okamžité opatrenia týkajúce sa európskeho cloudu pre otvorenú vedu, ktorý by mal hladko integrovať existujúce siete, údaje a vysokovýkonné počítačové systémy a služby v oblasti elektronickej infraštruktúry naprieč vednými odbormi v rámci spoločných politík a noriem v oblasti IKT;

Európske normy pre 21. storočie

45.  víta normalizačný balík Komisie s názvom Normy pre 21. storočie a zastáva názor, že normalizačný systém by sa mal stať transparentnejším, otvorenejším a inkluzívnejším s cieľom úplne integrovať záujmy občanov, spotrebiteľov a MSP;

46.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebol konzultovaný pred prijatím balíka, a naliehavo vyzýva európske inštitúcie, aby zosúladili rôzne iniciatívy do jedného strategického, celostného pracovného programu a vyhli sa zdvojovaniu činností a politík; zdôrazňuje, že príslušný výbor Európskeho parlamentu môže zohrávať dôležitú úlohu v oblasti verejnej kontroly noriem harmonizovaných na základe mandátu Komisie;

47.  požaduje ráznejšie posilnenie, zosúladenie a zlepšenie precíznosti ročného pracovného programu Únie (AUWP);

48.   zdôrazňuje, že v ďalšom AUWP je potrebné osobitne sa zaoberať opatreniami na zlepšenie koordinácie režimov pre normy IKT a ostatné normy, prispieť k zlepšeniu pravidiel rôznych NSB a presadzovať inkluzívnosť ESO tým, že sa viac pozornosti bude venovať úlohe zainteresovaných strán uvedených v článku 5;

49.  zdôrazňuje význam medziinštitucionálneho dialógu pre prípravu AUWP a podporuje úsilie zaangažovať ešte pred prijatím AUWP všetky príslušné zainteresované strany do výročného normalizačného fóra s cieľom diskutovať o nových oblastiach, existujúcich problémoch a potrebných zlepšeniach normalizačného procesu;

50.  nabáda členské štáty, aby investovali do národných normalizačných stratégií, ktoré takisto pomôžu verejnému sektoru, normalizačným orgánom, zainteresovaným stranám spoločnosti, MSP a akademickej obci na vnútroštátnej úrovni a povzbudia ich, aby vypracovali a realizovali individuálne akčné plány normalizácie;

51.  víta JIS a odporúča, aby bol aj Parlament prizvaný zúčastniť sa a prispieť k tejto iniciatíve, pričom zdôrazňuje, že pravidlá takýchto verejno-súkromných partnerstiev musia dodržiavať všetky zainteresované strany vrátane inštitúcií EÚ; vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri vykonávaní kľúčových opatrení a odporúčaní JIS a aby do konca roka 2017 predložila Parlamentu správu o dosiahnutom pokroku;

52.  víta záväzok prijatý v rámci JIS vypracovať štúdiu o hospodárskom a sociálnom vplyve zahŕňajúcu informácie o politikách, rizikách a výsledkoch, pokiaľ ide o aspekty noriem a ich používania súvisiace s kvalitou života, sociálnymi otázkami a zamestnancami; vyzýva Komisiu, aby v štúdii vychádzala z kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov a zanalyzovala obchodné modely procesu normalizácie a rôzne finančné modely – zahŕňajúce príležitosti a výzvy – na zabezpečenie ľahkého prístupu k harmonizovaným normám;

53.  zdôrazňuje, že sa v čoraz väčšej miere uznáva dôležitý prínos normalizácie pre výskum a vývoj a že normalizácia zohráva dôležitú úlohu pri prekonávaní rozdielu medzi výskumom a trhom, podporuje šírenie a využívanie výsledkov výskumu a vytvára základ pre ďalšiu inováciu;

54.  vyzýva Komisiu, aby prijala politiky, ktoré odstránia nadmerné prekážky v inovatívnych odvetviach, s cieľom stimulovať investície do výskumu a vývoja a normalizácie na úrovni EÚ; poznamenáva, že vertikálne odvetvia by mali vypracovať vlastné plány normalizácie a vychádzať pritom z procesov vedených odvetvím, ktoré v prípade, že budú vedené pevným odhodlaním dosiahnuť spoločné normy, budú spôsobilé stať sa celosvetovými normami; domnieva sa, že normalizačné orgány v EÚ by v tomto procese mali zohrávať osobitnú úlohu;

55.  nalieha na strany zúčastnené na JIS, aby zabezpečili lepšie zosúladenie výskumu a inovácie s prioritami stanovovania noriem;

56.  domnieva sa, že voľne dostupné poznatky a otvorené licencie sú najlepšími nástrojmi na podporu inovácií a technologického rozvoja; nabáda výskumné inštitúcie, ktoré sú príjemcami prostriedkov EÚ, aby používali otvorené patenty a licencie v záujme zabezpečenia väčšej úlohy pri stanovovaní noriem;

57.  podporuje opatrenia zamerané na zlepšenie súčinnosti medzi komunitami pre normalizáciu a výskum a pri presadzovaní noriem v ranej fáze výskumných projektov; nabáda národné orgány pre normalizáciu, aby presadzovali normalizáciu medzi výskumníkmi a inovačnou komunitou vrátane príslušných vládnych organizácií a financujúcich agentúr, a odporúča, aby sa v rámci programu Horizont 2020 vypracovala osobitná kapitola o normalizácii;

58.  nalieha na Komisiu, aby nabádala ESO, aby zabezpečili, že normy v oblasti služieb významných pre trh budú odrážať zvyšujúci sa podiel služieb v hospodárstve a budú vypracované s cieľmi zaistiť bezpečnosť a kvalitu služieb a uprednostniť oblasti, ktorých spotrebitelia sú najviac poškodení, bez toho, aby tým boli narušené existujúce vnútroštátne regulačné požiadavky, najmä ustanovenia o pracovnom práve alebo o kolektívnych zmluvách a kolektívnom vyjednávaní; ďalej uznáva, že normy v oblasti služieb často zodpovedajú národným špecifikám a že ich vývoj súvisí s potrebami trhu, záujmami spotrebiteľov a verejným záujmom; zdôrazňuje, že rozvoj európskych noriem v oblasti služieb by mal prispieť k fungovaniu vnútorného trhu so službami a zároveň zvýšiť transparentnosť, kvalitu a konkurencieschopnosť a podporovať hospodársku súťaž, inovácie a ochranu spotrebiteľa;

59.  poukazuje na to, že proces normalizácie v Európe musí zahŕňať normy, ktoré zlepšia bezbariérovú prístupnosť dopravy a dopravných služieb pre ľudí so zdravotným postihnutím a staršie osoby;

60.  domnieva sa, že rýchlo sa meniaci moderný svet s jeho zvýšenou technickou komplexnosťou vedie k rozvoju čoraz väčšieho počtu noriem a platforiem na spracovanie špecifikácií, ktoré nezodpovedajú štandardizačným orgánom uznaným podľa nariadenia (EÚ) č. 1025/2012, a že v súčasnosti existujú väčšie požiadavky, pokiaľ ide o zapojenie MSP a mikropodnikov; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať opatrenia na zlepšenie prístupu MSP k prostriedkom na vypracovanie a používanie noriem;

61.  zdôrazňuje význam prepojenia platforiem a databáz na európskej úrovni, čo umožní lepšiu interoperabilitu sietí a systémov;

62.  je presvedčený, že normalizácia IKT zahŕňa nielen stanovovanie požiadaviek na výrobky, ale aj vývoj inovatívnych technológií;

63.  zdôrazňuje, že jednotné (technické) opatrenia pomáhajú znížiť náklady na vývoj, výrobu a certifikáciu a predchádzať duplicite úloh;

64.  zdôrazňuje, že demografické starnutie v Európe si vyžaduje systematické začleňovanie potrieb starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím a ďalších zraniteľných členov spoločnosti do vývoja noriem, ktoré sú vhodným nástrojom, ktorý pomáha dosiahnuť aktívnu a zdravú spoločnosť v Európe a zvýšiť prístupnosť výrobkov a služieb pre ľudí;

65.  poukazuje na to, že inovácie v odvetviach dopravy a cestovného ruchu prinášajú obrovské príležitosti a majú pozitívny vplyv na spoločnosť aj podniky v EÚ, najmä MSP a začínajúce podniky, a trvá na tom, že je potrebné vypracovať nové normy, podľa možnosti na základe medzisektorového prístupu, a presadzovať normalizáciu s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie iniciatív EÚ v oblasti digitalizácie, ako sú kooperatívne inteligentné dopravné systémy (C-ITS), a vývoj dopravných aplikácií v rámci systémov satelitnej navigácie EÚ (Galileo a EGNOS);

Európske normalizačné organizácie

66.  víta úlohu, ktorú zohrávajú ESO, ale nabáda na ďalšie iniciatívy zamerané na zlepšenie ich otvorenosti, prístupnosti a transparentnosti, a odporúča, aby sa ich práca riadila európskymi záujmami;

67.  uznáva, že zásada národných delegácií má zásadný význam pre európsky systém, ale upozorňuje, že existujú rozdiely, pokiaľ ide o zdroje, technické odborné znalosti a zapojenie zúčastnených strán na vnútroštátnej úrovni, a odporúča, aby sa práca národných delegácií doplnila;

68.  uznáva význam včasného vypracúvania noriem, ako aj uvádzania odkazov v Úradnom vestníku Európskej únie (ÚV) v prípade harmonizovaných noriem; uvedomuje si klesajúci počet odkazov na normy v ÚV a vyzýva Komisiu, aby preskúmala a riešila príčiny tohto javu a odstránila zbytočné prekážky; v tejto súvislosti odporúča intenzívnejšie zapojenie expertov Komisie a konzultantov nového prístupu do procesu normalizácie a vyzýva Komisiu, aby spolu s ESO vypracovala usmernenia pre hodnotenie noriem s cieľom pomôcť rôznym útvarom v rámci Komisie, ESO a konzultantom nového prístupu vyhodnocovať normy koherentným spôsobom;

69.  opakuje, že transparentné a prístupné odvolacie mechanizmy budujú dôveru v ESO a procesy stanovovania noriem;

70.  nabáda na využívanie nových IKT s cieľom zlepšiť prístupnosť a transparentnosť procesov normalizácie, a to napríklad nástroja elektronického učenia sa CEN-CENELEC pre MSP; domnieva sa, že používanie digitálnych nástrojov môže uľahčiť účasť zainteresovaných strán na vývoji noriem a poskytnúť informácie o nadchádzajúcej, prebiehajúcej a dokončenej normalizačnej činnosti;

Strategické odporúčania

71.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila súčinnosť a koordináciu medzi európskymi inštitúciami, ESO, NSB a všetkými príslušnými organizáciami zainteresovaných strán prostredníctvom výročného normalizačného fóra a zároveň uznala medzinárodný kontext noriem; uznáva, že prevažná väčšina noriem sa vyvíja dobrovoľne v reakcii na potreby trhu a spotrebiteľov, a podporuje to;

  požaduje prísne uplatňovanie nariadenia č. 1025/2012, pokiaľ ide o uznávanie organizácií uvedených v prílohe III, a uverejňovanie správ v súlade s článkom 24 daného nariadenia;

73.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby plne harmonizovala podmienky pre organizácie uvedené v prílohe III a zabezpečila odstránenie faktických prekážok ich účinného zapájania sa do normalizácie;

  odporúča, aby sa členský status, práva a povinnosti organizácií uvedených v prílohe III, napríklad právo na odvolanie, poradné právomoci, právo na stanovisko pred prijatím normy a prístup k technickým výborom a pracovným skupinám, preskúmali v rámci ESO s cieľom posúdiť, či spĺňajú požiadavky nariadenia č. 1025/2012;

  vyzýva ESO, aby zabezpečili, že dohody ISO-CEN (Viedeň) a IEC CENELEC (Frankfurt) nebudú brániť účasti alebo obmedzovať účasť organizácií uvedených v prílohe III alebo NSB na procese normalizácie;

76.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a urýchľovali budovanie – a to aj prostredníctvom modernizácie, konverzie a skvalitňovania – a uľahčovali financovanie budovania infraštruktúry potrebnej na to, aby sa na trhu ujali nové technológie podporované európskymi normami (napr. infraštruktúra pre alternatívne palivá) v súlade s požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia a životného prostredia; zdôrazňuje, že infraštruktúra je dlhodobou investíciou a že jej normalizácia by preto mala zabezpečovať maximálnu interoperabilitu a poskytovať priestor na budúci technologický vývoj a jeho uplatnenie;

  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ESO a NSB presadzovala ľahko použiteľné kontaktné miesta prístupu k normám, ktoré môžu používateľom noriem poskytnúť pomoc a informácie týkajúce sa dostupných noriem a ich všeobecných špecifikácií a pomôcť im nájsť normy, ktoré najlepšie zodpovedajú ich potrebám, ako aj usmernenia týkajúce sa zavádzania týchto noriem; ďalej odporúča, aby informačné a vzdelávacie kampane na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ propagovali úlohu noriem, a nabáda členské štáty, aby do národných vzdelávacích systémov zahrnuli príslušné kurzy odborného vzdelávania o normách;

78.  vyzýva Komisiu, aby vyvinula aktivity v oblasti sledovania technologického vývoja s cieľom identifikovať budúci vývoj IKT, pre ktorý by mohla byť normalizácia prínosná, uľahčila tok a transparentnosť informácií potrebných na preniknutie týchto technológií na trh a na ich prevádzku a v tejto súvislosti presadzovala ľahko prístupné a používateľsky jednoduché mechanizmy hodnotenia prostredníctvom internetu;

79.  odporúča, aby NSB preskúmali, či je možné poskytnúť prístup k normám do tej miery, aby používateľ noriem mohol posúdiť relevantnosť normy; dôrazne odporúča, aby NSB a ESO pri určovaní úrovne poplatkov týkajúcich sa noriem zohľadnili potreby MSP a zainteresovaných strán, ktoré nie sú komerčnými používateľmi;

80.  vyzýva Komisiu, aby pripravila európsky register so zoznamom existujúcich európskych noriem vo všetkých úradných jazykoch EÚ, ktorý by obsahoval aj informácie o prebiehajúcej normalizačnej činnosti ESO, existujúcich normalizačných mandátoch, dosiahnutom pokroku a rozhodnutiach obsahujúcich formálne námietky;

  vyzýva Komisiu, aby sledovala medzinárodný vývoj v oblasti normalizácie IKT a ak je to potrebné, aby podporila účasť a koordináciu európskych zainteresovaných strán vo vedúcich pozíciách v rámci príslušných normalizačných orgánov a v strategicky dôležitých normalizačných projektoch s cieľom presadzovať európsky regulačný model a záujmy; nabáda na využívanie multilaterálnej platformy pre normalizáciu v oblasti IKT s cieľom prepojiť ESO a medzinárodné normalizačné orgány v oblasti IKT;

82.  nabáda EÚ, aby prijala model referenčnej architektúry pre priemysel 4.0 v záujme digitalizácie európskeho priemyslu;

83.  vyzýva členské štáty, aby používali európske normy v oblasti IKT v postupoch verejného obstarávania s cieľom zlepšiť kvalitu verejných služieb a podporiť inovatívne technológie; zdôrazňuje však, že používanie noriem by nemalo spôsobiť ďalšie prekážky, najmä malým podnikom, ktoré sa usilujú o účasť na postupoch verejného obstarávania;

  vyzýva inštitúcie EÚ, národné vlády a ESO, aby vypracovali školiace usmernenia pre tvorcov politík s cieľom pomôcť im prekonať rozpory vyplývajúce z používania rozdielnych pracovných metód v rôznych oddeleniach a inštitúciách a vytvoriť normalizačnú kultúru a znalosti o tom, ako procesy normalizácie fungujú a kedy sa dajú použiť;

  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 56.
• [2]  https://ec.europa.eu/info/european-commissions-open-source-strategy_en.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Súvislosti

Dňa 1. júna 2016 Európska komisia predložila súbor oznámení, v ktorých načrtla svoju víziu o spôsobe, akým by sa mal európsky systém stanovovania noriem v najbližších rokoch vyvíjať.

Balík tvoria štyri oznámenia: Oznámenie „Európske normy pre 21. storočie“, Osobitné usmernenia o normách v oblasti služieb: využitie potenciálu európskych noriem v oblasti služieb na pomoc európskym spotrebiteľom a podnikom, Článok 24 Správa a hodnotenie REFIT v pracovnom dokumente útvarov Komisie a ročný pracovný program Únie pre európsku normalizáciu na rok 2017.

Uvedený balík zahŕňa aj rozhodnutie Komisie, ktorým sa stanovuje rámec pre spoločnú iniciatívu v oblasti normalizácie, ktorá je v úzkom partnerstve s verejnými a súkromnými organizáciami pri riešení súčasných výziev v procese vývoja noriem a pri podpore vytvárania európskeho centra pre normalizáciu, v ktorom budú normy vypracovávané včas, otvoreným, transparentným a inkluzívnym spôsobom.

Spoločná iniciatíva v oblasti normalizácie je doplnené o oznámenie „Priority v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh“ prijaté v apríli 2016. V tomto IKT oznámení sa navrhujú konkrétne opatrenia na urýchlenie postupu stanovovania noriem IKT a je zameraný na päť prioritných oblastí: 5G, cloud computing, internet vecí, dátové technológie a kybernetickú bezpečnosť.

Presahujúci normalizačný balík Komisie, spolu s oznámením o normách IKT a spoločnou iniciatívou v oblasti normalizácie je zameraný na stanovenie jednotného a súdržného európskeho normalizačného systému, ktorý sa prispôsobuje meniacemu sa prostrediu, podporuje viaceré politiky a prináša výhody a predvídateľnosť pre spotrebiteľov a podniky.

V súčasnosti sa európska normalizačná politika vyvíja prostredníctvom rôznych nástrojov politiky, napríklad prostredníctvom ročného pracovného programu Únie pre európsku normalizáciu a priebežného plánu normalizácie IKT a rôznych platforiem, ako je Výbor pre normy a Európska multilaterálna platforma pre normalizáciu v oblasti IKT.

Komisia vo svojom balíku uznáva, že je potrebné zosúladiť tieto iniciatívy. V tejto súvislosti Komisia navrhuje prijatie ročného pracovného programu Únie v júli každého roka, ktorému od roku 2017 bude predchádzať medziinštitucionálny dialóg s plným zapojením Európskeho parlamentu a ostatných inštitúcií EÚ. Každý rok bude medziinštitucionálny dialóg vychádzať z jedinej správy Komisie o vykonávaní vyššie uvedených iniciatív.

Cieľom správy Európskeho parlamentu je prispieť k myšlienke jednotnej a koherentnej politiky EÚ v oblasti normalizácie, ktorá bude mať v politickej agende významnejšie postavenie a v ktorej sú priority pravidelne predmetom rokovaní s Európskym parlamentom.

Cieľmi spravodajkyne je prispieť k prebiehajúcej diskusii a stanoviť priority Európskeho parlamentu v nadväznosti na balík Komisie v oblasti štandardizácie, spoločnú iniciatívu v oblasti normalizácie IKT a oznámenie IKT. Okrem toho správa prispeje k prvému medziinštitucionálnemu dialógu naplánovanému na jar 2017 a k ročnému pracovnému programu Únie pre rok 2018, ktorý bude prijatý Komisiou v júli 2017.

II. Všeobecné úvahy spravodajkyne

Táto správa vychádza z množstva dôležitých bodov, ktoré spravodajkyňa považuje za kľúčové v diskusiách o budúcnosti európskeho systému normalizácie.

Spravodajkyňa zastáva názor, že normy sú dôležitým nástrojom na fungovanie jednotného trhu, na posilnenie európskej konkurencieschopnosti, rastu a inovácií, podporu kvality, výkonu, ako aj ochrany spotrebiteľov, podnikateľov, pracovníkov a životného prostredia a na rozvoj interoperability sietí a systémov.

Zohľadňujúc však nové technológie a postupnú integráciu digitálnych riešení do priemyselných globálnych hodnotových reťazcov, ako aj rýchlo sa rozvíjajúci medzinárodný kontext, normalizačné prostredie sa rýchlo mení a je potrebný nový impulz s cieľom účinne reagovať na potreby priemyslu, spotrebiteľov, pracovníkov, environmentálnych organizácií a iných zainteresovaných strán v súvislosti s normami.

Spravodajkyňa víta presahujúci balík opatrení Komisie v oblasti normalizácie, spolu s oznámením o normách IKT a spoločnou iniciatívou v oblasti normalizácie. Spravodajkyňa sa domnieva, že stále existujú niektoré praktické prekážky, ktoré je potrebné vyriešiť najmä vo vzťahu k inkluzívnosti, otvorenosti a transparentnosti systému a zastúpeniu zainteresovaných strán, pokiaľ ide o organizácie uvedené v prílohe III.

Spravodajkyňa sa domnieva, že najúspešnejšie sú normy, ktoré boli vypracované za širokej podpory priemyslu, verejných orgánov, spotrebiteľov, pracovníkov a občanov. Spravodajkyňa preto podporuje jedinečný európsky systém, ktorý zohľadňuje nielen príspevky veľkého priemyslu a verejných orgánov, ale aj MSP, spotrebiteľov a občanov.

Spravodajkyňa sa domnieva, že efektívny európsky normalizačný systém musí byť založený na úzkom partnerstve alebo spolupráci medzi priemyslom, verejnými orgánmi, normalizačnými orgánmi a ďalšími zainteresovanými stranami, ktoré spolupracujú v rámci systému založeného na otvorenosti, transparentnosti, inkluzívnosti a konsenze, s cieľom vymedziť strategické technické alebo kvalitatívne požiadavky na súčasné alebo budúce výrobky, výrobné postupy, služby alebo metódy.

Ďalej poznamenáva, že normy sú dobrovoľný, trhovo orientovaný nástroj, ktorý poskytuje technické požiadavky a usmernenia, ktoré môžu pomôcť pri vykonávaní európskych právnych predpisov a politík, keď sú vypracúvané transparentným a inkluzívnym spôsobom, ale zdôrazňuje, že politické rozhodnutia týkajúce sa úrovne ochrany verejného zdravia, bezpečnosti a životného prostredia, by sa mali ponechať na zákonodarcu.

Na záver, ale o to dôraznejšie, spravodajkyňa pripomína dôležitosť podpory pre európske normy na celosvetovej úrovni a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa ich úsilie uberalo týmto smerom a pri zapájaní sa do normalizačnej práce venovali viac pozornosti globálnej úlohe a relevantnosti noriem.

III. Normy IKT

V správe sa uznáva, že interoperabilita a štandardizácia zohrávajú zásadnú úlohu v rámci digitálnej transformácie. Zbližovanie technológií a digitalizácia spoločnosti, podnikov a verejných služieb stiera tradičné rozdiely medzi všeobecnou normalizáciou a normalizáciou IKT, ale Komisia stále navrhuje rôzne politické nástroje v rámci plánovania normalizácie IKT a iných normalizačných činností.

V správe sa preto Komisia vyzýva, aby jasne identifikovala súlad medzi priebežným plánom a plánom pre prioritné normy IKT, balíkom „Normy pre 21. storočie“ a ročným pracovným programom a predkladá niekoľko návrhov, ako zlepšiť internet vecí.

Spravodajkyňa zdôrazňuje, že Európa by mala podporovať otvorené procesy normalizácie ako hnacej sily inovácií, vzájomného prepojenia a šírenia technológií, ktoré sú založené na spravodlivých, primeraných a nediskriminačných licenčných podmienkach (záväzok FRAND) s cieľom riešiť legitímne záujmy držiteľov patentov nevyhnutných pre normu a potenciálnych nadobúdateľov licencie a zaručiť, že v rámci normalizácie budú platiť rovnaké podmienky, za ktorých podniky všetkých veľkostí môžu spolupracovať vzájomne prínosným spôsobom.

IV. Potreba celostného prístupu pre Európske normy pre 21. storočie

Spravodajkyňa zastáva názor, že proces normalizácie zahŕňa viac než len výlučné prepojenie na hospodárske aspekty. Zdôrazňuje, že strany zainteresované do rozvoja noriem musia prijať celistvý a spoločný prístup, pričom ciele MSP, spotrebiteľa a občana, najmä tie, ktoré sa týkajú hospodárskych, sociálnych, zdravotných a environmentálnych otázok, sú plne integrované do procesu normalizácie.

Okrem toho spravodajkyňa vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament nebol pred prijatím balíka Komisie riadne konzultovaný, a nalieha na Komisiu, aby spolu s ostatnými európskymi inštitúciami, ESO a ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami zosúladili rôzne iniciatívy do jediného strategického celostného pracovného programu.

V správe sa tiež navrhuje väčšie posilnenie, vylepšenie a súdržnosť ročného pracovného programu Únie, najmä zosúladenie normalizácie IKT a iných normalizačných činností a vytvorenie výročného normalizačného fóra pred prijatím ročného pracovného programu Únie, s cieľom lepšie zapojiť rôzne zainteresované strany do medziinštitucionálneho dialógu.

Spravodajkyňa víta spoločnú iniciatívu v oblasti normalizácie a navrhuje, aby štúdia o hospodárskych a sociálnych dôsledkoch obsahovala aj údaje o dosahu podnikateľského modelu procesu normalizácie, ako aj o rôznych finančných modeloch.

Komisia vo svojom oznámení o normách v oblasti služieb podporuje vypracovanie noriem v sektore služieb. Spravodajkyňa podporuje prístup Komisie, ale je presvedčená, že by sa tak malo diať s cieľom lepšie pochopiť potreby zainteresovaných strán a uprednostniť oblasti, v ktorých boli spotrebitelia postihnutí najviac, bez toho, aby tým boli zasiahnuté existujúce vnútroštátne regulačné požiadavky, najmä ustanovenia o pracovnom práve, kolektívnych zmluvách a kolektívnom vyjednávaní.

Spravodajkyňa tiež zdôrazňuje význam podpory účasti MSP na procese tvorby noriem a využívaní už dostupných noriem.

V. Európske normalizačné organizácie (ESO)

Spravodajkyňa takisto predkladá niekoľko návrhov, ako zlepšiť dostupnosť a transparentnosť postupov normalizácie v CEN, CENELEC a ETSI, a ako posilniť systém, ktorý zaručí, že vývoj noriem zostane otvorený, transparentný a bude zastupovať európske záujmy, poskytovať rovnaký prístup a zohľadňovať záujmy všetkých zúčastnených strán, ktoré sa snažia ovplyvňovať proces normalizácie a zúčastňovať sa na príprave noriem.

VI. Strategické odporúčania

V správe sa uvádzajú niektoré strategické odporúčania, ktoré by Európska komisia mala zohľadniť v rámci medziinštitucionálneho dialógu a ročného pracovného programu na rok 2018.

Spravodajkyňa navrhuje, aby Komisia posilnila synergiu a koordináciu medzi BDL a organizáciami zainteresovaných strán a prijala akčný plán na odstránenie faktických prekážok účinného zaangažovania organizácií uvedených v prílohe III. V správe sa navrhuje, aby sa organizáciám uvedeným v prílohe III strategicky udelil osobitný štatút člena s osobitnými právami a povinnosťami, s cieľom plne harmonizovať podmienky pre tieto organizácie na vnútroštátnej a európskej úrovni.

V záujme ďalšieho zlepšenia prístupu MSP k procesu normalizácie spravodajkyňa navrhuje vytvorenie jednoducho používateľných jednotných miest prístupu k normám, v ktorých by sa poskytovala pomoc a informácie pre používateľov noriem.

V záujme zlepšenia zásadnej úlohy európskeho systému normalizácie na globálnej úrovni sa spravodajkyňa domnieva, že Komisia by mala sledovať medzinárodnú normalizáciu IKT a v prípade potreby financovať účasť európskych expertov na medzinárodnej úrovni s cieľom podporiť európsky regulačný model a záujmy.

Napokon spravodajkyňa navrhuje zvyšovať informovanosť a znalosti o normách prostredníctvom vypracovania usmernení v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy tvorcov politík s cieľom vysvetľovať, ako normalizácia funguje a aké má využitie.

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (29.3.2017)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k Európskym normám – vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 1025/2012
(2016/2274(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko(*): Hans-Olaf Henkel

(*) Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že dobrovoľná, na konsenze založená normalizácia v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), ktorá je orientovaná na záujmy odvetvia a vychádza z otvorenosti, transparentnosti, nestrannosti, súdržnosti a inkluzívnosti, by mala byť úspešná a účinná a na prospech európskym spotrebiteľom, pracovníkom a priemyslu;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že normy IKT majú zásadný význam pre dokončenie jednotného digitálneho trhu, uľahčenie prechodu na dátové digitálne hospodárstvo a podporu globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu; zdôrazňuje, že normalizácia v oblasti IKT musí byť neoddeliteľnou súčasťou európskej priemyselnej stratégie, keďže interoperabilita umožňuje úspory z rozsahu a inovácie a podporuje prístup na trh a tvorbu pracovných miest;

3.  uznáva súčasný náročný kontext digitalizácie pre všetky sektory, zvyšujúce sa tempo technologických zmien a šírenia normalizačných fór a uznáva potrebu prispôsobenia európskych procesov stanovovania noriem týmto novým skutočnostiam;

4.  uznáva strategický význam normalizácie EÚ a vyzýva na nepretržitý dialóg medzi Parlamentom, Komisiou, Radou a európskymi normalizačnými organizáciami.

5.  zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce s komunitou pre normalizáciu IKT, najmä medzi európskymi normalizačnými organizáciami, a vyzýva tieto organizácie, aby vypracovali spoločný ročný pracovný program, v ktorom určia prierezové oblasti spoločného záujmu;

6.  uznáva strategický význam koordinovaného a optimalizovaného zastúpenia EÚ v rámci globálneho IKT fóra a v medzinárodných normalizačných organizáciách;

7.  žiada Komisiu, aby zracionalizovala počet platforiem a koordinačných mechanizmov;

8.  vyzýva Komisiu, aby aktívne presadzovala európske normy na medzinárodnej úrovni a aby vypracovala program užšej spolupráce na základe osobitných oblastí spoločného záujmu s medzinárodnými partnermi;

9.  zdôrazňuje globálny charakter noriem IKT a technických špecifikácií a požaduje nepretržitý záväzok zo strany všetkých ESO zavádzať globálne normy v Európe a intenzívnejšiu spoluprácu s tretími krajinami prostredníctvom transparentného, inkluzívneho a na dohodu zameraného procesu a žiada Komisiu, aby určila osvedčené najlepšie normy na účely verejného obstarávania s ohľadom na právne predpisy a politiky EÚ; vyzýva Komisiu, aby urýchlila postup uvádzania európskych noriem v oblasti IKT v Úradnom vestníku Európskej únie;

10.  zdôrazňuje, že spravodlivé obchodné dohody medzi členskými a nečlenskými krajinami EÚ môžu prispieť k formulácii spoločných medzinárodných pravidiel v oblasti normalizácie;

11.  zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca v oblasti noriem pomáha zabezpečiť transparentnosť, efektívnosť a súdržnosť a vytvára pre priemyselné odvetvie prostredie naklonené hospodárskej súťaži – dobrým príkladom je Svetové fórum pre harmonizáciu predpisov o vozidlách (WP.29) v rámci Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN), ktoré bolo zriadené pre odvetvie IKT;

12.  považuje účasť Komisie a členských štátov v priemysle EÚ za kľúčovú z hľadiska uľahčenia prijímania globálnych noriem s európskou známkou pri definovaní a rozšírení 5G technológií;

13.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zblíženie s tretími krajinami, pokiaľ ide o 5G, cloud computing, dáta a kybernetickú bezpečnosť;

14.  nabáda Komisiu a európske normalizačné organizácie, aby poskytovali technickú pomoc mimo EÚ, ktorá podporuje internacionalizáciu európskych noriem, inštitucionálnych dizajnov a normalizačných procesov;

15.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na to, čo je uvedené v stratégii jednotného trhu, čo najskôr začala s vykonávaním spoločnej iniciatívy pre normalizáciu;

16.  zdôrazňuje, že sa v čoraz väčšej miere uznáva dôležitý prínos normalizácie pre výskum a vývoj a že zohráva dôležitú úlohu pri odstraňovaní rozdielov medzi výskumom a trhom, podporuje šírenie a využívanie výsledkov výskumu a vytvára základ pre ďalšiu inováciu;

17.  vyzýva Komisiu, aby prijala politiky, ktoré odstránia nadbytočné prekážky v inovačných odvetviach, s cieľom stimulovať investície do výskumu a vývoja a normalizácie EÚ; poznamenáva, že vertikálne odvetvia by mali vypracovať vlastné plány pre normalizáciu a vychádzať z priemyselných procesov, ktoré v prípade, že budú sledovať pevné odhodlanie dosiahnuť spoločné normy, budú spôsobilé stať sa celosvetovými normami; domnieva sa, že normalizačné organizácie EÚ by v tomto procese mali zohrávať osobitnú úlohu;

18.  nalieha na zúčastnené strany, aby vypracovali spoločnú iniciatívu, ktorou by sa účinnejšie zosúladili výskum a inovácie s prioritami určovania noriem;

19.  vyzýva Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európsky výbor pre normalizáciu v elektrotechnike (CENELEC) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI), aby spolupracovali a podporovali medziodvetvovú spoluprácu a zabezpečili jednoduché, pružné, transparentné a prístupné postupy normalizácie, najmä v oblasti noriem IKT, ktoré ovplyvňujú tradičné priemyselné sektory, s primeraným zapojením všetkých relevantných zúčastnených strán, akými sú sektor výroby, MSP, sociálne a spoločenské subjekty a verejné orgány;

20.  zdôrazňuje, že digitalizácia napreduje rýchlym tempom a je hlavnou hnacou silou hospodárstva; zdôrazňuje dôležitosť účinnej digitalizácie vertikálnych odvetví s cieľom zabezpečiť prínos pre MSP, a najmä spotrebiteľov na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a potrebu v primeranej miere zastupovať ich záujmy v medzinárodnej normalizácii IKT;

21.  berie na vedomie ostávajúce prekážky účasti MSP pri normalizácii a preberaní noriem vrátane nedostatku informovanosti; požaduje jednoduchý a dostupný rámec pre normalizáciu na podporu všetkým MSP v rámci všetkých európskych normalizačných organizácií;

22.  víta úsilie Európskeho inštitútu pre telekomunikačné normy (ETSI) o zabezpečenie jednoduchého prístupu pre európske MSP, ako aj jeho dlhodobú stratégiu (2016 – 2021) zameranú konkrétne na medziodvetvovú spoluprácu;

23.  poukazuje na to, že normalizácia v oblasti tovarov, služieb a IKT zlepšuje prístup na trh, najmä pre MSP;

24.  zdôrazňuje skutočnosť, že normalizácia v oblasti IKT si vyžaduje vyváženú a účinnú politiku v oblasti práv duševného vlastníctva a zdôrazňuje, že licenčný systém FRAND (teda spravodlivé, primerané a nediskriminačné podmienky) prispieva k dôležitej vyváženosti medzi inovátormi a používateľmi technológií; víta nedávne zásadné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Huawei proti ZTE a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila efektívne urovnávanie sporov, podporovala návratnosť investícií a zabezpečila široký prístup k normalizovanej technológii; zdôrazňuje obavy, že nedostatok právnej jasnosti môže ohroziť spravodlivosť systému; poukazuje na to, že MSP sú v rámci procesu udeľovania licencií v značnej nevýhode, a domnieva sa, že väčšia transparentnosť a usmernenia, pokiaľ ide o podmienky udeľovania licencií, by zvýšili mieru využívania noriem;

25.  zdôrazňuje, že úlohou jednotlivých strán je rokovať o dohode o udeľovaní licencií FRAND týkajúcej sa portfólia patentov potrebných na vykonávanie normy a že spravodlivé licenčné poplatky odrážajú hodnotu, ktorou patentovaná technológia prispieva k výrobku.

26.  vyzýva Komisiu, aby uverejňovala polročné správy s uvedením skutočných prípadov: a) využívania štandardných základných patentov bez udelenej licencie (t. j. porušovanie) v trvaní 18 mesiacov alebo viac; a b) problémov, čo sa týka prístupu k normám z dôvodu systematického nedodržiavania záväzkov FRAND;

27.  upozorňuje na potrebu prístupu založeného na dôkazoch pri monitorovaní a ďalšom vývoji rámca na udeľovanie licencií s cieľom zabezpečiť dynamický ekosystém, ktorý vytvára pridanú hodnotu a zamestnanosť;

28.  domnieva sa, že otvorené vedomosti a licencie sú najlepšími nástrojmi na podporu inovácií a technologického rozvoja. nabáda výskumné inštitúcie, ktoré využívajú fondy EÚ, aby používali otvorené patenty a licencie v záujme toho, aby mohli zohrávať dôležitejšiu úlohu pri stanovovaní noriem;

29.  berie na vedomie zlepšenia v procese predvídania normalizácie IKT; zdôrazňuje skutočnosť, že rýchle a včasné prijímanie a uverejňovanie noriem IKT má zásadný význam, a vyzýva zúčastnené strany, aby prijali všetky potrené opatrenia na zlepšenie procesov a zvýšenie istoty;

30.  pripomína, že Komisia musí zohrávať zásadnú úlohu pri určovaní rýchlosti, pri ktorej môžu byť normy pripravené pre trh, a nabáda Komisiu, aby spolu s európskymi normalizačnými organizáciami schválila jasný postup na zabezpečenie včasného uverejňovania noriem v Úradnom vestníku Európskej únie;

31.  zdôrazňuje skutočnosť, že je potrebné včasné vykonávanie noriem vrátane citovania ich odkazov v Úradnom vestníku EÚ v prípade harmonizovaných noriem;

32.  uznáva úspech nového prístupu a vyzýva na zachovanie jeho zásad;

33.  víta päť prioritných oblastí IKT identifikovaných Komisiou: 5G, cloud computing, internet vecí, dáta a kybernetickú bezpečnosť ako základné technologické stavebné piliere, od ktorých budú závisieť rovnako dôležité oblasti, ako sú elektronické zdravotníctvo, inteligentné a efektívne používanie energie, inteligentné dopravné systémy, inteligentné mestá a vyspelá výroba;

34.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť otvorený, interoperabilný ekosystém IKT založený na piatich prioritných normách IKT, čím sa podporí hospodárska súťaž pri vytváraní hodnôt na prospech inovácií; domnieva sa, že:

–  normy v oblasti 5G by mali umožniť skutočnú generačnú výmenu z hľadiska kapacity, spoľahlivosti a latencie, čo dovolí vysporiadať sa s očakávaným nárastom premávky a rozdielnymi požiadavkami na služby, ktoré z nich budú vychádzať;

–  normy kybernetickej bezpečnosti by mali umožniť bezpečnosť už v štádiu návrhu a mali by byť v súlade so zásadami ochrany súkromia už v štádiu návrhu, podporovať odolnosť sietí a riadenie rizika a mali by byť schopné držať krok s rýchlym vývojom kybernetických hrozieb pre všetky IKT technológie;

–  normy v oblasti cloud computingu by sa mali spájať, aby umožňovali interoperabilitu vo všetkých aspektoch cloudových služieb a prenosnosť;

–  normy v oblasti údajov by mali podporovať medziodvetvové interdisciplinárne toky údajov, čím sa dosiahne lepšia interoperabilita údajov a metaúdajov vrátane semantifikácie, a prispievať k vypracovaniu referenčnej štruktúry veľkých dát;

–  normy v oblasti internetu vecí by mali riešiť súčasnú fragmentáciu bez obmedzovania inovácií v sektore, ktorý sa rozvíja veľmi rýchlo;

35.  uznáva, že efektívne 5G komunikačné siete do zásadne závisia od spoločných noriem na zabezpečenie interoperability a bezpečnosti, ale pripomína, že rozvoj siete s veľmi vysokou kapacitou je jadrom spoľahlivej 5G siete;

36.  konštatuje, že úspech hospodárstva založeného na údajoch závisí od širšieho ekosystému IKT vrátane špičkových odborníkov, ako aj kvalifikovaných ľudí s cieľom odstrániť digitálnu priepasť a vylúčenie;

37.  nabáda EÚ, aby prijala model referenčnej architektúry pre priemysel 4.0 (Reference Architecture Model for Industry 4.0);

38.  zdôrazňuje význam prepojenia platforiem a databáz na európskej úrovni, ktoré umožňujú lepšiu interoperabilitu sietí a systémov;

39.  zdôrazňuje, že interoperabilita a výkonnosť zariadení, technických riešení a služieb sú stredobodom normalizácie IKT;

40.  je presvedčený, že normalizácia IKT zahŕňa nielen stanovovanie požiadaviek na výrobky, ale aj rozvoj inovačných technológií;

41.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala európske normy, ktoré podporujú nástroje z otvoreného zdroja, ktoré dokážu zabezpečiť rovnaký prístup k majetku na európskej úrovni;

42.  vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri presadzovaní medziodvetvových, medzijazykových noriem a podpore spoľahlivých a bezpečných služieb zameraných na ochranu súkromia;

43.  zdôrazňuje, že jednotné (technické) opatrenia pomáhajú znížiť náklady na vývoj, výrobu a vydávanie licencií a predchádzať duplicite úloh;

44.  zdôrazňuje, že normalizácia znamená aj rozvoj jednotného procesu, ktorý je udržateľný a prenosný do všetkých členských štátov;

45.  žiada Komisiu, aby Parlamentu raz ročne poskytovala aktuálne informácie o napredovaní v oblasti normalizácie IKT a o jej prínose ku konkurencieschopnosti a k rastu EÚ, a to formou pravidelnej neformálnej výmeny informácií.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	22.3.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	61 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nikolay Barekov, Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, Cristian-Silviu Buşoi, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Angelo Ciocca, Edward Czesak, Pilar del Castillo Vera, Fredrick Federley, Ashley Fox, Adam Gierek, András Gyürk, Rebecca Harms, Eva Kaili, Kaja Kallas, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Nadine Morano, Dan Nica, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Lieve Wierinck, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mario Borghezio, Soledad Cabezón Ruiz, Jens Geier, Françoise Grossetête, Benedek Jávor, Olle Ludvigsson, Sofia Sakorafa, Anne Sander, Maria Spyraki, Marco Zullo
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Isabella Adinolfi, Arndt Kohn, Maria Noichl, Pavel Poc

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

61	+
ALDE	Fredrick Federley, Kaja Kallas, Angelika Mlinar, Morten Helveg Petersen, Lieve Wierinck
ECR	Nikolay Barekov, Edward Czesak, Ashley Fox, Zdzisław Krasnodębski, Evžen Tošenovský
EFDD	Isabella Adinolfi, Dario Tamburrano, Marco Zullo
ENF	Mario Borghezio, Angelo Ciocca
GUE	Xabier Benito Ziluaga, Paloma López Bermejo, Sofia Sakorafa, Neoklis Sylikiotis
PPE	Bendt Bendtsen, Jerzy Buzek, Cristian-Silviu Buşoi, Françoise Grossetête, András Gyürk, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Janusz Lewandowski, Nadine Morano, Angelika Niebler, Herbert Reul, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Anne Sander, Algirdas Saudargas, Maria Spyraki, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Anna Záborská, Pilar del Castillo Vera
S&D	José Blanco López, Soledad Cabezón Ruiz, Jens Geier, Adam Gierek, Eva Kaili, Arndt Kohn, Peter Kouroumbashev, Miapetra Kumpula-Natri, Olle Ludvigsson, Edouard Martin, Dan Nica, Maria Noichl, Pavel Poc, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho
VERTS/ALE	Reinhard Bütikofer, Rebecca Harms, Benedek Jávor, Michel Reimon, Claude Turmes

0	-

0	0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (11.4.2017)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k Európskym normám – vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 1025/2012
(2016/2274(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pavel Telička

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže odvetvie dopravy stojí na čele vývoja a zavádzania noriem, ktoré sú potrebné na vytvorenie jednotného európskeho dopravného priestoru;

1.  víta oznámenie Komisie o prioritách v oblasti normalizácie IKT pre jednotný digitálny trh; domnieva sa, že podpora celoeurópskej normalizácie prispeje k odstráneniu prekážok na vnútornom trhu, k dosiahnutiu cieľov politiky EÚ a k riešeniu súčasných výziev v odvetví dopravy a cestovného ruchu, ako sú:

a.  naplňovanie cieľov v oblasti klímy, životného prostredia a energetickej účinnosti prostredníctvom rozvoja a podpory udržateľných riešení v oblasti dopravy a cestovného ruchu, ako sú elektrické a hybridné automobily, alternatívne palivá a služby v rámci intermodálneho reťazca dopravy až na miesto určenia, ako aj prostredníctvom iniciatív, ako je Čisté nebo;

b.  zvyšovanie bezpečnosti prostredníctvom ďalšej podpory automatizácie a zvyšovania efektívnosti systémov riadenia dopravy na miestnej i medzinárodnej úrovni, ako je Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS), európske globálne satelitné navigačné systémy (EGNOS a Galileo), riečne informačné služby (RIS), inteligentné systémy dopravy, monitorovací a informačný systém pre lodnú dopravu (VTMIS) a nová generácia európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR);

c.  vytvorenie konkurencieschopného jednotného európskeho dopravného priestoru odstránením prekážok, podporou integrácie systémov naprieč všetkými druhmi dopravy, prostredníctvom posilnenia interoperability, intermodality a vzájomného prepojenia a zahrnutím dopravných riešení, ktoré plynú z kolaboratívneho hospodárstva;

d.  zvyšovanie príťažlivosti, dostupnosti, kvality a výberu služieb dopravy a cestovného ruchu pre všetkých cestujúcich a spotrebiteľov tým, že sa im poskytnú užívateľsky prívetivejšie produkty, ktoré budú viac vyhovovať ich potrebám, a viac informácií;

2.  poukazuje na to, že inovácie v odvetviach dopravy a cestovného ruchu prinášajú obrovské príležitosti a majú pozitívny vplyv na spoločnosť i na podniky EÚ, najmä MSP a začínajúce podniky, a trvá na tom, že je potrebné vypracovať nové normy, v rámci možnosti na základe prierezového prístupu, a podporiť normalizáciu s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie iniciatív EÚ v oblasti digitalizácie, ako sú kooperatívne inteligentné dopravné systémy a vývoj dopravných aplikácií v rámci systémov satelitnej navigácie EÚ (Galileo a EGNOS);

3.  poznamenáva, že normalizácia IKT bude mať pozitívny vplyv na rozvoj dopravy a služieb súvisiacich s cestovným ruchom a multimodálnych riešení dopravy; vyzýva Komisiu, aby spolu s európskymi normalizačnými organizáciami pri vykonávaní svojho prioritného akčného plánu pre normalizáciu IKT prikladala väčší význam tejto oblasti a predovšetkým aby preskúmala potenciálnu úlohu normalizácie z hľadiska podpory technologických zmien a nových obchodných modelov, ktoré vznikajú v odvetví cestovného ruchu; vyzýva Komisiu, aby urýchlene prijala opatrenia na podporu rozvoja integrovaných a inteligentných služieb predaja cestovných lístkov a informačných služieb a nových koncepcií mobility, ako je „mobilita ako služba“;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okrem iného prostredníctvom modernizácie, konverzie a spätných úprav podporovali a urýchľovali budovanie infraštruktúry potrebnej na to, aby sa na trhu ujali nové technológie podporované európskymi normami (napr. infraštruktúra pre alternatívne palivá), a aby uľahčovali ich financovanie, v súlade s požiadavkami na bezpečnosť ochranu zdravia a životného prostredia; zdôrazňuje, že infraštruktúra je dlhodobou investíciou a že jej normalizácia by mala preto zabezpečiť maximálnu interoperabilitu a poskytovať priestor na budúci technologický vývoj a jeho uplatnenie;

5.  zdôrazňuje, že vzhľadom na celosvetovú konkurenciu a medzinárodný charakter dopravy je rozvoj medzinárodných noriem nevyhnutný na zabezpečenie interoperability i na rozšírenie trhových príležitostí pre priemyslové odvetvia EÚ; vyzýva Komisiu, aby vytváranie európskych noriem aj naďalej aktívne podporovala na medzinárodných fórach;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozdiely medzi vnútroštátnymi normami, napríklad v odvetví nákladnej dopravy a logistiky, predstavujú aj naďalej prekážku pre vnútorný trh, a preto vyzýva Komisiu a európske normalizačné orgány, aby vždy, keď uznajú za potrebné, vypracovali príslušné normy na harmonizáciu podmienok na vnútroštátnej úrovni s cieľom odstrániť všetky prípadné prekážky pre vnútorný trh; v tomto smere zdôrazňuje, že je potrebné usilovať sa o harmonizáciu noriem naprieč rôznymi druhmi dopravy;

7.  okrem toho poukazuje na to, že normalizácia nielenže bráni roztrieštenosti trhu, ale môže tiež výrazne prispieť k zníženiu administratívneho zaťaženia a dopravných nákladov v prípade všetkých podnikov (napr. elektronické dokumenty), a najmä pre v prípade MSP, a môže uľahčiť riadne presadzovanie právnych predpisov EÚ (napr. digitálne tachografy, elektronické mýtne systémy);

8.  vyzýva ďalej Komisiu, aby venovala pozornosť pomoci úsiliu kandidátskych krajín o harmonizáciu svojich noriem s európskymi a aby im v tejto oblasti poskytovala pomoc s cieľom minimalizovať existujúce prekážky;

9.  vyjadruje presvedčenie, že „otvorené normy„ v IKT predchádzajú blokovaniu spotrebiteľov, podnecujú hospodársku súťaž a inovácie a zaručujú interoperabilitu; zdôrazňuje význam otvorených, transparentných a inkluzívnych procesov normalizácie; povzbudzuje Komisiu a európske normalizačné organizácie, aby ďalej podporovali otvorené normy, ktoré sú pilierom štruktúry jednotného európskeho dopravného priestoru, a zároveň v plnej miere zohľadňovali potreby odvetvia dopravy;

10.  je pevne presvedčený, že otvorené dáta sú najmä v sektore dopravy zásadným prvkom, ak sa majú v plnej miere zužitkovať výhody jednotného digitálneho trhu, ako je podpora a rozvoj multimodálnej dopravy; preto zdôrazňuje potrebu väčšej právnej istoty, najmä pokiaľ ide o vlastníctvo a zodpovednosť. vyzýva preto Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu zverejnila plán tvorby noriem zameraných na harmonizáciu údajov o doprave financovanej z verejných zdrojov a programovacie rozhrania, a to v záujme podnietenia inovácií náročných na údaje a poskytovania nových dopravných služieb;

11.  berie na vedomie obavy o kybernetickú bezpečnosť a osobitosti hrozieb v odvetví dopravy; naliehavo žiada Komisiu, aby sa týmito osobitosťami zaoberala pri prijímaní svojich odporúčaní týkajúcich sa noriem kybernetickej bezpečnosti, ktoré by sa mali vydať koncom roka 2017, pretože ide o prvý krok ku komplexnej stratégii pre kybernetickú bezpečnosť v odvetví dopravy;

12.  povzbudzuje Komisiu k tomu, aby zhromaždila štatistické údaje v záujme lepšieho zhodnotenia dosahu digitalizácie a IKT na dopravu a cestovný ruch;

13.  poukazuje na to, že proces normalizácie v Európe musí zahŕňať normy, ktoré zlepšia bezbariérovú prístupnosť dopravy a dopravných služieb pre ľudí so zdravotným postihnutím a staršie osoby.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	11.4.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	43 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, István Ujhelyi, Peter van Dalen, Wim van de Camp, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jakop Dalunde, Maria Grapini, Matthijs van Miltenburg, Henna Virkkunen
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	John Stuart Agnew, Jiří Maštálka

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

43	+
ALDE	Izaskun Bilbao Barandica, Dominique Riquet, Pavel Telička, Matthijs van Miltenburg
ECR	Jacqueline Foster, Tomasz Piotr Poręba, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Peter van Dalen
EFDD	Daniela Aiuto
GUE/NGL	Merja Kyllönen, Jiří Maštálka
PPE	Georges Bach, Deirdre Clune, Andor Deli, Dieter-Lebrecht Koch, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Massimiliano Salini, Claudia Schmidt, Henna Virkkunen, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Luis de Grandes Pascual, Wim van de Camp
S&D	Lucy Anderson, Inés Ayala Sender, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Maria Grapini, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Jens Nilsson, Gabriele Preuß, David-Maria Sassoli, Claudia Țapardel, István Ujhelyi, Janusz Zemke
Verts/ALE	Michael Cramer, Jakop Dalunde, Keith Taylor

2	-
EFDD	Peter Lundgren, John Stuart Agnew

0	0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	30.5.2017
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	34 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Dita Charanzová, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Pascal Durand, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Sergio Gutiérrez Prieto, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Antonio López-Istúriz White, Eva Maydell, Marlene Mizzi, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Jasenko Selimovic, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mylène Troszczynski, Mihai Ţurcanu, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Biljana Borzan, Birgit Collin-Langen, Edward Czesak, Anna Hedh, Kaja Kallas, Franz Obermayr, Adam Szejnfeld, Marc Tarabella, Sabine Verheyen

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

34	+
ALDE ECR EFDD GUE/NGL PPE     S&D     Verts/ALE	Dita Charanzová, Kaja Kallas, Jasenko Selimovic Edward Czesak, Daniel Dalton, Anneleen Van Bossuyt Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Marco Zullo Dennis de Jong Carlos Coelho, Birgit Collin-Langen, Anna Maria Corazza Bildt, Ildikó Gáll-Pelcz, Antonio López-Istúriz White, Eva Maydell, Andreas Schwab, Ivan Štefanec, Adam Szejnfeld, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mihai Ţurcanu, Sabine Verheyen Biljana Borzan, Nicola Danti, Evelyne Gebhardt, Sergio Gutiérrez Prieto, Anna Hedh, Liisa Jaakonsaari, Marlene Mizzi, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Catherine Stihler, Marc Tarabella Pascal Durand, Igor Šoltes

0	-

2	0
ENF	Franz Obermayr, Mylène Troszczynski

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania