SPRÁVA k stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru
5.7.2017 - (2016/2325(INI))
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajkyňa: Constanze Krehl
- NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
- STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
- STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
- STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
- STANOVISKO Výboru pre rybárstvo
- INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
- ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
k stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 4 a 189 hlavy XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. októbra 2016 s názvom Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru (COM(2016)0705),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. februára 2013 s názvom Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru (COM(2013)0108),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2011 s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov (COM(2011)0152),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti (COM(2016)0587) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0300),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom 5G pre Európu: akčný plán (COM(2016)0588) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0306),
– so zreteľom na návrh Komisie zo 14. septembra 2016 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie (COM(2016)0590),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. júna 2010 s názvom Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) (COM(2010)0308),
– so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010[1],,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008[2],
so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru[3],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 512/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS[4],
– so zreteľom na príslušné závery Rady a na ministerské Amsterdamské vyhlásenie zo 14. apríla 2016 o spolupráci v oblasti prepojenej a automatizovanej dopravy,
– so zreteľom na Haagsky manifest o politike v oblasti vesmíru z júna 2016,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskej únie a Európskej vesmírnej agentúry o spoločnej vízii a cieľoch pre budúcnosť Európy v priestore, podpísané Komisiou a agentúrou 26. októbra 2016,
– so zreteľom na návrh uznesenia z 8. júna 2016 o vesmírnych spôsobilostiach pre európsku bezpečnosť a obranu[5],
so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2016 o rozvoji trhu s vesmírnymi technológiami[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru – uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore[7],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2012 o stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov[8],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2011 o dopravných aplikáciách globálneho navigačného satelitného systému – krátkodobá a strednodobá politika EÚ[9],
– so zreteľom na štúdiu z januára 2016 s názvom Rozvoj trhu s vesmírnymi technológiami v Európe[10],
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre rybárstvo (A8-0250/2017),
A. keďže prínos vesmíru pre spoločnosť je rozmanitý a môže viesť ku konkurencieschopnejšiemu hospodárstvu v Európe prostredníctvom podpory vývoja mnohých nových produktov a služieb a podpory poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva a námornej dopravy; keďže družicová technológia môže viesť k lepšiemu prístupu ku komunikačným technológiám, systémom pozorovania Zeme s vysokým rozlíšením, ktoré umožňujú výmenu informácií v reálnom čase, rýchlu reakciu na prírodné katastrofy a účinnejšie hraničné a bezpečnostné kontroly;
B. keďže vesmírne technológie, údaje a služby môžu podporiť rôzne verejné politiky EÚ a ich hlavné priority vrátane posilnenia jednotného digitálneho trhu, stimulovania európskeho hospodárstva a boja proti zmene klímy;
C. keďže vesmírny priestor nie je pre európskych občanov nákladom ale investíciou a keďže ambiciózna stratégia v oblasti vesmírneho priestoru môže zabezpečiť nezávislosť EÚ a pozíciu Európy v strategickej oblasti vesmíru a zároveň posilniť rast, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest v službách súvisiacich s vesmírom v oblasti výroby, prevádzky a nadväzujúcich odvetví;
D. keďže politické rozhodnutia prijaté Parlamentom a Radou v roku 2007 viedli k prideleniu rozpočtových prostriedkov európskym satelitným navigačným programom Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS) a Galileo a k dohode o štruktúre riadenia týchto programov;
1. víta oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru a podporuje plný záväzok Komisie k maximalizácii hospodárskeho a spoločenského prínosu vesmírneho priestoru, zvyšovaniu využívania vesmírnych technológií a aplikácii pri podpore verejných politík, k podpore globálne konkurencieschopného a inovačného európskeho kozmického sektoru, k posilneniu európskej autonómie vo vesmíre a k posilneniu úlohy Európy ako globálneho aktéra, ako aj medzinárodnej spolupráce vo vesmíre;
2. pripomína Komisii, že je nevyhnutné zaručiť kontinuitu vesmírnych programov EÚ a zamyslieť sa nad budúcim vývojom programov Galileo a Copernicus, a to najmä s cieľom vytvoriť pozitívne investičné prostredie v nadväzujúcom odvetví; usudzuje, že to možno dosiahnuť len vtedy, ak bude dlhodobo zaručené financovanie z verejných zdrojov hlavných programov a príslušnej nadväzujúcej dátovej infraštruktúry, pri súčasnom uznaní, že sú potrebné významné investície súkromného sektora;
3. zdôrazňuje úspechy vo vesmíre členských štátov, Európskej vesmírnej agentúry (ESA), Európskej organizácie pre využitie meteorologických satelitov (EUMETSAT) s využitím nových technológií, prieskumných misií a zariadení na pozorovanie Zeme a meteorológie;
4. je presvedčený, že je nutné vyhodnotiť programy Galileo a Copernicus pred tým, ako Komisia predloží svoje nové legislatívne návrhy ako súčasť nasledujúceho VFR; domnieva sa, že toto hodnotenie by sa malo zaoberať okrem iného: budúcou úlohou Agentúry pre európsky GNSS (GSA) v súvislosti s prevádzkou systému Galileo a jej potenciálnou úlohou v rámci programu Copernicus; zjednodušením vzťahov GSA s ESA; súčasným rozdelením hlavných a delegovaných úloh agentúry; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zabezpečila, že GSA bude mať vopred k dispozícii kapacitu na prevzatie nových úloh;
5. zdôrazňuje, že výsledok hodnotenia by mal byť tiež podnetom pre budúce diskusie o vzťahu medzi EÚ a ESA zohľadňujúc spoločné vyhlásenie EÚ – ESA podpísané 26. októbra 2016; žiada Komisiu, aby v spolupráci s ESA preskúmala rôzne možnosti, ktorými by sa dala zjednodušiť zložitá inštitucionálna štruktúra v európskom vesmírnom riadení a tým zlepšiť rozdelenie úloh v záujme väčšej účinnosti a nákladovej efektívnosti;
6. domnieva sa, že GSA by mala mať dostatok personálu na to, aby sa zabezpečilo hladké fungovanie a využívanie európskych programov GNSS; žiada Komisiu, aby preskúmala primeranosť zdrojov pridelených GSA a zohľadnila pri tom jej súčasné a budúce úlohy; domnieva sa, že personálna politika a postupy by sa mali upraviť podľa nových úloh, ktoré boli GSA zverené v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 2. decembra 2013;
7. zdôrazňuje, že s cieľom čeliť súčasným a budúcim výzvam by nasledujúci rozpočet EÚ mal zahŕňať väčší rozpočet pre vesmír než je ten súčasný na podporu celého hodnotového reťazca (vesmírny a pozemný segment, pozorovanie Zeme, navigácia a komunikácia), a mal by byť zabezpečený v priebehu nadchádzajúcej revízie VFR; zdôrazňuje, že úspešný rozvoj nadväzujúcich trhov závisí predovšetkým od včasnej realizácie a nepretržitého vývoja programov Galileo a Copernicus, ktorých primerané financovanie by malo byť prioritou; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať a rozvíjať európsku pridanú hodnotu a jedinečný prínos vesmírnych programov EÚ pri prijímaní rozpočtových rozhodnutí v budúcom VFR;
8. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť využitia synergií medzi vesmírnymi programami EÚ s cieľom zvýšiť účinnosť a nákladovú efektívnosť; domnieva sa tiež, že výmena informácií medzi agentúrami EÚ zapojenými do politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru by sa mala zintenzívniť s cieľom dosiahnuť ďalšie synergické efekty; poukazuje na to, že oblasti ich činnosti sa čoraz viac zbližujú; vyzýva Komisiu, aby uverejnila výročnú správu o povahe a rozsahu spolupráce medzi agentúrami EÚ;
9. zdôrazňuje, že je dôležité identifikovať a odstrániť akékoľvek existujúce prekážky fungovania vnútorného trhu v oblasti vesmírnych produktov a služieb;
Maximalizácia prínosov kozmického priestoru v prospech spoločnosti a hospodárstva EÚ
10. zdôrazňuje, že vesmírne programy a ich služby sú kľúčovými aktívami v oblastiach politík a odvetviach hospodárstva, akými sú energetika, klimatické zmeny, životné prostredie, bezpečnosť a obrana, zdravie, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybárstvo, doprava, cestovný ruch, digitálny trh a mobilné komunikácie, regionálna politika a miestne plánovanie; domnieva sa, že existuje obrovský potenciál na riešenie výziev, akými sú migrácia, riadenie hraníc a udržateľný rozvoj; zdôrazňuje tiež význam európskej stratégie v oblasti kozmického priestoru pre komplexnú námornú politiku EÚ; berie na vedomie aj významné prínosy pre spoločnosť hospodárskeho využívania satelitov a systémov na diaľkový prieskum;
11. vyzýva Komisiu, aby urýchlila plné hospodárske využitie programov Galileo, EGNOS a Copernicus: stanovením primeraných cieľov rozvoja trhu; zlepšením prístupu k údajom z programu Copernicus a ich spracúvania s cieľom umožniť podnikom, najmä MSP a začínajúcim podnikom, vývoj aplikácií založených na vesmírnych údajoch; zabezpečením lepšej integrácie s inými digitálnymi službami, ako sú napr. inteligentné dopravné systémy, Európsky systém riadenia železničnej dopravy, riečne informačné služby, SafeSeaNet, ako aj konvenčné navigačné systémy – a rozšírením potenciálu vesmírnych riešení; zdôrazňuje prínosy pre občanov a podniky údajov a služieb satelitnej navigácie a pozorovania Zeme;
12. víta opatrenia Komisie v oblasti obstarávania cloudových platforiem pre údaje z pozorovania Zeme s cieľom zaistiť, aby Európa v plnej miere využila hospodársky prínos hlavných vesmírnych programov, a vytvoriť udržateľný používateľský prístup a budovanie kompetencií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila prácu v tejto oblasti tak, aby prvé dátové platformy mohli byť v prevádzke od roku 2018; domnieva sa, že všetky súťažné ponuky pre tieto platformy by mali byť prístupné pre súkromné subjekty;
13. žiada Komisiu, aby vyhodnotila fungovanie poverených subjektov programu Copernicus, najmä s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať ich postupy verejného obstarávania v záujme uľahčenia účasti pre malé a stredné podniky;
14. zdôrazňuje potrebu právnych predpisov prispôsobených vesmírnym výzvam a opakuje svoju žiadosť z vyššie uvedeného uznesenia o rozvoji trhu s vesmírnymi technológiami adresovanú Komisii, aby systematicky vykonávala tzv. vesmírnu kontrolu všetkých nových legislatívnych a nelegislatívnych návrhov; vyzýva Komisiu, aby odstránila prekážky brániace využívaniu vesmírnych technológií verejným sektorom, napríklad pri monitorovaní súladu s novými a existujúcimi európskymi právnymi predpismi; domnieva sa, že verejné politiky sa môžu výrazne zlepšiť pomocou vesmírnych technológií, pričom možno vychádzať z príkladov, ako systém eCall a digitálny tachograf; žiada Komisiu a členské štáty, aby stimulovali využívanie vesmírnych technológií európskymi, vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, napríklad tým, že budú kupovať európske údaje získané pozorovaním Zeme alebo služby na splnenie politických cieľov;
15. poukazuje na pilotný projekt o čistejšom vesmíre prostredníctvom čistenia orbity a inovatívnych materiálov pre vesmírne zariadenia, ktorý je určený na testovanie uskutočniteľnosti a účinnosti budúcej spoločnej technologickej iniciatívy (STI) pre vesmírny sektor; uznáva, že na zaručenie udržateľnosti a konkurencieschopnosti európskeho vesmírneho sektora je nevyhnutné zabezpečiť primerané zdroje, a to verejné aj súkromné, a rozvíjať úlohu EÚ ako globálneho hráča vo vesmíre;
16. domnieva sa, že prínos programu Copernicus v boji proti zmene klímy by sa mal ďalej rozvíjať; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vytvorila kapacity založené na programe Copernicus na monitorovanie emisií skleníkových plynov vrátane emisií CO2, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú v rámci programu Horizont 2020[11], s cieľom riešiť potreby zakotvené v dohode COP21 a umožniť jej efektívne vykonávanie; podporuje vývoj budúcich družíc, ktoré budú určené na monitorovanie CO2 a metánu;
17. víta vyhlásenie o počiatočných službách systému Galileo z 15. decembra 2016; zdôrazňuje, že rozšírené používanie signálu Galileo je predpokladom rozvoja silného nadväzujúceho trhu s aplikáciami a službami založenými na vesmírnych technológiách, a že by sa mali prijať primerané opatrenia vrátane regulačných opatrení s cieľom dosiahnuť, aby plná kompatibilita so systémami Galileo a EGNOS bola štandardom pre zariadenia predávané v EÚ, a podnietiť prijímanie zariadení využívajúcich Galileo a EGNOS na globálnom trhu; vyzýva tiež Komisiu, aby zvážila opatrenia na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho nadväzujúceho odvetvia GNSS;
18. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že hodiny GNSS v kritickej infraštruktúre budú kompatibilné so systémom Galileo a službou EGNOS, čo je vysoko relevantné z hľadiska bezpečnosti;
19. zdôrazňuje schopnosť satelitov poskytovať nepretržitú konektivitu s vysokou kapacitou, zvlášť vo vzdialených oblastiach a najvzdialenejších regiónoch, čo má zásadný význam pre zmiernenie digitálnej priepasti, pre rozvoj vysokorýchlostných sietí a šírenie sietí internetu vecí, a tým i pre podporu služieb, akými sú napr. autonómne riadenie vozidiel, inteligentné vozové parky a riadenie nákladnej dopravy, elektronické vzdelávanie a elektronické zdravotníctvo; zdôrazňuje komplementárnosť pozemných a vesmírnych technológií pre poskytovanie sietí s veľmi vysokou kapacitou; trvá na tom, aby Komisia túto skutočnosť uznala a náležite zohľadnila prínos satelitov v tejto oblasti; zdôrazňuje aj potrebu vyhradiť primerané frekvenčné pásma na prevádzku týchto satelitných služieb; požaduje, aby sa táto záležitosť riešila v súčasnej legislatívnej práci na telekomunikačných sieťach s primeranými investíciami do VaV; domnieva sa tiež, že Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru by sa mala vykonávať v koordinácii s digitálnymi stratégiami Komisie, s podporou členských štátov a priemyslu tak, aby sa podporovalo účinné a na dopyte založené využívanie satelitnej komunikácie s cieľom podporiť všadeprítomnú konektivitu v celej EÚ;
20. zdôrazňuje dôležitú úlohu európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) pri podnecovaní nadväzujúceho trhu s vesmírnymi technológiami, najmä prostredníctvom verejného obstarávania a pri začleňovaní krajín, ktoré zatiaľ nemajú rozvinutý kozmický sektor, pričom by to malo byť predmetom prebiehajúcich diskusií o budúcnosti politiky súdržnosti; podporuje zavedenie cielených opatrení zameraných na budovanie kapacít, ktoré pomáhajú členským štátom a regiónom so vznikajúcimi kapacitami v oblasti vesmíru; zdôrazňuje, že regionálny rozmer má zásadný význam pre sprostredkovanie prínosu z vesmíru občanom, a že zapojenie miestnych a regionálnych orgánov môže vytvoriť synergie so stratégiami inteligentnej špecializácie a mestskou agendou EÚ; podporuje preto výraznejšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do úspešnej politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru vrátane najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území; zdôrazňuje, že Výbor regiónov by mal byť prijatý ako člen fóra používateľov programu Copernicus s cieľom zohľadniť význam regionálnych a miestnych aktérov ako používateľov údajov z programu Copernicus;
21. zdôrazňuje, že používatelia ako MSP a miestne a regionálne orgány si stále nie sú dostatočne vedomé príležitostí financovania vrátane prostriedkov od EIB na projekty s prepojením na Galileo alebo Copernicus, a že cielené šírenie informácií o týchto príležitostiach sa musí čo najskôr zlepšiť;
22. uznáva úlohu vesmírnych technológií a oboch hlavných vesmírnych programov EÚ pri tom, aby sa pozemná, námorná, letecká a kozmická doprava stali modernejšie, bezpečnejšie a udržateľnejšie a začlenili sa do budúcich strategických odvetví, ako sú samostatne jazdiace a prepojené autá a bezpilotné lietadlá; je presvedčený, že vesmírna stratégia môže prispieť k naplneniu nových potrieb dopravy, konkrétne k bezpečnej a plynulej konektivite, spoľahlivejšiemu určovaniu polohy, intermodalite a interoperabilite; nabáda Komisiu, aby začlenila zainteresované strany v oblasti dopravy do dialógu s vesmírnym odvetvím v záujme zaručenia transparentnosti a ľahšieho prijímania európskej vesmírnej technológie na trhu dopravy na posilnenie konkurencieschopnosti dopravných služieb EÚ na európskom a globálnom trhu; žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali pozornosť rozvoju vesmírnej turistiky.
23. vyzýva Komisiu, aby podporovala zavedenie postupov pristávania pomocou EGNOS v prípade menších letísk, ale aj pre väčšie letiská; pripomína finančné výhody a väčšiu presnosť, odolnosť a bezpečnosť, ktorú EGNOS môže zabezpečiť pri používaní aplikácií, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska bezpečnosti, napríklad pri pristávaní lietadiel, a znovu pripomína, že je dôležité dosiahnuť ako prioritu rozšírenie pokrytia EGNOS-u do juhovýchodnej a východnej Európy a ďalej do Afriky a na Blízky východ; domnieva sa, že Galileo by mohol zohrávať kľúčovú úlohu v riadení letovej prevádzky ako základný kameň pri prechode od radarového na satelitný dohľad;
24. okrem toho zdôrazňuje význam lietadiel vybavených technológiou vesmírneho automatického závislého sledovania– vysielania (Automatic Dependent Surveillance-Broadcast) (ADS-B) a význam zavedenia povinného vybavenia lietadiel prevádzkovateľov systémom ADS-B, aby sa zaistila presnosť a spoľahlivosť pri sledovaní lietadiel v reálnom čase, ako aj úspory paliva;
25. zdôrazňuje dôležitosť vesmírnych programov EÚ pre morské a námorné záležitosti, rybolovné činnosti a modrú ekonomiku všeobecne, napríklad pri: boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu; skúmaní a hodnotení stavu a zdravia oceánov a populácií rýb; podpore produktivity chovu rýb; uľahčovaní námorného výskumu; a poskytovaní pátracích a záchranných služieb, ako aj satelitného pripojenia pre zdravotnícke vybavenie na palube; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu kapacít dohľadu nad oceánmi z vesmíru a dobrej koordinácie medzi službami Galilea, EGNOSu a Copernicusu;
Podpora rozvoja celosvetovo konkurencieschopného a inovačného európskeho odvetvia kozmického priestoru
26. zdôrazňuje, že úspech a konkurencieschopnosť kozmického odvetvia a vývoj prelomových technológií je vysoko závislý od výskumu a inovácií; vyzýva na posilnenie a rozšírenie osobitného rozpočtového riadku pre vesmír v rámci 9. rámcového programu; zdôrazňuje význam úplnej spolupráce medzi EÚ, ESA a členskými štátmi s cieľom zabezpečiť efektívnosť a vyhnúť sa zdvojovaniu, najmä v oblastiach, v ktorých výskum financuje niekoľko subjektov; domnieva sa, že výskum a inovácie by sa mali podporovať a financovať, aby sa mohla využiť široká škála vesmírnych technológií; naliehavo žiada Komisiu, aby rozšírila využívanie nástroja pre MSP na zvýšenie počtu podnikateľských príležitostí v oblasti vesmírnych produktov a služieb v rámci programu Horizont 2020 a budúcich rámcových programov;
27. vyzýva Komisiu, aby v kontexte verejného obstarávania zabezpečila spravodlivé zaobchádzanie s podnikmi EÚ voči podnikom z tretích krajín, osobitne s prihliadnutím na ceny, ktoré spoločnosti účtujú iným zákazníkom na celom svete, v snahe zabezpečiť dodržiavanie pravidiel a spravodlivých postupov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých; poukazuje na to, že európsky vesmírny priemysel čelí čoraz silnejšej medzinárodnej konkurencii; víta návrh Komisie na posilnenie využívania inovačných mechanizmov obstarávania;
28. zdôrazňuje, že je dôležité posilniť európsku priemyselnú základňu a zaručiť strategickú autonómiu EÚ prostredníctvom diverzifikovania zdrojov dodávok a optimálneho využívania viacerých poskytovateľov; domnieva sa preto, že treba vyváženým spôsobom podporovať účasť odvetvia na všetkých úrovniach, a žiada Komisiu, aby podporila európsky vesmírny sektor v celom hodnotovom reťazci; je presvedčený, že vesmírne klastre môžu zohrávať užitočnú úlohu v stratégii vesmírneho priemyslu;
29. vyzýva Komisiu, aby podporovala celoeurópsky rozvoj nových vesmírnych obchodných modelov a technológií, ktoré v súčasnosti spôsobujú revolúciu v odvetví a znižujú náklady (napríklad európske technológie, ktoré umožňujú vysielať malé satelity do vesmíru, napr. opätovne použiteľné balóny alebo nosné rakety);
30. žiada Komisiu, aby v záujme vytvorenia rovnakých podmienok pre podniky vo vesmírnom sektore zohľadňovala situáciu a potreby MSP pri určovaní dĺžky verejných zákaziek v oblasti kozmickej infraštruktúry a služieb;
31. zdôrazňuje potrebu investovať rozhodnejšie do vzdelávania a odbornej prípravy európskych občanov v oblasti vesmíru aj s cieľom umožniť plné využitie príležitostí, ktoré ponúka vesmír počas prechodu na digitálnu spoločnosť; zdôrazňuje význam úspechov vesmírnej politiky pri inšpirovaní budúcich generácií a posilňovaní pocitu európskej identity; zdôrazňuje preto, že je potrebné aj naďalej vyvíjať a rozširovať koordinovaný prístup pre európske vesmírne vzdelávanie, ktoré by dokázalo pritiahnuť mladých ľudí k tomu, aby hľadali profesionálne uplatnenie v oblasti vesmírnej vedy a technológie;
32. zdôrazňuje, že účasť na voliteľných programoch Európskej vesmírnej agentúry (ESA), v rámci ktorých sa európske podniky a univerzity alebo výskumné inštitúty môžu zúčastňovať na príprave špičkových technológií pre vesmírne misie a systémy, je základným a dôležitým nástrojom na posilnenie kapacity európskeho vesmírneho priemyslu; zdôrazňuje, že účasť na takýchto programoch otvára cestu k podnikaniu v tejto oblasti a prístup k vysoko technologicky a vedomostne náročným vedeckým projektom, ktoré môžu mať pozitívny vplyv aj v odvetví dopravy;
Posilňovanie autonómnosti Európy v rámci prístupu ku kozmickému priestoru a jeho využívania v bezpečnom a chránenom prostredí
33. pripomína, že vesmírne programy EÚ sú občianskoprávnej povahy, a opakuje svoj záväzok k nemilitarizácii vesmíru; zároveň uznáva strategický rozmer vesmírneho sektoru pre Európu a potrebu zlepšiť súčinnosť medzi civilnými a bezpečnostnými/obrannými hľadiskami a využiť možnosti vesmíru v záujme reagovania na potreby zabezpečenia a bezpečnosti, pričom sa má brať do úvahy aj geopolitické prostredie a spoločná bezpečnostná a obranná politika; domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať synergie medzi európskymi vesmírnymi programami a akčným plánom v oblasti európskej obrany navrhnutým v novembri 2016 s cieľom zabezpečiť celkovú súdržnosť v tejto strategickej oblasti;
34. vyzýva Komisiu, aby zoskupila dopyt inštitucionálnych zákazníkov z Európskej únie a členských štátov s cieľom zabezpečiť nezávislý, spoľahlivý a nákladovo efektívny prístup do vesmíru prostredníctvom európskych nosných rakiet Ariane, Vega a ich budúcich verzií; domnieva sa, že toto má mimoriadny strategický význam pre funkcie núdzového a krízového riadenia a odolnú európsku bezpečnostnú a obrannú politiku;
35. podporuje cieľ Komisie posúdiť rôzne spôsoby podpory zariadení európskej infraštruktúry pre vypúšťanie tam, kde je to potrebné na dosiahnutie politických cieľov EÚ a uspokojenie potrieb, pokiaľ ide o autonómnosť, bezpečnosť a konkurencieschopnosť; zdôrazňuje preto strategický význam európskeho kozmodrómu v Kourou (Francúzska Guyana) a potrebu venovať dôkladnú pozornosť hospodárskym a sociálnym prínosom na území, kde sa nachádza;
36. pripomína, že pojem nezávislý prístup do vesmíru nemožno oddeliť od schopnosti Európy nezávisle plánovať, vyvíjať, vypúšťať, prevádzkovať a využívať vesmírne systémy;
37. konštatuje nedostatočné zviditeľňovanie, pokiaľ ide o pokračovanie programu nosných rakiet v Európe aj za horizontom nasledujúcich troch až štyroch rokoch (Ariane 6 a VEGA C) a o finančnú situáciu pre tento program; vyjadruje obavy z nedostatku akéhokoľvek strednodobého až dlhodobého programu vypúšťania rakiet do vesmíru; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila pracovný program pre nosné rakety v Európe na nasledujúcich 20 rokov;
38. vyzýva Komisiu, aby nabádala k rozvoju alternatívnych vypúšťacích technológií a začleneniu zásad ekodizajnu do všetkých vypúšťacích a kozmických zariadení;
39. domnieva sa, že v družicových systémoch ďalšej generácie by sa mali ďalej vyvíjať bezpečnosť infraštruktúry programu Galileo vrátane pozemného segmentu a kapacity dvojakého využitia programov Galileo a Copernicus, ako aj lepšia presnosť a šifrovanie; pripomína, že verejná regulovaná služba Galileo (PRS), ktorá je obmedzená na vládou schválených používateľov, by mohla v budúcnosti zohrávať dôležitú úlohu pri reakcii na nové hrozby, najmä v prípade krízy;
40. upozorňuje na zraniteľnosť vesmírnej infraštruktúry, pokiaľ ide o rušenie alebo útok zo strany štátnych alebo neštátnych aktérov, a viaceré iné ohrozenia vrátane kolízií s vesmírnym odpadom alebo inými družicami; opakuje, že je dôležité zabezpečiť kľúčovú infraštruktúru a komunikácie, ako aj vyvíjať odolné technológie; uznáva rastúci význam vesmírnych a na vesmíre založených technológií pre dvojaké použitie, najmä v oblasti komunikácií, spravodajstva, sledovania a prieskumu, reakcie na katastrofy a kontroly zbraní, a zdôrazňuje zásadný význam vesmírnych spôsobilostí pre boj proti terorizmu; ďalej nabáda k investíciám s cieľom urýchliť vývoj nových kozmických možností a technológií; domnieva sa, že je nutné zlepšiť kapacity na riešenie nových hrozieb v oblasti vesmíru, čo by zase posilnilo schopnosť európskeho vesmírneho sektora reagovať na meniace sa trhy, aktérov a technológie;
41. vyzýva Komisiu, aby zmiernila riziká spôsobené kozmickým odpadom tým, že zlepší aktuálne služby dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania (SST) s cieľom zriadiť nezávislý systém schopný rozoznať ohrozenie európskej vesmírnej infraštruktúry kozmickým odpadom, čo podporí opatrenia na predchádzanie zrážkam a v dlhšom horizonte aktívne odstraňovanie odpadu; podporuje plán na rozšírenie rozsahu SST EÚ s cieľom umožniť predpovede počasia z vesmíru, a navrhuje, aby sa kládol väčší dôraz na objekty v blízkosti Zeme na zmiernenie rizika potenciálnej katastrofálnej zrážky niektorého z týchto objektov so Zemou; zdôrazňuje, že by sa malo nadviazať na kapacity a odborné znalosti v týchto oblastiach vrátane tých, ktorými už disponuje ESA; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať čo najviac otvorených údajov, aby sa podporil výskum a inovácie;
42. pripomína rastúci význam kybernetickej bezpečnosti pre vesmírne programy a konštatuje, že tento problém je obzvlášť závažný vzhľadom na skutočnosť, že veľká časť nášho hospodárstva závisí od vesmírnych služieb; vyzýva Komisiu, aby znížila riziká pre vesmírne zariadenia EÚ prijatím vhodných opatrení vrátane prípadného využitia šifrovania na ochranu vesmírnych infraštruktúr pred kybernetickými hrozbami; ďalej žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky príslušné orgány budú mať zavedené núdzové plány pre prípad možných kybernetických útokov;
43. považuje plánovanú iniciatívu Govsatcom za sľubné opatrenie z hľadiska zabezpečenia prístupu k bezpečným, účinným a nákladovo efektívnym službám pre európskych inštitucionálnych aktérov, riešenia potrieb používateľov v rozličných oblastiach, pri súčasnom stimulovaní rastu, konkurencieschopnosti a inovácie v celom európskom sektore družicovej telekomunikácie; vyzýva Komisiu, aby v prípade, ak bude hodnotenie vplyvu dostatočne priaznivé, navrhla plánovanú iniciatívu Govsatcom nákladovo efektívnym spôsobom, ktorý by mohol zahŕňať zhromažďovanie a zdieľanie zručností, alebo nákup služieb komerčných komunikačných satelitov, a aby zabezpečila, že táto iniciatíva bude vytvárať významnú pridanú hodnotu a zabraňovať zdvojovaniu už existujúcich štruktúr;
44. zdôrazňuje význam komplexnej európskej politiky v oblasti kozmického priestoru, s cieľom účinne prispievať k posilneniu spoločnej bezpečnostnej, zahraničnej a obrannej politiky prostredníctvom poskytovania nezávislých spravodajských informácií, napr. situačného povedomia v reálnom čase, príslušným inštitúciám;
Posilnenie úlohy Európy ako globálneho aktéra a podpora medzinárodnej spolupráce
45. vyzýva Komisiu, aby presadzovala vesmírne zariadenia a kapacity vesmírneho priemyslu EÚ vo všetkých príslušných ohľadoch jej vonkajších vzťahov;
46. je presvedčený, že zabezpečenie mirového a bezpečného vesmírneho prostredia si bude vyžadovať zapojenie medzinárodných partnerov na účely presadzovania noriem zodpovedného správania a udržateľnosti, najmä vo vzťahu k vesmírnemu výskumu, a v tomto ohľade vyzýva Komisiu na úzku spoluprácu s ESVČ a členskými štátmi;
47. zdôrazňuje potrebu medzinárodnej koordinácie pri riadení vesmírnej dopravy a vesmírneho odpadu, ktorá bude narastať vzhľadom na plánovanú inštaláciu tzv. megakonštelácií a na preťaženie obežných dráh v blízkosti Zeme, ktoré môže nastať v dôsledku pokračujúceho znižovania nákladov na vypúšťanie družíc;
48. žiada Komisiu, aby sledovala existujúce ciele súkromného sektora v oblastiach ako ťažba vo vesmíre, a aby zvážila, aké dôsledky by mohli mať na súčasný právny rámec, a najmä na Zmluvu o kozmickom priestore; domnieva sa, že by sa mali zachovať základné zásady tejto zmluvy, a že je potrebné, aby sa zabránilo pretekom o vyčerpateľné zdroje vo vesmíre; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa usilovali dosiahnuť koordinovaný európsky prístup, a vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri sprostredkovaní konsenzu; uznáva, že vesmír je spoločným dedičstvom ľudstva;
49. srdečne víta zámer Komisie použiť ekonomickú diplomaciu na sprístupnenie nových obchodných príležitostí pre európsky vesmírny priemysel; zdôrazňuje, že európski aktéri na trhu tretích krajín by mali byť podporovaní Komisiou, prípadne orgánmi členských štátov, buď jednotlivo alebo prostredníctvom ESA, a Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA); odporúča, aby plány na takú koordinovanú podporu boli vypracované v predstihu;
Zabezpečenie efektívneho vykonávania
50. vyzdvihuje skutočnosť, že Parlament by mal mať aktívnu úlohu pri rozvoji politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru, a že by mal byť zapojený do všetkých výmen vedených Komisiou, Radou, ESVČ a ESA pri témach súvisiacich s vesmírom;
51. domnieva sa, že z hľadiska vesmírnych investícií je dôležitá demokratická podpora; vyzýva Komisiu, aby predložila dobre navrhnutú a komplexnú komunikačnú stratégiu o výhodách vesmírnych technológií pre občanov a podniky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonávanie tejto stratégie založila na týchto troch pilieroch, z ktorých sa každý zameriava na dôležitú cieľovú skupinu: a) zvyšovanie informovanosti širokej verejnosti o potrebe investícií do vesmíru; b) informovanie MSP a podnikateľov o možnostiach, ktoré poskytujú hlavné vesmírne programy; c) začlenenie vesmíru do vzdelávania s cieľom odstrániť nedostatok zručností; žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila Parlamentu plán na vytvorenie tejto komunikačnej stratégie;
52. vyzýva Komisiu, aby vypracovala harmonogram vykonávania opatrení navrhovaných v stratégii, aby pravidelne informovala o jeho vykonávaní, aby navrhla právne predpisy tam, kde je to nevyhnutné, a aby včas navrhla ďalšie konkrétne a hmatateľné činnosti potrebné na včasné dosiahnutie cieľov stanovených v stratégii;
53. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade, vládam a parlamentom členských štátov a Európskej vesmírnej agentúre.
- [1] Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44.
- [2] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1.
- [3] Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 227.
- [4] Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 72.
- [5] Prijaté texty, P8_TA(2016)0267.
- [6] Prijaté texty, P8_TA(2016)0268.
- [7] Prijaté texty, P7_TA(2013)0534.
- [8] Ú. v. EÚ C 227 E, 6.8.2013, s. 16.
- [9] Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 1.
- [10] Rozvoj trhu s vesmírnymi technológiami v Európe, štúdia pre výbor ITRE, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia A, 2016, ISBN 978-92-823-8537-1.
- [11] https://ec.europa.eu/research/participants/data/ref/h2020/wp/2016_2017/main/h2020-wp1617-leit-space_en.pdf s.48.
STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (31.5.2017)
pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
k Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru
(2016/2325(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Geoffrey Van Orden
NÁVRHY
Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. uznáva rastúci význam kozmického priestoru a kozmických technológií pre bezpečnostné a obranné operácie, najmä v oblasti komunikácií, spravodajstva, sledovania a prieskumu vrátane hraničného a námorného dozoru, reakcie na katastrofy a kontroly zbraní, ako aj v oblasti obchodných a občianskych aktivít, a zdôrazňuje zásadný význam kozmických možností pre boj proti terorizmu; ďalej nabáda k investíciám s cieľom urýchliť vývoj nových kozmických možností a technológií;
2. upriamuje pozornosť na zraniteľnosť globálnej bezpečnosti, infraštruktúry a kozmických komunikačných technológií voči zásahom alebo útokom zo strany štátnych a neštátnych subjektov, na kybernetické útoky a výskum v oblasti útočných kozmických zbraní, ako aj na kozmický odpad a hrozbu zrážok družíc; pripomína dôležitosť zabezpečenia kritickej infraštruktúry a komunikácií, ako aj rozvoja odolných technológií a revízie zmluvy o vesmíre z roku 1967 s cieľom zohľadniť technologický pokrok dosiahnutý od 1960-tych rokov;
3. varuje pred výskumom útočných kozmických zbraní, ktorý uskutočňujú krajiny ako Rusko, Severná Kórea a Irán, a pred rizikami, ktoré by z neho mohli vyplynúť pre kľúčovú infraštruktúru a komunikácie, ako aj pre súčasné a plánované kozmické systémy;
4. pripomína, že v záujme zachovania a posilnenia bezpečnosti, obrany a stability v Európe je dôležité zabrániť vývozu citlivých kozmických technológií do krajín, ktoré ohrozujú regionálnu alebo svetovú bezpečnosť a stabilitu; podporuje investície a rozvoj možností vypúšťania družíc, akými sú napríklad Vega C alebo Ariane 6, aby mali európske krajiny autonómny a spoľahlivý prístup do kozmického priestoru;
5. požaduje, aby EÚ v oblastiach súvisiacich s kozmickým priestorom konala samostatnejšie; v tejto súvislosti vyjadruje presvedčenie, že spolupráca s Ruskom, napríklad pokiaľ ide o vypustenie družíc Galileo a Copernicus, by mohla narušiť bezpečnosť citlivých kozmických systémov;
6. nabáda k investíciám do opatrení na ochranu kozmických technológií, prostriedkov a možností v súvislosti s programami podporovanými EÚ, ako aj dohľadom nad kozmickým priestorom a sledovaním tohto priestoru (SST);
7. domnieva sa, že už existujúce bilaterálne vzťahy medzi európskymi krajinami a významnými priateľskými kozmickými veľmocami vrátane Spojených štátov, Indie a Japonska, by sa v prípade potreby mali využiť na posilnenie spoločných záujmov v oblasti bezpečnosti a obrany, životne dôležitých kapacít a konsolidovanie základných prostriedkov odhaľovania, odrádzania a reakcie na vznikajúce kozmické hrozby s cieľom zlepšiť politiku v oblasti kozmického priestoru, čo by zlepšilo schopnosť európskeho kozmického sektoru reagovať na meniace sa trhy, aktérov a technológie, a podporovať dodržiavanie zmlúv a dohovorov týkajúcich sa činností v kozmickom priestore;
8. nabáda členské štáty, aby obnovili úsilie na pôde Organizácie Spojených národov o dosiahnutie dohody o návrhu kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore, s cieľom podporiť medzinárodné zásady pre zodpovedné, transparentné a pokojné normy správania a v konečnom dôsledku tým dosiahnuť zlepšenie bezpečnosti, ochrany a udržateľnosti a zabrániť zbrojeniu v kozmickom priestore; zdôrazňuje, že by tak malo diať zdôraznením skutočnosti, že kozmické činnosti by mali zahŕňať vysoký stupeň starostlivosti, obozretnosti a primeranej transparentnosti s cieľom vybudovať dôveru medzi aktérmi, vzhľadom na rýchly rozmach kozmických aktivít v posledných rokoch, keďže viac ako 70 krajín vlastní družice a deväť krajín disponuje možnosťami na vypúšťanie družíc;
9. uznáva, že investície do výskumu a vývoja v oblasti kozmických možností vytvárajú veľmi vysokú hospodársku návratnosť a synergie dvojakého použitia v rámci kozmických programov a medzi civilnými a obrannými aspektmi; nabáda na rozvoj systémov s dvojakým použitím, ktoré budú konzistentné s cieľmi členských štátov EÚ a zdôrazňuje potrebu podpory mierového správania v kozmickom priestore; okrem toho konštatuje, že v niektorých členských štátoch už fungujú družicové systémy s dvojakým použitím, ktoré podporujú tak civilné, ako aj vládne/vojenské operácie, a upozorňuje na riziko hackovania, ktoré so sebou systémy s dvojakým použitím prinášajú; nabáda priemysel aj prevádzkovateľov, aby poskytovali vysoko bezpečné systémy s jasným rozlíšením medzi verejným a neverejným použitím;
10. uznáva, že okrem verejnej regulovanej služby (PRS) Galileo a Copernicus zostáva zodpovednosť za rozvoj civilných a vojenských kozmických možností na národnej úrovni; poznamenáva, že ciele Európskej únie v oblasti bezpečnosti a obrany sa čiastočne dosahujú prostredníctvom administratívnej dohody medzi medzivládnou Európskou vesmírnou agentúrou a Európskou obrannou agentúrou.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
Dátum prijatia |
30.5.2017 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
54 6 3 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Petras Auštrevičius, Mario Borghezio, Victor Boştinaru, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Janusz Korwin-Mikke, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Ryszard Antoni Legutko, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Alojz Peterle, Tonino Picula, Kati Piri, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Jordi Solé, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Charles Tannock, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl, Geoffrey Van Orden, Anders Primdahl Vistisen, Boris Zala |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Laima Liucija Andrikienė, Angel Dzhambazki, Neena Gill, Ana Gomes, Marek Jurek, Antonio López-Istúriz White, David Martin, Norica Nicolai, Soraya Post, Marietje Schaake, Jean-Luc Schaffhauser, Igor Šoltes, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Vladimir Urutchev |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
54 |
+ |
|
|
ALDE |
Petras Auštrevičius, Iveta Grigule, Ilhan Kyuchyuk, Javier Nart, Norica Nicolai, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Ivo Vajgl |
|
|
ECR |
Angel Dzhambazki, Anna Elżbieta Fotyga, Marek Jurek, Ryszard Antoni Legutko, Charles Tannock, Geoffrey Van Orden, Anders Primdahl Vistisen |
|
|
EFDD |
Fabio Massimo Castaldo |
|
|
PPE |
Michèle Alliot-Marie, Laima Liucija Andrikienė, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Ramona Nicole Mănescu, Alojz Peterle, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Vladimir Urutchev, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica |
|
|
S&D |
Nikos Androulakis, Victor Boştinaru, Andi Cristea, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Neena Gill, Ana Gomes, Andrejs Mamikins, David Martin, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Kati Piri, Soraya Post, Boris Zala |
|
|
VERTS/ALE |
Klaus Buchner, Ulrike Lunacek, Tamás Meszerics, Jordi Solé, Bodil Valero, Igor Šoltes |
|
|
6 |
- |
|
|
ENF |
Jean-Luc Schaffhauser |
|
|
GUE/NGL |
Javier Couso Permuy, Sabine Lösing, Miguel Urbán Crespo, Marie-Christine Vergiat |
|
|
NI |
Georgios Epitideios |
|
|
3 |
0 |
|
|
EFDD |
James Carver |
|
|
ENF |
Mario Borghezio |
|
|
NI |
Janusz Korwin-Mikke |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (9.6.2017)
pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
k Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru
(2016/2325(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Evelyne Gebhardt
NÁVRHY
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže Komisia v oznámení nazvanom Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru poukazuje na to, že európsky vesmírny priemysel je čoraz viac súčasťou globálneho hodnotového reťazca a vyvíja inovačné výrobky a služby, najmä produkty v odvetví internetu vecí, ktoré majú veľký význam aj pre podniky mimo odvetvia kozmického priestoru a ktoré môžu byť užitočné aj pre spotrebiteľov,
B. keďže vesmírny priestor nie je pre európskych občanov nákladom ale investíciou a ambiciózna stratégia EÚ v oblasti vesmírneho priestoru môže zabezpečiť nezávislosť a pozíciu Európy v strategickej oblasti vesmíru a zároveň posilniť rast, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest v službách súvisiacich s vesmírom v oblasti výroby, prevádzky a nadväzujúcich odvetví;
1. vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala konkurencieschopnosť a inovácie vo vesmírnom odvetví prostredníctvom krokov, ktoré sa neopierajú len o štrukturálne a investičné fondy, ale aj o súkromný sektor v oblastiach, kde je jeho zapojenie dôležité; zdôrazňuje, že by sa mal podporovať ambiciózny výskum v oblasti vesmíru, a to veľkorysým a perspektívnym prístupom, ktorý berie do úvahy skutočnosť, že zabezpečenie infraštruktúry a služieb v dlhodobom horizonte je kľúčové na vytvorenie priaznivého investičného prostredia v nadväzujúcom odvetví, a tiež nachádza spôsoby finančného i nefinančného charakteru, v poskytovaní podpory na činnosti v oblasti priemyselnej i aplikovanej vedy a na základný výskum vesmíru, čo má priamy vplyv na oblasť aplikovaných technológií a poskytuje odvetviu vysoko kvalifikovaných pracovníkov, čo je najdôležitejším inovačným faktorom;
2. vyzýva Komisiu, aby analyzovala fungovanie trhu v oblasti vesmíru, a to v odvetví týkajúcom sa vypúšťacích zariadení i vesmírnych zariadení, ako aj v oblasti služieb, ktoré ich využívajú; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tento rámec bude v súlade s konkurencieschopným prístupom, ktorý podporí európskych dodávateľov pri uplatnení sa na iných trhoch;
3. zdôrazňuje, že využívanie výsledkov verejného výskumu vesmírnych technológií širšou spoločnosťou má potenciál priniesť konkurencieschopné a prierezové riešenia rôznych kľúčových politických priorít EÚ, a tým pomôcť priniesť súdržnosť ponúkaným politickým riešeniam, najmä v oblasti zmeny klímy, trvalo udržateľného riadenia zdrojov, migrácie, kontroly hraníc, pripojení pre ľudí v odľahlých regiónoch Únie, a zdôrazňuje potrebu nepretržitého pripojenia v budúcich sieťach 5G;
4. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležité financovanie a stanovila realizovateľné opatrenia a ciele na rozvoj trhu pre programy EGNOS, Galileo a Copernicus, a aby podporovala vývoja aplikácií, ktoré využívajú potenciál vesmírnych údajov a nadväzujúcich služieb s cieľom podporiť vytvorenie integrovaného a unifikovaného jednotného trhu v tomto odvetví, najmä vzhľadom na to, že potenciál vesmírnych riešení ešte nie je plne využitý a že vesmírne odvetvie musí byť lepšie prepojené s inými politikami a hospodárskymi oblasťami na úrovni EÚ a členských štátov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že využívanie vesmírnych technológií má potenciál podporiť rast a tvorbu pracovných miest;
5. vyzýva Komisiu, aby nabádala k rozvoju alternatívnych vypúšťacích technológií a začleneniu zásad ekodizajnu do všetkých vypúšťacích a vesmírnych zariadení;
6. konštatuje, že všetky kozmické systémy sa opierajú o informačné technológie, ktoré sú čoraz viac vystavené neoprávnenému prístupu k softvéru, čo môže vážne ohroziť spoľahlivosť údajov vrátane satelitných snímok, informácií na určenie geografickej polohy a satelitnej komunikácie;
7. vyzýva preto Komisiu, aby v spolupráci s vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a tými členskými štátmi, ktoré sú tiež signatármi Zmluvy o vesmíre z roku 1967 a súvisiaceho Dohovoru o zodpovednosti v oblasti vesmíru, podporovala medzinárodné zásady zodpovedného správania vo vesmírnom priestore na základe uznania toho, že vesmír je spoločným dedičstvom ľudstva a aby sa usilovala o celosvetové prijatie Zmluvy o vesmíre a Zmluvy o mesiacu v rámci Organizácie Spojených národov a v iných príslušných multilaterálnych fór;
8. zdôrazňuje naliehavú potrebu odstrániť právnu medzeru v článku 2 Dohovoru o zodpovednosti v oblasti vesmíru a zaistiť, aby štáty, ktoré tolerujú, financujú, podporujú alebo podnecujú počítačové útoky na vesmírne systémy, boli priamo brané na zodpovednosť; zdôrazňuje, že štáty, ktoré túto povinnosť nebudú plniť, by sa mali priamo považovať za zodpovedné v zmysle článku VI Zmluvy o vesmíre;
9. vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili rozsiahle využívanie bezpečného kódovania vo všetkých vesmírnych a pozemných zariadeniach a aby prijali všetky opatrenia na zaistenie bezpečnosti komunikácie a odolnosti infraštruktúry;
10. konštatuje, že používanie satelitov na diaľkový prieskum alebo systémov diaľkového prieskumu na hospodárske účely sa stalo súčasťou každodenného života a má významné prínosy pre spoločnosť;
11. zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby uvádzanie systémov diaľkového snímania na trh poskytovalo spotrebiteľom a podnikom, najmä malým a stredným podnikom v EÚ, výhody; okrem toho zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že treba zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu a podporovať bezpečnosť, ochranu a hospodársky rozvoj činností vo vesmíre, treba zaviesť jednotné pravidlá s cieľom zabrániť tomu, aby rôzne pravidlá vytvárali deformáciu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu alebo nerovnomerné rozloženie bezpečnostných hrozieb; požaduje vytvorenie právneho rámca s jednotnými pravidlami, ktoré umožnia, aby údaje získané prostredníctvom systémov diaľkového snímania boli dostupné v rámci vnútorného trhu na opakované použitie v procesoch, ktoré vytvárajú pridanú hodnotu, a ktoré tieto údaje chránia pred neoprávneným prístupom.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
Dátum prijatia |
8.6.2017 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
29 2 1 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Dita Charanzová, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Evelyne Gebhardt, Sergio Gutiérrez Prieto, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Antonio López-Istúriz White, Morten Løkkegaard, Jiří Pospíšil, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mylène Troszczynski, Anneleen Van Bossuyt |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Lucy Anderson, Pascal Arimont, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Kaja Kallas, Julia Reda, Marc Tarabella, Lambert van Nistelrooij, Sabine Verheyen |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Georges Bach, Peter Jahr, Markus Pieper |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
29 |
+ |
|
|
ALDE ECR ENF PPE
S&D
VERTS/ALE |
Dita Charanzová, Kaja Kallas, Morten Løkkegaard Daniel Dalton, Anneleen Van Bossuyt Mylène Troszczynski Pascal Arimont, Georges Bach, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Peter Jahr, Antonio López-Istúriz White, Jiří Pospíšil, Ivan Štefanec, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Lambert van Nistelrooij Lucy Anderson, Nicola Danti, Evelyne Gebhardt, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sergio Gutiérrez Prieto, Liisa Jaakonsaari, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Catherine Stihler, Marc Tarabella Julia Reda, Igor Šoltes |
|
|
2 |
- |
|
|
PPE |
Markus Pieper, Sabine Verheyen |
|
|
1 |
0 |
|
|
EFDD |
Robert Jarosław Iwaszkiewicz |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (2.6.2017)
pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
k stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru
(2016/2325(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Gesine Meissner
NÁVRHY
Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. uznáva úlohu vesmírnych technológií v inteligentnejšej, bezpečnejšej, zabezpečenejšej, udržateľnejšej a integrovanejšej pozemnej, námornej, leteckej a vesmírnej doprave; víta oznámenie Komisie a je presvedčený, že môže prispieť k naplneniu nových potrieb dopravy, konkrétne k bezpečnej a plynulej konektivite, spoľahlivejšiemu určovaniu polohy, intermodalite a interoperabilite;
2. poukazuje na to, že vesmír a prístup do neho sú závislé v prvom rade a predovšetkým na dopravných prostriedkoch (satelity, nosné rakety, rakety); uznáva, že to znamená, že vesmírne technológie a služby (satelitné údaje, geolokácia) majú strategický záujem v mnohých odvetviach, ako sú doprava, telekomunikácie, poľnohospodárstvo a obrana;
3. zdôrazňuje, že odvetvie dopravy ponúka vysoký potenciál pre novo vznikajúce a inovatívne obchodné príležitosti v nadväzujúcom odvetví, okrem iného v oblasti bezpečnosti, environmentálnej účinnosti, prenosu dát, navigácie, vyhľadávacích a záchranných služieb a riadenia dopravy a dohľadu nad ňou; zdôrazňuje, že podniky sa spoliehajú na prístup k údajom a spoluprácu medzi univerzitami, vedcami a verejným a súkromným sektorom;
4. poukazuje na to, že odborné školenie a odborné zručnosti, zohrávajú významnú úlohu v tom, aby sa odvetvie vesmírnych technológií v EÚ stalo skutočne nezávislým a samostatným; vyzýva Komisiu, aby naďalej poskytovala podporu v rámci programu Horizont 2020 a budúcich výskumných a vývojových programov pre opatrenia na podporu vzdelávania, odbornej prípravy a šírenia zistení v oblastiach súvisiacich s vesmírom;
5. zdôrazňuje, že účasť na voliteľných programoch Európskej vesmírnej agentúry (ESA), v rámci ktorých sa európske podniky a univerzity alebo výskumné inštitúty môžu zúčastňovať na príprave špičkových technológií pre vesmírne misie a systémy, je základným a dôležitým nástrojom na posilnenie kapacity európskeho vesmírneho priemyslu; zdôrazňuje, že účasť na takýchto programoch otvára cestu k podnikaniu v tejto oblasti a prístup k vysoko technologicky a vedomostne náročným vedeckým projektom, ktoré môžu mať pozitívny vplyv aj v odvetví dopravy;
6. uznáva potenciál vesmírnych programov EÚ GALILEO a Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS) a potrebu podporovať využívanie údajov pochádzajúcich z týchto programov a vytvárať nové trhové príležitosti pomocou skríningu a možného prepracúvania platných právnych predpisov a systematickej kontroly kompatibility vesmírnych programov;
7. vyzýva Komisiu, aby podporovala celoeurópsky rozvoj nových vesmírnych obchodných modelov a technológií, ktoré v súčasnosti spôsobujú revolúciu v odvetví a znižujú náklady (napríklad európske technológie, ktoré umožňujú vysielať malé satelity do vesmíru, napr. opätovne použiteľné balóny alebo nosné rakety);
8. konštatuje, že odvetvie dopravy EÚ, najmä riadenie dopravy, systémy sledovania a satelitné pozorovanie, závisí od vesmírnych technológií a ich schopnosti presne a kedykoľvek určiť polohu; zdôrazňuje výhody presnejšieho satelitného sledovania a určovania polohy používaním technológií, ako sú Spoločný podnik pre výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR) v odvetví leteckej dopravy a globálny navigačný satelitný systém (GNSS) v odvetví námornej dopravy;
9. zdôrazňuje význam systému verejnej regulovanej služby (PRS) programu GALILEO pre poskytovanie služieb verejnej bezpečnosti a pohotovostných služieb vládnym orgánom členských štátov, a to najmä v prípade krízy;
10. pripomína úspech programov ako systém eCall a digitálneho tachografu podľa nariadení, ktorými sa zavádza záväzná implementácia polohovacích služieb založených na GNSS, a domnieva sa, že vesmírne stratégie zvýšia bezpečnosť cestnej premávky; konštatuje, že satelitné údaje sú potenciálne dôležité pre autonómnu jazdu;
11. podporuje iniciatívu Komisie v oblasti vládnych satelitných komunikácií (Govsatcom), ktorá má zabezpečiť spoľahlivé, bezpečné a nákladovo efektívne satelitné komunikačné služby pre európske inštitúcie a inštitúcie členských štátov a pre ich infraštruktúru; zdôrazňuje jej význam pre dopravu, najmä čo sa týka arktickej námornej dopravy, riadenia letovej prevádzky a riadenia a ovládania bezpilotných lietadiel;
12. domnieva sa, že stratégia by mala viesť k nezávislému a bezpečnému prístupu k vesmírnym službám a údajom a k technickej nezávislosti od tretích krajín; uznáva však, že medzinárodné partnerstvá sú faktorom úspechu európskeho priemyslu a že spolupráca s inými globálnymi strategickými partnermi môže prispieť k tomu, aby sa zabránilo duplicite a/alebo prekrývaniu v oblasti výskumu a vývoja, a tým prispieť k zefektívneniu investícií; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v medzinárodných programoch spolupráce, a to aj s ostatnými agentúrami a orgánmi v tretích krajinách, s cieľom presadzovať budovanie domácich európskych vesmírnych technológií a ich konkurencieschopnosť na globálnom trhu vypracúvaním a vykonávaním skutočnej stratégie hospodárskej diplomacie pre toto odvetvie;
13. vyzýva Komisiu, aby urýchlene vykonala vesmírnu stratégiu s cieľom umožniť, aby odvetvie dopravy malo ihneď prospech zo zlepšeného námorného dozoru, multimodálnosti, skúseností cestujúcich z dopravy, doručovania balíkov, navigácie a autonómnej jazdy civilných drónov, ako aj s cieľom zlepšiť bezpečnosť, s náležitým ohľadom na súkromie a ochranu údajov; je presvedčený, že systémy GALILEO a EGNOS môžu výrazne prispieť k správnemu presadzovaniu právnych predpisov EÚ v oblasti dopravy; je presvedčený, že satelitné navigačné systémy by mali byť integrované v ešte väčšom rozsahu do iných digitálnych služieb, ako sú napríklad inteligentné dopravné systémy (IDS), Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS), riečne informačné služby (RIS), SafeSeaNet, ako aj do konvenčných navigačných systémov;
14. vyzýva Komisiu, aby podporovala odvetvie vesmírnych technológií EÚ v očakávaní úplného zavedenia systému GALILEO a víta zámer Komisie prijať konkrétne opatrenia vrátane regulačných nástrojov, s cieľom zabezpečiť preberanie systému GALILEO na trhu, pričom by sa vytvárali stimuly na vývoj plne kompatibilných a interoperabilných európskych zariadení, ako sú čipové sady a prijímače, a trvá na tom, že tieto opatrenia by sa mali vzťahovať na všetky druhy dopravy (leteckú, cestnú, železničnú, námornú i riečnu);
15. domnieva sa, že sú potrebné regulačné ustanovenia na zabezpečenie kompatibility určitých prijímačov dopravných infraštruktúr so systémom GALILEO, v neposlednom rade v budúcich strategických sektoroch, ako sú samostatne jazdiace a prepojené autá a vzdušné dopravné prostriedky bez posádky (UAV), a to s cieľom podpory realizácie európskych vesmírnych riešení v odvetví dopravy;
16. domnieva sa, že pre budúce generácie satelitných systémov by sa mala ďalej rozvíjať bezpečnosť infraštruktúry systému GALILEO;
17. zdôrazňuje, že presnosť a integrita, ktoré poskytuje systém EGNOS je kľúčová pre navigáciu v leteckej, námornej, železničnej a cestnej doprave; opätovne pripomína, že systém EGNOS by sa mal rozšíriť na juhovýchodnú a východnú Európu ako priorita v záujme dosiahnutia plného pokrytia EÚ a mal by sa rozšíriť aj na ďalšie oblasti, ako je Afrika a Blízky východ;
18. pripomína finančné výhody a väčšiu presnosť, odolnosť a bezpečnosť, ktorú EGNOS môže zabezpečiť pri používaní aplikácií, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska bezpečnosti, napríklad pri pristávaní lietadiel, ako aj pri zaznamenávaní letov a znižovaní anulácie letov a hluku; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, aby bol EGNOS zavedený na všetkých európskych letiskách;
19. zdôrazňuje význam programu Copernicus pre dopravu a bezpečnosť cestujúcich, najmä v oblasti služieb lodných trás, rozvoja mestských dopravných sietí a monitorovania znečisťovania ovzdušia; súhlasí s názorom Komisie o potrebe ďalšieho uľahčovania a podpory využívania údajov z programu Copernicus a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v rozširovaní jeho infraštruktúry;
20. domnieva sa, že by sa mala ďalej rozvíjať kapacita dvojakého využitia systému GALILEO a Copernicus, ako aj vyššia presnosť a lepšie šifrovanie;
21. pripomína, že je kľúčové urýchliť transformáciu kontroly leteckej dopravy zo súčasného radarového na satelitný dohľad, pretože dohľad v reálnom čase možno zaručiť len pre 30 % našej planéty, a domnieva sa, že technológia GNSS by mohla pri tomto prechode zohrávať kľúčovú úlohu;
22. okrem toho zdôrazňuje význam lietadiel vybavených automatickým závislým sledovaním-– vysielaním (ADS-B) a význam poverovania prevádzkovateľov, aby vybavili svoje lietadlá systémom ADS-B, aby sa zaistila presnosť a spoľahlivosť pri sledovaní lietadiel v reálnom čase, ako aj úspory paliva;
23. zdôrazňuje, že je dôležité chrániť európsku vesmírnu infraštruktúru, a preto podporuje vytvorenie služieb dohľadu nad vesmírnym priestorom a sledovania tohto priestoru (SST) na plne funkčnom základe; zdôrazňuje veľký význam primeraných prieskumov a zamedzovania pre znižovanie znečistenia vesmíru vo všeobecnosti a konkrétne pre znižovanie odpadu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam pilotného projektu v oblasti čistejšieho vesmíru prostredníctvom odkláňania odpadu z obežnej dráhy a využívania inovatívnych materiálov pre vesmírne zariadenia na obmedzovanie množstva odpadu na obežnej dráhe a identifikáciu dlhodobých udržateľných riešení pre náhradné vesmírne materiály prostredníctvom inovácie; pripomína tento projekt je zameraný na testovanie uskutočniteľnosti a efektívnosti budúcej spoločnej technologickej iniciatívy (STI), ktorá sa bude uplatňovať na oblasť vesmíru, s cieľom prilákať investície;
24. konštatuje nedostatočné zviditeľňovanie, pokiaľ ide o pokračovanie programu nosných rakiet v Európe aj za horizontom nasledujúcich troch až štyroch rokoch (Ariane 6 a Vega C) a o finančnú situáciu pre tento program; vyjadruje obavy z nedostatku akéhokoľvek strednodobého až dlhodobého programu vypúšťania rakiet do vesmíru; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila pracovný program pre nosné rakety v Európe na nasledujúcich 20 rokov;
25. zdôrazňuje, že európske vesmírne odvetvie čelí nekalej a čoraz tvrdšej konkurencii na medzinárodnom trhu, pričom inštitucionálne trhy tretích krajín sú zatvorené pre európskych aktérov, čo ich stavia do nevýhodnej pozície;
26. domnieva sa, že za týchto preukázateľne nerecipročných okolností, pokiaľ ide o otvorenosť inštitucionálnych trhov vo výrazne strategickom sektore vypúšťania družíc, musí aj EÚ spolu so svojimi partnermi na svojich inštitucionálnych trhoch pre vypúšťanie družíc v rámci európskych programov uprednostňovať európske nosné rakety;
27. podporuje návrh Komisie agregovať dopyt zo strany európskych inštitucionálnych zákazníkov, aby sa zaručil nezávislý, nákladovo účinný a-spoľahlivý prístup k vesmíru; dôrazne navrhuje, aby sa Komisia stala hlavným inštitucionálnym zákazníkom európskeho sektora štartovacích zariadení a aby preskúmala spôsoby podpory európskej infraštruktúry štartovacích zariadení, aby sa zabezpečilo, aby vesmírny sektor EÚ mohol účinne konkurovať iným globálnym aktérom;
28. vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy súčinnosť medzi systémami GALILEO a Copernicus a, ak je to vhodné, svojimi ostatnými činnosťami vo vesmíre, s cieľom dosiahnuť ich nákladovo efektívne vykonávanie (napr. využívanie súčasnej kapacity Agentúry pre európske globálne navigačné satelitné systémy, GSA), a to s cieľom maximalizovať výhody pre európske hospodárstvo; žiada Komisiu, aby podporovala investície do vesmírnych aktivít v sektore dopravy prostredníctvom inteligentného financovania (napr. Európsky fond pre strategické investície, EFSI), a aby tieto investície boli primerane financované v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (VFR); vyzýva Komisiu, aby zaručila, že v rámci ďalšieho VFR na obdobie 2014 – 2020 bude zabezpečené financovanie modernizácie infraštruktúry programov GALILEO, EGNOS a Copernicus, ako aj podpory predchádzajúcich a nadväzujúcich aplikácií GNSS a činností pozorovania Zeme v rámci rozpočtov pre deviaty rámcový program (vrátane spoločnej technologickej iniciatívy) a európskych programov GNSS;
29. vyzýva Komisiu, aby stimulovala a podporovala väčšie zapojenie MSP a začínajúcich podnikov do vesmírnych aktivít a výskumu vesmíru; nabáda Komisiu, aby v záujme ľahšieho prijímania európskej vesmírnej technológie na trhu dopravy a v záujme zaručenia transparentnosti začlenila zainteresované strany v oblasti dopravy do dialógu s vesmírnym odvetvím; vyzýva Komisiu, aby zainteresovaným stranám európskej dopravy sprístupnila vedecký výskum vesmíru a údaje týkajúce sa dopravy s cieľom podporiť širšie využívanie nových inovačných technológií, čím sa podporí konkurencieschopnosť dopravných služieb na európskych a svetových trhoch;
30. žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali pozornosť rastúcemu rozvoju vesmírnej turistiky.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
Dátum prijatia |
30.5.2017 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
40 1 1 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Andor Deli, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Bruno Gollnisch, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Gesine Meissner, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, Wim van de Camp, Janusz Zemke, Kosma Złotowski |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jakop Dalunde, Kateřina Konečná, Peter Kouroumbashev, Patricija Šulin, Evžen Tošenovský |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Barbara Kudrycka, Maria Noichl, Flavio Zanonato |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
40 |
+ |
|
|
ALDE |
Izaskun Bilbao Barandica, Gesine Meissner, Dominique Riquet, Pavel Telička |
|
|
ECR |
Jacqueline Foster, Evžen Tošenovský, Kosma Złotowski |
|
|
EFDD |
Daniela Aiuto |
|
|
ENF |
Georg Mayer |
|
|
GUE/NGL |
Tania González Peñas, Kateřina Konečná, Merja Kyllönen |
|
|
PPE |
Georges Bach, Deirdre Clune, Andor Deli, Dieter-Lebrecht Koch, Barbara Kudrycka, Marian-Jean Marinescu, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Massimiliano Salini, Claudia Schmidt, Wim van de Camp, Patricija Šulin |
|
|
S&D |
Lucy Anderson, Inés Ayala Sender, Ismail Ertug, Peter Kouroumbashev, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Jens Nilsson, Maria Noichl, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, David-Maria Sassoli, Flavio Zanonato, Janusz Zemke, Claudia Țapardel |
|
|
Verts/ALE |
Michael Cramer, Jakop Dalunde, Keith Taylor |
|
|
1 |
- |
|
|
EFDD |
Jill Seymour |
|
|
1 |
0 |
|
|
NI |
Bruno Gollnisch |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa
STANOVISKO Výboru pre rybárstvo (27.4.2017)
pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
k Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru
(2016/2325(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ricardo Serrão Santos
NÁVRHY
Výbor pre rybárstvo vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže Bavenským manifestom z roku 1998 sa založil program Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť, ktorého cieľom je určiť úlohu Európy v oblasti globálneho monitorovania životného prostredia a bezpečnosti; keďže od roku 2012 má táto iniciatíva názov Copernicus;
B. keďže politické rozhodnutia prijaté Parlamentom a Radou v roku 2007 viedli k prideleniu rozpočtových prostriedkov európskym satelitným navigačným programom Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS) a Galileo a k dohode o štruktúre riadenia týchto programov;
C. keďže program Galileo bude súčasťou kozmického satelitného sledovacieho systému pre pátranie po plavidlách v núdzi a ich záchranu (COSPAS-SARSAT);
D. keďže rybolov je vysoko rizikovým zamestnaním, v ktorom vždy môže dôjsť k nehodám a prežitie rybárov zvyčajne závisí od čo najrýchlejšieho poskytnutia lekárskej starostlivosti;
E. keďže v záujme lepšej analýzy populácií rýb a morského prostredia je potrebných viac a rýchlejšie dostupných údajov;
1. víta Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru, ktorá má mimoriadny vplyv na morské a námorné otázky a rybolov a veľký potenciál pre rozvoj ľudskej činnosti na mori a ochranu morského prostredia;
2. uznáva význam Stratégie pre Európu v oblasti kozmického priestoru z hľadiska koordinovanej činnosti správnych orgánov a iných zainteresovaných strán;
3. upozorňuje na to, že v texte chýbajú zmienky o vzťahu medzi ovzduším a morom, čo dokazuje aj absencia slov „oceán“ a „morský“;
4. uznáva, že kozmické technológie, údaje a kozmické služby už prispievajú k niekoľkým verejným politikám a hospodárskym sektorom vrátane kontroly rybolovných činností, predpovedí a monitorovania námorných ciest a odhaľovania a monitorovania únikov ropy a iných znečisťujúcich látok, pátracích a záchranných akcií na mori, nezákonného rybolovu a pirátstva;
5. uznáva, že umožnenie využívania trvalejšie a pohotovejšie kozmické kapacity dohľadu nad oceánom orgánmi verejnej moci im umožní rýchlejšie reagovať a dosiahnuť významné úspory tým, že budú môcť lepšie zacieliť svoje opatrenia, najmä v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu;
6. zdôrazňuje význam využívania najnovších technológií a podpory rozvoja nových systémov na účinnejšie monitorovanie a boj proti NNN rybolovu;
7. zdôrazňuje význam programov Galileo a EGNOS pre námornú bezpečnosť a navigáciu prostredníctvom ich úloh súvisiacich s posilňovaním a zlepšovaním iných medzinárodných systémov a prispievaním k technologickej nezávislosti Európy;
8. pripomína Komisii význam lepšej koordinácie medzi systémami Galileo a EGNOS a súvisiacimi službami programu Copernicus, a to aj z hľadiska zlepšenia bezpečnosti;
9. uznáva potrebu vytvorenia bezpečných satelitných komunikačných systémov tak, aby spĺňali súčasné a budúce potreby v rámci európskej námornej komunity, a to vrátane námorného dozoru na základe systémov diaľkovo pilotovaných lietadiel, ktoré vo veľkej miere závisia od satelitnej komunikácie;
10. víta iniciatívu Komisie s názvom vládna satelitná komunikácia (GOVSATCOM);
11. zdôrazňuje význam programu Copernicus v snahe o úplné pochopenie klímy a počasia, prírodných a biologických procesov v oceánoch a agresívnych antropogénnych zásahov, čo sú rozhodujúce otázky rybárstva;
12. víta nedávne predstavenie správy o stave oceánu námornej služby Copernicus, výsledku snahy 80 európskych vedeckých odborníkov z viac ako 25 inštitúcií, ako krok vpred vo vývoji pravidelného podávala výročnej správy o stave a zdraví svetových oceánov a európskych morí;
13. zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli obrazové údaje ľahko dostupné pre rôzne priemyselné odvetvia, rôzne vládne agentúry, medzinárodné organizácie, miestnych projektantov a súkromných používateľov, zahŕňajúc grafy teplôt povrchu oceánov pre rybárstvo, ako aj údaje o morskom prostredí; zdôrazňuje, že systém monitorovania morského prostredia programu Copernicus, ktorý zabezpečuje Mercator Ocean, systém monitorovania atmosféry programu Copernicus a služba programu Copernicus v oblasti monitorovania zmeny klímy, ktorú zabezpečuje Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia, by mali mať špecifické nástroje pre európskych rybárov a byť dostupné vo všetkých európskych jazykoch;
14. zdôrazňuje potrebu výrazne posilniť vzdelávacie a školiace nástroje, ktoré umožnia plne využívať výhody vyplývajúce z nástrojov využívajúcich kozmické technológie;
15. domnieva sa, že rozvoj kozmických technológií v budúcnosti umožní účinnejšie preskúmanie a posúdenie populácií rýb;
16. domnieva sa, že kozmická stratégia pre Európu musí vyjadrovať väčšie ambície, pokiaľ ide o zmenu klímy a jej vplyvu na morské prostredie;
17. uznáva význam siete sprostredkovateľov programu Copernicus (Copernicus Relays) a siete akadémie programu Copernicus (Copernicus Academy) pri podpore zapojenia zainteresovaných strán, čím sa program rozširuje o rozmer regionálnych používateľov zvyšuje dosah úsilia o rozšírenie využívania údajov a služieb programu Copernicus;
18. uznáva, že rýchlejšie a presnejšie poskytovanie údajov vďaka monitorovaniu škodlivého vodného kvetu povedie k zvýšenej produktivite chovateľov rýb;
19. uznáva, že je dôležité zabezpečiť, aby budúce vedecké činnosti pri riešení globálnych a spoločenských výziev lepšie integrovali kozmické technologické kapacity do ostatných oblastí politík;
20. súhlasí s tým, že potenciál programov Galileo, EGNOS a Copernicus nebol dosiaľ v plnej miere preskúmaný a uznáva potenciál spojenectva medzi verejným a súkromným sektorom, pokiaľ ide o stratégiu v oblasti kozmického priestoru;
21. zdôrazňuje, že kozmické technológie, ako aj ich miestne prvky, si vyžadujú veľké rozpočty, a že je nevyhnutné aj naďalej vyčleňovať potrebné zdroje pre tento sektor v rozpočte EÚ;
22. zdôrazňuje, že kozmický priemysel EÚ zamestnáva viac než 200 000 odborníkov, vytvára pridanú hodnotu najmenej 46 miliárd EUR a prispieva k sociálno-ekonomickým inováciám a výskumu v oblasti rybolovu a modrej ekonomiky;
23. nabáda k centralizovanému získavaniu satelitných údajov a v tejto súvislosti aj k vytvoreniu špecializovaného centralizovaného systému obstarávania na podporu výmeny údajov a vytváranie úspor z rozsahu; za osvedčený postup považuje, že Európska námorná bezpečnostná agentúra získava údaje v prospech rôznych agentúr Únie vrátane Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva;
24. konštatuje, že Komisia navrhuje podporiť používanie kozmických riešení, a to najmä poskytovaním technickej podpory pri využívaní inovačných a cezhraničných verejných obstarávaní v súvislosti s kozmickými riešeniami;
25. zdôrazňuje význam neustáleho zdokonaľovania pátracích a záchranných kapacít, preto podporuje ďalšiu integráciu satelitov programu Galileo do týchto druhov systémov;
26. domnieva sa, že konsolidácia existujúcich a budúcich kapacít do skutočného európskeho kozmického systému námorného dozoru, ktorý bude využívať niekoľko inštitucionálnych používateľov a ktorého služby by mohli sa mohli komerčne ponúkať zahraničným subjektom, by mohla predstavovať príklad inovačných ambícií Komisie v oblasti sektoru kozmických technológií;
27. podporuje rozvoj vysokorýchlostných a spoľahlivých satelitných spojení pre zdravotnícke zariadenia, a to pre plavidlá aj pre pátracie a záchranné tímy, ktoré by mali byť schopné komunikovať s nemocnicami, a to tak, že budú odosielať a prijímať lekárske údaje s cieľom rozhodnúť o najlepšom ďalšom postupe v čo najkratšom čase;
28. pripomína, že najvzdialenejšie regióny a zámorské krajiny a územia poskytujú pre Európu mimoriadny rozmer a geografické možnosti, čím sa umožňuje rozvoj a umiestňovanie staníc, monitorovacích zariadení a systémov priameho monitorovania na celom svete; vyjadruje poľutovanie nad tým, že najvzdialenejšie regióny a zámorské krajiny a územia v tejto stratégii nie sú uvedené;
29. zdôrazňuje, že priority na verejné využitie kozmického priestoru vrátane pozorovania by sa mali vzťahovať na legislatívne potreby európskych iniciatív, ako napríklad rámcová smernica o morskej stratégii;
30. uznáva potenciál, ktorý ponúka kozmická infraštruktúra a s ňou súvisiace služby, pri efektívnom prispievaní k plneniu cieľov v oblasti medzinárodnej správy oceánov, napríklad pri vykonávaní dohody z konferencie COP21 a pri zmierňovaní vplyvu zmeny klímy na oceány, pobrežia a ekosystémy, boji proti morskému odpadu alebo podpore námorného priestorového plánovania (NPP) na celosvetovej úrovni;
31. pripomína, že je dôležité zabezpečiť potreby jednotlivých agentúr EÚ, ako sú Európska námorná bezpečnostná agentúra a Európska agentúra pre kontrolu rybárstva, a zdôrazňuje, že tieto inštitúcie budú prispievať aj k napĺňaniu cieľov Stratégie pre Európu v oblasti kozmického priestoru; trvá na spolupráci a výmene satelitných informácií medzi agentúrami Únie, najmä Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou, Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž;
32. vyzýva Európsku agentúru pre kontrolu rybárstva, aby v plnej miere využívala svoje nové, rozšírené právomoci poskytovaním služieb dohľadu a komunikačných služieb s použitím najmodernejších technológií, najmä technológií založených na vesmírnej infraštruktúre, s cieľom odhaľovať plavidlá prevážajúce migrantov a predchádzať katastrofám na mori;
33. zdôrazňuje potenciál satelitných aplikácií na zlepšenie kontroly rybolovu a pomoc pri ochrane morského životného prostredia;
34. pripomína, že jedným z najväčších aktív súkromného sektora v oblasti prieskumu kozmického priestoru je vývoj patentov a chránených informácií, čo by sa malo zdôrazňovať pri rozvoji Stratégie pre Európu v oblasti kozmického priestoru;
35. pripomína, že technologický a priemyselný rozvoj sú najväčším prínosom Stratégie pre Európu v oblasti kozmického priestoru, a dospel k záveru, že v stratégii nie sú dostatočne preskúmané;
36. zdôrazňuje, že medzi ciele nadchádzajúceho deviateho rámcového programu (RP9) na obdobie po roku 2021 musí patriť aj spojenie stratégie EÚ v oblasti kozmického priestoru, rybárstva a modrého rastu, ako aj zapojenie inštitúcií so špecializovanými znalosťami v týchto oblastiach;
37. upozorňuje na skutočnosť, že v Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru sa neuvádza rýchly rozvoj nových technológií, ktoré závisia od rozšírenej inteligencie, kognitívnych počítačových systémov či nervových systémov;
38. domnieva sa, že Stratégia pre Európu v oblasti kozmického priestoru zahŕňa iba blízku budúcnosť a chýbajú jej ambície, pokiaľ ide o možné nové vizionárske projekty vrátane takých, ktoré sú v prospech inteligentného riadenia rybárstva;
39. domnieva sa, že Európa sa musí stať svetovým lídrom v oblasti „modrej“ vesmírnej technológie, a to prostredníctvom ďalšieho šírenia, zavádzania a zlepšovania:
– programu Copernicus, ktorý je dôležitý pri záchrane životov na mori a v súvislosti s povodňami,
– programu Galileo, európskeho celosvetového satelitného navigačného systému,
– služby EGNOS, európskeho diferenciálneho globálneho polohového systému, ktorý už poskytuje navigačné služby používateľom na mori v súvislosti s bezpečnosťou ľudského života,
– „modrých“ bezpilotných lietadiel kontrolovaných pomocou satelitných údajov, ktoré možno nasadiť na záchranné operácie na mori, na pobreží a vo vnútrozemských vodách Únie, a to napríklad tak, ako to urobil víťaz Sacharovovej ceny za rok 2015.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
Dátum prijatia |
25.4.2017 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
16 1 3 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marco Affronte, Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Alain Cadec, Richard Corbett, Linnéa Engström, Sylvie Goddyn, Carlos Iturgaiz, António Marinho e Pinto, Gabriel Mato, Norica Nicolai, Ulrike Rodust, Remo Sernagiotto, Ricardo Serrão Santos, Isabelle Thomas, Ruža Tomašić, Peter van Dalen |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jens Gieseke, Verónica Lope Fontagné |
||||
|
Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní |
John Stuart Agnew |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
16 |
+ |
|
|
ALDE Group |
António Marinho e Pinto |
|
|
ENF Group |
Sylvie Goddyn |
|
|
PPE Group |
Alain Cadec, Jens Gieseke, Carlos Iturgaiz, Werner Kuhn, Verónica Lope Fontagné, Gabriel Mato, Jarosław Wałęsa |
|
|
S&D Group |
Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Richard Corbett, Ulrike Rodust, Ricardo Serrão Santos |
|
|
Verts/ALE Group |
Marco Affronte, Linnéa Engström |
|
|
1 |
- |
|
|
EFDD Group |
John Stuart Agnew |
|
|
3 |
0 |
|
|
ECR Group |
Remo Sernagiotto, Ruža Tomašić, Peter van Dalen |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
21.6.2017 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
54 1 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pilar Ayuso, Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, David Borrelli, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Angelo Ciocca, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Christian Ehler, Fredrick Federley, Francesc Gambús, Adam Gierek, Theresa Griffin, Françoise Grossetête, András Gyürk, Rebecca Harms, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Kaja Kallas, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jaromír Kohlíček, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Constanze Krehl, Miapetra Kumpula-Natri, Werner Langen, Janusz Lewandowski, Paloma López Bermejo, Olle Ludvigsson, Florent Marcellesi, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Csaba Molnár, Dan Nica, Angelika Niebler, Aldo Patriciello, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Anne Sander, Algirdas Saudargas, Davor Škrlec, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Lieve Wierinck, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE
|
54 |
+ |
|
|
ALDE Group |
Fredrick Federley, Kaja Kallas, Angelika Mlinar, Morten Helveg Petersen, Lieve Wierinck |
|
|
ECR |
Edward Czesak, Hans-Olaf Henkel, Zdzisław Krasnodębski, Evžen Tošenovský |
|
|
EFDD Group |
David Borrelli, Dario Tamburrano |
|
|
ENF Group |
Angelo Ciocca |
|
|
GUE/NGL Group |
Jaromír Kohlíček |
|
|
PPE Group |
Pilar Ayuso, Bendt Bendtsen, Jerzy Buzek, Cristian-Silviu Buşoi, Christian Ehler, Francesc Gambús, Françoise Grossetête, András Gyürk, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Werner Langen, Janusz Lewandowski, Angelika Niebler, Aldo Patriciello, Herbert Reul, Paul Rübig, Anne Sander, Algirdas Saudargas, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen |
|
|
S&D Group |
José Blanco López, Adam Gierek, Theresa Griffin, Eva Kaili, Peter Kouroumbashev, Constanze Krehl, Miapetra Kumpula-Natri, Olle Ludvigsson, Edouard Martin, Csaba Molnár, Dan Nica, Miroslav Poche, Patrizia Toia, Kathleen Van Brempt, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho |
|
|
Verts/ALE Group |
Jakop Dalunde, Rebecca Harms, Florent Marcellesi, Michel Reimon, Davor Škrlec |
|
|
1 |
- |
|
|
GUE/NGL Group |
Paloma López Bermejo |
|
|
1 |
0 |
|
|
GUE/NGL Group |
Xabier Benito Ziluaga |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania