SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru
17.7.2017 - (COM(2016)0447 – C8-0264/2016 – 2016/0207(COD)) - ***I
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Arnaud Danjean
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru
(COM(2016)0447 – C8-0264/2016 – 2016/0207(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0447),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 209, ods. 1 a článok 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0264/2016),
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0261/2017),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 a (nové) | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Článok 1 a (nový) | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Európska komisia 5. júla 2016 uverejnila legislatívny návrh na podporu budovania bezpečnostných a obranných kapacít partnerských krajín. Cieľom je umožniť Európskej únii, aby mohla zo svojho rozpočtu financovať odbornú prípravu, ako aj poskytovať nesmrtiace vybavenie bezpečnostným silám tretích krajín. Táto pomoc Únie určená jej partnerom by dlhodobo podporovala účinnosť odbornej prípravy, ktorú Únia zabezpečuje, a rozvoj právneho štátu.
Cieľom tejto iniciatívy Komisie je posilniť spojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom, ktoré sa stanovilo v roku 2003 v rámci Európskej bezpečnostnej stratégie[1] („bezpečnosť je nevyhnutnou podmienkou rozvoja“) a ktoré sa odvtedy výslovne pripomína vo všetkých strategických, globálnych alebo tematických dokumentoch[2].
Spojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom sa chápe ako kľúčová zásada, z ktorej vychádza integrovaný prístup Únie k vonkajším krízam a konfliktom. Ak je cieľom rozvojovej politiky znižovanie a napokon odstránenie chudoby („bez rozvoja a odstraňovania chudoby sa nenastolí žiadny trvalo udržateľný mier“), budovanie kapacít v sektore bezpečnosti sa jednoznačne javí ako základný príspevok k cieľom trvalo udržateľného rozvoja.
Parlament sa vždy vyjadroval v súlade s touto pozíciou. Vo svojej správe o komplexnom prístupe Únie[3] víta najmä „dôraz, ktorý je tým kladený na spojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom, ktoré by malo byť základným princípom pri uplatňovaní komplexného prístupu EÚ“.
Treba takisto poznamenať, že budúce smerovanie spojenia medzi bezpečnosťou a rozvojom sa nepochybne opäť potvrdí aj v Európskom konsenze o rozvoji, ktorý sa práve reviduje.
Tento návrh umožňuje posilniť súdržnosť činnosti Európskej únie.
Umožňuje realizáciu cieľov globálnej stratégie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorú v júni 2016 predložila vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. V rámci jej priority č. 4 s názvom „Od vízie k opatreniam“ sa zdôrazňuje, že treba budovať kapacity svojich partnerov, aby bolo možné čeliť vonkajším krízam.
Táto potreba sa pripomína aj v uznesení Parlamentu o operáciách na podporu mieru[4]: „Európsky parlament víta ciele spoločného oznámenia o budovaní kapacít a pripája sa k výzve Rady na jeho čo najrýchlejšie plnenie.“
Tento text sa napokon uvádza v nadväznosti na spoločné oznámenie z apríla 2015[5], v ktorom boli vymenované medzery, ktoré má Európska únia v budovaní kapacít svojich partnerských krajín, ako aj v rámci reformy sektora bezpečnosti (SSR). Únia v súčasnosti vykonáva posúdenie potrieb v nestabilných krajinách, najmä v Afrike, pričom z nástroja na podporu stability a mieru sa už financujú opatrenia v rámci SSR.
V rámci tohto návrhu Únia dodržiava svoje medzinárodné záväzky v oblasti rozvoja. Berie do úvahy revidované smernice Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC) o výkazníctve oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) v oblasti mieru a bezpečnosti, ktoré rozširujú rozsah pôsobnosti pravidiel ODA v sektore bezpečnosti, ako aj prijatie programu OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a jeho cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 16 týkajúceho sa mieru a spravodlivosti, ktorý zdôrazňuje potrebu podporovať vnútroštátne bezpečnostné inštitúcie v nestabilných krajinách a v krajinách postihnutých konfliktom.
Tento návrh reaguje na naliehavú potrebu a očakávania odborníkov z praxe. Politické impulzy sa vysielajú už viac ako tri roky bez toho, aby sa skutočne pretavili do zavedenia konkrétnych opatrení. Už v decembri 2013 sa Európska rada zasadzovala za program „Train and equip“, teraz známy ako iniciatíva CBSD (Capacity Building and Security Development). V decembri 2016 sa v záveroch Európskej rady trvalo na tom, že legislatívny návrh Európskej komisie treba prijať ešte pred koncom prvého polroka 2017.
Tento legislatívny text má formu zmeny nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru. Jeho revízia je obmedzená len na doplnenie mechanizmu, vďaka ktorému by bolo možné vyplniť súčasné medzery pri poskytovaní podpory všetkým subjektom v oblasti bezpečnosti (vrátane ozbrojených síl), pričom by umožnilo poskytovanie odbornej prípravy a vybavenia na riešenie naliehavých krátkodobých a strednodobých potrieb v rámci dosahovania cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja.
Rýchlym zavedením iniciatívy CBSD v partnerských krajinách by sa teda doplnil a zdokonalil súčasný mechanizmus.
Európska únia už disponuje viacerými nástrojmi, ktoré jej umožňujú podporovať civilné bezpečnostné zložky (políciu) a súdnictvo prostredníctvom financovania určitého vybavenia (vozidiel, vysielačiek...).
Nemôže však podporovať ozbrojené sily, hoci v niektorých prípadoch sú schopné príslušné územia stabilizovať len ozbrojené sily, a to zapájaním sa do obnovy bezpečnosti obyvateľstva pri návrate verejnej správy a základných služieb.
Únii teda chýba finančný nástroj, ktorý by v prípade potreby mohla okamžite a účinne aktivovať na priamu podporu svojich partnerov z tretích krajín v oblasti bezpečnosti. Bez schopnosti pripojiť sa k snahám užitočných a koordinovaných programov týkajúcich sa vybavenia je dosahovanie pozitívneho kontinua z hľadiska odbornej prípravy a poradenstva pre armády tretích krajín mimoriadne náročné zo strednodobého aj dlhodobého hľadiska.
Vďaka tejto potrebnej a naliehavej pomoci, ktorú navrhuje Komisia, by sa prostredníctvom už existujúceho mechanizmu mohli vyplniť medzery medzi programami zameranými na posilnenie „civilných“ bezpečnostných zložiek a inými rozvojovými programami, medzi odbornou prípravou, ktorú môžu poskytovať európske zložky, a chýbajúcim vybavením miestnych síl. Európska únia musí mať možnosť vystrojiť bezpečnostné sily partnerských krajín, ktoré v rámci svojich misií odborne pripravuje.
Európska pomoc by napríklad mohla umožniť financovanie zdravotníckej infraštruktúry vojenskej posádky v Mali, kde už má Európska únia svoje zastúpenie prostredníctvom vojenskej misie EUTM Mali. Šlo by o obnovu existujúcej zdravotníckej infraštruktúry v podobe ošetrovne s cieľom prispôsobiť ju normám prijateľnej zdravotnej starostlivosti. Tieto ošetrovne musia byť schopné poskytovať základnú zdravotnú starostlivosť vrátane opatrení na ochranu matiek a detí a poskytovať primárnu zdravotnú starostlivosť.
Zapájanie sa do výstavby nemocníc na liečbu ranených by prinieslo Únii skutočnú pridanú hodnotu a prispelo by k úspechu európskej misie.
V súčasnosti má táto neexistencia financovania vplyv na dôveryhodnosť vonkajšej činnosti Únie, zatiaľ čo iní aktéri, ako sú napríklad Čína, Rusko alebo Turecko, nijakým spôsobom nepodmieňujú svoju pomoc zásadami dobrej správy, ktoré podporuje Únia, pričom čoraz viac posilňujú svoju činnosť, najmä vo vojenskej oblasti s africkými krajinami.
Komisia naplánovala niekoľko možností financovania týchto iniciatív. Komisia vo svojej analýze vplyvu[6] dospela k záveru, že z hľadiska budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja bude najvhodnejšou a najúčinnejšou možnosťou v prvom rade revízia nástroja na podporu stability a mieru. Tento veľmi pružný nástroj umožňuje financovať rozsiahlu škálu činností bez geografického obmedzenia.
Vďaka počiatočnému, skromnejšiemu financovaniu vo výške 100 miliónov EUR by sa mohli dokončiť už začaté akcie, čo by malo veľmi priaznivý vplyv na bezpečnosť, rozvoj a hospodárstvo. V tomto štádiu sa nepredpokladá, že by to malo vplyv na národné rozpočty členských štátov, hoci tento rozpočet by si mohol vyžadovať rozsiahlejšiu investíciu vzhľadom na požiadavky na svetovú bezpečnosť, ako aj na činnosti spojené so SSR.
Kroky nadväzujúce na túto iniciatívu sa budú riešiť v rámci diskusií o viacročnom finančnom rámci (VFR) po roku 2020 a v rámci preskúmania v polovici trvania týkajúceho sa nástrojov vonkajšieho financovania Únie, ktoré sa pripravuje na december 2017.
Právny rámec návrhu je jasný, presne vymedzený a umožní vyhnúť sa akejkoľvek odchýlke.
Dôkladne sa vymedzili opatrenia, ktoré majú zabezpečiť primerané používanie tohto nariadenia:
• Podpora pre armády tretích krajín sa vzťahuje len na určité krajiny v jasne vymedzených situáciách, keď budovanie kapacít armády slúži na dosiahnutie cieľa rozvoja.
• Podmienky, za ktorých sa môže táto finančná pomoc poskytnúť, sú presne vymedzené: pomoc musí byť odôvodnená na základe situácie, v ktorej sa príslušná krajina nachádza, a musí dôjsť k dohode medzi tretím štátom a Úniou.
• Samotná pomoc podlieha riadne vymedzeným obmedzeniam: nemôže zodpovedať opakovaným vojenským výdavkom (mzdám, dôchodkom), nesmie sa použiť na získavanie smrtiaceho vybavenia, napríklad na nákup zbraní alebo munície, a nemôže sa týkať odbornej prípravy osobitne zameranej na boj.
Napokon, je nevyhnutné, aby sa osobitná pozornosť venovala náležitému prideľovaniu finančných prostriedkov.
Na druhej strane musí byť nariadenie v znení zmien Európskeho parlamentu v plnom súlade s právnymi požiadavkami uvedenými v zmluvách. Financovanie budovania kapacít v sektore obrany na základe článkov 209 a 212 ZFEÚ (t. j. rozvojová spolupráca na jednej strane a hospodárska, finančná a technická spolupráca na druhej strane) je možné, pokiaľ je to nevyhnutné s ohľadom na ciele rozvojovej spolupráce Únie.
Tento právny rámec umožňuje zahrnúť do rozsahu pôsobnosti všetky rozvojové krajiny, ako aj iné nestabilné krajiny v prípade, že sú splnené stanovené podmienky. Tento nástroj by pomohol krajinám, ako sú Mali, Stredoafrická republika alebo Somálsko, ako aj iným nestabilným krajinám, ktoré to skutočne potrebujú (Niger, ktorý čelí teroristickým výpadom zo strany Mali, Čadu a Kamerunu).
Pokiaľ ide o programovanie a zavádzanie najnovšie zmenených ustanovení, treba zdôrazniť, že existujúce ustanovenia uvedené v nariadení o nástroji na podporu stability a mieru z roku 2014 sa budú dodržiavať. Ide o opatrenia výnimočnej pomoci a programy dočasnej reakcie (článok 7) a tematické strategické dokumenty a viacročné orientačné programy (článok 8). Ide takisto o rozšírenie povinnosti vykonávať opatrenia pomoci v súlade s medzinárodným právom na opatrenia pomoci, ktoré sa týkajú budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (článok 10).
Pokiaľ ide o úlohu Parlamentu, ustanovenia platné pre nástroj na podporu stability a mieru sa budú vzťahovať aj na všetky ustanovenia, ktoré sa zmenia na základe tohto nariadenia. V prípade neprogramovateľných opatrení je Parlament informovaný prostredníctvom pravidelných informačných poznámok Komisie určených Politickému a bezpečnostnému výboru. V prípade programovateľných opatrení Parlament preskúma návrhy vykonávacích aktov (strategický dokument, viacročné orientačné programy, ročné akčné programy), ako aj strategické dialógy s útvarmi Komisie a ESVČ pred každým viacročným programovaním.
Spravodajca sa domnieva, že návrh Komisie je len prvou fázou ambicióznejšej európskej politiky týkajúcej sa budovania kapacít Únie v partnerských krajinách. Takmer rok po tom, ako Európska komisia uverejnila tento návrh, musí Európsky parlament prevziať svoju zodpovednosť a urýchlene prijať tento text, ktorý je nevyhnutným nástrojom na dlhodobú podporu stability tretích krajín, rozvoja právneho štátu a účinnosti vonkajšej činnosti Európskej únie.
- [1] Európska bezpečnostná stratégia (dokument Rady č. 15895/03 z 8. decembra 2003).
- [2] Napríklad: stratégia Európskej únie pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel z roku 2011.
- [3] Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. apríla 2014 o komplexnom prístupe EÚ a jeho vplyvoch na ucelenosť vonkajšej činnosti EÚ (2013/2146(INI)). Prijaté texty, P7_TA(2014)0286.
- [4] Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 o operáciách na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou (2015/2275(INI)). Prijaté texty, P8_TA(2016)0249.
- [5] Spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Európskemu parlamentu a Rade, Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja – umožnenie partnerom predchádzať krízam a zvládať ich, 28. apríla 2015, JOIN(2015) 17 final.
- [6] Posúdenie vplyvu, Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja, sprievodný dokument k: návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (SWD(2016) 222 final.
MENŠINOVÉ STANOVISKO
predložené v súlade s článkom 52a ods. 4 rokovacieho poriadku v mene skupiny GUE/NGL: Sabine Lösing, Miguel Urban Crespo, Javier Couso Permuy, Takis Hadjigeorgiou
Správa podporuje iniciatívu Komisie na rozšírenie nástroja na podporu stability a mieru o budovanie vojenských kapacít. Cieľom tejto správy je obísť existujúce pravidlá financovania z rozpočtu EÚ, ktorými sa vylučujú činnosti zamerané na financovanie sektora obrany a vojenských subjektov v tretích krajinách.
Voči správe namietame, keďže:
• podporuje používanie rozvojovej pomoci na vojenské účely;
• požaduje financovanie budovania kapacít vojenských síl
• vyzýva na financovanie vybavenia a výcviku ozbrojených síl v tretích krajinách;
• podporuje obranný priemysel a spoločnosti, ktoré v ňom pôsobia, čím sa sprístupnia programy budovania kapacít financované EÚ
• posilňuje vzťah medzi bezpečnosťou a rozvojom
• porušuje článok 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ, ktorým sa vylučuje použitie rozpočtu Únie na výdavky vyplývajúce z operácií s vojenskými alebo obrannými dôsledkami
Požadujeme, aby sa:
• využíval nástroj na podporu stability a mieru len na civilné účely
• nepoužívala rozvojová pomoc na vojenské účely
• podporovalo odstraňovanie chudoby, predchádzanie konfliktom, nešírenie zbraní a odzbrojenie
• nepoužívali finančné prostriedky z rozpočtu EÚ na vojenské účely a článok 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa vykladal striktne
STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU
Elmar Brok
predseda
Výbor pre zahraničné veci
BRUSEL
Vec: Stanovisko k právnemu základu návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (COM(2016)447 – 2016/0207(COD))
Vážený pán predseda,
Výbor pre právne veci na schôdzi koordinátorov 11. júla 2016 v súlade s článkom 39 ods. 3 rokovacieho poriadku rozhodol, že z vlastného podnetu preskúma právny základ návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (COM(2016)447). Okrem toho predseda Výboru pre rozvoj listom z 15. novembra 2016 v súlade s článkom 39 rokovacieho poriadku požiadal Výbor pre právne veci o overenie právneho základu uvedeného legislatívneho návrhu. Základom návrhu je článok 209 ods. 1 a článok 212 ods. 2 ZFEÚ o prijímaní opatrení potrebných na uskutočňovanie politiky v oblasti rozvojovej spolupráce a opatrení v rámci hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce s inými ako rozvojovými tretími krajinami.
Výbor sa touto otázkou zaoberal na schôdzi 13. júla 2017.
I – Kontext
Nariadenie (EÚ) č. 230/2014 (ďalej len „nariadenie o nástroji na podporu stability a mieru“)[1] stanovuje opatrenia technickej a finančnej pomoci s cieľom predchádzať krízam a reagovať na ne a prispievať k budovaniu stability a mieru. Cieľom navrhovaných zmien nariadenia o nástroji na podporu stability a mieru je rozšíriť pomoc Únie o nový druh pomoci zameraný osobitne na budovanie kapacít vojenských aktérov v tretích krajinách v prípade výnimočných okolností. Návrh Komisie nadväzuje na dosť úzke prepojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom, ktoré má slúžiť na podporovanie bezpečnostných systémov partnerských krajín ako súčasť širšieho reformného procesu s cieľom poskytovať efektívnu a zodpovednú bezpečnosť štátu a jednotlivcom, a tak prispievať k plneniu cieľov EÚ v oblasti inkluzívneho a trvalo udržateľného rozvoja a právneho štátu.
Prepojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom v praxi možno nájsť v nariadení 1717/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj stability (ďalej len „nástroj stability“)[2] a ktoré predchádzalo nariadeniu o nástroji na podporu stability a mieru. Nástroj stability bol zameraný na vykonávanie opatrení rozvojovej spolupráce a opatrení finančnej, hospodárskej a technickej spolupráce s tretími krajinami[3] a jeho rozsah pôsobnosti pôvodne zahŕňal vojenské monitorovanie a mierové operácie.[4] Príslušné ustanovenie – ktoré bolo neskôr počas rokovaní o nariadení medzi Komisiou, Radou a Parlamentom vypustené – sa začlenilo do článku 2 písm. (a) s týmto znením:
„vojenského monitorovania a operácií na udržanie alebo podporu mieru (vrátane tých, ktoré majú civilný prvok) vedené organizáciami na úrovni regiónov a nižších územných celkov a ostatnými zoskupeniami štátov, pracujúcimi na základe súhlasu OSN; opatrenia na budovanie kapacít takýchto organizácií a ich zúčastnených členov na plánovanie, realizáciu a zabezpečenie účinnej politickej kontroly takýchto operácií.“
II – Príslušné články zmluvy
Články 209 ods. 1 ZFEÚ a 212 ods. 1 ZFEÚ, ktoré sa nachádzajú v piatej časti s názvom Vonkajšia činnosť Únie, sú v návrhu Komisie uvedené ako súčasť právneho základu a ich znenie je takéto (zvýraznenie doplnené):
Článok 209 ZFEÚ
(pôvodný článok 179 ZES)
1. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú opatrenia potrebné na uskutočňovanie politiky v oblasti rozvojovej spolupráce, ktoré sa môžu vzťahovať na viacročné programy spolupráce s rozvojovými krajinami alebo na tematicky zamerané programy. [...]
Článok 212 ZFEÚ
(pôvodný článok 181a ZES)
2. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanovia opatrenia potrebné na vykonávanie odseku 1. [...]
V článku 212 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza (zvýraznenie doplnené):
Článok 212 ZFEÚ
(pôvodný článok 181a ZES)
1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia zmlúv, najmä článkov 208 až 211, Únia vykonáva činnosti hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce vrátane pomoci najmä vo finančnej oblasti s inými ako rozvojovými tretími krajinami. Tieto činnosti sú v súlade s politikou Únie v oblasti rozvoja a vykonávajú sa v rámci zásad a cieľov jej vonkajšej činnosti. Činnosti Únie a členských štátov sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú.
Článok 208 ZFEÚ stanovuje, za akých predpokladov možno prijať opatrenia rozvojovej spolupráce, a jeho znenie je takéto (zvýraznenie doplnené):
Článok 208 ZFEÚ
(pôvodný článok 177 ZES)
1. Politika Únie v oblasti rozvojovej spolupráce sa vykonáva v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie. Politika Únie v oblasti rozvojovej spolupráce a politiky členských štátov v tejto oblasti sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú.
Hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie. Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny. […]
Vzhľadom na odkaz na zásady a ciele vonkajšej činnosti Európskej únie by sa mal brať zreteľ aj na článok 21 Zmluvy o EÚ (zvýraznenie doplnené):
Článok 21 Zmluvy o EÚ
1. Činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. […]
2. Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločné politiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov s cieľom:
a) uchovávať svoje hodnoty, základné záujmy, bezpečnosť, nezávislosť a celistvosť;
b) upevňovať a podporovať demokraciu, právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva;
c) zachovávať mier, predchádzať konfliktom a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade s cieľmi a zásadami Charty Organizácie Spojených národov, so zásadami
Helsinského záverečného aktu a s cieľmi Parížskej charty, a to aj pokiaľ ide o vonkajšie hranice;
d) podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu;
e) povzbudzovať integráciu všetkých krajín do svetového hospodárstva aj prostredníctvom postupného odstraňovania prekážok v medzinárodnom obchode;
f) prispievať k vypracovaniu medzinárodných opatrení na zachovávanie a zlepšovanie kvality životného prostredia a trvalo udržateľného hospodárenia so svetovými prírodnými zdrojmi s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj;
g) pomáhať obyvateľstvu, krajinám a regiónom postihnutým prírodnými katastrofami alebo katastrofami spôsobenými ľudskou činnosťou a
h) presadzovať medzinárodný systém založený na posilnenej mnohostrannej spolupráci a dobrej správe vecí verejných v celosvetovom meradle.
3. Pri rozvoji a vykonávaní vonkajšej činnosti Únie v rôznych oblastiach, na ktoré sa vzťahuje táto hlava a piata časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj pri rozvíjaní a uskutočňovaní svojich ostatných politík v ich vonkajších aspektoch zachováva Únia zásady a sleduje ciele uvedené v odsekoch 1 a 2.
Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti a medzi nimi a ostatnými politikami. Rada a Komisia s pomocou vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zabezpečujú tento vzájomný súlad a na tento účel spolupracujú.
Článok 24 ods. 1 ZFEÚ je tiež dôležitý pri analýze a stanovení vhodného právneho základu. Jeho znenie je takéto (zvýraznenie doplnené):
Článok 24 Zmluvy o EÚ
(pôvodný článok 11 Zmluvy o EÚ)
1. Právomoc Únie v záležitostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa vzťahuje na všetky oblasti zahraničnej politiky a všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti Únie vrátane postupného vymedzenia spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k spoločnej obrane.
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika podlieha osobitným pravidlám a postupom. Vymedzuje a vykonáva ju jednomyseľne Európska rada a Rada s výnimkou prípadov, keď sa v zmluvách ustanovuje inak. Prijatie legislatívneho aktu sa vylučuje. Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku uskutočňuje vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty v súlade so zmluvami. Osobitná úloha Európskeho parlamentu a Komisie v tejto oblasti je vymedzená v zmluvách. Súdny dvor Európskej únie nemá vo vzťahu k týmto ustanoveniam právomoc s výnimkou jeho právomoci monitorovať súlad s článkom 40 tejto zmluvy a preskúmavať zákonnosť niektorých rozhodnutí, ako sa ustanovuje v článku 275 druhom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie. [...]
V článku 40 Zmluvy o EÚ sa uvádza:
Článok 40 Zmluvy o EÚ
Uskutočňovaním spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky nie je dotknuté uplatňovanie postupov a rozsah právomocí inštitúcií ustanovených zmluvami na výkon právomocí Únie uvedených v článkoch 3 až 6 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Rovnako nie je uskutočňovaním politík uvedených v týchto článkoch dotknuté uplatňovanie postupov a rozsah právomocí inštitúcií ustanovených zmluvami na výkon právomocí Únie podľa tejto kapitoly.
III – Navrhovaný právny základ
Komisia navrhla ako vhodný právny základ zmeny nariadenia (EÚ) č. 230/2014 článok 209 ods. 1 a článok 212 ods. 2 ZFEÚ. Obidve ustanovenia sa nachádzajú v hlave III Spolupráca s tretími krajinami a humanitárna pomoc v rámci vonkajšej činnosti Únie, ktorá vznikla spojením pôvodnej hlavy XX (články 177 až 181 ZES) a hlavy XXI (článok 181a ZES) časti 3 Zmluvy o Európskom spoločenstve, čo Spoločenstvu (dnes Únia) umožňovalo vykonávať opatrenia politiky spolupráce s rozvojovými (články 177 – 188 ZES), ako aj s rozvinutými krajinami (čl. 188a ZES).
Otázka výberu vhodného právneho základu sa opakovane vyskytuje v oblasti vonkajšej činnosti EÚ, najmä v súvislosti s prepojením medzi spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou a rozvojom, politikami hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce. Príčinou sú zásadné právne rozdiely medzi súbormi ustanovení, ktorými sa tieto oblasti riadia, ako aj úzke vzájomné pôsobenie politík, ktoré do praxe zaviedli inštitúcie Únie. Obzvlášť rozvojová spolupráca a hospodárska, finančná a technická spolupráca sa vykonáva na základe tradičného integračného modelu, kde sa Európsky parlament aktívne zúčastňuje na prijímaní rozhodnutí v súlade s riadnym legislatívnym postupom po predložení návrhu Komisiou a s jurisdikciou Súdneho dvora[5]. Naopak, v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Rada prijíma opatrenia prevažne jednomyseľne, pričom len informuje Európsky parlament a Súdny dvor vyslovene nemá žiadnu právomoc[6].
Vychádzajúc z tohto kontextu sa Výbor pre právne veci rozhodol, že preskúma správny právny základ navrhovanej zmeny nariadenia č. 230/2014. Má Únia prijať navrhnuté opatrenie, ktoré spája rozvojovú spoluprácu a hospodársku, finančnú a technickú spoluprácu s bezpečnostnou a obrannou politikou v súlade s ustanoveniami, ktorými sa tieto oblasti riadia? Odpoveď na túto právnu otázku by neznamenala len stanovenie postupu, ktorým by sa riadilo prijatie navrhnutého opatrenia, ale aj jeho právnych vlastností a dôsledkov.
IV – Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie o výbere právneho základu
Súdny dvor vždy považoval otázku vhodného právneho základu za otázku ústavného významu, ktorá zaručuje dodržiavanie zásady zverených právomocí (článok 5 Zmluvy o EÚ) a určuje charakter a rozsah právomoci Únie.[7] Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí byť „voľba právneho základu aktu Únie založená na objektívnych prvkoch, ktoré možno preskúmať v rámci súdneho preskúmania, medzi ktoré patria predovšetkým cieľ a obsah aktu“.[8] Voľba nesprávneho právneho základu môže byť preto dôvodom na zrušenie príslušného aktu. V tejto súvislosti je želanie inštitúcie aktívnejšie sa zúčastňovať na prijatí daného opatrenia, ako aj okolnosti, za ktorých bol akt prijatý, a doterajšia práca na iných aspektoch v rámci rozsahu pôsobnosti daného opatrenia z hľadiska určenia správneho právneho základu nepodstatné.[9]
Ak z preskúmania opatrenia vyplýva, že opatrenie má dvojaký účel alebo že obsahuje dve zložky, a ak jeden účel alebo jednu zložku možno považovať za hlavnú alebo prevažujúcu, kým druhý účel alebo zložka sú len vedľajšie, musí sa zakladať len na jedinom právnom základe, a to na základe, ktorý si vyžaduje tento hlavný alebo prevažujúci účel alebo zložka.[10] Ak má však opatrenie niekoľko súbežných cieľov alebo zložiek, ktoré sú neoddeliteľne prepojené bez toho, aby bol niektorý z nich druhotný a nepriamy vo vzťahu k ostatným, takéto opatrenie bude musieť vychádzať z rôznych zodpovedajúcich právnych základov,[11] pokiaľ postupy stanovené pre jednotlivé právne základy nie sú nezlučiteľné s právom Európskeho parlamentu a nenarúšajú ho.[12]
V – Cieľ a obsah navrhnutého opatrenia
Cieľom návrhu je, ako Komisia uvádza v dôvodovej správe, vloženie „nového článku do hlavy II nariadenia (EÚ) č. 230/2014, aby sa rozšírila pomoc Únie za výnimočných okolností určená na použitie pri budovaní kapacít vojenských aktérov v partnerských krajinách s cieľom prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju a najmä dosiahnuť mierové a inkluzívne spoločnosti“.[13] Podľa posúdenia vplyvu, ktoré je pripojené k návrhu Komisie, sleduje tento podnet dvojaké všeobecné ciele: na jednej strane zabezpečiť, aby rozvojová pomoc EÚ nestabilným rozvojovým krajinám nebola ohrozená situáciami nestability a konfliktu, a to tak, že sa všetkým subjektom pôsobiacim v oblasti bezpečnosti vrátane armády poskytne podpora, aby mohli zabezpečiť stabilitu, mier a poriadok, a na druhej strane podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu.[14]
V tejto súvislosti sa v odôvodnení 3 uvádza, že podporovanie aktérov sektora bezpečnosti vrátane armády za výnimočných okolností je v kontexte predchádzania konfliktom, krízového riadenia alebo stabilizácie nevyhnutné na zabezpečenie vhodných podmienok na odstraňovanie chudoby a na rozvoj. Zdôrazňuje sa v ňom tiež, že tieto opatrenia sú zamerané na ochranu civilného obyvateľstva v oblastiach postihnutých konfliktom, krízami alebo nestabilitou a prispievajú k dobrej správe vecí verejných a účinnej demokratickej kontrole, ako aj dodržiavaniu ľudských práv a zásad právneho štátu. V odôvodneniach 2, 4 a 5 sa opäť poukazuje na pevnú väzbu medzi bezpečnosťou a trvalo udržateľným rozvojom, pričom sa na tento účel odkazuje na program OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2010,[15] na závery Európskej rady z 19. a 20. decembra 2013 a na spoločné oznámenie s názvom Budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja – umožnenie partnerom predchádzať krízam a zvládať ich.[16]
V návrhu je predovšetkým stanovené, že pomoc Únie poskytovaná aktérom sektora môže zahŕňať aj vojenských aktérov za výnimočných okolností, v kontexte širšieho procesu reformy sektora bezpečnosti a v súlade so všeobecným cieľom dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja (nový pododsek v článku 1 ods. 2). V prvom odseku článku 3a sa pripomína cieľ prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju a k dosiahnutiu stabilných, mierových a inkluzívnych spoločností, a to tým, že za výnimočných okolností sa poskytne pomoc Únie na budovanie kapacít vojenských aktérov v partnerských krajinách. V odseku 2 sa na vysvetlenie uvádza, že takto zameraná pomoc Únie by mala prebiehať formou programov budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja vrátane odbornej prípravy, mentorstva a poradenstva, ako aj poskytovanie vybavenia, zlepšenie infraštruktúry a poskytovanie iných služieb. Táto forma pomoci by sa mala uplatniť len v krajných prípadoch, ak využitie nevojenských aktérov nemôže primerane zaručiť dosiahnutie stabilných, mierových a inkluzívnych spoločností. Ide o prípady vážneho ohrozenia existencie fungujúcich štátnych inštitúcií, ako aj ochrany ľudských práv a základných slobôd, alebo keď štátne inštitúcie už nezvládajú toto vážne ohrozenie; a za podmienky, že sa príslušná krajina a medzinárodné spoločenstvo a/alebo Európska únia zhodujú v tom, že armáda má kľúčový význam pre stabilitu, mier a rozvoj, obzvlášť v krízových a nestabilných súvislostiach a situáciách. V odseku 4 je okrem toho vymedzený rozsah pôsobnosti vojenskej pomoci stanovením podmienky, že by sa nemala použiť na financovanie opakovaných vojenských výdavkov, ani na obstarávanie zbraní a munície, ani odbornej prípravy, ktorá je výlučne určená na prispievanie k bojaschopnosti ozbrojených síl. V odseku 5 sa pripomína, že cieľom vojenskej pomoci by malo byť podporenie zodpovednosti zo strany partnerskej krajiny a rozvoja nevyhnutých prvkov a osvedčených postupov potrebných na zabezpečenie trvalej udržateľnosti v strednodobom a dlhodobom horizonte a podpora právneho štátu a zavedených zásad medzinárodného práva.
Ďalšie menšie zmeny článkov 7 ods. 1, 8 ods. 1 a 10 ods. 1 nariadenia o nástroji na podporu stability a mieru spočívajú v zavedení krížového odkazu na nový článok 3a. A na záver, článok 13 ods. 1 sa mení s cieľom zvýšiť finančné krytie na vykonávanie nariadenia o 100 000 000 EUR.
VI – Analýza a stanovenie vhodného právneho základu
Komisia navrhla ako vhodný právny základ zmeny nariadenia (EÚ) č. 230/2014 článok 209 ods. 1 a článok 212 ods. 2 ZFEÚ. Podľa článku 209 ods. 1 ZFEÚ môžu spoluzákonodarcovia v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijať opatrenia potrebné na uskutočňovanie politiky v oblasti rozvojovej spolupráce, ktorá sa podľa článku 208 ods. 1 ZFEÚ vykonáva v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie a ktorej hlavným cieľom je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie. Odstránenie chudoby je ako cieľ uvedený aj v článku 21 ods. 2 Zmluvy o EÚ, v ktorom je ustanovený celý rad cieľov vonkajšej činnosti Únie. Na základe toho, že tento cieľ sa uvádza v článku 208 ods. 1 ZFEÚ, sa možno domnievať, že ostatné ciele stanovené v článku 21 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa síce môžu realizovať prostredníctvom opatrení rozvojovej spolupráce, ale len do tej miery, pokiaľ nejde o hlavné ciele.[17]
Široký rozsah chápania politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce, pokiaľ ide o dohody o rozvojovej spolupráci (DRS), potvrdil aj rozsudok vo veci Portugalsko/Rada, v ktorom Súdny dvor uviedol, že (zvýraznenie doplnené):[18]
„Preto sa treba domnievať, že výskyt ustanovení týkajúcich sa rôznych špecifických oblastí v dohode o rozvojovej spolupráci nemôže zmeniť kvalifikáciu tejto dohody, ktorá sa musí vykonať v závislosti od jej podstatného cieľa, a nie v závislosti od konkrétnych ustanovení, pod podmienkou, že tieto ustanovenia neobsahujú povinnosti takého rozsahu v cielených špecifických oblastiach, že by tieto povinnosti predstavovali v skutočnosti ciele odlišné od cieľov rozvojovej spolupráce.“
Vo veci C-403/05 Parlament/Komisia Súdny dvor znovu potvrdil, že uvedená rozvojová spolupráca (zvýraznenie doplnené):[19]
sa týka „nielen trvalo udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja týchto krajín, ich harmonickej a postupnej integrácie do svetovej ekonomiky, ako aj boja proti chudobe, ale tiež rozvoja a upevnenia demokracie a právneho štátu, ako aj rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, a to za plnenia záväzkov prevzatých v rámci Organizácie Spojených národov a iných medzinárodných organizácií.“
Podľa dokumentu, ktorý vypracovala právna služba Parlamentu v roku 2004 na tému výberu právneho základu aktu predchádzajúceho nariadeniu o nástroji na podporu stability a mieru – ktorý pôvodne obsahoval podobné ustanovenie o budovaní vojenských kapacít vo výnimočných situáciách:[20]
„opatrenia týkajúce sa udržania a podpory mieru možno jednoznačne považovať za opatrenia, ktoré prispievajú k cieľu rozvoja demokracie a k zásadám právneho štátu. Znenie článkov 179 (teraz článok 209 ods. 1 ZFEÚ) a 181a ZES (teraz článok 212 ods. 2 ZFEÚ) nevylučuje financovanie operácií na udržiavanie mieru v záujme plnenia ich cieľov. Judikatúra Súdneho dvora navyše stanovila, že rozvojová politika Únie by sa mala vykladať v širokom zmysle.[21]“
Právna služba Parlament vo svojom oznámení zo 6. januára 2017 potvrdila, že výnimočné okolnosti, za ktorých by sa poskytli opatrenia CBSD v rámci zmeneného nariadenia o nástroji na podporu stability a mieru, by umožnili alternatívny výklad, podľa ktorého je vojenská zložka v článku 3a aj vedľajšia, aj potrebná. V prospech toho hovorí aj vylúčenie podpory prísne vojenskej povahy v súlade s článkom 3a ods. 4, ktoré by bolo možné ešte viac posilniť tým, že by sa výslovne stanovilo úzke prepojenie s politikou Únie v oblasti rozvojovej spolupráce.[22] Ako sa potvrdilo v oznámení útvarov Komisie z 2. februára 2017 o právnom základe v rámci postupu č. 2016/0207(COD), ktoré bolo vydané na žiadosť Výboru pre právne veci, návrh sleduje rozvojový cieľ prostredníctvom ďalšieho zúčastneného aktéra, a to armády, vo vymedzených prípadoch, keď tento aktér nekoná v rámci vojenských funkcií, ale len v záujme plnenia civilných cieľov.[23]
Podľa Spoločného oznámenia Komisie pre Európsky parlament a Radu z 28. apríla 2015 o budovaní kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja[24] môže byť budovanie kapacít sektora bezpečnosti zamerané na civilné alebo policajné sily, ale aj armády. V Európskej bezpečnostnej stratégii z roku 2003 je stanovené, že bezpečnosť je hlavnou podmienkou rozvoja, pretože konflikty narúšajú infraštruktúru, a to aj v sociálnej oblasti, a zároveň podnecujú kriminalitu a odrádzajú od investícií a brzdia bežnú hospodársku činnosť.[25] Napokon, podľa Európskeho konsenzu o rozvoji je hlavným cieľom rozvojovej spolupráce EÚ odstránenie chudoby v kontexte trvalo udržateľného rozvoja vrátane „dobrej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv a politických, hospodárskych, sociálnych a environmentálnych aspektov“.[26] Európsky konsenzus navyše „usmerní plánovanie a vykonávanie zložky rozvojovej pomoci vo všetkých nástrojoch Spoločenstva a jeho stratégiách spolupráce s tretími krajinami“, pričom rozvojová pomoc „sa definuje ako celok oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), ako dohodol Výbor pre rozvojovú pomoc OECD“.[27] Podľa prepracovaných smerníc pre ODA je financovanie armád partnerských krajín možné len vtedy, keď si výnimočné okolnosti vyžadujú poskytovanie rozvojových služieb zo strany vojenských síl, ktoré tak plnia úlohy spojené s obnovením právneho štátu. Naopak, priama účasť na vojenských výdavkoch naďalej nespĺňa kritériá oprávnenosti.[28] V dôsledku toho sa na prípady, keď štátne inštitúcie sú nefunkčné a nedokážu zabezpečiť mierové a inkluzívne spoločnosti, prepracované smernice pre ODA nevzťahujú a podľa navrhovaného nariadenia je možné ísť nad rámec ODA tým, že sa armáda využije ako poskytovateľ rozvojových služieb.[29] Z právneho hľadiska nepredstavujú samotné smernice pre ODA právne záväzné obmedzenia rozsahu pôsobnosti článku 208 ZFEÚ a podľa nariadenia o nástroji na podporu stability a mieru nie je jeho uplatnenie podriadené splnením podmienok ODA.[30]
Ako sa uvádza v posúdení vplyvu, ktoré je pripojené k návrhu, budovanie vojenských a obranných kapacít na účely, ktoré nesúvisia s rozvojovou spoluprácou, by však skutočne zasahovalo do SZBP a tiež bolo v rozpore s článkom 40 Zmluvy o EÚ, ktorým sa zaviedla zásada vzájomného neovplyvňovania medzi SZBP a opatreniami Únie v rámci vonkajšej činnosti mimo SZBP.[31] Podobne by mali opatrenia, ktoré sú v prvom rade zamerané na financovanie armády v tretích krajinách na obranné účely, podliehať SZBP Únie a nemožno ich spájať s právnym základom, ktorý nesúvisí so SZBP. Potvrdil to aj Súdny dvor vo veci C-263/14 Parlament /Rada,
„Pokiaľ ide o akty prijaté na základe ustanovenia týkajúceho sa SZBP, prináleží Súdnemu dvoru, aby predovšetkým na základe článku 275 druhého odseku prvej časti vety ZFEÚ a článku 40 ZEÚ zabezpečil, aby uskutočňovaním tejto politiky nebolo dotknuté uplatňovanie postupov a rozsah právomocí inštitúcií ustanovených Zmluvami na výkon právomocí Únie uvedených v Zmluve o FEÚ. Voľba vhodného právneho základu aktu Únie má tak ústavný význam, pričom použitie nesprávneho právneho základu nemôže spôsobiť neplatnosť takého aktu, najmä v prípade, že vhodný právny základ stanovuje iný postup prijatia, než je postup, ktorý sa v skutočnosti uplatnil. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí byť voľba právneho základu Únie [...] založená na objektívnych prvkoch, ktoré možno preskúmať v rámci súdneho preskúmania, medzi ktoré patria predovšetkým cieľ a obsah aktu“[32].
V tomto zmysle treba vojenskú zložku navrhovaného nariadenia posudzovať v širšom kontexte cieľov a obsahu nariadenia o nástroji na podporu stability a mieru. Na tento účel by sa mali brať do úvahy povaha navrhovanej reformy ako krajného riešenia a prísne vymedzené situácie, v ktorých možno použitie vojenskej pomoci považovať za jediný účinný spôsob, ako prispieť k zabezpečeniu mierových a inkluzívnych spoločností. Na dôvažok, návrh zakazuje pomoc Únie na financovanie vojenskej odbornej prípravy, ktorej výlučným cieľom je prispieť k bojaschopnosti ozbrojených síl, opakovaných vojenských výdavkov a obstarávania zbraní a munície, z čoho by sa dalo usúdiť, že cieľom návrhu je prispieť k bezpečnosti civilného obyvateľstva v tretích krajinách.[33] Túto možnosť navyše obmedzuje povinnosť Komisie vypracovať náležité posúdenie rizík, postupy monitorovania a hodnotenia opatrení (odsek 6 toho istého textu). Postupy monitorovania a hodnotenia sú stanovené aj v článkoch 12 a 13 nariadenia (EÚ) č. 236/2014, ktoré sa uplatňuje na všetky nástroje financovania vonkajšej činnosti EÚ vrátane nástroja na podporu stability a mieru.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa dalo tvrdiť, že cieľom navrhovaného nariadenia je prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju a zabezpečeniu stabilných, mierových a inkluzívnych spoločností prostredníctvom dobrej správy vecí verejných vrátane ministerstiev obrany a ozbrojených síl – ako neoddeliteľnej súčasti výkonnej zložky vlády, hoci podlieha civilnému dohľadu a za výnimočných okolností, keď nie je možné dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj len obrátením sa na nevojenských aktérov.
VII – Záver a odporúčanie
Vzhľadom na vyššie uvedené návrh Komisie, i keď zavádza povinnosti zamerané na rozvoj a konsolidáciu právneho štátu a dobrej správy vecí verejných prostredníctvom posilnenej civilnej kontroly a dohľadu nad armádou v tretích krajinách, čo ho spája so SZBP a SBOP, sleduje hlavne a prevažne ciele politiky v oblasti rozvojovej a hospodárskej, finančnej a technickej spolupráce s hlavným dôrazom na prínos k mierovým a inkluzívnym spoločnostiam, ktoré sa považujú za faktor nevyhnutný na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja. Keďže tieto primárne ciele sú nerozlučne spojené bez toho, aby bol jeden z nich druhoradý a nepriamy vo vzťahu k iným,[34] článok 209 ods. 1 v spojení s článkom 212 ods. 2 ZFEÚ by mal predstavovať platný vhodný právny základ návrhu.
Výbor pre právne veci na schôdzi 13. júla 2017 preto v hlasovaní 10 hlasmi za (7 bolo proti a 6 sa zdržalo)[35] rozhodol, že Vám odporučí použiť ako správny právny základ návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru, článok 209 ods. 1 a článok 212 ods. 2 ZFEÚ.
S úctou,
Pavel Svoboda
- [1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 1 – 10).
- [2] Ú.v. L 327, 2006, s. 1.
- [3] Článok 1 ods. 1.
- [4] KOM(2004) 630 v konečnom znení, Návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj stability, Brusel, 29. septembra 2004, s. 15.
- [5] Článok 209 ods. 1 ZFEÚ.
- [6] Článok 24 ods. 1 podods. 2 Zmluvy o EÚ a článok 275 ZFEÚ.
- [7] Stanovisko 2/00 [2001] Zb. I-9713, bod 5.
- [8] Vec C-45/86 Komisia/ Rada (Všeobecné colné preferencie), Zb. 1987, s. 1439, bod 5; Vec C-411/06 Komisia/ Parlament a Rada, Zb. 2009, s. I-7585.
- [9] Vec C-269/97, Komisia/Rada, Zb. 2000, s. I-2257, ods. 44.
- [10] Vec C-137/12, Komisia/Rada, EU:C:2013:675, bod 53; vec C-490/10, Parlament/Rada, EU:C:2012:525, bod 45; vec C-155/07, Parlament/Rada, Zb. 2008, s. I-08103, bod 34.
- [11] Vec C-211/01, Komisia/Rada, Zb. 2003, s. I-08913, ods. 40; vec C-178/03 Komisia/Európsky parlament a Rada, Zb. 2006, s. I-107, body 43 – 56.
- [12] Vec C-300/89, Komisia/Rada (Oxid titaničitý), Zb. 1991, s. I-2867, body 17 – 25; vec C-268/94, Portugalsko/Rada, Zb. 1996, s. I-6177.
- [13] COM(2016) 447 final, s. 2.
- [14] SWD(2016) 222 final, s. 16.
- [15] Organizácia Spojených národov, A/RES/70/1, rezolúcia prijatá Valným zhromaždením 25. septembra 2015.
- [16] JOIN(2015) 17 final z 28. apríla 2015.
- [17] Pozri vec C-91/05, Komisia/Rada (ECOWAS), 2008 Zb. I-3651, bod 73. Pozri aj vec C-377/12, Komisia/Rada, [2014], EU:C:2014:1903, bod 37. P. Koutrakos: The EU Common Security and Defence Policy (2013 OUP), s. 211 – 212.
- [18] Vec C-268/94 Portugalská republika/ Rada Európskej únie, Zb. 1996, s. I-6177, bod 39.
- [19] Vec C-403/05, Parlament/Komisia, Zb. 2007, s. I-9045, bod 56.
- [20] SJ-0746/04, s. 7.
- [21] Pozri vec C-268/94, Portugalsko/Rada, Zb. 1996,s. I-6177, bod 37.
- [22] SJ-0729/16, s. 10.
- [23] Sj.i(2017)303958, s.2.
- [24] Pozri JOIN(2015) 17 final.
- [25] Pozri A Secure Europe in a Better World – European Security Strategy (Brusel, 12. december 2003), s. 11 – 13.
- [26] Ú.v. EÚ 2006 C 46/1, s. 5, 7 a 42. Pozri aj vec C-377/12, Stanovisko AG Mengozzi (2014), bod 40.
- [27] Ú.v. EÚ 2006 C 46/1, s. 8.
- [28] Pozri smernice pre vykazovanie zo 17. februára 2016, dokument OECD DCD/DAC(2016)3/FINAL z 8. apríla 2016, body 96 – 98.
- [29] Pozri Sj.i(2017)303958, s.3.
- [30] SJ-0729/16, s. 7 – 8.
- [31] pozri P. van Elsuwege: „EU External Action after the Collapse of the Pillar Structure: in Search of a new Balance between Delimitation and Consistency“, 47 Common Market Law Review 2010, s. 1002.
- [32] Rozsudok zo 14. júna 2016, Parlament/ Rada, C‑263/14, ECLI:EU:C:2016:435, body 42 – 43.
- [33] Podobné zdôvodnenie zo strany právnej služby Parlamentu v súvislosti s nástrojom stability, ktorý predchádzal nástroju na podporu stability a mieru, pozri: SJ-0746/04, s. 7.
- [34] Pozri vec C-411/06 Komisia/ Parlament a Rada, Zb. 2009, s. I-7585.
- [35] Na záverečnom hlasovaní boli prítomní: Pavel Svoboda (predseda), Jean-Marie Cavada (podpredseda, spravodajca), Mady Delvaux (podpredsedníčka), Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (podpredsedníčka), Axel Voss (podpredseda), Isabella Adinolfi, Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Lynn Boylan, Daniel Buda, Angel Dzhambazki, Kostas Chrysogonos, Rosa Estaràs Ferragut, Heidi Hautala, Mary Honeyball, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Angelika Niebler, Evelyn Regner, Tiemo Wölken, Tadeusz Zwiefka.
STANOVISKO Výboru pre rozvoj (5.7.2017)
pre Výbor pre zahraničné veci
k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru
(COM(2016)0447 – C8-0264/2016 – 2016/0207(COD))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Linda McAvan
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
Účelom tohto legislatívneho návrhu je zmena nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru, vytvorením nového článku, ktorým sa umožní rozšírenie pomoci EÚ za výnimočných okolností na budovanie kapacít vojenských aktérov v partnerských krajinách. Hlavným vytýčeným cieľom tejto pomoci je dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a mierových a inkluzívnych spoločností.
Spravodajkyňa podporuje všeobecnú líniu návrhu Komisie, ale vyzýva na dôkladné monitorovanie činností, ktoré sa majú financovať v rámci nového nástroja, a zdôrazňuje, že je potrebné úplné, transparentné a systematické interdisciplinárne hodnotenie činností budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD).
Spravodajkyňa tiež pripomína, že prvoradým cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je zníženie a v dlhodobom horizonte odstránenie chudoby (článok 208 ods. 1 ZFEÚ), a preto by sa finančnými prostriedkami nástroja financovania rozvojovej spolupráce (DCI) alebo Európskeho rozvojového fondu (ERF) nemalo prispievať na činnosti CBSD.
POZMEŇUJÚCE NÁVRHY
Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:
Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Citácia 1 a (nová) | ||||||||||||||||||||||
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | |||||||||||||||||||||
|
|
so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej články 24, 40 a 41 ods. 2, | |||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | ||||||||||||||||||||||
Odkazy na príslušné články o SZBP v zmluve. | ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1 | ||||||||||||||||||||||
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | |||||||||||||||||||||
|
(1) Európsky konsenzus o rozvoji z roku 2005 uznáva spojitosť medzi bezpečnosťou a rozvojom. |
(1) Európsky konsenzus o rozvoji z roku 2005 uznal spojitosť medzi bezpečnosťou a rozvojom16, pričom poukázal na ich doplňujúci charakter16 a program zmien z roku 201116 a zdôraznil vzájomnú súvislosť medzi rozvojom a bezpečnosťou. | |||||||||||||||||||||
|
__________________ |
__________________ | |||||||||||||||||||||
|
16 Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“ (Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1). |
16 Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“ (Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1). | |||||||||||||||||||||
|
|
16 a Oznámenie Komisie s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien z 13. októbra 2011 [COM(2011) 637 final]. | |||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1 a (nové) | ||||||||||||||||||||||
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | |||||||||||||||||||||
|
|
(1a) Hlavným cieľom rozvojovej politiky Únie by malo byť zníženie a v dlhodobom horizonte odstránenie chudoby, ako sa jasne uvádza v článku 208 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a mala by byť založená na zásadách účinnosti rozvoja; financovanie súčasných činností v oblasti budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD) stanovených týmto nariadením by preto malo pochádzať z iných nástrojov ako nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) alebo Európskeho rozvojového fondu (ERF), aby sa tieto finančné prostriedky zachovali najmä na zmierňovanie a odstránenie chudoby; | |||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | ||||||||||||||||||||||
Nástroje bezpečnosti musia byť financované z príslušných rozpočtových riadkov pre bezpečnosť. DCI a ERF musia spĺňať záväzok podľa zmluvy t. j. musia sa využívať na odstránenie chudoby. | ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 1 b (nové) | ||||||||||||||||||||||
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | |||||||||||||||||||||
|
|
(1b) Únia by mala zohľadniť ciele rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré vykonáva a ktoré pravdepodobne môžu ovplyvniť rozvojové krajiny, ako sa uvádza v článku 208 ZFEÚ; preto sa vzhľadom na to, že treba nevyhnutne predísť tomu, aby sa rozvojová pomoc a spolupráca akokoľvek podriaďovali bezpečnostnej alebo obrannej politike, musia vonkajšie finančné nástroje vrátane nástroja na podporu stability a mieru vykonávať v tomto zmysle. | |||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 2 | ||||||||||||||||||||||
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | |||||||||||||||||||||
|
(2) V programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý v septembri 2015 prijala Organizácia Spojených národov, sa zdôrazňuje význam podporovania mierových a inkluzívnych spoločností jednak ako cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 16, jednak na dosiahnutie iných výsledkov rozvojovej politiky. V cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 16.a sa výslovne žiada „posilniť príslušné národné inštitúcie, a to aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce pri budovaní kapacít na všetkých úrovniach, najmä v rozvojových krajinách, s cieľom predchádzať násiliu a bojovať proti terorizmu a trestnej činnosti“. |
(2) Program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý v septembri 2015 prijala Organizácia Spojených národov, obsahuje základný opis cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pričom prvým z nich (cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 1) je odstránenie chudoby. Cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 16 sa zdôrazňuje význam podporovania mierových a inkluzívnych spoločností. V cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 16.a sa výslovne žiada „posilniť príslušné národné inštitúcie, a to aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce pri budovaní kapacít na všetkých úrovniach, najmä v rozvojových krajinách, s cieľom predchádzať násiliu a bojovať proti terorizmu a trestnej činnosti“.17 | |||||||||||||||||||||
|
__________________ |
__________________ | |||||||||||||||||||||
|
17 Organizácia Spojených národov, A/RES/70/1, rezolúcia prijatá Valným zhromaždením 25. septembra 2015. |
17 Organizácia Spojených národov, A/RES/70/1, rezolúcia prijatá Valným zhromaždením 25. septembra 2015. | |||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3 | ||||||||||||||||||||||
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | |||||||||||||||||||||
|
(3) Podporovanie aktérov sektora bezpečnosti v tretích krajinách vrátane armády za výnimočných okolností je v kontexte predchádzania konfliktom, krízového riadenia alebo stabilizácie nevyhnutné na zabezpečenie vhodných podmienok na odstraňovanie chudoby a na rozvoj. Tieto opatrenia sú obzvlášť potrebné na zabezpečenie ochrany civilného obyvateľstva v oblastiach postihnutých konfliktom, krízami alebo nestabilitou. Dobrá správa vecí verejných a účinná demokratická kontrola a civilný dohľad nad bezpečnostným systémom vrátane armády, ako aj dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu sú nevyhnutné atribúty riadne fungujúceho štátu v akomkoľvek kontexte a mali by sa podporovať prostredníctvom širšej podpory reforiem sektora bezpečnosti tretím krajinám. |
(3) Reforma sektora bezpečnosti vrátane podpory ozbrojených síl v tretích krajinách za výnimočných okolností je v kontexte predchádzania konfliktom, krízového riadenia alebo stabilizácie nevyhnutná na zabezpečenie vhodných podmienok vrátane dobrej správy pre účinné využívanie rozvojovej spolupráce, ktorej hlavným cieľom je odstránenie chudoby. Tieto opatrenia sú obzvlášť potrebné na zabezpečenie ochrany civilného obyvateľstva v oblastiach postihnutých konfliktom, krízami alebo nestabilitou. Dobrá správa vecí verejných a účinná demokratická kontrola a civilný dohľad nad bezpečnostným systémom vrátane armády, ako aj dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu sú nevyhnutné atribúty riadne fungujúceho štátu v akomkoľvek kontexte. Používanie tohto nástroja by sa malo pozorne monitorovať a Európskemu parlamentu by sa mali pravidelne poskytovať informácie o činnostiach, ktoré sú financované v rámci jeho ustanovení. Treba poznamenať, že doba trvania tohto nástroja je prísne obmedzená na koniec súčasného viacročného finančného rámca, po ktorom by Komisia mala uskutočniť plnohodnotné interdisciplinárne hodnotenie opatrení financovaných v súlade s ustanoveniami o CBSD zriadenom podľa tohto nariadenia a príslušných nástrojov, ktoré členské štáty používajú na účely financovania CBSD. Toto hodnotenie by malo posúdiť súlad opatrení v rámci CBSD, ktoré financuje Únia a jej členské štáty s globálnou stratégiou EÚ a OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Akékoľvek budúce nástroje vytvorené na riešenie spojitosti medzi bezpečnosťou a rozvojom by mali vychádzať zo záverov tohto hodnotenia, mali by sa realizovať len po rozsiahlej verejnej konzultácii viacerých zainteresovaných strán a mali by uľahčiť civilnú spoluprácu medzi Úniou, miestnymi a regionálnymi verejnými alebo medzivládnymi štruktúrami, ako aj mimovládnymi organizáciami s cieľom poskytovať podporu tretím krajinám. | |||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 | ||||||||||||||||||||||
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | |||||||||||||||||||||
|
(6) V záveroch Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP) z 18. mája 2015 sa vyžaduje, aby sa preskúmali možnosti zvýšenia súdržnosti a koordinácie medzi opatreniami EÚ v oblasti bezpečnosti a rozvoja, ako aj zlepšenia budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja, najmä čo sa týka finančných nástrojov.19 Obsahujú tiež výzvu, aby sa vypracoval strategický rámec platný pre celú EÚ pre reformu sektora bezpečnosti, ktorou by sa spojili SBOP a všetky ostatné príslušné nástroje spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), ako aj nástroje rozvojovej spolupráce a aktéri z oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. |
(6) V záveroch Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP) z 18. mája 2015 sa vyžaduje, aby sa preskúmali možnosti zvýšenia súdržnosti a koordinácie medzi opatreniami EÚ v oblasti bezpečnosti a rozvoja, ako aj zlepšenia budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja, najmä čo sa týka finančných nástrojov.19 Obsahujú tiež výzvu, aby sa vypracoval strategický rámec platný pre celú EÚ pre reformu sektora bezpečnosti, ktorou by sa spojili SBOP a všetky ostatné príslušné nástroje spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), ako aj aktéri z oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. | |||||||||||||||||||||
|
__________________ |
__________________ | |||||||||||||||||||||
|
19 Závery Rady pre zahraničné veci (útvar obrany) o SBOP, dokument 8971/15 z 18. mája 2015. |
19 Závery Rady pre zahraničné veci (útvar obrany) o SBOP, dokument 8971/15 z 18. mája 2015. | |||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 a (nové) | ||||||||||||||||||||||
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | |||||||||||||||||||||
|
|
(6a) V záveroch Európskej rady zo 7. a 8. februára 2013 sa uvádza, že najmenej 90 % celkovej vonkajšej pomoci Únie by sa malo považovať za oficiálnu rozvojovú pomoc podľa vymedzenia Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC) OECD. Preto je dôležité, aby prideľovanie finančných prostriedkov v rámci revidovaného nariadenia (EÚ) č. 230/2014 čo najviac zodpovedalo tomuto pomeru. | |||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | ||||||||||||||||||||||
V súčasnosti takmer 90 % finančných prostriedkov vynaložených v rámci nástroja na podporu stability a mieru spĺňa kritériá DAC. | ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 b (nové) | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | ||||||||||||||||||||||
Nástroje bezpečnosti musia byť financované z príslušných rozpočtových riadkov pre bezpečnosť. DCI a ERF musia spĺňať záväzok podľa zmluvy t. j. musia sa využívať na odstránenie chudoby. | ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 c (nové) | ||||||||||||||||||||||
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | |||||||||||||||||||||
|
|
(6c) V záveroch Rady1a o akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na obdobie 2015 – 2019 z 20. júla 2015, najmä v pripojenom akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu a jeho bode 21 písm. c) je Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Rade adresovaná výzva, aby do roku 2017 vypracovali a zaviedli politiku náležitej starostlivosti s cieľom zabezpečiť, aby podpora Únie pre bezpečnostné sily bola v súlade s politikou Únie v oblasti ľudských práv a prispievala k jej vykonávaniu a aby bola v súlade s podporou, ochranou a presadzovaním medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, prípadne medzinárodného humanitárneho práva. | |||||||||||||||||||||
|
|
__________________ | |||||||||||||||||||||
|
|
1ahttp://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10897-2015-INIT/sk/pdf. | |||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | ||||||||||||||||||||||
Pred nadobudnutím účinnosti zmeneného nariadenia o nástroji na podporu stability a mieru je mimoriadne dôležité, aby sa uplatňovala politika náležitej starostlivosti na zabezpečenie toho, aby podpora EÚ pre bezpečnostné sily bola podľa nového článku 3a v súlade s politikou EÚ v oblasti ľudských práv po nadobudnutí účinnosti. | ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 d (nové) | ||||||||||||||||||||||
|
Text predložený Komisiou |
Pozmeňujúci návrh | |||||||||||||||||||||
|
|
(6d) Pokiaľ ide o možnosti, ktoré sú dostupné v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), v uznesení Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o európskej obrannej únii sa v odseku 47 poukazuje na možnú reformu mechanizmu ATHENA zameranú na rozšírenie jej potenciálu na rozdelenie nákladov a spoločné financovanie, najmä pokiaľ ide o budovanie kapacít vojenských aktérov v partnerských krajinách (so zreteľom na odbornú prípravu, mentorstvo, poradenstvo, poskytovanie vybavenia, zlepšenie infraštruktúry a iné služby). Podobný mechanizmus sa vypracoval mimo rozpočtu Únie prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku. | |||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | ||||||||||||||||||||||
Je dôležité zdôrazniť, že v rámci SZBP sú k dispozícii možnosti na vykonávanie programov budovania vojenských kapacít v tretích krajinách. Jednou z týchto možností by mohla byť reforma mechanizmu ATHENA, na ktorú poukazuje a ktorú podporuje nedávne uznesenie Európskeho parlamentu. | ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 1 Nariadenie (EÚ) č. 230/2014 Článok 1 – odsek 2 – pododsek 1a | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 Nariadenie (EÚ) č. 230/2014 Článok 3a – nadpis | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | ||||||||||||||||||||||
Akékoľvek opatrenia v súvislosti s novým článkom 3a by mali byť súčasťou širšej iniciatívy reformy sektoru bezpečnosti (SSR) v súlade s novou koncepciou EÚ o SSR a príslušnými opatreniami SSR v kontexte nástrojov rozvojovej spolupráce. Takéto opatrenia by sa mali zamerať na reformu príslušných vládnych štruktúr takým spôsobom, aby sa posilnil parlamentný dohľad, civilná kontrola, transparentnosť, zodpovednosť a účinnosť. Opatrenie v článku 3a by sa nemalo chápať ako reakcia na krízy, ale ako súčasť strednodobej a dlhodobej politiky štrukturálnych reforiem. | ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 Nariadenie (EÚ) č. 230/2014 Článok 3a – odsek 2 | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | ||||||||||||||||||||||
Parlament požaduje uzavretý pozitívny zoznam činností, ktoré majú nárok na pomoc v rámci nástroja IcSP, a pripomína, že finančné prostriedky DCI sa nemôžu použiť na financovanie činností v oblasti budovania kapacít. | ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 Nariadenie (EÚ) č. 230/2014 Článok 3a – odsek 3 – úvodná časť | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 Nariadenie (EÚ) č. 230/2014 Článok 3a – odsek 3 – písmeno b | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | ||||||||||||||||||||||
Bez presunu ťažiska nie je možné hlavný cieľ posunúť smerom k stabilite, mieru a riadeniu krízy. | ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 Nariadenie (EÚ) č. 230/2014 Článok 3a – odsek 4 – písmeno b | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 Nariadenie (EÚ) č. 230/2014 Článok 3a – odsek 5 | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 2 Nariadenie (EÚ) č. 230/2014 Článok 3a – odsek 6 | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 3 Nariadenie (EÚ) č. 230/2014 Článok 7 – odsek 1 | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | ||||||||||||||||||||||
Rozhodnutia týkajúce sa nového článku 3a o budovaní vojenských kapacít by sa nemali dosiahnuť použitím postupov stanovených v článku 3 tohto nariadenia, ktoré sú určené na zrýchlené rozhodovanie o naliehavých opatreniach výnimočnej pomoci. Postup v článku 3 nezahŕňa Európsky parlament, zatiaľ čo postup v článkoch 4 a 5 ho zahŕňa. | ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 4 Nariadenie (EÚ) č. 230/2014 Článok 8 – odsek 1 | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | ||||||||||||||||||||||
Postup plánovaný pre články 4 a 5 tohto nariadenia je príslušným postupom pre nový článok 3a. Týmto postupom sa zabezpečí, aby boli parlamenty zapojené do tohto procesu a opatrenia na budovanie vojenských kapacít sú navrhnuté ako tzv. dlhodobé opatrenia, ktoré sa zaoberajú štrukturálnymi problémami v kontexte širšieho úsilia o reformu sektora bezpečnosti. | ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 5 Nariadenie (EÚ) č. 230/2014 Článok 10 – odsek 1 | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | ||||||||||||||||||||||
Osobitná zmienka je potrebná v prípade zásady nespôsobovania žiadnej škody a práva v oblasti ľudských práv. | ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 6 a (nový) Nariadenie (EÚ) č. 230/2014 Článok 13 – odsek 3 – písmeno b a (nové) | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | ||||||||||||||||||||||
V článku 13 tohto nariadenia sa uvádza, že opatrenia článku 3 môžu využiť 70 % finančného krytia a 9 % opatrenia článku 4. S cieľom zabezpečiť, aby článok 5 aj naďalej využíval prinajmenšom 21 %, je dôležité doplniť toto znenie. Inak hrozí, že nový článok 3a bude využívať nielen 100 mil. EUR, ale aj finančné prostriedky plánované, avšak nie náležite vyčlenené pre článok 5. | ||||||||||||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 – bod 6 b (nový) Nariadenie (EÚ) č. 230/2014 Článok 13 – odsek 3 – písmeno b b (nové) | ||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||
Odôvodnenie | ||||||||||||||||||||||
Je dôležité zaručiť, že v dôsledku doplnenia nového článku 3a o budovaní vojenských kapacít nedôjde k zníženiu finančných prostriedkov dostupných pre už existujúce články 3, 4 a 5. | ||||||||||||||||||||||
POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO
|
Názov |
Ustanovenie nástroja na podporu stability a mieru |
||||
|
Referenčné čísla |
COM(2016)0447 – C8-0264/2016 – 2016/0207(COD) |
||||
|
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
AFET 12.9.2016 |
|
|
|
|
|
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
DEVE 12.9.2016 |
||||
|
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania |
Linda McAvan 10.2.2017 |
||||
|
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Paavo Väyrynen |
||||
|
Prerokovanie vo výbore |
25.4.2017 |
29.5.2017 |
|
|
|
|
Dátum prijatia |
3.7.2017 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
13 8 1 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Arne Lietz, Linda McAvan, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Joachim Zeller, Željana Zovko |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Frank Engel, Ádám Kósa, Judith Sargentini |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
John Stuart Agnew, Jean-Paul Denanot, Estefanía Torres Martínez |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
13 |
+ |
|
|
PPE |
Frank Engel, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Ádám Kósa, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Bogdan Brunon Wenta, Željana Zovko |
|
|
S&D |
Jean-Paul Denanot, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Arne Lietz, Linda McAvan, Elly Schlein |
|
|
8 |
- |
|
|
ALDE |
Beatriz Becerra Basterrechea, Paavo Väyrynen |
|
|
EFDD |
John Stuart Agnew, Ignazio Corrao |
|
|
GUE/NGL |
Lola Sánchez Caldentey, Estefanía Torres Martínez |
|
|
Verts/ALE |
Heidi Hautala, Judith Sargentini |
|
|
1 |
0 |
|
|
PPE |
Joachim Zeller |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
|
Názov |
Ustanovenie nástroja na podporu stability a mieru |
||||
|
Referenčné čísla |
COM(2016)0447 – C8-0264/2016 – 2016/0207(COD) |
||||
|
Dátum predloženia v EP |
5.7.2016 |
|
|
|
|
|
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
AFET 12.9.2016 |
|
|
|
|
|
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
DEVE 12.9.2016 |
INTA 12.9.2016 |
BUDG 12.9.2016 |
|
|
|
Bez predloženia stanoviska dátum rozhodnutia |
INTA 31.8.2016 |
BUDG 31.8.2016 |
|
|
|
|
Spravodajcovia dátum vymenovania |
Arnaud Danjean 13.12.2016 |
|
|
|
|
|
Námietky voči právnemu základu dátum stanoviska JURI |
JURI 13.7.2017 |
|
|
|
|
|
Dátum prijatia |
11.7.2017 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
48 14 4 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Bas Belder, Mario Borghezio, Victor Boştinaru, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Arnaud Danjean, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ryszard Antoni Legutko, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Alex Mayer, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jordi Solé, Jaromír Štětina, Charles Tannock, László Tőkés, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl, Elena Valenciano, Geoffrey Van Orden, Hilde Vautmans, Anders Primdahl Vistisen, Boris Zala |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Brando Benifei, Luis de Grandes Pascual, András Gyürk, Javi López, Marietje Schaake, Eleni Theocharous, Ernest Urtasun, Bodil Valero, Paavo Väyrynen, Marie-Christine Vergiat |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Inés Ayala Sender, Ádám Kósa |
||||
|
Dátum predloženia |
17.7.2017 |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
|
48 |
+ |
|
|
ALDE
|
Petras Auštrevičius, Javier Nart, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Ivo Vajgl, Hilde Vautmans |
|
|
ECR |
Bas Belder, Ryszard Antoni Legutko, Charles Tannock, Eleni Theocharous, Geoffrey Van Orden, Anders Primdahl Vistisen |
|
|
NI |
Aymeric Chauprade |
|
|
PPE |
Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Arnaud Danjean, Michael Gahler, András Gyürk, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ádám Kósa, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, László Tőkés, Luis de Grandes Pascual, Jaromír Štětina |
|
|
S&D |
Francisco Assis, Inés Ayala Sender, Brando Benifei, Victor Boştinaru, Andi Cristea, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Javi López, Andrejs Mamikins, Alex Mayer, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Elena Valenciano, Boris Zala |
|
|
14 |
- |
|
|
EFDD |
James Carver, Fabio Massimo Castaldo |
|
|
GUE/NGL |
Javier Couso Permuy, Sabine Lösing, Sofia Sakorafa, Miguel Urbán Crespo, Marie-Christine Vergiat |
|
|
NI |
Janusz Korwin-Mikke |
|
|
Verts/ALE |
Klaus Buchner, Barbara Lochbihler, Tamás Meszerics, Jordi Solé, Ernest Urtasun, Bodil Valero |
|
|
4 |
0 |
|
|
ALDE |
Iveta Grigule, Paavo Väyrynen |
|
|
ENF |
Mario Borghezio |
|
|
S&D |
Arne Lietz |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania