SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy

17.7.2017 - (COM(2016)0479 – C8-0330/2016 – 2016/0230(COD)) - ***I

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Norbert Lins

Postup : 2016/0230(COD)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A8-0262/2017

Predkladané texty :

A8-0262/2017

Rozpravy :

PV 11/09/2017 - 21
CRE 11/09/2017 - 21
PV 16/04/2018 - 20
CRE 16/04/2018 - 20

Hlasovanie :

PV 13/09/2017 - 9.8
CRE 13/09/2017 - 9.8
Vysvetlenie hlasovaní
PV 17/04/2018 - 6.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0339
P8_TA(2018)0096

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO Výboru pre rozvoj
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy

(COM(2016)0479 – C8-0330/2016 – 2016/0230(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0479),

– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0330/2016),

– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. decembra 2016[1],

– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 22. marca 2017[2],

– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0262/2017),

1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie -1 (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(-1) Je potrebné zohľadniť Protokol č. 1 k Zmluve o fungovaní Európskej únie o úlohe národných parlamentov v Európskej únii.
Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie -1 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(-1a) Je potrebné zohľadniť Protokol č. 2 k Zmluve o fungovaní Európskej únie o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality.
Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) Komisia 10. júna 2016 predložila návrh, aby EÚ ratifikovala parížsku dohodu. Tento legislatívny návrh tvorí súčasť plnenia záväzku Únie znížiť emisie v celom hospodárstve, ako bolo potvrdené v záväzku plánovaného vnútroštátne stanoveného zníženia Únie a jej členských štátov, ktorý bol predložený sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) 6. marca 2015¹⁰.	(3) Dňa 5. októbra 2016 Rada ratifikovala Parížsku dohodu v mene Únie po udelení súhlasu Európskym parlamentom 4. októbra 2016. Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016. Toto nariadenie tvorí v tejto súvislosti súčasť plnenia záväzku Únie znížiť emisie v celom hospodárstve, ako bolo vymedzené v záväzku plánovaného vnútroštátne stanoveného zníženia Únie a jej členských štátov, ktorý bol predložený sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) 6. marca 2015¹⁰.Únia musí ísť naďalej príkladom a zvýšiť svoje úsilie v oblasti klímy na úroveň, ktorá bude v súlade s cieľom Parížskej dohody.
__________________	__________________
¹⁰ http://www4.unfccc.int/submissions/indc/Submission%20Pages/submissions.aspx	¹⁰ http://www4.unfccc.int/ndcregistry/pages/Party.aspx?party=EUU
Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(4) V parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by zmluvné strany mali pripraviť, oznámiť a dodržať jednotlivé vnútroštátne stanovené príspevky. Parížska dohoda nahrádza prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý po roku 2020 nebude pokračovať. V Parížskej dohode sa tiež žiada, aby sa zachovala rovnováha medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia, a strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadne posilnenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov.	(4) V Parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, čo si od sveta bude vyžadovať, aby vstúpil do obdobia negatívnych úrovní emisií, počas ktorých budú zohrávať ústrednú úlohu lesy, poľnohospodárska pôda a mokrade vrátane rašelinísk. Parížska dohoda sa zameriava aj na posilnenie celosvetovej reakcie na hrozbu zmeny klímy v kontexte trvalo udržateľného rozvoja a úsilia o odstránenie chudoby, a to aj zvýšením schopnosti prispôsobiť sa nepriaznivým účinkom zmeny klímy a podporou odolnosti voči zmene klímy a rozvojom v prospech nízkych emisií skleníkových plynov spôsobom, ktorý neohrozuje výrobu potravín. Zmluvné strany uznali v Parížskej dohode aj základnú prioritu ochrany potravinovej bezpečnosti a skoncovania s hladom a mimoriadnu citlivosť systémov produkcie potravín voči nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy. V záujme dosiahnutia cieľa Parížskej dohody je nutné, aby zmluvné strany zvýšili svoje spoločné úsilie o zmiernenie zmeny klímy a obmedzenie globálneho otepľovania. Zmluvné strany by mali pripraviť, oznámiť a dodržať jednotlivé vnútroštátne stanovené príspevky. Parížska dohoda nahrádza prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý po roku 2020 nebude pokračovať. V Parížskej dohode sa tiež žiada, aby sa zachovala rovnováha medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia, a strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadne posilnenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov. Zmluvné strany uznali v Parížskej dohode, že pri adaptačných opatreniach by sa mal uplatňovať plne transparentný prístup, ktorý by mal zohľadňovať ekosystémy, a opatrenia by mali vychádzať z najlepších dostupných vedeckých poznatkov a riadiť sa nimi.
Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(4a) Je dôležité, aby boli lesy obhospodarované trvalo udržateľným spôsobom v súlade so zásadami trvalo udržateľného lesného hospodárstva vyvinutými v rámci procesu Forest Europe. V tomto procese sa trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov vymedzuje ako spravovanie a využívanie lesov a lesnej pôdy takým spôsobom a v takej miere, aby sa zachovala ich biodiverzita, produktivita, schopnosť obnovy, životaschopnosť a ich potenciál plniť teraz aj v budúcnosti príslušné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, vnútroštátnej a globálnej úrovni a aby sa nepoškodzovali iné ekosystémy. Takéto obhospodarovanie si v tomto kontexte vyžaduje aj uznanie úlohy zalesňovania.
Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(4b) Na dosiahnutie záporných úrovní emisií potrebných na splnenie cieľov Parížskej dohody je potrebný odolný systém započítavania v súvislosti s využívaním pôdy, zmenami vo využívaní pôdy a lesným hospodárstvom (LULUCF). Keďže zachytávanie prostredníctvom LULUCF je reverzibilné, malo by sa s ním zaobchádzať ako so samostatným pilierom v rámci politiky Únie v oblasti klímy.
Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(5) Európska rada na svojom zasadnutí 23. – 24. októbra 2014 uznala aj rozličné ciele odvetví poľnohospodárstva a využívania pôdy, ktoré majú nižší potenciál znižovania emisií, ako aj potrebu zabezpečiť súlad medzi potravinovou bezpečnosťou v Únii a cieľmi boja proti zmene klímy. Európska rada vyzvala Komisiu, aby preskúmala, ako čo najlepšie podnietiť udržateľnú intenzifikáciu výroby potravín a zároveň optimalizovať príspevok tohto odvetvia k znižovaniu emisií skleníkových plynov a k sekvestrácii týchto plynov, okrem iného zalesňovaním, a aby zaviedla politiku, ktorá by upravovala, ako by sa malo odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) začleniť do rámca na znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030, len čo to umožnia technické podmienky a v každom prípade do roku 2020.	(5) Európska rada na svojom zasadnutí 23. – 24. októbra 2014 uznala aj rozličné ciele odvetví poľnohospodárstva a využívania pôdy, ktoré majú nižší potenciál znižovania emisií, ako aj potrebu zabezpečiť súlad medzi potravinovou bezpečnosťou v Únii a cieľmi boja proti zmene klímy. Okrem toho zavádzanie technologických riešení do sektorov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva prispieva k zlepšovaniu výroby a k znižovaniu environmentálnej stopy. Európska rada vyzvala Komisiu, aby preskúmala, ako čo najlepšie podnietiť udržateľnú intenzifikáciu výroby potravín a zároveň optimalizovať príspevok tohto odvetvia k znižovaniu emisií skleníkových plynov a k sekvestrácii týchto plynov, okrem iného zalesňovaním, a aby zaviedla politiku, ktorá by upravovala, ako by sa malo odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) začleniť do rámca na znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030, len čo to umožnia technické podmienky a v každom prípade do roku 2020.
Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(6) Odvetvie LULUCF môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka. Na zabezpečenie účinnosti opatrení, ktoré sú zamerané najmä na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka, je nevyhnutná dlhodobá stabilita a prispôsobivosť úložísk uhlíka.	(6) Odvetvie LULUCF je vo veľkej miere vystavené účinkom zmeny klímy a veľmi zraniteľné voči nej. Toto odvetvie má zároveň obrovský potenciál zabezpečiť dlhodobé prínosy pre klímu a významne prispieť k dosiahnutiu dlhodobých cieľov v oblasti klímy na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni. Odvetvie LULUCF prispieva k zmierneniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka. Poskytuje aj biomateriály, ktoré môžu do určitej miery nahradiť fosílne materiály alebo materiály s vysokými emisiami uhlíka obnoviteľnou nízkouhlíkovou biomasou z lesov. Pokiaľ ide o takúto náhradu, je potrebné vziať do úvahy celý životný cyklus týchto materiálov od výroby suroviny po štádium spracovania a výroby. Bioekonomika vrátane náhrad materiálov, ako napríklad v stavebníctve, a vrátane bioenergie zohráva dôležitú úlohu pri prechode na ekonomiku bez fosílnych palív. Na zabezpečenie účinnosti opatrení, ktoré sú zamerané najmä na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka, a v súlade s Parížskou dohodou je nevyhnutné udržateľné obhospodarovanie lesov a riadenie zdrojov a stabilita a prispôsobivosť úložísk uhlíka. Keďže odvetvie LULUCF je charakterizované dlhými časovými rámcami, dlhodobé stratégie sú potrebné na umožnenie udržateľných investícií v dlhodobom horizonte.
Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6a) Únia by sa mala stať svetovým lídrom v podpore a vývoze výskumu a investícií v oblasti udržateľných, vyspelých a inovatívnych postupov, techník a myšlienok v odvetví LULUCF, ako aj v rozširovaní ekologických technológií s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a zároveň zachovať výrobu potravín, čím by išla príkladom svojim medzinárodným partnerom vrátane rozvojových krajín. V tejto súvislosti by sa mala posilniť účinná spolupráca a partnerstvo so subjektmi súkromného sektora, najmä s malými a strednými podnikmi.
Pozmeňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6b) Uprednostňovanie financovania výskumu v oblasti zmeny klímy by posilnilo úlohu odvetvia LULUCF, pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Predovšetkým posilnenie programu Únie v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sa predpokladá na obdobie rokov 2021 – 2028, by v odvetví LULUCF prispelo okrem iného aj k prehĺbeniu a rozšíreniu znalostí vedeckých a miestnych komunít o výkonnosti tohto odvetvia, urýchleniu udržateľných inovácií, posilneniu prechodu na digitálny vek, modernizácii odbornej prípravy a vzdelávania, posilneniu odolnosti odvetvia LULUCF a monitorovaniu biodiverzity a ľudskej činnosti.
Pozmeňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 c (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6c) Výskum úlohy odumretého dreva, najmä nadzemného neopracovaného drevného odpadu a odumretého dreva pod zemou v obhospodarovaných i neobhospodarovaných lesoch by sa mal posilniť s cieľom spresniť započítavanie uhlíka z lesa a výpočet čistej ekosystémovej uhlíkovej bilancie. K dispozícii sú len obmedzené dôkazy, ale tieto naznačujú, že odumreté drevo môže predstavovať obrovské úložisko uhlíka a ponechanie odumretého dreva na mieste by mohlo okrem iného zohrávať dôležitú úlohu z hľadiska biodiverzity a mohlo by sa považovať za dôležitú súčasť stratégie zmierňovania emisií skleníkových plynov. Ide o relevantnú skutočnosť vzhľadom na to, že v rámci lesného hospodárstva sa môže podporovať odstraňovanie odumretého dreva napríklad na energetické účely a akékoľvek rozhodnutie o správnom zmierňovaní a adaptácii by malo byť informovaným a vedecky zdôvodneným rozhodnutím. Na tento výskum by sa na obdobie rokov 2017 – 2020 mali vyčleniť vyhradené zdroje.
Pozmeňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 d (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6d) Únia prijala záväzky týkajúce sa cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa dajú naplniť len prostredníctvom riadneho lesného hospodárstva a záväzku zastaviť a zvrátiť odlesňovanie a presadzovať opätovné zalesňovanie.
Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 e (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6e) Mal by sa zabezpečiť komplexný prístup k odlesňovaniu tropických oblastí zohľadňujúci všetky faktory odlesňovania, ako aj cieľ zahrnutý vo vyhlásení Komisie v rámci rokovaní o UNFCCC, t. j. zastaviť globálny úbytok lesnej plochy najneskôr do roku 2030 a do roku 2020 znížiť hrubú mieru odlesňovania tropických oblastí aspoň o 50 percent v porovnaní so súčasnou úrovňou.
Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 f (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6f) Lesné hospodárstvo a lesy by sa mali riadiť zodpovedným spôsobom a mali by skutočne prispievať k hospodárskemu rozvoju krajiny a ponúkať životaschopné ekonomické príležitosti pre poľnohospodárov pod podmienkou, že nebude dochádzať k odlesňovaniu citlivých ekosystémov a zakladaniu plantáží na rašeliniskách, že plantáže budú riadené s využitím moderných agroekologických techník s cieľom minimalizovať negatívne environmentálne a sociálne dôsledky a že sa budú rešpektovať práva k pôde, práva pôvodného obyvateľstva, ako aj ľudské práva a práva pracujúcich.
Pozmeňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 g (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6g) Pokročilé a udržateľné postupy obhospodarovania môžu prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov v sektore LULUCF. Mal by sa podporovať rozvoj inovatívnych postupov a využívanie takých pokročilých postupov obhospodarovania vlastníkmi pôdy, ako je presné poľnohospodárstvo, presné lesné hospodárstvo a agrodigitalizácia. Monitorovanie prostredníctvom geoinformácií a pozorovania Zeme, ako aj výmena osvedčených postupov sú potenciálnymi prostriedkami pomoci členským štátom pri dosahovaní ich cieľov, a preto by sa mali podporovať.
Pozmeňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 h (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6h) Agroekológia uľahčuje prechod z lineárnych potravinových systémov na obehové systémy, ktoré odrážajú prírodné cykly a mohli by znižovať uhlíkovú a ekologickú stopu potravinárstva a poľnohospodárstva. Je dôležité podporovať agroekológiu a agrolesníctvo vzhľadom na ich prínos k zmierneniu zmeny klímy.
Pozmeňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(7) V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/ES¹¹ sa ako prvý krok stanovili pravidlá započítavania uplatniteľné na emisie a záchyty skleníkových plynov z odvetvia LULUCF, čím sa prispelo k rozvoju politiky smerom k začleneniu odvetvia LULUCF do záväzku Únie týkajúceho sa zníženia emisií. Toto nariadenie by malo vychádzať z existujúcich pravidiel započítavania, pričom by ich malo aktualizovať a zlepšovať na obdobie rokov 2021 – 2030. Malo by tiež uložiť povinnosti členským štátom pri uplatňovaní týchto pravidiel započítavania a povinnosť zabezpečiť, aby odvetvie LULUCF ako celok netvorilo žiadne čisté emisie. Týmto nariadením by sa nemali stanoviť žiadne povinnosti započítavania či nahlasovania pre súkromné subjekty.	(7) V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/ES¹¹ sa ako prvý krok stanovili pravidlá započítavania uplatniteľné na emisie a záchyty skleníkových plynov z odvetvia LULUCF, čím sa prispelo k rozvoju politiky smerom k začleneniu odvetvia LULUCF do záväzku Únie týkajúceho sa zníženia emisií. Toto nariadenie by malo vychádzať z existujúcich pravidiel započítavania, pričom by ich malo aktualizovať a zlepšovať na obdobie rokov 2021 – 2030. Malo by za každých okolností uložiť povinnosti členským štátom pri uplatňovaní týchto pravidiel započítavania a povinnosť zabezpečiť, aby odvetvie LULUCF ako celok netvorilo žiadne čisté emisie. Týmto nariadením by sa nemali stanoviť žiadne povinnosti započítavania či nahlasovania pre súkromné subjekty vrátane poľnohospodárov a lesníkov a je nutné, aby sa členské štáty vyhýbali stanoveniu takýchto povinností počas vykonávania tohto nariadenia.
__________________	__________________
¹¹ Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 80)	¹¹ Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 80)
Pozmeňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(7a) Poľnohospodárstvo a využívanie pôdy sú odvetvia, ktoré majú priamy a podstatný vplyv na biodiverzitu a ekosystémové služby Európskej únie. Z tohto dôvodu je dôležitým cieľom politík ovplyvňujúcich tieto odvetvia zabezpečiť súlad s cieľmi stratégie Únie v oblasti biodiverzity. Okrem toho existujú aj iné politiky Únie, ktoré môžu podnietiť postupy, ktoré pôjdu nad rámec minimálnych právnych požiadaviek a dobrej štandardnej praxe a prispejú k skutočnému prispôsobeniu sa zmene klímy a zmierňovaniu zmeny klímy a zachovávaniu zachytávačov uhlíka v rámci zabezpečovania verejných statkov. Mali by sa prijať opatrenia na vykonávanie a podporu činností súvisiacich s prístupmi zmierňovania a prispôsobovania s cieľom integrovaného a udržateľného obhospodarovania lesov a poľnohospodárskej pôdy. Napriek tomu, že sa uznáva, že poľnohospodárstvo má obmedzený potenciál zníženia svojich emisií iných ako CO₂, musí sa primerane podieľať na zmierňovaní zmeny klímy. To možno dosiahnuť aj podporou zlepšenia pestovania plodín s cieľom zvýšiť obsah organického uhlíka v pôde. Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť súlad SPP a tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7 b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(7b) Mokrade sú najúčinnejšími ekosystémami na ukladanie CO₂. Degradácia mokradí v Únii preto nie je len problémom biodiverzity, ale je aj závažným klimatickým problémom. Ochranou a obnovou mokradí by sa naopak mohlo zvýšiť úsilie v oblasti ochrany a znížiť emisie skleníkových plynov v odvetví LULUCF. V tomto kontexte by sa mala zvážiť aj úprava usmernení IPCC z roku 2006, ktorá sa očakáva v roku 2019.
Pozmeňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(8) S cieľom určiť presné účty emisií a záchytov v súlade s usmerneniami Medzivládneho panelu o zmene klímy (Intergovernmental Panel for Climate Change – IPCC) pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“) by sa v prípade kategórií využívania pôdy a konverzie medzi kategóriami využívania pôdy mali používať hodnoty každoročne nahlasované podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013, čím by sa mali zjednodušiť postupy používané podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu. Pôda, ktorá sa konvertuje na inú kategóriu využívania pôdy, by sa mala považovať za pôdu v procese presunu do tejto kategórie počas štandardného obdobia 20 rokov stanoveného v usmerneniach IPCC.	(8) S cieľom určiť presné účty emisií a záchytov v súlade s usmerneniami Medzivládneho panelu o zmene klímy (Intergovernmental Panel for Climate Change – IPCC) pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“) by sa v prípade kategórií využívania pôdy a konverzie medzi kategóriami využívania pôdy mali používať hodnoty každoročne nahlasované podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013, čím by sa mali zjednodušiť postupy používané podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu. Pôda, ktorá sa konvertuje na inú kategóriu využívania pôdy, by sa mala považovať za pôdu v procese presunu do tejto kategórie počas štandardného obdobia 20 rokov stanoveného v usmerneniach IPCC. Vzhľadom na vedúce postavenie Únie v oblasti klímy by členské štáty mali upustiť od tohto štandardného obdobia len v prípade zalesnenej pôdy a iba za veľmi obmedzených okolností odôvodnených usmerneniami IPCC. Možnosť výnimky prihliada na rozdielne prírodné a ekologické pomery členských štátov, a tým rozdielne charakteristiky ich lesnej pôdy.
Pozmeňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Odôvodnenie 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(9) Emisie a záchyty zo zalesnenej pôdy však závisia od viacerých prírodných okolností, vekovej štruktúry, ako aj minulých a súčasných postupov obhospodarovania. Pri použití základného roka by sa tieto faktory a z nich vyplývajúce cyklické vplyvy na emisie a záchyty či ich medziročné zmeny nedali zohľadniť. Príslušné pravidlá započítavania by mali namiesto toho upravovať používanie referenčných úrovní, aby sa vyňali vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny. Vzhľadom na absenciu medzinárodného preskúmania podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu by sa mal stanoviť postup preskúmania, aby sa zabezpečila transparentnosť a zlepšila kvalita započítavania v tejto kategórii.	(9) Emisie a záchyty zo zalesnenej pôdy však závisia od viacerých prírodných okolností, vekovej štruktúry, ako aj minulých a súčasných postupov obhospodarovania, ktoré sa podstatne líšia v jednotlivých členských štátoch. Pri použití základného roka by sa tieto faktory a z nich vyplývajúce cyklické vplyvy na emisie a záchyty či ich medziročné zmeny nedali zohľadniť. Príslušné pravidlá započítavania by mali namiesto toho upravovať používanie referenčných úrovní, aby sa riešili vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny, ako je nemožnosť obhospodarovania lesov v Chorvátsku v dôsledku okupácie jeho územia, chorvátskej vojny za nezávislosť a vojnovej a povojnovej situácie. Príslušné pravidlá započítavania by zároveň mali byť koherentné a obsahovať požiadavky na udržateľné obhospodarovanie lesov prijaté na Ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe (Forest Europe). Vzhľadom na absenciu medzinárodného preskúmania podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu by sa mal stanoviť transparentný postup, aby členské štáty zlepšili kontrolovateľnosť a kvalitu započítavania v tejto kategórii.
Pozmeňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Odôvodnenie 9 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(9a) Emisie z vyťaženého dreva v odvetví LULUCF majú potenciál nahradiť emisie v rámci systémov ETS a v sektoroch, na ktoré sa vzťahuje spoločné úsilie, a toto je možné zdôrazniť a zohľadniť v tomto nariadení.
Pozmeňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(10) Ak sa Komisia pri skúmaní národných lesohospodárskych plánov započítavania rozhodne využiť pomoc skupiny odborníkov pre preskúmanie v súlade s rozhodnutím Komisie [C(2016) 3301], mala by vychádzať z osvedčených postupov a skúseností z odborných posudkov v rámci UNFCCC, okrem iného aj pokiaľ ide o účasť národných expertov a odporúčania, a mala by vybrať dostatočný počet odborníkov z členských štátov.	(10) Pri skúmaní národných lesohospodárskych plánov započítavania by sa mala zriadiť skupina odborníkov pre preskúmanie v súlade s rozhodnutím Komisie [C(2016) 3301]. Skupina odborníkov pre preskúmanie by mala vychádzať z osvedčených postupov a skúseností z odborných posudkov v rámci UNFCCC, okrem iného aj pokiaľ ide o účasť národných expertov a odporúčania, a mal by sa vybrať dostatočný počet odborníkov z členských štátov. Skupina odborníkov pre preskúmanie by mala konzultovať so Stálym lesníckym výborom zriadeným rozhodnutím Rady 89/367/EHS, ako aj so zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou pri preskúmaní národných lesohospodárskych plánov započítavania.
Pozmeňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(12) Intenzívnejšie udržateľné využívanie produktov z vyťaženého dreva môže podstatne obmedziť emisie do atmosféry a zlepšiť záchyty skleníkových plynov z atmosféry. Pravidlami započítavania by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty v účtoch presne vyjadrovali zmeny v úložisku produktov z vyťaženého dreva, keď k nim dôjde, s cieľom poskytnúť stimuly na širšie využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom. Komisia by mala poskytnúť usmernenia k metodickým otázkam týkajúcim sa započítavania produktov z vyťaženého dreva.	(12) Intenzívnejšie udržateľné využívanie produktov z vyťaženého dreva môže podstatne obmedziť emisie v dôsledku substitučného efektu (vzhľadom na energetickú náročnosť a úroveň emisií CO₂ iných sektorov, napríklad výroba cementu predstavuje takmer 8 % globálnych emisií CO₂) a zlepšiť záchyty skleníkových plynov z atmosféry. Pravidlami započítavania by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty v účtoch presne vyjadrovali zmeny v úložisku produktov z vyťaženého dreva, keď k nim dôjde, s cieľom oceniť, podnietiť a zintenzívniť širšie využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom namiesto využívania produktov z vyťaženého dreva na energetické účely. Aby bolo možné ďalej podporovať a zahrnúť pozitívny substitučný účinok, by Komisia mala do výpočtov súvisiacich s produktmi z vyťaženého dreva zahrnúť viac produktov, a to prostredníctvom delegovaného aktu. Komisia by mala poskytnúť usmernenia k metodickým otázkam týkajúcim sa započítavania produktov z vyťaženého dreva.
Pozmeňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(13) Prírodné škodlivé činitele, ako sú napríklad nekontrolované požiare v krajine, napadnutie hmyzom a chorobami, extrémne poveternostné podmienky a geologické škodlivé činitele, nad ktorými členský štát nemá kontrolu a ktoré ani nemá možnosť podstatne ovplyvniť, môžu v odvetví LULUCF viesť k dočasným emisiám skleníkových plynov alebo môžu spôsobiť reverziu predchádzajúcich záchytov. Keďže reverzia môže nastať aj v dôsledku rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania, ako napríklad rozhodnutí o ťažbe alebo sadbe stromov, týmto rozhodnutím by sa malo zabezpečiť, aby účty pre odvetvie LULUCF vždy presne odzrkadľovali reverzie záchytov zapríčinené ľudskou činnosťou. Okrem toho by sa v tomto nariadení mala členským štátom poskytnúť obmedzená možnosť vyňať z účtov za LULUCF emisie vyplývajúce zo škodlivých činiteľov, ktoré sú mimo ich kontroly. Spôsob, akým členské štáty uplatňujú uvedené ustanovenia, by však nemal viesť k nenáležitému príliš nízkemu započítavaniu.	(13) Prírodné škodlivé činitele, ako sú napríklad nekontrolované požiare v krajine, napadnutie hmyzom a chorobami, extrémne poveternostné podmienky a geologické škodlivé činitele, nad ktorými členský štát nemá kontrolu a ktoré ani nemá možnosť podstatne ovplyvniť, môžu v odvetví LULUCF viesť k dočasným emisiám skleníkových plynov alebo môžu spôsobiť reverziu predchádzajúcich záchytov. Keďže reverzia môže nastať aj v dôsledku rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania, ako napríklad rozhodnutí o ťažbe alebo sadbe stromov, týmto nariadením by sa malo zabezpečiť, aby účty pre odvetvie LULUCF vždy presne odzrkadľovali reverzie záchytov zapríčinené ľudskou činnosťou. Členské štáty by mali byť nabádané k investovaniu do preventívnych opatrení, ako sú udržateľné postupy obhospodarovania, s cieľom znížiť riziká spojené s prírodnými škodlivými činiteľmi, a tým zabrániť negatívnym vplyvom na lesné zachytávače uhlíka. Okrem toho by sa v tomto nariadení mala členským štátom poskytnúť obmedzená možnosť vyňať z účtov za LULUCF emisie vyplývajúce zo škodlivých činiteľov, ktoré sú mimo ich kontroly. Spôsob, akým členské štáty uplatňujú uvedené ustanovenia, by však nemal viesť k nenáležitému príliš nízkemu započítavaniu.
Pozmeňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Odôvodnenie 14
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(14) V závislosti od vnútroštátnych preferencií by členské štáty mali mať možnosť zvoliť si primerané vnútroštátne politiky na dosiahnutie svojich záväzkov v odvetví LULUCF vrátane možnosti kompenzácie emisií z jednej kategórie pôdy záchytmi z inej kategórie pôdy. Takisto by mali mať možnosť kumulovať čisté záchyty za obdobie rokov 2021 až 2030. Obchodovanie medzi členskými štátmi by malo pokračovať ako dodatočná možnosť v záujme prispievania k dodržiavaniu súladu. Na základe postupu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu by členský štát mal mať možnosť využiť presiahnutie cieľa podľa nariadenia [] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a s cieľom splniť záväzky podľa parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy, s cieľom zabezpečiť dodržanie jeho záväzkov podľa tohto nariadenia.	(14) V závislosti od vnútroštátnych preferencií by členské štáty mali mať možnosť zvoliť si primerané vnútroštátne politiky na dosiahnutie svojich záväzkov v odvetví LULUCF vrátane možnosti kompenzácie emisií z jednej kategórie pôdy záchytmi z inej kategórie pôdy. Takisto by mali mať možnosť kumulovať čisté záchyty za obdobie rokov 2021 až 2030. Obchodovanie medzi členskými štátmi by malo pokračovať ako dodatočná možnosť v záujme prispievania k dodržiavaniu súladu. Na základe postupu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu by členský štát mal mať možnosť využiť presiahnutie cieľa podľa nariadenia [] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a s cieľom splniť záväzky podľa Parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy, s cieľom zabezpečiť dodržanie jeho záväzkov podľa tohto nariadenia bez toho, aby bola dotknutá celková ambicióznosť cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov. Členské štáty by mali mať takisto možnosť využiť až do 280 miliónov ton celkových čistých záchytov vyplývajúcich z kombinovaných účtovných kategórií odlesnenej pôdy, zalesnenej pôdy, obhospodarovanej ornej pôdy, obhospodarovaných trávnych porastov a podľa okolností obhospodarovaných mokradí a – na základe delegovaného aktu prijatého podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) [2017 / ...] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 – obhospodarovanej lesnej pôdy – s cieľom zabezpečiť súlad s ich záväzkami podľa nariadenia (EÚ) [2017 / ...] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030.
Pozmeňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(15) S cieľom zabezpečiť efektívne, transparentné a nákladovo efektívne nahlasovanie a overovanie emisií a záchytov skleníkových plynov a ostatných informácií potrebných na posúdenie súladu so záväzkami členských štátov by sa týmto nariadením mali do nariadenia (EÚ) č. 525/2013 zahrnúť nahlasovacie požiadavky a kontroly súladu podľa tohto nariadenia by mali tieto správy zohľadňovať. Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Tieto ustanovenia možno ďalej racionalizovať, aby zohľadňovali všetky relevantné zmeny, pokiaľ ide o integrovaný riadiaci mechanizmus energetickej únie, v súvislosti s ktorým sa v pracovnom programe Komisie predpokladá návrh, ktorý by mal byť predložený koncom roku 2016.	(15) S cieľom zabezpečiť efektívne, transparentné a nákladovo efektívne nahlasovanie a overovanie emisií a záchytov skleníkových plynov a ostatných informácií potrebných na posúdenie súladu so záväzkami členských štátov by sa týmto nariadením mali do nariadenia (EÚ) č. 525/2013 zahrnúť nahlasovacie požiadavky a kontroly súladu podľa tohto nariadenia by mali tieto správy zohľadňovať. Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Tieto ustanovenia možno ďalej racionalizovať, aby zohľadňovali všetky relevantné zmeny, pokiaľ ide o návrh nariadenia o riadení energetickej únie, ktorý Komisia predložila 30. novembra 2016.
Pozmeňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(15a) V rámci UNFCCC sa od Únie a jej členských štátov vyžaduje, aby vypracovali, pravidelne aktualizovali, zverejňovali a nahlasovali konferencii strán národné inventúry antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov všetkých skleníkových plynov pomocou porovnateľných metodík dohodnutých konferenciou strán. Inventúry skleníkových plynov sú nevyhnutné na monitorovanie vykonávania dekarbonizácie a na posúdenie súladu s právnymi predpismi v oblasti klímy. Záväzky členských štátov zostaviť a spravovať národné inventúry sú stanovené v návrhu nariadenia Komisie o riadení energetickej únie.
Pozmeňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Odôvodnenie 17
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(17) S cieľom uľahčiť zber údajov a vylepšovanie metodiky, využívanie pôdy by sa malo evidovať a nahlasovať s použitím geografického sledovania každej pôdnej plochy zodpovedajúceho systémom zberu údajov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Na zber údajov sa budú čo najlepšie využívať už existujúce programy Únie a členských štátov vrátane prieskumu o využívaní pôdy a krajinnej pokrývky (Land Use Cover Area Frame Survey – LUCAS) a európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus. Spravovanie údajov vrátane ich výmeny s cieľom opätovného použitia pri nahlasovaní a šírenia by malo byť v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve.	(17) S cieľom uľahčiť zber údajov a vylepšovanie metodiky by sa využívanie pôdy malo výslovne evidovať a nahlasovať s použitím geografického sledovania každej pôdnej plochy zodpovedajúceho systémom zberu údajov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Na zber údajov sa čo najlepšie využijú už existujúce programy a prieskumy Únie a členských štátov vrátane prieskumu o využívaní pôdy a krajinnej pokrývky (Land Use Cover Area Frame Survey – LUCAS), európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus, najmä prostredníctvom misie Sentinel 2 na zber údajov a európskych systémov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS, ktoré sa môžu používať na podporu prieskumu využívania pôdy. Spravovanie údajov vrátane ich výmeny s cieľom opätovného použitia pri nahlasovaní a šírenia by malo byť v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve.
Pozmeňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(18) S cieľom vytvoriť vhodnú úpravu započítavania transakcií podľa tohto nariadenia vrátane využívania flexibility a sledovania súladu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o technické prispôsobenie vymedzení pojmov, hodnôt, zoznamov skleníkových plynov a úložísk uhlíka, aktualizáciu referenčných úrovní, započítavanie transakcií a revíziu metodiky a informačných požiadaviek. Pri týchto opatreniach by sa mali zohľadniť ustanovenia nariadenia Komisie č. 389/2013, ktorým sa zriaďuje register Únie. Potrebné ustanovenia by mali byť zahrnuté do jedného právneho nástroja, ktorým by sa zlúčili ustanovenia o započítavaní podľa smernice 2003/87/ES, nariadenia (EÚ) č. 525/2013, nariadenia (EÚ) č. .../... o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým treba uviesť, že v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.	(18) S cieľom vytvoriť vhodnú úpravu započítavania transakcií podľa tohto nariadenia vrátane využívania flexibility a sledovania súladu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o technické prispôsobenie vymedzení pojmov, hodnôt, zoznamov skleníkových plynov a úložísk uhlíka, aktualizáciu referenčných úrovní, započítavanie transakcií a revíziu metodológie na základe nedávno prijatých usmernení IPCC vrátane dodatkových usmernení pre mokrade z roku 2013 pre národné inventúry skleníkových plynov a usmernení UNFCCC a informačných požiadaviek. Pri týchto opatreniach by sa mali zohľadniť ustanovenia nariadenia Komisie č. 389/2013, ktorým sa zriaďuje register Únie. Potrebné ustanovenia by mali byť zahrnuté do jedného právneho nástroja, ktorým by sa zlúčili ustanovenia o započítavaní podľa smernice 2003/87/ES, nariadenia (EÚ) č. 525/2013, nariadenia (EÚ) č. .../... o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým treba uviesť, že v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(19) Toto nariadenie by sa malo preskúmať v roku 2024 a následne každých 5 rokov s cieľom vyhodnotiť jeho celkové fungovanie. Toto preskúmanie môže vychádzať aj z výsledkov globálneho hodnotenia parížskej dohody.	(19) Komisia by mala do šiestich mesiacov od facilitačného dialógu v rámci UNFCCC v roku 2018 zverejniť oznámenie, v ktorom vyhodnotí súlad právnych aktov Únie v oblasti klímy a energetiky s cieľmi Parížskej dohody. Toto nariadenie by sa malo preskúmať v roku 2024 a následne každých 5 rokov s cieľom vyhodnotiť jeho celkové fungovanie. Toto preskúmanie môže vychádzať aj z výsledkov globálneho hodnotenia Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Týmto nariadením sa nestanovujú povinnosti v oblasti započítavania a nahlasovania pre súkromné subjekty vrátane poľnohospodárov a lesníkov.
Pozmeňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Týmto nariadením sa prispieva k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody zo strany Únie.
Pozmeňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – písmeno e a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ea) od roku 2026 obhospodarované mokrade: využívanie pôdy nahlasovanej ako mokrade, ktoré zostávajú mokraďami, a sídlo, iná pôda konvertovaná na mokrade a mokrade konvertované na sídlo a inú pôdu;
Pozmeňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Členský štát sa môže rozhodnúť zahrnúť do rozsahu svojich záväzkov podľa článku 4 obhospodarované mokrade definované ako využívanie pôdy nahlasované ako mokrade, ktoré zostávajú mokraďami, a sídlo, iná pôda konvertovaná na mokrade a mokrade konvertované na sídlo a inú pôdu. Ak sa členský štát rozhodne tak urobiť, musí započítavať emisie a záchyty z obhospodarovaných mokradí v súlade s týmto nariadením.	2. V období rokov 2021 až 2025 sa členský štát môže rozhodnúť zahrnúť do rozsahu svojich záväzkov podľa článku 4 obhospodarované mokrade. Ak sa členský štát rozhodne tak urobiť, musí započítavať emisie a záchyty z obhospodarovaných mokradí v súlade s týmto nariadením.
Pozmeňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 1 – písmeno f a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	fa) „lesná referenčná úroveň“ je odhad priemerných ročných čistých emisií alebo záchytov pochádzajúcich z obhospodarovanej lesnej pôdy na území členského štátu v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030.
Pozmeňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	V období po roku 2030 sa členské štáty usilujú o zvýšenie svojich záchytov, aby tieto prekročili ich emisie. Komisia navrhne rámec pre ciele po roku 2030, ktorý zahrnie takéto zvýšené záchyty, v súlade s dlhodobými cieľmi Únie v oblasti klímy a záväzkami prijatými podľa Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Každý členský štát musí vypracovať a viesť účty, ktoré presne odzrkadľujú emisie a záchyty pochádzajúce z kategórií započítavania pôdy uvedených v článku 2. Členské štáty musia zabezpečiť presnosť, úplnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a transparentnosť svojich účtov a ostatných údajov poskytnutých podľa tohto nariadenia. Členské štáty označujú emisie kladným znakom (+) a záchyty záporným znakom (–).	1. Každý členský štát musí vypracovať a viesť účty, ktoré presne odzrkadľujú emisie a záchyty pochádzajúce z kategórií započítavania pôdy uvedených v článku 2 v súlade s usmerneniami v oblasti nahlasovania prijatými orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Parížskej dohody na obdobie rokov 2021 až 2030. Členské štáty musia zabezpečiť presnosť, úplnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a transparentnosť svojich účtov a ostatných údajov poskytnutých podľa tohto nariadenia. Členské štáty označujú emisie kladným znakom (+) a záchyty záporným znakom (–).
Pozmeňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
4. Členské štáty zahrnú do svojich účtov za každú kategóriu započítavania pôdy akúkoľvek zmenu v zásobe uhlíka v úložiskách uhlíka uvedených v prílohe I oddiele B. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že do svojich účtov nezahrnú zmeny v zásobách uhlíka v prípade úložísk uhlíka, ktoré nie sú zdrojom, s výnimkou nadzemnej biomasy a produktov z vyťaženého dreva na obhospodarovanej lesnej pôde.	4. Členské štáty zahrnú do svojich účtov za každú kategóriu započítavania pôdy akúkoľvek zmenu v zásobe uhlíka v úložiskách uhlíka uvedených v prílohe I oddiele B. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že do svojich účtov nezahrnú zmeny v zásobách uhlíka v prípade úložísk uhlíka, ktoré nie sú zdrojom, s výnimkou nadzemnej biomasy, odumretého dreva (nadzemného a pod zemou) na obhospodarovanej lesnej pôde a produktov z vyťaženého dreva na obhospodarovanej lesnej pôde.
Pozmeňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Odchylne od požiadavky na uplatňovanie štandardnej hodnoty stanovenej v článku 5 ods. 3 môže členský štát previesť ornú pôdu, trávne porasty, mokrade, sídla a inú pôdu z kategórie takejto pôdy konvertovanej na lesnú pôdu do kategórie lesnej pôdy, ktorá zostáva lesnou pôdou, po 30 rokoch od dátumu konverzie.	2. Odchylne od požiadavky na uplatňovanie štandardnej hodnoty stanovenej v článku 5 ods. 3 môže členský štát previesť ornú pôdu, trávne porasty, mokrade, sídla a inú pôdu z kategórie takejto pôdy konvertovanej na lesnú pôdu do kategórie lesnej pôdy, ktorá zostáva lesnou pôdou po 30 rokoch od dátumu konverzie, ak je to riadne odôvodnené na základe usmernení IPCC.
Pozmeňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 3 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	3a. Opatrenia zalesňovania v období rokov 2017 – 2030 na mokradiach vrátane rašelinísk, v sieti Natura 2000 a biotopoch uvedených v prílohe I k smernici 92/43/EHS, najmä prírodných a poloprírodných lúčnych porastoch a vyvýšených rašeliniskách, bažinách a močiaroch a iných mokradiach vrátane rašelinísk sa podľa uplatnených pravidiel hrubého-čistého započítavania neobjavia v národnom započítavaní. Takéto oblasti sa podľa okolností zohľadnia pri záchytoch alebo emisiách v kategórii lesnej pôdy po jej premene na obhospodarovanú lesnú pôdu v súlade s článkom 5 ods. 3.
Odôvodnenie
Zalesňovanie trávnych porastov a mokradí môže skôr posilniť rozklad organickej hmoty v pôde než zachytiť viac uhlíka v pôde. Sporné klimatické zdôvodňovanie zalesňovania ako vždy toho najvhodnejšieho klimatického riešenia by mohlo okrem toho ohroziť vzácne ekosystémy.
Pozmeňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
3. Ak sa členský štát rozhodne do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť obhospodarované mokrade, oznámi toto rozhodnutie Komisii do 31. decembra 2020 za obdobie rokov 2021 až 2025 a do 31. decembra 2025 za obdobie rokov 2026 – 2030.	3. Ak sa členský štát rozhodne do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť v období od roku 2021 do roku 2025 obhospodarované mokrade, oznámi toto rozhodnutie Komisii do 31. decembra 2020.
Pozmeňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
4. Členské štáty, ktoré sa rozhodli do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť obhospodarované mokrade, započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných mokradí v jeho základnom období 2005 – 2007.	4. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných mokradí v jeho základnom období 2005 – 2007.
Pozmeňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 4 – pododsek 1 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Členské štáty, ktoré sa rozhodli do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť v období od roku 2021 do roku 2025 obhospodarované mokrade, započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných mokradí v jeho základnom období 2005 – 2007.
Pozmeňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 4 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	4a. V období od roku 2021 do roku 2025 členské štáty, ktoré nechcú zahrnúť obhospodarované mokrade do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2, napriek tomu oznámia Komisii emisie a a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí.
Pozmeňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovanej lesnej pôdy vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku ich lesnej referenčnej úrovne. Lesná referenčná úroveň je odhad priemerných ročných čistých emisií alebo záchytov pochádzajúcich z obhospodarovanej lesnej pôdy na území členského štátu v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030.	1. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovanej lesnej pôdy vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku ich lesnej referenčnej úrovne.
Pozmeňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Ak je výsledok výpočtu uvedený v odseku 1 vo vzťahu k lesnej referenčnej úrovni záporný, členský štát zahrnie do svojich účtov obhospodarovanej lesnej pôdy celkové čisté záchyty v maximálnej výške päťnásobku ekvivalentu 3,5 percenta emisií daného členského štátu v jeho základnom roku alebo období uvedenom v prílohe III.	2. Ak je výsledok výpočtu uvedený v odseku 1 vo vzťahu k lesnej referenčnej úrovni záporný, členský štát zahrnie do svojich účtov obhospodarovanej lesnej pôdy celkové čisté záchyty v maximálnej výške päťnásobku ekvivalentu 3,5 percenta emisií daného členského štátu v jeho základnom roku alebo období uvedenom v prílohe III. Členské štáty môžu k tomuto údaju pripočítať 3,5 % hodnoty čistých záchytov za obhospodarovanú lesnú pôdu započítaných z aglomerovaných dosiek, reziva a odumretého dreva za podmienok stanovených v druhom, treťom a štvrtom pododseku.
Pozmeňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 2 – pododsek 1 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Čisté záchyty z aglomerovaných dosiek, ako sa uvádza v článku 9 písm. b), a reziva, ako sa uvádza v písm. c) uvedeného článku, sa môžu započítavať samostatne mimo čistých záchytov za obhospodarovanú lesnú pôdu a na ich dôvažok až do výšky päťnásobku ekvivalentu 3 % emisií členského štátu v jeho základnom roku alebo období uvedenom v prílohe III.
Pozmeňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 2 – pododsek 1 b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Čisté záchyty z odumretého dreva ako kategórie úložiska uhlíka sa môžu započítavať mimo čistých záchytov za obhospodarovanú lesnú pôdu a na ich dôvažok až do výšky päťnásobku ekvivalentu 3 % emisií členského štátu v jeho základnom roku alebo období uvedenom v prílohe III.
Pozmeňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 2 – pododsek 1 c (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Kombinovaný údaj čistých záchytov vo výške 3,5 % z prvého pododseku zvýšený o čisté záchyty za obhospodarovanú lesnú pôdu započítané z aglomerovaných dosiek, reziva a odumretého dreva nesmie prekračovať päťnásobok ekvivalentu 7 % emisií daného členského štátu v jeho základom roku alebo období uvedenom v prílohe III.
Pozmeňujúci návrh 51 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 3 – pododsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Národný lesohospodársky plán započítavania musí obsahovať všetky prvky uvedené v prílohe IV oddiele B a zahŕňať navrhovanú novú lesnú referenčnú úroveň, ktorá sa odvíja od predpokladu, že sa bude pokračovať v aktuálnych postupoch a intenzite obhospodarovania lesov zdokumentovaných za roky 1990 až 2009 v závislosti od typu a vekovej triedy lesov vo vnútroštátnych lesoch, vyjadrenú v tonách ekvivalentu CO2 za rok.	Národný lesohospodársky plán započítavania musí obsahovať všetky prvky uvedené v prílohe IV oddiele B a zahŕňať novú lesnú referenčnú úroveň, ktorá sa odvíja od predpokladu, že sa bude pokračovať v aktuálnych postupoch a intenzite obhospodarovania lesov zdokumentovaných za roky 2000 až 2012 v závislosti od typu a vekovej triedy lesov vo vnútroštátnych lesoch, vyjadrenú v tonách ekvivalentu CO₂ za rok. Komisia môže udeliť odchýlku od základného obdobia rokov 2000 až 2012, ak členský štát predloží odôvodnenú žiadosť, v ktorej zdôvodní, že táto odchýlka je absolútne nevyhnutná z dôvodov dostupnosti údajov, ako je napríklad načasovanie inventarizácie lesov.
Pozmeňujúci návrh 52 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 3 – pododsek 2 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Odchylne od ustanovení pododseku 2 možno lesnú referenčnú úroveň v prípade Chorvátska vypočítať s prihliadnutím na obsadenie časti jeho územia v rokoch 1991 – 1998 a na vojnové a povojnové dôsledky na postupy obhospodarovania lesov na jeho území, pričom sa vylúči vplyv politík na vývoj lesov ako zachytávačov uhlíka.
Pozmeňujúci návrh 53 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 3 – pododsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Národný lesohospodársky plán započítavania sa zverejní a bude podliehať verejnej konzultácii.	Národný lesohospodársky plán započítavania sa zverejní – a to aj prostredníctvom internetu – a bude podliehať verejnej konzultácii.
Pozmeňujúci návrh 54 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
4. Členské štáty preukážu súlad medzi metódami a údajmi použitými na určenie lesnej referenčnej úrovne v národnom lesohospodárskom pláne započítavania a metódami a údajmi, ktoré sa použili na nahlasovanie za obhospodarovanú lesnú pôdu. Ak je to potrebné na zabezpečenie súladu, najneskôr do konca obdobia rokov 2021 až 2025 alebo 2026 až 2030 členský štát predloží Komisii technickú opravu svojej referenčnej úrovne.	4. Členské štáty preukážu súlad medzi metódami a údajmi použitými na určenie lesnej referenčnej úrovne v národnom lesohospodárskom pláne započítavania a metódami a údajmi, ktoré sa použili na nahlasovanie za obhospodarovanú lesnú pôdu. Použitými údajmi sú najnovšie overené účty využívania pôdy a lesné podmienky. Ak je to potrebné na zabezpečenie súladu, najneskôr do konca obdobia rokov 2021 až 2025 alebo 2026 až 2030 členský štát predloží Komisii technickú opravu svojej referenčnej úrovne a nahlási pozitívne zásahy ako dôsledok politiky trvalo udržateľného obhospodarovania lesov platnej pri jej vymedzovaní.
Pozmeňujúci návrh 55 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
5. Komisia preskúma národné lesohospodárske plány započítavania aj technické opravy a posúdi, do akej miery boli navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne určené v súlade so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4, ako aj v článku 5 ods. 1. Pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie súladu so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4, ako aj v článku 5 ods. 1, Komisia môže navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne prepočítať.	5. Skupina odborníkov pre preskúmanie zriadená v súlade s rozhodnutím Komisie [C(2016) 3301] a zahŕňajúca zástupcov Komisie a členských štátov preskúma v spolupráci so Stálym lesníckym výborom a skupinou občianskeho dialógu pre lesy a korok národné lesohospodárske plány započítavania aj technické opravy a posúdi, do akej miery boli navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne stanovené členskými štátmi určené v súlade so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4 tohto článku, ako aj v článku 5 ods. 1. Komisia môže prepočítať nové alebo opravené lesné referenčné úrovne len vtedy, ak neboli dodržané zásady a požiadavky uvedené v odsekoch 3 a 4 tohto článku, ako aj v článku 5 ods. 1. Komisia zostaví a zverejní súhrnnú správu.
Pozmeňujúci návrh 56 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 5 – pododsek 1 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Členské štáty poskytnú Komisii všetky požadované údaje a informácie potrebné na vykonanie preskúmania a posúdenia uvedeného v prvom pododseku.
Pozmeňujúci návrh 57 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
6. Komisia na základe preskúmania vykonaného podľa odseku 5 prijme delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom zmeniť prílohu II, aby aktualizovala lesnú referenčnú úroveň členského štátu na základe národných lesohospodárskych plánov započítavania alebo predložených technických opráv a všetkých prepočtov uskutočnených v súvislosti s preskúmaním. Do nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu zostávajú na obdobie rokov 2021 – 2025 a/alebo obdobie rokov 2026 – 2030 v platnosti lesné referenčné úrovne členského štátu uvedené v prílohe II.	6. Komisia na základe preskúmania a posúdenia vykonaného skupinou odborníkov pre preskúmanie podľa odseku 5 tohto článku prijme delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom zmeniť prílohu II, aby aktualizovala lesnú referenčnú úroveň členského štátu na základe národných lesohospodárskych plánov započítavania alebo predložených technických opráv a všetkých prepočtov uskutočnených v súvislosti s preskúmaním.
	Do nadobudnutia účinnosti delegovaných aktov zostávajú na obdobie rokov 2021 – 2025 a/alebo obdobie rokov 2026 – 2030 v platnosti lesné referenčné úrovne členského štátu uvedené v prílohe II.
Pozmeňujúci návrh 58 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Komisia prijme v súlade s článkom 14 delegované akty s cieľom zmeniť toto nariadenie aktualizáciou kategórií produktov z vyťaženého dreva a doplnením ďalších produktov, ktoré sú účinné pri sekvestrácii uhlíka, na základe usmernení IPCC a a cieľom zabezpečiť ekologickú rovnováhu a aktualizáciou štandardných hodnôt polčasu rozpadu stanovených v prílohe V s cieľom prispôsobiť ich technickému pokroku.
Pozmeňujúci návrh 59 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Na konci obdobia od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 môžu členské štáty zo svojich účtov za zalesnenú pôdu a obhospodarovanú lesnú pôdu vylúčiť emisie skleníkových plynov pochádzajúce z prírodných škodlivých činiteľov, ktoré prekračujú priemernú úroveň emisií spôsobených prírodnými škodlivými činiteľmi v období rokov 2001 – 2020, s výnimkou extrémnych štatistických údajov („úroveň pozadia“) vypočítaných v súlade s týmto článkom a prílohou VI.	1. Na konci obdobia od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 môžu členské štáty zo svojich účtov za obhospodarovanú lesnú pôdu vylúčiť emisie skleníkových plynov pochádzajúce z prírodných škodlivých činiteľov, ktoré prekračujú priemernú úroveň emisií spôsobených prírodnými škodlivými činiteľmi v období rokov 2001 – 2020, s výnimkou štatistických odľahlých hodnôt („úroveň pozadia“) vypočítaných v súlade s týmto článkom a prílohou VI.
Pozmeňujúci návrh 60 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 5 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	5a. Posúdenie vplyvov mechanizmu flexibility stanoveného v tomto článku sa zahrnie do správy uvedenej v článku 15.
Pozmeňujúci návrh 61 Návrh nariadenia Článok 12 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 12a
	Komisia v roku 2027 a v roku 2032 predloží správu o kumulovanej bilancii emisií a záchytov z obhospodarovanej lesnej pôdy v Únii v porovnaní s priemernými emisiami a záchytmi v období od roku 1990 do roku 2009. Pokiaľ je kumulovaná bilancia záporná, Komisia predloží návrh na kompenzáciu a odobratie zodpovedajúceho objemu emisných kvót z kvót členských štátov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady .../...^1a.
	__________________
	^1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady .../... z ... o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa Parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy (Ú. v. EÚ L …, …, s. …).
Pozmeňujúci návrh 62 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 3, 5, 8, 10 a 13 sa Komisii poskytuje na dobu neurčitú od [nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].	2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 3, 5, 8, 9, 10 a 13 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Pozmeňujúci návrh 63 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek -1 (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Komisia do šiestich mesiacov od facilitačného dialógu v rámci UNFCCC v roku 2018 zverejní oznámenie, v ktorom vyhodnotí súlad právnych aktov Únie v oblasti klímy a energetiky s cieľmi Parížskej dohody.

Pozmeňujúci návrh 64 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Komisia do 28. februára 2024 a následne každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia, jeho príspevku k celkovému cieľu EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 a jeho príspevku k dosiahnutiu cieľov parížskej dohody, a v prípade potreby môže predkladať návrhy.	Komisia do 28. februára 2024 a následne každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia, jeho príspevku k celkovému cieľu EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 a jeho príspevku k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody. V prípade potreby sa k správe priložia legislatívne návrhy.

[1] Ú. v. EÚ C 75, 10.3.2017, s. 103.
[2] Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Kontext

V decembri 2015 sa dosiahla historická právne záväzná dohoda o klíme v Paríži. Táto dohoda sa vzťahuje na 195 krajín na celom svete a má za cieľ obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod 2 °C a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C nad úrovňou v predindustriálnom období.

Dôležitosť boja proti zmene klímy na medzinárodnej úrovni ďalej dokazuje význam opatrení v oblasti zmeny klímy uvedených v 17 cieľoch udržateľného rozvoja v rámci programu udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý oficiálne nadobudol účinnosť 1. januára 2016. Tieto nové ciele sa budú vzťahovať všeobecne na všetkých a sú zamerané na boj proti chudobe, nerovnosti a zmene klímy v priebehu nasledujúcich pätnástich rokov.

Vzhľadom na tieto medzinárodné záväzky Európska rada v októbri 2014 rozhodla o cieľoch EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, ktoré zahŕňajú najmä aspoň 40 % zníženie emisií skleníkových plynov (SP) v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Tento cieľ slúži aj ako medzinárodný záväzok EÚ v rámci Parížskej dohody o zmene klímy. Má sa dosiahnuť znížením emisií skleníkových plynov v odvetviach zahrnutých do ETS o 43 % oproti úrovni z roku 2005 a v odvetviach mimo ETS o 30 % pod úrovňami v roku 2005.

Využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF)

Využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF) je kategória v rámci UNFCCC pre započítavanie emisií skleníkových plynov. Zahŕňa úložiská uhlíka v živej biomase (v nadzemnej a podzemnej vegetácii, mŕtvej organickej hmote (odumreté drevo a odpad) a organický uhlík v pôde. Emisie sú spôsobené zmenou využívania pôdy (ako je premena trvalých pasienkov na ornú pôdu) a odlesňovaním. V záchytoch v súčasnosti dominuje CO₂ absorbovaný v existujúcich a nových lesoch. Sektor LULUCF bol v roku 2012 zodpovedný za čisté záchyty v objeme približne 303 miliónov ton ekvivalentov CO₂ v celej EÚ[1], čo zodpovedá približne 9 % emisií z iných odvetví.

Súčasný stav

Na emisie a záchyty skleníkových plynov v odvetví LULUCF sa v súčasnosti vzťahujú medzinárodné záväzky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu až do roku 2020.

Navrhovaným nariadením sa vytvorí právny rámec pre emisie skleníkových plynov a ich záchyty v odvetví LULUCF od roku 2021 a ich zahrnutie do politiky EÚ v oblasti zmeny klímy. LULUCF bude ponechaný ako samostatný pilier, ale s určitými väzbami na systém spoločného úsilia (tzv. doložka flexibility). Činnosti vlastníkov lesov a poľnohospodárov na zabezpečenie ukladania uhlíka v lesoch a pôdach by tak prispeli k dosiahnutiu záväzkov EÚ v oblasti zmeny klímy.

Výzva pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo EÚ

Spravodajca považuje vzťah medzi poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom a zmenou klímy za viacrozmerný. Lesy v súčasnosti pokrývajú viac než 42 % povrchu EÚ a majú obrovský potenciál pri zmierňovaní zmeny klímy prostredníctvom sekvestrácie a ukladania CO₂. Na druhej strane odvetvie lesného hospodárstva musí uspokojiť rastúci dopyt po dreve, ktoré sa často používa ako surovina pre bioekonomiku. Poľnohospodárstvo čelí rastúcemu dopytu po potravinách a krmivách a má obmedzený potenciál zmierňovania zmeny klímy. Obe odvetvia sú vo veľkej miere vystavené vplyvom zmeny klímy, keďže priamo závisia od klimatických podmienok, ako napríklad priemerných teplôt, zrážok a klimatických extrémov, a majú na ne vplyv zmeny výskytu škodcov a choroby. V Parížskej dohode sa predovšetkým uznala základná priorita ochrany potravinovej bezpečnosti a ukončenia hladu a osobitná citlivosť systémov produkcie potravín voči nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy a jej cieľom je podporiť vývoj s nízkymi emisiami skleníkových plynov spôsobom, ktorý neohrozí výrobu potravín. Potreba zabezpečiť súlad medzi potravinovou bezpečnosťou a klimatickými cieľmi je tiež zakotvená v záveroch Európskej rady z 23. – 24. októbra 2014.

Tento komplexný vzťah prináša výzvy, príležitosti a očakávania pre odvetvie LULUCF, aby zohrávalo kľúčovú úlohu v oblasti zmeny klímy. Spravodajca sa vo svojej správe zameriava na zdôraznenie týchto rôznych prvkov.

Záchyty vyplývajú zo schopnosti rastlín a pôdy absorbovať a zadržiavať skleníkové plyny z atmosféry prostredníctvom fotosyntézy. V EÚ napríklad lesy absorbujú ekvivalent takmer 10 % celkových emisií skleníkových plynov EÚ každý rok a predstavujú veľkú zásobáreň uhlíka. Okrem toho môžu mať produkty z vyťaženého dreva veľmi pozitívne substitučné účinky, ak sa použijú ako stavebný materiál (nahradenie energeticky náročných produktov a uskladnenie uhlíka) alebo na spaľovanie biomasy na energetické účely (nahradenie fosílnych palív však spôsobuje emisie skleníkových plynov).

Existencia rôznych druhov lesov v EÚ svedčí o jej geoklimatickej diverzite (boreálne lesy, alpínske ihličnaté lesy atď.). Rozmiestnenie lesných plôch je ovplyvnené klimatickými a pôdnymi podmienkami, nadmorskou výškou a topografiou. Okrem toho na rozdiel od mnohých oblastí sveta, v ktorých odlesňovanie predstavuje naďalej veľmi vážny problém, v EÚ plochy lesov rastú: v období 1990 až 2010 sa rozloha lesov zväčšila o približne o 11 miliónov ha, a to najmä vďaka prirodzenej expanzii a snahám o zalesňovanie pri udržateľnom obhospodarovaní lesov. Zo sociálno-ekonomického hľadiska vytvára využívanie lesov zdroje, najmä drevo. Využíva sa predovšetkým v energetickom sektore, kde jeho objem predstavuje 42 %. Naproti tomu sa 24 % využíva v pílach, 17 % v papierenskom priemysle a 12 % na výrobu drevených dosiek. Približne polovica spotreby energie z obnoviteľných zdrojov v Únii je pokrytá drevom.

Stanovisko spravodajcu

Spravodajca uznáva obrovský potenciál odvetvia z hľadiska zmierňovania zmeny klímy. Možno ho však dosiahnuť len spoľahlivým a dôveryhodným započítavaním na úrovni EÚ v období 2021 – 2030 a ak sa porovnateľným spôsobom a dôsledne dosiahne cieľ, ktorým je absencia debetu a možné kredity. Naše dlhodobé ciele v oblasti klímy sa spoliehajú aj na čisté záchyty z odvetvia LULUCF, ale toto by nemalo viesť k zníženiu úrovne ambícií v ostatných odvetviach. Na tento účel je nevyhnutné, aby sa rozlišovalo medzi tzv. zelenými emisiami CO₂ z odvetvia LULUCF a emisiami CO₂ zo spaľovania fosílnych palív a zabezpečila silná súdržnosť medzi rôznymi politikami EÚ. Okrem toho by zásada subsidiarity v žiadnom prípade nemala byť spochybnená.

Flexibilita

Navrhovaná flexibilita medzi nariadením o LULUCF a nariadením o spoločnom úsilí je cenným nástrojom na hodnotenie, odmeňovanie a motivovanie lesného hospodárstva a poľnohospodárstva za ich klimatické úsilie. Spravodajca preto zastáva názor, že objem 280 miliónov ton čistých záchytov, ktorý navrhuje Komisia, by sa nemal znížiť.

Zalesňovanie

Vzhľadom na veľkú rozmanitosť lesov v celej EÚ z hľadiska rastu a pokrytia sú prístupy k zalesňovaniu a obhospodarovaniu lesov veľmi rozmanité. Udržateľné zalesňovanie by sa malo stimulovať, ale potenciál jeho prínosu nemožno preceňovať vzhľadom na významné príspevky iných kategórií využívania pôdy. Spravodajca preto podporuje štandardnú hodnotu 20 rokov pre obdobie zalesňovania s možnosťou výnimky až na 30 rokov. Krajiny, ktoré však chcú využiť túto odchýlku, by mali mať povinnosť odôvodniť svoju žiadosť a postupovať aspoň podľa medzinárodných postupov a usmernení. Ďalšie predĺženie tejto lehoty by nemalo byť možné, pretože by viedlo k zníženiu úrovne ambícií EÚ.

Lesné referenčné úrovne

Na to, aby sa plne rešpektovala zásada subsidiarity, by nemalo byť možné, aby Komisia sama rozhodovala o stanovení lesných referenčných úrovní. Spravodajca podporuje zlepšenie pravidiel Kjótskeho protokolu a navrhuje trojstupňový proces:

1. Členské štáty vypočítajú novú lesnú referenčnú úroveň aktualizáciou súčasnej hodnoty v rámci druhého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu (príloha II). Kritériá, ktoré treba dodržiavať, sú stanovené v prílohe IV.

2. Bude zriadená skupina odborníkov pre preskúmanie v súlade s ustanoveniami rozhodnutia Komisie (C(2016)3301), ktorá bude zahŕňať významný počet zástupcov Komisie a národných expertov. Toto odborné preskúmanie by sa malo vypracovať podľa modelu súčasných pravidiel Kjótskeho protokolu a umožniť proces podobný partnerskému preskúmaniu medzi členskými štátmi.

3. Komisia môže znovu vypočítať nové lesné referenčné úrovne len vtedy, ak sa nedodržia kritériá prílohy IV.

Tento proces by mal byť ukončený, vrátane prijatia delegovaných aktov na aktualizáciu súčasných kjótskych referenčných úrovní, do konca roka 2020, a teda pred začiatkom prvého obdobia započítavania podľa tohto nariadenia. Po prijatí týchto aktov by členský štát mal mať možnosť integrovať svoje kredity z obhospodarovanej lesnej pôdy do flexibility 280 mil. ton CO₂, ktorá je k dispozícii na základe nariadenia o spoločnom úsilí.

Okrem toho spravodajca navrhuje upraviť referenčné obdobie a zmeniť ho z 1990 – 2009 na 2000 – 2012. To by lepšie zohľadnilo skutočnosť, že nie všetky členské štáty dokážu poskytnúť spoľahlivé údaje o svojich lesoch za 90. roky. Okrem toho by sa predĺžením obdobia do roku 2012 plne integrovalo nedávno skončené obdobie záväzkov podľa Kjótskeho protokolu.

Obmedzenie kreditov pre lesné hospodárstvo

Spravodajca navrhuje, aby sa strop kreditov pre lesné hospodárstvo zmenil z 3,5 % emisií členských štátov na 7 %. Keďže návrh LULUCF predložený Komisiou a zmenený spravodajcom zaistí spoľahlivé a dôveryhodné započítavanie v kategórii obhospodarovanej lesnej pôdy, dokonca aj zvýšený strop ešte zabezpečí integritu ochrany životného prostredia a zároveň poskytne členským štátom väčšiu flexibilitu.

[1] ekvivalent CO2 – objem emisií skleníkových plynov, ktoré predstavujú rovnaký príspevok ku globálnemu otepľovaniu v časovom horizonte 100 rokov ako tona oxidu uhličitého (CO₂).

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (3.5.2017)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o začlenení emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy
(COM(2016)0479 – C8-0330/2016 – 2016/0230(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Florent Marcellesi

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Z hľadiska rozvoja je dôležité, aby toto nariadenie bolo čo najambicióznejšie. Cieľ 1,5 stupňa uvedený v návrhu Komisie sa zakladá na zisteniach Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), ktoré ukazujú, že regióny, ktoré sú zraniteľné, pokiaľ ide o klímu, ako sú malé ostrovné rozvojové štáty, pobrežné oblasti južnej Ázie a oblasti Afriky náchylné na suchá, budú čeliť nebezpečnému vplyvu, ak globálna teplota presiahne túto úroveň. Podľa zistení IPCC na dosiahnutie hodnoty 1,5 stupňa a na ochranu najchudobnejších sveta je nutné vytvárať „záporné emisie“ z využívania pôdy, a nielen ich používať ako kompenzácie.

Svet potrebuje, aby sa vytvárali záporné emisie z lesov a úvahy o celosvetovej rovnosti si vyžadujú, aby EÚ prevzala vedúcu úlohu v tejto oblasti. V záujme dodržiavania „práva na rozvoj“ chudobnejších krajín by EÚ mala prevziať čo najväčšiu zodpovednosť za ochranu lesov, ktorá musí byť celosvetová, a to najmä v situácii, keď toto nariadenie bude prvým svetovým pokusom definovať začlenenie emisií a záchytov z využívania pôdy do započítavania celosvetového uhlíka. V tomto zmysle bude nariadenie významným príkladom pre zvyšok sveta a takmer určite bude slúžiť ako vzor pri medzinárodných rokovaniach. Ako sa uvádza v návrhu Komisie, pôda má „viaceré ciele“ – napríklad výrobu potravín –, ktoré sa musia posudzovať vzhľadom na jej potenciál, ktorý má ako záchyt uhlíka. Toto je ešte dôležitejšie v rozvojových krajinách s početným vidieckym obyvateľstvom, ktorého prežitie závisí od pôdy. Z rovnakého dôvodu by sa toto nariadenie malo začleniť aj do medzinárodných noriem týkajúcich sa vlastníckych práv, aby sa zabezpečilo, aby sa tieto ochrany zakotvili v medzinárodných pravidlách započítavania týkajúceho sa využívania pôdy. Tieto normy budú ešte dôležitejšie v krajinách, v ktorých zvykové právo nie je jednoznačne uznané v štatutárnom práve a v ktorých boli pôvodní obyvatelia v minulosti vysídľovaní z dôvodu projektov ochrany prírody. Nariadenie by malo nakoniec podporiť obnovu existujúcej krajiny namiesto zalesňovania nových plôch. Týmto sa minimalizuje riziko, že klimatické činnosti v odvetví LULUCF zmenia účel významného využitia pôdy, akým je napríklad výroba potravín, ktorá je v rozvojových krajinách dôležitejšia.

Z týchto dôvodov spravodajca navrhuje tieto zmeny k návrhu Komisie:

• zvýšenie ambícií návrhu v oblasti klímy prostredníctvom týchto opatrení:

- zvýšiť vnútorný cieľ odvetvia LULUCF;

- sprísnenie pravidiel započítavania;

- stimulovanie obnovy mokradí;

- stanovenie preskúmania cieľov nariadenia.

• Vždy, keď je to možné, by nariadenie namiesto zalesňovania nových plôch pôdy malo stimulovať činnosti, ktoré posilňujú funkciu záchytu uhlíka z existujúcich spôsobov využívania pôdy (prostredníctvom agroekológie alebo obnovenia obhospodarovanej ornej pôdy a pastvín).

• Činnosti vykonávané na vykonávanie tohto nariadenia by mali byť v súlade s medzinárodnými normami na ochranu pozemkových práv.

• Činnosti vykonávané na vykonávanie tohto nariadenia by mali byť v súlade aj s normami EÚ v oblasti biodiverzity, ktorá má dôležité dôsledky na rozvoj, keďže prežitie miliárd ľudí na našej planéte závisí od biodiverzity ekosystémov.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh 1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3) Komisia 10. júna 2016 predložila návrh, aby EÚ ratifikovala parížsku dohodu. Tento legislatívny návrh tvorí súčasť plnenia záväzku Únie znížiť emisie v celom hospodárstve, ako bolo potvrdené v záväzku plánovaného vnútroštátne stanoveného zníženia Únie a jej členských štátov, ktorý bol predložený sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) 6. marca 2015.¹⁰

(3) 5. októbra 2016 EÚ formálne ratifikovala Parížsku dohodu, čím umožnila nadobudnutie jej platnosti 4. novembra 2016. Tento legislatívny návrh tvorí súčasť plnenia záväzku Únie znížiť emisie v celom hospodárstve, ako bolo potvrdené v záväzku plánovaného vnútroštátne stanoveného zníženia Únie a jej členských štátov, ktorý bol predložený sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) 6. marca 2015.¹⁰ Ciele Únie znížiť emisie skleníkových plynov sú zároveň v súlade so záväzkom Únie a jej členských štátov dosiahnuť medzinárodne dohodnuté ciele trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, najmä cieľ č. 13 týkajúci sa naliehavého riešenia otázky zmeny klímy ako globálnej výzvy vrátane zníženia emisií a budovania odolnosti voči zmene klímy.

_________________

¹⁰ http://www4.unfccc.int/submissions/indc/Submission%20Pages/submissions.aspx

Pozmeňujúci návrh 2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3a) Využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF) majú veľký potenciál na to, aby prispievali k plneniu medzinárodných záväzkov Únie v oblasti klímy. Hospodárenie s pôdou by malo uspokojovať potrebu súdržnosti politiky a udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o jeho vplyv na miestne komunity a potravinovú bezpečnosť. V tejto súvislosti by politika EÚ v rámci LULUCF mala ísť ruka v ruke so súdržnosťou politík v záujme rozvoja (PCD), a to najmä so zreteľom na jej environmentálny a hospodársky rozmer, aby sa posilnili synergie a zaručil pozitívny dosah vnútorných politík v oblasti zmeny klímy na tretie krajiny.

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(4) V parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by zmluvné strany mali pripraviť, oznámiť a dodržať jednotlivé vnútroštátne stanovené príspevky. Parížska dohoda nahrádza prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý po roku 2020 nebude pokračovať. V parížskej dohode sa tiež žiada, aby sa zachovala rovnováha medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia, a strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadne posilnenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov.	(4) V Parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, čo si od sveta bude vyžadovať, aby vstúpil do obdobia negatívnych úrovní emisií, počas ktorých budú zohrávať ústrednú úlohu lesy. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by zmluvné strany mali pripraviť, oznámiť a dodržať jednotlivé vnútroštátne stanovené príspevky. Parížska dohoda nahrádza prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý po roku 2020 nebude pokračovať. V Parížskej dohode sa tiež požaduje, aby sa zachovala rovnováha medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia, a strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadne posilnenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov.

Odôvodnenie

Na udržanie otepľovania pod 1,5 °C a – ak nenastanú radikálne zmeny na ceste znižovania emisií, kedy by sa prekročili vnútroštátne stanovené príspevky – na udržanie zvýšenia teploty pod 2 stupňami bude nevyhnutné, aby sa našli spôsoby odstránenia oxidu uhličitého z atmosféry, uvádzané ako „záporné emisie“. Najjednoduchším spôsobom, ako to urobiť v EÚ, je zvýšiť záchyty z odvetvia LULUCF. Toto nariadenie je preto kľúčovým pilierom nato, aby EÚ splnila svoj záväzok podľa Parížskej dohody.

Pozmeňujúci návrh 4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4a) Nato, aby sa dosiahli záporné emisie nutné na splnenie cieľov Parížskej dohody, by sa k záchytom CO₂ z atmosféry prostredníctvom LULUCF malo pristupovať v rámci samostatného piliera politiky EÚ v oblasti klímy.

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4 b (nové)


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(4b) Toto nariadenie stanovuje v celosvetovom meradle veľmi významný precedens na začlenenie emisií a záchytov súvisiacich s pôdou do vnútroštátne stanovených príspevkov na základe Parížskej dohody. Preto je dôležité, aby sa do nariadenia začlenili zásady rovnosti, trvalo udržateľného rozvoja a úsilia zameraného na odstránenie chudoby, a aby boli dodržiavané a podporované medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv a práv domorodého obyvateľstva, ako sa požaduje v Parížskej dohode.

Odôvodnenie

Toto nariadenie je prvým pokusom vo svete stanoviť pravidlá započítavania v odvetví využívania pôdy a začleniť ich do vnútroštátne stanovených príspevkov. Je pravdepodobné, že bude použité ako východiskový bod pre pravidlá započítavania týkajúceho sa využívania pôdy aj mimo EÚ. Preto je dôležité, aby zahŕňalo zásady, ako je rešpektovanie pozemkových práv, a je dôležité, aby sa emisie z využívania pôdy považovali za samostatný pilier, pretože tieto emisie sú pravdepodobne ešte významnejšie v krajinách juhu, kde sú chudobné spoločenstvá dokonca vo väčšej miere vystavené riziku, že budú vysídlené z dôvodu projektov záchytov uhlíka.

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 6 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6a) Únia by sa mala stať svetovým lídrom v podpore a vývoze výskumu a investícií v oblasti udržateľných, vyspelých a inovatívnych postupov, techník a myšlienok v odvetví LULUCF, ako aj v rozširovaní ekologických technológií s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a zároveň zachovať výrobu potravín, čím by išla príkladom svojim medzinárodným partnerom vrátane rozvojových krajín. V tejto súvislosti by sa mala posilniť účinná spolupráca a partnerstvo so subjektmi súkromného sektora, najmä s malými a strednými podnikmi.

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20a) Toto nariadenie by sa malo vykonávať v rozsahu pôsobnosti Parížskej dohody, najmä prostredníctvom kladenia dôrazu na zachovanie integrity všetkých ekosystémov a ochranu živobytia a odolnosti komunít žijúcich v zalesnených oblastiach.

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20b) Zmena klímy má výrazný vplyv na rozvoj komunít na celom svete. Únia prijala v rámci Parížskej dohody záväzky, podľa ktorých bude pri prijímaní opatrení na riešenie zmeny klímy rešpektovať, presadzovať a zohľadňovať svoje záväzky v oblasti ľudských práv, práva na zdravie, práv pôvodného obyvateľstva, miestnych spoločenstiev, migrantov, detí, osôb so zdravotným postihnutím a ľudí v zraniteľných situáciách. Okrem toho bude dodržiavať, presadzovať a zohľadňovať svoje záväzky, pokiaľ ide o právo na rozvoj, ako aj rovnosť pohlaví, posilnenie postavenia žien a medzigeneračnú spravodlivosť.

Pozmeňujúci návrh 9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20c) Mal by sa zabezpečiť holistický prístup k odlesňovaniu tropických oblastí zohľadňujúci všetky faktory odlesňovania, ako aj cieľ zahrnutý vo vyhlásení Komisia v rámci rokovaní o UNFCCC, t. j. zastaviť globálny úbytok lesnej plochy najneskôr do roku 2030 a do roku 2020 znížiť hrubú mieru odlesňovania tropických oblastí aspoň o 50 percent v porovnaní so súčasnou úrovňou.

Pozmeňujúci návrh 10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20 d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20d) Únia prijala záväzky týkajúce sa cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa dajú naplniť len prostredníctvom riadneho lesného hospodárstva a záväzku zastaviť a zvrátiť odlesňovanie a presadzovať opätovné zalesňovanie.

Pozmeňujúci návrh 11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20 e (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20e) Toto nariadenie by v súlade s UNFCCC malo sledovať prístup riadený na úrovni krajín, ktorý je rodovo citlivý, participatívny a plne transparentný, pričom sa zohľadnia zraniteľné skupiny, spoločenstvá a ekosystémy. Okrem toho by malo vychádzať z najlepších dostupných vedeckých poznatkov a podľa potreby tradičných poznatkov, znalostí domorodých obyvateľov a miestnych znalostných systémov a riadiť sa nimi s cieľom začleniť adaptáciu do príslušných sociálno-ekonomických a environmentálnych politík a opatrení.

Pozmeňujúci návrh 12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20 f (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20f) Lesné hospodárstvo a lesy by sa mali riadiť zodpovedným spôsobom a mali by skutočne prispievať k hospodárskemu rozvoju štátu a ponúkať životaschopné hospodárske príležitosti pre poľnohospodárov pod podmienkou, že nebude dochádzať k odlesňovaniu citlivých ekosystémov a zakladaniu plantáží na rašeliniskách, že plantáže budú riadené s využitím moderných agroekologických techník s cieľom minimalizovať negatívne environmentálne a sociálne dôsledky a že sa budú dodržiavať práva k pôde, práva pôvodného obyvateľstva, ako aj ľudské práva a práva pracujúcich.

Pozmeňujúci návrh 13

Návrh nariadenia

Odsek 1 – pododsek 1 a (nový)


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Týmto nariadením sa prispieva k súladu so záväzkami a cieľmi Parížskej dohody zo strany Európskej únie.

Odôvodnenie

Nariadenie o LULUCF je jedným z pilierov, ktorými sa vykonávajú záväzkov Únie v rámci Parížskej dohody. Únia sa zaviazala obmedziť globálne zvýšenie teploty výrazne pod 2 °C a vyvíjať úsilie s cieľom udržať zvýšenie teploty pod 1,5 °C. Plnenie záväzkov Parížskej dohody je nevyhnutné na zabránenie nebezpečným vplyvom v regiónoch, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, ako sú malé ostrovné rozvojové štáty, pobrežné regióny južnej Ázie a oblasti Afriky náchylné na suchá.

Pozmeňujúci návrh 14

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno e a (nové)


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ea) obhospodarované mokrade: využívanie pôdy nahlasované ako mokrade, ktoré zostávajú mokraďami, a sídlo, iná pôda konvertovaná na mokrade a mokrade konvertované na sídlo a inú pôdu.

Odôvodnenie

Rašeliniská a mokrade predstavujú biotopy s vysokou hodnotou ochrany, v ktorých sa nachádzajú niektoré z najdôležitejších zásob uhlíka v EÚ a na zemi. Ak sú však poškodené, produkujú veľké množstvá skleníkových plynov. S cieľom zabezpečiť, aby nariadenie poskytovalo správne stimuly na zachovanie a obnovenie týchto zásob uhlíka, malo by byť započítanie mokradí a rašelinísk povinné.

Pozmeňujúci návrh 15

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 2


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom prispôsobiť vymedzenia pojmov v odseku 1 vedeckému vývoju alebo technickému pokroku a na účely zabezpečenia súladu medzi týmito vymedzeniami pojmov a akýmikoľvek zmenami príslušných vymedzení pojmov v usmerneniach Medzivládneho panelu o zmene klímy pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“).	2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom prispôsobiť vymedzenia pojmov v odseku 1 vedeckému vývoju alebo technickému pokroku a na účely zabezpečenia súladu medzi týmito vymedzeniami pojmov a akýmikoľvek zmenami príslušných vymedzení pojmov v usmerneniach Medzivládneho panelu o zmene klímy pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“) a v dodatku z roku 2013 k usmerneniam Medzivládneho panelu o zmene klímy pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006: Mokrade.

Odôvodnenie

Všetky najnovšie metodiky Medzivládneho panelu o zmene klímy týkajúce sa využívania pôdy by sa mali vziať do úvahy.

Pozmeňujúci návrh 16

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 1 a (nový)


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Členské štáty sa usilujú zvýšiť svoje záchyty za obdobie od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030. Na nasledujúce obdobia sa celkové záchyty z každého členského štátu započítané v súlade s týmto nariadením zvýšia, a to v súlade s dlhodobými cieľmi Únie v oblasti klímy a jej záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody.

Odôvodnenie

Nato, aby sa globálne otepľovanie udržalo pod hranicou 1,5 °C a zároveň výrazne pod 2 °C, budeme musieť podľa vedcov zaviesť prostriedky na záchyt oxidu uhličitého z atmosféry – tzv. „záporné emisie“. Na dosiahnutie záporných emisií nestačí, aby záchyty z LULUCF emisie jednoducho vyrovnali, musia ich prekročiť.

Pozmeňujúci návrh 17

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce zo zalesnenej a z odlesnenej pôdy ako celkové emisie a záchyty za každý rok v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030.

1. Členské štáty započítavajú emisie z odlesňovania a záchyty zo zalesňovania pôdy ako celkové emisie a záchyty za každý rok v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030.

Pozmeňujúci návrh 18

Návrh nariadenia

Článok 8 – odsek 3 – pododsek 2


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Národný lesohospodársky plán započítavania musí obsahovať všetky prvky uvedené v prílohe IV oddiele B a zahŕňať navrhovanú novú lesnú referenčnú úroveň, ktorá sa odvíja od predpokladu, že sa bude pokračovať v aktuálnych postupoch a intenzite obhospodarovania lesov zdokumentovaných za roky 1990 až 2009 v závislosti od typu a vekovej triedy lesov vo vnútroštátnych lesoch, vyjadrenú v tonách ekvivalentu CO2 za rok.	Národný lesohospodársky plán započítavania musí obsahovať všetky prvky uvedené v prílohe IV oddiele B a zahŕňať navrhované nové lesné referenčné obdobie, ktoré sa odvíja od predpokladu, že sa bude pokračovať v aktuálnych postupoch a intenzite obhospodarovania lesov zdokumentovaných za roky 1990 až 2009 v závislosti od typu a vekovej triedy lesov vo vnútroštátnych lesoch, vyjadrené v tonách ekvivalentu CO₂ za rok, ako aj zabezpečiť, aby sa zachoval rovnaký pomer biomasy využívanej na energetické účely a na účely tuhej biomasy.

Odôvodnenie

Z hľadiska klímy je využívanie biomasy na tuhé účely (dlhodobé produkty) lepším využívaním zdrojov, než využívanie biomasy priamo z lesa na energetické účely (okamžitá oxidácia). Ak sa zachová intenzita ťažby, ale pomer dreva používaného na energetický účel sa zvýši, bude to znamenať, že sa uvoľní viac CO2, a započíta sa pod referenčnú úroveň.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov	Začlenenie emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 a zmena nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy
Referenčné čísla	COM(2016)0479 – C8-0330/2016 – 2016/0230(COD)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 12.9.2016
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	DEVE 12.9.2016
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko dátum vymenovania	Florent Marcellesi 30.11.2016
Prerokovanie vo výbore	28.2.2017
Dátum prijatia	25.4.2017
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	20 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, György Hölvényi, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Cristian Dan Preda, Elly Schlein, Eleftherios Synadinos, Eleni Theocharous, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská, Željana Zovko
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Paul Rübig, Judith Sargentini
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Xabier Benito Ziluaga, Dariusz Rosati

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

20	+
ALDE	Paavo Väyrynen
GUE/NGL	Xabier Benito Ziluaga
NI	Eleftherios Synadinos
PPE	György Hölvényi, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Cristian Dan Preda, Dariusz Rosati, Paul Rübig, Bogdan Brunon Wenta, Željana Zovko, Anna Záborská
S&D	Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Elly Schlein
VERTS/ALE	Heidi Hautala, Judith Sargentini

0	-

2	0
ECR	Nirj Deva, Eleni Theocharous

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (1.6.2017)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marisa Matias

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

V decembri 2015 bola na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) prijatá Parížska dohoda. Táto dohoda je globálnym míľnikom na zlepšovanie kolektívnych opatrení a urýchlenie globálneho prechodu na nízkouhlíkovú spoločnosť odolnú proti zmene klímy a nahradí sa ňou prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997. Zaviedli sa politiky, aby sa splnil záväzný cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2030 zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990. Dohoda obsahuje dlhodobý cieľ a uvádza, že pri dosahovaní dlhodobých cieľov v oblasti zmiernenia zmeny klímy bude mať zásadný význam príspevok z využívania pôdy a lesov.

Cieľom tohto návrhu je určiť, ako sa odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) začlení do politiky EÚ v oblasti zmeny klímy od roku 2021. Do tohto dátumu ukladá Kjótsky protokol, ktorý vyprší na konci roka 2020, EÚ a všetkým jej členským štátom obmedzenia, keďže musia zabezpečiť, aby odvetvie LULUCF neprodukovalo ďalšie emisie. V dôsledku toho sa v rámci EÚ musí ďalej rozpracovať riadenie odvetvia LULUCF.

Spravodajkyňa víta návrh Komisie. Domnieva sa, že ide o ambiciózny návrh, ktorý podporuje potrebu spoľahlivejšieho systému započítavania s cieľom prispieť k cieľu 40 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030.

Spravodajkyňa vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o právomoc Komisie prijímať delegované akty uvedené v článkoch 3, 5, 8, 10 a 13 na neurčitý čas. Spravodajkyňa by chcela odporučiť skrátenie na 5 rokov v súlade s nahlasovacím obdobím rokov 2021 – 2025 a 2026 – 2030.

Využívanie pôdy a lesné hospodárstvo môžu jedinečným spôsobom prispieť k účinnej politike v oblasti klímy. Je to preto, že sektor síce emituje skleníkové plyny, ale môže tiež odstrániť CO₂ z atmosféry. Prínos a príležitosti, ktoré ponúka sektor lesného hospodárstva, sú nevyhnutné na zavedenie obehového hospodárstva.

V tomto návrhu sa spravodajkyňa zaoberá kľúčovými oblasťami podľa kompetencií výboru ITRE vrátane:

a) zvýšenia financovania výskumu a vývoja v oblasti lesného hospodárstva pri zohľadnení geografickej rozmanitosti;

b) využitia vesmírnych programov EÚ, ako napríklad satelitného systému pozorovania Zeme Copernicus, ktoré poskytujú cennú podporu pri monitorovaní činností odvetvia;

c) bezpečnosti potravín a biodiverzity;

d) dodržiavania medzinárodných dohôd a právnych predpisov EÚ;

e) vplyvu na účtovné systémy členských štátov a EÚ;

f) pružností:

g) drevných a nedrevných lesných produktov s dlhodobou životnosťou;

h) lesných referenčných úrovní.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Citácia 1 a (nová)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	so zreteľom na Protokol (č. 1) k Zmluve o fungovaní Európskej únie o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,
Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Citácia 1 b (nová)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	so zreteľom na Protokol (č. 2) k Zmluve o fungovaní Európskej únie o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,
Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) Komisia 10. júna 2016 predložila návrh, aby EÚ ratifikovala parížsku dohodu. Tento legislatívny návrh tvorí súčasť plnenia záväzku Únie znížiť emisie v celom hospodárstve, ako bolo potvrdené v záväzku plánovaného vnútroštátne stanoveného zníženia Únie a jej členských štátov, ktorý bol predložený sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) 6. marca 2015.¹⁰	(3) Parížska dohoda bola ratifikovaná Radou 5. októbra 2016 po udelení súhlasu Európskeho parlamentu 4. októbra 2016 a nadobudla platnosť 4. novembra 2016. Tento legislatívny návrh tvorí súčasť plnenia záväzku Únie znížiť emisie v celom hospodárstve, ako bolo potvrdené v záväzku plánovaného vnútroštátne stanoveného zníženia Únie a jej členských štátov, ktorý bol predložený sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) 6. marca 2015.¹⁰
__________________	__________________
¹⁰ http://www4.unfccc.int/submissions/indc/Submission%20Pages/submissions.aspx	¹⁰ http://www4.unfccc.int/submissions/indc/Submission%20Pages/submissions.aspx
Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(4) V parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by zmluvné strany mali pripraviť, oznámiť a dodržať jednotlivé vnútroštátne stanovené príspevky. Parížska dohoda nahrádza prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý po roku 2020 nebude pokračovať. V parížskej dohode sa tiež žiada, aby sa zachovala rovnováha medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia, a strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadne posilnenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov.	(4) V parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou, čo si podľa vedcov vyžaduje, aby svet vstúpiť do veku znižovania emisií a negatívnych emisií. V záujme dosiahnutia tohto cieľa je nutné, aby zmluvné strany zvýšili svoje spoločné úsilie o zmiernenie zmeny klímy a obmedzenie globálneho otepľovania. Únia musí ísť naďalej príkladom a zvýšiť svoje úsilie v boji proti zmene klímy na úrovne, ktoré sú v súlade s cieľom Parížskej dohody. Zmluvné strany by mali pripraviť, oznámiť a dodržať jednotlivé vnútroštátne stanovené príspevky. Parížska dohoda nahrádza prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý po roku 2020 nebude pokračovať. V Parížskej dohode sa tiež žiada, aby sa zachovala rovnováha medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia, a strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadne posilnenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov. V Parížskej dohode sa zdôrazňuje úloha trvalo udržateľného obhospodarovania lesov pri dosahovaní cieľa vyvažovať emisie a záchyty a zlepšiť adaptáciu na zmenu klímy.
Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(4a) Toto nariadenie by malo prispieť k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a k dosiahnutiu cieľov stanovených v Parížskej dohode a zároveň zabezpečovať primeranú ochranu biodiverzity a ekosystémov Únie, a to aj prostredníctvom adaptačných opatrení. V tomto zmysle by sa mal zabezpečiť súlad so systémom EÚ obchodovania s emisiami, rozhodnutím o spoločnom úsilí, stratégiami Únie v oblasti biodiverzity a lesov, smernicou o vtáctve a smernicou o biotopoch.
Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(6) Odvetvie LULUCF môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka. Na zabezpečenie účinnosti opatrení, ktoré sú zamerané najmä na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka, je nevyhnutná dlhodobá stabilita a prispôsobivosť úložísk uhlíka.	(6) Odvetvie LULUCF môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka a poskytovaním trvácnych biomateriálov, ktoré dočasne viažu uhlík a pôsobia ako náhrada uhlíka. Na zabezpečenie účinnosti opatrení, ktoré sú zamerané najmä na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka, je nevyhnutná dlhodobá stabilita a prispôsobivosť úložísk uhlíka. Z dlhodobého hľadiska stratégia trvalo udržateľného obhospodarovania lesov zameraná na zachovanie alebo zvyšovanie zásob uhlíka v lesoch bude predstavovať najväčší udržateľný prínos, pokiaľ ide o zmiernenie zmeny klímy, a zároveň prinesie ročné udržateľné výnosy surovín z lesov.
Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6a) Uprednostňovanie financovania výskumu v oblasti zmeny klímy by posilnilo úlohu odvetvia LULUF, pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Predovšetkým podpora programu Únie v oblasti výskumu a inovácie, ktorý má prebiehať v rokoch 2021 až 2028, by v odvetví LULUCF, okrem iného, prispela k prehĺbeniu a rozšíreniu znalostí vedeckých a miestnych komunít o výkonnosti tohto odvetvia, a zároveň by urýchlila udržateľné inovácie, posilnila prechod na digitálny vek, modernizovala odbornú prípravu a vzdelávanie, posilnila odolnosť odvetvia LULUCF a monitorovala biodiverzitu a ľudskú činnosť.
Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 7
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(7) V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/ES¹¹ sa ako prvý krok stanovili pravidlá započítavania uplatniteľné na emisie a záchyty skleníkových plynov z odvetvia LULUCF, čím sa prispelo k rozvoju politiky smerom k začleneniu odvetvia LULUCF do záväzku Únie týkajúceho sa zníženia emisií. Toto nariadenie by malo vychádzať z existujúcich pravidiel započítavania, pričom by ich malo aktualizovať a zlepšovať na obdobie rokov 2021 – 2030. Malo by tiež uložiť povinnosti členským štátom pri uplatňovaní týchto pravidiel započítavania a povinnosť zabezpečiť, aby odvetvie LULUCF ako celok netvorilo žiadne čisté emisie. Týmto nariadením by sa nemali stanoviť žiadne povinnosti započítavania či nahlasovania pre súkromné subjekty.	(7) V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/ES¹¹ sa ako prvý krok stanovili pravidlá započítavania uplatniteľné na emisie a záchyty skleníkových plynov z odvetvia LULUCF, čím sa prispelo k rozvoju politiky smerom k začleneniu odvetvia LULUCF do záväzku Únie týkajúceho sa zníženia emisií. Toto nariadenie by malo vychádzať z existujúcich pravidiel započítavania, pričom by ich malo aktualizovať a zlepšovať na obdobie rokov 2021 – 2030. Malo by za každých okolností uložiť povinnosti členským štátom pri uplatňovaní týchto pravidiel započítavania a povinnosť zabezpečiť, aby odvetvie LULUCF ako celok netvorilo žiadne čisté emisie. Týmto nariadením by sa nemali stanoviť žiadne povinnosti započítavania či nahlasovania pre súkromné subjekty a je nutné, aby sa členské štáty vyhýbali stanoveniu takýchto povinností počas vykonávania tohto nariadenia.
_________________	_________________
¹¹ Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 80)	¹¹ Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 529/2013/EÚ z 21. mája 2013 o pravidlách započítavania pre emisie a záchyty skleníkových plynov vyplývajúce z činností súvisiacich s využívaním pôdy, so zmenami vo využívaní pôdy a s lesným hospodárstvom a o informáciách týkajúcich sa opatrení súvisiacich s týmito činnosťami (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 80)
Odôvodnenie
Je to prvýkrát, čo boli pravidlá LULUCF zahrnuté so zákonnými povinnosťami do úniového rámca pre oblasť klímy. Je dôležité ubezpečiť súkromné strany, že tento návrh sa ich administratívne nedotkne. Preto je tiež dôležité, aby členské štáty robili, čo je v ich silách, aby zabránili ďalšiemu zaťaženiu súkromných subjektov.
Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(8) S cieľom určiť presné účty emisií a záchytov v súlade s usmerneniami Medzivládneho panelu o zmene klímy (Intergovernmental Panel for Climate Change – IPCC) pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“) by sa v prípade kategórií využívania pôdy a konverzie medzi kategóriami využívania pôdy mali používať hodnoty každoročne nahlasované podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013, čím by sa mali zjednodušiť postupy používané podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu. Pôda, ktorá sa konvertuje na inú kategóriu využívania pôdy, by sa mala považovať za pôdu v procese presunu do tejto kategórie počas štandardného obdobia 20 rokov stanoveného v usmerneniach IPCC.	(8) S cieľom určiť presné účty emisií a záchytov v súlade s usmerneniami Medzivládneho panelu o zmene klímy (Intergovernmental Panel for Climate Change – IPCC) pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“) by sa v prípade kategórií využívania pôdy a konverzie medzi kategóriami využívania pôdy mali používať hodnoty každoročne nahlasované podľa nariadenia (EÚ) č. 525/2013, čím by sa mali zjednodušiť postupy používané podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu. Pôda, ktorá sa konvertuje na inú kategóriu využívania pôdy, by sa mala považovať za pôdu v procese presunu do tejto kategórie počas štandardného obdobia 20 rokov stanoveného v usmerneniach IPCC. Vzhľadom na rozdielne prírodné a ekologické podmienky medzi členskými štátmi, ktoré sú v neposlednom rade spôsobené rozmanitými geografickými a klimatických podmienkami, ktoré majú vplyv na skutočné dĺžky prechodných období, pokiaľ ide o zmeny zásob uhlíka, by sa však mali umožniť odchýlky od tejto štandardnej hodnoty, ako sa zdôvodňuje v usmerneniach IPCC.
Pozmeňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(9) Emisie a záchyty zo zalesnenej pôdy však závisia od viacerých prírodných okolností, vekovej štruktúry, ako aj minulých a súčasných postupov obhospodarovania. Pri použití základného roka by sa tieto faktory a z nich vyplývajúce cyklické vplyvy na emisie a záchyty či ich medziročné zmeny nedali zohľadniť. Príslušné pravidlá započítavania by mali namiesto toho upravovať používanie referenčných úrovní, aby sa vyňali vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny. Vzhľadom na absenciu medzinárodného preskúmania podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu by sa mal stanoviť postup preskúmania, aby sa zabezpečila transparentnosť a zlepšila kvalita započítavania v tejto kategórii.	(9) Emisie a záchyty zo zalesnenej pôdy však závisia od viacerých prírodných okolností, vekovej štruktúry, ako aj minulých a súčasných postupov obhospodarovania a tieto rozdiely medzi členskými štátmi, by sa mali rešpektovať. Pri použití základného roka by sa tieto faktory a z nich vyplývajúce cyklické vplyvy na emisie a záchyty či ich medziročné zmeny nedali zohľadniť. Príslušné pravidlá započítavania by mali namiesto toho upravovať používanie referenčných úrovní, aby sa vyňali vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny. Vzhľadom na absenciu medzinárodného preskúmania podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu by sa mal stanoviť postup preskúmania, aby sa zabezpečila transparentnosť a zlepšila kvalita započítavania v tejto kategórii.
Pozmeňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(10) Ak sa Komisia pri skúmaní národných lesohospodárskych plánov započítavania rozhodne využiť pomoc skupiny odborníkov pre preskúmanie v súlade s rozhodnutím Komisie [C(2016) 3301], mala by vychádzať z osvedčených postupov a skúseností z odborných posudkov v rámci UNFCCC, okrem iného aj pokiaľ ide o účasť národných expertov a odporúčania, a mala by vybrať dostatočný počet odborníkov z členských štátov.	(10) Ak a akonáhle sa Komisia pri skúmaní národných lesohospodárskych plánov započítavania rozhodne využiť pomoc skupiny odborníkov pre preskúmanie v súlade s rozhodnutím Komisie [C(2016) 3301], mala by vychádzať z osvedčených postupov a skúseností z odborných posudkov v rámci UNFCCC, okrem iného aj pokiaľ ide o účasť národných expertov a odporúčania, a mala by vybrať dostatočný počet odborníkov z členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(11) V medzinárodne dohodnutých usmerneniach IPCC sa uvádza, že emisie zo spaľovania biomasy možno v energetickom sektore považovať za nulové pod podmienkou, že tieto emisie sú započítané v odvetví LULUCF. V EÚ sa emisie zo spaľovania započítavajú ako nulové podľa článku 38 nariadenia (EÚ) č. 601/2012 a ustanovení uvedených v nariadení (EÚ) č. 525/2013, a preto by súlad s usmerneniami IPCC bol zabezpečený iba vtedy, ak by tieto emisie boli správne zahrnuté aj podľa tohto nariadenia.	(11) V medzinárodne dohodnutých usmerneniach IPCC sa uvádza, že emisie zo spaľovania biomasy možno v energetickom sektore považovať za nulové pod podmienkou, že tieto emisie sú započítané v odvetví LULUCF. V rámci EÚ sa emisie zo spaľovania započítavajú ako nulové podľa článku 38 nariadenia (EÚ) č. 601/2012 a ustanovení uvedených v nariadení (EÚ) č. 525/2013, a preto by súlad s usmerneniami IPCC bol zabezpečený iba vtedy, ak by tieto emisie boli správne zahrnuté aj podľa tohto nariadenia. Pravidlá započítavania stanovené v tomto nariadení by nemali brániť využívaniu udržateľnej biomasy v odvetví energetiky vytváraním emisií v odvetví LULUCF.
Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(12) Intenzívnejšie udržateľné využívanie produktov z vyťaženého dreva môže podstatne obmedziť emisie do atmosféry a zlepšiť záchyty skleníkových plynov z atmosféry. Pravidlami započítavania by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty v účtoch presne vyjadrovali zmeny v úložisku produktov z vyťaženého dreva, keď k nim dôjde, s cieľom poskytnúť stimuly na širšie využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom. Komisia by mala poskytnúť usmernenia k metodickým otázkam týkajúcim sa započítavania produktov z vyťaženého dreva.	(12) Intenzívnejšie udržateľné využívanie produktov z vyťaženého dreva môže podstatne obmedziť emisie do atmosféry a zlepšiť záchyty skleníkových plynov z atmosféry. Pravidlami započítavania by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty v účtoch presne vyjadrovali zmeny v úložisku produktov z vyťaženého dreva, keď k nim dôjde, s cieľom poskytnúť stimuly na širšie využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom. Aby bolo možné ďalej podporovať a zahŕňať pozitívny substitučný účinok, Komisia by prostredníctvom delegovaného aktu mala do výpočtu produktov z vyťaženého dreva zahrnúť viac produktov. Komisia by mala poskytnúť usmernenia k metodickým otázkam týkajúcim sa započítavania produktov z vyťaženého dreva.
Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(13) Prírodné škodlivé činitele, ako sú napríklad nekontrolované požiare v krajine, napadnutie hmyzom a chorobami, extrémne poveternostné podmienky a geologické škodlivé činitele, nad ktorými členský štát nemá kontrolu a ktoré ani nemá možnosť podstatne ovplyvniť, môžu v odvetví LULUCF viesť k dočasným emisiám skleníkových plynov alebo môžu spôsobiť reverziu predchádzajúcich záchytov. Keďže reverzia môže nastať aj v dôsledku rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania, ako napríklad rozhodnutí o ťažbe alebo sadbe stromov, týmto rozhodnutím by sa malo zabezpečiť, aby účty pre odvetvie LULUCF vždy presne odzrkadľovali reverzie záchytov zapríčinené ľudskou činnosťou. Okrem toho by sa v tomto nariadení mala členským štátom poskytnúť obmedzená možnosť vyňať z účtov za LULUCF emisie vyplývajúce zo škodlivých činiteľov, ktoré sú mimo ich kontroly. Spôsob, akým členské štáty uplatňujú uvedené ustanovenia, by však nemal viesť k nenáležitému príliš nízkemu započítavaniu.	(13) Prírodné škodlivé činitele, ako sú napríklad nekontrolované požiare v krajine, napadnutie hmyzom a chorobami, extrémne poveternostné podmienky a geologické škodlivé činitele, nad ktorými členský štát nemá kontrolu a ktoré ani nemá možnosť podstatne ovplyvniť, môžu v odvetví LULUCF viesť k dočasným emisiám skleníkových plynov alebo môžu spôsobiť reverziu predchádzajúcich záchytov. Vzhľadom na to, že reverzia môže nastať aj v dôsledku rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania, ako napríklad rozhodnutí o ťažbe alebo sadbe stromov, týmto rozhodnutím by sa malo zabezpečiť, aby účty pre odvetvie LULUCF vždy presne odzrkadľovali reverzie záchytov zapríčinené ľudskou činnosťou. Okrem toho by sa v tomto nariadení mala členským štátom poskytnúť obmedzená možnosť vyňať z účtov za LULUCF emisie vyplývajúce zo škodlivých činiteľov, ktoré sú mimo ich kontroly. Spôsob, akým členské štáty uplatňujú uvedené ustanovenia, by však nemal viesť k nenáležitému príliš nízkemu započítavaniu ani odradiť členské štáty od prijatia preventívnych opatrení, ako sú investície realizované s cieľom znížiť riziko výskytu prírodných rušivých faktorov.
Pozmeňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(15) S cieľom zabezpečiť efektívne, transparentné a nákladovo efektívne nahlasovanie a overovanie emisií a záchytov skleníkových plynov a ostatných informácií potrebných na posúdenie súladu so záväzkami členských štátov by sa týmto nariadením mali do nariadenia (EÚ) č. 525/2013 zahrnúť nahlasovacie požiadavky a kontroly súladu podľa tohto nariadenia by mali tieto správy zohľadňovať. Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Tieto ustanovenia možno ďalej racionalizovať, aby zohľadňovali všetky relevantné zmeny, pokiaľ ide o integrovaný riadiaci mechanizmus energetickej únie, v súvislosti s ktorým sa v pracovnom programe Komisie predpokladá návrh, ktorý by mal byť predložený koncom roku 2016.	(15) S cieľom zabezpečiť a zaručiť efektívne, transparentné a nákladovo efektívne nahlasovanie a overovanie emisií a záchytov skleníkových plynov a ostatných informácií potrebných na posúdenie súladu so záväzkami členských štátov by sa týmto nariadením mali do nariadenia (EÚ) č. 525/2013 zahrnúť nahlasovacie požiadavky a kontroly súladu podľa tohto nariadenia by mali tieto správy zohľadňovať. Nariadenie (EÚ) č. 525/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Tieto ustanovenia možno ďalej racionalizovať, aby zohľadňovali všetky relevantné zmeny, pokiaľ ide o integrovaný riadiaci mechanizmus energetickej únie, v súvislosti s ktorým sa v pracovnom programe Komisie predpokladá návrh, ktorý by mal byť predložený koncom roku 2016.
Pozmeňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Odôvodnenie 15 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(15a) V rámci UNFCCC sa od Únie a jej členských štátov vyžaduje, aby vypracovali, pravidelne aktualizovali, zverejňovali národné inventúry antropogénnych emisií zo zdrojov a záchytov všetkých skleníkových plynov pomocou porovnateľných metodík dohodnutých konferenciou strán a aby o týchto inventúrach podávali správy konferencii strán. Inventúry skleníkových plynov sú nevyhnutné na monitorovanie vykonávania dekarbonizácie a na posúdenie súladu s právnymi predpismi v oblasti klímy. Povinnosti členských štátov v súvislosti so zriadením a správou národných inventúr sú stanovené v nariadení (o riadení energetickej únie, COM (2016) 759).
Pozmeňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Odôvodnenie 16
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(16) Európska environmentálna agentúra by mala podľa potreby pomáhať Komisii v závislosti od jej ročného pracovného programu so systémom nahlasovania emisií a záchytov skleníkových plynov, s hodnotením informácií o politikách a opatreniach a vnútroštátnych projekciách, s hodnotením plánovaných dodatočných politík a opatrení, ako aj s kontrolami súladu vykonávanými Komisiou podľa tohto nariadenia.	(16) Európska environmentálna agentúra (EEA) by mala podľa potreby pomáhať Komisii v závislosti od jej ročného pracovného programu so systémom nahlasovania emisií a záchytov skleníkových plynov, s hodnotením informácií o politikách a opatreniach a vnútroštátnych projekciách, s hodnotením plánovaných dodatočných politík a opatrení, ako aj s kontrolami súladu vykonávanými Komisiou podľa tohto nariadenia.
Pozmeňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Odôvodnenie 17
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(17) S cieľom uľahčiť zber údajov a vylepšovanie metodiky, využívanie pôdy by sa malo evidovať a nahlasovať s použitím geografického sledovania každej pôdnej plochy zodpovedajúceho systémom zberu údajov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Na zber údajov sa budú čo najlepšie využívať už existujúce programy Únie a členských štátov vrátane prieskumu o využívaní pôdy a krajinnej pokrývky (Land Use Cover Area Frame Survey – LUCAS) a európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus. Spravovanie údajov vrátane ich výmeny s cieľom opätovného použitia pri nahlasovaní a šírenia by malo byť v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve.	(17) S cieľom uľahčiť zber údajov a vylepšovanie metodiky, využívanie pôdy by sa malo výslovne evidovať a nahlasovať s použitím geografického sledovania každej pôdnej plochy zodpovedajúceho systémom zberu údajov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Na zber údajov sa budú čo najlepšie využívať už existujúce programy Únie a členských štátov vrátane prieskumu o využívaní pôdy a krajinnej pokrývky (Land Use Cover Area Frame Survey – LUCAS) a európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus, najmä prostredníctvom misie Sentinel 2, a európske systémy satelitnej navigácie Galileo a EGNO, ktoré sa môžu používať na podporu prieskumu využívania pôdy. Spravovanie údajov vrátane ich výmeny s cieľom opätovného použitia pri nahlasovaní a šírenia by malo byť v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve.
Pozmeňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(18) S cieľom vytvoriť vhodnú úpravu započítavania transakcií podľa tohto nariadenia vrátane využívania flexibility a sledovania súladu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o technické prispôsobenie vymedzení pojmov, hodnôt, zoznamov skleníkových plynov a úložísk uhlíka, aktualizáciu referenčných úrovní, započítavanie transakcií a revíziu metodiky a informačných požiadaviek. Pri týchto opatreniach by sa mali zohľadniť ustanovenia nariadenia Komisie č. 389/2013, ktorým sa zriaďuje register Únie. Potrebné ustanovenia by mali byť zahrnuté do jedného právneho nástroja, ktorým by sa zlúčili ustanovenia o započítavaní podľa smernice 2003/87/ES, nariadenia (EÚ) č. 525/2013, nariadenia [] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým treba uviesť, že v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.	(18) S cieľom vytvoriť vhodnú úpravu započítavania transakcií podľa tohto nariadenia vrátane využívania flexibility a sledovania súladu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o technické prispôsobenie vymedzení pojmov, hodnôt, zoznamov skleníkových plynov a úložísk uhlíka, aktualizáciu referenčných úrovní, započítavanie transakcií a revíziu metodiky a informačných požiadaviek. Pri týchto opatreniach by sa mali zohľadniť ustanovenia nariadenia Komisie č. 389/2013, ktorým sa zriaďuje register Únie. Potrebné ustanovenia by mali byť zahrnuté do jedného právneho nástroja, ktorým by sa zlúčili ustanovenia o započítavaní podľa smernice 2003/87/ES, nariadenia (EÚ) č. 525/2013, nariadenia [] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým treba uviesť, že v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 1 – odsek 1 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Hlavným cieľom tohto nariadenia je prispievať ku globálnemu záväzku udržať teploty pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a usilovať sa obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C.
Pozmeňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – písmeno e a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ea) obhospodarované mokrade: využívanie pôdy nahlasované ako mokrade, ktoré zostávajú mokraďami, a sídlo, iná pôda konvertovaná na mokrade a mokrade konvertované na sídlo a inú pôdu;
Pozmeňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Členský štát sa môže rozhodnúť zahrnúť do rozsahu svojich záväzkov podľa článku 4 obhospodarované mokrade definované ako využívanie pôdy nahlasované ako mokrade, ktoré zostávajú mokraďami, a sídlo, iná pôda konvertovaná na mokrade a mokrade konvertované na sídlo a inú pôdu. Ak sa členský štát rozhodne tak urobiť, musí započítavať emisie a záchyty z obhospodarovaných mokradí v súlade s týmto nariadením.	2. Členské štáty, ktoré nemajú špecifickú kategóriu započítavania pre obhospodarované mokrade dňa [dátum nadobudnutia účinnosti], môžu využiť prechodné obdobie piatich rokov od [dátum nadobudnutia účinnosti] s cieľom zhromaždiť spoľahlivé a transparentné údaje o obhospodarovaných mokradiach a zaviesť systém nahlasovania v súlade s týmto nariadením. Vhodnosť údajov a systému nahlasovania sa posúdi ako súčasť kontroly súladu uvedenej v článku 12.
Pozmeňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 2 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	2a. Členské štáty pri započítavaní zalesnenej pôdy, odlesnenej pôdy a obhospodarovanej lesnej pôdy v súlade s článkom 9 zahrnú kategóriu započítavania týkajúcu sa produktov z vyťaženého dreva.
Pozmeňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom prispôsobiť vymedzenia pojmov v odseku 1 vedeckému vývoju alebo technickému pokroku a na účely zabezpečenia súladu medzi týmito vymedzeniami pojmov a akýmikoľvek zmenami príslušných vymedzení pojmov v usmerneniach Medzivládneho panelu o zmene klímy pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“).	2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom prispôsobiť vymedzenia pojmov v odseku 1 vedeckému vývoju alebo technickému pokroku a na účely zabezpečenia súladu medzi týmito vymedzeniami pojmov a akýmikoľvek zmenami príslušných vymedzení pojmov v usmerneniach Medzivládneho panelu o zmene klímy pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 a všetkých relevantných doplnkových usmerneniach IPCC (ďalej len „usmernenia IPCC“).
Pozmeňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
V období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 pri zohľadnení flexibilít stanovených v článku 11 každý členský štát zabezpečí, aby emisie neprekročili záchyty, vypočítané ako súčet celkových emisií a záchytov na jeho území v kombinovaných kategóriách započítavania pôdy uvedených v článku 2 a započítané v súlade s týmto nariadením.	V období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 členské štáty zabezpečia ako minimálny štandard, aby emisie neprekročili záchyty, vypočítané ako súčet celkových emisií a záchytov na ich území v kombinovaných kategóriách započítavania pôdy uvedených v článku 2 a započítané v súlade s týmto nariadením.
Pozmeňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	V záujme splnenia dlhodobých záväzkov Únie v rámci Parížskej dohody členské štáty predložia Komisii akčný plán, ktorý je v súlade s postupom stanoveným v nariadení [o riadení energetickej únie, COM (2016) 759] a ktorý stanovuje dlhodobé ciele týkajúce sa zvýšenia záchytov, zásob uhlíka a postupov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.
Pozmeňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 1 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	1a. Členské štáty pri príprave svojich národných účtov zabezpečujú, aby činnosti týkajúce sa využívania pôdy boli v súlade so stratégiami Únie v oblasti biodiverzity a lesov.
Pozmeňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Článok 6 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Odchylne od požiadavky na uplatňovanie štandardnej hodnoty stanovenej v článku 5 ods. 3 môže členský štát previesť ornú pôdu, trávne porasty, mokrade, sídla a inú pôdu z kategórie takejto pôdy konvertovanej na lesnú pôdu do kategórie lesnej pôdy, ktorá zostáva lesnou pôdou, po 30 rokoch od dátumu konverzie.	2. Odchylne od požiadavky na uplatňovanie štandardnej hodnoty stanovenej v článku 5 ods. 3 môže členský štát previesť ornú pôdu, trávne porasty, mokrade, sídla a inú pôdu z kategórie takejto pôdy konvertovanej na lesnú pôdu do kategórie lesnej pôdy, ktorá zostáva lesnou pôdou, po 30 rokoch od dátumu konverzie. Každé rozhodnutie udeliť takúto výnimku musí vychádzať z usmernení IPCC a musí ho schváliť skupina pre preskúmanie zriadená podľa článku 8 ods. 5.
Pozmeňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
4. Členské štáty, ktoré sa rozhodli do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť obhospodarované mokrade, započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných mokradí v jeho základnom období 2005 – 2007.	4. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných mokradí v jeho základnom období rokov 2005 – 2007.
Pozmeňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 3 – pododsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty určia novú lesnú referenčnú úroveň na základe kritérií stanovených v prílohe IV oddiele A. Komisii predložia národný lesohospodársky plán započítavania vrátane novej lesnej referenčnej úrovne do 31. decembra 2018 za obdobie rokov 2021 až 2025 a do 30. júna 2023 za obdobie rokov 2026 – 2030.	Členské štáty určia novú lesnú referenčnú úroveň na základe kritérií stanovených v prílohe IV oddiele A. Komisii predložia národný lesohospodársky plán započítavania vrátane novej lesnej referenčnej úrovne do 31. decembra 2018 za obdobie rokov 2021 až 2025 a do 30. júna 2023 za obdobie rokov 2026 – 2030. Na žiadosť členských štátov Komisia poskytne usmernenia a technickú pomoc.
Pozmeňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 3 – pododsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Národný lesohospodársky plán započítavania musí obsahovať všetky prvky uvedené v prílohe IV oddiele B a zahŕňať navrhovanú novú lesnú referenčnú úroveň, ktorá sa odvíja od predpokladu, že sa bude pokračovať v aktuálnych postupoch a intenzite obhospodarovania lesov zdokumentovaných za roky 1990 až 2009 v závislosti od typu a vekovej triedy lesov vo vnútroštátnych lesoch, vyjadrenú v tonách ekvivalentu CO₂ za rok.	Národný lesohospodársky plán započítavania musí obsahovať všetky prvky uvedené v prílohe IV oddiele B a zahŕňať navrhovanú novú lesnú referenčnú úroveň, ktorá je založená na aktuálnych postupoch obhospodarovania lesov zdokumentovaných do roku 2017 na obdobie rokov 2021 až 2025 a do roku 2022 na obdobie rokov 2026 až 2030 v závislosti od typu a vekovej triedy lesov vo vnútroštátnych lesoch, vyjadrenú v tonách ekvivalentu CO₂ za rok.
Pozmeňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 3 – pododsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Národný lesohospodársky plán započítavania sa zverejní a bude podliehať verejnej konzultácii.	Národný lesohospodársky plán započítavania sa zverejní – a to aj na internete – a bude podliehať verejnej konzultácii.
Pozmeňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
4. Členské štáty preukážu súlad medzi metódami a údajmi použitými na určenie lesnej referenčnej úrovne v národnom lesohospodárskom pláne započítavania a metódami a údajmi, ktoré sa použili na nahlasovanie za obhospodarovanú lesnú pôdu. Ak je to potrebné na zabezpečenie súladu, najneskôr do konca obdobia rokov 2021 až 2025 alebo 2026 až 2030 členský štát predloží Komisii technickú opravu svojej referenčnej úrovne.	4. Členské štáty preukážu súlad medzi metódami a údajmi použitými na určenie lesnej referenčnej úrovne v národnom lesohospodárskom pláne započítavania a metódami a údajmi, ktoré sa použili na nahlasovanie za obhospodarovanú lesnú pôdu. Použitými údajmi sú najnovšie overené záznamy o využívaní pôdy a lesných podmienkach. Ak je to potrebné na zabezpečenie súladu, najneskôr do konca obdobia rokov 2021 až 2025 alebo 2026 až 2030 členský štát predloží Komisii technickú opravu svojej referenčnej úrovne a nahlási pozitívne výsledky ako dôsledok politiky trvalo udržateľného obhospodarovania lesov platnej pri jej vymedzovaní.
Pozmeňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
5. Komisia preskúma národné lesohospodárske plány započítavania aj technické opravy a posúdi, do akej miery boli navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne určené v súlade so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4, ako aj v článku 5 ods. 1. Pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie súladu so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4, ako aj v článku 5 ods. 1, Komisia môže navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne prepočítať.	5. Skupina pre preskúmanie, ktorú tvoria vybraní odborníci z Komisie a členských štátov preskúma národné lesohospodárske plány započítavania aj technické opravy a posúdi, do akej miery boli navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne určené v súlade so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4, ako aj v článku 5 ods. 1. Členské štáty poskytnú skupine pre preskúmanie všetky požadované údaje a informácie potrebné na vypracovanie preskúmania a posúdenia. Pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie súladu so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4, ako aj v článku 5 ods. 1, dotknutý členský štát prepočíta navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne. V záujme zvýšenia transparentnosti Komisia zostaví súhrnnú správu s odporúčaniami a sprístupní ju verejnosti, a to aj na internete.
Pozmeňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
6. Komisia na základe preskúmania vykonaného podľa odseku 5 prijme delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom zmeniť prílohu II, aby aktualizovala lesnú referenčnú úroveň členského štátu na základe národných lesohospodárskych plánov započítavania alebo predložených technických opráv a všetkých prepočtov uskutočnených v súvislosti s preskúmaním. Do nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu zostávajú na obdobie rokov 2021 – 2025 a/alebo obdobie rokov 2026 – 2030 v platnosti lesné referenčné úrovne členského štátu uvedené v prílohe II.	6. Komisia na základe preskúmania vykonaného podľa odseku 5 prijme delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom zmeniť prílohu II, aby aktualizovala lesnú referenčnú úroveň členského štátu na základe národných lesohospodárskych plánov započítavania alebo predložených technických opráv a všetkých prepočtov uskutočnených v súvislosti s preskúmaním. Prvý z týchto delegovaných aktov, ktorý vychádza z údajov, ktoré predložili členské štáty podľa odseku 3, sa prijme najneskôr do 31. decembra 2019. Do nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu zostávajú na obdobie rokov 2021 – 2025 a/alebo obdobie rokov 2026 – 2030 v platnosti lesné referenčné úrovne členského štátu uvedené v prílohe II.
Pozmeňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty v účtoch podľa článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 1 týkajúcich sa produktov z vyťaženého dreva zaznamenávajú emisie a záchyty vyplývajúce zo zmien v úložisku produktov z vyťaženého dreva, ktoré patria do týchto kategórií, s použitím funkcie rozpadu prvého rádu, metodík a štandardných hodnôt polčasu rozpadu uvedených v prílohe V:	Členské štáty započítavajú emisie a záchyty vyplývajúce zo zmien v úložisku produktov z vyťaženého dreva, ktoré patria do týchto kategórií, s použitím funkcie rozpadu prvého rádu, metodík a štandardných hodnôt polčasu rozpadu uvedených v prílohe V:
Pozmeňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Komisia do 31. decembra 2019 príjme delegovaný akt v súlade s článkom 14 s cieľom aktualizovať kategórie v rámci úložiska produktov z vyťaženého dreva o ďalšie produkty, ktoré majú priaznivý vplyv ako náhrada, pričom zohľadní informácie poskytnuté členskými štátmi o podkategóriách špecifických pre jednotlivé krajiny. Táto aktualizácia sa uskutoční na základe usmernení IPCC a zabezpečí environmentálnu integritu započítavania emisií v úniovom odvetví LULUCF.
Pozmeňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 5 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	5a. Posúdenie vplyvov mechanizmu flexibility stanoveného v tomto článku sa zahrnie do správy uvedenej v článku 15.
Pozmeňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 12 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Komisia vykoná komplexné preskúmanie správ o dodržiavaní záväzkov na účely posúdenia súladu s článkom 4.	2. Komisia vykoná komplexné preskúmanie správ o dodržiavaní záväzkov na účely posúdenia súladu s článkom 4 a zdôvodní každý rozdiel.
Pozmeňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 13 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Komisia zaznamenáva množstvo emisií a záchytov za každú kategóriu započítavania pôdy v každom členskom štáte a zaisťuje presné započítavanie v rámci uplatnenia flexibilít podľa článku 11 v registri Únie zriadenom podľa článku 10 nariadenia (EÚ) č. 525/2013. Ústredný správca vykonáva automatizovanú kontrolu každej transakcie podľa tohto nariadenia a v prípade potreby transakcie zastaví, aby nedošlo k nezrovnalostiam. Tieto informácie sa sprístupnia verejnosti.	1. Komisia zaznamenáva množstvo emisií a záchytov za každú kategóriu započítavania pôdy v každom členskom štáte a zaisťuje presné započítavanie v rámci uplatnenia flexibilít podľa článku 11 v registri Únie zriadenom podľa článku 10 nariadenia (EÚ) č. 525/2013. Ústredný správca vykonáva automatizovanú a vyčerpávajúcu kontrolu každej transakcie podľa tohto nariadenia a v prípade potreby transakcie zastaví, aby nedošlo k nezrovnalostiam. Členskému štátu sa poskytne spätná väzba; členský štát má právo na odpoveď. Každá žiadosť členského štátu o opravu sa predloží v primeranom časovom rámci. Komisia zaznamenáva vysledovateľnosť týchto udalostí a sprístupňuje tieto informácie verejnosti prostredníctvom internetu.
Pozmeňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 3, 5, 8, 10 a 13 sa Komisii poskytuje na dobu neurčitú od [nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].	2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 3, 5, 8, 9, 10 a 13 sa Komisii poskytuje na obdobie 5 rokov od [nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Pozmeňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.	4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje a pracuje na spoločnej pozícii s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.
Pozmeňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Komisia do 28. februára 2024 a následne každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia, jeho príspevku k celkovému cieľu EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 a jeho príspevku k dosiahnutiu cieľov parížskej dohody, a v prípade potreby môže predkladať návrhy.	Do šiestich mesiacov od facilitačného dialógu, ktorý sa uskutoční v rámci UNFCCC v roku 2018, 2024 a následne každých päť rokov, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia, jeho príspevku k celkovému cieľu EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 a jeho príspevku k dosiahnutiu dlhodobých cieľov Parížskej dohody, a v prípade potreby môže predkladať návrhy na aktualizovanie tohto nariadenia a jeho ambícií v súlade s vývojom vyplývajúcim z facilitačného dialógu v rámci UNFCCC a najnovšími vedeckými poznatkami.
Pozmeňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Príloha IV – časť A – odsek 1 – písmeno a a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	aa) Referenčné úrovne musia prispieť k zachovaniu alebo zvýšeniu zásob uhlíka z lesov pri súčasnom dosahovaní ročného udržateľného výnosu z dreva, celulózy alebo energie z lesných zdrojov;
Pozmeňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Príloha IV – časť A – odsek 1 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) Referenčné úrovne by mali zabezpečiť spoľahlivé a dôveryhodné započítavanie, aby sa zaručilo riadne zohľadnenie emisií a záchytov pochádzajúcich z používania biomasy;	c) Referenčné úrovne by mali zabezpečiť spoľahlivé a dôveryhodné započítavanie obhospodarovanej lesnej pôdy, aby sa zaručilo riadne zohľadnenie emisií a záchytov pochádzajúcich z používania biomasy;
Pozmeňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Príloha IV – časť A – odsek 1 – písmeno d
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
d) Referenčné úrovne musia zahŕňať úložisko uhlíka produktov z vyťaženého dreva, ako aj porovnanie medzi odhadom okamžitej oxidácie a uplatnením funkcie rozpadu prvého rádu a hodnôt polčasu rozpadu;	vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Príloha IV – časť A – odsek 1 – písmeno e
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
e) Referenčné úrovne by mali zohľadňovať cieľ prispievať k zachovaniu biodiverzity a udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ako sa uvádza v stratégii lesného hospodárstva EÚ, vnútroštátnych lesohospodárskych politikách členských štátov a v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity;	e) Referenčné úrovne by mali zohľadňovať cieľ prispievať k zachovaniu biodiverzity a udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ako sa uvádza v stratégii lesného hospodárstva EÚ, vnútroštátnych lesohospodárskych programoch a politikách členských štátov, v stratégii Únie v oblasti biodiverzity a v stratégii EÚ pre biohospodárstvo;
Pozmeňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Príloha IV – časť A – odsek 1 – písmeno g a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ga) Referenčné úrovne musia potvrdiť, že toto stanovenie priamo nezahŕňalo predpoklady alebo odhady založené na politikách alebo predpokladoch členského štátu alebo Únie alebo na odhadoch vychádzajúcich z predpokladaných budúcich zmien politík členských štátov alebo Únie.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov	Začlenenie emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 a zmena nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy
Referenčné čísla	COM(2016)0479 – C8-0330/2016 – 2016/0230(COD)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 12.9.2016
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 12.9.2016
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania	Marisa Matias 5.10.2016
Prerokovanie vo výbore	28.11.2016	22.3.2017
Dátum prijatia	30.5.2017
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	44 13 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Angelo Ciocca, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Ashley Fox, Adam Gierek, Theresa Griffin, Hans-Olaf Henkel, Kaja Kallas, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jaromír Kohlíček, Peter Kouroumbashev, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Nadine Morano, Dan Nica, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Jean-Luc Schaffhauser, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Lieve Wierinck, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Soledad Cabezón Ruiz, Jude Kirton-Darling, Constanze Krehl, Barbara Kudrycka, Olle Ludvigsson, Florent Marcellesi, Marian-Jean Marinescu, Marisa Matias, Markus Pieper, Anne Sander, Pavel Telička, Anneleen Van Bossuyt
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Fabio Massimo Castaldo, Nicola Danti, Gabriele Preuß

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

44	+
ALDE	Kaja Kallas, Angelika Mlinar, Morten Helveg Petersen, Pavel Telicka, Lieve Wierinck
ECR	Edward Czesak, Ashley Fox, Hans-Olaf Henkel, Evžen Tošenovský, Anneleen van Bossuyt
PPE	Bendt Bendtsen, Jerzy Buzek, Christian Ehler, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Barbara Kudrycka, Janusz Lewandowski, Marian-Jean Marinescu, Nadine Morano, Angelika Niebler, Markus Pieper, Herbert Reul, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Anne Sander, Algirdas Saudargas, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Anna Záborská, Pilar del Castillo Vera
S&D	José Blanco López, Soledad Cabezón Ruiz, Adam Gierek, Theresa Griffin, Jude Kirton-Darling, Peter Kouroumbashev, Constanze Krehl, Miapetra Kumpula-Natri, Olle Ludvigsson, Edouard Martin, Dan Nica, Miroslav Poche, Gabriele Preuβ, Flavio Zanonato

13	-
EFDD	Fabio Massimo Castaldo
ENF	Angelo Ciocca, Jean-Luc Schaffhauser
GUE/NGL	Xabier Benito Ziluaga, Jaromír Kohlícek, Paloma López Bermejo, Marisa Matias
S&D	Carlos Zorrinho
Verts/ALE	Reinhard Bütikofer, Jakop Dalunde, Florent Marcellesi, Michel Reimon, Claude Turmes

1	0
S&D	Kathleen Van Brempt

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (1.6.2017)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Elisabeth Köstinger

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Na úspešný prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo je nutný stabilný rámec politiky v oblasti klímy. Nato, aby sa začala dekarbonizácia a aby sa udržateľne vykonávala, je nutné zodpovedajúcim spôsobom zapojiť všetky sektory. Začlenenie odvetvia LULUCF do rámca politík Európskej únie v oblasti ochrany klímy od roku 2021 je preto dôležitou súčasťou politiky v oblasti klímy orientovanej na budúcnosť.

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo zohrávajú ekologickú, hospodársku a sociálnu úlohu v spoločnosti. Je nutné, aby sa táto multifunkčná úloha udržateľného poľnohospodárstva a obhospodarovania lesov uznala v európskej politike v oblasti klímy. Stimuly na znižovanie emisií skleníkových plynov musia byť preto v súlade s potrebou zaistiť bezpečnosť dodávok a s jasným záväzkom k zachovaniu Európy ako výrobnej základne pre udržateľné potraviny a biomasu. Poľnohospodárstvo a udržateľné využívanie biomasy nie sú v rozpore s ambíciami v oblasti klímy, ale naopak – mali by sa považovať za súčasť riešenia.

S cieľom vytvoriť rovnaké východiskové podmienky je nutné v každom prípade zohľadniť predchádzajúce výsledky odvetvia. Európske poľnohospodárstvo znížilo od roku 1990 svoje emisie o 24 %.

Zároveň je zásadne dôležité jasne rozlišovať medzi fosílnymi a biogénnymi skleníkovými plynmi. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo sa nesmú degradovať na záchyty CO2 pre iné zdroje emisií. Musí sa uznať substitučný účinok bioenergie, biohospodárstva a využívania výrobkov z dreva. Pri plnení cieľov v oblasti ochrany klímy zohráva dôležitú úlohu podpora ekologického hospodárstva.

Preto sa zdôrazňujú tieto zmeny návrhu Komisie:

1) Priekopníci udržateľného poľnohospodárstva sa nesmú sankcionovať.

Členské štáty, ktoré v posledných rokoch už prijali opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, musia mať možnosť zohľadniť tieto opatrenia pri výpočte referenčného roka pre poľnohospodárstvo.

2) Pokiaľ ide o lesné plochy a udržateľné obhospodarovanie lesov, existujú medzi členskými štátmi značné rozdiely.

Je preto nutné nespoliehať sa pri ochrane klímy iba na pozitívne účinky zalesňovania, ale najmä uznať potenciál ochrany klímy, ktorý má udržateľné obhospodarovanie lesov a využívanie biomasy.

3) Pri stanovovaní referenčnej lesnej hodnoty by sa mal vytvoriť systém, ktorý rešpektuje zásadu subsidiarity.

Kritériá, ktoré musia členské štáty zohľadňovať pri určovaní referenčnej lesnej hodnoty, musia mať na zreteli udržateľné využívanie biomasy, vykonávanie európskej stratégie pre biohospodárstvo a bezpečnosť dodávok energie. Ako sa uvádza v správe Európskeho parlamentu o novej európskej stratégii lesného hospodárstva[1], Stály lesnícky výbor by sa mal posilniť a Komisia by mala s týmto výborom konzultovať, pokiaľ ide o technickú pomoc.

4) Delegované akty by sa mali použiť výlučne na zmenu nepodstatných prvkov základného aktu.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) Komisia 10. júna 2016 predložila návrh, aby EÚ ratifikovala parížsku dohodu. Tento legislatívny návrh tvorí súčasť plnenia záväzku Únie znížiť emisie v celom hospodárstve, ako bolo potvrdené v záväzku plánovaného vnútroštátne stanoveného zníženia Únie a jej členských štátov, ktorý bol predložený sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) 6. marca 2015.¹⁰	(3) Rada ratifikovala Parížsku dohodu 5. októbra 2016 po udelení súhlasu Európskeho parlamentu 4. októbra 2016. Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016 a jej cieľom je udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2°C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa zvýšenie teploty obmedzilo na 1,5°C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a nebola ohrozená potravinárska výroba a potravinová bezpečnosť. V dohode sa tiež zdôrazňuje úloha udržateľného obhospodarovania lesov pri dosahovaní cieľa vyvážiť emisie a záchyty. Tento legislatívny návrh tvorí súčasť plnenia záväzku Únie znížiť emisie v celom hospodárstve, ako bolo potvrdené v záväzku plánovaného vnútroštátne stanoveného zníženia Únie a jej členských štátov, ktorý bol predložený sekretariátu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (United Nations Framework Convention on Climate Change – UNFCCC) 6. marca 2015.¹⁰
__________________	__________________
¹⁰ http://www4.unfccc.int/submissions/indc/Submission%20Pages/submissions.aspx	¹⁰ http://www4.unfccc.int/submissions/indc/Submission%20Pages/submissions.aspx
Odôvodnenie
Aktualizácia textu vzhľadom na ratifikáciu Parížskej dohody má zásadný význam. Aj v odôvodnení 3 sa musí doplniť odkaz na článok 2 ods. 1b Parížskej dohody týkajúci sa potravinárskej výroby a článok 5 o úlohe udržateľného obhospodarovania lesov, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa vyvážiť emisie a záchyty.
Pozmeňujúci návrh 2 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(4) V parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by zmluvné strany mali pripraviť, oznámiť a dodržať jednotlivé vnútroštátne stanovené príspevky. Parížska dohoda nahrádza prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý po roku 2020 nebude pokračovať. V parížskej dohode sa tiež žiada, aby sa zachovala rovnováha medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia, a strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadne posilnenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov.	(4) V parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie udržalo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Jej cieľom je zároveň zlepšiť schopnosť adaptovať sa na nepriaznivé účinky zmeny klímy a podporiť odolnosť proti zmene klímy a nízke emisie skleníkových plynov tak, aby sa tým neohrozila potravinová bezpečnosť. V záujme dosiahnutia cieľa Parížskej dohody by zmluvné strany mali pripraviť, oznámiť a dodržať jednotlivé vnútroštátne stanovené príspevky. Parížska dohoda nahrádza prístup prijatý v Kjótskom protokole z roku 1997, ktorý po roku 2020 nebude pokračovať. V parížskej dohode sa tiež žiada, aby sa zachovala rovnováha medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia, a strany sa vyzývajú, aby podnikli kroky na zachovanie a prípadne posilnenie záchytov a rezervoárov skleníkových plynov vrátane lesov. Zmluvné strany uznávajú, že pri zmierňujúcich a adaptačných opatreniach by sa mal uplatňovať plne transparentný prístup zohľadňujúci ekosystémy a malo by sa vychádzať z najlepších dostupných vedeckých poznatkov a riadiť sa nimi.
Odôvodnenie
Odôvodnenie týkajúce sa Parížskej dohody by sa malo doplniť o odkaz na jej článok 2 ods. 1 písm. b), aby sa zdôraznilo, že odvetvie má viacero cieľov a výziev, ako aj na jej článok 7.
Pozmeňujúci návrh 3 Návrh nariadenia Odôvodnenie 4 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(4a) Na dosiahnutie negatívnych emisií potrebných na splnenie cieľov Parížskej dohody musia byť záchyty skleníkových plynov z atmosféry prostredníctvom využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) výrazné a nemali by sa využívať na vyrovnanie zníženia emisií z iných zdrojov. Keďže záchyty prostredníctvom LULUCF sú reverzibilné, nemali by sa využívať na kompenzáciu emisií a mali by sa brať ako samostatný pilier rámca politiky EÚ v oblasti klímy.
Pozmeňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Odôvodnenie 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(5) Európska rada na svojom zasadnutí 23. – 24. októbra 2014 uznala aj rozličné ciele odvetví poľnohospodárstva a využívania pôdy, ktoré majú nižší potenciál znižovania emisií, ako aj potrebu zabezpečiť súlad medzi potravinovou bezpečnosťou v Únii a cieľmi boja proti zmene klímy. Európska rada vyzvala Komisiu, aby preskúmala, ako čo najlepšie podnietiť udržateľnú intenzifikáciu výroby potravín a zároveň optimalizovať príspevok tohto odvetvia k znižovaniu emisií skleníkových plynov a k sekvestrácii týchto plynov, okrem iného zalesňovaním, a aby zaviedla politiku, ktorá by upravovala, ako by sa malo odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) začleniť do rámca na znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030, len čo to umožnia technické podmienky a v každom prípade do roku 2020.	(5) Európska rada na svojom zasadnutí 23. – 24. októbra 2014 uznala aj rozličné ciele odvetví poľnohospodárstva a využívania pôdy, ktoré majú nižší potenciál znižovania emisií, ako aj potrebu zabezpečiť súlad medzi potravinovou bezpečnosťou v Únii a cieľmi boja proti zmene klímy. Okrem toho zavádzanie technologických riešení do sektorov poľnohospodárstva a lesného hospodárstva prispieva k zlepšeniu výroby a k zníženiu environmentálnej stopy. Európska rada vyzvala Komisiu, aby preskúmala, ako čo najlepšie podnietiť udržateľnú intenzifikáciu výroby potravín a zároveň optimalizovať príspevok tohto odvetvia k znižovaniu emisií skleníkových plynov a k sekvestrácii týchto plynov, okrem iného zalesňovaním, a aby zaviedla politiku, ktorá by upravovala, ako by sa malo odvetvie využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) začleniť do rámca na znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030, len čo to umožnia technické podmienky a v každom prípade do roku 2020.
Pozmeňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(6) Odvetvie LULUCF môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka. Na zabezpečenie účinnosti opatrení, ktoré sú zamerané najmä na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka, je nevyhnutná dlhodobá stabilita a prispôsobivosť úložísk uhlíka.	(6) V boji proti zmene klímy je výzvou znižovanie súčasných úrovní CO₂ v atmosfére a znižovanie emisií. Odvetvie LULUCF môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy viacerými spôsobmi, najmä znižovaním emisií a zachovaním a zvyšovaním záchytov a zásob uhlíka, nahrádzaním energie z fosílnych palív energiou z obnoviteľných zdrojov z lesnej biomasy a využitím potenciálu záchytov prostredníctvom organických materiálov z udržateľného lesného hospodárstva a ich potenciálu ako náhrady fosílnych palív pri zohľadnení celého životného cyklu týchto materiálov od produkcie surovín po fázu spracovania a výroby. Biohospodárstvo a bioenergia sú nevyhnutnou cestou k ekologickému hospodárstvu bez fosílnych palív. Na zabezpečenie účinnosti opatrení, ktoré sú zamerané najmä na zvyšovanie sekvestrácie uhlíka, je nevyhnutná dlhodobá stabilita a prispôsobivosť úložísk uhlíka.
Pozmeňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Odôvodnenie 6 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6a) Pokročilé postupy hospodárenia môžu významne prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov v odvetví LULUCF. Podpora vývoja inovačných postupov a podnecovanie majiteľov pozemkov k využívaniu moderných postupov hospodárenia, ako napríklad presné poľnohospodárstvo, lesníctvo a inteligentné poľnohospodárstvo, sú potenciálnymi prostriedkami pomoci členským štátom, aby dosiahli svoje ciele.
Odôvodnenie
Presné poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo môžu znížiť emisie optimálnym využívaním napr. palív, hnojív a pesticídov. Tento spôsob inteligentného poľnohospodárstva je prospešný pre poľnohospodárov, lesných správcov a životné prostredie.
Pozmeňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Odôvodnenie 8 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(8a) Spoločná poľnohospodárska politika a vnútroštátne politiky majú vplyv na emisný profil ornej pôdy, trávnych porastov a mokradí. So zreteľom na základné obdobie pre kategórie započítavania pôdy stanovené v tomto nariadení by výpočet mal zohľadňovať agroenvironmentálne opatrenia vykonávané členskými štátmi počas tohto obdobia.
Odôvodnenie
Význam uznania agroenvironmentálnych opatrení spočíva v tom, že priekopníci by neboli penalizovaní.
Pozmeňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Odôvodnenie 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(9) Emisie a záchyty zo zalesnenej pôdy však závisia od viacerých prírodných okolností, vekovej štruktúry, ako aj minulých a súčasných postupov obhospodarovania. Pri použití základného roka by sa tieto faktory a z nich vyplývajúce cyklické vplyvy na emisie a záchyty či ich medziročné zmeny nedali zohľadniť. Príslušné pravidlá započítavania by mali namiesto toho upravovať používanie referenčných úrovní, aby sa vyňali vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny. Vzhľadom na absenciu medzinárodného preskúmania podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu by sa mal stanoviť postup preskúmania, aby sa zabezpečila transparentnosť a zlepšila kvalita započítavania v tejto kategórii.	(9) Emisie a záchyty zo zalesnenej pôdy však závisia od viacerých prírodných okolností, vekovej štruktúry, ako aj minulých a súčasných postupov obhospodarovania, ktoré sa podstatne líšia v jednotlivých členských štátoch. Pri použití základného roka by sa tieto faktory a z nich vyplývajúce cyklické vplyvy na emisie a záchyty či ich medziročné zmeny nedali zohľadniť. Príslušné pravidlá započítavania by mali namiesto toho upravovať používanie referenčných úrovní, aby sa riešili vplyvy prírodných charakteristík a charakteristík typických pre jednotlivé krajiny, ako je nemožnosť obhospodarovania lesov v Chorvátsku v dôsledku okupácie jeho územia, chorvátskej vojny za nezávislosť, vojnovej a povojnovej situácie. Príslušné pravidlá započítavania by zároveň mali byť koherentné a obsahovať požiadavky na udržateľné obhospodarovanie lesov prijaté na Ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe (Forest Europe). Vzhľadom na absenciu medzinárodného preskúmania podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu by sa mal stanoviť transparentný postup, aby členské štáty zlepšili kontrolovateľnosť a kvalitu započítavania v tejto kategórii.
Pozmeňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Odôvodnenie 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(10) Ak sa Komisia pri skúmaní národných lesohospodárskych plánov započítavania rozhodne využiť pomoc skupiny odborníkov pre preskúmanie v súlade s rozhodnutím Komisie [C(2016) 3301], mala by vychádzať z osvedčených postupov a skúseností z odborných posudkov v rámci UNFCCC, okrem iného aj pokiaľ ide o účasť národných expertov a odporúčania, a mala by vybrať dostatočný počet odborníkov z členských štátov.	(10) Postup stanovovania lesnej referenčnej úrovne členskými štátmi by mal byť transparentný a v súlade s požiadavkami udržateľného obhospodarovania lesov prijatými na Ministerskej konferencii o ochrane lesov v Európe (Forest Europe) ^1a. Komisia by mala členským štátom pomáhať vychádzajúc z osvedčených postupov a skúseností z odborných posudkov v rámci UNFCCC. V tejto súvislosti je vhodné, aby Komisia poskytovala technickú pomoc pri overovaní súladu s kritériami stanovenými v prílohe IV po konzultácii so Stálym lesníckym výborom zriadeným rozhodnutím Rady 89/367/EHS^1b.
	__________________
	^1a Forest Europe – Ministerská konferencia o ochrane lesov v Európe, medzivládny rokovací výbor pre právne záväznú dohodu o lesoch v Európe: http://www.foresteurope.org/.
	^1b Rozhodnutie Rady 89/367/EHS z 29. mája 1989 o zriadení Stáleho lesníckeho výboru (Ú. v. ES L 165, 15.6.1989, s. 14).
Pozmeňujúci návrh 10 Návrh nariadenia Odôvodnenie 11
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(11) V medzinárodne dohodnutých usmerneniach IPCC sa uvádza, že emisie zo spaľovania biomasy možno v energetickom sektore považovať za nulové pod podmienkou, že tieto emisie sú započítané v odvetví LULUCF. V EÚ sa emisie zo spaľovania započítavajú ako nulové podľa článku 38 nariadenia (EÚ) č. 601/2012 a ustanovení uvedených v nariadení (EÚ) č. 525/2013, a preto by súlad s usmerneniami IPCC bol zabezpečený iba vtedy, ak by tieto emisie boli správne zahrnuté aj podľa tohto nariadenia.	(11) V medzinárodne dohodnutých usmerneniach IPCC sa uvádza, že emisie zo spaľovania biomasy možno v energetickom sektore považovať za nulové pod podmienkou, že tieto emisie sú započítané v odvetví LULUCF. V Únii sa emisie zo spaľovania započítavajú ako nulové podľa článku 38 nariadenia (EÚ) č. 601/2012 a ustanovení uvedených v nariadení (EÚ) č. 525/2013, a preto by súlad s usmerneniami IPCC bol zabezpečený iba vtedy, ak by tieto emisie boli správne zahrnuté aj podľa tohto nariadenia. Pravidlá započítavania pre bioenergiu stanovené v tomto nariadení by nemali brániť v používaní udržateľnej biomasy v odvetví energetiky vytváraním emisií v odvetví LULUCF.
Odôvodnenie
Potenciál bioenergie, pokiaľ ide o nahradenie fosílnych palív, sa musí odzrkadliť správnym spôsobom.
Pozmeňujúci návrh 11 Návrh nariadenia Odôvodnenie 12
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(12) Intenzívnejšie udržateľné využívanie produktov z vyťaženého dreva môže podstatne obmedziť emisie do atmosféry a zlepšiť záchyty skleníkových plynov z atmosféry. Pravidlami započítavania by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty v účtoch presne vyjadrovali zmeny v úložisku produktov z vyťaženého dreva, keď k nim dôjde, s cieľom poskytnúť stimuly na širšie využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom. Komisia by mala poskytnúť usmernenia k metodickým otázkam týkajúcim sa započítavania produktov z vyťaženého dreva.	(12) Intenzívnejšie udržateľné využívanie produktov z vyťaženého dreva môže podstatne obmedziť emisie v dôsledku substitučného efektu (vzhľadom na energetickú náročnosť a intenzitu emisií CO₂ iných sektorov, napríklad výroba cementu predstavuje takmer 8 % globálnych emisií CO₂) a zlepšiť záchyty skleníkových plynov z atmosféry. Pravidlami započítavania by sa malo zabezpečiť, aby členské štáty v účtoch presne vyjadrovali zmeny v úložisku produktov z vyťaženého dreva, keď k nim dôjde, s cieľom uznať, uvítať a zintenzívniť širšie využívanie produktov z vyťaženého dreva s dlhým životným cyklom, čím sa zníži používanie iných, nerozložiteľných materiálov, akými sú napr. plasty. Komisia by mala poskytnúť usmernenia k metodickým otázkam týkajúcim sa započítavania produktov z vyťaženého dreva.
Pozmeňujúci návrh 12 Návrh nariadenia Odôvodnenie 13
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(13) Prírodné škodlivé činitele, ako sú napríklad nekontrolované požiare v krajine, napadnutie hmyzom a chorobami, extrémne poveternostné podmienky a geologické škodlivé činitele, nad ktorými členský štát nemá kontrolu a ktoré ani nemá možnosť podstatne ovplyvniť, môžu v odvetví LULUCF viesť k dočasným emisiám skleníkových plynov alebo môžu spôsobiť reverziu predchádzajúcich záchytov. Keďže reverzia môže nastať aj v dôsledku rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania, ako napríklad rozhodnutí o ťažbe alebo sadbe stromov, týmto rozhodnutím by sa malo zabezpečiť, aby účty pre odvetvie LULUCF vždy presne odzrkadľovali reverzie záchytov zapríčinené ľudskou činnosťou. Okrem toho by sa v tomto nariadení mala členským štátom poskytnúť obmedzená možnosť vyňať z účtov za LULUCF emisie vyplývajúce zo škodlivých činiteľov, ktoré sú mimo ich kontroly. Spôsob, akým členské štáty uplatňujú uvedené ustanovenia, by však nemal viesť k nenáležitému príliš nízkemu započítavaniu.	(13) Prírodné škodlivé činitele, ako sú napríklad nekontrolované požiare v krajine, napadnutie hmyzom a chorobami, extrémne poveternostné podmienky a geologické škodlivé činitele, nad ktorými členský štát nemá kontrolu a ktoré ani nemá možnosť podstatne ovplyvniť, môžu v odvetví LULUCF viesť k dočasným emisiám skleníkových plynov alebo môžu spôsobiť reverziu predchádzajúcich záchytov. Keďže reverzia môže nastať aj v dôsledku rozhodnutí týkajúcich sa obhospodarovania, ako napríklad rozhodnutí o ťažbe alebo sadbe stromov, týmto rozhodnutím by sa malo zabezpečiť, aby účty pre odvetvie LULUCF vždy presne odzrkadľovali reverzie záchytov zapríčinené ľudskou činnosťou. Okrem toho by sa v tomto nariadení mala členským štátom poskytnúť možnosť vyňať z účtov za LULUCF emisie vyplývajúce zo škodlivých činiteľov, ktoré sú mimo ich kontroly. Spôsob, akým členské štáty uplatňujú uvedené ustanovenia, by však nemal viesť k nenáležitému príliš nízkemu započítavaniu a nemal by odradiť členské štáty od prijatia preventívnych opatrení na zníženie rizík prírodných rušivých faktorov.
Pozmeňujúci návrh 13 Návrh nariadenia Odôvodnenie 14
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(14) V závislosti od vnútroštátnych preferencií by členské štáty mali mať možnosť zvoliť si primerané vnútroštátne politiky na dosiahnutie svojich záväzkov v odvetví LULUCF vrátane možnosti kompenzácie emisií z jednej kategórie pôdy záchytmi z inej kategórie pôdy. Takisto by mali mať možnosť kumulovať čisté záchyty za obdobie rokov 2021 až 2030. Obchodovanie medzi členskými štátmi by malo pokračovať ako dodatočná možnosť v záujme prispievania k dodržiavaniu súladu. Na základe postupu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu by členský štát mal mať možnosť využiť presiahnutie cieľa podľa nariadenia [] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a s cieľom splniť záväzky podľa parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy, s cieľom zabezpečiť dodržanie jeho záväzkov podľa tohto nariadenia.	(14) V závislosti od vnútroštátnych preferencií by členské štáty mali mať možnosť zvoliť si primerané vnútroštátne politiky na dosiahnutie svojich záväzkov v odvetví LULUCF vrátane možnosti kompenzácie emisií z jednej kategórie pôdy záchytmi z inej kategórie pôdy. Takisto by mali mať možnosť kumulovať čisté záchyty za obdobie rokov 2021 až 2030. Obchodovanie medzi členskými štátmi by malo pokračovať ako dodatočná možnosť v záujme prispievania k dodržiavaniu súladu. Na základe postupu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu by členský štát mal mať možnosť využiť presiahnutie cieľa podľa nariadenia č. (EÚ) .../... o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a s cieľom splniť záväzky podľa Parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy, pri zaručení jasného rozlišovania medzi emisiami a záchytmi fosílnych a biogénnych skleníkových plynov. Ročné čisté záchyty z odlesnenej pôdy, zo zalesnenej pôdy, z obhospodarovanej lesnej pôdy, z obhospodarovanej ornej pôdy a z obhospodarovaných trávnych porastov by sa preto mali obmedzovať na poľnohospodárstvo. Členské štáty by mali byť schopné využiť až 425 miliónov ton čistých záchytov v dôsledku ustanovení tohto nariadenia s cieľom plniť svoje záväzky v rámci nariadenia o spoločnom úsilí.
Pozmeňujúci návrh 14 Návrh nariadenia Odôvodnenie 18
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(18) S cieľom vytvoriť vhodnú úpravu započítavania transakcií podľa tohto nariadenia vrátane využívania flexibility a sledovania súladu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o technické prispôsobenie vymedzení pojmov, hodnôt, zoznamov skleníkových plynov a úložísk uhlíka, aktualizáciu referenčných úrovní, započítavanie transakcií a revíziu metodiky a informačných požiadaviek. Pri týchto opatreniach by sa mali zohľadniť ustanovenia nariadenia Komisie č. 389/2013, ktorým sa zriaďuje register Únie. Potrebné ustanovenia by mali byť zahrnuté do jedného právneho nástroja, ktorým by sa zlúčili ustanovenia o započítavaní podľa smernice 2003/87/ES, nariadenia (EÚ) č. 525/2013, nariadenia [] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým treba uviesť, že v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.	(18) S cieľom vytvoriť vhodnú úpravu započítavania transakcií podľa tohto nariadenia vrátane využívania flexibility a sledovania súladu by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o technické prispôsobenie vymedzení pojmov, hodnôt, zoznamov skleníkových plynov a úložísk uhlíka, aktualizáciu kategórií v rámci úložiska produktov z vyťaženého dreva, započítavanie transakcií a revíziu metodiky a informačných požiadaviek s cieľom zohľadniť zmeny v usmerneniach IPCC, ako boli prijaté orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Parížskej dohody. Pri týchto opatreniach by sa mali zohľadniť ustanovenia nariadenia Komisie č. 389/2013, ktorým sa zriaďuje register Únie. Potrebné ustanovenia by mali byť zahrnuté do jedného právneho nástroja, ktorým by sa zlúčili ustanovenia o započítavaní podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003^1a, nariadenia (EÚ) č. 525/2013, nariadenia (EÚ) č. .../... o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a tohto nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým treba uviesť, že v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
	________________
	^1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).
	^1b Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 15 Návrh nariadenia Odôvodnenie 19
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(19) Toto nariadenie by sa malo preskúmať v roku 2024 a následne každých 5 rokov s cieľom vyhodnotiť jeho celkové fungovanie. Toto preskúmanie môže vychádzať aj z výsledkov globálneho hodnotenia parížskej dohody.	(19) So zreteľom na facilitačný dialóg v roku 2018 Komisia do 28. februára 2019 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vhodnosti úrovne cieľov tohto nariadenia. Toto nariadenie by sa malo preskúmať v roku 2023 a následne každé 3 roky s cieľom vyhodnotiť jeho celkové fungovanie. Toto preskúmanie môže vychádzať aj z výsledkov globálneho hodnotenia parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 16 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Toto nariadenie sa uplatňuje na emisie a záchyty skleníkových plynov uvedených v prílohe I oddiele A nahlásené podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013, ktoré sa vyskytli v ktorejkoľvek z týchto kategórii započítavania pôdy na území členských štátov v období od roku 2021 do roku 2030:	1. Toto nariadenie sa uplatňuje na emisie a záchyty skleníkových plynov uvedených v prílohe I oddiele A nahlásené podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 525/2013, ktoré sa vyskytli v ktorejkoľvek z týchto kategórii započítavania pôdy na území členských štátov a iných kategóriách započítavania v období od roku 2021 do roku 2030:
Pozmeňujúci návrh 17 Návrh nariadenia Článok 2 – odsek 1 – písmeno e a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ea) produkty z vyťaženého dreva.
Pozmeňujúci návrh 18 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 1 – písmeno g a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ga) Lesná referenčná úroveň je odhad priemerných ročných čistých emisií alebo záchytov pochádzajúcich z obhospodarovanej lesnej pôdy na území členského štátu v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030.
Odôvodnenie
Vymedzenie „lesnej referenčnej úrovne“ stanovené v článku 8 ods. 1 by sa malo stanoviť v článku 3 spolu s ostatnými vymedzeniami.
Pozmeňujúci návrh 19 Návrh nariadenia Článok 3 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom prispôsobiť vymedzenia pojmov v odseku 1 vedeckému vývoju alebo technickému pokroku a na účely zabezpečenia súladu medzi týmito vymedzeniami pojmov a akýmikoľvek zmenami príslušných vymedzení pojmov v usmerneniach Medzivládneho panelu o zmene klímy pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“).	2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom prispôsobiť vymedzenia pojmov v odseku 1 na účely zabezpečenia súladu medzi týmito vymedzeniami pojmov a akýmikoľvek zmenami príslušných vymedzení pojmov v usmerneniach Medzivládneho panelu o zmene klímy pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 (ďalej len „usmernenia IPCC“), ako boli prijaté orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 20 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
V období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 pri zohľadnení flexibilít stanovených v článku 11 každý členský štát zabezpečí, aby emisie neprekročili záchyty, vypočítané ako súčet celkových emisií a záchytov na jeho území v kombinovaných kategóriách započítavania pôdy uvedených v článku 2 a započítané v súlade s týmto nariadením.	V období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 pri zohľadnení flexibilít stanovených v článku 11 každý členský štát zabezpečí, aby emisie neprekročili záchyty, vypočítané ako súčet celkových emisií a záchytov na jeho území v kombinovaných kategóriách započítavania pôdy a ďalších kategóriách uvedených v článku 2 a započítané v súlade s týmto nariadením.
Pozmeňujúci návrh 21 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Každý členský štát musí vypracovať a viesť účty, ktoré presne odzrkadľujú emisie a záchyty pochádzajúce z kategórií započítavania pôdy uvedených v článku 2. Členské štáty musia zabezpečiť presnosť, úplnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a transparentnosť svojich účtov a ostatných údajov poskytnutých podľa tohto nariadenia. Členské štáty označujú emisie kladným znakom (+) a záchyty záporným znakom (–).	1. Každý členský štát musí vypracovať a viesť účty, ktoré presne odzrkadľujú emisie a záchyty pochádzajúce z kategórií započítavania pôdy a ďalších kategórií uvedených v článku 2 v súlade s usmerneniami v oblasti podávania správ prijatými orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Parížskej dohody na obdobie rokov 2021 až 2030. Členské štáty musia zabezpečiť presnosť, úplnosť, konzistentnosť, porovnateľnosť a transparentnosť svojich účtov a ostatných údajov poskytnutých podľa tohto nariadenia. Členské štáty označujú emisie kladným znakom (+) a záchyty záporným znakom (–).
Pozmeňujúci návrh 22 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Členské štáty musia zabrániť akémukoľvek dvojitému počítaniu emisií alebo záchytov, a to najmä tak, že emisie alebo záchyty pochádzajúce z viac než jednej kategórie započítavania pôdy započítajú len v jednej kategórii.	2. Členské štáty musia zabrániť akémukoľvek dvojitému počítaniu emisií alebo záchytov, a to najmä tak, že emisie alebo záchyty pochádzajúce z viac než jednej kategórie započítavania započítajú len v jednej kategórii.
Odôvodnenie
Navrhuje sa, aby sa produkty z vyťaženého dreva začlenili ako samostatná kategória inventúry a započítavania. Bolo by to v súlade s usmerneniami IPCC z roku 2006 a postupom podávania správ UNFCCC. Viedlo by to k zmenám v článku 5 ods. 1, 2 a 4.
Pozmeňujúci návrh 23 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
4. Členské štáty zahrnú do svojich účtov za každú kategóriu započítavania pôdy akúkoľvek zmenu v zásobe uhlíka v úložiskách uhlíka uvedených v prílohe I oddiele B. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že do svojich účtov nezahrnú zmeny v zásobách uhlíka v prípade úložísk uhlíka, ktoré nie sú zdrojom, s výnimkou nadzemnej biomasy a produktov z vyťaženého dreva na obhospodarovanej lesnej pôde.	4. Členské štáty zahrnú do svojich účtov za každú kategóriu započítavania akúkoľvek zmenu v zásobe uhlíka v úložiskách uhlíka uvedených v prílohe I oddiele B. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že do svojich účtov nezahrnú zmeny v zásobách uhlíka v prípade úložísk uhlíka, ktoré nie sú zdrojom, s výnimkou nadzemnej biomasy a produktov z vyťaženého dreva na obhospodarovanej lesnej pôde.
Pozmeňujúci návrh 24 Návrh nariadenia Článok 5 – odsek 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
6. Komisia je splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 14, aby mohla zmeniť prílohu I s cieľom prispôsobiť ju zmenám v usmerneniach IPCC.	6. Komisia je splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 14, aby mohla zmeniť prílohu I s cieľom prispôsobiť ju zmenám v usmerneniach IPCC, ako boli prijaté orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 25 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovanej ornej pôdy vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovanej ornej pôdy v jeho základnom období 2005 – 2007.	1. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovanej ornej pôdy vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovanej ornej pôdy v jeho základnom období alebo v jeho základnom roku určenom v rámci UNFCCC. Výber referenčného obdobia sa oznámi Európskej komisii do 31. decembra 2018. Členské štáty môžu kompenzovať agroenvironmentálne opatrenia vykonané počas základného obdobia.
Pozmeňujúci návrh 26 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných trávnych porastov vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných trávnych porastov v jeho základnom období 2005 – 2007.	2. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných trávnych porastov vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných trávnych porastov v jeho základnom období alebo v jeho základnom roku určenom v rámci UNFCCC. Výber referenčného obdobia sa oznámi Európskej komisii do 31. decembra 2018. Členské štáty môžu kompenzovať agroenvironmentálne opatrenia vykonané počas základného obdobia.
Pozmeňujúci návrh 27 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 2 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	2a. Keď sú do základného obdobia zahrnuté agroenvironmentálne opatrenia, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 2, členské štáty môžu zahrnúť opatrenia, ako sú napríklad:
	– opatrenia v oblasti zmeny klímy a ochrany klímy,
	– podpora biologickej a genetickej rozmanitosti,
	– podpora úrodnosti pôdy; a
	– opatrenia na ochranu vodných zdrojov.
Odôvodnenie
Nariadenie by nemalo penalizovať členské štáty, ktoré už zaviedli niekoľko agroenvironmentálnych opatrení v súlade s programami SPP. Tieto členské štáty by mali mať možnosť profitovať z dobrej výkonnosti v tomto období. Pri výpočte ich emisií a záchytov v základnom období by sa mali zohľadniť už vykonané agroenvironmentálne opatrenia.
Pozmeňujúci návrh 28 Návrh nariadenia Článok 7 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
4. Členské štáty, ktoré sa rozhodli do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť obhospodarované mokrade, započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných mokradí v jeho základnom období 2005 – 2007.	4. Členské štáty, ktoré sa rozhodli do rozsahu svojho záväzku v súlade s článkom 2 zahrnúť obhospodarované mokrade, započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovaných mokradí vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku priemerných ročných emisií a záchytov členského štátu pochádzajúcich z obhospodarovaných mokradí v jeho základnom období alebo v jeho základnom roku podľa UNFCCC. Výber účtovného obdobia sa oznámi Európskej komisii do 31. decembra 2018.
Pozmeňujúci návrh 29 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovanej lesnej pôdy vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku ich lesnej referenčnej úrovne. Lesná referenčná úroveň je odhad priemerných ročných čistých emisií alebo záchytov pochádzajúcich z obhospodarovanej lesnej pôdy na území členského štátu v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030.	1. Členské štáty započítavajú emisie a záchyty pochádzajúce z obhospodarovanej lesnej pôdy vypočítané ako emisie a záchyty v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030 po odpočítaní päťnásobku ich lesnej referenčnej úrovne.
Odôvodnenie
Vymedzenie „lesnej referenčnej úrovne“ stanovené v článku 8 ods. 1 by sa malo stanoviť v článku 3 spolu s ostatnými vymedzeniami.
Pozmeňujúci návrh 30 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Ak je výsledok výpočtu uvedený v odseku 1 vo vzťahu k lesnej referenčnej úrovni záporný, členský štát zahrnie do svojich účtov obhospodarovanej lesnej pôdy celkové čisté záchyty v maximálnej výške päťnásobku ekvivalentu 3,5 percenta emisií daného členského štátu v jeho základnom roku alebo období uvedenom v prílohe III.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 31 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 3 – pododsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty určia novú lesnú referenčnú úroveň na základe kritérií stanovených v prílohe IV oddiele A. Komisii predložia národný lesohospodársky plán započítavania vrátane novej lesnej referenčnej úrovne do 31. decembra 2018 za obdobie rokov 2021 až 2025 a do 30. júna 2023 za obdobie rokov 2026 – 2030.	Členské štáty určia novú lesnú referenčnú úroveň na základe kritérií stanovených v prílohe IV oddiele A. Komisii predložia národnú lesohospodársku správu o započítavaní vrátane novej lesnej referenčnej úrovne do 31. decembra 2018 za obdobie rokov 2021 až 2025 a do 30. júna 2023 za obdobie rokov 2026 – 2030.
Pozmeňujúci návrh 32 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 3 – pododsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Národný lesohospodársky plán započítavania musí obsahovať všetky prvky uvedené v prílohe IV oddiele B a zahŕňať navrhovanú novú lesnú referenčnú úroveň, ktorá sa odvíja od predpokladu, že sa bude pokračovať v aktuálnych postupoch a intenzite obhospodarovania lesov zdokumentovaných za roky 1990 až 2009 v závislosti od typu a vekovej triedy lesov vo vnútroštátnych lesoch, vyjadrenú v tonách ekvivalentu CO2 za rok.	Národná lesohospodárska správa o započítavaní musí obsahovať všetky prvky uvedené v prílohe IV oddiele B a zahŕňať navrhovanú novú lesnú referenčnú úroveň, ktorá sa odvíja od predpokladu, že sa bude pokračovať v aktuálnych udržateľných postupoch v súlade s najlepšími dostupnými údajmi a prijatými národnými lesohospodárskymi programami a politikami, vyjadrenú v tonách ekvivalentu CO2 za rok, a od súčasných udržateľných politík a opatrení členských štátov v oblasti obhospodarovania lesov. Zároveň musí vychádzať zo zásad udržateľného obhospodarovania lesov a národných stratégií uverejnených členskými štátmi v tejto oblasti až do dátumu predloženia lesnej referenčnej úrovne a z dlhodobých analýz vykonaných v záujme splnenia cieľa stanoveného v článku 4.1 Parížskej dohody, ktorým je dosiahnuť rovnováhu medzi antropogénnymi emisiami zo zdrojov a záchytmi skleníkových plynov v druhej polovici tohto storočia.
Pozmeňujúci návrh 33 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 3 – pododsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Národný lesohospodársky plán započítavania sa zverejní a bude podliehať verejnej konzultácii.	Národná lesohospodárska správa o započítavaní sa zverejní a bude podliehať verejnej konzultácii.
Pozmeňujúci návrh 34 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
4. Členské štáty preukážu súlad medzi metódami a údajmi použitými na určenie lesnej referenčnej úrovne v národnom lesohospodárskom pláne započítavania a metódami a údajmi, ktoré sa použili na nahlasovanie za obhospodarovanú lesnú pôdu. Ak je to potrebné na zabezpečenie súladu, najneskôr do konca obdobia rokov 2021 až 2025 alebo 2026 až 2030 členský štát predloží Komisii technickú opravu svojej referenčnej úrovne.	4. Členské štáty preukážu súlad medzi metódami a údajmi použitými na určenie lesnej referenčnej úrovne v národnej lesohospodárskej správe o započítavaní a metódami a údajmi, ktoré sa použili na nahlasovanie za obhospodarovanú lesnú pôdu. Ak je to potrebné na zabezpečenie súladu, najneskôr do konca obdobia rokov 2021 až 2025 alebo 2026 až 2030 členský štát predloží Komisii technickú opravu svojej referenčnej úrovne.
Pozmeňujúci návrh 35 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
5. Komisia preskúma národné lesohospodárske plány započítavania aj technické opravy a posúdi, do akej miery boli navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne určené v súlade so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4, ako aj v článku 5 ods. 1. Pokiaľ je to potrebné na zabezpečenie súladu so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4, ako aj v článku 5 ods. 1, Komisia môže navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne prepočítať.	5. Ako sa uvádza v prílohe IV, Komisia poskytne pomoc v súvislosti s technickým posúdením národnej lesohospodárskej správy o započítavaní predloženej členským štátom a všetkých technických opráv alebo úprav s cieľom posúdiť, do akej miery boli navrhované nové alebo opravené lesné referenčné úrovne určené v súlade so zásadami a požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 a 4, ako aj v článku 5 ods. 1. Komisia poskytne členským štátom technické odporúčania a vypracuje súhrnnú správu.
Pozmeňujúci návrh 36 Návrh nariadenia Článok 8 – odsek 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
6. Komisia na základe preskúmania vykonaného podľa odseku 5 prijme delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom zmeniť prílohu II, aby aktualizovala lesnú referenčnú úroveň členského štátu na základe národných lesohospodárskych plánov započítavania alebo predložených technických opráv a všetkých prepočtov uskutočnených v súvislosti s preskúmaním. Do nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu zostávajú na obdobie rokov 2021 – 2025 a/alebo obdobie rokov 2026 – 2030 v platnosti lesné referenčné úrovne členského štátu uvedené v prílohe II.	6. Komisia na základe technického posúdenia vykonaného podľa odseku 5 prijme delegované akty v súlade s článkom 14 s cieľom zmeniť prílohu II, aby aktualizovala lesnú referenčnú úroveň členského štátu na základe národných lesohospodárskych správ o započítavaní alebo predložených technických opráv a všetkých prepočtov uskutočnených členským štátom v súvislosti s technickým posúdením. V prípade, že členský štát neaktualizoval svoju lesnú referenčnú úroveň, hodnota uvedená v prílohe II, sa naďalej uplatňuje v období rokov 2021 – 2025 a/alebo 2026 – 2030.
Pozmeňujúci návrh 37 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Členské štáty v účtoch podľa článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 1 týkajúcich sa produktov z vyťaženého dreva zaznamenávajú emisie a záchyty vyplývajúce zo zmien v úložisku produktov z vyťaženého dreva, ktoré patria do týchto kategórií, s použitím funkcie rozpadu prvého rádu, metodík a štandardných hodnôt polčasu rozpadu uvedených v prílohe V:	Členské štáty zaznamenávajú emisie a záchyty vyplývajúce zo zmien v úložisku produktov z vyťaženého dreva, ktoré patria do týchto kategórií, s použitím funkcie rozpadu prvého rádu, metodík a štandardných hodnôt polčasu rozpadu uvedených v prílohe V:
Pozmeňujúci návrh 38 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Členské štáty započítavajú emisie a záchyty vyplývajúce zo zmien v úložisku produktov z vyťaženého dreva ako celkové emisie a záchyty za každý rok v období od roku 2021 do roku 2025 a od roku 2026 do roku 2030.
Odôvodnenie
Produkty z vyťaženého dreva sú skutočne výsledkom ľudskej/antropogénnej činnosti, a preto by sa mali takéto produkty zohľadňovať podobne ako odlesnená pôda. To znamená, že skutočné zmeny v zásobách uhlíka v súvislosti s produktmi z vyťaženého dreva by sa mali začleniť do započítavania.
Pozmeňujúci návrh 39 Návrh nariadenia Článok 9 – odsek 1 b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Komisia do 31. decembra 2019 príjme delegovaný akt v súlade s článkom 14 s cieľom aktualizovať kategórie v rámci úložiska produktov z vyťaženého dreva o ďalšie produkty, akými sú udržateľné, inovatívne, biologické produkty, ktoré majú priaznivý substitučný efekt a štandardné hodnoty polčasu rozpadu uvedené v prílohe V.
Odôvodnenie
S cieľom lepšie zohľadniť uskladňovanie uhlíka budúcich inovačných, udržateľných biologických výrobkov pri započítavaní v rámci LULUCF by Komisia mala navrhnúť ďalšie kategórie v rámci úložiska produktov z vyťaženého dreva.
Pozmeňujúci návrh 40 Návrh nariadenia Článok 10 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
4. Komisia je splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 14, aby mohla preskúmať metodiku a informačné požiadavky v prílohe VI s cieľom prispôsobiť ich zmenám v usmerneniach IPCC.	4. Komisia je splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 14, aby mohla preskúmať metodiku a informačné požiadavky v prílohe VI s cieľom prispôsobiť ich zmenám v usmerneniach IPCC, ktoré prijali orgány UNFCC alebo orgány Parížskej dohody.
Pozmeňujúci návrh 41 Návrh nariadenia Článok 11 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Ak v členskom štáte celkové emisie prekročia záchyty a uvedený členský štát vymazal ročne pridelené emisné kvóty podľa nariadenia [ ] o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, toto množstvo sa zohľadní pri posudzovaní toho, či členský štát dodržiava svoje záväzky podľa článku 4.	1. Ak v členskom štáte celkové emisie prekročia záchyty a uvedený členský štát sa rozhodol vymazať ročne pridelené emisné kvóty podľa nariadenia č. (EÚ) .../... o záväzných ročných zníženiach emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, v rámci jednej z možností flexibility, toto množstvo sa zohľadní pri posudzovaní toho, či členský štát dodržiava svoje záväzky podľa článku 4.
Pozmeňujúci návrh 42 Návrh nariadenia Článok 14 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 3, 5, 8, 10 a 13 sa Komisii poskytuje na dobu neurčitú od [nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].	2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 3, 5, 8, 9, 10 a 13 sa Komisii poskytuje na dobu neurčitú od [nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Odôvodnenie
Článok sa zosúlaďuje s pozmeňujúcim návrhom k článku 9.
Pozmeňujúci návrh 43 Návrh nariadenia Článok 15 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Komisia do 28. februára 2024 a následne každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia, jeho príspevku k celkovému cieľu EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 a jeho príspevku k dosiahnutiu cieľov parížskej dohody, a v prípade potreby môže predkladať návrhy.	So zreteľom na facilitačný dialóg v roku 2018 Komisia do 28. februára 2019 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vhodnosti úrovne cieľov tohto nariadenia. Komisia do 28. februára 2023 a následne každé tri roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia, jeho príspevku k celkovému cieľu EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 a jeho príspevku k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody s cieľom zachovať toto nariadenie v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Parížskej dohody, a predloží návrhy.
Pozmeňujúci návrh 44 Návrh nariadenia Príloha I – písmeno B – písmeno f
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
f) v prípade zalesnenej pôdy a obhospodarovanej lesnej pôdy: produkty z vyťaženého dreva.	f) produkty z vyťaženého dreva tak zo zalesnenej pôdy, ako aj z obhospodarovanej lesnej pôdy.
Odôvodnenie
Navrhuje sa zahrnúť výrobky z vyťaženého dreva ako samostatnú kategóriu, vyňať ich z lesnej referenčnej úrovne, a preto je nevyhnutné, aby sa zodpovedajúcim spôsobom upravil text.
Pozmeňujúci návrh 45 Návrh nariadenia Príloha II – tabuľka 2 – nadpis
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Lesné referenčné úrovne členských štátov vrátane produktov z vyťaženého dreva	Lesné referenčné úrovne členských štátov
Pozmeňujúci návrh 46 Návrh nariadenia Príloha IV – časť A – odsek 1 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) Referenčné úrovne by mali zabezpečiť spoľahlivé a dôveryhodné započítavanie, aby sa zaručilo riadne zohľadnenie emisií a záchytov pochádzajúcich z používania biomasy;	c) Referenčné úrovne by mali zabezpečiť spoľahlivé a dôveryhodné započítavanie, aby sa zaručilo riadne zohľadnenie emisií a záchytov z obhospodarovanej lesnej pôdy a to, že emisie budú vo vzťahu k záchytom vyvážené;
Pozmeňujúci návrh 47 Návrh nariadenia Príloha IV – časť A – odsek 1 – písmeno d
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
d) Referenčné úrovne musia zahŕňať úložisko uhlíka produktov z vyťaženého dreva, ako aj porovnanie medzi odhadom okamžitej oxidácie a uplatnením funkcie rozpadu prvého rádu a hodnôt polčasu rozpadu;	vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 48 Návrh nariadenia Príloha IV – časť A – odsek 1 – písmeno e
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
e) Referenčné úrovne by mali zohľadňovať cieľ prispievať k zachovaniu biodiverzity a udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ako sa uvádza v stratégii lesného hospodárstva EÚ, vnútroštátnych lesohospodárskych politikách členských štátov a v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity;	e) Referenčné úrovne by mali zohľadňovať cieľ prispievať k zachovaniu biodiverzity a udržateľné využívanie prírodných zdrojov na výrobu energie i v súvislosti s nahradzovaním iných materiálov z fosílnych surovín, ako sa uvádza v stratégii lesného hospodárstva Únie, vnútroštátnych lesohospodárskych programoch a politikách členských štátov a v stratégii Únie v oblasti biohospodárstva a v stratégii Únie v oblasti biodiverzity; Členský štát, ktorý nedávno zaviedol alebo zamýšľa zaviesť novú politiku obhospodarovania lesov a využívania ich zdrojov v dôsledku zvýšenia ťažby dreva, nebude penalizovaný pokutami podľa tohto nariadenia za predpokladu, že je táto politika proaktívna a udržateľná a nevedie k znižovaniu dlhodobej záchytnej kapacity lesov členského štátu.
Pozmeňujúci návrh 49 Návrh nariadenia Príloha IV – časť A – odsek 1 – písmeno g
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
g) Referenčné úrovne musia byť v súlade s inventúrami skleníkových plynov a príslušnými historickými údajmi a vychádzať z transparentných, úplných, konzistentných, porovnateľných a presných informácií. Dôležité je najmä to, aby model použitý na stanovenie referenčnej úrovne dokázal reprodukovať historické údaje z národných inventúr emisií skleníkových plynov.	g) Referenčné úrovne musia byť v súlade s inventúrami skleníkových plynov a príslušnými historickými údajmi a vychádzať z transparentných, úplných, konzistentných, porovnateľných a presných informácií. Inventúry skleníkových plynov musia byť v súlade s príslušnými rozhodnutiami prijatými orgánmi UNFCCC alebo orgánmi Parížskej dohody. Dôležité je najmä to, aby model použitý na stanovenie referenčnej úrovne dokázal reprodukovať historické údaje z národných inventúr emisií skleníkových plynov.
Pozmeňujúci návrh 50 Návrh nariadenia Príloha IV – časť B – nadpis
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
B. Prvky národného lesohospodárskeho plánu započítavania	B. Prvky národnej lesohospodárskej správy o započítavaní
Pozmeňujúci návrh 51 Návrh nariadenia Príloha IV – časť B – odsek 1 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Národné lesohospodárske plány započítavania predložené v súlade s článkom 8 tohto nariadenia musia obsahovať tieto prvky:	Národné lesohospodárske správy o započítavaní predložené v súlade s článkom 8 tohto nariadenia musia obsahovať tieto prvky:
Pozmeňujúci návrh 52 Návrh nariadenia Príloha IV – časť B – odsek 1 – písmeno f – bod 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. emisie a záchyty z lesov a produktov z vyťaženého dreva podľa inventúr skleníkových plynov a príslušných historických údajov;	2. emisie a záchyty z lesov podľa inventúr skleníkových plynov a príslušných historických údajov;
Pozmeňujúci návrh 53 Návrh nariadenia Príloha IV – časť B – odsek 1 – písmeno f – bod 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
3. vlastnosti lesov vrátane vekovej štruktúry, prírastkov, dĺžky rotácie a iných informácií o činnostiach obhospodarovania lesov podľa „scenára nezmeneného prístupu“;	3. vlastnosti lesov vrátane vekovej štruktúry, prírastkov, dĺžky rotácie a iných relevantných informácií o činnostiach obhospodarovania lesov;

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov	Začlenenie emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy
Referenčné čísla	COM(2016)0479 – C8-0330/2016 – 2016/0230(COD)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 12.9.2016
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	AGRI 12.9.2016
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: dátum vymenovania	Elisabeth Köstinger 30.8.2016
Prerokovanie vo výbore	5.12.2016
Dátum prijatia	30.5.2017
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	20 13 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Daniel Buda, Matt Carthy, Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Edouard Ferrand, Luke Ming Flanagan, Beata Gosiewska, Martin Häusling, Esther Herranz García, Jan Huitema, Peter Jahr, Ivan Jakovčić, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Zbigniew Kuźmiuk, Philippe Loiseau, Ulrike Müller, Maria Noichl, Marijana Petir, Bronis Ropė, Maria Lidia Senra Rodríguez, Ricardo Serrão Santos, Tibor Szanyi, Marc Tarabella, Marco Zullo
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Bas Belder, Franc Bogovič, Hannu Takkula
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Christofer Fjellner

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

20	+
PPE	Franc Bogovič, Daniel Buda, Michel Dantin, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Christofer Fjellner, Esther Herranz García, Peter Jahr, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Marijana Petir
ECR	Bas Belder, Beata Gosiewska, Zbigniew Kuźmiuk
ALDE	Jan Huitema, Ulrike Müller, Hannu Takkula
ENF	Edouard Ferrand, Philippe Loiseau

13	-
S&D	Eric Andrieu, Viorica Dăncilă, Maria Noichl, Ricardo Serrão Santos, Tibor Szanyi, Marc Tarabella
ALDE	Ivan Jakovčić
GUE/NGL	Luke Ming Flanagan, Maria Lidia Senra Rodríguez
Verts/ALE	Martin Häusling, Bronis Ropė
EFDD	John Stuart Agnew, Marco Zullo

3	0
S&D	Clara Eugenia Aguilera García, Paolo De Castro
GUE/NGL	Matt Carthy

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

[1] Správa s názvom Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ: pre lesy a drevospracujúci priemysel (2014/2223(INI)), 7. apríl 2015

POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov	Začlenenie emisií a záchytov skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 a zmena nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy
Referenčné čísla	COM(2016)0479 – C8-0330/2016 – 2016/0230(COD)
Dátum predloženia v EP	20.7.2016
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 12.9.2016
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	DEVE 12.9.2016	ITRE 12.9.2016	TRAN 12.9.2016	AGRI 12.9.2016
Bez predloženia stanoviska dátum rozhodnutia	TRAN 1.9.2016
Spravodajcovia dátum menovania	Norbert Lins 28.9.2016
Prerokovanie vo výbore	20.3.2017	25.4.2017
Dátum prijatia	11.7.2017
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	53 9 6
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Paul Brannen, Nessa Childers, Alberto Cirio, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Stefan Eck, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Arne Gericke, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Jo Leinen, Peter Liese, Norbert Lins, Rupert Matthews, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Julia Reid, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivica Tolić, Estefanía Torres Martínez, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Luke Ming Flanagan, Elena Gentile, Krzysztof Hetman, Ulrike Müller, James Nicholson, Christel Schaldemose, Bart Staes, Tiemo Wölken
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Siôn Simon, Derek Vaughan
Dátum predloženia	17.7.2017

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

53	+
ALDE	Catherine Bearder, Gerben-Jan Gerbrandy, Valentinas Mazuronis, Frédérique Ries
ECR	Arne Gericke, Julie Girling, Rupert Matthews, James Nicholson
EFDD	Piernicola Pedicini
GUE/NGL	Lynn Boylan, Stefan Eck, Luke Ming Flanagan, Kateřina Konečná, Estefanía Torres Martínez
NI:	Zoltán Balczó
PPE	Pilar Ayuso, Ivo Belet, Alberto Cirio, Birgit Collin-Langen, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Jens Gieseke, Krzysztof Hetman, Peter Liese, Norbert Lins, Miroslav Mikolášik, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean
S&D	Biljana Borzan, Paul Brannen, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Elena Gentile, Jo Leinen, Susanne Melior, Gilles Pargneaux, Pavel Poc, Christel Schaldemose, Peter Simon, Daciana Octavia Sârbu, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Derek Vaughan,Tiemo Wölken, Damiano Zoffoli
VERTS/ALE	Margrete Auken, Bas Eickhout, Benedek Jávor, Michèle Rivasi, Davor Škrlec, Bart Staes

9	-
ALDE	Anneli Jäätteenmäki, Ulrike Müller
EFDD	Julia Reid
ENF	Mireille D'Ornano, Jean-François Jalkh
PPE	Angélique Delahaye, Elisabetta Gardini, Françoise Grossetête, Giovanni La Via

6	0
ECR	Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, Jadwiga Wiśniewska
PPE	Karl-Heinz Florenz, Andrzej Grzyb
S&D	Jytte Guteland

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia